Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. No ja chcem len poprosiť kolegov z koalície, aby podporili tento návrh rovnako, ako keď tu kolega pán Fecko rozprával o pôde a bol pochválený koaličnými partnermi, tak verím, že aj my, ktorí pripravujeme živnú pôdu pre organizácie, ktoré naozaj sú non profit, neziskové organizácie a vyplýva im veľmi tvrdá sankcia práve z toho, že konajú v tejto spoločnosti dobro, aby sa nestalo, že za dobro budú spravodlivo potrestaní práve takýmito nespravodlivými sankciami. Sú to organizácie, ktoré prebrali zodpovednosť a spolupodieľajú sa na veciach riešených verejných, či už sú to sociálne oblasti, alebo sú to oblasti environmentálne, vytvárajú chránené dielne, pracoviská. Naozaj sú to ľudia, ktorí sa rozhodli meniť svet a pomáhať najslabším, pomáhať prírode, obnovovať verejné priestory. Takže tento zákon, verím, nájde odozvu a podporu nielen u opozičných, ale aj u koaličných partnerov, pretože ide o ľudí v tejto spoločnosti, ide o nás o všetkých.
A ja vopred ďakujem za podporu takéhoto zákona a verím, že sa nám spoločne podarí oddiskriminovať vlastne tieto neziskové organizácie.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, predkladaným návrhom zákona sa navrhuje vypustiť zo zákona č. 213/97 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov automatické zrušenie organizácie z dôvodu, že nepodala výročnú správu do 15. júla kalendárneho roku. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby sú jednou z právnych foriem mimovládnych neziskových organizácií. Pri iných právnych formách mimovládnych organizácií príslušné zákony nestanovujú takúto mimoriadne tvrdú a vecne neodôvodnenú sankciu za v podstate formálne porušenie povinnosti predkladať výročnú správu v zákonom stanovenom termíne, ktoré môže byť spôsobené ľudskou, technickou alebo administratívnou chybou. A bez žiadnych dôvodov nemať žiadne dôsledky pre fungovanie organizácie a jej činnosť.
Občianske združenia vôbec nemajú zákonom stanovenú povinnosť vypracovať, zverejňovať a štátnemu orgánu predkladať výročnú správu, nadácie takúto povinnosť majú, ale ak si ju v stanovenom zákonnom termíne nesplnia, neznamená to ich automatické zrušenie, ale uloženie pokuty a stanovenie náhradného termínu pre splnenie tejto povinnosti. Až na základe nesplnenia povinnosti v náhradnom termíne môže byť nadácia zrušená, ale nie automaticky, ale rozhodnutím súdu. Aj neinvestičné fondy majú povinnosť predkladať výročné správy, ale nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok automatické zrušenie neinvestičného fondu ani udelenie pokuty. Registrovaný úrad musí najprv upozorniť neinvestičný fond na zistené nedostatky a až v prípade, že náprava nebola vykonaná, môže dať návrh súdu na zrušenie neinvestičného fondu.
Navrhuje sa, aby sankcia za porušenie povinnosti predkladať výročnú správu nebola vo vzťahu k neziskovým organizáciám úplne zrušená, ale zmenená do podoby, v akej existuje vo vzťahu k nadáciám. Miesto automatického zrušenia neziskovej organizácie jej registrovaný úrad za porušenie tejto povinnosti uloží pokutu a stanoví náhradnú lehotu. Až nedodržiavanie náhradnej lehoty bude zakladať možnosť zrušenia neziskovej organizácie súdom.
Vzhľadom na neprimeranú tvrdosť sankcie automatického zrušenia neziskovej organizácie z dôvodu nepredloženia výročnej správy sa navrhuje, aby organizácie, ktoré boli v minulosti z tohto dôvodu zrušené, ale ešte nezanikli, mali možnosť v období jedného roku požiadať o obnovenie svojej registrácie. V návrhu sa okrem toho upravuje postup rozhodovania súdu v konaní o zrušení neziskovej organizácie z menej vážnych dôvodov, keď súd neziskovú organizáciu zrušiť môže, ale nemusí. Zákon by nemal viesť k rušeniu neziskových organizácií z drobných formálnych dôvodov, preto sa navrhuje, aby súd nemal len možnosť, ale povinnosť pred rozhodnutím o zrušení neziskovej organizácie stanoviť jej lehotu na odstránenie dôvodov, na základe ktorých je navrhnuté jej zrušenie.
Zákon nebude mať vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem.

No, ja sa chcem veľmi pekne poďakovať pani kolegyni Zemanovej, pretože si myslím, že naozaj tu je veľmi jasne treba zadefinovať zodpovednosť za kvalitu pitnej vody, pretože ľudia majú zákonné právo a hlavne ľudia v rizikových oblastiach majú byť jednak upozornení. A na druhej strane ďakujem aj pánovi kolegovi Zelníkovi, že sám pomenoval, že Úrad verejného zdravotníctva slabo komunikuje s úradom životného prostredia. Pretože naozaj sme našli lokality, ktoré sú ohrozené, ktoré spomínala aj pani kolegyňa. My nemáme výskumy z tých lokalít, my nevieme, ako dlhodobo vlastne tam je ten vplyv, aké sú výsledky výskumov napríklad na deti, na vývoj a podobne. Takže ja veľmi oceňujem a podporujem.
Ďakujem.

Ďakujem. No podporujem kultúru, podporu kultúry menšín, pretože všetci sme občanmi tejto krajiny a vďaka menšinám hľadáme svoju identitu, spoznávame sa navzájom, spoznávame svoju – a to je dôležité – ľudskú podstatu. A práve kultúra nám dáva sebavedomie. Kultúra menšín, kultúra inakosti. Absolútne chápem, že fašisti, nacisti, extrémisti sa boja kultúry a umenia, pretože vďaka umeniu a kultúre sa dozvedáme pravdu o krutosti fašizmu, o diktatúre, ktorá vlastne dokrkvala, zničila ľudské dejiny, ľudské osudy, životy. Na začiatku to boli populistické reči o chudobe, o chudobných ľuďoch a na konci boli zverstvá najhrubšieho zrna, koncentračné tábory, neľudské a zlé. Mladí ľudia, ktorí veria v demokraciu, v slušný život, nemôžu takéto zavádzajúce, demagogické, kruté, zlé, bezcitné, prázdne reči prijímať. Vyprahnutá, pustá, bezcitná zem. To by bolo Slovensko. To by bola krajina podľa fašistov. A ja verím, že na Slovensku je veľa vzdelaných mladých, krásnych ľudí, dospelých ľudí, ktorí prijmú zodpovednosť a ktorí veria v demokraciu a slušnú budúcnosť Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, spolu s kolegami predkladáme návrh, ktorý sa tu mal prerokovať už dávno, a pokiaľ naozaj platí, že strana SMER je sociálnou demokraciou, tak už dávno mal byť v platnosti. Lebo ak sa bavíme o sociálnej demokracii, tak nemôžeme dopustiť stav, že štát vrhá tisíce ľudí na Slovensku do chudoby.
Na jednej strane vyžadujeme, aby súkromní zamestnávatelia sa starali o svojich zamestnancov, ale štát ako najväčší zamestnávateľ toho nie je sám schopný. Povedzte mi, je normálne podľa vás, aby mladá žena, vysokoškolsky vzdelaná, lektorka v múzeu žila z platu 380 eur čistého? Pri takomto plate si nemôžete prenajať v Banskej Bystrici ani garsónku, banka vám nedá hypotéku na bývanie. Je to pod ľudskú dôstojnosť, pod ľudskú úroveň v civilizovanej krajine byť nútený žiť z výplaty do výplaty, deliť sa o izbu s ďalšími nájomníkmi. Nemôžete sa adekvátne ošatiť, nakŕmiť. Je podľa vás normálne, že nepedagogickí pracovníci na univerzite po šiestich rokoch praxe zarábajú ešte menej? 371 eur v čistom! Z toho má 40-ročná matka uživiť svoje deti?!
Nemôžeme sa potom čudovať, že v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť, je štát často jediným zamestnávateľom, že v týchto regiónoch vládne chudoba. Pani kaderníčka Hnúšti mi povedala, že ona si nemôže za svoju prácu zaúčtovať tie tarifné sadzby, pretože jej je ľúto, že tie ženy, ktoré ku nej chodia, častokrát na to ani nemajú. Takže sama si účtuje za jednotlivé úkony o päť, o tri, o štyri eurá menej. Aj keď tá práca toľko stojí, jej zákazníčky ju nezaplatia. Pani kaderníčky mi vraveli, stačí, ak zvýšite platy, ak tu ženy v tomto štáte začnú dôstojne zarábať, potom nám nič viac netreba. My sa ako živnostníčky uživíme. Čudujete sa, že v takejto biede sa potom ľuďom nechce ani podnikať?
Vážení kolegovia, toto sú reálni ľudia, reálne situácie, ktorí reálne za takéto nízke platy pracujú pre tento štát. Žiadna fikcia. Ak naozaj chceme pomôcť týmto ľuďom, ak naozaj chceme pomôcť regiónom postaviť sa na nohy, využime hospodársky prebytok na niečo zmysluplné. Prestaňme iba rozprávať o podpore regiónov, ale podporme ich naozaj.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja sa v prvom rade chcem poďakovať predkladateľom za takýto dobrý a zmysluplný návrh. Na pochopenie dôležitosti tohto zákona potrebuje zákonodarca emočnú inteligenciu. Verím, že argumenty pani kolegyne Zimenovej o potrebe osobných asistentov, školských sestier priamo v školách, ktoré znevýhodneným deťom umožnia plnohodnotne sa zapojiť do vzdelávacieho procesu a tým skvalitnia ich život, presvedčí i nás všetkých. Ak nie, tak potom musím konštatovať, že aj k empatii a ľudskosti sa treba vzdelávať a že práve v tomto smere máme ešte obrovské medzery.
Ďakujem ešte raz predkladateľom.

Ďakujem veľmi pekne. Ja keď som pred časom navštívila našich krajanských Slovákov vo Vojvodine, tak som tam počula potrebu podporovať práve týchto Slovákov zo strany vlády. Čiže myslím si, že podporovať menšiny je našou základnou ľudskou povinnosťou, pretože to je aj naša kultúra. Sú našou súčasťou. My sme tu spoločne žijúci a mali by byť všetky tieto práva a povinnosti rovnaké. Čiže som jednoznačne za podporu kultúry národnostných menšín. Ďakujem.

Ďakujem. Právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, právna ochrana detí, právo na prístup k pitnej vode, právo na osobnú slobodu, nedotknuteľnosť osoby, zákaz mučenia, ponižovania. Ľudia v tejto krajine chcú iba dôstojne prežiť svoj život a kým im to vláda nedokáže zabezpečiť, je inštitút ochrancu ľudských práv zásadným a veľmi dôležitým. Ľudské práva sú základné práva nás všetkých, je veľmi krátkozraké, ak si budú čelní predstavitelia vládni myslieť, že teraz sú zdraví, mocní, lakomí na spravodlivosť a že sa ich ľudské práva nedotýkajú. Práve vďaka takémuto prístupu tu narastá fašizmus, nenávisť, neonacizmus, takže o chvíľu presne títo čelní predstavitelia môžu byť na strane utláčaných a budú si študovať o dva roky správu pani ombudsmanky a smutne budú spomínať na to, za čo nehlasovali. Raz sa to všetko môže týmto ľuďom vrátiť.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som sa chcela naozaj poďakovať pani ombudsmanke za jej správu. Chcela by som pokračovať vlastne v tom citáte Ľudovíta Štúra. Naozaj našou veľkou chybou a následne vinou je pýcha. Pýcha mocných štátnych úradníkov, najmocnejších, najbohatších, ktorí nenachádzajú v sebe toľko základnej elementárnej ľudskej slušnosti, aby dokázali prekročiť svoj tieň, svoje pocity a konečne dokázali riešiť problémy ľudí, bezmocných ľudí, ktorí častokrát sa nemajú na koho obrátiť v tejto krajine.
Takže ešte raz veľká vďaka, pani ombudsmanka.