Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

8. 12. 2017 o 13:17 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12. 12. 2017 15:42 - 15:43 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru pre sociálne veci určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 768. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 12. 12. 2017 10:32 - 10:33 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola Výborom Národnej rady pre sociálne veci určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 716. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8. 12. 2017 13:17 - 13:29 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcela by som tiež povedať niečo k tým príplatkom. Začala by som asi takto: Teším sa, že moja známa pracujúca v obchode dostane zaplatené za prácu v nedeľu. Má dve deti, manžela v zahraničí a o jej deti sa stará jej mama, keď ona pracuje v obchoďáku. Táto žena bola pre mňa aj impulzom, aby som ako zákonodarkyňa urobila všetko pre to, aby sa ľuďom, ktorí pracujú v nedeľu, vo sviatok alebo v noci, podarilo zaplatiť za prácu, za ktorú si zaslúžia mať zaplatené viac.
Opatrovateľky sú ženy, ktoré mnohokrát musia polohovať aj v noci ľudí, ktorí sú starí, chorí a mnohokrát aj v bdelej kóme, a na rozdiel od sestričiek mnohokrát nemali zaplatené. Čiže teším sa, že aj vo verejnej správe tieto ženy dostanú zaplatené.
Dvakrát sme predkladali návrh zákona, ktorý by pracujúcim ľuďom zlepšil výplatu, lebo som hovorila, že teda naozaj sme poznali reálne ľudí a mrzelo nás, že to takto nie je. A čo sa stalo? Neprešiel, lebo ho poslanci SMER-u nepodporili. Dokonca dvaja z troch predkladateľov boli proti. Dnes vystupujem k návrhu zákona práve predkladateľov, ktorí predkladajú podobný návrh zákona. Zhrniem môj pohľad a postrehy a určite bolo okolo toho veľa diskusie, čiže dám aj nejaké fakty, prečo naozaj je načase, aby naši ľudia dostali za svoju prácu zaplatené.
Mojím postrehom a mojím názorom je to, že ľudia v sobotu budú mať zaplatené rovnako ako v nedeľu podľa vášho návrhu zákona. No pre mňa je sobota iný deň ako nedeľa. V nedeľu, keď sa pozriete do ulíc, tak sú ako vymreté. Sobota je relatívne rušný deň, ale nedeľa je deň, kedy sa nič nehýbe. Preto si myslím, že treba rozlišovať medzi sobotou a nedeľou. A minimálne v tom, či sa to bude viazať na minimálnu alebo na priemernú mzdu. Treba ako to zvážiť.
Po druhé. Po nočnej práci opatrovateľka bezvládnych ľudí určite pôjde spať, lebo je dlhodobo vyčerpaná. A ja poviem, ako sa to týka vlastne biorytmu u ženy.
Po tretie. Ľudia pracujúci v nedeľu dostanú v podstate menej ako za prácu vo sviatok. Ja by som opäť upozornila na to, že vždy je lepšie ísť do zamestnania počas sviatku ako v nedeľu, keď je taký pokoj v tej našej krajine. Podľa mňa najväčší problém majú zamestnávatelia, ak majú zaplatiť 100-percentný príplatok pre zamestnancov, ktorí majú nízku produktivitu práce, ako zaplatiť pre produktívneho zamestnanca 50 % z jeho priemernej mzdy. Už v októbri 2015, teda pred dvoma rokmi analyzovala Poštová banka takú štúdiu, kde zistila, že Slováci pracujú na nočné zmeny najviac v Únii. Na Slovensku chodí pravidelne na nočnú zmenu približne každý šiesty zamestnaný Slovák. To je jednoznačne najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík Európskej únie. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky, ktorá vtedy sa viac zamerala, teraz sú aj novšie štúdie, ale to bolo také komplexnejšie. V priemere za celú Úniu totiž pracuje v noci len 6 % zamestnancov, zatiaľ čo na Slovensku je to 16 percent. Práca v noci sa týka nielen lekárov, záchranárov, policajtov či hasičov, ale aj zamestnancov v priemysle, pretože mnohé výrobné linky sa nezastavujú ani v noci. To môže byť práve takým dôvodom, prečo je na Slovensku taký vysoký podiel ľudí chodiacich do nočnej smeny. V podstate sme si istým spôsobom tú nočnú prácu tým, že náš priemysel sa sústredil na automobilový priemysel, aj vyrobili tých nočných ľudí.
Slovensko sa súčasne spolu s Írskom a Holandskom radí medzi trojicu krajín s najvyšším podielom ľudí, ktorí pravidelne pracujú aj počas nedele. Nedeľný obed s rodinou si z pracovných dôvodov musela pravidelne odpúšťať takmer pätina našich zamestnancov, čiže 19,2 %, vyčíslila analytička. V nedeľu pritom do práce takmer vôbec nechodia Portugalci, ktorí majú len 4,5 % takýchto zamestnancov. Nízky podiel ľudí pracujúcich v nedeľu, čiže 7 až 8 % majú aj susedné Maďarsko a Poľsko.
Za európskym priemerom však zaostávame v prípade práce v sobotu. Na Slovensku totiž chodí v sobotu do práce pravidelne približne každý štvrtý Slovák, čiže 24,4 percenta. Priemer v Únii je 26,9. Čiže na tú sobotu v podstate ešte nedosahujeme ten priemer Európskej únie. Preto som vlastne hovorila, že je iný ten čas nedeľa a iný je tá sobota.
Trošku by som sa zastavila pri rizikách nočnej práce, keďže som hovorila o opatrovateľkách a mám taký reálny pohľad na túto prácu. Tak čo to spôsobuje? Je to narušený spánkový režim, problémy so spaním, nesústredenosť, podráždenosť, vznik depresie a iných psychických ochorení. Poruchu príjmu potravy, bolesti hlavy, vznik srdcovo-cievnych ochorení, problémy s vyprázdňovaním, narušená činnosť žalúdka a čriev. To všetko vlastne môže mať po istých rokoch vplyv práve na ľudí s trvalou invaliditou. Nám vlastne stúpa počet ľudí, ktorí sú zdravotne ťažko postihnutí.
Ak sa pozrieme na počet obyvateľov pracujúcich v noci ako podiel na celkovom počte zamestnancov na krajinu, tak musíme povedať, že napríklad v roku 2011 až 2016 takmer nemáme žiadne veľké rozdiely v tom, koľko v noci pracujú ženy a koľko muži a koľko je to spolu. V podstate môžme povedať, že v roku 2011 to bolo celkovo 16,40 %, z toho muži 19 a ženy 13,10 percenta, zatiaľ čo v roku 2016 to bolo celkovo opäť 16,40, čiže nám to neklesá, počet mužov 19,10, tam len o 0,10 % nám to stúplo a ženy rovnako pracujú v noci. Práca v noci mladým škodí, prispieva k vzniku roztrúsenej sklerózy. Mladým ľuďom, ktorí pracujú v nočných zmenách, hrozí v podstate vyššie riziko vzniku tzv. roztrúsenej sklerózy multiplex než ich starším kolegom. Tím odborníkov, ktorý realizoval výskum, porovnal výskyt roztrúsenej sklerózy medzi subjektami výskumu v nadväznosti na ich pracovné zmeny v časovom intervale keď robili od 9.00 do 7.00 hodiny ráno. Výsledok bol podľa vedcov šokujúcich. V oboch skupinách odborníci zistili, že tí, ktorí pracovali dlhšiu dobu cez noc ešte pred 20. narodeninami, vykazujú vyššie riziko vzniku roztrúsenej sklerózy v porovnaní s tými účastníkmi výskumu, ktoré nočné zmeny nikdy nemali.
To je opäť taká vec, na ktorú musíme myslieť, ak prognózujeme možno priemysel alebo to, čo bude v danej krajine ťažiskové pre ekonomiku, lebo hneď na to sa nám preváža počet ľudí, ktorých ako keby vyrábame, že sú s trvalou invaliditou.
V neposlednej rade sa tiež budem opierať aj o štúdiu, kde práca na zmeny škodí ženám a ohrozuje plodnosť i zdravie. Ukázalo sa, že ženy pracujúce na zmeny mali až o 80 % vyššie riziko problémov s plodnosťou a 33 % častejšie u nich sa objavovali problémy s pravidelnosťou cyklu. Ženy pracujúce v nočnej prevádzke nemali síce problémy s počatím či pravidelným cyklom, no riziko potratov bolo u nich až o 29 % vyššie. Je za tým spánok, ktorý je veľmi dôležitý pre správne fungovanie nášho organizmu. Takže keď ho žena nemá dostatok alebo spí zakaždým v inom čase, môže to viesť k rôznym ťažkostiam. Okrem toho ženy, ktoré nemajú pravidelný pracovný čas, teda ani pravidelný rytmus bdenia a spánku, si často osvoja nezdravé návyky. Napríklad pitie nadmerného kávy, energetických drinkov, nezdravé jedlá. Nevyspatí ľudia jedia nezdravšie, majú častejšie problémy s nadváhou, nedostatok energie na pravidelný pohyb a podobne. Toto všetko máva neblahý dopad na ženskú plodnosť. Podľa odborníkov, ktorí pracovali na tejto štúdii, je však potrebné aj ďalšie skúmanie a ak výsledky potvrdia, môže to byť potom smerodajné aj pre plánovanie rodičovstva.
Takže toto sú všetko veci, keď na jednej strane naozaj počúvame niekedy možno aj oprávnený tlak zamestnávateľov, hlavne z regiónov, kde nemajú na to po minimálnej mzde príspevky, príplatky, na druhej strane si musíme povedať, že dôležité pre našu krajinu je, aby ľudia boli zdraví, aby ženy neboli nútené pracovať v noci a následne nemali problém s počatím, aby naši mladí nemali roztrúsenú sklerózu multiplex a aby sme si nevyrábali zdravotne ťažko postihnutých ľudí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8. 12. 2017 10:58 - 10:59 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak naozaj vláda SMER-u je tu desať rokov a z toho štyri roky vládla úplne sama, takže preberá zodpovednosť vo významnej miere, to si musíme naozaj povedať na rovinu. Taktiež chcem potvrdiť, že východniari sa hnevajú na to, že riešenia, ktoré vychádzajú z parlamentu, sú zamerané na to, aby sa vysťahovali z východu a prišli na západ krajiny. Takže neviem, či toto je cesta, pretože ani západnému Slovensku, ale ani východnému Slovensku tieto riešenia nevyhovujú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 8. 12. 2017 10:44 - 10:44 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak chcem sa vyjadriť práve k predkladanému návrhu zákona, keďže jednak som z východného Slovenska, tak viem, čo ľudí trápi a aký vplyv to bude mať teda aj na náš región. Na druhej strane v krátkosti v štyroch bodoch zhrniem možno také príčiny alebo dôsledky toho, že prečo vôbec tento návrh zákona dnes musí byť tu, lebo je to už istým spôsobom aj nutnosť a tlak našej ekonomiky, aby tento nástroj prišiel. No musím povedať aj "b", že prichádza naozaj neskoro, pretože poviem na základe tých bodov, prečo si myslím, že je to neskoro.
Po prvé. Pracovná sila z tretích krajín je výsledkom toho, že naša krajina sa stala montážnou dielňou. Ak by sme náš priemysel rozložili do viacerých odvetví, tak by sa nám nestalo, že len do jedného potrebujeme pumpovať kvalifikovanú pracovnú silu.
Po druhé. Pracovná sila z tretích krajín súvisí aj s demografiou, lebo posledných desať rokov nám postupne odchádza do starobného dôchodku pomerne vysoký počet ľudí, ktorí boli zvyknutí manuálne pracovať aj vo fabrikách, a tým pádom sa uvoľňovali pracovné miesta. Na druhej strane musíme si povedať, že posledných desať rokov nám plno ľudí odišlo do zahraničia a nedokážeme ich dostať späť. Toto je výsledkom toho, že musíme rozmýšľať aj nad pracovnou silou z tretích krajín. Ale to je výsledkom, že sme neprognózovali, že toto nastane. Vieme podľa rodných listov, koľko ľudí nám bude odchádzať do dôchodku, vieme, v akých odvetviach pracovali, vieme, na čo máme zameraný priemysel, a z toho dôvodu hovorím, že je to chyba štátu, že na tieto indikátory nemyslel.
Po druhé. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Máme aj pána predkladateľa a určite vie, že len 2500 žiakov sa nám zapojilo do duálneho vzdelávania. Ja osobne hodnotím to, že v čase, keď prijímame pracovnú silu z tretích krajín, tak duálne vzdelávanie už malo byť naštartované práve na tých mladých ľudí, ktorých sme mohli motivovať s tým, že popri tom, ako študujú, už dostávajú nejaký finančný príspevok a nie z každých budú doktori, ekonómi. A týmto spôsobom sme mohli podchytiť tú našu mládež práve v tomto rezorte. Tam je problém s byrokraciou a viac-menej títo žiaci boli zapájaní práve do automobilového priemyslu a opäť nám chýbajú iní žiaci z iných odvetví. A to vidím ako problém.
Po tretie. Čo to spôsobí? Áno, my prijímame zákon, ale opäť, tak ako som hovorila pri prvom bode, že sme niečo zanedbali, musíme hovoriť už teraz o tom, čo to spôsobí ďalej. Takže po prvé, západ krajiny, bude sa znižovať ten tlak na mzdy, aby nejakým spôsobom si nemohol ten zamestnanec na západnom Slovensku povedať, že je tu nízka zamestnanosť, budem si vyberať, vytvorí sa ten tlak na tie mzdy a tým pádom ľudia na západnom Slovensku istým spôsobom budú, budú mať nižšie mzdy. Ale nesúvisí to iba s tou čistou mzdou. Súvisí to s tým, že tí ľudia z tretích krajín prídu, odídu, minú tie peniaze preč. Kdežto naši ľudia zo západného Slovenska tu žijú, platia dane, majú problém s cenou nehnuteľnosti a toto všetko vlastne spôsobí, že ľudia na západnom Slovensku, hoci je tu nízka nezamestnanosť, budú mať postupne predražované ako nehnuteľnosti, tak aj vlastne, aj keď relatívne vyššie mzdy oproti východnému Slovensku, ale bude sa zdražovať ich život na západe krajiny.
A som pri mojom východe. Tak každopádne už teraz sa nám vyľudňuje východ a na druhej strane musíme povedať, že tam ostávajú starí ľudia, o ktorých je potrebné sa postarať. Na druhej strane mnohokrát aj Bratislavčania hovoria, že už je to tri štvrtina ľudí z východu, ktorá migruje cez víkend tam, a že dane platia tam. To je ďalší moment, nad ktorým sa musíme reálne zamyslieť, čo to prinesie v ďalšie roky.
Po štvrté. Je to mobilita za prácou. Tak tí, čo majú dom alebo byt, hoci na východnom Slovensku, je obrovsky malý predpoklad, že sa vám vysťahujú na západ krajiny. Tí, čo majú deti a majú viac ako jedno, dve deti, opäť, lebo to sú komplikácie so školskou dochádzkou, atď., tí deti už žijú v nejakom zázemí, atď., majú svojich priateľov, je ťažko odtrhávať vlastne celé tie rodiny od žitia, kde majú korene. A druhá vec je, veľmi, veľmi často majú tie staré mamy alebo aj priateľky práve v regiónoch, kde žijú. To znamená, ak má tá žena problém, aby počas, keď dieťa ochorie, sa jej niekto o to dieťa postaral, tak má priateľku, starú mamu, atď., aj tieto veci budú zohľadňovať pri tom, či sa odsťahovať alebo neodsťahovať na západ krajiny.
A ďalšia vec, poviem z reálneho života, že naši chlapi, keď majú ísť do Bratislavy, tak rovno pôjdu do Viedne, kde budú mať dvojnásobok peňazí. To znamená, že očakávať nejaké veľké, veľké prínosy z tohto návrhu zákona, ja si myslím, že nebudú, aj keď nehovorím, nehovorím, že nebude tam istý predpoklad, že to niekto využije, ale hovorím, tí, kto nemá ani na cestovné a žije v dávke hmotnej núdzi a cyklí sa tam chudoba, ten nedokáže, nedokáže z tých peňazí vlastne poriadne ani gazdovať a keď príde vlastne aj do fabriky na západné Slovensko, tak je to rovnaký problém ako zacyklená chudoba a negramotnosť robiť s finančnými prostriedkami. To znamená, len presunieme ten problém na západ krajiny.
Každopádne možno by som prehodnotila ešte nástroje, ktoré predkladatelia dali, ale to počas vlastne roka môžme vidieť, že či to budeme meniť, formu, nastavať niekde viac, niekde menej. Každopádne musím povedať, že tie indikátory, ktoré som hovorila, mali sme na to myslieť. A už teraz upozorňujem, že čo to prinesie, ak by naozaj aspoň jedna tretina využila túto možnosť.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8. 12. 2017 9:05 - 9:14 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Dobré ráno. Máme pred sebou rozpočet Sociálnej poisťovne a patrí medzi najvyššie, čo sa týka výdavkov ministerstva práce, po ňom idú práve, po nej ide práve sociálna pomoc, a preto sa musíme naozaj vždy zodpovedne pozerať na rozpočty, ktoré máme pred sebou, aby sme mohli vyplácať dôchodkové dávky aj v ďalších rokoch. Vieme, že v rokoch 2050 a 2060, kedy ja, štyridsiatnička, alebo teda päťdesiatnici budeme mať vyplácané dôchodkové dávky, bude problém práve s tým, že budeme mať málo produktívneho obyvateľstva, ktoré, laicky povedané, vyrobí na naše dôchodky. Práve preto musíme byť obozretní, musíme dávať pozor na metodiku ako navrhovať rozpočty inštitúcií, ktoré majú vysoký rozsah rozpočtu.
Ak si zoberieme do úvahy, že v roku 2016 vniklo oveľa viac pracovných miest, ako vláda predpokladala a rovnako sa jej zamestnalo aj viac ľudí. Ešte v roku 2015 vláda predpokladala, že bude v roku 2016 pracujúcich 2 440 000 ľudí a dnes už vieme, že ich bolo 2 492 000, teda o 52-tisíc ľudí viac, ako sa predpokladalo. To sú všetky indikátory, ktoré ovplyvňujú to, aký rozpočet aj Sociálna poisťovňa predpokladá z odhadov. A práve tých 52-tisíc ľudí, ktorých teda nezaráta do rozpočtu, má v rozpočte viac finančných prostriedkov, ktoré môže v rámci svojej inštitúcie teda presúvať podľa toho, aké potreby daná inštitúcia má. Ale keďže, ako som hovorila, v rokoch 2050 – 2060 budeme mať problém s vyplácaním dôchodkov ako takých, musíme si počínať múdro a musíme dobre narábať s predpokladmi pri výpočte teda rozpočtu v Sociálnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa v rozpočte vychádza z takých viacerých veličín a to je, predpokladu péeniek, úspešnosti výberu a z priemerného vymeriavacieho základu úrazového poistenia. Čo sa týka predpokladu PN, vychádzalo sa z 3,5 %, ale ako hovoril môj kolega, sú vždy regionálne rozdiely v tom, kde a ako vlastne tie nemocenské dávky v jednotlivých regiónoch teda sa vyplácajú a iné sú na západnom Slovensku, kde majú vyššie mzdy a teda sa im ani neoplatí byť na péenkách, a iné je to na východnom Slovensku, kde práve je veľký predpoklad, že tie péenky nahrádzajú nejakým spôsobom príjem tých ľudí, čo každopádne nie je cesta, ale my sme tu na to, aby sme sa s týmito vecami vedeli vysporiadať. A preto možno by som poprosila pána riaditeľa, aby povedal o tom systéme, ako vlastne Sociálna poisťovňa predchádza tomu, aby sme zneužívali vyplácanie tých nemocenských dávok, lebo aj to jej jeden z predpokladov, kedy vlastne vypočítavame rozpočet na Sociálnej poisťovni.
Druhá je úspešnosť výberu. Veľmi záleží od kvality odhadu poistencov. Ja som už jeden indikátor hovorila, že vlastne počet zamestnancov bol predpokladaný iný a teda aj odvody do Sociálnej poisťovne nám prišli iné, a preto je najlepšie porovnávať počet poistencov so správou o sociálnej situácii obyvateľstva, koľko a akých bolo a s návrhom rozpočtu, a zistíme, že v počtoch poistencov nie sú zahrnutí poistenci, ktorí vykonávajú práce na dohodu, cca ide o 441-tisíc dohôd, sa v rozpočte Sociálnej poisťovne nenachádza. Napríklad v správe počet zamestnancov s pravidelným a nepravidelným príjmom zvýšený o dohodárov je 2 342 419, spolu so SZČO ide o počet 2 555 848 osôb. Ak spočítame úrazovo poistené osoby a SZČO, v návrhu rozpočtu dostaneme číslo 2 107 779 osôb, rozdiel je teda 448 069 osôb. Rozpočet teda kvantifikuje príjmy nižšie, ako by skutočne podľa počtu poistencov mal získať.
Je dôležité sa na to pozrieť a možno pozrieť aj celkovo na tú metodiku, lebo čo rok bude aj menej produktívneho obyvateľstva, aby sme zbytočne skutočne nekumulovali peniaze, a potom to ostávalo v rámci Sociálnej poisťovne. A vieme, vždy sa niečo nájde, čo treba poriešiť v rámci vlastne Sociálnej poisťovne, ale je potrebné sa nám práve v časoch, kedy sa nám mení krivka produktívneho a neproduktívneho obyvateľstva a bude to nastavené na ďalšie roky, zaoberať presnou metodikou ako tieto náležitosti nastaviť.
Tretia vec, ktorá vychádza vlastne, je pri priemernom vymeriavacom základe úrazového poistenia. Na toto poistenie sa vlastne nevzťahuje maximálny vymeriavací základ, ma vyrušila jedna vec, ak rozpočet roku 2014 vychádzal z rastu priemernej mzdy o 2 %, rozpočet odhadol rast priemerného vymeriavacieho základ na úrazové poistenie o 5,5 % a v roku 2016 sa počítalo s rastom priemernej mzdy o 2,1 % a rastom vymeriavacieho základu 0,4 percenta. Na druhej strane v roku 2018 sa predpokladá rast priemernej mzdy o 4 % a rastom vymeriavacieho základu o 7,1 percenta. Neviem, prísť na logiku tohto javu. Aká je teda väzba odhadu priemerného vymeriavacieho základu na úrazové poistenie a odhadu priemernej mzdy?
To sú tri základné veci, ktoré by som večer nestihla povedať za štyri minúty a ktoré majú naozaj vplyv na to, ako nastavovať nemalý rozpočet Sociálnej poisťovne, a teda hlavne priebežného dôchodkového systému, ktorý, vieme, že už dnes je dotovaný aj z iných. Pozrime sa na to, začneme robiť veci možno s novou metodikou, novým odhadom a stanovujme si, akým spôsobom vlastne budeme nastavovať v budúcnosti čo najväčšiu presnosť práve poistencov Sociálnej poisťovne.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7. 12. 2017 16:36 - 16:38 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja môžem len potvrdiť, že problémy, ktoré riešime, samozrejme, riešime v rámci legislatívy, ktorá je. Dnes chýba vlastne sociálno-zdravotný jednotný posudkový systém, ktorý by zadefinoval, kto je chronický pacient. Z toho vyplývajúce vlastne problémy s tým, že ak ide o chronického, chronicky chorého človeka, aby mal teda neodnímateľný parkovací preukaz. Ak by to bolo nastavené takýmto spôsobom, vôbec by sme nemuseli riešiť v systéme, ktorý existuje na Slovensku, práve tieto náležitosti.
Čo sa týka kvalifikačných predpokladov, ktoré spomínala pani Bašistová, tak musím povedať, že veľmi málo lekárov spĺňa kvalifikáciu ako atestácia v odbore posudkového lekárstva. To znamená, že je problém aj nielen so starnutím tých lekárov, ale aj s tou atestáciou. Mnohokrát to vykonávajú lekári s inou atestáciou ako v odbore posudkového lekárstva. Určite vnímam, že na Slovensku chýba efektívny systém testovania zbytkových schopností a tomu by sme sa do budúcnosti určite mali venovať a tak by sme predišli vlastne nejakým nekalým praktikám, keď si niekto vyberá preukazy a podobne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7. 12. 2017 16:29 - 16:30 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, chcem ti poďakovať za to, že otváraš tieto témy, ktoré trápia ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ale príčiny aj parkovacích preukazov sú také rôzne a kľúčové je vlastne posudkový systém, ktorý je zle nastavený vo vzťahu ku kompenzáciám ťažkého zdravotného postihnutia. Ak by bol nastavený ináč, tak aj tých problémov by sme mali vo vzťahu napr. ku konkrétnemu problému, ktorý si ty vravela, oveľa menej alebo len zriedka.
A druhá, druhá taká príčina tých parkovacích preukazov je, že posudzovanie odkázanosti na individuálnu prepravu nemá jasnú metodiku a z toho vlastne vychádza aj množstvo subjektívnych názorov práve na posudzovanie toho, či človek má alebo nemá nárok na parkovací preukaz a či opätovne keď predkladá posudzovanie alebo žiada o nejakú kompenzáciu, tak sa mu priznáva alebo nepriznáva. Čiže je to komplex, ktorý je potrebné riešiť systémovo. Ale som rada, že práve túto problematiku sa snažíš riešiť aspoň z pozície opozičnej poslankyne a bojuješ za tých, ktorí to potrebujú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7. 12. 2017 15:25 - 15:26 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem, kolegovia, ja som zabudla prečítať pozmeňovací návrh, ktorý dávam kolegovi, ktorý bude to, po svojej rozprave to prečíta. Ide o to, že vlastne chcem šetriť financie štátu, lebo ak to ten rok zmeškáme, tak na budúci rok budeme mať obrovské problémy, ale už aj tohto roku bude obrovský výtlak ľudí, lebo nám prichádza vždy viac a viac ľudí nad 80 rokov, ktorí potrebujú starostlivosť. Lebo do zariadení pobytových nejde človek 80-ročný, ktorý vie sám chodiť a vie sa ešte okolo seba postarať, ale ide tam človek, s ktorým si rodina už nedokáže poradiť. Takže naozaj toto šetrí financie štátu, skutočne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7. 12. 2017 15:12 - 15:22 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak taktiež by som sa chcela vyjadriť k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale keďže máme tu aj pána ministra financií, tak možno mu povedať pohľad na rozpočet, ktoré tvorilo ministerstvo práce a ktoré ministerstvo financií schvaľovalo. Počas sociálneho výboru som diskutovala aj so zamestnancami vášho ministerstva a poukázala som tam na nejaké aspekty, ktoré do budúcna by mohlo vysledovať vo vzťahu k ministerstvu práce práve vaše ministerstvo, čo sa týka efektivity.
Začala by som asi takto, že návrh rozpočtu nezohľadňuje zvýšenie dávok v hmotnej núdzi o 5 %, pričom k septembru 2017 sme na Slovensku mali viac ako 72-tisíc detí v hmotnej núdzi. Z toho nezaopatrených takmer 66-tisíc. Sú to chudobné deti, ktoré sú mnohokrát talentované, ale rodičia nemajú peniaze na rozvoj ich talentu. Mnohokrát sú to rodiny, ako hovoril aj kolega, kde sa otcovi niečo stane, ostane invalidný a matka buď zarába teda minimálnu mzdu, alebo stratí prácu. Ak ide o východné Slovensko, je tam väčšie riziko toho, že tú prácu si pomerne ťažko hľadá. Začína sa nám cykliť chudoba práve u maloletých detí a podľa posledných prieskumov majú naozaj tieto deti horšie vzdelávacie výsledky ako deti, ktorým nič nechýba.
Na budúci rok ministerstvo ďalej rozpočtuje vo svojich kapitolách aj finančné prostriedky vo výške 12 mil. len na stravu týchto detí. To znamená, že aj v tejto oblasti by bolo vhodné, aby sme začali riešiť vec systémovo, a ja súhlasím s ministerstvom financií, že dávky v hmotnej núdzi to nevyriešia. Je potrebné urobiť to prostredníctvom iných nástrojov, ktoré budú do seba zapadať. A ja teda mám aj návrh, ako by sa to dalo spraviť, ale pre krátkosť času, že mám len desať minúť, tak to nemôžem spomenúť. Ale súhlasím v tej otázke s vami, že jednoducho tým, že to, čo ušetríme, lebo my tam ušetríme vlastne 25 mil., keď opäť investujeme do niečoho, kde nám cykluje sa tá chudoba, tak to nemá význam. Čiže musíme hľadať iné možnosti a iné formy riešenia.
Ďalšia oblasť, ktorú považujem za rizikovú, sú tie sociálne služby, ktoré počúvate zo všetkých strán, ale súvisí to s tým, že naozaj starne nám populácia a máme silné ročníky práve ľudí nad 80 rokov a už v súčasnosti máme vlastne 7-tisíc miest čakateľov na pobytové služby. Tam som tiež odporúčala ministerstvu, aby sa pozrelo na to, akým spôsobom sa riešia ambulantné služby, ktoré sú do budúcnosti každopádne pre štát lacnejšie a efektívnejšie, lebo tento návrh zákona urobil možno ani nie v tých sumách, ktoré sú nastavené pre ambulantné služby, problém, ale skôr v tých nezmyselných podmienkach, ktoré nastavil, a tým pádom sú tie pobytové služby v tomto roku veľmi, veľmi ohrozené. A ak máme 7-tisíc čakateľov na pobytovú službu a počas roka vlastne zrušíme mnohé ambulantné sociálne služby, tak hrozí nám, že ten presun pôjde práve na tie pobytovky, ktoré sú najdrahšie, a potom budeme mať problém s uspokojovaním potrieb našich občanov v celej krajine.
Osobitne chcem poukázať na to, že na východnom Slovensku v tých pobytovkách bude problém aj s tým, že sú tam nastavené úhrady zo sociálnych služieb pomerne nízko, keďže aj ľudia tam majú priemerný dôchodok nižší ako na inom území Slovenska, a teda ak by poskytovateľ dal také sumy, ako je na západnom Slovensku, tak by si tí ľudia opäť nemohli uhradiť tú službu a išlo by to na triko teda zariadení, ktoré by museli vymáhať tie finančné prostriedky. Čiže ak sa niečo robí neefektívne, aj keď sa tam nalievajú tie peniaze, tak to nesplní ten svoj účel, pre ktoré tie finančné prostriedky dávame.
Tieto dve oblasti považujem za rizikové pre rok 2018 s následkom na 2019, pretože aj chudoba, aj starnutie obyvateľstva vyžadujú systémové riešenia, ktoré, bohužiaľ, z môjho pohľadu nie sú podchytené aj napriek tomu, že tie finančné prostriedky sa navýšili do výšky 49 miliónov. Ja budem podávať aj pozmeňujúci návrh, kde budem sa snažiť, aby tie ambulantné služby dostali injekciu, aby nám za ten rok neodišli, a tiež na služby krízovej intervencie, ktoré práve by mohli napomôcť v tom, aby sa nám chudoba necyklovala. A taktiež nízkoprahové služby, ako nízkoprahové denné centrum a nízkoprahová služba pre deti a rodinu, ktorá je vlastne prevenciou pred tým, aby závislé deti nám prechádzali do zariadení sociálnoprávnej ochrany, kde tiež sa navyšujú finančné prostriedky na pobytové a ambulantné služby, aby sme predchádzali vlastne tým drahším formám starostlivosti.
Čo sa týka ďalšej rozpočtovej kapitoly, tak je to oblasť kompenzácie a sociálnych dôsledkov. Tam mám tiež takú otázku, že ten príspevok za opatrovanie bude poskytnutý až od septembra 2018. Dúfam, že to nie je preto, že v novembri sú voľby, ale že sa to nestihne, lebo skutočne tí ľudia majú ťažký život a oni očakávajú, vlastne už pred vúckarskými voľbami dostali informáciu, že to pôjde do výšky minimálnej mzdy. Ja som to vysvetľovala, že to na niekoľko rokov, ale určite mali za to, že to pôjde od septembra. Čiže toto tiež neni veľmi dobré, ak my to natiahneme na rok a rok predtým vlastne tým ľuďom hovoríme, že niečo bude. Podľa mňa v konečnom dôsledku to môže veľmi negatívne sa odraziť aj na nespokojnosti tých ľudí, ale aj celkovo možno na nejakom kredite, keď tí politici niečo dajú, tak potom to vyzerá, ako keby klamali, a až potom po nejakom tlaku akože príde práve ten príspevok za opatrovanie.
Problém je aj s tým príspevkom na osobnú asistenciu, tam som vysvetľovala vo faktickej poznámke, tam je problém vlastne v tom, že tá hodinová sadzba je vo výške minimálnej mzdy a ak by bola v priemernej mzdy, tak práve ten nižší počet schválenej asistencie by mohli vykonávať aj asistenti popri niečom. Ale ak to naozaj je nastavené takýmto spôsobom, tak sa nám urobí veľký rozdiel medzi príspevkom za opatrovanie a príspevkom za osobnú asistenciu, ako je to teraz nastavené, že viac ľudia chceli asistenciu, teraz sa to preklopí a budú tlačiť vlastne do posudzovania na ťažšiu odkázanosť a z toho vyplývajúce ďalšie následné kompenzácie, čo zase bude vlastne ten systém predražovať. Ak už chcete vyrovnávať tento systém, tak jednoducho malo by sa to naplánovať v tom rozpočte ináč.
Čo sa týka politiky zamestnanosti, tak chcem povedať, že výdavky na nezamestnaného sa stávajú pre nás a našu krajinu drahou záležitosťou, napríklad v roku 2016 nás stál nezamestnaný 736 eur a v roku 2017 je to 1 400 eur. Áno, môže sa stať, že ide o dlhodobo nezamestnaného, ale aj tam sa treba pozerať na tú naozaj efektivitu. Radšej si pomenujme, že máme tam problém, ale je to pomerne naozaj vysoká suma, ktorá stojí vlastne to, aby sme zamestnali toho človeka. Podľa mňa chýbajú také efektívnejšie nástroje aj v tejto oblasti, keď povieme, že v roku 2013, 2014 bol ten náklad vlastne 400 eur na nezamestnaného.
Každopádne, riziko projektov z eurofondov je aj pri zamestnávaní mladých, kde okresy majú svoj budget a ak oznámime nejaké v rámci aktívnej sociálnej politiky, že budeme na niečo prispievať, tak stáva sa to, že ak mladý človek sa zamestná a v rámci takej aktívnej politiky by mohol dostať peniaze napríklad z projektu Reštart pre mladých, lebo teda nejde, to jeho pracovné miesto nie je viazané na aktívnu politiku trhu práce, ale našiel si ho sám a mohol by dostávať šesť a šesť mesiacov peniaze, on to nedostane.
Nemôžem ešte pokračovať? Takže ďakujem.
Skryt prepis