Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24. 5. 2018 o 16:35 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24. 5. 2018 16:35 - 16:37 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, veľmi pekne ti ďakujem, že si zhrnula fakty, lebo tie vždy nám hovoria, že teda málo používame faktov, používame emócie, osočujeme. Čiže za to ti pekne ďakujem, že si ukázala to, čo ty vieš, že ideš po faktoch.
Na druhej strane ma veľmi zarmútilo, čo si povedala na začiatku, a to sú tie urbariáty. To sú obyčajní ľudia, ktorí majú nejaký, časť lesa a ktorí sa snažili domôcť k nejakým dotáciám, aby si vylepšili to, tú ich činnosť, s ktorou žijú a celé roky žili ich dedovia. Je to strašné a je to tak na tom našom Slovensku, že pre päť viet sa obyčajný človek nedomôže práva alebo možno trošku prilepšenia cez tie dotácie. Ale ľudia, ktorí majú postavenie, ktorí sú bohatí, bežne sa dostávajú k informáciám a následne k dotáciám.
Preto si myslím, že aj pán veľký novinár pán Kuciak keď toto videl, tak jednoducho musel reagovať práve na to poľnohospodárstvo, keďže aj jeho budúca svokra naozaj žila a žije v biednych podmienkach, lebo ja som tam bola na tom pohrebe a naozaj gazduje. Je to žena, ktorá ostala vdova a videl, ako sa drie, ako sa drie reálne tak, že tí ľudia majú mäso za to a majú tie, tie jednotlivé produkty. A keď videl, ako sa narába s dotáciami, musel to dať na papier a stálo ho to život. Hanba! (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24. 5. 2018 11:29 - 11:31 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak žijem pod Tatrami. Pani ministerka, aj vy ste rodáčka z pod Tatier a pán Fecko spomínal podhorské oblasti a ich rozvoj. Jedinou šancou hospodárenia práve pod Tatrami je skôr chov oviec, kráv, pretože urodí sa u nás len zemiaky maximálne. Ja sa chcem opýtať, či naozaj o tom neviete koľko reálnych fariem tam funguje? Ale predpokladám, že toľko dotácií, koľko išlo práve na podtatranský región by sme sa divili koľko tam šlo a koľko reálne sa tam chová. To znamená, že malé Švajčiarsko neurobíme spod Tatier, čo je veľká škoda, lebo ak pozrieme na vyspelé štáty ako je Rakúsko, Švajčiarsko, tak práve tie podhorské oblasti odkiaľ obidve pochádzame sú naozaj na to pripravené, aby sa tam podnikalo. Ja mám reálnu skúsenosť z nášho regiónu, že práve s dotáciami začali robiť ľudia, ktorí mali kamiónovú dopravu a zrazu majú normálne dotácie na pôdu. Takže naozaj ako my sa nepohneme cestou Švajčiarska v tých podhorských oblastiach, ale musíme dávať pozor komu, čo dávame. To je naozaj reálny život. Ja nepotrebuje škandalizovať veci. Toto vidím. Kamionisti podnikajú s pôdou a dostávajú dotácie. Nikdy v živote som ich nevidela, že by farmárčili a ľudia, ktorí by sa o tie kravy a ovce starali, tak jednoducho nemajú ten priestor. Buďme rozumní a naozaj používajme sedliacky rozum. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23. 5. 2018 15:09 - 15:11 hod.

Soňa Gaborčáková
Sme sa zamýšľali ako veci posúvať, ako riešiť problémy, ktoré sa reálne dotýkajú tých najzraniteľnejších a to sú deti. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23. 5. 2018 14:56 - 15:09 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, pani komisárka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, toľko emócií a pritom si treba zo všetkého zobrať naozaj tú objektivitu či všetko funguje tak akoby sme chceli a či sme urobili všetko preto čo sme mohli. Ja by som teda povedala moje podnety ako vnímam teda vašu správu resp. čo mi v nej chýba a tiež možno nejaké podnety alebo aj otázky, ktoré mám na vás. Čo sa týka vašej správy tak štruktúra správy neprináša dostatočne identifikáciu odkiaľ prichádzajú podnety a teda geografickú oblasť odkiaľ to je. Vieme dobre, že v rámci SPO majú na východe iný charakter problémov napríklad čo sa týka chudoby kdežto na západe krajiny sú skôr problémom závislosti detí od drog. To znamená, bolo by fajn keby vaša správa mala túto danosť a vedeli by sme aj na základe toho lebo teda ministerstva jednotlivé zaviesť či už prevenciu alebo teda dané opatrenia práve vzhľadom na lokalizovanie kde tie problémy máme. Tiež sa mi javí, že uzatvárate podnety bez dosledovanosti následnej nápravy, taktiež vaše chýba mi také intenzívnejšie pripomienkovanie legislatívy alebo teda iniciovanie novej legislatívy voči jednotlivým ministerstvám alebo to nemáte zapracované v správe, potom je potrebné, aby aj tieto sme sa náležitosti dozvedeli. Čo sa týka takých podnetov mne chýbal ak ste rozoberali a teda ste hovorili aj minulého roku aj tohto roku hovoríte o problémoch v detských domovoch kde ste vlastne hovorili o tom aká je tam starostlivosť aké problémy vyvstávajú práve z detských domov a v starostlivosti o deti, ktoré sa tam nachádzajú.
Chýba mi krok B a teda preto by som prijala aj teda, aby ste zamerali svoju pozornosť aj k náhradnej rodinnej starostlivosti ako teda alternatíva práve k detským domovom. A tiež pozornosť zamerať na referáty, poradenstvá a psychologických služieb v rámci úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Keďže vieme, že aj ste sa sama vlastne dotkli tej problematiky, že je ak sa rodičia rozvádzajú tak následne každý hovorí tú svoju pravdu. A z našich podnetov zase vieme, že sú to poddimenzované pracoviská kde majú slabšiu hodinovú dotáciu práve k jednotlivým rodinám a potom vlastne musí len SPO pracovať v rámci takých problémov medzi rodičmi. Čiže, náhradná rodinná starostlivosť, referáty poradenstva a psychologických služieb. Čo sa týka vlastne vašej správy tak hovoríte o zabezpečovaní stravovania detí s dostatočnou výživnou hodnotou, stravovania v školách. Odznelo tu už veľa vecí, chleby bezlepkový, nebezlepkový, ja sa skôr chcem zamerať na to, že máme vysoký podiel detí až 20 % detí je chudobných, v hmotnej núdzi sa nám nachádza 63 tisíc detí a teda dostupná strava pre takéto deti je väčšinou ak sa nachádzajú v hmotnej núdzi len vtedy v školách ak je tam nadpolovičná väčšina tak vtedy je vlastne tá strava dostupná za jedno euro na celý mesiaca a pod. Čiže, ak sú deti práve deti so špeciálnymi potrebami integrované alebo vzdelávané v rámci inkluzívneho vzdelávania, problém na tých bežných školách je práve to, že väčšina detí tam nie je v hmotnej núdzi a teda deti nemajú zabezpečené ani ten jeden obed denne. A potom ťažko od nich požadovať nejaké, nejaké výkony v oblasti výchovy a vzdelávania. Čiže, bolo by fajn sa pozrieť aj na túto problematiku stravovania nielen na doplnkové stravovanie v školských bufetoch a problémy, ktoré, ktoré ste vyčítali lebo osobne si myslím, že v 21. storočí ak sa dieťa nenaje ani raz denne tak je to hanba nás dospelých, že tak to funguje. A keďže ste detská ochrankyňa práv tak určite je namieste, aby ste dotiahli takéto podnety aj pre jednotlivé ministerstvá, aby sa problematiku riešenia chudoby detí zaoberali.
Čo sa týka predchádzania úrazov tak píšete, že teda na váš podnet sa zaviedli sa zaviedol taký moment, že zamestnanci odborníci by mali spĺňať zdravotnícke vzdelanie pre deti do 3 rokov. Ja len chcem upozorniť, že s deťmi do 3 rokov sa pracuje aj v iných službách a teda je to aj, sú to aj iné zariadenia aj v rámci služby včasnej intervencii, ktorá má ambulantnú formu aj tam sa nachádzajú deti, ktoré sú mladšie ako 3 roky. Čiže, pozrieť sa aj na tento problém. Čo sa týka oblasti šikanovania tak v podstate opisujete prípady nejaké riešenia sa tam ukazovali, videla som, že teda neviem či to bolo na váš podnet ale teda hovoríte o metodickom pokyne a usmernení v rámci spolupráce s ministerstvom školstva. Tam by bolo vhodné zmonitorovať a teda aj zmerať aký efekt tento metodický materiál prináša reálne, či to nie je len papier pre papier a či jednotlivé školy naozaj vykazujú, že v týchto školách sa šikanuje lebo vidíme aj mediálne výstupy v rámci vlastne toho šikanovania a je pravdou, že to hanba školy, oni sa k tomu nechcú priznávať a jednotlivé školy sa snažia tento problém ututlať. Čiže, je to z vašej pozície aj dôležitý moment, aby sa tento metodický pokyn bol teda aj dosledovaný, monitorovaný a merateľný. Tiež sa chcem opýtať, posielali ste aj list v rámci detského a mládežníckeho diskusného fóra na ktoré vám odpovedalo 150 záujemcov či ste podľa toho zamerali vlastne tie miesta kde navštívite tie problematické, problematické lokality kde teda sa tá šikana nachádza. A tiež sa chcem opýtať lebo ste neposlali ten list aj ZMOS-u keďže tvrdíte, že sú zriaďovateľmi škôl a teda oni môžu ďalej podávať túto informáciu, aká bola spätná väzba, teda koľko obcí a miest sa vám na tento váš podnet vyjadrilo a či si myslíte, že existuje ešte aj iná efektívnejšia cesta ako zapojiť práve tých zriaďovateľov v boji proti šikane na základných školách.
Taktiež hovoríte, že je pošta, pošta prijíma listy bezplatne a teda koľko ste takýchto bezplatných listov dostala ako podnety. Taktiež sa zastavím pri pritom prípade kde bola šikanovaná žiačka so zdravotným znevýhodnením ale skôr sa zameriam na súvislosť s posudzovaním podnetu. Ste sa obrátili na ministerstvo vnútra s požiadavku o súčinnosť pri riešení kyberšikany formou vytvorenia národného projektu. Ako to dopadlo a akú účasť vlastne v tom budete zohrávať vy ako komisárka a tiež aká bude dosledovanosť následných krokov. Čo sa týka problematiky následne ak sme sa už dotkli tej žiačky, tak problematiky integrovaného vzdelávania teda inkluzívneho vzdelávania. Komisárka ako ste kontaktovala ako komisárka ste kontaktovala riaditeľku školy a žiadala ste ju, aby poskytla asistenta učiteľa pre dieťa a teda či vidíte priestor aj z vašej pozície sa zaoberá týmto problémom nejako hlbšie lebo je to problém viacerých škôl, že teda nemajú asistentov alebo nechcú prideľovať asistentov a čoby ste zo svojej pozície vedeli ako iniciatívu spraviť a tiež by som sa opýtala na tú diagnostiku detí zo špeciálnymi potrebami. To znamená, že či v tejto záležitosti máte nejaké predrokovania alebo rokovania v rámci ministerstva školstva a ako to vidíte teda tam by som určite videla pri deťoch, ktoré sú inkluzívne vzdelávané alebo sú integrované, aby sa počas štúdia rediagnostikovali a teda, že či je teda zhoda a čo vlastne vy navrhujete v rámci takých podnetov pre ministerstvo školstva a ministerstvo práce. Tiež ste mali podnet čo sa týka psychického šikanovania kedy vlastne škola v podstate neuznala, že nejde o psychické šikanovanie, čoby ste navrhovali ako také systémové riešenia práve keď ste videli ten konkrétny problém, že jednoducho ťažko presvedčiť tú školu, že že naozaj ide o psychické šikanovanie a ako nastaviť, aby akceptovali, že v ich školách nachádza psychické šikanovanie, čiže ako to odhaľovať ako priznávať a ako vplývať preventívne.
Čiže asi toľko by som chcela z môjho podnetu. Určite, určite sa môžme oháňať tým kto má akú pravdu ale dôležité je, aby sme sa zamýšľali ako veci posúvať ako riešiť problémy, ktoré sa reálne dotýkajú tých najzraniteľnejších a to sú deti. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23. 5. 2018 10:19 - 10:20 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienku. Samozrejme ja som aj v svojej rozprave povedala, že, že teda je potrebné urobiť systémové reformy, aby nebolo viac podnetov a ja si uvedomujem, že v rámci komisárky sú určité možnosti, ktoré môže a ktoré, ktoré nemôže a ja som ju chcela práve povzbudiť v tom, že teda to načo ona prichádza, je systémový problém, aby sa nebála pomenovať tie veci a prispievať naďalej tak, ako to robí vlastne doteraz, do pripomienkového konania, ale hlásiť, hlásiť, že sú to chránené osoby. Trestný poriadok nám hovorí o týchto ľuďoch, že sú to chránené osoby a kto iný ako štát cez reformu starostlivosti o týchto ľudí sa má o takýchto ľudí postarať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23. 5. 2018 9:59 - 10:18 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň kolegyne, kolegovia, pani komisárka, pani predsedajúca, dnes sa stretávame k správe, ako to bolo pred rokom. Pred rokom to bol úrad, ktorý ste museli uchopiť a teda dať mu nasmerovanie. Osobne si vážim také tri oblasti, ktoré ste počas toho roka zapracovali a to to, že ste podnety zaznamenali tak odkiaľ prichádzajú. To znamená môže vidieť aj geograficky kde sú hniezda problémov, čo sa týka regionality a druhý odkaz je vlastne poukázanie aj na nejaké systémové problémy, ktoré je potrebné legislatívne niekam uchopiť. A druhú vec, ktorú sa mi páči, že ste zapracovali je práve to uchopenie, teda riešenia a opatrenia na nápravu. A tretia vec, ktorú ste za ten rok použili, tak je pripomienkovanie legislatívnych procesov, čo je veľmi dôležité. Ak to nedokážeme systémovo zmeniť, tak je potrebné pri každej novej legislatíve vstupovať teda do pripomienkového konania a aj to som videla, že ste boli v týchto veciach aktívna čo sa týka ľudí so zdravotným znevýhodnením. Čiže každopádne za ten rok chcem povedať, že tieto tri oblasti ste zvládni vynikajúco a môžu byť podkladom pre ministerstvo práce, ale aj iné ministerstvá, aby sa nasmerovali vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, alebo sociálnej pomoci ľuďom so zdravotným znevýhodnením.
Avšak počet podnetov poukazuje na to, že je potrebné riešiť problémy ľudí so zdravotným znevýhodnením systémovo. To znamená to čo sme nastavili pred 10 rokmi už v dnešnej dobe nespĺňa svoju úlohu a preto tam vzniká tá sieť, kedy sa nám ľudia prepadávajú niekam, kde ich nedokáže úradník zaradiť a tým pádom trpia, pretože nedostávajú adekvátnu sociálnu pomoc, alebo teda nespadajú do sociálneho zabezpečenia.
Preto je potrebné hovoriť o reforme nastavenia sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, ale taktiež aj trhu práce pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí. Samozrejme sú to veci, ktoré si musí osvojiť vláda a vládna koalícia a teda sčasti by podľa mňa pomohla aj jednotná posudková činnosť, ku ktorej sa zaviazali v rámci vyhlásenia vlády, ale samozrejme tie reformné kroky už nestihnú za tie dva roky a obávam sa toho, že ten počet tých prípadov ak si budete plniť tú svoju úlohu vzhľadom na svoj úrad, poctivo bude len pribúdať. Obávam sa, že ani prijatím zákona o kompenzáciách sa veľa vecí nevyrieši, keďže priorite tam ostávajú problémy aj čo sa týka domáceho opatrovania, aj teda systémových problémov osobnej asistencie, kde sa javí, že teda filozoficky sme nie veľmi dobre uchopili práve ukotvenie osobnej asistencie ako takej v našej legislatíve a je potrebné rozmýšľať o inej forme. Ja mám na mysli priviesť opatrovateľky a teda aj ľudí so vzdelaním práve do osobnej asistencie a reformovať vlastne celý ten status osobnej asistencie ako u profesionálov a zaviesť vlastne príspevok za profesionálne vedenie ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale to si vyžaduje vlastne takú systémovú prácu a teda preto si myslím na rozdiel od vás, že tých problémov menej nebude.
