Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.6.2018 o 12:50 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 12.9.2018 10:27 - 10:30 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Budem krátka. Len mi nedá práve pri návrhu na odvolanie a voľbu zástupcu navrhovaného reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne spomenúť skutočnosť, že práve odmeny členov dozornej rady sa určujú na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2004, kde sa spomína tzv. priemerná mzda v národnom hospodárstve, ale teda priemerná mzda v národnom hospodárstve určená zákonom neexistuje. Ide o takú veľmi nešťastnú formuláciu, pretože existuje len priemerná mzda zistená Štatistickým úradom, ale čo je problémom práve pri odmenách dozornej rady, je, že nevieme, z ktorej tej priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom sa tie odmeny vypočítavajú, či to je v predošlom roku, alebo je to pred troma rokmi, a tým pádom vznikajú také anomálie, že v podstate priemerná mzda rastie, ale sú rôzne vyplatené odmeny v roku 2016 ako v roku 2014. Napríklad v roku 2014 boli vyplatené vyššie odmeny ako v roku 2016. Preto ja odporúčam, aby sme zvážili toto nešťastné uznesenie, lebo teraz podľa právneho názoru je to tak, že naozaj sa riadime niečím, čo v podstate nemá nejakú právnu oporu v legislatíve, a preto ja budem aj navrhovať nové uznesenie, kde teda spomeniem takých šesť bodov, že odmeny členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne sa poskytujú mesačne, odmeny sa poskytujú zo základu, ktorým je priemerná mzda zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky v roku, ktorý predchádza bežnému roku, kde vlastne budeme ujasňovať tie pravidlá, aby to bolo transparentné, aby sme vedeli, na základe čoho sa vyplácajú práve tým členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne odmeny, a aby sme to zbytočne nespochybňovali.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2018 9:58 - 9:59 hod.

Soňa Gaborčáková
Ďakujem kolegovi Hegerovi, že teda otvoril tú problematiku efektivity, lebo všetci si musíme uvedomiť, že ak naozaj veci nastavíme efektívne, tie peniaze budú môcť byť použité na vyššie platy ľudí, ktorých naozaj potrebujeme šikovných vo verejnej správe. Na druhej strane chcem určite povedať aj B. Veľmi by bol zaujímavý taký prieskum občanov, ktorí sú v styku s verejnou správou, aký je ich pohľad na efektivitu štátu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2018 9:22 - 9:24 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za faktickú otázku. Áno, presne to som mala na mysli, že ak chceme niektoré tie sociálne balíky zobrať, že to bude výdavok štátu alebo že to bude verejný výdavok, mali by sa dopracovať.
Konkrétne k tým obedom, čo pán Osuský spomínal, naozaj bude problém personál do kuchýň, lebo pôjde o vyššie objemy platov, ktoré budú potrebné pre tie kuchyne naplánovať, potom bude potrebné vybavenie, to znamená, varíme pre viac, potrebujeme mať viac mixérov v pohotovosti, čiže je to konkrétne materiálne vybavenie. Po tretie je to každopádne hygiena, ktorá schvaľuje, či môže konkrétna kuchyňa variť pre všetkých stravníkov, a nie politici. Čiže tam povedia, taká je kapacita, takto to schvaľuje hygiena a na základe toho sa vlastne tá, tá, tá kuchyňa zariadiť, koľko môže mať výdajov tých obedov.
A určite ste už zaregistrovali, že aj mestá a ZMOS hovoria o tom, že bude problém vlastne hneď nastaviť ten model tak, aby ho dokázali zvládnuť. Už teraz niektoré samosprávy prispievajú na stravné inou čiastkou na cirkevné školy ako na teda školy v ich pôsobnosti a už nehovoria o tom, ak ide o špeciálne školstvo. Hej? To znamená, všetko je vo VZN-kách a ešte aj, a je to na nižších, na nižšie, na nižších príspevkoch, takže naozaj ide o komplex problémov, čo má byť verejný výdavok štátu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2018 9:06 - 9:21 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobré ránko. Pre nás už by mal byť dobrý deň, lebo ľudia už dávno fungujú, ale teda je nás tu pomerne málo a ide o zákon, ktorý naozaj ovplyvní takmer 230-tisíc ľudí na Slovensku, takže možnože naozaj mala prebehnúť trošku tak viac verejná diskusia. Ja sa budem snažiť hutne povedať teda názor ako hnutia, tak aj môj osobný práve k tomuto návrhu zákona.
Čo je potrebné povedať, tak ja som vyzdvihla také dve veci, ktoré možno uznať tomuto návrhu zákona, a to, že vláda vyrovnala v najnižších platobných triedach mzdu do výšky minimálnej mzdy.
Je pravdou, že vždy kritizujeme podnikateľov, ale my sami sme mali obrovské resty už z minulosti, kedy sa zdvíhala minimálna mzda a ľuďom sa iba doplácalo do minimálnej mzdy, hoci v tarifných triedach bola vlastne tá suma nižšia. Jednak je to samotný moment mentálny pre tých konkrétnych zamestnancov v štátnej alebo verejnej správe, ktorí sa na to pozerali tak, že ani nestojí tej vláde za to, aby teda upravila to podľa toho, aké zákony prijíma. Takže určite vítam v to, to, že teda vyrovnali v najnižších platobných triedach mzdu do výšky minimálnej mzdy. Otázkou je, že ak sa bude tá minimálna mzda dvíhať, či teda bude sa to premietať aj do tých tarifných tried, alebo opäť vlastne ostaneme v stave ako teraz, že jednoducho bude to opäť pod tou hranicou minimálnej mzdy.
Druhú vec, ktorú chcem určite vyzdvihnúť, je, že sa predĺžil počet rokov praxe, a to teda 40 rokov, lebo ľudia sa reálne dožívajú vyššieho veku. A máme teda aj aktívnych seniorov, ktorí chcú naďalej pracovať, vieme, práve aj čo sa týka pedagogických zamestnancov, že teda viacero ľudí je tam starších, učiteľov, ale to isté platí aj v iných profesiách, aj v rezorte, ktorý spravuje pán minister, máme sociálnych pracovníkov, ktorí tam robia aj dlhšie, majú tie reálne skúsenosti, dávame im, dávame im robiť ťažké prípady, a teda nebolo fér, ak sme teda tú hranicu 40 rokov nemali.
Je to odôvodnené aj tým, že v podstate až 22 300 ľudí požiadalo o odvodovú úľavu zo strany pracujúcich dôchodcov, a preto tarifná trieda, ktorá bude zohľadňovať aj počet praxe, má svoje miesto v systéme Slovenska.
A keďže ja sa venujem aj problematike striebornej ekonomiky, tak si myslím, že každopádne je to otázka, s ktorou sa bude musieť Slovensko vysporiadať aj v zmysle pracujúcich seniorov. Ale keďže sa za krátky čas pomerne rýchlo zvyšuje minimálna mzda, znižuje sa vlastne na trhu práce aj ten priestor porovnania mzdy medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou. To znamená, že mnohokrát aj ľudia z praxe, ja môžem hovoriť vlastne za sociálnych pracovníkov, ktorí vnímajú, že oni majú nízke mzdy a pracujú v rezorte 20, 25 až 30 rokov, a na druhej strane tá minimálna mzda, rozdiel medzi tou minimálnou mzdou a nimi je nejakých 80 eur, a podstatne teda vykonávajú prácu, ktorá má rozhodovaciu, rozhodovacie právomoci, a teda aj zodpovednosť. Takže naozaj treba myslieť pri tom, ako nastavíme systém zvyšovania minimálnych, minimálnych miezd na Slovensku do budúcnosti naozaj nejako systematicky, aby sme tým pádom aj neubližovali ľuďom vo verejnej správe alebo v samospráve, lebo naozaj sa cítia potom nedocenení, že ak porovnávajú človeka, ktorý vykonáva prácu nie v takej produktivite ako oni, tak, a majú, a je tam rozdiel niekoľko desiatok eur alebo aj stovku, tak naozaj sa cítia nedocenení a tá frustrácia tých verejných zamestnancov alebo aj zamestnancov samosprávy ide dole a tí ľudia nám odchádzajú vlastne z tej práce.
Určite nie som za to, aby bola minimálna mzda nastavená príliš nízko, pretože ohrozuje to vlastne riziko poklesu životnej úrovne ľudí, ale zase príliš vysoká minimálna mzda môže práve zvyšovať nezamestnanosť u ľudí, ktorí vykonávajú prácu s menej pridanou hodnotou a sú menej produktívni, a vidíme, že Slovensko práve v tom, v tejto oblasti máme veľké rezervy, lebo sa nám nedarí natrvalo nájsť prácu dlhodobo nezamestnaným ľuďom.
Čiže naozaj pri tomto návrhu zákona mám za to, aby, aby sme začali verejnú diskusiu aj teda o nastavení tých minimálnych, v tej minimálnej mzde na Slovensku, ale aj na druhej strane, aby rozdiel medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou a medzi ľuďmi, ktorí vykonávajú prácu s vysokou pridanou hodnotou vo verejnej správe, alebo teda v samospráve, tak naozaj bol taký, aby sa tí ľudia cítili dobre, komfortne vo svojich profesiách, aby nám neodchádzali teda do iných sektorov.
Aj samostatný, aj samotný návrh zákona dáva do, do pozadia podľa môjho názoru zásluhovosť. Ak sa pozriete na platobné stupne a počet praxe, tak väčšina v tých nižších stupňoch, je rozdiel medzi človekom, ktorý pracuje od, do dvoch rokov, a človek, ktorý pracuje nad 40 rokov, stovka. To znamená, že tí ľudia opäť v tej praxi vychádzajú z toho, že majú ťažké prípady, pretože ak pracujete na konkrétnom pracovisku 20 rokov, tak vám dávajú prípady, ktoré nie sú veľmi ľahké, a v podstate ste zaťažení aj tou zodpovednosťou, a ak máte rozdiel 100 eur, tak naozaj si povedia, či to stojí za to pracovať teda v tej verejnej správe, lebo človek, ktorý tam nastúpi, a dávajú mu v podstate len také ako keby asistentské práce, pretože nechcú, aby niečo pokazil, dokiaľ sa rozbehne, do tých dvoch rokov, tak jednoducho sa cítia nekomfortne v tej rozhodovacej činnosti. Doslova napríklad ak môžem hovoriť za náš rezort, máme veľké problémy v oblasti sociálnoprávnej ochrany, lebo je to veľká zodpovednosť, obrovský tlak na sociálnych pracovníkov, a ten je naozaj rozdiel tej dlhoročnej pracovníčky, ktorá pracuje na sociálnoprávnej ochrane a preberá ťažké prípady a sporné prípady, tak je naozaj rozdiel nejakých 60-70 eur, a teda naozaj potom každý na tom oddelení nechce zobrať konkrétny prípad.
Takže ak, ak mám pozerať na tento návrh zákona takýmto okom, tak naozaj aj novopostavený, teda tarifné triedy a platy, tak sú to minimálne rozdiely. Ja rozumiem, že nemôžme hovoriť, že človek, ktorý pracuje 40 rokov, je aj produktívnym a je naozaj prínosom pre tú konkrétnu organizáciu, ale nalejme si čistého vína. Naozaj ťažšie prípady sa dávajú ľuďom, ktorí už majú isté skúsenosti, majú tú prax, a preto si myslím, že úplne celkom to nie je prevencia toho, že nám tí ľudia budú odchádzať do teda inej sféry.
Samotný ZMOS hovorí o skokovom navýšení, ktoré sa nemôže opakovať každý rok, preto sa na začiatku povedalo, ako budeme riešiť to, keď tá minimálna mzda pôjde hore, a v podstate či budeme opäť meniť tie tarifné triedy, lebo už teraz hovoria, že jeden rok bude ZMOS stáť tento návrh zákona 150 mil., a teda hovoria aj o tom a prízvukujú mediálne, že dohoda je na dva roky.
To sú ďalšie otázky, ktoré treba otvoriť a ktoré nebudú populárne vo vzťahu k samospráve, ale teda myslím si, že je čas, kedy by sme si mali naliať čistého vína a začať hovoriť o tých veciach, akú chceme mať verejnú správu, a teda koľko chceme do nej investovať, a určite akého, akého zamestnanca verejnej správy si občan predstavuje, alebo aké služby občan Slovenska si predstavuje za to, čo odvádza zo svojich daní na zamestnancov verejnej správy. To mi vlastne v tomto, pri tomto návrhu zákonu, zákona chýbalo, v podstate nastavenie takého nového ducha. Diskusie o tom, kam sa má uberať Slovensko, čo by malo byť výdavkom štátu, na druhej strane čo by malo byť výdavkom domácností, na základe toho si stanoviť, akú finančnú čiastku chceme investovať do verejnej správy a naozaj ako má vyzerať a čo ten občan má za ňu dostať.
Teraz sme v podstate zvýšili, dlho sme nezvyšovali tarifné triedy, teraz sme ich zvýšili, lebo bol obrovský tlak už aj zo strany zamestnancov a fluktuácia zamestnancov vo verejnej správe, ale na druhej strane tá, to gro toho problému v podstate sa ešte nerieši, a to otvoriť naozaj Pandorinu skrinku, čo sa týka samosprávnych kompetencií, ale aj verejnej správy, ako to chceme nastaviť.
Ja si myslím, že diskusia o tom, aký obraz verejného zamestnanca má Slovensko mať, je otázkou každého dňa, pretože počúvame od ľudí, že platia nemalé odvody a dane a na druhej strane keď prídu vybavovať niečo na úrady, tak každé to oddelenie alebo každá tá kancelária povie, že ona má na starosti len to a to vedľa už v podstate ona nevie, oni sa striedajú len s tými dvoma kolegyňami, a teda, bohužiaľ, počkajte si, čo vám povie tá kolegyňa z vedľajšej kancelárie.
Toto podľa mňa v 21. storočí by nemalo existovať, čiže okrem diskusie, ako nastaviť výšku financovania vlastne zamestnancov vo verejnej správe by malo byť aj otázka, akú chceme, čo za ňu chceme teda dostať, a určite, koľko peňazí chceme investovať do takejto verejnej správy. Celkovo vo všetkých rezortoch mi chýba to, čo je výdavkom štátu a čo je výdavkom domácností, a preto neviem, či, či určitými sociálnymi balíčkami, ktoré prináša aj vláda, ktoré nemusia byť samé osebe zlé, ale ak nie sú zaradené koncepčne do výdavkov štátu, že si povieme, že naozaj, štát, toto bude verejným výdavkom a vyriešime to komplexne, tak jeden bod, a to len sociálny balíček na niečo nebude stačiť.
Takže ja, my teda určite podporíme tento návrh zákona. Na druhej strane chcem povedať, že budeme sa viac iniciovať o tom aj, akú verejnú správu chceme mať, koľko chceme do nej investovať a čo ten občan z toho bude mať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2018 15:03 - 15:04 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem za slovo. Tak ja som si napísala také tri body k Slovenskej akadémii vied, čo tu počúvam a napadli ma tri veci.
1. Devastácia Slovenskej akadémie vied je zlým signálom pre návrat múdrych mladých ľudí robiť vedu na Slovensku. Vieme, ako ich vieme nalákať, koľkí prišli a ak toto vidia, ten cirkus okolo toho, tak jednoducho 100 % sa nám tu nikto nevráti robiť vedu.
2. Tým pádom si ostrieľame možnosť tvoriť takzvané pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou, lebo ak raz automobilový priemysel bude problémom Slovenska, budeme mať fest veľký problém so zamestnanosťou a teda ja si myslím, aby sme neskončili ako Detroit.
3. Všetky orgány, či štátnej správy či samosprávy, sa snažia so svojimi nehnuteľnosťami efektívne narábať. Ja vôbec nevidím problém, že ak majú lukratívnejšie budovy a dokážu ich posúvať aj možno komerčným smerom, aby si zarobili na to, čo potrebujú k vedeckej činnosti, ja v tom absolútne žiaden problém nevidím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2018 16:24 - 16:38 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Kolegovia, kolegyne, pán riaditeľ, pani predsedajúca, ja by som si dovolila tiež upozorniť na niektoré anomálie práve k účtovnej uzávierke Sociálnej poisťovne. Súčasťou každoročnej účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne je prehľad príjmov členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov, iných orgánov účtovnej jednotky. Je dobré na chvíľu sa zastaviť pri niektorých reláciách medzi platmi ústavných činiteľov a platmi a odmenami v Sociálnej poisťovni či zvýšení výdavkov správneho fondu.
Mzda generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Budem hovoriť o niektorých platobných anomáliách. Plat alebo iná forma príjmov verejných činiteľov by mala vykazovať reláciu k zodpovednosti, ktorú má verejný činiteľ vo vzťahu k výkonu funkcie, ktorou bol poverený. Predseda vlády by nemal mať nižší príjem ako riaditeľ nejakého verejného fondu, ani ako poslanec, ani ako minister. Rovnako prezident republiky by mal mať najvyšší príjem medzi; nemal by mať najvyšší príjem medzi verejnými činiteľmi, lebo ide o reprezentanta štátu. Zdá sa, že touto problematikou sa nikto dlhšie nezaoberal a jediní, ktorí sú na pretrase, sú poslanci Národnej rady.
Mzda generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne je v sume 65 142 eur ročne v prípade, ak nie je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Mzdu generálneho riaditeľa určuje § 122 ods. 8 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení ako šesťnásobok priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom za rok, ktorý predchádza bežnému roku, a úprava mzdy sa vykonáva k 1. aprílu bežného roka. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorý zodpovedá za plnenie rozpočtu Sociálnej poisťovne má vyšší príjem ako minister financií, ktorý zodpovedá za štátny rozpočet. Medzi mzdou ministra financií a generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a ich zodpovednosťou je teda nepriama úmera, čo určite nie je v poriadku, nehovoriac o tom, že mzda generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne je vyššia ako plat predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu vlády.
A to nie je všetko. Podľa § 122 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže vláda Slovenskej republiky priznať generálnemu riaditeľovi odmenu v sume jeho ročnej mzdy. Teda bez akéhokoľvek porušenia zákona môže mať generálny riaditeľ ročný príjem 130 284 eur a to je viac ako príjem prezidenta.
Koncom minulého roka sa v parlamente viedla diskusia o platoch poslancov zmrazených na úrovni roku 2011. Očakáva sa revízia súčasného nastavenia platov poslancov a pokiaľ nechceme udržiavať anomálie v sume mzdy generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, odporúčam, aby vládna koalícia urobila audit medzi vedúcimi štátnych aj neštátnych fondov. Považujem za potrebné otvoriť diskusiu na tému súbehu funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Nie je v poriadku, ak jedna osoba Sociálnu poisťovňu riadi a súčasne v orgáne, ktorému je generálny riaditeľ, zodpovedá aj za jej činnosť. Nemám nič osobne proti pánovi Vážnemu, vždy sa aktívne zapája aj na výbore, keď sa pýtam k jednotlivým nejakým otázkam. Druhá vec je, ako to vnímajú ľudia vonku. V podstate nie sú im priznávané rôzne poistné dávky. Na druhej strane tu máme človeka, ktorý je aj poslanec, aj generálny riaditeľ, a teda ešte je aj vo vládnej koalícii. Naozaj veľmi ťažko sa vysvetľuje potom tým ľuďom von, prečo oni nemajú nárok na to alebo na to, aj keď možno reálne je to len ich subjektívny pohľad na vec, prečo im nič nebolo priznané, ale naozaj mali by sme verejne o tom diskutovať, či takáto konštelácia je tá najsprávnejšia.
Odmeny členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Podľa posudzovaného materiálu sú odmeny členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne priznávané podľa uznesenia Národnej rady č. 991 z 21. mája 2004 s názvom Priznávanie odmien za výkon funkcie v dozornej rade členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne. V predmetnom uznesení Národnej rady je uvedené nasledovné: Odmeny členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne sa budú poskytovať mesačne. Odmeny sa budú poskytovať zo základu, ktorým je priemerná mzda v národnom hospodárstve ustanovená zákonom. Po tretie, odmeny sa budú poskytovať násobkom z takto určeného základu. Podpredsedovia dozornej rady 1,3, členovia dozornej rady 1,08 a podobne.
Ide o veľmi nešťastnú formuláciu uznesenia, pretože nič také ako priemerná mzda v národnom hospodárstve v Slovenskej republike určená zákonom neexistuje a aj keby sme interpretovali priemernú mzdu ako priemernú mzdu zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky, tak je jasné, z akého; tak nie je jasné, z akého roka sa má uplatňovať priemerná mzda pri výpočte odmien. Preto je namieste konštatovanie, že odmeny členov dozornej rady nemajú zákonnú oporu alebo vychádzajú z neexistujúceho základu a je prekvapujúce, že to Sociálnej poisťovni doteraz nevadilo. Otázka teda znie, aká priemerná mzda bola uplatnená pri určovaní odmien členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne v roku 2017 a kde je zákonná opora priemernej mzdy, z ktorej sa určili odmeny členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Členom dozornej rady boli v roku 2017 vyplatené odmeny v sume 102 326,37 eur. Počet členov dozornej rady vrátane jej predsedu, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny je 11. Dvom podpredsedom patrí mesačne 1,3-násobok priemernej mzdy, ostatným priemerná mzda. Podľa vyjadrenia pána generálneho riaditeľa a poslanca výboru pre sociálne veci sa členom dozornej rady, ktorí sú štátnymi zamestnancami, odmeny nevyplácajú a nevyplácajú sa ani ministrovi práce. Odmeny sa vyplácajú ôsmim ľudom, z toho dve osoby vykonávajú funkciu podpredsedov dozornej rady. Z uvedených informácií vyplýva, že podpredsedom boli minulý rok vyplácané priemerné mesačné odmeny v sume 1 289 eur, šiestim členom po 991,5 eura.
Dozorná rada zasadá spravidla šesťkrát do roka a aj keď zoberieme do úvahy, že člen dozornej rady potrebuje na preštudovanie materiálu nejaký čas, ročná odmena člena dozornej rady v sume cirka 11 900 eur je neadekvátne vysoká a vyvoláva rozpačitý dojem o nezaujatom výkone dozoru nad činnosťou Sociálnej poisťovne. A sú tu aj ďalšie nejasnosti. Priemerná mzda rastie podľa jej rastu a mali by byť v relácii aj odmeny členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a nie je to tak. V roku 2016 boli členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne vyplatené odmeny v sume 80 529,6 eur, čo zodpovedá mesačnej odmene podpredsedu dozornej rady v sume 1 014 eur. Ostatným členom patrili odmeny 780 eur. V roku 2014 boli vyplatené odmeny v sume 85-tisíc eur, čo znamená mesačná odmena podpredsedu dozornej rady v sume 1 071 eur, ostatným členom patrili odmeny 824 eur. Čím je spôsobené, že pri rastúcej priemernej mzde boli odmeny členov dozornej rady v roku 2014 vyššie ako v roku 2016, je záhada a skôr naznačuje, že odmeny sú priznávané systémom ad hoc. Otázka dva, akým spôsobom sa v jednotlivých rokoch pri určovaní odmien členom a podpredsedom dozornej rady uplatňuje uznesenie Národnej rady 991/2004 a kto rozhodol o odmenách pre členov dozornej rady, pretože evidentne ignoroval toto uznesenie a konal teda neprípustne.
Ďalej sa budem venovať aj zvýšeniu výdavkov správneho fondu. Citácia závierky: "V nadväznosti na požiadavky súvisiace so zabezpečením výkonu sociálneho poistenia do konca roka 2017 a tvorby správneho fondu v bežnom roku 2017 v zmysle § 168 ods. 2 zákona o sociálnom poistení generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dňa 6. marca 2017 schválil úpravu rozpisu rozpočtu Správneho fondu Sociálnej poisťovne na rok 2017 na sumu 159 976 tis. eur. Inak povedané, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zvýšil výdavky správneho fondu nad schválený rozpočet výdavkov. A aké sú to požiadavky súvisiace so zabezpečením výkonu sociálneho poistenia, o ktorých v rozpočtovom procese nevedel? Použitie správneho fondu na rok 2017 bolo rozpočtované na 106 mil. eur a generálny riaditeľ upravil túto sumu na 159 098 mil. eur. Teda použitie správneho fondu bolo zvýšenie o 51 percent. Rozpočet verejnej správy bol schválený 29. novembra 2016 a už v marci 2017 sa prišlo na to, že treba zvýšiť výdavky správneho fondu o 51 percent? To silne evokuje podozrenie, že Sociálna poisťovňa nechcela k takýmto výdavkom verejnú diskusiu a obišla rozpočtovú sumu výdavkom rozhodnutím generálneho riaditeľa. Otázka je, že či teda generálny riaditeľ má na to kompetenciu.
V predloženom materiáli sa uvádza, že tak urobil na základe § 168 odseku 2 zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie sa týka tvorby správneho fondu a nie použitia. A je argumentácia § 168/2 je vysoko neprofesionálna. Zákon 461/2003 nedáva generálnemu riaditeľovi vo vzťahu ku schváleného rozpočtu správneho fondu žiadnu kompetenciu na jeho úpravu. To má svoju logiku, veď načo by bolo potom schvaľovanie rozpočtu Sociálnou poisťovňou, Národnou radou Slovenskej republiky? Výnimku tvorí rozhodnutie o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený. A tento prípad to nie je, lebo správny fond nie je základný fond. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy zaraďuje Sociálnu poisťovňu medzi neštátne fondy podľa § 9 ods. 4 vyššieho uvedeného zákona citujem: Štatutárny orgán subjektu verejnej správy je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy.
Z uvedeného vyplýva, že generálny riaditeľ nemá kompetenciu meniť v rozpočte výdavkov správneho fondu a ide o akt, ktorý nemá oporu v žiadnom zákone. Preto vlastne môže porušovať zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a týmto problémom by sa mal zaoberať predseda vlády alebo teda Dozorná rada Sociálnej poisťovne a vyvodiť dôsledky a dať to do správneho smerovania. Generálny riaditeľ mal podľa toho porušiť povinnosti pri výkone svojej funkcie, a teda čo na to hovorila vláda, ktorá materiál schvaľovala? Nepovedala nič. Bežné výdavky sa zvýšili o 39 990 mil. eur, kapitálové výdavky sa zvýšili takmer 10-násobne na 5 243 000 eur. Zvyšných 9 mil. niečo zo zvýšeného použitia správneho fondu ostalo nepoužitých. Otázka teda znie, na čo sa minulo viac ako 4 mil. eur v kapitálových výdavkoch, ide teda o verejné prostriedky a verejnosť má právo vedieť, na čo bolo míňané.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2018 15:31 - 15:33 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem aj tebe, pán kolega, že si tak dal tomu pozornosť, lebo v sále je nás pomerne málo a myslím si, že sú to dôležité veci, čo sa týka fungovania krajiny.
Ale na čo ja chcem konkrétne reagovať, sú vlastne výdavky na policajtov a spomenul si vlastne bezpečnosť. Ja by som určite dala do pozornosti pánovi ministrovi financií aj možno také podnety. Jedna vec je navyšovať počet policajtov, ale druhá vec je možno pozrieť sa na systém fungovania polície, kedy máme v polícii množstvo ľudí, ktorí nie sú radovými policajtmi a naozaj sú to vedúce funkcie a niekedy sú aj kumulované. To znamená, že ide tam nemálo prostriedkov, ale reálne tých ľudí, tých pochôdzkarov v uliciach nevidíme. Vidíme mestských policajtov, ale keď sa pozriete na poriadkovú políciu, tých už vidíme pomerne málo v uliciach. Ak sme teda bezpečná krajina, čím by sme mohli odôvodňovať to, že navyšujeme počet policajtov v našej krajine? Ja si myslím, že teda aspoň z toho mediálneho obrazu je to väčšinou, že sa to týka nelegálneho zamestnávania. Ale potom si musíme zvážiť naozaj reálne náklady na to, ak my dotujeme silu z ďalších krajín, pretože potom tým policajtom musíme nielen platiť mzdy, ale aj výsluhové dôchodky po ďalšie roky, či je to naozaj rentabilné. Naozaj sa pozrieť do systému fungovania polície ako takej.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2018 12:50 - 12:52 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem, kolegyňa, že si teda naozaj povedala aj ten druhý názor, aj keď si uvedomujem, že nič nie je ani čierne, ani biele. Momentálne si myslím, že legislatíva sestier, ktorú teda predkladá skôr koalícia, ale zástancom istým spôsobom je aj pán Suchánek, rieši aktuálny stav a to si myslím, že naozaj je potrebné povedať, že nie je to len niečo, čo bolo v minulosti, ale že na tú situáciu, ktorá je dnes, je to nejaká záplata.
Musím povedať aj B, prečo som sa podpísala aj pod pozmeňujúci návrh, pretože si myslím, že musíme pozerať s víziou do budúcnosti. Do budúcnosti práve sestry budú veľmi dôležitým prvkom v ohľade dlhodobej starostlivosti. A ak my naozaj sa vrátime spiatočnícky naspäť a budeme naozaj trvať len na tom pôvodnom vzdelaní, ako bolo v 90. rokoch a v minulosti, obávam sa toho, že sa nám nepodarí naštartovať záujem ľudí o túto profesiu. A preto si myslím, že práve dlhodobá starostlivosť, domovy ošetrovateľskej služby, ale aj zariadenia sociálnych služieb a ODCH-čky sú významnou súčasťou toho, čo predkladala teda kolegyňa Červeňáková. Preto som sa aj pod tento pozmeňujúci návrh podpísala.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.6.2018 17:41 - 17:48 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, pán predseda, pán minister, krátko by som sa vyjadrila po pánovi poslancovi Mihálovi, ktorý podrobne hovoril o problematike, keďže sa aj rozčúlil. Väčšinou, pán poslanec, keď je niečo našou srdcovou záležitosťou, tak sa aj rozčúlime nad politikou (povedané so smiechom), takže ja skôr náš postoj k teda k navrhovanému zákonu.
My teda súhlasíme so zavedením ročného zúčtovania sociálnych odvodov, dobrým dôvodom je určite najmä jednoduchší a spravodlivejší výber poistného, navyše by tým malo firmám a živnostníkom údajne ubudnúť byrokracie. Tu chcem tiež vlastne povedať, že hoci sa pán poslanec Mihál rozčúlil, je potrebné naozaj zvážiť pripomienky, ktoré tu padli, a nielen preto, že to hovorí bývalý minister, a teda to nepriznáme, ale keď naozaj chceme, aby ubudla tá byrokracia, aby sme ju zapracovali do návrhu, lebo v podstate ide o dobú filozofiu a dobrý cieľ, ktorý chceme urobiť. My sa však obávame, že pod pláštikom ročného zúčtovania môže dôjsť k zvýšeniu odvodového zaťaženia podobne, ako sa to stalo pri zdravotných odvodoch. Týka sa to najmä začínajúcich podnikateľov, ďalej tých, ktorí majú sezónne podnikanie alebo aj v priebehu roka pozastavia živnosť, či žien na materskej dovolenke, ktoré by si mali platiť sociálne odvody. Sú to kategórie, ktoré nám urobili problémy aj pri zdravotných odvodoch, napr. poviem, pri sezónnych prácach ak 4 mesiace zbierali jablká, a tam bol nejaký príjem, tak sa to rozpočítalo, ako keby kvázi to, čo za štyri mesiace, ako keby zarábali takisto 12 mesiacov, a preto toto treba zobrať do úvahy, aby sa zohľadnili tieto kategórie, ktoré som hovorila. Tiež sa nám nepáči, že sa zúčtovanie nemá týkať zamestnancov štátu, takže umožní nízke odvody z vysokých odmien štátnych úradníkov, napr. tzv. zlaté padáky, ktoré médiá vyťahovali, a teda minimálne, ak na to upozorníme dopredu, tak je potrebné sa venovať aj tejto problematike, ak to naozaj chcem robiť spravodlivo a v pravde, aby sme tieto veci zohľadnili. Potom je to tým pádom nespravodlivé. A to, čo som povedala na začiatku, že to má byť spravodlivé, bude to nespravodlivé a podporilo by to práve štátny papalášizmus. Ročné zúčtovanie sa podľa plánov malo zaviesť už skôr a terajšie zdražovanie budí podozrenie, že ho chce Sociálna poisťovňa využiť na ďalšie nákupy veľkých objemov počítačovej techniky, softvéru, ktoré sú zvyčajne málo transparentné a predražené, ja o tom budem hovoriť aj pri teda účtovnej uzávierke Sociálnej poisťovne, pri kapitálových výdavkoch, kde spravidla išlo o obrovské objemy práve pre IT technológie, teraz na to nie je priestor. Takže naozaj aj slová riaditeľa Sociálnej poisťovne poslanca SMER-u Ľudovíta Vážneho boli, že poisťovňa nie je na zúčtovanie pripravená od 1. 1. 2019. To znamená, nie je technicky pripravená.
Očakávame teda, že môže dôjsť zase k scenáru, že sa zákon schváli, ale zúčtovanie sa v skutočnosti odloží zase o niekoľko rokov, kde sa urobí veľká bublina, že ideme to robiť, ale potom z dôvodu technickej nepripravenosti alebo na druhej strane predražených IT technológií, ktoré nepreklepnú teda organizácie, ktoré sa tomu venujú, dôjde buď k pozastaveniu verejných obstarávaní - a zase máme výhovorky, prečo to neurobiť teraz alebo prečo sme to museli teda oddialiť na ďalšie roky. Žiadame tiež preto doplniť do dôvodovej správy aj technickú pripravenosť a odhad finančnej náročnosti dovybavenia systémov Sociálnej poisťovne, aby to bolo transparentné, aby sme vedeli poslanci, ako poslanci Národnej rady, koľko nás to bude stáť, vieme predpokladať potom na základe toho, či teda naozaj dôjde k tomu konkrétnemu zúčtovaniu, alebo nie.
Nakoniec by som chcela povedať, že naozaj zaradenie zúčtovania sociálnych odvodov je krok správnym smerom, pri takej byrokracii, ktorá je na Slovensku, je to dobré. Samozrejme, má to svoje úskalia, ktoré hovorí aj kolega Mihál, na ktoré upozorňujem dopredu aj ja, a teda ak nám ide o vec a naozaj chceme zlepšiť prostredie, aby bolo jednoduchšie a spravodlivejšie, aby bol jednoduchší a spravodlivejší výber poistného, musíme sa zaoberať aj pripomienkami teda opozičných politikov, a nie tváriť sa, že sme najmúdrejší na svete.
Ďakujem pekne za pozornosť a verím, že padnú naše pripomienky na úrodnú pôdu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.6.2018 16:46 - 16:53 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Budem stručná, ale nedá mi dnes pri zákone o kompenzáciách nepovedať aj, aj podnet, ktorý ma šokoval a ktorý som teda dostala ráno. Tiež je v súlade so zákonom, ale prehlbuje utrpenie ľudí.
Budem hovoriť o Štefanovi z Medzilaboriec, ktorý sa, ktorý 15 rokov opatroval svoju manželku s alzheimerom v domácom prostredí, ktorá zároveň je stomička, to znamená, že, že je, že má kolostómiu. A tiež má zlomenú chrbticu. Potom ako pán Štefan sa o ňu staral 15 rokov, šiel na dôchodok, a teda tým, že nevládal, tak mu navrhli na úrade práce, aby teda opatrovanie koncentroval na osobnú asistenciu, kde môže 4 hodiny vykonávať osobnú asistenciu ako jej príbuzný v domácom prostredí, a bude mať ešte nejakého iného asistenta, ktorý mu pomôže so starostlivosťou o tú jeho manželku. Preňho bolo neprijateľné aj z takého princípu, že bol, že pracoval aj v zdravotníckych službách, robil na RZP-čke, ju dať do nejakého domova, a preto teda naozaj si dal poradiť na úrade práce, a teda osobnú asistenciu požiadal.
Avšak keď žiadal tú osobnú asistenciu, tak mu povedali, že jednoducho on sa nemôže na žiadosť podpísať sám, musí to podpísať jeho manželka. A keďže v tom čase teda nemohla a aj ďalší úradníci ho prehovárali k tomu, aby teda ju pozbavil práv, pretože je to komplikované, nič im nechcú schvaľovať, pretože ona to nevie podpísať, on nechcel klamať, nechcel to podpisovať za ňu, chcel robiť veci v pravde, a tak teda podal návrh na súd, aby ju pozbavili práva a stal sa jej opatrovníkom.
Avšak nikto ho neupozornil na to, že osobnú asistenciu nemôže už vykonávať 4 hodiny denne ako opatrovník, a tým pádom vlastne mu vznikol nedoplatok, za 18 mesiacov musí uhradiť štátu 4 814 eur. Nemá žiadne peniaze z toho, že sa stará o svoju manželku. To znamená, úplne sa stará zadarmo o ňu. Má len svoju dôchodkovú dávku, ktorú si odrobil reálne, a teda ešte okrem toho musí štátu vrátiť 4 800 eur. Keďže volal vždy RZP-čku, lebo žena má epi záchvaty, a nikdy sa nevedelo, či ide o mozgovú príhodu, alebo teda o konkrétny epileptický záchvat, tak RZP-čka mu povedala, že nech ho nevolajú, že nech injekcie na epi záchvaty pichá on a nech teda mení aj kolonoskopické sáčky. Toto všetko sú zdravotnícke úkony. A teda keď pán požiadal na základe toho, že má splácať štátu 4 814, o asistentky, osobné asistentky dve, ktoré potom, ako na kolenách ich prosil, aby mu pomohli, tak jednoducho povedali, že tieto veci nebudú robiť. Tento človek sa tak či tak stará o svoju manželku. Robí úkony, ktoré ak sa skomplikujú, tak ešte sa dostane do basy a bude splácať štátu 4 814 eur za to, že si nechal poradiť, že má prejsť z opatrovania na osobnú asistenciu.
Je naozaj absurdnosťou, že ideme pomáhať domácej opatere a na to vlastne upozorňujem ja. Na jednej strane hovoríme, že návrh zákona, alebo teda novela zákona, s ktorou prichádza ministerstvo, je prelomová, je tá, ktorá kladie dôraz na opatrovateľov, na druhej strane dnes ráno dostávam podnet, ktorý je naozaj na hranici absurdity. Ide o človeka pokorného. Ktorý z vás chlapov, čo tu sedíte, by ste sa dokázali starať o svoju ženu, ktorá má alzheimer, ktorá nevie, akým spôsobom cez deň, čo si pamätá, čo si nepamätá, má zlomenú chrbticu, má teda kolonostómiu? A tento muž sa naozaj čestne o ňu staral 15 rokov. Teraz štátu musí vrátiť peniaze, nemá ani cent, pretože opatrovník, hoci je príbuzný, nemôže vykonávať osobnú asistenciu 4 hodiny denne. Táto novela to nerieši. Na toto som chcela upozorniť.
Jedna vec je zvýšiť príspevky, druhá vec je, ak sa nevyriešia veci, ktoré tak či tak v systéme fungujú, pretože osobnú asistenciu môže robiť príbuzný 4 hodiny denne, ale keď ten príbuzný je opatrovníkom, tak jednoducho musí vrátiť peniaze, a to 18 mesiacov spätne. Čo ten úrad práce robil, že to zistil 18 mesiacov spätne? Odkiaľ tí ľudia majú nabrať tie peniaze?
Takže jedna vec je to, druhá vec je skutočná prax a obmedzenia, ktoré nevyrieši ani táto novela zákona, preto hovorím, vždy hovorím o tom, že ten systém starostlivosti je potrebné nastaviť ináč, aby zbytočne tie komplikácie pri jednotlivých kompenzáciách nespôsobovali utrpenie práve tých, ktorí to myslia čestne a vážne so svojimi príbuznými.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis