Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.10.2017 o 14:15 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28.11.2017 14:15 - 14:31 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, pán minister, nechcem byť v žiadnom prípade osobná, nikdy som to nerobila, vždy som bola konštruktívna a veci som sa snažila posúvať a myslím si, že to urobím aj dnes, a preto si dovolím teda poukázať na konkrétne veci, ktoré mňa v tomto návrhu zákona buď vyrušujú, alebo si ich viem predstaviť iným spôsobom riešiť, ale nemôžem opomenúť aj to, že ste skutočne šesť rokov ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a počas vášho pontifikátu naozaj bolo nemálo problémov práve v oblasti sociálnoprávnej ochrany, a preto po šiestich rokoch ja síce vítam zmenu v tejto oblasti, ale možno, že by som ju očakávala už skôr. Veď vieme, že pred vami to ešte bol prípad Lucka, neskôr teda prípad Marco, ktorý sme riešili aj na našom výbore, ale aj zásah do, časté, časté šikanovanie na, na školách a prípady, ktoré vyúsťujú cez médiá vonku. Alebo aj Čistý deň, a teda nekonečne, nekonečný príbeh v tom, ako rozhodnúť v tejto veci.
Mám za to, že teda naozaj táto novela už mala byť v platnosti minimálne za vaše prvé obdobie, a to preto, lebo človek nikdy nevie, či bude pokračovať ako minister na svojom poste. A ak ste mali avíza, že teda naozaj sú problémy práve v tejto oblasti, mali ste konať skôr.
Veľmi dobre ste spomenuli na začiatku, prečo robíte túto novelu, a hovorili ste, presne ste pomenovali tie veci, ktoré za vášho pontifikátu boli aj problémom, a to bola nedostupnosť, odborníci, boli profesijné štandardy, objavujú sa problémy, ktoré vyvstávajú z reality alebo zo skutočného života, a tiež rozdelenie podľa príslušnosti, ako teda postupovať práve v rámci sociálnoprávnej ochrany.
Čo môžem povedať a zhodnotiť stav v sociálnoprávnej ochrane, tak určite nám chýbajú odborníci a budú nám chýbať odborníci, ak sa nepostavíme aj k špecializáciám, neuchopíme tie špecializácie iným spôsobom. Čiže určite tam je ďalšia výzva okrem tejto novely pre vás. Chýba niekedy aj to, že tí, čo by mali spolupracovať, nespolupracujú. A to sa netýka len teda vo vašom rezorte, väčšinou pravá ruka nevie, čo robí ľavá, ale je to častokrát aj v iných rezortoch. A potom vlastne si hádžu rezorty, kto je na vine vo vzťahu k tomu dieťaťu.
Ďalším problémom je niekoľkonásobné vypočúvanie dieťaťa a mnohokrát aj výpoveď dieťaťa je spochybňovaná. Páchateľ je nepotrestaný. V procese pomoci sa nám stáva, že sa niečo zanedbalo, nedohliadlo a dieťa nám skončí tragicky. Potom je to už neskoro.
Zmeny prichádzajú pomaly a zväčša, ak sa aj niečo stane, tak až vtedy aplikujeme to, čo by malo byť samozrejmé. Chýba intenzívnejšia spolupráca medzi školami a oddeleniami SPO, lebo objavuje sa nám aj šikanovanie teda na tých školách, a ktoré sa prenáša neskôr do sociálnej patológie, a teda neskôr sa k tomu pridružujú rôzne patológie, čo sa týka drogovej závislosti a podobne. Čiže určite je čo dorábať, aj keď, aj keď teda prejde novela, ktorú predkladáte.
Pozitívne hodnotím, pozitívne hodnotím spoluprácu a prizvanie pracovníkov do teda tejto novely, čo som okamžite spozorovala hlavne vo vyhláške, ktorá je súčasťou zákona, kde som ako odborník, ktorý pracuje v oblasti, pochopila, že, že tam teda museli participovať aj odborné zložky. Ale určite to je skôr rukopis práve tých, tých pracovných skupín, ktorý, ktorým sa treba inšpirovať, a sú to ľudia, ktorí pracujú v oblastiach, a treba sa otvárať a počúvať tieto veci. Aj, keď už som tu, tak aj teda tie denné stacionáre a ľudí, ktorí teda pracujú v oblastiach, ak, ak si môžem dovoliť z tohto miesta.
Vo vyhláške sa vlastne stanovuje, že tá akreditácia sa bude postupne špecifikovať podľa cieľovej skupiny. To znamená, že, predpokladám, že centrum bude mať vždy získanú akreditáciu len na konkrétnu cieľovú skupinu. Ak to bolo v minulosti detský domov a bude stanovovaná na deti, tak jednoducho tá akreditácia bude vyšpecifikovaná na túto cieľovú skupinu, tak pevne verím, že to takto bude a že nebude to ináč, ako pred chvíľou predo mnou spomínala pani poslankyňa Blahová. Mne z tejto vyhlášky skôr vychádzala táto, táto informácia.
Ale pokiaľ to tak nie je, tak ja už v prvom čítaní upozorňujem, že skutočne bude mať to veľký dosah. Robila som v praxi, robila som v krizáku, robila som teda aj v detskom domove, takže viem, že je to úplne iná činnosť ako, ako, jedna od druhej sa líši, a preto je potrebné, aby sme špecifikovali to na základe akreditácie.
Počet detí v skupine tiež stanovuje vyhláška, aj keď, samozrejme, na to budete nabehovať postupne. Takže tam tiež chcem upozorniť na to, aby to bolo tak, ako je to napísané vo vyhláške, aj v reálnom živote, aby sa nám naozaj nestávalo, že všetky deti budú na kope a nedohliadneme vlastne ani to, čo sme dohliadli doteraz, keď mali iné typy zariadení sociálnoprávnej ochrany.
Z konkrétnych vecí, tak definujú sa zakázané výchovné prostriedky. Ale to neznamená, keď sú vymenované, že sa nenájdu nové spôsoby a nebudú uplatňované v týchto zariadeniach sociálnoprávnej ochrany, a preto odporúčam skôr zaviesť niečo ako štandardy dodržiavania ľudských práv a slobôd, ako je to podľa zákona č. 448/2008 Z. z. v zariadeniach sociálnych služieb, kde by sa, naozaj sme vedeli neskôr rozlúčiť práve so zariadením, ktoré používa nemiestne tresty alebo porušuje dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Čiže nielen taxatívne. Ja hovorím, že má to byť zapracované do štandardov.
Taktiež zavádzame, aby po uplynutí obdobia, na ktoré bolo výchovné opatrenie uložené, alebo po jeho zrušení sa budú naďalej sledovať trvalé účinky výchovného opatrenia. Tam by som odporúčala teda ministerstvu, aby podrobnejšie určilo podmienky, ako dlho budeme sledovať a akou metodikou budeme overovať tieto náležitosti.
Čo sa týka, už ste spomínali aj vo vašej reči, keď ste predkladali návrh zákona, tak ste povedali, že ambulantné výchovné opatrenia nebudú môcť zabezpečovať obce a VÚC-ky. Ja neviem, možno máte na to dôvod, ale pokiaľ tam bude udelená akreditácia, tak možno by som sa len opýtala, že prečo teda boli vyňaté. Ak prijmeme, ak prijme centrum dieťa na jeho požiadanie, oznámi to teda SPO-čke a zabezpečí aj prehliadku, ja by som tam, zdravotnú prehliadku, ja by som tam doplnila každopádne aj to, že je potrebné upovedomiť rodiča. Či už je taký alebo taký, má právo vedieť, kde je jeho dieťa.
Paragraf 46 ods. 5 definuje rozsah poskytovanej služby v pobytovej forme. Tu sa mi zdá, dosť všeobecne že definujeme rozsah, a tam vidím priestor na nekalé praktiky zariadení, že, že sústredia sa len na to, na ten teda program, ktorý budú mať, stanovenie v rámci akreditácie a budú ho mať zverejnený a práve len na tento rozsah, a počúvajme, je to len bývanie, stravovanie, obslužné činnosti a osobné vybavenia.