Čo sa týka vlastne vašich oblastí, tak oblasť sociálnych služieb, oblasť vzdelávania a teda zamestnávania ľudí by som prešla. Čo sa týka sociálnych služieb avizujete, že bude osobitná správa. Napriek tomu sa pristavím práve pri jednom momente, kde si myslím, že celý systém na Slovensku sa uberá smerom nie deinštitucionalizácie, ale pobytových služieb a tým pádom vlastne ako keby mentálne ľudí nastavujeme na to, aby tou barličkou pre nich nebola starostlivosť v podobe podporných služieb, aby tá rodina sa zvládala starať o toho svojho príbuzného čo najdlhšie, ale naopak, ak to doma nezvládneme, tak štát v podstate bude sanovať to cez pobytové služby, ktoré sú určite nehumánnejšie voči tej osobe, ako keby ostala v domácom prostredí. Boli ste v tých pobytových službách, viete ako tí ľudia bytostne prežívajú to, že sú odložení niekde. Nie je to blízke pre slovenský národ, ktorý v minulosti žil viacgeneračne a teda skutočne sa staral o tých svojich príbuzných. Dnes sú umelo vytlačovaní vlastne do tých pobytových služieb, ktoré sú drahé a budú predražovať systém starostlivosti. Len príklad, priemerný dôchodok je necelých 400 euro a služba stojí od 800 do 1200 euro. Už dnes si nedokážu títo ľudia zaplatiť pobytovú službu. Čiže neskôr náš štát bude mať obrovský problém práve s udržaním dlhodobejšej starostlivosti o týchto ľudí a ich príbuzní budú mať problém sa vyskladať na pobytovú službu. Preto v oblasti deinštitucionalizácie aj z vašej pozície je potrebné kontrolovať kroky ministerstva práce a teda ja by som vás chcela požiadať aj poprosiť tak osobne, lebo viem, že ste ľudský človek, aby sme sa pozreli na tzv. podporné služby a teda odľahčovacie služby a opatrovateľskú službu. Práve tieto sú nosnými piliermi toho, aby ten príbuzný ostal v domácom prostredí. Netreba si myslieť, že keď zvýšime príspevok za opatrovanie, tak všetci sa húfne budú hlásiť k tomu, že sa budú starať o toho ťažko zdravotne postihnutého člena v domácom prostredí. Ak pozeráme na priemernú mzdu, alebo zvyšovanie minimálnej mzdy musíme si uvedomiť, že toto nebude tiež atraktívne pre rodinu. Ak by tam boli podporné služby, samozrejme tá rodina by si s tým príbuzným teda vedela poradiť takouto formou. Preto vás chcem poprosiť, aby ste sa pozreli na tie podporné služby a teda odľahčovacie a opatrovateľská služba. Odľahčovacia takmer vôbec nefunguje v rámci samospráv a čo sa týka opatrovateľských služieb funguje v rámci európskych fondov. Teraz to skončilo a následne to začne až niekedy v jeseni. Opäť to nie je systémový krok, keďže ministerstvo hovorí na obce, obce hovoria malé, že práve so starnutím obyvateľstva majú obrovský problém, lebo nedokážu z podielových daní zabezpečiť túto opatrovateľskú službu a preto tento nástroj sa nám úplne stratí, ak sa spomalí aj čerpanie európskych fondov. Popri tej krivke, ktorej nastane, preto si myslím, že tých podnetov nebudete mať menej.
Čo sa týka zásahu do súkromia, tak tiež sa obávam, že odoberanie osobných dokladov, osobných vecí, alebo vykonávanie hygieny v rámci spoločenskej miestnosti je absolútne nehumánne v 21. storočí, kedy, aby si personál uľahčil svoju prácu, tak nechá urobiť toaletu starého človeka, alebo zdravotne ťažko postihnutého priamo v spoločenskej miestnosti. Je to absurditou celého systému fungovania sociálnych služieb a preto chcem vás upozorniť na ďalšiu vec, keďže boli oddialené štandardy kvality aj z vašej pozície je potrebné hlásiť sa k tomu, aj napriek tlaku poskytovateľov sociálnych služieb, kde potrebujú samozrejme urobiť reformy aj v tejto oblasti a veľké reformy, samozrejme sami od seba nedokážu zabezpečiť tieto veci, ale u nás je stredobodom záujmu práve ten človek, práve ten občan so zdravotným znevýhodnením, ktorý aj podľa Trestného poriadku je vlastne chránenou osobou a preto je dôležité, aby sme sa pozreli na štandardy kvality, ktoré vychádzajú z takých troch rozmerov a to je personálny, dodržiavanie ľudských práv, čo súvisí práve s touto oblasťou, ktorú som menovala a tiež samozrejme je dôležité aj ako procesy v konkrétnych zariadeniach prebiehajú. Tam som aj už pri jednej debate, aj na TA3 hovorila, že je potrebné ministerstvo smerovať k tomu, aby supervíziu nad štandardami kvality robili..
===== ... tiež samozrejme je dôležité aj ako procesy v konkrétnych zariadeniach prebiehajú. Tam som aj už pri jednej debate, aj na TA3 hovorila, že je potrebné ministerstvo smerovať k tomu, aby supervíziu nadštandardami kvality robili supervízori Slovenska akreditovaní, ktorí idú po procesoch a ktorí teda vedia vyhodnotiť všetky tieto tri oblasti, ktoré som menovala ako, ako záver, s ktorým by sme mohli narábať. Do budúcnosti je potrebné zvažovať aj inú vec, aby zariadenia sociálnych služieb spĺňali nejaké ISO normy a na základe toho aj im bol poskytnutý príspevok. Všetko, čo by bolo nadštandardné, hovorí nie len o kvalite, ale ja pre, pre klienta, že či teda platí si pomerne vysokú sumu za to, čo dostáva k tej cene. Čiže to by bolo aj k riešeniam, ktoré by som navrhovala, okrem tých, ktoré samozrejme akceptujem, ale ktoré by boli systémové a kde by sme vedeli naozaj poukázať na, na to zlyhávanie aj oficiálne, aj viac by sme chránili klienta ako takého a teda osobu chránenú v našom štáte. Čo sa týka vzdelávania, tak neskutočným problémom je zabezpečenie počtu asistentov v školách, ministerstvo školstva hovorí, že pri úkonov sebaobsluhy a osobnej hygieny teda oni nemajú svoju parketu a hádže to na ministerstvo práce, ministerstvo práce hovorí, že v čase školy teda to má na starosti škola a keďže každý sa hraje na svojom piesku, realita je taká, že nie že len nemáme uchopené také systémové financovanie týchto ako školských asistentov, tak aj asistentov detí, ktoré chodia do školy, tam je veľmi problematické vlastne schvaľovanie tých osobných asistentov, ako ste správne pomenovali vo vašej rozprave a hlavne u detí, ktoré sú školské, veľmi ťažko sa tí rodičia dostávajú k tomu, aby im schválili osobnú asistenciu, ja poznám prípad z Košíc, ktorý rieši s pani už dva roky a v podstate narodilo sa jej zdravé dieťatko a nechceli jej schváliť asistenciu k zdravotne ťažko postihnutému dieťaťu, ktoré je staršie a v podstate hovorili, že keď je na materskej s tým dieťaťom, môže sa postarať o zdravotne ťažko postihnuté, keďže sa má riadne starať o dieťa do troch rokov veku života, je samozrejmé, že to dieťa so zdravotným postihnutím je na vedľajšej koľaji, tlačili ju k tomu, aby poberala príspevok za opatrovanie, kde sa oni skryjú za to, že je to 24-hodinová starostlivosť a preto je to systémový problém, ja som vyňala jeden problém a tak ako vy s tým príbehom, ale toto je systémový problém a to by sme vedeli riešiť v rámci aj tej reformovanej osobnej asistencie, kde by bola profesionálna a vedela by sa využívať ako v školskom prostredí, tak aj teda v styku so spoločnosťou alebo prácou ako takou. Čiže aj tie tri zdroje ak by sa napočítali a urobili by sme legislatívu takéhoto formátu, vedeli by sme poriešiť aj v školách tie deti, aj v podstate tú osobnú asistenciu pri styku so spoločenským prostredím a následné problémy, ktoré v systéme sociálneho zabezpečenia ľudí so zdravotným postihnutím máme. Okrajovo sa dotknem aj zamestnanosti, keďže vieme, že invalidné dôchodky nie sú vysoké a teda hlavne, ak nemáte mieru funkčnej poruchy nad 70 %, tak ide niekedy len o stovku, niekedy o 90 eur a menej a tí ľudia sa veľmi ťažko dostávajú k pracovným pozíciám a ak už konečne sa dostanú na tú pracovnú pozíciu, je problém v tom, že ak nevyhovujú zamestnávateľovi, veľmi ľahko im úrad práce schvaľujú také takzvané automatické schvaľovanie toho, že ich ten zamestnávateľ prepustí a oni sa vlastne k živobytiu cez prácu vôbec nemôžu dostať. Čiže tie odporúčania, ktoré dávate v rámci svojich návrhov, ja kvitujem a tiež si osobne myslím, že je to cesta ako teda sprísniť to, aby si niekto s týmito ľuďmi robil, čo chce, lebo samozrejme potom sa čudujeme, že hovoria, že majú nízke invalidné dôchodky, keď sa nedostane k práci, má nízky invalidný dôchodok, tak je pod hranicou chudoby. Nedôstojné, sú v chalúpkach bez vody, bez tepla, čo je nedôstojné na štát v strednej Európe a už vôbec pri takomto ekonomickom fungovaní, ako je dnes nastavené na Slovensku. Jednoducho to je anomáliu systému a na to sa musíme pozerať každý zo svojej pozície a výhovorky, že, že to tak nie je, menujte konkrétne prípady, to je o tom, že vy poviete jeden prípad, ale systémovo sa treba pozerať na to, že ak nevieme dať vysoké invalidné dôchodky, čo nevieme z toho systému, ako je nastavený dnes, tak jednoducho treba urobiť b, aby si títo ľudia podľa ich schopností dokázali zabezpečiť dostatočnú finančnú, finančné krytie svojich nákladov a tam by sme mali byť dôrazní, dôslední a nepozerať, kto za koho kope. Čo sa týka sociálneho poistenia, tam tiež vnímam, že je problém s jednotnou posudkovou činnosťou, títo ľudia sa naozaj posudzujú trikrát, všade ináč, každý má nejaký iný nárok naňho, sú nie len zmetení pani komisárka, oni sú stratení v tom systéme a v podstate ako hovorím, žijú na hranici chudoby. Utrpenie ľudí v našom štáte poukazuje na to, že nám niečo zlyháva. Ak sa budeme snažiť interpretovať utrpenie ľudí spôsobom, že niekto iný je na vine, to znamená, nie sme zrelá spoločnosť a niečo tu nefunguje. Takže k tomu, že tá posudková činnosť a nesprávny postup posudkových lekárov môže spočívať aj v tom, že nemajú atestáciu teda na posudkové lekárstvo a mnohokrát ju vykonávajú aj lekári, ktorí nemajú túto atestáciu a tým pádom je to, je to krížové a nedokážu to vyhodnotiť správne, o čom svedčia aj mediálne prípady rôznych rodičov, ktorí majú dieťa napríklad s výnimočnou chorobou a podobne. Tiež si myslím, že splnenie podmienky invalidity, ale nepriznanie vlastne dôchodku preto, že nemajú dostatočne odpracovaný vek, hlavne odpracované roky, hlavne je to u tých, ktorí získajú trvalú invaliditu počas ich produktívneho veku, to znamená, nejaký chlap spadne na stavbe, pracuje v stavebníctve 5 rokov a keďže nemá dostatočný počet, kde prispieval do Sociálnej poisťovne, tak v podstate mu má invaliditu, ale nepriznáva sa mu invalidný dôchodok. Potom si musia požičiavať peniaze na to, aby si doplatili vôbec, aby získavali vlastne invalidný dôchodok, čo je opäť, ak máme tento problém, musíme ho nastaviť ináč, musíme ho začať riešiť z inej filozofie a zase zbierať a pozbiera teda tie finančné toky, ktoré nám bežia cez iné zdroje. Takže to je taký základ k tomu a možno také moje postrehy a podnety, ktoré som si dovolila povedať z tohto rečníckeho pultu a samozrejme budem sledovať vašu prácu ďalší rok a teda budem držať palce, aby ste mali odvahu hovoriť aj veci, ktoré nie sú populárne a veci, ktoré vám môže vytýkať aj vládna koalícia, keďže za jej vlády ste sa dostali do pozície, tak môžte mať tlaky aj z tohto smeru, ale my sme tu poslaní pre tých ľudí, my máme svoje poslanie a teda ja si myslím, že v prvom rade je naše čisté svedomie vo veciach. Sme a nie sme na úrade, ale svedomie si nesieme ďalej. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23. 5. 2018 9:59 - 10:18 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň kolegyne, kolegovia, pani komisárka, pani predsedajúca, dnes sa stretávame k správe, ako to bolo pred rokom. Pred rokom to bol úrad, ktorý ste museli uchopiť a teda dať mu nasmerovanie. Osobne si vážim také tri oblasti, ktoré ste počas toho roka zapracovali a to to, že ste podnety zaznamenali tak odkiaľ prichádzajú. To znamená môže vidieť aj geograficky kde sú hniezda problémov, čo sa týka regionality a druhý odkaz je vlastne poukázanie aj na nejaké systémové problémy, ktoré je potrebné legislatívne niekam uchopiť. A druhú vec, ktorú sa mi páči, že ste zapracovali je práve to uchopenie, teda riešenia a opatrenia na nápravu. A tretia vec, ktorú ste za ten rok použili, tak je pripomienkovanie legislatívnych procesov, čo je veľmi dôležité. Ak to nedokážeme systémovo zmeniť, tak je potrebné pri každej novej legislatíve vstupovať teda do pripomienkového konania a aj to som videla, že ste boli v týchto veciach aktívna čo sa týka ľudí so zdravotným znevýhodnením. Čiže každopádne za ten rok chcem povedať, že tieto tri oblasti ste zvládni vynikajúco a môžu byť podkladom pre ministerstvo práce, ale aj iné ministerstvá, aby sa nasmerovali vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, alebo sociálnej pomoci ľuďom so zdravotným znevýhodnením.
Avšak počet podnetov poukazuje na to, že je potrebné riešiť problémy ľudí so zdravotným znevýhodnením systémovo. To znamená to čo sme nastavili pred 10 rokmi už v dnešnej dobe nespĺňa svoju úlohu a preto tam vzniká tá sieť, kedy sa nám ľudia prepadávajú niekam, kde ich nedokáže úradník zaradiť a tým pádom trpia, pretože nedostávajú adekvátnu sociálnu pomoc, alebo teda nespadajú do sociálneho zabezpečenia.
Preto je potrebné hovoriť o reforme nastavenia sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, ale taktiež aj trhu práce pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí. Samozrejme sú to veci, ktoré si musí osvojiť vláda a vládna koalícia a teda sčasti by podľa mňa pomohla aj jednotná posudková činnosť, ku ktorej sa zaviazali v rámci vyhlásenia vlády, ale samozrejme tie reformné kroky už nestihnú za tie dva roky a obávam sa toho, že ten počet tých prípadov ak si budete plniť tú svoju úlohu vzhľadom na svoj úrad, poctivo bude len pribúdať. Obávam sa, že ani prijatím zákona o kompenzáciách sa veľa vecí nevyrieši, keďže priorite tam ostávajú problémy aj čo sa týka domáceho opatrovania, aj teda systémových problémov osobnej asistencie, kde sa javí, že teda filozoficky sme nie veľmi dobre uchopili práve ukotvenie osobnej asistencie ako takej v našej legislatíve a je potrebné rozmýšľať o inej forme. Ja mám na mysli priviesť opatrovateľky a teda aj ľudí so vzdelaním práve do osobnej asistencie a reformovať vlastne celý ten status osobnej asistencie ako u profesionálov a zaviesť vlastne príspevok za profesionálne vedenie ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale to si vyžaduje vlastne takú systémovú prácu a teda preto si myslím na rozdiel od vás, že tých problémov menej nebude.
Čo sa týka vlastne vašich oblastí, tak oblasť sociálnych služieb, oblasť vzdelávania a teda zamestnávania ľudí by som prešla. Čo sa týka sociálnych služieb avizujete, že bude osobitná správa. Napriek tomu sa pristavím práve pri jednom momente, kde si myslím, že celý systém na Slovensku sa uberá smerom nie deinštitucionalizácie, ale pobytových služieb a tým pádom vlastne ako keby mentálne ľudí nastavujeme na to, aby tou barličkou pre nich nebola starostlivosť v podobe podporných služieb, aby tá rodina sa zvládala starať o toho svojho príbuzného čo najdlhšie, ale naopak, ak to doma nezvládneme, tak štát v podstate bude sanovať to cez pobytové služby, ktoré sú určite nehumánnejšie voči tej osobe, ako keby ostala v domácom prostredí. Boli ste v tých pobytových službách, viete ako tí ľudia bytostne prežívajú to, že sú odložení niekde. Nie je to blízke pre slovenský národ, ktorý v minulosti žil viacgeneračne a teda skutočne sa staral o tých svojich príbuzných. Dnes sú umelo vytlačovaní vlastne do tých pobytových služieb, ktoré sú drahé a budú predražovať systém starostlivosti. Len príklad, priemerný dôchodok je necelých 400 euro a služba stojí od 800 do 1200 euro. Už dnes si nedokážu títo ľudia zaplatiť pobytovú službu. Čiže neskôr náš štát bude mať obrovský problém práve s udržaním dlhodobejšej starostlivosti o týchto ľudí a ich príbuzní budú mať problém sa vyskladať na pobytovú službu. Preto v oblasti deinštitucionalizácie aj z vašej pozície je potrebné kontrolovať kroky ministerstva práce a teda ja by som vás chcela požiadať aj poprosiť tak osobne, lebo viem, že ste ľudský človek, aby sme sa pozreli na tzv. podporné služby a teda odľahčovacie služby a opatrovateľskú službu. Práve tieto sú nosnými piliermi toho, aby ten príbuzný ostal v domácom prostredí. Netreba si myslieť, že keď zvýšime príspevok za opatrovanie, tak všetci sa húfne budú hlásiť k tomu, že sa budú starať o toho ťažko zdravotne postihnutého člena v domácom prostredí. Ak pozeráme na priemernú mzdu, alebo zvyšovanie minimálnej mzdy musíme si uvedomiť, že toto nebude tiež atraktívne pre rodinu. Ak by tam boli podporné služby, samozrejme tá rodina by si s tým príbuzným teda vedela poradiť takouto formou. Preto vás chcem poprosiť, aby ste sa pozreli na tie podporné služby a teda odľahčovacie a opatrovateľská služba. Odľahčovacia takmer vôbec nefunguje v rámci samospráv a čo sa týka opatrovateľských služieb funguje v rámci európskych fondov. Teraz to skončilo a následne to začne až niekedy v jeseni. Opäť to nie je systémový krok, keďže ministerstvo hovorí na obce, obce hovoria malé, že práve so starnutím obyvateľstva majú obrovský problém, lebo nedokážu z podielových daní zabezpečiť túto opatrovateľskú službu a preto tento nástroj sa nám úplne stratí, ak sa spomalí aj čerpanie európskych fondov. Popri tej krivke, ktorej nastane, preto si myslím, že tých podnetov nebudete mať menej.
Čo sa týka zásahu do súkromia, tak tiež sa obávam, že odoberanie osobných dokladov, osobných vecí, alebo vykonávanie hygieny v rámci spoločenskej miestnosti je absolútne nehumánne v 21. storočí, kedy, aby si personál uľahčil svoju prácu, tak nechá urobiť toaletu starého človeka, alebo zdravotne ťažko postihnutého priamo v spoločenskej miestnosti. Je to absurditou celého systému fungovania sociálnych služieb a preto chcem vás upozorniť na ďalšiu vec, keďže boli oddialené štandardy kvality aj z vašej pozície je potrebné hlásiť sa k tomu, aj napriek tlaku poskytovateľov sociálnych služieb, kde potrebujú samozrejme urobiť reformy aj v tejto oblasti a veľké reformy, samozrejme sami od seba nedokážu zabezpečiť tieto veci, ale u nás je stredobodom záujmu práve ten človek, práve ten občan so zdravotným znevýhodnením, ktorý aj podľa Trestného poriadku je vlastne chránenou osobou a preto je dôležité, aby sme sa pozreli na štandardy kvality, ktoré vychádzajú z takých troch rozmerov a to je personálny, dodržiavanie ľudských práv, čo súvisí práve s touto oblasťou, ktorú som menovala a tiež samozrejme je dôležité aj ako procesy v konkrétnych zariadeniach prebiehajú. Tam som aj už pri jednej debate, aj na TA3 hovorila, že je potrebné ministerstvo smerovať k tomu, aby supervíziu nad štandardami kvality robili..
===== ... tiež samozrejme je dôležité aj ako procesy v konkrétnych zariadeniach prebiehajú. Tam som aj už pri jednej debate, aj na TA3 hovorila, že je potrebné ministerstvo smerovať k tomu, aby supervíziu nadštandardami kvality robili supervízori Slovenska akreditovaní, ktorí idú po procesoch a ktorí teda vedia vyhodnotiť všetky tieto tri oblasti, ktoré som menovala ako, ako záver, s ktorým by sme mohli narábať. Do budúcnosti je potrebné zvažovať aj inú vec, aby zariadenia sociálnych služieb spĺňali nejaké ISO normy a na základe toho aj im bol poskytnutý príspevok. Všetko, čo by bolo nadštandardné, hovorí nie len o kvalite, ale ja pre, pre klienta, že či teda platí si pomerne vysokú sumu za to, čo dostáva k tej cene. Čiže to by bolo aj k riešeniam, ktoré by som navrhovala, okrem tých, ktoré samozrejme akceptujem, ale ktoré by boli systémové a kde by sme vedeli naozaj poukázať na, na to zlyhávanie aj oficiálne, aj viac by sme chránili klienta ako takého a teda osobu chránenú v našom štáte. Čo sa týka vzdelávania, tak neskutočným problémom je zabezpečenie počtu asistentov v školách, ministerstvo školstva hovorí, že pri úkonov sebaobsluhy a osobnej hygieny teda oni nemajú svoju parketu a hádže to na ministerstvo práce, ministerstvo práce hovorí, že v čase školy teda to má na starosti škola a keďže každý sa hraje na svojom piesku, realita je taká, že nie že len nemáme uchopené také systémové financovanie týchto ako školských asistentov, tak aj asistentov detí, ktoré chodia do školy, tam je veľmi problematické vlastne schvaľovanie tých osobných asistentov, ako ste správne pomenovali vo vašej rozprave a hlavne u detí, ktoré sú školské, veľmi ťažko sa tí rodičia dostávajú k tomu, aby im schválili osobnú asistenciu, ja poznám prípad z Košíc, ktorý rieši s pani už dva roky a v podstate narodilo sa jej zdravé dieťatko a nechceli jej schváliť asistenciu k zdravotne ťažko postihnutému dieťaťu, ktoré je staršie a v podstate hovorili, že keď je na materskej s tým dieťaťom, môže sa postarať o zdravotne ťažko postihnuté, keďže sa má riadne starať o dieťa do troch rokov veku života, je samozrejmé, že to dieťa so zdravotným postihnutím je na vedľajšej koľaji, tlačili ju k tomu, aby poberala príspevok za opatrovanie, kde sa oni skryjú za to, že je to 24-hodinová starostlivosť a preto je to systémový problém, ja som vyňala jeden problém a tak ako vy s tým príbehom, ale toto je systémový problém a to by sme vedeli riešiť v rámci aj tej reformovanej osobnej asistencie, kde by bola profesionálna a vedela by sa využívať ako v školskom prostredí, tak aj teda v styku so spoločnosťou alebo prácou ako takou. Čiže aj tie tri zdroje ak by sa napočítali a urobili by sme legislatívu takéhoto formátu, vedeli by sme poriešiť aj v školách tie deti, aj v podstate tú osobnú asistenciu pri styku so spoločenským prostredím a následné problémy, ktoré v systéme sociálneho zabezpečenia ľudí so zdravotným postihnutím máme. Okrajovo sa dotknem aj zamestnanosti, keďže vieme, že invalidné dôchodky nie sú vysoké a teda hlavne, ak nemáte mieru funkčnej poruchy nad 70 %, tak ide niekedy len o stovku, niekedy o 90 eur a menej a tí ľudia sa veľmi ťažko dostávajú k pracovným pozíciám a ak už konečne sa dostanú na tú pracovnú pozíciu, je problém v tom, že ak nevyhovujú zamestnávateľovi, veľmi ľahko im úrad práce schvaľujú také takzvané automatické schvaľovanie toho, že ich ten zamestnávateľ prepustí a oni sa vlastne k živobytiu cez prácu vôbec nemôžu dostať. Čiže tie odporúčania, ktoré dávate v rámci svojich návrhov, ja kvitujem a tiež si osobne myslím, že je to cesta ako teda sprísniť to, aby si niekto s týmito ľuďmi robil, čo chce, lebo samozrejme potom sa čudujeme, že hovoria, že majú nízke invalidné dôchodky, keď sa nedostane k práci, má nízky invalidný dôchodok, tak je pod hranicou chudoby. Nedôstojné, sú v chalúpkach bez vody, bez tepla, čo je nedôstojné na štát v strednej Európe a už vôbec pri takomto ekonomickom fungovaní, ako je dnes nastavené na Slovensku. Jednoducho to je anomáliu systému a na to sa musíme pozerať každý zo svojej pozície a výhovorky, že, že to tak nie je, menujte konkrétne prípady, to je o tom, že vy poviete jeden prípad, ale systémovo sa treba pozerať na to, že ak nevieme dať vysoké invalidné dôchodky, čo nevieme z toho systému, ako je nastavený dnes, tak jednoducho treba urobiť b, aby si títo ľudia podľa ich schopností dokázali zabezpečiť dostatočnú finančnú, finančné krytie svojich nákladov a tam by sme mali byť dôrazní, dôslední a nepozerať, kto za koho kope. Čo sa týka sociálneho poistenia, tam tiež vnímam, že je problém s jednotnou posudkovou činnosťou, títo ľudia sa naozaj posudzujú trikrát, všade ináč, každý má nejaký iný nárok naňho, sú nie len zmetení pani komisárka, oni sú stratení v tom systéme a v podstate ako hovorím, žijú na hranici chudoby. Utrpenie ľudí v našom štáte poukazuje na to, že nám niečo zlyháva. Ak sa budeme snažiť interpretovať utrpenie ľudí spôsobom, že niekto iný je na vine, to znamená, nie sme zrelá spoločnosť a niečo tu nefunguje. Takže k tomu, že tá posudková činnosť a nesprávny postup posudkových lekárov môže spočívať aj v tom, že nemajú atestáciu teda na posudkové lekárstvo a mnohokrát ju vykonávajú aj lekári, ktorí nemajú túto atestáciu a tým pádom je to, je to krížové a nedokážu to vyhodnotiť správne, o čom svedčia aj mediálne prípady rôznych rodičov, ktorí majú dieťa napríklad s výnimočnou chorobou a podobne. Tiež si myslím, že splnenie podmienky invalidity, ale nepriznanie vlastne dôchodku preto, že nemajú dostatočne odpracovaný vek, hlavne odpracované roky, hlavne je to u tých, ktorí získajú trvalú invaliditu počas ich produktívneho veku, to znamená, nejaký chlap spadne na stavbe, pracuje v stavebníctve 5 rokov a keďže nemá dostatočný počet, kde prispieval do Sociálnej poisťovne, tak v podstate mu má invaliditu, ale nepriznáva sa mu invalidný dôchodok. Potom si musia požičiavať peniaze na to, aby si doplatili vôbec, aby získavali vlastne invalidný dôchodok, čo je opäť, ak máme tento problém, musíme ho nastaviť ináč, musíme ho začať riešiť z inej filozofie a zase zbierať a pozbiera teda tie finančné toky, ktoré nám bežia cez iné zdroje. Takže to je taký základ k tomu a možno také moje postrehy a podnety, ktoré som si dovolila povedať z tohto rečníckeho pultu a samozrejme budem sledovať vašu prácu ďalší rok a teda budem držať palce, aby ste mali odvahu hovoriť aj veci, ktoré nie sú populárne a veci, ktoré vám môže vytýkať aj vládna koalícia, keďže za jej vlády ste sa dostali do pozície, tak môžte mať tlaky aj z tohto smeru, ale my sme tu poslaní pre tých ľudí, my máme svoje poslanie a teda ja si myslím, že v prvom rade je naše čisté svedomie vo veciach. Sme a nie sme na úrade, ale svedomie si nesieme ďalej. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22. 5. 2018 15:47 - 15:48 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za pripomienky. Ja by som len predsa dočítala to, čo teda som dostala ako odpoveď. Ja som sa pýtala na otázku, aké percento dlhodobo nezamestnaných sa umiestnilo v opatrovateľských službách po rekvalifikačnom opatrovateľskom kurze cez projekt REPAS. Z celkového počtu 10 664 uchádzačov o zamestnanie podporených cez projekt REPAS, ktorí absolvovali rekvalifikačné kurzy zamerané na opatrovateľskú starostlivosť bolo 2 765 uchádzačov o zamestnanie umiestnených na trhu práce. Z nich bolo 922 dlhodobo nezamestnaných. To znamená z 10 922 na pomocné práce, a keďže nám starne obyvateľstvo, kľudne do tohto systému by sme týchto ľudí mohli postupne dostať. Čiže to sú reálne veci a ja sa opieram vždy o fakty a o to, že ide mi o to, aby sme vedeli zabezpečiť do budúcnosti v našom štáte dlhodobú starostlivosť o chronicky chorých a teda, aby sme nezruinovali dôchodkový systém. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22. 5. 2018 15:34 - 15:44 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Kolegovia, kolegyne, pán predseda, pán predsedajúci, dnes už bolo veľa čísiel, ale ja si dovolím vystúpiť práve k REPAS-u. Takže v prvom rade chcem povedať na správu NKÚ, že teraz ju kritizujeme z pozície opozície, ale nesmieme zabúdať, že keď raz budeme my vládnuť, tak si musíme brať tieto závery k srdcu a naozaj ich zapracovať do svojich ministerstiev. To je pravdivé a to je hodné toho, aby sme si vážili nezávislý úrad, ktorý spravujú teda odborníci. A ja verím, že nie v tom zmysle, že chcú poškodiť jednej alebo druhej strane, ale že chcú naozaj vylepšovať veci na Slovensku.
Ja som sa zamerala na REPAS, keď sa venujem sociálnej oblasti a teda posledný rok a posledné aj dva roky v podstate vždy riešime to, že je málo pracovnej sily do automobilového priemyslu a to všetko vlastne chceme riešiť duálnym vzdelávaním, resp. rekvalifikáciou. Keďže to je jeden z nosných nástrojov ministerstva práce, práve vaša kontrola by mala dať takú barličku ako sa uberáme alebo, akým smerom teda ideme v rámci vzdelávania práve nezamestnaných ľudí. Včera vyšla v rámci Štatistického úradu, vyšli počty ľudí, ja som to hovorila už aj vlastne v poznámke mojej faktickej, že 600 tisíc ľudí na Slovensku sa nachádza na hranici chudoby a 20 % je ohrozených práve detí. Ak rodičia nemajú zamestnaných rodičov je veľká pravdepodobnosť, že sa dostávajú do chudoby.
A preto nástroj rekvalifikácie v našom štáte musí byť spravovaný spravodlivo, musí byť odborne, a teda musíme sa priamo zamerať na adresnosť, ktorú potrebujeme v rámci krajiny vyriešiť. Keďže vieme, že aj oproti minulému roku sa opäť roztvorili nožnice medzi západom a východom krajiny, musíme si povedať, že počet dlhodobo nezamestnaných nám výrazným spôsobom neklesá. A ak ste si prečítali správu NKÚ, tak môžme hovoriť, že efektívnosť národného projektu REPAS, ktorý je zameraný na rekvalifikácie ľudí je nižšia ako 50 %. Pán generálny riaditeľ Valentovič síce tvrdí, že je to 52,23 % a považuje to za pozitívny výsledok, ak to porovnáva s inými krajinami, ale ak sa pozrieme na ďalšie veci, ktoré teda NKÚ v tejto správe poukazuje, hovoríme na to, že rekvalifikácie, ktoré vedieme, nevedú ku kvalitným pracovným miestam. Mám na mysli, že tvoríme dohody. To znamená, nie je to trvalé pracovné miesto napríklad aj pre dlhodobo nezamestnaných ľudí a navyše nás stoje nemalé peniaze. A ďalším tretím problémom je, že sú teda nie moc zamerané efektívne práve pre dlhodobo nezamestnaných, ktorých potrebujeme dostať do pracovného procesu.
Sú také tri úrovne, a to je kvalita pracovných miest a udržateľnosť týchto pracovných miest. Ak budú postavené na dohode tak môžme sa rozlúčiť aj s trinástymi dôchodkami, aj zastropovaním a tak ďalej, pretože cez odvody nám vlastne do systému sa nenalejú peniaze, a preto práve tento nástroj rekvalifikácií má byť urobený pravde a má byť urobený tak, aby sme v rámci preškoľovania ľudí sa zamerali práve na to, aby tie ich pracovné miesta boli dlhodobo udržateľné nielen nastavené bodaj bolo.
Druhá vec sú rekvalifikácie, ktoré sú zamerané podľa požiadaviek trhu práce. Dnes momentálne nám horí automobilový priemysel, ale ak sa pozriete na krivku, bude problém so sestrami, s pomocným personálom v rámci služieb, či už zdravotníckych alebo sociálnych služieb. Tam nikto nerekvalifikuje
===== Druhá vec sú rekvalifikácie, ktoré sú zamerané podľa požiadaviek trhu práce. Dnes momentálne nám horí automobilový priemysel, ale ak sa pozriete na krivku, bude problém so sestrami, s pomocným personálom v rámci služieb, či už zdravotníckych alebo sociálnych služieb. Tam nikto nerekvalifikuje tých ľudí. Nikto sa nesnaží získať tie opatrovateľky spätne. A preto teda si myslím, že aj je oprávnené to, čo v tej správe vlastne bolo napísané, že máme problém nielen teda s tým, že koľko je úspešnosť, ale máme problém vlastne s jednotlivými kurzami a s priebehom kontrolného obdobia, keďže sa menilo až trikrát, a v konečnom dôsledku sa nezmenilo nič. Pretože tak nastavený systém ako je dnes, čo chcú, tak na to sa rekvalifikujú, je podľa mňa nesprávny a vyhadzujeme tým peniaze do vzduchu.
Tretia vec je, že sa nezamerávame v rámci aj rekvalifikácie na takzvané celoživotné vzdelávanie ako takú podpornú barličku v súvislosti vlastne napríklad to môžem udávať so starnutím obyvateľstva. A teda každopádne sa nie celkom efektívne venujeme dlhodobej nezamestnanosti verzus rekvalifikácie týchto ľudí. Ak sa pozrieme, tak z celkového počtu 326 314 poistencov sociálne poisteným, ktorým vznikla prvá registrácia v nej, bolo 205 938 ľudí zamestnaných na dohodu. To znamená do systému, čo sa týka dlhodobej udržateľnosti, v rámci odvodov nám to bude škrípať a nehovoriac o tom, že tí ľudia sa nám spätne môžu dostať na úrady práce a náklady na týchto ľudí sa nám neskutočne predražia. Čo sa týka možno nejakého sprísnenia posudzovania týchto rekvalifikácií, tam v podstate zatiaľ nemám vedomosť, aby na základe správy NKÚ došlo k nejakej zmene. To znamená, tieto kurzy si vyberajú teda nezamestnaní podľa toho o aký majú záujem, čo si myslím, že by sme mali naozaj triezvo nastaviť a uberať sa týmto smerom. Týmto chcem vlastne poukázať na neefektívnosť kompetenčných kurzov realizovaných cez projekt Kompas a následné zaraďovanie uchádzačov o zamestnanie do kompetenčných kurzov realizovaných cez úrady práce, kde plnú sumu kurzu v konečnom dôsledku uhrádza štát. Projekt REPAS plus rekvalifikačné kurzy, ktoré si vyžadujú akreditáciu, čiže akreditované kurzy. Akreditáciu vtedy vydáva ministerstvo školstva, vedy a výskumu a Kompas ako kompetenčné kurzy, ktoré si nevyžadujú akreditáciu, neakreditované kurzy, poskytovateľ kompetenčného kurzu má vydané iba oprávnenie na vykonávanie vzdelávania dospelých, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti alebo obdobných služieb zahŕňajúce vzdelávanie uchádzača o zamestnanie. Mnohokrát v tom systéme sa nachádzajú rôzne teda kurzy. Ja som si napríklad vybrala v jednej obci, kde máme rómske etnikum, napríklad. Názov kurzu, ktorý sa volá "Ako sa nestratiť na trhu práce". Vzdelávali ich deväť dní. Stálo to pre dvadsať uchádzačov 7 891 eur 20 centov a išlo o dlhodobo nezamestnaných Rómov, ktorí sa veľmi ťažko uplatňujú na trhu práce. Takmer osem tisíc eur, a ak sa nám takýto typ vlastne kurzov opakuje, je jasné, že to je neefektívne. Samozrejme som si zisťovala aj koľko v rámci REPAS-u boli zamestnaní na trhu práce na trvalý pracovný pomer. Tak zo 45 319 uchádzačov ich bolo umiestnených na trh práce 10 198. Ak si zobereme do úvahy aj to čo som hovorila pred chvíľou, napríklad ten jeden konkrétny kurz, vidíme, že sa nám to uberá nie takým smerom akým by sme chceli, pretože skutočne budeme mať problém s udržaním dôchodkového systému a preplatenej dlhodobej starostlivosti. A preto potrebujeme mať ekonomiku v kondícii a musíme mať kvalitné pracovné miesta. Rekvalifikácie musia byť zamerané na to a nesmieme vlastne ubiehať úplne iným smerom.
Pýtala som sa tiež aké percento dlhodobo nezamestnaných sa umiestnilo v opatrovateľských službách. To by bolo tiež zaujímavé. To vám dám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22. 5. 2018 15:34 - 15:44 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Kolegovia, kolegyne, pán predseda, pán predsedajúci, dnes už bolo veľa čísiel, ale ja si dovolím vystúpiť práve k REPAS-u. Takže v prvom rade chcem povedať na správu NKÚ, že teraz ju kritizujeme z pozície opozície, ale nesmieme zabúdať, že keď raz budeme my vládnuť, tak si musíme brať tieto závery k srdcu a naozaj ich zapracovať do svojich ministerstiev. To je pravdivé a to je hodné toho, aby sme si vážili nezávislý úrad, ktorý spravujú teda odborníci. A ja verím, že nie v tom zmysle, že chcú poškodiť jednej alebo druhej strane, ale že chcú naozaj vylepšovať veci na Slovensku.
Ja som sa zamerala na REPAS, keď sa venujem sociálnej oblasti a teda posledný rok a posledné aj dva roky v podstate vždy riešime to, že je málo pracovnej sily do automobilového priemyslu a to všetko vlastne chceme riešiť duálnym vzdelávaním, resp. rekvalifikáciou. Keďže to je jeden z nosných nástrojov ministerstva práce, práve vaša kontrola by mala dať takú barličku ako sa uberáme alebo, akým smerom teda ideme v rámci vzdelávania práve nezamestnaných ľudí. Včera vyšla v rámci Štatistického úradu, vyšli počty ľudí, ja som to hovorila už aj vlastne v poznámke mojej faktickej, že 600 tisíc ľudí na Slovensku sa nachádza na hranici chudoby a 20 % je ohrozených práve detí. Ak rodičia nemajú zamestnaných rodičov je veľká pravdepodobnosť, že sa dostávajú do chudoby.
A preto nástroj rekvalifikácie v našom štáte musí byť spravovaný spravodlivo, musí byť odborne, a teda musíme sa priamo zamerať na adresnosť, ktorú potrebujeme v rámci krajiny vyriešiť. Keďže vieme, že aj oproti minulému roku sa opäť roztvorili nožnice medzi západom a východom krajiny, musíme si povedať, že počet dlhodobo nezamestnaných nám výrazným spôsobom neklesá. A ak ste si prečítali správu NKÚ, tak môžme hovoriť, že efektívnosť národného projektu REPAS, ktorý je zameraný na rekvalifikácie ľudí je nižšia ako 50 %. Pán generálny riaditeľ Valentovič síce tvrdí, že je to 52,23 % a považuje to za pozitívny výsledok, ak to porovnáva s inými krajinami, ale ak sa pozrieme na ďalšie veci, ktoré teda NKÚ v tejto správe poukazuje, hovoríme na to, že rekvalifikácie, ktoré vedieme, nevedú ku kvalitným pracovným miestam. Mám na mysli, že tvoríme dohody. To znamená, nie je to trvalé pracovné miesto napríklad aj pre dlhodobo nezamestnaných ľudí a navyše nás stoje nemalé peniaze. A ďalším tretím problémom je, že sú teda nie moc zamerané efektívne práve pre dlhodobo nezamestnaných, ktorých potrebujeme dostať do pracovného procesu.
Sú také tri úrovne, a to je kvalita pracovných miest a udržateľnosť týchto pracovných miest. Ak budú postavené na dohode tak môžme sa rozlúčiť aj s trinástymi dôchodkami, aj zastropovaním a tak ďalej, pretože cez odvody nám vlastne do systému sa nenalejú peniaze, a preto práve tento nástroj rekvalifikácií má byť urobený pravde a má byť urobený tak, aby sme v rámci preškoľovania ľudí sa zamerali práve na to, aby tie ich pracovné miesta boli dlhodobo udržateľné nielen nastavené bodaj bolo.
Druhá vec sú rekvalifikácie, ktoré sú zamerané podľa požiadaviek trhu práce. Dnes momentálne nám horí automobilový priemysel, ale ak sa pozriete na krivku, bude problém so sestrami, s pomocným personálom v rámci služieb, či už zdravotníckych alebo sociálnych služieb. Tam nikto nerekvalifikuje
===== Druhá vec sú rekvalifikácie, ktoré sú zamerané podľa požiadaviek trhu práce. Dnes momentálne nám horí automobilový priemysel, ale ak sa pozriete na krivku, bude problém so sestrami, s pomocným personálom v rámci služieb, či už zdravotníckych alebo sociálnych služieb. Tam nikto nerekvalifikuje tých ľudí. Nikto sa nesnaží získať tie opatrovateľky spätne. A preto teda si myslím, že aj je oprávnené to, čo v tej správe vlastne bolo napísané, že máme problém nielen teda s tým, že koľko je úspešnosť, ale máme problém vlastne s jednotlivými kurzami a s priebehom kontrolného obdobia, keďže sa menilo až trikrát, a v konečnom dôsledku sa nezmenilo nič. Pretože tak nastavený systém ako je dnes, čo chcú, tak na to sa rekvalifikujú, je podľa mňa nesprávny a vyhadzujeme tým peniaze do vzduchu.
Tretia vec je, že sa nezamerávame v rámci aj rekvalifikácie na takzvané celoživotné vzdelávanie ako takú podpornú barličku v súvislosti vlastne napríklad to môžem udávať so starnutím obyvateľstva. A teda každopádne sa nie celkom efektívne venujeme dlhodobej nezamestnanosti verzus rekvalifikácie týchto ľudí. Ak sa pozrieme, tak z celkového počtu 326 314 poistencov sociálne poisteným, ktorým vznikla prvá registrácia v nej, bolo 205 938 ľudí zamestnaných na dohodu. To znamená do systému, čo sa týka dlhodobej udržateľnosti, v rámci odvodov nám to bude škrípať a nehovoriac o tom, že tí ľudia sa nám spätne môžu dostať na úrady práce a náklady na týchto ľudí sa nám neskutočne predražia. Čo sa týka možno nejakého sprísnenia posudzovania týchto rekvalifikácií, tam v podstate zatiaľ nemám vedomosť, aby na základe správy NKÚ došlo k nejakej zmene. To znamená, tieto kurzy si vyberajú teda nezamestnaní podľa toho o aký majú záujem, čo si myslím, že by sme mali naozaj triezvo nastaviť a uberať sa týmto smerom. Týmto chcem vlastne poukázať na neefektívnosť kompetenčných kurzov realizovaných cez projekt Kompas a následné zaraďovanie uchádzačov o zamestnanie do kompetenčných kurzov realizovaných cez úrady práce, kde plnú sumu kurzu v konečnom dôsledku uhrádza štát. Projekt REPAS plus rekvalifikačné kurzy, ktoré si vyžadujú akreditáciu, čiže akreditované kurzy. Akreditáciu vtedy vydáva ministerstvo školstva, vedy a výskumu a Kompas ako kompetenčné kurzy, ktoré si nevyžadujú akreditáciu, neakreditované kurzy, poskytovateľ kompetenčného kurzu má vydané iba oprávnenie na vykonávanie vzdelávania dospelých, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti alebo obdobných služieb zahŕňajúce vzdelávanie uchádzača o zamestnanie. Mnohokrát v tom systéme sa nachádzajú rôzne teda kurzy. Ja som si napríklad vybrala v jednej obci, kde máme rómske etnikum, napríklad. Názov kurzu, ktorý sa volá "Ako sa nestratiť na trhu práce". Vzdelávali ich deväť dní. Stálo to pre dvadsať uchádzačov 7 891 eur 20 centov a išlo o dlhodobo nezamestnaných Rómov, ktorí sa veľmi ťažko uplatňujú na trhu práce. Takmer osem tisíc eur, a ak sa nám takýto typ vlastne kurzov opakuje, je jasné, že to je neefektívne. Samozrejme som si zisťovala aj koľko v rámci REPAS-u boli zamestnaní na trhu práce na trvalý pracovný pomer. Tak zo 45 319 uchádzačov ich bolo umiestnených na trh práce 10 198. Ak si zobereme do úvahy aj to čo som hovorila pred chvíľou, napríklad ten jeden konkrétny kurz, vidíme, že sa nám to uberá nie takým smerom akým by sme chceli, pretože skutočne budeme mať problém s udržaním dôchodkového systému a preplatenej dlhodobej starostlivosti. A preto potrebujeme mať ekonomiku v kondícii a musíme mať kvalitné pracovné miesta. Rekvalifikácie musia byť zamerané na to a nesmieme vlastne ubiehať úplne iným smerom.
Pýtala som sa tiež aké percento dlhodobo nezamestnaných sa umiestnilo v opatrovateľských službách. To by bolo tiež zaujímavé. To vám dám.
Skryt prepis