Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15. 2. 2018 o 14:46 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 2. 2018 14:46 - 14:47 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. Ja uvedomujem si, že toto je kompetencia parlamentu, ale zase fungovanie justície patrí do vášho rezortu, a to, ako je zložená Súdna rada, pochopiteľne, veľmi významnou mierou ovplyvňuje aj činnosť všetkých všeobecných súdov.
Takže mňa teda mrzí, že tá voľba v parlamente dopadla takýmto spôsobom, že vlastne o dva hlasy bol zvolený kandidát, ku ktorému som vyslovil výhrady na základe informácií, ktoré sa ku mne dostali a ktoré boli verejne dohliadateľné a neskôr vystúpili na povrch aj ďalšie informácie, ktoré sa týkajú napríklad porušovania Zákonníka práce vo firme, kde je pán Mišík štatutárnym zástupcom. Ale teda to už bol zvolený, takže to mlieko je už rozliate.
Ale využijem túto príležitosť na doplňujúcu otázku, že či by ste nechceli nejako predstaviť tú novú členku a nového člena Súdnej rady, ktorých vláda nominovala, že prečo ste sa rozhodli práve ich vláde navrhnúť. Teda o týchto dvoch kandidátoch nie sú známe žiadne také pochybnosti, aké boli známe o pánovi Mišíkovi, ktorého zvolil parlament, ale tiež nejde o úplne najznámejšie mená z hľadiska verejnosti, takže si myslím, že aj z hľadiska Súdnej rady by bolo dobré, keby verejnosť dostala viac informácií.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14. 2. 2018 10:22 - 10:24 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Pčolinský, áno občania Slovenskej republiky nemohli pracovať v Nemecku a Rakúsku 7 rokov po vstupe do Európskej únie ale to bolo prechodné obdobie. Však prechodné obdobie je preto obchodné obdobie, že trvá nejakú dobu a potom skončí, dnes už môžu v Británii v iných krajinách mohli mohli občania Slovenskej republiky pracovať od začiatku a hojne túto možnosť využívali. Ja chápem, že v tomto riešite, v tomto zákone neriešite iba zamestnávanie cudzincov na Slovensku ale riešite aj problém agentúr dočasného zamestnávania a ich zneužívania povedzme na obchádzanie zákona. V poriadku len trebalo by potom fajn keby ste to napísali aj do dôvodovej správy, lebo v dôvodovej správe píšete píšete iba to tých cudzincoch. Čiže, samozrejme, že nikto vás nemôže nútiť, aby ste do dôvodovej správy napísali všetko čo má ten zákon riešiť ale to čo primárne ten zákon rieši v dôvodovej správe napísaní nie je a je tam napísané niečo čo s tým síce súvisí, ale priamo to ten zákon nerieši. No, ako gastarbeitri znižujú mzdy ľuďom, tak ja som povedal môj príklad Nemecka kde desaťročia boli zamestnávaní ľudia z Turecka, Talianska, Grécka, Portugalska a aká je životná úroveň v Nemecku, aké sú mzdy občanov Nemecka, to je naozaj chceme tvrdiť, že v dôsledku toho, že bol nemecký pracovný trh otvorený nie neregulovaný nie voľný pohyb pre cudzincov mimo. Poškodilo to životnú úroveň Nemcov? No a teda pán poslanec Kotleba, Kuzminová má izraelský pas preboha to čo tu riešite?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14. 2. 2018 9:58 - 10:10 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, na úvod sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Krajniakovi za to jeho úvodné vystúpenie, ktoré objasňoval niektoré veci, ktoré neboli zrejmé napríklad z dôvodovej správy, pretože v dôvodovej správe sa nerieši problém zamestnávania cez dočasné agentúry, čo sa rieši v paragrafovom znení a v dôvodovej správe sa hovorí najmä o tých cudzincoch a teda o obmedzení zamestnávania cudzincov, čiže iba na základe prečítania paragrafového znenia a dôvodovej správy som mal dojem, že predkladatelia riešia nejaký iný problém, ako deklarujú v dôvodovej správe. Resp. tie problémy sa samozrejme, že prekrývajú, ale podstata problému zamestnávania cez dočasné agentúry je trochu niečo iné ako obmedzenie zamestnávania cudzincov, čo napríklad riešili poslanci SMER-u minulý týždeň v tej novele zákona o službách zamestnanosti. Čiže áno rozumiem teraz trochu viac tým pohnútkam. Sereď nepochybne je problém, ale otázka je, že či to máme riešiť takýmto spôsobom, pretože zaznelo tu, že kontrola je nefunkčná. Inšpekcia nefunguje, kontrol prichádza tak, že o nej zamestnávatelia vedia a stihnú sa na ňu pripraviť. Zamestnanci sú zamestnávaní nelegálne. No však to je všetko porušovanie zákona, porušovanie pravidiel a na Slovensku máme veľmi často taký zvyk, že keď niečo nefunguje, nefunguje v zmysle, že sú nastavené nejaké pravidlá a tie sa nedodržiavajú, tak miesto toho, aby sa zabezpečilo, že sa pravidlá budú dodržiavať, tak zmeňme zákon a vymyslime si nejaké ďalšie, ďalšie pravidlo. Beriem ten argument, že opozičný poslanec nemôže prinútiť inšpektora práce, aby si svoju prácu vykonával poriadne a kontroly neboli dopredu avizované alebo iba formálne. Ale nemyslím si, že to riešenie s limitmi pre zamestnávanie prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania je dobrým riešením. Dobrým riešením je vynucovanie zákona. Dobrým riešením je postihovanie zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov nelegálne, ktorí inak porušujú zákon. Pán poslanec Uhrík tu hovoril, že SaS alebo OĽANO majú za ciel slabý štát. Ja teda nemôžem hovoriť ani za SaS ani za OĽANO, ale za OKS môžem hovoriť a teda určite je to názor aj SaS a OĽANO. Nikto tu nehovorí o slabom štáte. Tu nie je cieľ nikoho. Neviem, či existuje nejaká politická strana alebo politik, ktorí by sa usilovali o slabí štát. Pravica sa usiluje o štát, ktorý je štíhly, ale nie slabý. Štát má byť silný a práve o vynucovaní pravidiel a v zabezpečení toho, že keď schváli nejaký zákon parlament, tak výkonná moc má zabezpečiť, že sa zákony budú dodržiavať. A v súvislosti s tou poznámkou o tom, že chápeš, že v časoch konjunktúry potrebujú zamestnávatelia nabrať nejakých zamestnancov, o ktorých nepredpokladajú, že ich budú potrebovať 5 rokov. Tak aj na toto by mohlo byť liekom napríklad spružnenie trhu práce, čo sa týka možnosti rozviazania pracovného pomeru. Čo je samozrejme vnímané iba tak, že je to slabšia ochrana zamestnancov, že zamestnávateľ ich bude môcť len tak vyhodiť. Ale práve v takýchto situáciách je to aj cesta k tomu, aby zamestnávatelia boli ochotnejší prijímať zamestnancov do normálneho pracovného pomeru v časoch konjunktúry, keď budú mať menší problém s tým ukončiť ten pracovný pomer, keď už nebudú mať, nebudú mať prácu a nebude to také komplikované. Čo sa týka zamestnávanie cudzincov, tak tú debatu sme tu už absolvovali aj minulý týždeň práve pri novele, ktorú predkladali poslanci za stranu Smer sociálna demokracia teda otázka, či otvoriť slovenský pracovný trh pre cudzincov. Poslanci SMER-u navrhli zjednodušiť prijímanie cudzincov. Zároveň tam navrhli niektoré obmedzenia, sprísnenie niektorých pravidiel, čelili za to mohutnej kritike aj zo strany poslancov SME-RODINA aj zo strany poslancov Kotlebovej strany. Poslanci SMER-u sa k tomu zámeru len ostýchavo priznávali akoby sa za to hanbili. Ja som ich v tej veci podporil, lebo myslím si, že je to dobrá vec. Nehlasoval som za ten zákon, lebo tam boli iné veci, ktoré som nepovažoval za správne, ale samotnej diskusii som sa vyjadril za otvorenie pracovného trhu pre cudzincov. Perlička - tak výsledkom potom bola agentúrna správa, že otvoriť pracovný trh pre cudzincov je nesprávne, tvrdí poslanec Ondrej Dostál. Takže by som to rád uviedol aj touto cestou na pravú mieru. Ja si myslím, že otvoriť pracovný trh pre cudzincov je správne a potrebné. Vidím naozaj za tým, za tou, chápem tie problémy, o ktorých si hovoril vo vzťahu k Seredi, ale paušálne odmietanie zamestnávania cudzincov nie je podľa mňa vecný postoj. Nezodpovedá potrebám ekonomiky a nie je ani v záujme Slovenska a ľudí, ktorí tu žijú. Myslím si, že otvorenosť prospieva ekonomike. Platí to o obchode, platí to o podnikaní, platí to aj o zamestnávaní ľudí a napokon Európska únia je založená na voľnom pohybe nielen tovaru služieb a kapitálu, ale aj osôb, čo pôvodne bolo myslené ako voľný pohyb pracovnej sily. Čiže v rámci Európskej únie, ani keby sme chceli, tak tak toto nemôžeme zavádzať nejaké takéto kvóty, ale myslím si, že v časoch, keď sa ekonomike darí a keď zamestnávatelia hlásia, že majú problém zohnať zamestnancov, tak je prospešným opatrením, ak sa slovenská ekonomika, slovenský pracovný trh viac otvorí a budeme prijímať pracovníkov aj zo zahraničia. Napokon skúsenosti z Nemecka, Británie, Francúzka, Spojených štátoch Americký, krajín, kde majú väčšie množstvo, väčšie skúsenosti s imigráciou a teda s príchodom pracovníkov zo zahraničia. Nesvedčia o tom, že by gastarbajtri v Nemecku znižovali mzdy Nemcom alebo brzdili rozvoj nemeckej ekonomiky alebo brali prácu nemeckým zamestnancom. Samozrejme, že je úplne legitímna debata, že v akom množstve, z ktorých krajín, ako majú byť vzdelaní, akým procesom to má prichádzať, ale som presvedčený, že tento problém tu je. Dnes reálne tu je, že zamestnávatelia nie sú schopní zohnať, zohnať zamestnancov napriek tomu, že nemáme nulovú nezamestnanosť a tento problém aj smerom do budúcnosti bude a bude ešte väčší, pretože populácia bude starnúť. Nevyriešia to kolegovia z OĽANO sa neurazia, ale nevyriešia to opatrenia typu, že sa zvýšia rodinné prídavky alebo daňový bonus na dieťa. Budeme tu čeliť problému starnutia populácie a aj v tom kontexte budeme potrebovať prijímať zamestnancov aj zo zahraničia. Na záver by som povedal už len jednu drobnú poznámku. Iste všetci viete, že Anastázia Kuzminová vybojovala predvčera na olympijských hrách striebornú medailu a získala už svoju štvrtú olympijskú medailu. Prvú pre Slovensko na týchto olympijských hrách a zároveň jedinú zatiaľ a teda tie reakcie možno rozdeliť do dvoch typov. Jedni sa tešia prajú jej to, sú radi, že sa po druhom materstve opäť dostala do špičkovej formy, že Slovensko získalo medailu. Hovoria o našej Nasti, držia jej palce, aby nejakú ešte získala. No a tí druhí riešia, že je Ruska, že nie je Slovenka, že zobrala miesto v olympijskej výprave inej slovenskej reprezentantke. Slovenke, ktorá tam mohla byť, keby tam nebola Kuzminová a sú smutní z toho, lebo druhá slovenská reprezentantka obsadila 38 priečku a keby tam tá Kuzminová nebola, tak mohla byť 37. Ten prvý prístup by som nazval normálnym a ten druhý prístup považujem za čudný. Normálny prístup myslím v zmysle toho, že je to tak správne a zdá sa mi to logické, ale normálny aj v zmysle, že je to všeobecne rozšírené. Ten druhý prístup považujem za čudný aj z hľadiska...
===== .. to by som nazval normálnym, ten druhý prístup považujem za čudný. Normálny prístup myslím v zmysle toho, že je to tak správne a zdá sa mi to logické ale normálny aj v zmysle, že je to všeobecne rozšírené. Ten druhý prístup považujem za čudný aj z hľadiska toho, že ho, že sa mi zdá nesprávny ale aj z hľadiska toho, že neviem stretli ste s niekým takým kto by riešil, že nemali sme tú Kuzminovú poslať na olympiádu lebo lebo veď mohla byť Fialková nie 38 ale 37. Ja nie. A teda zvláštne je, že v debate o zamestnávaní cudzincov ten druhý prístup, ktorý som nazval čudným sa veľmi často objavuje a v jeho duchu sa argumentuje prečo by sme mali zatvoriť alebo aspoň obmedziť zamestnávanie cudzincov na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14. 2. 2018 9:58 - 10:10 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, na úvod sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Krajniakovi za to jeho úvodné vystúpenie, ktoré objasňoval niektoré veci, ktoré neboli zrejmé napríklad z dôvodovej správy, pretože v dôvodovej správe sa nerieši problém zamestnávania cez dočasné agentúry, čo sa rieši v paragrafovom znení a v dôvodovej správe sa hovorí najmä o tých cudzincoch a teda o obmedzení zamestnávania cudzincov, čiže iba na základe prečítania paragrafového znenia a dôvodovej správy som mal dojem, že predkladatelia riešia nejaký iný problém, ako deklarujú v dôvodovej správe. Resp. tie problémy sa samozrejme, že prekrývajú, ale podstata problému zamestnávania cez dočasné agentúry je trochu niečo iné ako obmedzenie zamestnávania cudzincov, čo napríklad riešili poslanci SMER-u minulý týždeň v tej novele zákona o službách zamestnanosti. Čiže áno rozumiem teraz trochu viac tým pohnútkam. Sereď nepochybne je problém, ale otázka je, že či to máme riešiť takýmto spôsobom, pretože zaznelo tu, že kontrola je nefunkčná. Inšpekcia nefunguje, kontrol prichádza tak, že o nej zamestnávatelia vedia a stihnú sa na ňu pripraviť. Zamestnanci sú zamestnávaní nelegálne. No však to je všetko porušovanie zákona, porušovanie pravidiel a na Slovensku máme veľmi často taký zvyk, že keď niečo nefunguje, nefunguje v zmysle, že sú nastavené nejaké pravidlá a tie sa nedodržiavajú, tak miesto toho, aby sa zabezpečilo, že sa pravidlá budú dodržiavať, tak zmeňme zákon a vymyslime si nejaké ďalšie, ďalšie pravidlo. Beriem ten argument, že opozičný poslanec nemôže prinútiť inšpektora práce, aby si svoju prácu vykonával poriadne a kontroly neboli dopredu avizované alebo iba formálne. Ale nemyslím si, že to riešenie s limitmi pre zamestnávanie prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania je dobrým riešením. Dobrým riešením je vynucovanie zákona. Dobrým riešením je postihovanie zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov nelegálne, ktorí inak porušujú zákon. Pán poslanec Uhrík tu hovoril, že SaS alebo OĽANO majú za ciel slabý štát. Ja teda nemôžem hovoriť ani za SaS ani za OĽANO, ale za OKS môžem hovoriť a teda určite je to názor aj SaS a OĽANO. Nikto tu nehovorí o slabom štáte. Tu nie je cieľ nikoho. Neviem, či existuje nejaká politická strana alebo politik, ktorí by sa usilovali o slabí štát. Pravica sa usiluje o štát, ktorý je štíhly, ale nie slabý. Štát má byť silný a práve o vynucovaní pravidiel a v zabezpečení toho, že keď schváli nejaký zákon parlament, tak výkonná moc má zabezpečiť, že sa zákony budú dodržiavať. A v súvislosti s tou poznámkou o tom, že chápeš, že v časoch konjunktúry potrebujú zamestnávatelia nabrať nejakých zamestnancov, o ktorých nepredpokladajú, že ich budú potrebovať 5 rokov. Tak aj na toto by mohlo byť liekom napríklad spružnenie trhu práce, čo sa týka možnosti rozviazania pracovného pomeru. Čo je samozrejme vnímané iba tak, že je to slabšia ochrana zamestnancov, že zamestnávateľ ich bude môcť len tak vyhodiť. Ale práve v takýchto situáciách je to aj cesta k tomu, aby zamestnávatelia boli ochotnejší prijímať zamestnancov do normálneho pracovného pomeru v časoch konjunktúry, keď budú mať menší problém s tým ukončiť ten pracovný pomer, keď už nebudú mať, nebudú mať prácu a nebude to také komplikované. Čo sa týka zamestnávanie cudzincov, tak tú debatu sme tu už absolvovali aj minulý týždeň práve pri novele, ktorú predkladali poslanci za stranu Smer sociálna demokracia teda otázka, či otvoriť slovenský pracovný trh pre cudzincov. Poslanci SMER-u navrhli zjednodušiť prijímanie cudzincov. Zároveň tam navrhli niektoré obmedzenia, sprísnenie niektorých pravidiel, čelili za to mohutnej kritike aj zo strany poslancov SME-RODINA aj zo strany poslancov Kotlebovej strany. Poslanci SMER-u sa k tomu zámeru len ostýchavo priznávali akoby sa za to hanbili. Ja som ich v tej veci podporil, lebo myslím si, že je to dobrá vec. Nehlasoval som za ten zákon, lebo tam boli iné veci, ktoré som nepovažoval za správne, ale samotnej diskusii som sa vyjadril za otvorenie pracovného trhu pre cudzincov. Perlička - tak výsledkom potom bola agentúrna správa, že otvoriť pracovný trh pre cudzincov je nesprávne, tvrdí poslanec Ondrej Dostál. Takže by som to rád uviedol aj touto cestou na pravú mieru. Ja si myslím, že otvoriť pracovný trh pre cudzincov je správne a potrebné. Vidím naozaj za tým, za tou, chápem tie problémy, o ktorých si hovoril vo vzťahu k Seredi, ale paušálne odmietanie zamestnávania cudzincov nie je podľa mňa vecný postoj. Nezodpovedá potrebám ekonomiky a nie je ani v záujme Slovenska a ľudí, ktorí tu žijú. Myslím si, že otvorenosť prospieva ekonomike. Platí to o obchode, platí to o podnikaní, platí to aj o zamestnávaní ľudí a napokon Európska únia je založená na voľnom pohybe nielen tovaru služieb a kapitálu, ale aj osôb, čo pôvodne bolo myslené ako voľný pohyb pracovnej sily. Čiže v rámci Európskej únie, ani keby sme chceli, tak tak toto nemôžeme zavádzať nejaké takéto kvóty, ale myslím si, že v časoch, keď sa ekonomike darí a keď zamestnávatelia hlásia, že majú problém zohnať zamestnancov, tak je prospešným opatrením, ak sa slovenská ekonomika, slovenský pracovný trh viac otvorí a budeme prijímať pracovníkov aj zo zahraničia. Napokon skúsenosti z Nemecka, Británie, Francúzka, Spojených štátoch Americký, krajín, kde majú väčšie množstvo, väčšie skúsenosti s imigráciou a teda s príchodom pracovníkov zo zahraničia. Nesvedčia o tom, že by gastarbajtri v Nemecku znižovali mzdy Nemcom alebo brzdili rozvoj nemeckej ekonomiky alebo brali prácu nemeckým zamestnancom. Samozrejme, že je úplne legitímna debata, že v akom množstve, z ktorých krajín, ako majú byť vzdelaní, akým procesom to má prichádzať, ale som presvedčený, že tento problém tu je. Dnes reálne tu je, že zamestnávatelia nie sú schopní zohnať, zohnať zamestnancov napriek tomu, že nemáme nulovú nezamestnanosť a tento problém aj smerom do budúcnosti bude a bude ešte väčší, pretože populácia bude starnúť. Nevyriešia to kolegovia z OĽANO sa neurazia, ale nevyriešia to opatrenia typu, že sa zvýšia rodinné prídavky alebo daňový bonus na dieťa. Budeme tu čeliť problému starnutia populácie a aj v tom kontexte budeme potrebovať prijímať zamestnancov aj zo zahraničia. Na záver by som povedal už len jednu drobnú poznámku. Iste všetci viete, že Anastázia Kuzminová vybojovala predvčera na olympijských hrách striebornú medailu a získala už svoju štvrtú olympijskú medailu. Prvú pre Slovensko na týchto olympijských hrách a zároveň jedinú zatiaľ a teda tie reakcie možno rozdeliť do dvoch typov. Jedni sa tešia prajú jej to, sú radi, že sa po druhom materstve opäť dostala do špičkovej formy, že Slovensko získalo medailu. Hovoria o našej Nasti, držia jej palce, aby nejakú ešte získala. No a tí druhí riešia, že je Ruska, že nie je Slovenka, že zobrala miesto v olympijskej výprave inej slovenskej reprezentantke. Slovenke, ktorá tam mohla byť, keby tam nebola Kuzminová a sú smutní z toho, lebo druhá slovenská reprezentantka obsadila 38 priečku a keby tam tá Kuzminová nebola, tak mohla byť 37. Ten prvý prístup by som nazval normálnym a ten druhý prístup považujem za čudný. Normálny prístup myslím v zmysle toho, že je to tak správne a zdá sa mi to logické, ale normálny aj v zmysle, že je to všeobecne rozšírené. Ten druhý prístup považujem za čudný aj z hľadiska...
===== .. to by som nazval normálnym, ten druhý prístup považujem za čudný. Normálny prístup myslím v zmysle toho, že je to tak správne a zdá sa mi to logické ale normálny aj v zmysle, že je to všeobecne rozšírené. Ten druhý prístup považujem za čudný aj z hľadiska toho, že ho, že sa mi zdá nesprávny ale aj z hľadiska toho, že neviem stretli ste s niekým takým kto by riešil, že nemali sme tú Kuzminovú poslať na olympiádu lebo lebo veď mohla byť Fialková nie 38 ale 37. Ja nie. A teda zvláštne je, že v debate o zamestnávaní cudzincov ten druhý prístup, ktorý som nazval čudným sa veľmi často objavuje a v jeho duchu sa argumentuje prečo by sme mali zatvoriť alebo aspoň obmedziť zamestnávanie cudzincov na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 2. 2018 18:26 - 18:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Blanár, rád by som sa vyjadril k dvom veciam z vášho vystúpenia. Jednak ten neštandardný postup, tomu som...
===== Pán poslanec Blanár, rád by som sa vyjadril k dvom veciam. Z vášho vystúpenia je takto neštandardný postup, tomu som tiež podobne ako kolega Suchánek celkom nerozumel, čo ste tým mysleli, pretože predloženie poslaneckého návrhu je štandardný postup. noda bene pokiaľ ide o opozičných poslancov, na tejto schôdzi sme mali diskusiu o návrhoch zákonov, ktoré predložili vaši poslaneckí kolegovia za stranu SMER - sociálna demokracia. Pritom bolo evidentné, že ide o vládne návrhy, ide o návrhy, ktoré boli pripravené na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ide o návrhy, ktoré boli súčasťou sociálneho balíčka SMER-u, ale nedalo tie návrhy ministerstvo do medzirezortného pripomienkového konania, čo by v tomto prípade bol štandardný postup, kde by sa k nim mohli vyjadriť sociálni partneri, verejnosť a pod., iné rezorty. Išlo to ako poslanecký návrh. A keď vám opoziční poslanci vyčítali, že obchádzate normálny proces, tak ste sa bránili, no však veď poslanci majú právo predkladať návrhy zákonov, tak čo nám to tu vyčítate. Vysvetlil som, že v tom prípade išlo o obchádzanie. Kolegovia nemajú možnosť dať svoj poslanecký návrh ako vládny návrh, dať ho do medzirezortného pripomienkového konania a podobne. A predložiť návrh ako poslanecký návrh je určite štandardnejší postup z hľadiska dosahov a možnosti verejnosti vyjadriť sa k tomu, než dávať niečo ako pozmeňovák v druhom čítaní, či už vo výbore alebo inde.
Druhá vec. Ja som zaregistroval, že pán poslanec Fico, pán predseda vlády Fico povedal, že zruší tieto doplnkové ordinačné hodiny. Tak teraz vy máte na to iný názor alebo odporujete premiérovi, alebo už sa to zmenilo?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 2. 2018 18:26 - 18:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Blanár, rád by som sa vyjadril k dvom veciam z vášho vystúpenia. Jednak ten neštandardný postup, tomu som...
===== Pán poslanec Blanár, rád by som sa vyjadril k dvom veciam. Z vášho vystúpenia je takto neštandardný postup, tomu som tiež podobne ako kolega Suchánek celkom nerozumel, čo ste tým mysleli, pretože predloženie poslaneckého návrhu je štandardný postup. noda bene pokiaľ ide o opozičných poslancov, na tejto schôdzi sme mali diskusiu o návrhoch zákonov, ktoré predložili vaši poslaneckí kolegovia za stranu SMER - sociálna demokracia. Pritom bolo evidentné, že ide o vládne návrhy, ide o návrhy, ktoré boli pripravené na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ide o návrhy, ktoré boli súčasťou sociálneho balíčka SMER-u, ale nedalo tie návrhy ministerstvo do medzirezortného pripomienkového konania, čo by v tomto prípade bol štandardný postup, kde by sa k nim mohli vyjadriť sociálni partneri, verejnosť a pod., iné rezorty. Išlo to ako poslanecký návrh. A keď vám opoziční poslanci vyčítali, že obchádzate normálny proces, tak ste sa bránili, no však veď poslanci majú právo predkladať návrhy zákonov, tak čo nám to tu vyčítate. Vysvetlil som, že v tom prípade išlo o obchádzanie. Kolegovia nemajú možnosť dať svoj poslanecký návrh ako vládny návrh, dať ho do medzirezortného pripomienkového konania a podobne. A predložiť návrh ako poslanecký návrh je určite štandardnejší postup z hľadiska dosahov a možnosti verejnosti vyjadriť sa k tomu, než dávať niečo ako pozmeňovák v druhom čítaní, či už vo výbore alebo inde.
Druhá vec. Ja som zaregistroval, že pán poslanec Fico, pán predseda vlády Fico povedal, že zruší tieto doplnkové ordinačné hodiny. Tak teraz vy máte na to iný názor alebo odporujete premiérovi, alebo už sa to zmenilo?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 2. 2018 14:53 - 14:55 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Na fašistov reagovať nebudem, zvyšným trom kolegom ďakujem za ich reakcie.
Pán poslanec Kollár, pozatvárať ľudí, to sa asi zhodneme. Štát zlyhal a ak niekto porušil zákon, dopustil sa podvodu alebo iného trestného činu, má byť za to, má niesť za to zodpovednosť vrátane trestnoprávnej zodpovednosti. Ale to vaše vyjadrenie, že štát by mal byť zodpovedný, štát má prebrať zodpovednosť za nekonanie, dokonca ilustrované tým príkladom, ako rodič povie dieťaťu, že je tam nejaká horúca platňa. No, to je presne paternalizmus, dokonca aj sa to tak volá, že paternalizmus, že rodičovský prístup štátu k občanom ako k deťom. Samozrejme, že je to prístup, ktorý sa vo verejnej diskusii objavuje, je legitímny. Ja sa s ním nestotožňujem, je to presne to, o čom som hovoril, pravicové a ľavicové nazeranie na spoločnosť, či sa pozeráme na ľudí ako na slobodných jednotlivcov, ktorí zodpovedajú za svoje činy, alebo si myslíme, že štát má byť ich rodič, ktorý ich vedie za ručičku a ukazuje im, že tuto neklaď ruku alebo tam klaď ruku.
Ľudia, pán poslanec Fecko, ľudia verili v štát, no ešte raz, vysielanie niečoho vo verejnoprávnej televízii nie je prejavom nejakej štátnej vôle alebo záruky, že toto je posvätené štátom. Áno, štát zlyhal, nevytvoril legislatívne prostredie pre to, aby sa také veci nediali, nedokázal tomu zabrániť, ale tie peniaze im nevzal štát, tie peniaze im zobrali konkrétni ľudia. A nemyslím si, že je morálne odškodňovať ľudí, ktorí prišli o svoje peniaze tým, že ich investovali zle a naleteli podvodníkom, z peňazí všetkých daňových popla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 2. 2018 14:42 - 14:47 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Bublavý, chcem teda vám vyjadriť kompliment, pretože prihlásil som sa do rozpravy, aby som kritizoval návrh, ktorý predkladá pán poslanec Fecko, ale vy ste ma prinútili, aby som ho na úvod svojho vystúpenia trochu obhajoval.
Je úplne legitímne, ak chcete kritizovať nejaký návrh, ktorý predkladajú opoziční poslanci, ale kým to urobíte, tak si ho, prosím vás pekne, aspoň prečítajte, alebo aspoň ho preleťte! O čom to tu hovoríte?! Aký Kiska?! Tento zákon (reakcia z pléna), tento zákon rieši oklamaných klientov nebankových inštitúcií, ktorým boli sľúbené peniaze a podvodom ich nedostali. Nerieši problémy ľudí, ktorí si požičali peniaze a neboli ich schopní splácať. Ako vy nerozlišujete toto? (Reakcia z pléna.) Vy nerozlišujete toto? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Bublavý, poprosím vás.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nevykrikujte tu, máte sa možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou. Dobre.
Tak teraz tu, kvôli čomu som sa prihlásil. Začnem citátom: "Spoločnosť má k dispozícii obmedzené zdroje aj na financovanie solidarity. Ak by sa odškodnili títo klienti, bude menej peňazí na chorých, chudobných, študentov." Musím povedať, že s týmto citátom sa stotožňujem a veľmi často sa dnes hovorí o tom, že delenie na pravicu a ľavicu je už prekonané. To je niečo, čo kedysi fungovalo a dnes to už nefunguje. Myslím si, že to tak nie je, myslím si, že delenie na pravicu a ľavicu ešte stále má zmysel a tento návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, je práve pekným príkladom, že tomu tak je. Nemá to byť vulgárny spor medzi pravicou a ľavicou, kde ľavica tvrdí, že pravica nemá žiadne sociálne cítenie, nechce robiť žiadnu sociálnu politiku, chce, aby ľudia zomierali na uliciach a naopak, niektorí pravičiari si o akomkoľvek ľavicovom návrhu myslia, že je to komunizmus. Ja si myslím, že je to úplne legitímny spor, nazeranie na to, ako sa má robiť politika. Čo má robiť štát, za čo má zodpovedať jednotlivec a kde má tú zodpovednosť preberať štát. A aj ako pravičiar som presvedčený, že má byť nejaká sociálna politika štátu, že sú situácie, keď štát má vstúpiť do ekonomiky, do sociálnej politiky, má niekomu poskytnúť pomoc, ale myslím si, že situácia, o ktorej teraz rokujeme, teda odškodnenie klientov nebankových inštitúcií, nie je tou situáciou.
To, že boli vysielané reklamy na nebankové inštitúcie vo verejnoprávnej televízii, predsa nemôže byť argument v prospech toho, že štát, ale to nie sú nejaké, že štát si vytlačí peniaze, to sú peniaze, ktoré vyberie od daňových poplatníkov a dá ich niekomu inému. A keď ich dáva od zdravých ku chorým, alebo od ľudí, ktorí zarábajú, ľuďom, ktorí nedokážu sa sami o seba postarať, tak je to legitímne. Ale keď ich dáva na odškodnenie alebo má dávať na odškodnenie niekoho, kto tie peniaze niekam investoval vo vidine, že na tom zarobí, a potom sa ukázalo, že na tom nezarobil, že o tie peniaze prišiel, toto nie je úloha štátu. A nie je to úloha štátu napriek tomu, že to kedysi tvrdil Fico, Mečiar, Slota. A áno, tento aspekt vášho návrhu a jeho opätovného predkladania oceňujem. Oceňujem, že ako tu zaznelo, nastavujete zrkadlo Robertovi Ficovi a jeho sľubom, ale predkladaním návrhu zákona, ktoré nie sú dobré, pripomínať im, že mal kedysi nejaký sľub, ktorý nebol dobrý, neviem, či je to, neviem, či je to najlepšia cesta.
Zopakujem ten citát: Spoločnosť má k dispozícii obmedzené zdroje aj na financovanie solidarity, aj na financovanie solidarity. Ak by sme, ak by sa odškodnili títo klienti, bude menej peňazí. Autorom tohto výroku je Eugen Jurzyca, ktorý ho povedal ešte v roku 2007, vtedy ešte nebol politikom, bol analytikom a hodnotil jeden z nesplnených sľubov vtedajšej prvej vlády Roberta Fica. A napriek tomu, že odvtedy už uplynulo takmer 11 rokov, myslím si, že jeho slová platia naďalej.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13. 2. 2018 10:49 - 10:54 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som nielen ako spravodajca podporil tento návrh zákona. Reaguje na dôležitú tému, pretože verejní činitelia sa, žiaľ, na Slovensku často správajú nezodpovedne a cestou k posilneniu tej zodpovednosti by mohlo byť aj zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov za škodu spôsobenú štátu alebo teda samospráve. Samozrejme, ako už pán poslanec Grendel povedal, je to otvorené, či práve takto má vyzerať tá úprava alebo ju možno aj nejako zmeniť. Tam, samozrejme, treba dbať na to, aby boli, bola hmotná zodpovednosť verejných činiteľov vyvodzovaná naozaj za konanie, ktoré je v rozpore s verejným záujmom, pretože nie je účelom sankcionovať rozhodnutia, ktoré nemajú charakter porušovania verejného záujmu, ale môžu byť povedzme vecou iného názoru, lebo mnohokrát v praxi sú veci nejednoznačné. A to, že niekto má iný názor, neznamená hneď, že nekoná vo verejnom záujme. Ale to je, samozrejme, skôr téma na diskusiu v druhom čítaní alebo teda ak nebude ten návrh schválený, tak pri opätovnej diskusii o prijímaní takéhoto zákona. A možno potom bude tam dôležitá aj samotná súdna prax, ktorá nejakým spôsobom vyprofiluje celú túto tému.
To, ale čo mňa zaujalo ešte viac ako tá hlavná téma, je ten náhradný spôsob uplatňovania zodpovednosti. A hlavný spôsob uplatňovania zodpovednosti je, samozrejme, že konaním zo strany štátu. Ale keď štát nekoná, tak v návrhu zákona je obsiahnutá, nazvime to, občianska žaloba, teda fyzická osoba upozorní štátny orgán, že došlo k škode a že by mal uplatňovať zodpovednosť. A keď ten štátny orgán sám nekoná, tak dotyčný občan môže sám podať žalobu. Je to v podstate súkromná žaloba vedená vo verejnom záujme. Je to koncept, ktorý je prebraný z amerického práva, ale nie je to niečo úplne cudzie, niečo, s čím by sme sa nestretli. Aj v slovenskom právnom systéme existuje podobná úprava v zákone o majetku obcí a v zákone o majetku vyšších územných celkov, ktoré tieto dotyčné právne úpravy dávajú obyvateľom obcí a obyvateľom vyšších územných celkov právo žalovať prevod majetku štátu alebo majetku samosprávy, ktorý sa neudeje v súlade s príslušnými pravidlami. Samozrejme, že tým kto by mal predovšetkým dbať o to, aby majetok, povedzme mesta, bol prevádzaný v súlade so zákonom, primárne by mali byť predstavitelia samosprávy, teda primátor, mestské zastupiteľstvo, ale keď oni porušujú zákon, tak je dobré, že existuje náhradná možnosť, existuje možnosť, že obyvatelia majú možnosť žalovať rozhodnutie o prevode majetku, ktoré je v rozpore so zákonom.
Rovnako si myslím, že ak raz bude prijatý zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, bude dobré, ak bude obsahovať aj ustanovenia o možnosti podania občianskej žaloby, pretože keď nekonajú orgány štátu, je dobré, aby občania mali možnosť konať v takýchto situáciách. A myslím si, že je to inšpiratívne a že treba sa pozrieť aj po iných situáciách, kde by takéto súkromné občianske žaloby vo verejnom záujme mohli nahrádzať nečinnosť, v niektorých prípadoch orgánov činných v trestnom konaní alebo iných štátnych orgánov, ktoré majú konať vo verejnom záujme a nekonajú. Takže aj z tohto hľadiska je ten návrh zaujímavý, prínosný a inšpiratívny.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13. 2. 2018 10:41 - 10:43 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis