Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18. 10. 2017 o 11:22 hod.

Ing.

Eva Antošová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18. 10. 2017 11:22 - 11:23 hod.

Eva Antošová Zobrazit prepis
Áno ďakujem za slovo. Ja len toľko, že keby sme rozmýšľali takým štýlom ako vy, tak by naozaj ako nič neurobíme, pretože vždy je tu nejaký medzi stav. Platí starý zákon, potom je nejaké obdobie, kedy nadobudne nový zákon účinnosť, ale vy už dopredu vnímate alebo beriete podnikateľov alebo podniky, ktoré hospodária na poľnohospodárskej pôde ako všetkých špekulantov, ale to nie je pravda a preto si myslím, že ten návrh, ktorý pán poslanec Gál predložil je správny. Ďakujem.
Skryt prepis
 

11. 10. 2017 16:19 - 16:26 hod.

Eva Antošová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem, že ste mi umožnili vystúpiť napriek teda tomu môjmu prihláseniu. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dnes teda moji predrečníci naznačili, že zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov je dôležitý a veľmi sledovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že v Slovenskej republike je poľnohospodárska výroba realizovaná v prevažnej miere na základe práve nájomných vzťahov, ide o zásadnú vec. Ako sme mohli vidieť v posledných dňoch a už sa to tu viackrát zopakovalo, zdvihla sa vlna nevôle, najmä teda zo strany, nazvem to v úvodzovkách, veľkých poľnohospodárov, ktorým podľa ich vyjadrenia zákon spôsobuje alebo spôsobí administratívne zaťaženie a destabilizuje podnikateľské prostredie. Viete, ja aj sčasti chápem v podstate také ich mierne obavy, ale doteraz platná právna úprava, otázka; takto, prepáčte. Otázka je, či doteraz platná právna úprava bola spravodlivá a správna. No, možno bola, ale práve pre týchto nájomcov, ale hlavne bola pohodlná. K vlastníkovi určite spravodlivá nebola. Preto som veľmi rada, že aj po tejto diskusii v rozprave prichádza k zmene a zajtra predpokladám, že schválením tohto návrhu zákona k tej zmene aj dôjde.
Podľa; už sme to teda počuli, ale zopakujem aspoň pre príklad. Podľa predošlej právnej úpravy, ak ste boli vlastníkom pôdy, ktorý prenajal svoju pôdu napr. družstvu na dobu 20 rokov a z nejakých dôvodov ten vlastník nesledoval uplynutie doby nájmu, došlo k automatickému predĺženiu na ďalších 20 rokov. To znamená, že v podstate vlastník mlčky prišiel o ďalších 20 rokov, aby mohol nejakým spôsobom sa dostať k svojmu vlastníctvu, k svojmu pozemku a podotýkam, že sa vôbec nezohľadňovali, nezohľadňovala cena. Hej, že v podstate dnes je iná suma za meter štvorcový alebo za hektár, ako bola pred tými dvadsiatimi rokmi. Chcela by som povedať, že, poviem to tak ľudovo. Napr. váš vnuk alebo vnučka, keby chcela na takomto pozemku podnikať, a práve touto prolongáciou nájomnej zmluvy sa už ani starí rodičia ani rodičia, vlastne tá generácia sa vymieňa po tých dvadsiatich, dvadsiatich piatich rokoch, nemôže k takémuto svojmu majetku dostať.
Naozaj podľa môjho názoru neexistuje žiadny relevantný dôvod na to, aby bola povinnosť sledovať ukončenie nájomného vzťahu na pleciach vlastníka. Navyše dochádza k situáciám, že veľkí nájomcovia často využívajú neznalosť komplikovaných zákonných procesov najmä staršou generáciou vlastníkov pôdy a vlastne iba počkajú, kým sa táto nájomná zmluva za rovnakých podmienok opäť obnoví. Nehovoriac o tom, čo som spomínala, že nájomné často pri automatickom obnovení zmluvy už je neprimerane nízke. V mnohých prípadoch je praxou, že výška nájomného vzhľadom na automatickú obnovu nájomnej zmluvy ostáva dlhodobo nezmenená, to znamená, že tá výška nájomného sa nemusela zmeniť ani za 40 rokov. Určite mi dáte za pravdu, že takéto nastavenie spravodlivé nie je a vyžaduje si zmenu.
Čo sa týka tej administratívnej záťaže veľkých poľnohospodárskych celkov, ktorou často argumentujú, treba si uvedomiť jednu vec: Kto má reálne lepšie materiálne a personálne možnosti na sledovanie doby nájmu a oznamovanie pred jej ukončením? Je to veľkopodnik s 200 zamestnancami alebo vlastník, fyzická osoba, často, poviem to tak, babka alebo dedko, ktorí nemajú doma ani počítač. Už som vlastne touto otázkou aj odpovedala. Nemyslím si, že prijatou zákonnou úpravou, ktorú teda navrhujeme, by dochádzalo k zvýhodneniu alebo k znevýhodneniu nájomcu či prenajímateľa, teda vlastníka, ale mám ten pocit, že sa práve teraz ide napraviť historická krivda voči vlastníkom pozemkov, ktorá podľa mňa už mala byť napravená dávno. Zákon stále berie do úvahy špecifickosť účelu nájmu, to znamená stále primerane chráni nájomcu, aby sa mu aj ekonomicky oplatilo pestovať a investovať. Inštitútov, ktoré chránia práve nájomcu, je v zákone relatívne veľa. Napr. pokiaľ si nájomca voči vlastníkovi plní svoje povinnosti, má prednostné právo nájmu, je chránený päťročnou výpovednou lehotou či limitovaním, že nemôže byť nájomný vzťah ukončený pred zberom úrody.
Čo sa týka maximálnej doby nájmu, tá bola znížená z 25 na 15 rokov, avšak stále je to dostatočne dlhá doba, ktorá chráni aj nájomcu. Pôvodných 25 rokov, musíme uznať, že bola naozaj neúmerne dlhá doba fixácie, keď si uvedomíme, že ako som povedala, že ide o dobu, ktorá predstavuje obdobie jednej generácie.Doteraz platná právna úprava tiež skoro znemožňovala mladým začínajúcim farmárom dostať sa k pôde, pretože existovalo akési status quo, že kto vlastne bude nájomca na neúmerne dlhú dobu, často na 25 a po automatickou predĺžení aj na dlhšie. Viete, verím, že práve tá naša mladá generácia našich poľnohospodárov je pre nás veľmi, veľmi potrebná. A preto je nevyhnutné legislatívu nastaviť tak, aby bola spravodlivá ku všetkým a dávala im rovnaké šance dostať sa k poľnohospodárskej pôde, keď majú záujem na nej hospodáriť, či už ide o veľkopodnik, alebo mladého farmára, ktorý chce hospodáriť napríklad ako samostatne hospodáriaci roľník.
Chcela by som sa ešte naozaj pozastaviť pri dvoch otázkach, ktoré tu zazneli počas tejto celej dosť dlhej rozpravy, a to ohľadom tej ústavnosti. Práveže ja si myslím, že týmto prijatím zákona, kedy budú jasne a spravodlivo nastavené pravidlá, tak tá ústavnosť bude práve zaručená.
A teraz ešte k pani kolegyni Zemanovej. Naozaj, aj ja som teraz sa zamyslela nad tým, keď som povedala, že dáma šancu alebo dajme šancu mladým farmárom, aby mali prístup, aby mohli hospodáriť a podnikať na poľnohospodárskej pôde. Tak práve keď som to hovorila, tak úprimne poviem, že som sa zamyslela naozaj, že mali by sme sa ešte zaoberať aj tou definíciou mladého farmára, áno, lebo práve mladý farmár nemusí byť 20-ročný mladý farmár, ale môže byť 55-ročný, ktorý práve začína.
Takže myslím si, že nato je tá rozprava dobrá a táto debata, že spoločnými silami dáme do poriadku aj možnože tieto náležitosti, ktoré veľmi pomôžu našim, poviem to tak, začínajúcim, ale aj súčasným farmárom a poľnohospodárom.
Takže ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11. 10. 2017 15:19 - 15:20 hod.

Eva Antošová Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem pekne za slovo. Ja by som bola veľmi stručná, lebo chcem byť veľmi stručná. Takisto sa prihováram k pánovi kolegovi Feckovi, ktorému chcem poďakovať za jeho vystúpenie. Poviem tak, že tie myšlienky, ktoré predniesol, ja sa s nimi takmer na 99,9 % určite stotožňujem. A chcem oceniť aj prístup pána kolegu na našom výbore pôdohospodárskom, pretože už tam sa mi javilo, že sme zrušili, poviem to tak poeticky, zrušili sme politické bariéry, pretože nám, ako vidíte, ide o spoločnú a spravodlivú vec. A preto by som chcela oceniť váš profesionálny prístup.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11. 10. 2017 14:24 - 14:26 hod.

Eva Antošová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Dostálovi za troška taký skrat, lebo pokiaľ som si sadla, vaša otázka bola položená. Ja len jednou vetou alebo dvomi vetami by som k tomu sa vyjadrila, čo sa pýtal a vlastne aj v rozprave sa to opýtal, preto si dovoľujem reagovať faktickou, lebo prvá otázka v jeho rozprave bola práve táto, že nedostal odpoveď. Takže ak dovolíte, ja len toľko, že táto, tento pozmeňujúci návrh, ktorý som v mene klubu Slovenskej národnej strany predložila, obsahovo súvisí s týmto zákonom a my sme predtým, samozrejme, rokovali o tomto návrhu aj, samozrejme, s ministerstvom a s legislatívcami z ministerstva aj Národnej rady a jednoznačne je potvrdené, že takto môžeme tento návrh podať, pretože aj ministerstvo, však pani ministerka povie, sa s ním stotožňuje a je to z hľadiska aj rokovacieho poriadku v poriadku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11. 10. 2017 14:16 - 14:17 hod.

Eva Antošová Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ja si vo svojej rozprave dovolím predložiť rovno pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Máme to tlač 624.
Takže, doterajší text návrhu zákona sa označuje ako čl. I a dopĺňa sa článok II, ktorý znie:
"Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 357/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 171/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 93/2017 Z. z. sa mení takto:
V § 49 ods. 5 sa slovo "nepoužijú" nahrádza slovami "použijú primerane".".
V súvislosti s doplnením nového čl. II sa vykonajú súvisiace legislatívno-technické úpravy § 43, ako je účinnosť, a označí sa čl. III a primerane sa upraví názov tohto zákona.
Ďakujem a poprosila by som o podporu tohto môjho pozmeňovacieho návrhu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 9. 2017 16:34 - 16:41 hod.

Eva Antošová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, ja mám zopár argumentov k tomu, aby sme prijali túto novelu zákona, a začnem takým vyratuvávaním: klimatické zmeny, nutnosť generačnej obmeny, nutnosť diverzifikácie foriem podnikania na pôde, ako aj diverzifikácia pestovania a produkcie potravín. To je len zopár z nich. Teraz by som to troška rozobrala.
Globálna, ale aj lokálna situácia s pôdou je kritická, počuli sme to aj v rozprave v predchádzajúcom zákone a súvisí nielen s nerovným rozdelením pôdy najmä v neprospech začínajúcich a malých hospodárov, ale aj s environmentálnym aspektom, ako sú klimatické zmeny, erózia pôdy, zábery pôdy a jej ďalšie znehodnocovanie. V celoeurópskom kontexte prichádzame ročne v dôsledku zaberania o tisíc kilometrov štvorcových pôdy ročne. Táto situácia nás z hľadiska trvalej udržateľnosti vedie aktuálny stav v užívacích vzťahoch týkajúcich sa pôdy meniť, a nie zachovávať. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby sme hľadali také mechanizmy a politiky, ktoré povedú k zmierneniu a riešeniam tejto nepriaznivej situácie.
Teraz si dovolím povedať pár argumentov za ukončenie automatickej prolongácie, ktorú tu pani ministerka spomínala. Vzhľadom na historický vývoj Slovenska, porevolučnú politiku a podporu veľkých celkov dochádzalo prostredníctvom dlhodobých nájomných zmlúv a ich automatických prolongácií k zamedzeniu prístupu k pôde práve pre malých a začínajúcich farmárov. V dnešnej dobe sa stali investične pomerne vyhľadávanými práve obchodné podiely v podnikoch, ktoré majú právo užívania veľkého množstva pôdy, t. j. dochádza k nákupu obchodných podielov podnikov spolu s nájomnými zmluvami. Vzhľadom na aplikačnú prax a neznalosť komplikovaných zákonných procesov najmä staršou generáciou vlastníkov pôdy považujeme za opodstatnené neprolongovať podmienky pôvodných nájomných zmlúv, ale uložiť nájomcovi povinnosť informovať vlastníka o ukončení nájomného vzťahu formou povinnosti predložiť návrh novej nájomnej zmluvy spolu s novým návrhom ceny nájomného namiesto pokračovania v pôvodnej zmluve a pôvodnej výške nájomného. V mnohých prípadoch je totižto praxou, že výška nájomného vzhľadom na automatickú obnovu nájomnej zmluvy ostáva dlhodobo nezmenená.
Vzhľadom, je to môj názor, ale myslím si, že sa s ním stotožníme, vzhľadom na elektronické systémy evidencie nájomných vzťahov veľkých podnikov nepovažujeme evidenciu nájomných vzťahov a informovanie vlastníkov a blížiacom sa ukončení nájomného vzťahu až za také veľmi administratívne náročné a nákladné, i keď, samozrejme, k tej náročnosti trošička dôjde. Zdroje pôdy sú zdrojom konfliktov nielen v prípade použitia, ale v dôsledku rivality medzi poľnohospodárskymi a nepoľnohospodárskymi investormi a medzi rôznymi generáciami poľnohospodárov, keďže mladí ľudia, ktorí sa chcú usadiť, majú oveľa väčšie ťažkosti z dôvodu nákladov pri získavaní prístupu k pôde najmä vtedy, ak nepochádzajú z rodiny poľnohospodárov.
Poľnohospodárska pôda využívaná na poľnohospodárske účely drobnými poľnohospodárskymi podnikmi má mimoriadny význam pre vodohospodárstvo, klímu, uhlíkový rozpočet a produkciu zdravých potravín. Už pri ústavnom zákone, ktorý sme pred štyrmi mesiacmi schválili, o ochrane pôdy, znova zopakujem, že pôda je čoraz zriedkavejším zdrojom, ktorý nie je obnoviteľný, a je základom ľudského práva na zdravú a postačujúcu potravu a mnohých ekosytémových služieb, ktoré sú životne dôležité pre prežitie, a preto by sa nemala považovať za bežný tovar.
Pôde navyše hrozí dvojaké nebezpečenstvo. Po prvé jednak úbytkom ornej pôdy v dôsledku zástavby, urbanizácie, cestovného ruchu, projektov infraštruktúry, zmenou použitia, zalesňovaním, a jednak koncentráciou pôdy v rukách poľnohospodárskych veľkopodnikov a nepoľnohospodárskych investorov. Povinnosťou orgánov, a teda aj nás je kontrolovať a obmedzovať straty poľnohospodárskej pôdy v dôsledku týchto činností. Vysoko kvalitná poľnohospodárska pôda je rozdelená veľmi nerovnomerne a práve takáto pôda má rozhodujúci vplyv na kvalitu a bezpečnosť potravín a na blaho našich ľudí. Budúcnosť poľnohospodárskeho sektora závisí od mladej generácie a od jeho ochoty investovať a inovovať, čo má rozhodujúci význam pre budúcnosť vidieckych oblastí, pretože to predstavuje jediný spôsob, ako zastaviť trend starnutia poľnohospodárskeho obyvateľstva a zabezpečiť nástupníctvo v poľnohospodárskych podnikoch. Na druhej strane je obzvlášť ťažké pre mladých poľnohospodárov a nových podnikateľov získať prístup k pôde a úverom, čo vedie k tomu, že toto odvetvie je pre nich menej atraktívne.
Ešte by bolo viacero argumentov a dôvodov, ale chcem nechať priestor aj kolegovi Feckovi, ktorý mi prepustil toto miesto a zachoval sa ako džentlmen, za to veľmi pekne ďakujem, a preto na záver by som chcela povedať, že práve preto, čo som teraz uviedla, je podľa mňa potrebné a dôležité, aby sme tento návrh, ktorý bol prednesený pani ministerkou, bol podporený a posunutý do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3. 2. 2017 10:50 - 10:54 hod.

Eva Antošová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, ja som pozitívne prekvapená a milo teda touto diskusiou, pretože tá veľa naznačila aj pre naše ďalšie kroky. Ja vám chcem len povedať pár viet.
Tento návrh zákona, samozrejme, nepadol nám z neba, hej, toto je výsledok dlhých intenzívnych rokovaní so zástupcami vidieckej platformy, s predstaviteľmi agrárnej obce, s legislatívcami z ministerstva pôdohospodárstva a, samozrejme, s našimi kolegami poslancami. Z týchto rokovaní vlastne vyšla požiadavka ochrániť slovenskú pôdu práve ústavným zákonom, ktorý, ako som na začiatku v tej predkladanej správe, alebo teda v tom úvodnom mojom slove povedala, že je to akýsi rámcový zákon a po ňom budú nasledovať tie osobitné zákony, po ktorých teraz voláte. Ja to úplne chápem a tak to v podstate aj bude.
Len musím aj to povedať, že už v tých osobitných zákonoch sa budú riešiť tie konkrétne veci a problematické veci, na ktoré sa aj teraz pýtate. Budú sa riešiť tak, že môžeme ich uviesť do tohto pléna až vtedy, keď naozaj budeme dohodnutí naprieč politickým spektrom, aby skutočne aj nadobudli svoju účinnosť, a dopredu o nich hovoriť, musíte uznať aj vy, že by bolo troška na škodu veci. Lebo práve tým špekulantom, ktorí nám tú našu slovenskú pôdu skupujú a chcú naďalej skupovať, by sme im nahrali na smeč a to sme práve nechceli.
Ja by som chcela povedať ešte tak konkrétnejšie, alebo teda aj poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Feckovi, nielen za ten pekný historický pohľad na pôdu a jej vlastníctvo, čo naozaj bolo pre mnohých veľmi poučné, ale najmä preto, že ako opozičný poslanec sa neobával vyjadriť podporu ústavnému zákonu, ktorý predkladám za Slovenskú národnú stranu. A ako som si všimla, tak nebol jediný, za čo teda veľmi pekne ďakujem.
V podstate chcela by som ešte povedať jednu vetu pani poslankyni Zemanovej, zarazila ma jej otázka, alebo teda zároveň si aj odpovedala, že či je dôležité, kto vlastní pôdu. Áno, pani kolegyňa, je dôležité, kto vlastní pôdu, podľa mňa je to dôležité, kto vlastní pôdu na Slovensku.
Čo sa týka poznámky vidieckeho spôsobu života alebo potravinovej bezpečnosti, práve to sú tie veci, na ktoré bude potom reagovať ten osobitný zákon alebo ďalšie osobitné zákony.
A čo sa týka poslancov, kolegov poslancov z SaS, viete, ja vám to ani nezazlievam, ani to nebudem nejako komentovať, vaše vyjadrenia vašej liberálnej strany, ktorej podľa mňa téma ochrany pôdy zjavne nehovorí nič. Ale čo sa týka tej definície potravinovej bezpečnosti, mali ste tu výklad priam ako z encyklopédie, ale ja si myslím, že pojem potravinová bezpečnosť, dnes ovláda tento pojem aj stredoškolák, čiže neverím tomu, že neviete, čo je potravinová bezpečnosť. Ale chcem povedať, že, áno, súhlasím, sme súčasťou Európskej únie, ale otázka potravinovej bezpečnosti podľa mňa je naším národným záujmom a je našou povinnosťou zachovať a udržať potravinovú bezpečnosť na Slovensku.
Ja by som úplne na záver teda chcela poďakovať všetkým diskutujúcim, aj všetkým tým, ktorí teda pozorne počúvali tento náš návrh ústavného zákona, a teda je zrejmé po tejto diskusii, že predložená téma ústavného zákona na ochranu slovenskej pôdy je veľmi vážna a citlivá, ale väčšina z nás si podľa mňa uvedomuje, aké je dôležité ústavný zákon prijať. Samozrejme, že vítam vašu iniciatívu, od kolegov z iných politických strán, čo sa týka legislatívneho vyprecizovania jednotlivých ustanovení v zákone, a ja si myslím, že je to veľmi pozitívny signál, a verím teda tomu, že zákon, ktorý som dnes, alebo návrh zákona, ktorý som dnes predložila, nájde si u vás podporu, za čo vopred ďakujem.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

3. 2. 2017 9:04 - 9:08 hod.

Eva Antošová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dobré ráno všetkým. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Náš predkladaný návrh sa týka problematiky, ktorú Slovenská národná strana považuje za jednu z najzásadnejších a najdôležitejších pre Slovenskú republiku a tou je ochrana slovenskej poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Potreba ochrany pôdy je zahrnutá aj v programovom vyhlásení vlády, z čoho je zrejmé, že koaličné strany majú záujem túto problematiku riešiť a slovenskú pôdu chrániť.
Ja si však dovolím vyjadriť aj názor, že ochrana slovenskej pôdy je téma, ktorá spája poslancov naprieč politickým spektrom bez ohľadu na farbu straníckeho trička alebo politickej orientácie vpravo či vľavo od stredu. Pretože táto téma nie je len politickou témou, ale témou každého občana, ktorý má národné cítenie. Za seba si dovolím povedať, že táto téma je aj mojou srdcovou témou.
K predkladanému návrhu je potrebné uviesť, že ide vlastne o prvý krok, ktorý je nevyhnutný na následné prijímanie osobitných zákonov, ktorými budú aplikované konkrétne mechanizmy na ochranu pôdy. Ústava Slovenskej republiky ako zákon zákonov by mal v zmysle predkladaného návrhu vytvoriť akýsi rámec, ktorý nám otvorí čo možno najširší priestor na prijímanie osobitných zákonov upravujúcich danú problematiku.
Myslím, že k samotnej textácii nie je potrebné sa nejako špeciálne a rozsiahlo vyjadrovať. Len pár vetami by som uviedla, že ide o zmenu čl. 20, ktorý upravuje vlastnícke právo ako základné právo, a čl. 44, ktorý upravuje základné právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, t. j. ochrana sa zabezpečuje v troch líniách. V prvej prostredníctvom otvorenia možnosti štátu určitým spôsobom zasiahnuť do vlastníckeho práva, a to spôsobom, že umožní štátu osobitnými zákonmi určiť konkrétny druh subjektov, ktoré budú môcť vlastniť konkrétny druh majetku. Pre naše účely pôjde o poľnohospodársku pôdu. V druhej, v ktorej sa štátu ukladá priama povinnosť dbať o ochranu poľnohospodárskej, lesnej pôdy a podporovať vidiecky spôsob života. A v tretej prostredníctvom definície pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. To znamená, že už nebude právne a častokrát aj fakticky pôda považovaná len za nejaký tovar. Určite budete všetci so mnou súhlasiť, že pôda vôbec nie je obyčajným tovarom, keďže ju nemožno ani vyrobiť, ani nahradiť, a preto si vyžaduje aj inú špecifickú reguláciu obchodovania s ňou ako s iným tovarom.
Na záver, milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vyjadriť presvedčenie, že predkladaný návrh je v záujme všetkých občanov Slovenskej republiky a nie je len témou koalície či opozície, ale je témou občana Slovenskej republiky. Preto verím, že si nájde širokú politickú podporu, o ktorú si vás touto cestou zároveň dovolím všetkých požiadať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7. 12. 2016 15:53 - 15:55 hod.

Eva Antošová Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja zareagujem. Pôjdem od konca, ak dovolíte, aby som si to dobre pamätala všetko. Pán poslanec Žarnay, vy, už vás nebolo celkom dobre počuť, ale budem sa snažiť rýchlo povedať. Vidíte a teraz ste to povedali, aby mohol občan mať právo vystúpiť na obecnom zastupiteľstve k aktuálnej téme. No ale toto mohlo byť v tom návrhu, ja som to tam nenašla. Pretože keď budem vystupovať na zastupiteľstve o tom, či mi zahynuli štyri sliepky, tak neviem, či to tých poslancov zaujíma, alebo to budú riešiť. Ja to teraz preháňam tak expresívne, aby sme si rozumeli.
Čo sa týka, prosím vás, pána poslanca, na pána poslanca Osuského tiež úplne v rýchlosti. Pán poslanec, ja som veľmi vďačná za váš príspevok, ale nechajte to na nás, kedy my podáme návrh novely zákona. Z toho dôvodu, že, prosím, chceme to urobiť tak, aby to malo hlavu a pätu. My nepodávame návrh ad hoc s tým, že však sa zapáčime občanom, a už čo z toho bude, potom uvidíme.
Ešte by som chcela zareagovať na pani poslankyňu Dubačovú. Súhlasím, otvorená samospráva. Otvorená samospráva je demokratická samospráva, kde jej nenanucujme zbytočne to, čo nemusíme.
A posledná vec ešte, ak mám chvíľočku čas, je, prosím vás, rovnaký meter. Hovoríme tu, že, že nemáme alebo máme rovnaký meter na poslancov v parlamente a na etický kódex alebo rokovací poriadok, novelu rokovacieho poriadku a nie na samosprávy. No ale viete, kde je ten rozdiel? Rozdiel je v tom, že my sme si schválili novelu rokovacieho poriadku sami sebe, kde si určujeme, ako sa bude rokovať v tomto parlamente, a opačne, vy opozícia chcete nanútiť novelu alebo etický kódex samosprávam. Nechajte to na samosprávy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7. 12. 2016 15:28 - 15:37 hod.

Eva Antošová Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh by som, ak dovolíte, na základe navrhovaných zmien, ktoré sme si vypočuli, rozdelila na tri časti.
Prvou je zakotvenie povinnosti obcí prijať etický kódex. Ako uvádzajú aj sami navrhovatelia v dôvodovej správe, niektoré obce už prijali etické kódexy a neexistuje podľa nás alebo podľa mňa žiadny dôvod za situácie, v ktorej si v prípade potreby obec v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti prijme etické kódex, aby jej to bolo nariadené zhora prijatím úpravy všeobecne záväzného právneho predpisu. Odkaz na ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. ako na základný rámec je vágny a v podstate aj nevykonateľný. Navrhovaná formulácia vyvoláva aspoň pre mňa viacero otáznikov. Čo to vlastne znamená, že uvedený ústavný zákon bude základným rámcom? Má etický kódex obsahovať všetkosť tohto zákona? A keď nie, tak čo konkrétne? A kto to bude posudzovať? Kto bude posudzovať, či pre konkrétny etický kódex bol alebo nebol rámcom ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov? A takto by som mohla pokračovať ďalej. Je to v podstate nekonečné reťazenie nevyriešených právno-teoretických, ale hlavne aplikačných otázok.
Bohužiaľ, opätovne ako pri predošlej navrhovanej novele nie je potreba prijatia tejto úpravy podložená ničím, iba subjektívnym názorom navrhovateľov. Opýtam sa vás, diskutoval niekto o takejto potrebe priamo s obcami? Máte určitý prieskum, štatistiku? Vloženie povinnosti obci prijať etický kódex je podľa mňa nesystematické z viacerých uhlov pohľadov. Uveďme si príklad. V predkladanej novele je uvedené, že obec prijme etický kódex, že je záväzný a čo je jeho rámcom. Ale čo, ak ho obec neprijme? Teraz sme to počuli vo faktickej poznámke. Aký je sankčný mechanizmus? Bude žaloba na obec, na mesto? Peňažné sankcie? Neviem, či je toto práve to, čo potrebujú naše mestá a obce. Podľa mňa je toto cesta späť. Teda cesta späť k centralizácii a diktovaniu obciam, čo majú robiť.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja nechcem, aby sme sa chápali zle, ja nie som a priori proti prijímaniu etických kódexov na úrovni samospráv, naopak, avšak som proti tomu, aby im to bolo nanútené zákonom. Aby im to bolo nanútené nami. Nechajme to na voličov. Ľudia si podľa nás prirodzene zvolia poslancov, ktorí budú deklarovať prijatie etického kódexu. Logicky aj opačne, pri boji o voliča možno dôjde k hromadnému prijímaniu etických kódexov. Ale, samozrejme, tak už je to aj dnes.
Druhou zásadnou zmenou v návrhu je, nazvem to, a to ma veľmi pobúrilo, až svojvoľné právo právnických a fyzických osôb na vystúpenie na obecnom zastupiteľstve. Mám teda na mysli povinnosť uviesť do programu riadneho obecného zastupiteľstva bod, kde môžu fyzické a právnické osoby bez ďalšieho vystúpiť. Pýtam sa, vystúpiť s hocičím? Napríklad aj s nejakou problematikou, ktorá sa obce vôbec netýka? Alebo akokoľvek dlho? Alebo akýkoľvek počet osôb? Celkom dobre som nerozumela tomuto vášmu návrhu. Totižto je veľmi jednoduché niečo napísať do zákona, ale veľmi dôležitá je potom aplikácia. Ja si to vôbec neviem predstaviť, ako by to fungovalo v praxi. Podľa môjho názoru to naruší zasadnutia obecného zastupiteľstva, a keby som to chcela trošička prehnať alebo zveličiť, tak to môže aj tieto zasadnutia úplne paralyzovať.
V dôvodovej správe páni navrhovatelia sa odvolávajú na Chartu Európskej únie a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje fyzickým a právnickým osobám právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Samozrejme, to je v poriadku. Obyvatelia obce sa podieľajú na správe vecí verejných práve prostredníctvom volených zástupcov, čiže poslancov obecného alebo mestského zastupiteľstva. A takisto zákon pozná aj mechanizmus priameho podieľania sa na správe vecí verených, napríklad prostredníctvom petície alebo prostredníctvom referenda.
Ak dovolíte, uvediem niečo, čo považujem za veľmi dôležité. Pri nielen tomto návrhu zákona, ale aj pri tom predchádzajúcom, ktorý ste aj vy, pán navrhovateľ, spomenuli, že teda nebol nami odobrený alebo potvrdený, alebo schválený, je potrebné a nevyhnutné diskutovať pri takýchto prijímaných zmenách priamo so subjektami, ktorých sa to týka, t. j. s obcami a mestami. S predkladanou novelou som sa ja osobne obrátila na starostov obcí v Nitrianskom regióne. Nechcem vás zdržiavať, ale napriek tomu dovoľte, aby som len stručne zacitovala jedného zo starostov k tejto zmene. Citujem:
"V každej obci je mnoho pováh ľudí aj poslancov, a čo jednému vyhovuje, inému vadí. Uvedomujeme si ako verejní činitelia svoje povinnosti, ale ak niekto z občanov pravidelne chodí na zastupiteľstvo len preto, aby rozvracal a kritizoval prácu starostu a poslancov, a ešte má mať aj všetko viac umožnené, je nám z toho ťažko. Možno inde je situácia taká, že ľudí nepripustia k diskusii. Nášho regiónu sa to však netýka. Kvalitne vypracovaný rokovací poriadok a možno povinne zverejnený na stránke obce by všetko vyriešil. Na našich zasadnutiach je vždy bod diskusia v programe. Neprikláňame sa k názoru, že občan na zasadnutí môže hovoriť, čo chce a koľko chce". Toľko, pardon, ešte jedna veta: "Všetci vieme, že samotnému zasadnutiu predchádza množstvo práce. Občan pri diskusii musí mať minimálne súhlas osoby, ktorá vedie zasadnutie. Nepovažujeme za správne ešte diktovať zákonom, čo je programom zasadnutia." Toľko teda z listu starostu.
Ešte by som sa dotkla tretej, tretieho bodu alebo tretieho problému, keď to tak môžem nazvať, a to sú komisie. Treťou zmenou podľa teda vášho návrhu je zloženie komisií. Komisie zriaďuje obec a jej zloženie určuje obec. Účasť v komisii však nevyplýva primárne z mandátu poslanca. Keď zoberieme do úvahy, že v komisiách môžu byť aj tretie osoby, ale primárne vyplýva z odbornosti, sám ste to tu potvrdili. To znamená, že v zmysle vami predloženého návrhu bude musieť obec, bude nútená kalkulovať s tým, že každý jeden poslanec musí byť v jednej komisii, a to bez ohľadu na jeho vlastnú odbornosť a na úlohy konkrétnej komisie. To je taká umelina, nazvem to tak slušne.
Ak dovolíte na záver, celkovo nerozumiem tejto vašej snahe alebo snahe predkladateľov autoritatívne regulovať obce. Zákon určuje určitý rámec pre samosprávy, avšak nemožno im diktovať úplne všetko. A musím poukázať na to isté, na čo som poukazovala aj pri predchádzajúcom návrhu zákona. Legislatívna regulácia musí prísť až po komunikácii s obcami.
V tejto oblasti sú, samozrejme, témy, ktoré treba regulovať zákonom, avšak musíme sa priamo obcí opýtať, ktoré sú to, a konzultovať tieto veci s nimi. Ja osobne môžem prehlásiť, že komunikujem so starostami a primátormi, hlavne teda v našom Nitrianskom regióne a môžem z ich vyjadrení vám potvrdiť, že sú témy oveľa vážnejšie, ktoré ich trápia, a žiadajú ich zákonnú úpravu, a to sú napríklad možnosti výsluhového dôchodku starostov obcí a primátorov, primátorov miest. Viete, že prax je taká, že starosta po dvoch-troch rokoch po zániku jeho mandátu sa veľakrát ocitne na úrade práce nie z jeho viny, ale z viny toho, že napríklad ten predchádzajúci zamestnávateľ už zanikol. Ale toto sa netýka tejto témy, to len ako na margo na..., pre inšpiráciu, keďže sa to teda netýka predkladanej novely.
Úplne na záver. Pani poslankyňa Dubačová to tu pekne povedala a ja k tomu ešte niečo pridám. Áno, milé kolegyne, milí kolegovia, Slovensko potrebuje viac etickosti, a preto, ak dovolíte, jedno porovnanie na záver. Pri schvaľovaní novely rokovacieho poriadku ste sa, vy opozícia, bránili zubami-nechtami a o etickosti ste od nás nechceli ani počuť. A vzápätí chcete nanútiť zákonom etický kódex samosprávam. Pýtam sa prečo.
Ďakujem.
Skryt prepis