Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10. 5. 2018 o 17:37 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10. 5. 2018 17:37 - 17:39 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nebývam často obviňovaný z nadmerného optimizmu v tejto sále, ale tak je to dobré, že sa to aspoň občas deje, ale teraz to možno upresním, aby naozaj nevznikalo nedorozumenie. No je reálne čakať od vlády SMER-u a Slovenskej národnej strany výrazné zlepšenie slovenského vysokoškolského vzdelávania? No nie je. Je to dané ani tým, že to nie je nejaká zásadná priorita pre tieto strany, aj tým, že to sú strany, ktoré sa vyznačujú skôr previazaním na určitý typ establišmentov, ktoré by z takýchto zmien najviac utrpeli, ale takto sa dá ísť ďalej a ďalej. Takže ja by som ten pesimistický argument vedel povedať, len naše vysoké školstvo naozaj umiera. Akože to, čo bolo tu povedané, to dokumentuje jasne a máme tu zákon, ktorého hlavný problém je podľa mňa viac v tom, čo v ňom nie je, ako to, čo v ňom je. To, čo v ňom je, no nie všetko, lebo jednak tých 26-tisíc slov, čo som spomínal, ale mnohé veci, ktoré v ňom sú, buď skončia neutrálne, ako je to s tou akreditáciou. Jasné, to nemusí vôbec byť lepšie ako dnes, ale horšie už ťažko. Lebo v situácii, keď akože najviac sa vytešujeme z toho, že v Skalici, na ktorú už aj tak skoro nikto nechodí, zobrali nejaké akreditácie, tak to je naozaj ako už najnižšie postavená latka, ako sa dá v slovenskom vysokom školstve, takže horšie už byť nemôže, môže byť len lepšie, sú tu zmeny, ja som, akože veľmi rád by som ministerke dal dva roky na to, keďže aj tak vyzerá, že sa tejto vlády nezbavíme momentálne, na to, aby s tým aspoň niečo urobila. Skutočná zmena počká na niekoho ďalšieho, samozrejme, ale to nie je dôvod nechať to školstvo úplne vykrvácať, čo je cesta, na ktorej je v tejto chvíli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10. 5. 2018 17:11 - 17:31 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. (Ruch v sále.) Ja úplne chápem kolegov, ktorí majú dôležité otázky na diskusiu, občas ich mávam tiež, ale je pomerne ťažké vystupovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím kľud v sále.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
...v situácii, keď človek musí kričať, aby vôbec počul vlastný hlas. (Ruch v sále.) Takže ak môžem poprosiť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ešte raz poprosím kľud v sále. Páni poslanci! Tóno! Poprosím vás.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. No a teraz dovoľte k samotnej veci.
Máme teda na stole dva návrhy zákonov, teda jednu veľkú novelu, jeden návrh nového zákona, ktoré sa týkajú vysokých škôl. V prvom rade mi dovoľte začať tým, že za našich sedem poslancov okolo klubu SPOLU – občianska demokracia my v prvom čítaní podporíme tento návrh. A to, čo teraz hovorím, znie možno zvláštne, pretože veľkú časť môjho vystúpenia budem musieť poňať viac kriticky k tomu, čo tam je, ale aj k tomu, čo tam nie je v tom návrhu. Napriek tomu v prvom čítaní budeme hlasovať za tento návrh a to z toho dôvodu, že potrebu zásadnej reformy vysokých škôl vnímame ako natoľko akútnu, že chceme pomôcť akémukoľvek pokusu o zlepšenie stavu vysokého školstva a zároveň v tom návrhu sú viaceré opatrenia, ktoré hodnotíme pozitívne, alebo opatrenia, ktorých účinnosť závisí najmä od ich realizácie. Takže chceme dať minimálne v prvom čítaní tomu šancu.
Na druhej strane chcem upozorniť, že ak sa naplní to, čo už avizoval, myslím, že aj kolega Poliačik a čo sa tak hovorí po parlamente, že v druhom čítaní tento zákon nespozná ani jeho vlastný legislatívny autor, tak chcem povedať, že jednak to, samozrejme, nie je korektný spôsob novelizácie, ale hlavne teda, že to stanovisko sa bude musieť výrazne zmeniť.
Dovoľte mi prejsť k zdôvodneniu tohto postoja. Naše vysoké školstvo je v kríze. Pani ministerka to v úvodnom slove nepovedala. Ja chápem, že byť ministrom je teda okrem toho, že to je náročná pozícia, vždy aj ťažké v tom, že človek musí byť tak trošku aj zástancom toho, čo spravuje, musí mať dôveru ľudí, ktorých rezort spravuje, a tým pádom kritické vyjadrenia sú vždy vnímané veľmi citlivo, keď minister zdravotníctva kriticky povie niečo k zdravotníctvu, k lekárom, je to vnímané citlivo, minister vnútra väčšinou háji policajtov. Takže ja to v mnohom aj chápem, ale ako v tejto chvíli bývalý vysokoškolský pedagóg dlhoročný, musím povedať, že slovenské vysoké školstvo je v kríze a treba si to povedať, lebo bez toho, aby sme si to priznali, nemôžeme tento stav zmeniť.
Sme dneska krajinou, ktorá má, ak nepočítam, myslím, malé Luxembursko, suverénne najvyšší export svojich vysokoškolských študentov do zahraničia. Naši mladí ľudia a ich rodičia, najmä tí najvzdelanejší, do veľkej miery prestali veriť nášmu vysokému školstvu, že dokáže deťom zabezpečiť kvalitné vzdelanie. Ak prídete na najšpičkovejšie slovenské gymnáziá, či v Bratislave, v Bystrici, v Košiciach, samozrejme, v iných mestách, kde všade sú a spýtate sa v maturitnej triede otázku, koľko maturantov plánuje študovať na slovenskej vysokej škole, ja som za posledné roky nezažil situáciu, kde by sa na špičkovom gymnáziu zdvihla väčšina rúk, vždy je to menšina, otázka je len aká. To je tak masívne vyjadrenie nedôvery k nášmu vysokému školstvu, že s tým musíme niečo robiť. Toto vyjadrenie nedôvery má aj veľmi závažné sociálne a národohospodárske dôsledky, pretože hoci, samozrejme, z tých ľudí, ktorí idú študovať do zahraničia, sa nemalá časť vracia, najmä ak tu môže nájsť uplatnenie, nemalá časť sa nikdy nevráti, a to aj z toho dôvodu, že prirodzene nadobudnú nové väzby. To znamená, že ak v zahraničí študuje z našej elity, mladej elity našich devätnásťročných väčšina a ak z týchto sa vráti povedzme polovica, tak prichádzame o niekoľko litrov našej pomyselnej intelektuálnej krvi každý rok a hoci aj slovenské telo, tak ako ľudské telo, dokáže generovať aj novú krv, takéto púšťanie žilou nás dlhodobo veľmi, veľmi zaťažuje. Ja keď si predstavím, že keby od roku, povedzme za posledných 15 rokov ten počet študentov tých najkvalitnejších, ktorí odišli a nevrátili sa, by sa znížil čo len o polovicu, dovolím si povedať, že stav našich podnikateľských, verejných, politických a iných inštitúcií by bol významne iný, pretože by sme boli na tom oveľa lepšie.
Ten dôvod, prečo to tak je, spočíva v kombinácii niekoľkých príčin a jeden je to, že roky sa tu kládol dôraz na tzv. extenzívny rast, teda na rast počtu, nie na rast kvality. Je tam aj dôvod v tom, že sme nezdedili zo socializmu špičkové vysoké školstvo vo všeobecnosti. Zdedili sme ho v niektorých odboroch. Je to aj v tom, že vzhľadom na dopyt sa slovenské vysoké školstvo najviac kvantitatívne rozvíjalo v odboroch, kde práve tú špičkovú tradíciu nemalo. To znamená, že naše medicíny nerástli, naše techniky nerástli, naše prírodné vedy nerástli. Rástli spoločenské a humanitné vedy, čo je veľmi pochopiteľné vzhľadom na meniacu sa ekonomickú situáciu, ale to sú práve oblasti, ktorých sme zo socializmu zdedili najmenej kvalitné pracoviská z pochopiteľných dôvodov.
Toto všetko je história, nechcem o nej dlho hovoriť, ale musel som tým začať, aby sme sa dostali k samotnému zákonu a k tomu, čo rieši a nerieši.
Prvý vysokoškolský zákon, ktorý bol prijatý v roku 1990 po revolúcii, má 4 801 slov. Súčasne platný vysokoškolský zákon, ktorý bol prijatý v roku 2002, odvtedy veľakrát novelizovaný, má 50 325 slov. To znamená, za 28 rokov od revolúcie sme viac ako zdesaťnásobili dĺžku regulácie vysokého školstva, pričom nepoznám takmer nikoho, kto by si myslel, že sme zvýšili jeho kvalitu akýmkoľvek zásadným spôsobom. Rozdiely sú medzi tými, ktorí si myslia, že je to v zásade to isté, a medzi tými, ktorí si myslia, že to ide dole.
Tento návrh obsahuje ďalších 26-tisíc slov regulácie s tým, že keďže časť z nich nahrádza tú existujúcu, nechcem povedať, že 26-tisíc slov sa ďalej pridá, ale mojím skromným odhadom je, že minimálne takých 20-tisíc áno. To znamená, že pridávame dĺžku štyroch ďalších pôvodných vysokoškolských zákonov v snahe naše vysoké školstvo dostať z krízy, v ktorej je. Ja by som dúfal, že sme za tých 28 rokov zistili, že dĺžka regulácie nemá žiadny pozitívny vplyv na kvalitu toho, čo sa spravuje. Obdobný proces sme zažili s verejným obstarávaním, ja som to tu aj čítal, keď bol nový zákon o verejnom obstarávaní v tomto parlamente. Tam sa tá dĺžka zvýšila rovnako a tiež nepoznám takmer nikoho, kto by si myslel, že naše verejné obstarávanie sa adekvátne tomu zlepšilo.
Pri vysokej škole, bohužiaľ, ide ešte o niečo zásadnejšie, ako o tie miliardy eur, ktoré sa rozdávajú vo verejnom obstarávaní. Ide o našu budúcnosť a podľa mňa by sme sa mali poučiť. Mali by sme sa poučiť v tom, že komplikovaná, detailistická a často formalistická legislatíva nevedie k zlepšovaniu stavu, ale, naopak, často vedie len k potrebe ďalších a ďalších novelizácií a dovysvetlení. A aby som to povedal na konkrétnom príklade, keby sme nemali zbytočne detailistickú legislatívu, nemusela by dnes pani ministerka nosiť sem zákon, ktorý zavádza nejaké interdisciplinárne štúdiá. Bolo by to niečo, čo by si úplne v pohode mohli zaviesť vysoké školy samy. Ony si to dneska nemôžu zaviesť, lebo zbytočne detailná legislatíva im to dneska vlastne neumožňuje, čo riešime ďalšou, ešte detailnejšou legislatívou. A takto to pokračuje už dlhé roky.
Samozrejme, a to, myslím, je jasné z toho, čo hovorím, to nie je nijaký výnimočný jav tejto legislatívy, to platí už dlho, každou novelou sa skôr pridáva, ale tento, táto novela, nový zákon v tom obsahujú ďalší podstatný skok. Ak už to tak je, a s tým my ako parlament okrem odmietnutia prípadného by sme nič urobiť nevedeli, tak sa treba zamyslieť, ako z toho čo aspoň najviac vyťažiť.
Odmietnuť ten zákon ja osobne nechcem z dôvodu, ktorý sme už spomenuli, že slovenské vysoké školy potrebujú zásadnú zmenu a minimálne posledných osem rokov sa jej nedočkali, a asi aj dlhšie, myslím, že asi dvanásť je ten správny horizont. Tým pádom akákoľvek zmena, ktorá má ambíciu to robiť lepším a obsahuje aspoň nejaké pozitívne opatrenia, by mala byť podporená.
Aké sú tie pozitívne zmeny tu? Ja si dovolím vytiahnuť dve veci, ktoré vnímam jednu pozitívne a jednu s otázkou a potom budem hovoriť najmä o tom, čo v tom zákone chýba. Tá prvá pozitívna vec, ktorú spomínala aj pani ministerka, je uvoľnenie pravidiel kariérneho rastu. To znamená to, aby sa profesorom a docentom mohol stať aj niekto, kto ten titul nemá, ak si ho dorobí. To je návrh, ktorý sme prvýkrát pripravili, keď bol ministrom tuto sediaci Eugen Jurzyca s pánom Petrom Edelim (pozn. prepis.: neoverený zápis) sme to vtedy navrhli a ja som rád, že dnes konečne sedíme v parlamente, kde ten návrh po siedmich rokoch dorazil aj do Národnej rady. Je to návrh, ktorý vtedy bol navrhnutý, ale vzhľadom na pád vlády nebol ani predložený do vlády, potom pán Čaplovič ho navrhol, ale nikdy sem s ním nedorazil. Páni Pellegrini a Draxler, priznám sa, si nepamätám, myslím, že ani, ani to neskúsili. Pán Plavčan o tom hovoril, ale tiež nič nespravil a ja teda som rád, že za ministerky Lubyovej ten návrh tu konečne je. On sám osebe nie je žiadnym všeliekom, lebo on len uvoľňuje pravidlá. On umožní aj niekomu, kto nie je kvalifikovaný, aby sa stal docentom a profesorom za určitých okolností, ale chcem povedať, že to nie je problémom Slovenska.
Neviem, či to viete, ale docentom, to znamená druhým najvyšším, najšpičkovejším akademickým pracovníkom na Slovensku je aj pán Ivan Kmotrík starší. Nikdy sa mi nepodarilo zistiť, na ktorej vysokej škole habilitoval, či to bolo teda uňho doma v tej Skalici, ktorá už tu bola spomínaná, alebo na nejakej inej inštitúcii, ale v situácii, keď sa môže stať docentom pán Ivan Kmotrík starší a keď sa profesorom môže stať tuto náš kolega pán Jahnátek Ľubomír, navyše v oblasti, v ktorej nikdy nepôsobil, tak je zjavné, že kontrola kvality cez akademické tituly tu nefunguje a nefunguje tak hlboko, že predstierať, že ich uvoľnením tu teraz nastane nejaká kríza, nie je namieste.
Preto ja to vítam. Ono to umožní, ak naozaj sa nejaká slovenská vysoká škola rozhodne zavolať špičkového absolventa zo zahraničia, niekoho, kto dneska pôsobí možno ako postdoktorant v Amsterdame, na Harvarde, niekde inde, tak konečne bude môcť urobiť aj z 29-ročného špičkového človeka profesora a dať mu k tomu primerané postavenie aj plat. Tých prípadov asi nebude veľa, minimálne ak nezmeníme iné veci, ale otvárame to. Otvárame tým priestor aj k zneužívaniu, ale ako som práve povedal, zneužívanie týchto titulov na Slovensku je dnes natoľko rozšírené, že tam už nevidím nejaké veľké riziko.
Druhý krok, ktorý v zásade vítam, ale už ho vnímam neutrálnejšie, je zmena toho celého spôsobu akreditácie. Vnímam ho neutrálnejšie v tom, že samotný presun z akreditačnej komisie na akreditačnú agentúru je v skutočnosti veľmi technická zmena. Ak sa pozrieme na doterajšie fungovanie na Slovensku, akreditačné komisie reálne fungovali z hľadiska konkrétnych rozhodnutí autonómne aj doteraz. Prípady, keď ministri by zasiahli do toho, že nerešpektujú odporúčania akreditačnej komisie, je veľmi, veľmi málo, najmä v posledných pätnástich rokoch alebo osemnástich od konca mečiarizmu. To znamená, že určite tá zmena je fajn, je nevyhnutná, je technicky nevyhnutná, ale v tom nie je problém slovenskej akreditácie, že sme, že máme nejakú komisiu podriadenú ministrovi a teraz už bude konečne nezávislá. Problémom akreditácie na Slovensku je v tom, že je do veľkej miery formalistická, ovládaná ľuďmi, ktorí majú záujem na tom, aby nemala náročné pravidlá na kvalitu, a v podstate je vedená pravidlami, že čo ja tebe, to ty mne a hlavne si tu nerobme zle a, by som povedal, nevypúšťajme si navzájom rybníky.
Ten zákon obsahuje nový proces výberu aj členov tej rady a bude absolútne kľúčové, ako tento proces prebehne a ako tá prvá rada bude vyzerať. Môže to dopadnúť aj veľmi dobre, poznajúc skúsenosti napríklad, ja neviem, s personálnou politikou Slovenskej národnej strany, nie som veľmi optimistický, ale treba tomu dať minimálne šancu.
To znamená, že zmena akreditácie je veľká zmena navonok, ale v skutočnosti je to skôr zmena zatiaľ technická a uvidíme, či sa z nej podarí urobiť aj zmenu reálnu.
To, čo však v tom návrhu chýba, sú skoro všetky najdôležitejšie veci, ktoré dnes potrebujeme riešiť a ja ich musím aspoň stručne spomenúť. Chýba v ňom riešenie nadkapacity slovenských vysokých škôl. Slovenské vysoké školy majú dnes nadkapacitu vzhľadom na demografickú krivku a majú nadkapacitu, ako už spomenul, myslím, kolega Poliačik, nadkapacitu nekvalitných kapacít. To znamená, že my máme málo kvalitných kapacít a veľmi veľa nekvalitných kapacít a to treba zmeniť. Ja nepoznám prípad z histórie západoeurópskeho vysokého školstva alebo aj východoeurópskeho, kde by k takejto zmene došlo len súťažou bez nejakého direktívneho zásahu zhora. Či sa pozerám na Estónsko v 90. rokoch, či sa pozerám na Nórsko v minulom desaťročí, či sa pozerám na ďalšie, ak dospeli v nejakej krajine k názoru, že treba tú súčasnú kapacitu zmeniť dosť zásadným spôsobom, tak sa to muselo robiť zhora. Môže sa to urobiť tak, že, ako to robili Estónci, že si doveziete zahraničnú komisiu, ktorá vám urobí audit, navrhne vám, ako to preorganizovať, a potom to parlament prijme, môžte to robiť trošku viac zvnútra, ako to robili Nóri, kde sa dohodli tie vysoké školy, kto sa s kým pozlučuje a ako to spravia, ale vždy musí najprv prísť signál zhora, že či chcete, alebo nechcete, idú sa tu diať zmeny a buď nasadnite na túto loď, alebo tá loď odíde aj bez vás. Toto v tom zákone úplne chýba a bez toho, si povedzme úprimne, že veľká časť slovenského vysokého školstva bude ďalej vegetovať v dnešnom stave.
Druhá vec, ktorá chýba tam, je skutočná podpora, skutočná podpora bakalárskej úrovne vzdelávania. Pani ministerka, myslím, že aj povedala v tom úvodnom slove jednom, že my máme veľký problém v tom, že máme strašne málo bakalárov a osobitne málo profesijných bakalárov. Ako povedal kolega Poliačik, my nemáme príliš veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale máme jeden z najvyšších pomerov na svete magisterských študentov na vysokoškolsky vzdelaných ľudí, pretože u nás skoro všetci študujú štyri až päť rokov namiesto tých troch, ktoré sú bežne inde, a v tomto zmysle sa všetky reformy a bolonské procesy minuli úplne účinkom. Ja v tom zákone reálne nevidím nástroje, ktoré by zabezpečili, že o 10 rokov bude podiel bakalárov na celkových vysokoškolských študentoch nie 80, 85 %, ale povedzme 40 alebo 50 %, a pokiaľ sa toto nestane, tak všetko ostatné okolo toho sú len reči.
Tretia vec, ktorá tam chýba, je dôraz na financo; na meranie výsledkov a pridanej hodnoty vysokých škôl a naviazanie financovania. Aby som bol konkrétny, dneska dostávajú školy absolútne gro peňazí na počty študentov a na vedeckú činnosť. Pri vedeckej činnosti navyše často sa to klame tým, že nekvalitné, na nekvalitné výstupy sa financuje tiež, aj keď niekedy menej ako na tie kvalitné, ale dneska neexistuje žiadny spôsob merania v rámci slovenských vysokých škôl toho, akú pridanú hodnotu získali študenti. My už napríklad máme pridanú hodnotu stredných škôl, kde vďaka monitoru 9 a maturite my dnes vieme, akú pridanú hodnotu minimálne v tých veciach, ktoré sa merajú, pridávajú stredné školy. My sme nikdy nepokúšali sa urobiť ani len základné meranie, čo len informatívne, či vysoké školy pridávajú pridanú hodnotu. Keď niekto, kolega Poliačik tu ohováral Sládkovičovo, ktoré, musím ťa upozorniť, má tak úžasnú značku, že už neexistuje, lebo sa premenovalo na vysokú školu Danubius, ak sa nemýlim, pretože na Sládkovičovo by už nikto nechodil, ale teda my dneska nevieme, či tí absolventi Sládkovičova okrem kúpy kusu papiera, ktorý z nich robí bakalárov, magistrov, sa za tie tri alebo päť rokov vôbec niekam posunuli, či vedia lepšie pracovať s informáciami, či ak študovali právo, vedia niečo viac o aplikácii práva, my o tom nič nevieme a nikdy sme sa to nepokúšali merať. Meriame to v monitore 5, v monitore 9, v jednotnej maturite, ale nemeriame to pri vysokých školách.
Tak isto nemáme žiadne systematické dáta o tom, čo si myslia samotní absolventi o svojej uplatniteľnosti povedzme tri až štyri roky po skončení vysokej školy. Myslia si absolventi Sládkovičova, že to bola dobrá investícia? Lebo napriek tomu, že možno sa tam moc nenaučili, sila značky ich dotiahla až na Ústavný súd, nevieme. Myslia si absolventi Ekonomickej univerzity, že tá škola má svoje rezervy, ale vďaka nej sa stávajú úspešnými manažérmi? Nevieme. Tak isto nemáme žiadne dáta o tom, aké, teda tie máme, ale tie nevyužívame, o tom, koľko zarábajú tí absolventi, pretože zamestnateľnosť vysokoškolských absolventov nie je problém, oni sa zamestnajú, otázka je len že za koľko a kde. O tom vieme vďaka Sociálnej poisťovni niečo, ale tie dáta vôbec nevyužívame v tejto chvíli, hoci ešte tuto s Eugenom Jurzycom sme kedysi zaviedli do zákona možnosť s tými dátami pracovať. V tomto zákon neobsahuje možnosť, aby sa na takéto dáta naväzovalo financovanie a kým to tak nebude, tak sa budeme len hrať o tom, že kto bude ako fejkovať aký karentovaný alebo nekarentovaný výstup, čo je tá dnešná hra.
A posledná vec, ktorá tam chýba úplne zásadne, je systematický tlak na podporu excelencie. My dneska na Slovensku nemáme veľa pracovísk, ktoré by sa mohli porovnávať hrdo európsky, ale máme ich. Máme celú Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského, máme martinskú Jesseniovu lekársku fakultu, máme viaceré pracoviská na iných fakultách, kde možno už celá fakulta taká nie je, ale je tam významná časť, matfyz je do veľkej miery prípad podobný, Fakulta informatiky STU, ale aj v Košiciach sú také pracoviská, aj v Žiline. My dneska nemáme žiadny nástroj, aby sme tieto pracoviská podporili v tom, aby jednak pritiahli k sebe najkvalitnejších maturantov, aby nám menej odchádzalo do zahraničia a viac zostávalo tu a aby oni hlavne rástli k lepšiemu. Oni sú dneska systémom považovaní za rovnako dôležitých ako to slávne Sládkovičovo, ako akákoľvek iná nekvalitná katedra kdekoľvek na Slovensku, v akomkoľvek mestečku. To znamená systematická podpora, excelencia, dôraz na to, že áno, nemôže byť všade Harvard, ale Slovensko má na to, aby malo v každej oblasti aspoň jedno až dve fakt kvalitné pracoviská, ktoré budú ťahať tých ostatných, to v tom zákone tiež chýba.
Preto mi dovoľte skončiť tým, že veľmi potrebujeme zmenu v slovenských vysokých školách a veľmi by sme si želali, pani ministerka, aby si ju priniesla, neviem, či máš na to politickú silu, lebo ja som zažil, čo to bolo dať jedného náročného člena do akreditačnej komisie za vlády, ktorá bola osvietená, takže je to veľký boj, pretože je to boj s veľmi dobre organizovaným veľkým počtom ľudí s vysokým sociálnym kapitálom, nie je to nič ľahké a ja ti v tom hrozne budem držať palce, aby ti to vyšlo. A preto aj v tomto prvom čítaní sme sa po diskusii s kolegami rozhodli, že podporíme tento návrh, ale hrozne by som si žela l teda, aby sa v druhom a treťom čítaní neupravoval smerom k tomu, aby ešte aj to, čo je tam dobré, sa vykostilo, ale aby, skôr naopak, tie chýbajúce veci sa tam aspoň v nejakej miere podopĺňali, ale najmä aby pri ich realizácii si bola vedená veľmi silnou podporou a hlavne veľkou odvahou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9. 5. 2018 13:54 - 13:56 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Na úvod mi dovoľte s poľutovaním konštatovať, že videl som, že pán kolega Hrnko bol chvíľu prihlásený s faktickou poznámkou, potom sa odhlásil, takže sa od neho asi nedočkáme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Lebo nestihol.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Aha, nestihol, tak verím, že sa na túto príležitosť, lebo teda naozaj bol by som rád, keby sa vyjadril, a ak by sme mohli vedieť, lebo ja ak naozaj sa verejne zaviaže k podpore odvolať pána Glváča, ja tu miestne sľubujem, že ja budem hlasovať za odvolanie pani Krištúfkovej, len na to potrebujem tento jeho záväzok.
A teraz všeobecnejšie, a to je môj odkaz aj pre pána Baránika, aj pre ďalších. No ak chceme byť to lepšie Slovensko, tak musíme byť to lepšie Slovensko. Nemôžu naši ľudia byť krytí len preto, že sú teraz naši, alebo sú to naši budúci koaliční partneri. Jednoducho musíme uplatňovať rovnaké nároky. Ako som konštatoval, ja chápem, že v tomto parlamente je veľmi ťažké tie nároky uplatňovať, pretože veľa ľudí by bolo potom vylúčených z rôznych výborov, keby sme tu začali byť konzekventní. Uznávam, že dominantne na strane vládnej koalície, ale ako vidíme v tomto prípade nie len, nie stopercentne.
A ak my v takomto prípade to postavíme len na tom, že my sme 120-percentne solidárni ako opozícia, tak sa potom nemôžme diviť, že nedokážeme získať tú dôveryhodnosť, ktorú už tá druhá strana úplne stratila. Ale my chceme byť iní, ako oni, my chceme byť lepší, ako oni. Takže to je, to je môj odkaz, ale ja naozaj súhlasím, že pani Krištúfkovú možno odvolať len vtedy, ak je to začiatok celkového nového prístupu. Nie, ak ide o nejakú vendetu voči pánovi Krajniakovi, alebo ak ide o nejakú formu zakrývania škandálov či už SNS alebo koalície. Preto aj tá podmienka.
No ale na záver k pánovi poslancovi Čížovi, ktorého teda prúd vedomia, nie každý a nie vždy rozumie, ale každého fascinuje. No, pán poslanec, ak budete žiť alebo nejakým spôsobom hovoriť, že sa nehanbíte za to, že ste blízky kamarát s pánom Vadalom, tak aj vás navrhneme odvolať, ak taká možnosť bude, lebo to by bolo naozaj veľmi závadové, závadová situácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9. 5. 2018 13:45 - 13:50 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh, ktorý predložil pán poslanec Hrnko, nás stavia - teda minimálne budem hovoriť za seba a myslím, že aj mojich kolegov, ktorí so mnou spolupracujú - do veľmi ťažkej pozície, a to z dôvodov, ktoré už tu boli pomenované. Na jednej strane výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva je osobitný kontrolný výbor s osobitným postavením. Ja len pripomeniem pre kolegov, ktorí sa tomu až tak nevenujú, že je to jeden z veľmi malého počtu osobitných kontrolných výborov, na ktorých rokovanie nemá prístup ani iný poslanec. Ak nie ste jeho členom, nemôžte tam ísť, zatiaľ čo na všetky ostatné výbory môže každý z nás ísť, aj keď nemôže hlasovať. Je to výbor, ktorý je z princípu neverejný, ktorý má prístup k citlivým informáciám, ktorý má kontrolovať jednu z dvoch najtajnejších zložiek štátu.
Viacerí, čo sme tu, dovolím si povedať, že takmer všetci sme hlasovali pred dvoma rokmi za súčasné zloženie týchto výborov, ktoré vzišlo z toho, ako si jednotlivé strany nanominovali svojich zástupcov. Ja si nepamätám vtedy, že by boli okolo toho nejaké polemiky, okrem jednej, ak si pamätáte, tu nadviažem na to, čo už bolo povedané, že niektorých z nás dali do takzvaných trestných výboroch, v ktorých sme dodnes, o tom tu vtedy nejaká polemika bola, o zaradení poslancov do týchto osobitných kontrolných výborov polemika nebola. Nepamätám si, že by to vtedy niekto napádal. A z tohto pohľadu je naozaj otázka, prečo pán poslanec Hrnko tento návrh predkladá dnes? Sú na to možné dva pohľady.
Jeden pohľad je, že ide čisto o účelové odpútavanie pozornosti od káuz, ktoré sa tu dejú posledné mesiace. Tento návrh koniec-koncov prvýkrát zaznel ešte, ak sa nemýlim, v marci, keď vrcholili udalosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. To znamená, môžme to hodnotiť ako čisto účelový a neúprimný návrh, ktorého cieľom je len zmeniť trošku verejnú konverzáciu.
Druhá možnosť, a ja skúsim dať pánovi poslancovi šancu, aby ukázal, že ju myslí úprimne, je naozaj povedať to, že možno je aj ovplyvnený tými hroznými udalosťami a to, čo sa ukázalo, prepojenie organizovaného zločinu a vládnutia na Slovensku, že aj pán poslanec a tí, čo ho k tomuto návrhu pobádali, chcú začať zvyšovať úroveň osobitných kontrolných výborov tohto parlamentu. Lebo naozaj nie je ani podľa môjho názoru v poriadku, ak sú členmi takýchto výborov závadové osoby, pričom závadové osoby ja považujem ľudí, ktorí mali v minulosti úzky kontakt s organizovaným zločinom. To jednoducho nie je v poriadku a nebolo by to v poriadku v žiadnej vyspelej krajine na svete.
No a na to existuje jednoduchý test, na to už poukázal pán poslanec Grendel pred chvíľkou vo faktickej poznámke. Členom tohto výboru, v ktorom chcú odvolať pani Krištúfkovú, je aj pán poslanec Martin Glváč, ktorý sa nehanbí za to, že sa pozná s mafiánom medzitým už zavraždeným. To znamená, tak ako aj pani Krištúfková, z toho, čo som pochopil, sa nehanbí za svoj minulý život, tak ani pán Glváč sa nehanbí za svoj minulý život a za svoje kontakty a stojí si za nimi, za úzke kontakty so závadovými osobami.
Preto, pán poslanec Hrnko, ja podám teraz návrh na odvolanie pána poslanca Glváča z tohto výboru. A chcem vám povedať, že ak sa vy verejne zaviažete, že za tento návrh budete hlasovať, ja budem hlasovať za váš návrh na odvolanie pani Krištúfkovej. Lebo v tom prípade pôjde naozaj o začiatok očistného procesu týchto výborov od závadových ľudí a môžme diskutovať o tom, kým ich nahradiť. Pokiaľ takýto záväzok nedáte, tak potom zjavne platí to, čo povedal pán Galko a to, čo som hovoril ja ako možnosť jedna, že je to len čisto účelová politická hra, ktorou chcete odvrátiť pozornosť od súčasných škandálov.
Takže toľko z mojej strany a teraz mi dovoľte ten návrh aj formálne prečítať. Je to návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého k návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a zmenu overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky, parlamentná tlač 978.
Časť A sa dopĺňa slovami "poslanca Martina Glváča SMER - SD z funkcie člena Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva".
Odôvodnenie: Navrhuje sa odvolanie poslanca parlamentu z výboru, v ktorom poslanci prichádzajú do styku s vysoko citlivými informáciami, a to z dôvodu styku so závadovými osobami.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26. 3. 2018 10:45 - 10:57 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred tým, než pristúpim k samotnému príspevku k programovému vyhláseniu vlády, dovoľte mi privítať aj v Národnej rade dve nové členky vlády, ktoré teda v predchádzajúcej vláde neboli, takže sa s nimi prvýkrát zoznámme, pani ministerku zdravotníctva a pani ministerku kultúry. Dovoľte mi v tejto súvislosti oceniť, že máme štyri ministerky v tejto novej vláde, čo je najvyšší počet od novembra ´89, ak nie v histórii, čo považujem za veľmi pozitívny krok. Tento pozitívny krok jemne maria dve skutočnosti. Jedna je, že táto vláda menuje ženy ministerky, až kým dôjdu muži ministri, ale je to lepšie, ako ich nemenovať. A druhá je, že pozorujeme už aj na úrovni ministrov to, čo pozorujeme roky na úrovni rezortu, a to je feminizácia rezortov, ktoré sú finančne dlhodobo podvyživené a z hľadiska pozornosti a tým pádom vzhľadom za nerovné postavenie mužov a žien na Slovensku sú aj feminizované, takže vidíme ministerku kultúry, ministerku zdravotníctva, ministerku školstva. Ja sa teším na deň, keď podobne ako v západnej Európe budeme mať ministerku obrany a ministerku vnútra, a verím, že sa toho jedného dňa dožijeme. Toľko, toľko k členkám vlády.
Ale teraz mi dovoľte pristúpiť k samotnému programovému vyhláseniu. Ja budem reagovať aj na ten dokument, ale najmä budem reagovať na vystúpenie pána predsedu vlády, keďže ten dokument, ako už všetci povedali opakovane, nie je veľmi nový.
Verím, že sa zhodneme, pán predseda vlády, že v súčasnosti čelíme aj kríze štátu, aj kríze dôvery v štát. Dovoľte mi to ilustrovať na dvoch príkladoch z vášho samotného prejavu s tým, čím ste prišli do tejto Národnej rady. Začnem tým dôležitým a hrozným, a to je, samozrejme, dvojnásobná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá spustila všetky tieto udalosti. To, že sa môže takáto vec udiať, to, že viac ako za štyri týždne nie je vyšetrená, ukazuje krízu štátu, samozrejme, je to len jeden z mnohých príkladov, nie jediný, ale ukazuje to krízu tohto štátu, ale máme tu aj krízu dôvery v štát, ktorá je nezávislá aj od tých skutočností. A tu ste vy, pán predseda vlády, ilustrovali na záver svojho prejavu kauzou špáradlo. Kde teda vám vypadol neznámy predmet z vrecka na tlačovej konferencii a veľké... (Reakcia z pléna.) O špáradle hovoril pán predseda v tom prejave, takže poprosím vás, pán Senko, mi neskákať do reči, dobre, a upokojte sa. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nechajte pána poslanca Beblavého.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
44.
Ja sa striktne držím toho, o čom je rozprávané, na rozdiel od niektorých ostatných tu.
Takže kauza špáradlo, ktoré pán predseda vlády v tom prejave hovoril, bola o tom, že mu vypadol neznámy predmet, a teda polka Slovenska začala riešiť, či tam náhodou nemá drogy. Pán predseda vlády sa voči tomu ohradil a využil dokonca aj prejav pri úvode programového vyhlásenia vlády, aby upozornil médiá na to, že podľa neho by takto sa chovať nemali.
Ja by som to videl inak, ja by som to videl tak, že kauza špáradlo je len dôsledkom úplne absentujúcej dôvery v štát. Tá dôvera v štát, ktorá chýba, má svoje reálne základy, to, čo sa tu naozaj deje roky, a k tomu sa ešte vrátime, ale o tom už mnohí hovoria: je to nefungujúci štát, je to skorumpovaný štát, sú skorumpované najvyššia poschodia slovenskej politiky. Ale okrem tej skutočnosti, pán predseda vlády, k tej skaze dôvery prispela najviac aj strana SMER a konkrétne váš predseda a dovoľte mi byť konkrétny.
Pred rokom či pred dvoma sa váš predseda strašne rozčúlil, dokonca podal trestné oznámenia, polícia začal trestne stíhať Igora Matoviča za to, že zverejnil bez dôkazov materiály o obrovskom majetku Roberta Fica. No, ja vám len pripomeniem, že bol to váš predseda, kto to zaviedol do Slovenskej politiky, keď v roku 2003 obvinil Ivana Mikloša, že patrí medzi najbohatších ľudí na Slovensku, bez toho, aby o tom dal čo len jediný dôkaz. Vy ste sa rozčúlili nad kauzou špáradlo, ale bol to váš predseda, kto roky obviňuje stranu SaS a jej predstaviteľov z poberania drog a drogových večierkov bez toho, aby o tom dal čo len jediný dôkaz.
To znamená, váš predseda a vaša strana zaviedla do slovenskej politiky túto špinu, túto špinu ničiacu dôveru v štát a v jeho predstaviteľov a dneska, dneska sa to vám vracia. Vracia sa vám to naozaj v situácii, kde vám vypadne špáradlo a polka Slovenska rieši, či tam nemáte drogy. Vracia sa vám to v situácii, kde si kúpite byt, a všetci sú automaticky presvedčení, že si vás J&T kúpilo. Vracia sa vám to, čo ste roky sami robili. Ja to nehovorím teraz s radosťou, ja to hovorím so smútkom, lebo to dneska platí pre všetkých, to neplatí len pre vás. To sa týka aj nás, to sa týka všetkých ľudí, ktorí sa pokúšajú v tomto štáte slušne robiť verejnú službu. Len nerobme si ilúzie o tom, že to spôsobila opozícia alebo to spôsobili médiá. To ste spôsobili vy.
A teraz k samotnému programovému vyhláseniu a k vášmu prejavu. Je taká pieseň, ktorá keby vaša pôvodná nominácia na ministra vnútra prešla, tak by bola tak viac namieste, volá sa Dresy a spieva ju Jožo Ráž starší. A tam je taká časť, ktorú som prvýkrát počul, keď som mal dvanásť rokov, odvtedy si ju pamätám. Tam sa hovorí: "Tak oblečme si dresy, keď sme takto v kope, aby bolo jasné, kto za koho kope." A za normálnych okolností my tu vieme, kto za koho kope, sme v poslaneckých kluboch, sme v politických stranách a je to úplne jasné. Ale zmena vlády, najmä zmena vlády, ktorá sa prvýkrát v histórii samostatného štátu, kde uprostred volebného obdobia bez zmeny vládnej koalície, je príležitosťou, aby sme trochu zmenili tie dresy, alebo najmä vy, pretože vy máte v rukách moc. Vy ste mohli prísť s novou kultúrou, s novou koncepciou, s novým prístupom. Rozhodli ste sa kvôli rýchlosti to neurobiť v samotnom texte programového vyhlásenia. Mne sa to nepáči, ale rešpektujem, že ste sa veľmi ponáhľali, a navyše o tom už hovorilo veľa kolegov, takže načo to znovu opakovať.
Čo zaujalo mňa a o čom sa tu zatiaľ hovorilo málo, je váš prejav, pán predseda vlády, a to, čo ste nám priniesli. Lebo ten prejav bol nový, tam ste mali čas dať vašu osobnú pečať na novú vládu. Vy ako predseda vlády ste mohli povedať, čo je problém tohto štátu a ako ho vy idete riešiť. Preto som tu pozorne sedel a počúval váš prejav, aby som zistil, či chcete hovoriť niečo o tých základných veciach, ktoré tu dnes máme. Či je to o ekonomickom podhubí oligarchie a ako ho odstrániť. Či je to, že máme politické strany a politický systém, ktorý nie je v skutočnosti demokratický, pretože pozostáva z pomerne malého počtu ľudí a je viac naviazaný na bohatých a vplyvných ľudí ako na občanov Slovenska. Či je to vzťah občana, štátu a médií, kde médiá a občania sa často cítia ako niekto, kto je objekt útočený, atakovaný, než ten suverén, než ten, kto môže byť aktívny, koho si vážia a kto má silné postavenie. Ako funguje imunitný systém štátu, polícia, prokuratúra a kontrolné orgány, že nám nefunguje a prečo a čo s tým chcete urobiť. O tomto všetkom, som čakal, že budete hovoriť v tom prejave, keď už ste o tom nehovorili v tom obnovenom programovom vyhlásení.
A viete, čo som počul? Počul som od vás dve podstatné informácie. Prvá, ste povedali, že odpoveď na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je zostavenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu, podotýkam, štyri týždne po vražde. Štyri týždne po nájomnej vražde medzinárodný vyšetrovací tím môže niečo vyšetriť len vtedy, ak sa vrah sám prihlási. Ale dobre. A to bolo jediné. Vy zjavne považujete túto vraždu aspoň politicky za ojedinelý a náhodný akt, ktorý treba vyšetriť, nie za symptóm širšej straty dôvery štátu. Potom ale neviem, načo ste celé tie týždne sledovali tie státisícové demonštrácie, pretože tí ľudia na námestiach nedemonštrovali len preto, že náhodne, ojedinelo boli zabití dvaja mladí ľudia. Oni demonštrovali preto, že vidia, že tá vražda bola vrcholom a symptómom systému, ktorý sa tu usadil. A pokiaľ s ním nechcete nič urobiť, tak načo ste tu? Načo zostavujete tú novú vládu?
Namiesto toho, keď som počúval tú konštruktívnu časť vášho prejavu, ste hovorili o sociálnych istotách a balíčkoch, o debyrokratizácii a množstvo ďalších nepochybne pekných, ale k tejto základnej téme, ktorá otriasa touto republikou, úplne o podružných veciach.
Pán predseda vlády, to hádam nie je prijateľné ani pre vás a ja by som vám chcel dať ešte jednu možnosť, aby sa to zmenilo. Preto som s kolegami pani Dubačovou, pánom Žarnayom, pánom Simonom, pánom Janckulíkom, pánom Poliačikom, pani Simonou Petrík a pani Zuzanou Zimenovou predložiť návrh, ktorý musím teda aj prečítať v rámci rokovacieho poriadku, ktorý by to chcel zmeniť a chcel by to zmeniť nasledovne.
Chcel by, aby sa musel zriadiť výbor tejto Národnej rady, ktorý dohliadne na vyšetrovanie vraždy. My sme si skúmali európsku prax vo väčšine členských štátov Európskej únie, existuje možnosť parlamentu zriaďovať takéto dohľadové a vyšetrovacie výbory pre kauzy najzávažnejšieho verejného významu. Nie je to niečo výnimočné, je to, naopak, niečo štandardné.
Zároveň by sme vás, chceme žiadať, aby ste
do 15. apríla v skrátenom legislatívnom konaní predložili zmenu zákona o Policajnom zbore tak, aby sa budúci prezident Policajného zboru už vyberal inak a tak, aby inšpekcia a kontrola policajtov sa konečne oddelila od právomoci ministra vnútra a podliehala aj verejnej a občianskej kontrole.
Zároveň navrhujeme, aby táto Národná rada, ja to chápem, že to nemôžete urobiť vy, lebo vláda na to nemá mandát, ale my ako ľudia, ktorí zvolili špeciálneho prokurátora, na to mandát máme, aby sme ho vyzvali, aby v záujme obnovy dôvery v právny štát odstúpil a umožnil výber nového nástupcu. Sám špeciálny prokurátor už povedal, že nechce dokončiť svoje funkčné obdobie. A ten čas, kedy to rozhodnutie má uskutočniť, je podľa mňa dnes, nie o dva roky.
A štvrtý návrh je, že ak ste sa tak ponáhľali a ponáhľate sa s programovým vyhlásením vlády, aby ste do konca apríla predložili aktualizáciu toho programového vyhlásenia vlády, ktoré budete riešiť, tieto témy, ktoré som tu aj dnes načrtol, ekonomické podhubie oligarchie, demokratizáciu politického systému, vzťah občana a štátu, posilnenie imunitného systému štátu. Preto taký návrh, že je možné ešte v podobe zmeny uznesenia k programovému vyhláseniu takúto zmenu tam dať. A v tom prípade, pán predseda vlády, je možné mať aspoň nádej, že sa začneme niekam posúvať. Lebo ak vy naozaj chcete občanom a tejto snemovni povedať, že nechcete nič veľké systémové meniť v polícii, prokuratúre, vo fungovaní politiky, oligarchii, tak potom vám môžem zaručiť, že vám občania neuveria. Pretože občania dneska vedia, že máme hlbší problém, než je náhodná vražda dvoch mladých ľudí, že máme problém, ktorý buď zlikvidujeme my, alebo zlikviduje on nás. Toľko z mojej strany.
A dovoľte mi na záver teda ešte prečítať ten návrh, aby zaznel aj formálne. Je to návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na doplnenie návrhu uznesenia k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Návrh uznesenia sa dopĺňa bodmi C až F, ktoré znejú:
"C. zriaďuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre dohľad nad vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej;
D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 15. apríla 2018 predložila v skrátenom legislatívnom konaní Národnej rade Slovenskej republiky návrh legislatívnych zmien, ktoré zabezpečia otvorený, verejný a nespochybniteľný výber nového prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky a vytvorenie nezávislej kontroly fungovania Policajného zboru Slovenskej republiky s účasťou verejnosti a občianskej spoločnosti;
E. vyzýva špeciálneho prokurátora, aby v záujme obnovy dôvery v právny štát odstúpil z funkcie;
F. žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 30. apríla 2018 predložila Národnej rade Slovenskej republiky aktualizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorej obsahom bude návrh opatrení na obnovu právneho štátu."
O každom z navrhovaných bodov C až F žiadame hlasovať osobitne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14. 3. 2018 11:31 - 11:31 hod.

Miroslav Beblavý
Ďakujem pekne, dovoľte mi predniesť procedurálny návrh aj po dohode s kolegom Jozefom Mihálom, ktorý je tiež hospitalizovaný v tejto chvíli, že navrhujeme presunúť dva body na ďalšiu schôdzu. Jedno je bod 41, tlač 879, a jedno je bod 42, tlač 880. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13. 3. 2018 13:18 - 13:18 hod.

Miroslav Beblavý
Ďakujem, pán predsedajúci. Jednak ste nesprávne prečítali tie body, je to 2, 5 až 17 a 19 až 24, len aby teda vedeli poslanci, o čom hlasujú, a jednak v tom písomnom znení, ktoré som vám dal, je napísané aj kam, je povedané do programu schôdze, ktorá sa uskutoční až po ohlásenej 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13. 3. 2018 13:07 - 13:08 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, týmto navrhujem presunutie bodov 2, 5 až 17 a 19 až 24 do programu nasledujúcej schôdze Národnej rady, a to z toho dôvodu, že ide o vládne návrhy zákonov. Keďže včerajším rozhodnutím strany MOST - HÍD požadovať predčasné voľby do Národnej rady došlo k faktickému rozpadu vlády Slovenskej republiky a k strate jej mandátu ďalej fungovať, nevidíme dôvod rokovať o vládnych návrhoch zákonov, ak táto vláda nemá dôveru u svojich vlastných členov a poslancov.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14. 2. 2018 18:02 - 18:02 hod.

Miroslav Beblavý
vymazať rámček!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13. 2. 2018 11:39 - 11:40 hod.

Miroslav Beblavý
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vzhľadom na konštruktívny prístup koalície, že vrátila zákon do druhého čítania, je možnosť naozaj ho riešiť. Ja v tejto chvíli sťahujem ten návrh, pretože ak sa v druhom čítaní vyrieši tá vec, tak nebude môj návrh nevyhnutný ako legislatívno-technická úprava. Ďakujem.
Skryt prepis