Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2017 o 10:58 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 7.2.2018 16:14 - 16:26 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak dnes už bolo dosť povedané, ale chcem sa predsa len vrátiť, aby sme si všetci uvedomili, o čo vlastne s tou mobilitou na Slovensku ide. V podstate mobilita na Slovensku súvisí s tým, že sme koncentrovali priemysel na západ krajiny. V súčasnosti vlastne potrebujeme dostať ľudí či už z východu, alebo zo stredu Slovenska na západ krajiny z dôvodu automobiliek. S tým súvisia aj vlastne nižšie mzdy na východnom Slovensku a juhu stredu Slovenka. Preto nikdy nedokážeme vyrovnať prirodzene mzdy na východe Slovenska tak ako na západe, pretože je tu veľmi silný priemysel a tobôž automobilový, ktorý dokáže vybičovať tie mzdy do iných výšok ako na východe alebo teda juhu stredného Slovenska. Preto chcem dať do pozornosti, aby sme si uvedomili, že minimálna mzda je len jeden z prostriedkov, ako riešiť odchod ľudí z východu Slovenska, pretože to nám nevyrovná mzdy, pretože celý priemysel máme na západe krajiny.
Čo sa týka mobility ako takej, tak v posledných dňoch bol zverejnený prieskum, ktorý hovorí o tom, že nezamestnaní sú čoraz menej ochotní presúvať sa za prácou. To musíme brať ako fakt, s ktorým budeme robiť my politici a na základe toho by sme mali vlastne ponúkať aj legislatívu alebo, aby korešpondovala s tým, čo sa nachádza vonku. Ochota cestovať za prácou sa koncom minulého roka znížila o päť percentuálnych bodov, to jest na 56,7 percenta. Ľudia odchádzajú za prácou, chcú maximálne dochádzať za tou prácou maximálne jednu hodinu denne, a teda chceli by do toho investovať len 50 eur mesačne. Musíme si to uvedomovať ako politici, že toto ľudia maximálne sú ochotní investovať do mobility. Musíme si zvážiť, aké prostriedky my im ponúkame a či je to vyrovnané s tým, čo ľudia žiadajú. V opačnom prípade naozaj nastane to, čo aj nastáva na východnom Slovensku, že radšej odchádzajú do Viedne.
Najvýraznejšie sú ochotní cestovať mladí ľudia do 24 rokov, pretože nie sú zakorenení v rámci regiónu. Všeobecne platí, že čím vyšší vek, tak tým sa ochota cestovať za prácou znižuje. Aj tam vidím problém, že aktívna sociálna politika je postavená pre ľudí zamestnať sa nad 50 rokov len na eurofondoch, to znamená, aj to by sme mali zohľadňovať ako neskôr, keď títo ľudia nechcú nám cestovať za prácou alebo teda nevládzu, alebo nie sú ochotní. Na druhej strane eurofondy budú končiť, to sú zase ďalšie veci, ktoré musíme zohľadňovať v legislatíve do budúcnosti. Ukazuje sa, že ochota odísť za prácou inde je nižšia v prípade žien než mužov a menej sa chcú presúvať teda starší ľudia ako mladší ľudia. Tu sa potvrdzuje to, že východné Slovensko sa nám vyľudňuje, a teda musím potvrdiť aj slová kolegov z východného Slovenska, ktorí naozaj hovoria pravdu, že v podstate ak sa chceme stretávať so svojimi spolužiakmi, tak už ani nemáme s kým.
Ženy sú navyknuté zostávať doma a byť nablízku rodine. Práca na týždňovky bola na Slovensku vždy skôr doménou mužov a na tom sa postupom času veľa nemení. To znamená, ani ženy nám nebudú výrazne odchádzať na západ krajiny, a teda tiež nebude pre nich atraktívny príspevok na mobilitu.
