Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24. 5. 2018 o 19:14 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24. 5. 2018 19:14 - 19:16 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Začnem od pána kolegu Zelníka. Pán kolega, to si teda určite myslím, že poslanci, ktorí budú rozhodovať a respektíve ľudia, ktorí budú rozhodovať o ďalších európskych peniazoch si teda dobre pozrú čo sa deje na Slovensko.
Veď tí ľudia si myslíte že žujú z vákua, alebo rozhodujú od zeleného stola. Ty si teda veľmi pozorne sledujú túto situáciu a taktiež si, čo si vy o tých poslancoch, že ony sa rozhodujú na základe čoho, keď hovoríme o poslancoch.
To ako keby som povedal o vás, že vy v zdravotníckom výbore sa nezaujímate o veci o ktorých rozhodujete a hovoríte len na základe nejakých svojich pocitov. Takto znevažujete prácu európskych poslancov. Tak to teda asi ste nemysleli vážne.
Pán kolega Baláž, to že idú na revíziu, áno aj zaviedli sme rôzne mechanizmy aj v rámci DPH a vidíme, že ešte stále 2 mld. eur sa nevymôžu, a o tom by sme tu mohli dlho polemizovať. Takže to, že ide niečo na revíziu ešte neznamená, že to bude fungovať. To, že niečo sa odstránilo ešte neznamená, to ukáže prax do akej miery to bude fungovať. Ale to som v skutočnosti len tak krátko chcel povedať. Ale, mal som ešte jednu myšlienku ale unikla mi. Na Veroniku som chcel reagovať.
Koľko mám? Štyridsať sekúnd. Čo si hovorila Veronika? Dobré meno Slovenska, nie. (Reakcie z pléna.)
V Bruseli, áno, áno to je určite, ako to sledovanie, kolegovia, naozaj nebuďme naivní, veľmi pozorne sledujú. A teraz ešte keď hovoríme aj o tých médiách. Pani ministerka dneska mala tlačovku na TA3. Teda nie tlačovku, mala tu prejav, ktorý bol live na TA3. Pani ministerka, teraz keď si hovoríme o tých zahraničných médiách, jak opoziční, tak myslíte si, že toto presvedčilo ten váš prejav, možno presvedčil vašich voličov. Myslíte si, že presvedčil tých poslancov a tých komisárov v Európske únii, to čo ste tu prezentovali. Myslíte si, že to bol prejav pre nich, na základe ktorého si oni povedia, áno.. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24. 5. 2018 19:00 - 19:10 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, je to taký celkom zaujímavý pohľad, tu mať tak na úrovni očí, klub SNS, ktorý to tu háji, ktorý to tu bojuje, vysiela tu tie svoje rakety na obhajobu a ja teda som, idem ako posledný v písomnej a tak to nejak uzavriem. Veľa toho bolo povedaného a ja v prvom rade sa chcem poďakovať všetkým predrečníkom z radov opozície, pretože veľmi podrobne to rozobrali a bolo povedané veľmi veľa, veľmi konkrétne príklady ako teraz komunikoval aj kolega Farkašovský. Je to o počúvaní, a teda neviem do akej miery sa vám, kolegovia, podarilo počúvať a zamyslieť sa nad tým, čo tu kolegovia rozprávali. Tie príbehy konkrétnych ľudí atď., pretože presne o tom tá komunikácia je a takže tá debata bola veľmi hutná.
Ja by som chcel zareagovať možno na jeden krátky bod, ktorý som nepostrehol alebo teda, že bol až tak nejako rozobratý, ale určite bol spomenutý v reči pani ministerky, a to bol bod 5, kde ste hovorili, pani ministerka, že vlastne nemáte tam čo k tomu povedať, nejakým spôsobom lebo, že nič konkrétne nezaznelo, tak ja by som len kratučko k tomu chcel vystúpiť.
Ten bod 5, ja si ho teda, kolegovia, dovolím prečítať, lebo neviem koľkí z vás ste si čítali celý návrh na odvolanie, ale bod 5 hovorí, že ministerka Matečná svojím konaní ohrozuje budúce zdroje pre Slovensko, na regionálny rozvoj. Eurofondy môžu byť a veríme, že budú a majú veľký potenciál byť obrovským impulzom na rozvoj našej krajiny, ak sa využívajú dobre a transparentne. Väčšina verejných investícií v našej krajine za posledné roky bola financovaná práve z eurofondov. Bude obrovskou škodou, keď kvôli zopár gaunerom, ťažko pracujúci roľníci nedostanú dotácie. Pani ministerka Matečná by za spôsobené problémy a kvôli kšeftom s pôdou počas jej pôsobenia na čele pozemkové fondu, mala odstúpiť. Rovnako za škandál pri priamych platbách už vo vedení pôdohospodárskej platobnej agentúre, dávno nemal byť jej generálny riaditeľ pán Kožuch. Robia nám hanbu v zahraničí, teraz sa rokuje o rozdelení peňazí a ak dostaneme menej na rozvoj regiónov, bude to chyba tejto koalície, korupcie a škandálov, ktoré ju sprevádzajú. Krátky, myslím, že veľmi výstižný bod a ja by som teraz chcel povedať pár čísiel, ktoré dopĺňajú vlastne toto tvrdenie a keď si pozrieme stránku, keďže nemôžme používať, tak ja vám to budem tak trošku opisovať, v európskych štrukturálnych a investičných fondov a pozrieme si teda ten nosný, napr. európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, tak práve z tohto fondu na toto tretie programové obdobie, máme vyčlenených 2,1 mld. eur. Keď si to prepočítame na osobu, tak je to 386 eur. Keď si to porovnáme napr. s Čechmi alebo s Poliakmi, tak Česi majú z tohto istého fondu 3,7 mld. eur, čo na osobu je 352 eur, menej ako Slovensko. Poliaci majú 13,6 mld. eur, čo je 367 približne na osobu.
Mohol by som spomenúť aj európsky námorný a rybársky fond, ale tie čiastky, ktoré z neho vyplývajú, sú v porovnaní s týmito sumami, zanedbateľné a celkovo v rámci európskych fondov, pretože treba si naozaj uvedomiť, to čo sa aj v tomto piatom bode robí, že všetky tie veci, ktoré tu dnes odzneli, všetky tie kauzy, všetky tie krivdy, ktoré sa tu dejú, nám v skutočnosti robia hanbu v zahraničí a ľudia, ktorí o nich rozhodujú, ktorí rozhodujú o európskych fondoch, sú poznačení aj týmito informáciami a budú zvažovať, pretože nebuďme naivní, kredit človeka je dôležitý pri všetkom. Keď si beriete hypotéku, tak ináč sa na vás pozerajú, keď máte výborný kredit a ináč sa na vás pozerajú, keď neviete splácať svoje splátky a ste zadĺžení po uši a toto je len také malé prirovnanie, toho čo tu dnes počúvame, a toho ako sa, to môže mať vplyv a bude mať vplyv na rozhodovanie o európskych peňazí, práve na to ďalšie programové obdobie.
A celkovo Slovenská republika dostala 15 mld., česká 24, keď to porovnávam, poľská 86. Aj na osobu Slovenská republika, práve z tých celkových súm, dostala najviac, 2823 eur má Slovensko. Česko, teda z týchto krajín, ktoré som vymenoval, Česko má 2270 a Poľsko 2265. Toto o čom sa tu dnes bavíme, môže natoľko poškodiť kredit Slovenska, že sumy, ktoré dostaneme, už nemusia odrážať práve tento pomer, že Slovensko z týchto napr. len troch krajín, tuto našich okolitých susedov, malo najlepšie a najvyššie čísla, pretože jasne sa ukazuje, že s týmito fondami, s týmito peniazmi nevieme zaobchádzať zodpovedne. O tom bol dnešný celý deň, ktorý hovoril veľmi jednoznačne, že s týmito peniazmi nevieme zaobchádzať. Vy naozaj, teraz ešte kratučko, ak môžem povedať, tak viete toto sú niekedy to tak možno aj vy, páni a dámy z koalície, tak potierate alebo hovoríte, že to sú nejaké kauzy a len tu kritizujeme a pod. Ale ja keď som dnes počúval aj vystúpenie opozičných poslancov a poslankýň aj pani podpredsedníčky a našej predsedníčky klubu a pod., tak hovorila konkrétne príbehy ľudí.
Toto sú konkrétne krivdy, ktoré sa dotýkajú ľudí. A myslím si, považujem to naozaj za vrchol cynizmu, ak sa teraz ideme tváriť, že to je niečo vykonštruované alebo pod., lebo to je pohŕdanie, politika, proste tým čo človeka prežíva a čo si treba uvedomiť. Ja neviem, kde sa vy pohybujete, ale keď chodíme medzi ľudí a chodíte určite aj vy, áno možno stretávate viacej fanúšikov a voličov vašej strany, ale ja teda nestretávam len voličov nášho hnutia, ale tí ľudia sú týmto veľmi znechutení a keďže sa to týka konkrétnych príbeh ľudí, tak ich známi a pod. tomu nemôžu neveriť. Toto nie sú vykonštruované informácie, toto nie sú nejaké výmysly, o ktorých sa tu bavíme. To sú konkrétne príbehy ľudí, a toto proste nahlodáva ľudí a môžme si tu hovoriť odborne, ako chceme, ale ten problém tu bol dnes niekoľkokrát veľmi konkrétne pomenovaný, na čo trpí náš štát, známostná ekonomika je problém našej krajiny. Je to o tom kto koho pozná a dneska ste tu počuli jeden za druhým príbehov. A ja neviem, s čím sa vy stretávate, kolegovia, ale reálne ja to počujem od kohokoľvek, od ľudí, ktorí naozaj nie sú naši voliči a príde a pochváli sa tým jak vyhral nejaký starosta v nejakej obci, a to je môj známy, a ten mi vybavil alebo ten mi vybavil to. Ľudia rozmýšľajú v optike, kto mi čo vybaví a koho ako poznám a kto má na koho telefonát a pod. Toto je choroba nášho národa, ktorú musíme zmeniť, ale to, o čom sme dnes hovorili, to práve naopak ešte betónuje a nie, nielen nijako nemení. Takže preto a je to tu to znechutenie, a to politické gesto, ktoré tu aj kolegyňa Milanová v závere svojho príhovoru hovorila, o tom aké politické gestá urobili politici, je úplne kľúčové. Je úplne kľúčové na to, aby sme nehazardovali s trpezlivosťou ľudí.

===== A nielen nejako nemení. Takže preto aj je to tu to znechutenie a to politické gesto, ktoré tu aj kolegyňa Milanová v závere svojho príhovoru hovorila o tom, aké politické gestá urobili politici je úplne kľúčové. Je úplne kľúčové na to, aby sme nehazardovali s trpezlivosťou ľudí. Pretože to je to, čo oni od politickou čakajú. Čakajú zodpovednosť k tomu pristúpiť. A keď aj kolega Rajtár hovoril o NKÚ, o tých nedostatkoch, veď to sú tiež, to je, to sú uzávery Najvyššieho kontrolného úradu, ktorého správu sme tu prebrali v utorok. To sú konkrétne zistenia, ktoré tiež poukazujú na problémy v PPA. Toto fakty, ktoré, o ktorých sa tu dnes celý deň bavili a preto si myslím, pani ministerka, že toto sú jasné dôvody na to, aby ste vyslali signál ľuďom, že to myslíte vážne s nimi. Preto je to odvolávanie, aby ste mohli, aby ľudia pochopili, aby ľudia zistili, že áno, niečo sa tu ide meniť v krajine, pretože to, čo sa nakopilo vo vašom rezorte a pod vami je už enormne veľa a nemusím to opakovať.
Takže ja na závere len som chcel poukázať na to, že hazardujeme naozaj veľa. 15 mld. eur v eurofondoch je veľmi veľká suma. Myslím si, že tie percentá provízií o ktorých tu môžem hovoriť a môžme polemizovať. Ak by to boli len 10 %, tak je to 1,5 mld., ktoré idú inam ako by mali. A toto sú informácie, ktorými disponujú aj ľudia, ktorí rozhodujú a budú rozhodovať o ďalšom programovom období a toto je práve tá hanba, toto práve ten zničený kredit našej krajiny, ktoré môže naozaj veľmi výrazne ovplyvniť to, koľko peňazí v ďalšom peňazí dostaneme. A preto aj ten politický signál jednak voči vlastným ľudom na Slovensku, voči vlastným občanom a voči európskym politikom, ktorí o tom rozhodujú, ktorí sú na takéto signály veľmi citlivý a ktorí pozorujú takéto gestá a ktorí dlhodobo na Slovensku nevidia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24. 5. 2018 19:00 - 19:10 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, je to taký celkom zaujímavý pohľad, tu mať tak na úrovni očí, klub SNS, ktorý to tu háji, ktorý to tu bojuje, vysiela tu tie svoje rakety na obhajobu a ja teda som, idem ako posledný v písomnej a tak to nejak uzavriem. Veľa toho bolo povedaného a ja v prvom rade sa chcem poďakovať všetkým predrečníkom z radov opozície, pretože veľmi podrobne to rozobrali a bolo povedané veľmi veľa, veľmi konkrétne príklady ako teraz komunikoval aj kolega Farkašovský. Je to o počúvaní, a teda neviem do akej miery sa vám, kolegovia, podarilo počúvať a zamyslieť sa nad tým, čo tu kolegovia rozprávali. Tie príbehy konkrétnych ľudí atď., pretože presne o tom tá komunikácia je a takže tá debata bola veľmi hutná.
Ja by som chcel zareagovať možno na jeden krátky bod, ktorý som nepostrehol alebo teda, že bol až tak nejako rozobratý, ale určite bol spomenutý v reči pani ministerky, a to bol bod 5, kde ste hovorili, pani ministerka, že vlastne nemáte tam čo k tomu povedať, nejakým spôsobom lebo, že nič konkrétne nezaznelo, tak ja by som len kratučko k tomu chcel vystúpiť.
Ten bod 5, ja si ho teda, kolegovia, dovolím prečítať, lebo neviem koľkí z vás ste si čítali celý návrh na odvolanie, ale bod 5 hovorí, že ministerka Matečná svojím konaní ohrozuje budúce zdroje pre Slovensko, na regionálny rozvoj. Eurofondy môžu byť a veríme, že budú a majú veľký potenciál byť obrovským impulzom na rozvoj našej krajiny, ak sa využívajú dobre a transparentne. Väčšina verejných investícií v našej krajine za posledné roky bola financovaná práve z eurofondov. Bude obrovskou škodou, keď kvôli zopár gaunerom, ťažko pracujúci roľníci nedostanú dotácie. Pani ministerka Matečná by za spôsobené problémy a kvôli kšeftom s pôdou počas jej pôsobenia na čele pozemkové fondu, mala odstúpiť. Rovnako za škandál pri priamych platbách už vo vedení pôdohospodárskej platobnej agentúre, dávno nemal byť jej generálny riaditeľ pán Kožuch. Robia nám hanbu v zahraničí, teraz sa rokuje o rozdelení peňazí a ak dostaneme menej na rozvoj regiónov, bude to chyba tejto koalície, korupcie a škandálov, ktoré ju sprevádzajú. Krátky, myslím, že veľmi výstižný bod a ja by som teraz chcel povedať pár čísiel, ktoré dopĺňajú vlastne toto tvrdenie a keď si pozrieme stránku, keďže nemôžme používať, tak ja vám to budem tak trošku opisovať, v európskych štrukturálnych a investičných fondov a pozrieme si teda ten nosný, napr. európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, tak práve z tohto fondu na toto tretie programové obdobie, máme vyčlenených 2,1 mld. eur. Keď si to prepočítame na osobu, tak je to 386 eur. Keď si to porovnáme napr. s Čechmi alebo s Poliakmi, tak Česi majú z tohto istého fondu 3,7 mld. eur, čo na osobu je 352 eur, menej ako Slovensko. Poliaci majú 13,6 mld. eur, čo je 367 približne na osobu.
Mohol by som spomenúť aj európsky námorný a rybársky fond, ale tie čiastky, ktoré z neho vyplývajú, sú v porovnaní s týmito sumami, zanedbateľné a celkovo v rámci európskych fondov, pretože treba si naozaj uvedomiť, to čo sa aj v tomto piatom bode robí, že všetky tie veci, ktoré tu dnes odzneli, všetky tie kauzy, všetky tie krivdy, ktoré sa tu dejú, nám v skutočnosti robia hanbu v zahraničí a ľudia, ktorí o nich rozhodujú, ktorí rozhodujú o európskych fondoch, sú poznačení aj týmito informáciami a budú zvažovať, pretože nebuďme naivní, kredit človeka je dôležitý pri všetkom. Keď si beriete hypotéku, tak ináč sa na vás pozerajú, keď máte výborný kredit a ináč sa na vás pozerajú, keď neviete splácať svoje splátky a ste zadĺžení po uši a toto je len také malé prirovnanie, toho čo tu dnes počúvame, a toho ako sa, to môže mať vplyv a bude mať vplyv na rozhodovanie o európskych peňazí, práve na to ďalšie programové obdobie.
A celkovo Slovenská republika dostala 15 mld., česká 24, keď to porovnávam, poľská 86. Aj na osobu Slovenská republika, práve z tých celkových súm, dostala najviac, 2823 eur má Slovensko. Česko, teda z týchto krajín, ktoré som vymenoval, Česko má 2270 a Poľsko 2265. Toto o čom sa tu dnes bavíme, môže natoľko poškodiť kredit Slovenska, že sumy, ktoré dostaneme, už nemusia odrážať práve tento pomer, že Slovensko z týchto napr. len troch krajín, tuto našich okolitých susedov, malo najlepšie a najvyššie čísla, pretože jasne sa ukazuje, že s týmito fondami, s týmito peniazmi nevieme zaobchádzať zodpovedne. O tom bol dnešný celý deň, ktorý hovoril veľmi jednoznačne, že s týmito peniazmi nevieme zaobchádzať. Vy naozaj, teraz ešte kratučko, ak môžem povedať, tak viete toto sú niekedy to tak možno aj vy, páni a dámy z koalície, tak potierate alebo hovoríte, že to sú nejaké kauzy a len tu kritizujeme a pod. Ale ja keď som dnes počúval aj vystúpenie opozičných poslancov a poslankýň aj pani podpredsedníčky a našej predsedníčky klubu a pod., tak hovorila konkrétne príbehy ľudí.
Toto sú konkrétne krivdy, ktoré sa dotýkajú ľudí. A myslím si, považujem to naozaj za vrchol cynizmu, ak sa teraz ideme tváriť, že to je niečo vykonštruované alebo pod., lebo to je pohŕdanie, politika, proste tým čo človeka prežíva a čo si treba uvedomiť. Ja neviem, kde sa vy pohybujete, ale keď chodíme medzi ľudí a chodíte určite aj vy, áno možno stretávate viacej fanúšikov a voličov vašej strany, ale ja teda nestretávam len voličov nášho hnutia, ale tí ľudia sú týmto veľmi znechutení a keďže sa to týka konkrétnych príbeh ľudí, tak ich známi a pod. tomu nemôžu neveriť. Toto nie sú vykonštruované informácie, toto nie sú nejaké výmysly, o ktorých sa tu bavíme. To sú konkrétne príbehy ľudí, a toto proste nahlodáva ľudí a môžme si tu hovoriť odborne, ako chceme, ale ten problém tu bol dnes niekoľkokrát veľmi konkrétne pomenovaný, na čo trpí náš štát, známostná ekonomika je problém našej krajiny. Je to o tom kto koho pozná a dneska ste tu počuli jeden za druhým príbehov. A ja neviem, s čím sa vy stretávate, kolegovia, ale reálne ja to počujem od kohokoľvek, od ľudí, ktorí naozaj nie sú naši voliči a príde a pochváli sa tým jak vyhral nejaký starosta v nejakej obci, a to je môj známy, a ten mi vybavil alebo ten mi vybavil to. Ľudia rozmýšľajú v optike, kto mi čo vybaví a koho ako poznám a kto má na koho telefonát a pod. Toto je choroba nášho národa, ktorú musíme zmeniť, ale to, o čom sme dnes hovorili, to práve naopak ešte betónuje a nie, nielen nijako nemení. Takže preto a je to tu to znechutenie, a to politické gesto, ktoré tu aj kolegyňa Milanová v závere svojho príhovoru hovorila, o tom aké politické gestá urobili politici, je úplne kľúčové. Je úplne kľúčové na to, aby sme nehazardovali s trpezlivosťou ľudí.

===== A nielen nejako nemení. Takže preto aj je to tu to znechutenie a to politické gesto, ktoré tu aj kolegyňa Milanová v závere svojho príhovoru hovorila o tom, aké politické gestá urobili politici je úplne kľúčové. Je úplne kľúčové na to, aby sme nehazardovali s trpezlivosťou ľudí. Pretože to je to, čo oni od politickou čakajú. Čakajú zodpovednosť k tomu pristúpiť. A keď aj kolega Rajtár hovoril o NKÚ, o tých nedostatkoch, veď to sú tiež, to je, to sú uzávery Najvyššieho kontrolného úradu, ktorého správu sme tu prebrali v utorok. To sú konkrétne zistenia, ktoré tiež poukazujú na problémy v PPA. Toto fakty, ktoré, o ktorých sa tu dnes celý deň bavili a preto si myslím, pani ministerka, že toto sú jasné dôvody na to, aby ste vyslali signál ľuďom, že to myslíte vážne s nimi. Preto je to odvolávanie, aby ste mohli, aby ľudia pochopili, aby ľudia zistili, že áno, niečo sa tu ide meniť v krajine, pretože to, čo sa nakopilo vo vašom rezorte a pod vami je už enormne veľa a nemusím to opakovať.
Takže ja na závere len som chcel poukázať na to, že hazardujeme naozaj veľa. 15 mld. eur v eurofondoch je veľmi veľká suma. Myslím si, že tie percentá provízií o ktorých tu môžem hovoriť a môžme polemizovať. Ak by to boli len 10 %, tak je to 1,5 mld., ktoré idú inam ako by mali. A toto sú informácie, ktorými disponujú aj ľudia, ktorí rozhodujú a budú rozhodovať o ďalšom programovom období a toto je práve tá hanba, toto práve ten zničený kredit našej krajiny, ktoré môže naozaj veľmi výrazne ovplyvniť to, koľko peňazí v ďalšom peňazí dostaneme. A preto aj ten politický signál jednak voči vlastným ľudom na Slovensku, voči vlastným občanom a voči európskym politikom, ktorí o tom rozhodujú, ktorí sú na takéto signály veľmi citlivý a ktorí pozorujú takéto gestá a ktorí dlhodobo na Slovensku nevidia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22. 5. 2018 15:32 - 15:34 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, tiež som pri čítaní týchto pasáží si spomenul na to stretnutie, ktoré sme mali koncom minulého roka a na tú debatu. Ako ja vôbec si myslím, že tento materiál je veľmi dobrý materiál podkladu na to, aby sme sa mohli pozrieť hlbšie do jednotlivých oblastí. Je to hlas nezávislého, nezávislej organizácie, je to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý by mal mať svoje dôležité postavenie v demokratickej spoločnosti a mali by sme požívať voči nemu veľký rešpekt, keď prináša takéto závery. A naozaj prinášam to ako konštruktívny podklad do debaty, kde potrebujeme a my ako opoziční si myslím, že plníme si v tom tú úlohu, že poukazujeme na to a sme ochotní prinášať aj riešenia a proste záleží nám naozaj na tom, aby tento štát fungoval lepšie, pretože vidíme, že toto je naozaj jasné zrkadlo a to zrkadlo nehovorí nič pekné. Nič pekné, a to som vybral pasáže. Vy ste tu hovorili o zdravotníctve, sú tu pasáže z dopravy. Verím, že kolegovia ešte vystúpia. A toto je jasný signál.
A ja to hovorím aj z hľadiska toho demokratického zriadenia, že toto je snemovňa poslancov, kontrolujeme vládu a takéto správy nemôžeme brať na ľahkú váhu, pretože jasne hovoria o tom ako vláda disponuje s prostriedkami, ktoré jej boli zverené a vidíme, že vôbec si nepočína dobre. Takže o to viacej je toto silnejší apel aj z úst Najvyššieho kontrolného úradu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22. 5. 2018 15:24 - 15:30 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
dozoru, kým v Českej republike správca dane kladie dôraz na vzdialený a analýzu rizík. Je tam ukázané aj vlastne, že tá efektivita sa dá dosahovať aj takýmto spôsobom. A vidíme, že výrazne vyššie náklady zistila aj kontrola zavedenia systému MCS v Slovenskej republike v porovnaní s Českou republikou. Výdavky na zavedenie systému ako aj upgrade boli na Slovensku za 5 rokov o 20 % vyššie ako v Českej republike za 10 rokov.
Napriek tomu, že úroveň dohľadu je v oboch krajinách porovnateľná, to je veľmi dôležité, v Slovenskej republike je správa spotrebných daní významne náročnejšia na personálne zdroje. Dosiahnuť efektívnosť aspoň na úroveň Českej republiky je potrebné považovať za veľkú výzvu a úlohu Finančnej správy, opäť kolegovia finančného výboru, veľmi silný odkaz.
Dokonca aj tento odkaz, súčasná fáza ekonomického cyklu a situácia na trhu práce vytvárajú vhodné podmienky na optimalizáciu ľudských zdrojov vo Finančnej správe. Taktiež sa tu odkazuje na to, že je vhodné realizovať nie lokálny, ale nadnárodný benchmarking. Ako jedna z prvých možností sa javí zmeniť spôsob výkonu stáleho daňového dozoru, keďže vidíme, že to v Čechách funguje a že citujem opäť zo správy, "je to efektívnejšie a účinnejšie".
Daň z pridanej hodnoty. Veľmi ma zaujalo konštatovanie práve Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý teda vypracoval aj samostatnú k tomu kontrolnú správu a konštatuje, že s touto daňou sa spája najviac daňových podvodov veľkého rozsahu. Kontrola, ktorá sa sústredila na úlohu ministerstva financií a Finančnej správy v tomto procese potvrdila, že merať účinnosť jednotlivých prinajmenšom tých opatrení, ktoré sú všeobecne považované za úspešné nie je možné z viacerých dôvodov. A teraz vám prečítam.
Akčný plán, vrátane jeho aktualizácie neobsahuje kvantitatívne ciele jednotlivých opatrení, t. j. aký má byť prínos opatrení vyjadrený konkrétnym zvýšením výberu DPH. Dokument nestanovuje merateľné kritériá a spôsob vyhodnocovania účinnosti prijateľných opatrení. Finančná správa a zrejme ani ostatné orgány štátnej správy nesledujú osobitným spôsobom náklady s implementáciou jednotlivých opatrení akčného plánu. Toto sú proste veľké zlyhania, ktoré keď robíme nejaké akčné plány a nedáme si merateľné ukazovatele potom vidíme, že sa nedá spätne ani vyhodnocovať.
Takisto je tu aj vlastne vyjadrené, že Finančná správa nejakým spôsobom ministerstvo financií spätne odhadlo, aký bol prínos a tu sa píše, že aký prínos mali jednotlivé opatrenia, však nie je špecifikované. Nie je tiež zrejmé či medzi opatrenia, ktoré sa prijali, nie sú aj opatrenia so zanedbateľným alebo žiadnym prínosom, alebo už splnili svoje opodstatnenie a iba zaťažujú správca dane i daňovníka. Nie je zrejmá ani výška použitých zdrojov na realizáciu a jeho opatrení. Toto určite nie je ani účinné, ani efektívne, ani hospodárne nakladanie s finančnými zdrojmi. NKÚ upozorňuje, že v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách je potrebné používať rozpočtové prostriedky nielen hospodárne, ale aj účinne.
Ďalej sú tu ďalšie veci, ktoré z hľadiska aj tej Národnej bločkovej lotérie vidíme, že teda nepriniesli nejaký veľký osoh, keď čítate priamo vyjadrenia NKÚ. Takisto pri čerpaní európskych fondov vidíme veľké nedostatky z hľadiska čerpania, či už v pomalom nábehu alebo aj z minulého obdobia NKÚ konštatuje, že pri druhom programovom období sme nevyčerpali objem 347 mil. eur. Ak si pamätáte, sociálny balíček bol 250, toto je 347 mil. a dokonca NKÚ upozorňuje, že táto suma zrejme bude ešte väčšia, keď sa ukončí toto obdobie účtovne.
Takže toľko k eurofondom a zvyšok času by som chcel ešte krátko venovať, píše sa tu aj kapitola 3.5.2. štát ako akcionár, kde poukazuje na to ako zlé hospodárime alebo ako zle vláda hospodári s majetkom, s ktorým disponuje. Výdavky rezortov na lepšie využitie verejných prostriedkov poukazuje na to ako sa plytvá práve tým, že sa používajú prostriedky na právne služby externe. Z preverovania vyplynulo, že vynakladanie prostriedkov v oblasti služieb bolo v niektorých prípadoch neefektívne a neúčinné. Viaceré externé zadávania činností mohli byť zabezpečené vlastnými zamestnancami, odbornými útvarmi rezortov. Týmto postupom tak došlo k neodôvodnenému, prípadne predraženému využívaniu externých zdrojov. Finančné prostriedky tak boli uhradené bez adekvátneho vyhodnotenia. Potvrdila to aj nedostatočná praktická využiteľnosť predmetu zmluvy. Tam môžte vidieť grafy ako ktoré rezorty vlastne využívali, aké služby a zbytočne.
Poslednú minútku, ak stihnem. REPAS je tam veľmi dobre rozobratý, určite odporúčam si to preštudovať, trošku sa dostať do obrazu triezveho, ktorý táto správa priniesla. A posledné čo ma tam zaujalo bolo ESO projekt, ktorý tam je tiež veľmi dobre rozobratý a vlastne ukazuje, že deklarovaná úspora vo výške 1 mld. nebola preukázaná a to z dôvodu, že ministerstvo vnútra doposiaľ nevy.... žiadnu analýzu skutočného dopadu implementácie ESO. Pred samotnou delimitáciou neprebehla žiadna pasportizácia budov, jednalo sa o 1 348 budov, neprehľadnosť pri postupe predaja, resp. zámeny nehnuteľností za účelom zriadenia klientskych centier vytvára riziko plnenia plánovaných príjmov rozpočtu. NKÚ identifikovalo riziko nehospodárneho a neefektívneho nakladania s delimitovaným majetkom štátu v správe. A takto by som mohol pokračovať.
Ja teda chcel len povedať, že z tejto správy jasne vidíme, že táto vláda určite nenapĺňa ani programové vyhlásenie vlády a už vonkoncom nie nehospodári efektívne, účinne a už vonkoncom nie hospodárne. Takže toto predkladám hlavne koaličným poslancom ako apel. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22. 5. 2018 15:10 - 15:30 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, máme tu správu Najvyššieho kontrolného úradu, Najvyššieho kontrolného úradu. Chcem to zopakovať, pretože toto je jednak najvyšších, je to kontrolný úrad a taká možno rečnícka otázka, že aké má postavenie tento úrad, resp. aké by mal mať v demokratickej spoločnosti a čo vlastne je jeho miesto aj pre tú debatu pre nás v Národnej rade. Keď tak pozerám, máme tu väčšinu zastúpenia z opozície, máme tu pána predsedu, máme tu pár koaličných poslancov. Som rád, že spravodajcom je člen finančného výboru, lebo práve na veci zo správy, ktoré sa týkajú hospodárenia, chcem poukázať. Prečo to hovorím, pretože v Programovom vyhlásení vlády nám vláda celému parlamentu sľubovala lepšiu budúcnosť. Parlament je aj orgán, ktorý kontroluje vláda a tieto podklady sú pripravené práve týmto nezávislým orgánom, ktorý by mal mať a poožívať veľký rešpekt aj u vlády aj u parlamentu, vlastne prináša konkrétnu správu toho ako sa on pozerá na fungovanie, fungovanie štátu. A je to podľa mňa aj, by som povedal, veľký podklad pre koaličných poslancov a z toho čo tu aj prečítam a zacitujem, tak myslím si, že aj vy koaliční poslanci by ste mali biť na poplach, pretože akosi to čo je tu napísané nejde úplne do súladu s Programovým vyhlásením vlády v ktorom ste teda sľubovali všetkým občanom Slovenskej republiky lepšiu budúcnosť.
Hneď, keď si pozrieme prvý odsek, tak je tam vlastne napísané postavenie a pôsobnosť NKÚ a teda Najvyššieho kontrolného úradu. A píše sa tu, že úrad vykonáva kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných predpisov, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Čiže hospodárnosti aj efektívnosti a účinnosti. To je veľmi dôležité a myslím si, že áno toto je jeho rola. Je dôležité aby ju napĺňal. A z toho čo som čítal a čo vám tu budem citovať tak sami uvidíte, do akej miery sa súčasnej vláde darí respektíve nedarí. Pretože, alebo poďme, takto, poďme priamo k tomu čo vlastne táto správa hovorí.
Prvé čo ma zaujalo, keď tu je odkaz na vyrovnaný rozpočet a priamo správa hovorí. Vyrovnaný rozpočet by malo Slovensko dosiahnuť v roku 2020, čo je v súlade s programovým vyhlásením vlády. K odloženiu cieľov došlo aj voči Programu stability a rastu z apríla 2017, podľa ktorého mal byť dosiahnutý vyrovnaný rozpočet už v roku 2019. Často tu počúvate od nás rétoriku, od opozície, a je to tak povedané, že to je taká tá vaša opozičná rétorika. Preto budem teraz citovať priamo rétoriku Najvyššieho kontrolného úradu a uvidíte sami čo si o tom myslí táto nezávislá inštitúcia, ktorá má všetko právo, všetky kompetencie na to, aby sa vyjadrovala objektívne, verím, že to aj robí a z týchto údajov si vytvorte obraz sami.
Naplnenie cieľa vyrovnaného rozpočtu verejnej správy už bolo niekoľkokrát presunuté na neskoršie obdobie, z toho dôvodu NKÚ vidí riziko v dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu v roku 2020, hovorí NKÚ. V absolútnych číslach dlh vzrastie o 1,6 mld. eur. .
NKÚ vo svojom stanovisku k štátneho rozpočtu i rozpočtu verejnej správy dlhodobo poukazuje na ďalšiu slabú stránku rozpočtového procesu za ktorú považuje značný počet rozpočtových opatrení. Tieto v prípade štátneho rozpočtu majú podobu presunov rozpočtových prostriedkov, povoleného prekročenia limitu výdavkov a viazania rozpočtových prostriedkov.
Na str. 22 môžte vidieť tabuľku, koľko rozpočtových opatrení sa konalo v jednotlivých rokoch a ktoré kapitoly boli tým, by som povedal, najviac poznačené.
Najväčší objem v roku 2019 predstavujú opatrenia v rámci uvoľnenia rozpočtových prostriedkov z predchádzajúcich rokov. Najväčší objem predstavujú opatrenia Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky v objeme 1,5 mld. eur, Ministerstva práce, rodiny, pardon, toto bude ministerstva, pardon, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v objeme 1 mld. eur a Ministerstvo životného ministerstva 403 miliónov. Napriek tomu, že správcovia kapitol odôvodňujú vysoký počet rozpočtových opatrení, vyššie uvedenými dôvodmi, NKÚ takýto stav hodnotí dlhodobo za slabú stránku rozpočtu procesu.
Vysoké množstvo rozpočtových opatrení z dôvodov časového nesúladu medzi skutočným príjmom prostriedkov z fondov EÚ a čerpaním výdavkov na projekty by bolo možné obmedziť lepším manažmentom tohto procesu, na čo NKÚ upozorňuje dlhší čas. Kolega spravodajca, to len taká poznámočka pre vás ako aj člena finančného výboru. V oblasti rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únii úrad vo svojom ostatnom stanovisku k štátnemu rozpočtu upozornil na pomalší nábeh čerpania prostriedkov 3. programového obdobia a na potrebu zdynamizovať čerpanie na národnej úrovni. Hovoríme o tom dlhé roky my, hovorí dlhé roky aj NKÚ a vidíme, že aj 3. programové obdobie sme sa nepoučili. Úsilie všetkých zainteresovaných by malo smerovať k tomu, aby čo najvyšší objem oprávnených výdavkov bol predložený na Európsku komisiu v rámci účtovného roku za účelom absorbovania čo najvyššieho objemu príslušnej ročnej zálohy, mohol by som rozprávať ďalej.
Podľa názoru NKÚ časť rozpočtových opatrení je spojená s nadhodnotením alebo podhodnotením potrieb rozpočtových prostriedkov správcami kapitol, nemusím vysvetľovať čo to znamená, máme tu už aj pána predsedu finančného výboru, Ďakujem za pozornosť, budem pokračovať, ktoré nezodpovedajú skutočným potrebám a ani možnostiam jednotlivých správcov kapitol a ani nedostatočnému zvládnutiu programového rozpočtovania. Svedčia o tom veľké hodnoty medziročných presunov alebo prekročenia limitov viacerých ministerstiev. Okrem už vyššie uvedených súm viacerých rezortov, Ministerstvo financií rozpočtovými opatreniami typu „prekročenie limitu výdavkov“ zabezpečovalo financovanie IT systémov v objeme 21 mil. eur a objeme 18,609 mil. eur, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka 2 mil. eur na IT systémy v PPA a pod. Takto nastavené pravidlá rozpočtových opatrení podľa názoru NKÚ nemotivujú k dôslednému plánovaniu príjmov a výsledkov jednotlivých kapitol.
Myslím, že veľmi dobrý podnet na diskusiu na finančnom výbore s pánom ministrom financií. Za jeho slabú stránku, teda to programové rozpočtovanie, za jeho slabú stránku považuje a je častá absencia merateľných ukazovateľov, a taktiež aj hodnotenie efektívnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov v jednotlivých programoch. NKÚ nám jasne hovorí čo treba v rozpočtovom procese vylepšiť, priniesť, hodnotiť efektívnosť a účinnosť. Samo NKÚ postráca tento rozmer. Väčšina kontrolovaných projektov v roku 2017 tento nedostatok potvrdzuje.
Za slabú stránku rozpočtového procesu NKÚ považuje i problematiku rezerv. Ak si pamätáte, na jeseň sme o tom hovorili aj s kolegom Jurzycom a ďalšími. Pre rok 2017 sa ich výška rozpočtovala v hodnote cca 500 mil. eur. Za problém považujeme najmä tie, ktoré nemajú definovaný účel, a preto NKÚ vo svojom stanovisku k štátnemu rozpočtu na rok 2018 upozornil na nevyhnutnosť pristupovať k čerpaniu rezerv v súlade s ich účelovým určením a v prípade bližšie nešpecifikovaných rezerv zabezpečiť ich oprávnené použitie v kapitolách, kde vzniknú riziká v priebehu roka.
Z jeho údajov vyplýva, že za obdobie rokov 2009 až 2016 sa príjmy verejnej správy zvýšili o 37 %. Vidíme a potvrdzuje to aj správa, že príjmy výrazne narastajú. Áno, aj výdavky, žiaľ.
Výsledky o výške kapitálových výdavkov, je tu venované kapitálovým výdavkom, poukazujú na značnú závislosť kapitálu verejnej správy na eurofondoch, Veľmi výstižná veta. Ale na druhej strane dokumentujú aká mimoriadne nízka je kapitálová aktivita verejnej správy. Dobré časy prejedáme a na budúcnosť a pre udržateľný rozvoj robíme veľmi málo. Na str. 24 môžte vidieť krásny graf, kde vidíte práve zelenými stĺpčekami to prejedanie a tými modrými, ktoré sú veľmi maličké, percentuálne sa pohybujú do výšky 9 %, sú práve tie kapitálové výdavky, ktoré by mali byť práve investíciou. V praxi to znamená minimálnu mieru obnovy kapitálu a minimálnu mieru nových, najmä rozvojových investícií do zdravotníctva, školstva, infraštruktúry. Opakujem, rozvojových investícií, rozvojových, čo potvrdzujú výsledky kontrolnej akcie štátnych a samosprávnych nemocníc a tak ďalej a tak ďalej. Môžte si to preštudovať priamo v správe.
Čiže vidíme tu akým spôsobom teda boli jednotlivé výdavky aj nevyčerpané. A pre krátkosť času túto tabuľku preskočím. Krásne je tu ukázané, že aj kontrola v roku 2016 ukázala vysokú mieru nepripravenosti na zvládnutie programov v rámci rezortu ministerstva obrany, na ktoré boli vyčlenené nepomerne nižšie rozpočtové zdroje.
S ohľadom na neprehľadnosť pri postupe predaja, respektíve, pardon, v rámci rezortu ministerstva vnútra. S ohľadom na neprehľadnosť pri postupe predaja, respektíve zámeny nehnuteľností za účelom zriadenia klientskych centier, bude podľa názoru NKÚ naplnenie plánovaných príjmov rozpočtu problematické. Trend zníženia počtu administratívnych pracovníkov, ktorý by mala priniesť reforma ESO neprichádza. Opačný vývoj je na strane príslušníkov policajného zboru, kde dochádza k zníženiu, čiže vidíme veľa administratívy, málo výkonu.
Ministerstva financií ide najme o nekrytie výdavkov na pokračovanie reformy UNITAS, ako aj rozvoj a prevádzku informačných systémov do rezortného a nadrezortného charakteru, na prebiehajúce, príp. hroziace medzinárodné arbitráže.
Ďalej ministerstvo hospodárstva tam má svoju zmienku.
Povenujem sa chvíľočku daňovým príjmov, ktoré tu čiastočne boli spomenuté. A hlavne spotrebným daniam. Veľmi ma zaujala práve tá časť, kde ste pojednávali o spotrebných daniach. A ako vidíme, porovnávali ste vlastne Českú republiky so Slovenskou republikou, čo bolo veľmi zaujímavé čítanie a určite odporúčam aj členom finančného výboru. Pretože vidíme, že Česká republika dosiahla, dosahuje vyššiu efektivitu za podstatne menej peňazí.
Spoločnou tendenciou je dlhodobý rast administratívnych výdavkov vynaložených na správu spotrebných daní, a to najmä z dôvodu rastu miezd, čo je jeden z hlavných faktorov poklesu ich efektívnosti. V Slovenskej republike túto tendenciu v poslednom období ešte umocňujú výdavky vynaložené na elektronické služby a mzdy zamestnancov vykonávajúcich stály dozor. A teraz, napriek týmto faktom kontrola zistila výrazné rozdiely v administratívnych výdavkoch vynaložených na jedného zamestnanca spravujúceho spotrebné dane v Slovenskej republike a Českej. Kým v Slovenskej republike na výber 100 eur spotrebných daní boli výdavky v sume 1,94 eur, v Českej republike to bolo 73 centov.
Právna úprava spotrebných daní Českej a Slovenskej republiky sa vo viacerých oblastiach ich správy významne presahuje požiadavky EÚ, čo predstavuje potenciál pre zjednodušenie správy týchto daní a pre úsporu administratívnych nákladov finančnej správy. Ale v Českej republike prispieva k efektívnej správe spotrebných daní overovanie ekonomickej stability žiadateľov, v Českej republike je zavedené povinné označovanie a farbenie vybraných minerálnych olejov. A Česká republika spravuje tieto úkony kamerovým monitoringom a náhodnou kontrolou, kdežto u nás máme stály dozor. V Slovenskej republike je distribúcia kontrolných známok jednoduchšia ako v Českej republike a kontrolné známky majú vyššiu úroveň ochranných prvkov; Stále
citujem správu NKÚ. Tuto môžme vidieť práve aj odporúčania, lebo takýto priestor na efektivitu.
Správca dane v Slovenskej republike vykonáva v zmysle zákona značnú časť administratívnych úkonov prevažne formou výkonu, fyzického výkonu daňového dozoru, kým v Českej republike správca dane kladie dôraz na vzdialený dohľad a analýzu rizík. Je tam ukázané aj vlastne, že tá efektivita sa dá dosahovať aj takýmto spôsobom. A vidíme, že výrazne vyššie náklady zistila aj kontrola zavedenia systému MCS v Slovenskej republike v porovnaní s Českou republikou. Výdavky na zavedenie systému ako aj
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22. 5. 2018 9:51 - 9:58 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, guvernér, kolegyne, kolegovia, ja som chcel vystúpiť v rozprave, nechcel som to riešiť len faktickou poznámkou, tak ako hovoril kolega Beblavý, áno, myslím si, že naozaj toto je veľmi dôležitá správa aj údaje v nej. Na druhej strane ma celkom teší, že tu vidím tých správnych stakeholderov k tejto téme z radov opozície aj koalície, takže tá debata tu môže byť, otázka je, či aj bude, ale aspoň ste tu a sledujete to. Pán guvernér, vy sám ste povedali na úvod, pár zaujímavých postrehov z tejto správy a kolega Beblavý to veľmi dobre doplnil. Ja by som tiež chcel zacitovať pár vecí a možno len takú krátku úvahu k tomu a možno pár otázok.
Mňa teda tiež zaujalo práve v tom bankovom sektore, ten medziročný prírastok retailových úverov, ktorý stále narastá aj keď teda píše sa, že sa v tomto momente stabilizoval, úvery na bývanie dosiahli ten najvyšší prírastok v marci 2017 a tak ako hovoril aj kolega Beblavý, vidíme, že je to naozaj problém a k tomu mám za chvíľočku jednu otázočku. Ja by som chcel poukázať na práve aj to, čo hovoril, myslím, že kolega Beblavý, že v medzinárodnom porovnaní, bol rast spotrebiteľských úverov stále v najvyššom kvartile krajín EÚ, taktiež tu čítame, že po produkcii úveru na bývanie dochádzalo od polovice roka 2016 k postupnému predlžovaniu priemernej splatnosti, že vidíme, že ľudia siahajú na to, tu je presne špecifikované, že medzi decembrom 2016 až decembrom 2017, stúpla z 25,5 roka na 26,4 a pri nových úveroch, okrem refinancovania, priemerná splatnosť dosiahla už 27,1 a podiel týchto úverov so splatnosťou 30 rokov, dosiahol až 63 %.
Čiže ako keby, z toho ako to ja čítam, ľudia idú naozaj na maximum a vlastne nenechávajú si žiadny vankúš, ak by aj v prípade nejakej nepriaznivej situácie, mohli ten úver rozložiť a vlastne takýmto spôsobom si znížiť splátku, ale ak to správne chápem, tak práve tým, že idú úplne na max, snažia sa dosiahnuť čo najnižšiu splátku, aby mohli dostať, čo najväčší objem peňazí, tak si práve berú ten vankúš pre situáciu, kedy by neboli schopní túto sumu utiahnuť, čo teda myslím si, že je riziko a zaujímal by ma aj váš názor na priamo túto situáciu. A tuto by som chcel tiež z tej správy vyzdvihnúť práve to, že zadĺženosť podnikového sektora pokračovala v raste v roku 2017. Naďalej tak rástla citlivosť podnikov na negatívny ekonomický vývoj. Toto je podľa mňa veľmi dôležitý fakt, že vidíme, ja tu ešte prečítam pár pasáží, a potom to zhrnutie na záver.
Výsledkom, píše sa tu taktiež, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadĺženosti podnikového sektora. Vidíme, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadĺženosti podnikového sektora a aj keď sa tu konštatuje, že v medzištátnom porovnaní, patrí zadĺženosť domáceho podnikového sektora, tak jednej z najnižších, v rámci EÚ a rovnako v rámci ...
===== Výsledkom, píše sa tu taktiež, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadlženosti podnikového sektora. Vidíme, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadlženosti podnikového sektora. A aj keď sa tu konštatuje, že v medzištátnom porovnaní patrí zadĺženosť domáceho podnikového sektora, tak jednej z najnižších v rámci EÚ a rovnako v rámci regiónov strednej a východnej Európy patrí tesne pod mediánovú úroveň. Zároveň sa tu konštatuje, že dôležitejšou skutočnosťou, a toto je podľa mňa veľmi dôležité, aby sme boli citliví práve na tieto slová, že dôležitejšou skutočnosťou je však výrazne najrýchlejší trend rastu zadĺženosti v rámci krajín EÚ v priebehu roka 2017, zatiaľ čo vo väčšine podnikových sektorov zadĺženosť klesala. A tu vidíme veľmi zaujímavú poznámku, že objem likvidných aktív sa v priebehu roka 2017 výrazne nemenil, čo malo za následok pokles podielu likvidných aktív na celkovom dlhu podnikov. Čiže uvedomme si, že podniky sa zadlžujú, berú si väčšie úvery, ale likvidné aktíva sa nemenia, Čiže ako keby naozaj berú si väčšie to jarmo. A práve tu sa aj konštatuje, ako posledná veta je, že v kontexte uvedených trendov tak možno konštatovať nárast citlivosti podnikového sektora na prípadný negatívny vývoj. Inými slovami, ak by nastal nejaký negatívny vývoj, tak to ten sektor odnesie si tvrdšie ako doteraz práve tým, že nemá ten pomer a nemá ho podložený.
Tuto ešte veľmi zaujímavé, čo ma, čo som opäť chcel zvýrazniť, aby to tu aj odznelo je, že osobitne priaznivý vývoj domáceho hospodárstva stal za výrazným zlepšením vývoja zlyhaných úverov, čo je pochopiteľné, čo je pochopiteľné, že tie zlyhané úvery teraz nie je úplne dôvod na ne, ale pod vplyvom optimizmu však môže dochádzať ku kumulácii viacerých nerovnováh, to je konštatovanie priamo Národnej banky, čo je myslím si že, veľmi dôležitý fakt, ktoré opäť zvyšujú riziko nárastu kreditných strán v budúcnosti. Pretrvávajúca dobrá výkonnosť podnikového sektora spolu stále s nízkymi nákladmi na obsluhu dlhu zvyšovali schopnosť podnikov splácať svoje záväzky. Čiže vidíme, že momentálne ak tých, že všetko ide dobre, tak nečelíme takým riziká, ale my sa bavíme naozaj o situáciách, ako je tento sektor pripravený v prípade, že by sa, že by to nebolo len to pekné slnečné počasie, ako zvykneme hovoriť. Takže to, že v takomto čase konjunktúry je malý počet zlyhaných úverov, je do veľmi miery, podľa mňa aj pochopiteľné. A tu by som chcel aj povedať, že práve pri tých úveroch na bývanie tam vidíme tiež, že to zlyhanie je pomerne nízke. Tuto vidíme, že zlyhanie úverov sa aj v roku 2017 zlepšovali, ale opäť si musíme uvedomiť, že momentálne nečelíme situácií prečo by tie úvery vôbec mali zlyhávať, že práve naopak. Opačná situácia je, že ľudia, aj na základe toho, čo hovoril kolega Beblavý, sa odvažujú si brať omnoho väčšie úvery a vieme aj z praxe, aj z komunikácie so svojimi známymi a podobne, že ľudia využívanie vlastne tieto nízke úrokové miery na to, aby si zobrali čo najväčší možný objem peňazí, pretože im dovoľujú tieto nízke úrokové miery z toho príjmu vytlačiť omnoho väčší objem a práve tam je to riziko, v prípade postupného nárastu, postupného nárastu týchto úrokových mier. Takže toto tiež vidím ako veľmi taký varovný signál a vlastne vy na to poukazujete, tak som chcel aby to tu zaznelo. A ak teda sa k tomu aj rozvinie nejaká diskusia, ktorú navodil aj kolega Beblavý, tak samozrejme budem rád.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Toľko odo mňa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22. 5. 2018 9:51 - 9:58 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, guvernér, kolegyne, kolegovia, ja som chcel vystúpiť v rozprave, nechcel som to riešiť len faktickou poznámkou, tak ako hovoril kolega Beblavý, áno, myslím si, že naozaj toto je veľmi dôležitá správa aj údaje v nej. Na druhej strane ma celkom teší, že tu vidím tých správnych stakeholderov k tejto téme z radov opozície aj koalície, takže tá debata tu môže byť, otázka je, či aj bude, ale aspoň ste tu a sledujete to. Pán guvernér, vy sám ste povedali na úvod, pár zaujímavých postrehov z tejto správy a kolega Beblavý to veľmi dobre doplnil. Ja by som tiež chcel zacitovať pár vecí a možno len takú krátku úvahu k tomu a možno pár otázok.
Mňa teda tiež zaujalo práve v tom bankovom sektore, ten medziročný prírastok retailových úverov, ktorý stále narastá aj keď teda píše sa, že sa v tomto momente stabilizoval, úvery na bývanie dosiahli ten najvyšší prírastok v marci 2017 a tak ako hovoril aj kolega Beblavý, vidíme, že je to naozaj problém a k tomu mám za chvíľočku jednu otázočku. Ja by som chcel poukázať na práve aj to, čo hovoril, myslím, že kolega Beblavý, že v medzinárodnom porovnaní, bol rast spotrebiteľských úverov stále v najvyššom kvartile krajín EÚ, taktiež tu čítame, že po produkcii úveru na bývanie dochádzalo od polovice roka 2016 k postupnému predlžovaniu priemernej splatnosti, že vidíme, že ľudia siahajú na to, tu je presne špecifikované, že medzi decembrom 2016 až decembrom 2017, stúpla z 25,5 roka na 26,4 a pri nových úveroch, okrem refinancovania, priemerná splatnosť dosiahla už 27,1 a podiel týchto úverov so splatnosťou 30 rokov, dosiahol až 63 %.
Čiže ako keby, z toho ako to ja čítam, ľudia idú naozaj na maximum a vlastne nenechávajú si žiadny vankúš, ak by aj v prípade nejakej nepriaznivej situácie, mohli ten úver rozložiť a vlastne takýmto spôsobom si znížiť splátku, ale ak to správne chápem, tak práve tým, že idú úplne na max, snažia sa dosiahnuť čo najnižšiu splátku, aby mohli dostať, čo najväčší objem peňazí, tak si práve berú ten vankúš pre situáciu, kedy by neboli schopní túto sumu utiahnuť, čo teda myslím si, že je riziko a zaujímal by ma aj váš názor na priamo túto situáciu. A tuto by som chcel tiež z tej správy vyzdvihnúť práve to, že zadĺženosť podnikového sektora pokračovala v raste v roku 2017. Naďalej tak rástla citlivosť podnikov na negatívny ekonomický vývoj. Toto je podľa mňa veľmi dôležitý fakt, že vidíme, ja tu ešte prečítam pár pasáží, a potom to zhrnutie na záver.
Výsledkom, píše sa tu taktiež, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadĺženosti podnikového sektora. Vidíme, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadĺženosti podnikového sektora a aj keď sa tu konštatuje, že v medzištátnom porovnaní, patrí zadĺženosť domáceho podnikového sektora, tak jednej z najnižších, v rámci EÚ a rovnako v rámci ...
===== Výsledkom, píše sa tu taktiež, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadlženosti podnikového sektora. Vidíme, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadlženosti podnikového sektora. A aj keď sa tu konštatuje, že v medzištátnom porovnaní patrí zadĺženosť domáceho podnikového sektora, tak jednej z najnižších v rámci EÚ a rovnako v rámci regiónov strednej a východnej Európy patrí tesne pod mediánovú úroveň. Zároveň sa tu konštatuje, že dôležitejšou skutočnosťou, a toto je podľa mňa veľmi dôležité, aby sme boli citliví práve na tieto slová, že dôležitejšou skutočnosťou je však výrazne najrýchlejší trend rastu zadĺženosti v rámci krajín EÚ v priebehu roka 2017, zatiaľ čo vo väčšine podnikových sektorov zadĺženosť klesala. A tu vidíme veľmi zaujímavú poznámku, že objem likvidných aktív sa v priebehu roka 2017 výrazne nemenil, čo malo za následok pokles podielu likvidných aktív na celkovom dlhu podnikov. Čiže uvedomme si, že podniky sa zadlžujú, berú si väčšie úvery, ale likvidné aktíva sa nemenia, Čiže ako keby naozaj berú si väčšie to jarmo. A práve tu sa aj konštatuje, ako posledná veta je, že v kontexte uvedených trendov tak možno konštatovať nárast citlivosti podnikového sektora na prípadný negatívny vývoj. Inými slovami, ak by nastal nejaký negatívny vývoj, tak to ten sektor odnesie si tvrdšie ako doteraz práve tým, že nemá ten pomer a nemá ho podložený.
Tuto ešte veľmi zaujímavé, čo ma, čo som opäť chcel zvýrazniť, aby to tu aj odznelo je, že osobitne priaznivý vývoj domáceho hospodárstva stal za výrazným zlepšením vývoja zlyhaných úverov, čo je pochopiteľné, čo je pochopiteľné, že tie zlyhané úvery teraz nie je úplne dôvod na ne, ale pod vplyvom optimizmu však môže dochádzať ku kumulácii viacerých nerovnováh, to je konštatovanie priamo Národnej banky, čo je myslím si že, veľmi dôležitý fakt, ktoré opäť zvyšujú riziko nárastu kreditných strán v budúcnosti. Pretrvávajúca dobrá výkonnosť podnikového sektora spolu stále s nízkymi nákladmi na obsluhu dlhu zvyšovali schopnosť podnikov splácať svoje záväzky. Čiže vidíme, že momentálne ak tých, že všetko ide dobre, tak nečelíme takým riziká, ale my sa bavíme naozaj o situáciách, ako je tento sektor pripravený v prípade, že by sa, že by to nebolo len to pekné slnečné počasie, ako zvykneme hovoriť. Takže to, že v takomto čase konjunktúry je malý počet zlyhaných úverov, je do veľmi miery, podľa mňa aj pochopiteľné. A tu by som chcel aj povedať, že práve pri tých úveroch na bývanie tam vidíme tiež, že to zlyhanie je pomerne nízke. Tuto vidíme, že zlyhanie úverov sa aj v roku 2017 zlepšovali, ale opäť si musíme uvedomiť, že momentálne nečelíme situácií prečo by tie úvery vôbec mali zlyhávať, že práve naopak. Opačná situácia je, že ľudia, aj na základe toho, čo hovoril kolega Beblavý, sa odvažujú si brať omnoho väčšie úvery a vieme aj z praxe, aj z komunikácie so svojimi známymi a podobne, že ľudia využívanie vlastne tieto nízke úrokové miery na to, aby si zobrali čo najväčší možný objem peňazí, pretože im dovoľujú tieto nízke úrokové miery z toho príjmu vytlačiť omnoho väčší objem a práve tam je to riziko, v prípade postupného nárastu, postupného nárastu týchto úrokových mier. Takže toto tiež vidím ako veľmi taký varovný signál a vlastne vy na to poukazujete, tak som chcel aby to tu zaznelo. A ak teda sa k tomu aj rozvinie nejaká diskusia, ktorú navodil aj kolega Beblavý, tak samozrejme budem rád.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Toľko odo mňa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 5. 2018 16:01 - 16:02 hod.

Eduard Heger
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegovi Jurzycovi, že doplnil vlastne celú tú rozpravu. A chcel by som reagovať na tú jedinú vec, teda jednu vec, ohľadom toho, aby bolo na predpise poistného presne zvýraznené alebo uvedené tá samotná daň, aby teda zákazníci mohli naozaj vidieť, že toto je niečo, čo platia ako daň.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 5. 2018 11:54 - 11:56 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja tu vidím na balkóne mladých ľudí a myslím si, že táto daň sa dotkne niekoľkonásobne mladých ľudí, ktorých pozdravujem na balkóne, práve aj tým, že keď si budú brať hypotéku na nehnuteľnosť, tak budú si musieť túto hypotéku poistiť. Čiže budú platiť prvú daň z poistenia teda tej hypotéky. No ale kúpia si aj nehnuteľnosť, ktorú si tiež budú chcieť poistiť, takže budú platiť znovu daň z poistenia samotnej nehnuteľnosti. Takže už len pri samotnej kúpe nehnuteľnosti na hypotéku, čo predpokladám, že budú musieť, pretože dneska tie nehnuteľnosti sú v takých cenách, že si to nemôže nikto dovoliť za hotovosť, tak zaplatia túto daň dvakrát. Ale to je len malý príklad. Ale to, čo hovorila aj kolegyňa Kiššová, tak veľmi dobre si to vlastne povedala, lebo v tom výrobnom a obchodnom reťazci táto daň z poistenia vstupuje do každého jedného článku. A vieme, ako fungujú podnikatelia, no čísla nepustia, oni to budú musieť zarátať do ceny, pretože to poskočenie toho číselka, nech je aj malé, tak sa v každom stupni zvyšuje a zvyšuje, zvyšuje a nabaľuje sa mnohokrát, takže tá konečná cena akéhokoľvek produktu bude musieť, bude tým poznačená a bude musieť rásť, aj keby to bolo len o malé percentíčka, tak keď si to sčítame, celý ten reťazec, čiže výrobca sa musí dať poistiť, musí si dať, má poistené autá, nehnuteľnosti a podobne, akýchkoľvek 8 % sa zobrazí v náraste tejto sumy, potom je tu veľkoobchodník, maloobchodník. Toto všetko vlastne akékoľvek poistenie, ktoré v tom segmente v tom celom reťazci je, a je ich mnoho, bude postihnuté touto daňou. Takže to bude mnohonásobne zásah a tým pádom, aj keď malými číslami, dokopy to bude spôsobovať nárast cien čohokoľvek.
Ďakujem.
Skryt prepis