Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

11. 9. 2017 o 16:49 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 11. 9. 2017 16:49 - 16:50 hod.

Soňa Gaborčáková
Ja iba krátko. Tak ako sme sa vedeli dohodnúť na starodôchodcoch, naozaj mali by sme pomôcť tým, ktorí sa celý život starajú o dieťa, ktoré trpí. A trpí tým celá rodina. Takže naozaj dajme hlavy dohromady a pomôžme tým, ktorí to najviac potrebujú, nielen pred voľbami, ale aj keď voľby sa neblížia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11. 9. 2017 16:26 - 16:40 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Možno ešte tak bližšie o tom, lebo v tej skupine tým, že naozaj sa tam ocitli opatrovatelia z rôznych dôvodov a sa do budúcnosti postupne, keď budú prechádzať do starobného dôchodku, sa opatrovateľom budú vynárať problémy, čo sa týka usporiadania si rokov na dôchodkovú dávku, a preto by som možno trochu aj bližšie hovorila o takej podstate celého problému, ktorý teda nastáva. A mnohokrát, bohužiaľ, musíme si my všetci uvedomiť, že, tým že pravá ruka nevie, čo je ľavá, lebo každá inštitúcia sa stará o to svoje, alebo vedľajšie oddelenie nevie o tom druhom, tak v konečnom dôsledku tí najzraniteľnejší bývajú najviac ukrátení. A v tomto prípade ak máte, naozaj dlhé roky sa staráte o svoje dieťa, ktoré polohujete, sondujete, má preležaniny, a ak sa dostanete do starobného dôchodku a dožijete tak zistíte, že ani za tie roky vám nebolo uznané, že ste teda opatrovali svojho syna alebo svoju dcéru, ktorá bola celý život ležiaca. Vy ste síce istým spôsobom šetrili štátu peniaze, ale na druhej strane ste si zabudli dať nejakú prihlášku do Sociálnej poisťovne a vám sa tie roky nezarátavali do dôchodku.
Čiže podstata celého problému spočíva v tom, že mnohým opatrovateľom neboli zarátané roky opatrovania do dôchodku, a to z dôvodu, že i keď podľa § 15 ods. 1 písm. d) a e) zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov patria medzi povinne poistené osoby, dochádza k momentom, kedy ich poistenie je prerušené a nepokračuje. Z dôchodkového poistenia sú automaticky odhlásení bez toho, aby o tom vedeli. Aj to je zaujímavé, že bez toho, aby o tom vedeli, ich po 18. roku odhlásila tá Sociálna poisťovňa, ale opätovne im nedala sociálne poradenstvo o tom, že majú možnosť aj naďalej byť povinne dôchodkovo poistení. Čiže na jednej strane vás vyradia, na druhej strane vám nepovedia B, že vy môžte, naďalej spĺňate nárok byť povinne dôchodkovo poistení. Čiže zväčša sa to stávalo, ak ich deti dovŕšili 18. rok veku života ako jeden dôvod, hoci už v tom čase môžu byť poberateľmi opatrovateľského príspevku niekoľko rokov. Ale z toho titulu sa musia zo Sociálnej poisťovne nahlásiť sami až pri zaniknutí prvého dôvodu. Dovtedy sa nič nedeje. Nelogické je, že to nie je na začiatku poberania opatrovateľského príspevku, kedy ich je možné na to upozorniť, ale až pri prerušení z iného dôvodu, kedy si túto povinnosť nikto, nikto si na ňu nespomenie.
Ide teda o takú sociálnu nespravodlivosť v tom, že tieto osoby nič a nijako neporušujú. Oni naďalej teda opatrujú svojho člena v domácnosti, to svoje dieťa, ale teda neboli informovaní o tom, že sa majú opätovne prihlásiť do Sociálnej poisťovne. Bez zmeny vykonávali dlhé roky svoju činnosť. Jedine sa to prerušilo teda tým vekom. Logické by bolo, ak by už na začiatku bolo povinné dôchodkové poistenie zabezpečené prioritne, nie z titulu starostlivosti o dieťa, lebo bežne sa staráte o dieťa do 6 rokov veku života. Tu je to už anomália, že pre ZŤP sa použije, ja poviem, dieťa alebo starostlivosť až do 18. roku veku dieťaťa. Čiže tam je už problém v tom, že ináč nazeráme na také dieťa a na také dieťa, a teda je potrebné, aby to bolo z titulu poberania opatrovateľského príspevku, a nie z titulu starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Lebo som to vysvetlila, nie tri a šesť rokov, ale osemnásť rokov, a už tam to mätie tých rodičov, že keď to neurobili po šiestich rokov, tak prečo by to mali robiť po osemnástich rokoch.