Ak ideme hovoriť konkrétne o prostriedku sťahovania sa za prácou, tak na to, aby človek mohol požiadať o príspevok, musí dokonca predložiť pracovnú zmluvu a zároveň sa kvôli práci presťahovať aspoň 70 kilometrov. Meníme to na 50, ale v podstate akože je ten istý problém, čo sa týka genézy toho, ako ľudia rozmýšľajú, že ani to nebude stačiť na to, aby sme týchto ľudí motivovali. Dokonca nielen presťahovať sa, ale aj zmeniť trvalý pobyt. Samozrejme, to však nie je všetko. Na dotáciu bude mať nárok len človek, ktorý bol predtým evidovaný na úrade práce a to najmenej tri mesiace. Príspevok tak nezíska človek, ktorý už prácu má a len si zmení trvalé bydlisko, to je podstatné. Ak vieme, že taká je skutočnosť a ľudia nám nechcú odísť za prácou, ale máme ľudí, ktorí sú napríklad ochotní zmeniť pracovné miesto a preobsadiť ho iným, do koncepcie mobility na Slovensku nám nezapadajú ľudia, ktorí už pracujú, len ľudia nezamestnaní. To je opäť, ak chceme vlastne robiť s koncepciou mobility, musíme hovoriť aj o tom, či do kategórie ľudí nebudú spadať aj ľudia, ktorí sú ochotní zmeniť prácu a dochádzať, ale už teraz majú nejakú prácu. Do budúcnosti je potrebné zaoberať sa aj touto problematikou.
Ja som podala žiadosť o teda informácie na ústredie práce a pýtala som sa, aký počet ľudí využívalo príspevok na podporu mobility za prácou. A teda odpovedali mi, že v rámci uvedeného príspevku bolo od jeho zavedenia, teda od roku 2006 podporených 1 598 osôb. To znamená, že to všetko, čo deklaroval výskum alebo prieskum teda, tak hovorí o tom, že naši ľudia sú skutočne málo motivovaní k mobilite, a teda malá časť ľudí je ochotná dochádzať za prácou a toto nie je ten nosný prostriedok, ktorý nám vyrieši problém voľných pracovných miest na Slovensku.
Taktiež som sa pýtala, či sleduje ústredie práce príspevok na podporu mobility a či mal zároveň vplyv na zmenu trvalého pobytu uchádzača o zamestnanie. Odpoveďou bolo, príspevok na podporu mobility za prácou sa poskytuje v prípade zmeny prechodného aj trvalého pohybu. Uvedenú skutočnosť ústredie práce nesleduje a nevyhodnocuje. Je v dispozícii žiadateľa zvoliť si zmenu prechodného alebo trvalého pobytu pred podaním žiadosti o poskytnutie príspevku. To je ďalšia vec, kedy nesledujeme vzájomnú logistiku vecí, či sa nám darí riešiť to, čo v našej krajine vyriešiť chceme. Ak by sme sledovali jednotlivé indikátory, ktoré súvisia jedna s druhým, tak by sme pochopili, že opäť siahame po nástrojoch, ktoré nemajú veľkú efektivitu.
Zmeny majú stáť približne 2,86 mil. eur v budúcom roku a financované budú z Operačného programu Ľudské zdroje. Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu má dosiahnuť 428 893 eur. Opätovne sa mi vidí, že ako keby sme chceli len vyčerpať peniaze z eurofondov, ale nesledujeme konkrétny účel toho, či to našej krajine naozaj pomôže, alebo pomôže v tom, čo chceme, aby pomohlo našej krajine.
A ešte chcem upozorniť na také tri dôležité veci, a to je, práve súvisí s cudzincami a s ich výkonom práce na území Slovenskej republiky. Opäť som na základe žiadosti o informácie sa dopytovala, koľko týchto ľudí vlastne skutočne pracuje, lebo narábame s rôznymi číslami. A teda k 31. decembru to bolo 49 478 osôb. To znamená, ide o takmer identický počet osôb, ktorých máme dlhodobo nezamestnaných nad štyri roky a sú v evidencii úradov práce, čiže ide takmer o identický počet. Taktiež chcem upozorniť na jednu skutočnosť, že prijímame v rámci sociálneho piliera a sociálnych práv na medzinárodnej úrovni rôzne smernice a dohovory, ktoré budú mať vplyv aj na to, ak prijmeme takéhoto človeka, tak môže sa prihlásiť do doplnkového dôchodkového poistenia, a teda môže poberať aj štátne sociálne dávky, ako to je teda s našimi občanmi v Rakúsku a kde teraz vlastne veľká diskusia je o tom, či teda nebudú pozastavené práve prídavky pre deti, ktorých rodičia pracujú v Rakúsku. Je to jedna vec, kde dnes z tých 49 478 päťstotridsaťštyri tých cudzincov už poberá konkrétne prídavok na dieťa. Do budúcnosti musíme rátať aj s tým, aj s doplnkovým dôchodkovým poistením, ktorý štát naozaj stojí dosť peňazí, aby teda udržal dôchodkový systém.
Po b, nájomné bývanie sa predražuje na západe krajiny z toho titulu a tiež slovenskí podnikatelia nedokážu preplatiť automobilky, a tak chýba pracovná sila našim slovenským podnikateľom a nemôžu si brať ďalšie zákazky, hoci by teda záujem o tieto zákazky bol. Z toho dôvodu, že som si aj zisťovala, že či teda vidíme súvislosti v tom, čo prijímame, chcem upozorniť na to, že skutočne musíme si vždy dopredu rozmyslieť, aké kroky, aké nástroje použijeme k tomu, aby sme vyriešili to, čo naozaj naša krajina potrebuje vyriešiť. A momentálne si myslím, že nič tým nepoškodíme, ale výrazne si nepomôžeme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2018 10:44 - 11:01 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, pán minister, kolegovia, kolegyne, dovolím si vystúpiť za hnutie OĽANO k zákonu predkladanému o sociálnej ekonomike. Prvé otázky médií k tomuto návrhu zákona vyvolávali taký, hocijaké rozporuplné otázky a či teda nebudú pokračovať sociálne podniky pani Tomanovej, kde sme museli vlastne na základe kontroly Bruselu vrátiť jedenásť, nie vrátiť, ale teda nám nebolo preplatené 11 miliónov.
Napriek tomu si myslím, že ide o štandardný nástroj, a teda aj keď sa v minulosti pochybilo a bolo to naozaj eldorádo, tak nechcem, aby sa tento nástroj zdegradoval na nejaké zlodejiny z minulých období, lebo je to štandardný nástroj aj v iných krajinách; o ktorý, o počtoch sa vlastne opieral aj pán minister; v rámci Európskej únie. Čiže nerobíme nič, čo je nejakým spôsobom nekalé a možno musíme prinavrátiť dôveru. A ja chcem veriť, že túto dôveru teda prinavrátime v rámci komplexného zákona o sociálnej ekonomike.
Výhodou toho, že teda sa to predkladá ako zákon o sociálnej ekonomike, je v tom, že sa zavádza daňové zvýhodnenie sociálnych podnikov cez nižšiu dépeháčku, to znamená 10 % na tovary a služby, čo je veľmi dobrý nástroj aj do budúcnosti, aby získavali teda zákazky práve tieto typy.
Ďalšou výhodou je možnosť vyhradených zákazok pre sociálne podniky, lebo ťažko konkurujú pri cieľovej skupine tej, ktorú zamestnávajú oproti bežným podnikom. Hoci aj to je namietané z určitého ekonomického spektra, ale ak to viažeme vlastne pracovnou zmluvou na určité roky, tak si myslím, že vlastne trošku istým spôsobom negujeme to, čo teda sa vyčíta práve tej pozitívnej diskriminácii.
Ďalšou výhodou je, že bude takým bonusom, ak nájdu človeku miesto na otvorenom trhu práce. Vždy je lepšie, keď ten človek pracuje na voľnom trhu práce ako v uzavretom priestore a nadobudne teda zručnosti a celkovo tú atmosféru zamestnávania v bežnom pracovnom kolektíve.
Určite je ďalšou výhodou, že udržíme alebo obnovíme pracovné návyky ľudí, ktorí ich stratili. Musím naozaj povedať, že aj teda za ministrovania alebo teda pontifikátu pána ministra 120-tisíc ľudí sme mali teda dlhodobo nezamestnaných, ktorí, kde je fakt, že stratili už pracovné návyky, a to si posúvame vlastne do ďalších rokov a o to viac je ten problém hlbší a je komplikovanejší.
Čo sa týka možno takých výhrad, tak určite je potrebné zachovať transparentnosť. Ja budem hovoriť o tom, čo by sme považovali za transparentné do budúcnosti, aby sa neopakovali problémy tzv. Tomanovej podnikov. Taktiež pán minister hovoril síce o udržaní po skončení dotácií, ale osobne si myslím, že ten nástroj, ktorý povedal, pomôže vlastne udržať len dotácie z tej časti, čo teraz ministerstvo bude dotovať práve tento model. Ale to, čo získavame alebo dávame z európskych peňazí, s tým bude problém.
Tiež musíme veľmi dávať pozor na oprávnenosť nákladov a čím viac informácií o tom bude zverejnené a dostupné aj počas roka v kratších intervaloch, tým vlastne ubezpečíme aj teda verejnosť, že sa pre tých dlhodobo nezamestnaných robia naozaj efektívne kroky a do budúcnosti ich nebude mať opätovne na úradoch práce.
Tento návrh zákona predpokladá zamestnať v tomto roku 600 ľudí, v budúcom roku 2-tisíc ľudí a v roku 2020 3-tisíc ľudí. Avšak musíme povedať aj druhú vec, že máme 87-tisíc Slovákov, ktorí sú v evidencii viac ako jeden rok a z toho polovica je tam viac ako štyri roky, čiže 43-tisíc ľudí. Ak sa pozrieme na váhu, koľko prinesie tento model a koľko ľudí potrebujeme v rámci systému vyriešiť, musíme si povedať čestne, že je to len kvapka v mori, hoci veľmi potrebná práve pre dnešnú dobu tým, že tí ľudia skutočne stratili tie pracovné návyky.
Za jeden rok, ja som porovnávala apríl 2016 až apríl 2017, bolo vyradených 45-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Otázkou je, že či si našli prácu. Ak si naozaj našli prácu, tak potom funguje náš trh práce veľmi dobre a aj bez teda sociálnych podnikov, ak máme taký drajv a dokážeme týchto ľudí zamestnať aj bez toho takto jednoducho, ako keby sme nemuseli ani mať. To znamená, že treba sa pozrieť, či teda majú prácu, vyanalyzovať si, akým spôsobom nám odišli z úradov práce, a naliať si čistého vína, koľko alebo percentuálne koľko z nich má pracovný pomer, a teda či je to na plný úväzok, či sú schopní na plný úväzok pracovať, aby sme vedeli sa zariadiť do budúcnosti, ako nastaviť sociálne podniky a ďalšie prostriedky, ktorými budeme riešiť dlhodobo nezamestnaných.
Za hnutie môžem, za hnutie OĽANO môžem povedať, že pripravujeme ucelenú koncepciu pre riešenie dlhodobej nezamestnanosti, tzv. zavedenie inkluzívneho trhu. Teda bude spočívať na takých troch pilieroch: dostať pracovné miesta do regiónov práve u nízkokvalifikovanej pracovnej sily, kde teda by sme nechali viac podielových daní a viazali práve na cieľovú skupinu dlhodobo nezamestnaných, aby si každá obec vlastne zvážila, čo v tej obci potrebuje robiť, a aby teda nebola závislá od toho, či niekoho pozná alebo nepozná, ale vlastné dane si použije na to, aby pracovala na jednej strane s dlhodobo nezamestnanými, na druhej strane aby teda urobila v tej obci alebo meste to, čo potrebuje, aby sme to neriešili len v budúcnosti cez európske fondy, lebo aj tie budú síce ešte prebiehať, ale oveľa v menšej miere.
Potom je to každopádne dať ľuďom kvalifikáciu, aby si našli prácu. Obávam sa, že aj v tom je potrebné urobiť poriadok, pretože kvalifikácie nastavené cez REPAS vyvolávajú rôzne otázniky, čo sa týka do kvality, ale aj do smerovania, čo potrebuje trh práce. Takže každopádne urobiť reformu v tejto oblasti ako druhý bod.
A v tretej vygenerovať pracovné miesta pre ľudí s nízkou kvalifikáciou a taktiež zaviesť a pripraviť balík opatrení pre tzv. pracovné miesta s nízkou pridanou hodnotou hlavne v regiónoch, ktoré patria medzi menej rozvinuté. Toto všetko tlačí a je veľmi prepojené aj teda s kumulovaním dlhodobej nezamestnanosti, a to bude potrebné riešiť cez nástroje, ktoré hnutie pripravuje.
Poskytne táto koncepcia základné pravidlá na zapojenie dlhodobo nezamestnaných do práce, určí povinnosti verejných inštitúcií vytvárať zákazky na tieto práce a s tým súvisiace vlastne bude, že je potrebné dobudovať cesty. Čiže bude to taký prepojený celok, akým spôsobom a kde chceme riešiť a tam ako nastaviť vlastne cestnú dopravu, čiže pôjde to medzirezortovo. A tiež pravidlá pre nájomné bývanie na niekoľko rokov, vychádzať z mentality Slovákov, ako sú nastavení. Určite bude súčasťou tejto koncepcie aj celoživotné vzdelávanie, ktoré sa v našej krajine teda stráca.
Aby som teda zhrnula možno, čo mi v zákone chýba, predstavila som, že aby sme sa nejako neštítili toho, že teraz to predkladá SMER a to musí byť niečo zlé. Tak chcem veriť a budem aj teda pripomienkovať veci, ktoré mi v zákone chýbajú, aby sa chyby minulosti nezopakovali. Treba povedať, že naozaj je to štandardný nástroj. A teda ja som povedala, ako by sme to v celej koncepcii, teda budeme riešiť v rámci hnutia, ale každopádne neodmietam v žiadnom prípade filozofiu tohto zákonu a naozaj je vidno a potvrdzujem to, že teda som človek z praxe a ja vidím, keď sa zákony robia aj za účasti odborníkov. Aj pri tomto zákone musím povedať, že teda cítiť, že nerobili to ľudia od stola, ale že čosi majú za sebou.
Čo mi v zákone chýba, tak je register sociálnych podnikov, nech má, nech je právne záväzný. Pomôže to ako starostom, tak aj nezamestnaným. Jednoducho, nech ten register musí byť a nech nie je len na dobrovoľnej báze. Tiež by som rozšírila ten register o extra informácie a tú webovú stránku, tá tiež veľmi v dnešnej dobe dokáže aj verejnosti povedať, že či teda ide o transparentný nejaký podnik alebo zase tam niečo nesedí. A určite by som tam dala štandardné nástroje ako výročné správy, ktoré sú povinné pre všetky subjekty, ktoré poberajú príspevok zo strany štátu. To znamená opäť, ak by bolo na webovej stránke, vieme si tie výročné správy pozrieť, vieme pozrieť genézu toho sociálneho podniku, aké má, aký má personálny rámec, aké výdavky na to máme. Čiže toto by som určite tam dala kvôli tomu jednému bodu, a to teda transparentnosti.
Ďalej nech sa robia pravidelné základné správy, to znamená, ak niekto poberá nejakú dotáciu, musí rátať s tým, že musí to byť transparentné, a preto štvrťročný výkaz na DPH a rozdelenie mzdových výkladov na kmeňových zamestnancov a tých cieľových, čiže v našom prípade dlhodobo nezamestnaných, nech je teda dostupný, nech sa to kontroluje nie o rok, o dva, o tri, keď sa prevalí niečo, ale nech je to priebežné a nech si vieme odkontrolovať veci, ktoré s tým súvisia.
Tretiu vec, nemal by podľa mňa byť podiel 30 % zamestnancov, ale 30 % mzdových nákladov na cieľovú skupinu, pretože môže ísť aj o takzvané polovičné úväzky, materské, keď nerobia tí ľudia a toto by sa vlastne nemalo rátať do tej dotácie. Vieme, že problém bol aj s chránenými dielňami práve v tejto problematike. Čiže určite by som predchádzala tomu v takomto prípade, jednak ak je ten sociálny podnik transparentný, nemá čo zakrývať, ak mu naozaj ide o vec a ide o dlhodobo nezamestnaných, nemá problém s tým, aby to naozaj išlo na 30 % mzdových nákladov na cieľovú skupinu. To znamená dlhodobo nezamestnaných, aby sme predišli problémom, ako boli pri chránených dielňach.
Také možno väčšie pripomienky, ale tieto viac-menej súvisia s tou celou koncepciou, ktorá teraz sa len sčasti dotkla inklúzie trhu, a to je, že obstarávateľ by mal mať právo povedať, koľko percent zákazky musí ísť na mzdy cieľovej skupiny. Mnohokrát keď pracujeme v neštátnych subjektoch, tak vieme, že jednoducho ľudia chcú dávať na konkrétnu vec. Aj ten obstarávateľ by teda mal mať možnosť povedať, koľko percent tej zákazky má ísť na mzdu, lebo vie, že vlastne bude zamestnaný ten človek, ktorý potrebuje pomocnú ruku. Taktiež nech povie, či chce, aby ich zamestnal, aby ich zamestnal, alebo mu stačí subdodávka sociálneho podniku. To je tiež potom vždy namietané, že teda či naozaj to nerobia zdraví ľudia a nerobia to v konečnom dôsledku tí dlhodobo nezamestnaní, aby tie zručnosti vlastne boli tam obnovené alebo udržateľné na určitej úrovni. Čiže ja si myslím, že aj to je vec do budúcnosti, ktorú bude potrebné riešiť.
Nech sa porušenia verejného obstarávania ustanovia rovnaké pravidlá. To znamená, aj sankcie a subdodávky nech sa rátajú až teda po zaplatení, lebo aj chránené dielne majú s tým problém, že ony teda vyrobia, ale v podstate nemajú zaplatené za tú vyrobenú činnosť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať. (Reakcia rečníčky.) No nech sa páči, tak potom môžte dokončiť, samozrejme.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Ešte aby tam bola niť tých pripomienok, ktoré hovorím akože do celej koncepcie neskôr, ako sa má krajina pripraviť na to. To by malo vlastne zjednodušiť aj verejné obstarávanie pre obyčajného starostu z malej dediny, a teda bolo by to pre neho len jedno číslo.
Takže ja možno ešte by som len potom len rozvíjala veci, takže v podstate sme v prvom čítaní, je priestor v druhom čítaní. Uvidím, ako sa jednotlivé veci budú zapracovávať vzhľadom na to, že teda riešime zatiaľ čiastkový, čiastkovú vec a cez jeden prostriedok. Ale verím, že teda všetkým nám ide o to, aby sa nekumulovala dlhodobo nezamestnanosť, aby peniaze nášho štátu smerovali adresne a k ľuďom, ktorí to potrebujú.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 16:46 - 16:46 hod.

Soňa Gaborčáková
Ďakujem za slovo.
Tak téma, ktorej sa venuješ, sa stala v rozprave tvojou poslednou. Chcem ti poďakovať za tvoju prácu v parlamente a verím, že svoje skúsenosti zužitkuješ aj v praxi pre ľudí, ktorí to určite budú potrebovať. Ďakujem ti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 9:56 - 9:58 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak zákon o sociálnych službách celkovo neupravuje podmienky pre prácu s deťmi, a to už nielen v starostlivosti o deti do troch rokov, ale naprieč všetkými cieľovými skupinami detí, ako závislé deti, deti s poruchami správania, štátne deti v detských domovoch, ale aj starostlivosť o deti do troch rokov, ktorá je tiež podľa mňa skôr doménou školského systému.
Musím povedať, že za tie celé roky, čo sa výchova dostala do odborných činností v rámci zákona o sociálnych službách, práve táto odborná činnosť sa nedeje tak ako v školskom systéme, napríklad neexistujú výchovné plány, existujú len individuálne plány, ktoré sú zamerané na sociálnu rehabilitáciu. My nevieme dokázateľne preukázať, že s týmito deťmi robíme aj výchovne. To znamená, že chýba nám mechanizmus a metodika práce s deťmi, ak sa nachádzajú v zariadení sociálnych služieb, čo je veľký problém, pretože rôzne, rôzne sociálne patológie sa nám potom kopia tým, že to nevieme odkontrolovať. Takže osobne si myslím, že aj tento váš návrh zákona by potreboval sa dostať do takého reformného konceptu, kde by sme si zadefinovali, ako máme robiť v rámci sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany práve s deťmi, a tak by sme vlastne ten koncept mohli dostať do Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13.12.2017 9:03 - 9:05 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobré ránko, ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru pre sociálne veci určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 745. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby sa návrh zákona prerokoval: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.12.2017 15:58 - 15:59 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja chcem tiež vyzvať koalíciu, aby zvážila tento návrh zákona, lebo skutočne začíname mať problém v našej krajine práve s ľuďmi, ktorí naozaj nemajú tú finančnú gramotnosť. Aj tak, aj tak to bremeno potom padá na štát ako taký a tí exekútori majú potom z toho raj, takže skutočne buďme, buďme takí, aby sme predchádzali nejakým zbytočným komplikáciám, ktoré vytvoria ďalšie, ďalšie problémy pre ľudí, ktorí si nedokážu pomôcť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.12.2017 15:42 - 15:43 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru pre sociálne veci určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 768. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 12.12.2017 10:32 - 10:33 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola Výborom Národnej rady pre sociálne veci určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 716. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.12.2017 13:17 - 13:29 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcela by som tiež povedať niečo k tým príplatkom. Začala by som asi takto: Teším sa, že moja známa pracujúca v obchode dostane zaplatené za prácu v nedeľu. Má dve deti, manžela v zahraničí a o jej deti sa stará jej mama, keď ona pracuje v obchoďáku. Táto žena bola pre mňa aj impulzom, aby som ako zákonodarkyňa urobila všetko pre to, aby sa ľuďom, ktorí pracujú v nedeľu, vo sviatok alebo v noci, podarilo zaplatiť za prácu, za ktorú si zaslúžia mať zaplatené viac.
Opatrovateľky sú ženy, ktoré mnohokrát musia polohovať aj v noci ľudí, ktorí sú starí, chorí a mnohokrát aj v bdelej kóme, a na rozdiel od sestričiek mnohokrát nemali zaplatené. Čiže teším sa, že aj vo verejnej správe tieto ženy dostanú zaplatené.
Dvakrát sme predkladali návrh zákona, ktorý by pracujúcim ľuďom zlepšil výplatu, lebo som hovorila, že teda naozaj sme poznali reálne ľudí a mrzelo nás, že to takto nie je. A čo sa stalo? Neprešiel, lebo ho poslanci SMER-u nepodporili. Dokonca dvaja z troch predkladateľov boli proti. Dnes vystupujem k návrhu zákona práve predkladateľov, ktorí predkladajú podobný návrh zákona. Zhrniem môj pohľad a postrehy a určite bolo okolo toho veľa diskusie, čiže dám aj nejaké fakty, prečo naozaj je načase, aby naši ľudia dostali za svoju prácu zaplatené.
Mojím postrehom a mojím názorom je to, že ľudia v sobotu budú mať zaplatené rovnako ako v nedeľu podľa vášho návrhu zákona. No pre mňa je sobota iný deň ako nedeľa. V nedeľu, keď sa pozriete do ulíc, tak sú ako vymreté. Sobota je relatívne rušný deň, ale nedeľa je deň, kedy sa nič nehýbe. Preto si myslím, že treba rozlišovať medzi sobotou a nedeľou. A minimálne v tom, či sa to bude viazať na minimálnu alebo na priemernú mzdu. Treba ako to zvážiť.
Po druhé. Po nočnej práci opatrovateľka bezvládnych ľudí určite pôjde spať, lebo je dlhodobo vyčerpaná. A ja poviem, ako sa to týka vlastne biorytmu u ženy.
Po tretie. Ľudia pracujúci v nedeľu dostanú v podstate menej ako za prácu vo sviatok. Ja by som opäť upozornila na to, že vždy je lepšie ísť do zamestnania počas sviatku ako v nedeľu, keď je taký pokoj v tej našej krajine. Podľa mňa najväčší problém majú zamestnávatelia, ak majú zaplatiť 100-percentný príplatok pre zamestnancov, ktorí majú nízku produktivitu práce, ako zaplatiť pre produktívneho zamestnanca 50 % z jeho priemernej mzdy. Už v októbri 2015, teda pred dvoma rokmi analyzovala Poštová banka takú štúdiu, kde zistila, že Slováci pracujú na nočné zmeny najviac v Únii. Na Slovensku chodí pravidelne na nočnú zmenu približne každý šiesty zamestnaný Slovák. To je jednoznačne najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík Európskej únie. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky, ktorá vtedy sa viac zamerala, teraz sú aj novšie štúdie, ale to bolo také komplexnejšie. V priemere za celú Úniu totiž pracuje v noci len 6 % zamestnancov, zatiaľ čo na Slovensku je to 16 percent. Práca v noci sa týka nielen lekárov, záchranárov, policajtov či hasičov, ale aj zamestnancov v priemysle, pretože mnohé výrobné linky sa nezastavujú ani v noci. To môže byť práve takým dôvodom, prečo je na Slovensku taký vysoký podiel ľudí chodiacich do nočnej smeny. V podstate sme si istým spôsobom tú nočnú prácu tým, že náš priemysel sa sústredil na automobilový priemysel, aj vyrobili tých nočných ľudí.
Slovensko sa súčasne spolu s Írskom a Holandskom radí medzi trojicu krajín s najvyšším podielom ľudí, ktorí pravidelne pracujú aj počas nedele. Nedeľný obed s rodinou si z pracovných dôvodov musela pravidelne odpúšťať takmer pätina našich zamestnancov, čiže 19,2 %, vyčíslila analytička. V nedeľu pritom do práce takmer vôbec nechodia Portugalci, ktorí majú len 4,5 % takýchto zamestnancov. Nízky podiel ľudí pracujúcich v nedeľu, čiže 7 až 8 % majú aj susedné Maďarsko a Poľsko.
Za európskym priemerom však zaostávame v prípade práce v sobotu. Na Slovensku totiž chodí v sobotu do práce pravidelne približne každý štvrtý Slovák, čiže 24,4 percenta. Priemer v Únii je 26,9. Čiže na tú sobotu v podstate ešte nedosahujeme ten priemer Európskej únie. Preto som vlastne hovorila, že je iný ten čas nedeľa a iný je tá sobota.
Trošku by som sa zastavila pri rizikách nočnej práce, keďže som hovorila o opatrovateľkách a mám taký reálny pohľad na túto prácu. Tak čo to spôsobuje? Je to narušený spánkový režim, problémy so spaním, nesústredenosť, podráždenosť, vznik depresie a iných psychických ochorení. Poruchu príjmu potravy, bolesti hlavy, vznik srdcovo-cievnych ochorení, problémy s vyprázdňovaním, narušená činnosť žalúdka a čriev. To všetko vlastne môže mať po istých rokoch vplyv práve na ľudí s trvalou invaliditou. Nám vlastne stúpa počet ľudí, ktorí sú zdravotne ťažko postihnutí.
Ak sa pozrieme na počet obyvateľov pracujúcich v noci ako podiel na celkovom počte zamestnancov na krajinu, tak musíme povedať, že napríklad v roku 2011 až 2016 takmer nemáme žiadne veľké rozdiely v tom, koľko v noci pracujú ženy a koľko muži a koľko je to spolu. V podstate môžme povedať, že v roku 2011 to bolo celkovo 16,40 %, z toho muži 19 a ženy 13,10 percenta, zatiaľ čo v roku 2016 to bolo celkovo opäť 16,40, čiže nám to neklesá, počet mužov 19,10, tam len o 0,10 % nám to stúplo a ženy rovnako pracujú v noci. Práca v noci mladým škodí, prispieva k vzniku roztrúsenej sklerózy. Mladým ľuďom, ktorí pracujú v nočných zmenách, hrozí v podstate vyššie riziko vzniku tzv. roztrúsenej sklerózy multiplex než ich starším kolegom. Tím odborníkov, ktorý realizoval výskum, porovnal výskyt roztrúsenej sklerózy medzi subjektami výskumu v nadväznosti na ich pracovné zmeny v časovom intervale keď robili od 9.00 do 7.00 hodiny ráno. Výsledok bol podľa vedcov šokujúcich. V oboch skupinách odborníci zistili, že tí, ktorí pracovali dlhšiu dobu cez noc ešte pred 20. narodeninami, vykazujú vyššie riziko vzniku roztrúsenej sklerózy v porovnaní s tými účastníkmi výskumu, ktoré nočné zmeny nikdy nemali.
To je opäť taká vec, na ktorú musíme myslieť, ak prognózujeme možno priemysel alebo to, čo bude v danej krajine ťažiskové pre ekonomiku, lebo hneď na to sa nám preváža počet ľudí, ktorých ako keby vyrábame, že sú s trvalou invaliditou.
V neposlednej rade sa tiež budem opierať aj o štúdiu, kde práca na zmeny škodí ženám a ohrozuje plodnosť i zdravie. Ukázalo sa, že ženy pracujúce na zmeny mali až o 80 % vyššie riziko problémov s plodnosťou a 33 % častejšie u nich sa objavovali problémy s pravidelnosťou cyklu. Ženy pracujúce v nočnej prevádzke nemali síce problémy s počatím či pravidelným cyklom, no riziko potratov bolo u nich až o 29 % vyššie. Je za tým spánok, ktorý je veľmi dôležitý pre správne fungovanie nášho organizmu. Takže keď ho žena nemá dostatok alebo spí zakaždým v inom čase, môže to viesť k rôznym ťažkostiam. Okrem toho ženy, ktoré nemajú pravidelný pracovný čas, teda ani pravidelný rytmus bdenia a spánku, si často osvoja nezdravé návyky. Napríklad pitie nadmerného kávy, energetických drinkov, nezdravé jedlá. Nevyspatí ľudia jedia nezdravšie, majú častejšie problémy s nadváhou, nedostatok energie na pravidelný pohyb a podobne. Toto všetko máva neblahý dopad na ženskú plodnosť. Podľa odborníkov, ktorí pracovali na tejto štúdii, je však potrebné aj ďalšie skúmanie a ak výsledky potvrdia, môže to byť potom smerodajné aj pre plánovanie rodičovstva.
Takže toto sú všetko veci, keď na jednej strane naozaj počúvame niekedy možno aj oprávnený tlak zamestnávateľov, hlavne z regiónov, kde nemajú na to po minimálnej mzde príspevky, príplatky, na druhej strane si musíme povedať, že dôležité pre našu krajinu je, aby ľudia boli zdraví, aby ženy neboli nútené pracovať v noci a následne nemali problém s počatím, aby naši mladí nemali roztrúsenú sklerózu multiplex a aby sme si nevyrábali zdravotne ťažko postihnutých ľudí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2017 10:58 - 10:59 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak naozaj vláda SMER-u je tu desať rokov a z toho štyri roky vládla úplne sama, takže preberá zodpovednosť vo významnej miere, to si musíme naozaj povedať na rovinu. Taktiež chcem potvrdiť, že východniari sa hnevajú na to, že riešenia, ktoré vychádzajú z parlamentu, sú zamerané na to, aby sa vysťahovali z východu a prišli na západ krajiny. Takže neviem, či toto je cesta, pretože ani západnému Slovensku, ale ani východnému Slovensku tieto riešenia nevyhovujú.
Ďakujem.
Skryt prepis