Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.5.2018 o 15:26 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 11:51 - 11:53 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať kolegovi, že prešiel možno aj také nuansy práve duálneho vzdelávania. Ja by som na neho nadviazala a chcela by som vyzvať pani ministerku, aby zvážila moje podnety, ktoré som rozdelila do troch častí.
Prvou je, že aby sme vyčerpali vlastne tie finančné prostriedky, tak rada by som bola, aby sme rozšírili vlastne to duálne vzdelávanie aj na stredné odborné školy, ako sú pedagogické, zdravotnícke a ekonomické. Poviem prečo. Na trhu práce nám o chvíľu budú chýbať sestry, sanitári, osobní asistenti, je problém so školskými asistentami a tak ďalej, čiže vieme ich vyprodukovať aj práve z týchto odborných škôl. Čiže to duálne vzdelávanie by som prognosticky nezameriavala len na automobilky, lebo čaká nás obrovský demografický trend a budeme potrebovať aj ďalšie profesie a opäť budeme v situácii, ako sme teraz pri automobilovom priemysle, lebo nebude dostatok personálu, ktorý sa bude starať o starých ľudí a o zdravotne znevýhodnených. Čiže na to by som určite zamerala sociálne akadémie, pedagogické školy a zdravotnícke školy.
Druhú vec, ktorú chcem upozorniť, je aj prax vysokoškolákov. My vždy hovoríme len o duálnom vzdelávaní stredných odborných škôl. Ale vieme dobre, koľko ľudí nám ostáva na úradoch práce, ktorí skončia humanitné odbory a v podstate nemajú dostatočnú prax, aby boli zaujímaví pre zamestnávateľov. Čiže naozaj rozmýšľať aj v inštanciách toho, že nemáme dostatočne odborne a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2018 16:14 - 16:15 hod.

Soňa Gaborčáková
Ďakujem za pripomienky. Ja predstavím reformu, ktorú teda predstavíme v rámci hnutia OĽANO, ale je to veľká vec, s ktorou by, keby vy ste chceli teraz urobiť ju, tak jednoducho by vám to zrejme rozvrátilo iné náležitosti. Čo môžem sľúbiť ministrovi, že v rámci tých vecí, ktoré sa dajú upraviť, tak poviem, akým spôsobom ja by som to videla, aby to nebol nejaký zásah do toho systému, ako máte nastavený vy. Toto viem urobiť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2018 15:50 - 16:11 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán minister, pán predsedajúci, pomerne dosť tu už odznelo a teda v prvom rade chcem povedať jednu dôležitú vec. Ak chceme riešiť problematiku chronicky chorých, teda zdravotne ťažko postihnutých, musíme vidieť veci v takých dvoch rovinách. Jedna rovina je zvyšovanie príspevku a druhá rovina je reforma starostlivosti o chronicky chorých a o ľudí, ktorí potrebujú dlhodobú starostlivosť.
To znamená, ak chcem hodnotiť v týchto dvoch dimenziách aj návrh zákona z dielne pána ministra, musím povedať, že v tom jednom bode, v ktorom hovorí o tom, že výrazne zvýši príspevky, tak zvýšil ich výrazne oproti tomu, ako on zvyšuje príspevky posledné roky, ale na druhej strane musím povedať, vždy v tej rovine, že sa mi nezdalo fér, že ste to oznámili pred voľbami do VÚC, v lete ste avizovali, že teda podporíte opatrovateľov v domácom prostredí, ale keď sa pozrieme na rozpočet, tak v rozpočte to bolo naplánované až od septembra 2018, takmer až o rok.
To znamená, že skutočne sľubujeme ľuďom niečo, čo dostanú pomerne strašne, strašne neskoro a tí ľudia sú vonku tak znechutení a skeptickí, že všetci politici klamú. Teraz, keď navrhnete nejakú sumu, tak samozrejme aj s tou sumou sa bude narábať, či je veľa, či je málo a tak ďalej. To znamená, že vnímam, že nesmiete robiť marketing pred voľbami a potom to dať až takmer pred ďalšími voľbami do samosprávy, pretože po prvé, ľudia sú nešťastní a čakajú na to, že tie peniaze dostanú a keď vidia toho politika, čo má reálnu moc v televízore a vidia, že hovorí, že teraz zvýši sa im ten príspevok, tak oni reálne rátajú, že to bude o niekoľko mesiacov. Potom je čestné povedať, že áno, budeme sa o tom baviť, ale, ľudia, reálne to dostanete o rok. To by bolo fér a to by som povedala, že nebol by to marketing.
Druhá vec, čo sa týka toho financovania. Ja verím aj ministrovi Kažimírovi na druhej strane, že kedy dostáva tak marketingovo rýchlo informácie, že má zmeniť vlastne financovanie na výšku čistej minimálne mzdy, tak jednoducho z tých celkových výdavkov sa to nedá urobiť. On to vie urobiť len systémom, ak by sme povedali, kde, čo, kde čo zoberieme, ušetríme, alebo čo investujeme. To znamená, urobiť určité reformy v oblasti dlhodobej starostlivosti, kde rátame aj zdravotnú starostlivosť, aj sociálnu starostlivosť.
Ak sa pozeráme systémovo na to, tak tieto príspevky budeme vždy vnímať, že sú slabo nastavené, aj keď ich minister dá do výšky čistej minimálnej mzdy. Ale ktorej? Keď každý polrok hovoria o inej čistej minimálnej mzde, lebo hovoria, že chcú mať do takej sumy a do takej sumy, či sa budú odvolávať na to, že to bolo podľa toho, v akom roku to povedali, alebo ideme naozaj do reformy, kde povieme, kde na to peniaze v rámci percenta HDP nájdeme, čo sa tam napočíta a akým spôsobom vyriešime reformu starostlivosti, kde ľudia reálne budú vedieť, že keď je odkázaný na III. stupeň, dostane toľko peňazí, na IV., na V., na VI. Bude vedieť, s akým badžetom môže rátať, a to, že ste to nedali do, s viazanosťou na minimálnu mzdu, to presne svedčí o tom, že ak nemáme urobenú reformu, tak samozrejme nemôžeme sľubovať naviazanosť na minimálnu mzdu, pretože tá minimálna mzda bude vždy iná a teda prognózujete, že bude vyššia. A tým pádom rozbíja to celé, celé rozpočtovanie vlastne aj rezortu financií, aj ministerstva práce.
Čiže vašou úlohou je robiť reformy a nielen z jednej časti navyšovať príspevky, ktoré aj tak ľudia vnímajú vonku, že je to slabo ohodnotené, lebo ak sa pozrú na to, že by mohli ísť do práce, tak samozrejme by zarobili viac peňazí. Ale keďže my sme zlikvidovali ambulantné služby a jedinou možnosťou pre tých ľudí, ak chcú ísť pracovať a chcú mať zo zárobkovej činnosti plat, tak jednoducho musia toho človeka dať do pobytovej formy a tá je zase nenormálne drahá pre štát aj pre daňových poplatníkov.
Čiže je to úplne neskutočne veľký problém, ktorý my nevyriešime tým, že len zvýšime nejaký príspevok, pretože nie sú spokojní ani ľudia, aj v systéme tie peniaze budú chýbať. Je potrebné na túto problematiku sa nachystať, pretože v rámci V4 sme najrýchlejšie starnúce obyvateľstvo. A toto je časovaná bomba pre našu krajinu. Jednoznačne potrebujeme reformu.
Druhá oblasť je nastavenie systémových zmien. Pán minister, touto novelou fakt sa iba tvárime, že ideme robiť zmeny, pretože viac- menej ich garantujeme na tej - A keď ich garantujeme? Ani ich negarantujeme. - na tom zvyšovaní toho príspevku. Na druhej strane filozoficky a reformne opäť nezasahujeme do problémov, ktoré sa každý deň týkajú tých zdravotne ťažko postihnutých. Poviem ako. Napríklad ten opatrovateľský príspevok nedostane opatrovateľ alebo teda človek, ktorý opatruje opatrovaného, keď nemá trvalý pobyt v mieste, kde je opatrovaný. To znamená, že sú to len ľudia, ktorí sú príbuzní. Ak tam nemáte trvalý pobyt, zabudnite na opatrovateľský príspevok. To znamená, tá možnosť, že sa, že si tam nenahlásite trvalý pobyt, pre vás tento príspevok vôbec nie je aktuálny.
Osobná asistencia. Zase ak by ju chcela robiť rodina a vykonávať ju viac ako 120 hodín, nemôže, lebo je to viazané v zákone. To znamená, že v podstate ten príbuzný, ktorý sa doma stará o toho svojho, dajme tomu bratranec o toho svojho príbuzného, tak ten nie je zase dôchodkovo poistený.
To znamená, že my reálne, reálne nenastavujeme reformu, kedy ten človek pocíti, že sa nemusí dostať do nejakých pomykov, či sa dostane na príspevok na opatrovanie alebo na osobnú asistenciu, striktne, kde niečo platí. Preto tú reformu treba nastaviť tak, že to pôjde za tou odkázanosťou, za tým stupňom, aký ten človek má a tak sa navrhujú jednotlivé formy riešení, ktorý tento človek potrebuje.
Odkázanosť dieťaťa na pomoc inej fyzickej osoby v školskom prostredí je obrovský problém. Je to problém pre ministerku školstva, ktorá hovorí, že školský asistent má asistovať pri vzdelávacom procese, nie pri úkonoch hygieny alebo teda odkázanosti na inú fyzickú osobu. Naozaj je potrebné povedať, že sa tu delíme na ministerstvá, ale problém je taký, že ani školstvo, ani sociálna oblasť ho nevyriešia, ak nebudú spolu diskutovať. Čiže opäť v tej reforme musí vyjsť nástroj, ktorý bude platný a ktorý dofinancuje ako použitie služby v jednom rezorte, tak aj v druhom rezorte.
Ďalšia vec, ktorú teda ja kritizujem, je určite, ak je dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím a má školské vyučovanie viac ako 20 hodín, tak jednoducho trestáme rodičov tým, že chcú, aby to dieťa do budúcnosti malo vyššiu kvalifikáciu, bolo viac pripravené na to sa presadiť, byť na chránenom pracovisku alebo teda na voľnom trhu práce. A keďže trestáme aktivitu, tak čo urobíme? Podporujeme pasivitu. Tú pasivitu, to znamená, že či, či sa to dieťa rozvíja alebo nerozvíja, v podstate nemáme kontrolné mechanizmy, či ako, ako hodnotiť tú pasivitu. To znamená napreduje, nenapreduje to dieťa, atď. K tomu je tiež potrebné nastaviť novú reformu, ktorá by nám tieto oblasti hodnotila.
Posledná je osobná asistencia, ktorú ja osobne vidím, ako keby išla do úpadku. Bolo tu povedané, ako je financovaná a z toho všetkého v podstate sa mi javí aj podľa tých čísiel, že snažíme sa schváliť tým ľuďom menší objem hodín, ale v podstate nenavýšiť ten badžet, ktorý ročne prečerpáme na osobnú asistenciu, čo je veľká škoda, lebo aj v rámci reformy tej starostlivosti o chronicky chorých by práve tento nástroj som využila na sprofesionalizovanie domácej starostlivosti, kde by som využila práve to, že tie opatrovateľky z Rakúska, ak by spĺňali kvalifikačné predpoklady, alebo každý iný, tak by som zreformovala tento nástroj, nazvala ho iným spôsobom, stanovila iné podmienky a vedeli by sme tých ľudí udržať v rámci profesionálneho opatrovateľstva na Slovensku.
Na druhej strane by sme mali podmienku takú, že tí ľudia musia byť kvalifikovaní a teda je veľký predpoklad, že nám budú rozvíjať do najvyššieho možného stupňa práve toho človeka, ktorému asistujú. Ale, samozrejme, musí byť adekvátne zaplatený. Preto hovorím, že aj zaplatenie toho človeka by bolo postavené na, z môjho pohľadu a z mojej reformy, ktorú pripravujem, na takých troch pilieroch.
Čo sa týka vlastne tých pripomienok, tak osobne si myslím, že nie je dobré, že odôvodňujete, že ak má človek mieru funkčnej poruchy nad 70 %, tak nemal by, nemá nárok na 10 hodín osobnej asistencie. Odôvodňujete to vlastne zdravotníckym modelom, pričom ak sa pozrieme na vyhodnocovanie, keď hodnotíte človeka v sociálnych službách, tam presne poviete, na aký stupeň je odkázaný a koľko hodín denne sa treba o neho starať. To znamená, je to úplne rovnaký princíp, len iné nástroje. Čiže hovoriť o tom, že tamto nie je zdravotnícky model a tuto už je zdravotnícky model, je minimálne neštandardné a z môjho pohľadu poviem, že ani nekonzistentné.
Čo sa týka znižovania príspevku za opatrovanie alebo osobnú asistenciu len preto, že sa zvýši dôchodok pre bezvládnosť, mi príde tiež, tu dám, tu zoberiem. To znamená, že budeme strácať tých domácich opatrovateľov, lebo ak valorizujeme dôchodky alebo majú nejakým spôsobom zvýšený príplatok za bezvládnosť, tak jednoducho okamžite tomu človeku, tomu opatrovateľovi sťahujeme peniaze a tým pádom vlastne ich ako keby vyháňame z tej formy starať sa o tých ľudí v domácom prostredí. Zle nastavené, koncepčne nám to nebude dobre vychádzať do budúcnosti, pretože nám bude pribúdať ľudí nad 80 rokov, kde je veľký predpoklad, že budú častejšie hospitalizovaní. A teda naozaj tá rodina si rozmyslí, či sa o neho bude starať za tie peniaze alebo nie, alebo pôjde do práce. A tým, že nie sú ambulantné služby a nie je to na komunitnom princípe kombinované s ADOS-om, tak jednoducho ich bude presúvať do kamenných zariadení, ktoré sú veľmi, veľmi drahé pre štát a nehovoriac o tom, ja som tu mala také vystúpenie, že teda odtrhnete ich od citových väzieb rodiny a potom tie problémy, aj popisovala vlastne komisárka so ZŤP, kde v niektorých seniorských domoch ho v podstate nechajú použiť toaletu rovno medzi ostatnými klientmi. Je to nedôstojné. Prebaľujú ich tak, že nie je nijaký záves. Absolútne v starobe strácajú ľudskú dôstojnosť. A to len preto, že nechceme reformovať systém starostlivosti o chronicky chorých a odkázaných.
Takže je toho pomerne dosť, ktoré by som veci napravila, ale teda určite jednou z nich je aj to, že nechcete dávať asistentov do škôl. Vraj je to nesystémové, ale ja vám chcem len pripomenúť, že máme tzv. jasličkový zákon, kde bežne to platí pre zdravé deti do troch rokov, ale pre zdravotne ťažko postihnuté do šiestich rokov, čiže my už v systéme máme zdravotne ťažko postihnuté dieťa, ktoré sa nám takýmto spôsobom môže dostať do jaslí. Ostatné do troch rokov, toto dieťatko tam môže ísť do šiestich rokov. To znamená, že nie je to, nie je to výhovorka, ktorou sa argumentuje, že jednoducho, čo s tými deťmi do šesť rokov, nepatria do kompetencie, atď. Tu hovorím, že patria do tej našej kompetencie.
Treba sa zmýšľať aj nad tým, že downickí športovci, teda športovci, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie a ktorí dochádzajú do športovej organizácie, sa nezaraďujú v zákone do kategórií zariadení, ktoré sa rátajú do toho, že máte nárok na teda individuálnu prepravu. A naozaj minimálne, že ich nevieme zaplatiť, nevieme im vytvoriť podmienky, je štandardné, že keď nechodia do školy, lebo tam patria také zariadenia, že centrum voľného času napríklad, alebo školy, alebo nejaké ambulantné zariadenie, tak by tam mali spadať aj športoviská, kde títo zdravotne ťažko postihnutí športovci dochádzajú a teda na denný tréning a trénujú. Minimálne to by sme mali pre nich spraviť.
Určite je úplne neštandardné, že krátime príspevok dieťaťu 20 hodín, keď je viac ako 20 hodín týždenne. Ale je podľa mňa úplne absurdné, že mu ho krátime aj v čase letných prázdnin, keď tá matka je celé prázdniny s tým dieťaťom doma. To je úplná absurdnosť. Len preto, že školský rok trvá vlastne do augusta a od septembra začína nový školský rok. Takže ministerstvo si to vykladá tak, že aj júl, aj august patria teda do školského roku a tým pádom vlastne nemajú nárok tí rodičia na plný príspevok. Čiže nekrátia mu len preto, že chodí do školy, ale ešte mu ho krátia aj v rámci júla a augusta, lebo školský rok je aj júl - august. Čiže totálna hovadina, s prepáčením. Neviem to ináč nazvať. Proste som z toho, ak nerobíme systémové zmeny, tak aspoň také hlúposti. Však nerobme tým ľuďom problémy. A zase sa to vlastne neodstraňuje.
Ja chcem povedať, že napríklad k 31. januáru 2018 mali navrhnutú ako kompenzačnú, ako kompenzáciu formu práve príspevok na opatrovanie, ale keďže nespĺňali nejakú podmienku, tak 10 122 ľudí ostalo bez príspevku. To je len opatrovanie, hej? To znamená, splnili to, že sú invalidní, že sú odkázaní, ale nesplnili nejakú formálnu podmienku, napríklad ten príjem alebo niečo, a tým pádom na Slovensku mali sme k tomu januáru 10 122 ľudí, ktorí sa starajú o nejakého príbuzného, ale my im na to nedávame ani cent. Nieže ešte ako poistenie.
Ďalší sú to osobní asistenti takto schválení. Dvetisíc dvesto šesťdesiatpäť. To znamená k januáru takmer 13-tisíc máme ľudí, ktorí nedostali vôbec nič. Ako dlho to vydržia? Povedzte, ako dlho vy by ste to vydržali? Ja? Vôbec by som to nevydržala. Jednoducho je to ťažké, je to nespravodlivé a naozaj, ak neurobíme aj reformu nielen tých príspevkov, ktoré aj, ja aj verím tomu Kažimírovi, že jednoducho nedá sa na všetko dávať peniaze, že potrebuje mať v ruke, že je to zreformované, že je to tak, že to bude takto nastavené, hej? Ale na druhej strane musím povedať, že my musíme ísť do systémových zmien, aby tí ľudia cítili, že jednoducho áno, patria do tej sociálnej pomoci.
Patria tam ľudia, ktorým treba pomôcť. Áno, môžme sa debatiť o tom, do akého príjmu, či sa nestaráme o bohatých ľudí rovnako, ako o chudobných. Poďme debatovať o týchto veciach. Komu, naozaj, kto to nezneužíva. Poďme o tom debatovať. Ale jednoznačne sa nemôžme držať tých starých pravidiel, ktoré platili niekedy pred desiatimi rokmi, keď sme mali úplne inú demografickú krivku, keď sme nemali deti s autizmom. Naozaj je potrebné nastavovať nový systém, nové videnie sveta a jednoducho pre mňa je dôležité, aby netrpeli tí ľudia. Ja vidím, ako trpia.
Celý svoj život som zasvätila starostlivosti o týchto ľudí a nie preto, že som nemala čo robiť, alebo že som nemala inú prácu, ale že ma napĺňala tá práca. A preto, keď som tu, tak či sa pán minister na mňa hnevá, alebo sa na mňa nehnevá, ale jednoducho budem hovoriť o tých veciach, na to som tu. Takže prepáčte, trošku som sa na konci tak rozohnila, ale ide mi naozaj o vec.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2018 15:26 - 15:26 hod.

Soňa Gaborčáková
Chcem ti poďakovať, kolegyňa. Vidno, že máš aj osobnú skúsenosť s tým, čo si predstavila a tí ľudia, ktorí aj hore tlieskajú, ťa dennodenne atakujú s tým, aby si, keďže si sama zdravotne ťažko postihnutá, tak od teba očakávajú, že budeš hájiť záujmy práve tých, ktorí to potrebujú a myslím si, že nemáš sa za čo hanbiť pri svojom vystúpení. Ďakujem ti veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.3.2018 9:22 - 9:41 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobré ráno, kolegovia, kolegyne, dnes sme tu z dôvodu, že nová vláda si žiada podporu nového kabinetu a... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Martin, podpredseda NR SR
Pardon, ale nebolo, na tabuli ja som nevidel žiadne faktické poznámky počas príhovoru pani poslankyne, takže asi ste sa prihlásili až po. Pokračujte.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Dnes sme tu z dôvodu, že nová vláda si žiada podporu nového kabinetu a svojho programového vyhlásenia vlády, avšak na tvorbe ktorého sa podieľali ľudia, ktorí z vlády odišli: pán Fico, pán Kaliňák, pán Plavčan, pani Žitňanská, pán Maďarič a pán Drucker, ktorý odišiel na úplne iné ministerstvo, a pán Pellegrini, ktorý odišiel na post premiéra. Pripadá mi to, ako keď malé dieťa príde zvonku, je špinavé, a keď dôjde domov, tak mama ho neumyje, ale dá ho do krásnych šiat a nech ide jesť špinavé. Takto mi pripadá, ak predkladáte teda programové vyhlásenie vlády, ktoré je staronové.
Na Slovensku teda iba predstierame zmenu smerovania krajiny, a to cez nové tváre. Dnes nám predkladáte staré programové vyhlásenie, ktoré nielenže nereflektuje nové skutočnosti ostatných dvoch rokov, ale ani skutočnosti nasledujúcich rokov. V krajine sa zvyšuje inflácia, ktorá bude znamenať buď zníženie kúpyschopnosti obyvateľstva, alebo zníženie reálnych miezd, ktoré sú na Slovensku aj tak nízke oproti iným krajinám. Pocit chudoby a nedocenenia sa v slovenských pomeroch oproti iným krajinám výrazne spája aj so vzdelanou strednou vrstvou z radov úradníkov, učiteľov, lekárov, sestier, sociálnych pracovníkov či novinárov, alebo vedeckých pracovníkov. V ich prípade nejde síce o to, že si nemôžu zabezpečiť živobytie, ale ide o frustráciu z toho, že zo svojich platoch (správne "platov") sa nemôžu dostať k reálnym majetkom či peniazom. Tým, že naša ekonomika je prevažne postavená na automobilovom priemysle, sú nútení pracovať vo verejnej správe, kde sú nízke tabuľkové mzdy.
Ďalším problémom našej krajiny bude v najbližšej dobe udržateľnosť vyplácania dôchodkov a vzhľadom k tomu aj stanovenie primeranej odvodovej záťaže aktívneho obyvateľstva. A ďalším problémom bude udržať konkurenciuschopnosť Slovenska voči iným krajinám Európskej únie. Pre tieto nastávajúce problémy potrebuje Slovensko nevyhnutné reformy a zmeny v sociálnom poistení a tiež reformu daňovej politiky. Ak sa tak nestane, tak okrem toho, že sme vnímaní ako krajina, ktorá má veľké problémy s korupciou, justíciou, v dožívaní sa v zdraví sme na posledných priečkach, ohrozíme svoju zatiaľ vždy dobrú pozíciu ekonomiky v Európe.

Čo z týchto oblastí sa odzrkadlilo v programovom vyhlásení vlády, novej vlády? Nič. Za pontifikátu ministra Richtera máme najviac ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní v rámci V4 a sme vyhodnotení ako krajina s najväčšími regionálnymi rozdielmi, čo spôsobuje iba prehlbovanie problémov spojených s tým, že nám aktívne obyvateľstvo nepracuje a do štátnej kasy neprídu príjmy, ale, naopak, výdaje. Práve na východe a juhu stredného Slovenska máme najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných. To svedčí o tom, že formy riešenia dlhodobej nezamestnanosti, ktoré nastavil minister Richter, sú neefektívne. Dosvedčuje to aj fakt, že tí, čo sú na úradoch práce, už nie sú schopní zamestnať sa. Často to potvrdzuje minister Richter, ale v minulosti aj pán Fico. Ten k tomu ešte nanajvýš dodal, že Slováci nie sú ochotní pracovať za 1 000 eur. Najvyššou mierou chudoby trpí východ, teda tam, kde nič nie je. Kde podľa pána Fica stále nič nie je. Avšak toto nech vyčíta svojim ministrom a sebe, že tam nič nie je. Pretože vládnu už 10 rokov.
Za pontifikátu ministra Richtera sa miera chudoby v Prešovskom samosprávnom kraji dostala v roku 2016 na 18,16 % a to je takmer na úrovni roku 2013, kedy bola 19,2 %. Tak čo robíme? Čo robíme s tým východom? Predstieranie opatrení ako akčné plány, regionálne príspevky iba zastierajú reálne problémy východu krajiny a tiež juhu a stredu Slovenska.
Na druhom mieste s najvyššou mierou chudoby je Banskobystrický kraj, treťou opäť východ - Košický samosprávny kraj, Žilinský samosprávny kraj a končí to Nitriansky samosprávny kraj. Tu je potrebné povedať, že minister Richter tým, že popiera prítomnosť chudoby na Slovensku, ju ani nerieši. Ohrozených chudobou je takmer 13 % obyvateľstva, t. j. 670-tisíc ľudí, a to hlavne detí do 18 rokov a rodiny s dvoma a troma deťmi. Prvým krokom a predpokladom toho, že chudobu chceme reálne odstraňovať, musí byť to, že minister práce uzná, že na Slovensku máme chudobu. A vtedy môže s ňou aj reálne bojovať.
Bežne vidíme, že ľudia prispievajú finančnými príspevkami jednotlivcom či rodinám, aby nestratili svoju ľudskú dôstojnosť a dostali sa z marazmu chudoby. To vidíme v médiách. Druhým krokom musí byť zavedenie nových efektívnych riešení. Naše hnutie a ja osobne vidím riešenia chudoby cez iné nástroje, ako to videla minulá vláda a tá nová vláda so staronovým ministrom práce.
Ak by malo naše hnutie ministerstvo práce, riešenie materiálnej chudoby a existenčného minima by sme videli cez zavádzanie takých troch riešení:
1. Zavedenie koordinovaného ochranného systému v boji proti chudobe, ktorý bude priamo podliehať ministrovi. Prioritne sa bude realizovať formou konkrétnych služieb, nie sociálnymi dávkami.
2. Zavedenie koncepcie opatrení proti energetickej chudobe. Mať teplo a svetlo pre ľudí za dostupnú cenu.
3. Distribúcia potravín cez mnou nazvané secondhandy potravín, nie cez príspevok na dotáciu na stravu detí, z ktorého sa deti z hmotnej núdze dnes najedia iba raz denne, a to v školskej jedálni. Naším cieľom je, aby 64-tisíc detí, ktorých dnes je v hmotnej núdzi, napriek tomu, že sa hlásime k jadru Európy, dostali túto stravu viackrát denne a rozšírili by sme dostupnosť trvanlivých potravín cez tieto potraviny aj rodinám ohrozeným chudobou, a nie nesystémovými potravinovými balíčkami, ako je to v súčasnosti cez eurofondy.
Čo sa týka oblasti zamestnanosti, tak patrí, zamestnanosť patrí medzi výstavnú skriňu ministra Richtera a tiež vlády. Avšak musíme si povedať aj fakty, ktoré každý mesiac na tlačovkách nepočujeme. Efektívnosť národného programu REPAS, ktorý je zameraný na rekvalifikáciu ľudí, je nižšia ako 50 %. Viac ako teda polovica si do polroka napriek nízkej nezamestnanosti v našej krajine nedokázala nájsť prácu, aj keď absolvovali preškolenia. Také sú výsledky kontrol NKÚ, ktorý si na tento projekt posvietil. Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje na riziká spojené s vysokým počtom zamestnaných na dohodu. Toto je veľmi podstatné, na dohodu, nie na pracovný pomer. Z celkového počtu 326 314 poistencov Sociálnej poisťovne, v ktorej vzniká prvá registrácia v nej, bolo 205 938 ľudí zamestnaných na dohodu a týka sa to v značnej miere absolventov projektu REPAS. Úrady práce nedokážu alebo nechcú viesť ani dokonca evidenciu uchádzačov, ktorí sa do 6 mesiacov zamestnali a zostali zamestnaní aj po uplynutí tejto doby. Takáto politika trhu práce nie je dlhodobo udržateľná, ak bude postavená na dohodách, nie na pracovných zmluvách.
Ctená nová vláda a pán staronový minister práce, pýtam sa, čo máte v programovom vyhlásení vlády ako opatrenia na túto skutočnosť, aby sme len nevyhadzovali tých ľudí, ale reálne mali pracovný pomer? Nič. Len počty, ktoré tlačíte dole, ale na riziká spojené s udržateľnosťou pracovných miest nemáte žiadne opatrenie, pretože túto skutočnosť do úvahy vôbec neberiete. Dôkazom toho je, že v januári vyšlo vo Vestníku obstarávania ministerstva práce, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny hľadalo dodávateľov, čo budú riadiť dlhodobo nezamestnaných pre svoju podriadenú organizáciu ÚPSVaR, ktorá to bude platiť z eurofondov a na ktoré mu poskytne ministerstvo 15 mil. eur. Keď si pozriete podklady a počty hodín, tak to vyzerá, že rátajú s cenou 99 eur za hodinu poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných ľudí. Základnou požiadavkou je certifikát FECBOP, vydaného Európskou federáciou centier karierového poradenstva, čo je lobingová organizácia. Zástupcom tejto organizácie na Slovensku je pán, ktorý podľa profilu figuruje ako zamestnanec ÚPSVaR, takže ak tomu dobre rozumiem, zamestnanec ÚPSVaR rozdá certifikáty a firmy sa následne môžu uchádzať o zákazku. Schválil to riadiaci orgán operačného programu, teda ministerstvo práce pod vedením ministra Richtera.
Zaujímavé je, že napríklad minimálna lehota na predkladanie je podľa zákona 35 dní, oni tam dali 32 dní. V každom prípade, aj keby všetko bolo v súlade so zákonom a skutok sa nestal, výsledok je, že opäť budeme platiť za činnosť, nie za výsledok. A pred chvíľou som vlastne hovorila o tom, aké (správne "aký") je neefektívny REPAS.
Toto všetko ma naďalej utvrdzuje v tom, že ministerstvo práce pod vedením ministra Richtera zlyháva aj v oblasti dlhodobej udržateľnosti zamestnávania ľudí na Slovensku. Podľa môjho názoru sme takto nezmyselne premárnili aj šancu na obsadenie voľných pracovných miest na Slovensku Slovákmi, a preto je teraz väčší dopyt po cudzincoch. Aj keď nehovorím, že aj tak by po nich ten dopyt bol.
Dlhodobá starostlivosť. Počet obyvateľov nad 18 rokov (správne "80 rokov") za ministra Richtera narastal. V roku 2012 to bolo 157-tisíc, v roku 2013 už 161-tisíc, v roku 2014 164-tisíc, v roku 2015 168-tisíc, v roku 2016 171-tisíc a v roku 2017 je to už takmer 272-tisíc ľudí nad 18 rokov, á, nad 80 rokov, ktorí naozaj potrebujú starostlivosť a často sa nám dostávajú teda do nemocníc. V Slovenskej republike už počas pontifikátu ministra Richtera rástol teda podiel osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť. Počet seniorov bude rásť a tým pádom aj dopyt po službách dlhodobej starostlivosti. Počas 6-ročného pôsobenia mohol pán minister poznať skutočnosť o realite starnúceho obyvateľstva na základe rodných listov. Túto skutočnosť síce okrajovo vnímal, ale nič koncepčné nepripravoval a ani nepripravuje, aby naše Slovensko finančne i organizačne zvládlo silnejúci dopyt po službách dlhodobej starostlivosti.
V roku 2015 mohol minister vidieť, že dopyt po sociálnych službách v pobytových formách bol 20-tisíc, ale ponuka bola pripravená pre 17-tisíc. A to už bolo v roku 2015, to nám narastá dodnes. Ak by sa zachovalo toto tempo dopytu po sociálnych službách, tak do roku 2030, keď budeme mať najväčšie problémy s udržateľnosť dôchodkového systému, bude potrebovať Slovensko viac ako 10-tisíc novoregistrovaných miest v pobytových službách. Obrovská finančná záťaž. A on píli ambulantné služby, čo sú lacnejšie pre štát. O tom, že minister sa na túto časovanú bombu nepripravoval a nepripravuje, svedčí aj to, že údaje o výdavkoch a výkonoch v službách dlhodobej starostlivosti sú neúplné, rozdielne vo viacerých výkazoch. Nejednotnosť údajov v metodike líšiacej sa podľa toho, aká inštitúcia ich spracováva, znemožňujú objektívne nastavenie riešení v oblasti dlhodobej starostlivosti.
A tu je namieste aj otázka, na základe čoho ministerstvo tvorilo novelu zákona o sociálnych službách, ktorá mohla a mala byť kľúčovým riešením pre prognózy vývoja starnúceho obyvateľstva? Zohľadnilo pri jej tvorbe to, že nám pribúda ľudí s duševnými chorobami, onkologickými ochoreniami, ktoré sú kľúčové pre uznanie invalidity? Chýba revízia v porovnaní nákladovosti dlhodobej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb. Chýba analýza kombinácie domácej opatrovateľskej služby s ponukou ošetrovateľských úkonov. Tieto dáta sú kľúčové pre reformu dlhodobej starostlivosti na Slovensku, ktorú ponúkne hnutie OĽANO našim občanom cez ucelenú koncepciu v kombinácii s nastavením tzv. seniorskej ekonomiky, ak by dostalo mandát spravovať krajinu. Seniorská ekonomika je celá paleta rôznych oblastí, ktorá sa pripravuje na starnúcu generáciu.
Podľa scenára pracovnej skupiny pre starnutie obyvateľstva Európskej únie majú výdavky Slovenska rásť výraznejšie rýchlejšie ako v krajinách V4 a v Európskej únii. Bez reformy systému financovania, ako aj organizovania dlhodobej starostlivosti o odkázaných ľudí a seniorov sa dostaneme do finančného marazmu. Kedy financií vynaložíme neskutočne veľa, ale ľudia nebudú dostatočne chránení pred nekvalitnou starostlivosťou. Nemocnice nemôžu nahrádzať starostlivosti o chronicky chorých, lebo aj zdravotný systém nad vysokým počtom hospitalizácií skolabuje alebo sa výrazne predraží a zdegeneruje.
Dlhodobo sa venujem problematike komplexnej starostlivosti odkázaných ľudí na Slovensku. Musím povedať, že odkedy som prvýkrát vstúpila, vystúpila v pléne, som neprestala pracovať na koncepcii dlhodobej starostlivosti. Hoci môj vstup do politiky mi priniesol paradoxne problémy. Nemohla som sa zúčastňovať oficiálnych stretnutí s odborníkmi, s ktorými som v minulosti tvorila odborné dokumenty a stratégie. Nechcela som spochybniť pracovný tím iba preto, že som sa medzičasom stala opozičnou hyenou z OĽANA. Bolo to pre mňa, ako keď na vás vylejú studenú vodu za to, že niekomu prinesiete pohár s vodou, lebo je smädný. Nevzdávam sa predstavy sociálnu oblasť reformovať a mám silné odhodlanie meniť sociálny systém na Slovensku k lepšiemu. Ak niekto tvrdí, že nie sme alternatíva, tak klame. Je pravdou, že každý odborným vstupom do politického priestoru ohrozí svoju odbornosť, a preto si vždy overujem svoj odborný názor v praxi, pretože ide mi o vec.
Pán minister Richter, myslím si, že svoj pontifikát ste nezvládli vo vzťahu k plánovaniu budúcnosti nastavenia sociálneho systému na Slovensku. Chýba vám odhodlanie pozrieť sa pravde do očí a reformovať množstvo vecí v sociálnej oblasti, ktoré dnes už nefungujú. Nemáte guráž priznať, že ste to či ono robili zle. Toto je zlý predpoklad pre to, že veci začnete riešiť inak ako doteraz. Mali ste dostatok príležitostí ukázať, ako koncepčne rozmýšľate v kauze Čistý deň, opatrovateliek, sociálnych služieb, zdravotne ťažko postihnutých, dlhodobej starostlivosti, chudobných detí. Avšak výsledky vašich krokov neprinesie žiadne radikálne zmeny. Nepodarilo sa vám to ani v čase, keď sa ekonomike výrazne darí. Z týchto dôvodov vás ako ministra práce, sociálnych vecí nemôžem podporiť a nepodporím ani vládu, ktorej programové vyhlásenie vlády nereflektuje nové skutočnosti, ktoré sa na Slovensku dejú.
A chcem povedať, že tiež som chodila na teda stretnutie občanov. Ja som chodila do Popradu a tam sú skutočne ľudia nahnevaní na politikov. Na koalíciu hovoria, že to, s prepáčením, zhovnili, a na opozíciu, že sa na tom priživuje. Je našou povinnosťou, aby sme ukázali slovenskému národu, že chceme pohnúť touto krajinou dopredu, ale so starým programovým vyhlásením vlády to nepôjde.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14.3.2018 18:00 - 18:00 hod.

Soňa Gaborčáková
Oprava hlasovania 62, chcela som hlasovať za.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.3.2018 10:39 - 10:41 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja chcem v prvom rade privítať tento návrh zákona. Na druhej strane chcem povedať, že naozaj osobná asistencia na Slovensku je nízkopultový tovar, ako v minulosti by sme povedali, pretože síce rokmi navyšujú počet, počet hodín, ale ak sa pozrieme aj na osoby, zistíme presne to, že na jedného osobného asistenta spadá vždy menej a menej hodín, to znamená, že nie je ani dôchodkovo poistený. A z toho titulu, ak nie je aj dostatočne vysoký príspevok na osobnú asistenciu, tak hrozí, že skutočne títo ľudia nebudú mať dostupných asistentov pre to, aby mohli bežne fungovať, pretože rodinný príslušník pracuje a ja potrebujem k svojmu životu ako dospelý človek, ktorý som zdravotne ťažko postihnutý človek, aj fungovať.
Nehovoriac o tom, že deťom takmer vôbec nechcú schvaľovať osobnú asistenciu. Sú tam obrovské komplikácie, kde ich tlačia k príspevku za opatrovanie, ktorý sa poskytuje na celoročnú, na celodennú starostlivosť, čo je tiež vlastne úplne scestné, spiatočnícke, pretože tá mama potom nemá možnosť ísť ani do práce. Pre ňu je alternatívou naozaj osobná asistencia. A ak my budeme tlačiť cez úrady práce, aby im schvaľovali príspevok za opatrovanie, dosiahneme iba to, že produktívni ľudia budú sedieť so zdravotne ťažko postihnutým dieťaťom doma v zatvorenom byte. A toto je výsledok toho, čo chceme dosiahnuť? V rámci toho, že sme, chceme ísť do jadra Európy? Toto je náš výsledok? Čiže každopádne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.3.2018 10:20 - 10:22 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Tiež chcem poďakovať kolegyni Shahzad, že spomenula aj taký metodický proces, ktorý prebieha v rámci denných stacionárov, a tie anomálie, ktoré vznikli a dodnes, ešte včera som volala vlastne s niektorými poskytovateľmi denných stacionárov, ktorí dodnes nemajú príspevky teda z ministerstva ani na odkázanosť, nehovoriac, že nemajú ani na prevádzku. Ale, kolegynka, dotkla si sa aj teda monitoru, v mojom ponímaní kontroly, ktorá prebehla v letných mesiacoch. A keď som sa pozerala na tie moje odpovede, ktoré som dostala z ministerstva, tak z toho mi vychádza, že v roku 2017 ministerstvo poskytovala príspevok 366 stacionárom a podľa druhej odpovede 49 stacionárom ukončila financovanie. To znamená 49 k 366, a utvorili zákon, ktorý zlikviduje všetkých. Takže nemôžme naozaj uplatňovať bič na všetkých, lebo ak začneme v našej krajine netvoriť mechanizmy kontroly, ako je to vo Švajčiarsku práve v zariadeniach sociálnych služieb, ale skôr na základe z 366 49 je možno poskytovateľov, ktorí si neplnia povinnosti tak ako majú, tak jednoducho v konečnom dôsledku na to doplatí obyčajný človek a v konečnom dôsledku jeho rodina, ktorá sa bude trápiť, že ho dá do po bytovej služby.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.3.2018 10:02 - 10:04 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem za všetky pripomienky. Všetci vlastne potvrdzujete to, že sociálna pomoc a sociálny systém na Slovensku je potrebné reformovať. Od oblasti teda sociálnych dávok cez oblasť zamestnanosti až po konkrétnu sociálnu pomoc. Všetky tieto tri piliere je potrebné nastaviť vzhľadom na reálnu situáciu, ktorá v krajine je, na demografický trend a teda na skúsenosti, ktoré ukazuje aj odborná literatúra, a teda deinštitucionalizácia a podpora rodiny v domácom prostredí. Každopádne na Slovensku si, každý chce pomáhať rodinám, ale toto je cesta. Ak urobíme reformy a zracionalizujeme, na čo máme, čo je efektívne, čo je citovo prijateľné, čo je finančne prijateľné. Vtedy sa nám podarí nastaviť sociálny systém tak, že či príde pravica, či príde ľavica, či príde taká alebo hentaká strana ako vládnuca, alebo tí, ktorí budú mať moc, budeme vedieť, že je to správne, lebo je to podložené faktami, je to podložené trendom, ktorý je odskúšaný v iných krajinách a teda aj odbornou verejnosťou. Preto musíme trendovo nastaviť koncepciu sociálnej pomoci a sociálneho systému v našom štáte ináč ako doteraz, lebo čím viac budeme plátať tie diery v systéme, urobíme z toho chaos. A v konečnom dôsledku trpia rodiny, pretože trpí tam jeden člen... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.3.2018 9:27 - 9:52 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Takže keďže som vám predstavila návrh zákona, na ktorý teda nebol čas len pre to, aby som oponovala ministrovi Richterovi, ale bol čas na to, aby sme si povedali, čo na Slovensku chceme. Chceme, aby tí rodinní príslušníci, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie, boli v kombinácii buď s príspevkom za opatrovanie alebo s terénnou opatrovateľskou službou alebo s ambulantnými službami doma, alebo chceme, aby nám odchádzali do pobytových služieb, ako to bolo v čase socializmu, kde teda sa presúvali do kamenných domov? A toto je vec neakceptovateľná v Európe, pretože deinštitucionalizácia, ktorá je postavená práve na prirodzenom prostredí každého človeka, ktorý má rovnaké práva, ale aj povinnosti ako človek, ktorý je zdravý, si kladie za cieľ, aby čím viac ostal v rodinnom prostredí.
To znamená, že de facto de jure naučíme rodiny, aby odsúvali svojho ťažko zdravotne postihnutého člena do pobytových služieb, na ktoré niet peňazí. Ak to spravujú vyššie územné celky, vedia, však aj kolegyňu máme, čo to všetko obnáša. Je potrebné vlastne každopádne spravovať budovy, vždy personál, ten je nespokojný, odchádza, lebo je málo zaplatený. Toto sú nekonečné problémy tých pobytových služieb. A aj keď je, neviem aký, nadštandardné to zariadenie, nikdy, nikdy nenahradíme rodinné prostredie. Nikdy nenahradíme to, že sa o mňa stará moja dcéra. Nikdy nenahradíme to, že ja som matka toho dieťaťa a že aj chodím do práce na štyri hodiny denne, aj teda mám ho v domove sociálnych služieb na ambulantnú formu na nejaké štyri hodiny, keď ja som v práci, nikdy, nikdy nedokážeme nahradiť to, načo je človek stvorený, a to byť jeho v prirodzenej rodine a teda aj znižovať náklady štátu na takúto starostlivosť.
Fungovanie denných stacionárov na Slovensku je ohrozené. Na túto skutočnosť upozorňovali poskytovatelia sociálnych služieb už koncom minulého roka. Mestá, obce odmietajú financovať tieto sociálne služby, pretože mali na jednej strane uzatvorené rozpočty a teda nemali vyčlenené peniaze podľa zákona od 1. 1. 2018 platného, ale sú to aj problémy miest a obcí, ktoré hovoria, že majú málo podielových daní na to, aby spravovali toľko ľudí s odkázanosťou, ktorí pribúdajú rok čo rok do systému, do systému sociálnej pomoci.
Keďže vieme, že počet hospitalizácií podľa aj ročenky zdravotníckej u ľudí nad 63 rokov a u ľudí nad 82 rokov sa nám navyšuje, je zrejmé, že sa opakujú. U toho konkrétneho človeka je potrebné, aby sme prepojili dlhodobú starostlivosť tak, aby ten človek ostal v domácom prostredí, ale bol pod kontrolou odborníka, aby následne sa nám opakovane nedostával do systému zdravotnej starostlivosti, kde ak sa dostane 5-, 6-krát a dostane sa opäť do rodinného prostredia, kde vy nezvladávate starostlivosť o toho konkrétneho človeka, samozrejme, že ho odsúvate do pobytovej služby. Ja nehovorím, že nebude potrebné do budúcnosti aj stabilizovať a sieťovať pobytové služby, ktoré rozplánujeme v našom štáte. Máme rodné listy ľudí. Vieme, čo nás čaká, vieme, aký je zdravotný stav ľudí v našom štáte a vieme predpokladať, ako sa to bude všetko uberať, ale jednoducho momentálne je potrebné povedať, že mestá a obce nechcú financovať ambulantné sociálne služby z podielových daní, lebo majú za to, že jednoducho tých peňazí tam nemajú toľko, aby vedeli zabezpečiť starostlivosť o minimálne odkázaných ľudí, keď nehovoríme o ľudí, ktorí sa ocitli v kríze a v chudobe. O tom sa akože ani nechcem baviť, na to urobím ďalšiu novelu, ktorá sa bude práve týkať toho, aby sa nám necyklila chudoba, aby nepoberali len zbytočné dávky, ktoré neriešia nič, len prehlbujú ich chudobu, dostávajú človeka do nedôstojnej polohy. Je to celé zle nastavené v našom štáte, že potom naozaj ľudia sa cítia ako keby ukrivdení, že nikto im nechce dať pomocnú ruku, pretože sociálne služby v našom štáte, ambulantné, terénne, absolútne nie sú postavené na princípoch, systematicky, ale čo dá Európska únia. Toto je výsledok nastavenia služieb pre občana Slovenskej republiky, ktorý sa ocitne v núdzi alebo je teda ťažko zdravotne postihnutý.
Keďže mestá a obce odmietajú financovať tieto služby, tak sú ohrozené stacionáre. A teda už k januáru bolo uzatvorených 80 denných stacionárov a vyše 2400 ľudí ostalo v domácom prostredí. A to sme v marci. To sme v marci. Ešte to ťahajú niektorí v ambulantných službách, v DSS-kách, RHS-kách, v denných stacionároch s tým, že niekomu ťukne, že takto v našom štáte sa nedá zabezpečiť starostlivosť o ľudí, ktorí sú v domácom prostredí a ktorí potrebujú štyri hodiny odbremeniť tú rodinu. Zatiaľ je to 2400 ľudí podľa dostupných informácií SocioFóra, ale ja následne dám štatistiky ministerstva práce, kde poukážem ešte na väčšie rozdiely, ktoré vznikajú práve v tomto roku, a čo nás bude čakať aj naďalej.
Ministerstvo sa teda zasiahnuť nechystá, lebo trvá na tom, že je to kompetencia miest a obcí a to je ich problém, že teda to hovoria. A v podstate oni s tým nič nemajú, oni dajú odkázanosť a nech sa každý stará o seba. Ale tak to v dobrej rodine nefunguje, že mama povie: tak toto je otcova robota a ty môžeš byť špinavý, hladný, lebo keďže otec na teba nedal peniaze, tak nebudeš jesť, nebudeš mať oblečenie a tak ďalej. Tak to v normálnom štáte nefunguje. A preto, ak je problém so ZMOS-om, že nechce teda financovať alebo nemá z čoho, lebo druhý odkaz je, že nemá ani z čoho financovať teda sociálne služby, tak je potrebné nastaviť nový systém fungovania sociálnej pomoci v tejto krajine. A to je už o iných rozhovoroch, o iných kompetenciách, o inej rekonštrukcii, ktorú má priniesť ministerstvo. A tváriť sa, že sa ma to netýka, lebo je to problém miest a obcí, je minimálne neodborné.
Ja som požiadala ministerstvo podľa zákona 211/2009 o slobodnom prístupe k informáciám na rôzne otázky, kde som sa aj pýtala, aký počet odkázaných ľudí na Slovensku je umiestnených v zariadeniach sociálnych služieb s pobytovou formou a koľko s ambulantnou formou. Odpoveďou ministerstva bolo, že pobytovou formou, čiže celoročnou a týždennou, do obdobia 31. decembra 2016, to bolo 38 849 miest a počet miest v zariadení sociálnych služieb s ambulantnou formou k 31. decembru 2016 bolo 7669. To znamená zaokrúhlene 39 000 pobytových, 8000 denných, ktoré sú lacnejšie. Neskutočný nepomer, neskutočný, 31-tisíc miest máme viac na pobytovej službe. Ja nehovorím, ak je to potrebné, ak by to bolo potrebné a systém by fungoval v štáte, nemám s tým problém. Ale pokiaľ viem, že sme odstrihli jednu časť fungovania systému sociálnej pomoci, obávam sa, že sú tam ľudia, ktorí túto službu nemusia mať zabezpečenú len preto, lebo nemajú bývanie, hej, ako náhrada bývania. To je vlastne jedna vec.
Ďalšia vec. Pýtala som sa, koľko občanov v Slovenskej republike má teda navrhnutú formu kompenzácie – peňažný príspevok za opatrovanie. To znamená, že musí ísť o odkázanosť V, VI, ale príspevok v súčasnosti nemá vyplácaný z rôznych dôvodov. Čiže okrem tých oficiálnych štatistík, ktoré vedú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a ktoré sa chvália, že idú zvyšovať príspevok za opatrovanie, máme 10 122 osôb, ktoré sú opatrované a teda spĺňajú náležitosti V. alebo VI. stupňa, ale nepoberajú ani cent. To znamená, je to ďalšia veľká ťažoba, 10-tisíc ľudí, ktorí skôr či neskôr, ak nebudú mať ambulantnú službu, nám skončia zbytočne v pobytových službách, lebo to nezvládnu. Nedostávajú na neho príspevok na opatrovanie, neexistujú ambulantné služby, lebo štát ich likviduje. Kam inam ho mám dať? Ja viem, že on, ten môj otec alebo mama nepatrí do tej pobytovky, ale teda má už nejakú demenciu, aby si niečo neurobil počas dňa, tak jednoducho zabezpečím mu pobytovú službu. A tie pobytové sú drahé. Ten starý človek sa tam trápi. No načo je toto dobré, mi povedzte? Kto tento systém podporuje? Kto, komu toto vyhovuje?! Komu?! Je to pre ľudí zle, konkrétnych ľudí, ktorí trpia, trpia v tých zariadeniach. Jednoducho, lebo sa cítia, že ich opustila tá rodina, ale tá rodina nemá inú možnosť, keď zarábajú minimálne mzdy, aby sa dokázali o neho postarať. Desaťtisíc ľudí takto máme. Desaťtisíc ľudí.
Taktiež osobnú asistenciu 2 265, ale z rôznych dôvodov, keďže sú tam násobky, atď., to je ďalšie. Čiže už máme 13-tisíc ľudí, ktorí nedostávajú ani cent a potrebujú pomoc, kde skončia v pobytových službách, ktoré už teraz, pomer 39-tisíc : 8-tisíc, proste celé zlé, celé zle.
Ďalšia vec. Pýtala som sa, aký je finančný príspevok, bol teda poskytnutý v roku 2017, prejdené stacionáre, a aký príspevok bude poskytnutý v roku 2018 zo strany ministerstva. Takže v roku 2017 ministerstvo poskytlo finančný príspevok pre 73 denných stacionárov v RmS poskytovateľov s kapacitou 1 410 miest a pre 293 denných stacionárov neverejných poskytovateľov s celkovou kapacitou 7 697 miest. Spolu 366 žiadostí pre 9 107 miest. To znamená, že v roku 2017 ministerstvo podporilo 9 107 miest. V roku 2018, ako to bude? Pýtala som sa na rok 2018, aká je stratégia, že či ako minimálne, aj keď je ich málo, lebo ja si myslím, že viac by ľudia mali byť v ambulantných službách ako teda v pobytových službách. A za rok 2018 poskytne finančný príspevok verejným a neverejným poskytovateľom sociálnych služieb v dennom stacionáre spolu pre 278 denných stacionárov na kapacitu 5 909. To znamená, 3-tisíc miest dole. Nie 2 400, čo som vám hovorila na začiatku. Podľa týchto odpovedí z ministerstva 3-tisíc ľudí nám ostane doma. Do roka, do dva, bác, do tri, vám hovorím, že sú v pobytovkách. A my nemáme, nemáme kapacity. Aj keď budeme mať kapacity, je to drahé pre tých ľudí, je to nehumánne, je to nerodinné. Toto nás čaká, toto mám z ministerstva, to nie sú moje výmysly.
A viete dobre, že mňa táto téma zaujíma a som bytostné spätá s tými ľuďmi, ktorí trpia. A ja to tu teda musím hovoriť, že nemôžme vedieť čo pravá ruka, čo robí ľavá ruka. Musíme ten systém nejako nastaviť, aby v prvom rade sa ľudia cítili dobre v našom štáte, že všetci sme tu pre nich, ľaví, praví, strední, ja neviem čo. Jednoducho ostať čo najdlhšie doma. V roku, napríklad príkladom je Prešovský samosprávny kraj, ktorý v roku 2006 vymazal z registra 57 denných stacionárov a z toho 8 stacionárov bolo vymazaných v priebehu teda, v priebehu, nie na konci roka a 49 stacionárov bolo vymazaných k dátumu 31. decembra 2016. Teraz budú ďalšie výmazy. Teda v roku 2017 bolo vymazaných celkovo 29 denných stacionárov, z toho 20 stacionárov bolo vymazaných v priebehu roka a 9 stacionárov vymazaných k 31. decembru 2017. Košický samosprávny kraj, ktorý s Bratislavským samosprávnym krajom v roku 2030 bude, bude sa pýšiť jedným prvenstvom, a to prestarnúcim obyvateľstvom, Košický a Bratislavský kraj, tento eviduje zrušenie – v Košickom kraji v roku 2016 štyri stacionáre a v roku 2017 už 28 stacionárov. To znamená, na to ide počet miest, ktoré boli zaregistrované.
Bola vykonaná kontrola z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny počas letných prázdnin na denné stacionáre a ja som sa pýtala teda ministerstva, na základe akých závažných dôvodov, teda aké závažné dôvody tam vznikli, ktoré by naznačovali výmaz denných stacionárov. A ministerstvo určilo takých 5, z toho dva dôvody boli také, že teda nesplnili podmienku bezbariérovosti zariadenia a tiež, že boli zistenia a z neho vyplývajúce podľa právneho názoru, ministerstva podľa právneho názoru ministerstva práce nevytvorené hygienické podmienky. To znamená, obe, obe dôvody sú pod kompetenciou hygieny. Ministerstvo nie je oprávnené v tomto prípade tieto dôvody rátať ako dôvody pre výmaz alebo pre to, že nespĺňajú podmienky. Toto je záležitosť Úradu verejného zdravotníctva a nie ministerstva práce. To znamená, my ako naše ministerstvo práce môže kontrolovať na základe toho, že nespĺňajú personálne, aj to zistili, zase treba objektívne povedať, že teda aj personálne, aj odborne, ale minimálne v týchto dvoch dôvodoch neoprávnene postupovali, keďže kontrolovali hygienické, hygienický stav, ktorý môžu len pracovníci hygieny kontrolovať. Nemôžu to povedať, že mne sa zdá, že toto nie je bezbariérové alebo že táto sprcha nie je dobre postavená. Toto ministerstvo nesmie vykonávať. A podľa mojich informácií, kde boli kontroly, aj sa stávalo pri verejných poskytovateľoch, dokonca kde sú prevádzkovatelia starostovia, hovorili, že teda nevidela sa im sprcha alebo sa im nevideli záchody, čo je naozaj doména hygieny.
Čo sa týka príspevku na prevádzku, ja som už spomínala, že teda požiadala som ministerstvo na základe informácií, ktoré boli medializované, prečo mestá a obce teda neposkytujú príspevok na prevádzku denným stacionárom, lebo príspevok pre denné stacionáre sa skladá z príspevku na prevádzku a z príspevku na odkázanosť. Keďže príspevok na prevádzku im dané obce nezaplatia, tak sú nútení vlastne zatvárať tie zariadenie nie preto, aby boli nekvalitné, ale nemajú jednu časť financovania jednoducho za sebou. A preto som sa pýtala, lebo pán minister tu hovoril, že akože sú povinní a sú povinní a sú povinní. Nie sú povinní, mám teda odpoveď ministerstva práce, ktorý povedal, že len ak si mesto a obce, obec objedná služby u denného stacionára, dostanú príspevok na prevádzku. Ak si neobjedná, darmo tí ľudia potrebujú v tej obci, darmo ten občan, biedak, potrebuje tú starostlivosť, no nedostane ten prevádzkový poriadok, lebo obec povie: no ja nemám z čoho, preto ja si neobjednám u teba poskytovateľa. Nielen preto, že nechce, že sa mu nevidí ten poskytovateľ, ale že nemá z čoho uhradiť, a preto jednoducho ten príspevok na prevádzku ten poskytovateľ konkrétny nemá.
Musím povedať, že všetky tieto zistenia, ktoré dnes padli ako argumentácia pre to, aby ste podporili tento návrh zákona, je, aby sme si uvedomili, že nemôžme robiť populistickú politiku, musíme ju postaviť na faktoch. A tie faktá som vám dnes povedala, že to, čo sme hovorili aj urobili odbornú konferenciu, kde výstupy mali ísť tak, aby sociálna pomoc v našom štáte pre tých odkázaných a tých ľudí v kríze naozaj fungovala, nebola akceptovaná. Urobila sa taká čiastočná vec, ktorá teda nerieši sociálnu pomoc v rámci prevencie a v rámci krízy v rodinách, a v konečnom dôsledku to nepomáha vôbec rodinám na Slovensku, ktorí buď sa ocitli v kríze, alebo teda majú človeka s odkázanosťou.
A preto dávam teraz apel na všetkých poslancov, iba jedného tu asi máme, dvoch, dvoch, pardon, a pán Kresák je tu vždy. Dobehla si, nič si nepočúvala, pani Kuciaňová. Takže, takže naozaj ja apelujem k tomu, aby ste podporili tento návrh zákona, pretože tým, že ministerstvo urobili financovania podľa stupňa odkázanosti, zisk ušetrí finančné prostriedky, čiže tam vznikne budget, ktorý môže práve použiť na podporu práve nášho návrhu zákona. A keďže každé zariadenie musí vrátiť peniaze aj z neobsadeného miesta, to sú ďalšie peniaze, ktoré ministerstvo ušetrí. A to sú peniaze, ktoré nemôže ministerstvo povedať, že nemá alebo neboli rozpočtované, jednoducho tieto boli, finančné prostriedky sa nájdu.
A ja verím, že každému z nás teraz dochádza postupne, že toto nie je agenda, ktorá má rozdeľovať, ale to je agenda, ktorá má spájať ľudí. A keď nám naozaj ide o vec, aby sme sociálnu pomoc v našom štáte nastavili nielen na krátkodobé ciele, keď, ja neviem, dostanú vianočný príspevok, toto ľudí nenamotivuje, aby sa o toho seniora starali. Ich namotivuje to, že budú mať služby, že môžu ísť do práce, lebo je dostupnosť práce, aby mohli byť zamestnaní, aby nevyšli z pracovného procesu. Toto je cesta. A na to je potrebné minimálne urobiť na začiatku to, čo navrhujem. To nie je populistický krok, je to krok k tomu, aby sme tým ľuďom von pomohli aj v čase krízy, aj z toho, že sa nemáme alebo máme radi. Je to čas, kde dozrie podľa demografie, že musíme pozerať na veci reálne, ako sú, nesmieme sa proste tváriť, že to nie je problém. Áno, je to problém, pomenujme ho, také sú možnosti, ktorou cestou sa vyberieme. Jasné, že možno ľavičiari tak, pravičiari tak, stredopraví tak, stredoľaví tak, ale podstatné je, že vieme všetci, že bude problém vôbec s vyplácaním dôchodkov, že a už vôbec ako sa postarať v zdravotnom systéme o tých seniorov.
A čo s tými deťmi, ktoré sa narodia ťažko zdravotne postihnuté? Nechceme, aby tá mama šla do tej práce? Umožníme jej to aspoň na štyri hodiny. Nech robí v práci, lebo tých voľných miest je. To znamená, že budú sa, budú prichádzať do úvahy aj flexibilné pracovné úväzky a bude sa cítiť ako žena, ktorá má aj zdravé deti. Podchytíme, aby sa nám opakovane cez zariadenia ambulantnej formy, aby sa nám opakovane nedostávali seniori alebo deti do opakovanej hospitalizácie, pretože rodina sama o sebe nevie povedať, že to je problém. Ale ak sa odborník pozrie na to dieťa alebo seniora, tak jednoducho to tam uvidí.
Preto vás prosím, žiadam, aby ste podporili tento náš návrh zákona, ktorý vychádza z praxe. Dala som si opäť záležať, ako vždy, keď niečo predkladám, aby som mala fakty, aby som sa opierala o to, čo v našom štáte nefunguje a aby sme robili to, čo ľudia vonku potrebujú, ale nie populisticky, aby nám to nahralo politické body. Ale tak, aby keď každý jeden z nás, keď stadiaľ odíde, si povedal, že naozaj pomohol tomu človeku, ktorý je odkázaný, alebo rodine, ktorá sa nejakým spôsobom ocitla v kríze.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis