Videokanál poslanca

Ďakujem pani kolegyni Zimenovej za milé slová, ale teda táto správa naozaj milé slová len, len veľmi ťažko znáša, čiže na to, čo tu teda verbalizoval pán Číž, v prvom rade toto nie je ombudsmanka, ombudsman je ústavný činiteľ, toto je komisárka. A pred chvíľkou sme tu mali inú komisárku, čiže vedeli by sme si plasticky predstaviť tieto dve dámy v činnosti a toto, bohužiaľ, hovorí v taký neprospech pani Tomanovej, v aký neprospech hovorí jej osobná história, v aký neprospech hovorí jej závislosť na orgánoch štátnej a verejnej moci, na strane SMER - SD, ktorej ju srdečne odporúčam, čiže v prvom rade je dôležité to, čo komentujete, aby ste vedeli, že či je ten komentár adekvátny.
Pani Vaľová bola absolútne mimo. Keď je správa neodborná, nedá sa nejaké odborné stanovisko ku nej zaujať, bohužiaľ, aj som sa veľmi snažila tam niečo nájsť, ale teda elektromagnetické vlny, myslím, že deti v osadách veľmi privítajú. Pýtam sa, že akú politickú objednávku máte na mysli, ja som nepochopila z vášho prejavu nič, len že ste zase neznalá situácie, vôbec nesledovali kauzu Marco, s ktorou som nemala vôbec nič spoločné, taká kauza vyplávala jednoducho z vôd internetu, kde už bol, bolo dieťa pomenované, a pokiaľ ja sa deťmi zaoberám a čítate moje články, mali by ste dobre vedieť, že sú plne anonymizované, na rozdiel od pani komisárky identitu detí ani identitu rodičov neprezrádzam, hovorím o probléme, ktorý je vypuklý. Takže zorientujte sa aj vy, pani Vaľová.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, po roku sa opäť stretávame nad správou komisárky pre deti.
Úvodom, pán spravodajca, dávam procedurálny návrh, aby Národná rada vrátila komisárke Tomanovej správu na dopracovanie. Aj v prípade, že tento procedurálny návrh by nejakou náhodou prešiel, neočakávam, že situácia okolo činnosti komisárky by sa nejak významne zmenila.
Preto dávam druhý procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila strane SMER - SD komisárku pre deti.
V roku 2017 vláda Slovenskej republiky schválila správu Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa aj so záverečnými odporúčaniami Výboru OSN pre práva dieťaťa. V správe stojí:
„Výbor vyjadruje ľútosť nad tým, že kritérium politickej nezávislosti nie je zakotvené v tomto zákone a nebolo podporené pri voľbe prvého komisára dňa 2. decembra 2015. Výbor je ďalej znepokojený
a) tvrdeniami, že práva detí sa porušujú v detskom domove, ktorý sa nachádza na adrese trvalého pobytu zvolenej komisárky;
b) rozšírením monitorovacích inštitúcií v zmluvnom štáte bez snahy upevniť ich nezávislosť a zosúladiť ich s Parížskymi zásadami.
12. V zmysle svojho všeobecného komentára č. 2 o úlohe nezávislých inštitúcií pre zachovávanie ľudských práv výbor odporúča, aby zmluvný štát
a) zabezpečil nezávislosť inštitútu komisára pre deti v zmysle procesu jeho zvolenia, financovania, mandátu a imunity s cieľom garantovať plný súlad s Parížskymi zásadami. Komisárovi pre deti sa odporúča, aby požiadal Medzinárodný koordinačný výbor národných inštitúcií pre ľudské práva o posúdenie nezávislosti v zmysle Parížskych princípov.“
Ja sa pýtam, či ste požiadali.
„c) v plnom rozsahu a nestranne prešetril tvrdenia týkajúce sa súčasnej komisárky pre deti a zabezpečil, aby nasledujúce voľby spĺňali požiadavky pre politickú nezávislosť a profesionálnosť.“
Okrem zaujímavej osobnosti komisárky, ktorej sa správa OSN venuje hneď v úvode, opakuje sa v nej niekoľkokrát nasledovná uvádzacia veta:
„Výbor naliehavo žiada zmluvný štát, aby:“ - za dvojbodkou nasleduje poukázanie na zlé podmienky, ktoré vytvára štát pre slovenské deti a nasleduje odporučenie pre konkrétneho gestora, teda ministerstvo alebo úrad, ktorý má zjednať nápravu. OSN poukazuje na existujúcu diskrimináciu detí na základe rasy, na základe inakosti vo všetkých formách. Má to dopad na právo detí na vzdelanie, na ich právo na zdravotnú starostlivosť, na uplatňovanie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a skrývanie sa za jeho pseudovýklady. Nariaďuje, aby sme odmietli a dôrazne zakročili proti násiliu páchanému na deťoch, a to na každom poli, či už v rodinách, inštitúciách alebo policajnými zložkami.
Výbor OSN je znepokojený zo stavu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a tým, že štátne orgány nedostatočne realizujú prevenciu pred vynímaním detí z rodín nad tým, že kontroly nad inštitúciami sú realizované len formálne a napriek deklarácii Slovenska o deinštitucionalizácii starostlivosti o deti sa namiesto rodín umiestňujú do zariadení.
Správa OSN obsahuje 66 tematických bodov, pod ktorými sú ďalšie desiatky až stovky odporúčaní pre Slovensko. Nebudem menovať všetky. Ich množstvo však hovorí o tom, že v ochrane práv detí Slovensko doposiaľ skutočne je zaradené medzi štáty, ktoré nie sú na tomto poli vyspelé, a reálne dodržiavanie Dohovoru o právach dieťaťa Slovensko iba deklaruje a nenapĺňa.
Ak si myslíte, že komisárka pre deti sa vo svojej správe venuje týmto prioritným oblastiam, týraným deťom, deťom ohrozeným chudobou, deťom v osadách, deťom s postihnutím, nenájdete v správe nič alebo nič nehovoriace floskule. Komisárka sa naopak rozsiahlo venuje takým ožehavým témam, ktoré ohrozujú práva dieťaťa, akými sú napríklad obezita. Komisárka navrhuje napríklad tieto opatrenia:
- kontrolovanie pitného režimu detí,
- posudzovať energetickú a biologickú hodnotu stravy,
- kontrolovať pestrosť stravy,
- realizovať monitoring telesnej výchovy.
A ja sa pýtam, čo to má spoločné s právami dieťaťa a s kompetenciou komisára. Pýtam sa, ktorému orgánu štátnej alebo verejnej správy adresovala komisárka svoje odporúčania. Naopak, nepovšimla som si interes o stravnú jednotku pre deti v zariadeniach, a či, alebo analýzu situácie od posledného monitoringu verejnej ochrankyne práv pani Dubovcovej, kedy deklarovala, že situácia je v zariadeniach zlá, stravná jednotka nepostačuje. Teraz z tejto stravy sa nedozvedáme, či sa situácia zhoršila, zlepšila, komisárka sa problémom vôbec nezaoberá.
Ďalšou témou komisárky boli napríklad úrazy. Odporúčania komisárky sú napríklad:
- dohliadať na bezpečne zatvorené okná, stav podlahových krytín a vhodnú obuv pre deti v období rozvíjajúcej sa motoriky,
- pre batoľa - odporúčanie ďalšie - pre batoľa je nebezpečný aj obrus na stole, môže zaň potiahnuť a strhnúť na seba napríklad vriacu kávu, - zaujímavé odporúčanie
- vhodnou formou neustále viesť dieťa k bezpečnému zvládaniu životných situácií,
- nikdy nenechať dieťa doma samotné, aj v prípade, keď tvrdo spí,
- nenechávať v dosahu detí zbrane, nože, zápalky, zapaľovače, sviečky, chemikálie a horľaviny.
Opäť moja otázka. Ktorému že orgánu štátnej a verejnej správy odkazujeme, aby nenechával dieťa doma samotné v prípade, že tvrdo spí? Ste skutočne presvedčená, že takéto opatrenia spadajú do vašej kompetencie? Ak by ste si tému naštudovali dôsledne, vedeli by ste, že najvyšší počet smrteľných úrazov detí sa týka dopravných nehôd a utrpenia. O tom v správe vôbec nič nenájdeme.
Komisárku zaujal aj psychický stav detí. K tomu nasledovali odporúčania typu:
- poskytnutie pocitu bezpečia a istoty od útleho veku,
- rozvíjanie empatie a prosociálneho správania,
- vytváranie príjemného a podnetného prostredia v školách.
Ďakujeme za veľmi konkrétne odporúčania. Naopak, nepovšimla som si analýzu úrovne starostlivosti o deti s duševnými poruchami alebo s psychiatrickými diagnózami, prípadne analýzu dostupnosti terapeutov v zariadení, v stacionároch alebo kvalitu poskytovanej zdravotníckej starostlivosti pre deti s duševnými poruchami, resp. s psychiatrickými diagnózami. Nepovšimla som si, že by ste sa zaoberali integráciou detí s takýmto hendikepom.
Komisárka vo svojej správe rieši aj závislosti spôsobom jej vlastným. Odporúča napríklad:
- podporovať u detí aktívne využívanie voľného času, a to najmä fyzickou aktivitou formou organizovanej alebo neorganizovanej športovej činnosti, záujmovou činnosťou v rôznych krúžkoch, pohybom na čerstvom vzduchu, napríklad pri turistike, prípadne vykonávaním rôznej spoločenskej činnosti, vykonávanej v čo najvyššej miere vonku a spojenej s pohybovou aktivitou. Hovoríme o závislosti detí.
To vážne takto komplikovanú tému uchopíme pomocou insitnej slohovej práce? Následne sú tam capnuté i nelátkové závislosti, no ale to ste asi tam dali po ceste do podateľne, pretože sa v správe obmedzujú len na jednovetné definície a opäť insitné odporúčania. A pri gamblingu sa mi najviac páčilo toto odporúčanie: „nehrať“.
Za závislosť považuje komisárka aj sledovanie televízie a mobilomániu. Takéto odporúčania k nasledovnému problému:
- nastavenie pravidiel v rodine o používaní mobilných zariadení tak, aby neohrozovali dieťa pri dôslednej kontrole rodičom a ich dôslednom obojstrannom dodržiavaní pravidiel.
Pani komisárka, vy máte chrániť deti v prvom rade pred orgánmi štátnej a verejnej moci a verejnej správy a ochraňovať ich práva, nie montovať sa do rodín, do ich pravidiel, ba nebodaj čosi rodičom odporúčať. Rozumiete vôbec pojmu ľudské práva, práva dieťaťa? Hlboké neporozumenie vášho poslania demonštrujete najmä tým, čo robíte. A musím povedať, že píšete lepšie, ako robíte, takže mieru zúfalstva si vie každý poslucháč predstaviť.
Správa nás zoznamuje aj s podnetmi. A teraz, tomu neuveríte, citujem: „Komisárku znepokojujú možné škodlivé následky nelimitovaného elektromagnetického žiarenia, ktoré sa môžu produkovať z rádiokomunikačných stavieb mobilných operátorov umiestnených v blízkosti zdržiavania sa malých detí.“ Ktovie, čo na tento problém hovoria napríklad deti v osadách. Namiesto toho, aby sa komisárka nechala individuálne edukovať odborníkmi na danú problematiku, zoznamuje nás práve so svojimi fóbiami. Možno na budúcu schôdzu príde v alobalovej čapici.
Pri téme šikana zo správy sme sa dozvedeli, že komisárka osobne vypočúva deti a na základe týchto jej neodborných zásahov bez intervencie odborníka, psychológa si vymáha intervencie školy podľa svojich predstáv. Škola potrestala podľa správy chlapca, ktorý šikanoval, no komisárka žiadala potrestať aj toho, ktorý bol šikanovaný. Neuveriteľný amaterizmus a zneužívanie peňazí daňových poplatníkov. Doplácajú na to deti.
Monitorovanie dodržiavania práv v detských domovoch. Najväčším zistením nedostatkov bolo podľa komisárky nejednotnosť vedenia spisovej dokumentácie. Podotýkam, že sa tvárime, že kontrolujeme dodržiavanie práv detí. To, že počet profi rodín v detských domovoch dlhodobo klesá a teraz je za poslednú dobu najnižší, odkedy bola, bolo profi rodičovstvo v zákone zavedené, nie je nikde v správe spomínané. To, že maličké deti v detských domovoch sú ďalej a stále na skupinách, čo tu nebolo roky, v správe nie je spomínané. Ani dopady inštitucionalizácie takýchto malých detí na ich psychiku a ďalšie zdravie.
Monitoring zariadení sociálnych služieb pre deti. No zistené deklaruje závažné nedostatky vo vybavení, v priestorovej nedostatočnosti, v ohľadoch na súkromie, bezpečie detí s postihnutím, v neodbornosti personálu, v neodbornosti starostlivosti o deti. Z opatrení sa však nedozvedáme, aké podnety, v akom objeme a komu adresovala komisárka, a teda akým konkrétnym spôsobom prispel tento monitoring k zlepšeniu alebo priamo k ochrane práv detí.
Dodržiavanie práv v resocializačných zariadeniach. Komisárka zistila existenciu medzistrediskovej dohody, ktorú zákon vylučuje. Zistila nedodržiavanie minimálnych požiadaviek na ubytovanie, zistila tiež detskú prácu, opäť sa nedozvedáme, či vôbec iniciovala kontroly, či podávala vo veci podnety alebo trestné oznámenia, tak ako jej ukladá zákon.
Medializácia detí. Moralizovanie komisárky Tomanovej je úbohé, nakoľko ona sama za svoju krátku, ale hlučnú dobu pôsobenia opakovane poškodzuje deti zverejňovaním ich identity a rodinných problémov. Naposledy dokonca cez tlačovú agentúru publikovala hoax, kde identifikovala konkrétne dieťa. V tomto smere je vyslovenou drzosťou, že do správy napísala nasledovné:
„S ohľadom na ich vysokú citlivosť nie sú a nebudú informácie uvedené v konkrétnych podnetoch, ktoré komisárka rieši, sprístupňované médiám a novinárom. Zákon o komisárovi pre deti hovorí, že postupom pri vybavovaní podnetu nemôžu byť ohrozené práva a právom chránené záujmy podávateľa podnetu. Zákon tiež hovorí, komisár je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, ak povinnosť mlčanlivosti ustanovuje osobitný predpis. Povinnosť mlčanlivosti podľa prvej vety sa vzťahuje aj na zamestnancov úradu komisára.“
Bohužiaľ, vybavovanie podnetov komisárkou Tomanovou má dopad výhradne na ohrozovanie práv dieťaťa. Čo teda robiť, keď komisár, ktorý má strážiť práva dieťaťa, je sám zdrojom problémov? A čo nám vie komisárka povedať v súvislosti s odznenými citáciami zákona a jej vyslovene nepríčetnému zneužívaniu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, cez ktorú vyniesla detaily prípadu a klamlivé informácie, ktorými identifikovala dieťa v núdzi a zásadným negatívnym spôsobom ovplyvnila situáciu v neprospech dieťaťa?
Komisárka 63-krát vstúpila do súdnych konaní. V absolútnej väčšine medzi rozvádzajúce sa páry, ktoré sa sporili o zverenie dieťaťa do starostlivosti. Kompetencie komisárky sú vyslovene naviazané na vplývanie kontrol a na kontrolu orgánov štátnej správy a na dozeranie nad dodržiavaním práv dieťaťa, nie za peniaze daňových poplatníkov robiť rozvodového právnika a trmácať sa po súdoch s nekompetentnými odporúčaniami pre sudcov, ktoré v konečnom dôsledku ublížia deťom. Táto činnosť nemá s ochranou práv dieťaťa nič spoločné. Je to rýpanie sa v posvätnom súkromí jednotlivých rodín.
Záverom komisárka uvádza, že obdržala aj niekoľko kópií listov pôvodne adresovaných aj poslancom a poslankyniam Národnej rady s kladným hodnotením práce a poskytnutia pomoci deťom, a to aj v nadväznosti na prerokovanie správy za rok 2016, ktorými občania reagovali na neoprávnené útoky vybraných poslankýň na činnosť komisárky. Zrejme budeme márne volať po sebareflexii komisárky a zamestnancov jej úradu, ale považovať kritiku zo strany poslancov, ktorým sa zo svojej činnosti zodpovedá za neoprávnené útoky, to je jednoducho bezbrehá arogancia.
Citujem: „Osobitnou agendou komisárky v roku 2017 boli prípady generačnej chudoby detí, nedostupnosti bývania alebo aspoň prístrešia.“ O tom sa dozvedáme na poslednej strane jednou vetou, teda nevedno, akým spôsobom a rozsahom sa komisárka problému venovala, obsah správy o ničom takom nesvedčí.
Správu hodnotím ako veľmi nekvalitný materiál o veľmi nekvalitnej práci. Bohužiaľ, existencia úradu komisára pre deti ničím neprispela ku kvalitnejšiemu životu detí na Slovensku. Hovoríme teda o plytvaní financií občanov Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne. Verím, že pán spravodajca si poznačil oba moje procedurálne návrhy, teda s dôrazom na ten druhý.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Gaborčáková, spomínala si systémové riešenia viacerých oblastí, ktoré sú naozaj nutné, ale systémové riešenia sú v gescii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, teda tie, ktoré som, ktoré som zachytila, a táto správa je do veľkej miery práve nastavené zrkadlo tomuto rezortu.
Obávam sa, že v kompetencii úradu komisára je najmä riešenie dôsledkov neriešenia tých problémov, čiže tento systém naozaj musí riešiť vláda, ministerstvo, poslanci, a preto by som ten tvoj apel chcela možno presmerovať práve na tých ľudí, ktorí tie systémové zmeny už dávno mali priniesť práve preto, aby Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nemal toľko práce, ako evidentne teraz práve má.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani komisárka, vážené dámy, vážení páni, chcela som len veľmi stručne vystúpiť preto, aby som pani komisárke Stavrovskej poďakovala za jej správu a za jej činnosť.
Vaša výročná správa je obsiahla a detailná. Bohužiaľ, hovorí o tom, že situácia v oblasti ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím je zlá. 188 porušení Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je alarmujúce číslo. Oceňujem však obsah, ale aj čítavú formu správy, uvádzané kazuistiky sú plastickým obrazom reality a veľmi ľudsky ich nazývate príbehmi. Vyplýva z nich, že v jednotlivých prípadoch pani komisárka svojím zásahom doslova zachraňovala ľudské životy. Som presvedčená, že každá ohrozená skupina by potrebovala práve takúto komisárku na svoju ochranu.
Ak bude prichádzať k zásadným zmenám v oblasti ochrany ľudských práv ľudí s postihnutím, tak to bude isto aj vďaka vašej činnosti. Vďaka vášmu nadšeniu, odhodlaniu, záujmu, ktorý je v dnešnom svete a v tejto oblasti taký vzácny. Ďakujem v mene týchto občanov vám i všetkým vašim zamestnancom, vášho úradu. Dúfam, že odporúčania, ktoré ste predniesli dnes i v správe, budú zákonodarci a vláda zavádzať do života. Vyspelosť spoločnosti sa totiž posudzuje podľa toho, akým spôsobom pristupuje k svojim najslabším.
Ste vzácna žena, skvelá odborníčka, zrejme takých ľudí i priťahujete a ja vám za vašu činnosť srdečne ďakujem a želám veľa síl do ďalšieho boja.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ombudsmanka, vážené dámy, vážení páni, veľmi pekne ďakujem týmto pani ombudsmanke za správu, ktorú sme si mohli preštudovať. Obsahuje veľa smutných zistení, ale aj veľa inšpiratívnych podnetov.
Správa sa zaoberá okrem iného aj neprimeranými postupmi polície, mučenie, bitie, zlé zaobchádzanie, zneužívanie právomocí. Je smutné, že štát uprostred Európy musí riešiť policajnú brutalitu. Šokujúce sú činy, ale aj trestnoprávne dohry týchto prípadov. Napríklad minulý týždeň padol rozsudok v prípade policajtov, ktorí na zemi dokopali postrelenú vodičku auta. Predpokladám, že mnohí z vás si na nechválne známe video spomínajú. Skupina policajtov bezbrannú zranenú ženu ležiacu na zemi surovo kopala do brucha, do chrbta, do hlavy. Toľko bezdôvodnej surovosti a agresivity, že až mrazí. Minulý týždeň súd rozhodol. Všetci aktéri tejto bezbrehej násilnosti vyviazli len s podmienkou. Zostala som šokovaná druhýkrát mierou tolerancie násilia.
Aj spomínané prípady, ktoré sú v správe ombudsmanky, sú šokujúce. Obávam sa, že súvisia s tým, že rezort vnútra bol dlhodobo zanedbávaný. Absentujú tréningy, školenia, psychohygiena, odborný saport, vybavenie, vedenie, ale aj vedúce osobnosti s vysokým morálnym kreditom.
Nieže by to bolo mojím koníčkom, ale už som za svoj život absolvovala desiatky policajných výsluchov. Preto viem, že v policajnom zbore pracuje veľa skvelých vyšetrovateľov, ktorí sa vo veľmi ťažkých podmienkach snažia vykonávať svoju prácu poctivo. Ale tie podmienky, v ktorých pracujú, sú naozaj dehonestujúce. Napríklad keď vyšetrovateľ musel odpratať zo stoličky kopy spisov, aby sa dalo v prehriatej miestnosti vôbec sadnúť. Keď iný zas štvrťhodinu behal po budove a hľadal jednu fungujúcu tlačiareň, aby mohol vytlačiť výpoveď. Iný zas mal namiesto zámkov na skriniach lepiacu pásku, aby sa mu neotvárali. Raz som bola na výsluchu, kde policajtovi na klávesnici nefungoval medzerník a viete si predstaviť tie útrapy, kým sme sa dostali k záveru zápisnice. Analogicky teda predpokladám, že ak takéto podmienky majú vyšetrovatelia, tí zásahoví budú na tom podobne alebo ešte horšie. Psychické skraty, frustrácia ústiaca do násilia môžu byť teda dôsledkom oveľa širšieho problému. Rezort vnútra však stále čaká na riadenie, ktoré by sa polícii začalo konečne venovať so všetkou zodpovednosťou.
V ďalšej kapitole správa pojednáva o právach detí a o rodine. Správa kritizuje aj zlyhania úradov práce pri ochrane detí. Hovorí, že ak sú úrady práce neschopné splniť svoju úlohu, prípadne samotné dieťa prepočujú, prispievajú tým k ešte väčšiemu poškodeniu jeho záujmov a zdravému vývinu. V texte je jedna otázka. Ak si so situáciou nevie poradiť úrad práce, súd a štát, ako si s ňou vo svojom dennodennom živote má poradiť dieťa? Obavám sa, že tak ako v prípade zlyhaní polície, nesie za zlyhanie sociálnoprávnej ochrany detí prvoradú zodpovednosť systém a riadenie rezortu. Ochrana detí je často vnímaná len ako formalita a byrokratická náležitosť, pritom kolízny opatrovník je jediným prostredníkom dieťaťa pri súdnych konaniach. Ak si svoju prácu vykonáva len formálne, dieťa zostáva bez akejkoľvek pomoci. Rezort je podvyživený odborne, personálne, materiálne, aj finančne. Obrovská fluktuácia má vážne dôsledky na kvalitu práce. Tí, ktorí pri tejto práci vytrvávajú, sa boria s náročnými situáciami, v ktorých sú odkázaní len na svoju vlastnú invenciu. Vyčerpanie a vyhoretie smeruje k ochabnutiu pracovného nasadenia, bez pomoci, bez podpory, bez vedenia. Výsledkom môžu byť zlyhania s nedozernými následkami. Obeťami sú deti a ich rodiny.
V prípade polície aj sociálnych pracovníkov ide o štátnych zamestnancov, ktorým sa zjavne nikto dôsledne nevenuje a neprináša im nič, čím by ich prácu posunul na vyššiu úroveň. Či už ide o ich finančné ohodnotenie, skvalitnenie podmienok práce, starostlivosť o ich psychickú vyrovnanosť. Čo teda vlastne od nich očakávame? To, že trvale zlyháva kontrola, treba pripomínať neustále. Kontrolné orgány nie sú nezávislé, preto ich hlavným záujmom je kontrolné zistenia minimalizovať, bagatelizovať, aby svojmu rezortu nepriniesli verejný pranier.
Takýmto postupom si však zničili svoju dôveryhodnosť v očiach občanov, ktorí od nich očakávajú a potrebujú službu. Preto v tomto čase, keď štátne orgány zlyhávajú, považujem za veľmi dôležitý úrad verejného ochrancu práv, lebo on by mal byť tým, ktorý nastaví zrkadlo, bárs by bolo aj nemilosrdné.
Ak nie sú štátne orgány schopné sebareflexie, treba ich na vážne zlyhania dôrazne upozorňovať. Múdri sa z chýb učia a len hlúpi ich prehliadajú a zakrývajú.
Problémy súdnictva sú dlhoročným evergreenom a opäť bez patričnej pozornosti. Problémy sú neobsadenosť súdov a prieťahy v súdnych konaniach. Dúfajme, že tento stav budeme môcť raz aj v správach verejného ochrancu práv hľadať márne.
V správe oceňujem povzbudenie pre zákonodarcov, aby do legislatívy zapracovali právne uznanie spolužitia párov rovnakého pohlavia. Zacitujem: "Absencia uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia, takpovediac právne nevidenie týchto párov nerešpektuje ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky." Očakávam teda od kolegov z vládnej koalície, že budú rešpektovať odporúčania ombudsmanky a v dohľadnej dobe predložia návrh zákona o registrovaných partnerstvách. SaS má návrh pripravený a v blízkej budúcnosti vás bude zrejme žiadať o jeho podporu.
V správe sa tiež dočítame o tom, že úrad verejného ochranu práv kvôli neadekvátne stanoveným, stanovenému a nevhodne nastavenému financovaniu nemôže svoju činnosť realizovať tak, ako by si predstavoval a požadoval. Som presvedčená o tom, že monitoring dodržiavania ľudských práv a pomoc konkrétnym ľuďom v ich boji proti systémovým zlyhaniam si zasluhuje pomoc a plné nasadenie. V stave, keď predstavitelia vládnej moci za desaťročie prešustrovali miliardy, prichodí mi až signifikantné, že na financovanie úradu verejného ochrancu práv nie sú peniaze. Žiadame teda v mene všetkých občanov, aby vláda v plnej miere akceptovala odporúčania zo správy a prijala okamžité opatrenia. Aj tie k fungovaniu úradu, aj tie týkajúce sa samotných zistení o dodržiavaní práv občanov na Slovensku.
Ešte raz veľmi pekne ďakujem, pani ombudsmanka, za vašu správu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 rokovacieho poriadku predkladám informáciu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou uvedeného návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1007 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Uf. Ďakujem za slovo. To bolo veľmi poučné, ale budem reagovať na svoju kolegyňu. Ďakujem veľmi pekne za toto emotívne, silné a naozaj bohaté vystúpenie. Ja by som chcela jeden moment z toho, čo som od teba, Janka, počula, vypichnúť obzvlášť. Je to tento dôvod, že táto vláda už nemá legitimitu získanú od občanov vo voľbách a aj táto vláda hlavne nemá už dôveru. Zradila svojich občanov, zradila každého voliča, ktorý bol oklamaný predvolebnými sľubmi. Hrozná pravda sa po smrti dvoch mladých ľudí pred nimi odhalila v plnej nahote. Situácia na Slovensku je ešte horšia, než si vedel ktokoľvek z nás kedykoľvek predstaviť. Žijeme v bezprávnom štáte. Tento stav treba okamžite meniť. Zničené ľudské životy, osudy ľudí poznačené bezprávím už neznesú odklad ani jeden deň. Ďakujem pekne za vystúpenie.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Zelník, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste, ak argumentujete, neargumentovali ad hominem, pretože pani Cigániková má po prvé vysokoškolské vzdelanie ekonomického charakteru zamerané na riadenie, teraz skončila druhú vysokú školu so zameraním na manažment zdravotníctva. Takže toto nie je argument do diskusie, že aké má vzdelanie, pretože má patričné vzdelanie, aby sa mohla k tejto veci vyjadrovať. Tak ako vy ste neštudoval politické veci alebo niečo, čo by vás oprávňovalo k navrhovaniu zákonov, tak rovnako takýmto spôsobom asi nikto voči vám neargumentuje.
Ďalej pani Cigániková zrejme po ceste, dúfam, že nie priamo za volantom, sa snaží argumentovať do tejto diskusie. Preto mi poslala poznámku v SMS správe, že zmena, ktorú navrhujete, znižuje tlak na ohodnotenie sestier tým, že prichádza k zámene za menej kvalifikovaný personál. Tiež poslala správu, v ktorej hovorí, že na ministerstve zdravotníctva protestovala hlavná odborníčka pre ošetrovateľstvo. Preto sa pýta, že s kým teda ste diskutovali, keď aj tí, s ktorými ste diskutovali, boli proti. Takže toľko, tlmočím jej odkaz a ďakujem za pochopenie.

Ďakujem pekne, ja chcem povedať za pani Cigánikovú opäť, že bola pozvaná na uzavretú časť už dnes poobede, nie tak ako pán Suchánek. A k vašemu, k vašej poznámke, že ste diskutovali s českými partnermi, a však so slovenskými sestrami ste nediskutovali a tento diskusný príspevok vznikol na základe reflektovania ich názorov, čiže asi sa treba baviť najprv s našimi slovenskými zamestnancami a sestrami, zamestnancami v zdravotníctve a potom so zahraničím.
Ďakujem pekne za to, že ste si to vypočuli.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, Janka Cigániková ako členka zdravotníckeho výboru a zároveň poslaneckého klubu SaS sa musela zúčastniť medzinárodného zdravotníckeho summitu a poprosila ma, aby som teda predniesla slová, ktoré chcela, aby v tejto diskusii odzneli. Budem teda citovať z jej materiálu, ktorý pre vás pripravila.
Poslanci zdravotníckeho výboru na poslednú chvíľu odhlasovali zmenu v zákone, kde síce menia iba jednu vetu, ale dopad tejto zmeny je značný. Navrhujú, aby sa zdravotnícky asistent nazýval praktickou sestrou, pričom sa nemení ani jeho vzdelanie, ani kompetencie.
Zdravotnícki asistenti absolvovali štvorročné stredoškolské vzdelanie. Bežný človek nedokáže rozoznať, aký zdravotnícky pracovník s akou úrovňou vzdelania stojí pri nemocničnej posteli ich blízkych. Tak ako sa za ostatných 20 rokov vyvíja svet okolo nás, vyvíja sa aj medicína. Preto má zmysel aj meniť systém vzdelávania sestier, vyžadovať vyššie vzdelanie, zvyšovať nároky. Celý vyspelý svet sa takto správa, požaduje aspoň bakalárske vysokoškolské vzdelanie. Slovensko sa pridalo začiatkom milénia. Bez presunu vzdelávania sestier zo strednej školy na vysokú školu nemôžeme začať presúvať niektoré lekárske kompetencie na sestry. Toto je čisté víno, ktoré nám páni s titulom MUDr. nedokážu naliať. Stredoškolsky vzdelané sestry betónujú problém s nedostatkom lekárov a s ich časovou nedostupnosťou.
Iste všetci chápeme, že v systéme vysokoškolského a stredoškolského vzdelávania je zásadný rozdiel. Medzi argumentami za zmenu názvu asistenta na sestru zaznieva, že na bakalárske štúdium na sestru sa hlásili gymnazisti, poľnohospodári, proste maturanti. No zabúda sa, že v osemnástich, devätnástich rokoch to bolo možno uvážené, cielené rozhodnutie byť sestrou, nie rozhodnutie 15-, 16-ročných detí. Počas bakalárskeho štúdia sa venovali celé tri roky odborným predmetom, nie matematike, slovenčine, angličtine, ako musí stredoškolák pripravujúci sa na maturitu. Tiež podotýkam, že zmenou názvu asistenta na sestru predsa nerušíme možnosť, aby stredoškolák v akomkoľvek odbore išiel študovať tri roky ošetrovateľstva a tak sa stal sestrou bakalárkou.
Tento problém, ak skutočne problémom je, zmena názvu profesie predsa nijako nerieši. Prečo zrazu hovoríme o štúdiu, veď ide len o návrh na premenovanie. Podľa týchto argumentov ide o oveľa viac. Stačilo si vypočuť včerajšiu tlačovú konferenciu, stačilo si vypočuť včerajšie argumenty počas konania výboru pre zdravotníctvo a získame jasnú predstavu, o čo predkladateľovi ide. Takže čo takouto malou zmenou chcú spustiť?
Šéf Asociácie stredných zdravotníckych škôl povedal: "Stredné zdravotnícke školy sú pripravené na zmeny, ktoré ich čakajú. Máme pripravené zmeny štátneho vzdelávacieho programu a myslím a verím, že táto zmena v ošetrovateľskom vzdelávaní nedostatok ošetrovateľského personálu vyrieši."
Asociácia ambulantných lekárov oznámila: "Dobrá správa, aby sme mohli mať na ambulanciách zdravotné sestry, kvalitný a vzdelaný personál."
Áno, kolegyne a kolegovia, obhajoba nie je zameraná na obhajobu premaľovania vizitiek. Pozmeňovací návrh je o zmene systému vzdelávania bez akejkoľvek diskusie s laickou či odbornou verejnosťou, bez celospoločenskej diskusie.
Ďalším argumentom pre túto zmenu má byť, že nám kolabujú oddelenia, lebo nemáme dostatok sestier. Podľa tejto logiky môžeme zmeniť zákon tak, že napríklad aj automechanikov alebo kominárov nazveme sestrami a zrazu máme sestier dosť. Problém tejto logiky je, že ani automechanik, ani kominár, ale ani zdravotnícky asistent nemajú vzdelanie a kompetencie sestry. Rodičia sa však pri lôžku svojho dieťaťa obávajú práve nedostatočných schopností a skúseností zdravotníka a nie názvu jeho povolania. A ak sa zamyslíme, v súčasnosti máme na oddeleniach nedostatok asistentov a nedostatok sestier. Ak premenujeme asistentov na sestry a nezmeníme kompetencie, čo tento návrh nerobí, ako sa zmení stav na oddeleniach? Veď pracovníkov je rovnaký počet, len sa inak volajú. Podľa koalície a časti opozície, ktorá túto zmenu predložila, je jedno, ako sa týmto zdravotníckym pracovníkom bude hovoriť. Tak sa pýtam, prečo to meniť, ak je to jedno.
Skutočným cieľom, ktorý si, dúfam, neuvedomili ani opoziční kolegovia, je totiž znížiť tlak na politikov, ktorí sú zodpovední za nedostatok sestier. Tí proti babráctvu, ktorí sme sem prišli bojovať a nie ho podporovať. Tento návrh umelo navyšuje zdanie, že sestier je dosť, aby im nemuseli zlepšovať podmienky a zvyšovať im mzdy. Tie najlepšie sestry zo Slovenska totiž húfne odchádzajú do zahraničia za lepšími podmienkami a vyšším platom. Výsledkom bude, že páni Fico a Danko sa naďalej budú predbiehať, kto si sociálnym balíčkom kúpi voliča, a o vašich blízkych sa zatiaľ budú starať menej kvalifikovaní zdravotníci. Tak to teda je úspech!
Pán doktor Suchánek povedal: "Nemôžeme vychovávať absolventov pre zahraničie." Áno, absolventky strednej zdravotníckej školy získajú totálne nekompatibilný diplom pre prácu v Európskej únii. Minimálne možnosti mobility znamená, samozrejme, silnejšie postavenie zamestnávateľov pri rozhodovaní o nízkych platoch.
Pán Blanár na tlačovke povedal: "Verím, že ministerstvo zdravotníctva nadviaže na tento krok ďalšími opatreniami." Takže oni naozaj počítajú s tým, že praktická sestra sa stane základným kameňom pre sestra? A čo ak by sa asistentka riaditeľa premenovala na praktickú riaditeľku, stala sa základným kameňom firmy? Môžeme uvažovať aj o tom, že by sa praktický poslanec, teda asistent poslanca stal základným kameňom parlamentarizmu. Iste, v niektorých prípadoch by to možno bolo na prospech veci, avšak nedá sa hovoriť o tom, že by to bolo správne riešenie.
Opakujem, že takáto zásadná zmena systému fungovania pracovníkov v zdravotníctve bola predložená tou najperfídnejšou formou bez diskusie ako pozmeňovací návrh poslancov počas rokovania výboru napriek tomu, že pán Zelník niekoľkokrát medzi rečou hovoril, že sa takáto zmena pripravuje už dlho. Prečo teda nebola daná na diskusiu? Vravia, že oni diskutovali. No to je pekné, len to akosi neprešlo MPK, nemali sa šancu vyjadriť jednotlivé komory, ktoré sa o tejto zmene dozvedeli opäť raz z Facebooku až v deň hlasovania, pretože aj ja, člen výboru, som sa o nej dozvedela až vtedy. Možno preto, že aj za jeden deň sa k pozmeňovaciemu návrhu vyjadrilo v diskusnej skupine sestier a pôrodných asistentiek po tom, čo som ho tam vložila, 142 členiek a členov skupiny a z toho bolo 138 negatívnych.
Ponúkam výber z prvých siedmich reakcií: Úplná zbytočnosť zmeniť názov profesie, na fakte, že je sestier málo, to nič nezmení, viď zmeny v Českej republike. Týmto sa vnesie ešte väčší zmätok, ktorá z nás je sestrou v pravom slove zmysle a kto je akože sestra. Celé zlé a nič zmysluplné to neprinesie. Okrem toho sa treba pozrieť aj na kvalitu študentov, čo sa týka priemeru známok, ktorí sú prijímaní na stredné zdravotnícke školy.
Pani Cigániková, to fakt nemôžu myslieť vážne, veď to je choré, keby hlúposť nadnášala, tak by tam všetci lietali. Podajte návrh, aby mäsiari sa postavili k lôžku pacienta a robili výkon lekára. V konečnom dôsledku sú zruční a popritom sa môžu vzdelávať v odbore medicíny. Viete, čo týmto návrhom dosiahnu? Zvýšený odchod sestier. Potom sa k lôžku postavia asi ľudia priamo z ulice. Žiadna záruka kvality, autonómie, regulácie. Sestra má jasne stanovené minimálne požiadavky na vzdelanie, nikde vo svete neexistuje toto, čo vymysleli v Českej republike. Asistenta môžeme premenovať maximálne na asistenta sestry alebo asistenta ošetrovateľskej starostlivosti. Alebo premenujme aj sestru s pokročilou praxou na praktického lekára.
Pán Zelník a jeho spoluvinníci predkladatelia to robia len na základe lobingu lekárov. Potrebujú lacnú pracovnú silu. Nahádžu si do privátnych ambulancií asistentov a nemusia hľadať erudované sestry. Hazardujú s bezpečnosťou pacientov, ale aj s našou trpezlivosťou. Fakt stačilo! Obrátime sa na medzinárodné organizácie a právnikov, nenecháme sa donekonečna manipulovať a ponižovať. Podmienkou na výkon zdravotníckeho povolania je registrácia v príslušnej komore. Kde budú registrované tieto sestry, keď to sestry nie sú? Odpoveďou je komora medicínsko-technických reprezentantov, tak aké sestry? Obyčajné klamanie pacienta. Pod toto sa chcete podpísať, kolegovia? Nezaslúži si táto téma širšiu diskusiu?
Priamo pani Lazarová, šéfka komory sestier, sa v článku pre Plus jeden deň vyjadrila: "Sestry sa však prudko ohradili, aby ich do jedného vreca hádzali s asistentami. Absolútne s tým nesúhlasíme. Keď niekto povie lekár a praktický lekár, je to to isté, ale praktická sestra nebude mať rovnaké kompetencie ako zdravotná sestra."
Nie ja, nie poslankyňa Cigániková, to sú slová sestier, ktorých sa váš pozmeňovací návrh týka. Zmena, ktorá sa dotkne 30- až 40-tisíc profesionálov ako super rýchly poslanecký pozmeňujúci návrh. Neviete sa pozrieť sestrám do očí v diskusii? Ako sa budú môcť lekári spoľahnúť na zdravotníckeho asistenta premenovaného na praktickú sestru? Ako na plnohodnotnú sestru? To sú ďalšie tisíce zdravotníckych profesionálov, ktorých sa zmena dotýka. Ako hovorila pani riaditeľka strednej zdravotnej školy, 90 % ide na bakalára za sestru a tých 10 je rado, ako asistent majú primerane malú zodpovednosť, primerane málo služieb. Preto tých 10 % ostáva v pozícii, lebo nechcú od profesijného života viac. To sú ďalšie tisíce ľudí, ktorým vnesiete chaos do pracovného systému, do kariérneho postupu predložením návrhu bez diskusie, bez súvislostí so zmenami vzdelávania.
Sestry si zaslúžia stabilitu v povolaní. Stabilitou je neprinášať takéto retroaktívne narýchlo predkladané novely zákona. Stabilitou je dlhodobá vízia a koncepčná práca s personálom zdravotníckych zariadení. Prosím vás, kolegovia, nepodporte tento návrh kvôli sestrám, kvôli asistentom, kvôli sebe a svojim rodinám. Je totiž isté, že každý z nás končí v starostlivosti sestier. Je na nás, akých kvalitných a ako veľmi nahnevaných a frustrovaných.
Ďakujem veľmi pekne, to bol príspevok Janky Cigánikovej zo zdravotníckeho výboru. Ďakujem.