Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.6.2018 o 11:24 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2018 11:24 - 11:25 hod.

Miroslav Číž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem oceniť, pán kolega, prejav a v tej súvislosti len chcem zdôrazniť tú vec, ktorú si spomenul, a to je, že obrovská snaha delekrimizovať legitímnych predstaviteľov štátu. Ten klasický neoliberálny koncept menej štátu. Pani Kaščáková tu o tom hovorila. Menej štátu. Veď Schumpeter už v medzivojnovom období, významný sociálny filozof, veľmi jednoznačne povedal: "Tam, kde nie je štát, ktorý má najväčšie predpoklady pre zabezpečovanie verejného záujmu, nastupujú iné sily, iné moci." Zrazu tie, ktoré majú silnú ekonomickú moc, tie, ktoré disponujú mediálnom mocou a podobne. Veľmi ľahko sa dá prečítať, o čo tu vlastne ide, prečo chceme absolútne favorizovať skupinové záujmy a reprezentantov skupinových záujmov a zvlášť takých, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť, ktoré sa dajú práve vecami, o ktorých hovorím, mediálne inak ovplyvňovať a nenechať ten klasický, štandardný, politický, ktorý nepochybne má aj svoje negatíva. Ale ako to už povedal kedysi veľmi dávno bývalý britský premiér, demokracia je veľmi zlý spôsob na spravovanie verejných vecí, len lepší proste nemáme. A toto je naozaj zásadné posolstvo, že verejný záujem musí organizovať štát, ktorý koná transparentne, ktorý je kritizovateľný, ktorý je overovateľný a má hlavne legitimitu. Pokusy týmto spôsobom vysúvať z politického prostredia akože do neutrálneho prostredia sú veľmi ľahko čitateľné.
===== (94.)
je veľmi zlý spôsob na spravovanie verejných vecí, len lepší proste nemáme. A toto je naozaj zásadné posolstvo, že verejný záujem musí organizovať štát, ktorý koná transparentne, ktorý je kritizovateľný, ktorý je overovateľný a má hlavne legitimitu. Pokusy týmto spôsobom vysúvať z politického prostredia akože do neutrálneho prostredia sú veľmi ľahko čitateľné. Je tam čisto politický záujem, čisto politický záujem ovláda televíziu a nechcem čakať na voľby a nechcem to robiť nejako inak, chcem to robiť všetkými možnými prostriedkami, sekundárnymi, a čo na tom, že to s demokraciou nemá nič spoločné? (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2018 11:24 - 11:25 hod.

Miroslav Číž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem oceniť, pán kolega, prejav a v tej súvislosti len chcem zdôrazniť tú vec, ktorú si spomenul, a to je, že obrovská snaha delekrimizovať legitímnych predstaviteľov štátu. Ten klasický neoliberálny koncept menej štátu. Pani Kaščáková tu o tom hovorila. Menej štátu. Veď Schumpeter už v medzivojnovom období, významný sociálny filozof, veľmi jednoznačne povedal: "Tam, kde nie je štát, ktorý má najväčšie predpoklady pre zabezpečovanie verejného záujmu, nastupujú iné sily, iné moci." Zrazu tie, ktoré majú silnú ekonomickú moc, tie, ktoré disponujú mediálnom mocou a podobne. Veľmi ľahko sa dá prečítať, o čo tu vlastne ide, prečo chceme absolútne favorizovať skupinové záujmy a reprezentantov skupinových záujmov a zvlášť takých, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť, ktoré sa dajú práve vecami, o ktorých hovorím, mediálne inak ovplyvňovať a nenechať ten klasický, štandardný, politický, ktorý nepochybne má aj svoje negatíva. Ale ako to už povedal kedysi veľmi dávno bývalý britský premiér, demokracia je veľmi zlý spôsob na spravovanie verejných vecí, len lepší proste nemáme. A toto je naozaj zásadné posolstvo, že verejný záujem musí organizovať štát, ktorý koná transparentne, ktorý je kritizovateľný, ktorý je overovateľný a má hlavne legitimitu. Pokusy týmto spôsobom vysúvať z politického prostredia akože do neutrálneho prostredia sú veľmi ľahko čitateľné.
===== (94.)
je veľmi zlý spôsob na spravovanie verejných vecí, len lepší proste nemáme. A toto je naozaj zásadné posolstvo, že verejný záujem musí organizovať štát, ktorý koná transparentne, ktorý je kritizovateľný, ktorý je overovateľný a má hlavne legitimitu. Pokusy týmto spôsobom vysúvať z politického prostredia akože do neutrálneho prostredia sú veľmi ľahko čitateľné. Je tam čisto politický záujem, čisto politický záujem ovláda televíziu a nechcem čakať na voľby a nechcem to robiť nejako inak, chcem to robiť všetkými možnými prostriedkami, sekundárnymi, a čo na tom, že to s demokraciou nemá nič spoločné? (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2018 10:41 - 10:43 hod.

Miroslav Číž Zobrazit prepis
Ďakujem. No nepochybne si uvedomujem potrebu pokory a rešpektu k politickým súperom a podobne, len niekedy normálne sa mi z hlavy parí, keď čo počúvam, aké veci sú schopné tu povedať. Veď, pani poslankyňa Dubačová, ste zabudli, že bol zvolený ústavnou väčšinou riaditeľ verejnoprávnej televízie? Ústavnou väčšinou. O čom to tu pre Kristove rany? A pán Poliačik, no že vy robíte analýzu činnosti vlády, na to nemá význam reagovať. Ale pánovi kolegovi z klubu by som rád povedal, že ja mám tú česť byť podpredsedom klubu. Nie som členom vlády a som zvyknutý, že ak príde legitímny materiál z vlády, príde do klubu a v klube sa o ňom diskutuje. A teda mám pocit, že som veľmi častým návštevníkom zasadnutí nášho klubu, dokonca si myslím, že som veľmi dlho žiadny nevymeškal a nepamätám si na to, aby sme diskutovali čestne a korektne o tom, akým spôsobom má náš klub si postaviť svoj vzťah k tomu, ako budeme vnímať verejnoprávnosť a jej možné zabezpečenie.
Vážení páni z opozície, jediné, čo vám poviem, pretože aj pani Kaščáková, aj pán poslanec Poliačik, že teda keď už príde ich vláda k moci, potom to už bude vyzerať dobre. Toto urobte, páni poslanci. Naučte sa rešpektovať, že politická moc sa získava vo voľbách, nie diskretizáciou, nie permanentnými atakmi nezmyselnými, nie neustále roztváraním celého radu diskusií, nefixovať nič, neustále destabilizovať spoločnosť a skutočnosť, s ktorou pracujeme, že to nie je cesta k ničomu. A naznačuje to, že keby náhodou, nedajbože, ste sa k tej moci dostali, tak presne vieme, jak to bude vyzerať. Lebo problém politickej moci je získavať zhodu, schopnosť vedieť sa dohodnúť, schopnosť vytvárať čo možno najširší základ pre prijaté, pre prijaté rozhodnutia. Tento typ škriepny, konfrontačný nevedie k ničomu a obávam sa, že aj tieto typy návrhov patrí len k tým, ktoré cítime tu, ktoré nemajú reálny záujem veci pomôcť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2018 10:24 - 10:34 hod.

Miroslav Číž Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte niekoľko slov k predloženému návrhu zákona. Ja faktom som zvažoval, či treba niečo povedať k tomuto zákonu, lebo tým vystúpením zbytočne zvýznamňujeme tento zákon. Nie samozrejme témou, ale spôsobom, ako sa predpokladá, veď politika má nejaké zákony, tak ctí nejakú logiku. Už druhý deň sledujeme festival návrhov zákonov poslancov, ktorí nepatria do poslaneckých klubov. Pán Beblavý a tak ďalej a tak ďalej, s tým, že je úplne jasné, že tie zákony, keďže nie sú rokované s klubmi politických strán, nemajú žiadny, žiadnu šancu na to, aby prešli a teda veľmi ťažko sa dá povedať, ako prispejú k aktuálnemu spravovaniu štátu. K čomu slúžia, sa dá vidieť na prvý pohľad. No potrebujú robiť kampaň pre odídených poslancov, pre ich pôsobenie v iných stranách, zvýznamňovať tie nové strany, využívať výhodu, hoci sú nezvolení v parlamente, voči iným stranám, ktoré sa do parlamentu nedostali a ktoré nemajú právo v parlamente pôsobiť.
===== (50.)
na to, aby prešli, a teda veľmi ťažko sa dá povedať, ako prispejú k aktuálnemu spravovaniu štátu. K čomu slúžia, sa dá vidieť na prvý pohľad. No potrebujú robiť kampaň pre odídených poslancov, pre ich pôsobenie v iných stranách, zvýznamňovať tie nové strany, využívať výhodu, hoci sú nezvolení v parlamente, voči iným stranám, ktoré sa do parlamentu nedostali a ktoré nemajú právo v parlamente pôsobiť. A samozrejme, tá teória, keby išlo o nejaké závažné, strany sa dostávajú niekedy do zásadných rozporov, ale literatúra hovorí, tak aspoň jedna tretina, pokiaľ členov, poslancov odíde, tak v takom prípade je tam istá miera legitimity, ale individuálne odchody znamenajú len to, že pán poslanec sa nenašiel, častokrát sú za tým osobné dôvody, nenaplnené ambície a všetkého možného. Čo ale podstatné nie je, podstatné je, že zahlcuje to parlamenty, návrhov je možno dvadsať v tomto parlamente, a teraz o nich tu rokujeme, oni si skladajú témy, ktoré sú častokrát v rozpore so schváleným programovým vyhlásením vlády, častokrát sú tam jasné a viditeľné finančné náklady, ktoré nie sú rozpočtované v rozpočte Slovenskej republiky, a takto sa to deje.
Je tam aj iná logika, chcem zdôrazniť, že hovorím za seba, nie za náš klub. Napríklad je tam návrh aj poslanca nášho klubu, ktorý teda v spolupráci s nezaradeným poslancom ako abdikovaný minister predkladá návrh zákona. Jednak si nepamätám, že by sme o tom na klube hovorili, že by tam niekto žiadal o podporu klubu, jednak si neviem dosť dobre predstaviť, čo má teda nová ministerka, ktorá nastúpila, ktorá nesie tú zodpovednosť, ktorú nesie za sféru kultúry, vládla, ktorá tam funguje. Asi ako by bolo, ako by sa asi tvárila, keby sme teda akože hlasovali za tento návrh zákona.
Sú to alogičnosti a je tu celý rad vecí, ktoré si možno ten analytický jazyk a vecný, vecnú diskusiu, ktorú predniesol pán poslanec Farkašovský, nezaslúžia. Napriek tomu niektorým tým veciam, o ktorých sme tu hovorili, lebo si myslím, že majú širšiu platnosť a v našej republike sa o nich diskutuje, a pritom sú politicky účelové.
Pozrite sa, politický zápas o verejnoprávnu televíziu a hľadanie mechanizmu vytvorenia nezávislosti.
Pán Poliačik, to, čo robíte, je čisto politický záujem, robili ste ho celý čas, keď ste fungovali ešte v klube SaS. Čo ste urobili, keď ste získali v roku 2010 moc? Prvé ste rozbili existujúci systém televízie, dokonca ste zlúčili, aby ste mohli vytvoriť úplne novú radu, kde ste kompletne navolili vašich politických zástupcov. A úplne ako s úsmevom, ako nesmierne charakterný človek to tu teraz predkladáte ako nepolitický návrh a pod. Číro politicky ste konali celý čas, veď tak to fungovalo.
SMER v celej svojej histórii nenarušil platný poriadok. My sme sa snažili napríklad v radách vytvoriť stabilitu tým, že sa vytvorí dvoj-, štvorročné a šesťročné volebné obdobie a že postupne vždy tam budú presahy a že aktuálna politická moc bude mať relatívne oslabenú možnosť v takýchto, v takýchto radách presadzovať čisto politické záujmy. No prvé čo bolo, to okamžite zrušili, a to boli dva roky pri vláde. Za dva roky kompletne prerušili celý systém, začínajúcu kontinuitu, ktorá sa vytvárala a pod.
Ďalšia vec je, viete, slovenská RTVS, verejnoprávnosť, boj. Na jednej strane počúvam na výbore, ale však jak môžme teda to spravodajstvo, ktoré je neobjektívne, maximalizovať. Veď to neni ani podstatné, tam je predovšetkým otázka domácej tvorby, tam je otázka animovaných filmov, teda dostatočne širokého spektra, umeleckých aktivít, číro odborné stanoviská sú tam dôležité. Čuduj sa svete, dneska už to nie je dôležité, politický mobil je najdôležitejší, lebo prečo iné by sme mali takéto spektrum voliteľov? Aby posudzovali, aký má byť rozsah domácej tvorby, koľko má byť športu, koľko má byť animov, detských programov, ako má vyzerať spravodajstvo, to všetko má tento široký zbor.
Pamätám si naposledy, v Albánsku ešte v 60. rokoch, bola tzv. komunistická samospráva, tam vždy pracujúci prišli z roboty večer a posadili sa, stali sa sudcami a súdili. Na čo odbornosť? Na čo nejaké veci, ktoré sú úzko odborné, na čo je špecifickosť televízie?
Takže pravdepodobne sú tu dve veci. Po prvé, každý politický záujem, a to je jeho vlastnosť, bohužiaľ, politické dejiny o tom svedčia, vždy potrebuje nejaký humánny, čistý, nezávislý záujem. Na druhej strane znalci hovoria, že za každým takýmto, takýmito snahami hľadaj účel, o čo vlastne ide.
Kolegyne, kolegovia, počúval som tu už dehonestácie na tému riaditeľa súčasnej televízie, ktorý sedemnásť rokov pôsobí v mediálnom prostredí ako hlavný manažér. Pán Poliačik, vy ste v živote nikoho neriadili, pokiaľ viem, riadili ste SaS nejaký čas, z nejakej pozície a odtiaľ ste aj odišli z rôznych dôvodov. Hovoriť tu o súčasnom riaditeľovi ako pomaly o amatérovi v riadení verejnoprávneho subjektu, je podľa môjho názoru, nehorázne z vášho pohľadu. Takže mi odpustite, že to tu pripomeniem. (Reakcia z pléna.)
Kolegyne, kolegovia, v tejto veci ja by som ešte povedal niekoľko vecí. V súčasnosti, a to je súčasťou nášho transformačného procesu, keďže nemáme zažité niektoré inštitúcie, máme furt tú verejnoprávnosť, veľmi radi pretláčať a predkladať verejnosti názor, že akonáhle zvolíme nejaký verejnoprávny orgán, napríklad radu, tak už tá bude nezávislá, a tá už bude všetko dobre robiť. Nikoho nezaujíma, že by sa pozrel na históriu rád. Pozrel si, aký tento typ správy vecí verejných prináša riziká, aké prináša konflikty. Len malý, drobný problém je od týchto ľudí, že akonáhle ich zvolíte, sú absolútne nezávislí, však tam sú v podstate, sú neodolateľní a ak neprijmeme predpoklad, že každý člen rady dokonale pracoval a napriek tomu sme nikoho neodvolali, tak asi pravdepodobne ten mechanizmus, orto typu kontrolu, je neefektívny. To znamená, ak vytvorím ľudí, ktorých teraz zvolím aj do rady, oni sú neni zodpovední nikomu. Ten mechanizmus, ktorý máme, zas je nedokonalý. Oni v podstate predkladajú správu výboru, ale naša politická prax nevytvorila, aké sú vlastne oprávnenia výboru, čo ten výbor s tou správou robiť má. Do akej miery môže zasahovať, pretože ak by zasahoval ten výbor vecne, potom je tá verejnoprávnosť vlastne zbytočná. Ak si rozumieme dobre.
Takže to znamená, že ten mechanizmus politickej kontroly treba nejakým spôsobom špecifikovať. Na druhej strane treba špecifikovať nezávislosť ľudí v tých komisiách, v ktorých fungujú, v tých radách, v ktorých tam sú. Takže tam súhlasím s pánom kolegom z opozície, ktorý hovoril o tom, že tá devalvácia nás politikov, akože politici o niečom rozhodujú, že a priori je to zlé. Však veď my, v parlamentnej republike nie sme nič iné, my sme slobodne a demokraticky zvolených stopäťdesiat ľudí, v zastupiteľskej demokracii, ktorí máme garantovať občanom dobrú správu vecí verejných.
Ako ukazuje história, nikto neni dokonalý, vždy je tam celý rad chýb, existujú číro, čisto účelové politické konania, ale aký iný typ organizácie garantuje nepolitické riadenie, nezáujmové, neúčelové konanie? Veď to sú nezmysly. A politické riadenie má ten jeden obrovský význam, že keď ten minister vnútra je raz zodpovedný za voľbu riaditeľa v tej a onej podobe, povedzme, že vytvorením legislatívnych podmienok, že chce zmluvu so štátom, diskutuje o rozsahu verejnoprávnosti a o charaktere verejnoprávnosti a oznamuje verejnosti, ako vníma charakter verejnoprávnosti, čiže za to svoje konanie nesie zodpovednosť minimálne v ďalších voľbách. Kto iný z tých rád bude niesť zodpovednosť, ako tu už aj niekto naznačil, za voľbu a za to celé? To sú naivné veci ľudí, ktorí, ak im teda nechcem pripisovať zlé úmysly a účel, pripustime aspoň na chvíľu, potom ale úplne nepracujú s dosiahnutým stavom technického vnímania, realizácie demokracie v týchto veciach.
A pokiaľ nebudeme o týchto veciach diskutovať naozaj odborne, pokiaľ predovšetkým nezadefinujeme ciele, ktoré chceme dosiahnuť, ciele, a potom budeme hovoriť o prostriedkoch, ktoré chceme k tomu využiť a korektne a objektívne o nich diskutovať, v takom prípade môžme vytvoriť nejaký mechanizmus, ktorý bude treba ešte aj tak cizelovať následne.
To, čo sme urobili vo verejnoprávnosti, má nepochybne aj isté pozitíva, ako je Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia. Na druhej strane je tam celý rad vecí, ktoré sú minimálne pochybné. A aký máme mechanizmus vstúpiť do toho a realizovať to? Aký je vzťah štátu, lebo za kultúrnu politiku štátu ako takú, nesieme zodpovednosť, kolegyne, kolegovia. Vláda má ustanovenia v tomto smere a sú v programovom vyhlásení vlády. Akú mám ja ako člen výboru pre kultúru v tejto situácii možnosť ovplyvniť čokoľvek, pri rozdeľovaní 33 miliónov eur, ktoré ide na podporu neštátnej kultúry, ako člen výboru? Jak to zariadil pán minister? A ja som za to hlasoval, samozrejme, ani tento typ zodpovednosti zo seba neberiem. Ale vyskúšali sme ho a ukazuje sa, že ten mechanizmus potrebuje korekcie. A bude veľmi dôležité, ak sa aj v našom výbore podarí vytvoriť aspoň smer a kooperácie, a spolupracuje, hlavne vecné diskusie. Že naozaj budeme aspoň na chvíľu vedieť dať tie politické tričká zo seba dole a budeme mať objektívny záujem vytvoriť naozaj čosi, čo má najväčšiu šancu, čo má najväčšiu šancu zabezpečiť verejnoprávny charakter takýchto, takýchto inštitúcií.
Ale inštitucionálne vytvorenie nikdy nestačí. Vždycky je dôležité, čo robia ľudia, ktorých do funkcií dáme a hlavne, aký je mechanizmus kontroly.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2018 10:24 - 10:34 hod.

Miroslav Číž Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte niekoľko slov k predloženému návrhu zákona. Ja faktom som zvažoval, či treba niečo povedať k tomuto zákonu, lebo tým vystúpením zbytočne zvýznamňujeme tento zákon. Nie samozrejme témou, ale spôsobom, ako sa predpokladá, veď politika má nejaké zákony, tak ctí nejakú logiku. Už druhý deň sledujeme festival návrhov zákonov poslancov, ktorí nepatria do poslaneckých klubov. Pán Beblavý a tak ďalej a tak ďalej, s tým, že je úplne jasné, že tie zákony, keďže nie sú rokované s klubmi politických strán, nemajú žiadny, žiadnu šancu na to, aby prešli a teda veľmi ťažko sa dá povedať, ako prispejú k aktuálnemu spravovaniu štátu. K čomu slúžia, sa dá vidieť na prvý pohľad. No potrebujú robiť kampaň pre odídených poslancov, pre ich pôsobenie v iných stranách, zvýznamňovať tie nové strany, využívať výhodu, hoci sú nezvolení v parlamente, voči iným stranám, ktoré sa do parlamentu nedostali a ktoré nemajú právo v parlamente pôsobiť.
===== (50.)
na to, aby prešli, a teda veľmi ťažko sa dá povedať, ako prispejú k aktuálnemu spravovaniu štátu. K čomu slúžia, sa dá vidieť na prvý pohľad. No potrebujú robiť kampaň pre odídených poslancov, pre ich pôsobenie v iných stranách, zvýznamňovať tie nové strany, využívať výhodu, hoci sú nezvolení v parlamente, voči iným stranám, ktoré sa do parlamentu nedostali a ktoré nemajú právo v parlamente pôsobiť. A samozrejme, tá teória, keby išlo o nejaké závažné, strany sa dostávajú niekedy do zásadných rozporov, ale literatúra hovorí, tak aspoň jedna tretina, pokiaľ členov, poslancov odíde, tak v takom prípade je tam istá miera legitimity, ale individuálne odchody znamenajú len to, že pán poslanec sa nenašiel, častokrát sú za tým osobné dôvody, nenaplnené ambície a všetkého možného. Čo ale podstatné nie je, podstatné je, že zahlcuje to parlamenty, návrhov je možno dvadsať v tomto parlamente, a teraz o nich tu rokujeme, oni si skladajú témy, ktoré sú častokrát v rozpore so schváleným programovým vyhlásením vlády, častokrát sú tam jasné a viditeľné finančné náklady, ktoré nie sú rozpočtované v rozpočte Slovenskej republiky, a takto sa to deje.
Je tam aj iná logika, chcem zdôrazniť, že hovorím za seba, nie za náš klub. Napríklad je tam návrh aj poslanca nášho klubu, ktorý teda v spolupráci s nezaradeným poslancom ako abdikovaný minister predkladá návrh zákona. Jednak si nepamätám, že by sme o tom na klube hovorili, že by tam niekto žiadal o podporu klubu, jednak si neviem dosť dobre predstaviť, čo má teda nová ministerka, ktorá nastúpila, ktorá nesie tú zodpovednosť, ktorú nesie za sféru kultúry, vládla, ktorá tam funguje. Asi ako by bolo, ako by sa asi tvárila, keby sme teda akože hlasovali za tento návrh zákona.
Sú to alogičnosti a je tu celý rad vecí, ktoré si možno ten analytický jazyk a vecný, vecnú diskusiu, ktorú predniesol pán poslanec Farkašovský, nezaslúžia. Napriek tomu niektorým tým veciam, o ktorých sme tu hovorili, lebo si myslím, že majú širšiu platnosť a v našej republike sa o nich diskutuje, a pritom sú politicky účelové.
Pozrite sa, politický zápas o verejnoprávnu televíziu a hľadanie mechanizmu vytvorenia nezávislosti.
Pán Poliačik, to, čo robíte, je čisto politický záujem, robili ste ho celý čas, keď ste fungovali ešte v klube SaS. Čo ste urobili, keď ste získali v roku 2010 moc? Prvé ste rozbili existujúci systém televízie, dokonca ste zlúčili, aby ste mohli vytvoriť úplne novú radu, kde ste kompletne navolili vašich politických zástupcov. A úplne ako s úsmevom, ako nesmierne charakterný človek to tu teraz predkladáte ako nepolitický návrh a pod. Číro politicky ste konali celý čas, veď tak to fungovalo.
SMER v celej svojej histórii nenarušil platný poriadok. My sme sa snažili napríklad v radách vytvoriť stabilitu tým, že sa vytvorí dvoj-, štvorročné a šesťročné volebné obdobie a že postupne vždy tam budú presahy a že aktuálna politická moc bude mať relatívne oslabenú možnosť v takýchto, v takýchto radách presadzovať čisto politické záujmy. No prvé čo bolo, to okamžite zrušili, a to boli dva roky pri vláde. Za dva roky kompletne prerušili celý systém, začínajúcu kontinuitu, ktorá sa vytvárala a pod.
Ďalšia vec je, viete, slovenská RTVS, verejnoprávnosť, boj. Na jednej strane počúvam na výbore, ale však jak môžme teda to spravodajstvo, ktoré je neobjektívne, maximalizovať. Veď to neni ani podstatné, tam je predovšetkým otázka domácej tvorby, tam je otázka animovaných filmov, teda dostatočne širokého spektra, umeleckých aktivít, číro odborné stanoviská sú tam dôležité. Čuduj sa svete, dneska už to nie je dôležité, politický mobil je najdôležitejší, lebo prečo iné by sme mali takéto spektrum voliteľov? Aby posudzovali, aký má byť rozsah domácej tvorby, koľko má byť športu, koľko má byť animov, detských programov, ako má vyzerať spravodajstvo, to všetko má tento široký zbor.
Pamätám si naposledy, v Albánsku ešte v 60. rokoch, bola tzv. komunistická samospráva, tam vždy pracujúci prišli z roboty večer a posadili sa, stali sa sudcami a súdili. Na čo odbornosť? Na čo nejaké veci, ktoré sú úzko odborné, na čo je špecifickosť televízie?
Takže pravdepodobne sú tu dve veci. Po prvé, každý politický záujem, a to je jeho vlastnosť, bohužiaľ, politické dejiny o tom svedčia, vždy potrebuje nejaký humánny, čistý, nezávislý záujem. Na druhej strane znalci hovoria, že za každým takýmto, takýmito snahami hľadaj účel, o čo vlastne ide.
Kolegyne, kolegovia, počúval som tu už dehonestácie na tému riaditeľa súčasnej televízie, ktorý sedemnásť rokov pôsobí v mediálnom prostredí ako hlavný manažér. Pán Poliačik, vy ste v živote nikoho neriadili, pokiaľ viem, riadili ste SaS nejaký čas, z nejakej pozície a odtiaľ ste aj odišli z rôznych dôvodov. Hovoriť tu o súčasnom riaditeľovi ako pomaly o amatérovi v riadení verejnoprávneho subjektu, je podľa môjho názoru, nehorázne z vášho pohľadu. Takže mi odpustite, že to tu pripomeniem. (Reakcia z pléna.)
Kolegyne, kolegovia, v tejto veci ja by som ešte povedal niekoľko vecí. V súčasnosti, a to je súčasťou nášho transformačného procesu, keďže nemáme zažité niektoré inštitúcie, máme furt tú verejnoprávnosť, veľmi radi pretláčať a predkladať verejnosti názor, že akonáhle zvolíme nejaký verejnoprávny orgán, napríklad radu, tak už tá bude nezávislá, a tá už bude všetko dobre robiť. Nikoho nezaujíma, že by sa pozrel na históriu rád. Pozrel si, aký tento typ správy vecí verejných prináša riziká, aké prináša konflikty. Len malý, drobný problém je od týchto ľudí, že akonáhle ich zvolíte, sú absolútne nezávislí, však tam sú v podstate, sú neodolateľní a ak neprijmeme predpoklad, že každý člen rady dokonale pracoval a napriek tomu sme nikoho neodvolali, tak asi pravdepodobne ten mechanizmus, orto typu kontrolu, je neefektívny. To znamená, ak vytvorím ľudí, ktorých teraz zvolím aj do rady, oni sú neni zodpovední nikomu. Ten mechanizmus, ktorý máme, zas je nedokonalý. Oni v podstate predkladajú správu výboru, ale naša politická prax nevytvorila, aké sú vlastne oprávnenia výboru, čo ten výbor s tou správou robiť má. Do akej miery môže zasahovať, pretože ak by zasahoval ten výbor vecne, potom je tá verejnoprávnosť vlastne zbytočná. Ak si rozumieme dobre.
Takže to znamená, že ten mechanizmus politickej kontroly treba nejakým spôsobom špecifikovať. Na druhej strane treba špecifikovať nezávislosť ľudí v tých komisiách, v ktorých fungujú, v tých radách, v ktorých tam sú. Takže tam súhlasím s pánom kolegom z opozície, ktorý hovoril o tom, že tá devalvácia nás politikov, akože politici o niečom rozhodujú, že a priori je to zlé. Však veď my, v parlamentnej republike nie sme nič iné, my sme slobodne a demokraticky zvolených stopäťdesiat ľudí, v zastupiteľskej demokracii, ktorí máme garantovať občanom dobrú správu vecí verejných.
Ako ukazuje história, nikto neni dokonalý, vždy je tam celý rad chýb, existujú číro, čisto účelové politické konania, ale aký iný typ organizácie garantuje nepolitické riadenie, nezáujmové, neúčelové konanie? Veď to sú nezmysly. A politické riadenie má ten jeden obrovský význam, že keď ten minister vnútra je raz zodpovedný za voľbu riaditeľa v tej a onej podobe, povedzme, že vytvorením legislatívnych podmienok, že chce zmluvu so štátom, diskutuje o rozsahu verejnoprávnosti a o charaktere verejnoprávnosti a oznamuje verejnosti, ako vníma charakter verejnoprávnosti, čiže za to svoje konanie nesie zodpovednosť minimálne v ďalších voľbách. Kto iný z tých rád bude niesť zodpovednosť, ako tu už aj niekto naznačil, za voľbu a za to celé? To sú naivné veci ľudí, ktorí, ak im teda nechcem pripisovať zlé úmysly a účel, pripustime aspoň na chvíľu, potom ale úplne nepracujú s dosiahnutým stavom technického vnímania, realizácie demokracie v týchto veciach.
A pokiaľ nebudeme o týchto veciach diskutovať naozaj odborne, pokiaľ predovšetkým nezadefinujeme ciele, ktoré chceme dosiahnuť, ciele, a potom budeme hovoriť o prostriedkoch, ktoré chceme k tomu využiť a korektne a objektívne o nich diskutovať, v takom prípade môžme vytvoriť nejaký mechanizmus, ktorý bude treba ešte aj tak cizelovať následne.
To, čo sme urobili vo verejnoprávnosti, má nepochybne aj isté pozitíva, ako je Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia. Na druhej strane je tam celý rad vecí, ktoré sú minimálne pochybné. A aký máme mechanizmus vstúpiť do toho a realizovať to? Aký je vzťah štátu, lebo za kultúrnu politiku štátu ako takú, nesieme zodpovednosť, kolegyne, kolegovia. Vláda má ustanovenia v tomto smere a sú v programovom vyhlásení vlády. Akú mám ja ako člen výboru pre kultúru v tejto situácii možnosť ovplyvniť čokoľvek, pri rozdeľovaní 33 miliónov eur, ktoré ide na podporu neštátnej kultúry, ako člen výboru? Jak to zariadil pán minister? A ja som za to hlasoval, samozrejme, ani tento typ zodpovednosti zo seba neberiem. Ale vyskúšali sme ho a ukazuje sa, že ten mechanizmus potrebuje korekcie. A bude veľmi dôležité, ak sa aj v našom výbore podarí vytvoriť aspoň smer a kooperácie, a spolupracuje, hlavne vecné diskusie. Že naozaj budeme aspoň na chvíľu vedieť dať tie politické tričká zo seba dole a budeme mať objektívny záujem vytvoriť naozaj čosi, čo má najväčšiu šancu, čo má najväčšiu šancu zabezpečiť verejnoprávny charakter takýchto, takýchto inštitúcií.
Ale inštitucionálne vytvorenie nikdy nestačí. Vždycky je dôležité, čo robia ľudia, ktorých do funkcií dáme a hlavne, aký je mechanizmus kontroly.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 10:16 - 10:17 hod.

Miroslav Číž Zobrazit prepis
Ja len veľmi krátko. Samozrejme, ďakujem za faktické poznámky. Rešpektujem, chcem len teda to, čo naznačuje Anton, hoci neni to jednoduché, ale mali by sme naozaj porozmýšľať, aby nejaký mechanizmus opravného konania, aby ešte nejaký, možno rozkladu alebo niečoho, že pokiaľ má niekto zo žiadateľov o fond a je absolútne presvedčený, že transparentne povedzme, že spĺňa také, onaké požiadavky, a ten, ktorý dostal tie peniaze, nespĺňa, aby povedzme, že aj v rámci fondu bola nejaká takáto možnosť, že sa to nejako nezávislejšie posúdi, tieto veci, s cieľom vytvoriť tlak. Samozrejme, nedá sa to robiť úplne. Možno sa dá vytvoriť nejaký rezervný, časť tých peňazí celkove, ktoré sa odloží na prípadne, ak by naozaj okaté, do neba volajúce nespravodlivosti, a zase tiež nie to absolutizovať. Čiže nájsť nejaký ten primeraný, čo myslím si, že je hľadanie toho, takéhoto mechanizmu, ako hovorí aj pán poslanec, že môžeme skúsiť a aj v spolupráci jednak s fondom, jednak s nezávislou, nezávislou obcou, jednak kultúrnou, jednak ale aj právnickou, takýto mechanizmus nájsť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2018 10:04 - 10:13 hod.

Miroslav Číž Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, ja sa skúsim čo najviac udisciplinovať, lebo diskusia je zložitá a mám v sebe celý rad tých protichodných pohľadov na veci. Ale hlavne teda chcem zvýrazniť to, že zmyslom tejto, táto diskusia generuje tým, že vo výbore sme sa dostali k niektorým zásadných informáciám okolo nedobrej atmosféry napríklad vo Fonde na podporu národnostných menšín, ale samozrejme potom každý máme rôzny typ sociálnej skúsenosti a bezprostrednej skúsenosti aj s fungovaním ďalších fondov, predovšetkým fondov na podporu umenia, ale aj Audiovizuálneho fondu.
Samozrejme tie štandardy toho typu, že vždy tí neúspešní a tak ďalej, sú samozrejmé, problém je, že otázka kritérií. Ale to, čo je najdôležitejšie, čo zatiaľ neodznelo v diskusii, všetci hovoríme, že chceme chrániť občanov a teda hlavne realizovať našu, našu právomoc, ktorú nám stanovuje rokovací poriadok, dokonca ústava čiastočne, že máme kontrolovať, ako sa užívajú prostriedky zo štátneho rozpočtu. A teraz ale ani nikto nerozpráva o tom teda, aký je mechanizmus tej kontroly. Ako reálne, ako chceme kontrolovať? Veď my tu máme nejaký vytvorený mechanizmus, všetky fondy, áno, je to dobré, fajn, len takto to nejde. No tak ale kde je esencia toho problému potom, že čo môžme zlepšiť?
Je jasné, že ten problém subjektívneho a objektívneho pohľadu tu bude furt, ten neodstránime, ten tu je. Teraz ide o to, do akej miery chceme cizelovať existujúci systém technicky, aby sme prípadne niektorým veciam, ktoré vidíme, vedeli zabrániť a vedeli zároveň, že ten nový systém, ktorý vytvoríme, nebude generovať nový typ problémov, ktoré bude treba riešiť.
To znamená, ja tam vidím ten zásadný problém v tej pozícii, že my sme urobili u fondov čosi, čo nikde inde nemáme pri využívaní verejných peňazí. My sme ich absolútne odštátnili. Fondy spravujú dneska kompletne všetky kultúrne peniaze. Ide o 30 miliónov, ktoré sú určené na podporu neštátnej kultúry. Samozrejme, to je vždy ten zásadný problém, pretože naozaj tá kultúra je veľmi špecifická a stanovovať hodnotu kultúrneho diela je nesmierne dôležité a vždy vieme, spoločnosť je častokrát rozvrstvená, rôzne typy spoločnosti preferujú rôzne typy umenia a tak ďalej. Takže to sú úplné štandardy a s tým sa nedá robiť nič. Ale politicky, čo môžme urobiť, je, aby sme prípadne zabránili možným excesom, ktoré už sú viditeľné. A ja osobne teda vidím jeden z tých rozmerov, že predovšetkým sledujem úlohu nášho výboru, do akej miery, ktorým sme špecifickým odborným orgánom Národnej rady, ktorý má garantovať ono používanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, aké má k dispozícii nástroje, čo ten výbor reálne môže urobiť. A keď nie, sa pýtam, kto iný môže niečo reálne urobiť. Je úplne jasné, že kontrolu fondov v technickej veci, či dodrží literu zákona ako takú, môže vykonať aj NKÚ. Ale nebude nikdy sledovať vecnosť, nikdy nebude posudzovať NKÚ, či je ten projekt dobrý alebo nie je dobrý a podobne. To proste nespraví. Čiže tá kontrola musí byť špecifická.
Jediná šanca, ktorú ja vidím, je previazať to trošku, že nie tie práva a tej komisia, ktorú sa ad hoc vyberie, ktorá tam je a vyberá to, sú v podstate absolútne a sú následne nekon-trolo-va-teľné z hľadiska vecnosti a z hľadiska ale aj umeleckej hodnotovosti veci. Lebo v zásade ďalší problém je, a to aj diskusia medzi liberálnym a inými: vôbec je nárok na kultúrnu politiku štátu? Existuje také niečo?
Je faktom, že tu schvaľujeme v Národnej rade, v časti, keď schvaľujeme programové vyhlásenie vlády, tak aj hovoríme, aké priorita má vláda v kultúre. Do akej miery ale má potom vláda aj Národná rada, keď peniaze kompletne odovzdáme do samosprávnej neštátnej formy, do akej miery má oné priority stanovovať a do iste miery aj následne kontrolovať? Kto určí a ako?
Akonáhle urobíme fondy, urobíme tú jednu skupiny, iba tí ľudia, ktorí tam sú a ich hodnotový systém, ich estetický systém, ich hodnoty, ktoré majú, tie sú v tejto polohe absolútne. Pretože my nemáme zadané základné veci, čo majú hodnotiť. Pozrite si zákon o fondoch, nemáte tam skoro nič. Ak niekde vznikajú tie mechanizmy pre jednotlivé odborné komisie, tak sú len vo vnútorných predpisoch, v štatútoch, ale to sú interné normatívne smernice, ktoré nikoho nezaväzujú, okrem orgánov, vnútorných orgánov fondu. Ani pre tie kontrolné orgány, do iste miery samozrejme signifikantné sú, ale zásadné nie. Pretože všeobecne záväzných právnym predpisom naozaj je iba náš zákon, právna norma.
To znamená, že asi pravdepodobne aj v našom výbore budeme musieť na veci pozerať komplexne. Trošku možno predbiehame touto diskusiou, keďže práve ideme vykonať prieskum do Audiovizuálneho fondu a prípadne aj do Fondu na podporu umenia. Takže pravdepodobne potom je na nás všetkých, že či sa nám podarí nájsť, samozrejme nie v konfrontačnej atmosfére, ale musíme naozaj hľadať zhodu, musíme hľadať priority, kde sa vieme zhodnúť a musíme nájsť aj vyvážený priestor medzi pozíciou ministerstva kultúry, ktoré je reálne zodpovedné, zodpovedá parlamentu, každý sa môžme pani ministerky čokoľvek pýtať, môžeme jej dávať, ju interpelovať, môžeme na výbore veľmi odborne špecificky rozprávať a pýtať sa na veci, čiže asi musíme vytvoriť nejaký mechanizmus. Nie je možné, aby tieto fondy v podstate pracovali anonymne. Ony formálne zverejňujú výstupy a udelené peniaza, ale to je absolútne všetko. To znamená, že náš výbor ako taký doteraz nemá žiadnu správu od nich, nemá žiadne zdôvodnenie a nemôžme sa pýtať ľuďoch vo fondu, aké hodnoty preferujú, ako fungujú alebo aspoň skúsenosti, ktoré bezprostredne majú, a aby odôvodňovali ten mechanizmus, ktorý tam je.
Takže je tu celý rad otázok, ktoré tu sú. Faktom je, že prečo som sa pôvodne pristal, prihlásil, je iba jediný moment, a to ten, že aj nám to trošku ušlo a aj rozumiem vláde, že to urobila, že predložila v rámci novely zákona o Audiovizuálnom fonde aj to, že aby ešte ten pomer, že minister bez návrhu menuje štyroch členov a päť členov v podstate, poviem to, buď záujmová samospráva, buď nevládne organizácie, kto chce, nech si dosadí, navrhujú tých členov, ktorí sa stávajú členmi rady a tí potom akože majú kontrolovať a dozerať nad fungovaním komisií s tým, že je tam mimoriadne silná funkcia riaditeľa fondu de facto, aj keď de jure môžme kde čo rozprávať, ale v podstate riadi ten fond cez tie interné smernice on. A tento moment treba tiež zvážiť, do akej miery chceme požadovať od členov rady intenzívnejšie vstupovanie, rozšíriť prípadne niektoré kompetencie, prípadne ich donútiť, aby nejaké hodnotové veci alebo širšie zdôvodnenia, aby boli k dispozícii a tak ďalej. Samozrejme, aby sme to na jednej strane neprebyrokratizovali, ale vytvoriť nejaký vyvážený rozmer, aby... Minimálne sa vytvorí atmosféra, že všetci, ktorí konajú offo, ktorí sú už vo fondoch, kde automaticky nemôžeme predpokladať, že to sú tí ideálni, ktorí to budú robiť bez záujmov, bez známostí, bez čohokoľvek takého, že sú takí istí ľudia ako všetci ostatní, a že tu bude aspoň tlak následnej kontroly, že niekto sa na to môže pýtať minimálne a niekde bude treba zdôvodňovať rozhodnutie, prečo to tak bolo a tak ďalej. Takže v týchto veciach si myslím, že je dôležité, aby sme ten rozmer toho štátneho a neštátneho v danom prípade nejakým spôsobom vyvažovali.
No a v súvislosti s týmto vlastne ministerstvo, teda vláda nám následne predložila návrh zákona, v ktorom chce ten pomer minister, to vymenovanie členov rady a nevládnych alebo záujmovej samosprávy organizácií zmeniť na 3:6. Tá požiadavka vcelku, aby tam bol aj zástupca knižníc, iných vecí a tak ďalej, je to istej miery legitímna. Čiže ja si myslím, že vzhľadom na intenzívne aktivity, ktoré výbor začal vyvíjať, že my pravdepodobne budeme musieť vyhodnotiť výsledky prieskumov a pravdepodobne môže byť výstupom aj nejaký vstup do existujúcej legislatívy. Prípadne viem si predstaviť pozitívny návrh výboru, v ktorom chceme tieto veci vyvážiť a dotvoriť. Takže sa tomu budeme venovať a budeme to mať toto na pamäti, ale tu a teraz vo väzbe aj na prizmu toho, čo sa stalo v Fonde pre podporu národnostných menšín, si dovolím dať pozmeňujúci návrh, ktorý je veľmi jednoduchý.
V čl. II sa vypúšťajú body 2 a 3, to sú práve tie, ktoré menia ten pomer, že zostane ten, ktorý je doteraz.
Odôvodnenie: teda ako som už povedal, z deviatich členov rady štyroch vymenúva a odvoláva minister bez návrhu a piatich členov rady vymenúva a odvoláva minister na návrh profesijných združení, aktívne činných v oblasti umenia, kultúry alebo u právnických osôb, ktoré sú zriadených zákonom a pôsobia v oblasti umenia, rady teda. Aby zostal doterajší pomer práve z toho dôvodu, aby sa hľadal, aby zostal tento mechanizmus, aby sme do budúcnosti hľadali mechanizmus možnej následnej kontroly, nevstupovať do hodnotových vecí, ktoré sa týkajú umenia, ale aby bol efektívny nástroj, aby sme mohli minimálne vytvárať primeraný tlak a vstupovať do procesov ako legitímni reprezentanti občanov, ako orgán Národnej rady, výbor, ktorý teda zodpovedá ľuďom a jeho úlohou je sledovať používanie finančných prostriedkov.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť a odovzdávam pozmeňujúci návrh.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2018 18:49 - 18:51 hod.

Miroslav Číž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, k pánovi Dostálovi, samozrejme, nemajú význam nejaké osobné pútky a podobne, ale odpustite mi, proste provokovali ste, pán kolega, slovenskú verejnosť úplne nezmyselne, ak teda, samozrejme, už hodláte tieto spôsoby opustiť, ja to len privítam.
A už len takú, takú banálnu vec, no tak ak štátotvorný akt Českej republiky budú vnímať, že vznikla Československá republika 28. a na Slovensku povie a Slovensko bude sláviť 30., dátum 30., ako kedy štátotvorným aktom pristúpilo k spoločnému štátu - čo je na tom, aký problém? Netreba žartovať, že 29., jednoducho delegácie sa vymenia, Slováci sa zúčastnia na oslave 28., z Česka príde delegácia na oslavu 30. na Slovensko. Načo z toho robíme zas kontroverzie nezmyselne a podobne? To sú zásadné veci.
K pánovi Klusovi. Nepochybne ja si viem predstaviť tú diskusiu o racionalite, racionalite štátnych sviatkov, je tam celý rad. Podľa môjho názoru isté veci, ktoré minimálne stoja za diskusiu. Len k tej jednej poznámke, pán kolega, že Slovensko, v ústave máme deklarované, že Slovensko teda nie je jedného náboženstva a podobne. No, áno, len tá tradícia, realita prináša v celom rade krajín aj Holandsko, aj Británia, hoci nemá ústavu, sa deklarujú ako demokratické štáty, ale pravdepodobne hlavy štátu, ktoré vznikajú dedením a podobne, nebude rovno demokratický inštitút. Takže sú tu nejaké presahy, tá miera a úloha katolíckeho náboženstva na Slovensku je nesporná, je dramaticky väčšinová a podobne. A že pravdepodobne aj tie vzťahy s Vatikánom majú vo vzťahu Slovensku, k územnému členeniu, aj historici tam rôzneho typu pre minimálne nie malú časť slovenskej verejnosti, veľké pozitívum.
Takže nepochybne si viem predstaviť, že aj diskusia o tom počte štátnych sviatkov môže mať nejakú racionalitu, na druhej strane zase evidentne sú tu silné protitlaky, ak bude spoločenská objednávka širšia a budeme mať predpoklady, že sa na niečom vieme dohodnúť, bez problémov to otvorme. Ale otvárať to len na to, aby sme vytvárali tu nejakú formu kontroverzie, neprinesieme tým Slovensku absolútne nič.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2018 18:34 - 18:42 hod.

Miroslav Číž Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj len veľmi krátko. Tento štátny sviatok, myslím si to, čo k nemu bolo povedané, prebehla diskusia verejná v médiách, a tie základné veci, ktoré tu sú, ktoré zhodnotili ten existujúci doterajší stav, sa myslenia našej spoločnosti, vcelku je známy, to znamená, že veľká časť diskusie, ktorá tu zatiaľ prebehla, vlastnému meritu veci, veci sa, sa vlastne nedotkla. Len problém je ten, že naozaj otvárali sa niektoré problémy, ku ktorým možno treba zaujať stanovisko.
Naozaj, pán Dostál, absolútne nespochybňujem legitimitu vašich vystúpení. Slovensko je, a som na to hrdý, od svojho vzniku demokratickou krajinou, takže máte absolútny priestor. Moje stanovisko bolo hodnotové k tomu, ako vystupujete na Slovensku, s akými hodnotami vystupujete, ako vnímate slovenskú verejnosť, aké hodnoty favorizujete vo svojich vystúpeniach. Klasický, normálny komentár. A je fakt, že teda mne sa nepáči, ale, ale to je čisto subjektívna otázka, len niekedy treba pokonfrontovať s hodnotami, ktoré hlásite. Ten zásadný rozpor, že to Slovensko, sebaurčovacie právo, to, že ste sa, že ste boli proti, to je úplne v poriadku, ale spôsob, akým ste boli proti, tým ste výrazne provokovali slovenskú verejnosť a používali ste formy, argumenty a spôsob interpretácie také, ktoré boli častokrát až urážlivé. Minimálne ja som to takto, ak dovolíte, aby som sa nevykladal za verejnosť, čítal.
A to sa bez nútenia priznám, že veľmi vážne som považoval za najlepšiu formu vtedy autentickú federáciu. Len keď som videl, že tá autentická federácia bola kontaminovaná všelijakými tými stočlennými radami a podobne, som vedel, že niekto nechce korektne pracovať s rovnocenným vyvážením národov. Na druhej strane predtým fungujúcich v spoločnom štáte s tým a že demokratická štruktúra, ktorá automaticky generovala rozdielne pohľady ľavicové, pravicové, rôzne pohľady na zásadné otázky, čiže spôsobovala veľké problémy. A nezávidím ani vtedajším ľuďom, ktorí rozhodovali o tom procese, že museli urobiť tie riešenia. A všímal som si aj potom následne demagogickú dezinterpretáciu tých procesov s cieľom, ktorý sa nedá vyhodnotiť inak, ako škodiť. Iste emocionálny, lebo racionálny základ tam žiadny nevidím, načo by to bolo.
Moja krajina, ale Slovensko akonáhle vzniklo, sa stalo mojou krajinou. Je súčasťou nás všetkých, skladáme sa na školy, na penzie, na zdravotníctvo a na čokoľvek, máme fungovať, máme sa integrovať, máme hľadať integračné momenty, lebo je známe v demokratickej teórii, iste vám to neušlo, že štát má veľmi silné integračné momenty, ale aj veľmi silné dezintegračné. A predovšetkým demokracia ako inštitút výrazne dezintegruje, lebo sloboda záujmovej polarizácie zákonite rozbíja, rozbíja tú jednotu a treba hľadať integračné momenty. A z toho dôvodu sa musí pracovať aj v Európe aj s národnými termínami, aj keď ako vy uznávam a sú, samozrejme, také liberálne pohľady, ktoré čokoľvek, čo spomenie národnú hrdosť, vlastenectvo a podobne, okamžite vyhlasuje za, za negatívny nacionalizmus a čokoľvek.
Čiže tie integračné momenty, veľa ich nie je. Sociálna otázka, náboženská otázka a aj trošičku príslušnosť k nejakému celku. Čiže moje národovectvo nikdy nepresahovalo fenomén, že všetci ľudia sú absolútne rovní, že tento štát rovnako patrí Slovákom, ktorí sa cítia, rovnako tým, ktorí sa necítia Slovákmi, že základné humanistické princípy majú byť vyčlenené a sú včlenené do Slovenska, do ústavy a som presvedčený aj do, do života v našich krajinách s tým, že jak si dookola všímam, aj v iných krajinách totiž apoliticky silné vznikajú tendencie, ktoré do istej miery dokonca majú tendencie ohroziť naše územné členenie, hranice nášho štátu a podobne. A v minulosti, zvlášť v rokoch 2006 až 2010, sme to veľmi intenzívne zažívali. A vtedy, pán kolega, keď začali vznikať karpatské všelijaké poslanecké a neviem aké zoskupenia a kde začali vznikať veľmi intenzívne územné požiadavky na časť Slovenska, jednoducho vtedy bolo treba niektoré veci, mechanizmus politiky, interpretácie a dokonca aj slovník upraviť úplne logicky. To je celé.
Čiže je to moja krajina dneska, našou úlohou je spoločne aj s vami, aby sme ju budovali ako demokratickú krajinu, ale ako korektnú krajinu a v rámci ktorej rešpektujeme niektoré veci. Jak ja rešpektujem vaše liberálne, ultraliberálne videnie, pravdepodobne treba, keďže sme politici, rešpektovať, čo si myslia naši ľudia. Lebo my tu v mene ľudí, ktorí nás volili sem, máme spravovať túto krajinu a máme v svojej činnosti stelesňovať aj to, ako ľudia vidia tento problém. Samozrejme, v interakcii s vedou a tak ďalej a tak ďalej.
Takže v danom prípade som nesmierne hrdý na to, že aj mechanizmus, a som aj veľmi vďačný kolegom v Čechách, bratskému národu, že rozdelenie, Slovensko, prebehlo neuveriteľne. Doteraz je obrovským príkladom a je, je a stretol som sa v tom zahraničí desiatky krát, mimoriadne oceňované ako veľmi korektné a tak ďalej.
Som veľmi rád, že mám za sebou spoločné zasadnutia vlád, máme s Českou republikou, parlamentov, stranícke kontakty na našej úrovni, teda absolútne, absolútne úzke.
To znamená, že ak tu teraz v tejto fáze, kde kontaminuje ten verejný priestor rôznymi úplne nezmyselnými poznámkami, vytvárame možnosť, že spoločne oslavujme mimoriadnu udalosť, vznik, teda 100. výročia vzniku Československej republiky ako predpokladu aj pre budúcu samostatnú štátnosť Slovenska, čo nikto absolútne nepopiera a je zásadná, tak ako a mať voči tomu výhrady a vyprávať tu niečo o výletoch na nejakých, neviem kam a tak ďalej.
No, už Konfucius, pán kolega, hovoril veľmi výrazne o potrebe národných symbolov, rozprávanie o integračných momentoch pre spoločenstvá, pretože aj súčasťou politiky základ je to, čo je esenciou politiky, že musím hľadať spoločnosť čo najvyššieho zjednotenia, potrebujeme 51, minimálne, percent ľudí, ale ak chceme byť demokrati, potrebujeme čo najširšie zjednotenia sa na niečom. A tomu, samozrejme, treba prispôsobiť aj mechanizmus politiky, jazyk a spôsoby.
Hľadanie je úplne zbytočné, nezmyselných kontroverzií, ktorých historicky medzi historikmi oboch krajín, tretích krajín zaznelo tisíce, pán kolega, stovky kníh sú na tú tému, čo sa tu dneska rozprávalo, popísalo, bohužiaľ, už nikto neni originálny, lebo to nejde. Už úplne každý jeden pohľad, ktorý sa dá na túto tému, odznel.
A ja chcem pogratulovať vláde a som na to hrdý, že vymyslela tento, iste, je to prostriedok sui generis, aj sami viete, že aj zákony majú charakter sui generis svojho druhu, dospeli sme k tomu, že vieme si predstaviť zhodu, že v tejto súvislosti jednorazovo urobíme štátny sviatok. Tradičné kontroverzie historickej obce boli medzi tým boli 28. a 30., vy navrhujete 28., nech sa páči, rešpekt, ale som presvedčený, že dramatická väčšina bude súhlasiť skôr s tým 30., lebo chcú tam vidieť aj to Slovensko pri tom vzniku a chcú vidieť aj konkrétne akty toho obdobia, v ktorých naozaj možno identifikovať slovenský prístup a, samozrejme, aj slovenské predstavy o budúcej forme fungovania v štáte.
Takže ja gratulujem vláde a som presvedčený, že je to dobrý sviatok, samozrejme, môžme diskutovať o tom aj ďalej, historici tu budú naďalej, ďalšie generácie budú znovu možno prediskutovávať tento stav veci, naše videnia dobové, ktoré sme tak a onak prežili. Možno aj autenticky a možno budeme pokračovať ďalej.
Ja osobne budem vždy vítať, ak sa budú medzi naším bratským národom prehlbovať vzťahy, budem tomu fandiť, budem tomu pomáhať a za tento návrh zákona, ak bude príležitosť, tak v každom prípade s veľkou radosťou zahlasujem.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2018 18:25 - 18:27 hod.

Miroslav Číž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, vyčítali ste, pán Dostál, pánovi Hrnkovi, že teda podľa, podľa vás nevedeli, čo chcel povedať. Ja som tiež vás pozorne počúval a tiež mi celkom ten leitmotív jasný, jasný nie je.
Je faktom, že je nás tu niekoľko, ktorí sme vnímali veľmi intenzívne a osobne obdobie rokov 1990, 1992, čo bolo obdobie, kde, ktoré vyústilo potom vznikom samostatnej Slovenskej republiky. A pamätám si teda veľmi dobre úlohu pána Hrnka, ktorý bol teda jeden z významných iniciátorov vzniku samostatnej Slovenskej republiky. A pamätám si aj vašu, pán Dostál, ktorý ste boli principiálnym odporcom vzniku Slovenskej republiky, boli ste jedným z tých 830 osobností, ktorí teda podpísali veľkú petíciu, aby Slovensko nevzniklo. Čo bolo veľmi zaujímavé, ako vnímate sebaurčovacie právo Slovenska, zvlášť keď potom ste zase nesmierne náruživo navštevovali mítingy zrejme občianskeho typu, ktoré robila vtedy SMK v Dunajskej Strede a inde, a nikdy ste nevynehali príležitosť ten väčšinový národ slovenský provokovať a robíte to náruživo doteraz, čo nie je dôležité.
Pretože naozaj ja Slovákov a Čechov považujem za dva bratské národy, ktoré majú spoločnú históriu, aj Tono Hrnko si to myslí, som presvedčený, ktoré prežili spolu dobré aj zlé časy, aj dnes sa veľmi teším z toho, že máme nadštandardné vzťahy so všetkým.
Len vnímanie tej histórie na Slovensku je diferencované. Je časť historikov, ktorí to vidia ako vy, ktorí proste slovenské sebaurčovacie právo principiálne neuznávajú, a sú takí, ktorí ho možno nadužívajú.
Teraz vláda nájde nádherný kompromisný návrh, že chceme osláviť to spoločné užívanie, zatiaľ jednorazovo, pri 100. výročí s tým, že zvážime aj slovenské hľadiská, aj tie, v úvodzovkách, národniarske, aj tie vaše povedzmeže kozmopolitnejšie a nájdeme riešenie.
Výsledok je, že sa postavíte a začnete to degradovať. Nerozumiem tomu. Naozaj som presvedčený, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis