Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

17.10.2018 o 18:49 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 17.10.2018 18:49 - 18:51 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ako som avizovala, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gáborčákovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pod tlačou 1005. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona dopĺňame takto: po 1. v čl. 1 doterajšieho bodu 1 v § 12 ods. 2 sa nad slovo zamestnancov umiestňuje odkaz 44. Po 2. v čl.
===== ... neskorších predpisov pod tlačou 1005. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona dopĺňame takto:
Po 1. V čl. I doterajšom bode 1 v § 12 ods. 2 sa nad slovo "zamestnancov" umiestňuje odkaz 44.
Po 2. V čl. I doterajšieho bodu 4 v § 27 ods. 2 písm. j) sa nad slovo "predpismi" umiestňuje odkaz 71a. Poznámka pod čiarou k odkazu 71a znie: "71a) Napríklad zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Skončila som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.10.2018 18:49 - 18:51 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ako som avizovala, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gáborčákovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pod tlačou 1005. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona dopĺňame takto: po 1. v čl. 1 doterajšieho bodu 1 v § 12 ods. 2 sa nad slovo zamestnancov umiestňuje odkaz 44. Po 2. v čl.
===== ... neskorších predpisov pod tlačou 1005. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona dopĺňame takto:
Po 1. V čl. I doterajšom bode 1 v § 12 ods. 2 sa nad slovo "zamestnancov" umiestňuje odkaz 44.
Po 2. V čl. I doterajšieho bodu 4 v § 27 ods. 2 písm. j) sa nad slovo "predpismi" umiestňuje odkaz 71a. Poznámka pod čiarou k odkazu 71a znie: "71a) Napríklad zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Skončila som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.10.2018 18:33 - 18:47 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak máme v druhom čítaní zákon o sociálnej ekonomike a o sociálnom podnikaní. Takýto zákon je štandardný aj vo vyspelej Európe. Nie je to nič čo si jednoducho vymyslela len naša republika. Samozrejme tie kritériá na nastavenie sociálnej ekonomiky sa robia v rôznych krajinách iným spôsobom, podľa toho ako a čo chcú riešiť. My prichádzame s novelou zákona o sociálnych podnikoch, ktorej prioritným zámerom je podporovať vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené a zraniteľné osoby predovšetkým cez integračné sociálne podniky. Tie jediné v tej hierarchii sociálnych podnikov zamestnávajú ľudí so zdravotným znevýhodnením a ľudí dlhodobo nezamestnaných. Novelou upravujeme zmeniť množinu potrebnú na výpočet podielu zamestnancov a to z celkového počtu zamestnancov na priemerný prepočítaný počet zamestnancov. Cieľom našej novely je dosiahnuť, aby boli dotované reálne pracovné miesta na plný pracovný úväzok. Týmto opatrením zacielime pozornosť, aby sociálne podniky plnili svoj účel a to prioritne zamestnávať znevýhodnených ľudí a to na plné úväzky, nie fiktívne. V praxi sa totiž stáva, že ak sa sleduje celkový počet zamestnancov v sociálnom podniku, tak sa do dotovaných miest zarátavajú aj polovičné úväzky, materská, očerka, úväzok sa dopĺňa napríklad zdravými zamestnancami alebo sa dotuje pracovné miesto na osem hodín. Reálne však...
===== fiktívne. V praxi sa totiž stáva, že ak sa sleduje celkový počet zamestnancov v sociálnom podniku, tak sa do dotovaných miest zarátavajú aj polovičné úväzky, materská, očr-ka, úväzok sa dopĺňa napríklad zdravými zamestnancami alebo sa dotuje pracovné miesto na 8 hodín. Reálne však zamestnanec pracuje iba 4 hodiny. Ďalej navrhujeme umožniť podnikateľovi v integračnom sociálnom podniku, ktorý zamestnáva znevýhodnených zamestnancov, aby mal možnosť nahradiť zamestnanca až do 3 mesiacov a tak nemusel zbytočne vrátiť príspevok za neobsadené miesto, ak mu zamestnanec odíde. V praxi sa totiž stáva, že nedokáže z mesiaca na mesiac obsadiť pracovné miesto znevýhodneným zamestnancom, lebo ide pomerne o náročnejšieho zamestnanca. Nie ako u iných sociálnych podnikov, kde máte zamestnancov, ktorí sú zdraví, lebo práve v integračnom sociálnom podniku máme zamestnancov, ktorí sú buď zdravotne ťažko postihnutí, alebo sú to znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, ktorí nemôžu ihneď nastúpiť na trh práce, pretože buď im chýba režim alebo nemajú akým spôsobom vlastne uchytiť ten pracovný pomer. Podnikateľ v sociálnom integračnom podniku tak stráca nárok na príspevok, čo mu spôsobuje existenčné problémy predovšetkým ak zamestnáva menší počet zamestnancov, lebo výdavky pokryť nedokáže. Problémy iného typu sociálneho podniku nebudú takým problémom na preobsadenie ako je to u podnikov integračných, pretože naozaj obsadiť zdravotne znevýhodného občana iným zdravotne znevýhodneným občanom je ťažšie ako keď v sociálnom podniku napríklad bývania preobsadzujete zdravého zamestnanca. Osobne si myslím, že práve preto budú tie integračné sociálne podniky neatraktívne, pretože ak sa má zamestnávateľ viazať na to, že má nejakú cieľovú skupinu, ktorá bude odoperovaná alebo má iné zdravotné problémy, tak si pomyslí, že nepreobsadí miesto a samozrejme stráca príspevok. Kdežto ak zoberieme napríklad sociálny podnik bývania, tam s tým problém nebudú mať, pretože oni zohľadňujú sociálne hľadisko, napríklad vystavia sa nájomné byty, ale v tom sociálnom podniku pracujú zdraví ľudia. Len sa zohľadňuje to sociálne hľadisko. Čiže naozaj opäť si myslím, že nezameriame svoju pozornosť na tých, na ktorých potrebujeme zamerať pozornosť, lebo dlhodobo sa nám nedarí na Slovensku zapojiť do pracovného pomeru práve ľudí, ktorí sú mimo trhu práce alebo nikdy na ňom ani neboli, to je jedna kategória ľudí a druhá kategória ľudí je, sú ľudia, ktorí nemajú plný invalidný dôchodok, to znamená, že dostávajú len určitú sumu napríklad 90 eur a uznáte, že z týchto finančných prostriedkov títo ľudia sa neuživia, hoci poberajú napríklad aj príspevok v hmotnej núdzi alebo aj príspevok na bývanie, vždy majú existenčné problémy. Preto tie relácie alebo tie rôzne vstupy médií, kde hovoria o tom, že človek ja čiastočne invalidný, poberá nejakú nízku dávku a nedokáže vyžiť, pretože ak má nejaké zdravotné obmedzenie, samozrejme nemôže sa dostať na trh práce a pokiaľ postavíme sociálne podnikanie na tom, že tam budeme mať integračný sociálny podnik, pre ktorého sa môže rozhodnúť budúci sociálny podnikateľ, alebo kde bude zamestnávať zdravotne znevýhodného alebo bude sociálny podnik bývania, kde bude mať zdravého zamestnanca len sociálne hľadisko, čo si vyberie? Samozrejme vyberie si sociálny podnik, kde bude mať zdravých zamestnancov a opäť sa nám bude cykliť problém s tým ako dostať do pracovného pomeru a zvýšiť životnú úroveň práve ľuďom, ktorí majú čiastočný invalidný dôchodok a teda poberajú nižšiu dávku. Podnikateľ pri tom sociálnom integračnom podniku stráca nárok na príspevok, čo mu spôsobuje existenčné problémy, zatiaľ čo v inom sociálnom podniku to takto nemusí byť, lebo ho hneď preobsadí. Stanovujeme, aby novela zaviedla do povinnosti pre verejného obstarávateľa použiť sociálne hľadisko takým spôsobom, aby cieľom bola predovšetkým integrácia znevýhodnených a zraniteľných osôb a ich poklesu počtu mimo trhu práce. Ak už máme zákon o sociálnej ekonomike a vieme že dlhodobým problémom Slovenska, čo nám vlastne hlási aj Európska komisia je dlhodobá nezamestnanosť s ktorou si nevieme poradiť a tiež si nevieme poradiť ako dostať ľudí so zdravotným znevýhodnením na trh práce. Ak my nezameriame pozornosť Slovenska na to čo nám treba riešiť, samozrejme sociálna ekonomika stráca ten význam, pretože opäť sa budú zamestnávať zdraví ľudia ale na sociálne hľadisko a nie ľudia, ktorí to naozaj potrebujú v našej krajine. Ak nám neostávali v evidencii v úradoch práce.
V súčasnom znení zákona bude zavedená aj povinnosť od 1.5.2020 pre verejného obstarávateľa, ktorý bol úspešný v najmenej 10 verejných obstarávaniach zohľadniť sociálne hľadisko, čo je dobrý zámer zákonodarcu, možno to naozaj hodnotiť pozitívne, avšak ak má byť cieľom predovšetkým integrácia znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb a ich pokles mimo trhu práce, je potrebné viazať stanovenú povinnosť okrem sociálneho hľadiska aj na vyhradenie účasti vo verejnom obstarávaní pre registrované sociálne podniky. Máme za to, že ak niekto že 10 krát vyhrá verejné obstarávanie so štátom a vyobstará si teda tú ponuku, aby 11 krát keď to urobí, aby to viazal práve na zákazku pre integračný sociálny podnik, lebo ten jediný z celého typu tých sociálnych podnikov je ten, ktorý zamestnáva práve tie cieľové skupiny ako je dlhodobo nezamestnaný a zdravotne ťažko postihnutý. Nie je pravdou, že nebudú mať možnosť chránené dielne sa zapájať, stále bude platiť pre nich zákon o verejnom obstarávaní, čiže ak si bude chcieť niekto obstarať zákazku z chránenej dielne môže tak naďalej spraviť vo vyhradených zákazkách nadlimitných, podlimitných a zákazky s nízkou hodnotou. My do toho vôbec nevstupujeme. Naopak, ja si myslím, že takým predstupňom chráneného pracoviska alebo chránenej dielne by malo byť práve sociálne podnikanie, kde si ten zdravotne ťažko postihnutý alebo dlhodobo nezamestnaný naozaj nejakým spôsobom zaučí ten status toho zamestnanca a neskôr sa môže už konkrétne posunúť buď na voľný trh práce v rámci chráneného pracoviska, alebo teda do chránených dielní, ktoré sa likvidujú povedzme si, lebo nedokážu ťahať tie náklady, pretože naozaj ich systém výroby má nižšiu pridanú hodnotu a práve preto si myslím, že takéto zákazky ľudí, ktorí naozaj by obstarávali verejné obstarávanie vyhrali 10 krát zo štátu, 11. majú investovať do tých ľudí s ktorými má Slovensko problém ako taký.
V novele taktiež navrhujeme aj formálne úpravy, ich prioritou je povinne i dobrovoľne zverejňovať také údaje, ktorými je možné odhaliť sociálne podniky, ktoré porušujú ducha zákona. Vieme dobre, že v minulosti takzvané sociálne podniky za ministrovania pani Tomanovej boli jedným veľkým eldorádom, kde sme nemali preplatených 11 miliónov a teda dodnes nemáme naspäť tie peniaze, pretože ich musel zatiahnuť štát. My sme v tom pozorní a aby sa takéto veci už nestávali tak dávame do tých formálnych úprav aj zverejňovanie údajov, ktoré môžu odhaliť potencionálny sociálny podnik, ktorý nebude iba, bude mať nejaký nekalý úmysel.
Nami navrhovaná úprava umožní zároveň automatizované spracovanie údajov pre analytickú prácu štátnych úradov i verejnosti, čo bude veľmi podstatné, aby sme vedeli ako sa nám posúvajú ľudia dlhodobo nezamestnaní, kam nám smerujú ľudia so zdravotným znevýhodnením, čiže je dobré ak tie dáta sa budú takto spracovávať, lebo vieme si to následne vyčísliť. Ďalej bude možné z registra sociálnych podnikov vydávať aj výpisy obdobne ako je to v prípade registra partnerov verejného sektora. Hlavným cieľom tejto zavádzanej zmeny je znižovať prioritne cez sociálne podniky počet znevýhodnených nezamestnaných, ktorí nie sú pripravení ihneď obsadzovať voľné pracovné pozície ponúkané na trhu práce. Viac ako jeden rok je nezamestnaných na Slovensku takmer 72 tisíc ľudí. Viac ako 4 roky máme na úrade práce takmer 36 tisíc ľudí a uchádzačov o prácu so zdravotným obmedzením takmer 6400. Mnohokrát nám aj títo ľudia hlásia, že ako keby im dávali najavo aj na tých úradoch práce, aby sa radšej neevidovali, lebo oni ich musia posielať za prácou, ktorá nie je pre nich vhodná a teda mnohí ani na tých úradoch práce nie sú a pričom poberajú naozaj čiastočne invalidný dôchodok, z ktorého sa nedá vyžiť. Tento návrh bol konzultovaný aj s Inštitútom zamestnanosti, zároveň boli do novely zapracované aj odporúčania, ktoré boli vznesené inštitútom ešte pri návrhu zákona vládnom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikov. Ministerstvo financií oznámilo, že sekcia rozpočtovej politiky berie na vedomie, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Vzhľadom na uvedené dôvody vás žiadame o podporu nášho návrhu zákona, ktorý prispeje k inklúzii znevýhodnených uchádzačov s ktorými na Slovensku máme dlhodobý, máme teda dlhodobý problém.
Rokovali sme aj s odborom legislatívy Národnej rady, kde sme akceptovali pripomienku, ktorú nám dal a okrem toho chceme vylepšiť svoj návrh v duchu odporúčaní parlamentnej legislatívy a preto budem predkladať aj pozmeňujúci návrh. Zatiaľ ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.10.2018 18:33 - 18:47 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak máme v druhom čítaní zákon o sociálnej ekonomike a o sociálnom podnikaní. Takýto zákon je štandardný aj vo vyspelej Európe. Nie je to nič čo si jednoducho vymyslela len naša republika. Samozrejme tie kritériá na nastavenie sociálnej ekonomiky sa robia v rôznych krajinách iným spôsobom, podľa toho ako a čo chcú riešiť. My prichádzame s novelou zákona o sociálnych podnikoch, ktorej prioritným zámerom je podporovať vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené a zraniteľné osoby predovšetkým cez integračné sociálne podniky. Tie jediné v tej hierarchii sociálnych podnikov zamestnávajú ľudí so zdravotným znevýhodnením a ľudí dlhodobo nezamestnaných. Novelou upravujeme zmeniť množinu potrebnú na výpočet podielu zamestnancov a to z celkového počtu zamestnancov na priemerný prepočítaný počet zamestnancov. Cieľom našej novely je dosiahnuť, aby boli dotované reálne pracovné miesta na plný pracovný úväzok. Týmto opatrením zacielime pozornosť, aby sociálne podniky plnili svoj účel a to prioritne zamestnávať znevýhodnených ľudí a to na plné úväzky, nie fiktívne. V praxi sa totiž stáva, že ak sa sleduje celkový počet zamestnancov v sociálnom podniku, tak sa do dotovaných miest zarátavajú aj polovičné úväzky, materská, očerka, úväzok sa dopĺňa napríklad zdravými zamestnancami alebo sa dotuje pracovné miesto na osem hodín. Reálne však...
===== fiktívne. V praxi sa totiž stáva, že ak sa sleduje celkový počet zamestnancov v sociálnom podniku, tak sa do dotovaných miest zarátavajú aj polovičné úväzky, materská, očr-ka, úväzok sa dopĺňa napríklad zdravými zamestnancami alebo sa dotuje pracovné miesto na 8 hodín. Reálne však zamestnanec pracuje iba 4 hodiny. Ďalej navrhujeme umožniť podnikateľovi v integračnom sociálnom podniku, ktorý zamestnáva znevýhodnených zamestnancov, aby mal možnosť nahradiť zamestnanca až do 3 mesiacov a tak nemusel zbytočne vrátiť príspevok za neobsadené miesto, ak mu zamestnanec odíde. V praxi sa totiž stáva, že nedokáže z mesiaca na mesiac obsadiť pracovné miesto znevýhodneným zamestnancom, lebo ide pomerne o náročnejšieho zamestnanca. Nie ako u iných sociálnych podnikov, kde máte zamestnancov, ktorí sú zdraví, lebo práve v integračnom sociálnom podniku máme zamestnancov, ktorí sú buď zdravotne ťažko postihnutí, alebo sú to znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, ktorí nemôžu ihneď nastúpiť na trh práce, pretože buď im chýba režim alebo nemajú akým spôsobom vlastne uchytiť ten pracovný pomer. Podnikateľ v sociálnom integračnom podniku tak stráca nárok na príspevok, čo mu spôsobuje existenčné problémy predovšetkým ak zamestnáva menší počet zamestnancov, lebo výdavky pokryť nedokáže. Problémy iného typu sociálneho podniku nebudú takým problémom na preobsadenie ako je to u podnikov integračných, pretože naozaj obsadiť zdravotne znevýhodného občana iným zdravotne znevýhodneným občanom je ťažšie ako keď v sociálnom podniku napríklad bývania preobsadzujete zdravého zamestnanca. Osobne si myslím, že práve preto budú tie integračné sociálne podniky neatraktívne, pretože ak sa má zamestnávateľ viazať na to, že má nejakú cieľovú skupinu, ktorá bude odoperovaná alebo má iné zdravotné problémy, tak si pomyslí, že nepreobsadí miesto a samozrejme stráca príspevok. Kdežto ak zoberieme napríklad sociálny podnik bývania, tam s tým problém nebudú mať, pretože oni zohľadňujú sociálne hľadisko, napríklad vystavia sa nájomné byty, ale v tom sociálnom podniku pracujú zdraví ľudia. Len sa zohľadňuje to sociálne hľadisko. Čiže naozaj opäť si myslím, že nezameriame svoju pozornosť na tých, na ktorých potrebujeme zamerať pozornosť, lebo dlhodobo sa nám nedarí na Slovensku zapojiť do pracovného pomeru práve ľudí, ktorí sú mimo trhu práce alebo nikdy na ňom ani neboli, to je jedna kategória ľudí a druhá kategória ľudí je, sú ľudia, ktorí nemajú plný invalidný dôchodok, to znamená, že dostávajú len určitú sumu napríklad 90 eur a uznáte, že z týchto finančných prostriedkov títo ľudia sa neuživia, hoci poberajú napríklad aj príspevok v hmotnej núdzi alebo aj príspevok na bývanie, vždy majú existenčné problémy. Preto tie relácie alebo tie rôzne vstupy médií, kde hovoria o tom, že človek ja čiastočne invalidný, poberá nejakú nízku dávku a nedokáže vyžiť, pretože ak má nejaké zdravotné obmedzenie, samozrejme nemôže sa dostať na trh práce a pokiaľ postavíme sociálne podnikanie na tom, že tam budeme mať integračný sociálny podnik, pre ktorého sa môže rozhodnúť budúci sociálny podnikateľ, alebo kde bude zamestnávať zdravotne znevýhodného alebo bude sociálny podnik bývania, kde bude mať zdravého zamestnanca len sociálne hľadisko, čo si vyberie? Samozrejme vyberie si sociálny podnik, kde bude mať zdravých zamestnancov a opäť sa nám bude cykliť problém s tým ako dostať do pracovného pomeru a zvýšiť životnú úroveň práve ľuďom, ktorí majú čiastočný invalidný dôchodok a teda poberajú nižšiu dávku. Podnikateľ pri tom sociálnom integračnom podniku stráca nárok na príspevok, čo mu spôsobuje existenčné problémy, zatiaľ čo v inom sociálnom podniku to takto nemusí byť, lebo ho hneď preobsadí. Stanovujeme, aby novela zaviedla do povinnosti pre verejného obstarávateľa použiť sociálne hľadisko takým spôsobom, aby cieľom bola predovšetkým integrácia znevýhodnených a zraniteľných osôb a ich poklesu počtu mimo trhu práce. Ak už máme zákon o sociálnej ekonomike a vieme že dlhodobým problémom Slovenska, čo nám vlastne hlási aj Európska komisia je dlhodobá nezamestnanosť s ktorou si nevieme poradiť a tiež si nevieme poradiť ako dostať ľudí so zdravotným znevýhodnením na trh práce. Ak my nezameriame pozornosť Slovenska na to čo nám treba riešiť, samozrejme sociálna ekonomika stráca ten význam, pretože opäť sa budú zamestnávať zdraví ľudia ale na sociálne hľadisko a nie ľudia, ktorí to naozaj potrebujú v našej krajine. Ak nám neostávali v evidencii v úradoch práce.
V súčasnom znení zákona bude zavedená aj povinnosť od 1.5.2020 pre verejného obstarávateľa, ktorý bol úspešný v najmenej 10 verejných obstarávaniach zohľadniť sociálne hľadisko, čo je dobrý zámer zákonodarcu, možno to naozaj hodnotiť pozitívne, avšak ak má byť cieľom predovšetkým integrácia znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb a ich pokles mimo trhu práce, je potrebné viazať stanovenú povinnosť okrem sociálneho hľadiska aj na vyhradenie účasti vo verejnom obstarávaní pre registrované sociálne podniky. Máme za to, že ak niekto že 10 krát vyhrá verejné obstarávanie so štátom a vyobstará si teda tú ponuku, aby 11 krát keď to urobí, aby to viazal práve na zákazku pre integračný sociálny podnik, lebo ten jediný z celého typu tých sociálnych podnikov je ten, ktorý zamestnáva práve tie cieľové skupiny ako je dlhodobo nezamestnaný a zdravotne ťažko postihnutý. Nie je pravdou, že nebudú mať možnosť chránené dielne sa zapájať, stále bude platiť pre nich zákon o verejnom obstarávaní, čiže ak si bude chcieť niekto obstarať zákazku z chránenej dielne môže tak naďalej spraviť vo vyhradených zákazkách nadlimitných, podlimitných a zákazky s nízkou hodnotou. My do toho vôbec nevstupujeme. Naopak, ja si myslím, že takým predstupňom chráneného pracoviska alebo chránenej dielne by malo byť práve sociálne podnikanie, kde si ten zdravotne ťažko postihnutý alebo dlhodobo nezamestnaný naozaj nejakým spôsobom zaučí ten status toho zamestnanca a neskôr sa môže už konkrétne posunúť buď na voľný trh práce v rámci chráneného pracoviska, alebo teda do chránených dielní, ktoré sa likvidujú povedzme si, lebo nedokážu ťahať tie náklady, pretože naozaj ich systém výroby má nižšiu pridanú hodnotu a práve preto si myslím, že takéto zákazky ľudí, ktorí naozaj by obstarávali verejné obstarávanie vyhrali 10 krát zo štátu, 11. majú investovať do tých ľudí s ktorými má Slovensko problém ako taký.
V novele taktiež navrhujeme aj formálne úpravy, ich prioritou je povinne i dobrovoľne zverejňovať také údaje, ktorými je možné odhaliť sociálne podniky, ktoré porušujú ducha zákona. Vieme dobre, že v minulosti takzvané sociálne podniky za ministrovania pani Tomanovej boli jedným veľkým eldorádom, kde sme nemali preplatených 11 miliónov a teda dodnes nemáme naspäť tie peniaze, pretože ich musel zatiahnuť štát. My sme v tom pozorní a aby sa takéto veci už nestávali tak dávame do tých formálnych úprav aj zverejňovanie údajov, ktoré môžu odhaliť potencionálny sociálny podnik, ktorý nebude iba, bude mať nejaký nekalý úmysel.
Nami navrhovaná úprava umožní zároveň automatizované spracovanie údajov pre analytickú prácu štátnych úradov i verejnosti, čo bude veľmi podstatné, aby sme vedeli ako sa nám posúvajú ľudia dlhodobo nezamestnaní, kam nám smerujú ľudia so zdravotným znevýhodnením, čiže je dobré ak tie dáta sa budú takto spracovávať, lebo vieme si to následne vyčísliť. Ďalej bude možné z registra sociálnych podnikov vydávať aj výpisy obdobne ako je to v prípade registra partnerov verejného sektora. Hlavným cieľom tejto zavádzanej zmeny je znižovať prioritne cez sociálne podniky počet znevýhodnených nezamestnaných, ktorí nie sú pripravení ihneď obsadzovať voľné pracovné pozície ponúkané na trhu práce. Viac ako jeden rok je nezamestnaných na Slovensku takmer 72 tisíc ľudí. Viac ako 4 roky máme na úrade práce takmer 36 tisíc ľudí a uchádzačov o prácu so zdravotným obmedzením takmer 6400. Mnohokrát nám aj títo ľudia hlásia, že ako keby im dávali najavo aj na tých úradoch práce, aby sa radšej neevidovali, lebo oni ich musia posielať za prácou, ktorá nie je pre nich vhodná a teda mnohí ani na tých úradoch práce nie sú a pričom poberajú naozaj čiastočne invalidný dôchodok, z ktorého sa nedá vyžiť. Tento návrh bol konzultovaný aj s Inštitútom zamestnanosti, zároveň boli do novely zapracované aj odporúčania, ktoré boli vznesené inštitútom ešte pri návrhu zákona vládnom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikov. Ministerstvo financií oznámilo, že sekcia rozpočtovej politiky berie na vedomie, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Vzhľadom na uvedené dôvody vás žiadame o podporu nášho návrhu zákona, ktorý prispeje k inklúzii znevýhodnených uchádzačov s ktorými na Slovensku máme dlhodobý, máme teda dlhodobý problém.
Rokovali sme aj s odborom legislatívy Národnej rady, kde sme akceptovali pripomienku, ktorú nám dal a okrem toho chceme vylepšiť svoj návrh v duchu odporúčaní parlamentnej legislatívy a preto budem predkladať aj pozmeňujúci návrh. Zatiaľ ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2018 17:39 - 17:41 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, ty si hovoril vlastne o takých troch veciach zadĺženia nášho štátu. Je mi ľúto, že som nemohla vystúpiť v rozprave, tak tiež chcem

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Tak tiež chcem hovoriť o tom, že ak hovoríme o dôchodkoch a hovoríme o starých ľuďoch, musíme, mi chýba debata v takých štyroch rovinách, a to je vek dôchodku. Na trh vstupujeme starší, pretože naši otcovia tam vstupovali buď teda s učňovkou a málo kto mal strednú školu, fakt výnimočne to boli vysokoškoláci. Poberali teda, priemerne poberajú dôchodok sedemnásť až osemnásť rokov. My budeme vstupovať, my teda vstupujeme väčšina na trh práce, po vysokej škole. To znamená, by budeme poberať tento dôchodok dvadsať rokov. O tri roky dlhšie budeme poberať dôchodkovú dávku, a to či chcete, či nechcete, jednoducho sa musí odraziť na rozpočte štátu.
Po druhé, dôchodok by mal byť primeraným zabezpečením v starobe, ale naozaj, dnes je to 45 % hrubej mzdy a ďalej to sa bude len znižovať, a teda na hranicu 30 %. Ak si zoberieme, že práve dôchodková dávka až takmer v 67 % môže zničiť riziko chudoby, mali by sme rozprávať o tom, akú výšku dôchodkov majú naši ľudia na Slovensku a čo chceme pre to urobiť, aby ďalšia generácia vedela nakumulovať tých peňazí aj z iných zdrojov, alebo teda pozrieť sa na poistenie ako také.
Po tretie, neviem či stihnem, ale sú to platy žien, ktoré sú nízke a tie sa premietajú vlastne do dôchodkovej dávky a ženy majú nízke dôchodky. To sú témy, o ktorých sa máme baviť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2018 12:39 - 12:50 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, máme pred sebou zákon o odmeňovaní zamestnancov vo verejnej správe. Naozaj ľudia na to čakajú ako na vodu v púšti, keďže naozaj dlhé roky sa tento zákon nemenil. Ľudia už strácali nádej, že teda sa k týmto zvýšeniu niekedy dostanú. Avšak mám aj také postrehy k tomu, a teda do budúcnosti na čo by sa mala vláda táto alebo aj ďalšie vlády zamerať. Pocit chudoby a nedocenenia sa v slovenských pomeroch spája aj so vzdelanou strednou vrstvou z radou úradníkov, sociálnych pracovníkov, učiteľov a podobne. V ich prípade nehovoríme síce o existenčných problémoch, ale prevláda v nich frustrácia z toho, že sa k reálnym majetkom či peniazom nemôžu dostať vďaka príjmu zo zárobkovej činnosti.
V návrhu o odmeňovaní pracovníkov možno vidieť, že sa ustupuje od zásluhovosti, lebo vláda chce dostať do systému verejnej správy nových schopných ľudí. Avšak obávam sa, že dlhodobým nezdvíhaním platov sa nevyrieši problém skúsených zamestnancov vo verejnej správe, ktorí majú častokrát zložitejšie úlohy alebo sú im prideľované zložitejšie úlohy a rozdiel medzi ich platmi je nízky. Ja by som povedala, že ľudia do dvoch rokov a ľudia, ktorí teda pracujú štyridsať rokov a ktorým naozaj dávame vždy úlohy ťažšie, pretože sa v systéme vyznajú, je rozdiel sto eur. Ja to hovorím hlavne priemerne teda u tých tarifných tried od najnižšej a postupne aj k tým najvyšším. Tam tiež nie je, tam je 130 eur. Takže naozaj ľudia sa pýtajú v praxi, tí, ktorí sú skúsení, že prečo by som to mal robiť ja. Veď on pomaly zarába rovnako ako ja a teda ja s tým strávim na svojej agende strašne veľa času a je to náročné, tak nech to robia tí, ktorí sú odmeňovaní takmer tak ako ja. Takže ja sa obávam toho, že práve u tých, ktorí pracujú dlhšie a majú zadávané ťažšie úlohy ich až tak veľmi nemotivujeme týmito tabuľkami a budeme musieť do budúcnosti zvážiť akým spôsobom si naozaj uctíme zamestnancov, ktorí sú skúsení a ktorí naozaj pracujú na ťažších úlohách a nielen na nejakých jednoduchých.
Vítam tiež pozmeňujúci návrh, ktorý prinesie Erik Tomáš, a to zvýšenie platov duchovných, pretože naozaj duchovní sú ľudia s vysokoškolským vzdelaním a ich plat sa nachádza pod úrovňou minimálnej mzdy. Mnohokrát je to psychicky náročná práca, ktorá má svoju paralelu aj v civilnom živote ako psychológovia a podobne. A preto si myslím, že a chcem uznať, že je to dobrý krok. Samozrejme sú tu určite aj nejakí odporcovia toho, že prečo by sme mali teda duchovných platiť. Ja hovorím o tom, že pokiaľ sú to zamestnanci, ktorí naozaj fungujú vo verejnej správe, majú rovnaký prístup k platom ako ľudia, ktorí sú bežnými úradníkmi na nejakých ministerstvách, takže pokiaľ neexistuje iná legislatíva, ktorá iným spôsobom rieši financovanie cirkví, myslím si, že je to spravodlivé a je to na mieste. A teda naše hnutie podporí tento pozmeňujúci návrh a určite rozvinieme aj neskôr diskusiu o tom, ako nastaviť práve platy týchto duchovných, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní a častokrát robia aj charitatívnu činnosť, ktorá je záslužná. Aj pán premiér vlastne hovoril o tom, že chce delegovať práve problematiku dlhodobo nezamestnaných, problematiku minorít práve na cirkví. A myslím si, že je na čase hovoriť o tom, že naozaj majú dobré výsledky, a to by sa malo odzrkadliť teda aj v odmeňovaní týchto pracovníkov v praxi. Takže tento moment naozaj vnímam pozitívne.
Avšak chcem hovoriť o veciach, ktoré sa možno nebudú počúvať ľahko. Ale teda vždy počúvame od občanov pripomienky, že ak sa dostanú na úrad, tak každý si robí v tej svojej kancelárii to, čo jeho agendou a vždy ho posielajú vlastne k inému okienku, do inej kancelárie, nedaj bože, že pracovníčky sú PN, tak povedia, že ona tu zatiaľ len zastupuje, príde na budúci týždeň. A z toho dôvodu si naozaj občania kladú otázku, či ten počet úradníkov, ktorí funguje vo verejnej správe je naozaj nastavený tak, aby fungovalo všetko efektívne tak, ako má a aby oni dostali vlastne satisfakciu za to, že teda prispievajú na týchto ľudí. Počet pracovných miest vo verejnej správe by mal vzrásť podľa rozpočtu, ktorý príde do pléna, takmer o 7 tis. osôb. Čiže dostaneme sa na úroveň 426 123 ľudí. A naozaj tento počet ľudí sa už musí odzrkadliť aj v tom či ten občan dostane alebo nedostane to, čo požaduje. Samozrejme, že polovica rastu nastane v územnej správe a tam môžeme zaraďovať asistentov učiteľov alebo obecné služby. Ale práve tá druhá polovica v ústrednej správe, v zdravotníckych zariadeniach by malo pribudnúť 1 261 miest. V súvislosti s plánovaným počtom zamestnancov verejnej správy takmer o 7 tis. osôb by naozaj vláda mala predtým ako teda začne zdvíhať platy alebo rozpočtovať nový rozpočet iniciovať hĺbkový audit činnosti zamestnancov.
O tom hovorí aj Republiková únia zamestnávateľov, ktorá naozaj hovorí, že 10 % rast miezd vo verejnej správe prebieha rast miezd v súkromnom sektore. A priemerná mzda v roku 2017 vo verejnom sektore bola o 7 %. Paradoxne i napriek miliardovým investíciám do elektronizácie vláda navrhuje zvyšovanie počtu zamestnancov. Ak naozaj máme efektívne pripravených ľudí, ktorí budú prijatí do služieb verejnej správy, tak je to v poriadku. Ale pokiaľ naďalej budeme počúvať od občanov sťažnosti na to, ako sa nemôžu dovolať nejakého rozhodnutia alebo že niečo mešká, alebo za vyhovárajú, že nemajú dostatok pracovníkov, tak je na mieste si naozaj povedať, že či pod tlakom nepríjmame ľudí, ale tá efektivita voči občanovi nie je taká, ako by sme si všetci predstavovali. Čiže skôr či neskôr musíme hovoriť aj o tom, aké agendy jednotliví zamestnanci ťahajú za sebou. Potom môžme naozaj hovoriť aj o tom, že ľudia, ktorí majú ťažké a náročné práce alebo teda sú skúsenejší a naozaj sa neopravuje po nich veľa vecí, tak jednoducho by mohli dostať vyššie platy. Ale keďže my to budeme vždy plošne dávať a prijímať vždy nových a nových ľudí, tak jednoducho na tie platy nebudeme mať. Samotná ZMOS-ka vlastne povedala, že samozrejme schvaľuje nárast týchto tabuľkových tried. Na druhej strane hneď na to hovorí, že nemôže sa to plánovať tak rýchlo a teda akceptujú to naozaj na tie roky, ako je zákon postavený.
Takže naším stanoviskom je, že určite je potrebné a mohlo to prísť aj skôr a možno, že naozaj by sa vyčistili aj ľudia, ktorí majú nižšiu produktivitu práce, kde je tá efektivita práce možno nie tá. Nastavili by sme aj zlučovanie. Možno agend, ktoré súvisia navzájom a ten občan by to v konečnom dôsledku pociťoval lepšie. Ale samozrejme na druhej strane musíme sa teraz pripraviť na to, že tá menšia motivácia práve ľudí, ktorí už dlhšie pracujú vo verejnej správe bude naďalej problémom, kde si ľudia budú klásť, to čo som povedala na začiatok, že jednoducho nemôžu sa dostať k reálnym majetkom, k nejakým peniazom práve zo zárobkovej činnosti. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.9.2018 9:44 - 9:45 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobré ráno, alebo dobrý deň už. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1093. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1046 z 27. augusta 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa(?) predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

17.9.2018 11:16 - 11:24 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1097. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1150 z 27. augusta 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.9.2018 11:14 - 11:16 hod.

Soňa Gaborčáková
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2018 10:44 - 10:45 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja si nemyslím, že hovoríme rozdielne veci. My vychádzame vlastne z legislatívy, ktorá je. Už v súčasnosti je možné, že štát prispieva na stravu, ale iba deťom, ktoré sú znevýhodnené, a tam hovoríme o tom, že už sa teraz stáva, že sú to rôzne bagety alebo proste suchá strava. My ak chceme reagovať na to, čo je dnes, tak preto dávame, aby to bolo teplé jedlo denne. Neodporuje to s tým, čo tvrdíš ty, že naozaj tu je hlbšia otázka, čo sa týka kvality stravy, čo sa týka toho, kde smerujeme, čo chceme dosiahnuť v rámci možno tých našich detí, aby neboli obézne a aby mali dobré vzdelávacie výsledky, čo vlastne tým chceme dosiahnuť. Takže aj tento náš návrh zákona môže byť ako keby predskokanom toho, aby sme sa bavili naozaj konštruktívne, vecne, a ak chceme dávať obedy, aby naozaj sme hovorili o tých vyšších kritériách, ktoré si spomínal aj ty, a ja s nimi plne súhlasím.
Takže ďakujem ti za to, že si vystúpil v rozprave, a nemyslím si, že hovoríme o niečom inom. Ďakujem.
Skryt prepis