Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

12. 12. 2017 o 15:18 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 15:18 - 15:27 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Prihlásil som sa do rozpravy, aby bola prípadne ešte možnosť reagovať, ktorá už nie je, keby som to využil ako záverečné slovo. Chcel by som reagovať teda najmä na kolegu Petráka. Asi som mal na úvod ja povedať, že som poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave a mestskej časti Bratislava - staré mesto. Rovnako ako kolegovia mali povedať, že sú mestskí poslanci v Bratislave a v Košiciach, a pán Petrák, že je starostom, aby teda nevznikli náhodou pochybnosti, že, že hovoríme v nejakom svojom záujme posilniť alebo jednu, druhú stranu. Ak keď teda verím, že nikto z nás to nehovoril preto, že je aktuálne poslancom alebo starostom, ale preto, že je to, že je o tom úprimne presvedčený, že by to tak malo, alebo v prípade pána Petráka, nemalo byť. Teda budem reagovať na kolegu Petráka a som rád, že niekto z vládnej koalície k tomu vystúpil a povedal svoj názor, povedal prečo nesúhlasí alebo s čím v našom návrhu nesúhlasí.
My to nestaviame tak, že dobré zastupiteľstvo a zlý nekompetentný starosta. Tak to tam nie je napísané a tak sme to ani nikdy, nikdy nepovedali. Faktom je, že niekedy dochádza ku konfliktom medzi, medzi týmito dvoma orgánmi samosprávy. A za kratší koniec obvykle ťahajú poslanci, nie starosta. A za kratší koniec ťahajú poslanci aj pri zmenách zákona o obecnom zriadení, pretože od roku 1990, ak sa niečo zmení na vzťahu týchto dvoch orgánov, tak sa zmení v prospech starostu, nie v prospech zastupiteľstva. A nie je to ani v polohe, ako pán poslanec Petrák hovorí, že nekompetentné zastupiteľstvo, tak ho treba vyvažovať nejakými občanmi, ktorí budú môcť chodiť na komisie alebo vystupovať na zastupiteľstve, ani tak to nie je. My rešpektujeme demokraciu, rešpektujeme, že starosta a zastupiteľstvo majú mandát od občanov, majú právo rozhodovať. To právo nemajú aktivisti, ale otvorenosť a transparentnosť predsa nie je protikladom demokracie. Je predpokladom a prirodzenou súčasťou demokracie. To, že sa občania, aj tí občania, ktorí nie sú nikým zvolení, majú právo vyjadriť k tomu, čo sa deje v ich štáte, alebo k tomu čo sa deje v ich obci či meste je predsa úplne prirodzené, správne a demokratické. Ale opakujem, nie priama demokracia, participácia transparentnosť, otvorenosť a potom to rozhodnutie urobí buď starosta alebo zastupiteľstvo podľa toho, kto, kto to má v náplni v zmysle zákona.
Nesúhlasil by som aj s tou nerovnosťou zbraní, že teda aktivisti používajú nejaké sociálne siete, letáky a neviem čo, je vo vzťahu predstaviteľov moci, či už samosprávnej alebo štátnej, nerovnosť vo vzťahu k občanom, pokiaľ ide o zbrane. Ale tá nerovnosť zbraní je v prospech ľudí, ktorí sú pri moci, ktorí sú v samospráve, ktorí rozhodujú. Tí aktivisti môžu niečo kritizovať, môžu niečo niekam napísať na Facebook, ale rozhoduje buď starosta alebo zastupiteľstvo. A aj ten priestor v médiách obvykle dostávajú predstavitelia moci oveľa väčší, nevpraviac o tom, na úrovni samosprávy často funguje nejaké obecné noviny, ktoré si vydáva samospráva a tam teda žiadna rovnosť zbraní nie je. Tam vo väčšine prípadov má oveľa väčší priestor a v tomto prípade najmä starosta alebo keď už tak poslanci, ale aktívni občania nie.
Druhý okruh, ktorému sa pán Petrák vyjadril, zástupca starostu, že sme to nepochopili, že zástupca má zastupovať starostu. K tomu dve veci. My nenavrhujeme, aby zastupiteľstvo volili niekoho napriek starostovi. Navrhujeme systém, že starosta navrhne, zastupiteľstvo zvolí. Čiže rozloženie tej zodpovednosti. A keď starosta nikoho takého nenájde, tak nebude nikto zvolený. A samozrejme, že možno uvažovať aj o inom systéme, že zástupca starostu by bol plne v rukách starostu, ale potom, potom načo, načo má byť z poslancov. Potom by bol lepší model, že tak ako v Amerike sa volí prezidenta a viceprezident, tak sa bude voliť primátor a viceprimátor a priamo občania si zvolia, že toto je ten, kto bude najbližšie štyri roky zastupovať starostu alebo primátora a keď sa mu niečo stane, tak nastúpi na jeho miesto. Je možné aj taký systém, ale to by bol ďalekosiahlejší zásah do ktorého sme nechceli ísť. Postavenie hlavného kontrolóra, no áno, hlavný kontrolór má byť nezávislý. Ale čo sa dnes píše v zákone, hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo, nie starosta. Úlohy hlavného kontrolóra: hlavný kontrolór predkladá obecnému zastupiteľstvu, nie starostovi, raz za 6 mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti. Predkladá správu o výsledkoch kontroly priamo obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom zasadnutí, nie starostovi. Predkladá obecnému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti nie starostovi, je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo, nie starosta. Práve toto chcete zmeniť vládnou novelou. A teda mimochodom ani hlavní kontrolóri, ktorí majú tiež svoju organizáciu, neboli prizvaní k tomu, aby sa podieľali na príprave vládneho návrhu novely zákona o obecnom zriadení, napriek tomu, že sa dožadovali, napriek tomu, že ten návrh v medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienkovali nebolo ich pripomienkam vyhovené. A ten podstatný problematický bod možnosť úkolovania hlavného kontrolóra starostom tam ostal.
A na záver, teda aby som aj dokumentoval, že nebolo to z vody uvarené, nie je to návrh pre návrh, umenie pre umenie, tak sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tej hromadnej pripomienky, ktorá bola základom pre poslanecký návrh novely zákona. A spomeniem len tých, ktorí na tom aktívne pracovali a dúfam, že na nikoho nezabudnem. A sú to aj ľudia, ako som spomínal, ľudia, ktorí majú o tom teoretické vedomosti ale aj ľudia z praxe. Vladimír Špánik, ktorý pre predsedom Združenia občanov miest a obcí Slovenska a zároveň poslancom obecného zastupiteľstva vo Vinodole, Marián Seman, právnik a občiansky aktivista člen ZOMOS, Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, Martin Kolárik, projektový manažér, výskumník Inštitútu SGI, politológ a teda pracovník Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK, Richard Ruterovský, poslanec Mestského zastupiteľstva Prešov, Jozef Mečiar, aktivista a bývalý zástupca primátora mesta Šaľa, Vladimír Dulan poslanec Miestneho zastupiteľstva Bratislava Karlova Ves, člen Správnej rady ZOMOS, Peter Uhlár, člen Správnej rady ZOMOS, poslanec Obecného zastupiteľstva Zlatá Baňa, Dušan Chrastina, revízor ZOMOS, bývalý hlavný kontrolór mesta Vrútky, Adrián Macko ===== aktivita a bývalý zástupca primátora mesta Šaľa, Vladimír Dulan poslanec Miestneho zastupiteľstva Bratislava Karlova Ves, člen Správnej rady ZOMOS, Peter Uhlár, člen Správnej rady ZOMOS, poslanec Obecného zastupiteľstva Zlatá Baňa, Dušan Chrastina, revízor ZOMOS, bývalý hlavný kontrolór mesta Vrútky, Adrián Macko, hlavný kontrolór mesta Krupina, Milina Verešová, poslankyňa Mestského zastupiteľstva Šaľa a hlavný kontrolór obce Šoporňa a Ivan Kuhn, poslanec Mestského zastupiteľstva Rožňava a analytik Konzervatívneho inštitútu. Čiže bolo to kolektívne dielo a vychádzalo z praxe z reálnych problémov.
Chápem, že pohľad starostu a starostov je iný ako pohľad poslancov a aktivistov, to je úplne legitímne. Ale opakujem, nie je to teória, sú to reálne praktické problémy, ktoré sa snažíme našim návrhom riešiť. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 15:18 - 15:27 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Prihlásil som sa do rozpravy, aby bola prípadne ešte možnosť reagovať, ktorá už nie je, keby som to využil ako záverečné slovo. Chcel by som reagovať teda najmä na kolegu Petráka. Asi som mal na úvod ja povedať, že som poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave a mestskej časti Bratislava - staré mesto. Rovnako ako kolegovia mali povedať, že sú mestskí poslanci v Bratislave a v Košiciach, a pán Petrák, že je starostom, aby teda nevznikli náhodou pochybnosti, že, že hovoríme v nejakom svojom záujme posilniť alebo jednu, druhú stranu. Ak keď teda verím, že nikto z nás to nehovoril preto, že je aktuálne poslancom alebo starostom, ale preto, že je to, že je o tom úprimne presvedčený, že by to tak malo, alebo v prípade pána Petráka, nemalo byť. Teda budem reagovať na kolegu Petráka a som rád, že niekto z vládnej koalície k tomu vystúpil a povedal svoj názor, povedal prečo nesúhlasí alebo s čím v našom návrhu nesúhlasí.
My to nestaviame tak, že dobré zastupiteľstvo a zlý nekompetentný starosta. Tak to tam nie je napísané a tak sme to ani nikdy, nikdy nepovedali. Faktom je, že niekedy dochádza ku konfliktom medzi, medzi týmito dvoma orgánmi samosprávy. A za kratší koniec obvykle ťahajú poslanci, nie starosta. A za kratší koniec ťahajú poslanci aj pri zmenách zákona o obecnom zriadení, pretože od roku 1990, ak sa niečo zmení na vzťahu týchto dvoch orgánov, tak sa zmení v prospech starostu, nie v prospech zastupiteľstva. A nie je to ani v polohe, ako pán poslanec Petrák hovorí, že nekompetentné zastupiteľstvo, tak ho treba vyvažovať nejakými občanmi, ktorí budú môcť chodiť na komisie alebo vystupovať na zastupiteľstve, ani tak to nie je. My rešpektujeme demokraciu, rešpektujeme, že starosta a zastupiteľstvo majú mandát od občanov, majú právo rozhodovať. To právo nemajú aktivisti, ale otvorenosť a transparentnosť predsa nie je protikladom demokracie. Je predpokladom a prirodzenou súčasťou demokracie. To, že sa občania, aj tí občania, ktorí nie sú nikým zvolení, majú právo vyjadriť k tomu, čo sa deje v ich štáte, alebo k tomu čo sa deje v ich obci či meste je predsa úplne prirodzené, správne a demokratické. Ale opakujem, nie priama demokracia, participácia transparentnosť, otvorenosť a potom to rozhodnutie urobí buď starosta alebo zastupiteľstvo podľa toho, kto, kto to má v náplni v zmysle zákona.
Nesúhlasil by som aj s tou nerovnosťou zbraní, že teda aktivisti používajú nejaké sociálne siete, letáky a neviem čo, je vo vzťahu predstaviteľov moci, či už samosprávnej alebo štátnej, nerovnosť vo vzťahu k občanom, pokiaľ ide o zbrane. Ale tá nerovnosť zbraní je v prospech ľudí, ktorí sú pri moci, ktorí sú v samospráve, ktorí rozhodujú. Tí aktivisti môžu niečo kritizovať, môžu niečo niekam napísať na Facebook, ale rozhoduje buď starosta alebo zastupiteľstvo. A aj ten priestor v médiách obvykle dostávajú predstavitelia moci oveľa väčší, nevpraviac o tom, na úrovni samosprávy často funguje nejaké obecné noviny, ktoré si vydáva samospráva a tam teda žiadna rovnosť zbraní nie je. Tam vo väčšine prípadov má oveľa väčší priestor a v tomto prípade najmä starosta alebo keď už tak poslanci, ale aktívni občania nie.
Druhý okruh, ktorému sa pán Petrák vyjadril, zástupca starostu, že sme to nepochopili, že zástupca má zastupovať starostu. K tomu dve veci. My nenavrhujeme, aby zastupiteľstvo volili niekoho napriek starostovi. Navrhujeme systém, že starosta navrhne, zastupiteľstvo zvolí. Čiže rozloženie tej zodpovednosti. A keď starosta nikoho takého nenájde, tak nebude nikto zvolený. A samozrejme, že možno uvažovať aj o inom systéme, že zástupca starostu by bol plne v rukách starostu, ale potom, potom načo, načo má byť z poslancov. Potom by bol lepší model, že tak ako v Amerike sa volí prezidenta a viceprezident, tak sa bude voliť primátor a viceprimátor a priamo občania si zvolia, že toto je ten, kto bude najbližšie štyri roky zastupovať starostu alebo primátora a keď sa mu niečo stane, tak nastúpi na jeho miesto. Je možné aj taký systém, ale to by bol ďalekosiahlejší zásah do ktorého sme nechceli ísť. Postavenie hlavného kontrolóra, no áno, hlavný kontrolór má byť nezávislý. Ale čo sa dnes píše v zákone, hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo, nie starosta. Úlohy hlavného kontrolóra: hlavný kontrolór predkladá obecnému zastupiteľstvu, nie starostovi, raz za 6 mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti. Predkladá správu o výsledkoch kontroly priamo obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom zasadnutí, nie starostovi. Predkladá obecnému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti nie starostovi, je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo, nie starosta. Práve toto chcete zmeniť vládnou novelou. A teda mimochodom ani hlavní kontrolóri, ktorí majú tiež svoju organizáciu, neboli prizvaní k tomu, aby sa podieľali na príprave vládneho návrhu novely zákona o obecnom zriadení, napriek tomu, že sa dožadovali, napriek tomu, že ten návrh v medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienkovali nebolo ich pripomienkam vyhovené. A ten podstatný problematický bod možnosť úkolovania hlavného kontrolóra starostom tam ostal.
A na záver, teda aby som aj dokumentoval, že nebolo to z vody uvarené, nie je to návrh pre návrh, umenie pre umenie, tak sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tej hromadnej pripomienky, ktorá bola základom pre poslanecký návrh novely zákona. A spomeniem len tých, ktorí na tom aktívne pracovali a dúfam, že na nikoho nezabudnem. A sú to aj ľudia, ako som spomínal, ľudia, ktorí majú o tom teoretické vedomosti ale aj ľudia z praxe. Vladimír Špánik, ktorý pre predsedom Združenia občanov miest a obcí Slovenska a zároveň poslancom obecného zastupiteľstva vo Vinodole, Marián Seman, právnik a občiansky aktivista člen ZOMOS, Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, Martin Kolárik, projektový manažér, výskumník Inštitútu SGI, politológ a teda pracovník Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK, Richard Ruterovský, poslanec Mestského zastupiteľstva Prešov, Jozef Mečiar, aktivista a bývalý zástupca primátora mesta Šaľa, Vladimír Dulan poslanec Miestneho zastupiteľstva Bratislava Karlova Ves, člen Správnej rady ZOMOS, Peter Uhlár, člen Správnej rady ZOMOS, poslanec Obecného zastupiteľstva Zlatá Baňa, Dušan Chrastina, revízor ZOMOS, bývalý hlavný kontrolór mesta Vrútky, Adrián Macko ===== aktivita a bývalý zástupca primátora mesta Šaľa, Vladimír Dulan poslanec Miestneho zastupiteľstva Bratislava Karlova Ves, člen Správnej rady ZOMOS, Peter Uhlár, člen Správnej rady ZOMOS, poslanec Obecného zastupiteľstva Zlatá Baňa, Dušan Chrastina, revízor ZOMOS, bývalý hlavný kontrolór mesta Vrútky, Adrián Macko, hlavný kontrolór mesta Krupina, Milina Verešová, poslankyňa Mestského zastupiteľstva Šaľa a hlavný kontrolór obce Šoporňa a Ivan Kuhn, poslanec Mestského zastupiteľstva Rožňava a analytik Konzervatívneho inštitútu. Čiže bolo to kolektívne dielo a vychádzalo z praxe z reálnych problémov.
Chápem, že pohľad starostu a starostov je iný ako pohľad poslancov a aktivistov, to je úplne legitímne. Ale opakujem, nie je to teória, sú to reálne praktické problémy, ktoré sa snažíme našim návrhom riešiť. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 12. 2017 15:04 - 15:05 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Budaj, na rozdiel od pána poslanca Mizíka, si myslím, že toto je politická záležitosť, že samospráva je jedným z výdobytkov novembra 89, pretože pred novembrom 89, za komunistickej totality sme tu žiadnu samosprávu nemali. Národné výbory neboli žiadnou samosprávou, národné výbory boli iba nejakou výkonnou zložkou Komunistickej strany, ktorá to všetko riadila, a preto by nám malo záležať na tom, aby samospráva fungovala dobre, aby samospráva fungovala čo najdemokratickejšie, transparentne a aby vytvárala priestor pre participáciu občanov, presne o tom je tá novela.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 12. 2017 14:48 - 14:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Žarnay, ďakujem za podporu návrhu zákona, ako ste povedali, viaceré z tých vecí, ktoré sú obsiahnuté v návrhu novely, nie sú nové, už dokonca v tomto volebnom období boli prerokovávané na pôde tohto parlamentu, či už z iniciatívy vás alebo poslancov z klubu OĽaNO a teda to len dokumentuje, že nie je to vycucané z prsta, nie je to niečo, čo sadne si nejaká skupinka analytikov a teraz si vymyslí, že no čo by sme v tom zákone zmenili, čo by sa tam ešte dalo vyšperkovať. Drvivá väčšina tých bodov reaguje na reálne problémy z praxe, my sa ich snažíme riešiť. Je mi teda jasné, že takáto rozsiahla novela zákona o obecnom zriadení predložená skupinou opozičných poslancov nemá veľké šance prejsť, ale však treba sa pripravovať aj na iné časy a je dobré mať spísané veci, ktoré by sa v zákone o obecnom zriadení mali zmeniť, raz tu budeme mať inú parlamentnú väčšinu a potom to bude stačiť vytiahnuť zo šuplíka a dať to pripomienkovať nielen nejakej skupinke nám blízkych ľudí ako to urobila táto vláda a toto ministerstvo vnútra, ale dať to na širokú diskusiu a potom to schváliť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 12. 2017 14:36 - 14:38 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Mizík, nie je to žiadny návrh pre návrh. Buď ste to nečítali alebo ste ma nepočúvali, alebo si len hudiete svoje. Ten návrh vychádza zo skúseností ľudí, ktorí sa samospráve venujú, ktorí sa samospráve venujú tým, že v nej fungujú ako poslanci, tým, že ju sledujú ako aktivisti alebo ju študujú ako zástupcovia mimovládnych organizácií. Návrh, ako som už spomínal, vychádza z hromadnej pripomienky Združenia občanov miest a obcí Slovenska a na jej príprave sa podieľali viacerí ľudia, ktorí majú aj praktické, aj teoretické vedomosti a skúsenosti z fungovania samosprávy a tie návrhy, väčšina tých návrhov, ktoré som spomínal a aj ďalších, ktoré sú v návrhu novely obsiahnuté, vychádzajú z reality, vychádzajú z praktických problémov, s ktorými sa samospráva vo svojej činnosti stretáva.
To, že sa hádajú poslanci so starostami alebo poslanci medzi sebou, no to sa volá demokracia. Nemôžeme mať všetci rovnaké názory. A spory existujú nielen v nejakých malých obciach, spory, hádky existujú trebárs aj v hlavnom meste. Včera pán podpredseda vlády Peter Pellegrini označil kolegov Budaja, Grendela a mňa za troch kráľov, pretože sme sa angažovali v jednej mestskej záležitosti a tiež sme sa hádali. Ale to patrí k demokracii a to je normálne, keď sa používajú argumenty, keď sa vecne argumentuje, je to úplne v poriadku.
A pokiaľ ide o to určovanie termínov, no keď sa zastupiteľstvo nedohodne, tak to určí starosta a bude to ako teraz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12. 12. 2017 14:26 - 14:35 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
do zastupiteľstva, aby teda sa takéto body dostali do návrhu programu zastupiteľstva a nemuseli byť až dodatočne schvaľované pri schvaľovaní programu ako niečo nové, čo má teda potom iný, iné postavenie, ako tie body, ktoré tam, ktoré tam boli od začiatku.
Navrhujeme znížiť kvórum na potvrdenie uznesenia, ktoré starosta nepodpísal z trojpätinovej väčšiny na nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov. Podobne je to v prípade prezidentom vrátených návrhov zákonov, pretože dnes, ak zastupiteľstvo schváli nejaké uznesenie, starosta ho nepodpíše a v zastupiteľstve nie je trojpätinová väčšina na potvrdenie toho uznesenia, tak starosta vlastne môže s dvoma pätinami plus jedným poslancom blokovať funkčnú väčšinu v zastupiteľstve. Čiže navrhujeme opäť niečo, čo poznáme z parlamentu, nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov.
Navrhujeme zaviesť voľbu zástupcu starostu na zastupiteľstve na návrh starostu. O tomto som, myslím, hovoril aj pri predkladaní vládnej novely, že pôvodne aj zástupcov starostu volilo zastupiteľstvo, potom nejaký čas zástupcov starostu volilo zastupiteľstvo na návrh starostu, čiže akoby sa to trochu vyvážilo a teraz si zástupcov starostu menuje sám starosta z radov poslancov. Čiže navrhujeme krok späť k tomu vyváženejšiemu modelu - nevrátiť to úplne do rúk zastupiteľstva a teda mimo kompetencie starostu, nech to navrhuje starosta, ale nech zástupca starostu má legitimitu aj tú, že je zvolený, zvolený zastupiteľstvom.
Poslednú vec, ktorú by som z tejto oblasti spomenul, je, že v zložení obecnej rady by sa malo prihliadať na zastúpenie poslaneckých klubov. Dnes je v zákone formulácia, že v zložení obecnej rady sa má prihliadať na zastúpenie politických strán a nezávislých poslancov. Možnože pred 25 rokmi takáto formulácia bola dostačujúca, dnes však už dostačujúca nie je, dnes nezávislých poslancov je oveľa viac a tiež sú istým spôsobom štruktúrovaní, zoskupení do nejakých buď skupín alebo často aj poslaneckých klubov a zloženie zastupiteľstva z hľadiska poslaneckých klubov hovorí o ňom viac, ako zloženie zastupiteľstva alebo zastúpenie, zastúpenie politických strán.
Tretia a posledná oblasť, o ktorej chcem hovoriť, je postavenie hlavných kontrolórov, kde jeden z najproblematickejších a možno z môjho pohľadu že úplne najhorší bod vládnej novely zákona o obecnom zriadení je návrh, aby hlavných kontrolórov mohli úkolovať aj starostovia. Dnes hlavný kontrolór má byť nezávislý, ale je orgánom zastupiteľstva. Zastupiteľstvo mu dáva úlohy, aby kontroloval činnosť starostu, činnosť úradu, činnosť, činnosť obecných firiem a organizácií. Ak aj starosta získa právo dávať úlohy kontrolórovi, tak sa toto jeho nezávislé postavenie a postavenie hlavného kontrolóra ako orgánu zastupiteľstva výrazne oslabí. A zasa je množstvo samospráv, kde to problém nebude, pretože tam starosta, keď si chce niečo skontrolovať, tak môže poveriť aj nejakého pracovníka obecného úradu cez nejakú vnútornú kontrolu, alebo keď je to dôležité, tak sa na to, sa obráti na kontrolóra a ten to skontroluje dobrovoľne, alebo povie zastupiteľstvu a zastupiteľstvo to uloží ako úlohu.
Problém by nastal v situácii, keby, keby sme schválili vládou navrhovanú zmenu v tých obciach, kde existuje nejaký spor medzi starostom a zastupiteľstvom a starosta keď bude chcieť eliminovať hlavného kontrolóra, tak ho jednoducho zahltí množstvom nepodstatných úloh, aby mu znemožnil alebo teda minimálne sťažil venovať sa dôležitým veciam, ktoré povedzme chce kontrolovať zastupiteľstvo.
My navrhujeme niektoré zmeny, ktoré by mohli posilniť nezávislosť postavenia kontrolóra. Navrhujeme napríklad zmeniť jeho súčasné postavenie de facto zamestnanca, ktorý uzatvára pracovný pomer na výkon funkcie, čiže nebude musieť starosta podpisovať pracovnú zmluvu. A opäť nie je to vymyslený problém. Existujú obce, kde, kde, mestá dokonca, kde starosta alebo primátor jednoducho nepodpísal pracovnú zmluvu kontrolórovi a tým zdržal nástup do funkcie.
Ďalej navrhujeme vytvoriť podmienky pre výkon kontroly zastupiteľstvom v situácii, keď nie je zvolený hlavný kontrolór z nejakého dôvodu. Čiže navrhujeme možnosť poveriť, dočasne poveriť niektorého z poslancov vykonávaním kontroly. Samozrejme, že malo by ísť iba o dočasné riešenie situácie, keď nie je zvolený hlavný kontrolór a teda aj tie podmienky, za ktorých by vykonával kontrolu, by neboli, neboli plnohodnotné, ale aspoň nejaká kontrola by mala existovať aj v situácii, keď nie je zvolený hlavný kontrolór.
Navrhujeme posilniť postavenie hlavného kontrolóra vo vzťahu k právnickým osobám, v ktorých má obec majetkovú účasť a iným osobám, ktoré nakladajú s majetkom obce, teda aby sa kontrolná právomoc nevzťahovala iba na tento, na tento majetok obce, pretože niektoré mestské firmy sa bránia kontrole s odôvodnením, že to nie je ich majetok, to nie sú, teda to nie je majetok obce, to nie je, to nie sú financie obce, to je majetok tých mestských firiem, pričom ide o stopercentne mestom vlastnenú akciovú spoločnosť.
Navrhujeme povinne zverejňovať výsledky kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra na webovom sídle obce a navrhujeme ďalšiu vec, ktorá by mohla posilniť pozíciu a nezávislosť hlavného kontrolóra ustanoveniami, ktoré sa týkajú útvaru hlavného kontrolóra a tento útvar by nemal fungovať ako jedno z mnohých oddelení, teraz už asi skôr mestských úradov, ako obecných úradov, ale malo by podliehať hlavnému kontrolórovi, aby hlavný kontrolór mal kontrolu nad útvarom, ktorý riadi a ktorý má slúžiť kontrole.
Máme teda pred sebou dva návrhy. Jeden návrh vám tu pred pár dňami predložil minister Kaliňák a odráža pohľad Združenia miest a obcí Slovenska, teda starostov a primátorov. Druhý návrh vám predkladá skupina opozičných poslancov. Vychádza z hromadnej pripomienky, ktorú iniciovalo Združenie občanov miest a obcí Slovenska ZOMOS a odráža pohľad poslancov zastupiteľstiev a aktívnych občanov.
Dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu pre náš poslanecký návrh.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 14:04 - 14:35 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, vládne návrhy novely zákona o obecnom zriadení bývajú obvykle pripravované v úzkej spolupráci so združením miest a obcí Slovenska ZMOS, ktoré reprezentuje predovšetkým starostov obcí a primátorov miest, to býva aj dôvodom prečo návrhy zmien v zákone, ktorý je kľúčový pre riadny chod samosprávy odrážajú zväčša pohľad starostov a primátorov. Na činnosti samosprávy sa však nepodieľajú len len starostovia a primátori. Sú to aj poslanci zastupiteľstiev, hlavní kontrolóri, prednostovia obecných úradov, zamestnanci obecných alebo mestských úradov, členovia komisií aj z radov ne poslancov, členovia výborov v mestských častiach aj z radov ne poslancov a aj široká občianska verejnosť. Dobrý zákon o obecnom zriadení by mal teda odrážať názory a záujmy všetkých aktérov samosprávy a mal by sa medzi nimi snažiť hľadať rovnováhu a vytvárať podmienky pre demokratický chod a transparentné fungovanie samosprávy. Na tejto schôdzi sme už rokovali a do druhého čítania a posunuli vládny návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorý do bodky spĺňa to, čo som tu hovoril o vládnych novelách zákona o obecnom zriadení. Bol pripravený v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska. Odráža postoje a záujmy starostov a primátorov a ignoruje návrhy, ktoré prišli zo strany občianskej verejnosti a zo strany poslancov obecných, mestských a miestnych zastupiteľstiev. A možno ešte výraznejšie ako inokedy, pretože tento návrh novely, ktorý sme už posunuli do druhého čítania ministerstvo vnútra pripravovala ako takú úlitbu pre ZMOS aby ešte v tomto volebnom období samosprávy bola schválená nejaká zmena a by si ZMOS mohol od čiarknuť, že presadil nejakú legislatívnu zmenu. O tom, že ministerstvo pripravuje v spolupráci so ZMOS-om návrh novely zákona o obecnom zriadení sa však dozvedela aj široká verejnosť a združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZMOS, ktoré reprezentuje zase inú časť samosprávy, skôr poslancov zastupiteľstiev a aktívnych občanov, aktivistov, vyzvalo ministerstvo vnútra, aby prizvalo k tvorbe návrhu zákona aj reprezentantov iných organizácií ako je už spomínaný ZMOS. Ako je združenie hlavných kontrolórov, ako sú mimovládne organizácie, ktoré sa venujú fungovaniu obecnej samosprávy. Ministerstvo vnútra Roberta Kaliňáka tuto výzvu ignorovalo, tak občianska verejnosť sa zapojila do medzi rezortného pripomienkového konania, kde však bol priestor pre presadenie akýchkoľvek zmien a ovplyvnenie konečnej podoby návrhu zákona, ktorý schválila vláda a ktorý šiel do parlamentu veľmi obmedzený. Keďže ministerstvo ignorovalo drvivú väčšinu nami predložených návrhov, predkladáme hromadnú pripomienku alebo podstatné body hromadnej pripomienky s ktorou sme pripomienkovali vládny návrh novely, alebo ministerský vtedy návrh novely, teraz ako poslanecký návrh, aby sme si mohli porovnať čo považuje za dôležité riešiť v zákone o obecnom zriadení vláda a čo opozícia, čo vidí ako dôležité ZMOS a čo ZOMOS. Čo starostovia a primátori a čo poslanci a aktívni občania. Chcel by som sa vyjadriť k trom okruhom, ktoré naša novela rieši. Tým prvým je posilnenie postavenie občianskej verejnosti vo vzťahu k samospráve, ktorá je transparentnejšie fungovanie samosprávy. Toto vo vládnej novele nie je riešené skoro vôbec, je tam možno nejaké jedno ustanovenie, že niečo sa má zverejňovať na webovom sídle, ale v transparentnosti a vo vytváraní podmienok pre participáciu občanov na činnosti samosprávy je ešte veľké množstvo vecí, ktoré by sa v zákone o obecnom zriadení mali zmeniť. Tú sú niektoré z nich. Navrhujeme zaviesť právo obyvateľa obce vystúpiť na rokovaní obecného zastupiteľstva. Dnes zastupiteľstvo sa môže rozhodnúť, že ak obyvateľ obce požiada o slovo, tak mu to slovo udelí. My navrhujem aby obyvateľ obce, mal právo vystúpiť pokiaľ prejaví záujem. Právo vystúpiť majú napríklad poslanci Národnej rady, ktorí nemusia byť obyvateľmi tej obce a obyvatelia obce majú určite oveľa väčší záujem na činnosti samosprávy svojej vlastnej obce ako poslanci Národnej rady, preto navrhujeme aby to čo je dnes možnosť, ktorá je závislá od ľubovôle zastupiteľstva bolo zakotvené ako právo, lebo sú obce, dokonca aj mestá, ktoré odmietajú udeľovať slovo vlastným občanom, ktorí sa chcú vyjadriť k nejakému prerokovávanému bodu alebo napríklad ich odkážu na to, že sa môžu vyjadriť v rámci bodu rôzne keď sú už body, ku ktorým sa chcel dotyčný vyjadriť dávno prerokované a odsúhlasené. Čiže to nemá prakticky význam. Navrhujeme zaviesť verejnosť rokovania komisií a výborov v mestských častiach, dnes sú zo zákona verejné zasadnutia zastupiteľstva, my chceme aby verejné boli aj zasadnutia komisií a výborov v mestských častiach. Najmä v komisiách ...
===== a odsúhlasené. Čiže to nemá praktický význam. Navrhujeme zaviesť verejnosť rokovania komisií a výborov v mestských častiach. Dnes sú zo zákona verejné zasadnutia zastupiteľstva. My chceme, aby verejné boli aj zasadnutia komisií a výborov v mestských častiach. Najmä v komisiách sa často oveľa detailnejšie rozdiskutovávajú problémy, ktoré sú potom predmetom rokovania zastupiteľstva a v komisiách je obvykle aj väčšia šanca presadiť nejakú zmenu alebo ovplyvniť výslednú podobu materiálu, podobne, ako som spomínal, že pri príprave návrhu zákona je väčšia šanca niečo doňho dostať alebo nejako ovplyvniť to čo pôjde ďalej než je napríklad už v medzirezortnom pripomienkovom konaní alebo nebodaj na rokovaní parlamentu, pokiaľ to nie je pozmeňovák koaličných poslancov, ktorý, ktorý niekto donesie na rokovanie výboru. Navrhujeme zaviesť inštitút hromadnej pripomienky verejnosti k návrhu nariadenia. Ministerstvá, ktoré predkladajú návrhy zákonov sú povinné dať ich do medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého sa môžu k návrhu zákona vyjadrovať iné ministerstvá, iné štátne organizácie alebo orgány, vybrané organizácie a inštitúcie, ale aj verejnosť. Ak sa verejnosť k nejakému návrhu zákona vyjadrí, tak predkladateľ toho návrhu zákona má povinnosť vysporiadať sa s tou pripomienkou, nie je povinný ju akceptovať, môže ju odmietnuť, ale mal by vysvetliť svoj postoj. V prípade, že sa s nejakou hromadnou pripomienkou k návrhu zákona stotožní 500 obyvateľov obce, 500 fyzických osôb alebo právnických osôb, pardon, tak sa musí uskutočniť rozporové konanie aj so zástupcami verejnosti. Opäť ministerstvo nie je povinné vyhovieť pripomienke, s ktorou sa stotožní viac ako 500 obyvateľov, lebo zodpovednosť má vláda, ministerstvo, parlament, tí majú legitimitu danú voľbami, ale občania, verejnosť majú právo sa vyjadriť a majú právo byť vypočutí. Toto, čo navrhujeme nie sú prvky priamej demokracie, nechceme nahrádzať rozhodovanie volených orgánov ad hoc činnosťou verejnosti, ktorá sa práve k nejakej téme aktivizuje, ale sú to prvky vedúcej k väčšej transparentnosti a vytvárajúce priestor pre participáciu občanov na činnosti samosprávy. A keď môžu ministerstvá rokovať s občanmi pri príprave návrhov zákonov, nie je najmenší dôvod, aby podobnú povinnosť nemali aj samosprávy pri príprave všeobecne záväzných nariadení.
Ďalej navrhujeme zaviesť povinné zverejňovanie návrhov uznesení a materiálov na rokovanie zastupiteľstva. Dnes zákon stanovuje čo sa má povinne, alebo čo sa musí povinne, povinne zverejňovať. Musí byť zverejnený program zastupiteľstva a z programu zastupiteľstva, pokiaľ nie sú k nemu priložené návrhy uznesení a materiálov, o ktorých sa bude rokovať, sa nedozvieme prakticky nič. Je potrebné v zmysle zákona zverejňovať návrhy všeobecne záväzných nariadení alebo návrhy, návrhy rozpočtu, ale bežné materiály, ktoré často obyvateľov obce zaujímajú viac alebo sa môžu dotknúť ich životov viac ako, ako povedzme návrh všeobecne záväzného nariadenia, zverejňované byť nemusia. Mnohé mestá a mnohé obce samozrejme materiály dopredu zverejňujú, nevidíme však dôvod, aby to bolo iba na ľubovôli samosprávy a aby, aby to robili iba tí dobrí, ktorí to robia z vlastnej iniciatívy. A navrhujeme im to stanoviť ako povinnosť. Navrhujeme zaviesť povinné zverejňovanie všetkých nariadení na webovom sídle obce s podobným návrhom už myslím prišli kolegovia z Klubu OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností, teda tak ako sú zákony zverejnené na jednom mieste v Zbierke zákonov v elektronickej forme a každý sa k nim môže dostať, tak je potrebné a správne, aby aj obecné zákony, ktorými sú všeobecne záväzné nariadenia a ktoré sú tak isto všeobecne záväzné na území obce boli verejne prístupné a nielen formou, že si niekto zájde na obecný úrad a tam si to všeobecne záväzné nariadenie vypýta.
Navrhujeme rozšíriť povinnosť, ktorá je inde stanovená, že sa zverejňuje návrh rozpočtu obce, aby sa zverejňovali aj návrhy na každú zmenu rozpočtu obce. Pri istom výklade možno dospieť aj, aj k tomu, že už dnes by sa to malo robiť, že keď sa zverejňuje návrh rozpočtu obce tak, aj keď sa mení rozpočet, tak má byť, tak má byť rovnaký postup, má byť ten návrh zverejnený a má mať verejnosť možnosť sa k tomu návrhu vyjadriť. Ale nie vždy sa to tak robí a preto navrhujeme aj toto zaviesť ako explicitnú podmienku. Navrhujeme ďalej zaviesť prísnejšie podmienky pre možnosť neverejného zasadnutia zastupiteľstva. Zastupiteľstvá zasadajú verejne, ale pri splnení určitých podmienok je možné vyhlásiť zasadnutie za neverejné. Navrhujeme sprísniť tieto podmienky, lebo podľa dnešného výkladu je možné vyhlásiť zasadnutie za neverejné, aj keď nie sú splnené tie podmienky, o ktorých sa rokuje, či keď sa preberá nejaká utajovaná skutočnosť alebo podobne. Čiže, pokiaľ nie sú zákonné dôvody, tak zastupiteľstvo by malo byť verejné.
Druhý okruh, o ktorom by som chcel hovoriť je vyváženejší vzťah medzi obecným zastupiteľstvom a starostom. Od začiatku, od kedy bolo v roku 1990 schválený zákon o obecnom zriadení sa moc na začiatku pomerne rovnomerne rozložená medzi zastupiteľstvá a starostov presúva stále viac do rúk starostov. A aj Kaliňákova novela ZMOS-om presadená v tomto duchu ide napríklad redukovať počty poslancov v mestách a vo väčších obciach, čo rovnako bude znamenať oslabenie zastupiteľstiev ako protiváhy starostom. Bolo tu avizované, že príde nejaký pozmeňovák aj z radov koalície, keďže aj koaliční poslanci sú s tým niektorí nespokojní. Ale nič, čo by znamenalo vyváženejší vzťah zastupiteľstiev a starostov vo vládnom návrhu novely nie je. Spomeniem niektoré body, ktoré sa týkajú tejto témy a ktoré sú obsiahnuté v našom poslaneckom návrhu. Navrhujeme preniesť rozhodovanie o termínoch zasadnutia zastupiteľstva zo starostu na zastupiteľstvo. Zastupiteľstvo zvoláva, vedie a jeho program určuje alebo navrhuje starosta. Zastupiteľstvo je tak svojím spôsobom nesvojprávny orgán, ktorý si nemôže samo určiť kedy sa chce zísť. Platí to o riadnych zasadnutiach a platí to nakoniec aj o mimoriadnych zasadnutiach, ktoré iniciujú poslanci. A opäť to nie je len také číre špekulovanie. Je to v niektorých prípadoch praktický problém, že v malej obci napríklad sa poslanci dohodli, že sa budú stretávať v piatok poobede, lebo vtedy môžu bez toho, aby si brali dovolenky. Niektorí z nich nepracujú v obci. No a starosta just zvolá zastupiteľstvo na stredu, keď tam niektorí nie sú, alebo ho zvolá na, zvolá na pracovný čas. Samozrejme, že je množstvo miest a obcí, kde toto nie je problém, kde sa starosta a poslanci navzájom rešpektujú, kde sa vopred buď schvaľuje nejaký plán zasadnutí zastupiteľstva, alebo aspoň berie na vedomie a ten starosta ho rešpektuje a deň a hodina, keď zasadá zastupiteľstvo sú výsledkom dohody alebo aspoň odsúhlasenia samotným zastupiteľstvom. Ale sú obce, kde to tak nie je. A preto navrhujeme, aby zastupiteľstvo získalo právomoc určiť termín, kedy bude rokovať, aby mohlo určiť aj konkrétny termín, kedy bude rokovať, aby mohlo určiť, určiť obvyklý deň v týždni a hodinu v týždni, keď sa má konať zasadnutie zastupiteľstva. A aby v prípade, že skupina poslancov navrhne zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva, mali možnosť navrhnúť aj termín zasadnutia zastupiteľstva.
Ďalej navrhujeme, aby sa zabezpečilo zverejňovanie poslaneckých návrhov, vrátane návrhov všeobecne záväzných nariadení. Dnes poslanci samozrejme, že môžu navrhovať uznesenia, navrhovať na schvaľovanie materiály zastupiteľstvu. Dokonca aj navrhovať všeobecne záväzné nariadenia, ale nemajú dosah na to, či sa tieto materiály, ktoré navrhnú aj zverejnia na webovej stránke mesta alebo na úradnej tabuli, keď zákon predpokladá zverejňovanie nejakého typu materiálu na úradnej tabuli alebo na webovom sídle. Preto navrhujeme, aby zákon obsahoval mechanizmus, že keď s návrhom príde aj poslanec, tak obecný úrad zabezpečí, aby návrh vrátane návrhu všeobecne záväzného nariadenia bol zverejnený zákonom alebo aj nejakými vnútornými predpismi samosprávy predpísaným spôsobom.
Navrhujeme zaviesť povinnosť starostu informovať všetkých poslancov a verejnosť o nepodpísaní uznesenia zastupiteľstva. Starosta má právo nepodpísať schválené uznesenie, keď sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je nevýhodné pre obec. Dnes je povinný takéto rozhodnutie prerokovať v obecnej rade, ak je zriadená. Vládny návrh prichádza s myšlienkou, že treba aj tohoto sa zbaviť, lebo je to formalita, lebo obecná rada nemôže, nemôže zaviazať starostu aby, aby to podpísal. Čo opäť bude oslabenie poslancov a oslabenie informovanosti poslancov. Tak bez ohľadu na to ako dopadne ten vládny návrh my sme presvedčení, že poslanci, ale aj verejnosť by mali byť informovaní o tom, ktoré uznesenie starosta alebo primátor nepodpísal a mali by byť informovaní aj o dôvodoch pre ktoré to urobil. A teda dôvodmi nemyslím, že sa tam zopakuje zákonná formulácia, lebo sa domnievam, že uznesenie je nevýhodné pre obec, bodka. Ale starosta by mal vysvetliť, prečo uznesenie nepodpísal tak, ako prezident, keď vráti návrh zákona parlamentu, nepodpíše ho, vráti ho na opätovné prerokovanie, tak nepovie iba domnievam sa, že zákon je v rozpore s ústavou, ale napíše tie dôvody, pre ktoré si myslí, že ten zákon by v tej podobe ako ho schválil parlament nemal platiť. Čiže, ak by prešiel náš návrh, tak starosta by bol povinný informovať všetkých poslancov a bol by povinný zverejniť to rozhodnutie o nepodpísaní uznesenia.
Navrhujeme posilniť kontrolnú právomoc obecných zastupiteľstiev nad obchodnými spoločnosťami tým, že by zastupiteľstvá obecnými obchodnými spoločnosťami pochopiteľne tým, že by zastupiteľstvá schvaľovali niektoré, niektoré typy úkonov týchto, týchto obchodných spoločností, navrhujeme upraviť jednoznačnejšie odvolávanie štatutárnych a kontrolných orgánov obchodných spoločností a iných právnických osôb založených obcou, kde zákon hovorí iba o menovaní a to odvolávanie je už potom dané na vec výkladu. Navrhujeme upraviť, že zástupcov samosprávy ako zriaďovateľov do rád škôl menujú a odvolávajú alebo teda delegujú, delegujú zastupiteľstvá. Opäť niekde to tak je, že to robí zastupiteľstvo, niekde to robí starosta, niekde je to predmetom sporov. Navrhujeme upraviť prípravu návrhu programu zastupiteľstva a jeho dopĺňanie, aby o programe zastupiteľstva alebo návrhu programu zastupiteľstva nerozhodoval len starosta, ale ak sa napríklad zastupiteľstvo rozhodne, že na ďalšej schôdzi má byť zaradený nejaký bod alebo ak poslanci využijú svoju iniciatívu a predložia nejaký materiál v stanovenom termíne do, do zastupiteľstva, aby, aby teda sa takéto body dostali do návrhu programu zastupiteľstva a nemuseli byť až dodatočne schvaľované pri schvaľovaní programu ako niečo nové, čo má teda potom iný, iné postavenie ako tie body, ktoré
=====
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 14:04 - 14:35 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, vládne návrhy novely zákona o obecnom zriadení bývajú obvykle pripravované v úzkej spolupráci so združením miest a obcí Slovenska ZMOS, ktoré reprezentuje predovšetkým starostov obcí a primátorov miest, to býva aj dôvodom prečo návrhy zmien v zákone, ktorý je kľúčový pre riadny chod samosprávy odrážajú zväčša pohľad starostov a primátorov. Na činnosti samosprávy sa však nepodieľajú len len starostovia a primátori. Sú to aj poslanci zastupiteľstiev, hlavní kontrolóri, prednostovia obecných úradov, zamestnanci obecných alebo mestských úradov, členovia komisií aj z radov ne poslancov, členovia výborov v mestských častiach aj z radov ne poslancov a aj široká občianska verejnosť. Dobrý zákon o obecnom zriadení by mal teda odrážať názory a záujmy všetkých aktérov samosprávy a mal by sa medzi nimi snažiť hľadať rovnováhu a vytvárať podmienky pre demokratický chod a transparentné fungovanie samosprávy. Na tejto schôdzi sme už rokovali a do druhého čítania a posunuli vládny návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorý do bodky spĺňa to, čo som tu hovoril o vládnych novelách zákona o obecnom zriadení. Bol pripravený v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska. Odráža postoje a záujmy starostov a primátorov a ignoruje návrhy, ktoré prišli zo strany občianskej verejnosti a zo strany poslancov obecných, mestských a miestnych zastupiteľstiev. A možno ešte výraznejšie ako inokedy, pretože tento návrh novely, ktorý sme už posunuli do druhého čítania ministerstvo vnútra pripravovala ako takú úlitbu pre ZMOS aby ešte v tomto volebnom období samosprávy bola schválená nejaká zmena a by si ZMOS mohol od čiarknuť, že presadil nejakú legislatívnu zmenu. O tom, že ministerstvo pripravuje v spolupráci so ZMOS-om návrh novely zákona o obecnom zriadení sa však dozvedela aj široká verejnosť a združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZMOS, ktoré reprezentuje zase inú časť samosprávy, skôr poslancov zastupiteľstiev a aktívnych občanov, aktivistov, vyzvalo ministerstvo vnútra, aby prizvalo k tvorbe návrhu zákona aj reprezentantov iných organizácií ako je už spomínaný ZMOS. Ako je združenie hlavných kontrolórov, ako sú mimovládne organizácie, ktoré sa venujú fungovaniu obecnej samosprávy. Ministerstvo vnútra Roberta Kaliňáka tuto výzvu ignorovalo, tak občianska verejnosť sa zapojila do medzi rezortného pripomienkového konania, kde však bol priestor pre presadenie akýchkoľvek zmien a ovplyvnenie konečnej podoby návrhu zákona, ktorý schválila vláda a ktorý šiel do parlamentu veľmi obmedzený. Keďže ministerstvo ignorovalo drvivú väčšinu nami predložených návrhov, predkladáme hromadnú pripomienku alebo podstatné body hromadnej pripomienky s ktorou sme pripomienkovali vládny návrh novely, alebo ministerský vtedy návrh novely, teraz ako poslanecký návrh, aby sme si mohli porovnať čo považuje za dôležité riešiť v zákone o obecnom zriadení vláda a čo opozícia, čo vidí ako dôležité ZMOS a čo ZOMOS. Čo starostovia a primátori a čo poslanci a aktívni občania. Chcel by som sa vyjadriť k trom okruhom, ktoré naša novela rieši. Tým prvým je posilnenie postavenie občianskej verejnosti vo vzťahu k samospráve, ktorá je transparentnejšie fungovanie samosprávy. Toto vo vládnej novele nie je riešené skoro vôbec, je tam možno nejaké jedno ustanovenie, že niečo sa má zverejňovať na webovom sídle, ale v transparentnosti a vo vytváraní podmienok pre participáciu občanov na činnosti samosprávy je ešte veľké množstvo vecí, ktoré by sa v zákone o obecnom zriadení mali zmeniť. Tú sú niektoré z nich. Navrhujeme zaviesť právo obyvateľa obce vystúpiť na rokovaní obecného zastupiteľstva. Dnes zastupiteľstvo sa môže rozhodnúť, že ak obyvateľ obce požiada o slovo, tak mu to slovo udelí. My navrhujem aby obyvateľ obce, mal právo vystúpiť pokiaľ prejaví záujem. Právo vystúpiť majú napríklad poslanci Národnej rady, ktorí nemusia byť obyvateľmi tej obce a obyvatelia obce majú určite oveľa väčší záujem na činnosti samosprávy svojej vlastnej obce ako poslanci Národnej rady, preto navrhujeme aby to čo je dnes možnosť, ktorá je závislá od ľubovôle zastupiteľstva bolo zakotvené ako právo, lebo sú obce, dokonca aj mestá, ktoré odmietajú udeľovať slovo vlastným občanom, ktorí sa chcú vyjadriť k nejakému prerokovávanému bodu alebo napríklad ich odkážu na to, že sa môžu vyjadriť v rámci bodu rôzne keď sú už body, ku ktorým sa chcel dotyčný vyjadriť dávno prerokované a odsúhlasené. Čiže to nemá prakticky význam. Navrhujeme zaviesť verejnosť rokovania komisií a výborov v mestských častiach, dnes sú zo zákona verejné zasadnutia zastupiteľstva, my chceme aby verejné boli aj zasadnutia komisií a výborov v mestských častiach. Najmä v komisiách ...
===== a odsúhlasené. Čiže to nemá praktický význam. Navrhujeme zaviesť verejnosť rokovania komisií a výborov v mestských častiach. Dnes sú zo zákona verejné zasadnutia zastupiteľstva. My chceme, aby verejné boli aj zasadnutia komisií a výborov v mestských častiach. Najmä v komisiách sa často oveľa detailnejšie rozdiskutovávajú problémy, ktoré sú potom predmetom rokovania zastupiteľstva a v komisiách je obvykle aj väčšia šanca presadiť nejakú zmenu alebo ovplyvniť výslednú podobu materiálu, podobne, ako som spomínal, že pri príprave návrhu zákona je väčšia šanca niečo doňho dostať alebo nejako ovplyvniť to čo pôjde ďalej než je napríklad už v medzirezortnom pripomienkovom konaní alebo nebodaj na rokovaní parlamentu, pokiaľ to nie je pozmeňovák koaličných poslancov, ktorý, ktorý niekto donesie na rokovanie výboru. Navrhujeme zaviesť inštitút hromadnej pripomienky verejnosti k návrhu nariadenia. Ministerstvá, ktoré predkladajú návrhy zákonov sú povinné dať ich do medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého sa môžu k návrhu zákona vyjadrovať iné ministerstvá, iné štátne organizácie alebo orgány, vybrané organizácie a inštitúcie, ale aj verejnosť. Ak sa verejnosť k nejakému návrhu zákona vyjadrí, tak predkladateľ toho návrhu zákona má povinnosť vysporiadať sa s tou pripomienkou, nie je povinný ju akceptovať, môže ju odmietnuť, ale mal by vysvetliť svoj postoj. V prípade, že sa s nejakou hromadnou pripomienkou k návrhu zákona stotožní 500 obyvateľov obce, 500 fyzických osôb alebo právnických osôb, pardon, tak sa musí uskutočniť rozporové konanie aj so zástupcami verejnosti. Opäť ministerstvo nie je povinné vyhovieť pripomienke, s ktorou sa stotožní viac ako 500 obyvateľov, lebo zodpovednosť má vláda, ministerstvo, parlament, tí majú legitimitu danú voľbami, ale občania, verejnosť majú právo sa vyjadriť a majú právo byť vypočutí. Toto, čo navrhujeme nie sú prvky priamej demokracie, nechceme nahrádzať rozhodovanie volených orgánov ad hoc činnosťou verejnosti, ktorá sa práve k nejakej téme aktivizuje, ale sú to prvky vedúcej k väčšej transparentnosti a vytvárajúce priestor pre participáciu občanov na činnosti samosprávy. A keď môžu ministerstvá rokovať s občanmi pri príprave návrhov zákonov, nie je najmenší dôvod, aby podobnú povinnosť nemali aj samosprávy pri príprave všeobecne záväzných nariadení.
Ďalej navrhujeme zaviesť povinné zverejňovanie návrhov uznesení a materiálov na rokovanie zastupiteľstva. Dnes zákon stanovuje čo sa má povinne, alebo čo sa musí povinne, povinne zverejňovať. Musí byť zverejnený program zastupiteľstva a z programu zastupiteľstva, pokiaľ nie sú k nemu priložené návrhy uznesení a materiálov, o ktorých sa bude rokovať, sa nedozvieme prakticky nič. Je potrebné v zmysle zákona zverejňovať návrhy všeobecne záväzných nariadení alebo návrhy, návrhy rozpočtu, ale bežné materiály, ktoré často obyvateľov obce zaujímajú viac alebo sa môžu dotknúť ich životov viac ako, ako povedzme návrh všeobecne záväzného nariadenia, zverejňované byť nemusia. Mnohé mestá a mnohé obce samozrejme materiály dopredu zverejňujú, nevidíme však dôvod, aby to bolo iba na ľubovôli samosprávy a aby, aby to robili iba tí dobrí, ktorí to robia z vlastnej iniciatívy. A navrhujeme im to stanoviť ako povinnosť. Navrhujeme zaviesť povinné zverejňovanie všetkých nariadení na webovom sídle obce s podobným návrhom už myslím prišli kolegovia z Klubu OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností, teda tak ako sú zákony zverejnené na jednom mieste v Zbierke zákonov v elektronickej forme a každý sa k nim môže dostať, tak je potrebné a správne, aby aj obecné zákony, ktorými sú všeobecne záväzné nariadenia a ktoré sú tak isto všeobecne záväzné na území obce boli verejne prístupné a nielen formou, že si niekto zájde na obecný úrad a tam si to všeobecne záväzné nariadenie vypýta.
Navrhujeme rozšíriť povinnosť, ktorá je inde stanovená, že sa zverejňuje návrh rozpočtu obce, aby sa zverejňovali aj návrhy na každú zmenu rozpočtu obce. Pri istom výklade možno dospieť aj, aj k tomu, že už dnes by sa to malo robiť, že keď sa zverejňuje návrh rozpočtu obce tak, aj keď sa mení rozpočet, tak má byť, tak má byť rovnaký postup, má byť ten návrh zverejnený a má mať verejnosť možnosť sa k tomu návrhu vyjadriť. Ale nie vždy sa to tak robí a preto navrhujeme aj toto zaviesť ako explicitnú podmienku. Navrhujeme ďalej zaviesť prísnejšie podmienky pre možnosť neverejného zasadnutia zastupiteľstva. Zastupiteľstvá zasadajú verejne, ale pri splnení určitých podmienok je možné vyhlásiť zasadnutie za neverejné. Navrhujeme sprísniť tieto podmienky, lebo podľa dnešného výkladu je možné vyhlásiť zasadnutie za neverejné, aj keď nie sú splnené tie podmienky, o ktorých sa rokuje, či keď sa preberá nejaká utajovaná skutočnosť alebo podobne. Čiže, pokiaľ nie sú zákonné dôvody, tak zastupiteľstvo by malo byť verejné.
Druhý okruh, o ktorom by som chcel hovoriť je vyváženejší vzťah medzi obecným zastupiteľstvom a starostom. Od začiatku, od kedy bolo v roku 1990 schválený zákon o obecnom zriadení sa moc na začiatku pomerne rovnomerne rozložená medzi zastupiteľstvá a starostov presúva stále viac do rúk starostov. A aj Kaliňákova novela ZMOS-om presadená v tomto duchu ide napríklad redukovať počty poslancov v mestách a vo väčších obciach, čo rovnako bude znamenať oslabenie zastupiteľstiev ako protiváhy starostom. Bolo tu avizované, že príde nejaký pozmeňovák aj z radov koalície, keďže aj koaliční poslanci sú s tým niektorí nespokojní. Ale nič, čo by znamenalo vyváženejší vzťah zastupiteľstiev a starostov vo vládnom návrhu novely nie je. Spomeniem niektoré body, ktoré sa týkajú tejto témy a ktoré sú obsiahnuté v našom poslaneckom návrhu. Navrhujeme preniesť rozhodovanie o termínoch zasadnutia zastupiteľstva zo starostu na zastupiteľstvo. Zastupiteľstvo zvoláva, vedie a jeho program určuje alebo navrhuje starosta. Zastupiteľstvo je tak svojím spôsobom nesvojprávny orgán, ktorý si nemôže samo určiť kedy sa chce zísť. Platí to o riadnych zasadnutiach a platí to nakoniec aj o mimoriadnych zasadnutiach, ktoré iniciujú poslanci. A opäť to nie je len také číre špekulovanie. Je to v niektorých prípadoch praktický problém, že v malej obci napríklad sa poslanci dohodli, že sa budú stretávať v piatok poobede, lebo vtedy môžu bez toho, aby si brali dovolenky. Niektorí z nich nepracujú v obci. No a starosta just zvolá zastupiteľstvo na stredu, keď tam niektorí nie sú, alebo ho zvolá na, zvolá na pracovný čas. Samozrejme, že je množstvo miest a obcí, kde toto nie je problém, kde sa starosta a poslanci navzájom rešpektujú, kde sa vopred buď schvaľuje nejaký plán zasadnutí zastupiteľstva, alebo aspoň berie na vedomie a ten starosta ho rešpektuje a deň a hodina, keď zasadá zastupiteľstvo sú výsledkom dohody alebo aspoň odsúhlasenia samotným zastupiteľstvom. Ale sú obce, kde to tak nie je. A preto navrhujeme, aby zastupiteľstvo získalo právomoc určiť termín, kedy bude rokovať, aby mohlo určiť aj konkrétny termín, kedy bude rokovať, aby mohlo určiť, určiť obvyklý deň v týždni a hodinu v týždni, keď sa má konať zasadnutie zastupiteľstva. A aby v prípade, že skupina poslancov navrhne zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva, mali možnosť navrhnúť aj termín zasadnutia zastupiteľstva.
Ďalej navrhujeme, aby sa zabezpečilo zverejňovanie poslaneckých návrhov, vrátane návrhov všeobecne záväzných nariadení. Dnes poslanci samozrejme, že môžu navrhovať uznesenia, navrhovať na schvaľovanie materiály zastupiteľstvu. Dokonca aj navrhovať všeobecne záväzné nariadenia, ale nemajú dosah na to, či sa tieto materiály, ktoré navrhnú aj zverejnia na webovej stránke mesta alebo na úradnej tabuli, keď zákon predpokladá zverejňovanie nejakého typu materiálu na úradnej tabuli alebo na webovom sídle. Preto navrhujeme, aby zákon obsahoval mechanizmus, že keď s návrhom príde aj poslanec, tak obecný úrad zabezpečí, aby návrh vrátane návrhu všeobecne záväzného nariadenia bol zverejnený zákonom alebo aj nejakými vnútornými predpismi samosprávy predpísaným spôsobom.
Navrhujeme zaviesť povinnosť starostu informovať všetkých poslancov a verejnosť o nepodpísaní uznesenia zastupiteľstva. Starosta má právo nepodpísať schválené uznesenie, keď sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je nevýhodné pre obec. Dnes je povinný takéto rozhodnutie prerokovať v obecnej rade, ak je zriadená. Vládny návrh prichádza s myšlienkou, že treba aj tohoto sa zbaviť, lebo je to formalita, lebo obecná rada nemôže, nemôže zaviazať starostu aby, aby to podpísal. Čo opäť bude oslabenie poslancov a oslabenie informovanosti poslancov. Tak bez ohľadu na to ako dopadne ten vládny návrh my sme presvedčení, že poslanci, ale aj verejnosť by mali byť informovaní o tom, ktoré uznesenie starosta alebo primátor nepodpísal a mali by byť informovaní aj o dôvodoch pre ktoré to urobil. A teda dôvodmi nemyslím, že sa tam zopakuje zákonná formulácia, lebo sa domnievam, že uznesenie je nevýhodné pre obec, bodka. Ale starosta by mal vysvetliť, prečo uznesenie nepodpísal tak, ako prezident, keď vráti návrh zákona parlamentu, nepodpíše ho, vráti ho na opätovné prerokovanie, tak nepovie iba domnievam sa, že zákon je v rozpore s ústavou, ale napíše tie dôvody, pre ktoré si myslí, že ten zákon by v tej podobe ako ho schválil parlament nemal platiť. Čiže, ak by prešiel náš návrh, tak starosta by bol povinný informovať všetkých poslancov a bol by povinný zverejniť to rozhodnutie o nepodpísaní uznesenia.
Navrhujeme posilniť kontrolnú právomoc obecných zastupiteľstiev nad obchodnými spoločnosťami tým, že by zastupiteľstvá obecnými obchodnými spoločnosťami pochopiteľne tým, že by zastupiteľstvá schvaľovali niektoré, niektoré typy úkonov týchto, týchto obchodných spoločností, navrhujeme upraviť jednoznačnejšie odvolávanie štatutárnych a kontrolných orgánov obchodných spoločností a iných právnických osôb založených obcou, kde zákon hovorí iba o menovaní a to odvolávanie je už potom dané na vec výkladu. Navrhujeme upraviť, že zástupcov samosprávy ako zriaďovateľov do rád škôl menujú a odvolávajú alebo teda delegujú, delegujú zastupiteľstvá. Opäť niekde to tak je, že to robí zastupiteľstvo, niekde to robí starosta, niekde je to predmetom sporov. Navrhujeme upraviť prípravu návrhu programu zastupiteľstva a jeho dopĺňanie, aby o programe zastupiteľstva alebo návrhu programu zastupiteľstva nerozhodoval len starosta, ale ak sa napríklad zastupiteľstvo rozhodne, že na ďalšej schôdzi má byť zaradený nejaký bod alebo ak poslanci využijú svoju iniciatívu a predložia nejaký materiál v stanovenom termíne do, do zastupiteľstva, aby, aby teda sa takéto body dostali do návrhu programu zastupiteľstva a nemuseli byť až dodatočne schvaľované pri schvaľovaní programu ako niečo nové, čo má teda potom iný, iné postavenie ako tie body, ktoré
=====
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 14:00 - 14:01 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona,ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. zákonov o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady poslanci Ondrej Dostál, Peter Osuský, Vladimír Sloboda a Lucia Ďuriš Nicholsonová, Gábor Grendel, Zuzana Zimenová a Viera Dubačová. Cieľom predkladaného návrhu novely zákona o obecnom zriadení je prehĺbiť demokratické prvky činnosti samosprávy, posilniť postavenie občianskej verejnosti vo vzťahu k samospráve, dosiahnuť vyváženejší vzťah medzi starostami a obecnými zastupiteľstvami,posilniť postavenie hlavných kontrolórov a zefektívniť kontrolu verejných funkcionárov, bližšie o obsahu návrhu zákona by som rád čosi povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 12. 2017 11:59 - 12:01 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom, teda Petrovi Osuskému, aj Petrovi Kresákovi za ich reakcie a teda reagoval by som na pána poslanca Kresáka. Je úplne legitímne myslieť si, že nemá byť sprejerstvo ako osobitné ustanovenie v trestnom zákone a má to byť iba pod všeobecnou úpravou poškodzovania cudzej veci. Ja by som len teda pripomenul, že máme tu nejaké že slávne farmárske zákony Roberta Fica a odsudzovanie úrody je osobitnou, osobitnou skutkovou podstatou krádeže bez ohľadu na iné, ale to ja nechce k tomu zachádzať. Chcem povedať iba to, že považujem za legitímne, ak si niekto myslí, že sprejerstvo nemá byť samostatný trestný čin a rešpektujem to, ale pokiaľ sprejerstvo je samostatný trestný čin, tak má byť trestný zákon naformulovaný tak, aby bolo možné postihovať to, čo postihovať má. Lebo v dnešnej forme v kontexte s tým výkladom je to tam zbytočné. Čiže potom naozaj ja som sa neprihováral za to, aby sme to vyhodili, ale ak si má plniť tú funkciu, s ktorou to do trestného zákona ešte do toho starého bolo vložené, tak je potrebné upraviť to ustanovenie, ktoré sa týka výkladu, výkladu pojmov, lebo inak máme tam trestný čin, ktorý je zbytočný a ktorý v podstate je iba súčasťou nejakého iného trestného činu a odlišuje sa od toho trestného činu potom iba na účely nejakej štatistiky, že toto bol trestný čin podľa § 245 a toto podľa § 246, ale ničím iným. Ďakujem.
Skryt prepis