Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.2.2019 o 20:09 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 20:09 - 20:10 hod.

Ján Budaj
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 19:31 - 19:32 hod.

Ján Budaj
 

Vystúpenie v rozprave 18.2.2019 19:06 - 19:25 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, dnes sa opozícia pokúša o odvolanie ministerky Lubyovej, ale pokiaľ si ona sama nevstúpi do svedomia a neustúpi, tak na konci dňa zrejme zostane ministerkou. Zrejme celkom zbytočne odznejú argumenty o aférach, o stratách státisícov alebo miliónov eur, ktoré buď boli vyplytvané alebo nevyčerpané v eurofondoch na vedu a výskum.
Ja si dovolím túto príležitosť využiť na krátku úvahu nad tým, že kto ju vlastne podrží. Domnievam sa, že predovšetkým systém. Systém v tomto prípade s veľkým S. Pred rokmi ho tu vytvorili strany, ktoré nadviazali aj personálne na dobu totality. Jedna časť bývalých režimistov sa začala hlásiť k socializmu a druhá k nacionalizmu. Tieto strany dnes majú svoje konkrétne názvy. Je to SMER, ktorý obsahuje mnohé mutácie týchto postkomunistov, a je to SNS. Ich zakladatelia boli pohrobkami totality a väčšinu času od novembra, to je 30. výročie, vládnu Slovenskej republike. Konkrétne strana SNS väčšinu toho času riadi aj ministerstvo školstva. Ak teraz vidíme alarmujúce výsledky napríklad vo kvalite vzdelania, mládeže, ak vidíme alarmujúce výsledky v raste extrémizmu, spôsobeného často len púhym nedovzdelaním alebo zlým vzdelaním v oblasti občianskej, tak je to aj vysvedčenie množstva ministrov, ktorými táto strana obdarila slovenské vlády.
Systém s veľkým S je podstatnejší, aj než tieto dve postkomunistické strany. Ich členovia je podstatnejší, než parlament či vlády, lebo tento systém je sieť vzťahov, vzťahov peňazí, moci a médií, ktorý je známy ako železný trojuholník, iron triangle, ktorý je spomínaný v mnohých príkladoch zrútenia demokracie. Tento železný trojuholník zviera a ohrozuje demokraciu u nás, ale vlastne aj všade vo svete, kde si to ľudia dopustia.
Možno by som to ako opozičný poslanec ani nemal vysloviť, ale je fakt, že náš systém s veľkým S funguje naozaj mimoriadne kvalitne. Niežeby spomenuté strany mali nejaké reformné stratégie alebo domyslené koncepty politík pre jednotlivé rezorty. To nemajú, ale to, čo vedia, je udržať systém a získavať si stále voličov. Jedno aj druhé robia vskutku zručne, majú inštinktívne ale overené mocenské a mediálne postupy a tak vlastne prevažujú zatiaľ v tvorbe a budovaní nášho štátu.
Povedzme si pár slov ešte o tom systéme, ktorému musí chtiac či nechtiac slúžiť aj odvolávaná pani ministerka. Ja sa domnievam, že to robí nerada, ale tie rôzne činy, za ktoré bola kritizovaná, to práve naznačujú. Aj ona vstúpila do tohoto už existujúceho systému, ktorý bol dedičstvom, vieme, po kom, a ktorý súčasní lídri SNS a SMER-u ďalej zdokonaľujú takrečeno na pochode, alebo, ako hovorí vtipný slogan, vlastnou hlavou. Schopnosť manažovať a vylepšovať systém...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.2.2019 19:06 - 19:25 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, dnes sa opozícia pokúša o odvolanie ministerky Lubyovej, ale pokiaľ si ona sama nevstúpi do svedomia a neustúpi, tak na konci dňa zrejme zostane ministerkou. Zrejme celkom zbytočne odznejú argumenty o aférach, o stratách státisícov alebo miliónov eur, ktoré buď boli vyplytvané alebo nevyčerpané v eurofondoch na vedu a výskum.
Ja si dovolím túto príležitosť využiť na krátku úvahu nad tým, že kto ju vlastne podrží. Domnievam sa, že predovšetkým systém. Systém v tomto prípade s veľkým S. Pred rokmi ho tu vytvorili strany, ktoré nadviazali aj personálne na dobu totality. Jedna časť bývalých režimistov sa začala hlásiť k socializmu a druhá k nacionalizmu. Tieto strany dnes majú svoje konkrétne názvy. Je to SMER, ktorý obsahuje mnohé mutácie týchto postkomunistov, a je to SNS. Ich zakladatelia boli pohrobkami totality a väčšinu času od novembra, to je 30. výročie, vládnu Slovenskej republike. Konkrétne strana SNS väčšinu toho času riadi aj ministerstvo školstva. Ak teraz vidíme alarmujúce výsledky napríklad vo kvalite vzdelania, mládeže, ak vidíme alarmujúce výsledky v raste extrémizmu, spôsobeného často len púhym nedovzdelaním alebo zlým vzdelaním v oblasti občianskej, tak je to aj vysvedčenie množstva ministrov, ktorými táto strana obdarila slovenské vlády.
Systém s veľkým S je podstatnejší, aj než tieto dve postkomunistické strany. Ich členovia je podstatnejší, než parlament či vlády, lebo tento systém je sieť vzťahov, vzťahov peňazí, moci a médií, ktorý je známy ako železný trojuholník, iron triangle, ktorý je spomínaný v mnohých príkladoch zrútenia demokracie. Tento železný trojuholník zviera a ohrozuje demokraciu u nás, ale vlastne aj všade vo svete, kde si to ľudia dopustia.
Možno by som to ako opozičný poslanec ani nemal vysloviť, ale je fakt, že náš systém s veľkým S funguje naozaj mimoriadne kvalitne. Niežeby spomenuté strany mali nejaké reformné stratégie alebo domyslené koncepty politík pre jednotlivé rezorty. To nemajú, ale to, čo vedia, je udržať systém a získavať si stále voličov. Jedno aj druhé robia vskutku zručne, majú inštinktívne ale overené mocenské a mediálne postupy a tak vlastne prevažujú zatiaľ v tvorbe a budovaní nášho štátu.
Povedzme si pár slov ešte o tom systéme, ktorému musí chtiac či nechtiac slúžiť aj odvolávaná pani ministerka. Ja sa domnievam, že to robí nerada, ale tie rôzne činy, za ktoré bola kritizovaná, to práve naznačujú. Aj ona vstúpila do tohoto už existujúceho systému, ktorý bol dedičstvom, vieme, po kom, a ktorý súčasní lídri SNS a SMER-u ďalej zdokonaľujú takrečeno na pochode, alebo, ako hovorí vtipný slogan, vlastnou hlavou. Schopnosť manažovať a vylepšovať systém...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 18:59 - 19:00 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Pani ministerka, pán Matovič vymenoval štyroch politikov SNS, ktorých systém prestal chrániť. Zatiaľ mlčky prijali trest a zrejme iba oni vedia, čo zlé urobili, že zrazu niekto spravodlivosti odviazal ruky. Ale s týmto naozaj musíte rátať aj vy. Jednoducho dnes vás systém chráni, ale zajtra, o päť rokov, o desať rokov verme, že buď tu systém nebude, alebo sa stane, že budete vy sa hodiť na to, aby sa odprezentovalo, že je tu aspoň aká-taká spravodlivosť. Preto naozaj skúste zvážiť, či nie je najvýhodnejšie pre vás odísť z tohoto postu, kým je ešte čas.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2019 11:27 - 11:28 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem. Našim kolegom, ktorí sa prezentujú ako sociálni demokrati, treba naozaj pripomenúť, že toto je iracionálna sociálna politika. To, aby daňový bonus končil v predškolskom veku, kedy de facto začínajú náklady na potomstvo, je irónia alebo nejaká absurdita legislatívna. Dámy a páni, Slovensko nie je v takej situácii, že by mladí ľudia programovo nechceli mať rodiny. Ak je útlm, tak je často z núdze a za to, že každý mladý človek má dnes ťažkosti uviesť sa aj na trhu práce, aj v profesnej kariére. Pomáhajme štartu nie iba do predškolského veku. Ľudia predsa nie sú hlúpi a vedia, keď nie z vlastnej skúsenosti, tak z pozorovania okolia, že tie skutočné výdaje na potomstvo nastávajú práve až príchodom do školy a naozaj rastú, rastú až po dosiahnutie dospelosti a často, samozrejme, aj ďalšie roky štúdií. Ak chceme mať z tohoto opatrenia skutočnú podporu rodiny, tak musí trvať dlhšie. Presne tak, ako to navrhujú predkladatelia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2019 13:13 - 13:15 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Skutočne, pán Dostál, keď Robert Fico v ´98. predložil poslancom požiadavku zmeniť pravidlá na voľbu generálneho prokurátora, tak nepochyboval o tom, že inak to nejde. Jednoducho, áno, zmeniť ich kvôli jednotlivcovi, to sa, to nevyznieva veľmi systémovo, ale stáva sa to. Teraz ide o to, že pravidlá už netreba rešpektovať. Dokonca teda všetci sme videli, že ho veľmi zaskočilo a sklamalo, že v jeho prípade sú pravidlá prekážkou.
Ešte jedna poznámka. V novembri si myslím, že bolo všetkým a myslím, že aj Robertovi Ficovi pomerne jasné, tam poukazujem, že zdá sa, že aj v ´98. ešte mu bolo jasné, že pravidlá proste už musia platiť pre každého a že výsady a privilégiá vysokých politikov nielenže neplatia, ale je veľmi nevhodné a neslušné sa ich aj nejak domáhať alebo dovolávať, lebo to poriadne naštve ľudí.
Teraz sa zdá, že určitá časť politickej scény, jak ten čas od novembra plynie, tak toto úplne zabudla. A ten rozdiel chovania pána kolegu Fica medzi rokom 1998 a 2019 to veľmi výrečne ilustruje. Vtedy chcel aspoň zmeniť pravidlá, teraz chce, aby pravidlá pre jeho prípad neplatili, lebo je veľmi známy, je populárny, má najsilnejšiu stranu a tak ďalej atď.
Tento rozpor medzi, medzi atmosférou, v ktorej žije táto časť politickej scény, a slovenskou verejnosťou, najmä mladou, je už tak priepastný, že on je zdrojom toho spoločenského... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2019 13:00 - 13:02 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
No veď v tomto si, pán kolega, rozumieme. Ide o to, s čím tí bývalí politici na Ústavný súd idú, že či tam odchádzajú odísť z politiky, alebo či tam odchádzajú osedlať si a zapriahnuť Ústavný súd do svojej politiky. To je poznámka k tomu, čo ste povedali.
No škoda, že ste nedopovedali, že či by ste volili Mikuláša Dzurindu na Ústavný súd, lebo dobre rozumiete, že tento príklad nebol uvedený človekom, ktorý by nevedel, že Mikuláš Dzurinda nemá 15 rokov právnickej praxe.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2019 12:51 - 13:00 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, stojíme pred doslova historickou voľbou a chcel by som niekoľkými vetami presvedčiť aj verejnosť a aj vás, aby ste ju brali s takouto vážnosťou. Historickou je predovšetkým kvôli situácii, ktorá sa vytvorila na Ústavnom súde.
Ústavný súd v našich podmienkach bol celé roky, a tak bol aj založený, postraničtený a zákonodarci, ktorí vytvorili takýto model voľby ústavných sudcov, predpokladali, že sa nezvrhne na úplne orgán nejakej politickej strany cez dva také mechanizmy:
Za prvé rátali s tým, že sudcovia pri tom 12-ročnom mandáte, vybral sa veľmi dlhý mandát, pocítia lákanie tej slobody svedomia a vedomia a odpútajú sa od politických strán, ktoré ich do funkcií poslali. No spravidla, samozrejme, títo ústavní sudcovia neboli nejakí funkcionári politickej strany, a tak takáto šanca tam, aspoň sme tomu všetci verili, bola a v mnohých prípadoch sa aj potvrdila. Pokiaľ sa na Ústavný súd dostal človek, ktorý mal pevnú odbornú a morálnu integritu, tak napriek tomu, že bol zvolený politickou stranou, a mohol by som tu viaceré také príklady menovať, snažil sa súdiť, tak sa nám zdalo, podľa svojho vedomia a svedomia. V tomto nedokonalom modeli, ktorý tu máme, sme aj tomu boli veľmi radi.
Druhá zábezpeka proti tejto jednofarebnosti Ústavného súdu tkvela v tom, že zákonodarca predpokladal, že po nejakom čase, keď sa na Ústavnom súde uvoľnia miesta, budú dovolené inou skvadrou politikov, a tak sa nebude môcť nikdy vytvoriť úplne jednofarebný Ústavný súd.
Tieto obidva mechanizmy majú byť teraz vlastne, má sa ukázať ich Achillova päta. Ten prvý mechanizmus má byť potretý tým, že nielenže v minulej voľbe presadila táto koalícia priamo predsedkyňu poslaneckého klubu, čiže politika par excellence, ale teraz má byť presadený vlastne predseda strany a najmocnejší politik súčasného Slovenska a má, máme predstierať, že neprichádza k postraničteneniu Ústavného súdu.
Už v minulosti k nemu prišlo, a to tou súhrou okolností, že v dobe vlády Mikuláša Dzurindu alebo jeho garnitúry Mikuláša Dzurindu neboli obsadené uvoľnené miesta, Dzurindova garnitúra ich vlastne prenechala Ficovej. A tá teraz teda koná, najprv obsadila v minulej voľbe už spomínaných dvoch ústavných sudcov a teraz symbolom toho postraničtenia sa stáva osoba samotného predsedu strany a nedávneho premiéra Roberta Fica.
Nechcem sa vôbec zaoberať jeho osobou, hoci sa viacerí moji predrečníci sústredili aj na túto tému a isteže nachádzali argumenty. Chcem povedať, že nesúhlasím s takýmto výberom preto, prečo by som rovnako nesúhlasil, keby sa bol na sklonku svojej kariéry na Ústavný súd chcel preniesť povedzme Mikuláš Dzurinda. Politickí lídri takýchto, takýchto garnitúr nedávajú garanciu, že jeden nevytvára červený a druhý modrý Ústavný súd. Najmä v situácii, keď teraz je Ústavný súd naozaj menovaný už dlhodobo, už viac než dekádu iba garnitúrami Roberta Fica.
K historickým momentom tejto voľby prirátavam aj už spomínanú zmenu , ktorá najprv vyzerala bezvýznamne, a to je zmena spôsobu vypočutia alebo prijímania prihlášok, lebo teraz sa k tomu prijímaniu prihlášok na ústavných sudcov pridalo verejné vypočutie. Ako hovorím, mala to byť taká cena útechy, opozícia bojovala za to, aby sa dosiahol, dosiahol stav, kde by opozícia aktívne mohla vstúpiť do výberu, výberu ústavných sudcov, nie iba platonickými diskusiami, tak ako to tu robíme, koalícia nám to nedopriala, resp. núkala 90-ku výmenou za to, že bude vyradený prezident.
Ostala teda cena útechy, a to je verejné vypočutie kandidátov. Treba povedať, že sprvu sa mi to zdalo tiež veľmi málo, pretože ak sme ako opozícia a demokratická verejnosť takisto spolu s nami a takisto aj Benátska komisia upozorňovali, že tvorba Ústavného súdu na Slovensku už je naozaj za hranicou a že hrozí postraničtenie Ústavného súdu a z toho všetkého má zostať iba verejné vypočutie, tak to mi pripadalo málo. A predsa sa ukazuje, že v momente, keď sa do vecí môže zapojiť verejnosť a priebeh politických procesov majú pod kontrolou aj slobodné médiá, tak tento recept vždy prinesie pozitívny výsledok a aj v tomto prípade len vďaka tomu tu máme pozornosť verejnosti aj médií na túto voľbu, inak by všetko bolo zbehlo podľa mňa oveľa, oveľa rýchlejšie a bolo by to ale oveľa horšie.
Na záver, keďže nám nezostáva, nám poslancom, ktorí sme sa takto prihlásili, už veľa minút, chcem povedať, že historickou je táto voľba ešte z dvoch príčin a tie majú korene v spoločenskej situácii.
Jedna príčina je hrozivá, pretože tu narastá tichá, nedemokratická, tiché a nedemokratické tendencie, ktoré spochybňujú ľudské práva, spochybňujú liberálnodemokratické základy celej republiky a najradšej by sa vydali cestou k nejakej aliberálnej demokracii ruského typu.
Druhá historická okolnosť, ktorá súvisí so spoločenskou situáciou, je, naopak, síce tiež hrozivá, ale oveľa pozitívnejšia. A to je hrozivá nespokojnosť verejnosti s nespravodlivosťou, s odkladaním, že vlastne muselo prísť až k vražde dvoch mladých nevinných ľudí, aby sa zastavili aspoň, oni sa ešte nezastavili, ale aby sa aspoň začalo hovoriť o kolesách mafie, ktorá možno mohla rozdrtiť aj bývalého poslanca Lipšica a ďalších a ďalších, ktorí by bránili spravodlivosť. Z tejto strany spoločenský zápas o to, aby Ústavný súd nebol už stranícky, ale aby dával garanciu nadstraníckeho posudzovania vecí, ktoré mu budú predložené, je veľmi silné a s ním bude určite súvisieť aj nadchádzajúca demonštrácia, ktorú chystajú mladí ľudia.
Pamätajme teda, kolegovia, na celý tento historický príbeh. Ako sa nám stalo, že Ústavný súd máme príliš stranícky, ako sa stalo, že niekto plánuje, aby tomu už dal klinec do rakvy samotný predseda tej strany, ktorá za tento stav zodpovedá v poslednej dekáde, a ako nám verejnosť drží palce a žiada každého jedného z nás, aby tento proces nebol dovŕšený, aby ten klinec do rakvy nebol zatlčený, aby Ústavný súd nebol na 12 rokov zablokovaný jednou politickou garnitúrou, čím by prestal dávať nádej, že spravodlivosť a ústavnosť bude mať nadstraníckeho garanta. Má to byť naozaj olymp práva a tam nemá čo robiť stranícka predpojatosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2019 12:34 - 12:36 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Bolo veľmi správne, že pán poslanec ocenil vznik toho fenoménu verejného vypočutia, že sa zákon zmenil, hoci pôvodne to mal byť iba orgován, ornament, ktorý mal zakryť to, že sa nám nepodarilo zmeniť zákon, pokiaľ ide o počet poslancov potrebných na zvolenie ústavného sudcov. Pokým totiž ten počet bude iba počet vládnej väčšiny, tak je to len otlačok momentálnej moci.
A bojím sa, že keď tu rozprávame o výborných kandidátoch, ktorí sú v tej necelej štyridsiatke, že rozprávame veľmi naivne, pretože ešte nevidíme výsledok. To kde prichádzame k tomu názoru, že pod neustálymi debatami okolo Roberta Fica sa nemá cez tento, a my sa na ne sústreďujeme mnohí, nemá sa cez tento parlament premlieť do Ústavného súdu aj veľa ľudí, ktorí by tam vonkoncom nemali byť.
V každom prípade ale aj poslanci, ktorí zabojovali v Ústavnom súde, si zaslúžili vašu zmienku aj fakt, že z toho, čo sa považovalo aj, aj s trojicami tejto zmeny iba za malý ústupok a za formalitu, ktorou zalepia oči verejnosti, sa stal významný prvok, pretože vždy, keď do hry vstúpi verejnosť, tak sa nám znovu pripomenie demokracia. Pripomenú sa nám pôvodné sľuby a pôvodné východiská, pre ktoré vôbec tá-ktorá inštitúcia bola vytvorená. A v tomto prípade sa nám veľmi jasne pripomenulo, že máme hľadať aj eticky, aj odborne schopného kandidáta, pričom to, že jeden z nich nespĺňa práve tie formálne stránky, nikto zrejme nepredpokladal.
Čiže výborne, že ste vyzdvihli význam tejto, tejto komisie a pre budúcnosť bude iste vždy užitočná.
Skryt prepis