Zákon by nemal riešiť len situáciu do budúcna, ale pokiaľ si docení prácu opatrovateľov a naozaj to myslia vážne, mali by situáciu riešiť aj spätne. Čo s tými opatrovateľmi, ktorí teda nemali zarátané tie roky do dôchodku? V súčasnosti ak naozaj chcú si zaplatiť plnú taxu, lebo Sociálna poisťovňa im veľkoryso povie, že tak, viete čo, môžte si niekoľko tých rokov zaplatiť aj spätne. Ale len mesačne ich to bude stáť nejak 105 eur, a keď sa vám to narátava nejaké dva, tri roky, ktoré im teda nezarátali, tak sú to obrovské peniaze, na ktoré by si museli zobrať pôžičku, a ani nemajú, z čoho to zaplatiť.
Je pravdou, že neznalosť zákona síce neospravedlňuje, ale ide o veľmi citlivú skupinu ľudí, ktorých príjem je často ďaleko pod hranicou chudoby. Často ide o celoživotnú obetu a v dôsledku nedokonalých zákonov budú trpieť ešte aj vo vlastnom dôchodku.
V aktívnom veku bolo ku koncu januára 2017 celkovo 30 986 poberateľov opatrovateľského príspevku, pričom registrovaných na Sociálnej poisťovni z titulu dôchodkového poistenia bolo k rovnakému dátumu 21 035 opatrovateľov. Zvyšných 9 951 opatrovateľov môže zistiť, že nie je teda poistených, povinne dôchodkovo poistených a ak si budú uplatňovať nárok na starobný dôchodok, zistia, že nebudú mať zarátané tieto roky do dôchodku. Môže ísť o rôzne prípady, napríklad sú poistení z iného titulu, napríklad majú nejaký pracovný úväzok alebo dohodu, preto nie sú poistení z titulu poberania opatrovateľského príspevku s dosť veľkou pravdepodobnosťou platia oveľa menšie odvody a ak by za nich platil štát opatrovanie, čiže išlo by to do povinného dôchodkového poistenia, vyšlo by im to v dôchodku vyššie.
Mnohokrát si privyrábajú len napríklad vykladaním v Kauflande alebo nejakými inými dohodami, kde sa to potom berie z toho príjmu z toho Kauflandu a nie že v povinnom dôchodkovom poistení z princípu, že opatruje dlhodobo, človeka s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, a tým pádom vlastne tam hrozí aj ďalšia cieľová skupina, ktorá až keď si bude vyrátavať starobný dôchodok, zistí, že na to bude doplácať.
Ďalej sú to teda rodičia detí, ktorých dieťatko dovŕšilo 18 rokov veku, ale keďže sú to deti, ktoré sú deťmi celý život, tak rodičia si myslia, že sa nič nestalo, a nevedia o tej podmienke, keďže Sociálna poisťovňa ich odhlási, ale zároveň ich neprihlási alebo nedá im možnosť teda, nedá im možnosť cez poskytované poradenstvo, že ak ste poberateľom príspevku za opatrovanie alebo v osobnej asistencii, môžte byť naďalej dôchodkovo poistený. Čiže to je ďalšia kategória.
Ale máme tu aj skupinu opatrovateľov, ktorí síce opatrovanie vykonávajú, no za prácu nedostávajú žiadny príspevok, pretože príjem osoby odkázanej na opatrovanie prekročil stanovené hranice. A tu je treba uvažovať o tom, že hoci príjem takéhoto opatrovateľa je nula eur, mal by mať nárok aspoň na dôchodkové poistenie, pretože v opačnom prípade dopláca na tento nespravodlivý systém dvakrát. Nemá žiadny príjem v reálnom čase, lebo mu neschvália nejakú sumu, a na druhej strane dokonca zaňho štát ako opatrovateľa neplatí ani žiadne poistenie, čo mu môže naozaj ovplyvniť aj budúci dôchodok. Treba pripomenúť, že človek, ktorý nemá žiadny príjem, si len asi ťažko bude platiť celý balík sociálneho poistenia. Aktuálne vo výške 155,18 eur mesačne len preto, aby si šetril na dôchodok. Absurdné.
Ďalšia situácia je, že úrady práce viac-menej nútia opatrovateľov požiadať si o predčasný starobný dôchodok, aby teda im nemuseli ponúkať prácu alebo aby ich tam celkovo nedržali v evidencii, a tým pádom aj tá výška opatrovateľského príspevku ide nižšie, lebo tak dostanete 230 a tak dostane ten človek len 90 eur, a dokonca ešte tým, že bude mať kratšie to poistenie, tak dokonca aj na starobný dôchodok dostane menej započítaných tých bodov.
Príspevok na opatrovanie je jeden z najzložitejších príspevkov na kompenzáciu, a preto sa nemožno čudovať, že nie každý ho musí pochopiť správne. To je len na obhajobu možno tých opatrovateľov, lebo keď naozaj 24 hodín denne, však vidíte v tých reláciách, nemáte reálne, lebo mne to príde už tak bežne, že poznám tie osudy tých ľudí a bytostne sa dotýkam utrpenia tých ľudí, tak mi príde normálne, že o tom hovorím, ale vidíte to aj z médií, ako tí opatrovatelia žijú, že teda vôbec neexistuje nejaká odľahčovacia služba pre tých ľudí, a oni v kuse roky rokúce bez dovoleniek sa starajú o tie deti, a my pre nejakú administratívnu chybu, nie preto, že by a priori nemali nárok na to povinné dôchodkové poistenie, im povieme, že jednoducho neznalosť zákona neospravedlňuje. Je to veľmi smutné a do plaču, že toto sme dopustili a že toto fungovalo roky rokúce.
Ja som začala robiť pred 19 rokmi s deťmi, teraz už tie deti sú dospelé a mamy sa dostávajú do starobného dôchodku a z toho titulu vlastne začali zisťovať aj matky, ktoré sa nachádzajú okolo mňa, že jednoducho majú obrovský problém. A tie ženy plačú, lebo ony nemajú z čoho si doplatiť vlastne to poistenie.
Príspevok teda je naozaj komplikovaný a prisudzuje sa na základe žiadosti odkázanej osoby a posudzuje sa jej príjem, ale paradoxom je, že poberateľom príspevku je opatrovateľ, hej. To znamená iná osoba. Tento príjem opatrovateľa sa raz za príjem opatrovateľa považuje, inokedy nie. Raz si môžu zobrať na základe toho do úvahy ten príjem, druhýkrát, keď ide o pôžičku, už sa to neberie, hej. Čiže zase oni sa ma pýtajú, pýtajte sa všetkých tam ľudí, že či sme zamestnancami alebo nie sme zamestnancami. Čo sme? Kto sme? My nikam nepatríme. Toto mi hovoria rodičia tých detí, hej. Čiže naozaj príspevok sa neposkytuje na základe zdravotného stavu, ale zväčša len na základe príjmu a teda neodráža reálne potreby odkázanej osoby, ani skutočné činnosti, ktoré opatrovateľ musí vykonávať.
Taktiež poberatelia dôchodkových dávok dostávajú podstatne nižší príspevok na opatrovanie ako tí, ktorí sa starajú v produktívnom veku. Tam som hovorila, tam môže byť rozdiel 90 až 230 eur. Čiže chcem povedať, že tento príspevok je skutočne veľmi komplikovaný na to, aby človek, ktorý možno štyri, max päť hodín, keď máte ležiace dieťa, spíte dlhé roky, uvažoval ešte nad tým, kde sa má prihlásiť a odhlásiť, a nie to, že, že proste v našom štáte na jedného úradníka pripadá 30 občanov, aby ten občan si jednoducho nemohol priznať ani, ani roky odrobené pri takomto človeku.
Ja vás preto prosím, aby ste podporili tento návrh zákona. Ide o statočných ľudí, o ľudí, ktorí šetria financie štátu. A naozaj mám za to, že keď sme našli peniaze na vyrovnávanie skrivodlivostí u starodôchodcov, že urobíme to aj v prípade opatrovateľov. Ak to prerátame, možno ich nebude až také, v takom veľkom množstve, aby sme im tie peniaze nedokázali nahradiť aj zo strany štátu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11. 9. 2017 16:17 - 16:24 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Kolegovia, kolegyne, máme pred sebou návrh zákona, ktorý predkladáme ako ďalší zo série podpory osobám, ktoré patria a môžme ich zaradiť do oblasti dlhodobej starostlivosti.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je napraviť nespravodlivosť zo strany štátu, ktorá sa deje voči domácim opatrovateľom, ktorí sa starajú o osobu s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom 24 hodín denne a sú poberateľmi príspevku na opatrovanie alebo teda osobnej asistencie, ktorú vykonávajú aspoň 140 hodín denne. V dnešnej dobe štát nevie čo s informatizáciou, dáva na to veľa peňazí, ale stáva sa to práve pri ľuďoch, ktorí neskutočné množstvo energie dajú na starostlivosť o svojho príbuzného, to, že spôsobí ujmu na započítavaní rokov do dôchodku práve ťažko zdravotne postihnutého člena domácnosti. Náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa záklon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladáme ako skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Podľa súčasnej právnej úpravy zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov hovorí (ďalej len "zákon"), je rodič, ktorý sa stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a zároveň poberá peňažný príspevok na opatrovanie, je povinne dôchodkovo poistený z titulu starostlivosti o dieťa. A tu je problém ďalej. Ak sa situácia nezmení v starostlivosti o dieťa, ale dieťa dosiahne 18 rok, tá istá osoba prestáva byť povinne dôchodkovo poistená z titulu starostlivosti o dieťa. Zákon však určuje, že tejto osobe stále trvá nárok na povinné dôchodkové poistenie z titulu poberania peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý si však tá osoba musí opätovne uplatniť cez prihlášku Sociálnej poisťovne. Čiže na jednej strane ich úrad práce posúdi a na základe toho dostanú príspevok za opatrovanie. Na druhej strane druhá inštitúcia, ktorá patrí pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ich vyradí na základe toho, že to dieťa nadobudne 18. rok veku života, ale oni naďalej poberajú príspevok za opatrovanie len preto, že si opätovne nepodali prihlášku do Sociálnej poisťovne. A tak napriek tomu, že teda trvá nárok a naďalej sa starajú o toho člena domácnosti, čiže v ich prípade o to dieťa, stalo sa im, že sa im tieto roky nezarátavali do dôchodku.
Chceme napraviť práve tento problém, pretože dnes skutočne môže byť povinne dôchodkovo poistený opatrovateľ alebo asistent s dlhodobým nepriaznivým stavom a je poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie alebo osobnú asistenciu počas celej doby teda príspevku za opatrovanie alebo opatrovania, ale s tým, že po 18. roku musí opätovne inštitúciu Sociálna poisťovňa požiadať o to, aby síce po 18. roku to skončilo, ale naďalej chceli byť povinne dôchodkovo poistení. My sa snažíme pomôcť týmto opatrovateľom, pretože aj z titulu, že pani poslankyňa Shahzad má osobné skúsenosti, ja teda pracujem dlhodobo s rodičmi, ktorí majú deti, a práve na základe toho sa dostali do takejto situácie, že v podstate sa dostávajú do starobného dôchodku a zisťujú, že nie sú im zarátané roky starostlivosti o toto dieťa do starobného dôchodku.
Predkladáme tento návrh zákona, účelom ktorého je, aby fyzickej osobe, ktoré poberajú peňažný príspevok na opatrovanie alebo sú vykonávatelia osobnej asistencie v rozsahu aspoň 140 hodín, boli poistení počas celej doby poberania príspevku na opatrovanie alebo trvania zmluvy. Po druhé, opatrovatelia, asistenti si nebudú podávať prihlášku na povinné dôchodkové poistenie, lebo si to urobia medzi sebou príslušného úrady, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa. Po tretie, za obdobie potrebné na započítanie nároku na starobný dôchodok sa bude považovať aj obdobie pred nadobudnutím účinnosti zákona. Po štvrté, ponechávame, že povinne dôchodkové poistené osoby budú aj naďalej tí, ktorí sa starajú o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, najdlhšie však 18 rokov, aj keď nepoberajú peňažný príspevok na opatrovanie. Prechodným ustanovením dávame možnosť, aby všetci opatrovatelia mali možnosť dať si do súladu roky poberania peňažného príspevku za opatrovanie s povinným dôchodkovým poistením.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie, ani vplyv na informatizáciu. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami. Zároveň sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11. 9. 2017 15:36 - 15:37 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak opakovane ako hnutie predkladáme tento návrh zákona s tým, že skutočne požiadavka vychádza zdola. Keďže sa nám, ako vždy tvrdíme, znižuje nezamestnanosť a zvyšuje zamestnanosť, tak ľudia, ktorí si nedoprajú nedeľu, by mali teda mať isto za to zaplatené. A skutočne si myslím, že hrať sa na zlých a dobrých a na opozíciu a koalíciu sa nepatrí pri kultúrnej politike. Takže verím, že napriek tomu, že je to teda návrh OĽANO, bude podporený aj SMER-om – SD.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6. 9. 2017 10:51 - 10:52 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja možno tak praktický pohľad na tie veci. Charita má málo peňazí. Pracujeme s opatrovateľmi, a keď k nám prišla pracovná zdravotná služba, tak možno záleží aj od toho, kto príde, ale viac-menej nás to stálo pomerne dosť peňazí. Ale na to, že naše opatrovateľky naozaj vykonávajú činnosti ťažké a že o pár rokov sa dostávajú samé do invalidity, to nikto vôbec nesledoval. Sledovali šatne, sledovali také formálne a fyzické prostredie, ale ako konkrétny výkon tých zamestnancov nie.
Čiže ja ak by som mala podporiť pracovnú zdravotnú službu, myslím si, že prakticky by to malo zohľadňovať tú náročnosť tých ľudí, ktorí naozaj fyzicky pracujú s tým daným človekom. Ale ak naozaj prídu, skontrolujú nám lekárničku, formality a zaplatíme nemálo peňazí, tak tie peniaze by som dala na konci mesiaca radšej opatrovateľke. Takže asi toľko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 9. 2017 10:32 - 10:34 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 636. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 77 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5. 9. 2017 18:58 - 18:59 hod.

Soňa Gaborčáková
Úplne s vami súhlasím, že nieto peniaze v rámci zdravotnej poisťovne. A teda pán minister navrhuje práve, že to bude z peňazí navýšenia poistencov štátu, ale my vieme, že máme aj iné problémy, ktoré ste pomenovali. A preto ja hovorím, že nevyrieši to len nejaký budget, ale celková reforma tejto starostlivosti, na ktorej teda ja už minimálne rok pracujem. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5. 9. 2017 18:51 - 18:57 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý večer. Kolegovia, kolegyne, pani predsedajúca, pán minister, ja by som sa chcela pozastaviť v časti preplácania ošetrovateľských úkonov v zariadeniach sociálnych služieb v rámci novely, ktorú predkladá pán minister. Možno, aby som priblížila situáciu, tak v súčasnosti je to v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré poskytujú služby seniorom a zdravotne znevýhodneným deťom, tak, že v podstate ošetrovateľská starostlivosť sa z dôvodu, že zdravotné poisťovne neuhrádzajú ošetrovateľskú starostlivosť, neposkytuje ani v kvalite, ani teda primerane tomu, čo by bolo potrebné, v dôsledku čoho sú mnohé predčasné úmrtia seniorov a tiež ich destabilizácia a opakované hospitalizácie pri jednej a tej istej diagnóze.
Táto problematika nastala z pohľadu chyby ministerstva práce vtedy, keď sa zavádzali nové typy sociálnych služieb a teda dala sa možnosť poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, ale preplácalo sa iba 9 úkonov, ktoré teda boli viac-menej našité skôr na imobilného pacienta, to znamená, na klienta zariadenia sociálnych služieb, ktorý bol na vozíku. Avšak časom skutočne prichádzame k tomu, že na zariadenie sociálnych služieb prechádza plno ľudí, ktorí potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť a ktorí sa následne často presúvajú práve do nemocníc v rámci akútnej starostlivosti.
Touto novelou pán minister chce zaviesť 10-tisíc miest, ktoré... (Reakcia navrhovateľa.) Hej? Dobre, už dohovorím. A teda tam chcem povedať, že z vášho pohľadu, čo sa týka tohto spôsobu, bol problém aj v tom, že Všeobecná zdravotná poisťovňa v rámci revíznej sestry neuznávala ani dokonca ošetrovateľské úkony, ktoré boli poskytované v rámci ADOS-ov v tých zariadeniach sociálnych služieb iba preto, že sestra bola zamestnaná v ADOS-e, ale poskytovala ošetrovateľskú starostlivosť teda klientom zariadenia sociálnych služieb. Čiže poisťovňa, ak chcela, tak za tých zlých podmienok uhrádzala teda tých 9 úkonov, ale na druhej strane samotný, teda revízna sestra neakceptovala to, že existoval status zdravotníckeho zariadenia, v tomto prípade ADOS-u, a napriek tomu vlastne tie ošetrovateľské úkony v tých zariadeniach nefungovali. To znamená, že aj na túto anomáliu z vašej strany, lebo druhá vec je ministerstvo práce, ktoré pochybilo v systéme, tak by sa bolo potrebné pozrieť, keďže naozaj mám za to, že plno vecí z tej praxe sa neaplikuje práve pri vašich návrhoch zákona, kedy vieme, že potrebujeme zmeniť veci, ale nerobíme ich nejako koncepčne.
Z druhej strany chcem upozorniť, že máme aj zdravotne ťažko postihnuté deti, veľká časť, sa nám darí štátnych detí, takzvaných štátnych detí umiestňovať v náhradnej starostlivosti, ale čo sa nám stáva teraz v detských domovoch, že sa nám ocitli, veľa detí, ktoré teda potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť, a ide o kombinované postihnutia. A aj teda tam, nehovoriac o seniorských zariadeniach, ale aj na to musíme myslieť, že do počtov, ktoré predpokladáte, nebudeme rátať len prognózy vývoja seniorov, ale aj týchto detí. Väčšinou sa osvojujú deti zdravé a deti choré tým, že ministerstvo práce teda zrušilo zariadenia pre deti, tak sa nám dostali do detských domovov a tam, keďže sa neposkytuje ošetrovateľská starostlivosť, tak sú trpené a mnohokrát, častokrát sú v hospicoch a tam ostávajú aj dlhší čas, aj keď sa nepreplácajú tie zdravotnícke úkony, len preto, lebo ich nemajú kam umiestniť. A tie deti ležia medzi deťmi, ktoré umierajú. Takže naozaj je potrebné, aby sme aj tento aspekt v rámci novely zákona zapracovali do koncepcie, lebo na to máte páky vy, a to treba skutočne zohľadňovať.
Ďakujem, že som sa mohla vyjadriť aj tak.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20. 6. 2017 18:12 - 18:14 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Možno na prvý pohľad sa to naozaj zdá, že to tu nepatrí, ale keďže ide naozaj o multidisciplinárny problém, ktorý potrebuje riešenie a prierezovo cez všetky rezorty, ktoré som spomínala, je potrebné, aby si to generálny prokurátor vypočul, ako je to v našej krajine, pretože naozaj oni riešia len špičku ľadovca. Ale recidivisti, ktorí opakovane sa nám dostávajú do hlavne služieb krízovej intervencie, sa neskôr dostávajú do, do ich opätovného rozhodovania o tom, či, či teda ich uznajú vinným alebo nevinným, a medzitým plno ľudských osudov je v utrpení, a preto by sme mali o tejto problematike hovoriť prierezovo a netváriť sa, že je to len časťou jedného rezortu, ale skutočne je to aj zdravotníctvo, ale aj teda Generálna prokuratúra, ktorá mnohokrát chráni práve trebárs matky, ktoré majú naozaj psychicky chorého manžela, ktorý opakovane ich týra, a ona ho nedokáže vlastne od seba oddeliť a ten človek by mal byť v úplne v inom zariadení ako pri nej doma.
Takže naozaj súvisí to všetko spolu. A je mi ľúto, že teda možno ste to pochopili tak, že úplne od veci rozprávam.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20. 6. 2017 17:53 - 18:03 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V krátkosti by som sa povenovala teda domácemu násiliu, ktoré som spomenula aj teda v mojej praktickej, vo faktickej poznámke, a teda možno ozrejmila aj ten detenčný ústav, ktorých ste sa dotkol, a možno aj problémy celkovo v krajine, čo sa týka tejto problematiky.
Čo sa týka domáceho násilia, tak ja som už spomínala, že keďže som pracovala s týmito deťmi, tak problém bol aj v tom, že ak bolo to domáce násilie páchané aj na matke, alebo aj na nich samých, tie deti pokračovali v tom vlastne aj v školskom prostredí a šikanovali ďalšie deti. To bola vlastne vždy reakcia na to, čo zažívali v domácom prostredí, a taktiež sme mali veľakrát aj problém s tým, že ak bol otec agresívny, keď si vypil a vykrikoval teda, že spácha samovraždu, mnohokrát aj ten chlapec používal rovnakú techniku pri vydieraní svojich spolužiakov, učiteľov a tak ďalej. A skutočne po tých vyhrážkach potom prichádzali praktické skúsenosti, kedy aj v krízovom stredisku nám vyšiel na strechu, a tým, že nechcel rešpektovať pravidlá, tak sa chcel zabiť.
Naozaj chcem povedať, že, že je veľmi ťažké možno z právneho hľadiska tieto veci vyhodnocovať, ak, ak k tomu aj tí odborníci neprispievajú trošku iným a novším spôsobom, ako by sa malo, a preto poukážem aj na určité medzery v systéme, čo sa týka detenčného ústavu a klientov, ktorí tiež sú súčasťou zariadení sociálnych služieb, ako ste vraveli vy, alebo zdravotníckych zariadení, a častokrát sa dostávajú iní klienti týchto zariadení do obrovských problémov, nehovoriac o tom, že aj samotní rodinní príslušníci sa potom boja o život a zdravie svojich vlastných, ktorí sa nachádzajú v konkrétnych zariadení.
Chcem naozaj povedať, že to, čo sa dostane na prokuratúru alebo na súd, je len špička ľadovca, z toho, čo sa deje s ľuďmi, ktorí potrebujú špeciálnu pomoc. Ľudia so závislosťami, s psychickými a psychosomatickými ochoreniami žijú často na okraji spoločnosti alebo sú aj odkladaní do zariadení sociálnych služieb. V závislosti na drogách, liekov, hracích automatov, depresie, alkoholová demencia či syndróm vyhorenia neustále rozširujú vekovú hranicu postihnutých smerom k mladším, ale aj starším ročníkom, ktorí sú aj recidivistami. Odborní pracovníci v Dánsku, v Švajčiarsku, Rakúsku, ale aj v Nemecku sa pokúšajú vytvoriť nové podmienky na špeciálnych klinikách a v špecializovaných zariadeniach.
U nás na Slovensku máme tiež tzv. špecializované zariadenie, ale nefunguje ako špecializované, dokonca sa tam, budem o tom aj hovoriť, vôbec nešpecializujeme na konkrétne druhy diagnóz, ale zadefinovali sme si veľké množstvo a to sa odborne nedá podchytiť. Napríklad sa venujú klientom s alkoholovou demenciou alebo aj inými psychickými duševnými a psychosomatickými ochoreniami. To znamená, nielen konkrétny detenčný ústav ako taký, ale aj iné typy sociálnych služieb alebo zdravotníckych, ktoré sú vymedzené práve na takúto problematiku. Ich modely sa postupne v ich krajinách realizujú ako nové systémové kroky. Tie vedú k riadnej sieti pozostávajúcej z interdisciplinárnych tímov, ako ste aj vy hovorili, nemôže to byť súčasťou jedného rezortu, ale teda prierezom cez viaceré rezorty, aby sme dosiahli toho cieľa, ktorý, ktorý chceme, ktoré sú zamerané spoločne na zdravotnú, postpenitenciárnu a sociálnu starostlivosť.
Musíme sa naozaj zaoberať aj páchateľmi, ako hovoril pán poslanec Dostál, lebo ak sa nám opakovane dostávajú páchaním trestných činov do recidívy, tak ubližujú viac a viac ľuďom. Preto skutočne je potrebné si povedať, či táto krajina má postavené dobré mechanizmy na to, aby sme zamedzili recidíve týchto ľudí. Projekt vybudovania tzv. sociálnozdravotného úseku pri psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci, ktorý má už výsledky práce s klientmi vyžadujúcimi si špeciálnu starostlivosť a rýchlo reagujúcu na nich zdravotnú starostlivosť. Aj pán generálny prokurátor hovoril o tom, že teda tí ľudia zdemolujú celé zariadenia, napádajú personál, a preto aj ten personál musí byť pripravený práve na takúto cieľovú skupinu. No avšak táto, táto lastovička nestačí a podobne orientovaných sociálnych úsekov, sociálnozdravotných alebo zariadení potrebujeme podstatne viac.
To znamená, potrebujeme prepracovať nový typ služieb, ktorý bude mať sociálnozdravotný charakter, a prepojí sa rezort zdravotníctva, rezort sociálnych vecí a rodiny a určite aj teda váš rezort. Takmer v každom zariadení, ktoré predovšetkým patria pod vyššie územné celky alebo sú v pôsobnosti samospráv, bývajú klienti, ktorí si vyžadujú zvýšený a nepretržitý dohľad. Ak sa takto neuskutočňuje, tak ak sa, ak utečú z týchto zariadení, tak robia nám šarapatu vonku. Pre prax nebolo doteraz úplne jasne vysvetlené, čo zvýšený nepretržitý dohľad znamená a akým spôsobom sa má organizovať bezpečnosť takýchto prijímateľov sociálnych služieb, kde sú umiestnení, aby nebola v konflikte s dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd, ale na druhej strane, aby sa neubližovalo tým ďalším spoluklientom. Ako ich chrániť pred nimi samými, lebo mnohokrát sú to naozaj chorí ľudia, so súčasným počtom opatrovateľov, ktorí v takýchto zariadeniach pracujú a spravidla na, neviem, či máte prehľad, ale už aj na nočných smenách sú len ľudia s opatrovateľským kurzom, čo v žiadnom prípade nemôžu zabezpečiť to, aby dokázali reagovať na takéto diagnózy, a už vôbec nie na úteky a tak ďalej. Títo opatrovatelia majú 220 hodín vzdelania opatrovateľského kurzu a nepoznajú ani symptómy psychiatrických diagnóz. Čiže vôbec, čo sa týka tých medicínskych praktík, nemajú za sebou žiadne vzdelanie.
Zo dňa na deň boli v tejto krajine odobraté tzv. sieťové postele, postupne sa znižuje používanie aj tzv. bezpodnetových miestností. Ale akými konceptami, nástrojmi a metódami práce sa mali nahradiť? Nikto to nepovedal a naozaj s tým samotní pracovníci v tých jednotlivých zariadeniach bojujú. Na jednej strane vám niečo zakážu, na druhej strane nedajú metodické usmernenie a školenia a finančné prostriedky, aby tieto veci dokázali nahradiť inými vhodnými nástrojmi. A tieto, a tieto koncepty kto by mal priniesť? Jeden rezort sa vlastne vyhovára na druhý rezort, ten na tretí rezort a v konečnom dôsledku sa naozaj, sa pýtame, majú to byť vysoké školy ošetrovateľstva alebo sociálnej práce, ktoré majú vytvoriť nejaké expertné skupiny pri jednotlivých ministerstvách, alebo si to majú riešiť poskytovatelia sociálnych služieb bez vlastného uváženia?
Naozaj pán generálny prokurátor hovoril o špičke ľadovca, kedy aj oni, keď rozhodujú v daných veciach, tak prichádzajú do kontaktu práve s konfrontáciou tohto stavu, ale sú to už naozaj možno ľudia, ktorí, ktorých nikto nevie zastaviť. A keď oni rozhodujú o daných veciach, v podstate zisťujú, že toho človeka niet kde dať. Protialkoholické stanice sa zrušili. Psychiatrické len ambulujú, aby to nebolo drahé, čo ja som za to, ale náhradný spôsob, ako riešiť možno nielen tú špičku ľadovca, ale aj tých ostatných, je veľmi ťažké.
Takže možno by som povedala aj viac, ale mám len desať minút.
Skryt prepis