Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

12. 12. 2017 o 16:41 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12. 12. 2017 16:41 - 16:43 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 778).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci otvorte prosím všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 12. 2017 16:12 - 16:13 hod.

Eduard Heger
Ďakujem za slovo. Ja len ako člen hospodárskeho výboru chcem potvrdiť to, čo predsedníčka tu povedala a naozaj to vypočutie bolo jasným dôkazom toho, že sme k ním pristupovali ako k nezávislým kandidátom, pretože tak sme ich aj vnímali a kolega Galek myslím si, že urobil skvelú prácu, čo mu chcem aj takýmto spôsobom poďakovať na výbore, že naozaj ich podrobil dostatočnému by som povedal vypočutiu. Takže to len na potvrdenie poďakovania.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12. 12. 2017 10:57 - 10:57 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ja len využijem na záver, že teda prišlo viacero poslancov pred hlasovaním do sály a teda budeme hlasovať ja o tomto návrhu zákona. Chcem teda naozaj tých ktorých ste prišli neskôr poprosiť o podporu. Je to veľmi jednoduché opatrenie ako už hovoril kolega Ivan, ktorý ho vlastne predstavil. Ide o to, aby ľudia naozaj dostali služby za ktoré si platia, ak si platia za ročnú známku, tak by mala platiť rok, takže je to veľmi jednoduché. Prosíme o podporu teda všetkých, ktorý prišli aj neskôr a náhodou zmeškali rozpravu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12. 12. 2017 10:35 - 10:37 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej, Eugena Jurzyca, Jozefa Rajtára a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 772.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 12. 2017 10:27 - 10:28 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, ale aj tebe za tú podporu, pretože naozaj celým týmto cieľom tejto iniciatívy je, aby ľudia mohli naozaj kúriť lacno alebo teda efektívne, naozaj zaslúžene, že hodnota za peniaze a aby mali možnosť výberu, aby tu bol proste klasické trhové podmienky, tak ako to má po správnosti fungovať, aby tu nebolo žiadne ohýbanie, ktoré si ty aj pomenoval. Takže na toto budeme dbať, budeme na to naďalej poukazovať a snažiť sa v tom priniesť také to zdravé do toho vniesť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12. 12. 2017 10:22 - 10:25 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja len kratučko nadviažem na kolegu Galeka, ktorý je teda v tomto odborníkom a myslím si, že veľmi dobre to vysvetlil. Ja som úplne nevedel, že či pôjde do rozpravy, tak som sa radšej prihlásil a dalo som to aj faktickou. Ale, čiže len kratučko chcem povedať možno tú filozofiu centrálnych zdrojov tepla. Lebo Karol to veľmi dobre vysvetlil a ukázal, aké nevoľníctvo sa tu deje vlastne, také ..., ktoré sme sa dostali práve tou novelou v roku 2014. Ale čo chcem povedať, že centrálne zdroje tepla nie sú teda zlá myšlienka. Pretože vidíme, že naozaj sú krajiny kde to funguje. Len je dôležité aby fungovali efektívne, aby fungovali v prospech toho konzumenta, v prospech zákazníka, v prospech občana. A to je to, čo vidíme, že sa tu nedeje. A preto je veľmi dôležité tento celý stav nejakým spôsobom správne zadefinovať. A tak ako je to teraz upratané, tak vidíme, že to nie je prospešné. Takže ja len na margo toho, že som chcem práve vytiahnuť tú myšlienku, že centrálne zdroje ako také sú, sú veľmi dobré, ale musia byť funkčné, musia byť, by som povedal, udržiavané, aby dosahovali tú efektivitu. A to je to, čo vidíme, že sa za posledné, alebo za posledných 30 rokov, alebo proste vidíme, že sa to nedeje, že sú tí, ktorí sa o tieto centrálne zdroje tepla nestarali, ako o dedičstvo, ktoré sme zdedili z minulého režimu, kedy sa to húfne stavalo. A vidíme, že v takom prípade naozaj ten zákazník potom dopláca, pretože všetky tie výnosy, totižto ako v každom podnikaní potrebujete čas výnosov vracať späť do toho, aby ste obnovovali svoju infraštruktúru, aby ste obnovovali svoju infraštruktúru, aby ste obnovovali svoje zdroje. A vidíme, že to sa tu mnohokrát nedialo. A teraz vlastne tá investícia, ktorá je potrebná na to, aby znovu tie zdroje boli, efektívne sa prenáša opäť na zákazníka. Ale mnohokrát tieto podniky boli v rukách mesta, ktoré si vybralo tieto zisky a použil si ich na iné účely a dneska by to chcelo preniesť práve na tých, ktorí sú vykurovaní aby to oni doplatili. A toto je práve tá krivda, tá nespravodlivosť, ktorá sa tu deje a ktorú súčasný zákonný stav určitým spôsobom nám umožňuje tým, ktorí nie sú teda poslušní, keď tak poviem, alebo zodpovední. Takže je dôležité doniesť do tohto naozaj tú mieru zodpovednosti a nastaviť ten systém tak, aby to podnikanie bolo férové a konečnom dôsledku nebol postihnutý ten zákazník, tak ako to aj kolega Karol Galek veľmi dobre vysvetlil.
Takže to je len môj príspevok, ktorý som chcel ešte do toho tak doplniť, aby sme mali možno taký celý obraz. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12. 12. 2017 9:40 - 9:45 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
v týchto legislatívnych návrhoch. Takže ešte by som na záver chcel povedať pár takých návrhov, ktoré my vidíme, pretože to podnikateľské prostredie naozaj je veľmi dôležitý aset, to aktívum, ktoré tu na Slovensku máme a práve v časoch, ktorých sa nachádzame, v časoch konjunktúry, keď teraz vidíme, že naozaj podnikatelia zápasia s tým majú aj napríklad nedostatok pracovnej sily. Čiže vedeli by produkovať viac ak by mali dostatok ľudí. Tým, že nemajú, tak uchádza im nielen ušlý zisk, ale aj možnosť ešte väčšieho rastu našej ekonomiky, pretože ten dopyt tu je po ich službách, po ich tovare, po ich produktoch, a preto tak ako sme to už aj preberali si myslím, že ďalším takým dôležitým prvkom je práve prechod od takej selektívnej podpory, ktorú tu aplikuje dnešná vládna koalícia, práve skôr také plošné vytváranie podmienok, ktoré budú mať všetci rovnaké.
Na to, keby sme chceli hovoriť o regionálnom rozvoji, tak môžme uvažovať o nejakom zavedení systému regionálnych úľav a podobne, ale čiže tu vidíme, že naozaj robiť to cez investičné stimuly nie je práve tá pomoc, jednak teda to odstránenie byrokracie a zavedenie stability z hľadiska legislatívy, ale hlavne zlepšovaním podnikateľského prostredia a ďalej podporou práve týchto malých a stredných podnikateľov. Po malých a stredných podnikateľov, či už by to boli nejaké by som povedal podnikateľské inkubátory, asi tak by som to najlepšie nazval, podnikateľské inkubátory, ktoré pomôžu práve týmto malým podnikom sa rozvinúť a je to model, ktorý vidíme, že funguje v zahraničí a práve veľmi rád to porovnávam z krajinou Tajvan, pretože do roku 1991 tiež boli vlastne pod diktatúrou, čiže podobnú mali štartovaciu líniu ako my, ale vidíme, že ta obdobie sa dokázali vypracovať niekam úplne inam a keď vlastne sa pozriete na ten ich príbeh tak vidíte, že v tých prvých rokoch vlastne čo urobili inak je to, že vláda si zavolala práve týchto podnikateľov a rozprávala sa s nimi o tom, ako im môže pomôcť, čo môže pre nich urobiť. A vidíme, že ten vzťah medzi vládou a celým podnikateľským prostredím, čiže nielen vybranými podnikateľmi je úplne iný, kde vláda rozumie, že potrebuje pomôcť týmto podnikateľom na to, aby sa mohli rozvinúť. A kopec iných riešení, ktoré by sa dali predstaviť, takže tu som chcel len vykresliť vlastne celou touto rozpravou trošku dlhšou, ale o to dôležitejšou som chcel vykresliť práve tú dôležitosť našich podnikateľov, pretože práve slovenskí podnikatelia, ktorí platia tu na Slovensku dane, sú práve poctiví podnikatelia, ktorí zamestnávajú ľudí a ktorým keď budeme pomáhať, tak budú zamestnávať viac ľudí a budú platiť daní a toto je práve tá cesta. Takže preto vás chcem aj poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je veľmi jednoduchý, ale veľmi dôležitý. Takže ďakujem vám za vašu pozornosť a odovzdávam slovo pánovi predsedajúcemu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12. 12. 2017 9:26 - 9:41 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
to videli, tak by ste videli, že mám tam teda rok 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017 a sú tam práve ten pomer tých zákonov k 1. 1., ktorých je teda badateľne menej, ako k inému dátumu. Najmarkantnejšie to vyskočilo v roku 2016, kde 93 noviel bolo k 1. 1. a 184 k inému dátumu. Inak ten samotný počet tých noviel je veľmi vysoký, ale taktiež aj ten nepomer, alebo teda ten pomer toho, že k 1. 1. bola polovica.
Keby sme sa pozreli na teraz tých 196 analyzovaných zákonov, ktoré boli prijaté po dátume 1. 1. 2012, tak 29 zákonov po tomto bolo novelizovaných, 29 zákonov, čiže 29 zákonov sa dotkli rôzne novelizácie a tie počty sú tu v tom grafe, ako som spomínal, pár dát z toho. A z toho viac ako 55 % právnych predpisov nadobudlo účinnosť v inom dátume. Takže opäť vidíme ten nezáujem vlády o (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) podnikateľské prostredie, hoci teraz sme už počuli po dvoch rokoch vládnutia, že pán podpredseda vlády Pellegrini s pánom ministrom hospodárstva Žigom vyhlásili teda vojnu byrokracii, ale podľa toho, ako teda to vyzerá, ako by to mohli stihnúť, tak zrejme teda sa do konca volebného obdobia nič viac nezmení, pretože tento proces rozbehnúť a naštartovať tak, aby začali podnikatelia cítiť nejakú reálnu zmenu, trvá 4-5 rokov a ak to urobia uprostred volebného obdobia, tak je jasné, že do konca volebného obdobia nič citeľné sa neudeje. Otázka je, prečo to neurobili hneď na začiatku volebného obdobia, keď vedeli, a tieto štatistiky sa aktuálne aktualizujú každý rok, takže sú to dáta, ktoré nie sú nejaké nové, nie sú to nejaká, nejaká teraz novinka, že aha, čo sa to tu stalo.
Tento problém tu, s týmto problémom tu zápasíme už dlhé roky. A naozaj ja v tom čítam medzi riadkami práve ten nezáujem o to podnikateľské prostredie, ktoré, opakujem, je veľmi dôležité práve z hľadiska toho, že drží nám 74,1 aktívnej pracovnej sily. To sú ľudia, ktorí reálne zamestnávajú ľudí a ak si pozrieme, tak práve 97 % tvoria mikropodniky, ktoré zamestnávajú menej ako desať zamestnancov. A keď si toto zoberieme z pohľadu potenciálu, že v čo by mohli tieto firmy vyrásť, pretože my pôsobíme naozaj na globálnom trhu, minimálne na európskom a tieto firmy môžu konkurovať. Tam je ešte veľký priestor na to, aby mohli konkurovať. A keď im vytvoríme dostatočné podmienky, tak nebudú konkurencieschopné len z hľadiska Slovenska, ale z hľadiska Európy. A toto je práve ten potenciál, ktorý my nevyužívame a ako by sme mohli generovať dodatočné príjmy pre týchto podnikateľov. Ak im pomôžeme uplatniť sa na európskom trhu, tak máme tu veľké, veľkú masu ľudí, ktorí môžu zamestnávať viac ľudí. Tým pádom zamestnanosť nám môže stúpnuť a práve tu vidíme aj ten, tú pomoc riešenia tých regionálnych rozdielov, pretože je jednoduchšie pomôcť práve plošnými opatreniami, pár plošnými opatreniami z hľadiska podnikateľského prostredia malým podnikateľom, ktorí pôsobia a tí budú pôsobiť aj v tých v najmenej rozvinutých okresoch, pretože desať ľudí zamestnať je pomerne jednoduchšie, ako vytvárať tú štruktúru pre veľké kolosy, ktoré potrebujú zabezpečiť aj logistiku a podobne. Takže na ten rozvoj podnikania sú práve oni ideálny a preto si myslím, že toto by mala byť priorita č. 1 z hľadiska podpory podnikania začať práve tou legislatívou a znížením, znižovaním byrokracie, ktorú som na začiatku hovoril, je veľmi vysoká.
Takže vidíme, že ako som spomínal, tak tie, tých najviac desať zákonov, ktoré, a tie za chvíľočku teraz tu vymenujem, ktoré sa dotýkajú podnikateľského prostredia, tak 92 % týchto novelizácií bolo predkladaných práve vládou, lebo možno by sme povedať, že mnohé novely prichádzajú skrze poslancov a tak ďalej. Ale z toho celkového počtu a z tých 196 analyzovaných zákonov, tak vidíme, že 92 % novelizácií bolo predkladaných vládou od 1. januára 2012 do 1. septembra 2017 a práve 80 z nich bolo, 80 z nich bolo v iný dátum, ako k . januáru. Čiže samotná vláda nedrží nariadenie, ktoré si dala viackrát na to, aby sa snažila prinášať tieto zákony v, k dátumu 1. 1. alebo 1. 7.
Čo je zaujímavé, že v programovom vyhlásení vlády práve pre roky 2016 až 2020 sa píše nasledovné, a tu je práve ten krásny kontrast toho, čo som doteraz hovoril a tých slov na papieri, že predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitatívnej normotvorby je jedným z významných faktorov rozvojov spoločnosti a fungovania štátu ako právneho štátu založeného na princípe právnej istoty. Čiže vidíme, že samotné programové vyhlásenie vlády hovorí, že predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej normotvorby. A vy, ktorí tu sedíte, viete, ako prichádzajú do Národnej rady rôzne pozmeňujúce návrhy, ako prichádzajú novely a podobne, tak vy sami viete posúdiť, do akej miery sa tu deje na parlamentnej pôde tá kvalitná normotvorba a aký predvídateľný, predvídateľný právny poriadok tu budujeme, keď by som spomenul len napríklad teraz posledne, čo sme rokovali z dielne ministerstva zdravotníctva, zákon o ordinačných hodinách, ako to prišlo na poslednú chvíľu, ako sme aj pripomienkovali samotný fakt, že má to dopad na daňové príjmy a práve tá pozmeňujúca, teda tá, ten pozmeňujúci návrh o odpočítateľnej položke, ktorý neprešiel ani výbormi pre daňové prognózy a makroekonomické prognózy. Čiže toto sú všetko tie, tie nárazy, ktoré sa tu dejú. Potom sa ten zákon schválil, schváli. Následne ho premiér vyhlási, že teda tento zákon nevojde do platnosti, resp. bude vtedy ešte novelizovaný a aby sa zmiernili tie... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené). Čiže tá predvídateľnosť a stabilnosť právneho poriadku je v poslednej dobe naozaj nízka, nehovoriac o tom, o kvalite tej normotvorby, pretože ak ten návrh nie je kvalitný, tak samozrejme musí sa automaticky novelizovať.
Čiže tu je práve dôležité zamerať sa na to, aby tých návrhov možno bolo menej, ale naozaj kvalitne pripravené, aby aj práve tí podnikatelia, ktorí podnikajú, nemuseli stále si sledovať pomaly ako dennú tlač zmeny v zákonoch a prispôsobovať tomu svoje podnikanie, pretože naozaj to komplikuje celé riadenie firiem či už malých alebo veľkých.
Takže ďalej je tam ešte, tu by som chcel spomenúť ešte jednu vetu, pretože vláda si taktiež podľa vyhlásenia uvedomuje, že stabilný a predvídateľný právny poriadok je významný faktor z hľadiska medzinárodnej konkurencie Slovenska, konkurencieschopnosti Slovenska, o čom sme už hovorili, aj z pohľadu teda zahraničných investorov, ale aj z hľadiska konkurencieschopnosti domácich podnikateľov. A to je to, čo som, to, čo som hovoril, že domáci podnikatelia, naozaj máme v nich veľký potenciál. Sú to podnikatelia, ktorí ostanú na Slovensku žiť, ak sa im bude dariť. Budú svoje podnikanie rozvíjať, budú tu platiť dane, budú zamestnávať Slovákov primárne. Čiže toto je, toto je práve tá cesta. Čiže zahraničných investorov tu máme už. Máme ich dosť a priniesli naozaj, prispeli významným dielom k rozvoju našej ekonomiky, ale teraz je potrebné sa zamerať práve na to B. A vidíme, že teda toto konštatovanie ostalo zatiaľ len na papieri práve na základe tých čísiel, ktoré som vám hovoril, pretože ako môžu byť títo malí podnikatelia konkurencieschopní, ak vidíme, že už len samotný byrokratický index hovorí o tom, že strávia byrokraciou, čiže papierovaním 164 hodín a musia vykonať 78 administratívnych úkonov, ktoré ich stoja 1 651 eur ročne. Tak toto je veľká čiastka práve pre tie mikropodniky, ktoré, z ktorých tvorí 97 % z celkového objemu podnikateľských subjektov.
Takže tu by som ešte doplnil ďalšiu takú štúdiu, ktorá hovorí práve o tej nestálosti legislatívneho prostredia, a to je opäť štúdia RÚZ a tiež je z roku 2016, ktorá hovorí, že medzi rokmi 2007 až 2016 bol najčastejšie novelizovaný živnostenský zákon a bol novelizovaný 54-krát. A potom bol novelizovaný zákon o dani z príjmu ako na druhom mieste a ten boli novelizovaný 53-krát. Takže toto sú práve tie čísla, ktoré ukazujú na to, akým spôsobom sa tu tie novely dejú, akým spôsobom sa tu lepia, by som povedal, alebo robia záplaty, lepia sa tu diery, ktoré vzniknú a nepracujú sa na nejakých kľúčových systémových zmenách na to, aby sme nemuseli s každou nejakou medzerou, ktorú odhalíme tým, že sme to nedostatočne premysleli, potom lepili. Takže aj keď teda môžme oceniť snahu ministerstva financií a ministerstva hospodárstva, že sa snažia ale zaviesť tieto zákony alebo prijímať zákony tak, aby teda platili k 1. januáru alebo k 1. júlu, vidíme, že sa to nedeje napriek tomu, že tu je už aj uznesenie vlády. Takže z tejto štúdie ešte RÚZ-ky to, také to najväčšie zistenie, ktoré bolo medzi zisteniami, bolo, že najväčšie prekážky v podnikaní naďalej predstavuje aj až príliš časté zmeny v legislatíve. A o tom tu práve hovoríme.
Ak by sme sa pozreli na samotný, samotný graf alebo teda hodnotenie Global Competitiveness, čiže konkurencieschopnosti Slovenska, tak môžme vidieť, že taký ten prvý pilier, kde sme skončili na posledných priečkach, je práve, sú práve inštitúcie, neefektivita inštitúcií, keby som to chcel presnejšie zadefinovať, áno, práve tá neefektivita našich inštitúcií, ktoré do veľkej miery majú vplyv aj, samozrejme, na samotné podnikateľské prostredie. Sú tu ešte také zaujímavé parametre a napríklad teda nestabilita tých zákonov alebo politík je tiež, máme pomerne vysoké skóre, čo takisto nie je dobrá známka, teda nehovoriac o tom, že na prvom mieste sme si vyslúžili práve mieru korupcie.
Chcel by som teraz iba vám opäť plasticky sa snažiť predstaviť jednu tabuľku, ktorá znázorňuje desať návrhov zákonov alebo teda zákonov, ktoré sa dotýkajú primárne podnikateľského prostredia a len tak v priemere vám ukázať práve tie zmeny, zmeny v jednotlivých rokoch 2013 až 2016. Takže sú to nasledovné zákony: je to Obchodný zákonník, zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o dani z príjmov, zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice, zákon o správe daní, zákon o účtovníctve, zákon o obchodnom registri, zákon o sociálnom poistení, zákon o zdravotnom poistení, Zákonník práce. Toto je teda tých desať najväčších zákonov, ktoré sa dotýkajú, ako ste mohli sami počuť z názvov. Sú to zákony, ktoré majú reálne silný dopad na podnikateľské prostredie. A za dané roky boli celkovo novelizované v roku 2013 25-krát, v roku 2014 26-krát, v roku 2015 39-krát a v roku 2016 38-krát. Čiže vidíme aj ten nárast a priemerný počet noviel rastie od 2 na 3,2 až 3,1 - 3,2. Čiže opäť to hovorí o tom, ako neefektívne sa tieto novely pripravujú.
Preto prinášame tento návrh zákona a hovoril som dostatočne dlho na to, aby som vám ukázal, že naozaj to naše legislatívne prostredie si zaslúži z hľadiska podnikateľského prostredia oveľa väčšiu pozornosť a nielen pozornosť, ale aj myslím si, že je to naozaj jeden z tých odkazov, kde podnikatelia, na ktorý podnikatelia často poukazujú a hovoria o tom, že toto je, že nie sú pre vládu prioritou. A to je, to je problém, pretože ako som hovoril, ten potenciál je tu veľký a preto vlastne prinášame tento návrh zákona, ktorý by hovoril o tom, že zákony s dopadom na podnikateľské prostredie, zamestnávatelia budú platiť od 1. januára a 1. júla, čiže budú len dva termíny, kedy budú vstupovať do platnosti. Áno, a môže si niekto povedať, budú okolo toho problémy a podobne, no samozrejme, problémy sú na to, aby sa riešili, aby sa odstraňovali, pretože práve keď touto zmenou prejdeme, tak podnikatelia budú vedieť, že tu majú stabilné prostredie. Jednak to môže priniesť ďalšie investície či už domácich alebo zahraničných investorov, pretože budú vidieť, že to prostredie je naozaj stabilné.
Takže ďalšie také návrhy, ktoré mohli pomôcť a ja teda pevne dúfam, že to bude aj súčasťou práve tej vojne byrokracii, ktorú vyhlásili pán minister a pán podpredseda vlády, že akonáhle sa prijíma, zavádza nový zákon, tak práve, keď už ten zákon je otvorený, tak sa poupratuje v tých ostatných novelách tak, že keď, minimálne je také pravidlo, že "one in - one out", čiže akonáhle prichádza nejaký, nejaký nový zákon, tak jeden odchádza. Najlepšie by bolo "one in to out", by to bolo rýchlejšie. Už úplne ideálne by bolo naozaj urobiť, urobiť úplnú, by som povedal, inventúru v týchto legislatívnych návrhoch.
Takže ešte by som na záver chcel povedať pár takých návrhov, ktoré my vidíme, pretože to podnikateľské prostredie naozaj je veľmi, je veľmi dôležitý ase, to aktívum, ktoré tu na Slovensku máme a práve v časoch, v ktorých sa nachádzame...
=====
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 9:06 - 9:44 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, kolegovia, tak dovoľte mi trošku viacej vás tak oboznámiť možno aj s takými východiskami, ktoré súvisia vôbec s týmto návrhom zákona a z dôvodom, prečo tento návrh zákona vznikol. Ak prvé je dôležité si povedať, že pre nás zákonodarcov, poslancov je dôležité a verím, že pre každého teda, ktorý tu sedí nielen dnes ale aj pri hlasovaní je dôležité aby bol občan spokojný. Čiže cieľom je spokojný občan. Ale keď si uvedomíme vlastne v tom celom reťazci, ktorý tu na Slovensku máme v hospodárstve, tak občan je na konci toho reťazca, takže na to, aby sme mohli spôsobiť aby ten občan bol spokojný, je veľmi potrebné aby sme zabezpečili jednotlivé podmienky aj tým iným článkom v reťazci, ktoré zabezpečujú v končenom dôsledku ten posledný článok, zabezpečuje, aby ten občan bol spokojný. Takže na to aby občan mohol byť spokojný je dôležité aby mal dobrú prácu. No ale na to, aby mal dobrú prácu je dôležité, aby sme vytvorili dostatočne dobré podmienky, pre zamestnávateľov a Slovensko tak tiež z hľadiska, pozície kde sa nachádza ale aj štruktúry ekonomiky potrebuje byť veľmi konkurencie schopné, pretože sme otvorená ekonomika, sme závislý do veľkej miery aj na zahraničných investíciach a vôbec na práci, alebo teda na investíciach ktoré vytvárajú prác na Slovensku, na to aby ten občan mohol byť spokojný, na to aby mohol mať dobrú prácu a preto je teda veľmi dôležité aby táto otvorená ekonomika vytvárala také podnikateľské prostredie, aby podnikatelia, mohli čo najlepšie, najviac prosperovať a tým pádom tú svoju prosperitu prenášať aj na svojich zamestnancov, či už v podobe mzdy, benefitov ale aj pracovných podmienok a podobne. Takže, toto je veľmi dôležité, aby teda podnikateľské prostredie vytvorilo dobré podmienky pre rozvoj firiem, no a toto je parketa, za ktorú je zodpovedná vláda, za ktorú je zodpovedný parlament. Takže ale dnes vidíme, že na Slovensku podnikatelia zápasia s veľmi náročným podnikateľským prostredím a za chvíľočku vysvetlím presnejšie. Čiže tento zákon nie je primárne o pomoci podnikateľom aj keď teda je zameraný na podporu podnikateľského prostredia ale v skutočnosti hlavným cieľom je ako som povedal spokojný občan. Na druhej strane chcem ešte povedať, že čo sa týka podnikateľského prostredia tak aby sme si tak možno za definovali, alebo pomenovali tak máme tu veľkých zahraničných investorov za ktorých myslím si, že môžme byť vďačný že priniesli naozaj viaceré investície, pomohli viacej naštartovať ekonomiku, priniesli veľa práce a na ne sú naviazané ďalšie menšie a strednú podniky, ktoré vlastne pôsobia v tom reťazci dodávateľskom a tým pádom tieto veľké investície, tieto veľký zahraničný investori generujú veľký zdroj jedna práce ale aj príjmov. Medzi nimi sú viaceré veľké firmy, ktoré generujú aj veľké prijmi do rozpočtu v podobe daní z právnických osôb a toto je myslím si veľmi fajn. Ale to by som povedal tá strana a), lebo to a) máme splnené, ale to b) je práve to, aby sme sa teraz zamerali, keďže už tu máme pomerne dosť zahraničných investícií aj keby sme mohli polemizovať o tom, či sú dobre geograficky rozložené a vieme, že teda nie sú. ale to nie je predmetom tejto diskusie takže to b) je práve o tom, že ako pomôcť teraz tým malým a stredným podnikateľom ktorí sú ďalším veľkým potenciálom a zdrojom jednak príjmov pre samotných ľudí, pretože ak bude rásť konkurencie schopnosť týchto firiem ak bude rásť ich úspešnosť na globálnom alebo európskom trhu tak tým pádom budú schopní aj viacej zamestnávať ľudí a budú schopní dosahovať väčšie výsledky aj v podobe ziskov a tým pádom pretaviť tieto zisky aj do vyšších miest zamestnancom. A to spôsobí teda v konečnom dôsledku spokojnosť samotných občanov. Ale vidíme, že teda toto je ešte ten veľký potenciál a ak sa pozrieme na objem malých a stredných podnikateľov tak ako som hovoril aj v úvodnom slove, tak 99,9 % trhu tvoria práve títo malí a strední podnikatelia. Prinášajú 74,1 aktívnej pracovnej sily a 52,7 % podiel na tvorbe pridanej hodnoty. Toto je práve tá skupina podnikateľov, na ktorú sa potrebujeme zamerať a ktorú vlastne sa snaží, nielen túto ale primárne pomáha práve týmto menším a stredným podnikateľom, ktorí nie sú schopní sa vždy popasovať s rôznymi legislatívnymi .....
===== prinášajú 74,1 aktívnej pracovnej sily a 52,7 % podiel na tvorbe pridanej hodnoty. Toto je práve tá skupina podnikateľov, na ktorú sa potrebujeme zamerať a ktorú vlastne sa snaží, nielen túto, ale primárne pomáha práve týmto menším a stredným podnikateľom, ktorí nie sú schopní sa vždy popasovať s rôznymi legislatívnymi a byrokratickými prekážkami, ktoré tu na Slovensku stále máme, s ktorými zápasia.
Takže, ak by sme sa pozreli teraz na samotnú reguláciu. Chcel by som teraz vlastne špecifikovať pár zistení z viacerých štúdií, ktoré boli zrealizované na Slovensku. Prvú by som spomenul práve štúdiu RÚZ z decembra 2016, ktorá hovorí o tom, že veľký nárast regulácie, je veľký nárast regulácie a je podceňovanie jeho dopadu vládou. Totižto prvá vláda Roberta Fica sa v roku 2007 zaviazala, že do roku 2012 zníži administratívnu záťaž o 25 %. Skutočnosť však bola taká, že oproti pôvodnému stavu z roku 2007 bola záťaž v roku 2012 o 11 % vyššia. Čiže cieľ bol znížiť túto administratívnu záťaž o 25 % do roku 2012, avšak podaril sa pravý opak, podaril sa nárast a dokonca o ďalších 11. %. Medzi rokmi 2007 až 2017 kumulatívne bolo identifikovaných 1812 regulačných povinností, ktoré teda vplývajú na podnikateľské prostredie a z toho 414 sa nachádza v Zákonníku práce. Od roku 2007 tento počet neustále rástol z pôvodných 1514 regulácií až na dnešných 1812. Keby sme to zobrali trošku do kontrastu, tak v porovnaní s vládou pani Radičovej, tak od roku, od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012 došlo k spomaleniu tohto trendu nárastu, avšak potom ako vláda premiéra Fica opäť nastúpila alebo teda začala vládnuť na Slovensku, tak opäť sa pridalo na plyn a tieto regulácie začali narastať.
Ak by sme sa na to pozreli z pohľadu podnikateľských združení a inštitúcií pôsobiacich na tomto poli, tak napríklad môžem, by som zacitoval teraz za Združenie podnikateľov Slovenska, ktoré hovorí, že kroky tých zodpovedných ministerstiev nedokázali zabrániť dlhodobému zhoršovaniu rámca pre podnikanie u nás. Ministerstvo hospodárstva v roku 2014 zmapovalo, zmapovalo spolu 1202 právnych predpisov. A z toho 417 bolo zákonov, 503 vyhlášok a 282 nariadení vlády. Napočítalo v nich až 4 556 informačných povinností, počujete správne, pričom z nich vyplývajúce celkové náklady pre podnikateľov vyčíslilo na 2 miliardy 670 miliónov. Vyše 90 % tejto záťaže generuje práve regulačná činnosť štyroch ministerstiev. Ako vidíme, že naozaj, jedná sa tu o veľmi vysokú regulačnú záťaž a práve tie štyri, tie najväčšie ministerstvá, ktoré teda majú na tom najväčší podiel až 90 % sú ministerstvo financií, ministerstvo práce, ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo hospodárstva. A najvyšší podiel až 65 % z hľadiska objemu financií, teda 1,7 miliardy má práve ministerstvo financií, čo je teda do veľkej miery aj pochopiteľné, ale ide tu o teda, o to, že kde sú tie hlavné body záujmu, načo sa treba zamerať, na ktoré regulácie, na ktoré právne predpisy sa treba zamerať, pod gesciou ktorých ministerstiev, aby prišlo k tomu zjednodušeniu, aby prišlo, aby sa proste systém zjednodušil.
Ďalší dôležitý parameter je práve byrokratický index, ktorý robí inštitút pre ekonomické a sociálne analýzy už niekoľko rokov a vidíme, že byrokratický index dosiahol v roku 2017 hodnotu 164 hodín. To znamená, že toľko času musí priemerný zabehnutý malý podnikateľ stráviť papierovaním, ľudovo povedané. Čiže musí vykonať 78 administratívnych úkonov a to ho stojí 1 651 eur ročne. Ak svoju firmu ešte len zakladá, tak to mu môžme pripočítať ďalších 36 a pol hodiny na 33 úkonov. Ďalej sa pozrime na obdobie od roku 2012 do roku 2017, čo je práve obdobie vlády strany SMER a teda súčasnej koaličnej vlády a počas tohto obdobia nadobudlo účinnosť až 1053 novelizácií zákonov. Z toho k 1. januáru a to je práve to, kam mieri celá táto novela zákona, ktorú tu dnes predstavujem, bolo namierených len 368, čiže 35 % zákonov. K inému dátumu bolo až 685 zákonov, čiže 65 %. Takže vidíme, že ak by sme sa pozreli teda na právne predpisy až do 1. septembra 2017, uvádza táto štúdia z Inštitútu INES, tak vlastne za priemerný vek týchto zákonov je 12 rokov a majú za sebou spolu 2 286 novelizácií. Čo na jednej strane môže ukazovať na to, že parlament je produktívny a produkuje naozaj veľa noviel, otázka, či je efektívny. Pretože produkovať veľa, to ešte neznamená, že produkuje dobre.
Ale keby sa teraz chceli pozrieť a chcel by som vám teda predstaviť tri také najväčšie zákony alebo tri zákony, ktoré boli najčastejšie novelizované a ktoré sa týkajú práve podnikateľského prostredia, čiže podnikateľ s nimi prichádza do každodenného styku. Prvý je zákon o sociálnom poistení, druhý je zákon o dani z príjmu a tretí je zákon o živnostenskom podnikaní. Toto sú také bezprostredné zákony, s ktorými prichádza podnikateľ každodenne do styku. No a pozrime sa na ten zákon o sociálnom poistení. Doba platnosti je teda, by sme mohli povedať 13 rokov, lebo je od roku 2013, pardon 2003 a za toto obdobie už zakúsil 71 novelizácií. Čiže intenzita novelizácií je 5,5 novelizácie môžme povedať ročne. Zákon o dani z príjmov, ten tiež pochádza z roku 2003 a takže tiež je vlastne v platnosti vyše 13 rokov a počet novelizácií o trošku menej, ale stále veľa a to je 67 novelizácií. V tomto prípade tá intenzita vychádza na 5,2 novelizácie ročne. Čiže vyše 5 novelizácií ročne. To vidíme, že to je takmer každé dva mesiace. A predstavte si, že ste podnikateľ. Hovorím to práve z toho dôvodu a ešte teda spomeniem posledný, práve o živnostenskom podnikaní, ktorý platí od roku 91, čiže 25 rokov, vyše 25 rokov. Tu bolo novelizácií vyše, teda pardon 123 a vychádza to novelizácia alebo tá intenzita vychádza na 4,9 novelizácie ročne. Tak a toto je práve ten, ten najsilnejší argument, ktorý hovorí o tom, že podnikateľ potrebuje neustále sledovať ako sa legislatíva vyvíja práve na to, aby dokázal odsledovať všetky tieto zmeny, lebo už len z týchto troch, takých by som povedal najmarkantnejších a najbytostnejších zákonov, ktoré sa dotýkajú každodenného fungovania podnikateľa vidíme, že sú novelizované každé dva mesiace. A to neznamená, že teda sú pravidelne, že február, apríl, to by bolo ešte ako tak, ale to sú naozaj iba štatistiky. Priemerne môže to byť a je to mnohokrát nesystémové, proste len kedy sa to prerokuje v Národnej rade, schváli, podpíše prezident a prichádza do platnosti. Takže nie tam v tom žiadny nejaký, žiadny systém a to je práve pre podnikateľské prostredie, ktorí potrebujú stabilné legislatívne prostredie, veľký problém.
Tuto by som chcel spomenúť také dva paradoxy. Ten prvý je, že vidíme, že vláda Ivety Radičovej si chcela s týmto poradiť a videla to ako problém a preto 6. júla 2011 vydala uznesenie, v ktorom sa hovorí, že ak ide zákon, ktorý upravuje dane, odvody alebo zákon, ktorý sa týka podnikania je potrebné navrhnúť, ak je to možné deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na 1. január, pričom je potrebné navrhnúť primerane dlhú legisvakanciu. Toto som, ako som hovoril sa sčasti začalo diať, ale potom vlastne nástupom druhej vlády Roberta Fica sa od toho upustilo a znovu sa začali vlastne zákony, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia sa začali navrhovať alebo respektíve prichádzali do platnosti bez akéhokoľvek nejakého sledovania si termínov konkrétnych a preto dňa 4. mája 2016 teda táto nová vládna koalícia pochopila, že je to naozaj veľký problém, vychádza to v mnohých štatistikách, ktoré za chvíľočku spomeniem, tak opäť teda sa zaviazala uznesením č. 164 k tomu, že teda ako keby oprášila tie nové legislatívne pravidlá vlády a zadefinovala, že opäť ak ide zákon, ktorý upravuje právne vzťahy, ktoré sú viazané na začiatok opakujúceho sa časového obdobia, napríklad rozpočtový rok, účtovný rok, školský rok, školský polrok, semester a tak ďalej alebo ak sa jedná o právne vzťahy, ktoré upravujú podnikanie ako sú napríklad dane, odvody, tak je potrebné navrhnúť, ak je to možné deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na začiatok príslušného obdobia na 1. január. Ale teda ako som hovoril, vidíme, že sa to nedeje a práve v prípade tých troch vybraných zákonov, o ktorých som hovoril, tak podiel novelizácii k 1. januáru, teraz poďme si pozreť teda za to obdobie od roku 2012 do roku 2017, spomenul som tie celkové parametre tých zákonov. Ale keď si pozreme teda len to obdobie od roku 2012 od 1. januára 2012 do 1. septembra 2017, tak práve zákon o živnostenskom podnikaní bol novelizovaný, bolo teda zo všetkých novelizácií, ktoré boli tak iba 33 % bolo k 1. 1. Pri zákone o dani z príjmov bolo to už lepšie, musím povedať, že toto je lepšie, že tuto si ministerstvo financií dalo trošku viacej na tom záležať, tak 61 % z tých všetkých novelizácií od roku 2012 bolo k 1. 1. Ale zákon o sociálnom poistení bolo iba opäť 35 % k 1. 1. Takže, ak by sme to teraz zobrali a spriemerovali, tak od roku 2012 bol priemerný počet novelizácií 21, cca 21,16, to znamená, že každé tri mesiace sa novelizoval zákon. Čiže opäť veľmi, môžme to toto radiť medzi nestabilné legislatívne prostredie, pretože zákony sa menia príliš často. A takže, ako som spomínal, ešte na doplnenie, tak zákon o živnostenskom podnikaní bol novelizovaný k 1. 1. iba 33 % z celkového počtu 36 novelizácii a to znamená, že sa novelizoval každý necelé dva mesiace. Zákon o dani z príjmov z celkového počtu 31 novelizácií bolo 61 k 1. 1. a keby sme to teda spriemerovali, tak znamená, že každé 2,2 mesiaca bol novelizovaný tento zákon a ten posledný zákon, ktorý teda bol v tej prvej trojke, zákon o sociálnom poistení, tak ten z celkových 31 novelizácií bolo 35 % k 1. 1. a to znamená, to jest, že každé tiež 2,2 mesiaca bol novelizovaný. Ešte by som pridal zákon o zdravotnom poistení, kde teda bolo zaznamenaných za toto obdobie 25 novelizácií, čo znamená, že každý 2,7 mesiaca bol tento zákon novelizovaný.
Čo to znamená? Tu vidíme aj z týchto dát môžme vidieť, že je to neúnosné pre podnikateľov, že že akoby zákonodarci a tým pádom a teda do veľkej miery vláda, pretože vláda prináša návrhy zákona, tak vidíme, že nehľadia na podnikateľov, na to, ako to pre nich má dopad a akoby sa nesnažili na to pozreť očami z toho druhého brehu a práve podnikatelia, ako som hovoril aj na začiatku, títo malí a strední podnikatelia tvoria 99,9 % trhu. Prinášajú 74,1 aktívnej pracovnej sily. Toto sú ľudia, ktorí nám naozaj držia hospodárstvo a preto je veľmi dôležité, aby sme im vychádzali v ústrety, ale vidíme tuto, tieto fakty ukazujú, že sa to nedeje, že vláda si proste schvaľuje zákony a v parlamente skrze svojich koaličných poslancov ako potrebuje a vôbec nedbá na to, ako to zasahuje do samotného podnikateľského prostredia. A vieme, že podnikateľské prostredie je citlivé na to, aby sa zmeny diali čo najmenej, aby nemuseli neustále prispôsobovať a ak, tak aspoň raz za rok na začiatku kalendárneho roka, kedy nabiehajú vlastne aj účtovne do nového obdobia. Lebo, ak sa to deje už počas účtovného obdobia, tak im to spôsobuje komplikácie, zvyšuje im to náklady, ktoré musia prepočítavať, rozpočítavať a podobne. Takže omnoho ťažšie sa potom takéto firmy aj vedú.
Teraz by som chcel, ak by teda bola možnosť ukázať grafické pomôcky, tak by som vám ju ukázal, ale tak skúsim vám to tak plasticky povedať. Mám tu pred sebou graf, ktorý hovorí o vývoji počtu novelizácií k 1. januáru a v porovnaní s inému dátumu počas sledovaného obdobia od roku 2012. No a keby ste to videli, tak by ste videli, že mám tam teda rok 2012, 13, 14, 15, 16 a 17 a sú tam práve ten pomer tých zákonov k 1. 1., ktorých je teda badateľne menej ako k inému dátumu. Najmarkantnejšie to vyskočilo v roku 2016, kde 93 noviel bolo k 1.
=====
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 9:06 - 9:44 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, kolegovia, tak dovoľte mi trošku viacej vás tak oboznámiť možno aj s takými východiskami, ktoré súvisia vôbec s týmto návrhom zákona a z dôvodom, prečo tento návrh zákona vznikol. Ak prvé je dôležité si povedať, že pre nás zákonodarcov, poslancov je dôležité a verím, že pre každého teda, ktorý tu sedí nielen dnes ale aj pri hlasovaní je dôležité aby bol občan spokojný. Čiže cieľom je spokojný občan. Ale keď si uvedomíme vlastne v tom celom reťazci, ktorý tu na Slovensku máme v hospodárstve, tak občan je na konci toho reťazca, takže na to, aby sme mohli spôsobiť aby ten občan bol spokojný, je veľmi potrebné aby sme zabezpečili jednotlivé podmienky aj tým iným článkom v reťazci, ktoré zabezpečujú v končenom dôsledku ten posledný článok, zabezpečuje, aby ten občan bol spokojný. Takže na to aby občan mohol byť spokojný je dôležité aby mal dobrú prácu. No ale na to, aby mal dobrú prácu je dôležité, aby sme vytvorili dostatočne dobré podmienky, pre zamestnávateľov a Slovensko tak tiež z hľadiska, pozície kde sa nachádza ale aj štruktúry ekonomiky potrebuje byť veľmi konkurencie schopné, pretože sme otvorená ekonomika, sme závislý do veľkej miery aj na zahraničných investíciach a vôbec na práci, alebo teda na investíciach ktoré vytvárajú prác na Slovensku, na to aby ten občan mohol byť spokojný, na to aby mohol mať dobrú prácu a preto je teda veľmi dôležité aby táto otvorená ekonomika vytvárala také podnikateľské prostredie, aby podnikatelia, mohli čo najlepšie, najviac prosperovať a tým pádom tú svoju prosperitu prenášať aj na svojich zamestnancov, či už v podobe mzdy, benefitov ale aj pracovných podmienok a podobne. Takže, toto je veľmi dôležité, aby teda podnikateľské prostredie vytvorilo dobré podmienky pre rozvoj firiem, no a toto je parketa, za ktorú je zodpovedná vláda, za ktorú je zodpovedný parlament. Takže ale dnes vidíme, že na Slovensku podnikatelia zápasia s veľmi náročným podnikateľským prostredím a za chvíľočku vysvetlím presnejšie. Čiže tento zákon nie je primárne o pomoci podnikateľom aj keď teda je zameraný na podporu podnikateľského prostredia ale v skutočnosti hlavným cieľom je ako som povedal spokojný občan. Na druhej strane chcem ešte povedať, že čo sa týka podnikateľského prostredia tak aby sme si tak možno za definovali, alebo pomenovali tak máme tu veľkých zahraničných investorov za ktorých myslím si, že môžme byť vďačný že priniesli naozaj viaceré investície, pomohli viacej naštartovať ekonomiku, priniesli veľa práce a na ne sú naviazané ďalšie menšie a strednú podniky, ktoré vlastne pôsobia v tom reťazci dodávateľskom a tým pádom tieto veľké investície, tieto veľký zahraničný investori generujú veľký zdroj jedna práce ale aj príjmov. Medzi nimi sú viaceré veľké firmy, ktoré generujú aj veľké prijmi do rozpočtu v podobe daní z právnických osôb a toto je myslím si veľmi fajn. Ale to by som povedal tá strana a), lebo to a) máme splnené, ale to b) je práve to, aby sme sa teraz zamerali, keďže už tu máme pomerne dosť zahraničných investícií aj keby sme mohli polemizovať o tom, či sú dobre geograficky rozložené a vieme, že teda nie sú. ale to nie je predmetom tejto diskusie takže to b) je práve o tom, že ako pomôcť teraz tým malým a stredným podnikateľom ktorí sú ďalším veľkým potenciálom a zdrojom jednak príjmov pre samotných ľudí, pretože ak bude rásť konkurencie schopnosť týchto firiem ak bude rásť ich úspešnosť na globálnom alebo európskom trhu tak tým pádom budú schopní aj viacej zamestnávať ľudí a budú schopní dosahovať väčšie výsledky aj v podobe ziskov a tým pádom pretaviť tieto zisky aj do vyšších miest zamestnancom. A to spôsobí teda v konečnom dôsledku spokojnosť samotných občanov. Ale vidíme, že teda toto je ešte ten veľký potenciál a ak sa pozrieme na objem malých a stredných podnikateľov tak ako som hovoril aj v úvodnom slove, tak 99,9 % trhu tvoria práve títo malí a strední podnikatelia. Prinášajú 74,1 aktívnej pracovnej sily a 52,7 % podiel na tvorbe pridanej hodnoty. Toto je práve tá skupina podnikateľov, na ktorú sa potrebujeme zamerať a ktorú vlastne sa snaží, nielen túto ale primárne pomáha práve týmto menším a stredným podnikateľom, ktorí nie sú schopní sa vždy popasovať s rôznymi legislatívnymi .....
===== prinášajú 74,1 aktívnej pracovnej sily a 52,7 % podiel na tvorbe pridanej hodnoty. Toto je práve tá skupina podnikateľov, na ktorú sa potrebujeme zamerať a ktorú vlastne sa snaží, nielen túto, ale primárne pomáha práve týmto menším a stredným podnikateľom, ktorí nie sú schopní sa vždy popasovať s rôznymi legislatívnymi a byrokratickými prekážkami, ktoré tu na Slovensku stále máme, s ktorými zápasia.
Takže, ak by sme sa pozreli teraz na samotnú reguláciu. Chcel by som teraz vlastne špecifikovať pár zistení z viacerých štúdií, ktoré boli zrealizované na Slovensku. Prvú by som spomenul práve štúdiu RÚZ z decembra 2016, ktorá hovorí o tom, že veľký nárast regulácie, je veľký nárast regulácie a je podceňovanie jeho dopadu vládou. Totižto prvá vláda Roberta Fica sa v roku 2007 zaviazala, že do roku 2012 zníži administratívnu záťaž o 25 %. Skutočnosť však bola taká, že oproti pôvodnému stavu z roku 2007 bola záťaž v roku 2012 o 11 % vyššia. Čiže cieľ bol znížiť túto administratívnu záťaž o 25 % do roku 2012, avšak podaril sa pravý opak, podaril sa nárast a dokonca o ďalších 11. %. Medzi rokmi 2007 až 2017 kumulatívne bolo identifikovaných 1812 regulačných povinností, ktoré teda vplývajú na podnikateľské prostredie a z toho 414 sa nachádza v Zákonníku práce. Od roku 2007 tento počet neustále rástol z pôvodných 1514 regulácií až na dnešných 1812. Keby sme to zobrali trošku do kontrastu, tak v porovnaní s vládou pani Radičovej, tak od roku, od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012 došlo k spomaleniu tohto trendu nárastu, avšak potom ako vláda premiéra Fica opäť nastúpila alebo teda začala vládnuť na Slovensku, tak opäť sa pridalo na plyn a tieto regulácie začali narastať.
Ak by sme sa na to pozreli z pohľadu podnikateľských združení a inštitúcií pôsobiacich na tomto poli, tak napríklad môžem, by som zacitoval teraz za Združenie podnikateľov Slovenska, ktoré hovorí, že kroky tých zodpovedných ministerstiev nedokázali zabrániť dlhodobému zhoršovaniu rámca pre podnikanie u nás. Ministerstvo hospodárstva v roku 2014 zmapovalo, zmapovalo spolu 1202 právnych predpisov. A z toho 417 bolo zákonov, 503 vyhlášok a 282 nariadení vlády. Napočítalo v nich až 4 556 informačných povinností, počujete správne, pričom z nich vyplývajúce celkové náklady pre podnikateľov vyčíslilo na 2 miliardy 670 miliónov. Vyše 90 % tejto záťaže generuje práve regulačná činnosť štyroch ministerstiev. Ako vidíme, že naozaj, jedná sa tu o veľmi vysokú regulačnú záťaž a práve tie štyri, tie najväčšie ministerstvá, ktoré teda majú na tom najväčší podiel až 90 % sú ministerstvo financií, ministerstvo práce, ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo hospodárstva. A najvyšší podiel až 65 % z hľadiska objemu financií, teda 1,7 miliardy má práve ministerstvo financií, čo je teda do veľkej miery aj pochopiteľné, ale ide tu o teda, o to, že kde sú tie hlavné body záujmu, načo sa treba zamerať, na ktoré regulácie, na ktoré právne predpisy sa treba zamerať, pod gesciou ktorých ministerstiev, aby prišlo k tomu zjednodušeniu, aby prišlo, aby sa proste systém zjednodušil.
Ďalší dôležitý parameter je práve byrokratický index, ktorý robí inštitút pre ekonomické a sociálne analýzy už niekoľko rokov a vidíme, že byrokratický index dosiahol v roku 2017 hodnotu 164 hodín. To znamená, že toľko času musí priemerný zabehnutý malý podnikateľ stráviť papierovaním, ľudovo povedané. Čiže musí vykonať 78 administratívnych úkonov a to ho stojí 1 651 eur ročne. Ak svoju firmu ešte len zakladá, tak to mu môžme pripočítať ďalších 36 a pol hodiny na 33 úkonov. Ďalej sa pozrime na obdobie od roku 2012 do roku 2017, čo je práve obdobie vlády strany SMER a teda súčasnej koaličnej vlády a počas tohto obdobia nadobudlo účinnosť až 1053 novelizácií zákonov. Z toho k 1. januáru a to je práve to, kam mieri celá táto novela zákona, ktorú tu dnes predstavujem, bolo namierených len 368, čiže 35 % zákonov. K inému dátumu bolo až 685 zákonov, čiže 65 %. Takže vidíme, že ak by sme sa pozreli teda na právne predpisy až do 1. septembra 2017, uvádza táto štúdia z Inštitútu INES, tak vlastne za priemerný vek týchto zákonov je 12 rokov a majú za sebou spolu 2 286 novelizácií. Čo na jednej strane môže ukazovať na to, že parlament je produktívny a produkuje naozaj veľa noviel, otázka, či je efektívny. Pretože produkovať veľa, to ešte neznamená, že produkuje dobre.
Ale keby sa teraz chceli pozrieť a chcel by som vám teda predstaviť tri také najväčšie zákony alebo tri zákony, ktoré boli najčastejšie novelizované a ktoré sa týkajú práve podnikateľského prostredia, čiže podnikateľ s nimi prichádza do každodenného styku. Prvý je zákon o sociálnom poistení, druhý je zákon o dani z príjmu a tretí je zákon o živnostenskom podnikaní. Toto sú také bezprostredné zákony, s ktorými prichádza podnikateľ každodenne do styku. No a pozrime sa na ten zákon o sociálnom poistení. Doba platnosti je teda, by sme mohli povedať 13 rokov, lebo je od roku 2013, pardon 2003 a za toto obdobie už zakúsil 71 novelizácií. Čiže intenzita novelizácií je 5,5 novelizácie môžme povedať ročne. Zákon o dani z príjmov, ten tiež pochádza z roku 2003 a takže tiež je vlastne v platnosti vyše 13 rokov a počet novelizácií o trošku menej, ale stále veľa a to je 67 novelizácií. V tomto prípade tá intenzita vychádza na 5,2 novelizácie ročne. Čiže vyše 5 novelizácií ročne. To vidíme, že to je takmer každé dva mesiace. A predstavte si, že ste podnikateľ. Hovorím to práve z toho dôvodu a ešte teda spomeniem posledný, práve o živnostenskom podnikaní, ktorý platí od roku 91, čiže 25 rokov, vyše 25 rokov. Tu bolo novelizácií vyše, teda pardon 123 a vychádza to novelizácia alebo tá intenzita vychádza na 4,9 novelizácie ročne. Tak a toto je práve ten, ten najsilnejší argument, ktorý hovorí o tom, že podnikateľ potrebuje neustále sledovať ako sa legislatíva vyvíja práve na to, aby dokázal odsledovať všetky tieto zmeny, lebo už len z týchto troch, takých by som povedal najmarkantnejších a najbytostnejších zákonov, ktoré sa dotýkajú každodenného fungovania podnikateľa vidíme, že sú novelizované každé dva mesiace. A to neznamená, že teda sú pravidelne, že február, apríl, to by bolo ešte ako tak, ale to sú naozaj iba štatistiky. Priemerne môže to byť a je to mnohokrát nesystémové, proste len kedy sa to prerokuje v Národnej rade, schváli, podpíše prezident a prichádza do platnosti. Takže nie tam v tom žiadny nejaký, žiadny systém a to je práve pre podnikateľské prostredie, ktorí potrebujú stabilné legislatívne prostredie, veľký problém.
Tuto by som chcel spomenúť také dva paradoxy. Ten prvý je, že vidíme, že vláda Ivety Radičovej si chcela s týmto poradiť a videla to ako problém a preto 6. júla 2011 vydala uznesenie, v ktorom sa hovorí, že ak ide zákon, ktorý upravuje dane, odvody alebo zákon, ktorý sa týka podnikania je potrebné navrhnúť, ak je to možné deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na 1. január, pričom je potrebné navrhnúť primerane dlhú legisvakanciu. Toto som, ako som hovoril sa sčasti začalo diať, ale potom vlastne nástupom druhej vlády Roberta Fica sa od toho upustilo a znovu sa začali vlastne zákony, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia sa začali navrhovať alebo respektíve prichádzali do platnosti bez akéhokoľvek nejakého sledovania si termínov konkrétnych a preto dňa 4. mája 2016 teda táto nová vládna koalícia pochopila, že je to naozaj veľký problém, vychádza to v mnohých štatistikách, ktoré za chvíľočku spomeniem, tak opäť teda sa zaviazala uznesením č. 164 k tomu, že teda ako keby oprášila tie nové legislatívne pravidlá vlády a zadefinovala, že opäť ak ide zákon, ktorý upravuje právne vzťahy, ktoré sú viazané na začiatok opakujúceho sa časového obdobia, napríklad rozpočtový rok, účtovný rok, školský rok, školský polrok, semester a tak ďalej alebo ak sa jedná o právne vzťahy, ktoré upravujú podnikanie ako sú napríklad dane, odvody, tak je potrebné navrhnúť, ak je to možné deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na začiatok príslušného obdobia na 1. január. Ale teda ako som hovoril, vidíme, že sa to nedeje a práve v prípade tých troch vybraných zákonov, o ktorých som hovoril, tak podiel novelizácii k 1. januáru, teraz poďme si pozreť teda za to obdobie od roku 2012 do roku 2017, spomenul som tie celkové parametre tých zákonov. Ale keď si pozreme teda len to obdobie od roku 2012 od 1. januára 2012 do 1. septembra 2017, tak práve zákon o živnostenskom podnikaní bol novelizovaný, bolo teda zo všetkých novelizácií, ktoré boli tak iba 33 % bolo k 1. 1. Pri zákone o dani z príjmov bolo to už lepšie, musím povedať, že toto je lepšie, že tuto si ministerstvo financií dalo trošku viacej na tom záležať, tak 61 % z tých všetkých novelizácií od roku 2012 bolo k 1. 1. Ale zákon o sociálnom poistení bolo iba opäť 35 % k 1. 1. Takže, ak by sme to teraz zobrali a spriemerovali, tak od roku 2012 bol priemerný počet novelizácií 21, cca 21,16, to znamená, že každé tri mesiace sa novelizoval zákon. Čiže opäť veľmi, môžme to toto radiť medzi nestabilné legislatívne prostredie, pretože zákony sa menia príliš často. A takže, ako som spomínal, ešte na doplnenie, tak zákon o živnostenskom podnikaní bol novelizovaný k 1. 1. iba 33 % z celkového počtu 36 novelizácii a to znamená, že sa novelizoval každý necelé dva mesiace. Zákon o dani z príjmov z celkového počtu 31 novelizácií bolo 61 k 1. 1. a keby sme to teda spriemerovali, tak znamená, že každé 2,2 mesiaca bol novelizovaný tento zákon a ten posledný zákon, ktorý teda bol v tej prvej trojke, zákon o sociálnom poistení, tak ten z celkových 31 novelizácií bolo 35 % k 1. 1. a to znamená, to jest, že každé tiež 2,2 mesiaca bol novelizovaný. Ešte by som pridal zákon o zdravotnom poistení, kde teda bolo zaznamenaných za toto obdobie 25 novelizácií, čo znamená, že každý 2,7 mesiaca bol tento zákon novelizovaný.
Čo to znamená? Tu vidíme aj z týchto dát môžme vidieť, že je to neúnosné pre podnikateľov, že že akoby zákonodarci a tým pádom a teda do veľkej miery vláda, pretože vláda prináša návrhy zákona, tak vidíme, že nehľadia na podnikateľov, na to, ako to pre nich má dopad a akoby sa nesnažili na to pozreť očami z toho druhého brehu a práve podnikatelia, ako som hovoril aj na začiatku, títo malí a strední podnikatelia tvoria 99,9 % trhu. Prinášajú 74,1 aktívnej pracovnej sily. Toto sú ľudia, ktorí nám naozaj držia hospodárstvo a preto je veľmi dôležité, aby sme im vychádzali v ústrety, ale vidíme tuto, tieto fakty ukazujú, že sa to nedeje, že vláda si proste schvaľuje zákony a v parlamente skrze svojich koaličných poslancov ako potrebuje a vôbec nedbá na to, ako to zasahuje do samotného podnikateľského prostredia. A vieme, že podnikateľské prostredie je citlivé na to, aby sa zmeny diali čo najmenej, aby nemuseli neustále prispôsobovať a ak, tak aspoň raz za rok na začiatku kalendárneho roka, kedy nabiehajú vlastne aj účtovne do nového obdobia. Lebo, ak sa to deje už počas účtovného obdobia, tak im to spôsobuje komplikácie, zvyšuje im to náklady, ktoré musia prepočítavať, rozpočítavať a podobne. Takže omnoho ťažšie sa potom takéto firmy aj vedú.
Teraz by som chcel, ak by teda bola možnosť ukázať grafické pomôcky, tak by som vám ju ukázal, ale tak skúsim vám to tak plasticky povedať. Mám tu pred sebou graf, ktorý hovorí o vývoji počtu novelizácií k 1. januáru a v porovnaní s inému dátumu počas sledovaného obdobia od roku 2012. No a keby ste to videli, tak by ste videli, že mám tam teda rok 2012, 13, 14, 15, 16 a 17 a sú tam práve ten pomer tých zákonov k 1. 1., ktorých je teda badateľne menej ako k inému dátumu. Najmarkantnejšie to vyskočilo v roku 2016, kde 93 noviel bolo k 1.
=====
Skryt prepis