Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Tak ja by som chcela sa vyjadriť k domácemu násiliu, ktoré kolegyňa spomenula a ktoré spomenul aj pán generálny prokurátor.
Ja chcem potvrdiť zo svojej praxe, keďže som pracovala s deťmi s poruchami správania v krízovom stredisku, že skutočne deti, ktoré mali nariadené výchovné opatrenia a ktoré boli teda v mojej starostlivosti, boli deti, ktoré vychádzali z rodín, kde otec týral matku. Takže 80 % tých detí, ktoré sme mali zaradené na výchovné opatrenie, bolo práve z takýchto rodín, a preto by sme si to mali naozaj všetci zvážiť a možno nielen o tom hovoriť, ale legislatívne podľa ministerstiev aj tieto veci zapracovať.
A určite by som ešte chcela povedať, že mne sa tiež tak zdá, že v dnešnej dobe je ten páchateľ viac chránený ako obeť. Toto musím akože povedať, že je to také nešťastie našej krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja chcem, kolega, nadviazať na tú vetu, ktorú si povedal, že laťku zdravotníctva je potrebné zdvihnúť vyššie. Ja teda som členkou pracovnej skupiny pre dlhodobú starostlivosť a skutočne akútna starostlivosť o ľudí nad 80 rokov nám ide prudko nahor. To znamená, že predražuje sa nám systém akútnej starostlivosti, a preto je potrebné, aby sme sa začali zaoberať zdravotnou starostlivosťou na komunitnom princípe, a to formou ADOS-ov, čiže agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj aj ošetrovateľskými procesmi v zariadeniach sociálnych služieb. Tam by sme dokázali efektívnejšie sa starať o tých ľudí, ktorí to naozaj potrebujú, lebo mnohokrát sa naozaj stáva, že môžu byť v nemocnici len sedem dní. Je to pomerne drahá starostlivosť, ale následne, ak sa dostávajú do zariadenia sociálnych služieb alebo do domácej opatery, tak tam opäť zlyháva ich zdravotný stav a opätovne sa dostávajú do akútnej starostlivosti, to znamená, do nemocnice a to všetko predražuje vlastne ten systém poskytovania ošetrovateľských úkonov.
Naozaj sa musíme zaoberať touto problematikou, pán minister, a je potrebné naozaj zracionalizovať tie veci a zobrať si 10 rokov dozadu, lebo naozaj aj nám klesá počet dní strávených v nemocnici a ľudia nie sú vyliečení.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, pani komisárka, ja som sa už vyjadrovala k samotnej správe aj na sociálnom výbore, kde som pani komisárke hovorila, že mi chýba také prehľadné usporiadanie správy podľa jednotlivých oblastí, ktoré sa týkajú práv dieťaťa. Podľa môjho názoru ak by oblasti boli sprehľadnené, tak by sme vedeli zaradiť problém aj ku konkrétnemu ministerstvu. A keďže oproti komisárke so zdravotným znevýhodnením je vaša správa písaná z môjho pohľadu trošku kostrbato, tak jednoducho každý sa tvári v tomto štáte, že sa to jeho rezortu netýka. Možno fakt do budúcnosti aj k tomu, ak by ste išli podľa jednotlivých oblastí, sprehľadnili by ste aj systém poslancom a teda aj ministerstvám a to gro tej práce by ostalo na konkrétnych ministerstvách.
Čo mne chýba, tak každopádne si viem predstaviť, že depistáž a monitoring v oblasti dodržiavania práv dieťaťa by mal byť na oveľa vyššej úrovni vo vzťahu k pani komisárke, keďže nám rastie počet chudobných detí v našej krajine a detí, ktoré sa stavajú chudobné jednorodičovské, tak by teda jej depistáž a monitoring mal byť vedený práve k ochrane proti chudobe detí. To by sa potom neskôr zadelilo konkrétnym ministerstvám, ktoré by na tom participovali.
Druhá oblasť, ktorá mi chýba, je prevencia násilia na deťoch a to hlavne zneužívanie narkomanov na sexuálne praktiky dospelých. Potom sa tvárime a vlastne odsudzujeme aj mladé dievčatá-narkomanky, ktoré majú pestrý sexuálny život, ale vzťahom k tomu, že majú diagnózu, ktorou je závislosť, nemôžme hovoriť o tom, že si uvedomujú sexuálny styk v takom ponímaní ako dievčatá zo zdravých rodín. Takže naozaj si myslím, že tam je kus práce, na ktorú by sme sa mali zamerať.
Treťou oblasťou je, sú otázky dodržiavania práv v školskom prostredí. Mám na mysli prevenciu sociálno-patologických javov a tam šikanovanie a spojené s touto problematikou šikanovanie detí a ďalšie následné veci, kde rodičia avizujú nie veľmi, a turbulentné časy práve aj pre deti, ktoré sú integrované. Čiže hneď by som sa pozrela v rámci toho, ako sa zabezpečuje v školskom prostredí inklúzia a vzhľadom na to, ako vnímajú rodičia túto inklúziu z ich pohľadu a či naozaj deti, ktoré sú inkluzívne vzdelávané, nie sú súčasťou šikany, hlavne na druhom stupni.
Ďalšou problematikou je zdravotná starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany, kde vnímam ako obrovský problém, že domovy sociálnych služieb pre deti sa nám zo systému sociálnych služieb stratili a nemáme adekvátnu náhradu pre zdravotne ťažko postihnuté deti, ktoré sa stávajú štátnymi deťmi. Buď sú zaradené na umieranie do hospicov, alebo sú teda zaradené do detských domovov, kde sa neposkytuje zdravotná starostlivosť. Je to obrovský problém, kde nie je detský domov povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť, len akútnu. A vzhľadom k tomu napríklad ak máte hlucho-slepé dieťa, ktoré je ležiace a sa nerehabilituje, tak vlastne mu krátime jeho možnosti do budúcnosti. Tam je veľké porušovanie práv, lebo podľa ústavy máme všetci právo na zdravotnú starostlivosť, ale keďže o tieto deti sa nikto nezaujíma, tak skutočne tie detské domovy nemajú peniaze na sestry a teda na lekárov a tieto deti nám umierajú naozaj bez toho, aby niekto s nimi rehabilitoval.
Piatou oblasťou sú rôzne, je oblasť súdnych konaní, kde napríklad posledný prípad, napríklad zverenia dieťaťa do náhradnej starostlivosti osvojiteľovi, ktorý mal v minulosti nejaké problémy a teda bol aj trestne stíhaný, sa neodzrkadlilo v systéme ochrany, keďže sudca môže a nemusí žiadať o to, aby teda osvojiteľ dal výpis z registra trestov.
Toto sú všetky veci, pani komisárka, ktoré mi vadia, že teda ide o veľké oblasti a veľké problémy, ktoré je potrebné otvoriť vzhľadom na to, že tie deti trpia a bude sa nám patológia každého toho stavu len presúvať do horšieho a horšieho štádia a v konečnom dôsledku sa zobudíme až vtedy, ak zistíme, že nemáme pracujúce deti a nedokážu pracovať normálne, pretože ich vývoj počas detstva nebol rozvíjaný tak, ako by mal. Čiže ja si myslím, že je potrebné naozaj zlepšovať systém a naozaj sa netváriť, že tie problémy nie sú. Tie problémy sú tu a sú vážneho charakteru, pretože aj doba beží, aj sa nám stupňujú tie jednotlivé veci. A je mi ľúto, ale ja nevidím, aby ste o týchto problematikách otvárali otázky, konferencie, aby ste teda naozaj sa týmto oblastiam venovali dôkladne. A vzhľadom na to, koľko káuz z rôznych tých oblastí, ktoré som menovala, či už v školskom systéme alebo v právnom systéme, alebo v sociálnom systéme existuje, tak jednoducho svedčí o tom, že musí sa zrevidovať táto vaša práca.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Tak v prvom rade chcem naozaj povedať, že je dôležité, aby sme sa rozprávali o veciach, aby sme nechávali priestor jeden druhému k tomu, aby ľudia tam vonku cítili, že či už opoziční, alebo koaliční robia prácu pre nich a toto sa podarilo.
Už na 1. schôdzi tohto volebného obdobia sme s kolegyňami predkladali návrh zákona, ktorý čiastočne riešil odstránenie skrivodlivosti u starodôchodcov. Avšak, samozrejme, nebol schválený, keďže bol opozičný a keďže pán minister často spomínal aj to, že teda nediskutujeme s nimi a že nedá sa urobiť potom taký krok, tak vítam teda, že teraz sme diskutovali a došli sme k určitému záveru. Vtedy som vyzvala ako opozičných, tak aj koaličných poslancov, aby sme odstránili skrivodlivosti, ktoré nastali práve u ľudí, ktorí sú najstarší, sú najzraniteľnejší a ich roky alebo počty dní sa krátia a mala som pocit, že veľmi cítia takú vinu za to, že tento štát postavili na nohy a že sa im odvďačujeme tým, že neriešime ich problémy. Som rada, že aj moja výzva, ktorá hovorila o tom, že máme ako odborníkov v koalícii, tak aj v opozícii, aby sme dali hlavy dohromady a pomohli ľuďom, nevyšla nazmar a, naopak, máme dnes výsledky.
Po roku prišiel návrh zákona z dielne vlády, ktorý, musím povedať z môjho pohľadu, tiež sa javil ako ten, ktorý rieši starodôchodcov s vyššími príjmami, ako bol priemerný dôchodok v roku, v ktorom odchádzali do dôchodku, a tiež mi naznačoval, ako keby sa ministerstvo uberalo smerom pomôcť ľuďom, ktorí mali v minulosti funkcie, a teda proste majú ešte vždy známych v tých vyšších kruhoch a teda pretlačia si to, čo uznajú, že by ešte do sklonku života mali mať zadosťučinené. Avšak po stretnutí aj s ministerskými pracovníkmi nám bolo objasnené, možno ich pohľad na vec, prečo vybrali cieľovú skupinu, ktorú vybrali. Musela som uznať teda, že istým spôsobom majú pravdu, lebo ľudia, ktorí odvádzali vyššie odvody, boli dlhodobo potláčaní teda v zmysle tom, že museli byť príliš solidárni s ľuďmi, ktorí možno nezarábali až tak veľa, a práve ten náš vstup do systému ako takého priniesol možno z nášho pohľadu trošku väčšiu spravodlivosť v rámci navrhovaného zákona. A ako hovorila kolegyňa, snažili sme sa presadiť také dve body, a to je teda vyšpecifikovať spravodlivejšie hranice výpočtu starobného dôchodku pred októbrom 1988, áno, ako sme my si tak nazvali staro starodôchodcov. Ja sa najviac teším, pán minister vie, že sa zaoberám sociálnou, zdravotnou starostlivosťou u starých ľudí a naozaj ide o ľudí, ktorí sú v tom najvyššom veku, a ľudia, ktorí sú často hospitalizovaní a potrebujú už pomoc inej fyzickej osoby, a sa teším, že do tohto okruhu sa dostali ľudia, ktorí naozaj potrebujú každý ten cent, a že sa pomôže a ja budem celý život žiť s pocitom, že som niečo pre to urobila a že týmto najzraniteľnejším ľuďom sme otvorili možnosť dožiť svoj život dôstojne. Išlo vlastne o rozšírenie okruhu ľudí.
Druhou takou otázkou bolo, teda úprava tých selekčných hraníc od októbra 1988 do decembra 2003. Toto viedlo k zvýšeniu osôb, kde sú tí aj najstarší poistenci, čo zase ako v mojom ponímaní sú ľudia zraniteľní, ktorí potrebujú našu pomoc. Chcem povedať, že 15-tisíc ľudí, ktorí sa dostanú do systému na základe pozmeňovacieho návrhu, je jedno mesto, Kysucké Nové Mesto, napríklad by každý jeden občan v tomto meste mal navýšený dôchodok. Je to podľa môjho názoru veľká sila, ak začneme medzi sebou komunikovať, ak začneme brať do úvahy aj argumenty ministerských úradníkov, ktorí urobili tiež kus dobrej práce, aby teda nerozmýšľali len úradnícky, ale aj teda sme hľadali spoločné riešenie a ja som videla tú snahu tých ľudí, ktorí teraz sedia z mojej strany po pravici, že teda mali obrovské úsilie s nami diskutovať a rozprávať, aby sme napríklad celému Novému Kysuckému Mestu dokázali všetci spoločne pomôcť a ja sa tomu veľmi teším, že tento pozmeňovací návrh prijal pozitívne aj teda pán minister práce. A to je cesta. To je cesta aj k ďalším zákonom, ak budeme hovoriť o tých najzraniteľnejších, o tých, ktorí si už sami nedokážu pomôcť.
Čo vidím ako okruhy na diskusiu do budúcnosti, sú určite, ako pán poslanec Mihál vravel, invalidné dôchodky a verzus starobné dôchodky, a to nielen v zmysle prepočtu, ale celkovo otvoriť problematiku invalidných dôchodkov z toho dôvodu, že mnohí z nich majú akoby čiastočné dôchodky s pomerne nízkou sumou a majú problém sa zamestnať. Tam musíme vymyslieť nový model, ktorý nebude závislý od chránených dielní, ale na otvorenom trhu vytvoriť také možnosti a také formy, aby si tí ľudia v rámci toho zdravotného stavu ešte zarobili peniaze a neboli odkázaní len na ten nízky invalidný dôchodok a potom, samozrejme, tlačia na vládu, a to ktorúkoľvek, aby sa im zvýšila životná úroveň. S tým musíme niečo každopádne urobiť, aj keď, samozrejme, nechcem hovoriť o tých možno skrivodlivosti, ktorí cítia tí starodôchodci, ktorí boli prv invalidnými a tak sa následne stali starodôchodcami a cítia podnes takú nespravodlivosť zo strany štátu a možno nás zákonodarcov, že vedieme to nie takým smerom, ako by chceli, a preto hľadať nové možnosti, aby budúci invalidní alebo terajší invalidní dôchodci takto nerozmýšľali o našom štáte a vedeli sme sa posunúť opäť niekde inde.
Taktiež ďalším okruhom je odchod do dôchodku u žien a ja som vždy zástancom takého kompromisu, tzv. babičkovského zákona a dôchodku, kde by sme umožnili ženám, ktoré možno už skutočne nevládzu pracovať, ale o svoje vnúčence sa dokážu postarať, tak nejakým spôsobom aby mohli ísť skôr do dôchodku, pomohli by tak dcére alebo synovi a tá mladá žena by mohla ísť do práce. Možnože by to opäť naštartovalo tú spoluprácu tej rodiny a našli by sme kompromis medzi tým, aby sa aj ten dôchodkový systém, ten I. pilier, dokázal nejakým spôsobom udržať.
Takže končím svoju rozpravu a verím, že toto je príklad, kedy si musíme uvedomiť, že bez diskusie, a keď budeme všetci v odpore, tak sa v konečnom dôsledku poškodzuje konkrétny občan tejto krajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 578. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa, predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za všetky pripomienky, ktoré mi kolegyne adresovali, ale chcela by som povedať, že 90 % príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti nie je vyplatených rodičom osvojiteľom, a toto číslo mám z návratu. To znamená, že títo majú veľmi dobre zmonitorované, koľko rodičov, ktorí prejdú tou fázou prípravy, a teda majú monitoring o tom, lebo ich podporujú, koľko týchto rodín má problémy získať tento príspevok. Robia to dlhé roky, a preto by sme nemali spochybňovať fakty týchto inštitúcii, ktoré robia naozaj srdcom, a my politici, ktorí robíme len politiku, by sme niekedy mali práve týchto odborníkov aj počúvať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pred chvíľou sme predkladali návrh zákona, ktorý má ochraňovať deti pred chudobou. Ja chcem povedať, že nie každý má také šťastie, že má vlastné dieťa, a preto by sme mali myslieť aj na takéto rodiny, preto si nepredstavujme, že ide o rodiny, ktoré sú bohaté, nemôžu mať dieťa a dokážu si to zabezpečiť zo svojho nadbytku, ktorý majú. Mnohokrát aj ľudia, ktorí majú menšie finančné príjmy, ale cítia to, tú potrebu alebo cítia to, že tie deti nemajú byť v ústavnej starostlivosti, tak si ich chcú osvojiť a my by sme mali vytvárať podmienky k tomu tak, aby tie detičky žili naozaj v prirodzenom prostredí a aby mali milovaných rodičov tak ako biologická rodina.
