Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

4.12.2018 o 17:05 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 4.12.2018 17:05 - 17:06 hod.

Denisa Saková
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda otvorila rozpravu k bodu 32, čo je zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2018 15:25 - 15:27 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja len skutočne v krátkosti reakcia na pána poslanca Dostála. My sme historicky avizovali alebo, respektíve prijali spätnú väzbu od jednotlivých výborov Národnej rady, že skutočne sa chcú, chcú zaoberať preskúmavaním postupu pri vybavovaní sťažností týkajúcich sa príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a následne sme na to aj potom reagovali, keď sme koncipovali zákon o Policajnom zbore. Prebehli nejaké rokovania s jedným výborom, s druhým výborom, kde jednotliví členovia výborov si uvedomili, koľko práce a aký časový, časové rozmedzie si budú musieť na túto činnosť ponechať. Pripravili svoj pozmeňujúci návrh, takže necháme na rokovaní a teda rozhodnutí poslancov Národnej rady, ako vlastne táto problematika sa vyrieši. Ten zámer tu skutočne bol, dať vám väčšiu právomoc v oblasti teda preskúmavania tohto postupu pri sťažnostiach a uvidíme, ako poslanci toto všetko prijmú, túto zodpovednosť, ktorú sme v zákone ponúkli.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.12.2018 15:01 - 15:04 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona bol vypracovaný v rámci programového vyhlásenia vlády. V súlade so záväzkom, ktorý sa objavil v tomto programovom vyhlásení vlády, bolo posilniť nezávislosť kontroly činnosti ozbrojených zborov, a preto sa v zákone o Policajnom zbore kreuje samostatný útvar Policajného zboru, čo je Úrad inšpekčnej služby. Jeho úlohou bude odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže, v neposlednom rade podľa poslaneckého návrhu by to malo byť aj teda zboru colníkov. Riaditeľ tohto úradu sa bude zodpovedať vláde. Tak isto vláda ho bude menovať. Okrem toho sa priamo v Trestnom poriadku vyšetrovatelia zaradení na Úrade inšpekčnej služby definujú ako samostatný orgán činný v trestnom konaní a v zákone o prokuratúre sa ustanovuje pôsobnosť krajskej prokuratúry v trestnom konaní vo veciach trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, čím deklarujeme aj vyššiu nezávislosť Úradu inšpekčnej služby, ako to bolo doteraz.
Na základe zmien v zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru bude prezidenta Policajného zboru síce naďalej menovať minister vnútra, avšak iba z kandidátov, ktorí úspešne prešli dvojkolovým výberovým konaním jednak pred odbornou komisiou, ktorá je zložená zo siedmich členov a teda následne, ktorých odsúhlasí aj Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Funkčné obdobie prezidenta Policajného zboru sa navrhuje na 4 roky s možnosťou jedného opätovného vymenovania. Obdobné ustanovenia sa navrhujú aj voči riaditeľovi Úradu inšpekčnej služby, ale, ako som spomínala, toho si bude menovať vláda a odvolávať ho bude minister vnútra.
V zákone o sťažnostiach sa zavádza aj možnosť preskúmania zákonnosti postupu pri vybavovaní sťažností smerujúcich proti príslušníkom ozbrojených bezpečnostných zborov príslušným výborom Národnej rady. Výbor v prípade zistenia porušenia zákona pri vybavovaní sťažností bude postupovať podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Okrem problematiky menovania a odvolávania funkcionárov v Policajnom zbore sa týmto zákonom zaraďuje aj pojem "kadet", to je nový druh štátnej služby, ktorého účelom umožniť, poskytnúť policajné vzdelanie mladým ľuďom hneď po dokončení stredoškolského úplného vzdelania.
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.12.2018 15:00 - 15:01 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak ako pán poslanec poznamenal, skutočne celý zámer tohto zákona je dať tomu troška pozitívny nový zámer, čo sa týka teda tej ochrany oznamovateľov. A skutočne podľa aplikačnej praxe sa nám zdalo nedostatočné, aby inšpektoráty práce boli tie organizačné zložky, na ktoré sa vlastne všetky tieto veci nahlasujú. A preto sme chceli dať tomu vážnosť a vlastne ukázať aj celej občianskej spoločnosti, že chceme zriadiť úrad, ktorý má vlastne dostatočné a veľmi kompetentné postavenie na Slovensku, a že vláda má záujem sa zaoberať touto problematikou. To je v skutočnosti. Tak asi veľmi stručne k tomu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.12.2018 14:53 - 14:55 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla úvodné slovo k vládnemu návrhu zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predložený návrh zákona má nahradiť v súčasnosti platný zákon, ktorý predstavoval v čase jeho prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Aplikačná prax v uplynulých štyroch rokov nám však priniesla poznatky, ktoré odôvodňujú zmeny najmä v posilnení ochrany oznamovateľov a v jej novom inštitucionálnom zakotvení, čo je hlavný dôvod na predloženie novej právnej úpravy.
Návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti vychádza zo súčasnej právnej úpravy a využíva poznatky získané z jej aplikačnej praxe. Zároveň sa na ňu nadväzuje a dopĺňa ju s cieľom prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti.
Tento účel sa má dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom presunu podstatných kompetencií týkajúcich sa ochrany oznamovateľov z inšpektorátov práce na novozriadený úrad na ochranu oznamovateľov Slovenskej republiky. Úlohou tohto nezávislého orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou bude najmä poskytovať ochranu oznamovateľom, kontrolovať dodržiavanie predmetného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany tzv. whistleblowerom a poskytovať odmenu oznamovateľovi a raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti. Predsedu tohto úradu bude voliť Národná rada Slovenskej republiky spomedzi dvoch kandidátov vybraných odbornou komisiou a po verejnom vypočutí. Členovia komisie budú menovaní prezidentom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky, verejným ochrancom práv, radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády v oblasti mimovládnych organizácii a rozvoja občianskej spoločnosti.
Vládny návrh zákona obsahuje aj ďalšie viaceré čiastkové opatrenia, ktoré majú za cieľ posilniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti, ako napríklad rozšírenie definície závažnej protispoločenskej činnosti o správne delikty s hornou hranicou možnej pokuty 30-tisíc eur, v súčasnosti je to 50-tisíc eur, alebo zavedenie priestupkovej zodpovednosti pre osobu, ktorá v mene zamestnávateľa urobí voči oznamovateľovi nejaký negatívny postih alebo ktorá vyzradí totožnosť oznamovateľa. Záverom si dovoľujem vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:54 - 14:55 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, úrad inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v daných veciach nekonal, lebo mu nebol doručený žiadny podnet ani od dozorujúceho prokurátora. V prípade, že bude disponovať relevantnými podkladmi, bude príslušný preveriť, respektíve v nich konať, bezodkladne bude postupovať podľa príslušných zákonov a zákonným spôsobom.
Na záver je potrebné uviesť, že nadriadený vyšetrovateľov, prezident Policajného zboru a ani ja nemáme právo podľa Trestného poriadku dávať vyšetrovateľovi záväzné pokyny a nemáme právo prikazovať vyšetrovateľovi, ako hodnotiť dôkazy. Vyšetrovateľ podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho presvedčenia a o trestnom oznámení môže rozhodnúť iba orgán činný v trestnom konaní, čo je podľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku iba policajt vyšetrovateľ a prokurátor.
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:45 - 14:47 hod.

Denisa Saková
Ešte raz, pani poslankyňa, ja nie som orgán činný v trestnom konaní, ani policajný prezident nie je orgán činný v trestnom konaní. My nemáme právo odňať niekomu spis ako vyšetrovateľovi a nemôžme ho dať ani niekomu inému. Môže sa to stať iba na príkaz prokurátora. To je celé, čo k tomu poviem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:43 - 14:45 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, inšpekcia ministerstva vnútra je povinná prešetriť každé oznámenie a podnet na protiprávne konanie policajtov. Ak však ide o pochybenia vo vyšetrovaní, dovolím si upozorniť, že je tu dozorový prokurátor, ktorý je zodpovedný za kontrolu zákonnosti vo vyšetrovaní. Ak prokurátor príde k záverom, že dochádza k pochybeniam, môže spis vyšetrovateľovi odňať a dať ho inému vyšetrovateľovi. Ak príde k záveru, že dochádza k trestnej činnosti, je povinný toto prokurátor oznámiť sekcii kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra a tá preveruje každé takéto podanie. Viem, že v tejto veci; a mám informáciu, že v tejto veci sa nevedie žiadne trestné konanie.
Na záver je potrebné uviesť, že nadriadený vyšetrovateľov, prezident Policajného zboru ani ja nemáme právo podľa Trestného poriadku dávať vyšetrovateľovi záväzné pokyny ani nemáme právo prikazovať vyšetrovateľovi, ako hodnotiť jednotlivé dôkazy. Vyšetrovateľ podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia a o trestnom oznámení môže rozhodnúť iba orgán činný v trestnom konaní, čo je podľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku iba vyšetrovateľ policajt a prokurátor.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2018 14:41 - 14:43 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, k tomuto vám poviem jednu zásadnú vec. Keďže sme, ako vy vravíte, vynechali analýzu kompetencií a financovania štátnej správy, možno z daného uznesenia vám to tak vyplynulo, ale nemyslím si, že celkovo táto analýza bola vynechaná. Pôsobím na ministerstve vnútra nejaký ten rok a je tam niekoľko analýz od roku 2012, odkedy sme začali s reformou ESO, kedy sme všetky miestne štátne správy alebo orgány miestnej štátnej správy zlučovali pod okresné úrady a bolo vytvorených niekoľko analýz, niekoľko stoviek strán, podľa ktorých sme zjednodušovali procesy, sme procesy harmonizovali a sme procesy zefektívňovali tak, aby skutočne bolo čo v najmenšej miere obyvateľstvo a privátna sféra, a teda hlavne teda podnikateľská sféra zaťažená akoukoľvek byrokraciou. Mohli šetriť svoj čas a peniaze a nemyslíme si, že tento proces ustal, lebo to je never ending proces a stále, každým rokom pracujeme na tom, pokiaľ máme nejaký feedback a pokiaľ máme napríklad nejakú inú podporu v rámci informačných systémov, ktorá nám dokáže zautomatizovať ďalšie procesy, ktoré v rámci tých analýz máme, tak tie procesy automatizujeme, dávame to do elektronickej podoby a snažíme sa ten život zjednodušovať, čo sa týka z pohľadu poskytovania služieb štátu voči občanom.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:38 - 14:41 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán poslanec, Národná rada Slovenskej republiky požiadala svojím uznesením č. 748 z 8. decembra 2011 vládu Slovenskej republiky o vykonanie komplexného auditu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania (ďalej len "audit") a jeho predloženie Národnej rade Slovenskej republiky. Uvedené uznesenie malo nasledovné odôvodnenie:
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 – 2014 a návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 naznačujú prehĺbenie destabilizácie vo financovaní obcí, miest a samosprávnych krajov, v dôsledku čoho stúpa napätie medzi samosprávou a štátom. Taktiež vládny návrh zákona o rozpočtovom určení niektorých daní územnej samosprávy bol vypracovaný bez adekvátnej analýzy, kvalifikácie nákladov na poskytovanie verejných služieb na miestnej a regionálnej úrovni bez odbornej diskusie so zainteresovanými subjektmi. Absencia analýz a finančnej kvalifikácie môže založiť krízový vývoj v oblasti financovania miestnej a regionálnej samosprávy.
Z formulácie uznesenia Národnej rady spomínanej úrovne verejnej správy v spojení s odôvodnením vyplynulo, že zámerom daného uznesenia nebol audit celej verejnej správy, ale len audit výkonu pôsobností obce a samosprávnych krajov.
Vláda Slovenskej republiky v nadväznosti na toto uznesenie Národnej rady z decembra 2011 prijala uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 48 z 22. februára 2012, ktoré neskôr zmenila uznesením vlády na uznesenie 465 z 19. septembra 2012. Z daného uznesenia vyplynula pre ministerstvo vnútra a ministerstvo financií konečná úloha – predložiť na rokovanie vlády súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy na základe výsledkov auditu výkonu kompetencií verejnej správy.
Daná úloha zohľadňujúca pritom zámer uznesenia Národnej rady, ako aj vecné dôvody venovať sa len územnej samospráve ako subsystému verejnej správy bola ministerstvami splnená. Súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy, segmentu územnej samosprávy a návrh na zabezpečovanie financovania v kompetencii verejnej správy bol predložený na rokovanie vlády a vláda Slovenskej republiky ho vzala na vedomie uznesením 226 zo 14. mája 2014. Komplexnosť auditu vo vzťahu k zámeru bola zachovaná. Audit bol, pokiaľ ide o územnú samosprávu, o obe jej úrovne, všestranný a súhrnný. Auditované boli nielen kompetencie originálne, ale aj kompetencie preneseného výkonu štátnej správy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis