Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

6.12.2018 o 11:08 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.12.2018 11:08 - 11:09 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem ešte raz za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi ako jedinému predkladateľovi vziať späť návrh pod bodom 76 (tlač 1228), je to návrh novely ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Dôvodom stiahnutia je to, že ja som ten návrh predložil preto, aby sme mali poriadnu alternatívu k tomu, čo predkladajú koaliční poslanci, aby sme o tom mohli spoločne diskutovať, rozhodnúť, ktorý je lepší, ale keďže koaličná väčšina ten návrh odmietla, vlastne bude diskusia pri tom koaličnom návrhu a pri mojom by bola len zbytočne druhýkrát tá istá, tak ho sťahujem v záujme toho, aby sme mali poriadnu diskusiu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 15:42 - 15:44 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Budaj, v mnohom s vami súhlasím, ale vy naozaj ste reálne očakávali od vlády Roberta Fica, akúkoľvek reformu, lebo ja si žiadnu skutočnú reformu, teda niečo, čo vyžaduje nejakú systémovú, hĺbkovú zmenu, ktoré aj chvíľu boli, ale potom prinesie výsledky, ja si žiadnu nepamätám a priznám sa ani som žiadnu neočakával. To je niečo, čo musia robiť iné vlády ako vlády Roberta Fica v tejto krajine a k pani kolegyni Cigánikovej, ja si druhýkrát dnes dovolím nesúhlasiť, lebo ty si povedala, že na čo sú nám takí analytici, keď sa nepoužíva ich práca. Ja by som sa spýtal, na čo sú nám takí ministri, ktorí nepoužívajú prácu tých analytikov a odpoveď je, že na nič. Sú to ministri, ktorí nás stoja 50 mil. eur len na tom, že nevedia prísť s vlastným návrhom, keď odmietajú návrhy iných ako dať peniaze od farma firiem späť k pacientom. Sú to ministri, ktorí nerealizujú základné analytické odporúčania, napriek tomu, že ich nedokážu nijak vecne protiargumentovať. Moja otázka je, a to skončím, na čo sú nám takí ministri a myslím si, že takto by sme sa mali na to pozerať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 15:29 - 15:39 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ak máme obmedzený čas, ale mi dovoľte byť stručný. Ja myslím, že ono to niekedy aj prospieva veci, takže skúsim zhrnúť za mňa aj mojich kolegov zo Spolu - Občianska demokracia dôvody prečo nemôžeme podporiť tento návrh štátneho rozpočtu a nepatrí medzi ne to, že ho predkladá pán minister Kažimír. Keby predložil taký aký by sme chceli akceptovať, tak osoba predkladateľa by nám v tom určite nebránila. Tie dôvody sú niekde inde.
Začnem tým, ktorý je aj dnes najväčším propagačným nástrojom tohto rozpočtu a to je, že ide o prvý vyrovnaný rozpočet od teda v histórii a respektíve vzhľadom na používanie moderných metód, ja by som povedal že od nášho vstupu do Európskej únie, lebo pred tým tie rozpočty počítali aj konštruovali úplne inak. Toto je z môjho pohľadu asi aj najpozitívnejšia časť rozpočtu, že teda prvýkrát nie je plánovaný deficit, napriek tomu je nutné povedať niekoľko vecí.
Prvé je, že tento rozpočet je konštruovaný na súčasné slnečné globálne počasie. To znamená, že bude naplnený len vtedy, ak nedôjde k žiadnemu významnejšiemu spomaleniu svetovej a európskej ekonomiky, čo je samozrejme právo predkladateľa, ale súčasné trendy vo svete sú v tejto chvíli skôr negatívne a od chvíle keď došlo k schváleniu rozpočtu aj prognózam, na ktorých bol postavený, tak došlo k zhoršeniu globálneho a ekonomického vývoja a dneska sa skôr predpokladá horší vývoj. Takže tento rozpočet stojí na predpokladoch, ktoré sú skôr optimistické, až prehnané v tejto chvíli.
Druhý problém je, že aj v minulosti, keď naopak hospodárska situácia vo svete bola lepšia ako rozpočet očakával, napriek tomu rozpočty skoro nikdy neskončili podľa plánu a toto je rozpočet na predvolebný rok. To znamená jedna vec je deklarovaný deficit, nulový deficit zo strany predkladateľa, ktorý už tu ale sám neplánuje byť keď tento nulový deficit má byť naplnený a ktorý ho sám ani v minulosti iné predkladané takéto záväzky väčšinou za svojej kariéry nenaplnil.
Tretí problém technický alebo to je skôr upozornenie je, že v tomto nulovom deficite nie je 500 miliónov, ktoré máme zaplatiť ako prvú splátku za americké stíhačky v budúcom roku, nie je to a to chcem zdôrazniť niečo o čom nevedia odborníci, alebo čo nebolo komunikované, je to fakt, ktorý pán minister použil, európsku metodiku, ktorá hovorí, že tieto typy nákupov sa môžu zaúčtovať do štátneho rozpočtu až vo chvíli a môžu sa aj vo chvíli, keď bude všetko zaplatené a dodané, čo ale znamená, že reálne tých 500 miliónov, ktoré nás to budúci rok bude stáť, sa nijako do rozpočtu deficitu nezapočítavajú, keby sme postupovali viac sedliackou logikou, že keď to dávame, tak by sme to mali počítať, tak budúcoročný rozpočet má okamžite deficit zhruba vo výške pol percenta HDP. To znamená, že to je skôr účtovný nulový deficit ako reálny nulový deficit. Z týchto všetkých dôvodov , napriek tomu, že ten nulový deficit čo ja na papieri hodnotím ako najpozitívnejší a u tohto rozpočtu musím aj poznamenať, že to nie je celkom tak.
Vážnejší problém toho rozpočtu je v tom komu berie. Pán minister pokračuje v tom, čo robí od roku 2012, kde najradšej berie pracujúcim. Napriek by som povedal rétorike namierenej voči firmám a rôznym iným skupinám konzistentne od roku 2012 tie rozpočty najviac berú pracujúcim, kumulatívne už je to viac ako 6 miliárd cez dane a odvody, ktoré platia pracujúci, aj v tomto rozpočte je to o 900 miliónov viac ako v tomto roku, čo je najvyšší nárast absolútne, ale najmä percentuálne. My nemôžeme podporiť rozpočet, ktorý v čase keď mzdy Slovákov rastú najpomalšie vo Vyšehrádskej štvorke, im ešte aj z tých miezd ide zobrať najviac v pomere s ostatnými skupinami obyvateľstva či už hovoríme o firmách alebo spotrebiteľoch.
Tretí problém toho rozpočtu je, že na čo dáva, tento rozpočet neinvestuje do našej budúcnosti, neinvestuje významne do školstva ak nepočítame eurofondy, neinvestuje do justície a do správneho štátu významne a tak isto do infraštruktúry investuje primárne z fondov Európskej únie bez nejakej významnejšej investície z domácich zdrojov. Ak sa majú na niečo využívať vyššie výdavky, dobré časy, to, že sú peniaze, tak je to na zabezpečenie našej budúcnosti a to tento rozpočet nerobí.
Štvrtý dôvod prečo nemôžeme podporiť tento rozpočet spočíva v nízkej efektívnosti výdavkov a to je niečo, čo je zodpovednosťou ministra financií, aj vlády ako celku. Trh, hodnota za peniaze bol dlhodobo komunikovaný ako najväčší počin tejto vlády v oblasti nakladania s verejnými prostriedkami, aj ako najväčší projekt pána ministra v tejto oblasti. Dneska musíme konštatovať, že projekt zlyháva, nezlyháva na technických nedostatkoch analytikov, zlyháva na nedostatočnej politickej vôle vlády týchto analytikov počúvať. Ako čo tým mám na mysli? V prvom rade vidíme, že odporúčania analytikov sa len vo veľmi obmedzenej miere rešpektujú pri rozhodnutiach vlády, v najlepšom prípade jemne oškrtajú niektoré rozhodnutia ako to bolo v prípade či už infraštruktúry alebo aj obranných výdavkov, v horšom prípade vôbec nie sú vypočutí. To ako sa napríklad v tejto chvíli naozaj robí najväčšia obrana investícií a od vzniku samostatného Slovenska či už hovoríme o transportéroch, Vydrách alebo amerických stíhačkách, je príklad toho ako sa nemá nakladať s verejnými peniazmi a je to príklad toho čo ministerstvo financií nemalo dopustiť a napriek tomu to dopúšťa.
Podobné problémy však vidíme aj v iných rezortoch, pani kolegyňa Cigániková hovorila o tom, že ministerstvo zdravotníctva je ministerstvo, kde teda ešte najviac počúvajú na hodnotu za peniaze a je pravda, že úrovni analytikov tam aj najviac počúvajú na hodnotu za peniaze, ale ten vývoj na úrovni vedenia ministerstva tiež nie je bohvie aký z hľadiska toho, čo sa skutočne spojí v prospech pacientov a to súhlasím s vami, že je to pritom najlepší rezort. V tých ostatných rezortoch je toho ešte menej a v podstate jediný ďalší rezort kde minister sa pokúsil alebo jeho analytici významnejší vlastne bola doprava a tiež s veľmi miernym dopadom. V tých ostatných, najmä v rezortoch SNS mám pocit, že už to do veľkej miery vzdali.
Takže efektívnosť výdavkov, ktorá je dlhodobom nízka, ktorú ukazujú, nielen škandály ukazujú, aj medzinárodné porovnania , že napriek tomu, že máme nie veľa peňazí, ešte aj tie zle vynakladáme, to všetko ani tento rozpočet nemení. Namiesto toho sa veľká časť peňazí vynakladá buď na výdavky, ktoré si presadia mocní ľudia, opakovane počas rokov sa navyšuje dokonca mimo kontroly parlamentu rozpočet ministerstva vnútra, ministerstva financií na projekty, ktoré sú veľmi pochybné často alebo len predvolebného charakteru, tak isto veľký nárast sociálnych výdavkov, ktorý tu naozaj je za ostatné roky v porovnaní s predchádzajúcim obdobím neprinieslo žiadne zníženie chudoby, ani všeobecnej populácie, ani detí, ani lepšiu pôrodnosť, ani žiadny iný ukazovateľ, ktorý by teda ste mali, pán minister, presadzovať, je to čisto a čisto nástroj politickej komunikácie. Z týchto všetkých dôvodov a ešte aj z jedného, ktorý chcem zopakovať na záver, my nemôžeme podporiť tento rozpočet. Ten, ktorý chcem zopakovať je, že alebo o tom si myslím, že sa tu hovorilo málo, je, že tento rozpočet rovnako ako viaceré pred ním nerešpektujú úlohu parlamentu pri schvaľovaní nakladania s verejnými financiami, parlament by mal mať rozhodujúcu úlohu v tom ako štát vynakladá svoje peniaze a zmeny v tom ako vynakladá by mali podliehať zásadnej parlamentnej kontrole a súhlasu. My sme tu naopak svedkami, že rozpočet je nastavený tak cez rôzne pseudorezervy a iné pravidlá, že v podstate počas roka si s ním minister financií a vláda môžu robiť čo chcú a nemusia sa sem vrátiť, to znamená to, čo dnes schvaľujeme by som síce neprirovnal k zdrapu papiera, ale aj tak isto by som to nenazýval záväzným štátnym rozpočtom. Je to niečo medzi a to je aj principiálne neprijateľné. Z týchto všetkých dôvodov navrhujeme tento rozpočet neprijať a budeme proti nemu hlasovať. Zároveň však chcem aj predložiť k tomu návrhu jednu zmenu v uznesení k štátnemu rozpočtu a to z toho dôvodu, že je to jedna praktická vec, keď tento rozpočet navrhuje alebo teda zákony, ktoré prijaté pred ním výrazné zvýšenie štátnych a verejných zamestnancov, na čo sme tlačili a čo podporujeme, avšak z praxe už dostávame informácie najmä z úrovne samosprávy, že nebude často táto, toto navýšenie dostatočne financované, a preto mnohé samosprávy uvažujú o tom, že budú navyšovať tarifné mzdy na úkor iných zložiek a že reálne zvýšenie mzdy pracujúcich najmä v samospráve bude oveľa nižšie alebo nulové. To my považujeme za nesprávne a neprijateľné, aj zo sociálneho, aj z politického hľadiska, a preto si dovoľujem na záver navrhnúť túto zmenu uznesenia, ktorú teda prečítam a tým aj moje vystúpenie skončím.
Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu uznesenia k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019, parlamentná tlač 1090.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky sa dopĺňa písmenom D, ktoré znie:
D. vyzýva služobné úrady, ktoré pri odmeňovaní štátnych zamestnancov postupujú podľa zákona č. 55/2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme ...
===== ktoré znie: D. Vyzýva služobné úrady, ktoré pri odmeňovaní štátnych zamestnancov postupujú podľa zákona č. 55/2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov, postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aby v súvislosti o zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, v nadväznosti na zákon č. 318/2018 Z. z. a poskytovaní zvýšeného doplatku v minimálnej mzde podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na nariadenie vlády č. 300/2018 Z. z., zabezpečuje riadne uplatnenie zákonných nárokov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, bez zníženia iných zložiek platu, ktoré sú fakultatívne a boli priznané štátnym zamestnancom a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, pred nadobudnutím účinnosti príslušných ustanovení zákona č. 318/2018 Z. z. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 15:29 - 15:39 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ak máme obmedzený čas, ale mi dovoľte byť stručný. Ja myslím, že ono to niekedy aj prospieva veci, takže skúsim zhrnúť za mňa aj mojich kolegov zo Spolu - Občianska demokracia dôvody prečo nemôžeme podporiť tento návrh štátneho rozpočtu a nepatrí medzi ne to, že ho predkladá pán minister Kažimír. Keby predložil taký aký by sme chceli akceptovať, tak osoba predkladateľa by nám v tom určite nebránila. Tie dôvody sú niekde inde.
Začnem tým, ktorý je aj dnes najväčším propagačným nástrojom tohto rozpočtu a to je, že ide o prvý vyrovnaný rozpočet od teda v histórii a respektíve vzhľadom na používanie moderných metód, ja by som povedal že od nášho vstupu do Európskej únie, lebo pred tým tie rozpočty počítali aj konštruovali úplne inak. Toto je z môjho pohľadu asi aj najpozitívnejšia časť rozpočtu, že teda prvýkrát nie je plánovaný deficit, napriek tomu je nutné povedať niekoľko vecí.
Prvé je, že tento rozpočet je konštruovaný na súčasné slnečné globálne počasie. To znamená, že bude naplnený len vtedy, ak nedôjde k žiadnemu významnejšiemu spomaleniu svetovej a európskej ekonomiky, čo je samozrejme právo predkladateľa, ale súčasné trendy vo svete sú v tejto chvíli skôr negatívne a od chvíle keď došlo k schváleniu rozpočtu aj prognózam, na ktorých bol postavený, tak došlo k zhoršeniu globálneho a ekonomického vývoja a dneska sa skôr predpokladá horší vývoj. Takže tento rozpočet stojí na predpokladoch, ktoré sú skôr optimistické, až prehnané v tejto chvíli.
Druhý problém je, že aj v minulosti, keď naopak hospodárska situácia vo svete bola lepšia ako rozpočet očakával, napriek tomu rozpočty skoro nikdy neskončili podľa plánu a toto je rozpočet na predvolebný rok. To znamená jedna vec je deklarovaný deficit, nulový deficit zo strany predkladateľa, ktorý už tu ale sám neplánuje byť keď tento nulový deficit má byť naplnený a ktorý ho sám ani v minulosti iné predkladané takéto záväzky väčšinou za svojej kariéry nenaplnil.
Tretí problém technický alebo to je skôr upozornenie je, že v tomto nulovom deficite nie je 500 miliónov, ktoré máme zaplatiť ako prvú splátku za americké stíhačky v budúcom roku, nie je to a to chcem zdôrazniť niečo o čom nevedia odborníci, alebo čo nebolo komunikované, je to fakt, ktorý pán minister použil, európsku metodiku, ktorá hovorí, že tieto typy nákupov sa môžu zaúčtovať do štátneho rozpočtu až vo chvíli a môžu sa aj vo chvíli, keď bude všetko zaplatené a dodané, čo ale znamená, že reálne tých 500 miliónov, ktoré nás to budúci rok bude stáť, sa nijako do rozpočtu deficitu nezapočítavajú, keby sme postupovali viac sedliackou logikou, že keď to dávame, tak by sme to mali počítať, tak budúcoročný rozpočet má okamžite deficit zhruba vo výške pol percenta HDP. To znamená, že to je skôr účtovný nulový deficit ako reálny nulový deficit. Z týchto všetkých dôvodov , napriek tomu, že ten nulový deficit čo ja na papieri hodnotím ako najpozitívnejší a u tohto rozpočtu musím aj poznamenať, že to nie je celkom tak.
Vážnejší problém toho rozpočtu je v tom komu berie. Pán minister pokračuje v tom, čo robí od roku 2012, kde najradšej berie pracujúcim. Napriek by som povedal rétorike namierenej voči firmám a rôznym iným skupinám konzistentne od roku 2012 tie rozpočty najviac berú pracujúcim, kumulatívne už je to viac ako 6 miliárd cez dane a odvody, ktoré platia pracujúci, aj v tomto rozpočte je to o 900 miliónov viac ako v tomto roku, čo je najvyšší nárast absolútne, ale najmä percentuálne. My nemôžeme podporiť rozpočet, ktorý v čase keď mzdy Slovákov rastú najpomalšie vo Vyšehrádskej štvorke, im ešte aj z tých miezd ide zobrať najviac v pomere s ostatnými skupinami obyvateľstva či už hovoríme o firmách alebo spotrebiteľoch.
Tretí problém toho rozpočtu je, že na čo dáva, tento rozpočet neinvestuje do našej budúcnosti, neinvestuje významne do školstva ak nepočítame eurofondy, neinvestuje do justície a do správneho štátu významne a tak isto do infraštruktúry investuje primárne z fondov Európskej únie bez nejakej významnejšej investície z domácich zdrojov. Ak sa majú na niečo využívať vyššie výdavky, dobré časy, to, že sú peniaze, tak je to na zabezpečenie našej budúcnosti a to tento rozpočet nerobí.
Štvrtý dôvod prečo nemôžeme podporiť tento rozpočet spočíva v nízkej efektívnosti výdavkov a to je niečo, čo je zodpovednosťou ministra financií, aj vlády ako celku. Trh, hodnota za peniaze bol dlhodobo komunikovaný ako najväčší počin tejto vlády v oblasti nakladania s verejnými prostriedkami, aj ako najväčší projekt pána ministra v tejto oblasti. Dneska musíme konštatovať, že projekt zlyháva, nezlyháva na technických nedostatkoch analytikov, zlyháva na nedostatočnej politickej vôle vlády týchto analytikov počúvať. Ako čo tým mám na mysli? V prvom rade vidíme, že odporúčania analytikov sa len vo veľmi obmedzenej miere rešpektujú pri rozhodnutiach vlády, v najlepšom prípade jemne oškrtajú niektoré rozhodnutia ako to bolo v prípade či už infraštruktúry alebo aj obranných výdavkov, v horšom prípade vôbec nie sú vypočutí. To ako sa napríklad v tejto chvíli naozaj robí najväčšia obrana investícií a od vzniku samostatného Slovenska či už hovoríme o transportéroch, Vydrách alebo amerických stíhačkách, je príklad toho ako sa nemá nakladať s verejnými peniazmi a je to príklad toho čo ministerstvo financií nemalo dopustiť a napriek tomu to dopúšťa.
Podobné problémy však vidíme aj v iných rezortoch, pani kolegyňa Cigániková hovorila o tom, že ministerstvo zdravotníctva je ministerstvo, kde teda ešte najviac počúvajú na hodnotu za peniaze a je pravda, že úrovni analytikov tam aj najviac počúvajú na hodnotu za peniaze, ale ten vývoj na úrovni vedenia ministerstva tiež nie je bohvie aký z hľadiska toho, čo sa skutočne spojí v prospech pacientov a to súhlasím s vami, že je to pritom najlepší rezort. V tých ostatných rezortoch je toho ešte menej a v podstate jediný ďalší rezort kde minister sa pokúsil alebo jeho analytici významnejší vlastne bola doprava a tiež s veľmi miernym dopadom. V tých ostatných, najmä v rezortoch SNS mám pocit, že už to do veľkej miery vzdali.
Takže efektívnosť výdavkov, ktorá je dlhodobom nízka, ktorú ukazujú, nielen škandály ukazujú, aj medzinárodné porovnania , že napriek tomu, že máme nie veľa peňazí, ešte aj tie zle vynakladáme, to všetko ani tento rozpočet nemení. Namiesto toho sa veľká časť peňazí vynakladá buď na výdavky, ktoré si presadia mocní ľudia, opakovane počas rokov sa navyšuje dokonca mimo kontroly parlamentu rozpočet ministerstva vnútra, ministerstva financií na projekty, ktoré sú veľmi pochybné často alebo len predvolebného charakteru, tak isto veľký nárast sociálnych výdavkov, ktorý tu naozaj je za ostatné roky v porovnaní s predchádzajúcim obdobím neprinieslo žiadne zníženie chudoby, ani všeobecnej populácie, ani detí, ani lepšiu pôrodnosť, ani žiadny iný ukazovateľ, ktorý by teda ste mali, pán minister, presadzovať, je to čisto a čisto nástroj politickej komunikácie. Z týchto všetkých dôvodov a ešte aj z jedného, ktorý chcem zopakovať na záver, my nemôžeme podporiť tento rozpočet. Ten, ktorý chcem zopakovať je, že alebo o tom si myslím, že sa tu hovorilo málo, je, že tento rozpočet rovnako ako viaceré pred ním nerešpektujú úlohu parlamentu pri schvaľovaní nakladania s verejnými financiami, parlament by mal mať rozhodujúcu úlohu v tom ako štát vynakladá svoje peniaze a zmeny v tom ako vynakladá by mali podliehať zásadnej parlamentnej kontrole a súhlasu. My sme tu naopak svedkami, že rozpočet je nastavený tak cez rôzne pseudorezervy a iné pravidlá, že v podstate počas roka si s ním minister financií a vláda môžu robiť čo chcú a nemusia sa sem vrátiť, to znamená to, čo dnes schvaľujeme by som síce neprirovnal k zdrapu papiera, ale aj tak isto by som to nenazýval záväzným štátnym rozpočtom. Je to niečo medzi a to je aj principiálne neprijateľné. Z týchto všetkých dôvodov navrhujeme tento rozpočet neprijať a budeme proti nemu hlasovať. Zároveň však chcem aj predložiť k tomu návrhu jednu zmenu v uznesení k štátnemu rozpočtu a to z toho dôvodu, že je to jedna praktická vec, keď tento rozpočet navrhuje alebo teda zákony, ktoré prijaté pred ním výrazné zvýšenie štátnych a verejných zamestnancov, na čo sme tlačili a čo podporujeme, avšak z praxe už dostávame informácie najmä z úrovne samosprávy, že nebude často táto, toto navýšenie dostatočne financované, a preto mnohé samosprávy uvažujú o tom, že budú navyšovať tarifné mzdy na úkor iných zložiek a že reálne zvýšenie mzdy pracujúcich najmä v samospráve bude oveľa nižšie alebo nulové. To my považujeme za nesprávne a neprijateľné, aj zo sociálneho, aj z politického hľadiska, a preto si dovoľujem na záver navrhnúť túto zmenu uznesenia, ktorú teda prečítam a tým aj moje vystúpenie skončím.
Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu uznesenia k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019, parlamentná tlač 1090.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky sa dopĺňa písmenom D, ktoré znie:
D. vyzýva služobné úrady, ktoré pri odmeňovaní štátnych zamestnancov postupujú podľa zákona č. 55/2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme ...
===== ktoré znie: D. Vyzýva služobné úrady, ktoré pri odmeňovaní štátnych zamestnancov postupujú podľa zákona č. 55/2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov, postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aby v súvislosti o zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, v nadväznosti na zákon č. 318/2018 Z. z. a poskytovaní zvýšeného doplatku v minimálnej mzde podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na nariadenie vlády č. 300/2018 Z. z., zabezpečuje riadne uplatnenie zákonných nárokov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, bez zníženia iných zložiek platu, ktoré sú fakultatívne a boli priznané štátnym zamestnancom a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, pred nadobudnutím účinnosti príslušných ustanovení zákona č. 318/2018 Z. z. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 15:04 - 15:04 hod.

Miroslav Beblavý
Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne. Pani kolegyňa si teda povedala, že toľko peňazí, koľko dáva pán Kažimír v rozpočte obrana ani nedokáže minúť. Ja si ťa dovolím opraviť. Neexistuje množstvo peňazí v prípade, že sú atraktívne verejné obstarávania, ktoré pán Danko nedokáže minúť. Takže toto by som ťa poprosil opraviť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.11.2018 13:07 - 13:07 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja mám dva procedurálne návrhy, takže poprosím potom dvakrát udeliť slovo.
Prvý procedurálny návrh je návrh zlúčiť rozpravu o bodoch 59 a 76. Sú to dve novely ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Jeden od skupiny poslancov, druhý predkladám ja. Ide o návrhy, ktoré riešia tú istú oblasť, každý trochu inak, v niečom sa aj zhodujú, preto by bolo podľa mňa účelné pre Národnú radu, aby o nich diskutovala spoločne, a potom samozrejme rozhodla hlasovaním o tom, ktorý sa má v druhom čítaní prerokovať.
Môj druhý návrh, ale naozaj poprosím ten čas, lebo on je trošku dlhší, aby som to stihol. Tak...

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím, ešte raz zapnúť čas pánovi poslancovi.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Dobre, ďakujem. Chcem navrhnúť zaradenie bodu "Vyjadrenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o súlade § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Dovoľte mi vysvetliť stručne. Skupina poslancov predložila na Ústavný súd nesúlad tohto zákona s ústavou, Ústavný súd prijal tento návrh na ďalšie konanie a vyžiadal si stanovisko Národnej rady. My sme dneska preberali na ústavnoprávnom výbore toto stanovisko, ja som navrhol, aby sme tento zákon nebránili, keďže je naozaj v rozpore s ústavou. A zo strany viacerých kolegov bolo povedané, že vecne by aj mohli súhlasiť, ale netrúfajú si ako ústavnoprávny výbor prevalcovať rozhodnutie minulého pléna, keďže to je väčšina poslancov Národnej rady, ktorá rozhodla v minulosti o tomto návrhu, a preto ak by mal, tak sa stať, malo by to rozhodnúť tiež plénum. Preto by som chcel, aby plénum podporilo zamestnancov v boji za minimálnu, spravodlivú mzdu vo verejnom sektore.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 23:03 - 23:05 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, ak bude odhlasovaný tento ústavný zákon s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý bol predložený, tak sa naozaj zásadne zmení politická situácia na Slovensku, pretože ak doteraz platilo, že mohla táto snemovňa koaličnou väčšinou zvoliť, koho chcela, na Ústavný súd, ale vedeli sme takisto, že prezident Kiska, ale aj prezident Mistrík, ale napríklad aj prezident Lajčiak nevymenujú každého na Ústavný súd, pretože to sú ľudia, ktorí sa predsa len trošku dávajú pozor na svoje meno, tak tento ich z toho vynecháva. Tento návrh zabezpečuje, že ľubovoľný politický kšeft, ktorý tu spravíte, vám prejde, a pre istotu, ako už bolo povedané, máte ho dokonca dvojito poistený, a to tým dvojičkovým systémom pri normálnej väčšine a ešte aj voľbou predsedu v pléne Ústavného súdu. Takže keď som pred pár týždňami povedal v televízii, že idete vydláždiť cestu Robertovi Ficovi na Ústavný súd, tak ma pán Číž skoro opľul, zaškrtil a prizabil v tom priamom vyhlásení. Dneska to v priamom vyhlásení a vysielaní robíte vy.
Druhá vec, čo chcem povedať, je, že ak si niekto myslí, že keď viete dať dokopy 98 hlasov na takúto verejnú hanbu, že si nebudete vedieť dať dokopy 90 hlasov na tajnú hanbu, kde nebude možné na nikoho ukázať, tak ten, kto to hovorí, trpí obzvláštnou mierou politickej naivity.
A posledná vec, aby som nebol len negatívny, chcem povedať jednu pozitívnu vec, vždy je lepšie vedieť, kto sa dá kúpiť, pred voľbami ako po nich. To už sme tiež zistili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2018 11:54 - 11:55 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja budem stručný, pretože ide o návrh, ktorý nie je na pôde tejto snemovne prvýkrát, ale je to návrh mimoriadne dôležitý, ktorý predkladáme práve preto. Je to návrh o hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov. Ja myslím, že koncept hmotnej zodpovednosti je medzi aj všeobecnou verejnosťou a osobitne poslancami známy, takže detailne netreba vysvetľovať. Ide o znášanie hmotnej finančnej zodpovednosti za porušenie zákona verejných funkcionárov, ak spôsobia škodu nám všetkým.
Chcem zdôrazniť, že prijatie tohto zákona je v programovom vyhlásení vlády, aj teda v tom pôvodnom, aj v tom recyklovanom z jari tohto roku. Už minulý rok bol v legislatívnom pláne úloh vlády, ale napriek tomu sme doteraz tento zákon nevideli. My sme dali čas ministrovi vnútra, pardon, ministrovi spravodlivosti Gálovi, aby ho predložil aspoň do pripomienkového konania. On tak dodnes nespravil, a preto v tomto verejnom tlaku pokračujeme predložením nášho vlastného návrhu.
Chcem zdôrazniť teda, že je to návrh, ktorý je predmetom aj vládnej priority, ale vládna koalícia túto prioritu za dva a pol roka nebola schopná dostať ani len do pripomienkového konania, a preto tak konáme my.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2018 11:52 - 11:53 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný, keďže bol len jeden vystupujúci a ten pomerne jasne prezentoval svoje argumenty.
Myslím si, že správne otvoril to, že tá téma je vždy zložitá a keďže vedie aj k prerozdeleniu príjmu, bude vždy citlivá. Ja by som možno len vecne uviedol, opravil to, že človek platí dane tam, kde má to, čo je zdaňované, to znamená, že fyzicky je to daň z nehnuteľností, ktoré musí platiť bez ohľadu na trvalý pobyt, aj poplatok za odpad. To sú hlavné zdroje. Toto prerozdeľovanie pri daňovej rezidencii sa týka len teda štátnej dane z príjmu, ktorá sa prerozdeľuje celo, celoslovensky. To znamená, nesúhlasím s tým, že bude zdaňovanie bez reprezentácie, resp. reprezentácia bez zdaňovania. Bude tam významné zdaňovanie naďalej v oboch tých lokalitách.
A k tomu, k bratislavskej otázke ja chcem poukázať, že naozaj ten zákon nevznikol ani tak kvôli Bratislave, lebo tá by sa dala riešiť aj zvýšením koeficientu, ale najmä kvôli tým pribratislavským obciam alebo iným obciam, ktoré sú dneska satelitné. To isté sa dneska deje v okolí Košíc, Žiliny a mnohých ďalších obcí, miest veľkých, kde vznikajú satelity, že tieto satelity tým najviac trpia a potom to napríklad ovplyvňuje kvalitu vzdelávacích služieb, dostupnosť škôlok a niektorých iných vecí, ktoré takto treba.
Ale ďakujem veľmi pekne za vystúpenie a dovolím si požiadať poslancov o podporu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2018 11:39 - 11:40 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s pánom poslancom Mihálom, aj keď, ak mám byť čestný, musím povedať, že tento návrh je najmä jeho obsahovým dielom. Ja som mu len v niektorých otázkach pomohol.
V podstate cieľom tohto návrhu, aby som ho stručne predstavil, je umožniť občanom, aby svoje dane platili, resp. aby daň z príjmu fyzických osôb, ktoré za ne štát platil obciam, mohli platiť aj v inej obci, než v tej, v ktorej majú trvalý pobyt, ak v tejto obci reálne nejakým spôsobom buď žijú alebo pracujú, alebo inak využívajú jej služby. Tento koncept daňovej rezidencie by pomohol napríklad obciam v okolí Bratislavy, ktoré dnes trpia tým, že mnoho obyvateľov, ktorí tam reálne bývajú, si ponechávajú trvalý pobyt napríklad v Bratislave a tým pádom tieto obce majú pomerne veľké výdavky, ale len obmedzené príjmy. Vzhľadom na legislatívnu komplikovanosť zmeny trvalého pobytu, ale aj vzhľadom na nie úplne vždy dobré motivácie sa nedá momentálne predpokladať, že by sa to dalo vyriešiť len dotiahnutím trvalého pobytu. Preto tento návrh o zavedení možnosti takzvanej daňovej rezidencie ako dobrovoľného inštitútu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis