Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.12.2018 o 19:16 hod.

Mgr. art.

Viera Dubačová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 6.12.2018 19:16 - 19:19 hod.

Viera Dubačová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko vyjadrila aj ja k nami predkladanej novele zákona.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre vyhlásenie neplatnosti takého štúdia na vysokej škole, pri ktorom došlo k podvodnému konaniu, ako spomínal kolega, spočívajúcemu najmä v plagiátorstve pri záverečných prácach, či vypracovaní záverečnej práce inou osobou. Dôsledkom takéhoto vyhlásenia neplatnosti bude následne strata príslušného akademického titulu.
Podľa nášho názoru má absencia tejto právnej úpravy v podmienkach Slovenskej republiky priame následky. Študenti vysokých škôl, ktorí možno neberú vážne svoje štúdium a chcú ho dokončiť len s vidinou získania titulu a istého spoločenského uznania, môžu doteraz beztrestne páchať podvody s vypracovaním ich záverečných správ a prác. Keď aj vyplynie najavo takýto podvod, môžu bez postihu naďalej užívať svoj titul bez akejkoľvek sankcie, sankcie, ak samozrejme neberieme do úvahy pohoršenie zo strany spoločnosti. Potom môže takáto osoba naďalej užívať titul ako ostatní, ktorí svoj titul nadobudli ťažkou prácou a tým pádom môžu byť na svoj titul, na svoju prácu aj právom hrdí.
Nemôžeme dopustiť, aby takéto konania boli akceptovateľné. Musíme motivovať mladých ľudí, študentov, že ak chcú niečo študovať, tak na to majú vynaložiť isté úsilie a prácu, aby bolo pre nich ukončenie štúdia a nadobudnutie titulu odmenou ich práce a nie iba formalitou.
Dostali sme naše vysoké školstvo do úrovne, kedy ho veľká časť spoločnosti berie naozaj len ako povinnosť. Veľká časť všetkým, veľká česť všetkým výnimkám a myslím si, že nie je ich málo, ale slovenské vysoké školstvo vo veľkej miere nie je garantom domácich elít. Dokonca už aj zamestnávatelia začali rozdeľovať životopisy uchádzačov, z ktorých vysokých škôl ten-ktorý uchádzač prichádza. V mnohých prípadoch je na vysokom školstve málo zdrojov, málo kvality a možno aj málo odvahy.
Je to, kolegovia, aj naša zodpovednosť. Vysoké školstvo na Slovensku ale má na čom stavať a je na nás, aby sme ho postupne začali systematicky a premyslene podporovať a rozvíjať. Toto je naša povinnosť. A ak si ju ctíme, je našou povinnosťou aj postaviť sa proti ďalšiemu systematickému podkopávaniu postavenia vysokého školstva. Nemôžeme popierať existenciu morálnych a etických pravidiel vo vysokom školstve. Nemôžeme popierať existenciu morálnych a etických pravidiel pri záverečných prácach. My musíme tieto morálne a etické pravidlá tvoriť, zasadzovať sa o ne a byť ich nositeľmi.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2018 18:59 - 19:02 hod.

Viera Dubačová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/64 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh novely zákona zlepšuje podmienky financovania neziskových organizácií, občianskych združení, nadácií a neinvestičných fondov. Keďže súčasný stav neposkytuje žiadnu výraznejšiu motiváciu pre súkromné subjekty, aby finančne podporovali neziskové organizácie, ktoré vykonávajú verejnoprospešnú činnosť, občianske združenia, neinvestičné fondy, nadácie, je potrebné pre ne vytvoriť podmienky, aby sa im takéto poskytnutie podpory oplatilo. Sponzorstvo ako také bolo v doterajšej právne úprave zmienené len v zákone č. 440/2015 Z. z. o športe. Ustanovenia tohto zákona však upravovali sponzorstvo len pre určitý okruh subjektov, a to najmä pre športovcov a športové kluby. Zároveň táto novela má rozšíriť okruh subjektov, ktoré môžu pri poberaní finančných prostriedkov uplatniť na základe zmluvy o sponzorstve daňové výhody, ktoré budú plynúť pre obe strany. Porovnateľne daňové výhody poskytuje aj plnenie podľa zmluvy o sponzorstve v športe podľa zmieneného osobitného predpisu. Aby sa tieto daňové úľavy nemohli zneužívať na osobné záujmy možných sponzorov, navrhujeme niektoré striktné kritéria, ktoré musí toto plnenie spĺňať. Napríklad taxatívne vymedzenie subjektov, ktoré môžu byť sponzorovanými, ďalej maximálna výška sponzorského príspevku na jeden rok.
Pojem sponzorstvo a náležitosti zmluvy o sponzorstve zavádza plánovaná novela do Občianskeho zákonníka do časti o zmluvách. Zmluva o sponzorstve môže byť uzavretá na vopred stanovený účel, ktorý musí mať prospešný charakter pre verejnosť. Sponzorovaný na to, aby splnil podmienky sponzorskej zmluvy, musí jej vyhotovenie s podpismi oboch strán odoslať Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý to následne zverejní v Centrálnom registri zmlúv. Týmto opatrením sa má docieliť čo možno najväčšia miera transparentnosti, aby nevznikali pochybnosti o tejto forme financovania, aby si každý vedel zistiť, kto koho sponzoruje a aby neboli pochybnosti o financovaní zo zahraničia alebo istých záujmových skupín. Na rozdiel od darovacej zmluvy je zmluva o sponzorstve výhodná pre obe strany, keďže pri darovaní neplynú darcovi výhody z tohto úkonu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona bude mať dopad na verejné financie, keďže štátny rozpočet stratí niektoré prostriedky z daní z príjmov. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, predložený návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 14:56 - 14:57 hod.

Viera Dubačová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem naozaj poďakovať predkladateľom, pretože toto na našej ceste ku slobode, na toto sme zabudli, či už že naschvál, alebo z nedbalosti. Chcem povedať, že naozaj táto nespravodlivosť a toto vyrovnanie sa s tou našou temnou minulosťou takýmto spôsobom je veľmi dôležité pre celú našu krajinu, pre vývoj demokracie a slobody v našej krajine, a preto budem podporovať tento návrh a zároveň aj vyjadrujem nádej, že konečne sa napravia tieto nespravodlivosti a že tieto obete totalitného režimu naozaj dostanú zadosť a že bude všetko tak, ako má byť v spravodlivej krajine. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 14:33 - 14:35 hod.

Viera Dubačová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela iba zareagovať ako z nadhľadu na vklad producentov, pretože ten vklad každého producenta tam je. On je naozaj už v tom, ako oni zakupujú práva na to literárne dielo alebo iniciujú spracovanie samotného námetu, a ona tam tá investícia je už aj v tom, že oni musia vytvoriť ako keby taký ten prvý reklamný obraz toho, čo chcú predávať alebo teda o tom filme, ktorý chcú tvoriť a čo chcú ponúkať, aj to, akým spôsobom im oni zháňajú financie, že čiže ja to tak ako aj chápem, aj tomu tak rozumiem. Ja iba poukazujem na to, že, samozrejme, ako to je tak, Slovensko je naozaj veľmi malá krajina a tie chyby sa robia.
A ja chápem aj teba, pani poslankyňa, že si nahnevaná na produkciu filmu Generál alebo na isté veci, ktoré ťa, ktoré ťa rozčúlili, čo je absolútne legitímne a normálne, ja iba poukazujem na samotný fakt a to teda zo samotného nadhľadu, pretože naozaj si vážim to, že na Slovensku vznikli nezávislé fondy. To tu je treba opakovať, pretože neboli dlhé roky, o to naozaj umelci žiadali, pretože ten nezávislý fond zaručuje to, že tam bude komisia, ktorá je nezávislá. A opakujem, Slovensko je malá krajina, kde sa všetci tvorcovia poznajú. Čiže je to veľmi ťažké nájsť niečo také, ale vzniklo to a každý ten fond sa vyvíja a vylepšuje. Ja si nemyslím, že sa vylepší takýmto zákonom, pretože ak my ideme do legislatívy, do takejto novely, tak ešte raz opakujem, by sme mali komunikovať v prvom rade s tvorcami, s producentami a s tými ľuďmi, ktorí sa na tej tvorbe podieľa, pretože tie ich skúsenosti sú pre nás dôležité.
Ja teraz podávam aj sponzorský, návrh sponzorského zákona, pretože Slovensko má ešte veľké biele miesta. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 14:24 - 14:26 hod.

Viera Dubačová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za vaše faktické poznámky.
Áno, pani Milanová, že je to také diskutabilné aj s tým, že ako, my sme si napríklad na žiadostiach dávali vždy také reálne menšie sumy, pretože sme tvorili nezávislú kultúru a ja teda za seba ako teraz skutočne vravím, úplne úprimne za seba, že my sme nikdy nedostali ten podiel ako na tú inscenáciu takú, aká normálne je, že tá inscenácia by mala celkovo 40-tisíc euro, divadelná, a to je taká, ako že chudobnejšia, jednoduchšia, kde hrá 8 – 10 hercov, kostýmy, scéna, mesačné skúšanie a ja väčšinou skúšam tri-štyri mesiace, ale my si tie žiadosti sme si dávali úplne reálne, poddimenzované a ja musím povedať za mňa, že sme získavali 6-, 7-tisíc z fondu, takže neviem, na toto a na to, ako si vravela o tých nad- alebo poddimenzovaných sumách, to by som si nedovolila takto tvrdiť.
Potom vlastne chcem poďakovať aj pánovi Budajovi, áno, pretože ten fond je živý mechanizmus a tvorí sa. A to, čo ja vidím ako práve tú našu úlohu, je skutočne spolupracovať a rozprávať sa s tvorcami a pomáhať, aby tá tvorba v tejto krajine mohla byť lepšia. A to je aj taký odkaz pre mladých ľudí, pretože my máme aj kvalitnú školu, Vysokú školu múzických umení a filmovú a naozaj to považujem za veľmi dôležité aj pre nich, aby tí mladí ľudia neodchádzali do zahraničia a aby tvorili tu na Slovensku, pretože to, ten produkt ich tvorby raz môže zo Slovenska urobiť naozaj krajinu, do ktorej budú turisti a cestovatelia chcieť ísť. A to je veľmi dôležité, že Slovensko je krásna kra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 5.12.2018 14:01 - 14:19 hod.

Viera Dubačová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pozdravujem aj ja našich milých seniorov, nestihla som zatlieskať, lebo som už bola na ceste. (Potlesk.)
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k navrhovanej novele zákona o Audiovizuálnom fonde.
Tento návrh predstavuje zásadné zmeny v súčasnom systéme, ktoré zo základného úradníckeho pohľadu môžu prinášať aj rozumné mechanizmy. No vcelku a vo výsledku prinášajú a vytvárajú viac prekážok. Neodrážajú totiž prax filmovej tvorby. Niektoré zmeny, ako komerčná návratnosť investície, sú už aj na istých úrovniach realizované, treba len komunikovať so samotnými producentami a tvorcami. S niektorými úpravami sa dá súhlasiť, ako napríklad s tými, že povinné prílohy, žiadosti o podporu, že z povinných príloh sa vypúšťajú doklady, ktoré nie sú nevyhnutné pre posúdenie žiadosti, a ich predloženie sa bude požadovať až v prípade schválenia a podpory projektu, čím sa dá znížiť administratívna záťaž pre žiadateľov i fond ešte v etape podávania žiadosti.
Dobrý deň, pán kolega. Isté časti návrhu, však... (Reakcia z pléna, vstup predsedajúceho.)

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Poslanec Budaj, poprosím kľud.

Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
Isté časti návrhu však vyvolali nevôľu v kultúrnej obci a najviac medzi samotnými filmármi. Napríklad zmena ods. 4 v § 22, zavedenie do praxe to, že rozpočet projektu, ktorý schválila komisia, bude záväzný. Film je však výsledkom tvorivého procesu. Na začiatku vy neviete predpokladať, ako sa jeho vznik bude presne vyvíjať, či v priebehu natáčania nebudete musieť zmeniť personál, od dodávateľov, hercov až po režiséra. Budete potrebovať modernejšiu techniku alebo zmenu lokácie. Je až nemožné vytvoriť projekt, ktorý by mal presne určené všetky výdavky, pretože množstvo z nich sa nedá na 100 % predpokladať zo začiatku.
Ja teraz prečítam, dnes je, alebo teda včera, článok, režisér Peter Bebjak momentálne spracováva na podklade Wetzlerovej knihy film o úteku Wetzler, Vrba z Osvienčimu. Príprava takéhoto projektu, teraz citujem: Najmä zozbierať všetky materiály trvá veľmi dlho. Vychádza z Wetzlerovej knihy, dôležité sú podklady, to, čo je napísané na papieri, potrebujete pretaviť do filmu. Musíte si to naštudovať, zistiť veci, chodievali sme do Osvienčimu, stretávali sme sa s historikmi, s ľuďmi, robili sme výskum, aby bol film čo najvieryhodnejší. A čo je najdôležitejšie, bolo treba zohnať peniaze a je to historický film, kde dve tretiny sa odohrávajú v Osvienčime. Toto všetko, celý tento proces, samozrejme trvá dva-tri roky. Medzitým, budem pokračovať, nadviažem, je to úsilie dvoch-troch rokov, ktorému sa venujete. Obiehali sme všetky fondy, naše, český, poľský, luxemburský, teraz riešime nemecký. Chceli by sme, aby všetky postavy vo filme rozprávali jazykom, ktorý reálne hovorili. Nemecké postavy nemecký jazyk, poľské postavy poľským jazykom, aby to boli herci, ktorí sú z toho prostredia. Toto je vznik filmu.
Ja doporučujem všetkým ľuďom do budúcnosti, mne to osobne veľmi pomohlo, sama som divadelná režisérka, viem, čo je tvorba, ale doporučujem knihu Miloša Formana Co já vím. Keď som si tú knihu prečítala, bolo to po revolúcii, a v podstate Miloš Forman tam veľmi podrobne opisuje, ako naozaj vzniká film, ako trebárs natáčali scénu vo filme Vlasy, ktorú natáčali v Central parku a zrazu prišla zima a mali tam tí tanečníci byť ako v letnom oblečení a z úst im išla para, pretože bola zima. Naraz bolo treba tento problém riešiť, takže museli všetkým tým stovkám komparzistom, vymýšľal v tú chvíľu niekto, že dajú si do úst, neviem, kocku ľadu alebo niečoho, už si nepamätám presne, čo to bolo, aby im v čase spevov a rozprávania nevychádzal, nevychádzala z úst para. Ja chcem povedať, že na toto, toto sú náklady, ktoré naraz naskakujú, nabiehajú. Do toho išli ďalšie veci, ale to len na takýchto detailoch vidíte, že ten film je skutočne, skutočne živý mechanizmus a v období, keď vy podávate žiadosť na fond, vy máte túto predstavu, o ktorej tu aj pán režisér Bebjak hovorí, ale už len napríklad v tomto konkrétnom filme museli postaviť celý Osvienčim. Postavili ho kdesi tu pri dedinke Láb, aby mohli, aby vytvorili ako keby autentické prostredie toho koncentračného tábora, čo boli zase ďalšie nemalé náklady. A vy ešte v procese toho filmu hľadáte možno aj priestory priamo v nejakom koncentračnom tábore, jednáte s tými ľuďmi, či vás tam pustia, či tam môžete natáčať, potom vlastne v procese musíte zistiť, že si musíte tú dedinu postaviť, ten koncentračný tábor teda celý a zrazu sa vám zvýšia náklady alebo zmenia náklady. Do toho sa stane, že vám herec ochorie, nejaké úmrtie, alebo si vymyslí, že táto postava je vlastne Nemec a mal by ju hrať nemecký herec, ale on má doňho obsadeného slovenského herca. Čiže opäť prichádza k istej zmene, čo súvisí aj so zmenou honoráru, pretože ten herec má iné náklady, pretože cestuje z Nemecka a podobne ako. Toto je film.
Ja ešte v takej krátkosti len chcem povedať, že ja rozumiem vám ako z ekonomického hľadiska. Ako chápem, že rozumiete tomu, aj výrobe topánky. Topánka sa vyrába, materiál je nejaká podrážka, na tridsaťsedmičku nohu dáme za 50 centov podrážku, vyrežem ju, potom niečo tam našijem, dám tam kožu, vyrobím topánku, stálo ma to 20 euro, ja ju predám za 30 euro, čistý zisk 10 euro, výborne.
Keď som zakladala Divadlo z pasáže a robila som inscenáciu, ja viem, že po šiestich rokoch robenia umeleckej divadelnej inscenácie sa ma pýtali: "A čo produkujete?" Ja vravím: "Divadelnú inscenáciu s postihnutými hercami." A vtedy prišli za mnou zhodou okolností pán ekonóm a on mi povedal: "Veď vy prežijete, vyrábajte papuče." A naozaj, ja som tak premýšľala, ja som bola z toho dosť zarazená, som si vravela, to Slovensko je tak nekultúrna krajina, rozumiete, že ten produkt je predsa divadelná inscenácia, ktorá má krajinu meniť, poľudšťovať, ktorá má s tými postihnutými oslovovať to Slovensko, buďme ľudia, buďme lepší, toto sú naše životy, takto žijeme, uzatvorení v ústavoch. Na vtedy ešte ministerstve kultúry si mysleli, že keď sú to postihnutí herci, tak ich kostýmy normálnej herečke stojí tisíc korún, tak pre postihnutých to bude 200 korún, však sú to postihnutí. A proste tento pohľad na kultúru a na tvorbu u nás stále zostal.
No a ešte sa vrátim k tomu, keď mi radili, aby sme vyrábali papuče, tak naozaj naša, chúďatko, naša pani v dielňach, vedúca dielne, aj teda skutočne urobila ekonomicky presne, ako sa tá papuča vyrába, aj koľko nás to vyjde Čiže áno, áno, papuču sme vedeli presne zhodnotiť, aj by sme vedeli, za koľko ju predáme. Divadelnú inscenáciu nie. Divadelná inscenácia s postihnutými nás stála istý, istý badžet peňazí, ale ten sme nevedeli napríklad aj, či bude návratný, či na to ľudia budú chodiť, či táto spoločnosť dozrela.
A to isté vy aj v tom filme, aj keď dnes už naozaj musíme povedať, že vo fonde je, že každý grant nad 30-tisíc je už zaradený do vratkového systému. Čo je veľmi dôležité.
A ďalšia vec je, že teda tá produkcia naozaj stojí na zostavenie, nakrúcací si plán. A toto všetko zladenie hercov, o ktorom som vravela, zazmluvnenie, zazmluvnenie techniky, zvukovej, kamerovej, špeciálnej, osvetľovacej, rokovania s potenciálnymi koproducentmi, s televíznymi vysielateľmi, zahraničnými koproducentami, prípravy žiadostí na dotácie v zahraničí, príprava žiadostí aj Eurimages, kde vy vlastne už by ste mali mať partnerov Slovenskú televíziu, mali by ste mať, mali by ste mať podporu zo slovenského fondu, pretože v tom zahraničí je to tak a je to veľmi dôležité. A tých nakrúcacích dní je naozaj podľa závažnosti, je to alebo 24, 25, 45 dní. Naozaj, tento potrebujete čas, potrebujete občas leto, jeseň, zimu, ako som už spomínala režiséra Formana a jeho knihu Co já vím, keď naozaj im vyšiel ten priestor v tých Vlasoch, že mali natáčať letnú scénu a bola zima a zrazu sa im úplne inak menili náklady. No našťastie to Miloš Forman nenatáčal na Slovensku, by to asi nedotočil alebo teda dneska by bol veľmi, veľmi za toto všetko postihovaný.
Chcem ďalej povedať, že, a do toho sa teda rátajú aj tie cestovné, ubytovanie, catering, zálohovania a zostrihy. A potom nastupuje postprodukcia filmu, lebo vy ten film takto pracne natočíte, nakoniec naozaj vám neochorie, nezomrie, vy ten proces tvorby, ja neustále aj v tomto parlamente opakujem, že ak my nebudeme rozumieť proces tvorby, a to či sa týka ekonomiky, či sa to týka školstva, či sa to týka oblasti akéhokoľvek, akéhokoľvek rezortu. Ak nebudeme tvoriví, tak sme v škatuľkách a v chlievikoch, ktoré nás neposúvajú dopredu. A budú nás stále tie naše, naše chlieviky takto búchať po hlave a my sa z toho nedostaneme nikam. A teraz momentálne sme v oddelení kultúry, kde tá tvorba je základom. Tvorba je dar ducha a s tvorbou treba pracovať. A s tým vlastne potom aj naozaj súvisí to, teda ešte sa vrátim, potom po tej tvorbe, keď toto všetko dokážete, ako ten filmový režisér a nezbláznite sa, a ten producent naozaj, ako Peter Bebjak tu teda spomína, že ten film vyjde dva-tri milióny a on musí tie milióny zohnať, aby o tom Wetzlerovi, aby tú knihu dokázal pretaviť do tej filmovej podoby v tejto dobe, ktorá je dnes tak poznačená extrémistami, fašistami, kde túto, tento film potrebujeme, rovnako ako všetky ostatné. My ich potrebujeme, aby tento parlament bol slobodný, aby my sme dokázali oddeľovať pravdu od lží, aby sme dokázali oddeľovať, kto je naším priateľom a kto je nepriateľom, aby sme nevytvárali falošné zväzky s nepriateľmi, s útočníkmi.
Tu si dovolím vlastne aj poďakovať za dnešné prvé odvolanie vlastne ruského diplomata, za čo som veľmi vďačná naozaj, a teda spomínam to aj pri tejto príležitosti, pretože aj o tom je umenie. Ľudia sú zavádzaní a klamaní falošnými médiami, informáciami, hoaxami, o tom je umenie. Preto umenie musíme podporovať a rozumieť mu a rozprávať sa s tvorcami, pretože toto je aj istým spôsobom pre nás veľmi dôležité a kľúčové.
Takže ďalšia, nastupuje postprodukcia a tam nastupujú všetky tie korekcie a obrazové postprodukcie, hudba, zvuk, upútavky. Čiže toto je naozaj veľmi dôležité a tým prvým zdrojom pre tých filmových tvorcov je Audiovizuálny fond a potom ten producent oslovuje domáceho televízneho vysielateľa, zahraničných koproducentov, zahraničné fondy, zahraničné televízie, alebo už teda spomínaný Eurimages a ďalších. A toto potom nasleduje celý ten objem, ktorý sa volá marketing a príprava propagačných materiálov, marketingov filmu, náklady na distribúciu, filmová premiéra, náklady na PR, festivalová premiéra, náklady a materiály k zahraničnej distribúcii filmu. To všetko sú veľmi, veľmi dôležité veci, o ktorých treba hovoriť, a preto ak dávame takúto novelu, tak my musíme rozprávať s tvorcami, so živými tvorcami.
A ešte vám tak na margo spomeniem, že film Jánošík ešte nebol financovaný z Audiovizuálneho fondu, ale to neviem, či si to; hej, si to vravela, to mi asi uniklo.
Takže toto je veľmi dôležité. No a potom, potom ďalší problém je aj vlastne tá komisia, pretože keď si zoberieme, že ten fond audiovizuálny dnes je skutočne živý mechanizmus, ktorý po kritike, presne ako spomínala pani kolegyňa, tých producentov naozaj, on, on sa mení, on sa dotvára. Čiže je to skutočne živý mechanizmus a kompetencia rady Audiovizuálneho fondu, to je veľmi dôležitá kompetencia, ktorá menuje a odvoláva riaditeľa fondu, volí a odvoláva členov dozornej rady, volí a odvoláva členov odborných komisií, schvaľuje koncepcie, zloženie programov, priority, limity pre podporu, výšku povinného spolufinancovania a výzvy. A v súčasnosti je treba povedať, že fond neriadia umelci, ale zástupcovia tých, ktorí sa na financovaní fondu podieľajú. A je tam zástupca ministerstva kultúry, zástupca RTVS, súkromných televízií, kinári a distribútori, prevádzkovatelia retransmisie, producenti sú dvaja a tvorcovia sú dvaja. Takže ono tam v tomto vidíme naozaj aj priestor.
A na ďalšej strane, ja nespochybňujem a naozaj pokladám za veľmi dôležité, aby, a užitočné, že prebehlo niečo ako poslanecký prieskum, pretože aj nám to otvára oči a ja teda vidím tú prácu v tom fonde práve prostredníctvom rady, a to zlepšovanie s nimi, pracovať na tejto koncepcii, ktorá bola postavená a na ktorej môžu spolupracovať tí filmári, a to ostatné je už naozaj ako keby taký morálny princíp toho, aby sa to očisťovalo a naozaj aby sa nestali, ak pani poslankyňa pravdepodobne tu otvárala, teda otvárala aj témy filmu spomínaného o Štefánikovi, čiže tam ak prichádza k pochybeniam, tak naozaj tie kontrolné mechanizmy sú na to, aby na to poukázali a potom sa musí aj priamo vo fonde vyvodiť z toho nejaký dôsledok a skutočne urobiť náprava, aby sa to zmenilo, aby sa v budúcnosti takéto veci neopakovali, s čím teda naozaj a hlboko súhlasím. A sama teraz si pozerám všetky tie materiály, ktoré prišli, a tie pochybenia z toho, z toho filmu a z toho projektu.
Čo ale teda naozaj neznižuje, neznižuje to, že ten samotný film ako taký a tú jeho tvorbu budú posudzovať, musia posudzovať teda odborníci, aj ľudia, aj trebárs v tej ekonomickej otázke, pohľadu, ktorí rozumejú, čo to ten film je. Rovnako ako som teda spomínala, že ten odborník z ministerstva práce, keď sme robili tú divadelnú inscenáciu, nám doporučil, aby sme vyrábali papuče. A ja verím teda, že sme sa niekam posunuli trošičku ďalej od tej doby a že my už naozaj dnes chápeme aj ten význam toho, prečo je to dôležité a prečo treba tú filmovú tvorbu podporovať a možno pracovať práve s Audiovizuálnym fondom a s umelcami, aby sa dolaďovali veci priamo v tom fonde a aj tie nastavenia.
Čiže my tu dnes môžeme len povedať, že by sa mi teda žiadala skôr väčšia diskusia a počúvanie tých filmových tvorcov a producentov. Ja určite sa veľmi teším na stretnutie aj s producentmi po tomto filme, ktorý vlastne po tej Wetzlerovej knihe, pretože ma to veľmi zaujíma, akým spôsobom a kde zohnali ostatné peniaze, ako teraz som riešila problém a financie aj s pani producentkou filmu Pivnica, ktorá je zadlžená, ktorá vlastne akýmsi spôsobom ma tiež uviedla do tejto problematiky, a ja toto vidím ako zásadný problém, že my musíme viac komunikovať práve s tými tvorcami, pretože na tej jednej strane je aj to, čo povedala pani Kaščáková, ako kontrolovať a tie verejné zdroje, ale na druhej strane ako my naozaj musíme aj vytvárať priestor, pretože ten film alebo to umenie vytvára hodnoty, ktoré sú nevyčísliteľné a posúvajú Slovensko a posúvajú nás všetkých, lebo všetko toto, čo tu vidíme, je vytvorené a akousi je to hodnotou, ktorá proste pretrváva. Takže to je veľmi dôležité.
Ja som teda naozaj stála aj za rôznymi produkciami filmovými, skôr len také dokumentárne alebo divadelné, a teda naozaj mám úprimný záujem práve pomôcť tejto veci, aby sa dostávali do kín, do kinematografie proste kvalitné veci. A myslím si, že Slovensko má veľmi kvalitných tvorcov a režisérov oceňovaných na zahraničných a medzinárodných festivaloch a stále im ešte nedokážeme vytvoriť adekvátne podmienky, aké by teda naozaj títo tvorcovia mali mať. A ja teda verím, že sa nám spoločne, ale nielen tu v parlamente, ale spoločne práve s tými tvorcami a umelcami podarí systém zlepšiť a vytvoriť také podmienky, aby slovenský film žil a aby reprezentoval Slovensko a pomáhal Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 12:56 - 12:58 hod.

Viera Dubačová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Tak ja budem pokračovať. Ja by som sa chcela dotknúť vecí, na ktoré mi asi nevyjde čas v rozprave. V podstate by som len chcela opraviť takú vec. Producenti, keď sa domáhali, aby sa naozaj sprísnili podmienky Audiovizuálneho fondu, tak sa im to aj podarilo, pretože je dôležité povedať, že ten Audiovizuálny fond doznal zmien a naozaj sa postupne dotvára od toho začiatku. A to je veľmi dôležité pripomenúť. Ja teda by som sa v túto chvíľu chcela dotknúť len prerozdeľovania ako peňazí pre Audiovizuálny fond. My nerozdeľujeme štátne peniaze, ale zdroje, na ktoré sa skladá štát a audiovizuálny priemysel. Preto nemôže o týchto financiách rozhodovať iba samotný štát. A hneď aj uvediem, že Audiovizuálny fond teda ako verejnoprávna inštitúcia sa, na tomto jeho financovaní sa podieľa RTVS 5 % z reklamných príjmov, súkromné televízie 2 % z reklamných, teda svojich hlavných príjmov, kiná 1 % z ceny každej vstupenky, distributéri 1 % z príjmov za distribúciu, prevádzkovateľ VoD 0,5 % z príjmov za poskytovanie, prevádzkovatelia retransmisie 1 % z príjmov za retransmisiu, producenti z príjmov z filmu vo výške percent, ktoré tvorí dotácia a podiel na nákladoch, a aj štát, samozrejme, priamo určenou v zákone. Čiže toto je veľmi dôležité povedať, aby celé tieto informácie boli komplexné, o ktorých aj pani poslankyňa Kaščáková hovorila. A aby teda keď povieme A, aby sme dopovedali aj to B. A ostatné poviem v rozprave, pravdepodobne po prestávke.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 11:28 - 11:30 hod.

Viera Dubačová Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem ti, Martin Poliačik, za tvoj príhovor, pretože si presne trafil klinec po hlavičke, všetky trafené husi zagágali. Všetci populisti, fašisti, vládna koalícia. Takže bolo to veľmi presné a trefné.
My vidíme dnes, že nielen fašistické šírenie strachu, klamstiev, hoaxov, čo sa tu šíri Slovenskom, ale začala už aj vládna koalícia spolu s fašistami písať ten najhorší scenár pre Slovensko, pretože je veľmi jasné, že suverenita moderného, silného európskeho štátu skutočne nie je pchať hlavu do piesku. Toto by si mala vládna koalícia písať každý deň večer stokrát, ako to učia učiteľky deti už v škole, čo to znamená moderný silný štát, kde vládne občan, a nie populisti, oligarchovia, fašisti, zlo, nenávisť. Mali by sme sa proti tomu veľmi jasne postaviť.
Vládna koalícia sa rozpadá, dnes vidíme, že vláda potápa svojich ministrov, nestojí za svojím ministrom, čo je veľmi jasný dôkaz, že tento domček z karát padá a padá aj celý tento systém. Naozaj, tu ide o smerovanie Slovenska, či budeme silní a moderní, či občania v tejto krajine budú mať svoje práva, či tu bude vymožiteľnosť práva, či sa dostanú od nás gauneri, a prestaneme tu šíriť strach, aby sme tu zakrývali vlastné zločiny, ktoré sa v tejto krajine dejú vďaka vládnej koalícii, vďaka ľuďom, ktorí ovládajú tento štát, a vďaka spojeniu vládnej koalície s fašistami.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2018 12:10 - 12:12 hod.

Viera Dubačová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážení, kolegyne, kolegovia, ja by som sa len veľmi krátko chcela vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Chcem sa za ne poďakovať, nakoľko patrím k jedným zo zakladajúcich členov neziskových a občianskych združení na Slovensku. Budovali sme tu občiansku spoločnosť už niekedy na začiatku deväťdesiatych rokov a ja som naozaj úprimne rada, že sa tieto veci, čo sa týka vzťahu, aj legislatívne posúvajú. Stretla som sa teraz, posledné moje cesty, s veľa občianskymi združeniami, hlavne mladí ľudia, ktorí vlastne vznikajú práve preto, aby skrášľovali prostredie, pomáhali slabším, a musím povedať, že stretla som sa aj s takým problémom, že je pre nich ten poplatok 16,50 eura veľký. Aj keď sa to nezdá v tomto pléne, naozaj žijú na Slovensku ľudia, ktorí chcú pomáhať úprimne a majú s tým problém.
Tak ja si dovolím teda prečítať pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej k vládnemu návrhu zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií, o zmene a doplnení niektorých faktorov.
Najskôr teda prečítam odôvodnenie. Podľa predloženého návrhu sa stanovuje správny poplatok za oznámenie údajov o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu združenia občanov do registra mimovládnych neziskových organizácií vo výške 16,50 eur. Nakoľko mnohé malé občianske združenia fungujú len na báze daňovej asignácie, respektíve drobných darov, uvedený správny poplatok môže pre nich predstavovať nie zanedbateľnú záťaž. Napríklad pri občianskom združení s ročným rozpočtom okolo 300 euro je to viac než 5 % z takéhoto ročného rozpočtu. Vieme, že v záujme štátu teda by malo byť vytváranie priateľského prostredia smerom k malým občianskym združeniam predstavujúcim bunky zdravej občianskej spoločnosti. Navrhujeme predmetný správny poplatok znížiť na 5 eur.
Prečítam pozmeňujúci návrh k čl. IV bod 1.
V čl. IV bod 1 v sadzobníku správnych poplatkov v časti II vnútorná správa v položke 34 písmeno j) znie:
"j) Oznámenie údajov o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu združenia občanov do registra mimovládnych neziskových organizácií 5 euro."
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 20.9.2018 15:27 - 15:33 hod.

Viera Dubačová Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, moja interpelácia sa týka ministerstva zahraničných vecí, interpelujem teda pána ministra zahraničných vecí ohľadne ochrany slovenských občanov v zahraničí.
Nakoľko som aj sama mala pred viac ako 10 rokmi veľmi negatívnu skúsenosť s ambasádou v Spojených štátoch amerických, keď som bola s mojimi ťažko postihnutými hercami reprezentovať Slovenskú republiku, leteli sme do Spojených štátov amerických, cítila som povinnosť, že zavolám na ambasádu a spýtam sa, predsa len ste tam, reprezentujete Slovensko a či v prípade akýchkoľvek problémov sa na nich môžem kontaktovať a tak. Dostala som pomerne negatívne odpovede, takže nakoniec som zabudla na to, spoliehala som sa na vyššiu moc a na to, že táto reprezentácia, naše trojtýždňové turné naozaj s unikátnym divadlom a projektom dopadne veľmi dobre. Nikdy som na to nezabudla. Samozrejme, sme potom vystupovali v New Yorku. Médiá nás dosť propagovali, takže sa mi ohlásila ambasáda na posledný deň po medializácii, že takéto unikátne divadlo zo Slovenskej republiky reprezentuje a prichádza hrať v New Yorku, a vtedy sa mi ambasáda ohlásila, že či by pán veľvyslanec mohol prísť na predstavenie. Tak som odkázala, že môže ako súkromná osoba, nech sa neprizná, že je veľvyslanec Slovenskej republiky. Pretože ja sa nebudem k nemu priznávať tiež, tak ako sa on nepriznal ku nám. Dobre.
Ďakujem veľmi pekne, teraz si dovolím prečítať moju interpeláciu.
V súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci fungovania zastupiteľských úradov v prípade pomoci Slovákom v zahraničí pri krízových udalostiach.
Obrátili sa na mňa s podnetom občania, ktorí sa v úvode augusta tohto roka nachádzali na indonézskom ostrove Lombok v čase ničivých a tragických zemetrasení. Pri ich slovách, ale aj skúsenostiach iných turistov či ľudí pracujúcich za hranicami, ktoré som si vypočula v minulosti, sa, žiaľ, priam sama vyslovuje otázka, či sa vieme postarať o našich občanov v krízových situáciách.
Dva páry mladých Slovákov, ktorí sa v lete vybrali do Indonézie, v čase zemetrasení 5. a 6. augusta sa ocitli na ostrove Lombok... (Zaznievanie gongu.) Ďakujem. ... sa ocitli na ostrove Lombok, na prvý pohľad splnili, čo mali. Minimálne dvaja z nich boli vopred nahlásení v systéme ministerstva zahraničných vecí, že sa v danom čase budú v oblasti nachádzať. Napriek tomu ich zastupiteľský úrad v Jakarte či iný orgán ministerstva zahraničných vecí v čase krízovej situácie sám nekontaktoval. V čase zemetrasení tak urobili títo samotní občania, ktorí na ochromenom ostrove získavali len obmedzené informácie. Po kontaktovaní zastupiteľského úradu sa, žiaľ, dozvedeli len toľko, že situáciu veľvyslanectvo zaznamenalo, zisťovali potenciálnu hrozbu vÍn cunami a následne sa už len dotknutých občanov pýtali na ich pocity z udalosti, pričom z takejto komunikácie občania nenadobudli práve pocit profesionálneho prístupu. V poriadku, títo občania mali na ďalší deň zabezpečený let z ostrova a nepožadovali žiadnu mimoriadnu pomoc. Samotný zastupiteľský úrad ich však napriek ďalším zemetraseniam ešte počas nasledujúcej noci samostatne už vôbec nekontaktoval.
V kontraste s týmto prístupom je ale potom najmä fungovanie služieb zastupiteľských úradov iných krajín. Konkrétne sa s týmito našimi občanmi na mieste nachádzali aj občania Rakúska, ktorí boli priamo kontaktovaní od svojich zastupiteľských úradov či informovaní aktuálnymi SMS správami každých tridsať minút o vývoji situácie.
Práve určitá proaktivita zastupiteľského úradu je v takejto chvíli očakávaným príspevkom k pocitu istoty nášho občana a je často mimoriadne dôležitá práve pre usmernenie ľudí v týchto stresových situáciách. A tento prípad nie je v tomto ponímaní ojedinelým. Rešpektujem, že práca zastupiteľských úradov má určité limity, avšak očakávaný je práve proaktívny ľudský prístup v ponúkaní možných riešení krízových situácií, poskytovaní aktuálnych informácií a zaujímaní sa o ďalší vývoj situácie občanov. V tejto súvislosti ma zaujíma niekoľko faktov k práci našich zastupiteľských úradov v jednotlivých krajinách:
Po prvé, bol v spomínanom prípade postup veľvyslanectva Slovenskej republiky v Jakarte správny?
Prečo sa zastupiteľský úrad ďalej o slovenských občanov v krízovej oblasti nezaujímal?
Aké kvalifikačné predpoklady musia spĺňať pracovníci zastupiteľských úradov, ktorí komunikujú s občanmi v krízových situáciách?
Prechádzajú pracovníci, ktorí komunikujú s občanmi v krízových situáciách, psychologickými testami?
Kto a akou formou zabezpečuje informovanie slovenských občanov nahlásených v systéme ministerstva zahraničných vecí v krízových situáciách?
Považujete fungovanie týchto služieb za dostatočné?
Majú podľa ministerstva zahraničných vecí zastupiteľské úrady a menovite práve konzulárne služby a krízové situácie dostatočné personálne kapacity v jednotlivých štátoch?
Vopred ďakujem a interpeláciu som podala písomne. Ďakujem.
Skryt prepis