Ak sa materiálne postaráme o ľudí, a teda budeme mať pekne spracovaný program, tak nemusíme sa dostať k tomu veľmi, že či teda to zariadenie si vykonáva tie činnosti tak, ako má, aj keď viem, že, teda chcem veriť, že, že všetci ich vykonávajú tak, ako majú v programoch zadané, a teda majú verejne to dostupné.
Tiež majú len zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, ak sa tam nachádza takéto dieťa, a to môže znamenať len ísť k lekárovi. Ja upozorňujem dlhodobo na problém, kedy sa nám zrušili domovy sociálnych služieb na celoročný pobyt práve pre deti, a tieto deti sa nám v systéme teraz vlastne vytratili a nemalá časť sa nachádza práve v detských domovoch. Tam by som naozaj zaviedla ďalšiu odbornú činnosť, ako je to uvedené aj v domovoch sociálnych služieb, kde je povinnosť teda ošetrovania. Takže každopádne nielen to dať, že, že teda má zabezpečiť, ak je tam takéto dieťa, ale určite by som to dala taxatívne, tak ako máme v rozsahu, dala by som tam teda aj, aj tieto náležitosti. Uviedla by som tam určite preventívnu aktivitu, a to kvôli tomu, že škola, rodina a obec absolútne v našom systéme nefunguje, a preto, ak by som tam dala, zabezpečila by som to, že jednotlivé zariadenia budú mať väčšiu povinnosť podieľať sa práve na, na tom zosumárení toho najlepšieho dobra pre to, pre to dieťa, a to je cez školu, rodinu a obec.
Určite by som zaviedla aj sociálnu rahabitáciu, lebo ako som hovorila, tým, že nemáme samostatné, samostatné zariadenia pre štátne deti, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie, je potrebné aj táto činnosť. Túto si viem predstaviť aj u ľudí, ktorí sa resocializujú, nielen na základe programu, aj tam je fajn, ale teraz prechádzame do nového modelu, a preto by som odporúčala do, do, do tohto rozsahu zaaplikovať aj odborné činnosti, ktoré sú súčasťou zákona o sociálnych službách. Teda tiež je v zákone zadefinovaná záujmová činnosť, ale môžu - nemusia, to mi chýba práve vo vzťahu k maloletým deťom, kde práve cez tú záujmovú činnosť si vieme vytvoriť priestor.
V celom návrhu zákona, možno, možno ja som opomenula, ale chýbajú mi ako keby pri každom zariadení tzv. podporné skupiny čiže peer skupiny, ktoré mali aj minulosti, ja som robila peer skupiny pre deti s poruchami správania a mali naozaj veľmi, veľmi dobrý vplyv práve na deti, ktoré sú z problémového prostredia. Čiže aj takýmto spôsobom možno taká prirodzená asimilácia jedných a druhých detí.
Paragraf 46 ods. 8 hovorí, že možno poskytnúť aj pobyt tehotnej žene. Opäť tam definujeme bývanie, stravovanie, obslužné činnosti, podmienky na starostlivosť dohodneme v zmluve. Mne tam chýbajú odborné činnosti, aby by sa tá žena po dovŕšení, ak dieťa dovŕši 24 mesiacov, posunula niekam inam a aby sme vedeli vyhodnotiť za ten rok, čo konkrétne sme teda s tou ženou urobili. Áno, môže to byť v programe, môže to pekne vypísané verejne, ale pokiaľ to nevyšpecifikujeme, čo to má byť, tak jednoducho sa nám to nepodarí. A myslím si, že práve u tejto cieľovej skupiny je to veľmi dôležité a pribúda nám žien, ktoré naozaj ostávajú s tými deťmi na ulici a potom sa prehadzujú, lebo domovy na polceste ich nemôžu zobrať, nemajú vyšpecifikovanú skupinu. Teraz je tá možnosť, treba popracovať na týchto veciach.
Paragraf 46 ods. 9 - pobytovky majú viesť záznamy o odchode a o vplyve na dieťa. Tam by som bola veľmi rada, aby sa zadefinovalo, ako má tento záznam vyzerať o tom vplyve na dieťa. To znamená, keď odišlo, prišlo, ako sa tvárilo, mnohokrát, keď sa po mesiaci dostaneme opäť k týmto spisom, zistíme, že je to opakovaná reakcia, môžme prísť na veľa súvislostí a príčinných vecí. Paragraf 47 ods. 4 určuje, že do 5 dní má sa pripraviť plán práce pre dieťa v spolupráci s rodičom. Tu chcem upozorniť, že je to dosť krátky čas na správne vydefinovanie cieľov, ak chceme dosiahnuť úspech. Preto navrhujem tzv. adaptačný pobyt, ktorý by mal trvať podľa môjho názoru aspoň 10 dní. Čiže do 5 dní stanoviť si naozaj konkrétne ciele a byť aj úspešný v tom sa mi reálne nevidí. Potom utečieme od, od toho cieľa a hľadáme niečo iné v tom dieťati, a nie to, čo máme, alebo v tom dospelom človeku, ktorý je súčasťou sociálnoprávnej ochrany.
Paragraf 47 ods. 6 - centrum má mať písomne dohodnuté podmienky pobytovej služby pre dieťa s rodičom, ak teda tam prichádza s rodičom. Ja by som určite prijala, aby ste dali aj bod h) - povinnosť rodiča absolvovať psychologické poradenstvo zamerané na zvládnutie rodičovských povinností po príchode dieťaťa do domáceho prostredia, pretože mnohokrát nám tí rodičia nedokážu pracovať, a to, že my na začiatku stanovíme s nimi cieľ buď v rámci ambulantnej, je nepostačujúce a potrebujeme, aby teda naozaj boli súčasťou aj psychologického poradenstva.
Toto sú moje teda také pripomienky k návrhu zákona a naozaj si myslím, že 6 rokov je dosť veľa, pán minister, na to, aby ste konali práve v tejto oblasti, a mohli sme byť už niekde inde.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2017 19:47 - 19:48 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Keď tu počúvam tie sumy a je návrh, a teda novela zákona o sociálnych službách, kde sme 2-tisíc deťom s ťažkým zdravotným postihnutím neumožnili za 3,7 mil. byť v denných stacionároch, aby si trošku tie mamy oddýchli, aby to vydržali, aby to vydržali 24 hodín denne sa starať o dieťa na lôžku. Na to sme peniaze nenašli. Ja som tak unavená z toho boja. A 3 700-tisíc nevieme nájsť! Ale také peniaze a také sumy, čo tu dnes hádžete, mne je z toho zle. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2017 18:51 - 18:52 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak som rada, že zákon, ktorý som predkladala minulý mesiac, padol na úrodnú pôdu tak, ako padli aj starodôchodcovia. Ak dáme hlavy dohromady, je zdravý sedliacky rozum, že musí vyhrať to, čo je spravodlivé. Keď jednoducho naše inštitúcie medzi sebou si nedokážu podať informáciu, nesmie trpieť človek, ktorý sa celý život stará o svojho opatrovaného. Takže aj napriek tomu, že teda som opozičná politička a teda neprechádzajú mi návrhy zákonov, tak určite som rada, že, že teda ste to prebrali, lebo tým ľuďom sa naozaj pomôže v živote. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2017 15:10 - 15:12 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za všetky pripomienky. Čo sa týka posudkového systému, musím povedať, že teda ja mám veľkú obavu z toho, že práve pri pozmeňujúcich návrhoch, kde hovoríte, že nie je určený stupeň alebo ten stupeň je nižší, bude tendencia ho dať vyššie, aby teda si prilepšili práve tí, ktorí aj rozhodujú a v ktorých zriaďovateľskej pôsobnosti sú práve konkrétne zariadenia, a to sú obce a mestá, resp. vyššie územné celky. Práve preto hovorím, že bolo by fajn, ak by ten občan mal platný ten posudok, aj keď je posúdený na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a len rozhodnutie by teda dala obec alebo mesto a tým pádom by aspoň zatiaľ, pokiaľ nie je jednotná posudková činnosť, tak sme umožnili tým ľuďom nelietať z jedného úradu na druhý, ale aby sa akceptovali medzi sebou posudky odkázanosti.
Čo sa týka opatrovateľskej služby, ja úplne súhlasím s pani poslankyňou Vaľovou, že všetko nemôže štát na seba prebrať, že na to sú aj samosprávy. Ja len poukazujem na to, keď opatrovateľská služba má odkázanosť, teda pracuje s odkázanými ľuďmi, urobili sme sociálne služby, kde hovoríme o odkázanosti, a za nimi ide príspevok a máme aj sociálne služby, ktoré sa poskytujú odkázaným ľuďom, a za nimi príspevok nejde.
Hovorím len o tom, že na základe čoho sme vlastne vychádzali, možno by sa, bolo potrebné to vlastne všetko prekopať aj tými kompetenciami nastaviť ináč. Čo sa týka tých chudobných rodín tiež vidím priestor práve pre samosprávu, ale koordinovať to musí štát. Musí dozerať na to, aby tie ženy nežili v maringotkách a podobne, čiže musí byť ten gazda tej pomoci v kríze, nemôže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2017 14:15 - 15:03 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V prvom rade mi nedá povedať, že teda naozaj som dala plno energie do toho, aby sme sa pozerali na túto problematiku nie koalične a opozične, ale tak, aby sme pomohli ľuďom vonku.
Už v júni som vlastne žiadala pána štátneho tajomníka, aby sa stretol na pracovnej skupine k dlhodobej starostlivosti, kde boli zástupcovia ministerstva zdravotníctva, a teda náš zákon, teda vládny zákon, aj vždy tak rezortovo hovorím, bol teda alebo išiel teda do pripomienkového konania a vtedy vlastne pán štátny tajomník sa zo stretnutia ospravedlnil, že má pracovné povinnosti. Keďže to prišlo už do pléna po pripomienkovaní, tak aby to malo legitimitu, tak zvolala som kolokvium, kde zasadalo viacero odborníkov práve na problematiku sociálnych služieb a na problémy, ktoré sa týkajú práve dlhodobej starostlivosti a odkázaných, kde boli prijaté určité závery. S týmito závermi som požiadala o stretnutie pána ministra. Pán minister ma odkázal na štátneho tajomníka a štátny tajomník sa so mnou nakratučko stretol, ale keďže mal odprezentovať zákon na výbore, tak sme si neprešli ani závery vlastne v plnom znení.
Neskôr som vlastne svoje pripomienky hovorila na výbore pánovi ministrovi. Pán minister bol ústretový a povedal, že teda, je teda ochotný ďalej rozprávať o tých pozmeňujúcich návrhoch, že sa mám stretnúť v stredu, keď bude vytvorená pracovná skupina, kde som sa teda opäť nedostala, keďže bolo povedané, že je uzatvorená skupina a tam nemôžem ísť, čo ma aj tak neodradilo, lebo som si povedala, že predsa len napíšem tomu pánovi ministrovi a že mne ide vlastne o tú vec, že jednoducho tých ľudí pribúda a tých ľudí chudobných tiež, ktorí poberajú hmotnú núdzu, a teda napísala som mu zase nejaké veci, ktoré by som chcela prejsť. Ozval sa mi pán štátny tajomník, ktorý teda, to bolo včera, no a v podstate sme si len povedali, že teda, aha, ide o tie pozmeňujúce návrhy. A nestretla som sa od júna vlastne s nikým.
Je mi to ľúto, lebo dala som do toho strašne veľa energie. Pán minister, viete dobre, že ide mi o vec. Ja netvrdím, ako z vašej strany a vždy zo sekretariátu to bolo dosť promptné, že ste to posunuli teda ďalej, ale efekt je taký, že v podstate napriek tomu, že som tomu dala veľa úsilia, mám pocit, že len tu z tejto lavice sa odkazujeme, že je opozícia deštruktívna a nie konštruktívna. Ale v podstate, keď počúvate celú tú moju genézu, čo sa dialo, tak ja sa ani nečudujem mojim kolegom, ktorí sú tu možno dlhšie, že v podstate už neprichádzajú s konštruktívnymi vecami, ale niečo, čo vystrelí a médiá to zoberú. Lebo ak človek ide slušne a konštruktívne a naozaj mu ide o vec, tak len preto, že je opozičný, sa nedostane ten priestor diskutovať napriek tomu, že koaličné poslankyne tento priestor v stredu dostali.
To som mala potrebu povedať na začiatku, že naozaj ľudia vonku od nás očakávajú spoluprácu. A ja sa aj tak nevzdávam. Aj keď ste to urobili, ja som si povedala, že napriek tomu chcem urobiť všetko pre to, aby keď som v tom parlamente, aby som urobila pre tých ľudí, čo ja môžem, a efekt možno sa dostaví v podobe, že niečo prevezmete, ale mňa to určite neodradí. Celý život sa mi snažili povedať, že sa nedá, jak še nedá na východe. A ja som si povedala, že sa to dá, len treba k tomu sa dostať možno väčším úsilím.
Čo sa týka tej novely zákona o sociálnych službách z dielne vášho ministerstva, nie je systémovým riešením v oblasti dlhodobej starostlivosti odkázaného občana ani pre občana v kríze. Po prvé, nezavádza jednotný posudkový systém, naďalej posúdenie odkázanosti budú vykonávať štyri inštitúcie. Čiže človek, ktorý dnes je odkázaný, sa štyroma rôznymi inštitúciami posudzuje, aby mal v tej konkrétnej nárok na to, čo potrebuje.
Neuznávajú si posudky navzájom. V rámci legislatívy je možné, aby sme posudok odkázanosti, aby mohol posudok odkázanosti, ktorý je schvaľovaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, akceptoval vyšší územný celok, ale v aplikačnej praxi sa to stáva tak, že tí ľudia darmo sú posúdení na úrade práce, musia byť opäť posúdení na vyššom územnom celku, lebo hoci je tam možnosť, vyššie územné celky si to preposúdenie robia samé. Preto som vlastne vypracovala aj pozmeňujúci návrh, kde hovorím o tom, že bude povinnosť pre občana, aby keď je raz posúdený, aby bolo to posúdenie odkázanosti platné pre konkrétnu sociálnu službu. Rozhodnutie už nech si vydáva každá inštitúcia samostatne, ale jednoducho nechať to na možnosť, kde sa to komplikuje vlastne tým konkrétnym ľuďom z vonku, je nespravodlivé. Dnes pripadá na jedného úradníka tridsať občanov. Čo si tí občania vonku myslia, keď chodia z inštitúcie do inštitúcie a všade ich len posudzujú a všade treba iný papier a vždy to isté posudzujú? Čiže tú odkázanosť toho človeka. Takže minimálne, čo môžme urobiť, cez ten môj pozmeňujúci návrh, dať, že teda ten človek bude mať navrch na tými úradníkmi a jednoducho, keď je raz posúdené na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, bude mu platiť odkázanosť aj pre obec alebo mesto.
Po druhé, novela nezavádza viaczdrojové financovanie. Aby sa mohlo financovanie považovať za viaczdrojové, muselo by pozostávať z verejných zdrojov a súkromných zdrojov. Novela by musela priniesť do systému nové mechanizmy pre udržateľnosť financovania sociálnych služieb.
Ak vychádzame z demografickej hrozby, dnes na jedného občana nad 65 rokov pripadá 5,2 pracujúceho človeka. V roku 2060 prognosticky to bude už len 1,5 pracujúceho. Dnes obce dostávajú podielové dane alebo teda príplatok k podielovým daniam za občana nad 62 rokov, v priemere 12 eur na takéhoto človeka a sami si financujú napríklad opatrovateľskú službu.
Čo hovorím? Ak jednoducho bude menej ľudí v produktívnom veku, samozrejme, aj menej podielových daní a všetko sa nám jednoducho začne kriviť. Čiže my, ak robíme nejakú novelu, my ju musíme urobiť s akceptom na udržateľnosť tých financií, a toto novela absolútne neberie do úvahy. Dnes napríklad obce financujú 4 % podielu financií na sociálnych službách a 17 % vyššie územné celky. Do budúcnosti bude obrovský problém práve pre obce, kde nebudete mať mladých, ktorí sa vysťahujú, a ostanú tam len starí, hej. To znamená, služby bude potrebné dávať pre odkázaných občanov, ale podielové dane budete mať nízke. To znamená, je to neudržateľné. Preto hovorím, že ak prijímame novelu, musíme ju prijímať s akceptom udržateľnosti financovania a nastaviť to úplne s iným rozsahom.
Po tretie, peniaze na sociálne služby pôjdu naďalej nie za človekom, ale za inštitúciou. Tvrdím, že ak zavádzame príspevok na opatrovanie pri určitých typoch sociálnych služieb, hovorím o tom, že nie do všetkých sa ten príspevok za opatrovanie, príspevok na odkázanosť dostane. A to napríklad domáce opatrovateľské služby práve na základe tej argumentácie, ktorú som vám hovorila pred chvíľočkou, čo sa týka tých prestarnutých obcí, kde by práve príspevok v odkázanosti pri domácej opatrovateľskej službe bol ako keby trošku viac do mecha toho starostu.
Ďalej tam vôbec nie je služba včasnej intervencie. Tá tiež pracuje vlastne s odkázaným človekom. To znamená, s týmto dieťaťom do siedmich rokov. Čiže ak robíme príspevok na odkázanosť a zavádzame ho len v určitých typoch sociálnych služieb, pýtam sa, prečo nie práve v takej, ktoré sa poskytujú v domácom prostredí? Lebo služba včasnej intervencie sa robí v domácom prostredí, aby sa sanovala tá rodina, a taktiež domáca opatrovateľská služba, ktorá je priorita pre to, aby sa nám ľudia nedostávali do pobytových služieb.
Ak hovoríme, že teda peniaze idú nie za človekom, ale za inštitúciou, súvisí to vlastne aj s tou domácou opatrovateľskou službou v tom, že hovoríte, že urobíte ochranu teda príjmu. Ale čo to spôsobí v praxi? Už teraz sa ľudia vzdávajú ochrany príjmu len preto, lebo majú nízke dôchodky, napríklad na východnom Slovensku, aby mali nárok vôbec na opatrovateľskú službu. Lebo pokiaľ máte nízky dôchodok a musí vám ostať určitá suma, čiže tá ochrana, ktorú pán minister teraz ešte zvýši, tak jednoducho tí ľudia nemajú na úhradu tej opatrovateľskej služby. V praxi to bude znamenať to, že tak či tak sa budú vzdávať toho príjmu, len aby tú domácu opatrovateľskú službu dostali. To znamená, že je úplne bezpredmetné, keď vy poviete, že zvyšujete ochranu príjmu. Lebo ak to urobíte v takej výške, ako to chcete, chrániť ten príjem toho človeka, tak na východnom Slovensku by človek musel mať 480 eur dôchodok. A pokiaľ sa spolu posudzuje s niekým iným, mal by ho mať až 530 eur, hej. To znamená, že zavádzame veci, ktorá jedna negujú druhú. A už nehovorím, že úplne zabíjame domácu opatrovateľskú službu.
Po štvrté. Služby poskytujúce človeku v kríze. Chýba nám zákon, ktorý by vlastne koordinoval a zabezpečoval, aby sa rodina neocitla na ulici. Je potrebné zaviesť väčšiu zodpovednosť a koordináciu v službách krízovej intervencie. Dnes nikto nemá zodpovednosť za ľudí v kríze. Útulok, kde, patrí pod vyššie územné celky, zariadenie núdzového bývania pod vyššie územné celky, nocľahárne pod mestá, domovy na polceste pod VÚC-ku. Ak sa žena ocitne, že nemá bývanie s deťmi, tak teraz, ak nie je v tom meste vúckarské zariadenie, lebo oni majú kompetenciu aj financovať, aj zriaďovať tieto služby, tak nemá sa kam podieť. Takto funguje dneska ako pomoc v kríze. Mnoho žien nedostáva náhradné bývanie z miest a obcí, lebo nemajú dostatočné, dostatočné nájomné byty na to, aby to mohli uskutočniť, a tým pádom sa nám chudoba a kríza tej rodiny prehlbuje. Dnes je v kríze a teda je veľké riziko, že títo ľudia naozaj nám budú sa cyklovať v ich problémoch, lebo 100-tisíc ľudí poberá dávku v hmotnej núdzi. Je to na základe toho, že sa to vypočíta. To znamená, nie je to vec vymyslená. Je to vec, ktorá je realitou na Slovensku, a dávam si a aspoň si myslím, že ministerstvo si dáva pozor, aby sa nezneužívala táto dávka, a preto naozaj si myslím, že sú to naozaj chudobní ľudia, ktorí tieto peniaze dostávajú. A je veľké riziko, že tí ľudia sa nám dostávajú na ulicu z ktorej veľmi ťažko sa dostať, veľmi ťažko dostať.
Nie je zavedená obligatórne terénna sociálna služba. To znamená, depistáž tých rodín, ktoré majú problémy a ktoré sa potencionálne môžu ocitnúť na ulici. Napríklad muž stratí prácu, začne piť, stane sa alkoholik, sú zadlžení, stratia bývanie a už sa to cykluje, hej. Proste až keď už je tá rodina na ulici alebo je v nejakej chajde, vtedy tam idú média a vtedy to riešime.
Chýba tiež bývanie na 24 hodín. Ak vy chcete tú rodinu nejakým spôsobom podchytiť, mal by sa urobiť nový typ sociálnej služby, ktorý by teda tú rodinu naozaj nastavil na 24-hodinový dozor, kde by ich učili gazdovať a tak ďalej a tak ďalej, aby sa nám spätne nedostávali do siete, do tej krízy a do tej chudoby.
Ďalej podpora samostatného bývania. Je to odborná činnosť, ktorú je možné teda akreditovať, ale ktorá sa reálne vyššími územnými celkami neprepláca, a práve to môže byť nástroj pre rodiny v núdzi, ktoré nevedia fungovať s financiami. Dnes to funguje na základe osobitného prijímateľa, to znamená, príspevok, kde dostane človek hmotnú núdzu a obec určuje na to, na to, na to alebo na to použijeme prvé peniaze a ten zbytok ti dáme. Lebo nevedia gazdovať. Z toho ministerstvo prispieva na mzdu takého človeka 15 eur 77 centov, ostatné všetko hradí mesto alebo teda obec. Práve podpora samostatného bývania ako akreditovaná odborná činnosť a typ sociálnej služby by mohol byť ten, ktorý by ten osobitný, ten príspevok vlastne nahradil tým. Lebo mám obavu, že ak to chcete zrušiť, tak nám padnú ešte viac do siete tí ľudia, ktorí absolútne nevedia narábať s financiami.
Čo sa týka vlastne možno hlavného problému, ktorý vidím a ktorý vy nejako neriešite ďalej v novele, sú ekonomicky oprávnené náklady, kde dnes napríklad neverejný poskytovateľ, sa mu nezarátava do ekonomicky oprávnených nákladov daň z nehnuteľnosti, daň z motorového vozidla, jednorazové výdavky. Teraz Spišská katolícka charita, im praskol kotol a robia zbierku cez kostoly, aby vlastne zaplatili ten kotol a normálne si to do nákladov nemôžu dať. To je úplne nonsens! Ako tie, ktoré bežne používajú, tak tieto si môžu dať. Ale ak im rafne nejaký kotol, tak je to problém, hej.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, na ktorých sa vlastne uznieslo kolokvium a teda aj poskytovatelia sociálnych služieb, tak bolo, zvyšovanie finančných príspevkov na odkázanosť je potrebné viazať na zvyšovanie minimálnej mzdy. Ak si zobereme, že príspevok na odkázanosť sa nemenil od roku 1998 a minimálna mzda v roku 1998 bola ´98 eur a teraz je 435 a pán minister nahlásil ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy, musíme si v pravde povedať, že nie je inej cesty, ako viazať to teda na minimálnu mzdu. A ja vás naozaj vyzývam, aby ste bojovali za to a prešlo to, lebo tie peniaze, ktoré vy dostanete ako príspevok za odkázanosť, musíte použiť na mzdy. Čiže nemôžme to viazať, že koľko stoja potraviny v našej krajine, ale koľko zaplatím opatrovateľke alebo inému personálu. Čiže je to zvyšovanie finančných príspevkov na odkázanosť viazať na minimálnu mzdu.
