Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, máme tu štátny záverečný účet ako každý rok a keď sa na to tak pozerám a rozmýšľam nad tým, tak nič iné ako to, čo hovoríme aj pri štátnom rozpočte, pri návrhu štátneho rozpočtu, tak to isté aj pri štátnom záverečnom účte môžme povedať iba, že je to, sú to premrhané príležitosti. Poznáte to, znie to, možnože to znie ako klišé, ale, ale naozaj si myslím, že to tak je.
A dokonca tu pánovi ministrovi by som adresoval, že, že ste moc mladý na to, pán minister, aby ste to nechali len tak na hospodárstvo, aby sme sa tu viezli na nejakej vlne ekonomiky, pretože, však vy to viete, ja vám to často hovorím, vaše skúsenosti sú veľmi bohaté a o to viac, by som povedal, je to hriech nevyužiť tieto skúsenosti na tom rezorte, ale aj myslím si, že personálne obsadenie na tom rezorte v podstatne väčšie výsledky, pretože vidíme, že ten rezort je schopný poukazovať na diery vo fungovaní štátu, ale nejakým spôsobom sa to proste nedeje. Vy ešte aj z pozície podpredsedu vlády, si myslím, že naozaj máte všetky predpoklady na to, aby ste mohli spôsobiť omnoho lepšie výsledky.
Ale poďme sa teda pozrieť možno konkrétne na tie čísla.
Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že ekonomika sa vyvíjala dobre. Došlo k rastu 3,4 %, eurozóna rástla 2,4. Čiže vidíme, že vonkajšie ekonomické prostredie priaznivo vplývalo aj na našu ekonomiku. Preto by som rád komentoval teda naše nevyužité príležitosti, môžme to nazvať aj prešľapy. Takže rast ekonomiky je dobrou správou a tuto opäť mohli by sme si myslieť, že to je zásluhou vlády, poznáte naše výroky, ale nie je to tak a škoda, že nemôžme ukazovať teda tie grafické pomôcky, pretože ak by sme si zobrali samotný graf z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, graf 5 pre kolegov, ak náhodou máte tento otvorený, tak môžme vidieť, tam my vidíme vlastne aj samotný dôkaz tohto tvrdenia. Keď sa pozrieme na dekompozíciu rastu HDP, tak vidíme, že vláda tam nemá žiadny podiel. Sú tam vlastne iné, iné faktory, ako spotreba domácností, export, to sú vlastne tie, ktoré najviac vplývali na rast HDP.
Taktiež vidíme aj, teda prognóza sa síce trafila do celkového výsledku, ale do štruktúry rastu až tak celkom nie, pretože sa predpokladalo, že rast HDP potiahne export, nakoniec ho potiahla spotreba domácností. Ale tu je dôležité povedať, že pri spotrebe domácností treba spozornieť, pretože nielenže domácnostiam klesajú úspory, ale z roka na rok rastie ich zadlženosť.
Opäť teraz budem čerpať zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde sa teda uvádza, že domácnosti zvýšili reálne spotrebu o 3,7 % oproti predpokladanému rastu 2,5 % z rozpočtu, spotreba rástla rýchlejšie ako príjmy domácností, čím sa čiastočne naplnilo pozitívne riziko rozpočtu na rok 2017, keďže – a toto je dôležité – miera úspor domácností podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky klesla z 9,6 % na 8,9, z 9,6 v roku 2016 na 8,9. Čiže domácnosti začali intenzívnejšie využívať dočasné výhodnejšie finančné podmienky na trhu na čerpanie spotrebných a hypotekárnych úverov, ale vidíme aj tuto to konštatovanie, že ktorých rast bol najrýchlejší v regióne V4.
Keď sa pozrieme na vyššiu zamestnanosť, áno, vidíme, že je nárast 151-tisíc pracujúcich osôb, a teda vidíme, že najviac k tejto zamestnanosti prispel priemysel, avšak každé štvrté vytvorené pracovné miesto obsadili cudzinci. Čiže vidíme, že pracovný trh opäť nefunguje tak, ako by sme chceli, alebo tak, ako by mal, pretože vidíme tu tie disproporcie.
A pozrime sa na to bližšie. Koncom roka 2017 ÚPSVaR evidoval 86 809 osôb, ktoré boli nezamestnané dlhšie ako jeden rok. Až 28 % z nich bolo lokalizovaných v Prešovskom kraji, 27 v Košickom kraji a 20 % v Banskobystrickom kraji. Toto sú, mimochodom, kraje, ktoré sú teda postihnuté najvyššou nezamestnanosťou, alebo sú to kraje, ktoré sú známe aj tým, že sa deje vyľudňovanie z týchto krajov alebo je teda najväčší odliv ľudí do zahraničia. Zároveň sme koncom roka mali však 63 375 voľných pracovných miest, pričom – a teraz opäť tá disproporcia – 22 % z nich bolo v Bratislavskom kraji, 20 % v Trnavskom kraji a 15 % v Nitrianskom kraji. Čiže úplne iné kraje ako tie, kde máme tú nezamestnanosť. Čiže klasický príklad tej regionálnej disproporcie medzi voľnými pracovnými miestami a počtu nezamestnaných, ktoré vláda nevie celkom meniť. A toto je práve ďalšia tá oblasť, ktorej vidíme, že sa treba naozaj veľmi primárne a veľmi silno venovať. A môžme sa pozrieť, vidíme, že teda je tu nejaká snaha o znižovanie tejto disproporcie, ale nejaké výrazné výsledky nebadať. Cez aktívne opatrenia trhu práce, ak sa na to pozrieme, pozrieme na nástroje zvýšenia zamestnanosti, ste pomohli v minulom roku 11-tisíc ľuďom, ale minuli ste na to 38 mil. eur.
Vláda schválila aj projekt najmenej rozvinutých regiónov, ktorý tu je teda od roku 2015, veľa sme o ňom debatovali aj minulý rok. Svojho času; aj teda začiatkom tohto roka. Svojho času tam patrilo 12 okresov s najvyššou nezamestnanosťou, dnes ich je už 19. Tým ľuďom v regiónoch ste sľúbili svojho času, že tam preinvestujete spolu až 1,2 mld. a že vytvoríte 17 600 pracovných miest. Realita je taká však, že ste do dnešného dňa v tých regiónoch minuli 11 mil. eur, čo je sotva 1 % z vášho sľubu. A výsledky v podobe novovytvorených pracovných miest tam už vôbec nemáte. Takže vidíme, že na pracovnom trhu, hoci je tam teda pozitívny, pozitívny vývoj cyklu, ten však odkryl na trhu problémy štrukturálneho charakteru, najmä teda nesúlad zručností, a teda aj tej disproporcie v podobne nízkej mobility domácej pracovnej sily.
Poďme sa pozrieť na vonkajšie prostredie. Tam máme eurozónu a regionálni partneri. Naše výsledky sú dobré, ale V3 ich má lepšie. K nášmu rastu, samozrejme, prispeli uvoľnené finančné podmienky ECB, inflácia pod kontrolou, ale aj mierne silnejší globálny rast. Ale pozrime sa teraz na dva parametre teda. Nezamestnanosť v rámci V4 a ekonomický rast. Keď sa pozrieme na mieru nezamestnanosti, je zaujímavé podľa mňa pozrieť si práve ten pokles, ako poklesla miera nezamestnanosti v roku 2017 oproti roku 2016. Tak na Slovensku bol tento pokles o 16,5 %, v Čechách však bola o 27,5 %, v Maďarsku o 17,6 % a v Poľsku o 21 percent. Čiže vidíme, že Slovensko zaznamenalo najmenší pokles miery nezamestnanosti v regióne V4.
A takisto pozrime sa na rast HDP. 3,4 je pekné číslo, ale keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo minulý rok u Maďarov, Poliakov alebo Čechov, tak vidíme, že tie čísla sú tam 4 a viac. Takže opäť sme z tohto regiónu na chvoste. Aj keď teda v roku 2016, musím povedať, že sme boli na tom najlepšie, ale v roku 2017 už sme v tomto trende nepokračovali.
Poďme sa pozrieť na deficit, pretože to je parameter, ktorý sa často spomína. Vidíme, že teda sa tento deficit znížil a na prvý pohľad vláda dosiahla úsporu takmer 200 miliónov. Ak si však túto úsporu rozoberieme na drobné a myslím si, že tie komentáre tu zazneli už vlastne od začiatku roka, odkedy aj potom v priebehu roka boli, vyšli tieto čísla ako verejné, tak vidíme, že na konci tejto analýzy zistíme, že úspora ani nie je celkom správne pomenovanie.
Štrukturálne saldo. Medziročne deficit rozpočtu klesol o 1,16 percentuálneho bodu, avšak ak ho očistíme od vplyvu ekonomického cyklu a jednorazových efektov, dosiahneme reálnejší obraz konsolidácie v podobe štrukturálneho salda. Tam vidíme zlepšenie len o 0,8 percentuálneho bodu. Ak uvedené štrukturálne saldo prevedieme do scenára NPC, čiže nezmenených politík, tak dostaneme skutočnú zmenu štrukturálneho salda iba na úrovni 0,76 percentuálneho bodu. Ale vidíme, že štrukturálne saldo je stále záporné. Čiže ak by sme chceli, aby boli naše financie dlhodobo udržateľné, musí byť štrukturálne saldo prebytkové, 0,4 %, a toto saldo sa musí použiť na znižovanie dlhu.
Keď sa pozrieme spätne na to, aká bola zmena štrukturálneho salda, tak najväčšia vlastne bola v roku 2011 a v 2013. V roku 2011 to bola 1,9, v roku 2013 2,1. Ak by sme si pozreli tú tabuľku, ako sa vlastne štrukturálne saldo odvtedy vyvíjalo, tak vidíme, že maximálne je teraz 0,8 tá zmena. Čiže vidíme, že v tej štruktúre sa nijaké výrazné zmeny nekonajú.
Čiže; ešte k deficitu, ak sa pozrieme, tak pozitívne vplyvy vlastne boli vo výške 2,1 % HDP. Jednak to bola úspora na spolufinancovaní a odvod do EÚ rozpočtu a zrušenie rezerv. Negatívne vplyvy dobehli teda tieto pozitívne. Ak by sme mali len tie pozitívne, tak, samozrejme, dneska máme, dnes máme úplne iný deficit, resp. by sme mali prebytok. Lenže nezaháľali sme a podarilo sa nám navýšiť aj negatívne vplyvy, a to o 1,9 % HDP. A toto sú práve tie prešľapy, ktoré súčasná vláda robí, že prevyšuje aj tieto negatívne vplyvy. A vidíme, že tie negatívne vplyvy boli teda poznamenané jednak vyššími kapitálovými výdavkami samospráv, za čo, áno, priznám, pán minister nemôže, ale vidíme, že tam boli výpadky z príjmov dividend a predaja emisných kvót, kde by som chcel poznamenať, že toto je niečo, čo, pán minister, každým rokom robíte a navyšujete si vlastne tieto, tieto príjmy, pretože, no, to by ste skôr vy mohli povedať, prečo to robíte. Pretože vidíme, že sa vám tie prognózy nenapĺňajú a veľmi pekne je to vidieť aj v tabuľkách Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A takisto aj dividendy z emisných kvót, kde vidíme, že vždy, že keď si pozrieme tie roky od roku 2012, tak vidíme, že vždy boli nadhodnotené a nedosiahli danú métu. A to isté platí aj pri výdavkoch, výpadok z príjmov predaja emisných kvót, ktoré sú tiež výrazne každý rok nadhodnocované, čo vám, samozrejme, dáva priestor na vyššie výdavky, pretože, keď si nadhodnotíte tieto príjmy, tak môžete viacej si narozpočtovať do výdavkov a tým pádom máte stále ten deficit pri schvaľovaní rozpočtu akceptovateľný z hľadiska dosahovania parametrov.
Ak sa pozrieme na daňové príjmy, tak opäť vidíme, že jednak rástli príjmy zo sociálneho poistenia aj vďaka tomu, že teda viacej ľudí prichádza na trh, ale to tu nemusím hovoriť, to je nám všetkým asi známe. Tak ako vlastne aj z DPH, z výberu DPH, tam je zaujímavé teda vidieť, že je tam ten pomer jednak úspešnosti a zároveň aj vyššej spotreby. Ale nikde som sa nedočítal, že aký je ten pomer, že koľko v tom pomere je teda tá úspešnosť a koľko je ten, tá vyššia spotreba. To znamená, že štát sa má lepšie, ako plánoval. A tu by som chcel spomenúť práve tú minimálnu mzdu, ktorú tu pravidelne každý rok zvyšujete. A tu môžeme vidieť, že štát sa naozaj má lepšie ako samotní ľudia, pretože práve minimálna mzda rástla v tom, ako bola navrhnutá, v cene práce o 70 eur, ale štát si z tohto nárastu ukrojí 41 eur a zamestnanec 29. Takže opäť tu vidíme tie prešľapy vlády, ktorá zase len zvyšuje príjmy, hoci ich má rastúce a nevyužije ich na tie správne výdavky; k tomu sa ešte za chvíľočku vyjadrím; ale viac-menej ukrajuje si na úkor aj ľudí ešte väčší koláč. Takže práve tu vidíme ten nepomer.
Čo je zaujímavé, je, že vlastne to nižšie čerpanie európskych prostriedkov spôsobilo výpadok daní približne 150 až 200 mil. eur. Aj pri nižšom čerpaní európskych fondov sa dejú viaceré veci. Jednak to, že neinvestujeme v čase, ktorý na to máme. A po druhé prichádzame aj o výpadok daní.
Ďalší problém je, že väčšia časť z usporených prostriedkov bola použitá na financovanie iných výdavkov. Ako som spomínal tie emisné kvóty a dividendy, toto spôsobuje vlastne aj to, že rozpočet teda obsahuje na strane výdavkov, a vytýka vám to aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo myslím, že veľmi legitímne, pretože má na, má na to právo, že vlastne už v čase schvaľovania sa identifikujú tieto riziká a každým rokom, ako som hovoril, sa napĺňajú. A tie sú vlastne kompenzované len vďaka dočasným pozitívnym vplyvom. A ten dočasný pozitívny vplyv teda je lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj. To je tá vlna, na ktorej sa vláda vezie, a to je aj to, prečo som povedal, že vlastne je škoda, že vaše skúsenosti nechávate kvázi na, len tak sa plavíte na vlne hospodárstva a nesnažíte sa z toho vyťažiť omnoho viac, pretože by sme mohli mať verejné financie v úplne inom stave, keby ste to robili.
Ďalším dôvodom je dočasné nízke čerpanie eurofondov a presun narastajúceho objemu výdavkov štátneho rozpočtu. A teda najmä investície do nasledujúcich rokov. Čiže tlačíme ten investičný potenciál pred sebou, čo tiež z hľadiska budovania Slovenska nie je správne, pretože odkladáme tie dôležité investície. A tam by sme mohli hovoriť aj napríklad o doprave a o pripravenosti, ktoré sme, o ktorej sme tu hovorili aj v roku 2016, aj ´17, keď sme sa bavili o tom, ako je rezort dopravy pripravený investovať vyššie prostriedky. Vidíme, že nie je schopný minúť ani to, čo má. A to je to, čo sme vlastne hovorili, aj sa to napĺňa.
Samotná rada vám tu konštatuje, že by bolo potrebné zreálniť teda úroveň týchto nedaňových a kapitálových výdavkov. A myslím si, že je to aj zodpovedné voči tomuto parlamentu, pretože ak naozaj parlament nemá byť len nejaká formalita pre vládu a mal by schvaľovať rozpočet, tak je veľmi dôležité, aby ten rozpočet bol nastavený tak, že keď poslanci niečo schvália, tak viac-menej sa v tých medziach aj ten rozpočet hýbe. Ale to vidíme, že nie je príklad nášho rozpočtu.
Zaujímavé je vidieť napríklad aj hospodárenie iných subjektov a ostatné neuvedené faktory, ktoré mali celkovo negatívny vplyv vo výške 300 mil. eur, čo v žiadnom prípade nie je zanedbateľné číslo, a ide teda najmä o Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, správny fond, sociálne poistenie a hospodárenie MH Managementu. Toto sú tiež oblasti, na ktoré sa treba pozrieť veľmi detailne a treba tam robiť, by som povedal, reformy na to, aby sa takéto veci nediali.
Rezervy je niečo, čo spomíname aj pri schvaľovaní rozpočtu. A viac-menej sa to len napĺňa. Nafúknuté rezervy, ktoré sa v danom roku nevyčerpajú, vyčerpajú sa rezervy z minulého roku a takto sa to vlastne roluje. Potom vidíme, že prostriedky, tu to vidíme, že prostriedky v objeme 181 mil. eur boli použité mimo určenia zdrojovej rezervy, čo vôbec nie je malý peniaz, keď sa bavíme o sociálnych balíčkoch, rádovo 250 mil. alebo 200 mil., tak to sú sumy, ktoré použijete vlastne na základe nejakého vlastného uváženia, takže opäť tá kontrolná funkcia parlamentu je tu úplne potretá a viac-menej ten rozpočet je ako keby peňaženka ministerstva financií a v niektorých prípadoch vlády.
Tak ako som hovoril o tom čerpaní eurofondov, tam teda môžeme veľmi pekne vidieť, ako nie sme schopní, ako sa napĺňa tá a opakuje sa tá história vlastne z prvého aj druhého programového obdobia, čo ide teda na úkor, samozrejme, rozvoja Slovenska a zároveň aj výpadku daňových príjmov. Preto nám aj vlastne v tomto roku vyšla najnižšia čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu Európskej únie. A opäť to len preukazuje, keď by sme si pozreli ten graf, ako vlastne sme čerpali, tá anomália v roku 2015, s pánom predsedom finančného výboru sme včera diskutovali aj s pánom Oettingerom, kde vlastne pán... predseda, predseda výboru(?), áno, pán predseda, áno, Kamenický, ja viem, len som nevedel titul, že predseda, riaditeľ, prezident alebo čo, ospravedlňujem sa teda, nevedel som si v tom momente spomenúť (povedané s pobavením). Takže pán predseda vlastne poukazoval na to a hovoril, aké je to zlé, že sa nám znižuje na N mínus 2, lebo vlastne máme problém s tým čerpaním, na čo teda si myslím, že sme dostali studenú sprchu. Ale chcem tým povedať, že áno, že právo toto tlačenie aj toho čerpania len ukazuje neschopnosť využívania eurofondov a o tom by sme tu mohli rozprávať dlho a pri rôznych bodoch sme rozprávali, ale nechcem sa tomu až tak veľa venovať.
Ale teda keď vidíme ten historický deficit a pozrieme sa, čo sa pod neho podpísalo, tak vidíme, že najväčší podiel mala práve neschopnosť čerpať eurofondy, lepší výber daní a odvodov a nadhodnotené nedaňové príjmy. Čiže opäť nič, nič, čím by sa dalo pochváliť. Až v druhom rade treba povedať práve aj to, čo som hovoril, že ste dovolili obciam a mestám pustiť výdavky žilou, čo teda, samozrejme, nie je úplne vaša, vo vašej moci. Aj keď aj tam by sa dalo diskutovať teda ešte v minulom volebnom období, keď tých starostov a županov SMER-u bolo pomerne dosť.
Takže tu len konštatujem, že, tak ako som hovoril, pán minister, že je to veľká škoda, pretože sa veziete na vlne pozitívneho rastu a nevidím tu žiadnu cieľavedomú aktivitu. A je to, myslím si, že veľká škola; škoda, je mrhanie jednak vašimi skúsenosťami, ale o čo viac, mrhanie potenciálom Slovenskej republiky.
Ak by sme sa pozreli na dlh, tak pre mňa sú tam také dva zaujímavé parametre alebo možno jeden, ktorý tak vypichnem, je, že ak by sme dnes tu v parlamente sa dohodli, že našou prioritou je splatenie 50 % nášho dlhu, potrebovali by sme za dnešných podmienok na to minimálne 15 rokov. Čiže tým chcem povedať, že naozaj musíme veľmi byť opatrní v tom, ako zaobchádzame so zadlžovaním, lebo z týchto faktov je každému jasné, že každý cent nad rámec plánov má svoju vysokú hodnotu. Ja poznám vašu, vašu teóriu alebo váš pohľad, že z dlhu vyrastáme, ale myslím si, že to nie je zodpovedné, pretože vidíme, že ten dlh naozaj narastá, a počúvame aj rôzne šumy o tom, čo nás čaká a podobne. Ale opäť tomu nechcem venovať nejakú veľkú, veľkú časť.
Tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií je veľmi dôležitá, pretože vidíme, že aj zo správy, ktorú vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je potrebné v strednodobom horizonte urobiť úspory, priniesť úspory vo výške 1,1 % HDP, pretože, ako som povedal, na to, aby sme mohli mať dlhodobú udržateľnosť, potrebujeme mať vlastne to štrukturálne saldo 0,4 prebytku a potrebujeme ho neprejesť, ale investovať na zníženie alebo teda použiť na zníženie, zníženie dlhu. A toto sa, samozrejme, nedeje, je tam teda tá odchýlka, ktorá bola vyčíslená, ktorú som pred chvíľkou spomenul.
Posledné, čo by som spomenul ešte, alebo predposledné, je čisté bohatstvo. Pretože myslím si, že toto je tiež zaujímavý parameter a je dobré sa o ňom baviť. Jednak to, že má, áno, zlepšilo sa, to je dôležité povedať, ale stále má veľmi vysokú zápornú výšku a vidíme, že teda patrí k, ide o to, že dlhodobú udržateľnosť môžeme dosiahnuť dvomi spôsobmi, čiže prvým je zníženie stavu majetku a druhým je zanedbanie investície. A teda obidve, obidva spôsoby poznáme a vidíme, že majetok sa rozpredal a investície sa zanedbali, takže čaká nás veľa, veľa výziev. A to, že či sa, to, že sa čisté bohatstvo zlepšilo, je síce dobrá správa, ale na raste čistého bohatstva sa podpísalo hlavne teda zníženie implicitných záväzkov v zdravotníctve. A to je tiež dôležité povedať, že toto je to, čo sa pod to podpísalo. A taktiež aj medziročný rast HDP. Takže žiadne nejaké výrazné, výrazné kroky.
Posledná taká možno perlička, čo ma zaujala, keď som si čítal aj správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, bolo aj napríklad to, že teda Štatistický úrad poskytoval informácie o výsledkoch hospodárenia subjektov verejnej správy v detailnej štruktúre. Myslím si, že je dôležité, aby sme naozaj prinášali tú transparentnosť, aby mohla byť jednak verejnosť lepšie informovaná, ale ak naozaj hospodári človek dobre, tak nemá čo skrývať, takže myslím si, že tuto je dôležité tiež popracovať na zvyšovaní transparentnosti. Tak to bola len taká perlička na záver.
Čiže aby som to zhrnul, tak ako som začal, nevieme, dokedy bude toto volebné obdobie trvať, ale malo by trvať do roku 2020, čiže sme nejako, by sa dalo povedať, v polovici. A ja opäť chcem apelovať, pán minister, na vás, aby sme, aby ste vy naozaj (rečník trikrát poklepal po rečníckom pulte hranou ruky), keď klepem, že vraj zle počuť, čiže aby ste využili práve ten potenciál, ktorý na ministerstve financií je, aj vaše skúsenosti a aby proste za tie dva roky sa nepremrhalo ešte viacej tých príležitostí práve preto, že tu máme naozaj ekonomicky veľmi pozitívne časy. A o hodnote za peniaze budem hovoriť viacej pri programe stability.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, pozdravujem aj študentov, neprihlásil som sa len kvôli tomu teda, aby som vás mohol pozdraviť, ale vitajte, za chvíľočku ideme na obedňajšiu prestávku, ale ja len kratučko na vás, otázku, pán minister. Nechcel som to dať do faktickej, lebo sa mi stalo, že keď reagujem fakticky a dávam do toho otázku, tak som bol napomenutý, že na to nie sú faktické poznámky.
Tak mám tu otázočku, keď sme debatovali o, na minulej schôdzi o stave vývoja finančného trhu, tak vlastne je tam venovaná, v tejto správe je venovaná časť aj sektoru poisťovniam. Ja by som teraz chcel prečítať krátko pár viet a by ma zaujímal váš pohľad na to, lebo vy ste vlastne hovorili, aj pri tejto argumentácii hovoríte o tom, že ceny poistenia nepôjdu vyššie, lebo vlastne si to tie poisťovne nejako môžu ustáť. Takže by ma zaujímalo, že ako teda hodnotíte tieto vety, ktoré tam zazneli: "Odhliadnuc od mimoriadnych vplyvov v roku 2016 ziskovosť poisťovní vzrástla aj napriek nárastu nákladov na osobitný odvod. Solventnosť poisťovní zostala v roku 2017 po poklese v marci bez výrazných zmien. Hrubé predpísané poistné rástlo v životnom aj v neživotnom poistení. Ziskovosť poistného sektora po zohľadnení mimoriadnych jednorazových vplyvov zaznamenala k septembru 2017 medziročný rast. Čistý zisk po zdanení po očistení o jednorazové vplyvy tak medziročne vzrástol o 8,4 percenta. Na konečnú medziročnú dynamiku dosiahnutého zisku poistného sektora však vplývalo viacero faktorov. Prvým faktorom boli už spomínané jednorazové vplyvy ešte z polovice roka 2016. V prípade nezohľadnenia týchto jednorazových vplyvov by čistý zisk po zdanení poklesol medziročne o 12,4 percenta."
Takže tuto by ma zaujímalo, ak teda máte chuť k tomu vystúpiť, tak by ma zaujímala vaša odpoveď.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem teda potvrdiť a pridať sa k tomu, čo som; čo si povedala na úvod, že nie je dôvod na novú daň. Tak ako aj v prvom čítaní som vlastne vypočítaval tie nárasty príjmov. Nemalé, naozaj niekoľko stovák miliónov eur každý rok natečie do rozpočtu viac ako v predchádzajúcom roku. Je jasný dôkaz toho, že nie je potrebné tuto kvôli pár desiatkam miliónov ľuďom siahať hlbšie do vrecka. O to viac, keď rétorika súčasnej vládnej koalície je, že sa chce podeliť v dobrých časoch s ľuďmi. Tak tu vidíme, že sa s nimi podeliť nechce. Práve naopak, siaha hlbšie do vrecka.
Ďalší argument, ktorý zaznieva pri tejto diskusii z úst koalície, je, že sme; alebo aj pána ministra; že sme vyspelá krajina alebo, resp. vyspelé krajiny takúto daň majú. Ale tu by som si dovolil nesúhlasiť alebo povedať, že Slovensko, ak sa pozrieme naozaj na regionálne rozdiely, pretože táto daň bude plošne platiť na celom Slovensku, ešte má ďaleko od toho, aby dosahovala úroveň vyspelých krajín. A preto si myslím, že nie je korektné zavádzať takúto daň práve aj na regióny, ktoré sú ďaleko od toho, aby sa podobali vyspelej Európe, keďže vieme, aké veľké regionálne rozdiely na Slovensku máme a naozaj jediný vyspelý región, ktorý na Slovensku máme a ktorý zvyšuje celý priemer, je vlastne Bratislavský kraj. Takže tu je opäť ďalší argument, ktorý vyvracia to, že by to malo platiť už teraz, pretože vyspelé krajiny to majú. Ešte sme nedosiahli takú úroveň vyspelosti krajiny, aby sme mohli takúto daň z poistenia platiť, a preto si myslím, že je úplne nevhodné a nie je vôbec čas na to, aby sa táto daň na Slovensku zavádzala.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku. Ja len by som ešte teda k tomu doplnil, že dôvod, prečo je dôležité sa zameriavať na podporu rodín, teda nielen samotná demografia, je to aj kvalita života, ktorú rodiny potrebujú a nedostávajú a vlastne napriek tomu, že hovoríme, že Slovensku sa darí, tak rodiny na to naozaj mnohokrát doplácajú. Vidíme to práve aj týmto opatrením, že budú postihnuté viac, ako keby boli jednotlivci. A tak ako si povedala, Anka, tak naozaj okolité krajiny vidia, že do rodiny sa investovať oplatí, že rodina je ako veľmi dôležitý prvok v spoločnosti, ale... no, to je všetko.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja k tomu vystúpim kratučko. Pán minister vlastne predstavil parametre zmeny a ja by som chcel vlastne poukázať na pár zmien, ktoré považujeme v hnutí Obyčajných ľudí a nezávislých osobností za likvidačné alebo za znefunkčňujúce tento systém. Totižto to, ako teraz vlastne táto novela, aké zmeny prináša, tak výrazne vlastne zhoršia, by som povedal, podmienky hlavne pre rodiny a to hlavne v ekonomicky slabších regiónoch. Totižto stavebné sporenie sa týmito zmenami stane prakticky nezmyselným a nefunkčným nástrojom. Za chvíľku vysvetlím aj prečo.
My v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti apelujeme práve na to, aby opatrenia, ktoré prinášame do Národnej rady alebo zavádzame, aby boli prorodinné, pretože na rodine záleží. Je to veľmi dôležitý prvok spoločnosti, a preto by všetky opatrenia mali zohľadňovať práve tento rozmer. A tuto teda vidíme, že tieto opatrenia idú proti rodine.
Ja by som najprv povedal, že čo je takým, takou podstatou stavebného sporenia alebo cieľom. A takým hlavným benefitom je to, že motivuje ľudí k pravidelnému sporeniu. Čiže odkladajú si zo svojho príjmu a práve v tomto účele to malo byť práve na bývanie. Pravidelné sporenie podľa nás je totižto odrazom finančnej zodpovednosti. A na to, aby si ľudia pravidelne sporili, boli práve motivovaní touto a zároveň aj odmeňovaní touto prémiou. Čiže tento nástroj vlastne spôsoboval dve veci. Po prvé učil ľudí sporiť a správať sa finančne zodpovedne a po druhé vytváral pre ľudí finančný vankúš na budúce výdavky spojené či už s bytom, domom, čokoľvek, čo s tým súvisí, teda priamo s nehnuteľnosťou.
Teraz by som prešiel k samotnému mechanizmu, pretože vláda vlastne prináša adresnosť, ktorá sama osebe je dobrý mechanizmus, pretože adresnosť vlastne pomáha tam, kde to je potrebné. Ale v tomto prípade je, tá adresnosť nebude funkčná, resp. bude nefunkčná. Pretože ľudia, ktorí vlastne majú nárok na výšku tejto prémie, si ju nikdy nebudú môcť dovoliť zo svojho príjmu, lebo nebudú schopní nasporiť dostatočnú sumu na to, aby dosiahli plnú výšku.
Vysvetlím. Zavádza sa vlastne teda strop 1,3-násobku priemernej mzdy. Keď si zoberiete, je to nejakých 1 240 eur v hrubom a ak by ste chceli dosiahnuť plnú výšku, tak z tejto sumy by ste museli 933 eur, ak dobre rátam, usporiť každý mesiac, čo je úplne nereálne, pretože potrebujete mať aj výdavky na chod rodiny, ak sa teda bavíme hlavne o rodinách. Mnohokrát sa to alebo najviac to postihne práve rodiny, kde otec je živiteľ, matka je na materskej dovolenke alebo na, no, na materskej dovolenke a na rodičovskom príspevku, teda po šiestich mesiacoch, čiže stará sa v domácnosti o dieťa, tak otec je hlavný živiteľ. A práve ak on to má do 1,3-násobku, tak z tých peňazí neexistuje, aby vôbec usporili takúto sumu ani o podstatne nižšiu, pretože naozaj tie výdavky na deti, vôbec na chod rodiny sú mnohokrát hraničiace práve so mzdou daného živiteľa. Preto aj my k tomu vlastne prichádzame a prinášame alebo budeme chcieť priniesť v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy, ktoré za chvíľočku spomeniem, ale teda tu na tomto jednoznačne vidíme, že ten mechanizmus znefunkčňuje vlastne čerpanie tejto prémie a znižuje ho na, dá sa povedať, na nulu. (Reakcia spravodajcu.)
Je to prvé čítanie, áno, pozmeňovací návrh nebudem teraz čítať. Pozmeňovací návrh budeme až do druhého čítania prinášať, len predstavím tú filozofiu aj pre pána ministra, aby vedel, čo môže od nás očakávať, že ešte s akým návrhom chceme prísť, aby tento nástroj ostal naďalej prorodinný. Pretože sú tam niektoré veci, s ktorými súhlasíme, a to je napríklad teda zrušenie inštitútu tzv. priateľských sporiteľov. Sme radi, že vypadlo z toho zrušenie teda čerpania tejto prémie na deti, lebo to tiež bolo v hre, ale teda vypadlo to z toho, takže to sme radi, pretože to by bolo opäť prorodinné. Ale tento samotný mechanizmus, tak ako je nastavený v súčasnosti, je teda protirodinný. A preto navrhujeme nasledovné tri opatrenia, ktoré teda pripravíme do druhého čítania. A budeme sa, samozrejme, uchádzať o podporu koalície, o podporu ministerstva a, samozrejme, aj opozície.
Takže po prvé, práve preto, že tá čiastka je pomerne nízka, ako zaokrúhľuje sa dobre, na 70 eur, čo je fajn, však nech to je zapamätateľné číslo, tak my navrhujeme ponechať súčasnú výšku štátnej prémie na úrovni 5 % ročného vkladu, ale zároveň, čo je dôležitejšie, navrhujeme, budeme navrhovať teda to obmedzenie výšky príjmu tak, aby sa to počítalo v prípade, že sa jedná o rodinu, ako na rodinu a vo výške dvojnásobku. Čo to znamená? Ak je teda jednotlivec, samozrejme, 1,3-násobok. Ak je rodina, tak automaticky teda tie náklady spojené s rodinou sú vyššie, takže v takom prípade by to bolo 2,6-násobok z mesačného príjmu celej rodiny. Čiže nerozpočítavalo by sa to na rodinu, zohľadňuje to práve ten fakt, že matka, ktorá je či už na materskej, alebo teda poberá rodičovský príspevok, samozrejme, bez problémov takúto podmienku spĺňa, lebo jej príjem je rádovo 200 eur, rodičovský príspevok, a tým pádom ale to diskvalifikuje otca, ktorý potrebuje zarábať viac na to, aby rodinu uživil, takže preto si myslíme, že je dôležité, aby teda tento koeficient na rodinu bol 2,6-násobok v každej rodine. Ak teda, to je druhý krok, čiže obmedzenie výšky príjmu, aby sa to počítalo pre celú rodinu a v prípade manželov by sa teda ich príjmy započítali len 2,6-násobok priemernej mzdy.
Tretí bod, ktorý do toho prinášame, je, že za každé dieťa do 18 rokov by sa potom hranica zvyšovala o 50 %, čiže o 0,65-násobok priemernej mzdy. Takže znamenalo by to, že rodina napríklad s dvomi deťmi by sa pozerali, by sa pozeralo na jej príjem a zohľadňoval by sa príjem celej rodiny a v takomto prípade by to bolo 2,6 na rodinu plus 0,65 na každé dieťa, čiže ďalšie 1,3, spolu 3,9-násobok. Toto považujeme za opatrenie, ktoré je v prospech rodiny a zohľadňuje aj tú situáciu, že s každým ďalším dieťaťom sú vyššie náklady a automaticky aj rodičia, ktorí potrebujú zarábať viac na to, aby rodinný rozpočet utiahli, aby neboli diskvalifikovaní z poberania tejto prémie, ktorú potrebujú práve aj na zabezpečenie svojho bývania, pretože s každým ďalším dieťaťom potrebujete aj to bývanie upraviť, potrebujete väčšie bývanie, a preto si myslíme, že toto je opatrenie, ktoré je veľmi dôležité práve na to, aby sme jednak vyslali signál rodinám, že o nich máme záujem, a po druhé, aby aj mohli naozaj dôstojne žiť a čerpať tento nástroj, ktorý, zopakujem na záver, je dôležitý, pretože učí ľudí zodpovedne; finančnej zodpovednosti, učí ľudí sporiť.
To je všetko, čo som chcel predniesť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Veronika, spomenula si vo svojom prejave aj práve tie biele kone a straty účtovníctva a na toto by som chcel kratučko nadviazať a povedať, že áno, že toto je naozaj veľký problém a práve aj kvôli takýmto, by som povedal, kultúre alebo, by som povedal, že táto podnikateľská kultúra takéhoto charakteru tu na Slovensku bujnie práve preto, lebo tu má živnú pôdu. A štát, vidíme, že štát zavádza, vláda prichádza každý rok s nejakou novou daňou. Aj tento rok zavádza daň z poistenia a v skutočnosti siaha obyčajným ľuďom hlbšie do vrecka, ale pritom nám unikajú veľké dane, veľké dane skrze daňové podvody. Toto je skupina ľudí, na ktorú by sme sa mali ako štát, alebo na ktorú sa vláda mala zamerať, pretože tam je omnoho väčší potenciál, ako dostať do štátneho rozpočtu peniaze, ktoré sú podvodne vysávané z hospodárstva, a nie zbierať to od ľudí po, proste po vačkoch obyčajných a mnohokrát aj ľudí, ktorí žijú z výplaty do výplaty.
Taktiež sa mi veľmi páčilo, že si na záver povedala také povzbudenie alebo si vyzdvihla vlastne poctivých ľudí aj na špeciálnej prokuratúre a myslím si, že presne, že potrebujeme, toto potrebujeme nielen my ako politici, ale vôbec aj verejnosť potrebuje oceniť prácu každého poctivého človeka, ktorý pracuje aj vo verejnej správe alebo aj na takýchto dôležitých inštitúciách, akým prokuratúra je. Potrebujú povzbudiť na to, aby ostávali poctivými, aby to nevzdávali, aby naozaj presadzovali práve tie hodnoty čestnosti a poctivosti a tvrdej práce, aby sme mohli práve so všetkým, tou burinou, ktorá tu bujnie a má priestor robiť svoje podvody, aby sme ju vykorenili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Začnem od pána kolegu Zelníka. Pán kolega, to si teda určite myslím, že poslanci, ktorí budú rozhodovať, a respektíve ľudia, ktorí budú rozhodovať o ďalších európskych peniazoch, si teda dobre pozrú, čo sa deje na Slovensko (pozn. red.: správne "Slovensku").
Veď tí ľudia, si myslíte, že žijú z vákua alebo rozhodujú od zeleného stola? Tí si teda veľmi pozorne sledujú túto situáciu. A taktiež si, čo si vy o tých poslancoch myslíte, že oni sa rozhodujú na základe čoho, keď hovoríme o poslancoch?
To ako keby som povedal o vás, že vy v zdravotníckom výbore sa nezaujímate o veci, o ktorých rozhodujete, a hovoríte len na základe nejakých svojich pocitov. Takto znevažujete prácu európskych poslancov? Tak to teda asi ste nemysleli vážne.
Pán kolega Baláž, to, že idú na revíziu, áno, aj zaviedli sme rôzne mechanizmy aj v rámci DPH a vidíme, že ešte stále 2 mld. eur sa nevymôžu, a o tom by sme tu mohli dlho polemizovať. Takže to, že ide niečo na revíziu, ešte neznamená, že to bude fungovať. To, že niečo sa odstránilo, ešte neznamená, to ukáže prax, do akej miery to bude fungovať. Ale to som v skutočnosti len tak krátko chcel povedať.
Ale mal som ešte jednu myšlienku a unikla mi. Na Veroniku som chcel reagovať.
Koľko mám? Štyridsať sekúnd. Čo si hovorila, Veronika? (Reakcia poslankyne.) Dobré meno Slovenska, nie. (Reakcie z pléna.)
V Bruseli. Áno, áno, to je určite ako to sledovanie, kolegovia, naozaj nebuďme naivní, veľmi pozorne sledujú. A teraz ešte keď hovoríme aj o tých médiách. Pani ministerka dneska mala tlačovku na TA3, teda nie tlačovku, mala tu prejav, ktorý bol live na TA3.
Pani ministerka, teraz keď si hovoríme o tých zahraničných médiách jak opoziční, tak myslíte si, že toto presvedčilo, ten váš prejav možno presvedčil vašich voličov, myslíte si, že presvedčil tých poslancov a tých komisárov v Európske únii, to, čo ste tu prezentovali? Myslíte si, že to bol prejav pre nich, na základe ktorého si oni povedia, áno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, je to taký celkom zaujímavý pohľad, tu mať tak na úrovni očí klub SNS, ktorý to tu háji, ktorý to tu bojuje, vysiela tu tie svoje rakety na obhajobu, a ja teda som, idem ako posledný v písomnej a tak to nejak uzavrem. Veľa toho bolo povedaného a ja v prvom rade sa chcem poďakovať všetkým predrečníkom z radov opozície, pretože veľmi podrobne to rozobrali a bolo povedané veľmi veľa, veľmi konkrétne príklady, ako teraz komunikoval aj kolega Farkašovský, je to o počúvaní, a teda neviem, do akej miery sa vám, kolegovia, podarilo počúvať a zamyslieť sa nad tým, čo tu kolegovia rozprávali. Tie príbehy konkrétnych ľudí atď., pretože presne o tom tá komunikácia je. A takže tá debata bola veľmi hutná.
Ja by som chcel zareagovať možno na jeden krátky bod, ktorý som nepostrehol, alebo teda že bol až tak nejako rozobratý, ale určite bol spomenutý v reči pani ministerky, a to bol bod 5, kde ste hovorili, pani ministerka, že vlastne nemáte tam čo k tomu povedať nejakým spôsobom, lebo že nič konkrétne nezaznelo, tak ja by som len kratučko k tomu chcel vystúpiť.
Ten bod 5, ja si ho teda, kolegovia, dovolím prečítať, lebo neviem, koľkí z vás ste si čítali celý návrh na odvolanie, ale bod 5 hovorí, že "ministerka Matečná svojím konaní ohrozuje budúce zdroje pre Slovensko na regionálny rozvoj. Eurofondy môžu byť a veríme, že budú a majú veľký potenciál byť obrovským impulzom na rozvoj našej krajiny, ak sa využívajú dobre a transparentne. Väčšina verejných investícií v našej krajine za posledné roky bola financovaná práve z eurofondov. Bude obrovskou škodou, keď kvôli zopár gaunerom ťažko pracujúci roľníci nedostanú dotácie. Pani ministerka Matečná by za spôsobené problémy a kvôli kšeftom s pôdou počas jej pôsobenia na čele pozemkového fondu mala odstúpiť. Rovnako za škandál pri priamych platbách už vo vedení Pôdohospodárskej platobnej agentúry dávno nemal byť jej generálny riaditeľ pán Kožuch. Robia nám hanbu v zahraničí. Teraz sa rokuje o rozdelení peňazí, a ak dostaneme menej na rozvoj regiónov, bude to chyba tejto koalície, korupcie a škandálov, ktoré ju sprevádzajú."
Krátky, myslím, že veľmi výstižný bod, a ja by som teraz chcel povedať pár čísel, ktoré dopĺňajú vlastne toto tvrdenie, a keď si pozrieme stránku, keďže nemôžme používať, tak ja vám to budem tak trošku opisovať, európskych štrukturálnych a investičných fondov a pozrieme si teda ten nosný, napríklad Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, tak práve z tohto fondu na toto tretie programové obdobie máme vyčlenených 2,1 mld. eur, keď si to prepočítame na osobu, tak je to 386 eur. Keď si to porovnáme napríklad s Čechmi alebo s Poliakmi, tak Češi majú z tohto istého fondu 3,7 mld. eur, čo na osobu je 352 eur, menej ako Slovensko, Poliaci majú 13,6 mld. eur, čo je 367 približne na osobu.
Mohol by som spomenúť aj Európsky námorný a rybársky fond, ale tie čiastky, ktoré z neho vyplývajú, sú, sú v porovnaní s týmito sumami zanedbateľné. A celkovo v rámci európskych fondov, pretože treba si naozaj uvedomiť to, čo sa aj v tomto piatom bode robí, že všetky tie veci, ktoré tu dnes odzneli, všetky tie kauzy, všetky tie krivdy, ktoré sa tu dejú, nám v skutočnosti robia hanbu v zahraničí, a ľudia, ktorí o nich rozhodujú, ktorí rozhodujú o európskych fondoch, sú poznačení aj týmito informáciami a budú zvažovať. Pretože nebuďme naivní, kredit človeka je dôležitý pri všetkom. Keď si beriete hypotéku, tak ináč sa na vás pozerajú, keď máte výborný kredit, a ináč sa na vás pozerajú, keď neviete splácať svoje splátky a ste zadlžení po uši. A toto je len také, také malé prirovnanie toho, čo tu dnes počúvame, a toho, ako sa, to môže mať vplyv a bude mať vplyv na rozhodovanie o, európskych peňazí práve na to ďalšie programové obdobie.
A celkovo Slovenská republika dostala 15 mld., česká 24, keď to porovnávam, poľská 86. Aj na osobu Slovenská republika práve z tých celkových súm dostala najviac, 2 823 eur má Slovensko. Česko, teda z týchto krajín, ktoré som vymenoval, Česko má 2 270 a Poľsko 2 265. Toto, o čom sa tu dnes bavíme, môže natoľko poškodiť kredit Slovenska, že sumy, ktoré dostaneme, už nemusia odrážať práve tento pomer, že Slovensko z týchto napríklad len troch krajín, tuto našich okolitých susedov, malo najlepšie a najvyššie čísla. Pretože jasne sa ukazuje, že s týmito fondami, s týmito peniazmi nevieme zaobchádzať zodpovedne. O tom bol dnešný celý deň, ktorý hovoril veľmi jednoznačne, že s týmito peniazmi nevieme zaobchádzať.
Vy naozaj, a teraz ešte kratučko, ak môžem povedať, tak, viete, toto sú, niekedy to tak možno aj vy, páni a dámy z koalície, tak potierate alebo hovoríte, že to sú nejaké kauzy a len tu kritizujeme a podobne. Ale ja keď som dnes počúval aj vystúpenie opozičných poslancov a poslankýň aj pani podpredsedníčky a našej predsedníčky klubu a podobne, tak hovorila konkrétne príbehy ľudí. Toto sú konkrétne krivdy, ktoré sa dotýkajú ľudí. A myslím si, považujem to naozaj za vrchol cynizmu, ak sa teraz ideme tváriť, že to je niečo vykonštruované alebo podobne, lebo to je pohŕdanie politika proste tým, čo človek prežíva. A, a čo si treba uvedomiť, ja neviem, kde sa vy pohybujete, ale keď chodíme medzi ľudí a chodíte určite aj vy, áno, možno stretávate viacej fanúšikov a voličov vašej strany, ale ja teda nestretávam len voličov nášho hnutia, ale tí ľudia sú týmto veľmi znechutení, a keďže sa to týka konkrétnych príbehov ľudí, tak ich známi a podobne tomu nemôžu neveriť. Toto nie sú vykonštruované informácie, toto nie sú nejaké výmysly, o ktorých sa tu bavíme. To sú konkrétne príbehy ľudí a toto proste nahlodáva ľudí. A môžme si tu hovoriť odborne, ako chceme, ale ten problém tu bol dnes niekoľkokrát veľmi konkrétne pomenovaný, na čo trpí náš štát.
Známostná ekonomika je problém našej krajiny. Je to o tom, kto koho pozná, a dneska ste tu počuli jeden za druhým príbehov. A ja neviem, s čím sa vy stretávate, kolegovia, ale reálne ja to počujem od kohokoľvek, od ľudí, ktorí naozaj nie sú naši voliči a príde a pochváli sa tým, jak vyhral nejaký starosta v nejakej obci, a to je môj známy a ten mi vybavil to alebo ten mi vybavil to. Ľudia rozmýšľajú v optike, kto mi čo vybaví a koho ako poznám a kto má na koho telefonát a podobne. Toto je choroba nášho národa, ktorú musíme zmeniť, ale to, o čom sme dnes hovorili, to práve, naopak, ešte betónuje a nie, nielen nijako nemení.
Takže preto a je to tu to znechutenie. A to politické gesto, ktoré tu aj kolegyňa Milanová v závere svojho príhovoru hovorila, o tom, aké politické gestá urobili politici, je úplne kľúčové. Je úplne kľúčové na to, aby sme nehazardovali s trpezlivosťou ľudí. Pretože to je to, čo oni od politikov čakajú. Čakajú zodpovednosť k tomu, k tomu pristúpiť.
A keď aj kolega Rajtár hovoril o NKÚ, o tých nedostatkoch, veď to sú tiež, to je, to sú uzávery Najvyššieho kontrolného úradu, ktorého správu sme tu prebrali v utorok. To sú konkrétne zistenia, ktoré tiež poukazujú na problémy v PPA. Toto sú fakty, ktoré, o ktorých sme sa tu dnes celý deň bavili, a preto si myslím, pani ministerka, že toto sú jasné dôvody na to, aby ste vyslali signál ľuďom, že to myslíte vážne s nimi. Preto je to odvolávanie, aby ste mohli, aby ľudia pochopili, aby ľudia zistili, že, áno, niečo sa tu ide meniť v krajine, pretože to, čo sa nakopilo vo vašom rezorte a pod vami, je už, je už enormne veľa - a nemusím to opakovať.
Takže ja na záver len som chcel poukázať na to, že hazardujeme naozaj veľa, 15 mld. eur v eurofondoch je veľmi veľká suma. Myslím si, že tie percentá provízií, o ktorých tu môžme hovoriť a môžme polemizovať, ak by to boli len 10 %, tak je to 1,5 mld., ktoré idú inam, ako by mali. A toto sú informácie, ktorými disponujú aj ľudia, ktorí rozhodujú a budú rozhodovať o ďalšiom programovom období a toto je práve tá hanba, toto práve ten zničený kredit našej krajiny, ktorý európski politici veľmi pozorne sledujú a ktorý môže naozaj veľmi výrazne ovplyvniť to, koľko peňazí v ďalšiom období dostaneme. A preto aj ten politický signál jednak voči vlastným ľudom na Slovensku, voči vlastným občanom a voči európskym politikom, ktorí o tom rozhodujú, ktorí sú na takéto signály veľmi citliví a ktorí pozorujú takéto gestá a ktorí ich dlhodobo na Slovensku nevidia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Áno, tiež som pri čítaní týchto pasáží si spomenul na to stretnutie, ktoré sme mali koncom minulého roka a na tú debatu. Ako ja vôbec si myslím, že tento materiál je veľmi dobrý materiál podkladu na to, aby sme sa mohli pozrieť hlbšie do jednotlivých oblastí. Je to hlas nezávislého, nezávislej organizácie, je to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý by mal mať svoje dôležité postavenie v demokratickej spoločnosti a mali by sme požívať voči nemu veľký rešpekt, keď prináša takéto závery. A naozaj prinášam to ako konštruktívny podklad do debaty, kde potrebujeme, a my ako opoziční, si myslím, že plníme si v tom tú úlohu, že poukazujeme na to a sme ochotní prinášať aj riešenia a proste záleží nám naozaj na tom, aby tento štát fungoval lepšie, pretože vidíme, že toto je naozaj jasné zrkadlo a to zrkadlo nehovorí nič pekné. Nič pekné, a to som vybral pasáže. Vy ste tu hovorili o zdravotníctve, sú tu pasáže z dopravy. Verím, že kolegovia ešte vystúpia. A toto je jasný signál.
A ja to hovorím aj z hľadiska toho demokratického zriadenia, že toto je snemovňa poslancov, kontrolujeme vládu a takéto správy nemôžeme brať na ľahkú váhu, pretože jasne hovoria o tom, ako vláda disponuje s prostriedkami, ktoré jej boli zverené a vidíme, že vôbec si nepočína dobre. Takže o to viacej je toto silnejší apel aj z úst Najvyššieho kontrolného úradu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, máme tu správu Najvyššieho kontrolného úradu, Najvyššieho kontrolného úradu. Chcem to zopakovať, pretože toto je jednak najvyšší, je to kontrolný úrad a taká možno rečnícka otázka, že aké má postavenie tento úrad, resp. aké by mal mať v demokratickej spoločnosti a čo vlastne je jeho miesto aj pre tú debatu pre nás v Národnej rade? Keď tak pozerám, máme tu väčšinu zastúpenia z opozície, máme tu pána predsedu, máme tu pár koaličných poslancov. Som rád, že spravodajcom je člen finančného výboru, lebo práve na veci zo správy, ktoré sa týkajú hospodárenia, chcem poukázať. Prečo to hovorím? Pretože v programovom vyhlásení vlády nám vláda celému parlamentu sľubovala lepšiu budúcnosť. Parlament je aj orgán, ktorý kontroluje vládu a tieto podklady sú pripravené práve týmto nezávislým orgánom, ktorý by mal mať a požívať veľký rešpekt aj u vlády, aj u parlamentu, by, vlastne prináša konkrétnu správu toho, ako sa on pozerá na fungovanie, fungovanie štátu. A je to podľa mňa aj, by som povedal, veľký podklad pre koaličných poslancov a z toho, čo tu aj prečítam a zacitujem, tak myslím si, že aj vy, koaliční poslanci by ste mali biť na poplach, pretože akosi to, čo je tu napísané, nejde úplne do súladu s programovým vyhlásením vlády, v ktorom ste teda sľubovali všetkým občanom Slovenskej republiky lepšiu budúcnosť.
Hneď keď si pozrieme prvý odsek, tak je tam vlastne napísané "postavenie a pôsobnosť NKÚ" a teda Najvyššieho kontrolného úradu. A píše sa tu, že úrad vykonáva kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných predpisov, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Čiže hospodárnosti, aj efektívnosti a účinnosti. To je veľmi dôležité a myslím si, že áno, toto je jeho rola. Je dôležité, aby ju napĺňal. A z toho, čo som čítal a čo vám tu budem citovať, tak sami uvidíte, do akej miery sa súčasnej vláde darí, respektíve nedarí. Pretože, alebo poďme, takto, poďme priamo k tomu, čo vlastne táto správa hovorí.
Prvé, čo ma zaujalo, bolo, keď tu je odkaz na vyrovnaný rozpočet a priamo správa hovorí: "Vyrovnaný rozpočet by malo Slovensko dosiahnuť v roku 2020, čo je v súlade s programovým vyhlásením vlády. K odloženiu cieľov došlo aj voči programu stability a rastu z apríla 2017, podľa ktorého mal byť dosiahnutý vyrovnaný rozpočet už v roku 2019." Čiže často tu počúvate od nás rétoriku, od opozície, a je to tak povedané, že to je taká tá vaša opozičná rétorika. Preto budem teraz citovať priamo rétoriku Najvyššieho kontrolného úradu a uvidíte sami, čo si o tom myslí táto nezávislá inštitúcia, ktorá má všetko právo, všetky kompetencie na to, aby sa vyjadrovala objektívne, verím, že to aj robí a z týchto údajov si utvorte obraz sami.
Naplnenie cieľa vyrovnaného rozpočtu verejnej správy už bolo niekoľkokrát presunuté na neskoršie obdobie. Z toho dôvodu NKÚ vidí riziko v dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu v roku 2020, hovorí NKÚ. V absolútnych číslach dlh vzrastie o 1,6 mld. eur.
NKÚ vo svojom stanovisku k štátneho rozpočtu i rozpočtu verejnej správy dlhodobo poukazuje na ďalšiu slabú stránku rozpočtového procesu, za ktorú považuje značný počet rozpočtových opatrení. Tieto v prípade štátneho rozpočtu majú podobu presunov rozpočtových prostriedkov, povoleného prekročenia limitu výdavkov a viazania rozpočtových prostriedkov.
Na strane 22 môžte vidieť tabuľku, koľko rozpočtových opatrení sa konalo v jednotlivých rokoch a ktoré kapitoly boli tým, by som povedal, najviac poznačené.
Najväčší objem v roku 2019 predstavujú opatrenia v rámci uvoľnenia rozpočtových prostriedkov z predchádzajúcich rokov. Najväčší objem predstavujú opatrenia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v objeme 1,5 mld. eur, Ministerstva práce, rodiny, pardon, toto bude ministerstva, pardon, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v objeme 1 mld. eur a Ministerstvo životného ministerstva 403 miliónov. Napriek tomu, že správcovia kapitol odôvodňujú vysoký počet rozpočtových opatrení vyššie uvedenými dôvodmi, NKÚ takýto stav hodnotí dlhodobo za slabú stránku rozpočtového procesu.
Vysoké množstvo rozpočtových opatrení z dôvodov časového nesúladu medzi skutočným príjmom prostriedkov z fondov EÚ a čerpaním výdavkov na projekty by bolo možné obmedziť lepším manažmentom tohto procesu, na čo NKÚ upozorňuje dlhší čas. Kolega spravodajca, to len taká poznámočka pre vás, ako aj člena finančného výboru.
V oblasti rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a v Európskej únii úrad vo svojom ostatnom stanovisku k štátnemu rozpočtu upozornil na pomalší nábeh čerpania prostriedkov tretieho programového obdobia a na potrebu zdynamizovať čerpanie na národnej úrovni. Hovoríme o tom dlhé roky my, hovorí dlhé roky o tom aj NKÚ a vidíme, že aj tretie programové obdobie sme sa nepoučili. Úsilie všetkých zainteresovaných by malo smerovať k tomu, aby čo najvyšší objem oprávnených výdavkov bol predložený na Európsku komisiu v rámci účtovného roku za účelom absorbovania čo najvyššieho objemu príslušnej ročnej zálohy, mohol by som rozprávať ďalej.
Podľa názoru NKÚ časť rozpočtových opatrení je spojená s nadhodnotením alebo podhodnotením potrieb rozpočtových prostriedkov správcami kapitol. Nemusím vysvetľovať, čo to znamená, máme tu už aj pána predsedu finančného výboru - ďakujem za pozornosť, budem pokračovať -, ktoré nezodpovedajú skutočným potrebám a ani možnostiam jednotlivých správcov kapitol a ani nedostatočnému zvládnutiu programového rozpočtovania. Svedčia o tom veľké hodnoty medziročných presunov alebo prekročenia limitov viacerých ministerstiev. Okrem už vyššie uvedených súm viacerých rezortov Ministerstvo financií rozpočtovými opatreniami typu „prekročenie limitu výdavkov“ zabezpečovalo financovanie IT systémov v objeme 21 mil. eur a objeme 18,6 mil. eur, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka 2 mil. eur na IT systémy v PPA a pod. Takto nastavené pravidlá rozpočtových opatrení podľa názoru NKÚ nemotivujú k dôslednému plánovaniu príjmov a výsledkov jednotlivých kapitol. Myslím, že veľmi dobrý podnet na diskusiu na finančnom výbore s pánom ministrom financií. Za jeho slabú stránku, teda to programové rozpočtovanie, za jeho slabú stránku považuje a je častá absencia merateľných ukazovateľov, a taktiež aj hodnotenie efektívnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov v jednotlivých programoch. NKÚ nám jasne hovorí, čo treba v rozpočtovom procese vylepšiť, priniesť, hodnotiť efektívnosť a účinnosť. Samo NKÚ postráda tento rozmer. Väčšina kontrolovaných projektov v roku 2017 tento nedostatok potvrdzuje.
Za slabú stránku rozpočtového procesu NKÚ považuje i problematiku rezerv. Ak si pamätáte, na jeseň sme o tom hovorili aj s kolegom Jurzycom a ďalšími. Pre rok 2017 sa ich výška rozpočtovala v hodnote 500 mil. eur. Za problém považujeme najmä tie, ktoré nemajú definovaný účel a preto NKÚ vo svojom stanovisku k štátnemu rozpočtu na rok 2018 upozornil na nevyhnutnosť pristupovať k čerpaniu rezerv v súlade s ich účelovým určením a v prípade bližšie nešpecifikovaných rezerv zabezpečiť ich oprávnené použitie v kapitolách, kde vzniknú riziká v priebehu roka.
Z údajov vyplýva, že za obdobie rokov 2009 až 2016 sa príjmy verejnej správy zvýšili o 37 %. Vidíme a potvrdzuje to aj správa, že príjmy výrazne narastajú. Áno, aj výdavky, žiaľ.
Výsledky o výške kapitálových výdavkov, je tu venované kapitálovým výdavkom, poukazujú na značnú závislosť kapitálu verejnej správy na eurofondoch. Veľmi výstižná veta. Ale na druhej strane dokumentujú, aká mimoriadne nízka je kapitálová aktivita verejnej správy. Dobré časy prejedáme a na budúcnosť a pre udržateľný rozvoj robíme veľmi málo. Na strane 24 môžte vidieť krásny graf, kde vidíte práve zelenými stĺpčekmi to prejedanie a tými modrými, ktoré sú veľmi maličké, percentuálne sa pohybujú do výšky 9 %, sú práve tie kapitálové výdavky, ktoré by mali byť práve investíciou. V praxi to znamená minimálnu mieru obnovy kapitálu a minimálnu mieru nových, najmä rozvojových investícií do zdravotníctva, školstva, infraštruktúry. Opakujem, rozvojových investícií, rozvojových, čo potvrdzujú výsledky kontrolnej akcie štátnych a samosprávnych nemocníc a tak ďalej a tak ďalej. Môžte si to preštudovať priamo v správe.
Čiže vidíme tu, akým spôsobom teda boli jednotlivé výdavky aj nevyčerpané. A pre krátkosť času túto tabuľku preskočím. Krásne je tu ukázané, že aj kontrola v roku 2016 ukázala vysokú mieru nepripravenosti na zvládnutie programov v rámci rezortu ministerstva obrany, na ktoré boli vyčlenené nepomerne nižšie rozpočtové zdroje.
S ohľadom na neprehľadnosť pri postupe predaja, respektíve, pardon, v rámci rezortu ministerstva vnútra s ohľadom na neprehľadnosť pri postupe predaja, respektíve zámeny nehnuteľností za účelom zriadenia klientskych centier bude podľa názoru NKÚ naplnenie plánovaných príjmov rozpočtu problematické. Trend zníženia počtu administratívnych pracovníkov, ktorý by mala priniesť reforma ESO, neprichádza. Opačný vývoj je na strane príslušníkov policajného zboru, kde dochádza k zníženiu, čiže vidíme veľa administratívy, málo výkonu.
Ministerstvo financií. Ide najmä o nekrytie výdavkov na pokračovanie reformy UNITAS, ako aj rozvoj a prevádzku informačných systémov do rezortného a nadrezortného charakteru, na prebiehajúce, príp. hroziace medzinárodné arbitráže.
Ďalej ministerstvo hospodárstva tam má svoju zmienku.
Povenujem sa chvíľočku daňovým príjmom, ktoré tu čiastočne boli spomenuté. A hlavne spotrebným daniam. Veľmi ma zaujala práve tá časť, kde ste pojednávali o spotrebných daniach. A ako vidíme, porovnávali ste vlastne Českú republiku so Slovenskou republikou, čo bolo veľmi zaujímavé čítanie a určite odporúčam aj členom finančného výboru, pretože vidíme, že Česká republika dosiahla, dosahuje vyššiu efektivitu za podstatne menej peňazí.
Spoločnou tendenciou je dlhodobý rast administratívnych výdavkov vynaložených na správu spotrebných daní, a to najmä z dôvodu rastu miezd, čo je jeden z hlavných faktorov poklesu ich efektívnosti. V Slovenskej republike túto tendenciu v poslednom období ešte umocňujú výdavky vynaložené na elektronické služby a mzdy zamestnancov vykonávajúcich stály dozor.
A teraz. Napriek týmto faktom kontrola zistila výrazné rozdiely v administratívnych výdavkoch vynaložených na jedného zamestnanca spravujúceho spotrebné dane v Slovenskej republike a Českej. Kým v Slovenskej republike na výber 100 eur spotrebných daní boli výdavky v sume 1,94 eur, v Českej republike to bolo 73 centov.
Právna úprava spotrebných daní Českej a Slovenskej republiky vo viacerých oblastiach ich správy významne presahuje požiadavky EÚ, čo predstavuje potenciál pre zjednodušenie správy týchto daní a pre úsporu administratívnych nákladov finančnej správy. Ale v Českej republike prispieva k efektívnej správe spotrebných daní overovanie ekonomickej stability žiadateľov, v Českej republike je zavedené povinné označovanie a farbenie vybraných minerálnych olejov. A Česká republika spravuje tieto úkony kamerovým monitoringom a náhodnou kontrolou, kdežto u nás máme stály dozor. V Slovenskej republike je distribúcia kontrolných známok jednoduchšia, ako v Českej republike a kontrolné známky majú vyššiu úroveň ochranných prvkov. Stále citujem správu NKÚ.
Tuto môžme vidieť práve aj odporúčania, alebo taký priestor na efektivitu. Správca dane v Slovenskej republike vykonáva v zmysle zákona značnú časť administratívnych úkonov prevažne formou výkonu, fyzického výkonu daňového dozoru, kým v Českej republike správca dane kladie dôraz na vzdialený dohľad a analýzu rizík. Je tam ukázané aj vlastne, že tá efektivita sa dá dosahovať aj takýmto spôsobom. A vidíme, že výrazne vyššie náklady zistila aj kontrola zavedenia systému MCS v Slovenskej republike v porovnaní s Českou republikou. Výdavky na zavedenie systému, ako aj upgrade boli na Slovensku za päť rokov o 20 % vyššie, ako v Českej republike za desať rokov.
Napriek tomu, že úroveň dohľadu je v oboch krajinách porovnateľná, to je veľmi dôležité, v Slovenskej republike je správa spotrebných daní významne náročnejšia na personálne zdroje. Dosiahnuť efektívnosť aspoň na úroveň Českej republiky je potrebné považovať za veľkú výzvu a úlohu finančnej správy. Opäť, kolegovia finančného výboru, veľmi silný odkaz. Dokonca aj tento odkaz: súčasná fáza ekonomického cyklu a situácia na trhu práce vytvárajú vhodné podmienky na optimalizáciu ľudských zdrojov vo finančnej správe. Taktiež sa tu odkazuje na to, že je vhodné realizovať nie lokálny, ale nadnárodný benchmarking. Ako jedna z prvých možností sa javí zmeniť spôsob výkonu stáleho daňového dozoru, keďže vidíme, že to v Čechách funguje a že, citujem opäť zo správy: "je to efektívnejšie a účinnejšie".
Daň z pridanej hodnoty. Veľmi ma zaujalo konštatovanie práve Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý teda vypracoval aj samostatnú k tomu kontrolnú správu a konštatuje, že s touto daňou sa spája najviac daňových podvodov veľkého rozsahu. Kontrola, ktorá sa sústredila na úlohu ministerstva financií a finančnej správy v tomto procese potvrdila, že merať účinnosť jednotlivých prinajmenšom tých opatrení, ktoré sú všeobecne považované za úspešné, nie je možné z viacerých dôvodov. A teraz vám prečítam:
"Akčný plán, vrátane jeho aktualizácie neobsahuje kvantitatívne ciele jednotlivých opatrení, t. j. aký má byť prínos opatrení vyjadrený konkrétnym zvýšením výberu DPH. Dokument nestanovuje merateľné kritériá a spôsob vyhodnocovania účinnosti prijateľných opatrení. Finančná správa a zrejme ani ostatné orgány štátnej správy nesledujú osobitným spôsobom náklady s implementáciou jednotlivých opatrení akčného plánu.". Toto sú proste veľké zlyhania, ktoré keď robíme nejaké akčné plány a nedáme si merateľné ukazovatele, potom vidíme, že sa nedá spätne ani vyhodnocovať.
Takisto je tu aj vlastne vyjadrené, že finančná správa nejakým spôsobom ministerstvo financií spätne odhadlo, aký bol prínos a tu sa píše, že aký prínos mali jednotlivé opatrenia, však nie je špecifikované. Nie je tiež zrejmé, či medzi opatrenia, ktoré sa prijali, nie sú aj opatrenia so zanedbateľným alebo žiadnym prínosom, alebo už splnili svoje opodstatnenie a iba zaťažujú správcu dane i daňovníka. Nie je zrejmá ani výška použitých zdrojov na realizáciu a jeho opatrení. Toto určite nie je ani účinné, ani efektívne, ani hospodárne nakladanie s finančnými zdrojmi.
NKÚ upozorňuje, že v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách je potrebné používať rozpočtové prostriedky nielen hospodárne, ale aj účinne.
Ďalej sú tu ďalšie veci, ktoré z hľadiska aj tej Národnej bločkovej lotérie vidíme, že teda nepriniesli nejaký veľký osoh, keď čítate priamo vyjadrenia NKÚ. Takisto pri čerpaní európskych fondov vidíme veľké nedostatky z hľadiska čerpania. Či už v pomalom nábehu alebo aj z minulého obdobia NKÚ konštatuje, že pri druhom programovom období sme nevyčerpali objem 347 miliónov eur. Ak si pamätáte, sociálny balíček bol 250, toto je 347 miliónov a dokonca NKÚ upozorňuje, že táto suma zrejme bude ešte väčšia, keď sa ukončí toto obdobie účtovne.
Takže toľko k eurofondom a zvyšok času by som chcel ešte krátko venovať, píše sa tu aj kapitola 3.5.2. štát ako akcionár, kde poukazuje na to, ako zle hospodárime, alebo ako zle vláda hospodári s majetkom, s ktorým disponuje. Výdavky rezortov na lepšie využitie verejných prostriedkov poukazujú na to, ako sa plytvá práve tým, že sa používajú prostriedky na právne služby externe. Z preverovania vyplynulo, že vynakladanie prostriedkov v oblasti služieb bolo v niektorých prípadoch neefektívne a neúčinné. Viaceré externé zadávania činností mohli byť zabezpečené vlastnými zamestnancami, odbornými útvarmi rezortov. Týmto postupom tak došlo k neodôvodnenému, prípadne predraženému využívaniu externých zdrojov. Finančné prostriedky tak boli uhradené bez adekvátneho vyhodnotenia. Potvrdila to aj nedostatočná praktická využiteľnosť predmetu zmluvy. Tam môžte vidieť grafy, ako ktoré rezorty vlastne využívali aké služby a zbytočne.
Poslednú minútku, ak stihnem. REPAS je tam veľmi dobre rozobratý, určite odporúčam si to preštudovať, trošku sa dostať do obrazu triezveho, ktorý táto správa priniesla. A posledné, čo ma tam zaujalo, bolo ESO projekt, ktorý tam je tiež veľmi dobre rozobratý a vlastne ukazuje, že deklarovaná úspora vo výške 1 miliardy nebola preukázaná, a to z dôvodu, že ministerstvo vnútra doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dopadu implementácie ESO. Pred samotnou delimitáciou neprebehla žiadna pasportizácia budov, jednalo sa o 1 348 budov, neprehľadnosť pri postupe predaja, resp. zámeny nehnuteľností za účelom zriadenia klientskych centier vytvára riziko plnenia plánovaných príjmov rozpočtu. NKÚ identifikovalo riziko nehospodárneho a neefektívneho nakladania s delimitovaným majetkom štátu v správe. A takto by som mohol pokračovať.
Ja teda chcem len povedať, že z tejto správy jasne vidíme, že táto vláda určite nenapĺňa ani programové vyhlásenie vlády a už vonkoncom nie, nehospodári (zaznievanie zvukov časomeru) efektívne, účinne a už vonkoncom nie hospodárne. Takže toto predkladám hlavne koaličným poslancom ako apel.
Ďakujem pekne.