Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. V tejto vážnej dobe by sme sa každý jeden z nás mali zamyslieť nad tým, ako chceme, aby vyzeralo Slovensko. Píšeme dejiny. Pýtam sa preto predkladateľa tohto zákona, čo je jeho podstatou, o čo mu ide. Spoločnosť sa zmieta v problémoch, ľudia strácajú istoty, prácu, vieru vo vymožiteľnosť práva. Mali by sme sa všetci zodpovedne zamyslieť, či chceme budovať demokratickú, otvorenú spoločnosť pre slobodných ľudí alebo nacionalistickú diktatúru, ktorá vo svojej podstate šíri nenávisť, neznášanlivosť a strach. Preto ďakujem Ondrovi Dostálovi a som proti, aby sa takýto zákon podával.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
No, ja na pani poslankyňu Jurinovú by som chcela zareagovať. Nezákonný postup naozaj nemožno v demokratickom štáte ospravedlniť. Poslanci odignorovali správu ministra vnútra. Smutné konštatovanie, smutná sebareflexia. Áno, odignorovali správu, rovnako ako odignorovali správu aj pani ombudsmanky.
Chcela by som povedať, že rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd, ochrana ľudskej dôstojnosti aj tých najslabších ľudí, každého jedného človeka v krajine, poukazuje práve na to, aká vyspelá je vláda, aký vyspelý je parlament v tej-ktorej krajine. Neustále upozorňovanie na porušovanie týchto práv nás vedie k väčšej sebareflexii, k sebapoznaniu. Dáva nám šancu vyrovnávaním sa s týmito nedostatkami kráčať k otvorenejšej, ľudsky silnejšej, dôstojnejšej spoločnosti pre nás pre všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
No ja sa chcem poďakovať pani ombudsmanke za správu, za jej prácu, za to, čo robí. Som presvedčená, že naozaj robí v prospech každého jedného človeka, pretože ľudské práva a základné ľudské práva, to je v podstate naozaj právo na dôstojný život každého jedného človeka v spoločnosti. V právnom štáte sa bránia základné ľudské práva a slobody každého jedného človeka. Čiže všetkých bez rozdielu, ktorí sa obrátia na pani ombudsmanku. A toto je veľmi dôležitý signál pre všetkých ľudí v našej spoločnosti, že tento úrad funguje.
Zároveň správa poukazuje na diskriminácie v školstve, na Moldavu, ktorá pravdepodobne, alebo teda kauza Moldava, ktorá skončí na Európskom súde, na dlhé čakania, ponižovania a podozrenia z mučení, na rozkaz policajného prezidenta, ktorý legitimizuje tieto postupy. Čiže naozaj je tu čo naprávať, a preto je veľmi dôležité, aby sme my poslanci zabezpečili primeranú právnu ochranu pre dôstojnosť človeka, aby polícia nemohla postupovať svojvoľne.
Verím, že Národná rada prijme opatrenia na nápravu. Nedostatky, na ktoré pani ombudsmanka poukázala a sú veľmi závažné. V právnom štáte sa naozaj bránia základné ľudské práva a slobody, právo na dôstojný život každého jedného človeka.
Ďakujem.

Ja sa chcem poďakovať kolegovi Osuskému, naozaj, naozaj je veľmi dôležité, aby sme nezabúdali, vzdelanci akísi, ako hovoril Dominik Tatarka, akým temným dňom 21. august pre nás bol skutočne. Keď som stretla odchádzajúceho ruského alebo sovietskeho okupanta zo Sliača, pozeral sa mi do očí a v očiach mal strach. Vravel mi, my sa musíme vrátiť, ale čo budeme robiť doma, tam nemáme prácu, čím sa budeme živiť. A ja som mu hovorila, proste dáte dolu uniformu a naučíte sa slušne žiť bez okupácie, bez toho, aby ste hrozili a vyhrážali sa cudzím národom. Proste budete žiť svojej krajine. To som, samozrejme, mala predstavu naivnú, že to skončí, že sa nikde, ani na Ukrajine už neukážu žiadni zelení mužíci v neznámych uniformách, ale pre nás pre Slovensko, pre Československo to bol veľmi temný deň, a preto si myslím, že je veľmi dôležité na takýto deň upozorňovať hlavne mladých ľudí, aby odkaz Jána Palacha zostal živý, aby sme vedeli, že aj takíto ľudia medzi nami boli. Aby sme si dokázali chrániť slobodu, pretože je to to najcennejšie, čo máme, aby sme chápali, že najväčší strach majú tí ľudia, ktorí neveria vo vlastné hodnoty.
A toto je veľmi dôležité aj pre budúcu generáciu, preto ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcela teda v prvom rade poďakovať za vlastne tú otázku, prečo nemáme pamätný deň obetiam červenej totality. Pán kolega, ja teda navrhujem, posuňme, posuňme tento zákon do druhého čítania a ponúkam vám, môžete to dať ako pozmeňovací návrh, určite to podporíme, pretože naozaj, komunistická totalita si naozaj ešte zaslúži z našej strany viacej pozornosti.
Takže toto je môj návrh a ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No ja som teda prvé volebné obdobie v parlamente, zatiaľ som bola ako nezávislá poslankyňa v meste Banská Bystrica. Našťastie si uvedomujem, ako sa ten slobodný duch naozaj čoraz viacej šíri Slovenskom vďaka všetkým tým mladým ľuďom, vzdelaným, ktorí sa sem vracajú, a už to je veľký úspech Slovenska, pretože verím, že budú smerovať k otvoreným samosprávam.
Samozrejme, etické kódexy, nadväzujem na kolegu predrečníka, by mali byť automaticky popodpisované, malo by to byť jednoducho v nás ako v občanoch, ktorí pracujeme, v poslancoch a v zástupcoch, ktorí pracujeme pre občanov. Mali by sme byť otvorení, mali by sme každým dňom pracovať na tom, aby sa zvyšovala aj verejná kontrola, aby sa zvyšovala dôvera občanov v zastupiteľstvách a dôvera v poslancov, a preto si myslím, že toto je ešte veľmi ťažká generácia, ktorá, bohužiaľ, bude musieť nejakým spôsobom s týmto bojovať každý sám v sebe, ako sa cíti, slobodný alebo zviazaný, či už svojimi straníckymi, alebo akýmikoľvek iným prepojeniami. Ja verím na otvorenú spoločnosť, občiansku, verím mladým ľuďom. Verím v ľudí, ktorí sa neboja, verím aj starostom, ktorí otvoria svoje obce, zastupiteľstvá, ktorí dokážu ukázať ľuďom, s týmto som vstupoval, nech sa páči. Každý poslanec si ukazuje, aké má majetkové priznanie. Verím, že občania raz začínajú, začnú chodiť do miest, do samospráv, budú sa pozerať, kto s čím vstupoval a na základe čoho sa kam dostal. Čiže naozaj otvorená samospráva, viac kontroly a ja verím, že táto nádej je práve v mladých ľuďoch, ktorý sa toto budú učiť. Tá naša generácia v tomto je ešte dosť nedovzdelaná a poznačená 40-ročným komunistickým režimom. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Slovensko potrebuje viac etickosti. Boj s korupciou zrejme nevyhráme úplne nikdy, ale nesmieme sa ho vzdať. Preto Slovensko potrebuje viac etickosti. Viac etického správania sa volených zástupcov bez ohľadu na to, či hovoríme o poslancoch Národnej rady, miestnej samosprávy či vyšších územných celkov.
Ak chceme obnoviť dôveru občanov v demokraciu a demokratické inštitúcie, nestačí, že polícia skonštatuje, že zákon nebol porušený. Nemali by byť prekročené ani etické hranice. A práve etický kódex by mal v každej obci a meste určiť, kde tie hranice sú. Ako poslankyňa mestského zastupiteľstva som etický kódex podpísala. Verím, že poslanec by mal hájiť verejný záujem, zachovávať dôveryhodnosť svojho mandátu. Svojimi skutkami by mal dokazovať, že je možné dať do súladu autoritu so slobodou a osobnú iniciatívu so službou v prospech verejného záujmu, že sa zdrží zosmiešňovania práce svojich kolegov a dodržiava základnú úctu a rešpekt.
Áno, Slovensko potrebuje viac etickosti a touto novelou zákona chceme k tomu prispieť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja teda ďakujem za faktické poznámky. Ja by som len chcela ešte dopovedať, teda možno všetkým, že aj pán premiér povedal, že udelenie amnestií je morálny suterén. A tým nám vlastne povedal, že ich udelenie nie je spravodlivé, to je odkaz. A chcela by som sa ešte vrátiť k tomu Gustávovi Radbruchovi, právnikovi uznávanému. V podstate vychádza z premisy, že právo pozostáva z troch hodnôt: všeobecný prospech, právna istota a spravodlivosť. A všetky tieto tri hodnoty musia byť v rovnováhe. Ak medzi nimi rovnováha nie je, môže nám podľa Radbrucha vzniknúť zákonné neprávo. A my sme povinní vlastne teraz napraviť všetky krivdy, máme tú možnosť zrušiť Mečiarove amnestie a konečne sa vysporiadať s touto minulosťou. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, zrušme Mečiarove amnestie. Potvrďme, čo deklarujeme. Dnes máme historickú možnosť. Urobme spravodlivosti zadosť a zrušme Mečiarove amnestie, ktoré sú nočnou morou každého slušného človeka v tomto štáte. Máme to v rukách dnes my všetci, každý jeden z nás, ktorý verí v právny štát. Dnes máme ďalšiu možnosť, môžeme počúvať svoje svedomie, nie stranícku poslušnosť. Buďme ľudia. Zrušme ich teraz a tu, na tvári tohto miesta, ktoré je najvyšším zákonodarným orgánom. Zločiny boli spáchané, zločinci nepotrestaní. Dôvodné podozrenie z účasti najvyšších štátnych orgánov trvá. Viera v právny štát ostáva narušená.
Mečiarove amnestie sú hanbou a biľagom na tvári našej mladej krajiny a demokracie. Áno, sú svedectvom o absolútnom suteréne absolútnej moci. Mečiarove amnestie porušujú deklaráciu OSN z roku 1992, v ktorej sa píše, že osoby podozrivé zo spáchania trestných činov spočívajúcich v obmedzení osobnej slobody nemajú spadať pod udelenie amnestie. Zločiny neboli vyšetrené, skutky neboli objasnené, amorálne amnestie narušili právny poriadok našej krajiny. Už v máji sme mali možnosť tieto amnestie zrušiť.
Vražda Róberta Remiáša zostala nepotrestaná, nevyšetrená. Ak teda budete proti zrušeniu Mečiarových amnestií, znamená to, že súhlasíte, aby táto vražda zostala nevyšetrená? Že súhlasíte, aby vrahovia zostali nepotrestaní? Ak teda budete proti zrušeniu Mečiarových amnestií, súhlasíte s teroristickým činom unesenia syna Michala Kováča mladšieho do zahraničia? Súhlasíte s tým, aby páchatelia zostali nepotrestaní? Ešte raz dávam do pozornosti formulu celosvetovo uznávaného právnika Gustava Radbruchera (pozn. red.: správne má byť Gustava Radbrucha) z roku 1946 zákonné neprávo a nadzákonné právo. Aj zákon môže byť neprávom. Existuje niečo navyše nad zákonom, nadzákonné právo.
Vážení kolegovia, kolegyne, zrušme amnestie, urobíme veľmi dôležitý krok pre Slovensko! Pomôžme Slovensku!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem za faktickú poznámku. Ja iba vlastne ten český systém som uviedla ako príklad, sama som povedala, že ho nepresadzujem, ale cítila som povinnosť aj o tom informovať.
Chcela by som len povedať, že my sa snažíme dať väčší priestor občanom, aby naozaj sa podieľali na správe vecí verejných, a veľmi presne to poukázal, na to poukázal pán kolega Klus v tých grafoch a v tom rozdiele medzi prvým a druhým kolom. Tam je ten priestor práve pre občanov, tam môže prísť aj ku komunikácii, ku akýmsi väzbám. Ale je to demokratické, je to proste, dávame naozaj občanovi priestor a väčšiu možnosť si vybrať.
Ako najhoršie je naozaj voliť vždy medzi väčším zlom a menším zlom. A túto chvíľu si myslím, že stále žijeme v modernej demokracii a nemali by sme sa vzdávať tak rýchlo nástroja, ktorého máme v rukách.
Ďakujem.