Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.10.2018 o 22:44 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 22:44 - 22:46 hod.

Ján Budaj
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 21:52 - 21:53 hod.

Ján Budaj
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 16:45 - 16:47 hod.

Ján Budaj
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2018 15:57 - 16:15 hod.

Ján Budaj
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2018 15:57 - 16:15 hod.

Ján Budaj
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 15:54 - 15:55 hod.

Ján Budaj
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 15:32 - 15:34 hod.

Ján Budaj
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.10.2018 12:48 - 12:48 hod.

Ján Budaj
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2018 11:22 - 11:24 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Myslím, že návrh reaguje na faktické zmeny sociálneho chovania, ktoré jednoducho na Slovensku za ostatné desaťročia nastali. Myslím, že patrím k tým, ktorí môžu povedať v tejto snemovni, že si pamätajú časy, keď sa mladej žene, ktorá dosiahla dvadsať rokov začalo hovoriť stará dievka, taká bola vtedy, pohľad spoločnosti na materstvo. Dnes aj nároky odbornosti si vyžadujú, že ženy naozaj idú do vysokoškolského vzdelania a ten cyklus sotva môže končiť okolo dvadsiatich rokov. Preto je tento návrh kolegýň poslankýň z hnutia OĽaNO veľmi vítaný pre mnohé ženy, ktoré sa ocitnú v slepej uličke a nevedia ako zladiť materstvo a svoje oprávnené ambície na vzdelanie. Chcem povedať, že si zaslúži podporu a najmä, že je to veľmi pozitívny signál, že reaguje legislatíva na tú realitu vývoja sociálneho chovania, ktorá proste je pred nami a že sa legislatíva mení v prospech reálneho života ľudí. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2018 10:49 - 11:00 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni navrhujeme podporu Ondrejského cintorína v Bratislave, čo je najstarší historický cintorín v našom hlavnom meste, ktorým by Národná rada pomohla dobehnúť jeden ...
===== Ďakujem pekne, dámy a páni navrhujeme podporu Ondrejského cintorína v Bratislave, čo je najstarší historický cintorín v našom hlavnom meste, ktorým by Národná rada pomohla dobehnúť jeden z deficitov, ktoré máme pri budovaní hlavného mesta, ale trúfam si povedať, že aj pri budovaní štátu. všetky európske národy, pokiaľ majú štátnosť, majú v hlavnom meste miesto odpočinku, ktoré sa považuje za národný cintorín a na ktoré prichádzajú nové generácie aby si pripomenuli odkiaľ a kam kráčame, aby si pripomenuli príbehy tých, ktorí sa usilovali o slušný a dobrý život z tej danej lokalite, v tom danom národe, v tom danom štáte pred nimi. Poslaním takéhoto cintorína je predovšetkým uchovávať pamäť národa a práve tu v strednej Európe sa tá pamäť národa v skutku uchováva aj cintorínskou kultúrou a pietou k nebohým na našich cintorínoch. Vidíme to každý rok a návrh tohto zákona som predložil vlastne v predvečer pamiatky zosnulých, ktorou budeme si pripomínať aj tento rok a znovu sa zaplnia slovenské cintoríny aj Ondrejský na ktorom nie je veľa hrobov, o tom budem chvíľu hovoriť sa zaplnia ľuďmi, ktorí si budú pripomínať svojich predkov, ktorí si budú pripomínať, časom aj anonymných ľudí v skutku sa pália sviečky a ľudia sú stíšení aj pred centrálnymi krížmi, kde si pripomínajú osudy tých ktorí nás predišli do večnosti. Cintorín je teda v strednej Európe svojho druhu pamäťovou inštitúciou. Tento moderný termín poznáme z mnohých štátov, dnes okolo Slovenska aj u nás máme pamäťovú inštitúciu ÚPN a ak sa pozriete na dôvodovú správu alebo na návrh tohoto zákona, ktorý predkladáme, ktorý predkladá predpokladá bagateľné výdaje na podporu dotvorenie tohoto cintorína, tak si aj uvedomíte, že je to nesmierne nenáročný návrh na štátny rozpočet a je to nenáročný návrh na vytvorenie a podporu tejto kultúry pamäti národa, ktorou smeruje aj Ústav pamäti národa. Tým samozrejme nechcem nejak znižovať význam Ústavu pamäti národa alebo iných inštitúcii, ktoré sa zaoberajú národnou históriou ale je okaté, že práve absencia v hlavnom meste národného cintorína poukazuje aj na tú autentickú skutočnosť, že slovenský príbeh sa začínal ťažko, že tvorba národného štátu trvala 2 storočia a v priebehu tých dvoch storočí sa národný cintorín ocitol v Martine, tam sa aj zaplnil našimi národnými dejateľmi a potom najmä v období totality sa táto idea v období teda aktívne presadzovaného takzvanej doktríny internacionalizmu sa táto otázka kde pokračuje tá pamäť národa neriešila. Príbeh Ondrejského cintorína samozrejme môžete si položiť otázku, prečo práve Ondrejský cintorín v Bratislave, prečo nevytvoriť nejaký nový cintorín. Ondrejský cintorín má samozrejme neopakovateľnú polohu, je v Starom meste, má neopakovateľný príbeh, je to cintorín ktorý bol terčom útoku bývalého režimu na pamäť tohoto mesta, na pamäť tohoto génia (nie je rozumieť). Bývalý režim si predsavzal ničiť v hlavnom meste vôbec všetky kresťanské symboly v odôvodnení na zničenie historicky z cintorínov sa vyskytovali pojmy, alebo výrazy, že treba zničiť tmárske symboly, v srdci hlavného mesta, ktoré sa musí stáť socialistickým. Zápas Ondrejský cintorín ktorý sa odohral na prelome 70 a 80 rokov minulého storočia bol zápasom, ktorý primárne sa vtedy vnímal ako zápas politický, ako kritika režimu a tak isto režim sa bránil akoby pred útokom opozície. V skutočnosti to bol ale zápas v skutku civilizačný, siahalo sa priamo na kosti, tie sa vyberali bagrami a s tým mali byť zničené aj všetky pamiatky Bratislavy a v širšom v zmysle aj Slovenska v jeho kresťanskom kontexte a v jeho kontexte historickom. Tomu ešte predchádzalo preverovanie pozostalých kde bola myšlienka ponechať len tých, podo týkam, že na Ondrejskom bolo 18 tisíc hrobov, ponechať len tých, ktorí sa zaslúžili o komunistické hnutie. Alebo nejakým spôsobom by boli využiteľný na komunistickú propagandu. Našťastie tento politický cieľ sa na základe odporu obyvateľstva zastavil aj keď veľa hrobov bolo zničených. Keď mám byť úprimný tak väčšina, významná väčšina bola odvezená, zničená, predsa len cintorín si zachoval pietny charakter, dnes je tam asi 1200 hrobov, tá kapacita teda po tých 18 tisíc je obrovská. Práve tento drastický nekultúrny zásah bývalého režimu spôsobil situáciu, ktorá sa dnes núka, situáciu, že máme historický cintorín s najdlhšou tradíciou v našom meste siahajúcou do 17. storočia a tento cintorín je ani nie poloprázdny ale takmer prázdny. Jeho údržba, jeho starostlivosť by mala byť samozrejme na bedrách mesta podobne ako je to aj s cintorínom, ktorý je v Martine. Podobne s týmto cintorínom už spontánne vznikla situácia že viaceré významné osobnosti prejavili záujem aby miesto ich posledného odpočinku bolo na tomto cintoríne. Sú tam už významní štátnici, sú tam významné osobnosti kultúry, sú tam významné osobnosti demokratického exilu. Menoslov je priložený v dôvodovej správe a nechcem vás ním zaťažovať. V každom prípade už spontánne vzniká situácia že reality, že Slovenská republika je samostatným štátom a že má hlavné mesto vedie k tomu, že sa hľadalo miesto posledného odpočinku pre osobnosti a kultúry, vedy, cirkvi, alebo politiky tu v hlavnom meste, keďže cintorín v Martine je už na pochovávanie uzavretý. Ďalšie starosti a problémy z dobudovaním cintorína samozrejme budú ležať na pleciach samosprávy tak ako ležia aj v tejto chvíli, ak by ste podporili myšlienku, že Národná rada k tomu prispeje tak by to znamenalo len tú jedinú vetu, ktorá je aj v zákone o meste Martin, že sa zmieni, že toto mesto je miestom umiestnenia cintorínu takéhoto charakteru a Národná rada potom bude môcť umožniť ministerstvu kultúry aby prispievalo podľa jeho úvahy a jeho možnosti aj na ochranu a ďalšie zveľaďovanie tohoto vzácneho miesta. To prispievanie v meste Marin je myslím 200 tisíc eur ročne a ak by sa ministerstvo rozhodlo rovnakou mierou podporovať aj cintorín v Bratislave, nevyriešilo by to síce celé financovanie, to by bolo na ďalej ťažiskovo na bedrách mesta ale bolo by to symbol, bolo by to gesto, že slovenský príbeh dospel k tomu, že môžeme mať národný cintorín v Bratislave, že táto Bratislava je plnohodnotným hlavným mestom a že podobne ako je Paríž, alebo Viedeň každý návštevník aj zo Slovenska bude môcť hľadať ten pokračujúci príbeh najmä od vzniku samostatnej slovenskej a demokratickej štátnosti v roku 1993, ten príbeh tu v hlavnom meste aj na cintoríne, ktorý navrhujem, aby sa stal národným cintorínom v Bratislave. Rozmýšľam čo by bolo ešte treba do dať k tomuto príbehu, hádam len to, že návrh na tento cintorín už len samotnou myšlienkou ide o ľudí ,ktorí s pomedzi nás budú odchádzať v budúcnosti a bude ich mesto respektíve orgán, ktorý sa vytvorí na zvažovanie toho, že kto bude pochovaný na tomto cintoríne bude ich postupne na Ondrejskom cintoríne pribúdať, podotýkam. Podotýkam, že sa to bude diať bez ohľadu na to, či sa Národná rada postaví chrbtom k tomuto návrhu, alebo nie, že tento návrh teda sa týka naozaj takej témy, ktorá presahuje aj naše osobné príbehy a verím že aj naše rozpory. A naše možno často dnes silne vnímané ale z pohľadu večnosti malicherné hádky. Umožnite prosím tomu, aby sa Bratislava dočkala, toho, že národný cintorín bude aj v hlavnom meste. Ďakujem.
Skryt prepis