Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.6.2017 o 12:13 hod.

Mgr.

Natália Blahová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 7.9.2017 17:01 - 17:10 hod.

Natália Blahová Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán podpredseda, zaujíma ma, či hodláte vyhovieť návrhu pána kolegu poslanca, ktorý požiadal o to, aby bol v sále prítomný minister Richter, ktorého sa táto schôdza týka.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nehodlám, nakoľko nepočul som, podľa akého paragrafu by som tak mal urobiť, ani to nie je jeho povinnosť podľa všetkého. A po tom, čo sa tu udialo, asi nie. Takže môžte pokračovať, máte slovo.

Blahová, Natália, poslankyňa NR SR
Takže nehodláte. Aj to je nejaké vysvedčenie. No, takže nebudem sa prihovárať k pánu ministrovi, budem sa prihovárať k vám, milé kolegyne, kolegovia, len v pár odrážkach som si urobila poznámky k pánu ministrovi.
Ja si myslím, že dostatočne vyčerpávajúco som predniesla všetky fakty vo svojej minulej rozprave týkajúcej sa tohoto istého bodu s takým istým obsahom. Pán minister povedal, a to doslova, že čelí "osobnej cti". Je to zvláštny slovný zvrat, ale presne takto to povedal. A myslím, že bol najbližšie k pravde, ako vedel, aj keď nevdojak.
Ja sa pýtam: Čo urobil za ten rok pre bezpečnosť detí? Povedzme si otvorene: Nič. Povedal nám tu pár floskulí o tom, ako procesy, ako kto mu písal, ale čo on urobil, je naozaj zhrnuté jedným slovom: Nič. Napríklad ani nič také ako podmienečné ponechanie akreditácie neexistuje. Darmo sa tým pán minister zaštiťuje. Žiadne takéto slovné spojenie zákon nepozná. Čiže on mal jednať hneď, keď akreditačná komisia zariadeniu odporúčala zobrať akreditáciu. Nemal sa nikdy odvolávať na to, že čaká na orgány činné v trestnom konaní, pretože jemu ukladá povinnosti jeho zákon. A v tomto prípade to bol zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
No a pán minister priznal totálne zlyhanie, keď povedal, že on nemá dosah na neštátne zariadenia. Ja neviem, či je spočítané, koľko je neštátnych zariadení v rezorte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Preboha, v čom sú to, v akom marazme tí klienti v tých neštátnych zariadeniach, keď nám tu teraz minister povedal, že on tie zariadenia nemá pod kontrolou a nemá na ne žiaden dosah?! Ide z toho naozaj hrôza.
Povedal, že nie sú žiadne vecné argumenty. Tie vecné argumenty odzneli. Dovolím si prečítať len závery nálezov kontrol ústredia práce a ministerstva práce. Kontrola ústredia práce záverom uvádza: "Kontrolný subjekt, čiže Čistý deň, porušil ustanovenie § 47 ods. 3 zákona 305/2005 tým, že nezabezpečoval psychologickú starostlivosť, a § 63 ods. 7 zákona 305 tým, že zaznamenávané podrobnosti o priebehu individuálneho resocializačného procesu nevyhodnocoval raz za tri mesiace s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí sociálnej kurately."
Z kontroly ministerstva, kontrolné zistenia. "Resocializačný program. Kontrolná skupina zistila, že tento program neobsahoval zákonom stanovené povinné informácie o profesijnom zabezpečení a právach a povinnostiach klientov, čím kontrolovaný subjekt použil § 63 ods. 5 zákona o sociálnoprávnej ochrane. Kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt v rozpore so svojím vyjadrením využíval tzv. averzívne intervencie aj u klientov nachádzajúcich sa v nultej fáze resocializačného procesu." Hovoríme o tých hrozných trestoch, ktoré sme spomínali. Je to kontrola ministerstva práce. Je to jej kontrolné zistenie.
Ďalej: "Kontrolný subjekt uvedeným konaním porušil zákon o sociálnoprávnej ochrane, § 63 ods. 2 písm. b) a c), nakoľko od premiestnenia maloletého do resocializačného strediska nevykonával rozhodnutia súdu, ktorým bol maloletý zverený do starostlivosti kontrolovanému subjektu." To bolo to, že zariadenie si vymieňalo deti mirnix-dirnix navzdory rozhodnutiam súdu.
"Kontrolovaný subjekt porušil § 63 ods. 7 zákona o sociálnoprávnej ochrane, nakoľko povinnosť vypracovať s maloletými individuálny resocializačný plán má resocializačné stredisko, v ktorom dieťa vykonáva rozhodnutie súdu, a túto činnosť nemôže vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam presúvať na iné orgány. Čl. II zmluvy porušil, keď si tieto deti, ktoré tam boli na súdne rozhodnutie, medzi sebou vymieňal.
Kontrolovaný subjekt uvedeným konaním porušil § 63 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnoprávnej kuratele, nakoľko od premiestnenia maloletého do iného resocializačného strediska nevykonával rozhodnutie súdu. Kontrolovaný subjekt porušil § 63 ods. 7 zákona, nakoľko povinnosť vypracovať s maloletým individuálny resocializačný plán a túto činnosť môže vykonávať len resocializačné stredisko, nie iné osoby.
Kontrolovaný subjekt porušil čl. II zmluvy o poskytnutí finančného príspevku.
Kontrolovaný subjekt porušil § 63 ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane, nakoľko poskytoval odbornú pomoc maloletému dieťaťu na základe zmluvy, ktorá bola v rozpore s platným znením zákona o sociálnoprávnej ochrane, t. j. poskytoval odbornú pomoc dieťaťu bez právneho dôvodu.
Kontrolovaný subjekt porušil § 63 ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane, nakoľko poskytoval odbornú pomoc maloletému na základe zmluvy, ktorá bola v rozpore s platným znením zákona o sociálnoprávnej ochrane. Kontrolou predmetnej spisovej dokumentácie kontrolná skupina zistila, že spisová dokumentácia v čase výkonu kontroly neobsahovala sociálnu správu o osobných pomeroch dieťaťa a rodinných pomeroch dieťaťa, čím kontrolovaný subjekt porušil § 63 ods. 9 písm. c) zákona o sociálnoprávnej ochrane."
Neoznamovanie zmien rozhodujúcich skutočností. "Podľa § 83 ods. 5 písm. b) zákona o sociálnoprávnej ochrane je akreditovaný subjekt povinný do ôsmich dní písomne oznámiť všetky zmeny rozhodujúcich skutočností, najmä zmeny rozhodujúcich podmienok. Z pracovných pozícií a opisov pracovných činností vyššie uvedených zamestnancov vyplýva, že uvedení zamestnanci vykonávali svoje povolanie v kontakte s klientmi. Kontrolovaný subjekt vyššie uvedených zamestnancov v kontrolovanom období nenahlásil a nepreukázal ich odbornú spôsobilosť a bezúhonnosť, čím kontrolovaný subjekt porušil § 83 ods. 5 písm. b) zákona o sociálnoprávnej ochrane, nakoľko do ôsmich dní písomne neoznámil zmeny rozhodujúcich skutočností." Protokol je z 23. novembra 2016.
Záverom ďalší dôkaz, výrok akreditačnej komisie: "Akreditačná komisia ministerstva práce odporučila zrušiť akreditáciu stredisku Čistý deň v Galante. Komisia sa na zasadaní zaoberala novými skutočnosťami a zhodla sa, že existuje odôvodnená hrozba, že môže byť ohrozený život, zdravie a vývin dieťaťa, ale i obava, že resocializačný program v Čistom dni neplní zákonný účel."
Zdá sa vám to, pán minister, nie dosť argumentov? To nie sú naše argumenty, to sú argumenty vašeho ústredia práce a vašeho ministerstva práce, na ktoré prišiel na základe kontrolných zistení. Mne je naozaj veľmi ľúto, že na vás sa naozaj nedá ísť ani pragmatickým spôsobom, ale ani apelom na svedomie, empatiu, apelom na morálku a na to, aby ste sa zamysleli nad tým, že za týmito paragrafmi a za týmito nálezmi sú deti, ktoré naozaj trpia a potrebujú vašu pomoc, ktorej sa im doteraz nedostalo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.9.2017 16:55 - 16:57 hod.

Natália Blahová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa pristavila len pri jednom bode, lebo to, čo je naozaj k veci, chcem okomentovať svojím krátkym vstupom, ale jednu z týchto vecí možno zmestím do faktickej poznámky.
Dozvedeli sme sa opäť, že za všetko môže vláda Ivety Radičovej. A už to berieme ako mantru. A chceli ste porovnávať vaše ministerstvo, na ktorom kraľuje SMER už 10 rokov, či už vlastne aj 11, s ministrom, ktorý tam bol rok a pol. Ja vám veľmi krátko v odrážkach poviem, čo sa stalo za ten rok a pol v sociálnej sfére.
Novela zákona o rodičovskom príspevku. Zvýšenie rodičovského príspevku zo 164 na 190 eur. Pri dvojičkách, trojičkách sa rodičovský príspevok zvyšuje o 25 percent na každé jedno dieťa. Krátenie rodičovského príspevku na polovicu, ak je v rodine záškolák. Poberateľ rodičovského príspevku môže súbežne vykonávať zárobkovú činnosť. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa zvyšuje na 230 eur mesačne.
Zmeny v materskej. Od 1. 1. 2011 sa materské predĺžilo z dovtedajších 28 na 34 týždňov. Pre matky, ktorým sa narodilo viac detí súčasne, z 37 na 43 týždňov. Materské sa zvýšilo z 55 % hrubej mzdy na 65 % hrubej mzdy. Predĺženie ochrannej lehoty budúcich mamičiek zo šesť mesiacov na osem mesiacov. Odstránenie diskriminácie náhradných rodičov. Môžu čerpať materskú až do troch rokov veku dieťaťa.
O kompenzáciách pre ťažko zdravotne postihnutých. Ochrana príjmu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu sa zvyšuje z trojnásobku na štvornásobok sumy životného minima. Horná hranica nároku po novom bola 741 eur. Zvyšuje sa ochrana príjmu pri peňažnom príspevku na opatrovanie z 1,3- na 1,4-násobok sumy životného minima... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.9.2017 15:39 - 15:39 hod.

Natália Blahová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým kolegom, ktorí sa, ktorí reagovali na tento môj, na ten môj krátky komentár.
Pozastavila by som sa u pána Kotlebu, ktorý sa tu plieska do pŕs, ale presne toto isté sa stalo na zdravotníckom výbore, kde chýbala len vaša pani poslankyňa Grausová a návrh by bol prešiel. Prosím vás (potlesk), spočítajte si vlastných poslancov, keď chcete niekoho očkovať, a hlavne aj nedoslýchavosť by som na vašom mieste riešila, pretože v tomto mojom úvodnom prejave bolo niekoľkokrát spomenuté "Slovenská republika", hej? To je po prvé.
Ostatným kolegom veľmi pekne ďakujem.
A ešte by som doplnila k tomu toľko, že pán premiér vyzdvihuje svojho ministra za príspevok v oblasti poklesu nezamestnanosti. Myslím si, že ešte to neodznelo, ale treba konštatovať, že nezamestnanosť klesá napriek pánovi ministrovi Richterovi, nie vďaka nemu. Môže za to konjunktúra a rast hospodárstva Slovenskej republiky a celej strednej Európy, rozhodne nie tento minister. A ostatné veci sa mu jednoducho v jeho rezorte rúcajú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.9.2017 15:37 - 15:39 hod.

Natália Blahová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som len jednou vetou chcela reagovať na predchádzajúce vystúpenie premiéra vlády Roberta Fica. V tejto vážnej situácii bolo toto jeho vystúpenie vrcholne nedôstojné. Tak ako kazil dôstojnosť minulej schôdze o tejto závažnej veci, rovnako kazil dôstojnosť a priebeh tejto schôdze. Toto je naozaj obraz o morálnom rozvrate v tejto spoločnosti. Pretože ak jeden premiér vlády v demokratickej krajine povie na takúto závažnú tému, že diskutujete o ničom, pričom, vážené dámy a páni, budeme hovoriť o právach dieťaťa a o ľudských právach, tak on sám je morálnym úpadkom, ktorý ničí túto krajinu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.9.2017 15:09 - 15:09 hod.

Natália Blahová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, odvolaním ministra školstva Petra Plavčana nastavil predseda vlády Robert Fico nové štandardy politickej kultúry a stanovil explicitné dôvody, pre ktoré prikročí k personálnym zmenám vo vedení rezortov svojej vlády. V tejto súvislosti uviedol, že dôvodom na odvolanie ministra je to, že vláda odmieta tolerovať netransparentné a korupčné správanie. Že vláda si nemôže dovoliť hazardovanie s dôverou verejnosti. Že zotrvávanie ministra vo funkcii je ohrozením dôveryhodnosti vlády. Že minister nemôže zotrvať vo vedení rezortu, ak tiene podozrení zotrvávajú.
Vítame aktuálne zmeny v nastavení štandardov politickej kultúry úradujúcej vlády a očakávame, že v zmysle formulovaných podmienok bude premiér pristupovať rovnako striktne ku všetkým členom vládneho kabinetu. Zároveň však s poľutovaním konštatujeme, že vyššie uvedené dôvody, ktoré predseda vlády stanovil pre odvolanie, spĺňa rovnakou, ba i vyššou mierou člen vlády Slovenskej republiky poverený riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Prvá podmienka – netransparentné a korupčné správanie. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter bol informovaný o tom, že v rámci jeho rezortu bol opakovane porušovaný platný právny poriadok Slovenskej republiky a Dohovor o právach dieťaťa. Niekoľko rokov Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zhromažďovali podnety o závažnom porušovaní práv dieťaťa v zariadení Čistý deň. Ani na základe mnohých podnetov, ktoré pochádzali od klientov, rodičov klientov a kurátorov maloletých detí, ministerstvo nevykonalo žiadnu intervenciu, ktorou by ochránilo maloleté deti zverené do starostlivosti štátu.
Nekonanie ministerstva pri prvých podnetoch spôsobilo, že situácia sa vyvinula do hrozivých rozmerov, kedy prebiehajú trestné stíhania vo veci sexuálneho zneužívania, ohrozovania mravnej výchovy mládeže a trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Ani výsledky kontrol neviedli kompetentných do činnosti, ktorá by smerovala k ochrane maloletých detí. Ministerstvo a ústredie sa, naopak, snažilo spolupracovať s vedením zariadenia na tom, aby prečiny zanedbania a profesionálne zlyhania boli bagatelizované.
Na posudzovanie výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately zriaďuje ministerstvo odborný orgán, akreditačnú komisiu. Počas existencie akreditačnej komisie sa doposiaľ nestalo, že by minister nerešpektoval jej uznesenie. Avšak v tomto prípade sa minister Richter z nepochopiteľných dôvodov rozhodol odporúčanie odbornej komisie ignorovať a akreditáciu zariadeniu nezrušil, hoci išlo o závažné mnohopočetné a opakované porušenia zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o nedodržiavanie Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovensko viazané.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter vo svojom odôvodnení o nezrušení akreditácie zariadeniu neprezieravo odôvodnil svoj krok ďalšími zisteniami kontroly ministerstva práce, ktoré obsahujú ďalšie závažné porušenia zákonov a zmluvných podmienok zo strany zariadenia. K takémuto postupu sa uchýlil napriek svojej plnej informovanosti o tom, akého stupňa závažnosti sú spomínané porušenia zákonov, zmlúv a medzinárodných dohovorov. Konal tak s plným vedomím, preto je zrejmé, že mal osobný alebo politický záujem na tom, aby zariadenie nebolo zrušené. Konal tak napriek tomu, že pokračujúcou činnosťou zariadenia preukázateľne prichádzalo k ďalšiemu závažnému poškodzovaniu klientov zariadenia, teda maloletých detí, ktoré si následky nekonania štátnych orgánov budú niesť celým svojím životom ako traumatické udalosti, ktoré ich môžu navždy negatívne ovplyvniť v ďalšom vývoji.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky konštatovala, že rozhodnutie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v rozpore s platným právnym poriadkom. Generálna prokuratúra uvádza, že ministerstvo pri rozhodovaní o zrušení akreditácie ako na zásadné prihliadlo na skutočnosti, ktoré pre objektívne posúdenie vecí boli skutkovo aj právne irelevantné, pritom podstatné skutočnosti vôbec nezohľadnilo. Z uvedeného vyplýva, že ministerstvo práce pod vedením Jána Richtera konalo jednoznačne netransparentne a v rozpore s platnými zákonmi, preto minister Richter spĺňa prvú z premiérových podmienok pre odvolanie.
Druhou podmienkou bolo hazardovanie s dôverou verejnosti. Konanie ministra Richtera na čele rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny je z vyššie uvedených dôvodov bez pochýb hazardovaním s dôverou verejnosti. Počas jeho pôsobenia preukázal, že je nad jeho schopnosti viesť ministerstvo tak, aby plnilo zákonom stanovené povinnosti. Medzi jedny z najdôležitejších patrí chrániť práva detí a právom chránené záujmy maloletých. V tejto úlohe rezort pod jeho vedením fatálne zlyhal. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ján Richter je politický zodpovedný za skutočnosť, že v našom štáte sú závažným spôsobom opakovane a systematicky ohrozované práva a právom chránené záujmy maloletých detí. Je ohrozovaný ich život, zdravie a zdravý psychický, fyzický i sociálny vývin.
Minister Ján Richter svojím konaním a nekonaním spôsobil, že platné zákony Slovenskej republiky neboli rešpektované, že systematické porušovania zákonov neboli žiadnym spôsobom sankcionované, že nebola vyvodená žiadna zodpovednosť voči jednotlivcom, orgánom štátnej a verejnej správy, ktoré sú zjavne zodpovedné za úmyselné porušovanie zákonov a zanedbanie svojich povinností. Naopak, minister práce Ján Richter sa aktívne spolupodieľal na porušovaní platných zákonov a garantoval nedotknuteľnosť tým, ktorí sa takýchto činov dopúšťali. Tým sa stal osobne a politicky zodpovedný za bezprecedentný morálny rozvrat v rezorte, ktorý bol poverený riadiť.
Porušovanie základných práv a slobôd týkajúce sa tých najbezbrannejších obyvateľov krajiny – maloletých detí – je tragickým prehreškom voči ľudskosti, ľudským právam, platným zákonom a medzinárodným dohovorom, ktorými je Slovenská republika viazaná. Stratil tým dôveru občanov, ktorí sú v ťažkých životných situáciách odkázaní na pomoc štátu a majú zveriť svoje deti pod gesciu tohto ministerstva. Pokiaľ bude na čele rezortu minister Richter, verejnosť nemôže mať dôveru v to, že deti zverené do starostlivosti štátnych orgánov budú v bezpečí. Ohrozené sú všetky deti, ktoré sa dostanú do kontaktu so sociálnou sférou tohto štátu, pretože ministerstvo pod vedením ministra Richtera nie je schopné garantovať ich bezpečie. Tým je splnená ďalšia z podmienok odvolania ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, teda hazardovanie s dôverou verejnosti.
Treťou podmienkou bolo ohrozenie dôveryhodnosti vlády. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ďalšie pôsobenie Jána Richtera ako člena vlády Slovenskej republiky ohrozuje dôveryhodnosť vlády ako celku, pretože spochybňuje jej kredibilitu, spochybňuje jej deklarácie týkajúce sa boja proti netransparentnosti, korupcii a klientelizmu. Minister Ján Richter urobil z kauzy Čistý deň kauzu politickú. S plným vedomím odmietol rešpektovať odborníkov v akreditačnej komisii, odmietol rešpektovať výsledky kontroly ústredia práce aj kontrolné nálezy svojho vlastného ministerstva. Zakročil hrubým politickým rozhodnutím, ktoré nemalo oporu v zákonoch, v Ústave Slovenskej republiky ani v medzinárodných dohovoroch. To konštatovala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Týmto rozhodnutím sa stal politicky aj osobne zodpovedný za ohrozovanie, týranie a sexuálne zneužívanie maloletých detí, ktoré boli zverené štátu.
Zodpovednosť za jeho činy však v plnej miere preberá vláda Slovenskej republiky, ktorá ho do vedenia rezortu nominovala a ktorú svojou činnosťou a nečinnosťou poškodil, čím ohrozil jej dôveryhodnosť. Tým splnil ďalšiu z podmienok formulovaných predsedom vlády. Štvrtou podmienkou bolo, keď tiene podozrení týkajúce sa ministra pretrvávajú. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter nedokázal zdôvodniť odbornej a laickej verejnosti, čo ho viedlo k tomu, že ignoroval podnety na porušovanie ľudských práv, že ignoroval závažné nálezy svojich kontrolných orgánov, že ignoroval odporúčanie svojho poradného orgánu a odbornej komisie, že nerešpektoval platný právny poriadok Slovenskej republiky, že sa aktívne podieľal na tom, že neboli rešpektované medzinárodné dohovory. To na jeho konanie vrhá tieň podozrenia, že jeho iracionálne a nekompetentné kroky boli vedené politickou objednávkou, korupciou alebo klientelizmom. Pretože iným spôsobom sú jednoducho nevysvetliteľné. Tým Ján Richter splnil ďalšiu podmienku stanovenú premiérom Robertom Ficom, a teda v rámci nastolenej novej politickej kultúry by mal byť zo svojej funkcie odvolaný.
Bez ohľadu na to, aké podmienky pre odvolanie členov vládneho kabinetu stanovil premiér, sme presvedčení, že minister Ján Richter nekompetentným riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny permanentne a systematicky poškodzoval najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a vzhľadom na jeho doterajšie pôsobenie toto ohrozenie bude pretrvávať, pokiaľ zo svojej funkcie nebude odvolaný.
Presne rok uplynul od prepuknutia kauzy Čistý deň. Odvtedy sa pre deti umiestnené v zariadení nezmenilo vôbec nič. Nikto ich ako obete žiadnym spôsobom neochránil ani neošetril po tom, čo všetko museli prežiť. Aj v týchto chvíľach sa napriek opakovanému rozhodnutiu akreditačnej komisie stále nachádzajú v starostlivosti Čistého dňa bez ohľadu na to, že komisia potvrdila, že toto prostredie je pre ich život a zdravý vývin nebezpečné. Je teda zrejmé, že minister nie je schopný plniť najzákladnejšiu úlohu, ktorú jeho rezort má, a tou je ochrana detí a zraniteľných skupín obyvateľstva. Po roku politických tančekov, keď sa jeho argumentácia posúvala od bagatelizovania až po zakrývanie závažných a trestuhodných nedostatkov, nevykonal žiadne opatrenie, nedal žiaden pokyn, ktorý by viedol k náprave tohto absurdného, bezprávneho a nebezpečného stavu. Preto politická a osobná zodpovednosť padá plnou mierou na jeho hlavu.
Kauza Čistý deň je len vrchol ľadovca. Problémy, ktoré v tomto zanedbanom rezorte sú, eskalujú už až takýmto tragickým spôsobom. Pod vedením ministra Richtera očakávame ďalšie a ďalšie zlyhania s fatálnymi následkami. Každý zdravý systém sa zo svojich chýb učí, prijíma nové a lepšie pravidlá, venuje pozornosť oblasti, ktorá upadá, podporuje v žiadanej činnosti všetkých, ktorí sú za jeho rast a prosperitu zodpovední a dôkladne kontroluje a po kontrolných nálezoch dozerá na nápravu. Nie však minister Richter. Závažné zlyhania svojho rezortu sa snaží kamuflovať, neprichádzajú žiadne reakcie na pochybenia a zlyhania, legislatíva zostáva viac ako desať rokov v podstate nedotknutá, i keď prax prináša každodenné dôkazy o tom, že zákony v takejto zastaralej podobe už reálnemu životu nestačia. Kontrolné orgány kontrolujú samé seba a ich nálezy putujú do zásuviek, aby neuberali politické body vedeniu rezortu. Toto všetko sa deje bez ohľadu na to, ako veľmi sú takýmto konaním poškodzované práva a záujmy najslabších skupín obyvateľstva.
Ohrozovanie sa totiž netýka iba maloletých, ktorí sú zverení do resocializačných stredísk, ale aj všetkých opustených detí v detských domovoch, všetkých ohrozených rodín a rodín v krízových situáciách, ľudí, ktorí čakajú v tisícových zástupoch na sociálne služby, na ktoré majú zo zákona nárok, a ktorým nemá kto poskytnúť odbornú pomoc a starostlivosť. Počet detí umiestnených v detských domovoch vzrástol, čo je dôsledkom toho, že krízy v rodinách sú neriešené a eskalujú do rozpadu rodín a odobrania detí z rodinného prostredia. Počet profesionálnych rodičov, ktorí majú zabezpečovať starostlivosť o opustené maličké deti, počas ministrovania Jána Richtera klesol na polovicu. Pod jeho vedením teda fatálne zlyhal proces deinštitucionalizácie, ktorým sa tak pýšil. Zamestnanci, ktorí pracujú v tomto rezorte, dobre vedia, že zvnútra celý systém zahníva. Nedostáva sa im dostatočnej pozornosti a odborného vedenia. Sú preťažovaní a nezaplatení. Nezáujem o ich pracovné podmienky a o nich samých spôsobuje, že na snahu o zmenu sami rezignujú.
Vďaka ministrovi Richterovi práve stojíme pred fatálnym kolapsom sociálneho systému, ktorého následky budú nedozierne, pokiaľ bude stáť na čele ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nominant, ktorý svojou činnosťou a nečinnosťou priamo ohrozuje obyvateľov tejto krajiny. Preto navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 17:06 - 17:08 hod.

Natália Blahová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som sa pripojila ku kolegyni pani Jurinovej a rovnako poďakovala. Ďakujem veľmi pekne pánovi Krajňákovi za všetko, čo vo svojom funkčnom období na poste predsedu vykonal, samozrejme, spolu so svojimi spolupracovníkmi. Ten vymenovaný zoznam bol vskutku úctyhodný. A je mi nesmierne ľúto, že vládni poslanci majú v úmysle väčšinu týchto aktivít jednoducho zrušiť svojím návrhom, poslaneckým návrhom zákona. Tieto politické zásahy do nezávislej inštitúcie sú jednoducho nebezpečné a zrejme majú slúžiť na demontáž ústavu a jeho funkčnosti. A je to hlavne ohrozenie jeho nestrannosti.
To, čo sa okolo ÚPN deje, je dôkazom toho, že v politike a vo verejnom živote je ešte stále veľa eštebákov a nomenklatúrnych kádrov KSČ. Naproti tomu obete totalitného režimu nezažili po páde režimu žiadnu satisfakciu za svoje utrpenie. To svedčí o tom, že nemáme úctu k histórii, že sa z nej nevieme poučiť.
A možno niekto z predkladateľov návrhu počúval tento úctyhodný zoznam skvelých aktivít, ktoré ÚPN za, len za tento rok robilo a ktoré povzbudili pamäť národa. Preto aj vo svetle týchto informácií žiadam predkladateľov, aby tento svoj návrh čo najskôr stiahli, pretože nič nezlepšíte, vy len poškodíte.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 16:05 - 16:06 hod.

Natália Blahová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec Blanár, našťastie si budú elektronické médiá tento váš prejav pamätať aj do budúcna. Bol to mimoriadne demagogický a zlý prejav. Prichádzate s poslaneckým návrhom uznesenia, ktorý významným spôsobom zasahuje do hospodárenia krajiny? To snáď ani, ani nemá obdobu, to nemá jednoducho obdobu. A konečne sme mnohé pochopili. Na začiatku schôdze ste si odhlasovali skrátenie obedných prestávok, rokovanie do ôsmej, strašne sme sa ponáhľali, až tak, že na organizačnom oddelení netušili, ktorý bod je v programe, a vy na samý záver schôdze prídete s poslaneckým návrhom uznesenia, s poslaneckým návrhom uznesenia, ktorý takouto dramatickou, ktorý má byť základom pre dramatickú zmenu v hospodárení štátu. A ja sa pýtam, kde vy beriete mandát, keď sa pýtate nás na rokovanie, keď si pýtate od nás diskusiu? Dobre vieme, že sa vám nepodarilo vyrokovať nič na úrovni predsedov strán, dobre to vieme. A my nie sme ochotní zadlžovať naše deti. Takže môžem hovoriť za poslanecký klub SaS, že žiaden zodpovedný poslanec za uvoľnenie dlhovej brzdy jednoducho nezahlasuje. Nebudeme kupčiť s budúcnosťou našich detí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2017 11:26 - 11:27 hod.

Natália Blahová
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2017 10:13 - 10:37 hod.

Natália Blahová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prerokúvame prvú výročnú správu o činnosti komisára pre deti. OSN nás dlhé roky vyzývala, aby sme založili Úrad komisára pre deti, lebo sme sa k tomu zaviazali, a preto, aby ochrana práv detí bola strážená touto špecializovanou inštitúciou. Že úrad napokon predsa len vznikol, by sa mohlo zvonku javiť ako úspech, keby. Úrad síce založený bol, no, bohužiaľ, nevznikol, aby chránil deti, ale za účelom uschovania vyslúžilých politikov SMER-u. Správa, ktorá nám bola predložená, toto v plnej miere potvrdzuje. Už minulý rok Výbor OSN pre práva dieťaťa spochybnil nezávislosť Viery Tomanovej v Úrade komisára pre deti, a to v správe nezávislého monitoringu, citujem: "Ľutujeme, že kritérium politickej nezávislosti, ktoré je zakotvené v zákone o detskom komisárovi, nebolo dodržané pri voľbe prvého komisára dňa 2. decembra 2015." Píše sa v správe výboru. Výbor OSN vyjadril znepokojenie nad novozvolenou komisárkou aj preto, že má podozrenie, že práva detí v detskom domove PETO sú porušované. Tento detský domov sídli na rovnakej adrese, kde má trvalý pobyt Viera Tomanová. Zároveň sa v správe uvádza, že vláda nedbá na to, aby boli nezávislé organizácie skutočne nezávislé ako v prípade bývalej poslankyne SMER-u pani Tomanovej.
Výbor OSN vo svojej správe odporúča, po prvé, zaistiť nezávislosť inštitúcií komisára pre deti, jeho voľbu, financovanie, mandát a imunitu, aby bola v súlade s Parížskymi dohodami. Zaistiť dlhodobé financovanie inštitúcií komisára pre deti a zabezpečiť systém kontroly úradu. Po tretie, vyšetriť pochybnosti okolo súčasného detského komisára a v budúcnosti zabezpečiť politicky nezávislú voľbu. Žiaden z týchto apelov výboru OSN nebol akceptovaný, ale ako je u nás doma už zvykom, z medzinárodných blamáží si ťažkú hlavu nerobíme.
Úprimne poviem, že zo začiatku sme pre dobro vecí dúfali, že novopečená komisárka nebude robiť nič, pretože kto nič nerobí, nič nepokazí. Pri pani Tomanovej a jej pestrej histórii je naozaj čoho sa obávať. Spomeňme si napr. na nechválne známu kauzu Privilégium, kde ministerkinej protežantke súd vymeral dva roky podmienečne za to, že v spolupráci s ministerkou Tomanovou naliala do zariadenia jeden a pol milióna korún z dotácií, a to napriek tomu, že zariadenie dlžilo len na sociálnom poistení neuveriteľných 17 miliónov. Alebo zaspomínajme, ako si ministerka Tomanová urobila z eurofondov Klondike, keď si na základe príkazných zmlúv chcela vyplácať aj so svojou tajomníčkou tajomné konzultácie, kde pani Tomanovej taxa bola 37 eur za hodinu. Absurdné je, že obe expertky vykazovali ako činnosť aj to, že sa stretli na pár hodín jedna s druhou. Pani Tomanová si k svojmu ministerskému platu takto chcela prilepšiť o 60-tisíc eur a jej štátna tajomníčka o 77-tisíc eur. To bol len krátky exkurz do histórie pre vysvetlenie toho, prečo práve v tomto prípade je na mieste dúfať, že komisárka nebude robiť nič.
Vráťme sa však ku správe. Komisárka zaznamenala 328 podnetov, ktoré boli v jej pôsobnosti. V kapitole 3 nazvanej Právo dieťaťa na vyjadrenie a rešpektovanie jeho názoru sa dozvedáme o právnych úpravách a medzinárodných dohovoroch, ktoré zaručujú právo dieťaťa na vyjadrenie. Ani slovo o tom, akým spôsobom úrad komisára problematiku uchopil, ani slovo o tom, ako skúmal to, či sú tieto práva dieťaťa naplnené. A to napriek tomu, že nedávna správa verejnej ochrankyne práv pani Dubovcovej poukazuje na obrovský problém v tejto oblasti.
Kapitola 4 pojednáva o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Nevieme, že či na ilustráciu alebo ako výpočet všetkých prípadov komisárka uvádza štyri prípady, v ktorých sa angažovala, samozrejme svojím neopakovateľným spôsobom.
V prvom prípade označila matku, ktorá sa na úrad na obrátila o pomoc, za klamárku. Priamo v správe. Napriek tomu vstúpila do súdneho konania. Ako to skončí, sama netuší a v správe neuvádza.
V druhom prípade matka, ktorá žiadala komisárku o intervenciu, ignorovala rozhodnutie súdu a dieťa neodovzdávala otcovi, napriek tomu, že bola nariadená striedavá starostlivosť. Úrad komisára opätovne vstúpil do súdneho konania a výsledkom tohto ťaženia bolo, že predbežným opatrením bol zakázaný styk otca s dieťaťom, zo striedavej starostlivosti zákaz styku s rodičom. Upozorňujem, že k takémuto opatreniu sa súdy uchyľujú v krajnom prípade a zo svojej praxe poznám prípady, keď súd váhal so zákazom styku aj vtedy, keď prebiehalo trestné konanie o týraní a zneužívaní dieťaťa rodičom. Považujem teda intervenciu v záujme dieťaťa zo strany komisárky za extrémne spackanú. Dieťa sa s otcom nevidelo celý dlhý rok. Komisárka teda pripravila dieťa o jedného z rodičov.
V treťom prípade sa otec dvoch detí domáhal toho, aby bolo rešpektované súdne rozhodnutie. Deti boli súdom zverené do striedavej starostlivosti a komisárka evidentne smerovala k tomu, aby boli deti zverené matke, bez jediného náznaku o sprostredkovanie konfrontácie, mediácie, bez akejkoľvek snahy dospieť medzi rodičmi k zmieru.
Vo štvrtom prípade mal otec zverené jedno dieťa a druhé matka. Dieťa ušlo od matky k otcovi a rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch sa úrad komisára inštaloval do pozície rozvodového právnika a vstúpil do konania. Nie aby vyriešil situáciu v prospech detí a ich vzťahu k obom rodičom, ale aby prehĺbil priepasť. Deti sú na tretí pokus zverené otcovi.
V záverečnom komentári správa v tejto časti hovorí o tom, že názor dieťaťa treba dôsledne presadzovať. Že názor dieťaťa treba dôsledne presadzovať? Neviem, či pani komisárka bola niekedy konfrontovaná s názorom vlastného dieťaťa, ale ja ako rodič troch detí, sociálna poradkyňa a bývalá učiteľka vám môžem rozhodne povedať, že ak sa riadite takouto mantrou, tak dôsledne presadzovať názor dieťaťa znamená, že mu treba dať zmrzlinu pred obedom, vrtuľník a hodinky s vodotryskom. Názor dieťaťa totiž treba vypočuť, rešpektovať, ale prijať zodpovednosť za konečné rozhodnutie, ktoré nemusí byť v súlade s prianím dieťaťa, ale sleduje jeho najlepší záujem, a ten dieťa niekedy naozaj nevie posúdiť.
Z neporozumenia problematiky, ktorú si komisárka predsavzala riešiť, vyplýva prehlbovanie ľudských tragédií. V tejto kapitole sme sa zoznámili s prípadmi a tým, ako ich v rámci svojich neschopností pobabrala ešte viac, než pôvodne boli. Porozvodová úprava práv a povinností k spoločným deťom je skutočne veľký problém našej spoločnosti. Rozvodovosť je vysoká a medzi rozvádzajúcimi sa je početná množina rodičov, ktorí vo veci zverenia detí nevedia dospieť ku konsenzu. Správa nás však oboznamuje so štyrmi zbabranými prípadmi namiesto toho, aby úrad komisára uchopil problém akýmkoľvek konštruktívnym spôsobom. Komisárka evidentne nezaznamenala ani zjavné prieťahy v súdnych konaniach, ani nedostatok súdnych znalcov, nezaznamenala ani absenciu, nedostupnosť či nekvalitu mediácie, fatálny problém rodičov-samoživiteľov s vymáhaním výživného, nepostrehla ani to, ako nekvalitne prebieha vyšetrovanie týrania a zneužívania detí. Ale nuž toto sú aktuálne problémy týkajúce sa detí v porozvodovej starostlivosti. Zo správy sa však nedozvieme nič. Nič o číslach, počtoch, o problémoch ani o smerovaní. Čo však už dnes vieme, je, že komisárka bude intenzívne a plošne vstupovať do súdnych konaní a vymáhať si od súdov realizovanie svojich pochybných a scestných predstáv. To však neplatí za hranicami našej krajiny. Tam na pojednávanie nechodí, napriek tomu, že odtiaľ sa na komisárku tiež obrátili rodičia, ktorým boli deti odňaté a žiadali intervenciu. Zo správy vyplýva, že ani jediný z uvedených prípadov nekonzultovala s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, a to napriek tomu, že je to jediný slovenský orgán splnomocnený riešiť túto problematiku.
Kvôli lepšej predstave o tom, čo to znamená, keď sa úrad komisára rozhodne vstúpiť do konania, dávam k dobru farbistú historku z praxe. Počas pojednávania sudca vypočul obe strany, matku, otca, právnych zástupcov, kurátorku aj svedkov, doplnil dôkazy, a keďže sa na pojednávanie nanominoval aj komisariát pre deti, pred verdiktom sa sudca spýtal, či majú čo k veci dodať. Advokát komisárky sa postavil a dôrazne trval na tom, aby bolo dieťa zverené matke. Na to mu sudca odvetil, že dieťa matke zverené je a jeho zverenie nie je predmetom pojednávania, pretože sa tam zišli preto, aby určili styk dieťaťa s otcom, čo teda aj celý čas riešili. Hanba na tri zimy!
Ďalšou kapitolou je náhradná starostlivosť. Táto široká a problematická téma je opätovne uchopená formou invalidnej eseje o jednom, jedinom prípade. Príbeh začína tým, že žiadatelia o adopciu sa sťažovali komisárke, že ich skontaktovala s dieťaťom, o ktoré má už na súde zažiadané iná profesionálna rodina. U tej dieťa vyrastalo od narodenia a keďže sa oňho nikto nezaujímal a citové väzby medzi dieťaťom a rodičmi boli veľmi pevné, chcú ho natrvalo. Profesionálni rodičia podali žiadosť o náhradnú osobnú starostlivosť v júni. Nikto si dovtedy o dieťa nepožiadal, nikto oňho nejavil záujem. Dieťa vtedy nebolo ani právne voľné, čiže osvojiteľné. Dieťa bolo v rodine od narodenia a profesionálna matka predtým odprevadila do iných rodín päť detí. Bez ohľadu na fakt, že vo veci zverenia dieťaťa beží iné konanie, žiadatelia súhlasili s interakciami a ohromne sa čudovali spolu s komisárkou, že im túto skutočnosť profesionálna rodina vôbec netajila, naopak, trvala na tom, že chce dieťa do starostlivosti, pretože sa oňho doteraz nikto nezaujímal. Ani súdy, ani sociálka, ani rodičia, ani žiadni príbuzní a teda ani žiadni žiadatelia. Dieťa bolo samé na svete a profesionálni rodičia si povedali, že nechcú, aby to tak zostalo a že si ho nechajú navždy, lebo ho ľúbia. Profesionálni rodičia evidentne svojou aktivitou upozornili úrady na to, že dieťa existuje. Až následne po ich žiadosti bolo zaradené do prehľadu voľných detí, až potom bolo skontaktované so žiadateľmi.
To komisárka pri svojom štúdiu spisov zrejme úmyselne prehliadla. Ten detail, že zákonom ustálený termín profesionálna rodina je v správe písaný v úvodzovkách, mnohé napovedá. Komisárka si totiž uzmyslela, že dieťa z nich vypáči. Opätovne vstúpila do súdneho konania. V tejto pozícii evidentne vidí ďalšie fungovanie svojho úradu. Na súde trvala na tom, že treba návrh profesionálnych rodičov o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zamietnuť – a teraz sa podržte – "nakoľko je tento návrh nedôvodný a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa". A prečo? Pretože vraj profesionálna rodina má mať len dočasný charakter a nemá si čo žiadať natrvalo dieťa.
Ja sa pýtam, kde je v tom všetkom najlepší záujem dieťaťa? Kde je záujem maloletého dieťaťa, ktoré žije celý svoj život v rodine, ktorá ho chce natrvalo? Chce nám snáď komisárka tvrdiť, že tomuto dieťaťu záležalo na forme starostlivosti? Ako skúmala citové väzby, ktoré prechovávalo k rodičom? Naproti tomu jej nestálo za zmienku, že dieťa nebolo v zákonnej lehote osvojiteľné a zaradené do prehľadu detí, že sa oňho tým pádom nikto nezaujímal a podľa nej v dočasnej starostlivosti stvrdlo od narodenia až takmer do roku veku.
Nestálo jej ani za zmienku, že v tej istej veci o zverení dieťaťa bežia dve súdne konania, čo je absurdné. Vôbec voči tomu nenamietala, nenavrhovala spojiť konania, nepreverovala situáciu na súdoch. Dopadlo to tak, že žiadatelia, ktorí sa na komisárku obrátili, svoju žiadosť o dieťa napokon stiahli. No okamžite malo dieťa zabezpečené nové interakcie s novou žiadateľkou. Dieťa teda nie je u tých, ktorí ho vychovávali a ľúbili. Nie je ani u rodiny žiadateľov, ktorá sa na komisárku obrátila, ale je u tretej osoby. Ďalší spackaný prípad, ktorý dokaličil kus života dieťaťu a niekoľkým rodinám zároveň.
Záverom tvrdí, že "ak by takto postupovali všetci profesionálni rodičia, tak by všetky deti, ktoré sú umiestnené v detskom domove a teda v profesionálnej rodine, tam mali zostať nastálo". Pani komisárka objavila liek na to, aby zmizli detské domovy. A ja k tomu srdečne gratulujem. Ak by totiž fungovalo vo všetkých prípadoch tak, že profesionálny rodič zažiada o dieťa do náhradnej starostlivosti, môžeme zatvoriť detské domovy, neboli by treba, nemali by sme opustené deti. Detské domovy tu totiž nie sú na uspokojovanie potrieb žiadateľov, ale majú za úlohu dostať dieťa čím skôr do rodiny. A vaše hlboké nepochopenie poslania štátnych inštitúcií je šokujúce. Záver tejto úvahy zavŕšila komisárka excelentne. Vychutnajme si tú vetu: "Avšak ani dobrý úmysel, ani pozitívny cit k maloletému nemôže stáť nad zákonom."
Avšak ani dobrý úmysel, ani pozitívny cit k maloletému nemôže stáť nad zákonom, z uvedeného je nad slnko jasnejšie, že komisárka Tomanová absolútne nepochopila princíp fungovania úradu, ktorý má chrániť maloleté deti pred zlyhaním úradov, má stáť vždy na ich strane. Komisárka však podľa zručností nadobudnutých vo svojom predošlom pôsobení háji inštitúcie na úkor najlepšieho záujmu detí.
Ďalšia kapitola. Kapitola Násilie páchané na deťoch obsahuje desať riadkov o tom, že ich kontaktoval sused rodiny, kde asi prebiehalo násilie na deťoch, a komisárka sa obrátila na príslušné orgány, zo správy nevedno aké. Toľko komisárka pre deti na tému násilia páchaného na deťoch. Ďakujeme za hodnotný príspevok na tomto poli.
Ďalšia kapitola. Kapitola Prístup ku vzdelaniu. S úľavou som zistila, že na Slovensku nemáme žiaden problém týkajúci sa prístupu ku vzdelaniu, pretože komisárku žiadala o pomoc len jedna dievčina z detského domova, ktorá potrebovala financie na dokončenie vysokej školy. Inak majú všetky deti prístup ku vzdelaniu, aj tie z osád, aj tie z chudobných rodín. Všetko je v poriadku.
Ďalšia kapitola, oblasť poskytovania sociálnych dávok. Tam už je to trochu horšie. Komisárku oslovili až dve rodiny. Jedna teta, ktorá sa bola pýtať, na aké dávky má nárok ako náhradný rodič a jedna maloletá matka, ktorá nevedela ako získať rodičovský príspevok. Iné problémy v oblasti poskytovania sociálnych dávok, našťastie, nie sú.
V piatej kapitole sa zaoberá medializáciou maloletých. V tejto oblasti sú nesporné medzery v zákone, ale komisárka ich len konštatuje a nič nenavrhuje. A zvlášť od nej vyznievajú takéto konštatovania pokrytecky, keď sama pred médiami komentovala citlivú situáciu rodiny s plnými menami a priezviskami a zverejňovala obsah intímnych dokumentov a listov. Zo správy sme sa dozvedeli, že sa vraj zapojila aj do pripomienkových konaní, no z tohto dokumentu sa nedozvieme, čo to boli za pripomienky.
Ďalšou kapitolou je monitorovanie dodržovania práv detí v resocializačných zariadeniach. Je to ďalšia zúfalá kapitola tohto paškvilu. Komisárka sa potulovala po resocializačných zariadeniach, zadala deťom aj dotazníky na vyplnenie. V tele správy však nerešpektuje ani zistenia z tohoto svojho vlastného skúmania. Prvým zistením je, že v resocializačných zariadeniach máme takmer o 100 miest viac, než sa skutočne využíva. Možnosti sú na 202 a umiestnených je 117 detí. Zaujímalo by ma, či komisárka dávala do kontextu tohto zistenia to, prečo napríklad Čistý deň mal plánované zvyšovanie kapacity v budúcom roku až na 52 klientov. Tento tzv. monitoring je zhlukom domnienok, zavádzaní a klamstiev, ak isto s tým účelom, aby sa nám všetkým zdalo, že kvalita resocializačných zariadení je všeobecne mizerná a v tomto svetle by nám nemalo prísť čudné ani to, čo sa dialo v Čistom dni. Je to vypustenie dymovej clony a ja len čakám, kedy na komisárku začnú padať prvé trestné oznámenia, lebo jednotlivé zariadenia sa k tomuto materiálu nemali vôbec možnosť vyjadriť a ich predstavitelia tvrdia, že sú zavádzajúce v konkrétnych zariadeniach. Komisárka tvrdí, že nevedú spisovú dokumentáciu, čo podľa nich nie je pravda. Pravidelne ich preverujú nadriadené orgány. V súvislosti s konkrétnymi zariadeniami hovorí o zneužívaní detskej práce a dokonca na ne podávala podnet na inšpektorát práce. Keď som si situáciu preverovala, zistila som, že inšpektorát vykonal kontrolu, nenašiel žiadne pochybenia a záverom sa pýtal personálu zariadenia, koľko detí v zariadení je pod 16 rokov. Keď im povedali, že žiadne, tak sa kontrolóri chytili za hlavu a povedali, že inšpekcia bola úplne zbytočná, pretože detská práca sa týka len detí do 16 rokov. Ani túto základnú vec si komisárka pred podaním podnetu nepreverila.
V prípade jedného zariadenia si komisárka dokonca dovolila povedať, že ho treba zatvoriť. Každé zo zariadení musí mať potvrdenie od Úradu verejného zdravotníctva, že spĺňa požadované hygienické normy. Vo všetkých zariadeniach bola na obhliadke akreditačná komisia, ktorá v prípade nezrovnalosti dáva odporučenie na zrušenie akreditácie. Je zaujímavé, že len vy znášate túto námietku, navyše takú, ktorá je mimo vašu kompetenciu.
Interpretácie grafov v správe sú skresľujúce. Napríklad, najprv konštatuje, že 88 % detí hovorí, že v zariadeniach nie sú sankcie, a v nasledujúcom odseku, že 71 % detí bolo potrestaných. V správe tvrdí, že právo detí na vypočutie a vyjadrenie svojho názoru nie je dodržiavané, pričom výsledky z dotazníkov hovoria o opaku. Ale to, že len polovica detí navštevuje školu, je v texte len sucho konštatované. Je to sumár grafov bez hlavy a päty, ktoré absolútne nesúladia so závermi komisárky. Študent sociálnej práce by sa za takúto bakalársku prácu musel hanbiť a oprávnene by za ňu dostal FX. Naozaj katastrofa.
Nasleduje kapitola Monitoring detských domovov. Ide o sústavu percentuálneho vyjadrenia všeličoho, kde je skúmanie korelácie medzi ostatnými údajmi a týmito zisteniami, kde je vyjavená akákoľvek kauzalita s inými ukazovateľmi. Tieto zistenia sú bez ďalšej analýzy bezpredmetné.
Komisárku ďalej zaujímala kompletnosť spisovej dokumentácie. Tá deťom z detských domovov leží na srdci najviac. Bolo dokonca zistené, že zložky neobsahujú vydokladované bytové podmienky profesionálnych rodičov, teda že tam chýba list vlastníctva domu alebo bytu. Ako sa len tie deti vedia bez toho zaobísť? V tejto súvislosti mi napadá, profesionálne rodičky, ktoré chodia do vášho detského domova PETO, majú v správe vydokladované, v akých bytových podmienkach žijú a starajú sa o deti? Je váš dom adresa ich prechodného pobytu, keď tam chodia robiť profesionálne mamičky na 8 hodín denne? A s bezpečnosťou je to tam isto tiež všetko v poriadku. Vieme, boli sme všetci svedkami toho, ako vaša dcéra transportovala celý detský domov v päťmiestnom aute, vrátane batoľaťa v perinke, bez sedačky, prirodzene. Monitorovali ste tento prípad? Ak áno, tak s akým výsledkom?
Zo správy sme sa nedozvedeli nič o tom, že na skupinách detských domovov sú opäť umiestňované bábätká, že počet profesionálnych rodičov rapídne klesá, že deti sú v spisoch zabudnuté roky, a preto trávia celý svoj život v detských domovoch, nie v rodinách. Že tomu napomáha aj zlá situácia na úradoch, kde sociálni pracovníci sú len administrátormi prípadov, lebo naviac jednoducho nemajú kapacity. Systém sa rúca v priamom prenose a vás na detských domovoch zaujíma, či je v karte založený list vlastníctva. To je skutočný interes o najlepší záujem opustených detí.
Vy ste vôbec nepochopili, čo sa od vás a vášho úradu očakáva. Vy nemáte chrániť zákon, ale dieťa pred zákonom. A vtedy, keď mu zákon ubližuje, vy máte ísť proti moci, proti skostnatelým pravidlám, proti úradom, proti ministerstvám, aj proti zákonom, proti štátnej moci za ochranu detí. Uvedomujete si toto vaše poslanie?
Pätnásťročné snaženie o to, aby sme mali Úrad komisára pre deti, bolo márne. Lebo takýto úrad neprináša žiadne zlepšenia pre život detí na Slovensku. Je absurdné, že komisariát sa podieľa, naopak, na rozvrate rodín a jeho hlavnou náplňou práce je sledovať formálne pravidlá bez ohľadu na najlepšie záujmy dieťaťa.
Neviem, či mi je smutno alebo nevoľno. Podávam teda procedurálny návrh vrátiť správu predkladateľke na prepracovanie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2017 12:13 - 12:14 hod.

Natália Blahová Zobrazit prepis
Ja by som zareagovala hlavne na pani poslankyňu Pfundtner. Vážená pani poslankyňa, keď schválite túto novelu zákona a uvidíte dôsledky toho, čo ste skutočne schválili, práve kvôli vašej rodine a tým príkoriam, ktoré si vytrpela a ktoré ste vymenovali, by ste mali okamžite zmeniť svoj postoj na to, čo idete urobiť a ako to idete urobiť. Podľa mňa ste sa stali, ste sa dostali do súkolia, do ktorého vás možno vmanipulovali, možno to robíte s plným vedomím, ale dôsledky schválenia tohoto zákona budete zbierať aj s tým vedomím a s tou pamäťou na príkoria vašej rodiny, ktoré si v minulom období vytrpeli.
Ďakujem.
Skryt prepis