Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.10.2018 o 15:07 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 15:07 - 15:08 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem, Veronika, za tvoju rozpravu. Ja by som k tomu chcel možno len tak doplniť alebo potvrdiť, že naozaj Ústavný súd je dôležité, aby mal kvalitných a slobodných, nezaviazaných sudcov. A naozaj pri celom tomto procese je dôležité, aby prevládala súdnosť, keď chceme naozaj voliť sudcov, ktorí budú spĺňať tieto parametre, a naozaj je o hľadaní toho najlepšieho riešenia. Lebo tak, ako aj pán minister v úvode hovoril, tak nie vždy sa to úplne stalo, že by tu išlo o najlepšie riešenie. Miestami mi to pripadalo, ako možno aj taký nejaký trucpodnik, ale to už nechám, nech každý si vyhodnotí sám sebe.
To dôležité je, že my ako opozícia sme preukázali nejeden raz, že vieme podporiť kandidátov koalície, ktorí sú kvalitní. Ale určite nevieme a nechceme a nepodporíme ľudí, ktorí, si myslíme, že na to miesto nemajú byť. A preto ak to myslíme poctivo a poctivo by sme to mali myslieť všetci, pretože je to v záujme ľudí, ktorí nás volia do tohto parlamentu, tak by sme mali vytvoriť proste riešenie, ktoré bude túto poctivosť odrážať. A myslím si, že preto sme prišli a prichádzame s jednotlivými riešeniami, ktoré sme predložili aj pánovi ministrovi a tá ponuka je rozumná, aj opodstatnená. Naozaj, tam, kde je vôľa, tam je aj cesta.
A ja teda chcem vyzvať aj pána ministra, aj koaličných poslancov, aby mali tú vôľu, pretože tú cestu už určite spolu nájdeme a myslím si, že aj počas tohto môžme nájsť a aby v konečnom dôsledku boli zvolení kvalitní a nezávislí a nezaviazaní ústavní sudcovia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2018 9:56 - 9:59 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Kolegyne, kolegovia toto bol tretí zákona a ja by som nazval tieto tri zákony ako taký energetický balíček. Ak ste pozorne počúvali, tak ste si mohli veľmi dobre a jasne a zrozumiteľne vypočuť, aké riešenia už dnes existujú na to, aby naozaj ľudia mohli platiť za elektrinu alebo teplo alebo za plyn menej peňazí, ako tieto peniaze môžu byť efektívnejšie nasmerované a tento tretí, tento tretí zákon, ktorý tu Karol Galek predniesol, tak je takou naozaj čerešňou na torte práve kvôli tomu, že nielenže teda jasne poukazuje na enormné úspory, ktoré by sa tu dali dosiahnuť, poukazuje aj na zároveň aj na zdravie jednak ľudí, ktorí tam pracujú v tých baniach, ale aj ľudí, ktorí sú tými baniami postihnutí a naozaj sa nebavíme o malom počet. Čiže toto je ďalší dôležitý rozmer. Ďalší dôležitý rozmer, ktorý tu odznel, je práve ten rozmer ekológie, o ktorom tu bolo zmienené a dopady na životné prostredie. Ale to možno najkľúčovejšie z týchto všetkých je práve tá perspektíva budúcnosti a tá perspektíva pre ľudí, ktorí tam žijú a ktorí tam aj pracujú v tých baniach a to je to, čo potrebujeme zdôrazňovať, že tá perspektíva tu je. Pretože to, čo tu strana SMER aj komunikuje pri baniach a vlastne snaží sa ako keby vytvoriť takú čiernu budúcnosť pre týchto baníkov, tak si myslím, že je veľmi nepoctivé a zavádzajúce, pretože tak, ako to zaznelo aj z úst Karola Galeka, ale tak to zaznieva ako je to veľmi jasné, že budúcnosť títo ľudia majú, perspektívu majú a dokonca si myslím, že by ju mali mať omnoho lepšiu, pretože, keď si zobereme baníctvo, každého napadne, že to je naozaj ťažká práca a vieme, že to je aj zdravotne zaťažujúca práca a ja sa pýtam, či si títo ľudia v dnešnej dobe technológií, dnešnej dobe výroby elektriny úplne iným spôsobom nezaslúžia lepšiu prácu. Prečo títo ľudia musia dnes v baniach drieť a ničiť si zdravie, ničiť zdravie svojim rodinám, robiť za by som povedal peniaze, ktoré nie sú toho hodné, že takže naozaj je nevyhnutné, aby títo ľudia toto robili. Nezaslúžia si lepšiu prácu? Keď každý rok vynakladáme na rekvalifikačné kurzy milióny eur. Veď úspora, ktorú by sme usporili, keby sme ju nasmerovali do rekvalifikácie týchto ľudí a nech to trvá, koľko potrebuje. Nech tí ľudia naozaj môžu robiť prácu, ktorá nebude ubíjať ich zdravie a radi budeme investovať do týchto ľudí, aby videli práve tú perspektívu, perspektívu seba, perspektívu svojich rodín, aby videli to, že môžu robiť lepšiu prácu, možno lepšie platenú prácu a ešte k tomu zdravšiu prácu, ktorá bude mať výrazný dopyt a dopad na ich životy a na ich životy ich rodín. A myslím si, že toto je práve tá cesta, ukázať tým ľuďom, že tu perspektíva pre nich je, investovať do nich, aby to zakúsili, aby zakúsili aj vďaka tej nízkej nezamestnanosti, ktorá tam je v tom regióne. Teraz je ten čas, kedy tým ľuďom môžme prísť a ponúknuť poctivú, férovú a výhodnú perspektívu pre nich a naozaj prisľúbiť im, že budeme, nainvestujeme do vás toľko, koľko bude potrebné, pretože to stojí za to s týmto raz a navždy skončiť a myslím si, že tam kde je vôľa, tam je aj cesta a my zatiaľ skôr vidíme, že dôvod prečo tam zatiaľ nie je cesta, lebo nie je vo vládnej koalícii na to ani vôľa. Takže na záver tohto energetického balíčku som chcel ešte zdôrazniť práve túto perspektívu a túto nádej pre lepšiu budúcnosť ľudí v tomto regióne. Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.10.2018 9:36 - 9:38 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predstavenému návrhu o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa taktiež zákon o regulácii v sieťových odvetviach. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 9:29 - 9:30 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Karol môžem len potvrdiť tvoje slová ako bývalý predseda spoločenstva vlastníkov bytov. Naozaj ľudia, pamätám si, keď som roznášal vyúčtovania za teplo a len s takými veľkými očami pozerali, že prečo majú vyššiu sumu a vôbec nevedeli absolútne, že kde sa dopátrať k akým údajom a naozaj tá miera informovanosti je veľmi nízka a o tej prehľadnosti ešte o to viac a to určite platí aj pri elektrine, lebo som sa s nimi rozprával aj o elektrine, plyne, takže tam je veľký priestor, čo robiť. Takže úplne súhlasím, veľmi dobre si to vysvetlil ten aspekt, že tu nie je konkurencia a vlastne tým pádom nie je ani obchodné tajomstvo alebo nie je prečo si to obchodné tajomstvo nejakým spôsobom chrániť, lebo nemá byť ako zneužité a preto ten rozmer prehľadnosti a transparentnosti je úplne kľúčový.A veľmi sa mi páčilo, ako si presne poukázal, že aby ľudia vedeli na čo sa skladajú a aby sa mohli pýtať na oprávnenosť nákladov. Toto je presne to. Ľudia potrebujú vedieť omnoho radšej zaplatia ak vedia na čo tie peniaze idú a ak naozaj tie peniaze idú nefektívne, tak sa dá na to krásne poukázať a tým pádom to bude nútiť aj tie firmy naozaj spravovať peniaze veľmi poctivo, veľmi efektívne a v prospech ľudí, pretože majú od ľudí garantovaný biznis a to je to najdôležitejšie na čo si tiež poukázal. Takže tá verejná kontrola je práve v tomto subjekte úplne kľúčová. Je kľúčová na to, aby sa efektivita dosahovala, aby sa nič neskrývalo pod koberec a nie je dôvod, aby to takto prehľadné a verejné bolo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 9:14 - 9:16 hod.

Eduard Heger
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 15:58 - 16:00 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Presne ako si povedal, sú príklady aj dobrej praxe aj zlej. Naozaj sú centrálne zdroje tepla, ktoré sú efektívnejšie, ale sú centrálne zdroje tepla, ktoré nie sú efektívnejšie. A ja som tiež, dostali sa mi do rúk porovnania toho individuálneho pre bytový dom a bytový dom, ktorý bol napojený na centrálne zdroje tepla a videl som, že naozaj ten centrálny zdroj tepla bol menej efektívny. A to keď prihliadneme na všetky nákladové položky. Ale áno, sú presne tie príklady dobrej praxe, kde a tak by to malo byť. Pretože centrálny zdroj tepla z podstaty, z filozofickej podstaty by mal byť efektívnejší. Však preto boli budované a keď sa oňho dobre starajú a naozaj investujú to čo majú, to čo potrebuje ten systém, tak bude efektívnejší. Však to je podstata toho samotného systému. A tuto je ešte ďalšia vec, že samotné ÚRSO nie je dostatočne transparentné na to, aby sme vedeli vidieť či pri tej cenovej regulácii komu drží vlastne stranu. A toto je ďalší problém o ktorom tu veľa hovoríme, kde poukazujeme na to, že ÚRSO by mal byť nezávislý subjekt, nezávislý orgán. A podľa názoru nie je a ešte takej ako bol upravený legislatívne minulý rok, že bol vlastne daný pod krídla vlády, tak to je ešte väčší prehrešok, ktorý je na inú debatu, ale len nahráva tomu celému podozreniu toho, že sa tu chráni nejaký segment, ktorý by v skutočnosti túto ochranu mať nemal. Pretože ak by bol efektívny a kvalitný, tak by ju nepotreboval. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 15:52 - 15:57 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja kratúčko tiež. Však kolega Galek to veľmi dobre povedal. Ja by som možno do toho ešte vniesol ten rozmer, že aby to bolo pochopené. Tá najväčšia, najdôležitejšia pointa toho čo tu odznelo je to, že centrálne zdroje tepla sú naozaj dobré pokiaľ sú ekonomicky efektívnejšie. A oni by dokonca mali byť ekonomicky efektívnejšie. A to je ten paradox na Slovensku, že po prvé, nevieme úplne presne či sú, pretože máme tu práve tento, ako by som povedal, takú trhovú uzáveru, ktorá sa tu udiala v roku 2014 myslím. A svojim spôsobom máme tu aj taký, by som povedal, príklady zlej praxe práve u týchto centrálnych zdrojov tepla. Ja si myslím, že tie centrálne zdroje tepla tí, ktorí ich začali prevádzkovať, totižto oni boli, väčšina z nich bola vybudovaných ešte za bývalého režimu. A s cieľom teda, aby teda naozaj boli efektívne, aby zásobovali väčší objem domácností a podobne. Ak by boli dobre obhospodarované od svojho prvopočiatku, ak by bolo do nich investované a využívané nové technológie, tak si myslím, že by tento naozaj by nečelili, by sa nemuseli dneska báť o svoju trhovú ochranu, pretože by vedeli prinášať efektivitu. A tam kde nie sú efektívne, tak neni význam aby boli. A toto je to najdôležitejšie čo si treba pri tom uvedomiť. Čiže ak sú efektívne, tak prežijú aj bez zákonnej ochrany. Ak nie sú efektívne, tak je otázka prečo ich chceme zákonom chrániť svojim spôsobom. A tie príklady zlej praxe sú naozaj viaceré, kde vidíme, že tí, ktorí prevádzkovali tieto centrálne zdroje tepla, tak to čo na nich zarobili neinvestovali späť. Väčšinu zisku niekde napríklad v mestách bolo štandardom, že mesto si zisk, ktorý vygenerovalo z toho použilo na niečo iné a neinvestovalo späť do obnovy technológie. No a dnes máme historický dlh na týchto zariadeniach. Automaticky, keď dneska idú obnovovať, tak je otázka, tak to stojí omnoho viacej peňazí a v takom prípade to navyšuje tú cenu. A tým, že sú uzamknutý zákonom sú chránení, tak požívajú ten komfort toho, že či investujem alebo neinvestujem a či investujem dostatočne alebo neinvestujem dostatočne, tak mám garantovaný biznis. No ale to je práve tá anomália, kde na to dopláca zákazník a kde zneužívajú svoju pozíciu. A práve preto je tento systém je tak nepoctivý voči samotným ľuďom, ktorí potom majú vysoké ceny tepla. Takže je tam problém toho, že je to zásah do podnikateľského prostredia, ktoré by malo byť naozaj otvorené, pretože nie je nikde pomenované, že toto bude ako keby nejaká, chránený sektor. Nikde sa to nepomenovalo. Je to štandardné podnikateľské prostredie. Ale zrazu tu chránime určitú skupinu podnikateľov. A to že ich chránime im umožňuje sa viezť na vlne garantovaného biznisu a nemusia rozmýšľať ekonomicky, nemusia rozmýšľať podnikateľsky, nemusia si naozaj trápiť závity na to, aby to ich podnikanie bolo cenovo zaujímavé a pre zákazníkov účinné, pre zákazníkov zaujímavé a tým pádom aj účinné. A toto je tá anomália ktorej potom čelíme a ktorá v konečnom dôsledku spôsobuje teda tie vysoké ceny tepla. Takže preto my hovoríme, že vráťme to teda normálne do reálnej súťaže. Nech sa ukáže. A tí, ktorí centrálne zdroje tepla, ktoré budú efektívne, tie si ten svoj biznis ponechajú. Tie, ktoré to nerobia dobre, tak nech buď zmenia predstavenstvo alebo majiteľa alebo čokoľvek alebo nech to položia, pretože nevedia to robiť dobre. A prečo by sme mali platiť za teplo niekomu kto to nevie robiť dobre. Radšej nech ľudia majú naozaj efektívne teplo a za primerané ceny. Takže to je tak trošku zjednodušene povedané. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 14:36 - 14:37 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
... s tým, že s podnikateľským prostredím naozaj treba robiť výraznejšie zmeny a znižovať byrokraciu a obzvlášť práve v cestovnom ruchu podnikateľom, pretože sú tam mnohokrát malí podnikatelia, či už prevádzkovatelia ubytovní alebo nejakých atrakcií a podobne, a títo, ak sa chcú, naozaj naplno sústrediť svojej činnosti, tak potrebujú, aby im bola odbúraná čo najviac akákoľvek byrokratická záťaž, nehovoriac o rôznych reguláciách, poplatkoch a podobne, ktoré niekedy ani nesúvisia s ich činnosťou, ale musia ich platiť. Takže úplne, úplne súhlasím. Cesta zjednodušovania podnikania práve tým malým a stredným, ale hlavne tým malým, ktorých je najviac, je cestou, ktorá pomôže rozvoju nielen cestovného ruchu, aj iných odvetví, ale aj cestovnému ruchu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 14:11 - 14:13 hod.

Eduard Heger
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 12:45 - 12:58 hod.

Eduard Heger Zobrazit prepis
... ako keby potvrdiť ešte viacej tú naplnenosť, ale nerieši samotný by som povedal to prostredie toho cestovného ruchu, tak ako som povedal, že tí turisti dostanú síce podporu, pôjdu na Slovensko, ale zase len uvidia to, čo tu je. Zase uvidia tie tie pamiatky, ktoré sú v zlom stave a podobne, ale my, keď chceme zatraktívniť aj ten zážitok turistom, ktorí už na Slovensku budú, tak musíme investovať práve do toho, čo tu máme a rozvinúť to. Teraz sa poďme pozrieť na tie cestovné poukážky. Veľmi dobrá poznámka bola aj od Ondra Dostála, ktorý vlastne poukázal na to, že naozaj tým, že sa tu začínajú veci opravovať tak na jednej strane môže to byť také akože kvázi logické, že tak dobre ideme to dať len tým nad 50. Len práve tie firmy naozaj tí zamestnanci, keď sa na to pozrieme z pohľadu toho zamestnanca, tak tí do 50 si povedia no tak ja teraz prídem za mojim zamestnávateľom a on mi povie nie. Takže som diskvalifikovaný. Tí, ktorí sú u zamestnávateľa nad 50, ten zamestnávateľ mu musí povedať áno, lebo bude zákonom viazaný. Takže zase tí ľudia to môžu svoju optiku brať takže, aha, čo my sme, my sme niečo menej, prečo ja nemôžem mať na to nárok. To len poukazujem na to, aby sa, aby bolo jasne vidieť, že takéto zásahy potom spôsobujú rôzne pohľady a nálady, nehovoriac o tom, že napríklad živnostníci hovoria, že ale ja si to musím zaplatiť celé, lebo ja som aj zamestnávateľ, aj zamestnanec. No áno, áno to je presne o tom, čiže zase tu budú také tri kategórie. Jedni, čo si to musia uhradiť celé, druhí, čo by to aj chceli, ale zamestnávateľ im to môže zamietnuť a tretí, ktorý zamestnávateľ im to síce dá. Otázka je či tí ľudia budú na to mať. Ďalší je to, že ľudia, ktorí naozaj majú nízky príjem, tak si rozmyslia, či chcú ísť na Slovensku a lebo v zahraničí a teraz my ich ideme týmto nástrojom ako keby nútiť do podpory turizmu na Slovensku. Čo opäť si myslím, že nie je dobrý krok, je lepší krok vábiť ľudí a motivovať ich k tomu, ale nie vyslovene ich nútiť. Lebo, keď ja im dám benefit, ktorý môže využiť len na Slovensku, tak ako keby ho nútim tú časť, ktorú lebo on si na to musí prispieť. Ten zamestnanec si na to musí prispieť tou čiastkou 225 eur a to nie je zase malá čiastka, lebo ľudia, ktorí proste zarábajú menej, tak si dobre rozmyslia kam na tú dovolenku pôjdu a nejdú na 2 - 3 dovolenky v lete, ale idú na jednu dovolenku v lete a v takom prípade si dobre rozmyslia kam ju dajú. A keď chcú ísť do zahraničia, tak buď do toho zahraničia nepôjdu, lebo tuto majú nejaký benefit, alebo potom ten benefit nebudú vedieť využiť, lebo proste ten ich príjem a tie ich úspory ich nepustia. Nehovoriac o tom, že neviem ako to máte preverené, čo sa týka európskej legislatívy, že či je možné takúto podporu robiť len pre domácich, pre podporu domáceho turizmu, či to nemôže Európska únia nejakým spôsobom napadnúť, že ak teda takýto benefit sa dáva, tak by mal byť použitý, uplatniteľný všade, lebo toto podľa mňa je jedno z miest, ktoré môže byť rizikové, ale to kladiem ako otázku. Vyslovene hovorím tým jednotlivým technikáliam. Ďalej obávam sa, aby to nedopadlo jako s 13 - 14 platmi. Lebo, keď sa pozerám na daňovú prognózu k 13 - 14 platom, tak vlastne aj za tento rok za rok 2018 bol pôvodný odhad práve vplyvov alebo teda dopadov 13 a 14 platu rádovo okolo 35 miliónov. Nakoniec sa to upravilo na 2,4 milióna. Čiže je jednoznačne vidieť, že ten nástroj tých 13, 14 platov je dosť komplikovaný, ťažko uplatniteľný a preto ten nábeh je podstatne pomalší ako sa očakávalo. Toto isté môže nastať aj pri samotných rekreačných poukazov o to viac, že sa to zvyšuje teraz na 24 mesiacov zamestnania. Čo tiež podľa mňa je diskriminačný prvok, lebo keď si zoberieme ten samotný fakt, že niekto až dva roky príde do zamestnania a ten prvý rok vlastne si nemôže ten benefit uplatniť. Hoci rok pracoval, tak nemá na to nárok. Takže opäť delíme kategórie ľudí na viaceré. Tak chceme to tým ľuďom dať alebo nechceme to tým ľuďom alebo resp. chcete to tým ľuďom dať alebo nechcete im to dať. Lebo ak im to chcete dať, tak im to dajte. Ak im to nechcete dať, tak tu nerobte okolo toho také tanečky, keď to tak nazvem. Ale hovorím, to je na vašom rozhodnutí. Ja len poukazujem na tie samotné parametre. No a teraz poďme sa pozrieť na to, čo som už vlastne avizoval a to je tá samotná vyťaženosť, pretože aj podľa informácie od hotelierov a v cestovnom ruchu, tak hoteliérstvo zažíva už tretí rok dobré časy a sú v sezóne plne vyťažený. Čiže nemáme v Slovenskej republike na to kapacity, aby rapídne teraz v tej sezóne mohlo ešte byť viacej ubytovaných ľudí, čiže sa budú byť medzi sebou. Čo to môže spôsobiť? Automaticky ako bude väčší dopyt ako je ponuka vieme, čo to spôsobuje. Je tam zvyšuje to ceny, lebo teraz ten hoteliér tí alebo tí, čo poskytujú ubytovanie zrazu zistia, že ha, uchádza sa mi viacej. Zdvihnem cenu, vyselektujem si tých, ktorých potrebujem alebo, ktorých chcem dostať, lebo vždy tých ľudí dostanem. Tento poukaz automaticky nespôsobí, že ľudia pôjdu na dovolenku mimo sezóny. To je podľa mňa ten dôležitý prvok, lebo opäť ak chceme dostať ľudí mimo sezóny oddychovať, tak buď im musíme dať dostatok financií na to alebo musia byť zaujímavé atrakcie, kde si niektorí ľudia povedia, že dobre, tak v tej špičke, tam sa nebudem tlačiť pôjdem tam mimo, ale to, že niekomu dám poukaz neznamená automaticky, že tí ľudia budú môcť alebo, že pôjdu mimo sezóny na dovolenku. Taktiež ľudia, ktorí pracujú v cestovnom ruchu hovoria, že mali by sa skvalitniť, mali by sme sa zamerať na kvalitu služieb a to je práve to čo som aj hovoril. Teda služieb a jednotlivých atrakcií, ktoré na Slovensku máme, pretože tú máme nižšiu ako v Čechách alebo v okolitých krajinách. Čiže to, že my teraz ideme podporiť práve týmito poukážkami ten cestovný ruch na Slovensku a ideme vlastne ako keby prikúriť do toho dopytu, ktorý už je v sezóne veľmi silný, tak to je podľa mňa práve to riziko, ktoré môže znamenať, že tie ceny nakoniec pôjdu v tej sezóne vyššie a v konečnom dôsledku na to doplatia ľudia, lebo budú mať drahšie pobyty. Po druhé doplatia na to aj zahraniční turisti, ktorí potom budú zvažovať, že či dajú prednosť Slovensku alebo zahraničiu a my dobre vieme, že na toto Slovensko doplatilo práve v prechode na euro, pretože pred prechodom na euro všetci tí malí poskytovatelia ubytovania v pohraničných oblastiach alebo aj v okolí Tatier a Spiša hovoria, že toto spôsobilo primárne úbytok, radikálny úbytok turistov a záujem turistov o tieto ubytovacie zariadenia alebo o toto ubytovanie a vôbec o návštevu Slovenska. Pretože Slovensko sa výrazne stalo drahším, čiže tí zahraniční turisti povedzme Poľsko, že keď si zoberieme Poľsko, tak za hranicami máme len 40 miliónový trh, ktorý je úžasný. Ak by sme z toho len čokoľvek si vedeli malé odkrojiť a dostať na Slovensko, tak nám to môže výrazne pomôcť v rozvoji tých ubytovacích zariadení, ktorých teraz hovorím v sezóne sú vyťažené, takže preto tá citlivosť na tú cenu je veľmi, veľmi dôležitá a ak toto spôsobí, že tá cena pôjde vyššie a tým pádom to vlastne spôsobí ešte úbytok, tak je otázka, či to riešenie naozaj pomohlo tomu slovenskému turizmu. Preto si myslím, že ak nejaké peniaze niekam smerovať, tak by sa mali smerovať do podpory práve toho predmetu cestovného ruchu a to sú pamiatky, atrakcie. Pretože, keď si zoberieme jednotlivé kalkulácie a teda obávam sa, že sa nenaplnia, ale ten dopad na štátny rozpočet bude rádovo okolo 60 miliónov ročne, čo neni malá čiastka, lebo teraz ideme investovať do cestovného ruchu, ale keby sme ju nasmerovali naozaj do predmetu cestovného ruchu, tak si myslím, že by to generovalo väčšiu spokojnosť jednotlivých zákazníkov a zároveň by to mohlo naštartovať aj tú ekonomiku cestovného ruchu, ktorú tu tak nevyhnutne potrebujeme, pretože práve to je to odvetvie, ktoré tu ťahá za kratší koniec. Tak preto si myslím, že toto riešenie malo prichádzať po tých krokoch ako možno nejaké šieste, siedme, ôsme v poradí. Keby sme naštartovali tých prvých päť - šesť a potom by sme toto mohli dolaďovať, ale prísť s tým ako prvým nesplní ten efekt, ktorý má a preto si myslím, že je to nesprávne načasované v každom prípade. Nehovoriac o tom ešte, ešte mám dve minúty, dobre tak dopoviem vo faktickej. Ďakujem
Skryt prepis