Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

18.10.2018 o 14:54 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:54 - 14:55 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, Úrad inšpekčnej služby sekcie kontroly inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v daných veciach nekonal, lebo mu nebol doručený žiadny podnet ani od dozorujúceho prokurátora. V prípade, že bude disponovať relevantnými podkladmi, bude príslušný preveriť, respektíve v nich konať, bezodkladne bude postupovať podľa príslušných zákonov a zákonným spôsobom.
Na záver je potrebné uviesť, že nadriadený vyšetrovateľov, prezident Policajného zboru a ani ja nemáme právo podľa Trestného poriadku dávať vyšetrovateľovi záväzné pokyny a nemáme právo prikazovať vyšetrovateľovi, ako hodnotiť dôkazy. Vyšetrovateľ podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho presvedčenia a o trestnom oznámení môže rozhodnúť iba orgán činný v trestnom konaní, čo je podľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku iba policajt vyšetrovateľ a prokurátor.
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:45 - 14:47 hod.

Denisa Saková
Ešte raz, pani poslankyňa, ja nie som orgán činný v trestnom konaní, ani policajný prezident nie je orgán činný v trestnom konaní. My nemáme právo odňať niekomu spis ako vyšetrovateľovi a nemôžme ho dať ani niekomu inému. Môže sa to stať iba na príkaz prokurátora. To je celé, čo k tomu poviem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:43 - 14:45 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, inšpekcia ministerstva vnútra je povinná prešetriť každé oznámenie a podnet na protiprávne konanie policajtov. Ak však ide o pochybenia vo vyšetrovaní, dovolím si upozorniť, že je tu dozorový prokurátor, ktorý je zodpovedný za kontrolu zákonnosti vo vyšetrovaní. Ak prokurátor príde k záverom, že dochádza k pochybeniam, môže spis vyšetrovateľovi odňať a dať ho inému vyšetrovateľovi. Ak príde k záveru, že dochádza k trestnej činnosti, je povinný toto prokurátor oznámiť sekcii kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra a tá preveruje každé takéto podanie. Viem, že v tejto veci; a mám informáciu, že v tejto veci sa nevedie žiadne trestné konanie.
Na záver je potrebné uviesť, že nadriadený vyšetrovateľov, prezident Policajného zboru ani ja nemáme právo podľa Trestného poriadku dávať vyšetrovateľovi záväzné pokyny ani nemáme právo prikazovať vyšetrovateľovi, ako hodnotiť jednotlivé dôkazy. Vyšetrovateľ podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia a o trestnom oznámení môže rozhodnúť iba orgán činný v trestnom konaní, čo je podľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku iba vyšetrovateľ policajt a prokurátor.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2018 14:41 - 14:43 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, k tomuto vám poviem jednu zásadnú vec. Keďže sme, ako vy vravíte, vynechali analýzu kompetencií a financovania štátnej správy, možno z daného uznesenia vám to tak vyplynulo, ale nemyslím si, že celkovo táto analýza bola vynechaná. Pôsobím na ministerstve vnútra nejaký ten rok a je tam niekoľko analýz od roku 2012, odkedy sme začali s reformou ESO, kedy sme všetky miestne štátne správy alebo orgány miestnej štátnej správy zlučovali pod okresné úrady a bolo vytvorených niekoľko analýz, niekoľko stoviek strán, podľa ktorých sme zjednodušovali procesy, sme procesy harmonizovali a sme procesy zefektívňovali tak, aby skutočne bolo čo v najmenšej miere obyvateľstvo a privátna sféra, a teda hlavne teda podnikateľská sféra zaťažená akoukoľvek byrokraciou. Mohli šetriť svoj čas a peniaze a nemyslíme si, že tento proces ustal, lebo to je never ending proces a stále, každým rokom pracujeme na tom, pokiaľ máme nejaký feedback a pokiaľ máme napríklad nejakú inú podporu v rámci informačných systémov, ktorá nám dokáže zautomatizovať ďalšie procesy, ktoré v rámci tých analýz máme, tak tie procesy automatizujeme, dávame to do elektronickej podoby a snažíme sa ten život zjednodušovať, čo sa týka z pohľadu poskytovania služieb štátu voči občanom.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:38 - 14:41 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán poslanec, Národná rada Slovenskej republiky požiadala svojím uznesením č. 748 z 8. decembra 2011 vládu Slovenskej republiky o vykonanie komplexného auditu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania (ďalej len "audit") a jeho predloženie Národnej rade Slovenskej republiky. Uvedené uznesenie malo nasledovné odôvodnenie:
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 – 2014 a návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 naznačujú prehĺbenie destabilizácie vo financovaní obcí, miest a samosprávnych krajov, v dôsledku čoho stúpa napätie medzi samosprávou a štátom. Taktiež vládny návrh zákona o rozpočtovom určení niektorých daní územnej samosprávy bol vypracovaný bez adekvátnej analýzy, kvalifikácie nákladov na poskytovanie verejných služieb na miestnej a regionálnej úrovni bez odbornej diskusie so zainteresovanými subjektmi. Absencia analýz a finančnej kvalifikácie môže založiť krízový vývoj v oblasti financovania miestnej a regionálnej samosprávy.
Z formulácie uznesenia Národnej rady spomínanej úrovne verejnej správy v spojení s odôvodnením vyplynulo, že zámerom daného uznesenia nebol audit celej verejnej správy, ale len audit výkonu pôsobností obce a samosprávnych krajov.
Vláda Slovenskej republiky v nadväznosti na toto uznesenie Národnej rady z decembra 2011 prijala uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 48 z 22. februára 2012, ktoré neskôr zmenila uznesením vlády na uznesenie 465 z 19. septembra 2012. Z daného uznesenia vyplynula pre ministerstvo vnútra a ministerstvo financií konečná úloha – predložiť na rokovanie vlády súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy na základe výsledkov auditu výkonu kompetencií verejnej správy.
Daná úloha zohľadňujúca pritom zámer uznesenia Národnej rady, ako aj vecné dôvody venovať sa len územnej samospráve ako subsystému verejnej správy bola ministerstvami splnená. Súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy, segmentu územnej samosprávy a návrh na zabezpečovanie financovania v kompetencii verejnej správy bol predložený na rokovanie vlády a vláda Slovenskej republiky ho vzala na vedomie uznesením 226 zo 14. mája 2014. Komplexnosť auditu vo vzťahu k zámeru bola zachovaná. Audit bol, pokiaľ ide o územnú samosprávu, o obe jej úrovne, všestranný a súhrnný. Auditované boli nielen kompetencie originálne, ale aj kompetencie preneseného výkonu štátnej správy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:20 - 14:21 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo.
Vážená pani poslankyňa, v danej veci bol prijatý podnet, ktorý vybavuje úrad kontroly sekcie, pardon; Úrad sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dňa 17. septembra 2018 prezident Policajného zboru listom oznámil Národnému bezpečnostnému úradu podozrenie z možnej neoprávnenej manipulácie s utajovanými skutočnosťami plukovníkom doktorom Jaroslavom Málikom. Preverením bolo zistené, že menovaný v čase výkonu do funkcie prvého viceprezidenta Policajného zboru disponoval platným osvedčením vydaným na základe bezpečnostnej previerky vykonanej podľa § 18 ods. 4 zákona č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre stupeň utajenia tajné, na základe čoho mu bol prezidentom Policajného zboru pri nástupe do funkcie vydaný záznam o určení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami zmieneného stupňa utajenia tajné. Inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v danej veci koná na základe podnetu, ktorý som spomínala.
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.10.2018 12:29 - 12:32 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja len skutočne v stručnosti budem reagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli.
Prečo tak dlho, ku zriadeniu registra. Presne, ako pán poslanec Baška poznamenal, má to súvis s čerpaním eurofondov a s úradom vlády podpredsedu pre informatizáciu, pretože tento projekt je zaradený, alebo, respektíve vytvorenie tohto registra pre mimovládne organizácie je zaradené v Operačnom programe OPI. To znamená, že budeme čerpať na to eurofondy, treba vypracovať projekt, žiadosť o NFP, následne verejné obstarávanie, tento register na základe verejného obstarávania vytvoriť a potom vlastne ho dať do produktívnej prevádzky zhruba za dva roky.
Ďalej ste sa pýtali, pán poslanec Klus, na tú jednu pripomienku, čo, prečo ministerstvo od tejto pripomienky ustúpilo. Priznáme sa, že túto pripomienku stiahlo ministerstvo spravodlivosti v rámci pripomienkového konania, pretože sa chystá veľká novela Občianskeho zákonníka, kde sa má zjednotiť aj forma teraz existujúcich občianskych združení. A ide o to, že systémový krok, ktorého riešenie vidíme v budúcnosti, budúcich rokoch aj na novelu Občianskeho zákonníka. Má znížiť hlavne teda, aspoň podľa výrokov ministerstva spravodlivosti tento, tento, táto novela Občianskeho zákonníka počet foriem neziskových organizácií. Ale viac sa vám k tomu vyjadriť nevieme, ako hovoríme, ministerstvo spravodlivosti túto zásadnú pripomienku stiahlo.
Čo sa týka pani poslankyne Dubačovej, stiahnuť poplatok zo 16,50 na 5 euro. Tento poplatok 16,50 bol aj doteraz platný pri zmene stanov a chceme len povedať, že všetky mimovládne organizácie, ktoré nahlásia svojich štatutárov do 30. 6. 2019, to môžu nahlásiť za nula euro. To znamená, že tento poplatok im nebude účtovaný, následne po tomto dátume im bude účtovaný poplatok 16,50 tak, ako to je dodnes.
A ešte jedna otázka tu padla, ako vlastne tento register zníži, alebo, respektíve sfunkční alebo napomôže tým jednotlivým organizáciám, ktoré už dneska existujú a ktoré prevádzkujú športové aktivity. Ja musím povedať, že keď sa zhruba pozerám na to, čo dnes mimovládne organizácie, akú sadu informácií nám dávajú, tak skutočne môžem hovoriť o jednej tretine informácií, ktorá sa poskytuje ministerstvu vnútra. A máme za to, že všetky tie nové informácie, ktoré jednak tie formy mimovládnych organizácií majú poskytovať a jednak tú sadu informácií zvýši prehľadnosť a transparentnosť celého tohto sektora a nielen teda pre privátny sektor, ale aj pre štátny sektor a pre mimovládny sektor tieto informácie budú potrebné na lepšiu orientáciu a pre možno aj skvalitnenie čerpania finančných prostriedkov týchto organizácií.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2018 11:51 - 12:02 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som prečítala a povedala úvodné slovo k zákonu o registri mimovládnych organizácií a zmene a doplnení niektorých predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zriadenie registra mimovládnych, ktorý dnes neexistuje, ako spoľahlivého, aktuálneho a jednotného zdrojového registra o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorých registrácia a evidencia sa vykonáva v rezorte ministerstva vnútra. Ide hlavne o týchto šesť organizácií alebo, resp. šesť foriem: ide o občianske združenia, odborové organizácie, organizácie zamestnávateľov a organizácie s medzinárodným prvkom, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie a neinvestičné fondy.
Subjekty verejnej správy majú dnes ťažkosti pri identifikovaní osôb, ktoré sú oprávnené konať v rámci tohto mimovládneho sektora. Napríklad je to pri poskytovaní verejných prostriedkov a podobne. A v súkromných vzťahoch tak isto prevláda určitá neistota pri preukazovaní samotnej existencie občianskych združení u organizačných jednotiek a spolu s informáciami o aktuálnych údajoch o štatutárnych orgánoch týchto, týchto mimovládnych organizácií.
Register mimovládnych organizácií bude tvoriť verejná a neverejná časť. Vo verejnej časti budú dostupné informácie pre kohokoľvek a bude to vlastne informácia, prehľad o názvoch, predmete činnosti, sídlach v registri vedených právnických osôb, identifikačné číslo, údaje o čase vzniku, čase zrušenia, ako aj údaje o tom, kto je štatutárnym orgánom právnickej osoby.
V ďalších článkoch tohto zákona sa navrhuje vykonať nevyhnutné úpravy na to, aby register mimovládnych organizácií mal zabezpečený pravidelný prísun informácií či už v konaniach, ktoré sú upravené napríklad v zákone o občianskych združeniach alebo o organizáciách s medzinárodným prvkom. A v týchto novelách sa napríklad zavádza aj povinnosť pre existujúce občianske združenia a organizácie s medzinárodným prvkom písomne zaslať ministerstvu vnútra informáciu o štatutárnom orgáne.
Návrh zákona obsahuje niektoré čiastkové úpravy vyplývajúce z konzultácií s neziskovým sektorom a ako aj vyplývajúce z praxe. Musím podotknúť a dovoľte sa mi poďakovať za spoluprácu najmä splnomocnencovi vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti a taktiež aj zapojenie odbornej verejnosti, aj dotknutých subjektov mimovládnych sektorov, ktorí sa skutočne podieľali na tom, že tento zákon bol vytvorený za čo najväčšieho konsenzu tohto mimovládneho, tohto mimovládneho sektora.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si dovoľujem, si dovolím požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2018 11:51 - 11:51 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vypočula som si všetky pripomienky k tomu predloženému návrhu zákona, ktorý som dnes predložila na prvé čítanie. A odznela tu jedna filozofická vec, že sú tu dva filozofické prúdy na túto novelu zákona. Ja by som podotkla, že sú tu tri filozofické prúdy. A ten tretí filozofický prúd prináša vládna koalícia, ktorá má parlamentnú väčšinu, a ktorý je reprezentovaný tým návrhom zákona, ktorý sme dnes predložili.
Ten zákon jasne hovorí o tom, že, ako pán poslanec Baška povedal, zvolili sme strednú zlatú cestu a na základe programového vyhlásenia vlády, novej vlády, ktorá tu vznikla v marci alebo v apríli, ktorá vznikla na základe toho, že ľudia stáli na uliciach, že kritizovala opozícia tvrdo vládnu koalíciu, tak táto vláda si dala do programového vyhlásenia vlády, že navrhne nový zákon, ktorý bude pojednávať o voľbe prezidenta Policajného zboru. Stredná zlatá cesta je tá, že minister si ho nemenuje sám, minister si ho nevyberá sám, ale zároveň policajný prezident nie je vyberaný na ulici. Stransparentnili sme to dosť jasne. Je to dvojkolová voľba, v prvom kole je komisia, ktorá sa, ktorá je zložená z odborníkov, ktorí sa rozumejú činnosti Policajného zboru, a títo posudzujú jednotlivých kandidátov, ktorí sa dobrovoľne prihlásia do voľby, a títo kandidáti predložia stratégiu rozvoja a vedenia Policajného zboru.
To, že či majú byť v Policajnom zbore, nemajú byť v Policajnom zbore, ako pán Galko povedal, tam sú siahodlhé diskusie a my sme v rámci medzirezortného pripomienkovania dostali 170 pripomienok, z toho asi 40 bolo zásadných. Bavíme sa o tom, že táto komisia rozhodne o niektorých kandidátoch, ktorí sú podľa nej vhodní, idú do ďalšieho kola na verejný híring, do branno-bezpečnostného výboru, čo je znovu ďalšie kolo, čím stransparentňujeme výber, čím odbúravame kompetenciu ministra vnútra, aby osobne pôsobil na toho svojho kandidáta, ktorého chce menovať.
To, že či trojpätinová väčšina, dvojtretinová väčšina pri odvolávaní, to je zase výsledok nášho rokovania o zásadnej pripomienke, ktorú dala Generálna prokuratúra. Máme za to, že trojpätinová väčšina pri odvolávaní je preto, aby sme zaistili, že pán policajný prezident nebude pri hocijakom čine, ktorý si zmyslí koalícia, opozícia, odvolávaný len tak a len na základe skutočného písomného odôvodnenia.
Rokovali sme s verejnosťou pri jednotlivých pripomienkach a musím povedať, že aj verejnosti sme vyšli v ústrety. Príklad poviem, že my sme mali podmienku v prvom návrhu zákona, že policajný prezident musí mať alebo kandidát musí mať odslúžených minimálne 15 rokov v Policajnom zbore, znížili sme to na desať. Tak isto sme hovorili, že musí mať nejaký dosiahnutý vek, pokiaľ sa chce prihlásiť do tejto kandidatúry. Ten vek sme tak isto zrušili, aby sme nelimitovali jednotlivých kandidátov.
Tak isto sme vyšli v ústrety, čo sa týka aj volebného obdobia alebo teda funkčného obdobia prezidenta. V prvom návrhu bolo sedem rokov, potom bol bezlimitne, teraz je štyri roky, dvakrát za sebou môže byť do tohto obdobia alebo do tejto funkcie menovaný.
Ďalej inšpekcia. Odznelo tu...
Ešte sa vrátim k policajnému prezidentovi. Čo sa týka komisie, stále tu hovoríme o nejakých príkladoch, zahraničie, ako je to u nás. Ja len chcem podotknúť, že keď sa pozeráme veľmi často do Čiech tam policajný prezident je menovaný síce parlamentom na návrh ministra vnútra, ale komisiu si určuje minister. Komisia nie je ani zákonom určená, akých kandidátov má minister má dať do komisie, ktoré vyberajú policajného prezidenta, takže myslím si, že sme ešte nie o krok, ale možno aj o tri kroky vpred.
A čo sa týka inšpekcie, tak isto si myslím, že tie názory boli rôznorodé. My sme sa snažili nájsť kompromis. Inšpekcia pod ministerstvom vnútra, inšpekcia úplne odtrhnutá a vyňatá spod kompetencie ministra vnútra, tak ako je to v Čechách od roku 2012, efektivita celého GIPS-u klesla na polovicu. Nemajú vlastnú operatívnu činnosť, to znamená, že nápad trestnej činnosti policajtov sa znížilo o 50 %, dostali sa tam personálne ľudia, ktorí skutočne odišli frustrovaní z Policajného zboru, a vznikajú tam, tak ako povedal pán poslanec Krajniak, vojny a sú tam dve polície, jedna polícia normálna, jeden GIPS a robia si navzájom skutočne len napriek.
My sme zvolili model, kedy hovoríme o tom, že inšpekcia ministra vnútra, inšpekcia ministerstva vnútra bude nezávislá a nezávislejšia v tom duchu, že vytvorí sa na úrovniach krajskej prokuratúry odbor, ktorý bude špeciálne dozorovať všetky trestné konania a vyšetrovania trestných činov policajtov. Zároveň hovoríme o tom, že šéf úradu inšpekčnej služby bude tak isto volený dvojkolovou voľbou a bude ho menovať vláda a on sa bude zodpovedať vláde. Áno, bude sa zodpovedať vláde za tú činnosť, ktorú robí inšpekcia v rámci ozbrojených zložiek. V tomto prípade je dohoda s ministerstvom spravodlivosti, a preto hovoríme o ozbrojených zložkách, pretože ide o vyšetrovanie trestných činov policajtov a o vyšetrovanie trestných činov príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Sme otvorení, ak skutočne tento navrhovaný postup bude efektívny, nemáme problém, ako pán poslanec Fedor, Martin Fedor hovoril, sa baviť aj s inými rezortami o tom, že inšpekcia môže byť jednoliata alebo môže byť unikátna pre všetky ozbrojené zložky.
Ďalej som tu počula ešte, ešte nejaké kritiky ohľadne kariérneho postupu, ja si len, myslím, že to bola pani poslankyňa Remišová, dovolím si pripomenúť, že kariérny postup riešime rámcovo v článku III presne v tejto novele, bod 16 paragraf 33 odsek 3. A tak isto aj nezávislosť vyšetrovateľov, to myslím, hovoril pán poslanec Beblavý, sa posilňuje v čl. I bod 4 paragraf 7 odsek 1.
To je z mojej strany všetko, skutočne, ako som povedala na začiatku, ten tretí filozofický prúd, ktorý tu existuje reprezentuje parlamentnú väčšinu a reprezentuje tento návrh zákona, ktorý dnes predkladám.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2018 8:51 - 9:06 hod.

Denisa Saková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené, vážené dámy, teda vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som teda uviedla predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Predložený návrh zákona bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala presadzovať inštitucionálne posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov, vytvoriť podmienky pre vznik odboru na prokuratúre, ktorý bude osobitne dohliadať na postihovanie trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených zborov a posilniť kompetenciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v oblasti dohľadu nad dodržiavaním zákonnosti postupov príslušníkov ozbrojených zborov. Okrem toho sa na základe programového vyhlásenia majú vytvoriť podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možností jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody.
V súlade s cieľom posilnenia nezávislosti kontroly ozbrojených zborov sa v zákone o Policajnom zbore kreuje samostatný útvar Policajného zboru –Úrad inšpekčnej služby, ktorý bude vyšetrovať trestnú činnosť príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, teda príslušníkov Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže. Úrad inšpekčnej služby bude tiež kontrolovať zákonnosť postupu príslušníkov Policajného zboru mimo trestného konania. Riadenie tohto úradu je vyčlenené z pôsobnosti prezidenta Policajného zboru a je zverené riaditeľovi Úradu policajnej inšpekcie, ktorý sa bude zodpovedať vláde. Okrem toho sa priamo v Trestnom poriadku vyšetrovatelia zaradení na Úrade inšpekčnej služby definujú ako samostatný orgán činný v trestnom konaní a prostredníctvom zmien v zákone o prokuratúre sa ustanovuje pôsobnosť krajskej prokuratúry v trestnom konaní vo veciach trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov.
Novela zákona o štátnej službe Policajného zboru napĺňa taktiež záväzok posilniť parlamentnú kontrolu menovania prezidenta Policajného zboru, obmedziť možnosti jeho odvolania. Prezidenta Policajného zboru síce bude naďalej menovať minister vnútra, ale iba z kandidátov, ktorí úspešne prešli výberovým dvojkolovým konaním pred odbornou komisiou a s ktorými súhlasil aj Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zákonom bude tiež stanovené jeho funkčné obdobie na 4 roky, pričom do tejto funkcie môže byť menovaný opätovne iba raz. Okrem dôvodov na odvolanie prezidenta Policajného zboru z funkcie, ktoré vyplývajú zo straty exaktne stanovených podmienok na výkon funkcie, môže odvolať aj brannobezpečnostný výbor na odôvodnené, písomné odôvodnenie ministra vnútra. Tieto dôvody však musí, ako som povedala, odobriť výbor pre obranu a bezpečnosť a môže odvolať prezidenta trojpätinovou väčšinou.
V súvislosti s transparentnejším výberom prezidenta Policajného zboru aj ustanovením taxatívnych dôvodov na jeho odvolanie sa posilňuje aj samotné postavenie prezidenta Policajného zboru, pretože vnútornú organizáciu a náplň činnosti útvarov jednotlivých organizačných štruktúr Policajného zboru bude minister vnútra určovať len na základe návrhu prezidenta Policajného zboru. Na rozdiel od súčasného stavu už nebude môcť minister vnútra vybrať z riadiacej pôsobnosti prezidenta Policajného zboru útvary Policajného zboru, ktoré sa podieľajú na odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov.
S cieľom zvýšiť transparentnosť vykonávania kontroly správnosti vybavovania sťažností smerujúcich proti postupu príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov sa navrhuje zaviesť do zákona o sťažnostiach osobitnú parlamentnú kontrolu ich vybavovania. V prípade, že boli využité všetky v súčasnosti existujúce mechanizmy na prešetrenie sťažnosti, respektíve prekontrolovanie správnosti jej vybavenia a napriek tomu sťažovateľ nie je spokojný s výsledkom vybavenia sťažnosti, bude sa môcť obrátiť na príslušný výbor Národnej rady slovenskej republiky, aby postup orgánu verejnej správy preskúmal. Výbor v prípade zistenia porušení pri vybavovaní sťažnosti bude postupovať podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Okrem problematiky menovania a odvolávania funkcionárov v Policajnom zbore sa do zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru zavádza aj nový druh štátnej služby a to štátna služba kadeta. Podľa súčasnej právnej úpravy sa do služobného pomeru z hľadiska veku môže prijať len občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov. Zavedením štátnej služby kadeta bude možné prijímať do štátnej služby občanov od 18 rokov, teda aj bezprostredne po získaní stredoškolského vzdelania a účelom štátnej služby kadeta bude len získanie policajného vzdelania. Po jeho úspešnom ukončení sa kadet zaradí do prípravnej štátnej služby, čo znamená, že bude plynulo pokračovať v služobnom pomere. Doba štúdia počas štátnej služby kadeta sa pritom započítava do prípravnej štátnej služby, čím sa v tomto prípade celková doba prípravnej služby, ktorá je vo všeobecnosti dvojročná, skráti na polovicu.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Skryt prepis