Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2018 o 10:35 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2018 10:35 - 10:37 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Áno, ja si tiež myslím, a na to som vlastne viedla celú svoju rozpravu, aby sme naozaj hovorili konštruktívne. Ak už tie peniaze tak či tak budú vyhradené pre tie obedy, lebo my to nezvrátime ako opozícia, tak skúsme to nastaviť tak, aby to bolo adresné, aby to bol jeden z prvkov nejakého komplexného postoja k tomu, čo chceme s našimi deťmi v rámci vzdelávacieho procesu, v rámci životných podmienok robiť a tak jednoducho môžme raz dosiahnuť úroveň Fínska, kde naozaj ak majú nulté ročníky, ak sú tam dlho večer, tak poskytujú tú stravu pre nich. A tiež treba si akože rozmyslieť aj to, že oni dávajú tak veľa druhov tých jedál vo Fínsku, že tam si nájde svoj obed aj človek, ktorý má bezlepkovú diétu, aj ten, ktorý má, ja neviem, nejaké náboženstvo, ktoré mu bráni jesť nejaký druh mäsa a tak ďalej.
Čiže naozaj, čo chceme tým dosiahnuť? Náš návrh zákona reflektuje, aby bolo to teplé jedlo denne, pretože vychádzame z toho, že súčasný stav tých dotácií ide z hmotnej núdze a tam v základných podmienkach je jedno teplé jedlo denne. Tak plňme si aspoň to, čo máme, a nastavme tie veci tak, ako máme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2018 10:19 - 10:33 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Máme tu návrh zákona, ktorý istým spôsobom reflektuje situáciu von vo vzťahu vlastne k vydávaniu obedov, hlavne momentálne deťom, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Samozrejme, že je potrebné pozerať aj na odkaz toho, že vládna koalícia navrhuje obedy zadarmo a je preto potrebné hovoriť o nejakých cieľoch, ktoré chce naše Slovensko dosiahnuť hlavne týmto nástrojom. Znamená to, že o obedoch môžme hovoriť v takých dvoch rozmeroch.
A jeden je, že budeme hovoriť o tom, ktoré, o jednej stránke, a to sú deti hladné. Sú to deti, ktoré sú z rodín v hmotnej núdzi, dnes ich je 57-tisíc. Nie všetky ale, samozrejme, dostávali lacné obedy, pretože ak jedáleň nemala kapacitu, tak jednoducho tieto, to jedlo nevydávala, alebo vydávala vo forme desiaty alebo olovrantu.
Druhým rozmerom sú obedy ako všeobecne prospešná vec a tu mi chýba taká diskusia našej krajiny, čo chceme vlastne týmto nástrojom docieliť. Ide nám o skvalitnenie stravy? Ide nám o to, aby sme zabezpečili celodennú stravu prepojenú na vzdelávacie výsledky našich školákov? Ide o to, že ju zavádzame na základné školy? Alebo ide nám o to, aby všetky deti do osemnásť rokov, ktoré sú zaradené podľa štatistického úradu do, najohrozenejšou, sú najohrozenejšou skupinou ľudí ohrozených chudobou? Či nám ide teda o riešenie problému chudoby, alebo nám ide o riešenie kvality.
Ak sa na druhej strane pozrieme na východiská, ktoré máme, tak doposiaľ podľa zákona o hmotnej núdzi sme mohli teda, mohli deti poberať tzv. dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom. To znamená, že ide úplne o iný moment, prečo vlastne tá dotácia bola poskytovaná tým konkrétnym deťom. Ak by ste si pozreli opis tej dotácie, tak zistili by sme, že vlastne ide o to, aby sa naučili stravovacím návykom. Keďže pochádzajú z prostredia, kde teda možno nemajú reálne ani stôl, ani príbor, tak jednoducho táto dotácia bola viazaná na to, aby sa to deti naučili a aby naozaj neboli diskriminovaní neskôr v živote, že ani nenastúpia do práce, lebo nemajú základné hygienické návyky.
Avšak teraz sme tento moment z hmotnej núdze preniesli plošne na všetky deti a žiakov zatiaľ avizovaných základných škôl, ale už sme počuli z úst expremiéra, že by to mali byť aj stredné školy. V tejto debate chýba to, či sa uberáme k stravovacím návykom, alebo sa naberáme k nejakému naozaj, kvalite vzdelávania, pretože aj pani ministerka školstva avizovala, že práve deti by mali ostať čo najdlhšie v škole na záujmových činnostiach. A teda ak to dieťa je celý deň v tej škole, tak určite by mu pomohol aj olovrant. Ale keďže táto diskusia nie je vedená vecne, čo tým chceme dosiahnuť, mám pocit, že len strieľame.
Je pravdou, že v rôznych krajinách sa k stravovaniu svojich maloletých pristupuje rôzne. Napríklad dokonca v Kórei nielenže sa zameriavajú na kvalitnú stravu ,alebo v Japonsku, ale dokonca v Kórei, ak sú chudé deti, to znamená, že naozaj nie sú dostatočne vyživované, dostávajú k obedu aj rybí olej a ten je vlastne na rast. Hej? Čiže oni vedia, prečo tie, tú stravu majú zadarmo a čo chce krajina ako taká dosiahnuť.
Napríklad vo Veľkej Británii majú jedálne v školách väčší problém s prefinancovaním, a preto ponúkajú skôr jedlá typu fast food. Vo Fínsku zase majú občerstvenie počas celého dňa, dokonca ponúkajú desiatu, ak majú deti nulté hodiny. Alebo napríklad školské vyučovanie sa predlžuje do neskorého večera. Opäť vedia, že ak nastavia záujmové aktivity, kde chcú naozaj rozvíjať potenciál svojich občanov, tak vedia, že celý deň vlastne tie deti bez tej stravy jednoducho nevydržia, a preto nastavujú nástroje zo strany štátu také, aby zotrvali vlastne v tom školskom prostredí čo najdlhšie. Napríklad v Rusku majú obedy platené, ale doobeda vlastne majú študenti raňajky zadarmo, hej? Každá tá krajina si v podstate niečo, niečo chce vyriešiť v rámci stravovania a my, mne chýba tá debata, čo chceme dosiahnuť tými obedmi zadarmo na Slovensku my.
My sme tento, tento nástroj postavili na tom, že myslíme si, že už v súčasnosti bez toho, že by sme brali do úvahy aj obedy zadarmo, je problém práve s vydávaním stravy u tých detí, ktoré sú v hmotnej núdzi a ktoré majú vlastne nárok na stravnú jednotku jedno euro denne alebo na desiatu a olovrant, je to 35 centov v rámci hmotnej núdze.
Avšak vieme, že ak naozaj sú to deti, ktoré sú hladné, tak ja nesúhlasím s tým, aby dostávali desiatu, lebo v podstate aj tak neriešime vyživovacie, stravovacie návyky a vyživovanie tých detí. Ak sa pozriete bližšie na zákon o hmotnej núdzi, tak zistíte, že základné životné podmienky sú na účely zákona o hmotnej núdzi, kde vlastne túto dotáciu vydávame, je jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. To znamená, že ak vychádzame v súčasnosti z toho, že táto dotácia sa uhrádza z kapitoly hmotnej núdze, musíme vychádzať z kľúčových, z kľúčových podmienok, ktoré tento zákon upravujú, a to je jedno teplé jedlo denne. Ak to nerobíme, tak v podstate už teraz nie je to v súlade s tým, čo chce Slovensko dosiahnuť vo vzťahu naozaj k tým deťom, ktoré sú z chudobných rodín alebo sú z mnohodetných rodín, kde napríklad otec môže stratiť prácu, mama je na materskej, ide o viacdetnú rodinu, napríklad majú šesť-sedem detí, aj táto rodina podľa, podľa financií a rozpočtovania sa nám nachádza v hmotnej núdzi. To znamená, že tento návrh zákona musí reflektovať aj túto skutočnosť. Ak máme nejakú normu a na základe toho Slovensko uhrádza niečo niekomu, musíme to robiť cielene. To znamená, ak je to pod hmotnou núdzou, musí mať to dieťa teplé jedlo denne. Nemá to, lebo hneď na to si to vyvraciame tým, že to môže byť aj olovrant alebo desiata. Ja sa nebránim olovrantu a desiate aj na základnej škole, ale musíme hovoriť o tom, že chceme, aby tie deti zotrvali v tých školách čo najdlhšie, aby naozaj neboli súčasťou sociálno-patologických javov, ale zapájali sa do záujmovej činnosti a tým pádom vlastne v tej škole ostávajú dlhšie. Vtedy si viem predstaviť, že by sme podávali v týchto školách aj olovrant, ak dieťa je v krúžku, alebo viem si to predstaviť aj v školskej, v školskom klube, že teda by sme podávali aj takúto stravu zadarmo, ale musíme si rozdiskutovať, čo vlastne, na čo chceme ako Slovensko zacieliť.
Takže naozaj v poslednej dobe sú skôr zdvíhané tlaky na kvalitu stravovania, ako hovoril môj kolega Miroslav Sopko, a preto vlastne tento návrh zákona reflektuje to, že musíme hovoriť o kvalite. Musíme hovoriť o deťoch, ktoré napríklad sú alergici alebo majú bezlepkovú diétu. Tí majú najväčší problém v školách, a hlavne v školách menšieho charakteru, pretože tam nedokážu takúto stravu zabezpečiť. A keď obaja rodičia pracujú, tak by ste neverili, aký veľký problém pre tie rodiny je napríklad taká bezlepková diéta, keď ju nemôžu vydávať v školských jedálňach.
Čiže gro nášho návrhu zákona je rozšíriť debatu obedov nielen na nejaké populistické, populistickým smerom, lebo v konečnom dôsledku naozaj ak chceme niečo dávať zadarmo, nemusí to byť zlá vec, len poďme zacieliť, čo chceme tým dosiahnuť, aby naozaj tie peniaze neboli premárnené zbytočne a v konečnom dôsledku sa nepomôže ani deťom, školské jedálne budú mať problém. Ale keď bude ucelený návrh zákona, ktorý bude vládny, budem sa vyjadrovať aj prakticky k tomu, aké problémy budú so schválením hygieny. Pretože nie my politici hovoríme o tom, koľko stravy môže byť vydané v konkrétnych jedálňach, ale hovoria to úrady, regionálne úrady. To znamená, že povedia, že výdaj stravy na toľko a toľko metrov štvorcových na toľko a toľko stravníkov, tak je taký, alebo povedia, že musíte si napríklad zariadiť kuchyňu ešte o jeden ďalší kút alebo o jedno ďalšie umývadlo, kde bude sa narábať len s mäsom, len s takým rozsahom a takým rozsahom.
To sú veci, ktoré nie sú zodpovedané v tejto otázke. A aj to, že už teraz existujú školy, kde sa vydáva len desiata alebo olovrant, svedčí o tom, že jednoducho kapacitne to nezvládajú. Nehovoriac o tom, že chýba personál, chýbajú pomocné kuchárky, nehovoriac o tom, že nemôžu dostať vlastne ani kuchárky ako hlavné.
A možno by tu mala dnes padnúť aj ďalšia vec, že minule som stretla dcéru, dcéru mojej kamarátky, bolo okolo pol jednej a bola si nakúpiť v potravinách nejaké šišky a tak ďalej. A som sa jej pýtala, že: "Natálka, a ty si nebola na obed?" A ona: "No, nemali sme dobrý obed, tak som si išla kúpiť šišky." Takže aj to nám, ak tá strava nebude kvalitná, ak tá strava, ak celé to ponímanie, že budeme učiť deti, aby sa stravovali doma správne, bude viesť k tomu, že tie peniaze budeme vynakladať a možno bude sa trápiť aj samospráva, budú sa trápiť konkrétne školy a tie deti aj tak, aj tak si pôjdu kúpiť šišky.
Takže naozaj túto debatu, ak naozaj chceme tie nemalé peniaze do toho investovať, by sme mali viesť konštruktívne, hovoriť o našich skúsenostiach, o tom, čo chceme jednoducho zákonom o obedoch zadarmo dosiahnuť. A myslím si, že vieme nájsť nejakú spoločnú cestu, ale v racionálnych krokoch, či naozaj zlepšiť vzdelávacie výsledky, či nakŕmiť hladné deti, o čo nám vlastne na tomto Slovensku ide.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2018 10:15 - 10:17 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán kolega, že si spomenul aj ten biologický odpad, ktorý bude problémom vlastne pri tých zbytkoch stravy, ktoré z tých jedální pôjdu mimo skonzumovania. Ja viem, že prakticky sme to mali, mali s tým problém aj my v zariadení, že sa jednoducho nám predražila, predražili sa režijné náklady, čo sa týka stravy, pretože do istého času existovala legislatíva vo vzťahu k hygiene taká, že mohla sa odoberať strava, kde človek urobil zmluvu s konkrétnym zariadením alebo školskou jedálňou alebo zariadením sociálnych služieb, no a tie zbytky si teda vzal. Potom sa zaviedla nová legislatíva, tá to zakázala a v podstate len na to zameraný subjekt môže robiť odvoz biologického odpadu, čo naozaj predražuje cenu tej stravnej jednotky. Takže ďakujem, že si to teda spomenul, a myslím si, že to tiež nebude malý problém pre hlavne malé obce a mestá, ktoré majú problém celkovo s odpadom a so skládkami a tak ďalej.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.9.2018 12:26 - 12:40 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Máme tu druhý návrh zákona z dielne Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Opäť je vlastne súčasťou odporúčaní pracovnej skupiny, ktorá je zastúpená rodičmi autistických detí, tiež odborníkmi z oblasti zdravotníctva, sociálnej práce, a máme teda prisľúbenú účasť aj akademickej obce. A teda dovolím si predniesť návrh zákona, ktorým mení sa a dopĺňa zákon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladáme ho ako skupina poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Náš návrh zákona prioritne bol teda opravou zákona o kompenzáciách, ktorý bol schválený v pléne pred prázdninami. Ale keďže nereflektoval na naše pripomienky a pripomienky odbornej verejnosti alebo aj rodičov, tak sme, výstupom pracovnej skupiny bol teda návrh, kde odporúčame opäť vstúpiť a novelizovať zákon o kompenzáciách z dôvodu, že naozaj ľudia, ktorí sa starajú či už o autistu alebo človeka, ktorý má Aspergerov syndróm, resp. celkovo opatrovatelia ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím to nemajú ľahké, a už len tá maličká forma príspevku vo forme kompenzácií zdravotného postihnutia im naozaj pomáha niekedy až prežiť. Ak ju krátia a ak ju doslova nepriznajú naozaj konkrétnemu človeku, tak je mnohokrát až, až nehorázne, za akých podmienok tí potom ľudia musia fungovať v tom domácom prostredí.
Vzhľadom na to navrhujeme pre autistov a ľudí s Aspergerovým syndrómom po prvé, zmeniť percentuálnu mieru funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí a poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách, napr. autizmus, a to na 10 až 30 % pri miernej poruche, doteraz to bolo 10 až 20 %, 40 až 50 % pri strednej poruche, doteraz do bolo 30 až 40 % a 60 až 80 % pri ťažkej poruche, doteraz to bolo 50 až 80 percent. Percentuálna miera pri komplexnej poruche zostáva nezmenená, avšak dopĺňame príkladmo Aspergerov syndróm, pretože v praxi, napriek tomu, že sa jedná o pervazívnu vývinovú poruchu, nie je vždy posudzovaná ako komplexná porucha a nepriznávajú sa jej rôzne kompenzácie.
Po druhé, navrhujeme vzhľadom na charakteristické črty autizmu zaradiť túto diagnózu medzi stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Mnohokrát im to vlastne ani nechcú priznať, takže odvolávajú sa len na poruchy správania, ale súčasťou komplexnej poruchy sú samotné prejavy agresie alebo afektov. Takže my to už zahŕňame medzi konkrétnu túto diagnózu, kde vznikne nárok na tieto príspevky.
Po tretie, navrhuje uviesť autizmus pri duševných a vývinových poruchách medzi diagnózy, ktorým sa priznáva parkovací preukaz. Tu je tiež potrebné povedať, že autista, ak je chodiaci a pozrie sa naňho posudková komisia, tak má pocit, že ten človek môže bežne nastúpiť do MHD-ečky, veď chodí, akým problém, aby cestoval hromadnou dopravou. No z hlavných čŕt práve Aspergerovho syndrómu či už autizmu je práve, že veľmi ťažko reagujú na cudzích ľudí, na svetlo, na zvuk a okamžité, keby ste ich tlačili do hromadnej dopravy, dostanú afekt alebo záchvat. To znamená, že pozerať len pri aktuálnom posudzovaní na to, že to dieťa dobre vyzerá, nemožno. A preto len to robiť cez nejaké poruchy správania je už neodborné preto, že samotná diagnóza už hovorí, že jednoznačne črtou týchto diagnóz je práve stránenie sa ľudí a teda veľmi im spôsobuje problém byť niekde natlačení.
Pre všetky diagnózy navrhujeme nekrátiť príspevok na opatrovanie z dôvodu, že osoba navštevuje ambulantnú sociálnu službu viac ako 20 hodín týždenne. Taktiež navrhujeme, aby príspevok poskytovaný na pohonné hmoty za účelom vzdelávacích aktivít sa preukazoval len dokladom školy potvrdzujúcim individuálne vzdelávanie so stanovením rozsahu hodín. Množstvo úradov práce vyžaduje od rodičov potvrdenia o tom, že majú od školy priniesť konkrétne potvrdenie, v ktoré dni to dieťa s individuálnym vzdelávacím plánom navštevuje školu. Ale keďže ide o dieťa s individuálnym vzdelávacím plánom, už len z toho vyplýva, že to dieťa musí byť posúdené lekárom, či teda spĺňa podmienky pre takého vzdelávanie, a tiež musí ísť rozhodnutie riaditeľa. My hovoríme o tom, že stačí ten doklad od školy, potvrdzujúce, že ide o individuálne vzdelávanie a nie je potrebné povedať v ktoré dni. Tie deti to majú v školskej dochádzke vyriešené tak, ako to aj včera v hodine otázok hovorila pani ministerka školstva, že jednoducho ak nemôžu ísť na konkrétne vyučovanie v konkrétny deň v týždni, tak to jednoducho budú musieť v tom rozsahu urobiť v tom týždni, kedy to dieťa bude schopné tej výchovno-vzdelávacej činnosti. A nútiť rodičov, aby dávali v konkrétne dni, kedy bude chodiť do školy, je ako keby len fiktívne od školy, lebo oni v podstate nevedia, či v ten utorok alebo v stredu príde to dieťa, či nebude mať záchvat, či nebude mať inú nejaké intoleranciu, kedy nemôže prísť. A práve preto si myslíme, že je to zbytočné vyžadovanie potvrdenia, ktoré nesúvisí s tým, že či teda ho tam priveziete alebo nepriveziete do toho zariadenia. Ak ho nepriveziete ten týždeň, priveziete ho na ďalší týždeň a štyrikrát do týždňa. Takže tak či tak vlastne tie pohonné hmoty budete používať vo vzťahu k vzdelávaniu toho dieťaťa.
Taktiež navrhujeme, aby príspevok na opotrebovanie šatstva a obuvi bol priznávaný aj osobám umiestneným na celoročný pobyt. To znamená, tam sa u tých ľudí nemení diagnóza, mení sa len miesto pobytu. Ale zo samotnej diagnózy vychádza posudkový lekár, ktorý povie, že tomu konkrétnemu človeku priznáva alebo nepriznáva teda kompenzáciu na opotrebovanie šatstva alebo obuvi. Ale keď je ten človek už v zariadení, ako keby už prestal mať nárok na opotrebovanie šatstva a obuvi. To znamená, že je to hlúposť. Ak ten človek to má v domácom prostredí, má to aj tam. To znamená, tak či tak si to musí hradiť buď zo svojho dôchodku, alebo to musia hradiť príbuzní. Takže je naozaj potrebné a spravodlivé, aby to išlo za človekom. Nie podľa toho, že v akom mieste sa nachádza.
Taktiež zavrhujeme, aby opatrovateľom nebol odoberaný príspevok, ak je opatrovaná osoba hospitalizované viac ako 30 dní. Áno, môžte si možno pamätať z poslednej novely zákona o kompenzáciách, ako sa predávalo to, že teda opatrovatelia už nebudú mať krátený príspevok, ak budú v nemocnici, ale musím vám povedať, že je to viazané na to, že vy ako opatrovateľ musíte byť s nim hospitalizovaný. To znamená, že vy nie ste s ním v nemocnici, tak jednoducho ten opatrovateľský príspevok sa bude naďalej krátiť. Ja ako si neviem predstaviť, že vašu manku alebo starú mamu, ktorú opatrujete na trvalom vašom pobyte, zoberú do nemocnice a prijmú vlastne s tým starým človekom aj vás do tej nemocnice na to interné oddelenie. Takže naozaj toto navrhujeme, aby sa zmenilo a teda aby to bolo naozaj spravodlivejšie nastavené.
Ja chcem len v krátkosti povedať niečo o pervazívnych vývinových poruchách, lebo ak hovoríme, že na jednej strane pomáhame autistom a aspergerom, na druhej strane som povedala, že dávame do novely zákona aj návrh riešení, ktoré pomôžu všetkým diagnózam bez ohľadu na to, či ide o aspergera alebo ide o autistu, tak musíme si povedať aj niečo o tom, čo teda tie pervazívne vývinové poruchy sú. Ide vlastne o, ide o medzinárodnú klasifikáciu chorôb, kde sú zahrnuté napríklad ten detských autizmus, atypický autizmus, alebo aj Aspergerov syndróm. Problém je v tom, že ak posudková komisia zvažuje, že či dať alebo nedať ten konkrétny kompenzačný príspevok, neberie do úvahy práve celistvosť tej diagnózy ako takej. A potom sú tí ľudia ukrivdení, že vôbec nedostanú konkrétny príspevok na kompenzáciu. Preto chcem vlastne povedať aj o tých základných črtoch úplne v skratke, že nemôžu riešiť to, akože keď dobre vyzerá, tak môže ísť do MHD-ečky, lebo celkovo musíme brať tú diagnózu ako pervazívnu vývinovú poruchu a z nej vyplývajúce nejaké náležitosti.
Jedná sa teda o kategórie závažných porúch mentálneho vývinu. A slovo pervazívne znamená hlboko prenikajúce a vystihuje fakt, že ide, že u detí a dospelých ľudí s pervazívnou vývinovou poruchou je narušený psychický vývin v kľúčových oblastiach. Dôsledkom obmedzeného fungovania niektorých funkcií sú napríklad problémy v porozumení bežných zákonitostí okolitého sveta. To znamená, že on necháme, že ide MHD-ečkou, hej, čo spôsobuje zníženú schopnosť prispôsobiť sa a fungovať na úrovni rovesníkov. To znamená, hoci fyzicky je v poriadku, ale on nerozumie princípu cestovania v MHD-ečke. Takže tomu sa hovorí, že preniká hlboko do myslenia, orientovania toho človeka.
Ide o triádu postihnutí, a to je kvalitatívnym narušením sociálnych interakcií, komunikácie a veľmi obmedzeným rozsahom záujmov a aktivít toho človeka. Aspergerov syndróm, jeho kľúčové problémy sú v komunikácii, v sociálnom správaní, ktoré sú v rozpore s celkovým intelektom a rečovými schopnosťami. Mnohokrát asperger má vysoký intelekt, už v piatich rokoch ovláda aj anglický jazyk, ale nedokáže sa sociálne prispôsobovať, nedokáže s vami komunikovať a tak ďalej.
Nazývané sú aj, ak nie sú diagnostikované, ako nevychované deti, neprimerané majú záchvaty zúrivosti a hnevu, kde rozbíjajú nábytok dookola a ubližujú sebe, čiže ide o sebapoškodzovanie, ale aj svojim blízkym. Oni tomu nerozumejú, že bijú mamu a podobne, hej. Ide o úzkostné stavy na zvuk alebo svetlo.
To som mala za potreby povedať, lebo mnohokrát mi pán minister aj vyčíta to, že teda však sa to môže ako vyhodnocovať individuálne cez poruchy správania. Ja chcem povedať, že my musíme brať celistvosť diagnózy. Preto som mala za potrebu poukázať, aj čo je pervazívna vývinová porucha a čo z toho vyplýva pre konkrétneho človeka, keďže mám naozaj 20 rokov praxe v danej problematike. Tak vás chcem naozaj poprosiť, aby sme prijali tento návrh zákona, aj keď viem, že jednoducho delíme sa tu na opozíciu a na koalíciu a nie na to, čo je prospešné pre konkrétnych ľudí, ktorí trpia, a ich rodiny.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.9.2018 12:09 - 12:23 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Máme pred sebou náš návrh zákona skupiny poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Môžte sa možno pýtať, prečo je to tu, keď bol schválený zákon o sociálnych podnikoch a sociálnej ekonomike ako vládny návrh zákona. V čase, keď sa schvaľoval návrh zákona, tak na sociálny výbor prišli odporúčania z Inštitútu zamestnanosti, ktoré sme si sčasti osvojili a ktoré si myslíme, že teda majú vplyv na to, aby sociálne podniky sa nestali iba práčkou peňazí, ale naozaj slúžili na účel, na ktorý slúžia aj vo vyspelej Európe, a preto sme sa rozhodli podať teda novelu zákona.
Účelom sociálnych podnikov je teda vytvárať pracovné miesta v lokalitách a odvetviach, kde sa nedokážu vytvoriť, prípadne ich nedokáže udržať trh, teda nedokážu vygenerovať pridanú hodnotu, potrebnú na uhradenie vstupov, najmä nákladov na pracovné sily, priestory a energie. Zákon 112/2018 o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. mája 2018, avšak už v čase jeho schvaľovania sa ukázala potreba spresniť, upraviť niektoré inštitúty s cieľom zlepšiť postavenie sociálnych podnikov, najmä uplatnenie znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb na trhu práce. Máme dlhodobo problémy vlastne na Slovensku práve s ľuďmi, ktorí sa nedokážu okamžite uplatniť na trhu práce, pripraviť ich tak, aby vedeli obsadzovať vlastne neobsadené pracovné miesta, a preto je veľmi dôležité, aby sme kládli dôraz práve na integračné sociálne podniky.
V rámci zákona o sociálnom podnikaní máme viacero druhov sociálnych podnikov, ale práve integračný podnik zamestnáva aj ľudí, ktorí sú zraniteľní alebo ktorí nie sú uplatniteľní na trhu práce. Avšak mnohokrát teda sa nevyužíva práve tento typ sociálnych podnikov k tomu, aby vlastne zamestnal takýchto ľudí, ktorí sú dlhodobo na sociálnych dávkach alebo sú v evidencii úradov práce. Takže navrhujeme trošku zmeniť variabilnosť zamestnaneckého prostredia a povieme prečo.
Neviem, či ste vlastne vnímali problematiku sociálnych podnikov za ministrovania pani Tomanovej, ale výrazným spôsobom sa zneužíval práve inštitút, že v podstate na konkrétnych miestach ani neboli ľudia, ktorí naozaj sú zraniteľní, a potrebujeme ich dostať na trh práce a mnoho výdavkov nebolo preplatených z Európskej únie. Preto vlastne náš návrh zákona hovorí o tom, aby sme reflektovali variabilitu zamestnaneckého prostredia, to znamená, aby sme sa lepšie pozreli na to, či sociálne podniky naozaj vykazujú reálne úväzky, nejde o polovičné úväzky, nejde o materské, práceneschopnosti jednotlivých zamestnancov, a preto z toho dôvodu navrhujeme zmeniť množinu potrebnú na výpočet podielu, a to z celkového počtu zamestnancov na priemerný prepočítaný počet zamestnancov, navyše za kalendárny štvrťrok.
Tiež sa môže vidieť ľuďom, že pri tej byrokracii tých zamestnancov je to strašné, že ešte štvrťročne budú vlastne vykazovať nejaké hodnoty, čo sa týka týchto zamestnancov. Na druhej strane bude to záruka, že tie sociálne podniky sa nebudú zneužívať len na obsadzovanie zdravých ľudí, ale naozaj ľudí, ktorí sú zraniteľní.
Zisťovanie priemerného prepočítaného počtu zamestnancov za kalendárny štvrťrok je odôvodnené už spomínanou fluktuáciou zamestnancov, ako i zľahčení podmienok pre sociálny podnik pri strate znevýhodnených alebo zraniteľných zamestnancov, keďže ich počet bude vykazovať, sa bude vykazovať v štvrťročných intervaloch. To znamená, na jednej strane áno, budú vykazovať to, či ide o reálne úväzky a plné úväzky. Na druhej strane chceme človeku, ktorý podniká v sociálnom podnikaní, dať možnosť, aby do tých troch mesiacov dokázal preobsadiť miesto toho znevýhodneného zamestnanca, pretože je ťažké zo dňa na deň nájsť náhradu za takúto osobu a tri mesiace budú pre toho podnikateľa vlastne priestor, aby si vymenil, teda zamenil zamestnanca za nového.
Tiež navrhujeme, aby do povinnosti registrovaného sociálneho podniku boli aj štvrťročné správy, a to hlavne vzhľadom na to, že integračný podnik je verejnoprospešný podnik, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb, zraniteľných osôb, a vyžadujú sa teda práve od tohto typu sociálneho podniku údaje o počte zamestnancov a mzdových nákladov zamestnancov. Cieľom štvrťročných správ je poskytovanie údajov o registrovaných sociálnych podnikov ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako i verejnosti prostredníctvom zverejnenia v registri sociálnych podnikov, s výnimkou údajov, ktoré majú charakter obchodného tajomstva v zmysle Obchodného zákonníka. Takouto kontrolou je možné odhaliť registrované sociálne podniky, ktoré porušujú ducha zákona, v prípade v určitom čase prestali spĺňať podmienky a neoznámili to, napr. pokles znevýhodnených zamestnancov v kalendárnom štvrťroku pod 30 % s prihliadaním na fikciu stanovenú v § 12 ods. 4 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní.
Zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sa zaviedol aj register sociálnych podnikov a upraví sa jeho obsah. Zavedenie registra možno hodnotiť pozitívne s výhradou záväznosti registra a jeho využitia verejnosťou. S prihliadnutím na elektronizáciu a vývoj informačných technológií je požiadavka na právnu záväznosť registrov, nie iba ich využitia na informačné účely, a preto po vzore úpravy zákona č. 315/2016 o registre partnerov verejného sektora sa navrhuje, aby register sociálnych podnikov vedený v elektronickej podobe bol právne záväzný. Právna záväznosť znamená, že údaje zverejnené v registri sú účinné voči všetkým a nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať. To vlastne pomôže aj laickej verejnosti, aby nemusela robiť dodatočné overovania dokladov a podobne.
Z hľadiska technickej realizácie registra sociálnych podnikov sa predkladá možnosť vygenerovania autorizovaného výpisu v elektronickej podobe priamo na webovom sídle ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s možnosťou jeho stiahnutia a ďalšieho využitia. Register bude sprístupnený aj v podobe datasetov, ktoré umožnia automatizované spracovanie zapísaných údajov v iných informačných systémoch, resp. analytickú prácu so zapísanými údajmi, a to ako na strane štátnych orgánov, tak aj na strane verejnosti. Proste zlepšuje sa dostupnosť či už pre tých, ktorí budú robiť v budúcnosti verejné obstarávania, či naozaj nejde o nejaký fiktívny sociálny podnik, alebo ide naozaj o podnik, ktorý si plní svoje povinnosti, a naozaj pomôžu mu tým, že ich aplikujú do osobitnej časti verejného obstarávania.
Navrhuje sa aj rozšírenie výpočtu údajov, ktoré sa do registra sociálnych podnikov zapisujú, o konkrétne údaje registrovaného sociálneho podniku, ktorými sú emailová adresa, telefónne číslo, ako i odkaz na webovú stránku podniku, ak ju má zriadenú, a to z dôvodu informovanosti a efektívnosti. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sa novelizoval, pri ňom sa aj novelizoval zákon o verejnom obstarávaní, s účinnosťou od 1. januára 2020 sa zaviedla taká povinnosť pre verejného obstarávateľa, obstarávateľa, najmenej v 6 % z verejných obstarávaní v priebehu kalendárneho roka použiť tzv. sociálne hľadisko. Zámer zákonodarcu možno hodnotiť pozitívne, avšak ak má byť cieľom predovšetkým integrácia znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb a pokles ich počtu mimo trhu práce, je potrebné viazať stanovenú povinnosť okrem sociálneho hľadiska aj na vyhradenie účasti vo verejnom obstarávaní pre registrované sociálne podniky, v ktorých sú znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby primárne zamestnávané v tzv. integračných podnikoch. Keďže poznáme tri sociálne podniky, tak ak si má verejný obstarávateľ vybrať nejaký, tak si skôr dá osobitnú podmienku na sociálny podnik bývanie alebo na iné registrované podniky, ale tým, že je potrebné preobsadzovať práve dlhodobo nezamestnaných alebo ľudí zdravotne znevýhodnených, môže sa stať, že práve táto podmienka pre toho verejného obstarávateľa spôsobí to, že si vyberie úplne iné typy sociálnych podnikov ako to, čo potrebujeme riešiť v našej krajine. Keďže máme dlhodobo nezamestnaných 72 718 ľudí, musíme prioritne viazať, aby tá podmienka platila práve pre integračné podniky, aby sme vlastne tých ľudí dostávali na trh práce na dva roky a potom sa posúvali už zaučení na bežný trh práce.
Zákon teda o sociálnej ekonomike od 1. januára 2020 zaviedol povinnosť pre verejného obstarávateľa, obstarávať najmenej v 6 % z verejných obstarávaní v priebehu kalendárneho roka použiť to sociálne hľadisko, ale teda ako hovorím, nám sa vidí, že si bude vyberať samozrejme sociálne bývanie ako sociálny podnik, pretože tu chýbajú byty nájomné na západnom Slovensku, a tým pádom opäť sa nebude riešiť dlhodobá nezamestnanosť a prioritne pre ňu aj vznikol zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní.
To sú, to sú hlavné ciele nášho návrhu zákona, kde pri nedodržiavaní práve tejto podmienky chceme tiež zaviesť aj správne delikty, lebo ak to dáte a nebudete vymáhať niečo za to, tak samozrejme, že zase sa každý postaví k tomu tak, že bude z toho eldorádo a v konečnom dôsledku tých dlhodobo nezamestnaných opäť nedostaneme na ten trh práce, lebo bude sa využívať iná forma tých sociálnych podnikov. A tá pokuta by mala byť od 500 do 30-tisíc euro za porušovanie povinnosti podľa § 10 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, je naozaj odkonzultovaný aj s odborníkmi. Myslím si, že najväčším problémom Slovenska je, na jednej strane sú voľné pracovné miesta, ktoré nevieme obsadiť, na druhej strane je cyklenie dlhodobej nezamestnanosti a ľudí, ktorých nedokážeme dostať na trh práce, a toto bude jedno z riešení ako naozaj zamerať tú pozornosť tam, kam potrebujeme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2018 18:09 - 18:11 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem, pani kolegyňa, že si spomenula aj tu bezbariérovosť, lebo v podstate tiež ustupujeme v tomto návrhu zákona pre jasle, dočasne teda aby hneď nebolo vykonateľné to, že musia byť bezbariérové. Na druhej strane sme zatvárali zariadenia ako denné stacionáre, kde hlavnou, jeden z hlavných dôvodov bolo, že nedodržali bezbariérovosť. Na základe toho im bola odňatá akreditácia.
Takže ak hovoríme o jednom zákone, musí platiť pre všetkých rovnako, starých či deti, ak uznáme, že nie sme ešte krajina, ktorá je pripravená na bezbariérovosť, musíme naozaj si povedať, čo chceme s tým ďalej robiť. Nemôžme jedným dať, druhým nedať, zatvoríme a tí ľudia sa cítia ukrivdení v tých, v tomto zmysle, lebo pre deti hej a pre nás nie, my sme už nedôležití, nedôstojní. A potom, máš pravdu, že jednoducho umierajú v tých zariadeniach bez zdravotnej starostlivosti.
Problém teraz najnovší bude, že ten paušálny príspevok, ktorý ministerstvo zdravotníctva schválilo, zrejme bude odpočítavaný od príspevku na prevádzku a tým pádom sa opäť nezlepší kvalita ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach, kde sú ľudia, možno aj v termálnych štádiách, ale pomerne dosť dlho, takže naozaj nedôstojné umieranie seniorov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2018 17:52 - 18:01 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za pozornosť. Sme všetci trošku z toho vykoľajení, takže pustím sa asi k zákonu o sociálnych službách. Máme tu ďalšiu novelu zákona o sociálnych službách, a teda v tomto volebnom období je to tretíkrát a čaká nás štvrtá novela zákona o sociálnych službách. To svedčí aj o tom, aký zákon o sociálnych službách je. Je komplikovaný a je nefunkčný. Znamená to, že peniaze nejdú na odkázaného človeka, ale teda idú za inštitúciou, čo spôsobuje vlastne trenice, kto preberie obligatórnu zodpovednosť za to, že vyplatí príspevok na prevádzku, keďže v našom, v našom štáte to funguje tak, že ak nie je niečo obligatórne, tak každý sa snaží tieto veci nejakým spôsobom obísť, a teda aby neboli konflikty pri nejakých návrhoch zákona, tak nejdeme do konfliktu s ZMOS-om alebo nejdeme do konfliktu s inou stranou, ktorá tieto problémy spôsobuje.
Je nevykonateľným napríklad pri vyplácaní príspevkov na prevádzku práve u teda malých obcí, ktorých máme na Slovensku 700 a ktoré narábajú s veľmi nízkym rozpočtom, a už teraz vieme, že spravidla ide o obce s prestarnutým obyvateľstvom s veľmi nízkym rozpočtom a tieto si, nieže by nechceli, ale nedokážu uhradiť príspevok na prevádzku konkrétnemu poskytovateľovi.
Ďalej musím povedať, že aj novela zákona, ktorá bola nedávno prijatá, nezohľadňuje reálny stupeň odkázanosti, čo spôsobuje problém s tými najťažšími, ležiacimi klientmi, lebo nikto ich nechce brať, lebo reálne poskytovateľ za nich dostáva finančné prostriedky až o rok po tom, ako ich dostane, čiže vypočítava sa to z priemerky rok dozadu, a preto sú takíto ľudia neatraktívni práve pre poskytovateľa, pretože ak jeho priemerka bola vypočítaná z nižších stupňov a vezme si človeka, ktorý je ležiaci, tak musí ho rok ťahať na vlastné náklady a zvyšné peniaze sa mu nedoplácajú. To znamená, že osobne si myslím, že celý zákon je nastavený tak, že ubližuje ľuďom, ktorí sa chcú dostať do zariadení v tých ťažších stavoch, pretože zariadenia si skôr vezmú človeka, ktorý je samostatnejší a na ktorého v podstate reálne dostanú aj finančné prostriedky podľa typu stupňa odkázanosti.
Taktiež zákon o sociálnych službách nahráva skôr vyšším, zariadeniam s vyšším počtom klientov a poviem prečo. Práve preto, že ak máte vyplácaný príspevok nie z reálnych, z reálnej odkázanosti človeka, ale teda rok predtým, tak to si vedia utiahnuť len väčšie zariadenia. Menšie zariadenia tento problém nedokážu uhradiť, a preto im vznikajú straty. Pričom práve naša legislatíva v rámci sociálnych službách upravuje, že zariadenia majú byť malokapacitné, a to do 60 miest. Avšak tento aspekt nezohľadňuje, lebo ak máte malé zariadenie, je kvalitnejšie ako väčšie zariadenie spravidla. A prečo? Lebo poznajú si tam všetkých klientov a istým spôsobom je tam skôr taká domácka atmosféra. Na druhej strane musím povedať, že keď nakupujeme v malých obchodoch a chodíme tam pravidelne, prirovnám to takto, tak nám poradia, aj čo majú čerstvé, keď prídete do Kauflandu, tak, samozrejme, že vás nemá kto, nemá vám kto ani poradiť. Takisto to vyzerá v malých a veľkých zariadeniach, hoci sa to finančne neoplatí robiť v malom, pretože naozaj neprežijete.
Čo sa týka deinštitucionalizácie, práve tento prvok tlačí poskytovateľov mať také skôr väčšie zariadenia, aj keď sektorovo ich podelia po 40 ľudí, aby spĺňali naoko zákon, ale na druhej strane sa tým klientom dôkladne nevenujú. Práve preto je filozofiou Európy, aby to boli malé zariadenia, ale odzrkadľuje sa to aj teda na financovaní, pretože to menšie zariadenie si nevie posúvať tie finančné prostriedky tak ako veľké zariadenia.
Tu by som sa možno vrátila aj k tejto novele, kde ste odpustili vlastne zariadeniam do troch rokov platiť úhradu za neprítomnosť, avšak ja som upozorňovala už pri novele, že ak senior je tiež chorý a nepríde teda do stacionára, jednoducho sa mu to nezaratáva a spočítavajú sa hodiny a ten príspevok je potom pre poskytovateľa nižší. To znamená, ja som za to, a je to aj rozumné, čo navrhujete. Na druhej strane en bloc všetky komplet ambulantné služby majú rovnaký problém ako jasle. To znamená, že ak naozaj je tam odôvodnený prípad, napríklad pre chorobu, operáciu, čiže je tam niečo objektívne, tak naozaj by sa to nemalo rátať, že ten finančný prostriedok sa, príspevok sa teda vráti späť. U jaslí to bude možné, u zariadeniach pre seniorov to nebude možné, a to je aj prvok, ktorý likviduje ambulantné služby, a na to chcem naozaj upozorniť. Ak by sme rovnaký prvok zaviedli vlastne do en bloc ambulantných služieb, kde teda sa nemusí ten príspevok vrátiť a rešpektuje sa napríklad, že je človek chorý, tak by to každopádne pomohlo všetkým typom ambulantných služieb.
Tým, že sa sprísnili metre štvorcové, dotlačili sme zariadenia k zníženej kapacite a odrazilo sa to vlastne aj na zdražení sociálnej služby, ktorú uhrádza konkrétny klient. To znamená, niekedy tam, príklad, mohlo byť 30 ľudí, teraz podľa vyhlášky zdravotníckej tam môže byť 20 ľudí a tým pádom sa služba predražila, hlavne u odkázaných ľudí s nižším stupňom odkázanosti. Takže celkovo chcem povedať, že novela zákona, ktorá bola prijatá ešte pred touto, tak spôsobila to, že opäť tie ambulantné služby sa likvidujú. A nepomôže tu, ja viem, že oni tlačia na to, že aby bola mimoriadna dotácia do konca roka, ale osobne si myslím, že tu už ide iba o vyriešenie toho, aby poskytovatelia mali nižšiu sekeru, ako budú mať na konci roka, ale pokiaľ nezmeníme systém nastavenia financovania ambulantných služieb u ľudí s nízkym stupňom odkázanosti, my úplne zlikvidujeme ambulantné služby. Takže myslím si, že veľa tých prvkov, ktoré kolegynky svedomito pripravili pri jasličkách, by sa mali odraziť aj teda v rámci ambulantných služieb a zapracovať to tak, aby v podstate aj cieľová skupina, ktorá je odkázaná, mala možnosť na niekoľko hodín denne využiť sociálnu službu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2018 10:27 - 10:30 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Budem krátka. Len mi nedá práve pri návrhu na odvolanie a voľbu zástupcu navrhovaného reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne spomenúť skutočnosť, že práve odmeny členov dozornej rady sa určujú na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2004, kde sa spomína tzv. priemerná mzda v národnom hospodárstve, ale teda priemerná mzda v národnom hospodárstve určená zákonom neexistuje. Ide o takú veľmi nešťastnú formuláciu, pretože existuje len priemerná mzda zistená Štatistickým úradom, ale čo je problémom práve pri odmenách dozornej rady, je, že nevieme, z ktorej tej priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom sa tie odmeny vypočítavajú, či to je v predošlom roku, alebo je to pred troma rokmi, a tým pádom vznikajú také anomálie, že v podstate priemerná mzda rastie, ale sú rôzne vyplatené odmeny v roku 2016 ako v roku 2014. Napríklad v roku 2014 boli vyplatené vyššie odmeny ako v roku 2016. Preto ja odporúčam, aby sme zvážili toto nešťastné uznesenie, lebo teraz podľa právneho názoru je to tak, že naozaj sa riadime niečím, čo v podstate nemá nejakú právnu oporu v legislatíve, a preto ja budem aj navrhovať nové uznesenie, kde teda spomeniem takých šesť bodov, že odmeny členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne sa poskytujú mesačne, odmeny sa poskytujú zo základu, ktorým je priemerná mzda zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky v roku, ktorý predchádza bežnému roku, kde vlastne budeme ujasňovať tie pravidlá, aby to bolo transparentné, aby sme vedeli, na základe čoho sa vyplácajú práve tým členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne odmeny, a aby sme to zbytočne nespochybňovali.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2018 9:58 - 9:59 hod.

Soňa Gaborčáková
Ďakujem kolegovi Hegerovi, že teda otvoril tú problematiku efektivity, lebo všetci si musíme uvedomiť, že ak naozaj veci nastavíme efektívne, tie peniaze budú môcť byť použité na vyššie platy ľudí, ktorých naozaj potrebujeme šikovných vo verejnej správe. Na druhej strane chcem určite povedať aj B. Veľmi by bol zaujímavý taký prieskum občanov, ktorí sú v styku s verejnou správou, aký je ich pohľad na efektivitu štátu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2018 9:22 - 9:24 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za faktickú otázku. Áno, presne to som mala na mysli, že ak chceme niektoré tie sociálne balíky zobrať, že to bude výdavok štátu alebo že to bude verejný výdavok, mali by sa dopracovať.
Konkrétne k tým obedom, čo pán Osuský spomínal, naozaj bude problém personál do kuchýň, lebo pôjde o vyššie objemy platov, ktoré budú potrebné pre tie kuchyne naplánovať, potom bude potrebné vybavenie, to znamená, varíme pre viac, potrebujeme mať viac mixérov v pohotovosti, čiže je to konkrétne materiálne vybavenie. Po tretie je to každopádne hygiena, ktorá schvaľuje, či môže konkrétna kuchyňa variť pre všetkých stravníkov, a nie politici. Čiže tam povedia, taká je kapacita, takto to schvaľuje hygiena a na základe toho sa vlastne tá, tá, tá kuchyňa zariadiť, koľko môže mať výdajov tých obedov.
A určite ste už zaregistrovali, že aj mestá a ZMOS hovoria o tom, že bude problém vlastne hneď nastaviť ten model tak, aby ho dokázali zvládnuť. Už teraz niektoré samosprávy prispievajú na stravné inou čiastkou na cirkevné školy ako na teda školy v ich pôsobnosti a už nehovoria o tom, ak ide o špeciálne školstvo. Hej? To znamená, všetko je vo VZN-kách a ešte aj, a je to na nižších, na nižšie, na nižších príspevkoch, takže naozaj ide o komplex problémov, čo má byť verejný výdavok štátu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis