Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.10.2018 o 14:57 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 14:57 - 14:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom z poslaneckého klubu SaS za reakcie a teda tajne dúfam, že aspoň v záverečnom slove pán predkladateľ, ak už nie v rozprave, povie niečo k tým námietkam. Otázka pani poslankyne Kiššovej, že na základe čoho si predkladatelia myslia, že toto sú tie dobré podniky, ktoré treba podporiť a toto sú tie zlé podniky, ktoré treba potrestať napríklad daňou z jedla ako navrhujú, tak to je také pomerne rozšírené v nazvem to že v ľavicovom spektre, ale teda pozorujem, že Slovenská národná strana napriek tomu, že deklaratívne sa hlási skôr k pravici, tak má tiež tieto ľavicové maniere, že si jednoducho myslí, že oni ako politici vedia lepšie komu treba peniaze zobrať a komu ich treba dať, ako prerozdeliť, ako ich správne použiť a že to vedia lepšie oni z pozície štátu, ktorý má možnosť prijímať zákony a ukladať povinnosti a zavádzať nové dane alebo naopak niekoho daňovo zvýhodňovať, že to oni ako politici vedia lepšie ako to vedia samotní ľudia, ako to vedia samotné firmy ako naložiť so svojimi vlastnými peniazmi tak, aby veci fungovali, tak, aby fungovala ekonomika, aby ekonomika prosperovala, aby aj štát mal peniaze z toho, že vyberie na daniach viac nie preto, že zvyšuje dane a zavádza nové poplatky a odvody, ale preto, že ekonomika sa rozvíja. To je taká pomerne bežná ľavicová predstava a z tohto hľadiska je Slovenská národná strana bežná ľavicová strana.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.10.2018 14:38 - 14:54 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v prvom čítaní sme viacerí opoziční poslanci kritizovali predložený návrh novely zákona o podpore cestovného ruchu. Ja som vtedy povedal, že považujem tento návrh z dielne Slovenskej národnej strany za kombináciu populizmu a lobizmu, pretože zvýhodňuje jedno podnikateľské odvetvie a ťahá peniaze z peňaženiek niekoho iného, v tomto prípade zamestnávateľov, ktorým stanovuje povinnosť prispievať zamestnancom na rekreáciu na Slovensku. Je to vycucané z prsta. Je to účelové, je to populistické. Tvári sa to, že štát dáva, štát tam bude prispievať tým, že budú mať aj štátne, štátne, teda zamestnávatelia, ktorí sú štátnymi orgánmi a organizáciami, rovnakú povinnosť a bude to daňovo zvýhodnené, čiže cez zahrnutie do nákladov si, teda štát na to prispeje cez nižší objem vybratých daní.
Najviac sme kritizovali to, že to dávate ako povinnosť. Vy predkladatelia ste argumentovali, že však je to niečo podobné, ako trináste a štrnáste platy a my sme vám hovorili, ale nie, trináste a štrnáste platy sa zavádzajú ako dobrovoľné, sú daňovo a odvodovo zvýhodnené a ak ich zamestnávatelia budú chcieť dávať svojim zamestnancom, tak majú tú možnosť a sú k tomu motivovaní, ale nie je to povinnosť. Nestanovujete zamestnávateľom povinnosť vyplácať trináste a štrnáste platy.
Návrhom zákona, ktorý ste predložili do parlamentu, ste navrhli, aby zamestnávatelia mali povinnosť prispievať svojim zamestnancom na rekreáciu na Slovensku. Sme v druhom čítaní a zdá sa, že kritika, ktorú ste asi počuli nielen od opozície, mala nejaký efekt a prichádzate s pozmeňujúcim návrhom, ktorý hovorí o tom, že povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu budú mať podniky nad 50 zamestnancov, teda od 50 zamestnancov vyššie. Podniky do 49 zamestnancov vrátane tú povinnosť nebudú mať. Budú mať možnosť za rovnakých podmienok poskytnúť, ale nebudú mať povinnosť.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že fajn, no tak vypočuli ste aspoň trochu tú kritiku a aspoň tých malých zamestnávateľov budete menej zaťažovať, lebo z hľadiska dopadov na zamestnávateľov je to drobný krôčik dobrým smerom. Ale z hľadiska zamestnancov vytvárate dve kategórie, pričom jedna z tých kategórií bude mať právo a nárok, aby im zamestnávateľ prispieval na rekreáciu na Slovensku, a tá druhá nebude mať to právo, resp. bude mať právo, keď bude zamestnávateľ chcieť, ale nebude mať na to žiadny nárok. A rovnako je do toho zaangažovaný aj štát, lebo keď si to dá zamestnávateľ do nákladov, tak vlastne aj štát bude čiastočne na to prispievať, ale bude prispievať iba zamestnancom, ktorí sú zamestnaní u zamestnávateľov, ktorí majú menej, teda viac ako 50 zamestnancov.
Pýtam sa, aký je dôvod na takúto diskrimináciu? Teraz hovorím o strane zamestnancov. Či zamestnanec, ktorý pracuje v malom podniku, ktorý má 49 zamestnancov, je menej hodný toho, aby išiel na rekreáciu, aby mu zamestnávateľ prispieval na rekreáciu ako zamestnanec podniku s 50 zamestnancami. Akú to má logiku?
V základných zásadách Zákonníka práce sa píše, že fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky atď., atď. A tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu, a teraz sú tam vymenované tie dôvody, a jeden dôvod je: "alebo iného postavenia". V tomto prípade z dôvodu iného postavenia, teda či som zamestnancom firmy do 49 alebo nad 49 zamestnancov, tak mám alebo nemám nejaký nárok, ktorý zákon stanovuje, a teda mám iné pracovné podmienky alebo nejaký benefit, ktorý mi zamestnávateľ poskytuje, len z toho dôvodu, že či sa zamestnám vo firme, ktorá je do 49 alebo od 50 zamestnancov.
Rovnako v § 13 ods. 2 sa hovorí o tom, že v pracovno-právnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia atď., atď., alebo iného postavenia. Samozrejme, že ak to napíšete priamo do zákona, tak nebude to možné postihovať podľa antidiskriminačného zákona. Ale nebude to diskriminácia? Existujú dnes také ustanovenia, ktoré práva zamestnancov voči zamestnávateľovi delia podľa toho, že či má zamestnávateľ do 50 alebo nad 50 zamestnancov? V Zákonníku práce, v Zákonníku práce som našiel iba jedno takéto ustanovenie, § 233, ktorý hovorí o zamestnaneckej rade a zamestnaneckom dôverníkovi. Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnávateľov (pozn. prepis.: správne má byť zrejme "zamestnancov"), u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké, ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady.
Čiže áno, Zákonník práce tu rozlišuje podniky podľa toho, či majú do 50 alebo 50 a viac zamestnancov, ale je to formálny rozdiel teda, že či zástupca zamestnancov, pokiaľ tam nepôsobia odbory, sa nazýva zamestnanecká rada a je to kolektívny orgán, alebo je to zamestnanecký dôverník a je to jednotlivec. Rozhodne to nie je rôzny prístup k právam zamestnancov podľa toho, či sú v podniku do alebo nad 50.
Potom existuje zákon o službách zamestnanosti, ktorý stanovuje zamestnávateľom, ak majú najmenej 20 zamestnancov, povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Čiže áno, je tu nejaká povinnosť, ktorá sa stanovuje iba zamestnávateľom nad 20 zamestnancov, ale nemyslím si, že by to bolo delenie samotných zamestnancov. Toto je čisto povinnosť zamestnávateľa, ale vo vzťahu k zamestnancom ten rozdiel tam nie je.
Potom som našiel v zákone o oznamovaní o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, že sa ukladajú nejaké povinnosti zamestnávateľom, ktorí majú viac ako päťdesiat, 50 zamestnancov, teda explicitne sa tam uvádzajú aj tie povinnosti. Ale to opäť nie je niečo, čo by sa dotýkalo všetkých zamestnancov a mohli by sme povedať, že ak ste zamestnancom firmy nad 50 zamestnancov, tak tie práva máte, a keď vás zamestnávateľ má iba do 49 zamestnancov, tak tie práva nemáte. Čiže áno, môže mať nejakú logiku, že stanovujeme nejaké administratívne povinnosti firmám, ktoré sú väčšie, a oslobodíme od tých administratívnych povinností, alebo aj od finančnej záťaže firmy, ktoré sú, ktoré sú menšie, aj keď aj takýto prístup je problematický, lebo potom vedie k tomu, že podnikatelia, ak je tá hranica príliš veľká, no tak, tak sa snažia mať podniky veľkosti iba do tej, do toho počtu zamestnancov, čiže máte potom v niektorých krajinách, kde to tak je, veľký zlom, že do firiem, ktoré majú 49 zamestnancov je niekoľkonásobne viac, ako firiem, ktoré majú 50 zamestnancov. Nie je tam žiadny plynulý vývoj. Ale toto nie sú bežné administratívne povinnosti. Toto je niečo, čo sa týka práv zamestnancov. Vy chcete dať zamestnancom nejaké nové právo, nejaký nový benefit zo zákona, ja by som to celé dal na dobrovoľnej báze, ale to je, to je filozofická nezhoda, ale vy tu, vy tu teraz prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý dávate k vlastnému návrhu zákona, idete zmeniť tú filozofiu a idete to právo priznať iba časti zamestnancov, pričom ten rozdiel nemá byť v tom, že niekto robil dvanásť, dvadsaťštyri, alebo 36 mesiacov, ten rozdiel má byť, že či pracujem u zamestnávateľa, ktorý viac alebo menej ako 50 zamestnancov.
Podľa mňa je to veľmi sporné a vytvára to diskrimináciu zamestnancov, ktorá nie je nijako odôvodnená. Čiže áno, zdobrovoľnime to, ale zdobrovoľnime to pre všetkých zamestnávateľov.
Rovnako zvláštny je podľa môjho názoru je aj pozmeňujúci bod č. 2 vášho pozmeňujúceho návrhu, tuto čo som hovoril, doteraz sa týka pozmeňujúceho bodu č. 1. V tom chcete zabezpečiť, aby zo zákona priamo vyplývalo, že zamestnávateľ nemôže znevýhodniť zamestnanca, ktorý príspevok dostane, pretože o neho požiadal, v porovnaní so zamestnancom, ktorý o príspevok nepožiadal, napríklad pri priznávaní odmien. Tak ono to znie tak pekne, že aby zamestnávateľ netrestal tých zamestnancov, ktorí si, ktorí si požiadali o príspevok na rekreáciu tým, že im neprizná nejaké iné benefity alebo odmeny, alebo ich nejako znevýhodní. Ale ten dopad toho, ak to naozaj takto parlament schváli, môže byť aj úplne opačný. Čo keď sú zamestnávatelia, určite sú zamestnávatelia, ktorí poskytujú svojim zamestnancom aj benefity nad rámec mzdy a bežných plnení, ktoré sú s tým spojené, ale majú na to obmedzený objem prostriedkov? A teda môžu poskytnúť a teraz, keď vy zavádzate novú formu, tak niektorým z tých...
===== svojim zamestnancom aj benefity nad rámec mzdy a bežných plnení, ktoré sú s tým spojené, ale majú na to obmedzený objem prostriedkov. A teda môžu poskytnúť, teraz keď vy zavádzate novú formu, tak niektorým z tých zamestnancov ju poskytnú povedzme že v podobe, že im prispejú na rekreáciu na Slovensku, lebo tí si povedia, že toto je to čo chcú, tak im to poskytnú, ale v tom prípade už nebude môcť zamestnávateľ poskytnúť iné benefity iným zamestnancom, ktorí nemajú povedzme záujem o rekreáciu na Slovensku, lebo išli do zahraničia alebo ten rok nejdú na rekreáciu, alebo idú bývať k babke na východ, takže nebudú potrebovať preplatiť nejaký pobyt, ubytovanie a ten iný benefit im zamestnávateľ už ťažko bude môcť poskytnúť, lebo vyčerpal časť prostriedkov, ktoré mal určené na benefity na tých, ktorí si požiadali o príspevok na rekreáciu a teraz buď by, keby poskytol iba tým zvyšným, tak vlastne porušuje to, čo chcete schváliť, že znevýhodňuje tých zamestnancov, ktorým už jeden príspevok poskytol, alebo by musel zamestnávateľ navýšiť množstvo prostriedkov, ktoré má určené na tento účel a teda na poskytovanie nejakých ďalších benefitov zamestnancov. Áno, možno zamestnávatelia, ktorí povedia že dobre, no tak navýšime, lebo veď treba podporovať cestovný ruch, tak dáme svojim zamestnancom benefity aj tie, ktoré sme plánovali, aj tie, ktoré sme si my vymysleli alebo ktoré sme sa my dohodli v nejakej kolektívnej zmluve s odbormi a ešte okrem toho prispejeme na rekreačný príspevok, alebo to pojmú tak a určite budú aj takí, že dobre, no tak zaplatili sme príspevok na rekreáciu, nejaké hotelové ubytovacie zariadenie na tom budú profitovať, tí zamestnanci, ktorí išli na rekreáciu na Slovensku dostali príspevok, ale tým ostatným nedáme, lebo museli by sme dať aj tým, čo si zobrali príspevok na rekreáciu a na to nemáme a keby sme dali iba tým druhým, tak vlastne porušujeme zákon, lebo znevýhodňujeme tým, čo sme dali príspevok na rekreáciu. Čiže to môže dopadnúť úplne opačne. Vy nadiktujete zamestnávateľom aké benefity, aké dobro majú robiť pre svojich zamestnancov, ale zároveň im možno znemožníte, aby iné benefity poskytli iným zamestnancom. Preto si myslím, že ten návrh je z princípu zlý, lepšie by bolo ho úplne zamietnuť, ale pokiaľ chcete ten návrh schváliť, tak riešením je to, čo je obsiahnuté v návrhu, pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil kolega Ivan z poslaneckého klubu SaS, spraviť to úplne dobrovoľným. Potom tam žiadny z týchto problémov nebude. Bude to dobrovoľné, zamestnávatelia budú môcť poskytnúť tento príspevok so zákonom stanovených podmienok, budú si to môcť zahrnúť do daňových nákladov, že to bude podporovať aj štát, nebude tam problém diskriminácie, nebude tam problém rozlišovania medzi zamestnancami firiem do 45 a nad 50 alebo od 50 zamestnancov a nebude tam aj ten problém možného poškodzovania iných zamestnancov ako tých, ktorí požiadajú o príspevok na rekreáciu. Takže ak ten návrh nestiahnete, čo predpokladám, že nestiahnete, tak ho aspoň zdobrovoľnite. Však je to niečo, s čím ste vy prišli v trinástych a štrnástych platoch, že to nie je povinné, ale je to dobrovoľné. Dáte tým možnosť a nebudete diskriminovať zamestnancov. Ako to chcete urobiť teraz v pozmeňujúcom návrhu poslancov Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka, lebo tá diskriminácia tam evidentne je. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.10.2018 14:38 - 14:54 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v prvom čítaní sme viacerí opoziční poslanci kritizovali predložený návrh novely zákona o podpore cestovného ruchu. Ja som vtedy povedal, že považujem tento návrh z dielne Slovenskej národnej strany za kombináciu populizmu a lobizmu, pretože zvýhodňuje jedno podnikateľské odvetvie a ťahá peniaze z peňaženiek niekoho iného, v tomto prípade zamestnávateľov, ktorým stanovuje povinnosť prispievať zamestnancom na rekreáciu na Slovensku. Je to vycucané z prsta. Je to účelové, je to populistické. Tvári sa to, že štát dáva, štát tam bude prispievať tým, že budú mať aj štátne, štátne, teda zamestnávatelia, ktorí sú štátnymi orgánmi a organizáciami, rovnakú povinnosť a bude to daňovo zvýhodnené, čiže cez zahrnutie do nákladov si, teda štát na to prispeje cez nižší objem vybratých daní.
Najviac sme kritizovali to, že to dávate ako povinnosť. Vy predkladatelia ste argumentovali, že však je to niečo podobné, ako trináste a štrnáste platy a my sme vám hovorili, ale nie, trináste a štrnáste platy sa zavádzajú ako dobrovoľné, sú daňovo a odvodovo zvýhodnené a ak ich zamestnávatelia budú chcieť dávať svojim zamestnancom, tak majú tú možnosť a sú k tomu motivovaní, ale nie je to povinnosť. Nestanovujete zamestnávateľom povinnosť vyplácať trináste a štrnáste platy.
Návrhom zákona, ktorý ste predložili do parlamentu, ste navrhli, aby zamestnávatelia mali povinnosť prispievať svojim zamestnancom na rekreáciu na Slovensku. Sme v druhom čítaní a zdá sa, že kritika, ktorú ste asi počuli nielen od opozície, mala nejaký efekt a prichádzate s pozmeňujúcim návrhom, ktorý hovorí o tom, že povinnosť poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu budú mať podniky nad 50 zamestnancov, teda od 50 zamestnancov vyššie. Podniky do 49 zamestnancov vrátane tú povinnosť nebudú mať. Budú mať možnosť za rovnakých podmienok poskytnúť, ale nebudú mať povinnosť.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že fajn, no tak vypočuli ste aspoň trochu tú kritiku a aspoň tých malých zamestnávateľov budete menej zaťažovať, lebo z hľadiska dopadov na zamestnávateľov je to drobný krôčik dobrým smerom. Ale z hľadiska zamestnancov vytvárate dve kategórie, pričom jedna z tých kategórií bude mať právo a nárok, aby im zamestnávateľ prispieval na rekreáciu na Slovensku, a tá druhá nebude mať to právo, resp. bude mať právo, keď bude zamestnávateľ chcieť, ale nebude mať na to žiadny nárok. A rovnako je do toho zaangažovaný aj štát, lebo keď si to dá zamestnávateľ do nákladov, tak vlastne aj štát bude čiastočne na to prispievať, ale bude prispievať iba zamestnancom, ktorí sú zamestnaní u zamestnávateľov, ktorí majú menej, teda viac ako 50 zamestnancov.
Pýtam sa, aký je dôvod na takúto diskrimináciu? Teraz hovorím o strane zamestnancov. Či zamestnanec, ktorý pracuje v malom podniku, ktorý má 49 zamestnancov, je menej hodný toho, aby išiel na rekreáciu, aby mu zamestnávateľ prispieval na rekreáciu ako zamestnanec podniku s 50 zamestnancami. Akú to má logiku?
V základných zásadách Zákonníka práce sa píše, že fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky atď., atď. A tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu, a teraz sú tam vymenované tie dôvody, a jeden dôvod je: "alebo iného postavenia". V tomto prípade z dôvodu iného postavenia, teda či som zamestnancom firmy do 49 alebo nad 49 zamestnancov, tak mám alebo nemám nejaký nárok, ktorý zákon stanovuje, a teda mám iné pracovné podmienky alebo nejaký benefit, ktorý mi zamestnávateľ poskytuje, len z toho dôvodu, že či sa zamestnám vo firme, ktorá je do 49 alebo od 50 zamestnancov.
Rovnako v § 13 ods. 2 sa hovorí o tom, že v pracovno-právnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia atď., atď., alebo iného postavenia. Samozrejme, že ak to napíšete priamo do zákona, tak nebude to možné postihovať podľa antidiskriminačného zákona. Ale nebude to diskriminácia? Existujú dnes také ustanovenia, ktoré práva zamestnancov voči zamestnávateľovi delia podľa toho, že či má zamestnávateľ do 50 alebo nad 50 zamestnancov? V Zákonníku práce, v Zákonníku práce som našiel iba jedno takéto ustanovenie, § 233, ktorý hovorí o zamestnaneckej rade a zamestnaneckom dôverníkovi. Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnávateľov (pozn. prepis.: správne má byť zrejme "zamestnancov"), u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké, ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady.
Čiže áno, Zákonník práce tu rozlišuje podniky podľa toho, či majú do 50 alebo 50 a viac zamestnancov, ale je to formálny rozdiel teda, že či zástupca zamestnancov, pokiaľ tam nepôsobia odbory, sa nazýva zamestnanecká rada a je to kolektívny orgán, alebo je to zamestnanecký dôverník a je to jednotlivec. Rozhodne to nie je rôzny prístup k právam zamestnancov podľa toho, či sú v podniku do alebo nad 50.
Potom existuje zákon o službách zamestnanosti, ktorý stanovuje zamestnávateľom, ak majú najmenej 20 zamestnancov, povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Čiže áno, je tu nejaká povinnosť, ktorá sa stanovuje iba zamestnávateľom nad 20 zamestnancov, ale nemyslím si, že by to bolo delenie samotných zamestnancov. Toto je čisto povinnosť zamestnávateľa, ale vo vzťahu k zamestnancom ten rozdiel tam nie je.
Potom som našiel v zákone o oznamovaní o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, že sa ukladajú nejaké povinnosti zamestnávateľom, ktorí majú viac ako päťdesiat, 50 zamestnancov, teda explicitne sa tam uvádzajú aj tie povinnosti. Ale to opäť nie je niečo, čo by sa dotýkalo všetkých zamestnancov a mohli by sme povedať, že ak ste zamestnancom firmy nad 50 zamestnancov, tak tie práva máte, a keď vás zamestnávateľ má iba do 49 zamestnancov, tak tie práva nemáte. Čiže áno, môže mať nejakú logiku, že stanovujeme nejaké administratívne povinnosti firmám, ktoré sú väčšie, a oslobodíme od tých administratívnych povinností, alebo aj od finančnej záťaže firmy, ktoré sú, ktoré sú menšie, aj keď aj takýto prístup je problematický, lebo potom vedie k tomu, že podnikatelia, ak je tá hranica príliš veľká, no tak, tak sa snažia mať podniky veľkosti iba do tej, do toho počtu zamestnancov, čiže máte potom v niektorých krajinách, kde to tak je, veľký zlom, že do firiem, ktoré majú 49 zamestnancov je niekoľkonásobne viac, ako firiem, ktoré majú 50 zamestnancov. Nie je tam žiadny plynulý vývoj. Ale toto nie sú bežné administratívne povinnosti. Toto je niečo, čo sa týka práv zamestnancov. Vy chcete dať zamestnancom nejaké nové právo, nejaký nový benefit zo zákona, ja by som to celé dal na dobrovoľnej báze, ale to je, to je filozofická nezhoda, ale vy tu, vy tu teraz prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý dávate k vlastnému návrhu zákona, idete zmeniť tú filozofiu a idete to právo priznať iba časti zamestnancov, pričom ten rozdiel nemá byť v tom, že niekto robil dvanásť, dvadsaťštyri, alebo 36 mesiacov, ten rozdiel má byť, že či pracujem u zamestnávateľa, ktorý viac alebo menej ako 50 zamestnancov.
Podľa mňa je to veľmi sporné a vytvára to diskrimináciu zamestnancov, ktorá nie je nijako odôvodnená. Čiže áno, zdobrovoľnime to, ale zdobrovoľnime to pre všetkých zamestnávateľov.
Rovnako zvláštny je podľa môjho názoru je aj pozmeňujúci bod č. 2 vášho pozmeňujúceho návrhu, tuto čo som hovoril, doteraz sa týka pozmeňujúceho bodu č. 1. V tom chcete zabezpečiť, aby zo zákona priamo vyplývalo, že zamestnávateľ nemôže znevýhodniť zamestnanca, ktorý príspevok dostane, pretože o neho požiadal, v porovnaní so zamestnancom, ktorý o príspevok nepožiadal, napríklad pri priznávaní odmien. Tak ono to znie tak pekne, že aby zamestnávateľ netrestal tých zamestnancov, ktorí si, ktorí si požiadali o príspevok na rekreáciu tým, že im neprizná nejaké iné benefity alebo odmeny, alebo ich nejako znevýhodní. Ale ten dopad toho, ak to naozaj takto parlament schváli, môže byť aj úplne opačný. Čo keď sú zamestnávatelia, určite sú zamestnávatelia, ktorí poskytujú svojim zamestnancom aj benefity nad rámec mzdy a bežných plnení, ktoré sú s tým spojené, ale majú na to obmedzený objem prostriedkov? A teda môžu poskytnúť a teraz, keď vy zavádzate novú formu, tak niektorým z tých...
===== svojim zamestnancom aj benefity nad rámec mzdy a bežných plnení, ktoré sú s tým spojené, ale majú na to obmedzený objem prostriedkov. A teda môžu poskytnúť, teraz keď vy zavádzate novú formu, tak niektorým z tých zamestnancov ju poskytnú povedzme že v podobe, že im prispejú na rekreáciu na Slovensku, lebo tí si povedia, že toto je to čo chcú, tak im to poskytnú, ale v tom prípade už nebude môcť zamestnávateľ poskytnúť iné benefity iným zamestnancom, ktorí nemajú povedzme záujem o rekreáciu na Slovensku, lebo išli do zahraničia alebo ten rok nejdú na rekreáciu, alebo idú bývať k babke na východ, takže nebudú potrebovať preplatiť nejaký pobyt, ubytovanie a ten iný benefit im zamestnávateľ už ťažko bude môcť poskytnúť, lebo vyčerpal časť prostriedkov, ktoré mal určené na benefity na tých, ktorí si požiadali o príspevok na rekreáciu a teraz buď by, keby poskytol iba tým zvyšným, tak vlastne porušuje to, čo chcete schváliť, že znevýhodňuje tých zamestnancov, ktorým už jeden príspevok poskytol, alebo by musel zamestnávateľ navýšiť množstvo prostriedkov, ktoré má určené na tento účel a teda na poskytovanie nejakých ďalších benefitov zamestnancov. Áno, možno zamestnávatelia, ktorí povedia že dobre, no tak navýšime, lebo veď treba podporovať cestovný ruch, tak dáme svojim zamestnancom benefity aj tie, ktoré sme plánovali, aj tie, ktoré sme si my vymysleli alebo ktoré sme sa my dohodli v nejakej kolektívnej zmluve s odbormi a ešte okrem toho prispejeme na rekreačný príspevok, alebo to pojmú tak a určite budú aj takí, že dobre, no tak zaplatili sme príspevok na rekreáciu, nejaké hotelové ubytovacie zariadenie na tom budú profitovať, tí zamestnanci, ktorí išli na rekreáciu na Slovensku dostali príspevok, ale tým ostatným nedáme, lebo museli by sme dať aj tým, čo si zobrali príspevok na rekreáciu a na to nemáme a keby sme dali iba tým druhým, tak vlastne porušujeme zákon, lebo znevýhodňujeme tým, čo sme dali príspevok na rekreáciu. Čiže to môže dopadnúť úplne opačne. Vy nadiktujete zamestnávateľom aké benefity, aké dobro majú robiť pre svojich zamestnancov, ale zároveň im možno znemožníte, aby iné benefity poskytli iným zamestnancom. Preto si myslím, že ten návrh je z princípu zlý, lepšie by bolo ho úplne zamietnuť, ale pokiaľ chcete ten návrh schváliť, tak riešením je to, čo je obsiahnuté v návrhu, pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil kolega Ivan z poslaneckého klubu SaS, spraviť to úplne dobrovoľným. Potom tam žiadny z týchto problémov nebude. Bude to dobrovoľné, zamestnávatelia budú môcť poskytnúť tento príspevok so zákonom stanovených podmienok, budú si to môcť zahrnúť do daňových nákladov, že to bude podporovať aj štát, nebude tam problém diskriminácie, nebude tam problém rozlišovania medzi zamestnancami firiem do 45 a nad 50 alebo od 50 zamestnancov a nebude tam aj ten problém možného poškodzovania iných zamestnancov ako tých, ktorí požiadajú o príspevok na rekreáciu. Takže ak ten návrh nestiahnete, čo predpokladám, že nestiahnete, tak ho aspoň zdobrovoľnite. Však je to niečo, s čím ste vy prišli v trinástych a štrnástych platoch, že to nie je povinné, ale je to dobrovoľné. Dáte tým možnosť a nebudete diskriminovať zamestnancov. Ako to chcete urobiť teraz v pozmeňujúcom návrhu poslancov Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka, lebo tá diskriminácia tam evidentne je. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 12:39 - 12:41 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 11:43 - 11:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,, chcel by som oceniť, že predkladatelia, kolegovia zo SPOLU - občianskej demokracie, otvárajú tému, pretože je to dôležitá téma, je to legitímna téma, týka to financovania samospráv, ktoré sú nedofinancované, týka sa to aj delenia prostriedkov medzi samosprávy. Tie reálne náklady, ktoré samosprávy majú, nezodpovedajú častokrát tomu, ako obyvatelia využívajú ich služby a na druhej strane akým spôsobom sú tie samosprávy financovanie, zvlášť viditeľné je napríklad v Bratislave, kde žije kopu ľudí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt a teda Bratislava nedostáva na nich podielové dane. Na druhej strane dochádza aj k tomu, že ľudia z Bratislavy, ktorí si nechávajú trvalý pobyt v Bratislave žijú v okolí Bratislavy v satelitoch, dedinkách. Reálne tam žijú, reálne tam využívajú služby, ale trvalý pobyt majú v Bratislave. Neviem či je spočítané, že ktorých viacej, ale samozrejme že je to problém pre jedných a pre druhých. Vidím však v tomto návrhu aj isté problémy. Poukázal by som na niektoré z nich. Ešte kedysi dávno, myslím že v amerických kolóniách, sa hovorili o princípe novo taxation ... representation, a teda že, ak má niekto byť zdanený, tak má mať aj reprezentáciu. Spomenul som si na tento princíp, keď som si čítal váš návrh novely zákona. Pretože ten návrh je naformulovaný tak, že na jednom mieste alebo v jednej obci si prihlásim daňovú rezidenciu, budem tam platiť dane, ale zároveň voliť budem v inej obci z dôvodu trvalého pobytu. Čiže napríklad, napríklad budem mať vplyv na to, ako je kreovaná samospráva vo Svidníku, kto sa stane primátorom Svidníka, kto bude v mestskom zastupiteľstve Svidníka a pritom moje dane alebo moje podielové dane nebudú plynúť do svidníckej samosprávy, ale zároveň, keďže sa prihlásim na ako na, ako daňový rezident v Bratislave, tak Bratislava bude mať moje podielové dane, ale ja nebudem rozhodovať o tom, kto je bratislavský primátor, alebo kto je v bratislavskom mestskom zastupiteľstve. Vidím v tom istý rozpor.
Ďalší problém je, že aký asi bude reálny efekt tohto opatrenia, či dobrovoľné prihlásenie sa k daňovej rezidencii naozaj bude masovo motivovať ľudí, aby sa hlásili ako daňový rezidenti v tých obciach a v mestách, kde reálne žijú. Je teda možné, že v Bratislave sú ľudia, alebo žijú ľudia, ktorí tu nemajú trvalý pobyt z dôvodu, že aj by chceli ale nemôžu, že teda bývajú niekde v prenájme a ten kto im prenajíma byť nesúhlasím s tým, alebo býva v nejakej ubytovaní, alebo v internáte a nemôže sa prihlásiť na trvalý pobyt. Určite je veľké množstvo ľudí, ktorí majú dvojitú identitu a majú identitu vo svojej pôvodnej obce, alebo svojho pôvodného mesta, tak sa vracajú na víkendy, na prázdniny alebo tam žijú časť roka a Bratislavu berú ako dochádzkovú. Ale napríklad už tu v spomínaných satelitoch bývajú ľudia z Bratislavy zväčša vo vlastných domoch. Čiže keby chceli, tak sa tam určite môžu prihlásiť na trvalý pobyt, ale z nejakého dôvodu si zachovávajú, uchovávajú trvalý pobyt v Bratislave, čiže tam určite nie je problém, že by sa nemohli prihlásiť na trvalý pobyt.
Tretím problém, ktorý tam vidím, je že, a to tam na viacerých miestach zdôrazňujete, sú tie benefity z prihlásenia sa k daňovej rezidencii, kde by sa mal zaviesť princíp, že daňový rezident nemôže byť znevýhodnený oproti obyvateľom s trvalým pobytom. Čo je síce fajn, ako princíp, ale zase na druhej strane to by znamenalo, že jeden človek by mal benefity, ktoré plynú z trvalého pobytu na dvoch miestach. V jednom mieste ako obyvateľ s trvalým pobytom, lebo o tom nepríde predsa ak sa prihlási niekde inde ako daňový rezident, na druhom mieste ako, ako daňový rezident. Čiže príklad, ak nejaký benefit poskytuje napríklad bude platené parkovanie a mesto poskytne, poskytne nejaké zvýhodnené sadzby svojim obyvateľom. V tomto prípade by musel poskytnúť aj daňovým rezidentom. Tak človek, ktorý má trvalý pobyt v Košiciach, bude mať tie benefity, benefity nejakého zvýhodneného parkovania v Košiciach a zároveň, zároveň ako daňový rezident, keď sa prihlási ako daňový rezident v Bratislave, tak bude mať zvýhodnené parkovanie aj v Bratislave. Čiže jeden človek môže mať dvojitý daňový benefit, alebo teda nejaký benefit obyvateľa na dvoch, na dvoch rôznych miestach. Pričom to ale nie je tak, že by sa jeho podielové dane delili že, aj tam aj tam, ale jeho podielové dané budú nasmerované tam, kde prihlási ako daňový rezident.
No, ale, ako som povedal, tá téma je dôležitá, samosprávy sú nedofinancované. Ja som sa opakovane pýtal členov vlády kedy splnia uznesenie parlamentu a vykonajú komplexný audit verejnej správy, teda aj samosprávy, aj štátnej správy a predložia ho parlamentu, ako to schválil parlament v roku 2011 na podnet poslancov SMER-u pri schvaľovaní zákona o dlhovej brzde. Doteraz sa tak nestalo. Doteraz nevieme či nemáme, či samosprávy sú dostatočne financované, či by nemali dostať viac vzhľadom na ten rozsah ===== či samosprávy sú dostatočne financované, či by nemali dostať viac vzhľadom na ten rozsah kompetencií. Problémom toho návrhu, ktorý predkladáte je, že nerieši rozdelenie financií medzi štátnu správu a samosprávu, lebo toto porovnanie nám chýba či je samospráva, keď sme na ňu preniesli množstvo kompetencií dostatočne financované, dostatočne finančne zabezpečené tie zdroje. Ak by parlament schválil váš návrh, tak to bude znamenať iba prerozdelenie financií medzi samosprávami, čiže taká hra s nulovým súčtom. Jedny samosprávy dostanú viac, ale druhé menej. Ako Bratislavčan by som sa mohol možno tešiť, že ak by to vyšlo, tak by Bratislava dostala, dostala viac, ale teda neviem či by to bolo spravodlivé, ak by dostala viac iba na úkor iných samospráv.
Takže áno, samospráva potrebuje reformy, potrebuje reformu financovania, potrebovala by municipalizáciu alebo komunálnu reformu, teda spájanie obcí, ale to je niečo na čo v súčasnej vládnej reprezentácii, žiaľ, ani v tých predchádzajúcich nie je politická odvaha. Ale beriem toto ako otvorenie diskusie o dôležitej téme, v ktorej by sme mali aj v blízkej budúcnosti a určite potom ako dôjde k zmene vlády pokračovať, lebo je to dôležité pre fungovanie samospráv nielen v Bratislave a okolí, ale na celkom Slovensku a je to dôležité hlavne pre ľudí, ktorí žijú v obciach a mestách. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 11:43 - 11:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,, chcel by som oceniť, že predkladatelia, kolegovia zo SPOLU - občianskej demokracie, otvárajú tému, pretože je to dôležitá téma, je to legitímna téma, týka to financovania samospráv, ktoré sú nedofinancované, týka sa to aj delenia prostriedkov medzi samosprávy. Tie reálne náklady, ktoré samosprávy majú, nezodpovedajú častokrát tomu, ako obyvatelia využívajú ich služby a na druhej strane akým spôsobom sú tie samosprávy financovanie, zvlášť viditeľné je napríklad v Bratislave, kde žije kopu ľudí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt a teda Bratislava nedostáva na nich podielové dane. Na druhej strane dochádza aj k tomu, že ľudia z Bratislavy, ktorí si nechávajú trvalý pobyt v Bratislave žijú v okolí Bratislavy v satelitoch, dedinkách. Reálne tam žijú, reálne tam využívajú služby, ale trvalý pobyt majú v Bratislave. Neviem či je spočítané, že ktorých viacej, ale samozrejme že je to problém pre jedných a pre druhých. Vidím však v tomto návrhu aj isté problémy. Poukázal by som na niektoré z nich. Ešte kedysi dávno, myslím že v amerických kolóniách, sa hovorili o princípe novo taxation ... representation, a teda že, ak má niekto byť zdanený, tak má mať aj reprezentáciu. Spomenul som si na tento princíp, keď som si čítal váš návrh novely zákona. Pretože ten návrh je naformulovaný tak, že na jednom mieste alebo v jednej obci si prihlásim daňovú rezidenciu, budem tam platiť dane, ale zároveň voliť budem v inej obci z dôvodu trvalého pobytu. Čiže napríklad, napríklad budem mať vplyv na to, ako je kreovaná samospráva vo Svidníku, kto sa stane primátorom Svidníka, kto bude v mestskom zastupiteľstve Svidníka a pritom moje dane alebo moje podielové dane nebudú plynúť do svidníckej samosprávy, ale zároveň, keďže sa prihlásim na ako na, ako daňový rezident v Bratislave, tak Bratislava bude mať moje podielové dane, ale ja nebudem rozhodovať o tom, kto je bratislavský primátor, alebo kto je v bratislavskom mestskom zastupiteľstve. Vidím v tom istý rozpor.
Ďalší problém je, že aký asi bude reálny efekt tohto opatrenia, či dobrovoľné prihlásenie sa k daňovej rezidencii naozaj bude masovo motivovať ľudí, aby sa hlásili ako daňový rezidenti v tých obciach a v mestách, kde reálne žijú. Je teda možné, že v Bratislave sú ľudia, alebo žijú ľudia, ktorí tu nemajú trvalý pobyt z dôvodu, že aj by chceli ale nemôžu, že teda bývajú niekde v prenájme a ten kto im prenajíma byť nesúhlasím s tým, alebo býva v nejakej ubytovaní, alebo v internáte a nemôže sa prihlásiť na trvalý pobyt. Určite je veľké množstvo ľudí, ktorí majú dvojitú identitu a majú identitu vo svojej pôvodnej obce, alebo svojho pôvodného mesta, tak sa vracajú na víkendy, na prázdniny alebo tam žijú časť roka a Bratislavu berú ako dochádzkovú. Ale napríklad už tu v spomínaných satelitoch bývajú ľudia z Bratislavy zväčša vo vlastných domoch. Čiže keby chceli, tak sa tam určite môžu prihlásiť na trvalý pobyt, ale z nejakého dôvodu si zachovávajú, uchovávajú trvalý pobyt v Bratislave, čiže tam určite nie je problém, že by sa nemohli prihlásiť na trvalý pobyt.
Tretím problém, ktorý tam vidím, je že, a to tam na viacerých miestach zdôrazňujete, sú tie benefity z prihlásenia sa k daňovej rezidencii, kde by sa mal zaviesť princíp, že daňový rezident nemôže byť znevýhodnený oproti obyvateľom s trvalým pobytom. Čo je síce fajn, ako princíp, ale zase na druhej strane to by znamenalo, že jeden človek by mal benefity, ktoré plynú z trvalého pobytu na dvoch miestach. V jednom mieste ako obyvateľ s trvalým pobytom, lebo o tom nepríde predsa ak sa prihlási niekde inde ako daňový rezident, na druhom mieste ako, ako daňový rezident. Čiže príklad, ak nejaký benefit poskytuje napríklad bude platené parkovanie a mesto poskytne, poskytne nejaké zvýhodnené sadzby svojim obyvateľom. V tomto prípade by musel poskytnúť aj daňovým rezidentom. Tak človek, ktorý má trvalý pobyt v Košiciach, bude mať tie benefity, benefity nejakého zvýhodneného parkovania v Košiciach a zároveň, zároveň ako daňový rezident, keď sa prihlási ako daňový rezident v Bratislave, tak bude mať zvýhodnené parkovanie aj v Bratislave. Čiže jeden človek môže mať dvojitý daňový benefit, alebo teda nejaký benefit obyvateľa na dvoch, na dvoch rôznych miestach. Pričom to ale nie je tak, že by sa jeho podielové dane delili že, aj tam aj tam, ale jeho podielové dané budú nasmerované tam, kde prihlási ako daňový rezident.
No, ale, ako som povedal, tá téma je dôležitá, samosprávy sú nedofinancované. Ja som sa opakovane pýtal členov vlády kedy splnia uznesenie parlamentu a vykonajú komplexný audit verejnej správy, teda aj samosprávy, aj štátnej správy a predložia ho parlamentu, ako to schválil parlament v roku 2011 na podnet poslancov SMER-u pri schvaľovaní zákona o dlhovej brzde. Doteraz sa tak nestalo. Doteraz nevieme či nemáme, či samosprávy sú dostatočne financované, či by nemali dostať viac vzhľadom na ten rozsah ===== či samosprávy sú dostatočne financované, či by nemali dostať viac vzhľadom na ten rozsah kompetencií. Problémom toho návrhu, ktorý predkladáte je, že nerieši rozdelenie financií medzi štátnu správu a samosprávu, lebo toto porovnanie nám chýba či je samospráva, keď sme na ňu preniesli množstvo kompetencií dostatočne financované, dostatočne finančne zabezpečené tie zdroje. Ak by parlament schválil váš návrh, tak to bude znamenať iba prerozdelenie financií medzi samosprávami, čiže taká hra s nulovým súčtom. Jedny samosprávy dostanú viac, ale druhé menej. Ako Bratislavčan by som sa mohol možno tešiť, že ak by to vyšlo, tak by Bratislava dostala, dostala viac, ale teda neviem či by to bolo spravodlivé, ak by dostala viac iba na úkor iných samospráv.
Takže áno, samospráva potrebuje reformy, potrebuje reformu financovania, potrebovala by municipalizáciu alebo komunálnu reformu, teda spájanie obcí, ale to je niečo na čo v súčasnej vládnej reprezentácii, žiaľ, ani v tých predchádzajúcich nie je politická odvaha. Ale beriem toto ako otvorenie diskusie o dôležitej téme, v ktorej by sme mali aj v blízkej budúcnosti a určite potom ako dôjde k zmene vlády pokračovať, lebo je to dôležité pre fungovanie samospráv nielen v Bratislave a okolí, ale na celkom Slovensku a je to dôležité hlavne pre ľudí, ktorí žijú v obciach a mestách. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2018 13:04 - 13:06 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Chcel by som podporiť tento návrh, podporím ho aj pri hlasovaní aj moji kolegovia z poslaneckého klubu SAS, ale chcem ho teda podporiť aj takto verejne, pretože považujem za dôležité, aby sa obmedzili zbytočné prekážky, ktoré dnes zákon dáva slobodnému šíreniu informácií. Ústava hovorí, že právo na slobodu prejavu a právo na slobodné šírenie informácií nie je absolútne, možno ho obmedziť, ale možno ho obmedziť iba vtedy, keď je to nevyhnutné a keď to sleduje nejaký Ústavou definovaný verejný záujem. V tomto prípade zákon o volebnej kampani nielen vo vzťahu k voľbám do orgánov samosprávy, ale aj v iných prípadoch kladie obmedzenia pre slobodné šírenie informácií. V niektorých prípadoch je ten účel legitímny, keď ide ide napríklad o kontrolu financovania politických strán, alebo kontrolu financovania kampane jednotlivých kandidátov, tam je to v poriadku, lebo tam to sleduje viditeľný, verejný záujem spočívajúci v tom, aby ľudia, ktorí sa dostanú do volených funkcií neboli zaviazaný nejakým neznámym sponzorom, ale obsahuje zákon o volebnej kampani aj mnohé obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné a nesledujú žiadny legitímny verejný záujem. Tým príkladov je viac, ale jedným z tých príkladov je aj to, čo riešite aj vo vašom návrhu zákona a teda možnosť vedenia kampane alebo vysielania reklamy vo vzťahu, teda v období kampane pred voľbami do orgánov samosprávy. Takže je ak by sme schválili tento návrh tak nevyrieši všetky problémy toho zákona, ale určite to bude krok dobrým smerom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2018 10:44 - 10:46 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým trom kolegom, zareagujem na pána poslanca Farkašovského. Vôbec si neodporujeme, to, že je nedostatočná úroveň právnického vzdelávania na fakultách, je jeden problém, ktorý samozrejme súvisí, súvisí s tým, ako sú potom kvalitní advokáti, ale keď niekto bude nosiť spisy alebo, alebo prepisovať veci a nebude reálne vykonávať, vykonávať právnickú činnosť, ale bude využívaný ako pomocná pracovná sila, tak či to robí 2 roky, 3 roky, 5 rokov alebo aj 15 rokov, tak sa nemusí nikam, nikam posunúť. To skrátenie, skrátenie je iba vrátenie do pôvodného stavu. Keď sme sa rozprávali o tom, ako zmeniť, však budeme budúci týždeň sa baviť o ústavnom súde, tu pripomenul pán poslanec Budaj, tam je to, tam je to veľmi podobné. Dnes tam máme hranicu 40 rokov, keď sa môže, môže stať človek ústavným sudcom, ale v návrhu, s ktorým prišla vláda je, že sa to má zvýšiť na 45, medzi 40 a 45 rokmi nie je žiadna taká zásadná hranica, že teda ten 40 ročný ešte nie je dosť skúsený, aby bol, bol, mohol byť ústavným sudcom a 45 ročný už áno. To je opäť iba pokus obmedziť, obmedziť tú nejakú ponuku vhodných, vhodných ľudí. A áno tá úroveň vzdelávania, vrátim sa opäť k právnickým fakultám, je problém a je problém, že aj tým, ako sa dnes správa napríklad váš predseda, čo ma mrzí, že ste sa k tomu nijako nevyjadrili, ju ešte viac dehonestujeme, lebo tým vlastne hovoríme, že niekto mohol získať prácu, teda doktorát za prácu, za ktorú dnes sa asi hanbí alebo sa ju bojí ukázať a je to druhý najvyšší ústavný činiteľ.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2018 10:31 - 10:39 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, na úvod poviem, že možnože teda ohlásim, že možno sa aj tento zákon môže teoreticky dotýkať aj mňa v zmysle ústavného zákona o výkone funkcie verejných funkcionárov alebo ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov pretože som vyštudovaný právnik a teda možno niekedy v budúcnosti budem aj koncipient tak je to vec, ktorá sa môže osobne dotknúť, či bude prax trojročná alebo päťročná, ale teda bez ohľadu na to, či sa dotkne alebo nedotkne tak chcem vyjadriť podporu tomu návrhu. Ja som v minulosti keď sa päťročná advokátska prax zavádzala tak som proti tomu protestoval, organizoval som hromadnú pripomienku. Nepomohlo to, lebo teda vtedy si advokáti prelobovali, že že sa prax predĺžila z 3 na 5 rokov hoci na to neboli vecné a reálne dôvody hoci aj teda jedna z dnešných vládnych strán MOST-HÍD vtedy bola proti tomu ale ale teda nič sa na to nezmenilo ani ani potom čo už tu nevládne samostatne SMER ale aj koaličných partnerov. Som presvedčený, že toto opatrenie je iba obmedzovaním potenciálnej konkurencie, obmedzovaním vstupu vstupu nových advokátov na trh a chránením si nejakého svojho svojho políčka, že nijako zásadne nezvyšuje kvalitu budúcich advokátov toho ak koncipientskú prax neabsolvujú tri roky ale až až päť rokov. Dôležité dôležitý je tam ten spôsob prípravy teda to ako tú koncipientskú prax vykonávajú pokiaľ robia právne činnosti, pokiaľ ich tí advokáti vedú a využívajú ich na na právne právne práce, tak tak môžu byť dobre pripravení.
Po troch rokoch môžu byť dobre pripravení aj po dvoch rokoch alebo po roku, lebo mnohí dnes šikovní študenti robia pre nejaké právne advokátske kancelárie už počas štúdia čiže to kvantitatívne kritérium nejaký limit tam zrejme zrejme musí byť ale ale je to tak, že niektorí študenti alebo absolventi práva sú v momente keď skončia štúdium práva lepšie pripravení z hľadiska vedomostí aj z hľadiska praktických skúseností ako koncipienti, ktorí päť rokov niečo niekde flákali boli tam iba formálne alebo ktorých, ktorých advokáti neviedli nepracovali s nimi alebo ich nepoužívali na na právne činnosti ale iba na nejaké pomocné pomocné administratívne práce.
===== ... ako koncipienti, ktorí 5 rokov niečo niekde flákali, boli tam iba formálne alebo ktorých, ktorých advokáti neviedli, nepracovali s nimi alebo ich nepoužívali na právne činnosti, ale iba na nejaké pomocné, pomocné administratívne práce. Obaja predrečníci sa dotkli aj ďalšieho aspektu, že kvalita advokátov nezáleží len na tom, ako sa, ako sa pripravujú počas toho koncipientského obdobia, ale samozrejme, že to súvisí aj s kvalitou vysokých škôl s tým, že vysoké škole, teda právnické fakulty masovo produkujú budúcich právnikov, nedajú si záležať na kvalite, častokrát je to, je to formálne a teda nedá mi nepovedať, že zvlášť smutné je, že sa, že sa k niektorým titulom alebo teda aj k absolvovaniu právnickej fakulty, aj k niektorým titulom dá dostať veľmi pochybným spôsobom a že tu nehovoríme o nejakých prípadoch z Českej republiky, keď boli pochybnosti o tom, že či daný politik náhodou nezískal svoje vzdelanie za pochybných okolností alebo sa zistilo, že jeho diplomová, či iná záverečná práca bola plagiát, žiaľ riešime tu a teda prvýkrát na schôdzi parlamentu vážne pochybnosti vo vzťahu k predsedovi Národnej rady, ktorý zatajuje svoju rigoróznu prácu a nevieme, čo sú skutočné dôvody, ale keby tým dôvodom bolo, že tá práca nespracoval ju on, je veľmi nevalnej kvality alebo dokonca je to plagiát, tak by sa správal presne tak, ako sa správal a toto je, toto je vážnejšia vec, lebo toto dehonestuje právnické povolanie, že niekto, kto dnes to dotiahol na druhého najvyššieho ústavného činiteľa a visí nad ním tiež podozrenia, že svoj titul JUDr. doktor práv získal pochybným spôsobom, získal za prácu, za ktorú si ju nezaslúžil alebo za prácu, ktorú si sám nenapísal alebo dokonca za prácu, ktorú on alebo niekto iný odpísal, plagioval, porušoval pravidlá, ktoré boli vtedy rovnaké ako dnes, lebo ani vtedy sa nemohli robiť diplomové, bakalárske, záverečné práce ako plagiáty, aj vtedy to museli byť originálne diela, aj vtedy v nich musel autor preukázať nejaký prínos a dnes je druhým najvyšším ústavným činiteľom Slovenskej republiky právnik, bavíme sa tu o advokácii, právnik, u ktorého sú vážne pochybnosti, že svoj doktorský titul nenadobudol korektným spôsobom. Správa sa až nevysvetliteľne a jediné vysvetlenie pre to je, že sa snaží pred nami niečo zatajiť. Toto je vec, ktorá oveľa viac ovplyvňuje aj to, ako je vnímané právnické povolanie, aká je kvalita advokátov, lebo keď niekto môže pochybným spôsobom či už absolvovať štúdium alebo získať nejaký titul, tak to dehonestuje to vzdelanie, hovorí to o tom, že to vzdelanie je zlé a deformuje to aj celé akademické prostredie a táto kauza, to, ako dopadne, to, ako sa vysvetlí, to, či sa dozvieme alebo nedozvieme ako to naozaj bolo s rigoróznou prácou Andreja Danka, je aj pre kvalitu budúcich advokátov oveľa dôležitejšie ako akékoľvek predĺženie doby, počas ktorej študenti práva alebo absolventi práva absolvujú koncipientskú prax. Pokojne môžme skrátiť na 3 roky, ale je potrebné správať sa seriózne a zodpovedne, nie len hrdo, odborne a slušne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2018 10:31 - 10:39 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, na úvod poviem, že možnože teda ohlásim, že možno sa aj tento zákon môže teoreticky dotýkať aj mňa v zmysle ústavného zákona o výkone funkcie verejných funkcionárov alebo ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov pretože som vyštudovaný právnik a teda možno niekedy v budúcnosti budem aj koncipient tak je to vec, ktorá sa môže osobne dotknúť, či bude prax trojročná alebo päťročná, ale teda bez ohľadu na to, či sa dotkne alebo nedotkne tak chcem vyjadriť podporu tomu návrhu. Ja som v minulosti keď sa päťročná advokátska prax zavádzala tak som proti tomu protestoval, organizoval som hromadnú pripomienku. Nepomohlo to, lebo teda vtedy si advokáti prelobovali, že že sa prax predĺžila z 3 na 5 rokov hoci na to neboli vecné a reálne dôvody hoci aj teda jedna z dnešných vládnych strán MOST-HÍD vtedy bola proti tomu ale ale teda nič sa na to nezmenilo ani ani potom čo už tu nevládne samostatne SMER ale aj koaličných partnerov. Som presvedčený, že toto opatrenie je iba obmedzovaním potenciálnej konkurencie, obmedzovaním vstupu vstupu nových advokátov na trh a chránením si nejakého svojho svojho políčka, že nijako zásadne nezvyšuje kvalitu budúcich advokátov toho ak koncipientskú prax neabsolvujú tri roky ale až až päť rokov. Dôležité dôležitý je tam ten spôsob prípravy teda to ako tú koncipientskú prax vykonávajú pokiaľ robia právne činnosti, pokiaľ ich tí advokáti vedú a využívajú ich na na právne právne práce, tak tak môžu byť dobre pripravení.
Po troch rokoch môžu byť dobre pripravení aj po dvoch rokoch alebo po roku, lebo mnohí dnes šikovní študenti robia pre nejaké právne advokátske kancelárie už počas štúdia čiže to kvantitatívne kritérium nejaký limit tam zrejme zrejme musí byť ale ale je to tak, že niektorí študenti alebo absolventi práva sú v momente keď skončia štúdium práva lepšie pripravení z hľadiska vedomostí aj z hľadiska praktických skúseností ako koncipienti, ktorí päť rokov niečo niekde flákali boli tam iba formálne alebo ktorých, ktorých advokáti neviedli nepracovali s nimi alebo ich nepoužívali na na právne činnosti ale iba na nejaké pomocné pomocné administratívne práce.
===== ... ako koncipienti, ktorí 5 rokov niečo niekde flákali, boli tam iba formálne alebo ktorých, ktorých advokáti neviedli, nepracovali s nimi alebo ich nepoužívali na právne činnosti, ale iba na nejaké pomocné, pomocné administratívne práce. Obaja predrečníci sa dotkli aj ďalšieho aspektu, že kvalita advokátov nezáleží len na tom, ako sa, ako sa pripravujú počas toho koncipientského obdobia, ale samozrejme, že to súvisí aj s kvalitou vysokých škôl s tým, že vysoké škole, teda právnické fakulty masovo produkujú budúcich právnikov, nedajú si záležať na kvalite, častokrát je to, je to formálne a teda nedá mi nepovedať, že zvlášť smutné je, že sa, že sa k niektorým titulom alebo teda aj k absolvovaniu právnickej fakulty, aj k niektorým titulom dá dostať veľmi pochybným spôsobom a že tu nehovoríme o nejakých prípadoch z Českej republiky, keď boli pochybnosti o tom, že či daný politik náhodou nezískal svoje vzdelanie za pochybných okolností alebo sa zistilo, že jeho diplomová, či iná záverečná práca bola plagiát, žiaľ riešime tu a teda prvýkrát na schôdzi parlamentu vážne pochybnosti vo vzťahu k predsedovi Národnej rady, ktorý zatajuje svoju rigoróznu prácu a nevieme, čo sú skutočné dôvody, ale keby tým dôvodom bolo, že tá práca nespracoval ju on, je veľmi nevalnej kvality alebo dokonca je to plagiát, tak by sa správal presne tak, ako sa správal a toto je, toto je vážnejšia vec, lebo toto dehonestuje právnické povolanie, že niekto, kto dnes to dotiahol na druhého najvyššieho ústavného činiteľa a visí nad ním tiež podozrenia, že svoj titul JUDr. doktor práv získal pochybným spôsobom, získal za prácu, za ktorú si ju nezaslúžil alebo za prácu, ktorú si sám nenapísal alebo dokonca za prácu, ktorú on alebo niekto iný odpísal, plagioval, porušoval pravidlá, ktoré boli vtedy rovnaké ako dnes, lebo ani vtedy sa nemohli robiť diplomové, bakalárske, záverečné práce ako plagiáty, aj vtedy to museli byť originálne diela, aj vtedy v nich musel autor preukázať nejaký prínos a dnes je druhým najvyšším ústavným činiteľom Slovenskej republiky právnik, bavíme sa tu o advokácii, právnik, u ktorého sú vážne pochybnosti, že svoj doktorský titul nenadobudol korektným spôsobom. Správa sa až nevysvetliteľne a jediné vysvetlenie pre to je, že sa snaží pred nami niečo zatajiť. Toto je vec, ktorá oveľa viac ovplyvňuje aj to, ako je vnímané právnické povolanie, aká je kvalita advokátov, lebo keď niekto môže pochybným spôsobom či už absolvovať štúdium alebo získať nejaký titul, tak to dehonestuje to vzdelanie, hovorí to o tom, že to vzdelanie je zlé a deformuje to aj celé akademické prostredie a táto kauza, to, ako dopadne, to, ako sa vysvetlí, to, či sa dozvieme alebo nedozvieme ako to naozaj bolo s rigoróznou prácou Andreja Danka, je aj pre kvalitu budúcich advokátov oveľa dôležitejšie ako akékoľvek predĺženie doby, počas ktorej študenti práva alebo absolventi práva absolvujú koncipientskú prax. Pokojne môžme skrátiť na 3 roky, ale je potrebné správať sa seriózne a zodpovedne, nie len hrdo, odborne a slušne. Ďakujem.
Skryt prepis