Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.6.2018 o 10:40 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.6.2018 10:40 - 10:42 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za tvoje vystúpenie. Ty si tam spomenula, že to boli pozemky skonfiškované. Keď sú skonfiškované, to znamená 104-ka z roku 45, ktorá hovorí o kolaborantoch, zradcoch, nepriateľoch slovenského národa, a prakticky tam bolo potrebné uplatniť reštitučný nárok, keď ten podiel takýto ostal. Žiaľ, reštitúcie sa riešili nie na úplné odškodnenie, ale na čiastočné. Ďalší problém. To znamená, že kopu ľudí ani o tom že nevedelo, to je jedna vec, ale prakticky ani nebola prakticky ani spôsobilá, ani nevedela, čo im ich otcom, dedom brali. Oni si mysleli, že to majú zachované, no nemali to a teraz sa precitli do reálneho života. Preto podľa mňa bolo aj otvorené to druhé reštitučné konanie cez zákon 503/2003, že znovu si mohli dať tú žiadosť. Samozrejme, je to nápor už na Slovenský pozemkový fond, lebo tam v tej 503-ke viac-menej dávame väčšinou náhrady, tam sa to nevydáva, lebo tam sú zákonné prekážky, by som povedal, vážnejšie ako pri 229-ke v tom prvom reštitučnom nároku z roku 91. A prakticky tu vyzerá tak, že pokiaľ, áno, pokiaľ o tom nevedeli a ani neuplatnili si, prakticky ostáva to na štáte.
Budem čakať na odpoveď pani riaditeľky, pretože, jak som povedal, domáce úlohy štátu, ktoré má voči či už tým reštituentom, čo majú dostať náhradný pozemok, či už záhradkárskym osadám, resp. ochrana prírody, to je veľký nápor na štátnu pôdu, ktorá by mala byť nejakým spôsobom tým občanom, ktorí boli ukrivdení a sú ukrivdení aj dneska, lebo nemôžu to právo napríklad v tej ochrane prírody, kde majú Naturu alebo kde majú chránené vtáčie územie, nemôžu plnohodnotne využívať. Tak zameňme ten štátny pozemok, lebo štát má záujem mať tam ochranu prírody alebo Európa má tam záujem, tak to robia Maďari. Maďari zamieňajú a kupujú dokonca chránené územia, u nás stále iba máme žaloby, žaloby a žaloby, že ujma majetková na hospodárení na ich majetku. Takže to je jeden veľký balík a musím povedať, že v päťke ochrane prírody tie diamanty na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.6.2018 10:31 - 10:32 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem, že si pripomenula aj ďalšie veci, ktoré možnože sme s pani kolegyňou Zemanovou nestihli, keď sme boli. A ja len poviem jedno, keď sme boli na tom prieskume, kde, samozrejme, chceme, aby nám dali z fondu aj písomnú odpoveď, pretože bolo to dosť teda akože narýchlo, tak jedna z mojich otázok znela: Prečo Slovenský pozemkový fond pri zmluvách o prevode náhradného pozemku pre reštituentov, resp. postupníka, nedáva klauzulu pre zápis do katastra nehnuteľností o obmedzení, ako s pozemkom nakladať podľa § 6 ods. 13 zákona 503/2003? Tento reštitučný zákon hovorí, že má tam byť to obmedzenie na 5 rokov, ako sa môže s tým ďalej nakladať, no, žiaľ, nikto to nedáva. Pozemkový to nemá, Slovenský pozemkový fond hovorí, že on akože kvázi tiež, uvidím, aká bude odpoveď. Lebo je to v zákone, len nikto to neuplatňuje, aby v katastri na OD-čku bolo, je to reštitučný vydaný pozemok, 5 rokov musí byť orná pôda. Vybavené! Toto tam nemajú, tak som zvedavý, aká bude odpoveď Slovenského pozemkového fondu.
Toľko z mojej strany. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.6.2018 10:11 - 10:13 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem, pani kolegyňa, páni kolegovia, za vaše faktické pripomienky. Začnem asi od konca.
Pán kolega Muňko, no, vyzerá to tak, že práve preto som citoval, čo máme v tej 278-čke, kde sa hovorí aj druh pozemku, že musí sa akože, a druh pozemku nemôžme si halabala z dňa na deň meniť. Takže chcem, aby Slovenský pozemkový fond ho tiež dohliadal a môže to byť dôvod na výpoveď.
Pán kolega Marosz, no, tá protikorupčná linka, no ja a som zatiaľ nepočul, nech pani riaditeľka teda povie, ako si predstavujú vybavovanie tých protikorupčných nejakých podnetov a všeckých okolo. Pani ministerka hovorí, že má tú protikorupčnú linku, aj PPA-čka že vraj má, Slovenský pozemkový fond, neviem, nech sa teda akože ukáže alebo vyjadrí. Ja tiež som mal určité podnety, ktoré sme dávali, a ako dopadli, zatiaľ neviem, hlavne občania niektorí, nechcel som to potom akože rozvíjať, pýtali sa, chodili, neozvali sa mi potom, tak neviem, ako dopadli, ale je to veľký problém. Pretože tu je zneužitie informácií veľmi dôležité, či sa zneužije, alebo nezneužije informácia, lebo potom je to o tom ďalšom súkolí, ktoré nastupuje.
A tu by som chcel tiež požiadať pani riaditeľku, aby, samozrejme, na túto oblasť, a to je jedno, v ktorej sme oblasti, ale aj fond s pôdou, aby so starostlivosťou riadneho hospodára sa o ňu starala, aby nedostávali tú pôdu hlavne do vlastníctva, o to teraz ide. Lebo to vlastníctvo, keď už raz prepadne, tak je prepadnuté. Samozrejme, a to užívanie, čo sa týka tých eurofondov a tie priame platby, ale hlavne žeby to vlastníctvo bolo v žiadnom prípade nie dehonestované tými šikovníkmi, ktorí si aj reštitučné konania vedeli sprivatizovať a začínajú si to nejakým spôsobom brať.
Myslím si, že pani riaditeľka ako nová osoba, ktorá by prakticky mohla tam priniesť nové vetry, ako to spomínal kolega Soboňa, že, áno, že ZMOS akože reaguje na jej činnosť, tak chcem veriť, že aj v tejto oblasti pani riaditeľka nastaví pravidlá, ktoré budú Slovenský pozemkový fond skôr očisťovať tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.6.2018 9:44 - 10:04 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, pani riaditeľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, máme tu správu Slovenského pozemkového fondu, výročnú, za rok 2017, to znamená správu za náš majetok, za majetok viac ako 5,5 mil. občanov Slovenska, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond, čo sa týka nehnuteľností.
Aby bolo hneď na začiatok jasné, že čo vlastne to spravuje a o aké výmery sa to jedná, takže iba pripomínam a dávam na vedomie všetkým občanom Slovenskej republiky, že podľa tejto správy ku koncu roku 2017 Slovenský pozemkový fond vlastnil, to znamená na liste vlastníctva 1/1, resp. iný podiel, 249 683 ha všetkej pôdy, to znamená, je tam aj poľnohospodárska, aj lesná, aj iná ostatná pôda, to znamená okolo 250-tisíc v jednej kategórii, a druhej nezistených vlastníkov, ktorých je 448 561 ha. To znamená, keď si to vezmeme celkove, bez nejakých 2 000 ha, 700 000 ha táto organizácia Slovenský pozemkový fond spravuje. A ako to už bolo v úvodnom slove povedané, nemôže sama na tom hospodáriť, ale dáva to do prenájmu. Takže v takomto duchu, aby sme vedeli, o akých počtoch našej pôdy sa hovorí.
Správa je oproti tým, čo som mal tú česť už za tých 8 rokov tie správy nejakým spôsobom čítať a vyjadrovať sa k nim, môžem povedať, že je obrazovo doplnená. A čo sa týka obsahu, tak to sa vyjadrím, čo mi v tejto správe chýba, ktorou už som, myslím, že aj trikrát, štyrikrát apeloval a nejak ten apel nám stále uniká.
Prv by som ale chcel ešte uviesť nejaké tie údaje, ktoré pani riaditeľka neuviedla, pretože táto správa neni dennodenne, tu v Národnej rade neni každý mesiac a raz za rok, aby teda bolo jasné, že čo to tu máme.
Takže Slovenský pozemkový fond podľa tejto správy má 22 regionálnych odborov, 8 samostatných pracovísk, pracuje tam 283 ľudí, aby ste boli v obraze, 61 % žien, z toho, z tých 283 ľudí 222 ľudí je s vysokoškolským vzdelaním. Samozrejme, je tam celá škála činností, ktoré Slovenský pozemkový fond musí vykazovať.
Ja by som chcel vyzdvihnúť stranu 26 Vydržanie pozemkov, kde kvitujem, že zo 114 vyjadrení, ktoré Slovenský pozemkový fond musí dávať, ako to bolo už v úvodnom slove podané, bolo 110 záporných a iba 4 boli kladné na výmeru tých 5 784 m2, to znamená ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) a prakticky uznám, že v takomto trende bude Slovenský pozemkový fond postupovať aj ďalej, lebo tých vydržateľov, ktorí si myslia, že môžu vydržať nezistených vlastníkov, štátnu pôdu a kadejakú inú, je dosť veľa. Takže, pani riaditeľka, držím vám palce, aby ste v tomto trende pokračovali aj ďalej.
Samozrejme, je tu aj oblasť ROEP-ov, kde tiež Slovenský pozemkový fond hrá veľkú úlohu. Tam nám ešte chýba plus-mínus dokončiť nejakých 26 katastrálnych území a Slovenský pozemkový fond stálo v roku 2017, táto činnosť, nejakých, teda v úvodzovkách, 72 773 eur.
Ďalšia oblasť, ktorá je tam spomínaná, sú záhradkárske osady. Tu by som chcel tiež apelovať na pani riaditeľku, lebo tá súčinnosť tiež, by som povedal, že brzdí alebo nebrzdí teda konanie prvostupňové na pozemkovom odbore, to asi pani riaditeľka aj chápe a už sa zorientovala v priestore a čase, že ako to tam vyzerá na tom fonde. A tam za znalecké posudky podľa tejto správy od roku 2017 pri záhradkárskych osadách, hovorím, bolo zaplatených 5 295 eur, za projekty pozemkových úprav 45 195 eur, z toho boli registre pôvodného stavu 18 500 eur a aktualizácia ERPS, tých registrov, 12 640 eur.
Čo sa týka finančných náhrad, lebo, áno, aj pri záhradkárskych osadách Slovenský pozemkový fond rieši náhrady či už finančné, ale aj prevodom pozemkov, takže to je ďalší ten balík domácich úloh, ktorý fond musí plniť, a tuto vyzerá, čo sa týka tej finančnej náhrady, tam sa to dotýka, zhruba nejakých tých 963 183 eur bolo vyplatených v konaní o záhradkárskych osadách, aby sme tu mali kompletnú správu, tú finančnú, pani riaditeľka, pre občanov Slovenskej republiky. Lebo chodím na záhradkárske zhromaždenia a musím povedať, že aj tu kritika ide z mnohých, takže bol by som rád, keby aj tento apel našiel úrodnú pôdu na Slovenskom pozemkovom fonde.
Za tých 700 000 ha, ktoré Slovenský pozemkový fond spravuje, občania Slovenskej republiky zaplatili daň z pozemkov, ktorá predstavovala 84 676 eur. Takže takto akože spravoval. A ak už bolo spomenuté, čistý hospodársky výsledok bol plus 9 593 489 eur. Takže vyzerá to, že spravovanie je v súlade s nejakým možnože aj tým dobrým gazdovaním, ale k tomu dobrému gazdovaniu sa ešte vyjadrím v ďalšom.
No a teraz poďme trošku ďalej, čo sa mi zdá, že v tejto správe chýba. Už spomínala to aj pani kolegyňa Zemanová, hovorila o tých súdnych sporoch, ktoré tam sú. Jasné, ja to berem, že tá tabuľka bola tak, že všetko nad 10 000, hej. To znamená, či je to 12 mil. alebo 11 500, je to na nad 10 000, takže tieto spory ste tam, samozrejme, že uviedli.
Ale ja by som sa chcel dotknúť sporov ďalších, kde prakticky jedná sa o spory s nepeňažným plnením, kde je 36 sporov a tam z tých 36 sporov je 16 sporov s cirkvami, ktoré vás ako teda že žalujú, a prakticky z tých 36 vy ste 6-krát na strane žalobcu a zvyšok ste na strane žalovaného a z toho zvyšku tridsiatich 16 sú cirkvi. Hneď by som to premostil aj na reštitúcie týkajúce sa cirkevného majetku, ktorý by som tiež chcel teda akože, to je strana 45, kde prakticky mi stále chýba a chýba to, že vlastne aký je to počet. Aký je to doteraz počet, lebo keď skonštatujeme na strane 45 vľavo, že 8 dohôd fond v roku 2017 urobil v rámci vydania veci cirkvám, náboženským spoločnostiam 524 hektárov, ale neni, chýba mi tu, koľko ešte máme. Koľko ešte máme ukončiť alebo koľko je tu tých zmlúv? Lebo tu nefungujeme, že ešte podávajú ďalšie podania, to už sme ukončené, len treba to poriešiť. A ja už to hovorím, asi v štvrtej správe už to vytýkam, ani pani Matečná, keď ešte bola, proste nedala to do ďalšej správy, takže to by som apeloval, aby v ďalšej správe o rok, keď dožijeme a ešte Slovenský pozemkový fond a tento štát bude fungovať, aby sme to prípadne mali, lebo to hovorí tiež o niečom, ako sa plní v tejto oblasti. Keď to vieme dať do klasickej reštitúcii (pozn. red.: správne "reštitúcie") fyzických osôb, tak myslím, že aj tu by to malo byť, lebo aj to je jeden ešte ten čierny bod, ktorý máme voči reštitučným konaniam.
No a z toho mi teraz teda vyplýva ako keby, neviem, či tie žaloby, ktoré dávajú tie cirkvi, netýkajú sa aj toho, ale to teraz by možnože bolo treba vysvetliť, že čo vlastne a čoho sa týkajú. Takže to jedna vec.
Ďalej. Chcel by som sa opýtať, v minulých správach to tu bolo a teraz ja to tu nemám, takže sú určité veci, ktoré sú a neboli a nie sú a chcem mať, a chcel by som vedieť, aký je plat priemerný vašich zamestnancov, pretože ja tu vidím nepomer medzi pracovníkmi fondu, ktorá je teda určitá organizácia urobená pod, zo zákona, ktorá nespadá pod ministerstvo, a prakticky zase pozemkové odbory, tak tie sú platovo poddimenzované. A podľa mojich, teda keď si tak zalistujem v minulých údajoch z fondu, tak okolo 1 100 eur je tu priemerný plat a na pozemkových úradov, teda odborov (pozn. red.: správne "úradoch, teda odboroch"), je to podstatne menej. Takže chcel by som tu tiež, aby to bolo v tejto správe, keď teda tá správa by mala byť aj o financiách, ako to vyzerá.
Ďalej. Chcel by som sa opýtať, aj vy ste to, pani riaditeľka, spomínali, že bolo (pozn. red.: správne "boli") delimitácie určitých pozemkov, samozrejme, to sa tam hýbe, extravilán, intravilán. Chcel by som vedieť a aby ste možnože aj tlmočili, lebo starostovia niektorí ma oslovujú a nevedia si rady, lebo hovoria, mám niečo v intraviláne, je tam fond - je to moje, či je to fondárske? A prakticky rôzne kultúry. To môže byť aj záhrada, to môže byť aj ostatná plocha. Ja im hovorím proste, že fond je extravilán, to znamená poľnohospodárska, lesná pôda, ktorá funguje, a pamätám si časy, keď napríklad u nás v Prešove všetky tie delimitácie v intravilánoch obce brali a bolo to ako nejakým spôsobom zavŕšené alebo nezavŕšené teda. Takže bol by som rád, keby sme aj toto nejak dali na správnu mieru, aby starostovia nemali nejaké pochybnosti o tom, že kto čo má ako mať vo vlastníctve a čo nemá.
Samozrejme, v správe sa uvádza, koľko sme delimitovali na, teda z fondu, čo išlo preč, pod komunikáciami, napríklad miestnymi, a to znamená, išli pre obec a pre VÚC-ky v II. a III. kategórii 95 hektárov za rok 2017. Takže, áno, je tu tá činnosť, ktorá tu beží, ale ja sa pýtam, či sú to aj iné druhy pozemkov, nie iba cesty a tento v intraviláne, či by nemali byť takto ako ošetrené a urobené tomu zadosť.
Ďalej. Ja by som bol veľmi rád, keby celkový počet predložených právnych aktov, ako uvádzate v správe, je 2 291. A keď to ste rozdelili aj na drobné, tak 877 nájomných zmlúv, áno, beriem, ste správca, musíte mať nájomné zmluvy; 1 143 kúpnych zmlúv, 1 143, opakujem, kúpnych zmlúv a iba u mňa 234 reštitučných nárokov. Ja by som bol veľmi rád, keby to bolo naopak, že by tých kúpnych zmlúv bolo minimum a tých reštitučných bolo takto, ale to už je asi o tej organizácii náročnosti a ďalších prácach, ktoré z toho, samozrejme, že vyplývajú.
Ako ste udala na poslaneckom prieskume, ktorý sme boli u vás, pani riaditeľka, predali ste 139 hektárov za ten rok 2017, takže predpokladám, že dostanem aj v odpovedi písomnej, že koľko bolo z toho vlastne v tom ako kvázi verejnom záujme typ predaja. Citujete aj v správe, že veľký podiel z toho zisku, ktorý tu je, diaľničná spoločnosť, áno, ktorá tam to dala, to znamená, predpokladám, že aj tých 199 hektárov bolo v enormnej miere hlavne cez tieto diaľničné a ďalšie nejaké aktivity, ktoré Slovenský pozemkový fond musel v konaní riešiť a dávať do tohto.
Ďalej by som sa chcel pristaviť, to, čo už aj pani kolegyňa tu hovorila, ten melioračný detail. Nám sa to stále takto akože z roka na rok presúva, cena sa ponižuje. To isté majú aj závlahári, ale tam to zase neni pod vašou správou. Neviem, aká je tu stratégia, ako Slovenský pozemkový fond chce s tým do budúcna naložiť, či sa to bude môcť nejak, neviem, či delimitovať možnože iným obciam, alebo tomu nejakému vodohospodárskemu podniku, alebo hydromeliorizáciám. Predpokladám, že k tomu sa asi vyjadríte, keď teda budete prípadne, že dáte do budúcna vedieť, ako s týmto naložiť.
Ďalej ma zaujal, jedna anomália, myslím, a hovoríme o, hovoríme o strane, minútku, na strane č. 84 - Zmluvy o prevode správu (pozn. red.: správne "správy") a vlastníctva nehnuteľností, príloha 6. Chcem sa opýtať, keď sme realizovali tieto prevody, máme tam kúpnu cenu, posledný teda odsek, dva odseky, teda stĺpce takto, dohodnutá vyhlášková. Vedeli by ste mi zdôvodniť, prečo v Prešove pri 20 zmluvách sa to nerealizovalo cez vyhláškovú cenu, že miesto 110 737 eur to bolo realizovaných iba za 48 267 eur. A to isté aj v Bardejove, kde miesto 38 067 eur to išlo iba za 20 436 eur. Lebo všetky ostatné tie regionálne odbory, ktoré tam sú spomínané, všetko to išlo, fond gazdoval, alebo teda robil tieto prevody nad. Áno, beriem, dobre, ako správny hospodár to robil. Tieto dva (pozn. red.: správne "dve") čísla mi tu veľmi akože nesedia, tak pýtam sa, či, no neviem, či budete teraz, samozrejme, asi nie, lebo to by ste museli ísť do, čo sa tam vlastne dialo, ale dávam apel, aby sme to teda vyjasnili a možno, keď to nebude teda dané, možnože aj dopĺňam tú otázku z poslaneckého prieskumu, že bol by som rád, keby sme aj toto mali. Lebo toto sa mi zdá trošku akože takéto trošku vyskakujúce z radu, jak sa hovorí.
Ďalej. Chcem sa opýtať, pretože podľa tej 238-ky toho nariadenia vlády, ktoré vám hovorí, akým spôsobom máte prenajímať, predávať a ďalej s nimi nakladať, s tými pozemkami, hovorí sa v § 2 ods. 10, že prenájom nehnuteľností, "prenajatý pozemok musí byť využívaný riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku a primerane druhu pozemku". Chcel by som, keby možnože aj do budúcna v správe sa objavilo, či došlo k zrušeniu zmluvy na základe tohto neobrábania pozemku, ktorý prakticky vy by ste mali, keď teda prenajímate. Verím, že to nebude tak, jako keď sme debatovali, že či má tá osoba právnická alebo fyzická, či má splnené požiadavky daňové a ďalšie. Chcem vedieť, že to takto nebudeme chápať aj v tomto prípade, lebo tu riadny správca svojho majetku musí gazdovať so starostlivosťou riadneho hospodára. To znamená, keď orná pôda, tak orná pôda, tam nemôže ostať po piatich rokoch les alebo nejaké kriačiny. To, vážení, dúfam, že v tom máme jasno.
Takže chcel by som vedieť prípadne, aby, alebo možnože doplniť správu do budúcna, aby sme mali, koľko prípadov bolo takto zmlúv zo stany fondu odstúpenie od nich, že tá pôda ostala neobrobená tým daným nájomcom. Lebo to by podľa mňa mal byť zmysel gazdovania so štátnou nehnuteľnosťou, ktorá tu je. A je ich dosť. To je 700 000 ha, to nehovoríme o slivkách ani jablkách, kde je meter štvorcový. Takže toto by som tiež bol rád, keby aj toto sme nejakým spôsobom v ďalšej správe, ktorá príde, dúfam, že v ďalších rokoch, aby sme to mali.
Myslím si, že v závere, ktorý vy ste uviedli, našiel som sa aj ja, že chcete dávať cez PPA-čku prím mladým farmárom. Chcete spolupracovať s nimi, aby to nejakým spôsobom bolo, dá sa povedať, dúfam, že s tým v súlade s Európskou úniou, ktorá hovorí, a jej pravidlami, že mali by sme mladých farmárov podporovať. Takže chcem veriť, že v ďalšej správe o rok bude aj k tomuto niečo vysvetlené, že, je to na strane 67, kde prakticky hovoríme, že ďalším cieľom, "dôležitým cieľom je spolupráca s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou a podpora programu rozvoja vidieka Mladý farmár". Takže predpokladám, že budete vychádzať v ústrety mladým farmárom pri vyčleňovaní pôdy, aby mohli začať svoju činnosť, keď ste si to dali do tých svojich záverov, že chcete k tomuto.
No a chcel by som, aby ste aj možnože vysvetlili, kolegyňa to už načrtla, lebo chcete sa aj nejak zasadiť za boj proti nelegálnemu výrubu drevín - takže aká je tá vaša predstava? Či to prakticky bude v rovine teoretickej alebo v rovine praktickej, že vyšlete svojich pracovníkov na základe podnetov a budú to nejako prešetrovať v teréne alebo dávať trestné oznámenia, alebo neviem, aká je tu predstava, lebo je to dosť vo všeobecnej rovine napísané a prakticky môžte robiť aj dennodenný prieskum a nič a je to splnené a nemusíte robiť nič a tiež je to splnené. Takže ako si to predstavujete, keď dáte si to do záverov, že to by mal byť ako do budúcna nejaký, ciele Slovenského pozemkového fondu.
Myslím, že, pani riaditeľka, toto by asi z mojej strany nateraz bolo všetko. Keď ma ešte niečo napadne, prípadne vo faktickej. Takže úloh máte dosť, je tam čo robiť. Chcem veriť, že tie domáce úlohy, čo som hovoril - reštitúcie, záhradkárske osady, ochrana prírody a teraz dokonca ešte aj rybníky, ktoré nie sú vysporiadané v zákone o vodách, čo sme mali teraz o rybárstve, aj tam to bolo, že prakticky treba aj pozemky pod týmito vodnými plochami vysporiadavať. To znamená, to bude ďalší balík štátnej pôdy, ktorá by mala byť, keď príde nejaký ten podnet zameniť s tým vlastníkom. Lebo sme zistili, pani riaditeľka, tu v Národnej rade, ja som tiež o tom nevedel, že vodné plochy nie sú vysporiadané. Vodné plochy u nás na Slovensku nie sú vysporiadané a vlastníci žalujú štát. Viete ako, takže to bude ďalší balík štátnej pôdy, ktorú bude treba nechať možnože aj na takéto vodo-rybárske účely, alebo jak to nazvať, zo štátneho nejakého toho balíka tých 240 000 ha vyčleniť.
Takže, pani riaditeľka, chcem, aby ste držali líniu ochrany štátnej pôdy, aby sme nerozpredali ako v Čechách a potom budú žaloby od tých ľudí, že nedostali, lebo iba finančnú náhradu, a aby sme stále znižovali ten predaj tých hektárov čo najnižšie a v nevyhnutnej miere. Lebo ináč prakticky to neni potom v súlade s riadnym hospodárením.
Takže toľko z mojej strany a chcem veriť, že tieto slová padnú na úrodnú pôdu. A končím stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.6.2018 16:59 - 17:03 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Iba krátko, po roku 1989 si mnoho občanov našej republiky myslelo, že aj poľnohospodárstvo bude mať takú úroveň, akú sme poznali vtedy, pretože to bolo socialistické a nemôžme povedať, že sme neboli sebestační, boli sme sebestační na tých 83 % v tých poľnohospodárskych produktoch, tak mnohí si mysleli, že budeme v tom pokračovať a že to zvládneme aj v demokracii.
Žiaľ, vyzerá to tak, že prechod na demokratický spôsob poľnohospodárskej výroby nám akosi uniká a je to aj na úkor tohto vlastníckeho práva, ktoré prakticky je zaznávané. Zákony, ktoré boli je prijaté v 90. rokoch, jednoznačne deklarovali vlastníka ako toho najvyššieho, ktorý má o tom rozhodovať a musím teraz z tohto miesta konštatovať, že mnoho poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov nepochopilo, čo znamená vlastník a užívateľ pôdy.
Demonštroval som to už viackrát na mojom vlastnom prípade, kde keď sme chceli dať štátnemu majetku našich 36 ha a hospodársky dvor, ktorý môjmu pradedovi vzali, keď sme to chceli s mojím otcom, mojím krstným a s mojím strýkom dať štátnym majetkom na ďalšie užívanie, hovorím o roku ´92, tak riaditeľ štátneho majetku povedal, že keď chceme mať podpísanú zmluvu o nájme voči našej rodine za naše majetky, tak iba cez jeho mŕtvolu a tým pádom nás takto nútil, aby sme si túto pôdu zabrali sami a gazdovali na nej. Áno, vzali sme si ju, gazdovali sme, dali sme teraz ďalšiemu do podnájmu a viac-menej štátny majetok sa rozpadol, rozobrali to viacerí jednotliví podnikatelia a momentálne mnohí tam aj fungujú na 800 - 1 200 hektárovej výmere a dá sa to aj takto.
Takže vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme dali priechodnosť tomu vlastníckemu právu aj v tých dotáciách a tie podmienky, ktoré sa teraz nastavujú aj v Bruseli na ďalšie rokovacie obdobie, plánovacie obdobie 2021 - 2027, aby sme povedali u nás doma, ako si to predstavujeme s tým vlastníctvom a čerpaním dotácií na priame plochy.
Budem vás znovu apelovať na vaše svedomie, panie poslankyne, páni poslanci, že dajte šancu vlastníctvu, dajte šancu demokratickému chápaniu vlastníckeho práva k pôde, ktoré momentálne u nás nemá sa tohto vlastníctva kto zastať, nemá sa kto ho zastať a pritom hovoríme, že je rovnocenné s vlastníctvom bytu, s vlastníctvom iných nehnuteľností, ktoré tuná v tejto krásnej slovenskej zemi máme.
Vážení ešte raz, žiadam o podporu tohto zákona, aby sme našim farmárom ukázali, že sme ich hodní, keď nás tu poslali do parlamentu a ich problémy vieme riešiť aj promptne, aj tak, že budú prijaté novelizačné opatrenia v našej legislatíve. A končím tak, ako stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.6.2018 16:39 - 16:57 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hostí tu asi nemáme, možnože na chodbách, takže aj vážení hostia, stojím tu už siedmy krát s touto novelou zákona, ktorá myslím si, že reflektuje počas tých rokov na stále aktuálny stav neriešenia tohto problému a tento problém môžte teraz vidieť aj z našich schodov Národnej rady, keď sa pozriete smerom ku Hradu. Stoja tam traktory, stoja (zaznievanie gongu) tam poľnohospodárske stroje, ktoré svedčia o tom, že v tom našom poľnohospodárstve je to všetko asi neni v poriadku a motto, ktoré visí na ministerstve, ktoré budem citovať: "Neurážajte ľudí od pluhu a motyky, roľník vždy nakŕmil hladných, žobrákovi dal almužnu, núdznych prichýlil, v kostole dal do zvončeka, vážte si roľníka, je základom prosperujúcej spoločnosti." - u nás vôbec nenapĺňame. Žiaľ, toto motto, ktoré visí na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, neni reálnymi činmi ministrov, nie iba terajších, ale všetky doteraz, neni vôbec, ale vôbec naplnené, pretože my sa stále hráme na niečo, čo ani Európska únia jednak nemôže chápať, lebo to nezažila, ale ona hovorí, že malo by to ísť asi trošku ináč.
O čo ide? Ide o vlastnícke právo, vážení. O nič viacej, o nič menej, len dať mu tú váhu, ktorú sme mu dali aj do Ústavy Slovenskej republiky, keď sme vznikli v roku ´93. Každý má právo vlastniť majetok, citujem článok 20: "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a na základe zákona a za primeranú náhradu."
Prečo to citujem? Pretože v oblasti vlastníckeho práva a poľnohospodárstva žijeme v hlbokom socializme. V socializme, ktorý tento štatút vlastníctva zaznával a užívacie právo bolo nad vlastníckym právom. Ak mi pani ministerka povie, že tomu nerozumiem, tak, pani ministerka, som študoval na tej istej vysokej škole ako vy, pracoval som tiež vo fachu, ktorý mal s pozemkami tiež čo dočinenia, takže minimálne myslím si, že sa do toho rozumiem tak isto ako vy. A pokiaľ si myslíte, že u nás neprebehla revolúcia v ´89, tak ja hovorím, že prebehla a mnohí sa z toho sna, z toho šoku, že už tu nemôže čerpať dotácie, socialistické, ale demokraticky by ste mali čerpať, by ste sa mali prebrať.
Čoho sa týka môj zákon? Zákon sa týka možnosti výkonu vlastníckeho práva na svojom majetku voči dotáciám. Voči dotáciám, ktoré nám poskytuje európsky, európska, ja hovorím naša európska krajina, aj náš štát a my sme si to vyložili po svojom. Vyložili sme si to po svojom, pretože keď Brusel, resp. Európska únia hovorí, že užívateľovi pozemkov sa bude vyplácať, tak hurá, a naši postsocialistickí úradníci si to povedali, výborne, nič netreba meniť, všetko funguje, všetko je okej a poďme na to. Dali tomu punc stonásobnosti, resp. excelentnosti v tom, že nemusíš vôbec predkladať list vlastníctva, ani nájomnú zmluvu, vôbec nemusíš deklarovať nejaký vzťah toho, ako si dostal sa k tomu vlastne užívaciemu vzťahu k nejakému majetku. Stačí, keď dáš čestné vyhlásenie, že pôdu užívaš ty a požiadal si na dotácie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre.
Pýtam sa, je to vôbec normálne? Tvrdím, že toto nie je normálne a budem opakovať stále ten dátum, od 24. júna 1991, kedy sme ešte boli federácia, platí aj v Slovenskej republike na slovenskú pôdu, že okrem vlastníka a Slovenského pozemkového fondu, ktorý spravuje štátnu pôdu a pôdu nezistených vlastníkov, nikto bez súhlasu vlastníka a Slovenského pozemkového fondu nemôže užívať pôdu, nieto ešte brať na ňu dotácie, resp. iné úžitky, ktoré vyplývajú z vlastníctva k nehnuteľnosti. Hovorím konkrétne o poľnohospodárskej pôde. Samozrejme, ústava chápe vlastníctvo komplexnejšie.
Preto, pani ministerka, znovu budem tento zákon dávať a môžem vám garantovať, že pokiaľ tu budú OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, tento zákon v zmysle úprav rokovacieho poriadku každý pol rok bude na tejto scéne. Spĺňam dlh, ktorý sme tu zanechali ešte z roku 2011, keď tu bol ešte pán Galbavý Tomáš a pani kolegyňa Tkáčová z SDKÚ, s ktorými sme tento zákon, teda oni to dali a ja som sa k nim pridal ešte v roku 2011 za pani Radičovej, keď končila a už prakticky nebola možnosť posunúť ho ďalšieho čítania, lebo bolo krátke volebné obdobie. Takže sme si vtedy povedali, že pokiaľ tu niekto z nás troch ostane, tak tento zákon bude, táto novela zákona bude stále predkladaná, pretože je nemožné a nemysliteľné v normálnej demokracii, aby ste si prišli na pozemok a povedali, že ja ho užívam a budem naňho brať dotáciu.
Západoeurópske krajiny nechápu a nemôžu, ani sa im nečudujem, že taký stav môže vôbec existovať. Lebo oni nezažili socializáciu, nezažili budovanie socializmu a následne až do komunizmu a preto u nich stáročiami sa utvrdzujúci vlastnícky a užívací vzťah, ktorý jednoznačne bol postavený na vlastníctve a až potom na užívaní, sa dodneska dodržuje. My sme to v roku ´48 pretrhli, 1948, a odvtedy sa nevieme nejakým spôsobom od tohto, tejto nadradenosti užívacieho práva vlastníckym nevieme alebo nechceme, skôr by som povedal nechceme sa ho nejako zbaviť, pretože to asi niekomu vyhovuje.
Nebudem polemizovať komu, vieme to asi aj všetci veľmi dobre, tým, ktorí chcú mútiť vodu, v ktorej sa bude najlepšie loviť, tým, ktorí si nevedia urobiť poriadok vo vlastnom chotári, tým, ktorí budú operovať, že 8,5 milióna, resp. 4,5 milióna listov vlastníctva nebude možno v súčasnej technickej vybavenosti a rezortu resp. štátu zmanipulovať a dať na správnu mieru, tým, ktorí si myslia, že dotácie im budú dennodenne kvapkať iba na to, že majú dobrých známych a sú to naši ľudia, tým, ktorí si myslia, že ten malý vlastník nemá šancu a ani nebude mať šancu, aby sa domohol svojho práva atď. atď.
Vážení, toto je dehonestácia vlastníckeho práva v priamom prenose cez celé politické spektrum, ktoré tu doteraz bolo a ktoré nezdvihlo hlas od roku 2004 na čerpanie eurodotácií takýmto spôsobom. A môžte mi tu hovoriť, čo chcete, pretože to je základ, to, čo v ústave máme. Keď hovoríme, že sme právny štát a ústavu si ctíme ako zákon zákonov, z ktorého by mali vychádzať ďalšie a nemali by byť v rozpore s touto ústavou, tak hovorím a tvrdím, že čerpanie dotácií je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá garantuje to vlastnícke právo, ako som to už citoval v článku 20.
Čo sme si to, vážení, vážené kolegyne a kolegovia, v článku 44 schválili v Ústave Slovenskej republiky? Ja vám to budem znovu citovať: " Štát dbá o šetrné využívanie pôdy a o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy." Schválili sme si, že poľnohospodárska a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločností. Akú to osobitnú ochranu dávame týmto tejto ochrane pôdy? Takú, že hocikto môže hociktorú pôdu degradovať iba kvôli tomu, lebo je v správnej strane, má správnych ľudí a má svoje konexie na daných miestach, kde to má byť?
Vážení, preberme sa z tohto šoku, pretože toto dehonestuje aj ďalšie generácie, ktoré prídu po nás a budú krútiť hlavami, že akým spôsobom sme vlastnícke právo pri čerpaní eurofondov zdegradovali.
Čo odkazuje Európsky parlament? Poukazuje na to, že pravidlá týkajúce sa pôdy, jej ob-hos-po-da-ro-vania a mestského rozvoja patria do právomocí členských štátov a preto vyzýva členské štáty, aby vo svojich politikách lepšie zohľadňovali ochranu a obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a jej prevody.
Vážení, vstúpme si do svedomia, pretože to, čo sa deje s dotáciami v eurofondoch, nemá nič spoločné s demokraciou a s potvrdením vlastníckeho práva ako základného práva vlastniť majetok v demokratickej spoločnosti.
Preto v kocke povedané, dávam novelu zákona, ktorý hovorí: pokiaľ, pán občan, chceš čerpať dotácie na pôdu, hovorím o priamych dotáciách, momentálne sa to čerpá cez žiadosť na Pôdohospodársku platobnú agentúru, tak pokiaľ nepreukážeš, ako ti vznikol tento užívací vzťah konkrétnou listinou, to znamená buď listom vlastníctva, že si vlastník a užívaš svoju pôdu, alebo nájomnou zmluvou resp. podnájomnou zmluvou alebo iným dokumentom, ktorý túto, toto užívacie právo bude jednoznačne deklarovať v súlade s ostatnými zákonmi, nemáš právo, ešte raz zopakujem, nemáš právo žiadať dotácie na priamu dotáciu na plochu.
Neviem, dokedy tento hlas tu bude znieť v tejto rokovacej sále, v tejto sieni zákonnosti, koľko rokov ešte bude potrebné na to, aby sme si uvedomili, že pokiaľ sa to preklopí a začnú byť žaloby na štát, akým spôsobom pripravil mnohých vlastníkov o to, aby sa, aby mohli brať zo svojho vlastníckeho práva úžitky, neviem si ani predstaviť, čo potom sa tu stane, ako to chce štát napraviť. To, že vonku a v Bratislave nám teraz štrajkujú naši, ani moji farmári, lebo my nemáme ani v zákone zadefinované, čo je farmár. Rodinný farmár už vôbec nemáme zadefinované, vychádzame iba z európskej definície. Naši agropodnikatelia, ktorí sú vonku, oni tu nie sú preto, že by nemali čo robiť, ide žatva, každý počíta dni, hodiny, či mu náhodou už sa to tam nevysype na tom poli a on musí byť tu, pretože ministerstvo nemá záujem ich riešiť. To nie sú tí veľkí, pani ministerka, to nie sú tí 5, 8, 12-tisícoví, 27-tisícoví, to sú tí malí, to je tých 17-tisíc žiadateľov dotácií, ktorí sú pritlačení k múru. Majú 30, 50, 100, 200, 300 ha, to sú títo, ktorí hovoria, že poďme povedať ministerstvu a príslušným orgánom, že to sa už nedá, to sa už nedá.
Preto apelujem na všetkých poslancov Národnej rady skrz politické spektra, aby uvážili, ako sa prídu pozrieť do očí týmto farmárov, nie farmárom, lebo nemáme ich v zákone, agropodnikateľom, ktorí sú tu, ako sa im chcete rovno pozrieť do očí, že tento štát ich nedehonestuje, že tento štát ich háji, že tento štát im dáva to, na čo majú nárok. Oni sú vyháňaní z vlastných pozemkov, aj z tých, kde majú vlastnícke právo, aj tam, kde si to kúpili, aj tam, kde to majú vymerané, príde silnejší, príde väčší, príde ich človek príslušných, by som povedal, že politických strán, ale príslušných zoskupení a bačuje na ich majetku.
Vážení, toto nemá nič spoločné s demokraciou a pokiaľ chceme na Slovensku dať priechodnosť spravodlivosti, svedomitosti, vlastníckemu právu a čestnosti, tak túto novelu zákona by sme mali prijať.
Ako som už spomínal, pani ministerka hovorí, že je to nezvládnuteľné, koľko by mali prácu na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ako by sme zaťažili byrokraciou jednotlivých agropodnikateľov.
Vážení, keď ste si dávali aj majetkové priznanie, teraz ste ho museli na ten obecný úrad, čo tam všetko máte a potom len odsúhlasujete každý rok: pribudlo-ubudlo, pribudlo-ubudlo, nič viacej, nič menej. Keď sa v 90. rokoch transformovali družstvá a privatizovali štátne majetky, museli si zháňať, koľko tam majú vlastníkov, listy vlastníctva sa kopírovali z pozemkovej knihy, pozemok knižnej vložky. Povedzte mi, ako je to možné, že do dneska nie sú uzavreté zmluvy nájomné, resp. nie sú jasné vzťahy, kto čo užíva, na ktorom pozemku je kto a ktorý ten agropodnikateľ s koľkými má, resp. mal by mať podpísaných nájomných zmlúv a kde má vlastnú pôdu. Veď to je nonsens. To je dehonestácia vlastníckeho práva na nieže úroveň socializmu, ešte niekde ideme ďalej, kde už ani socializmus nedohľadol a my sme to šmahom ruky zvládli v demokracii za 24 rokov Slovenskej republiky.
Takže táto novela zákona nechce nič viacej, nič menej, len napraviť to vlastnícke právo, dať ho na správnu mieru, povedať, že vlastník si nad užívateľom a ty rozhoduješ, ty budeš brať z toho úžitok, tak ako ti to garantuje aj Ústava Slovenskej republiky.
Takže, vážení, chcel by som vás všetkých poprosiť o podporu tohto zákona, aby sme jednu, jeden z 18 bodov košickej výzvy a jeden zo 4 základných, ktoré aj tu prezentujú v Bratislave títo nespokojní agropodnikatelia, aby sme týmto zákonom, touto novelou zákona 504 o nájme poľnohospodárskeho podniku a poľnohospodárskej pôdy, aby sme jeden bod im už teraz mohli v priamom prenose splniť a povedať, že áno, myslíme to s nimi vážne a ich protest nebude hodený do koša a nepovie sa, to sú len tam tí nejakí tí, čo sú na samom chvoste chvosta, čo oni tu chcú, akým spôsobom si oni predstavujú, však to sa nedá riešiť.
Takže, páni poslanci a panie poslankyne, je to na vašom svedomí, ako sa pri najbližšom hlasovaní k tejto mojej novele zákona zachováte a udržíte svoje svedomie voči farmárom buď čisté, alebo také, aké si vy teda myslíte, že by ste mali mať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 21.6.2018 15:23 - 15:28 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Dobrý deň sa praje. Pani predsedajúca, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predniesol interpeláciu na generálnu riaditeľku Slovenského pozemkového fondu, kde by som chcel odpoveď na určité otázky týkajúce sa konkrétneho prípadu veci nájmu pôdy Slovenského pozemkového fondu súkromne hospodáriacej roľníčke. Takže moja interpelácia znie:
Vážená pani generálna riaditeľka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku dovoľujem si vám podať interpeláciu vo veci nájmu poľnohospodárskych pozemkov v správe a nakladaní Slovenského pozemkového fondu a výberu nájomcov.
So žiadosťou o pomoc sa na mňa ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky obrátila občianka pani Hilda Hamranová, bytom Svätý Peter, okres Komárno, ktorá je samostatne hospodáriacim roľníkom. V katastri obce Chotín mala 15 rokov prenajatú poľnohospodársku pôdu od Slovenského pozemkového fondu vo výmere 120 ha. V roku 2015 jej Slovenský pozemkový fond odobral 112 ha poľnohospodárskej pôdy bez uvedenia dôvodu a ponechal jej len 8 ha, a to na piesčitej pôde. Keď sa domáhala vrátenia predmetnej pôdy do užívania, bolo jej odporučené nepokračovať v záujme o túto pôdu a prísľub prenájmu poľnohospodárskej pôdy v katastri obci Svätý Peter po ukončení ROEP, registra obnovenej evidencie práv k pozemkom.
Pani Hamranovej sa následne podarilo 20 ha tejto pôdy skutočne prenajať, avšak v súčasnosti jej odobrali aj túto. Ako pestovateľka zemiakov je od poľnohospodárskej pôdy bytostne závislá, samozrejme aj jej rodina. Aj z toho dôvodu písala dvakrát ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky so žiadosťou o pomoc, avšak bez reakcie. Slovenský pozemkový fond prenajal pôdu pôvodnej nájomníčky pani Hildy Hamranovej spoločnosti Gamota z Komárna, ktorá pod obchodným menom podniká vo viacerých spoločnostiach a z dostupných informácií obrába okolo 10-tisíc ha poľnohospodárskej pôdy.
V zmysle § 13 ods. 4 zákona 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ďalej len zákon, ak ide o pozemky, s ktorými nakladá podľa osobitného predpisu fond, má ich nájomca, ktorý si riadne a včas plní svoje záväzky z nájomnej zmluvy prednostné právo na uzatvorenie novej zmluvy o nájme pozemkov za nájomné v obvyklej výške s výnimkou § 13 ods. 5 zákona 504 s prihliadnutím na § 13 ods. 6 zákona 504/2003 Z. z.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 sa zameriava na poľnohospodársku politiku s cieľom podpory rozvoja vidieka a zlepšovania životných podmienok vidieckeho obyvateľstva. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala vytvárať prostredie pre ďalšie prehlbovanie procesu nadobúdania poľnohospodárskej pôdy aktívnymi poľnohospodármi ako jedného z rozhodujúcich preventívnych nástrojov jej ochrany a jej efektívneho využívania k podpore a doriešeniu vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou a k vytvoreniu právneho rámca pre jednoznačnú identifikáciu pôdy a oprávnenosť žiadosti na poskytnutie podpory za účelom odstránenia nezrovnalostí v deklarácii užívateľov pôdy. Toto je z programového vyhlásenia vlády.
Zároveň vláda Slovenskej republiky deklarovala podporu rozvoja voľného trhu s agropotravinárskymi výrobkami a slobodnú konkurenciu v poľnohospodárskom podnikaní. Na základe vyššie uvedeného sa preto vás, pani generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu, obraciam formou tejto interpelácie a žiadam o zodpovedanie nasledovných otázok.
1. Ako postupuje Slovenský pozemkový fond pri výbere nájomcov?
2. Z akého dôvodu nebola pani Hamranovej predĺžená nájomná zmluva s prihliadnutím na znenie § 13 zákona 504 a programového vyhlásenia vlády a aký je pohľad Slovenského pozemkového fondu na tento prípad?
3. Je v záujme pracovníkov Slovenského pozemkového fondu podpora a rozvoj, alebo likvidácia malých a stredných podnikateľov v agrosektore prostredníctvom inštitútu nájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve Slovenskej republiky alebo nezistených vlastníkov?
Toľko z mojej strany. Tak chcem veriť, pani generálna riaditeľka, že dostanem adekvátnu odpoveď.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 18:48 - 18:49 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja iba chcem dodať, že je to samozrejme prvé čítanie. Pokiaľ je potrebné niečo z vašej strany alebo si myslíte, že by tam bolo treba niečo doplniť, samozrejme sme k dispozícii, pokiaľ by to prešlo do druhého čítania. Myslím si, že o lesoch treba hovoriť aj o novele zákona o lesoch. Takže chcem iba vyzvať, že kľudne môžu sa v druhom čítaní dať pozmeňujúce návrhy, doplňujúce, skvalitňujúce náš návrh, aby sme tie lesy dostali do štádia, ktoré si každý predstavuje, aby boli trvalo udržateľné pre ďalšiu generáciu, ktorá príde po nás.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 18:33 - 18:35 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega áno, beriem, že je to všecko o tých ľuďoch, ktorých tam máme, a to je v každom rezorte. To je jedno, kde pôjdeme, a je to možno o tej kontrole buď politickej alebo odbornej a dôslednej alebo nedôslednej pre vašich alebo našich a už začneme, neviem, do nejakých sfér ísť. Takže áno, všecko je to o tých ľuďoch.
Chcel som povedať, že ten lesný hospodár, to slovíčko "všade" sme to charakterizovali tak alebo chápeme to tak, predkladatelia, aby všade, kde je to možné, mohol ten hospodár, mal všade, kde to je možné, lebo potom je to na jeho subjektívnom názore. Keď vám môžem, ja ktorý som zarytý "socialistický lesný hospodár", no tak nedám ho, nedám ho a je to vybavené, lebo iba môžem ho tam dať. A my preto hovoríme a chceme, aby na všetkých tých, ktorí sú, samozrejme charakterizované tie plochy, kde sa dá tento spôsob realizovať, aby ten lesný hospodár, keď má v správe takúto krajinu, aby tam ten spôsob dal. To je to slovíčko, že musí tam dať "všade", kde je to ako vhodné. Takže to iba na vysvetlenie.
No a samozrejme, že ide o konské poťahy a zápravy a kade ostatné, no, žiaľ, áno, bolo to. Však sme to mali tieto a už sa to vytráca. Aj zamestnanosť v lesníctve sa vytráca, možnože aj okolo tých koní a ďalších vecí. Takže samozrejme nechcem ísť, aby sme išli do nejakej doby predhistorickej, ale myslím, že aj ten koník v tom lesníctve má svoju úlohu a môže tam ďalej fungovať a môže zvyšovať aj tú zamestnanosť v tom danom regióne. A hovorte, čo chcete, koní máme na Slovensku minimum. To sú desatinové stavy, čo sme tu mali. A aj z toho dôvodu, že nám v lesníctve odišli tie kone, už ich tam nemáme proste. Tak poďme im dať trošku aj nejakej tej renovácie koní v lesníckom hospodárstve, práve aj cez tieto možnosti približovania dreva cez konské záprahy. A ďalšie už nestihnem. Takže iba toľko z mojej strany.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 18:07 - 18:20 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Takže ako som sľúbil, dovoľte, aby som trošku rozobral v rozprave, aby ste mohli na ňu reagovať, čo vlastne našou novelou sledujeme.
Po prvé. Tú filozofiu socialistickú, ktorá bola, že budeme tu mať rovno mäkký porast a rovnorodý, to znamená neheterogénny a nie rôznoveký, sa snažíme nabúrať, pretože príslušné kalamity a čas nám dáva za pravdu a história, že pokiaľ je to iba v jednom druhu lesov, teda druhu stromov v danom lese a rovnoveký porast, že jedna výška, keď príde nejaká kalamita, je s tým problém. Viď naše Tatry, ktoré teraz plačú a nevedia sa z toho dostať.
Takže zavádzame, alebo chceme, aby všade tam, kde sa dá, pán Martinák ma asi doplní, pretože je lesný hospodár, že na všetkých územiach sa nedá tento spôsob, ktorý sa volá podrastový a výberkový spôsob hospodárenia, nedá sa všade realizovať, ale všade tam, kde sa dá na našom území, aby sme ho teda realizovali, pretože je to o tom, že vyberáme tie stromy z toho porastu. Nieže robíme holoruby, robíme doslova, že, ja hovorím, že diery v porastoch. A potom si predstavte, že keď máte takéto, sledujete Slovensko, kde máte holorub, les, holorub, les. Predstavte si, že hubári tvrdia, že v týchto lesoch medzi tými holorubmi nerastú huby, nerastú huby. To znamená, to je ďalší vplyv toho holorubu, ktorý si ani neuvedomujeme možno, čo spôsobujeme, a prakticky nikto o tom nehovorí.
Takže, vážení, my navrhujeme a myslím, že aj legislatíva do budúcna bude tuto tento spôsob hospodárenia propagovať, výberkový a podrastový spôsob, ktorý som mal tú česť vidieť na Muráni a v okolici, kde teraz už nebohý pán Ladislav Holzbauer tento spôsob, lesník, tento spôsob, že za celého svojho života praktizoval, a musím vám povedať, že ten les, les hýri životaschopnosťou. Jednak je heterogénny, to znamená, že rôzne druhy, a jednak máte tam od tej omladiny až po ten 20-ročný strom. A to je krása. To je krása, ľudia boží! To doporučujem sa ísť pozrieť do týchto končín. Vyzerá, že na území Slovenska, teraz nech ma pán Martinák opraví, keď budem klamať, okolo 5 až 12 %, možnože 20 % by sa dalo realizovať výchovu našich lesov ďalších pre naše ďalšie generácie. To, že dneska tu lesy máme, je vďaka našim predkom, ktorí sa k tomu správali nie komerčne, že to vyhubili počas svojej existencie, ale nechali aj nám, aby z toho niečo bolo. Takže to je prvý bod, ktorý chceli by sme teda akože opraviť, aby bol ten výberkový a podrastový spôsob hospodárenia.
Ďalším bodom, ktorý je neuralgickým podľa mňa, je fiktívne robenie kalamít. Viete, že, hlavne tí, ktorí po 40 rokov sa dostali znovu k tomu svojmu majetku, nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale, žiaľ, je to pravda, keď zistili, že majú les a ten les možnože má 50, 80, 100 rokov, tak si povedal: no tak keď ho už konečne mám, tak poďme na to! A potom zisťujeme, že sa rúbe hlava nehlava. Kalamity sa robia účelovo, z hektára sú zrazu, 5 hektárov a biela farba, ktorá sa značí X-kom alebo ležiacim krížom, ako som sa poučil, znamená kalamitu, tak tá hranica kalamity ide účelovo, kde je potrebné ju dať. A potom sa čudujeme, aké stromy sa z tej kalamity dostávajú preč a vlastne ten les trpí.
Takže my meníme súčasný spôsob nahlasovania kalamity, ktorý hospodár bol povinný nahlásiť, pokiaľ kalamita vznikla nad 20 % zásob dreva v tomto dielci lesníckom, ktorý tam bol, to znamená, viacej ako 20 % toho dreva tam padlo v tom dielci tou kalamitou, či je to veterná alebo nejaká iná, lykožrútová a iná, alebo keď je to nad pol hektára. To znamená, tam sa dalo veľmi účelovo hýbať aj s tými kubíkmi, aj s tou výmerou, aj s kadečím proste, a iba nad tým, na tieto nivy 20 % zásob dreva a pol hektára výmery bolo povinnosťou ohlásiť túto kalamitu. Takže my hovoríme, že má sa ohlásiť každá kalamita, ktorá vznikne, áno, aj ten jeden strom, ktorý tam bude tým lykožrútom napadnutý. Pretože všetko začína od jedinca. a potom nastupujú tie ďalšie veci. Takže dávame, že každá kalamita sa musí hlásiť príslušným orgánom, aby sa vedelo príslušne a včas zasiahnuť.
Ďalším bodom, ktorý sa často, by som povedal, že stretávajú tie styčné plochy, je ochrana prírody a lesný hospodár. To znamená, hospodárenie v lesoch, hlavne v tých hospodárskych. Vieme, ako dopadla Kôporová, Tichá dolina, nebudem sa k tomu vyjadrovať, to je na dlhšiu debatu. Ale my navrhujeme, aby lesáci, ktorí majú na starosti mimo 4. a 5. stupňa ochrany prírody, teda tie lesy, ktoré hraničia s týmto stupňom ochrany lesov, ktoré sú, dajme tomu, napadnuté kalamitou, tak aby tie hospodárske lesy a tí hospodári v nich mohli v tých susediacich s tými lesmi 4. a 5. kategórie ochrany prírody, aby mohli urobiť príslušné opatrenia, keď sa kalamita vyskytne v týchto porastoch, kde je ochrana prírody. To znamená v 4., 5. stupni ochrany prírody, aby tie ostatné porasty, ktoré nie sú v chránenej oblasti, ale sú susediace, aby tiež nepadli, dá sa povedať, ladom, nepadli tou kalamitou, aby mohol hospodár robiť príslušné opatrenia, samozrejme aj s vyjadrením tej ochrany prírody a mohol takýmto spôsobom zabrániť šíreniu do ďalších hospodárskych a iných lesov tejto kalamity. Hlavne tu sa týka, o tú kalamitu, sa týka, lykožrútovú a ďalšiu. Takže to je ďalší bod, ktorým by sme chceli skvalitniť naše lesy.
Ďalší bod týka sa hospodára. V súčasnosti je stav, že pokiaľ nie ste sám lesný hospodár, tak samozrejme musíte, a ste majiteľom lesa, tak musíte mať ako majiteľ lesa lesného hospodára, ktorý vám povie, ako máte v tom lese gazdovať. Niekedy to boli LHP, lesohospodárske plány, teraz je to plán starostlivosti o les. V minulosti týchto lesných hospodárov platil štát, teraz to platí majiteľ lesa, alebo ten obhospodarovateľ, ktorý tam je. Takže viete si asi predstaviť, aké tendenčné možnosti sa vynorujú, ak chcete toho hospodára nejako umravniť, usmerniť, koľko dreva máme v tomto decéniu, lebo sa to robí na decénium 10 rokov, koľko toho dreva tam má vyrúbať. Pokiaľ si ho platí sám ten majiteľ alebo obhospodarovateľ lesa, tak je tam veľká možnosť korupcie, čo sa týka, na úkor dreva a lesa ako takého, a potom kubíky môžu lietať hore-dole a ťažba sa nájde, akú si len vymyslíte.
Preto navrhujeme, aby sa späť lesný hospodár dostal, múdro povedané, pod výplatu štátu, pretože štát by mal byť ten, ktorý by mal garantovať udržateľný rozvoj aj lesného hospodárstva. Áno, u mnohých súkromníkov vidíme demoláciu, či už urbariáty, ale aj cirkevné niektoré, aj fyzické osoby. Tak štát by mal garantovať cez tých lesných hospodárov, aby sa v každej forme vlastníctva obhospodarovania lesov tá udržateľnosť v lesníctve garantovala. Čím iným, ak nie tým, že toho lesného hospodára bude priamo platiť štát?
Takže navrhujeme takúto zmenu. Niekto povie: no skade štát bude mať na to peniaze? Tam navrhujeme, aj tu riešenie, a síce, že budú takzvané povinné odvody z kubíka dreva pri obnovnej ťažbe. To znamená, tam, kde sú v ziskoch, kde majú plánovanú ťažbu, tak tieto kubíky budú odvádzať určitú časť financií do spoločného rozpočtu štátu, z ktorého sa bude financovať táto lesohospodárska činnosť pre lesných hospodárov a, samozrejme, že aj plány starostlivosti o les.
Aká to bude výška? – pýtali sa novinári na našej tlačovke. Tam samozrejme to bude závisieť od toho prepočtu, koľko tam bude, budú, tých lesných hospodárov potrebných, aké tam budú asi kalkulácie a na základe toho sa bude aj tento prepočet odvodov z kubíka dreva pri obnovnej ťažbe zavádzať. Takže to je ďalší bod, ktorým by sme chceli skvalitniť prácu do budúcna v našich lesoch.
No a ten posledný, neviem, či to je 5. alebo 6., a myslím si, že to je ten, jeden z tých možnože najdôležitejších, aby sme tú funkciu lesa nechápali iba veľmi jednostranne, iba v tých kubíkoch dreva a v tej komercii, koľko za ten kubík dostanem, alebo nedostanem, či musím si ho niekde podržať alebo si ho už môžem teraz predať, a síce, aby tam boli všetky funkcie toho lesa chápané a adekvátne aj ocenené. Možno aj tým odvodom zo štátu späť do lesa, pretože ak si niekto myslí, že je prirodzené, že keby sme nemali tu les, tak tu možnože máme aj ten čistý vzduch, že máme tu aj nejakú pôdoochrannú funkciu, že nebude nám lézia po tých brehoch a veľkých vrchoch fungovať, že ochránime tú pôdu, že tu nebudeme mať nejaký ten tepelný, svetelný, vodný režim celkom iný, ako keby tie stromy neboli, tak sa asi hlboko mýli a doporučujem mu naštudovať si environmentalistiku lesa a ďalšie tie funkcie, ktoré les dáva každému človeku.
Snažíme sa to dostať tiež do zákona, aby tieto funkcie lesa, nie iba tie ťažobné a drevárske, boli ohodnotené štátom, aby do toho štátu išli nejaké financie, ktoré budú môcť nanovo oživiť tento les. Nehovorím už o stromoch rastúcich mimo les a ochrany prírody ďalších, ktoré by samozrejme si tiež zaslúžili možnože väčšiu finančnú dotáciu aj zo strany štátu.
Vážení, toto je zhruba, čo chceme v tejto novele zákona novelizovať a prijať, myslím, že ku skvalitneniu ďalších lesných porastov pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Odporúčam, aká je sila lesa, jednu knihu. Volá sa Muž, ktorý sadil stromy. Je to neskutočne dobrá kniha, čo sa dá urobiť z nehostinnej krajiny, ak si niekto vezme do hlavy, že ju vysadí stromami. Je to na rozhraní Španielska a Francúzska, územie, ktoré bolo aj vojnami, prvou a druhou, opomenuté, lebo tam nebolo nič, tam nebolo kvôli čomu ísť normálne. A tento človek, ktorý žil v 20. storočí, si povedal, že celý svoj život sa bude venovať výsadbe stromov v týchto, by som povedal, nehostinných podmienkach európskych a urobil z toho kultúrne, civilizačné a životné prostredie pre vznik miest a dedín v danom regióne. Vysadil niekoľko 10-tisíc stromov za svoj život. A to je krásna kniha, ktorá povie, čo znamená mať pevnú vieru, svoje presvedčenie a čo znamená dať strom do krajiny.
Takže, vážení, doporučujem každému a chcem veriť, že aj vy chcete nechať našim deťom a vnúčatám krajinu aj lesohospodársky prijateľnú a udržateľnú pre ďalšie generácie, aby sme tu mohli čerpať aj do ďalších desiatok a stovák rokov, ktoré, dúfam, že prídu aj po nás na slovenskej zemi, aby ten les dotváral slovenskú krajinu. Takže chcel by som vás veľmi pekne poprosiť o vstúpenie si do svedomia, či má zmysel takto novelizovať tento zákon o lesoch a potom podľa svojho svedomia a presvedčenia sa rozhodnúť pri hlasovaní. A chcem vás poprosiť naprieč politickým spektrom o podporu tejto našej novely zákona o lesoch.
Ďakujem pekne. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Skryt prepis