Každopádne dieťa je dar, naňho musíme aj takto nazerať, a preto cieľom nášho návrhu zákona je zrovnoprávnenie rodičov osvojovateľov, ktorí teda určite nadobúdajú aj právne, ale aj tak ľudsky rovnaké práva a povinnosti ako biologickí rodičia. Chceme im pomôcť v takých dvoch nosných oblastiach, a to, ako hovorila kolegyňa, predĺžiť lehotu, v ktorej môžu rodičia osvojitelia získať príspevok pri narodení dieťaťa, lebo častá skúsenosť s osvojením je, že kým súd rozhodne o predbežnom opatrení alebo predosvojiteľskej starostlivosti napríklad štvormesačného bábätka budúcim osvojiteľom, prejdú až skoro tri mesiace. Inokedy, kým súd rozhodne o osvojiteľnosti dieťaťa, prejde aj rok. A tak sa stráca nárok na jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.
Pre vašu zaujímavosť chcem povedať, že ak sa niekto bojí, že sa takéto veci zneužijú, tak ja by som odporúčala sa stretnúť teda s rodičmi, ktorí absolvujú povinne prípravu pred touto formou starostlivosti a čakanie na dieťa, napríklad v Prešovskom kraji, odkiaľ pochádzam ja, je päť rokov. To znamená, päť rokov tí rodičia sa snažia, aby si osvojili dieťatko, a ak naozaj príde to dieťa, ktoré môže byť už ich, aj to dieťa nájde to prostredie láskyplné, tak vtedy sa zrazu štát tvári, že sú to iní rodičia a tá matka ho neporodila, a teda ten príspevok musí byť iný ako u biologického rodiča, čo je smutné na to, koľko sa nám rodí detí. Tak si myslím, že by sme mali práve naopak ctiť si týchto ľudí, a naozaj skôr vytvoriť kontrolné mechanizmy na to, aby sa to nezneužívalo alebo nejakým spôsobom sa to dieťa nepoškodilo. Ale to sú prípady, ktoré by som zaradila do sociálnoprávnej ochrany, ale čo sa týka toho, že chceme vytvoriť rovnaké prostredie, nezabúdajme na to, že naozaj hoci po tých piatich rokoch dostane to štvormesačné dieťatko, tak jednoducho, pokiaľ rozhodne súd za tri mesiace, vy ten príspevok nedostanete. Nieže ho nedostanete, aj keby ste ho dostali, tak dostanete ho zhruba 500-eurový, kdežto biologický rodič, kde nevieme tiež zaručiť, či tá starostlivosť bude taká, ako má o to dieťa, a tak je 800 eur. Takže už je tu prvok, ktorý zavádzame, ako diskriminačný, a preto si myslíme, že je to jedna z oblasti, ktoré potrebujeme zrovnoprávniť.
Každopádne som spomenula aj sumu príspevku, lebo ak dostávate dieťatko do rodiny, či je to prirodzené, alebo je to dieťa osvojené, máte potreby, ktoré musíte zariadiť. Práve preto aj štát pristupuje k tejto problematike tak, že jednoducho dáva príspevok pri narodení dieťaťa matke, ktorá si predpripraví veci, aby to dieťatko, keď príde, príde do toho prostredia a zrazu má väčšie výdavky, aby si ich vedela zabezpečiť. Osvojiteľovi takéto podmienky nepripravujeme. To znamená, že odkazujeme tie deti na rôzne typy starostlivosti v detských domovoch, kde sú problémy, potom hovoríme, koľké, koľké deti sú nešťastné, koľko detí po detských domov končí na ulici a stávajú sa z nich bezdomovci, lebo nemajú sa kde vrátiť, lebo už sa nemajú vrátiť kde, ani k tej vychovávateľke, ani do detského domova, ale k tomu osvojiteľovi, ktorý nadobudne práva biologického rodiča, vždy sa to dieťa a celý život sa môže vrátiť v prípade potreby. Preto si myslíme, že je to nespravodlivé, a preto navrhujeme práve tieto oblasti upraviť.
Ďalší podnet, ktorý by som každopádne chcela spomenúť, je ochranná lehota pri strate zamestnania. Ak sa matka pripravuje na pôrod, a, nedajbože, by jej zamestnávateľ chcel zneškodniť to, aby ostala v pôvodnom zamestnaní, aby na neho, na ňu nemusel dlho čakať, tak je povinný pre biologického rodiča držať miesto a mať pre ňu takú ochrannú lehotu osem mesiacov. A čo je pre osvojiteľa? Sedem dní, vážení! Ja sa pýtam, kto a na základe čoho vypočítal tieto dni.
Takže to sú veci, a to je len jedna časť, lebo nebudem hovoriť o sociálnoprávnej ochrane v zmysle náhradnej starostlivosti, ale práve preto som rada, že naše hnutie chce a prispieva k tomu, aby sme rodiny, ktoré nemôžu mať deti, obohatili tým šťastím, ktoré zažívame doma my so svojimi deťmi, a s tým, keď nám aj niekedy trošku žerú nervy, ale vieme, že vždy sú naše, a keď vyrastú, budú mať vnúčatá a tak ďalej, ale osvojitelia to šťastie nemali. Pomôžme, dajme hlavy dohromady a naozaj zaoberajme sa touto problematikou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Takže náš návrh zákona zavádza odpočítateľnú položku pre prvé dieťa 21 eur, pre druhé dieťa 43 a pre tretie dieťa 65.
Ja chcem k tomu povedať, že práve tento návrh zákona prinesie na jednej strane ochranu detí pred chudobou, kde sme videli aj na základe štatistických údajov, že práve rodiny, ktoré majú viac detí, sú najrizikovejšou skupinou chudoby, ale taktiež podporíme pracujúcich rodičov. Rodičov, ktorí pracujú v tejto krajine, chcú žiť v tejto krajine, a, a aby sa vlastne aj oplatilo tým rodičom pracovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť, že v rámci podpory rodiny, v kapitole podpora rodiny ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je rozpočtované na rok 2017 nižší rozpočet o 3 736-tisíc eur oproti minulému roku, čo svedčí o tom, že sa nám skutočne rodí stále menej detí. Je potrebné si to naozaj uvedomiť už teraz, keďže ďalších päť až šesť rokov nám bude prichádzať do systému dôchodkového zabezpečenia pomerne vysoké percento dôchodcov, a je potrebné sa pripraviť na dobu, kedy naša krajina bude musieť bojovať o to, aby sme sa vedeli postarať o tých starých ľudí. Návrh, ktorý predkladáme, je naozaj trendom aj v blízkej V4. To znamená, nehovoríme len o škandinávskych krajinách, ale hovoríme aj o Poľsku, Maďarsku, čo sú podobné krajiny ako my, a kde takúto prorodinnú politiku začínajú realizovať. A to nie preto, že aby boli volení, ale preto, že vedia, že národ potrebuje deti, aby prežil.
Takže naozaj chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Ja v neúčelovosti dotácie pre materské školy nevidím taký problém. Z toho dôvodu, že môžu si ho vlastne použiť podľa toho, na čo tá materská škola tento príspevok potrebuje. V čom ja vidím problém, je, že z paragrafu nám sa nejakým spôsobom vypustil, taká stať, kde mohla ísť dotácia aj pre odmenu učiteľa a práve riaditeľky škôl riešili cez túto dotáciu odmenu pani učiteľke, ktorá mala ročníky predškolákov a snažili sa ju nejakým spôsobom motivovať, pretože naozaj majú na starosti toho v tomto ročníku viac, ako ich kolegyne, lebo pripravujú deti na zápis a podobne. Takže mne skôr vadí to, aj keď nemôžem spochybniť to, čo hovoril kolega, že musíme sa zamyslieť nad tým, na čo má slúžiť tento príspevok a keďže je to príspevok na výchovu a vzdelávanie, tak buď to musíme zmeniť, alebo teda minimálne názov, aby to tam nekričalo, ale každopádne chápem aj tie materské školy, ktoré potrebujú mať rozviazané ruky a potrebujú tú dotáciu dať tam, kde horí. Ďakujem.