Taktiež navrhujeme stopercentný príspevok v odkázanosti okrem pobytových služieb aj pre ambulantné služby, ktoré pracujú s deťmi do 18 rokov. Je to úplne iné a finančne náročnejšie, ako keď pracujete s inou cieľovou skupinou ako s dieťaťom a vy z toho dieťaťa do teda 18 rokov môžte vydupať čo najviac. A preto tie terapie sú drahé, opäť si ich nemôžte, tie školenia a tak ďalej, dávať do ekonomicky, nie je to ekonomicky oprávnený náklad. Čiže všetky PEX a všetko, čo robíte s autistami, jednoducho nemáte uhradené a neviete ani, z čoho to máte uhradiť. A potom tie deti naozaj len baby sitting, prídu do stacionára, odídu zo stacionára. Ak to naozaj nebudeme rozlišovať podľa veku, bude obrovský problém v nekvalite poskytovanej služby. Nie z toho, že štát to bude veľa stáť, ale kvalita ide úplne mimo.
Ďalej pre osoby s postihnutím na 80 percent a seniorom na 60 percent. To je v ambulantných službách. Ambulantné služby sú veľmi podstatné, ak chceme toho človeka nechať čo najdlhšie v domácom prostredí. Lebo pokiaľ má tú odkázanosť, nejaký piaty stupeň, tak rok, dva, tri, štyri tá rodina vydrží. Ale čím sa zhoršuje vlastne ten stav a prichádzajú tie demencie, tak jednoducho oni psychicky už nezvládajú ten stav a potrebujú na nejaké štyri hodiny, aby ho nedali na pobytovku, lebo nikto tam nespí pri tom človeku, potrebujú ho dať na ambulantnú službu. My ich likvidujeme, tie ambulantné služby.
Po tretie, je to zvýšiť príspevky pre krízové zariadenia a naviazať ich na minimálnu mzdu. To znamená, dnes napríklad domov na polceste, ktorý pracuje s odchovancami z detských domovov, v roku 2004 dostal príspevok 95-tisíc a teraz ho má 78-tisíc slovenských korún, hej. Hovorím na slovenské koruny, to znamená 2 600. To znamená, ešte sme išli dole, nie že hore, ale dole. A proste robíme robotu s tými ľuďmi, ktorí nikdy nezažili rodinu, a ešte tam dávame úplne iné podmienky, ktoré sú úplne nezmyselné, ale nemám na to čas.
Ďalej je to výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby a ide o službu včasnej intervencie, sa určí v prepočte na počet hodín poskytovanej včasnej intervencie minimálne troma odbornými zamestnancami, pričom minimálna výška hodinovej sadzby je 16,7 eur, aby bola jednota vo všetkých vyšších územných celkov, aby neboli rozpory. A tým, že pán minister tam dal, čo ja aj súhlasím s tým, že ak sa to má robiť kvalitne, tak nech tam je ten personál odborný, ale ten personál, ten tím, ktorý vchádza do tej rodiny, musí byť aj zaplatený. A preto je to odôvodnené od toho personálu, ktorý tam má ísť, aj tá cena.
Ďalej je to skrátenie lehôt na preposúdenie odkázanosti a vydania rozhodnutia, ktoré sú podľa súčasnej novely zbytočne dlhé. To znamená, my navrhujeme 30 na posudok a 10 na rozhodnutie. Ak majú posúdenú odkázanosť, tak nevidím problém, aby do desiatich dní urobili rozhodnutie. Ak máme na jedného zamestnanca 30 občanov, tak ten človek to musí vonku pocítiť. Nemôžme ustupovať do nekonečna len úradníkom.
Čo sa týka stanovenia finančného príspevku podľa reálnych nákladov na poskytovanie služby, tam naozaj treba upraviť ekonomicky oprávnené náklady a zreálniť tie náklady, ktoré teda naozaj, skutočne ten poskytovateľ má. Na tom treba popracovať.
Po siedme, je zrušenie princípu do vyčerpania finančných zdrojov ministerstva a zrušenie postupnosti poradia žiadateľov o príspevok, čo bolo absurdné z môjho pohľadu, absurdné. Na to, že zavádzame akože, že verejní a neverejní budú zrovnoprávnení, hneď im povieme, že do výšky rozpočtu a vlastne to, čo ideme zrovnoprávniť, na druhej strane povieme, že kto skôr prídete, vy dostanete skôr príspevok. Úplne, úplne zle. Úplne sa to tam nemalo nachádzať a ja absolútne nerozumiem filozofii, ako sa to tam dostalo. No a teda určite dávame aj pozmeňovák na posúdenie odkázanosti.
Ak mám sa vyjadriť vlastne k ambulantným sociálnym službám, tak tam by som rada sa opýtala aj vás, aj vás, čo sa týka tých ambulantných služieb, ktoré sú veľmi dôležité pre koordináciu, aby ten človek, aj keď dostane príspevok za opatrovanie na výšku minimálnej mzdy, ale keďže sa aj tak v tej rodine stratí, stratí ten vyšší príjem, lebo predpokladáme, že človek by chcel mať priemernú mzdu a nie minimálnu, tak aby vydržal ten človek v domácom prostredí, určite na pár hodín potrebuje niekde ísť, aby tá rodina to psychicky zvládla.
No a idem hovoriť o tých ambulantných službách. Je jasné, že systém ešte viac komplikuje práve poskytovanie ambulantných služieb. Ani dnes v tomto návrhu nie sú všetky otázniky zodpovedané. Napríklad budú si môcť zariadenia zazmluvniť tak ako tento rok nad rámec celkových hodín v stacionári klientov? Teraz to nie je ničím obmedzené. Koľko a ako ich zazmluvníme? Pýtam sa, budú zariadenia dávať do zoznamu klientov na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, teda všetkých, aj tých nad rámec hodín stacionára zazmluvnených? Budú sa môcť hodiny klientov vzájomne napĺňať medzi rôznymi stupňami odkázanosti? Hej, vypadne vám šestka, môžte ju nahradiť štvorkou a tak ďalej. Ak zariadenia nebudú môcť mať klientov zazmluvnených nad rámec hodín stacionára, ako budú v jeho prevádzke nahradzovať tých, ktorí ochorejú? Teraz to vedia ihneď ďalšími, ktorí sú zazmluvnení.
Ak sa spustí nová služba a zariadenie dostane financie na klientov v treťom stupni odkázanosti, ale potom počas roka bude mať klientov najmä v piatom a šiestom stupni odkázanosti a bude musieť napĺňať personálny rámec traja klienti na jedného zamestnanca, dostane na to ďalšie peniaze? Myslíme na to?
Ak budete pri týchto nezodpovedaných otázkach stále požadovať 80 hodín na klienta v každom stupni odkázanosti, aby to miesto bolo zaplnené, potom veľmi reálne hrozí pri klientoch, ktorí sú chorľaví, psychicky nestabilní a podobne, že keď nenabijú požadovaný počet hodín a klientov z iných stupňov im nebudú môcť nabiť tieto hodiny, že zariadenia, aj keď budú mať klientov, financie nebudú stačiť a tým pádom sa nebudú poskytovať ani služby. To je podľa mňa nonsens a potom nech sa radšej tieto služby jednoducho zlikvidujú a nerobia sa, nech nerobia zo zriaďovateľov otrokov systému.
Teraz to bolo oveľa jednoduchšie v tom, že sa spočítali hodiny všetkých klientov v stacionári a vydelili sa 80-timi a vyšiel príspevok na počet klientov. Môže sa stať podľa nového systému, že v zariadení nabijú hodiny v jednotlivých stupňoch tesne pod normu a zariadenie tak nedostane vôbec nič, lebo ostanú pri strope?
Toto sú všetky otázky v ambulantných službách, ktoré nie sú zodpovedané pre poskytovateľov, a ktorí čestne vykonávajú svoju službu. Ja som hovorila, ak sme urobili ťažké zásahy do ambulantných služieb, lebo sa zneužívajú, tak som hovorila, mali sme vyjsť s tým monitoringom, čo to prinieslo, komu, koľko bolo zatvorených, v akých problémoch sme mali jednoducho tie problémy, a nie en bloc, hlava-nehlava bijeme. A proste v konečnom dôsledku tej rodine, ktorá toho človeka má doma, ubližujeme. Ja som za to, pán minister, ja som za to, ja nemám rada nekvalitných poskytovateľov, ale jednoducho toto sú otázky, ktoré treba zodpovedať, lebo tá demografická hrozba je tu a jednoducho vy či po vás neviem ktorý minister jednoducho s tým bude bojovať. Preto som sa chcela stretnúť, chcela som rozprávať o tých veciach, aby sme veci posúvali ďalej.
Ďalej pri, pozmeňováky pani Bašistovej, ktoré dávala teda na výbore, ona hovorila o tom, ako sa bude finančný príspevok na odkázanosť viazať na odchodené hodiny, a nie teda na kapacitu. Ja sa pýtam, ako sa bude príspevok viazať, či na odchodené hodiny, alebo na počet osôb práve pri prevádzkovom príspevku, ktorý má dostať, lebo to jednoducho nie je známe a nevieme, že teda či to bude naozaj na fyzické osoby, reálne tam môžte mať napríklad 14, ale kapacita je 10, a teraz vy dostanete prevádzkový na 14 alebo dostanete prevádzkový ako na odkázanosť, toto by som rada vedieť teda.
A určite hovorím o tom, že limit rozpočtu nesmie byť súčasťou návrhu zákona, pretože my radšej musíme zracionalizovať, na čo máme, na čo nemáme a musíme zaviesť teda viaczdrojové financovanie a nové mechanizmy udržateľnosti týchto služieb. A práve preto si myslím, že len ste odstránili veci, ktoré tam vôbec nemali byť a nič vlastne také, aby sme sa zhodli, že to pomôže, či už tomu volebnému obdobiu alebo ďalšiemu, tam v pozmeňujúcich návrhoch nie je padnuté. To je len vlastne na vyrovnanie tej anomálie, ktorá teda nastala.
Ja som tu ďalej, ja naďalej určite budem aj cez poslanecké návrhy bojovať za tieto veci a ja verím, že raz ma prijmete. Pozmeňovacie návrhy by som rada teraz prečítala. Už nemám (rečníčka reaguje na poznámku spravodajcu), ale idem mimo času pozmeňováky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
To je úplne v poriadku, pani poslankyňa, môžte pokračovať bez časomiery.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších, sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I doterajšieho bodu 61 sa za, slová "odseku 11" nahrádzajú slovami "odseku 10".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 3 toho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vypustením odseku 8 v § 71 vládneho návrhu zákona.
Po druhé. V čl. I doterajšom bode 64 v § 71 ods. 6 sa slová "§ 78a odseku 2 až 8 a odseku 11 až 13" nahrádzajú slovami "§ 78a odsek 2 až 7".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodmi 11 a 16 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu s vypustením § 78a ods. 2 a § 78a ods. 11 až 13 vládneho návrhu zákona.
Po tretie. V čl. I... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, len vás chcem upozorniť, že odôvodnenia už nečítajte, lebo odôvodnenia majú byť vlastne v tej prvej časti. Tak nešťastne je sformulovaný rokovací poriadok, že vy teraz čítajte už iba pozmeňujúce návrhy.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Dobre, takže v čl. I doterajší bod 65 znie:
"65. V § 71 sa za ods. 6 vkladajú nové odseky 7 až 9, ktoré znejú:
"(7) Obci, ktorá zriadila alebo založila zariadenie uvedené v § 25 až 27 a § 29, alebo obci, ktorá poskytuje sociálnu službu v týchto zariadeniach, ministerstvo poskytuje finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie, ak obec ministerstvo o poskytnutie tohto finančného príspevku písomne požiada.
(8) Účelom poskytovania finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie je spolufinancovanie bežných výdavkov v rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov uvedených v § 72 ods. 5 na odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom pre jednotlivé zariadenia, pre ktoré je tento finančný príspevok určený.
(9) Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie sa poskytuje vo výške násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok podľa prílohy č. 4a, podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri."."
Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 10 a 11.
Po štvrté. V čl. I doterajšom bode 65 v § 71 ods. 10 sa za slovo "výške" vkladajú slová "násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok".
Po piate. V čl. I doterajší bod 66 znie: "66. V § 71 ods. 11 sa slová "odseku 7" nahrádzajú slovami "odseku 10".
Po šieste. V čl. I doterajšieho bodu 68 v § 72 odseku 2 písm. b) sa slová "podľa § 71 odseku 11" nahrádzajú slovami "§ 71 odseku 10".
Po siedme. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 105. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Po ôsme. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 106. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Po deviate. V čl. I sa za doterajší bod 105 vkladá nový bod 106, ktorý znie: "106. V § 77 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "(4) Odseky 1 až 3 sa neuplatňujú, ak ide o službu včasnej intervencie. Výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, ak ide o službu včasnej intervencie, sa určí v prepočte na počet hodín poskytovanej služby včasnej intervencie minimálne troma odbornými zamestnancami, pričom výška hodinovej sadzby je minimálne 16,70 eur."
Doterajšie odseky 4 až 11 sa označujú ako odseky 5 až 12. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Po desiate. V čl. I doterajšieho bode 107 v § 77 ods. 8 sa písm. a) až d) vypúšťajú. Doterajšie písm. e) a f) sa označujú ako písm. a) a b).
Po jedenáste. V čl. I doterajšieho bodu 108 v § 78a sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 13 sa označujú ako odseky 2 až 12.
Po dvanáste. V čl. I doterajšieho bodu 108 v § 78a ods. 5 sa slovo "ustanovenej" uhrádza slovami "násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok uvedeného".
Po trináste. V čl. I doterajšieho bodu 108 v § 78a odsek 6 sa slová "odseku 7" nahrádzajú slovami "odseku 6".
Po štrnáste. V čl. I doterajšieho bodu 108 v § 78 odseku 9 sa za slovo "výške" vkladajú slová "násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok".
Po pätnáste. V čl. I doterajšieho bodu 108 v § 78a odseku 10 sa slová "odseku 9" nahrádzajú slovami "odseku 8".
Po šestnáste. V čl. I doterajšieho bodu 108 v § 78a sa vypúšťajú odseky 11 až 13.
Po sedemnáste. V čl. I doterajšieho bodu 109 v § 78a sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.
Po osemnáste. V čl. I doterajšieho bodu 109 v § 78a odsek 5 sa za slovo "výške" vkladajú slová "násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok".
Po devätnáste. V čl. I doterajšieho bodu 109 v § 78a ods. 6 druhej vete sa za slovo "výške" vkladajú slová "násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok".
Po dvadsiate. V čl. I doterajšom bode 112 v § 78c ods. 3 sa vypúšťa druhá veta a v doterajšej štvrtej vete sa slovo "tretej" nahrádza slovom "druhej".
Po dvadsiate prvé. V čl. I doterajšieho bodu 112 § 78d znie:
"§ 78d
Ak sú splnené podmienky pre poskytovanie finančného príspevku podľa § 71 odseku 6 a 7, § 78a a 78aa, ministerstvo poskytne žiadateľovi finančný príspevok na príslušný rozpočtový rok."
Po dvadsiate druhé. V čl. I doterajšieho bodu 120 sa slová "§ 78a ods. 9 písm. a) a § 78a ods. 6" nahrádzajú slovami "§ 78a ods. 8 písm. a) a § 78aa ods. 5."
Po dvadsiate tretie. V čl. I doterajšom bode 131 sa slová "§ 78a ods. 9 písm. b)" nahrádzajú slovami "§ 78a ods. 8 písm. b)".
Po dvadsiate štvrté. V čl. I doterajšieho bodu 170 v § 92 ods. 9 sa v novej druhej vete slová "30 dní" nahrádzajú slovami "30 dní" a slová "30 dní" sa nahrádzajú slovami "10 dní".
Po dvadsiate piate. V čl. I doterajšom bode 195 v § 100 ods. 1 sa slová "ods. 9 a § 78a ods. 6" nahrádzajú slovami "ods. 8 a § 78a ods. 5".
Po dvadsiate šieste. V čl. I doterajšom bode 198 v § 110ag ods. 3 sa slová "§ 78a ods. 6 až 8" nahrádzajú slovami "§ 78a ods. 5 až 7".
Po dvadsiate siedme. V čl. I v doterajšom bode 198 v § 110ag ods. 5 sa za slová "§ 78a ods. 6 až 8" nahrádzajú slovami "§ 78a ods. 5 a 7".
Po dvadsiate ôsme. V čl. I v doterajšom bode 198 v § 110ag sa vypúšťa ods. 7. Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 9.
Po dvadsiate deviate. V čl. I v doterajšom bode 198 v § 110ag sa vypúšťajú odseky 9 až 10.
Po tridsiate. V čl. I doterajší bod 203 znie: "203. Príloha č. 4a vrátane nadpisu znie: "Príloha č. 4a k zákonu 448/2008 Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby, zariadenie krízovej intervencie podľa § 71 ods. 7, § 78aa", kde je tabuľka, ktorá hovorí o druhu sociálnej služby, násobku mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení, mesiac, mesto. Druh sociálnej služby: nocľaháreň – násobok 0,35, útulok – násobok 0,55, domov na polceste – násobok 0,55, zariadenie núdzového bývania – násobok 0,55. Suma finančného príspevku pre príslušné zariadenie krízovej intervencie v eurách sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor podľa matematických pravidiel do 0,05 eura nadol a do 0,05 eura vrátane nahor."."
31. V čl. I v doterajšom bode 204 príloha č. 6 vrátane nadpisu znie: "Príloha č. 6 zákon 448/2008 Z. z. Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, kde tabuľka hovorí o stupni odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pri poskytovaní pobytovej služby, mesiac, miesto, a násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej služby, mesiac, miesto obsadené prijímateľom v rozsahu 8 hodín. Stupeň odkázanosti 2 – násobok mesačnej minimálnej mzdy 0,2, násobok minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku 0,1.
Stupeň odkázanosti 3 – násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku 0,45 násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pre poskytovanie ambulantnej služby 0,225. Štvrtý stupeň odkázanosti – násobok mesačne minimálnej mzdy 0,6, násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pre poskytovanie ambulantnej 0,3. Päť stupeň – 0,85 násobok mesačnej minimálnej mzdy a násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej služby 0,425. Šiesty stupeň – 1,05 a násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej služby 0,525 určený ako 100 % zo sumy pre pobytovú sociálnu službu pre príslušný stupeň odkázanosti, ak ide o dieťa vo veku od 3 do 18 rokov veku, ako 80 % zo sumy pre pobytovú sociálnu službu pre príslušný stupeň odkázanosti, ak ide o plnoletú osobu do dovŕšenia dôchodkového veku, ako 60 % sumy pre pobytovú sociálnu službu pre príslušný stupeň odkázanosti, ak ide o fyzickú osobu, ktorá dovŕšila dôchodkový vek."
Druhý pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej, Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších, sa mení takto:
Po prvé. V čl. I sa za doterajší bod 170 vkladá nový bod 171, ktorý znie: "171. V § 92 ods. 9 v predposlednej vete sa slová "môže obec alebo vyšší územný celok použiť" nahrádzajú slovami "obec alebo vyšší územný celok použije". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Po druhé. V čl. I sa za doterajší bod 170 vkladá nový bod 171, ktorý znie: "171. V § 92 ods. 9 v poslednej vete sa za slová "môže obec alebo vyšší územný celok použiť" nahrádzajú slovami "obec alebo vyšší územný celok použije" a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ho žiadateľ podľa ods. 1 pripojil k písomnej žiadosti; v ostatných prípadoch ho môže použiť."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Žiadam teda zo spoločnej správy vyňať bod 6 na osobitné hlasovanie. Taktiež žiadam, aby sa o bodoch 12, 31, 14, 16 hlasovalo samostatne. Taktiež žiadam, aby sa o bode 31 hlasovalo samostatne. Tiež žiadam, aby sa o bode 3 hlasovalo samostatne, aby sa o bode 4 hlasovalo samostatne, aby sa o bode 30, 18 a 19 hlasovalo samostatne, aby sa o bode 9 hlasovalo samostatne, aby sa o bode 24 hlasovalo samostatne, aby sa o bode 10, 7 a 8 hlasovalo samostatne, aby sa o bodoch 21, 1, 2, 3, 5, 6, 11, 13, 15, 17, 20, 22, 23, 25, 26, 27 a 28 hlasovalo samostatne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.10.2017 17:19 - 17:20 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať kolegyni Verešovej, že povedala to v rozsahu, v akom to povedala, že teda nejde len o náš dojem z toho, že je to škaredé alebo že sa nám to nepáči, ale opierame sa skutočne o teda názory odborníkov, ktorí možno aj denne, čo sa týka lekárov, pracujú práve v tejto problematike, a myslím si, že tento zákon je skutočne potrebný na Slovensku. 
Ak chceme vedieť, ako vyzerá telo bežne, dnes je toľko pomôcok rôznych, 3D, 4D tlačiarne a neviem čo, že myslím si, že znižovať ľudskú dôstojnosť človeka je absolútne neadekvátne tomu, že to má byť nejaká pomôcka. Vždy, vždy môžme hocičo nahradiť, ale ľudský život a jedinečnosť každej bytosti, ľudskej bytosti nevieme. Preto existuje množstvo iných názorných pomôcok, ktoré vieme využiť práve v prospech výučby alebo iného účelu, ale nerobme to na ľudskej dôstojnosti človeka.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2017 16:57 - 16:57 hod.

Soňa Gaborčáková
Tak som sa nahnevala, že som vás zabudla poprosiť o podporu návrhu zákona (povedané so smiechom), lebo žijem s tými ľuďmi, vidím to utrpenie, a keďže som tu, tak sa rozčúlim z toho, že, že jednoducho základné veci si neuvedomujeme, lebo sedíme a jeme možno iné veci, ako tí ľudia, ktorí sú vonku. Prosím o podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2017 16:48 - 16:55 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem. Tento návrh zákona, takou laickou rečou, ak si spomínate, mediálne bolo prezentované, že opatrovatelia detí, a ktoré navštevujú školu, počas letných prázdnin nedostávajú príspevok za opatrovanie iba preto, že školský rok trvá aj počas prázdnin. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na základe toho vylučuje preposudzovanie týchto ľudí cez metodické pokyny, lebo sa odvoláva na školský zákon, kedy vlastne školský rok trvá aj počas prázdnin, a keďže deti dávajú každý, každý kalendárny rok potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že navštevujú školské zariadenie, tak oni dajú, že teda prevyšujú tých, tých 20 hodín týždenne, a tým pádom im krátia príspevok nielen počas školského roka, ale aj počas letných prázdnin, keď to dieťa je 24 hodín so svojím rodičom. To je jedna kategória ľudí, ktorá je ukrivdená práve tým, že príspevok za opatrovanie sa kráti, lebo sme si našli inú legislatívu, na ktorú sa odvolávame.
Druhá kategória je, že ak sa vám dieťa dostane do, do nemocnice, a teda ak máte dieťa s onkologickou diagnózou, tak, samozrejme, tá hospitalizácia nie je na 7 dní alebo na 14 dní, ale trvá dlhší čas, a keďže ste vy opatrovateľom tohto dieťaťa, a ak je to vaše dieťa hospitalizované viac ako 30 dní, tak jednoducho vám príspevok za opatrovanie nepriznajú, čo je tiež absurdné, pretože ak ste opatrovateľom, tak jednoducho sa musíte o toho človiečika alebo o toho opatrovaného starať celý čas, a nielen v ohľade, keď je v domácom prostredí, kde je závislý na vašich sebaobslužných úkonoch, ale aj so stykom so spoločnosťou. To znamená, ak sa vám dostane do nemocničného prostredia, a vieme, ako funguje teda opatrovanie v zdravotníckych zariadeniach, tak jednoducho je potrebné, aby ten rodič bol prítomný aj z hľadiska tej takej psychologickej podpory toho chorého dieťaťa práve v nemocnici, a pri tejto situácii opäť ministerstvo kráti príspevok tomu opatrovateľovi, ktorý sa o takého človeka stará. Je to aj v prípade, ak sa staráte o staršieho človeka, a teda oni strácajú absolútne príjem do..., do rodinného rozpočtu práve na základe toho, že vám s veľkou pravdepodobnosťou predsa zdravotne ťažko postihnutý človek ochorie a ho hospitalizujú.
Ak sa vyhovára ministerstvo na to, že ide len o kompenzačný príspevok, nejde o dávku, tak ho z tohto miesta vyzývam, aby urobil práve z kompenzačného príspevku na opatrovanie štátnu dávku v odkázanosti, a vtedy tieto problémy a množstvo iných problémov, aj čo sa týka zaradenia do sociálnej služby, bude mať poriešených.
Áno, je samozrejmé zaviesť reformu v tejto oblasti, to znamená, že je potrebné urobiť rôzne kroky, ale ak chceme byť spravodliví a nechceme len vyrábať legislatívu pre legislatívu a chceme udržať systém tej solidárnej pomoci práve u tých starých ľudí, ktorí nám teda ostanú na lôžku, alebo u detí, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie, je potrebné v tomto štáte sa pozrieť na to, že príspevky musíme buď zadefinovať ako štátne dávky z pohľadu sociálnej pomoci, a nevyhovárať sa donekonečna na nejaké komplikované veci, ktoré bránia opatrovateľom v domácom prostredí žiť dôstojný život.
Neviem si dobre predstaviť, ako má opatrovateľ poriešiť situáciu, že sa vlastne celoročne, 24 hodín denne stará buď o starého človeka, alebo o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, a ak sa mu stane, že prekročí napríklad mu školská hodina, tak krátia mu príspevok, alebo ak mu starého človeka hospitalizujú na 31 dní, tak nemá z čoho žiť. Hej? Jednoducho, ak sa o neho starám celodenne, 24 hodín denne, a je to moja práca, je nemysliteľné, aby sme my legislatívne dupali po tých opatrovateľoch a krátili im príspevky.
Z opozície bolo viacero predkladaných návrhov zákona, v ktorých chceli vylepšiť, aj tuším kolegyňa, práve túto problematiku, a preto si myslím, že je potrebné ísť do reformy, kde by naozaj s odkázanosťou išla tá dávka za človekom, a nie za inštitúciou, a potom by sme neriešili veci vo vzťahu toho, že im krátime príspevok len preto, že sú hospitalizovaní alebo že postihnutým deťom navýšili hodiny v škole, a potom realita je taká, že rodič proste chodí na psychologické posudzovanie, kde psychológ povie, že nejakej hodiny sa nezúčastní len preto, len preto, aby vyžil z plného príspevku za opatrovanie. Toto je výsledok, čo sa deje na Slovensku.
A práve preto je tu tento návrh zákona, aby sme konečne tých domácich opatrovateľov tých, tie, tie, tých detí alebo tých starých ľudí dali na prvé miesto, lebo oni nám šetria v konečnom dôsledok, dôsledku vlastne peniaze na pobytové služby, a tak je naozaj hodená loptička hlavne na stranu vládnej koalície, aby teda podporila tento návrh zákona aj z toho dôvodu, že aj tak, aj tak ročne dopredu vedia predpokladať, koľko opatrovateľov poberajú príspevok za opatrovanie, a to krátenie im len tie peniaze šetrí. To znamená, že keď majú v tom rozpočte už na celý rok peniaze pripravené pre tých opatrovateľov, tak nie je normálne, že im krátia, lebo tým na nich šetria.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2017 16:41 - 16:46 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Milí kolegovia, kolegyne, predkladaný návrh zákona, ktorý má napraviť taký nenormálny systém na Slovensku vo vzťahu k ľuďom, ktorí opatrujú človeka, ktorý je dlhodobo chorý. Ide o zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ktorý stanovuje nižší percentil na výpočet výšky príspevku na opatrovanie pre opatrovateľov, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ktorú opatrujú alebo..., ktorú opatrujú a ktorá navštevuje školské zariadenie alebo ambulantnú formu sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Čiže ak navštevuje zariadenia ambulantného typu, alebo teda chodí do školy, tak krátia mu príspevok za opatrovanie. Ak opatrovateľ, spravidla rodič dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, uprednostní napríklad vzdelanie vo väčšom rozsahu, má nárok na nižší príspevok na opatrovanie.
Vzhľadom na to, že sa školský rok v zmysle § 50 školského zákona považuje nielen obdobie školského vyučovania, ale aj obdobie školských prázdnin, krátia príspevok na opatrovanie aj rodičom detí s ťažkým zdravotným postihnutím aj počas letných prázdnin, keď je dieťa opatrované 24 hodín denne, čo je absolútny nezmysel. Problém s krátením príspevku pociťujú hlavne opatrovatelia, ktorí aktívne sprostredkúvajú činnosti na podporu rozvoja fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
ňMáme za to, že zákon č. 447/2008 Z. z. neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľ, ale aj úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostávajúcich schopností, nielen sebaobsluhy sa zarátava do starostlivosti opatrovanie, opatrovania takéhoto človeka. Takto postavenými obmedzeniami krátenia príspevku na opatrovanie podporujeme uzatvorenie alebo nevstup do spoločnosti opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom, iba vtedy ostávajú v domácom prostredí. Trestáme vlastne tým tých opatrovateľov, ktorý sa starajú o aktívny život práve opatrovaných ľudí, aby neboli zatvorení len v nejakej izbe. A, naopak, vtedy im dáme ten príspevok v plnej výške, ale tí, ktorí už niekde sa snažia rozvíjať a aktivizovať toho človeka, aby nešiel stupňom odkázanosti vyššie, tak týchto trestáme práve krátením príspevku.
Z tohto dôvodu je hlavným cieľom návrhu zákona zjednotiť výšku peňažného príspevku na mesačne 125 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom, čiže toho opatrovateľa, bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma starostlivosti, alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.
Vzhľadom na účel peňažného príspevku na opatrovanie sa vypúšťa aj možnosť zníženia príspevku pomerne často za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní a v školskom zariadení typu školy v prírode, a za dni pobytu sociálnej rehabitácie alebo rekreačného pobytu.
Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh však vyvoláva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavami, zákona, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorý, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Na začiatok ďakujem za pozornosť a hlásim sa do rozpravy.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 12.10.2017 14:41 - 14:43 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Je mi ľúto, že teda ste to zobrali, že je to sugestívne odôvodnenie, pretože ja skutočne pracujem 20 rokov s tými rodičmi a s tými deťmi. A skutočne sa množí počet hlavne detí s detskou mozgovou obrnou, ktorí potrebujú operovať šľachy, a naozaj je s tým problém a zbierajú tie peniaze.
Ak by som to nevidela z praxe, tak jednoducho úplne by to bolo zbytočne kladená otázka. Ale z toho dôvodu, že aj keď sa pozriete na portál Ľudia ľudom, tak skutočne tí ľudia potrebujú na tie operácie zozbierať peniaze nie preto, že nechcú byť operovaní na Slovensku, ale skutočne tie jednotlivé pediatrické centrá im hovoria o tom, že nedokážu odoperovať taký typ choroby alebo takýto úkon. Preto som sa to pýtala, aký je ten rozsah.
A čo sa týka preplácania tej Všeobecnej zdravotnej, tak mám ďalšie podnety, kde rodičia hovoria, že im napríklad neuhradia ubytovania, hoci to patrí k tomu, že keď ide o malé dieťa, tak musíte byť s ním aj pri tej hospitalizácii. Ale keďže napríklad v Poľsku to funguje úplne ináč, tak tá Všeobecná zdravotná poisťovňa im to vôbec neuhradí a nejde o malé peniaze. Tí ľudia aj rehabitáciu potom potrebujú. Čiže toto je prax.
Skutočne to nie je o tom, že ja potrebujem naháňať pána ministra Druckera, lebo, ja neviem, klásť mu nejaké otázky, aby som ho urážala alebo čo, ale toto je realita každého dňa, každého pondelka, keď som v našom zariadení.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis