Ďakujem pekne pani predsedajúca, keďže toto je moje prvé vystúpenie na tejto schôdzi Národnej rady dovoľte mi, aby som na začiatku, ako poslanec Národnej rady, vám ospravedlnil za nehorázne chovanie niektorých členov Národnej rady voči vašej osobe. Ďakujem veľmi pekne.
A teraz k samotnej veci. My dnes predkladáme návrh zákona, ktorý sa snaží pomôcť zvyšovať mzdy na Slovensku spôsobom, ktorý by v podstate bol len o dodržiavaní dnes...
Ďakujem pekne pani predsedajúca, keďže toto je moje prvé vystúpenie na tejto schôdzi Národnej rady dovoľte mi, aby som na začiatku, ako poslanec Národnej rady, vám ospravedlnil za nehorázne chovanie niektorých členov Národnej rady voči vašej osobe. Ďakujem veľmi pekne.
A teraz k samotnej veci. My dnes predkladáme návrh zákona, ktorý sa snaží pomôcť zvyšovať mzdy na Slovensku spôsobom, ktorý by v podstate bol len o dodržiavaní dnes existujúcich zákonov. My dnes máme tendenciu v tejto krajine často vymýšľať úplne nové veci keď nám tie staré nefungujú a niekedy je dobré sa zamyslieť na tým prečo nefungujú a ako ich zlepšiť. Dnes máme na Slovensku systém minimálnej mzdy a tá minimálna mzda má podľa Zákonníka práce šesť úrovní. Tá oficiálna minimálna mzda, ktorá je v súčasnosti 520 eur mesačne je len najnižšou minimálnou mzdou. A potom podľa náročnosti práce je ďalších päť stupňov ešte nad ňou, pričom najvyšší je až dvojnásobok, teda 1040 eur. To znamená, že v skutočnosti zákonná minimálna mzda na Slovensku by dnes mala byť v priemere výrazne vyššia ako je tých 520 eur a mala by byť niekde zhruba v polovica toho, toho intervalu. A ľudia najmä s vyššou kvalifikáciou, s vyššou náročnosťou práce opatrovateľky, zdravotné sestry, ľudia s hmotnou zodpovednosť, to znamená, že nemusia mať ani vysokú školu majú nárok na oveľa vyššiu minimálnu mzdu ako je 520 eur. Už len ak máte hmotnú zodpovednosť, to znamená, že ak robíte aj úplne obyčajnú prácu nekvalifikovanú, a máte podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, mali by ste byť minimálne v kategórii číslo dva, čo znamená, že minimálna mzda by mala byť nie 520 eur ale 624 eur. Čo pre chudobného človeka je teda veľký rozdiel či zarába o 100 eur viac alebo menej. Akonáhle, povedzme už robíte čo i len stredoškolsky vzdelanú účtovníčku alebo niektoré aj iné administratívno-ekonomické práce ste v III. kategórii a je o ďalších 100 eur vyššie, teda 728 eur. To znamená, máme tu zákon, ktorý je Zákonník práce, najdôležitejší pracovnoprávny predpis. Takto, to čo vám hovorím, jeho dlhoročný výklad inšpektorátmi práce, nie je to žiadny môj výmysel, potvrdené je to aj súdmi. To znamená, je to naozaj právo tejto krajiny a napriek tomu veľmi veľa ľudí v tejto krajiny, ktorí by mali nárok na vyššiu minimálnu mzdu, alebo zarábajú menej ako je ich nárok na minimálnu mzdu o tom nevedie, alebo sa nevedia svojej pravdy domôcť, lebo nemajú na to, aby sa ťahali za prsty so svojim zamestnávateľom a často a najviac nemajú ani o tom informácie. My sme dlho riešili, aj na pôde tejto Národnej rady, súvis s verejnými sektormi. Keďže verejný sektor si osobitným zákonom vláda vymienila, že ona nemusí dodržiavať vôbec žiadne predpisy, dokonca ani tie o minimálnej mzde a to sa postupne rieši. O tom dnes nechcem hovoriť. Ale popri tých približne 400 až 500 tis. ľuďoch pracujúcich v širšom verejnom sektore je tu viac ako 2 milióny ľudí, ktorí pracujú v súkromnom sektore a na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce
===== vláda vymienila, že ona nemusí dodržiavať vôbec žiadne predpisy, dokonca ani tie o minimálnej mzde. A to sa postupne rieši, a o tom dnes nechcem hovoriť.
Ale popri tých približne 400 až 500 tisíc ľuďoch pracujúcich v širšom verejnom sektore, je tu viac ako 2 mil. ľudí, ktorí pracujú v súkromnom sektore a na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce, aj tieto predpisy. No, a my dnes navrhujeme v tomto zákone s kolegami pani Dubačovou, Jožkom Mihálom, Simonou Petrík ako náš návrh za Spolu - občiansku demokraciu veľmi jednoduchú vec. My navrhujeme, aby ľudia dostali informácie a záväzne vymáhateľné informácie o tom, aká je ich minimálna mzda. Čo konkrétne by to znamenalo?
Povedzme si tú situáciu dnešnú, aká by bola po návrhu zákona. Dnešná situácia je, že nikde neexistuje žiadna oficiálna zverejnená informácia, kam môžte patriť. Povedzme, že ste ako som už spomínal, opatrovateľka, povedzme, že ste kuchár, povedzme, že ste účtovník alebo ste robotník vo Volkswagene, aj keď ten posledný menovaný s touto minimálnou mzdou problém nemá, takže tí asi najmenej sa budú o to zaujímať. Ak chcete vedieť, či vôbec máte splnené svoje základné zákonné nároky, či vám zamestnávateľ platí aspoň vašu minimálnu mzdu. Dnes neexistuje spôsob ako to zistiť. Jediný spôsob, ktorý je, že môžte volať na inšpektorát práce a skúsiť tam niekoho ukecať, aby vám k tomu povedal ústne stanovisko. To aj keď vám povie, tak vy potom môžte ísť za zamestnávateľom a povedať, že ja som bol na inšpektorát práce a oni mi hovoria, že ja som v kategórii tri, takže moja minimálna mzda je 728,- eur, ale ... mám len 620 alebo 630, doplaťte mi to a zamestnávateľ povie, že to ja o tom nič neviem, ani ja s tým nesúhlasím a to, že ste niekam volali, niekto vám niečo povedal, to ma vôbec nezaujíma. To znamená, môžte sa ísť teoreticky so zamestnávateľom súdiť. To je jediná vaša dnešná cesta. Môžte ho dať na súd. Viete si predstaviť čo to je, keď dávate svojho zamestnávateľa na súd. Ľudia to väčšinou robia až vtedy, keď zo zamestnania odídu z pochopiteľných dôvodov. A potom, keď to dáte na súd, tak to väčšinou aj vyhráte, ale samozrejme, môže to trvať aj rok, aj dva a málokto, najmä z chudobnejších ľudí má na advokáta, na poplatky, na to všetko. Takže táto praktická cesta dnes pre väčšinu ľudí nie je otvorená.
To čo my navrhujeme sú dve veľmi jednoduché veci. Navrhujeme, aby ministerstvo práce všeobecne záväzným právnym predpisom zverejnilo zoznam povolaní a ku každému zverejnilo, do ktorej kategórie patrí. Ministerstvo práce už za pomerne drahé milióny eur vypracovalo tzv. náhradnú sústavu povolaní, to znamená máme oficiálnu sústavu povolaní v tejto krajine a jediné čo k nej treba doplniť je zaklasifikovať každé povolanie do kategórie, v ktorej je, čo inšpektorát práce aj dnes musí byť schopný robiť, keďže postupuje pri podnetoch podľa toho. Preto by za minimálny náklad takáto vyhláška mohla vzniknúť. Ministerstvo by mohlo zverejniť a každý z nás by si vedel na internete pozrieť do jednej minúty, že na akú minimálnu mzdu má v skutočnosti nárok.
Zároveň navrhujeme v tomto zákone, aby sa mu uskutočnila druhá vec, to znamená, že ak niekto má o tom napriek tomu pochybnosti, ak napríklad zamestnávateľ nesúhlasí, aby na základe podnetu Národný inšpektorát práce vydal záväzné stanovisko, to bude na papieri a bude povedané, že áno, potvrdzujeme, že podľa pracovnej zmluvy, lebo pracovná zmluva je základ pracovno-právneho vzťahu podľa opisu toho čo máte robiť vo vašej pracovnej zmluve patríte do tejto kategórie a táto minimálna mzda vám patrí. Opäť niečo čo Národný inšpektorát práce vie robiť, ale dneska na papieri nevydáva ani ako formou záväzné stanoviska.
Tento návrh by zároveň bol pozitívny aj pre zamestnávateľov, lebo aj zamestnávateľ dneska čelí tomu, že on nemá zo zákona jasne povedané, na akú minimálnu mzdu má kto nárok. To znamená, že aj on je v tme a môže sa s ním zamestnanec súdiť, napríklad ak sa nezhodnú a po niekoľkých rokoch môže doplácať veľké peniaze. To znamená, že aj pre zamestnávateľov by bolo lepšie mať právnu istotu. To, že dnes vlastne slušní zamestnávatelia sú v nevýhode, pretože slušný zamestnávateľ takýto minimálny mzdový nárok zaplatí a ten neslušný povie, že súď sa so mnou alebo ho vyhodí, alebo ho zastraší. To znamená, že ten slušný zamestnávateľ, povedzme slušný majiteľ reštaurácie je dneska v nevýhode oproti tým, ktorí naopak sú bezohľadní.
Takže z tohto hľadiska si myslíme, že ak už máme existujúcu legislatívu, ak tá legislatíva sa týka 2 mil. ľudí, mala by byť aj reálne vymáhateľná a malo by to byť spôsobom, ktorý minimalizuje byrokraciu pre všetkých a zároveň maximalizuje transparentnosť a dostupnosť informácií. Toľko náš návrh zákona. Chcem vám týmto poprosiť o jeho podporu. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis