Vážený pán podpredseda, predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k predkladanému vládnemu návrhu zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v tlači č. 569. Považujem jeho vypracovanie a následné schválenie v parlamente za prínosné v činnosti Slovenskej akadémie vied. Mám však niektoré otázky vyplývajúce z nejasností, ktoré mňa osobne trápia.
Všetci dobre viete, že som časť svojho aktívneho života strávil v Slovenskej akadémii vied nielen ako vedecký pracovník, ale takmer jedno desaťročie po novembri 1989 ako člen predsedníctva a podpredseda Slovenskej akadémie vied.
Pozitívne hodnotím skutočnosť, že rozpočtové a príspevkové organizácie sa menia na verejno-výskumné inštitúcie, i keď mnohým to prinesie v prvých rokoch veľa problémov. Taktiež treba privítať, že súčasná učená spoločnosť akadémie sa premenúva na učenú spoločnosť a nielen to, ale aj preto, že bude otvorená nielen pre vedcov akadémie, ako doteraz, ale aj pre významných vedcov zo Slovenskej republiky a samozrejme zo zahraničia.
Činnosť akadémie klasifikovaná doteraz v okruhoch prírodných, technických a spoločenských vied, to boli tie tri oddelenia, sa obohacuje expressis verbis o vedy lekárske, pôdohospodárske a humanitné. Akadémia bude sa zúčastňovať aj na vývoji a inováciách. To bolo povedané v úvodnom slove pána ministra Plavčana. Problematická sa zdá formulácia, že akademickú obec akadémie tvoria aj študenti študijných programov III. stupňa, na uskutočňovaní ktorých sa podieľajú všetky organizácie. Aké sú to programy a čo to budú za programy, na to som nedostal odpoveď ani od vedenia Slovenskej akadémie vied. Vznikajú nové kompetencie snemu. Napríklad schvaľuje snem pravidlá výberového konania na obsadzovanie miest riaditeľov organizácie a vedúcich organizačných zložiek organizácií a schvaľuje návrh Predsedníctva Slovenskej akadémie vied na založenie, splynutie, zlúčenie a rozdelenie organizácií alebo ich zrušenie s likvidáciou. K pravidlám sa doteraz snem vyjadroval, zriaďovateľské kompetencie nemal. Podivné, že práva áno, má snem, no zodpovednosť zostáva na výkonnej aj samosprávnej zložke. Chýba mi definícia pojmu organizačná zložka. To tam absentuje.
Čo je to organizačná zložka v rámci Slovenskej akadémie vied? Ruší sa právo Rady vysokých škôl a Združenia zamestnávateľov delegovať do vedeckej rady po jednom členovi. Organizácie vedy a výskumu mimo akadémie môžu však navrhovať členov vedeckých rád ako doteraz, volí ich však snem.
V štruktúre predsedníctva Slovenskej akadémie vied sa ruší funkcia vedeckého sekretára, funkcia člena predsedníctva SAV bude nezlučiteľná s funkciou riaditeľa. Tentoraz je to už expressis verbis. Bolo to ako na dohode. To vždy, to existovalo. Ak bol niekto z riaditeľov zvolený do predsedníctva, automaticky odstupoval z funkcie riaditeľa. Teraz je to priamo v zákone, ale bude to v zákone.
Podobne aj stanovenie, že tá istá osoba môže vykonávať funkciu člena predsedníctva. Znovu to je priamo v návrhu zákona najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. V oboch prípadoch to považujem za významný posun vpred.
Tak ako som už uviedol, predsedníctvo SAV predkladá snemu návrh pravidiel výberového konania miest riaditeľov, organizácií a vedúcich organizačných zložiek organizácií a návrh na založenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie organizácie alebo organizačnej zložky organizácie. Problém však je, že snem o svojej kompetencii v § 8 písm. n) organizačné zložky priamo uvedené nemá. To je, myslím, že chyba, ktorú môžeme ešte napraviť. Je správne, že sa rušia vedecké kolégiá, pretože už aj za mojich čias, naviac aj v tomto už období po ďalšom desaťročí nemajú žiadne podstatné kompetencie, ktoré postupne prevzali snem, oddelenia vied a vedecká rada Slovenskej akadémie vied.
Zdá sa mi však, že v menších ústavoch vedecko-výskumných inštitúcií bude väčšina pracovníkov zapojená do dozorných rád, vedeckých rád, správnych rád VVI a mrzí ma, že sa SAV tak celkovo, ako aj u jednotlivých samostatných ústavov VVI inštitúcie uzavierajú, nie výraznejšie otvárajú verejnosti, vysokým školám, decíznej sfére, významným osobnostiam vedy, výskumu a inovácií vo výrobnej sfére, tak ako to dokázala akadémia vied Českej republiky pri svojej transformácii, tak na zmenu v rámci vedecko-výskumných inštitúcií, ako aj zmene, nielen laxnej zmene zákona o Slovenskej akadémii vied. A tu prítomný pán poslanec Jurzyca, ktorý bol so mnou, aj s pánom bývalým, tiež bývalý minister a bývalý minister Fronc v Prahe, kde sme boli informovaní, že naozaj Akadémia vied Českej republiky od roku 2007 sa otvorila výrazne verejnosti a prijala množstvo osobností do rôznych orgánov, aj do samotného snemu, ktorí veľmi obohacujú činnosť samotnej Akadémie vied Českej republiky a jednotlivých inštitúcií a jednotlivých ústavov. U nás zatiaľ sme tento krok nedokázali urobiť.
Ako sa má správna rada naďalej, naozaj, ak sa má správna rada naďalej podieľať na riadení VVI a teda plniť úlohy podľa bodu 8, tak by to mala byť obdoba súčasného grémia a mali by v nej byť riaditelia menovaní, riaditeľom menovaní odborníci. Napríklad zástupca riaditeľa, vedúci vedeckých oddelení alebo iných jednotiek, tak ako to poznáme napríklad v Českej republike, vedúci ekonomického, prípadne právneho úseku, ale nie len a len volení zamestnanci. Striktné stanovenie počtu členov bez ohľadu na konkrétne VVI nie je možné, lebo máme veľké organizácie VVI, ktoré sa budú transformovať, máme stredné a máme aj malé organizácie.
Chyba je aj v tom, že voľby predsedníctva SAV budú uskutočňovať, bude uskutočňovať odstupujúci snem. To v minulosti nebolo. V minulosti najprv bola zvolená rada vedcov, dnešný snem a táto nová rada vedcov volila nové predsedníctvo, nového predsedu, podpredsedov a nové predsedníctvo. Tento problém, samozrejme, je ako keby dedičný a akadémia to preberá aj z vysokoškolského prostredia, kde je to veľmi zaujímavé, pretože vy si viete predstaviť, že by najprv vznikla vláda a potom by vznikol parlament? Je to celkom opačne. Najprv treba vznik parlamentu a potom sa od toho kreuje aj vláda, aj exekutíva a ďalšie orgány. A v tomto prípade najmä aj u vysokých škôl, ale samozrejme aj v tomto prípade akadémie vied to nepovažujem za prínosné. Naviac mám skúsenosti a mnohí, ktorí robia vo vysokoškolskom prostredí, to vedia, že často práve predsedovia snemov alebo senátov na vysokých školách si logicky pripravili dobré prostredie a stali sa neskôr rektormi, ktorých volil ten snem, ktorý, alebo senát, ktorý oni viedli v minulom funkčnom období.
Na špecializované a servisné organizácie sa od vlani vyvíjal tlak, aby sa spojili do veľkého hybridného centra. Bol by to ťažko riaditeľný konglomerát vzhľadom na veľmi odlišné problematiky jednotlivých organizácií. A znovu máme príklad, len treba ísť trošku ďalej na západ od našich hraníc, súčasných, v Akadémii vied Českej republiky, boli sme tam, znovu opakujem, ako výbor a práve boli sme tam aj kvôli tomu, na českej akadémii vied alebo Akadémii vied Českej republiky, aby sme sa oboznámili, ako to funguje v rámci ich nového zákona a nových pravidiel, ktoré zaviedli po roku 2007 a postupne nabehli v tomto prostredí. V Akadémii vied Českej republiky sú knižnica, archív, ale nepriamo aj vydavateľstvo Akadémia, zlatými jedinečnými organizáciami osobitného záujmu vedenia Akadémie vied Českej republiky. Práve keď idú finančné prostriedky z centra, tak najčastejšie v prvom rade, ako nám povedali, ako nám povedalo vedenie Akadémie vied Českej republiky, idú na tieto, by som povedal, inštitúcie, výstavné inštitúcie, ktoré robia a pracujú pre Akadémiu vied ako celok.
Trápi ma, že predkladatelia zákona najmä zo strany SAV, teda neviním len samotné ministerstvo, nevyužili výraznejšie sa zblížiť s významnými verejnými vysokými školami na Slovensku, s univerzitami, s ktorými veľmi dobre, čo sa týka minulosti aj súčasnosti, spolupracujú, otvoriť sa ešte výraznejšie aj pre nich a na druhej strane mať odvahu a presvedčenie o vytvorení vzdelávania v rámci pokročilých štúdií vo vedecko-výskumnom a vývojovom prostredí samotnej Slovenskej akadémie vied. Tak ako to poznáme napríklad v spoločnosti Maxa Planka v Spolkovej republike Nemecko. Sám som niekoľkokrát požiadal aj pána predsedu, aby si to išli pozrieť. A naozaj po dohode s vysokými školami, samozrejme treba to vydiskutovať, by sa našiel nejakým spôsobom konsenzus, lebo tento proces pokročilých štúdií nie je možné zaviesť do zákona Slovenskej akadémie vied, ale musí byť súčasne aj v novom vysokoškolskom zákone platný, lebo Akadémia by sa stala súčasťou toho ďalšieho vzdelávania, ktoré je veľmi dôležité do budúcnosti Slovenskej republiky.
Aké vidím hlavné riziká návrhu zákona a technickej novely zákona o SAV? Po prvé, v Českej republike, kedy bol spolu prijímaný zákon o VVI a zásadná, nie technická novela zákona o akadémii, to bolo veľmi pozitívne, bolo to prijaté v jeden deň rokovania snemovne a neskôr senátu Českej republiky. V tomto prípade to tak nie je.
Po druhé, bez centralizácie nehnuteľného majetku vzniknú malé ekonomicky slabé právne subjekty, ktoré sa nebudú schopné efektívne starať o zverený majetok. Toto v konečnom dôsledku povedie a môže viesť - ja nechcem tuná nič prejudikovať - ku strate majetku. Zákon totiž umožňuje aj vznik malých VVI s malým počtom vedeckých pracovníkov, menej ako desať. Tu si treba uvedomiť, že sa de facto jedná o privatizáciu.
V pôvodnom návrhu bola navrhnutá špecializovaná servisná organizácia VVI, čo je racionálne opatrenie, ktorá mala spravovať celý majetok Slovenskej akadémie vied. Kreovaním správnych rád iba zo zamestnancov VVI sa štát, naša spoločnosť vzdáva kontroly nad použitím verejných zdrojov. Správne rady je potrebné kreovať vyváženou kombináciou zástupcov interných zamestnancov, samotných VVI, ako aj zástupcov vysokých škôl, ministerstiev, ústredných orgánov štátnej správy, podnikateľov a samosprávy tak, aby bolo zaručené prepojenie medzi VVI a spoločenskou a hospodárskou sférou. Podobný princíp treba zachovať aj pri vytváraní dozorných rád, v ktorých musia byť zastúpení vo väčšom množstve aj odborníci, ktorí nie sú zamestnancami VVI a ani zakladateľa. Uvedený spôsob kreovania orgánov - správna a dozorná rada - je obvyklý u podobných inštitúcií v ostatných krajinách. Otázny je aj veľký počet orgánov, vedecká rada, správna rada, dozorná rada, kde dvojité členstvo sa vylučuje. To bude veľmi obtiažne a znovu to chcem zopakovať, respektíve priklincovať pri malých ústavoch, tam nominovať vedeckých pracovníkov a naviac, treba si povedať, že je to pre budúcnosť, pokiaľ sa nebudú tieto ústavy zlučovať alebo fúzovať nejakým rozumným spôsobom, tak je to neutiahnuteľné z hľadiska týchto jednotlivých malých pracovísk.
Po štvrté. Zápis do registra VVI považujem za formálny. Neuvažuje sa o odbornej spôsobilosti vo vedných disciplínach tak, ako je to u akreditačnej komisii.
Po bé, po piate, z technickej novely zákona o SAV nie je jasné, ako bude zefektívnená činnosť Slovenskej akadémie vied. Toto by mal byť hlavný princíp transformácie. Technická novela ďalej posilňuje právomoci samosprávy, čím hrozí zníženie vplyvu tých, čo majú nielen práva, ale aj zodpovednosť za chod samotnej akadémie, nielen za dlhodobé alebo strednodobé plnenie úloh v oblasti vedy, ale aj za operatívne rozhodnutia.
Po šieste. Požiadavka na predloženie transformačného plánu Slovenskej akadémie vied a transformačných projektov VVI je dôležitá najmä z dôvodu zadefinovania vedecko-výskumnej profilácie jednotlivých inštitúcií, aby v rámci schválených projektov mohli byť inštitúcie financované z verejných zdrojov, samozrejme, aj vo vzťahu môžu byť otvorené nielen k Európskej únii, ale aj k súkromnej sfére a môžu získavať prostriedky aj z iných oblastí. V Českej republike je to ďaleko jednoduchšie, lebo oni tam majú aj technologickú agentúru. Na Slovensku technologickú agentúru nemáme, máme len APVV, Agentúru pre podporu vedy a výskumu a majú aj iné agentúry vytvorené pri jednotlivých rezortoch, kde sa môžu uchádzať o zdroje práve tieto nové inštitúcie, ktoré vznikli v Českej republike v akadémii vied po roku 2007.
Ja si myslím, že táto požiadavka je ekvivalentná s požiadavkami pre verejné vysoké školy, ktoré podobné kritériá musia splniť už pri akreditácii a takýmto spôsobom je potrebné to požadovať aj, a hovorím to ako bývalý pracovník Slovenskej akadémie vied, priamo aj od Slovenskej akadémie vied.
Ďakujem vám za vypočutie a za pozornosť.
Skryt prepis