Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.6.2018 o 18:29 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2018 18:29 - 18:30 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tam sú teda dve veci. Jednak je tých 15 minút, ale ja chápem, toto je tiež jeden z pohľadov na vec. My sme k tomu pristupovali tak, že je možné, alebo v snahe eliminovať aj nejakých, by som povedal, špekulantov, ktorí by mohli teda túto snahu zneužiť, ale chápem aj tento argument, my sa na to pozeráme tak, že keď náhodou príde niekto o pár minút neskôr, aby sa mohol zúčastniť hlasovania, keď tých 15 minút akademických je takých uznávaných aj v iných oblastiach, takže preto sme to tak formulovali. Tento odstavec má v sebe aj ten aspekt toho, že vlastne tým, že hlasovanie bolo upravené v pozmeňujúcom návrhu predkladateľa, tak tento vlastne odstavec zohľadňuje aj to hlasovanie, ktoré bolo zmenené, ktoré pri niektorých bodoch úplne nie sme stotožnení, tak vlastne upravuje to hlasovanie do toho stavu, ako je v súčasnom znení zákona, čiže to má také dva parametre. Ďakujem. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 21.6.2018 18:19 - 18:28 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pani navrhovateľka, dovoľte mi kratučko vystúpiť k tomuto návrhu zákona a zároveň potom na záver predniesť aj pozmeňujúci návrh.
Na úvod chcem povedať, že toto je oblasť na základe všetkých tých dopytov a pozmeňujúcich návrhov a podobne. Vidieť, že toto je naozaj oblasť dynamická, že sa týka pomerne veľkého okruhu ľudí a kolegyňa predkladateľka si to, si to patrične užila v tej komunikácii. Možno to nie je úplne vďačná, ale na druhej strane veľmi dôležitá téma, pretože naozaj týka sa správy majetku a je dobré badať, že sú tu ľudia, ktorí majú záujem o to, aby táto správa majetku bola dobrá, aby bola spravodlivá, aby bola poctivá a vyvážená. Takže toto ma na jednej strane teší.
Ja som pôsobil ako predseda spoločenstva vlastníkov bytov dve obdobia, čiže šesť rokov a mám teda s tým živú skúsenosť. Sú ľudia, ktorí ešte možno tomu až tak nerozumejú alebo nebadajú o to až taký záujem, ale aj takéto debaty môžu práve, aj verejné diskusie môžu ten záujem o to roznietiť. Takže máme za sebou obdobie pomerne dynamickej diskusie.
Ja práve pri tejto príležitosti by som chcel oceniť tú spoluprácu aj s predkladateľmi, pretože musím povedať, že ja som tiež viacero podnetov mal, ktoré som konzultoval s pani predkladateľkou alebo s pánom predkladateľom a teda bavili sme sa o tom. Ďakujem za to, že viaceré naše pripomienky, alebo značná časť našich návrhov bola aj zapracovaná. Sú určité veci, ktoré zapracované neboli, tie budú aj predmetom našich, nášho pozmeňujúceho návrhu, ale teda v podstate pre mňa ako poslanca, ktorý je tu prvé volebné obdobie, toto bola taká pozitívna skúsenosť pri práci s pozmeňujúcim návrhom, kde som teda videl naozaj ochotu aj na strane predkladateľov komunikovať, počuť, upraviť, ak sa dá. Hovorím, nebolo to úplne stopercentné, na všetkom sme sa nezhodli, ale v každom prípade v porovnaní s inými zákonmi toto bol jeden z tých lepších prípadov. Takže ďakujem a oceňujem toto úsilie zo strany predkladateľov.
Čo sa týka samotných zmien, tak ako povedala kolegyňa predkladateľka, tak sú tam veci, ktoré aj ja verím, že budú dobré a pomôžu v celej tej praxi. Sú veci, ktoré prax ukáže, ako sa vyvinú, ale tak ináč sa to asi robiť nedá, že tie návrhy boli od ľudí, ktorí sa tomu venujú a boli to podnety z praxe. A ja hovorím ako aj šesťročný, alebo so skúsenosťami šiestich rokov ako predseda spoločenstva vlastníkov som videl viaceré, že môžu byť prínosné. Takže, ale je to samozrejme veľká oblasť a nedá sa úplne vyhovieť všetkým, lebo sú tam tie skupiny viaceré, takže, ale videl som teda, že tá snaha tam bola.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, tým, že niektoré, ako som povedal, nebola zhoda úplne stopercentná v tých pozmeňujúcich návrhoch, neviem teda, my by sme aj k niektorým bodom chceli vyjadriť podporu, neviem, ako bude prebiehať hlasovanie o teda, vlastne spoločná správa už keď je, tak teda, ak to správne chápem, tak už sa nedá hlasovať o bodoch spoločnej správy v rámci pléna, že? To už budeme hlasovať len o celej spoločnej správe. Uhm. Dobre. Tak my si to ešte premyslíme a uvidíme, že ako sa teda k tomu zachováme.
Ale náš pozmeňujúci návrh, sú tam viaceré body, ktoré by som predložil za chvíľočku a aj vysvetlil a tak neviem, pán spravodajca, že či sa teraz je potrebné dohodnúť, ako sa bude hlasovať, alebo či sa vieme potom. (Reakcia spravodajcu.) Aha, dobre. Čiže, dobre, dobre.
Takže v tam v tom pozmeňovacom, sú tam dve veci, ktoré sú také technické a potom je tam jedna vec ohľadom schôdze, to by som chcel, ešte pred tým ako prečítam pozmeňujúci návrh, vysvetliť - lebo potom už sa mi vlastne zbehne čas, zastaví čas - a ten hovorí o tom, že v súčasnom pozmeňujúcom návrhu, ktorý aj predkladatelia priniesli vlastne na výbore, je, že schôdza vlastne, na schôdzi ide o to, aby bolo hlasovanie a prihlásiť sa na hlasovanie, čiže už sa neberie do úvahy uznášaniaschopnosť. Ide vyslovene o to, že kto má aké kvóra na hlasovanie. Tam by som chcel povedať, že my si myslíme, že malo by tam byť aspoň nejaký taký čas, kedy, na základe ktorého sa potom vyhodnotí teda tá uznášaniaschopnosť, takže my tam vkladáme, v pôvodnom zákone, tak ako to v súčasnosti platí, je jedna hodina, čo je teda, z praxe vidíme, že to je dlho, ale dali by sme, navrhujeme dať 15 minút na to, aby keď náhodou naozaj niekto nestihne v danom momente hneď prísť od prvej minúty, aby zase nebol diskvalifikovaný z hlasovania. Takže to je jedna z takých, myslím si zásadnejších, ale zároveň dôležitých, dôležitých pripomienok.
Dobre. Ostatné tým, že teda čo sa týka hlasovania, tak ešte by som povedal k tej technike, ale že ten zákon naozaj napriek, teda vďaka tomu, že mal toľko pripomienok, tak tie pozmeňujúce návrhy prišli krátko predtým ako ho prerokúvame, takže preto niektoré tie veci ešte potrebujeme si dobre pozrieť, čo sa týka hlasovania, ale teraz by som teda prečítal konkrétne náš (reakcia navrhovateľky), áno, čiže čo sa týka nášho pozmeňujúceho návrhu by som poprosil, aby bol každý bod hlasovaný samostatne. Sú to štyri body, myslím, že to nebude až taký problém.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Eduarda Hegera k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala a Edity Pfundtner na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 975.
Návrh poslancov Národnej rady, ktorých som už prečítal, však musím to prečítať celé, neviete? Dobre. Čiže k tomuto návrhu v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 41 v § 14a ods. 2 druhej vete sa za slovo "byt" vkladá slovo "vždy" a vypúšťajú sa čiarka a slová "ak sa ich rozhodovanie dotýka".
Odôvodnenie. Oznámenie o konaní, a to je súčasťou pozmeňujúceho návrhu, čiže myslím si, že to sa číta celé. (Reakcia z pléna.) Odôvodnenie sa nečíta? (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Odôvodnenie sa nečíta. Iba samotný návrh. Iba samotný pozmeňovák, odôvodnenie nie.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
No ale v tom, to odôvodnenie je súčasťou toho pozmeňujúceho návrhu, čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Netreba to čítať.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Aha, dobre, dobre. (Reakcia z pléna.) Dobre. Čiže legislatívny text. V poriadku, o to to bude jednoduchšie.
2. V čl. I bode 41 v § 14a ods. 4 druhej vete sa za slovo "overovatelia" vkladajú čiarka a slová "prítomní pri podpise, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov alebo ich môže overiť aj notár alebo obec".
3. V čl. I bode 41 v § 14b ods. 1 sa pred úvodnú vetu vkladajú tieto vety: "Schôdza vlastníkov je uznášania schopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Ak schôdza vlastníkov nie je ani pätnásť minút po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášania schopná, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak sa hlasuje o veciach podľa štvrtej vety uvedených v písmenách a), b), e), f), g) a i), keď je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a v dome a vo veciach podľa odseku 2 a 3.".
4. V čl. I bode 41 v § 14b ods. 1 úvodná veta znie: "Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia spôsobom podľa prvej až tretej vety v týchto veciach.".
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

20.6.2018 16:59 - 17:01 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani Vaľová. To len potvrdzuje vlastne tú teóriu, ktorú som hovoril, i keď teda, to čo ste natienili, nerieši náš zákon, ale vlastne tým, že ste rozobrali trošku hlbšie problematiku verejného obstarávania, tak sa ukazuje, že naozaj tie úspory sa tam hľadať dajú a dajú sa tam ľahko nájsť a pri takom veľkom balíku vieme na tom naozaj priniesť zaujímavé peniaze do rozpočtu. Čiže verejné obstarávanie je niečo, kde tá diskusia jednak aj prebieha a potrebuje prebiehať hlbšie, pretože, a preto aj tento zákon prinášame, aby sa zaviedli ešte lepšie pravidlá na takéto trhové prostredie, lebo naozaj máme tú skúsenosť a o tom by sme vedeli rozprávať dlho, že to trhové prostredie vo verejnom obstarávaní nefunguje tak, ako by malo, a preto vlastne nedosahuje ani také výsledky, a preto aj to plytvanie identifikujeme v takej veľkej miere.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2018 16:57 - 16:58 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vítam vás, ktorí sa zbiehate na hlasovanie.
Nie, ja som chcel dať faktickú poznámku, veľmi kratučkú, ale keďže teda to bolo úvodné slovo, tak sa nedalo, takže som sa takto prihlásil do ústnej rozpravy a chcem len nadviazať na tú poslednú vetu, ktorú mala vlastne Veronika Remišová, povedala, že to ušetrí milióny. Tak ja by som si dovolil tvrdiť, že to ušetrí nie milióny, ale desiatky a dokonca to môže ušetriť aj viac miliónov eur, pretože naozaj tá suma, ktorá tu je spomenutá, je to teda vo verejnom obstarávaní, minieme radovo miliardy, 5 mld., takže keby sme si zobrali, že len 10-percentnú úsporu vieme zabezpečiť cez verejné obstarávanie, tak sme automaticky na 500 mil., čo sú vlastne dva sociálne balíčky z minulého roka. Ak by sme si povedali, že 10 % je veľa, tak 5 %, si myslím, že by nemal byť problém v žiadnom prípade, takže tým sa dostávame na jeden sociálny balíček.
Takže to len na margo, na margo tých čísiel, že tu je naozaj veľký potenciál úspory, a práve preto aj tento zákon je taký dôležitý, aby dotlačil naozaj to verejné obstarávanie do takých, by som povedal, trhovejších podmienok.
Ďakujem za pozornosť, prajem príjemné hlasovanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2018 16:39 - 16:48 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán riaditeľ, kolegyne, kolegovia, ja prichádzam viac-menej s témou, ktorú sme tu pred rokom s vami rokovali a viac-menej sme na ňu poukazovali a opäť vyplýva z tých čísiel, takže ja by som si dovolil to tak predniesť. Týka sa to, samozrejme teda, ako sme aj minulý rok hovorili, pohľadávok na poistnom. Takže ak je korektne zostavený rozpočet príjmov nejakej organizácie od jej klientov, potom je normálne očakávať, že naplnenie rozpočtu na 100 % nebude implikovať celkový nárast dlžného poistného. To ale neplatí v Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa podľa jej vlastných údajov naplnila rozpočet príjmov bežného roka na 101,32 % a zároveň zvýšila; sa zvýšilo dlžné poistné o 92,5 mil. eur. Takže vidíme, že niečo tu nie je v poriadku a to niečo je jednoduché pomenovať.
Pri rozpočtovaní príjmov v Sociálnej poisťovni sa hrubo podhodnocuje príjmový potenciál Sociálnej poisťovne a potom vznikajú takéto rozum zastavujúce situácie. Nízko nastavený rozpočet sa napĺňa jednoducho, ale jeho plnenie s vývojom pohľadávok stratilo akýkoľvek kontakt. Rozpočet a vývoj pohľadávok žijú ako keby vlastným oddeleným životom, ale toto nie je normálna situácia. Čiže pokiaľ sú k dispozícii korektné rozpočtové východiská, zostaviť rozpočet príjmov Sociálnej poisťovne od ekonomicky aktívneho obyvateľstva nie je komplikovaná záležitosť. Príjmy na jednotlivé druhy sociálneho poistenia sa určia ako súčin, čiža 12 krát počet poistencov krát priemerný vymeriavací základ krát sadzba poistného. A táto suma sa zníži o percento dočasnej pracovnej neschopnosti poistného kmeňa, ktoré sa dlhodobo udržuje na hodnote 3,5 percenta. To, samozrejme, platí pre prípad, kedy by Sociálna poisťovňa vybrala všetko predpísané poistné od ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Z uvedeného však vyplýva, že kvantifikácia príjmového potenciálu poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva je záležitosťou násobilky.
Čo patrí k odbornému odhadu pri zostavovaní rozpočtu, je predpokladaný objem vybraného dlžného poistného, pokút a penále, ktoré Sociálna poisťovňa odhadla na rok 2017 na objem 245 mil. eur a výber príspevku na starobné dôchodkové sporenie od ekonomicky aktívneho obyvateľstva odhadnutý na 472 nejaké drobné miliónov eur. Z týchto východísk je 100 % príjmu z vybraného poistného pri 3,5-percentnej chorobnosti 7,687 mld. eur. Rozpočet bol nadimenzovaný na 7,272 mld. eur a podiel týchto dvoch čísel hovorí o úspešnosti výberu poistného. Čiže keď si to podelíme, tieto dve čísla, nedostávame 100 %, ale dostávame 94,6 % a v rozpočte je deklarovaná úspešnosť výberu poistného na úrovni 99,5 percenta. Je to zlý vtip, by som to nazval, alebo ide o niečo, čo je určite hodné vysvetlenia. A hovorím to preto, lebo viac-menej opakujem tú istú pesničku z minulého roka, akurát že s novými dátami a na tých nových dátach to vychádza veľmi podobne, čiže vidíme, že sa to nenapĺňa. Lebo v súlade s definíciou úspešnosti výberu poistného, tak ako je každoročne uvedené v správe o hospodárení Sociálnej poisťovne, to určite nie.
Na druhej strane pri úspešnosti 94,6 % mala Sociálna poisťovňa zvýšiť dlžné poistné o cca 415 mil. eur, ale zvýšila ho len o 99 mil. eur. Takto sa prejavuje samotný život, v úvodzovkách, rozpočtu a pohľadávok na poistnom. Z toho vyplýva jediné, že buď platí, že alebo sú nekorektne kvantifikované rozpočtové východiská, alebo je nekorektne zostavený rozpočet, alebo jedno aj druhé.
Tuto by som vás poprosil, pán riaditeľ, keby ste to vysvetlil, lebo v súvislosti s kvantifikáciou rozpočtových východísk kladiem ešte inú otázku.
V správe o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2016 je uvedené, že na dohody mimo pracovnej činnosti bolo v priemere evidovaných 434 795 osôb. To je dosť veľký počet, kde je započítaný príjem; pýtam sa, že kde je započítaný príjem z poistného od dohodárov. Zdá sa, že nikde, a ak to zreteľne neviete vysvetliť, tak potom naozaj môžme povedať, že ide o falšovanie rozpočtových východísk a skresľovanie úspešnosti výberu poistného. Pri takomto stave je potrebné sa naozaj venovať podrobnejšie návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne a zároveň je potrebné, aby ste vy, pán riaditeľ, okrem úspešnosti výberu poistného, ktoré je zverejňované, ale nekontrolovateľné práve aj kvôli tomu, čo som povedal, predkladal aj úspešnosť výberu poistného z bežného roka. Čiže nie tým, že prenášame tam tie pokuty a podobné, lebo keď to takto zhrnieme, tak potom nám vychádzajú hausnumerá v prebytkoch a nevieme odhadnúť, nevieme odkontrolovať teda tú úspešnosť výberu za daný rok, čiže treba do toho vniesť jednoznačne transparentnosť, inak budeme tápať práve medzi tým nepresným výpočtom z nepresných východísk a je to nedohľadateľné, takže transparentnosť je tam úplne kľúčová.
Vývoj dlžného poistného, pohľadávky na poistnom od ekonomicky aktívneho obyvateľstva prevažne narastajú. Voči roku 2011 narástli o 314 aj nejaké drobné miliónov eur a dosiahli hodnotu 878,5 mil. eur. Výnimku tvorí rok 2011, v ktorom generálny riaditeľ ešte Lopatka znížil objem pohľadávok o viac ako 259 mil. eur, a rok 2015, kedy sa znížil objem pohľadávok voči roku 2014 o takmer 23 mil. eur. Ale samotný objem pohľadávok k hodnoteniu vývoja pohľadávok nestačí. Dôležitý je aj vývoj pomeru pohľadávok k celkovej sume z vybraného poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, pretože do porovnávania príjmov bežného roka sa nesmie započítať príjem z otvorenia druhého piliera, ktorý teda dúfam, že sa aspoň, aspoň dúfam, nezapočítal ani do výšky výpočtu úspešnosti výberu poistného.
Alarmujúcim javom je zvyšovanie podielu nezaplateného poistného na celkovom výbere poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva z 9 % v roku 2011 na 11,3 a pomaly to smeruje k hodnote 13,8, ktorá bola v roku 2010 dosiahnutá za riaditeľovania pána Muňka, ktorý tu teda nie je. Treba si uvedomiť, že ak nezaplatené poistné tvorí 13,8 % a dočasne pracovne neschopných je 3,5 %, správny fond je 2,8 %, potom na výplatu dávok ostáva necelých 80 % poistného pri 100-percentnom výbere poistného.
Najlepšie sa vo výbere poistného darilo riaditeľovi Lopatkovi, ktorý za 22 mesiacov svojho riaditeľovania znížil pohľadávky Sociálnej poisťovne z takmer, poisťovne takmer za 228 mil. eur. A toto bol skvelý výkon hodný pripomenutia dnes, kedy za 19 mesiacov vášho riaditeľovania, pán Vážny, sa podaril opačný husársky kúsok a pohľadávky narástli o 92,4 mil. eur. Takže toto je závažný fakt.
Z dostupných informácií nie je jednoduché získať záväzky zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni a ich podiel na celkových pohľadávkach Sociálnej poisťovne. Čo je ale známe, je fakt, že najväčšie dlhy vytvárajú štátne zdravotnícke zariadenia a tak, paradoxne, štát, ktorý má garantovať starobné dôchodky, neplatí Sociálnej poisťovni poistné za svojich zamestnancov. Keby sa poistné vyberalo s vyššou mierou úspešnosti, inak by sme mohli diskutovať napríklad aj o zvyšovaní dôchodkového veku. Takže dá sa len povedať, je potrebné, aby vy ako generálny, ako riaditeľ; generálny riaditeľ, riaditeľ (?), generálny riaditeľ je ten titul; je dôležité, aby bolo na oveľa vyššom leveli práve ten záujem o výber poistného a nie správny fond.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Pardon, ešte keď teda mám slovo, ešte chcem ešte povedať, tým že sme tu mali debatu aj teda o programe stability a podobne, aj pri vašej téme vieme, že Sociálna poisťovňa bude smerovať k prebytkom a je naozaj úplne kľúčové, aby tieto prebytky sa neprejedli v rámci štátneho rozpočtu, ale aby sa naozaj znižovalo o to saldo dlhu, pretože tie peniaze, ktoré vygeneruje ekonomicky aktívne obyvateľstvo, a teda to bude prebytok, budeme potrebovať v rokoch, kedy sa nám demografia obráti a budeme potrebovať vlastne dotovať ten systém, a tak ako to povedal aj kolega Jurzyca vo faktickej poznámke na pána ministra, tak je úplne kľúčové, aby sa to dialo postupne, pretože za dlhé obdobie malé kroky dokážu spôsobiť veľkú sumu. Ak by sa tá veľká suma mala realizovať za podstatne menšie obdobie, tak by to bolo podstatne, podstatne bolestivejšie hlavne pre obyvateľov Slovenskej republiky, omnoho viac ako pre nás, takže ďakujem. Prosím, pamätajte na to ako na kľúčovú informáciu.
Ďakujem. (Reakcia spravodajcu.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2018 16:11 - 16:13 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja beriem ten argument, pán minister, ktorý hovoríte o programovom vyhlásení vlády a väčšinovej podpore. Je to, samozrejme, legitímny a to je to, čo ste nám tu predstavili v roku 2016 a teda opakovane teraz na jar. Ale zase vrátil by som sa trošku k tým číslam, keď hovoríte o 0,3 % deficitu, ktorý sa považuje za vyrovnaný rozpočet, alebo, respektíve, že to je zanedbateľné. Áno, z pohľadu veľkých čísel, to je zanedbateľné. Na druhej strane myslím si, že toto číslo vyjadruje veľkosť sociálneho balíčka, takže, ktorý prinesiete za rok, takže nie je to zase úplne až také zanedbateľné číslo.
Ale chcel by som povedať, že je tu ešte iné číslo, na ktoré sa pozeráme. A my ako opozícia, myslím si, že jednak je našou úlohou na to poukazovať, ale nejde tu len o ten politický boj, ale aj o tú zodpovednosť práve k tej dlhodobej udržateľnosti, kde vidíme, že keď sa pozrieme na samotné štrukturálne saldo, ako je plánované, tak vidíme, že je deficitné plánované na rok 2019 a na rok 2020 vo výške mínus 1,1 – 0,9 a toto je to, kde treba priniesť prebytkové saldo na to, aby sme zabezpečili tú dlhodobú udržateľnosť a tam ten rozdiel už nie je zase taký zanedbateľný na to, aby sme dosiahli teda túto výšku štrukturálneho saldu prebytkovú; štrukturálneho salda prebytkovú. A to bude, toto sú práve tie premrhané príležitosti, pretože naozaj, ak sa bavíme o tej dlhodobej udržateľnosti.
Ale v každom prípade ďakujem aj za tie argumenty, ktoré zažívate vy na tej medzinárodnej pôde, je dobré počuť, ako sa na to pozerajú aj ľudia z iných krajín. Takže to len na margo tých číseliek.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2018 15:52 - 15:53 hod.

Eduard Heger
Ďakujem pekne, pán kolega. Ďalší apel na pána ministra. A mňa tak napadá, práve trošku to tak odľahčím, tá pesnička, myslím, že od Elánu, Čaba, neblázni!, že skúšali sme to naňho aj peniazmi a neviem ako. Tak taký apel tu vysielame aj na pána ministra, tak trošku tak možno zavtipkujem, že či pán minister podľahne tomuto apelu, a teda uchopí pevne tie verejné financie do rúk alebo ako, ale tak trošku to odľahčujem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2018 15:35 - 15:36 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som doplnil o tej polícii, ďakujem aj kolegyni Gaborčákovej, že teda otvorila túto tému alebo nadviazala na ňu a prehĺbila ju, pretože prednedávnom som sa dostal k takej nejakej štatistike, ešte si to overujem, práve tej štruktúry policajtov v rámci polície a hovoril mi človek, ktorý teda sa pohybuje v polícii, že boli na nejakej exkurzii v Nemecku a prišli na veliteľstvo polície, kde teda bolo päť ľudí a tak sa pýtali, a že kde máte všetkých policajtov? A on hovorí, tak všetci policajti sú v teréne. A potom teda na oplátku prišli tí Nemci na Slovensko a prišli tiež na veliteľstvo, a teda sa pýta, že prosím vás, prosím ťa, že to čo tu máte toľko tých policajtov na tom veliteľstve, že prečo ich nemáte teda v teréne? A že taký ten paradox. A bolo by dobré sa pozrieť naozaj na to, ako máme vyvážené práve tie počty toho veliaceho aparátu voči tomu výkonnému aparátu, pretože to, čo tu zaznelo aj z pléna, aj pán Mizík, tak to sú príklady, ktoré počujeme naozaj že v praxi, alebo teda v teréne je nedostatok, ja to neviem posúdiť až tak podrobne, lebo sa tomuto rezortu nevenujem, ale teda počúvam, samozrejme, tieto podnety. A je to určite niečo, na čo musíme reflektovať, pretože ak máme tu rastúci počet policajtov, máme tu vyššiu štruktúru, teda v rámci štruktúry výdavkov máme vyššiu v porovnaní s inými krajinami a napriek tomu sa občania Slovenskej republiky necítia v bezpečí, či už je to na východe, na strede alebo na západe, tak jednoznačne to vypovedá veľmi zle o stave polície alebo vôbec o fungovaní polície. Takže toto určite si treba na to posvietiť o to viac, že tento rezort naozaj skonzumuje najväčšiu položku z rozpočtu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2018 15:06 - 15:31 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže, ctené plénum, tá istá zostava viac-menej, takže budeme pokračovať. Ja trošku nadviažem na to, čo ste, pán minister, hovorili teraz záverom. Začal by som možno práve tými 400 miliónmi pre sporiteľov, ktoré sa teda za posledných desať rokov dalo do stavebného sporenia.
Sú veci, ktoré sme hovorili aj my, že v rámci tých návrhov sa stotožňujeme a áno, 400 mil., je to za desať rokov, čiže zase tá suma znie summa summarum veľká, ale 40 mil. ročne nie je až taký veľký balík, keď napríklad by som to dal do porovnania, za minulý rok sa minulo na informatizáciu 324 mil. eur, a teda dovolil by som si veľmi silno povedať, že v rámci týchto výdavkov sa dá hľadať podstatne vyššia efektivita. Je veľmi ťažké merať tieto výdavky, a preto je to také vágne, ale, ale hovorí sa vlastne už, by som povedal, aj verejne o tom, aké, aký je to novodobý divoký západ, keď tak poviem. Takže myslím si, že ak by sme sa zamerali napríklad na výdavky na informatizáciu, tak by sa tam hravo dali dosiahnuť minimálne 20-percentné úspory, ale, samozrejme, je to hypotetické, lebo ťažko sa to momentálne dokazuje. Ale myslím si, že tam určite tie rezervy sú a v takom prípade nie je problém nájsť peniaze aj na adresnosť. Som aj hovoril o tej adresnosti aj pri tom stavebnom sporení a myslím si, že je to dôležité, aby tam tá adresnosť bola, ale nie zase taká, aby to znefunkčnilo ten systém, ak teda chceme pomôcť tým rodinám. Ale dobre, však to je trošku momentálne; a neni to úplne mimo misu, lebo opäť aj pri tejto téme sa dá hovoriť doširoka.
Tam ste spomenuli vlastne aj tých nominantov, áno, však na toto máme asi, my teda máme na to taký istý názor, že práve to je problém slovenskej politiky, že sa dávajú, dosadzujú sa nominanti na rôzne teplé miesta, ktorí nerobia v prospech záujmov všetkých ľudí, ale v prospech možno nejakej úzkej skupiny. A áno, a tá história je, aká je, myslím si, že to maslo je na všetkých hlavách, ktoré tu v minulosti boli, a môžme robiť nejaké rebríčky a myslím si, že však veľa sa to aj medializovalo, hovorilo, takže ja som to bral tak plošne, čo sa týka tých zanedbaných investícií a predaja majetku.
Poďme sa možno pozrieť teraz späť na ten program stability. Ja by som tam chcel možno iba pár takých vecí vypichnúť. V prvom rade chcem teda povedať, že som rád, že je to teda taký komplexný a kvalitný dokument, že naozaj je vidieť, že sa s tým tvorcovia pohrali a že dávajú veľmi hlboký vhľad do rôznych dát. Je to dobrý študijný materiál aj s prílohami, takže to by som, to by som určite chcel pochváliť.
Začal by som možno práve tou hodnotou za peniaze, pretože myslím si, že to je niečo, čo je veľmi dôležitý útvar, a myslím si, že naprieč celým politickým spektrom je zhoda, že tento útvar tu má svoje miesto a potrebuje dostávať viacej priestoru, pretože práve aj minulý rok ukázal, že toho priestoru dostáva veľmi málo, pretože identifikoval vo svojich správach, cez ktoré prešiel, úspory za 700 mil. eur, ale realizované boli doposiaľ len vo výške nejakých 83 mil. eur. Čiže to percento, percento realizácie je stále nízke a vidíme, ak si pozrieme aj v rámci tej správy, ktorá je prílohou, ktorá je prílohou, tak vidíme, že (povedané so smiechom) je to, je to veľmi dobrý dokument, je tam pekne urobené aj graficky a naozaj môžme vidieť práve tie žlté a červené plochy, ktoré jasne zvýrazňujú, akým spôsobom jednotlivé rezorty k tomu pristúpili a vidíme, ako to majú zapracované v rozpočte. Tak uvidíme, čo urobia v nasledujúcom roku, lebo vidíme že aj doprava, aj IT alebo práca, školstvo tam majú krásne červené, červené štvorčeky alebo obdĺžniky, ako by som to nazval, priamo v tom. Takže hodnota za peniaze je určite nástroj, ktorý nevyhnutne potrebujeme využívať, my naňho poukazujeme a tie úspory tu sú.
Čiže aj tu vidíme, pán minister, že ten potenciál tu je, samotné vaše ministerstvo odhaľuje miesta, kde sa dá usporiť, a teda to je, opäť len nadviažem na to, čo som hovoril aj v predchádzajúcom, že len treba na to viacej potlačiť a ja vám to tak asi často, jak sa povie, otĺkam o hlavu, ale vy ste podpredseda vlády, ste minister financií, myslím si, že máte na to páky, aby ste mohli to presadzovať, ale nebudem sa starať viacej do vnútorných vzťahov v rámci koalície, len si myslím, že je škoda, keď sa to nedeje.
Čo ma zaujalo, bolo v programe stability taká jedna veta, v ktorej sa hovorí, že vláda sa chce opierať o najsilnejšie rasty ekonomiky, paradoxne to práve potvrdzuje to, že teda ako keby sa uspokojila s tým, že ekonomika rastie a že už teda nemusí pracovať na práve tej svojej práci, a to je poriadok práve v tých výdavkoch, pretože o tom sa často bavíme, že; a vy ste to aj tak naznačili, neviem teda, že či to tak máte úplne zadefinované, že vy ste ten, ktorý sa má starať o príjmy a nemá riešiť výdavky. Ale mne to úplne nesedí, ja si myslím, že by vás mali zaujímať aj výdavky ako ministra financií. Prosím, prosím? (Reakcia ministra.) Jáj, dobre. Čiže; lebo tam práve sa dajú dosahovať potom aj tie výsledky rozpočtu podstatne, podstatne lepšie.
A keď sa pozrieme aj na samotné konsolidačné úsilie alebo, ako som hovoril, aj na zmenu toho štrukturálneho salda, tak vidíme, že tie čísla nie sú nijako svetoborné, že naozaj dá sa dosahovať omnoho viac. A tak ako som aj hovoril, to, že budeme mať mínus 0,32 a vy poviete, že to považujete za vyrovnaný rozpočet, áno, s tým sa dá súhlasiť viac-menej, aj keď teda keby sme chceli byť vyslovene striktní, tak nie pokiaľ, ale dobre, je to primárne saldo, ale však aj tie úroky musíme platiť, ktoré nie sú malé, je to vyše jednej miliardy, konkrétne 1,17 mld., čo nie je v žiadnom prípade zanedbateľné číslo, a opäť ťažíme aj z toho, že momentálne vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu tie úrokové miery sú podstatne priaznivejšie, takže z toho dôvodu sa neni dôvod prečo uspokojiť a naozaj treba premeniť tieto pozitívne časy na naštartovanie viacerých reforiem a viacerých, áno, reforiem, úprav, ktoré, hovorím, naznačuje aj samotný projekt hodnota za peniaze.
Ak sa chceme pozrieť na to, aby Slovensko ako krajina mohla napredovať, tak je k tomu potrebné niekoľko, alebo ak chceme mať v budúcnosti silné ekonomické rasty, tak je potrebné, aby sme mali zdravé podnikateľské prostredie. Myslím, že to je veľmi dôležité. A keď sa pozrieme naozaj na jednotlivé tie ukazovatele, tak jednak môžme vidieť určitý prepad, a teda o tom by sme sa mohli, samozrejme, viacej baviť. Myslím, že ste komunikovali aj s Doing Business o tom, ako k tým parametrom pristúpiť, ale čo je zaujímavé, nielen pozrieť si jednotlivý pokles alebo jednotlivé poradie v rebríčku ako také, Slovenska, ale treba sa pozrieť, ako v tom rebríčku napredujú, alebo aké méty dosahujú ostatné krajiny, lebo tam môžme krásne vidieť potom tú disproporciu pri niektorých krajinách, kde si povieme, 20 rokov dozadu sme boli na štartovacej línii, ale oni nás podstatne predbehli práve tou zodpovednou, zodpovednou politikou. Takže o podnikateľskom prostredí sme sa tu rozprávali veľa aj pri investičných stimuloch a podobne a je to naša tiež taká vďačná téma opozično-koaličná, kde sa nie vždy zhodneme.
Druhá taká dôležitá téma je podľa mňa práve ten efektívny verejný sektor. Jednak by sme sa mohli pozrieť na samotné ESO a o tom sme sa tiež bavili práve pri správe Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sám vytkol vlastne, by som povedal, také veľmi závažné nedostatky tejto samotnej reformy alebo projektu, či už to, že pred, hovoril o samotnom, pasportizácii budovy, hovoril o tom, že pred delimitáciou majetku neprebehla žiadna teda tá pasportizácia budov a pozemkov alebo deklarovaná výška, úspora vo výške jednej miliardy nebola preukázaná, to z dôvodu, že ministerstvo vnútra doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dopadu implementácie programu ESO, alebo že pred spustením realizácie programu ESO nebola spracovaná na úrovni vlády alebo ministerstva vnútra žiadna štúdia uskutočniteľnosti. A ja som si aj vyžiadal vlastne informácie a poslal som na ministerstvo vnútra viacero otázok týkajúcich sa Esa, ale nechcem ich tu teraz konkrétne čítať, ale aj z tých odpovedí je možné vidieť, že naozaj výsledky, ktoré sa prezentujú, sú skôr pocitové o tom, že teda tie budovy sú krajšie alebo príjemnejšie a podobne. A vidíme, že teda nedochádza ani k úbytku personálu, ktorý na tom pracuje, a tá kvalita teda nie je nevyhnutná alebo nie je taká, aká by mala byť práve za tie peniaze, ktoré sa do toho investovali. Takže ESO je program, ktorý v každom prípade si zaslúži dosť kritiky práve z toho dôvodu, že nepriniesol to, čo sľuboval, a bolo to skôr naozaj tak postavené politicky, keď tak poviem.
Ďalšie je práve tá oblasť vzdelávania, výskumu, inovácií, je zaujímavé si pozrieť aj vlastne štruktúru výdavkov, ktorú máme v rámci našich rozpočtov, a môžme tam vidieť napríklad priamo z programu stability, priamo z programu stability zo strany 47 je taká veľmi zaujímavá tabuľka pre vás, ktorí si chcete pozrieť, počkajte, tooo, č. 26, tak tam môžme vlastne vidieť, ako to vyzerá v rámci aj V3, aj ako to vyzerá v rámci Slovenska, ako sú vlastne jednotlivým oblastiam, koľko peňazí do toho investujeme. Je veľmi zaujímavá aj tabuľka alebo teda graf na ďalšej strane, na strane 50, kde môžme vidieť práve počet zamestnancov verejného sektora na tisíc obyvateľov a opäť môžme sa tu zamýšľať a môžme tu diskutovať o tej efektivite, že vidíme, že 81,1 je ten, to slovenské číslo a máme tu krajiny, ktoré majú aj vyšší, ten priemer je 85, ale opäť, čo za to dostávame. To je práve to dôležité.
A veľmi zaujímavé je práve ten graf 57, ktorý je hneď vedľa, a to je vlastne ten rozdiel slovenskej sektorovej zamestnanosti oproti benchmarku, že vidíme, že iné krajiny, napríklad tu to je tak veľmi pekne zacitované, že Slovensko má porovnateľný celkový počet zamestnancov verejného sektora oproti krajinám EÚ, no vo výrazne odlišnej štruktúre. A to je, myslím si, že to je konštatovanie samotného ministerstva financií, inštitútu, čiže vidíme, že aj toto je niečo, kde potrebujeme, čomu potrebujeme venovať pozornosť. Teda ak by som pokračoval vo vete, tak je tu napísané, že na základe jednoduchého porovnávania Slovensko má viac vysokoškolských učiteľov, policajtov a sudcov, naopak, menej zdravotných sestier a vojakov; a toto je, má tiež veľmi silnú výpovednú hodnotu.
Na jednej strane tu máme veľa vysokoškolských učiteľov, policajtov a sudcov, sudcov. Vidíme, že súdnictvo je pocitovo na chvoste, alebo teda je najhoršie, čiže máme tu veľa sudcov, máme dobre platených sudcov a napriek tomu nemáme výsledky v porovnaní so štruktúrou s inými krajinami. Máme tu veľa vysokoškolských učiteľov, napriek tomu naši absolventi odchádzajú do zahraničia alebo dokonca odchádzajú ešte študovať aj do zahraničia. Máme tu veľa policajtov, ale máme málo zdravotných sestier, ale máme tu starnúcu populáciu a máme tu vôbec pacientov, ktorí jednoznačne pociťujú tento veľký deficit.
A toto sú práve údaje, ku ktorým sa nemôžme stavať nijako pasívne a nemôžme si pred nimi ani zatvárať oči, práve naopak, musíme do nich vstupovať. A toto sú, tu úplne vystupujú priority, pretože naozaj podľa toho, kam idú peniaze, podľa toho vidíme, kde sú naše priority. Je to tak v osobných financiách, je to tak aj vo verejných financiách, takže; a na druhej strane vidíme, že teda máme tu veľa policajtov, ale potom sa stávajú aj prípady, že tá bezpečnosť nie vždy je, ako sme videli v posledných, posledných týždňoch a práve smrť Henryho je niečo, čo ľuďom nahnalo veľký strach. Ako dobre, je to; čiže vidíme, že napriek tomu, že tu máme aj toľko policajtov, nie je to, že by teda ľudia sa tu nevyhnutne cítili bezpečne. Čiže toto sú všetko faktory, ktoré musíme zohľadniť, ktoré musíme zohľadniť a ktoré aj z tohto programu stability vystupujú a mali by sa premietnuť. Mali by sa premietnuť do toho, aké kroky a ako bude vyzerať rozpočet, aké reformy, do čoho sa vlastne bude investovať v nasledujúcich rokoch.
Jednu vec, ktorú by som chcel ešte spomenúť v rámci, alebo dve, pardon, možno aj viac, ale ktorú by som chcel spomenúť v rámci programu stability, je tiež taký evergreen, a to je výber DPH. A tuto teda vidíme, že dosahujeme hodnoty porovnateľné s rokom 2006. Len treba si uvedomiť, že od roku 2006, to je práve obdobie, kedy vláda SMER-u prevzala moc v krajine, vtedy v koalícii, a vidíme, že vtedy sa začal vlastne výber DPH výrazne zhoršovať a teraz sa vlastne len dostávame na úroveň obdobia spred roku 2006. A toto je ten najdôležitejší, tá najdôležitejšia informácia, že viac-menej to, že sme sa vyškriabali sem, nie je žiadna sláva, pretože ako keby teda SMER len rehabilituje to, čo za posledné, za obdobie vládnutia vlastne premrhal a naozaj bavíme sa tu rádovo o nejakých šiestich miliardách eur, ktoré za toto obdobie nám uniklo v porovnaní s tým, keby sme to vedeli držať na tej hodnote spred roku 2006. Šesť miliárd je veľmi veľké číslo.
Takže; a opäť veľmi konkrétne. Ako to, že sa nevie vybrať viac DPH alebo že ideme v tom tak pomaly, môžme tu špekulovať, rozprávať sa o nástrojoch a podobne, ale my sme krajina, ktorá má tieto nástroje nastavené veľmi sofistikovane. Tu skôr naozaj je problém práve v tej implementácii týchto nástrojov, v, by som povedal, na strane polície, prokuratúry a vyslovene dolapovania týchto jednotlivých podvodníkov, ktorí túto DPH vysávajú z rozpočtu, a tam je, tam sa potrebujeme zamerať, to je opäť len priestor pre vládu. Tu my ako z pohľadu legislatívy toho veľa neurobíme. To musí zabezpečiť vláda.
A vieme aj zo správy NKÚ, ktorá bola venovaná výberu DPH, vidíme, že tá implementácia je ten veľký problém, a opäť, tak ako som povedal pri informatizácii spoločnosti alebo keď tak to nazvem, tak ako tam sú veľké rezervy, pretože tie projekty sú naozaj mnohokrát nafúknuté a vidíme, že to verejné obstarávanie je v tom veľmi deravé a obstaráva sa za premrštené ceny, za premrštené ceny, či už je to práve pri nedávno medializovanom integrovanom... IOMO, integrované... (reakcia spravodajcu) obslužné miesto občana; výborne, ďakujem veľmi pekne; ktoré sa vysúťažilo teda neviem, či za 5 miliónov, alebo za koľko, 15 miliónov, neviem teraz, na to, že dáva nejaké tri potvrdenia, ale teraz vlastne skončila tá zmluva a vysúťažovala sa vlastne obstarávanie, ktoré stálo 100-tisíc mesačne. A keď sa na to pozreli ľudia, ktorí sú z fachu, tak hovorili, že nerozumejú, čo tam toľko peňazí môže stáť, takže to sú opäť premrštené, premrštené cifry, ktoré sa ťažko, samozrejme, dokazujú, ale tá transparentnosť v tom obstarávaní by mala byť maximálna práve na to, aby sme mohli vidieť, či tie peniaze, aby sa do toho mohlo pozrieť čo najviac ľudí, aby sa mohlo ukázať.
Ale tam som chcel povedať, že; som trošku odbočil; že teda tá efektivita, jáj, pri tej DPH, chcel som to porovnať s tým DPH. Čiže ako sa dá pri tej informatizácii zabezpečiť minimálne 20-percentná vyššia efektivita, a to nie sú nemalé peniaze, pri 324 mil. ročne sa tu bavíme automaticky o 60 mil. eur, ktoré máme doma len tým, že sa trošku pozrieme tomu na zub. Tak tak isto aj pri DPH si myslím, že tie sumy sa dajú výrazne, výrazne priskrutkovať a dajú sa, ten výber sa dá dosiahnuť podstatne, podstatne viac, pretože je tu aj také, vládne tu aj také povedomie, že ten náš človek, s ktorým tu žijeme, s tou historkou, náš človek, tu žijeme už dva roky, je to povedomie, ktoré tu teda mnohí ľudia požívajú, tú ochranu, takže; a práve aj to zahltenie sudcov a podobne sú nástroje, ktoré sú nefunkčné a nevedia teda dosiahnuť ten želaný stav.
Takže tu vidíme veľké rezervy. A práve ešte, aby som sa krátko vrátil k tomu výskumu a inováciám. Toto je opäť, spomeniem si na minulé leto, premrhané eurofondy, ktoré sú naozaj preč, pretože keď sa bavíte s ľuďmi, s odborníkmi, povedia, tie odpisy sú tam nastavené na šesť rokov a vlastne už sa nebude dať vyčerpať tie eurofondy, aj keby ich dostali tento rok alebo budúci, tak už budú mať len päť alebo štyri rokov, a tým pádom to nebudú vedieť, tie projekty, zrealizovať. Takže my sme premrhali naozaj kľúčový čas, ktorý sme mali na to, aby sme investovali do výskumu a vývoja, a tým, že to proste bol, prebehlo, ako to prebehlo, že to bolo preddohodnuté, že to nešlo tým firmám, ktoré na to majú, tak je to opäť premrhaná veľká príležitosť. Jednak aj preto, že sú dnes na trhu firmy, ktoré by chceli prísť a chceli by sa uchádzať a legitímne a vedia to aj preukázať, že sú to proste firmy, ktoré by vedeli naštartovať alebo rozbehnúť výskum a vývoj na Slovensku, ale, žiaľ, práve ten mechanizmus ako nefunguje, spôsobuje a odrádza týchto ľudí a vidíme, že je tu na to priestor.
Minule som sa rozprával aj s dekanom národohospodárskej fakulty, ktorý mi rozprával, ako to funguje v zahraničí. Ako firmy sú ochotné zotrvať aj v krajine len preto, že majú veľmi dobrú spoluprácu s univerzitami a budú investovať do toho výskumu a vývoja práve v tej krajine, pretože majú veľmi dobrú spoluprácu s univerzitami. Je tam tá prepojenosť, a toto sú práve tie priority, na ktoré sa musíme zamerať, ak chceme posunúť a chceme byť ekonomicky silná krajina. Takže ja osobne tu vidím viaceré oblasti, na ktoré vláda nekladie dôraz, dostatočný dôraz alebo ich ani nevidí.
Čo ocením, je samotná revízia výdavkov teda na ľudí vo verejnej správe, ktorá viem, že prebieha, ale opäť, no, dobre. Chytáme veci za chvost, už to mohlo byť omnoho skôr, pretože tá neefektivita tých úradníkov tu vychádza zo všetkých možných štatistík, ktoré sa tu robia, a opäť je možné tam dosiahnuť veľké úspory. Hovorí o tom už dneska každý, že tie úspory sú tu možné dosiahnuť a že práve teraz je ten čas, kedy je veľký nedostatok ľudí na pracovnom trhu, pomôcť týmto ľuďom, ktorí nevedia dosiahnuť efektivitu v rámci verejnej správy, nájsť povolanie, ktoré, v ktorom sa oni budú cítiť omnoho lepšie, v ktorom nájdu ako keby taký, svoje uplatnenie a zároveň odbremenia, odbremenia verejnú správu. A na druhej strane vnášať efektivitu procesov. Tu proste desať rokov fungujeme tým istým spôsobom, ale svet sa za desať rokov niekde úplne inde pohol. A hovorím, lejeme stovky miliónov do informatizácie, ale vôbec to nie je cítiť. Verejná správa zaostáva míľovými krokmi za súkromným sektorom, a pritom keď sa bavíte s ľuďmi zo súkromného sektora, ako toto dosahujú, tak to určite nie sú také enormné sumy, pretože Slovensko nie je žiadna veľká krajina. Je to menšie mesto nejakých vyspelých krajín. Takže; porovnateľne; takže nemôžme tu hovoriť o tom, že to je náročný softvér a podobne. Takže určite, určite nie.
Takže toľko k programu stability a k jednotlivým údajom, ktoré sú tu spomenuté. Dalo by sa tu ísť aj hlbšie, ale neni to asi úplne predmetom. Ešte pozriem, čo som tu mal nejakých pár poznámok.
Určite teda opäť by som ešte, ak môžem na chvíľku, k tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, lebo aj pán minister spomenul vlastne, že budeme mať deficitné, ale teda, alebo rozpočty, vyrovnané rozpočty, ale stále to nie je tá cieľová rovina, ktorú potrebujeme na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pretože ten cieľ na to je prebytok 0,4 % HDP, ktorý je alokovaný. A za chvíľočku sa budeme baviť aj o Sociálnej poisťovni a budeme vidieť, že Sociálna poisťovňa bude mať prebytky v blízkych obdobiach a je veľmi dôležité, ako s tými prebytkami naložíme, lebo ak tie prebytky prejeme, alebo ak ich vláda preje, tak to bude veľký, veľký, veľký hriech, pretože tieto prebytky musia byť alokované, pretože tam je práve tá stabilita alebo teda tá cesta k dlhodobej udržateľnosti. A tu sú, hovorím to preto, lebo v tom programe stability na str. 63 sú veľmi pekne ukázané jednotlivé čísla dlhodobej udržateľnosti verejných financií, kde môžme vidieť teda, ako budú mať, ako sa budú vyvíjať jednotlivé výdavky na základe prognóz 2020, 30, 40, 50, 60, 70, a vidíme veľmi pekne, čo nás, čo nás čaká. Čiže dáta máme, len treba na základe tých dát aj konať a prispôsobiť aj tú krátkodobú a strednodobú perspektívu.
A posledné, čo už poviem ešte, je práve medzispotreba, ktorá ma zaujala práve na str. 60, keď si pozriete, tak vlastne môžme vidieť, vieme teda, že nám rastie, rastie nám HDP a medzispotreba klesá len o 0,1 %. Myslím si, že nie je dôvod na to, aby teraz medzispotreba každým rokom rástla, že neviem si to vysvetliť, že prečo by medzispotreba mala nejakým takýmto spôsobom rásť. Myslím si, že to je niečo, čo vytkla, neviem, či pri programe stability alebo ešte pri štátnom záverečnom účte, neviem, asi pri programe stability to vytkla aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tento nárast. Takže to je tiež, myslím si, niečo, čo sú zbytočné, zbytočné výdavky, ktorými tu plytváme. Takže, takže toto je môj pohľad na to a naozaj je tu, je tu veľa miesta na zlepšenie, budeme na to poukazovať pri každej možnej príležitosti.
A teda rád by som zopakoval pre pána ministra na záver, že oceňujem teda jednak prácu hodnoty za peniaze a oceňujem aj prácu ľudí, ktorí pripravili tento dokument, a budeme sa pozerať, čo prinesiete.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2018 14:47 - 14:49 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za faktické poznámky. A možno na úvod by som chcel povedať, že myslím si, že aj to osadenstvo, ktoré tu sedí, a keď sa aj bavíme o témach, že naozaj sa snažíme tu nastaviť takú konštruktívnu diskusiu o problémoch, ktoré, ktoré máme, a preto budem rád, ak aj pán minister bude reagovať na otázky, ktoré tu zazneli, aby sme naozaj mohli sa o tom baviť. Lebo myslím si, že aj koalícia môže vidieť, že sa snažíme diskutovať konštruktívne a nejde tu len o nejaké politické silné výrazy.
Čo sa týka toho, že prečo zaostávame, tak osobne si myslím, že keby som to zobral z takého širšieho rámca, že, tak použil taký pekný výraz, že karpatský tiger, že to už, to už dávno ako keby doznelo. Teraz bola aj tá séria stretnutí o tom, že či dobehne "tiger" do cieľa, a teda nevyzeralo to ružovo. A naozaj tie reformy, ktoré sa tu naštartovali pred viac ako dekádou, už doznievajú a žiadne iné, nové reformy neprichádzajú. Ťažíme z toho, že tu máme priemysel, otvárame novú automobilku, ktorá dáva ešte tie impulzy, aj Volkswagen, aj Jaguar dávajú tie impulzy do ekonomiky a do rastu HDP. Ale vidíme aj, ako som aj hovoril, že ten rast HDP je spôsobený teda spotrebou domácností a exportom a vidíme, že aj ten export už ako keby začína trošku pokrivkávať. Takže toto sú výzvy, ja presne nepoznám úplne štruktúru okolitých krajín, to bude vedieť zrejme pán minister, ale fakt je, že, že naozaj, alebo keď sa pozrieme aj na tú správu eurofondov, keď sme boli teraz v Poľsku s hospodárskym výborom, tak sme videli, že, že pristupujú k tomu omnoho zodpovednejšie a toto sú možno aj ďalšie také nevyužité príležitosti.
A teda čo sa týka tej inflácie, veľmi dobrý postreh. Nielen teda potravín, je to vidieť aj v tých správach, že teda narástli vyššie, ale aj to zdravotníctvo je veľmi zaujímavé. Takže určite by mňa k tomu tiež zaujímala odpoveď pána ministra.
Ďakujem.
Skryt prepis