Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.9.2017 o 15:49 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2017 15:49 - 15:50 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ja by som sa dotkla tej vety, že hovoríte, že demografia je naozaj tu a že je neúnosná. Avšak musím povedať, že návrh nezavádza jednoznačnú lehotu, do ktorej sa na samosprávach zabezpečí dostupnosť pre odkázaných ľudí. To znamená, vyhli ste sa tomu, že preveríte priamu zodpovednosť za to, že rodina bude mať naďalej problém s presunom človeka z nemocnice do zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť. To znamená, na jednej strane si uvedomujeme, na druhej strane je tu novela a toto nedokážeme zabezpečiť a toto je najväčší problém tých ľudí, keď z nemocnice do pár dní sa nevedia pohnúť s tým človekom, ktorý leží na lôžku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2017 15:22 - 15:24 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa pomenovala dosť veľa problémov, ktoré som ja sčasti vysvetlila pánovi ministrovi, že teda všetci, čo prídu po ňom, budú mať problémy s danou problematikou. Kľúčovým je, že nevalidoval zákon 448 a tým pádom sa nenašiel ten priestor, ako nastaviť nanovo systém.
Čo sa týka tej domácej opatrovateľskej služby, tak ako hovorím, opäť bolo potrebné sa zamerať na to, komu by sa mala poskytovať, v akej kvalite by sa mala poskytovať, a teda zavádzať povinné percento z podielových daní obcí a miest k tomu. Z toho mi vychádza, že služby potrebujú novú typizáciu, ktoré budú zamerané teda na dlhodobú starostlivosť a služby krízovej intervencie podľa reality, ktorá teda nastala po roku 2009.
Druhú takú vec ste spomenuli odmeňovanie pracovníkov. Je to skutočne alarmujúce a hrozí kolaps skutočne odmeňovania, keďže valorizácia bola naposledy v rámci sociálnych služieb spustená v roku 2009, hoci minimálna mzda za tých osem rokov vzrástla zhruba o 20 percent.
A tretia vec, ktorá súvisí vlastne s tým, je aj ekonomicky oprávnené náklady. Tie sú u verejných poskytovateľov o 17 % vyššie, ako môžme my teda neverejní poskytovatelia refundovať na základe ekonomicky oprávnených nákladov. Tam chýba napríklad daň z motorových vozidiel. Ak robíte prepravu klientov zo zariadenia do zariadenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2017 14:46 - 14:47 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť kolegyňu v tom, čo hovorila o deťoch, že je veľmi významné podchytiť rodinu do tých šesť rokov vrátane dieťaťa. A objavujú sa nám v našich sociálnych službách aj teda maloleté deti s ťažkým zdravotným postihnutím, tak je potrebné zohľadňovať aj pri personálnych štandardoch, aj pri finančnom ohodnotení sociálnych služieb, ktoré pracujú s deťmi, aby finančné prostriedky boli vzhľadom k tomu priratávané viac, ako je to u dospelého, keďže naozaj tie metódy práce sú finančne náročnejšie.
A tiež sa dotknem tej kvality, tak podľa štandardov kvality, ktoré budú platiť od 1. 1. 2018, bude postačovať 60 % kvality z tých troch procesov na to, aby poskytovateľ získal príspevok na sociálnu službu, čo teda určite nemotivuje poskytovať sociálnu službu kvalitne. Takže asi toľko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2017 12:04 - 12:06 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. V prvom rade chcem povedať, že vychádzala som z toho, že pán minister hovoril o reforme a na základe toho som posudzovala systém tejto novely, čo považujeme za reformu a validáciu zákona 448. Na základe toho som urobila aj teda referát. A čo sa týka zavádzania odkázanosti, tam som skôr myslela, že pán minister robí, zavádza vlastne v odkázanosti to, že pri rôznom stupni odkázanosti dostávate iný príspevok, čo doteraz nebolo. Takže vlastne asi v tom ponímaní ste to mysleli.
A ja si myslím, že, je to môj názor jednoducho, že sa nepohneme, ak neurobíme kľúčové veci v tých, v tomto. Pretože zase minister ostane najhorší, pretože naozaj nebude mať peniaze pre nových poskytovateľov, ale keďže máme čakateľov 7-tisíc, to znamená, kde pôjde ten tlak? Na neho. A pokiaľ neurobíme v tej, už v tejto reforme kroky, aby sme vedeli naozaj zobjektivizovať, kto to potrebuje a kto to nepotrebuje, tak jednoducho sa nepohneme ďalej. Bude to jeden začarovaný kruh, či tam bude Richter, či tam budem, ja neviem, Blahová alebo ja, alebo kto, jednoducho vždy ten problém tam bude. A preto som to povedala. Nie preto, že si tu naháňam politické body.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2017 11:42 - 12:01 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, máme pred sebou návrh zákona, ktorý teda som si dovolila rozobrať práve v oblastiach, ktoré vnímam, že nie sú koncepčné. Možno to nebude dobré na počúvanie, ale teda mám za to, že je potrebné pomenovať problémy.
Hneď na začiatku chcem povedať, že určite je tam aj množstvo dobrých vecí, pán minister, ktoré sa zavádzajú, ale sú tam aj veci, ktoré ak neporiešime, tak jednoducho sa to v budúcnosti odzrkadlí na problematike sociálnej pomoci, kde patria sociálne služby, a teda mám za to, aby som sa tomu povenovala práve trošku dlhšie.
Takže novela zákona, ktorá vyšla z dielne pána ministra, nie je prijatá na základe konsenzu odbornej verejnosti ani poskytovateľov sociálnych služieb. Čo sa týka pripomienok, tak bolo vznesených 950 a z toho zásadných 638. Ak to porovnáme napr. so zákonom o sociálnom poistení, tak; ktorý sme prijímali v rámci starodôchodcov, tam bol počet vznesených pripomienok 45, z toho zásadných štyri. To znamená, aj to je vlastne tá prvá veta, ktorú chcem povedať, že množstvo vecí je potrebné nejakým konsenzom zasadiť do systému.
Čo mňa mrzí, že sa neuskutočnila validácia zákona 448/2008 ohľadne posudkového systému, ktorý v aplikačnej praxi funguje ako na voľnochode, t. j. človek s jednou diagnózou sa posudzuje štyrmi inštitúciami, a teda úradom práce, obcou, VÚC-kom, Sociálnou poisťovňou, pre rôzne príspevky, ktoré súvisia práve s tým, že človek je odkázaný. Tým zvyšujeme riziko manipulácie v posudzovaní odkázanosti. Problém je, že posudková činnosť sa neopiera o medzinárodnú klasifikáciu chorôb, pretrváva problém s posudkovými lekármi, sociálne posudzovanie odkázanosti sa robí iba podľa odpovedí príbuzných a nie podľa skutočného hodnotenia zbytkových schopností.
To znamená, v praxi sa vám môže a bude stávať, pán minister, že tým, že ste dali ten príspevok za odkázanosť, každý sa bude snažiť dostať ten najvyšší a obávam sa, že ak sme nezmenili posudkový systém, bude ešte väčší nápor práve na vás. Čiže ak pán minister nemení posudkový systém a zavádza príspevok v odkázanosti, bude to znamenať, že nezavádza kontrolný mechanizmus na stupeň odkázanosti, ktorý posudzujú rôzne inštitúcie rôznymi technikami, a teda bude s tým do budúcnosti problém.
V zariadeniach sociálnych služieb bolo v roku 2015 41 500 ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, 41 500 ľudí máme.
V súvislosti so zavedením príspevku v odkázanosti vôbec nezavádza reformu do služieb, ktoré patria do kategórie dlhodobej starostlivosti. To znamená, absolútne neriešite zavádzanie novej typológie sociálnych služieb, ktoré by slúžili pre imobilných klientov pripútaných na lôžko. Čiže typizáciu do budúcnosti, aby sa to prepojilo vlastne s tým zdravotníckym systémom.
Nezavádzate pre týchto ľudí sieť sociálnych služieb, ktoré budú poskytovať sociálno-zdravotné služby, ako som hovorila, s komplexnou KOS-kou, to znamená, komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou, aby lepšie pán minister Drucker sa vedel napojiť na jednotlivé typy sociálnych služieb. A teda naozaj ten posudkový systém už bol zavedený dobre a nie cez špekulantstvo, čo sa týka odkázanosti.
Nezavádzate minimálne štandardy pre zdravotný personál tým pádom, ktorý by mal byť prítomný pri ležiacich klientoch v zariadení. My hovoríme len o tom, že tie sestry akú špecializáciu mali by mať, ale koľko tých sestier v rámci toho, že vy poskytujete sociálnu službu, kde je potrebná aj ošetrovateľská starostlivosť, tam nehovoríme o počte sestier. Tam vždy len hovoríme o počte personálu v rámci zariadenia sociálnych služieb.
Váš návrh nezavádza jednoznačnú lehotu, do ktorej má samospráva zabezpečiť dostupnosť pre odkázaných ľudí. To znamená, vyhli ste sa tomu, že preberiete priamu zodpovednosť za to, že rodina bude mať naďalej problém s presunom človeka z nemocnice do zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť. Veď ste deklarovali, že zariadenia budú dostupné pre všetkých. Ak tam nedáte tú lehotu, ja viem, že je na vás tlak, ale ak ju nedáte, bude ešte väčší tlak na vás a nie na tých, ktorí to majú zabezpečovať. Jednoducho to si treba vybojovať, pán minister, aj keď to nebude populárny krok.
V súčasnosti je na čakacích listinách zariadení pre odkázaných 7 700 ľudí. To znamená, že aj keď by sme brali do úvahy, že niektorí môžu byť viackrát, aj tak je to dosť vysoký počet ľudí, ktorý je potrebné doriešiť, už za minulý rok sme mali toľko čakateľov. Zavedením zmeny v roku 2009, kedy sa zaviedlo zrušenie DSS-iek pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím, to znamená na celoročný pobyt, ste dodnes nevyhodnotili a ani v novele neriešite problém, kde so štátnymi deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím. Dnes ležia v hospicoch pri umierajúcich deťoch alebo v detských domovoch bez ošetrovateľskej starostlivosti. To znamená, že po zavedení zmien, ktoré sa týkali zdravotne ťažko postihnutých detí, sa im poskytuje iná starostlivosť v inom type sociálnej služby, ktorá slúži na iný účel a ktorá nezohľadňuje zdravotné znevýhodnenie.
Nehovoriac, že nezavádzate rozdiely v poskytovaní sociálnych služieb pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím a pre dospelých s ťažkým zdravotným postihnutím. Absolútne v zákone neriešite kľúčovú službu na komunitnom princípe, a to domácu opatrovateľskú službu. Tá ochranná lehota, to je dobrá vec, ale treba riešiť ďalšie náležitosti, lebo práve táto služba nám rieši zotrvanie seniora alebo ťažko zdravotne postihnutého invalida v domácom prostredí, čo nám šetrí financie zo strany štátu.
Nezavádzate odvážne zmeny, ktoré by stanovili percento podielových daní, ktoré budú musieť použiť samosprávy na účel komunitných sociálnych služieb. Zase veľmi nepopulárne, ale všetko sa bude vracať na vašu hlavu, ak to neurobíte. Ja viem, že ten tlak je veľký, ale ak neurobíme poriadok s tým, bude s tým do budúcnosti čo rok väčší problém, lebo už teraz máme čakateľov. Toto by nám šetrilo peniaze na pobytové služby a tým pádom by sme ich mohli presunúť do komunitných sociálnych služieb.
Vôbec ste nevyhodnocovali, nevalidovali, prečo je opatrovateľská služba prioritne zameraná nie na opatrovanie, ale na stravovanie a upratovanie. To je veľmi zlé smerovanie, čo sa týka odbornosti tejto sociálnej služby. A viete dobre, že na stravovanie máme iný typ sociálnej služby, a teda na upratovanie sú ďalšie, aby sme neplatili naozaj sociálnu službu tam, kde nemusíme platiť sociálnu službu.
V službe včasnej intervencie síce zavádzate nové odborné činnosti, čomu sa ja určite teším, aj personálny rámec pozostávajúci z odborného tímu, ale nezavádzate jednotnú výšku príspevku za hodinu takejto služby pre rodinu, kde sa narodilo dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, do veku šesť rokov dieťaťa. To znamená, ja viem, že poviete, že je to kompetencia VÚC-ky, ale ja vám poviem hneď, jak to môžte urobiť. Tým VÚC-kam dať, aby minimálne to dali do VZN-iek. Ak by ste to riešili takou právnou cestou, aspoň by bolo viditeľné, ktorá VÚC-ka koľko platí, a vy sa viete k tomu vyjadriť, jak ide na vás tlak.
Denné stacionáre likvidujete na základe monitoringu, ktorý ste vykonali. Avšak zaujímalo by ma, koľkým ste pozastavili vyplácanie príspevku na základe tohto monitoringu, lebo aj to musí byť odzrkadlené, do čoho ideme húfne a likvidujeme hlava-nehlava alebo máme na to argumenty.
Ďalšou hrubou chybou z mojej strany sa dopúšťate tým, že pri denných stacionároch nerozdeľujete stacionáre pre prijímateľov v dôchodkovom veku a pre deti. Tým pádom nezavádzate rozdielne financovanie. Odborné činnosti a formy práce s deťmi sú mimoriadne náročné aj pre odbornosť, aj pre pomôcky.
Absolútne si neuvedomujete, že ak ubúda denných záchytných služieb pre odkázaných, pribúda jednoznačne pobytových služieb. Je absurdné a neodborné, že personálny normatív stanovujeme pri ambulantných službách podľa počtu klientov a nie podľa odkázanosti, čo znamená, že zavádzanie počtu zamestnancov nesúvisí s náročnosťou úkonov, ktoré je potrebné vykonať pre klienta. Zariadenia s menej odkázanými klientmi budú mať rovnaký počet personálu ako tie, ktoré zabezpečujú služby pre ťažké stavy. Hádajte, čo to v praxi urobí, hej? To znamená, nastavíte nejaký model, ale v konečnom dôsledku tam, kde budú tie ťažšie postihnutia, bude aj veľa problémov s tým, že dôjde aj k rôznym dekubitom, pretože tí budú mať až prezamestnanosť a tí sa zase nevystarajú o tých klientov tak, ako by sa mali.
Zariadenia pre seniorov a ZOS-ky, opäť zavádzate obligatórnosť spolufinancovania na prevádzku cez VÚC-ky. Áno, hovoríte, že to má mať príslušnosť, zavádzate príslušnosť, ale opäť nedávate obligatórnosť v prevádzke, aby im museli dať tie peniaze. V praxi to bude vyzerať tak, že ak zariadenie bude mať klientov rôznych stupňov odkázanosti, dostanete príspevok v odkázanosti, ktorý v dobrej viere dávate, že dostanú viac, ešte menej ako doteraz, lebo tým, že budú mať rôzne stupne, oni im ten prevádzkový nedajú, tak v konečnom dôsledku dostanú ešte menej. Ale už teraz sa to nedá utiahnuť pri tých ľuďoch, ktorých tam majú, a vlastne im sa ešte môže znížiť ten príspevok. To znamená, mali by ste pripraviť aj nejakú prechodnú dobu, v ktorej zabezpečíte to, že dostanú vyrovnávaciu dávku, aby nedostali menej ako doteraz, to znamená, že aby sme garantovali aspoň to, čo majú, hoci budú mať nižší stupeň odkázanosti.
A nakoniec by som sa dostala k hodnoteniu zmien, ktoré zavádzate ako kľúčový mechanizmus pre sieťovanie sociálnych služieb. Zavádzate príspevok na odkázanosť. Ako som spomínala na začiatku rozpravy, nezavádzate však nový model posudzovania. Vzhľadom k tomu považujem príspevok v odkázanosti skôr za nejakú valorizáciu príspevku na odkázanosť, lebo žiadne kvalitatívne ukazovatele nezavádzate. Tým pádom dostanete len jednu hodnotu, že vyrovnáte peniaze, ale spätne kvalitu sa nebude vyžadovať. Valorizácia nebola zavedená od roku 2009, hoci minimálna mzda za tých osem rokov vzrástla zhruba o 20 %, hej?
To znamená, že aj tam máme rezervu a od toho vlastne ja tak odôvodňujem, že ta valoriza; ten príspevok za odkázanosť by som nazvala skôr valorizáciou, keďže nejdeme do kvality. Preto zariadenia opatrovateľských služieb a zariadenia pre seniorov financujete predsa vy dnes, hej? Nemožno hovoriť o systémovej zmene, keďže príspevok, ale nevalorizovaný, ministerstvo aj dnes platilo neverejným i verejným poskytovateľom. Podľa mňa je to správne, že ste to vtedy zobrali, lebo ktovie, kde by sme boli dnes, keby ste to vôbec nezobrali. Ale v podstate ako nič nové tam nie je, keď im nedáte obligatórnosť zase cez VZN-ká a tak ďalej.
Ak sa pozrieme na reálne mzdy v zariadeniach sociálnych služieb a prepočítame ich na klienta, zistíme, že klientovi sa priemerne venuje zamestnanec päť hodín denne. V tom sú zarátané už aj kuchárky, upratovačky a podobne. A tak v pobytovej službe, kde sú ľudia s V. a VI. stupňom odkázanosti, sa klientom venuje odborný personál jeden až dve hodiny denne.
Pán minister, do sociálnych služieb dnes smeruje 4 % z rozpočtu obce a z VÚC-iek 17 percent. Tlak je na vás. Pobytová služba nás stojí 800 až 1 000 eur. To znamená, že ak tam neurobíme niečo s tými percentami, my neudržíme cenu tej služby a bude vytváraný tlak na ministerstvo od všetkých. Toto všetko absolútne nevyrieši iba príspevok odkázanosti, ktorý bude prioritne vyplatený tým poskytovateľom, ktorí sú už teraz registrovaní. Noví poskytovatelia budú totiž financovaní iba podľa toho, koľko rozpočet dá. A to je preto, že sme neurobili iné mechanizmy.
Zavádzanie koeficientu 0,9 podľa počtu VÚC je nesprávny, lebo nezohľadňuje už dnes dva samosprávne kraje, ktoré majú akože nadpočet zazmluvnených klientov. A tiež 0,9 obyvateľstva by podľa vás mohlo vychádzať z celkového počtu kraja. Upozorňujem však aj na to, že jeden kraj má toľko odkázaných a starých ľudí a iný kraj má menej alebo viac. Nemožno preto vychádzať z celkového počtu obyvateľov v kraji. Veď napríklad na východe ostávajú starí ľudia a mladí odchádzajú preč v dvochtýždňových turnusoch alebo týždňových, alebo sú v Bratislave. To znamená, že aj toto tam nezohľadníte, hej? Čiže treba tam urobiť aj zmeny nielen v tom, že na celkový počet, ale určite podľa toho, čo to má riešiť, hej? Keď odkázanosť, poďme podľa čísiel odkázaných ľudí a nie celkového počtu, lebo sa nám urobia problémy veľké v jednotlivých krajoch.
Nakoniec poviem iba jedno, sociálne služby ako celý pilier sociálnej pomoci je potrebné reformovať a zaviesť také mechanizmy, aby boli efektívne, merateľné a finančne udržateľné. Táto novela je maximálne valorizáciou, ale nie reformou. Nezavádza žiaden nástroj, či sa kvalita sociálnej služby zlepšuje, či za rastúci objem peňazí získavame aj kvalitu. Lebo naozaj hovoríte, že dávate viac peňazí, ale merateľnosť alebo to, čo za to získa ten, ktorý tam je v tých zariadeniach, nemáme zmerané a nevieme, či získa kvalitu.
Nemáme ani poriadne údaje o dostupnosti služieb, hej, čiže aj tam treba poriešiť tieto veci, aby nám to súviselo, aby nám to tam blikalo. Jaký je problém, aby zbytočne, my tým, že dakde niekto zatlačí, aby sme sa nedali zmiesť inou cestou, ale to, čo naozaj je potrebné riešiť v tejto krajine.
Pýtam sa, či táto vaša novela zavádza mechanizmus na zvládnutie starnúcej populácie, ktorý je nezvratný. Či už keď prijímame vo vzťahu k teda valorizácii odkázanosti. Či celý tento systém, ktorý zavádzate, naozaj pozerá na zvládnutie starnúcej populácie. Ako sa rastúci objem peňazí odrazí v kvalite služby pre trpiaceho človeka, ktorý je odkázaný na lôžku v nejakom zariadení? Ako to pocíti? Ako vaša novela zákona odzrkadľuje požiadavku OSN o deinštitucionalizácii? To znamená sociálne služby na komunitnom princípe, ako ich rieši, aby boli udržateľné aj bez eurofondov. A nastaviť ten primeraný mechanizmus pobytových a komunitných.
Ako chráni vaša novela deti zo zdravotným znevýhodnením? Ako vaša novela podporí prácu odborníkov s deťmi s poruchami autistického spektra, ktorý sa poskytuje v službách zariadení sociálnych služieb? Vieme, že tých detí pribúda a rodičia sú bezradní. V školskom systéme majú napríklad tieto deti okrem odborníka, to znamená učiteľa, aj asistenta. Čo ste pre nich urobili vy ako minister sociálnych vecí a rodiny? Lebo je to veľmi náročná práca ich mať v zariadeniach sociálnej služby. V škole majú asistenta a my nemáme. Nám sa počíta to, jak keby to bol normálny klient, a pritom potrebuje aspoň troch ďalších zamestnancov. A pokiaľ to zase neudržíme my, tak tá rodina ho dá do pobytovky, lebo to psychicky nezvládne.
Prognóza hovorí, že v zariadeniach bude v roku 2035 približne o 15-tisíc ľudí viac nad 80 rokov, ako je ich dnes. Táto novela nie je reformou toho, čo čaká naše Slovensko na ďalšie roky. Vôbec nie je koordinovaná s rezortom ministerstva zdravotníctva, ktorý zavádza zmeny vo vzťahu k dlhodobej starostlivosti. Ale tým, že ten posudkový systém nie je nastavený priamo s ministerstvom zdravotníctva, kde sa vytypujú jednotlivé typy zariadení, že sa nastaví, že zazmluvní napríklad len 15-tisíc lôžok ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, či ešte...

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Už končím. Ak by sme to nastavili takto, aj tie peniaze, čo teraz pán minister Drucker teda zarezervoval, tak by boli efektívne. A tak sa obávam, že zase len budú plošne niekde stiahnuté a zase ten trpiaci človek na lôžku to nepocíti.
Takže ja v dobrom a teda v tom, že ja aj tak, pán minister, či to uznáte, alebo neuznáte, ja budem ďalej robiť na tých veciach, lebo v tom systéme je naozaj čo robiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2017 18:17 - 18:22 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu ešte ostali, lebo väčšinou tie sociálne zákony idú až večer a tak rýchlo prebehnú, a pritom sú také dôležité pre život vonku tých ľudí, až ma srdce bolí.
Tento návrh zákona, ktorý teda predkladáme, vznikol ako podnet od ľudí. Problém s nedostatkom škôlok rástol od roku 2003. Vláda však reagovala rôznymi nástrojmi až v roku 2015. Tým, že významná reakcia štátu prišla až s dvoma výzvami a v roku 2016 treťou, spôsobí opäť, že sa zameriame viac-menej na výstavbu, prístavbu alebo rekonštrukciu škôlok. V praxi to znamená, že pokiaľ pristavíme, rekonštruujeme alebo vystavíme nové škôlky, neporiešime potreby, ktoré vychádzajú z demografického trendu, ktorý nám rástol od roku 2014 a bude nám kumulovať najvyšším počtom detí do veku 6 rokov v roku 2018. Keďže ide o obdobie pár rokov, kedy bude veľký nápor na materské školy, je nevyhnutné a efektívne, aby bol na Slovensku zavedený príspevok rodičom na starostlivosť o dieťa staršie ako tri roky, ktoré nevzali do materskej školy. Tento príspevok by mohol slúžiť do budúcnosti ako koncepčný prvok pre podporu zosúladenia práce a rodiny. Keďže dnes to funguje len pre deti do troch rokov, tak koncepčne, ak chceme podporiť aj ženy, ktoré sú dlhšie na materskej alebo na rodičovskom príspevku a teda sú trebárs do šiestich rokov veku života a ťažko sa dostávajú na trh práce, tak je to veľmi významným prvkom aj do budúcnosti.
Keďže naozaj tento ukazovateľ, ak si zoberieme aj analýzu alebo revíziu sociálnej oblasti, vypracovanú ministerstvom financií, tak zistíme, že najväčší problém máme práve s kategóriou mladých žien, a to nielen detí do troch rokov, ale aj do šiestich rokov. To znamená, s týmto musíme niečo urobiť a toto je jeden z nástrojov, ktorý ponúkame, aby sme zosúladili naozaj ten profesný život s tou rodinou.
Príspevok môžme jednoducho sedliackym rozumom odôvodniť tým, že podľa ústavy má každé dieťa právo na bezplatnú predškolskú výchovu. Štát prispieva na každé dieťa v štátnej škôlke sumou, ktorá pokryje prevádzkové a mzdové náklady. Ak by sa zaviedol do zosúladenia rodiny a práce príspevok tak, ako to navrhuje hnutie OĽANO, bolo by to lacnejšie ako prevádzkovať prázdnu škôlku v budúcnosti, keďže som hovorila, že naakumuluje sa nám to v roku 2018, potom môžme dostavať a zrekonštruovať budovy, ale môže sa nám stať to, čo sa nám stalo pred desiatimi rokmi, že sme nemali tie budovy naplnené. A preto ten počet detí bude klesať a tým pádom by sme nestavali len budovy, ale flexibilne by sme vedeli reagovať na jednak situáciu, ktorá vznikne na Slovensku, a jednak by to bolo lacnejšie pre štát. Naopak, vytvorí sa teda koncepčný prvok v našom právnom systéme, ktorý umožňuje rodičom detí do 6 rokov uhradiť si aj iné formy starostlivosti o deti. Rodičia by takýmto príspevkom teda mohli uhradiť tzv. detskú skupinu, ktorej zástancom sú aj kolegovia z opozície, ale aj súkromnú škôlku, alebo viaceré zamestnankyne, ak by sa dohodli na pracovisku, mohli by si z toho zaplatiť tzv. detský kútik, ktorý sa skúša v rámci európskej výzvy a tiež mal celkom dobrý ohlas. Až keď to skončilo v rámci eurofondov, tak to nepokračovalo. Takže toto by vlastne po tých eurofondoch mohol byť reálny nástroj ako pokračovať aj s tými detskými kútikmi u zamestnávateľov. Starostlivosť o deti do 6 rokov by sa zefektívnila a riziko spojené s demografickou krivkou by štát minimalizoval.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 17:54 - 17:56 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak adoptívni rodičia sú ľudia, ktorí sa skutočne oprú o to, že chcú tie deti vychovať pre toto naše Slovensko, kde sa rodí vždy menej a menej detí. Takže naozaj robiť nejaké bariéry, čo sa týka legislatívy, je nevhodné a absurdné. A tento návrh vznikol z praktickej skúsenosti môjho kolegu z práce, ktorý čakal na deti päť rokov. Takže keď manželka skutočne už vedela, že príde, príde adoptívne dieťa do rodiny, dokonca adoptovali si obe deti, tak zistili, že stráca prácu, ale budú určitý čas bez finančných prostriedkov. Ale keďže môj kolega je učiteľ, tak naozaj mali čo robiť, aby tú dobu vyriešili nejak finančne, a opäť zase im pomáhali ich rodičia.
Takže naozaj tento štát musí vidieť veci v súvislostiach. Nesmieme to vidieť ako úradníci. Samozrejme, úradne potom pristupovať k veciam, ak budeme legislatívne navrhovať, ale toto sú praktické veci zo života, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.9.2017 16:49 - 16:50 hod.

Soňa Gaborčáková
Ja iba krátko. Tak ako sme sa vedeli dohodnúť na starodôchodcoch, naozaj mali by sme pomôcť tým, ktorí sa celý život starajú o dieťa, ktoré trpí. A trpí tým celá rodina. Takže naozaj dajme hlavy dohromady a pomôžme tým, ktorí to najviac potrebujú, nielen pred voľbami, ale aj keď voľby sa neblížia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.9.2017 16:26 - 16:40 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Možno ešte tak bližšie o tom, lebo v tej skupine tým, že naozaj sa tam ocitli opatrovatelia z rôznych dôvodov a sa do budúcnosti postupne, keď budú prechádzať do starobného dôchodku, sa opatrovateľom budú vynárať problémy, čo sa týka usporiadania si rokov na dôchodkovú dávku, a preto by som možno trochu aj bližšie hovorila o takej podstate celého problému, ktorý teda nastáva. A mnohokrát, bohužiaľ, musíme si my všetci uvedomiť, že, tým že pravá ruka nevie, čo je ľavá, lebo každá inštitúcia sa stará o to svoje, alebo vedľajšie oddelenie nevie o tom druhom, tak v konečnom dôsledku tí najzraniteľnejší bývajú najviac ukrátení. A v tomto prípade ak máte, naozaj dlhé roky sa staráte o svoje dieťa, ktoré polohujete, sondujete, má preležaniny, a ak sa dostanete do starobného dôchodku a dožijete tak zistíte, že ani za tie roky vám nebolo uznané, že ste teda opatrovali svojho syna alebo svoju dcéru, ktorá bola celý život ležiaca. Vy ste síce istým spôsobom šetrili štátu peniaze, ale na druhej strane ste si zabudli dať nejakú prihlášku do Sociálnej poisťovne a vám sa tie roky nezarátavali do dôchodku.
Čiže podstata celého problému spočíva v tom, že mnohým opatrovateľom neboli zarátané roky opatrovania do dôchodku, a to z dôvodu, že i keď podľa § 15 ods. 1 písm. d) a e) zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov patria medzi povinne poistené osoby, dochádza k momentom, kedy ich poistenie je prerušené a nepokračuje. Z dôchodkového poistenia sú automaticky odhlásení bez toho, aby o tom vedeli. Aj to je zaujímavé, že bez toho, aby o tom vedeli, ich po 18. roku odhlásila tá Sociálna poisťovňa, ale opätovne im nedala sociálne poradenstvo o tom, že majú možnosť aj naďalej byť povinne dôchodkovo poistení. Čiže na jednej strane vás vyradia, na druhej strane vám nepovedia B, že vy môžte, naďalej spĺňate nárok byť povinne dôchodkovo poistení. Čiže zväčša sa to stávalo, ak ich deti dovŕšili 18. rok veku života ako jeden dôvod, hoci už v tom čase môžu byť poberateľmi opatrovateľského príspevku niekoľko rokov. Ale z toho titulu sa musia zo Sociálnej poisťovne nahlásiť sami až pri zaniknutí prvého dôvodu. Dovtedy sa nič nedeje. Nelogické je, že to nie je na začiatku poberania opatrovateľského príspevku, kedy ich je možné na to upozorniť, ale až pri prerušení z iného dôvodu, kedy si túto povinnosť nikto, nikto si na ňu nespomenie.
Ide teda o takú sociálnu nespravodlivosť v tom, že tieto osoby nič a nijako neporušujú. Oni naďalej teda opatrujú svojho člena v domácnosti, to svoje dieťa, ale teda neboli informovaní o tom, že sa majú opätovne prihlásiť do Sociálnej poisťovne. Bez zmeny vykonávali dlhé roky svoju činnosť. Jedine sa to prerušilo teda tým vekom. Logické by bolo, ak by už na začiatku bolo povinné dôchodkové poistenie zabezpečené prioritne, nie z titulu starostlivosti o dieťa, lebo bežne sa staráte o dieťa do 6 rokov veku života. Tu je to už anomália, že pre ZŤP sa použije, ja poviem, dieťa alebo starostlivosť až do 18. roku veku dieťaťa. Čiže tam je už problém v tom, že ináč nazeráme na také dieťa a na také dieťa, a teda je potrebné, aby to bolo z titulu poberania opatrovateľského príspevku, a nie z titulu starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Lebo som to vysvetlila, nie tri a šesť rokov, ale osemnásť rokov, a už tam to mätie tých rodičov, že keď to neurobili po šiestich rokov, tak prečo by to mali robiť po osemnástich rokoch.
Zákon by nemal riešiť len situáciu do budúcna, ale pokiaľ si docení prácu opatrovateľov a naozaj to myslia vážne, mali by situáciu riešiť aj spätne. Čo s tými opatrovateľmi, ktorí teda nemali zarátané tie roky do dôchodku? V súčasnosti ak naozaj chcú si zaplatiť plnú taxu, lebo Sociálna poisťovňa im veľkoryso povie, že tak, viete čo, môžte si niekoľko tých rokov zaplatiť aj spätne. Ale len mesačne ich to bude stáť nejak 105 eur, a keď sa vám to narátava nejaké dva, tri roky, ktoré im teda nezarátali, tak sú to obrovské peniaze, na ktoré by si museli zobrať pôžičku, a ani nemajú, z čoho to zaplatiť.
Je pravdou, že neznalosť zákona síce neospravedlňuje, ale ide o veľmi citlivú skupinu ľudí, ktorých príjem je často ďaleko pod hranicou chudoby. Často ide o celoživotnú obetu a v dôsledku nedokonalých zákonov budú trpieť ešte aj vo vlastnom dôchodku.
V aktívnom veku bolo ku koncu januára 2017 celkovo 30 986 poberateľov opatrovateľského príspevku, pričom registrovaných na Sociálnej poisťovni z titulu dôchodkového poistenia bolo k rovnakému dátumu 21 035 opatrovateľov. Zvyšných 9 951 opatrovateľov môže zistiť, že nie je teda poistených, povinne dôchodkovo poistených a ak si budú uplatňovať nárok na starobný dôchodok, zistia, že nebudú mať zarátané tieto roky do dôchodku. Môže ísť o rôzne prípady, napríklad sú poistení z iného titulu, napríklad majú nejaký pracovný úväzok alebo dohodu, preto nie sú poistení z titulu poberania opatrovateľského príspevku s dosť veľkou pravdepodobnosťou platia oveľa menšie odvody a ak by za nich platil štát opatrovanie, čiže išlo by to do povinného dôchodkového poistenia, vyšlo by im to v dôchodku vyššie.
Mnohokrát si privyrábajú len napríklad vykladaním v Kauflande alebo nejakými inými dohodami, kde sa to potom berie z toho príjmu z toho Kauflandu a nie že v povinnom dôchodkovom poistení z princípu, že opatruje dlhodobo, človeka s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, a tým pádom vlastne tam hrozí aj ďalšia cieľová skupina, ktorá až keď si bude vyrátavať starobný dôchodok, zistí, že na to bude doplácať.
Ďalej sú to teda rodičia detí, ktorých dieťatko dovŕšilo 18 rokov veku, ale keďže sú to deti, ktoré sú deťmi celý život, tak rodičia si myslia, že sa nič nestalo, a nevedia o tej podmienke, keďže Sociálna poisťovňa ich odhlási, ale zároveň ich neprihlási alebo nedá im možnosť teda, nedá im možnosť cez poskytované poradenstvo, že ak ste poberateľom príspevku za opatrovanie alebo v osobnej asistencii, môžte byť naďalej dôchodkovo poistený. Čiže to je ďalšia kategória.
Ale máme tu aj skupinu opatrovateľov, ktorí síce opatrovanie vykonávajú, no za prácu nedostávajú žiadny príspevok, pretože príjem osoby odkázanej na opatrovanie prekročil stanovené hranice. A tu je treba uvažovať o tom, že hoci príjem takéhoto opatrovateľa je nula eur, mal by mať nárok aspoň na dôchodkové poistenie, pretože v opačnom prípade dopláca na tento nespravodlivý systém dvakrát. Nemá žiadny príjem v reálnom čase, lebo mu neschvália nejakú sumu, a na druhej strane dokonca zaňho štát ako opatrovateľa neplatí ani žiadne poistenie, čo mu môže naozaj ovplyvniť aj budúci dôchodok. Treba pripomenúť, že človek, ktorý nemá žiadny príjem, si len asi ťažko bude platiť celý balík sociálneho poistenia. Aktuálne vo výške 155,18 eur mesačne len preto, aby si šetril na dôchodok. Absurdné.
Ďalšia situácia je, že úrady práce viac-menej nútia opatrovateľov požiadať si o predčasný starobný dôchodok, aby teda im nemuseli ponúkať prácu alebo aby ich tam celkovo nedržali v evidencii, a tým pádom aj tá výška opatrovateľského príspevku ide nižšie, lebo tak dostanete 230 a tak dostane ten človek len 90 eur, a dokonca ešte tým, že bude mať kratšie to poistenie, tak dokonca aj na starobný dôchodok dostane menej započítaných tých bodov.
Príspevok na opatrovanie je jeden z najzložitejších príspevkov na kompenzáciu, a preto sa nemožno čudovať, že nie každý ho musí pochopiť správne. To je len na obhajobu možno tých opatrovateľov, lebo keď naozaj 24 hodín denne, však vidíte v tých reláciách, nemáte reálne, lebo mne to príde už tak bežne, že poznám tie osudy tých ľudí a bytostne sa dotýkam utrpenia tých ľudí, tak mi príde normálne, že o tom hovorím, ale vidíte to aj z médií, ako tí opatrovatelia žijú, že teda vôbec neexistuje nejaká odľahčovacia služba pre tých ľudí, a oni v kuse roky rokúce bez dovoleniek sa starajú o tie deti, a my pre nejakú administratívnu chybu, nie preto, že by a priori nemali nárok na to povinné dôchodkové poistenie, im povieme, že jednoducho neznalosť zákona neospravedlňuje. Je to veľmi smutné a do plaču, že toto sme dopustili a že toto fungovalo roky rokúce.
Ja som začala robiť pred 19 rokmi s deťmi, teraz už tie deti sú dospelé a mamy sa dostávajú do starobného dôchodku a z toho titulu vlastne začali zisťovať aj matky, ktoré sa nachádzajú okolo mňa, že jednoducho majú obrovský problém. A tie ženy plačú, lebo ony nemajú z čoho si doplatiť vlastne to poistenie.
Príspevok teda je naozaj komplikovaný a prisudzuje sa na základe žiadosti odkázanej osoby a posudzuje sa jej príjem, ale paradoxom je, že poberateľom príspevku je opatrovateľ, hej. To znamená iná osoba. Tento príjem opatrovateľa sa raz za príjem opatrovateľa považuje, inokedy nie. Raz si môžu zobrať na základe toho do úvahy ten príjem, druhýkrát, keď ide o pôžičku, už sa to neberie, hej. Čiže zase oni sa ma pýtajú, pýtajte sa všetkých tam ľudí, že či sme zamestnancami alebo nie sme zamestnancami. Čo sme? Kto sme? My nikam nepatríme. Toto mi hovoria rodičia tých detí, hej. Čiže naozaj príspevok sa neposkytuje na základe zdravotného stavu, ale zväčša len na základe príjmu a teda neodráža reálne potreby odkázanej osoby, ani skutočné činnosti, ktoré opatrovateľ musí vykonávať.
Taktiež poberatelia dôchodkových dávok dostávajú podstatne nižší príspevok na opatrovanie ako tí, ktorí sa starajú v produktívnom veku. Tam som hovorila, tam môže byť rozdiel 90 až 230 eur. Čiže chcem povedať, že tento príspevok je skutočne veľmi komplikovaný na to, aby človek, ktorý možno štyri, max päť hodín, keď máte ležiace dieťa, spíte dlhé roky, uvažoval ešte nad tým, kde sa má prihlásiť a odhlásiť, a nie to, že, že proste v našom štáte na jedného úradníka pripadá 30 občanov, aby ten občan si jednoducho nemohol priznať ani, ani roky odrobené pri takomto človeku.
Ja vás preto prosím, aby ste podporili tento návrh zákona. Ide o statočných ľudí, o ľudí, ktorí šetria financie štátu. A naozaj mám za to, že keď sme našli peniaze na vyrovnávanie skrivodlivostí u starodôchodcov, že urobíme to aj v prípade opatrovateľov. Ak to prerátame, možno ich nebude až také, v takom veľkom množstve, aby sme im tie peniaze nedokázali nahradiť aj zo strany štátu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.9.2017 16:17 - 16:24 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Kolegovia, kolegyne, máme pred sebou návrh zákona, ktorý predkladáme ako ďalší zo série podpory osobám, ktoré patria a môžme ich zaradiť do oblasti dlhodobej starostlivosti.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je napraviť nespravodlivosť zo strany štátu, ktorá sa deje voči domácim opatrovateľom, ktorí sa starajú o osobu s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom 24 hodín denne a sú poberateľmi príspevku na opatrovanie alebo teda osobnej asistencie, ktorú vykonávajú aspoň 140 hodín denne. V dnešnej dobe štát nevie čo s informatizáciou, dáva na to veľa peňazí, ale stáva sa to práve pri ľuďoch, ktorí neskutočné množstvo energie dajú na starostlivosť o svojho príbuzného, to, že spôsobí ujmu na započítavaní rokov do dôchodku práve ťažko zdravotne postihnutého člena domácnosti. Náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa záklon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladáme ako skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Podľa súčasnej právnej úpravy zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov hovorí (ďalej len "zákon"), je rodič, ktorý sa stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a zároveň poberá peňažný príspevok na opatrovanie, je povinne dôchodkovo poistený z titulu starostlivosti o dieťa. A tu je problém ďalej. Ak sa situácia nezmení v starostlivosti o dieťa, ale dieťa dosiahne 18 rok, tá istá osoba prestáva byť povinne dôchodkovo poistená z titulu starostlivosti o dieťa. Zákon však určuje, že tejto osobe stále trvá nárok na povinné dôchodkové poistenie z titulu poberania peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý si však tá osoba musí opätovne uplatniť cez prihlášku Sociálnej poisťovne. Čiže na jednej strane ich úrad práce posúdi a na základe toho dostanú príspevok za opatrovanie. Na druhej strane druhá inštitúcia, ktorá patrí pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ich vyradí na základe toho, že to dieťa nadobudne 18. rok veku života, ale oni naďalej poberajú príspevok za opatrovanie len preto, že si opätovne nepodali prihlášku do Sociálnej poisťovne. A tak napriek tomu, že teda trvá nárok a naďalej sa starajú o toho člena domácnosti, čiže v ich prípade o to dieťa, stalo sa im, že sa im tieto roky nezarátavali do dôchodku.
Chceme napraviť práve tento problém, pretože dnes skutočne môže byť povinne dôchodkovo poistený opatrovateľ alebo asistent s dlhodobým nepriaznivým stavom a je poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie alebo osobnú asistenciu počas celej doby teda príspevku za opatrovanie alebo opatrovania, ale s tým, že po 18. roku musí opätovne inštitúciu Sociálna poisťovňa požiadať o to, aby síce po 18. roku to skončilo, ale naďalej chceli byť povinne dôchodkovo poistení. My sa snažíme pomôcť týmto opatrovateľom, pretože aj z titulu, že pani poslankyňa Shahzad má osobné skúsenosti, ja teda pracujem dlhodobo s rodičmi, ktorí majú deti, a práve na základe toho sa dostali do takejto situácie, že v podstate sa dostávajú do starobného dôchodku a zisťujú, že nie sú im zarátané roky starostlivosti o toto dieťa do starobného dôchodku.
Predkladáme tento návrh zákona, účelom ktorého je, aby fyzickej osobe, ktoré poberajú peňažný príspevok na opatrovanie alebo sú vykonávatelia osobnej asistencie v rozsahu aspoň 140 hodín, boli poistení počas celej doby poberania príspevku na opatrovanie alebo trvania zmluvy. Po druhé, opatrovatelia, asistenti si nebudú podávať prihlášku na povinné dôchodkové poistenie, lebo si to urobia medzi sebou príslušného úrady, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa. Po tretie, za obdobie potrebné na započítanie nároku na starobný dôchodok sa bude považovať aj obdobie pred nadobudnutím účinnosti zákona. Po štvrté, ponechávame, že povinne dôchodkové poistené osoby budú aj naďalej tí, ktorí sa starajú o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, najdlhšie však 18 rokov, aj keď nepoberajú peňažný príspevok na opatrovanie. Prechodným ustanovením dávame možnosť, aby všetci opatrovatelia mali možnosť dať si do súladu roky poberania peňažného príspevku za opatrovanie s povinným dôchodkovým poistením.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie, ani vplyv na informatizáciu. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami. Zároveň sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.
Skryt prepis