Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky postupovala v zmysle rokovacieho poriadku, § 36 a § 22. Odôvodnenie: Predseda Národnej rady Slovenskej republiky predlžovaním rokovacích dní a skrátením obedňajšej prestávky umelo zrýchľuje priebeh schôdzí a znižuje kvalitu diskusie k jednotlivým návrhom zákonov. Je to dehonestácia parlamentu a je to už tretia schôdza v poradí, ktorá je takto urýchľovaná. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, Veronika, za tvoju rozpravu. Ja by som k tomu chcel možno len tak doplniť alebo potvrdiť, že naozaj Ústavný súd, je dôležité, aby mal kvalitných a slobodných, nezaviazaných sudcov. A naozaj pri celom tomto procese je dôležité, aby prevládala súdnosť, keď chceme naozaj voliť sudcov, ktorí budú spĺňať tieto parametre, a naozaj je o hľadaní toho najlepšieho riešenia. Lebo tak, ako aj pán minister v úvode hovoril, tak nie vždy sa to úplne stalo, že by tu išlo o najlepšie riešenie. Miestami mi to pripadalo, ako možno aj taký nejaký trucpodnik, ale to už nechám, nech každý si vyhodnotí sám sebe.
To dôležité je, že my ako opozícia sme preukázali nejeden raz, že vieme podporiť kandidátov koalície, ktorí sú kvalitní. Ale určite nevieme a nechceme a nepodporíme ľudí, ktorí, si myslíme, že na to miesto nemajú byť. A preto ak to myslíme poctivo, a poctivo by sme to mali myslieť všetci, pretože je to v záujme ľudí, ktorí nás volia do tohto parlamentu, tak by sme mali vytvoriť proste riešenie, ktoré bude túto poctivosť odrážať. A myslím si, že preto sme prišli a prichádzame s jednotlivými riešeniami, ktoré sme predložili aj pánovi ministrovi, a tá ponuka je rozumná, aj opodstatnená. Naozaj, tam, kde je vôľa, tam je aj cesta.
A ja teda chcem vyzvať aj pána ministra, aj koaličných poslancov, aby mali tú vôľu, pretože tú cestu už určite spolu nájdeme, a myslím si, že aj počas tohto môžme nájsť, a aby v konečnom dôsledku boli zvolení kvalitní a nezávislí a nezaviazaní ústavní sudcovia.
Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, toto bol tretí zákon a ja by som nazval tieto tri zákony ako taký energetický balíček. Ak ste pozorne počúvali, tak ste si mohli veľmi dobre a jasne a zrozumiteľne vypočuť, aké riešenia už dnes existujú na to, aby naozaj ľudia mohli platiť za elektrinu alebo teplo alebo za plyn menej peňazí, ako tieto peniaze môžu byť efektívnejšie nasmerované. A tento tretí, tento tretí zákon, ktorý tu Karol Galek predniesol, tak je takou naozaj čerešňou na torte práve kvôli tomu, že nielenže teda jasne poukazuje na enormné úspory, ktoré by sa tu dali dosiahnuť, poukazuje na zároveň aj na zdravie jednak ľudí, ktorí tam pracujú v tých baniach, ale aj ľudí, ktorí sú tými baňami postihnutí, a naozaj sa nebavíme o malom počte. Čiže toto je ďalší dôležitý rozmer.
Ďalší dôležitý rozmer, ktorý tu odznel, je práve ten rozmer ekológie, o ktorom tu bolo zmienené, a dopady na životné prostredie. Ale to možno najkľúčovejšie z týchto všetkých je práve tá perspektíva budúcnosti a tá perspektíva pre ľudí, ktorí tam žijú a ktorí tam aj pracujú v tých baniach. A to je to, čo potrebujeme zdôrazňovať, že tá perspektíva tu je. Pretože to, čo tu strana SMER aj komunikuje pri baniach a vlastne snaží sa ako keby vytvoriť takú čiernu budúcnosť pre týchto baníkov, tak si myslím, že je veľmi nepoctivé a zavádzajúce, pretože tak ako to zaznelo aj z úst Karola Galeka, ale tak to zaznieva, ako je to veľmi jasné, že budúcnosť títo ľudia majú, perspektívu majú, a dokonca si myslím, že by ju mali mať omnoho lepšiu, pretože keď si zoberieme baníctvo, každého napadne, že to je naozaj ťažká práca, a vieme, že to je aj zdravotne zaťažujúca práca.
A ja sa pýtam, či si títo ľudia v dnešnej dobe technológií, dnešnej dobe výroby elektriny úplne iným spôsobom nezaslúžia lepšiu prácu. Prečo títo ľudia musia dnes v baniach drieť a ničiť si zdravie, ničiť zdravie svojim rodinám, robiť za, by som povedal, peniaze, ktoré nie sú toho hodné, že; takže naozaj je nevyhnutné, aby títo ľudia toto robili? Nezaslúžia si lepšiu prácu, keď každý rok vynakladáme na rekvalifikačné kurzy milióny eur? Veď úspora, ktorú by sme usporili, keby sme ju nasmerovali do rekvalifikácie týchto ľudí, a nech to trvá, koľko potrebuje. Nech tí ľudia naozaj môžu robiť prácu, ktorá nebude ubíjať ich zdravie, a radi budeme investovať do týchto ľudí, aby videli práve tú perspektívu, perspektívu seba, perspektívu svojich rodín, aby videli to, že môžu robiť lepšiu prácu, možno lepšie platenú prácu a ešte k tomu zdravšiu prácu, ktorá bude mať výrazný dopyt; dopad na ich životy a na ich životy ich rodín.
A myslím si, že toto je práve tá cesta, ukázať tým ľuďom, že tu perspektíva pre nich je, investovať do nich, aby to zakúsili, aby zakúsili aj vďaka tej nízkej nezamestnanosti, ktorá tam je v tom regióne. Teraz je ten čas, kedy tým ľuďom môžme prísť a ponúknuť poctivú, férovú a výhodnú perspektívu pre nich a naozaj prisľúbiť im, že budeme, nainvestujeme do vás toľko, koľko bude potrebné, pretože to stojí za to s týmto raz a navždy skončiť. A myslím si, že tam, kde je vôľa, tam je aj cesta, a my zatiaľ skôr vidíme, že dôvod, prečo tam zatiaľ nie je cesta, lebo nie je vo vládnej koalícii na to ani vôľa. Takže na záver tohto energetického balíčku som chcel ešte zdôrazniť práve túto perspektívu a túto nádej pre lepšiu budúcnosť ľudí v tomto regióne.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predstavenému návrhu o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa taktiež zákon o regulácii v sieťových odvetviach. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Karol, môžem len potvrdiť tvoje slová aj ako bývalý predseda spoločenstva vlastníkov bytov. Naozaj ľudia, pamätám si, keď som roznášal vyúčtovania za teplo a len s takými veľkými očami na mňa pozerali, že prečo majú vyššiu sumu, a vôbec nevedeli absolútne, že kde sa dopátrať k akým údajom. A naozaj tá miera informovanosti je veľmi nízka a v tej prehľadnosti ešte o to viac. A to určite platí aj pri elektrine, lebo som sa s nimi rozprával aj o elektrine, plyne, takže tam je veľký priestor, čo robiť. Takže úplne súhlasím, veľmi dobre si to vysvetlil ten aspekt, že tu nie je konkurencia a vlastne tým pádom nie je ani obchodné tajomstvo alebo nie je prečo si to obchodné tajomstvo nejakým spôsobom chrániť, lebo nemá byť ako zneužité, a preto ten rozmer prehľadnosti a transparentnosti je úplne kľúčový.
A veľmi sa mi páčilo, ako si presne poukázal, že aby ľudia vedeli, na čo sa skladajú, a aby sa mohli pýtať na oprávnenosť nákladov. Toto je presne to. Ľudia potrebujú vedieť, omnoho radšej zaplatia, ak vedia, na čo tie peniaze idú. A ak naozaj tie peniaze idú neefektívne, tak sa dá na to krásne poukázať a tým pádom to bude nútiť aj tie firmy naozaj spravovať peniaze veľmi poctivo, veľmi efektívne a v prospech ľudí, pretože majú od ľudí garantovaný biznis a to je to najdôležitejšie, na čo si tiež poukázal. Takže tá verejná kontrola je práve v tomto subjekte úplne kľúčová. Je kľúčová na to, aby sa efektivita dosahovala, aby sa nič neskrývalo pod koberec, a nie je dôvod, aby to takto prehľadné a verejné bolo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Karol, som veľmi rád, že prinášaš tento zákon, alebo prinášate tento zákon, a že aj na túto tému hovoríš, pretože naozaj keď človek pozorne počúva, tak si uvedomí, že práve v týchto poplatkoch sa dá krásne upratať. A keď sa v týchto poplatkoch krásne uprace a keď sa uprace v celom tom systéme, kde sa vytvárajú zisky, teraz jak si krásne ako vysvetlil, aj ten samotný SEPS že generuje zisky, a keby sa tie zisky nasmerovali správnym smerom, tak naozaj to prinesie jednak efektivitu samotných používania financií, ale zároveň aj nižšie ceny. A tak ako si hovoril aj o tom rozpočte, naozaj dnes vidíme, že do rozpočtu pritekajú nadpríjmy, čiže príjmy, ktoré ani neboli plánované, a vlastne každý rok vláda má viac peňazí, ako očakáva. A nielenže prvé, čo treba, je treba, aby tieto nadpríjmy sa efektívne nasmerovali, a po druhé, aby sa upratovalo aj v tých výdavkoch, ktoré tu každý rok disponuje, pretože toto sú úžasné dva zdroje, ktoré môžu priniesť výrazný posun, ak sa dobre nasmerujú.
To, čo si hovoril o tom sponzoringu, tak to je veľmi dobrý postreh, lebo nedeje sa to len u SEPS-u, deje sa to aj u iných organizácií, ale dôležité je povedať to, že nikto nemeria efektivitu týchto sponzoringov, týchto akcií, čiže naozaj nevieme povedať a vieme, ako to funguje pri marketingu, že je ťažké nejako odhadnúť tú cenu, či je naozaj efektívna, lebo je to len na kreativite, takže tým, že sa to nemeria, nedá sa povedať, že či to je zbytočné, alebo nie je. A podľa mňa niektoré naozaj sú zbytočné vôbec preto, aby existovali a mohlo by sa to radšej použiť na zníženie ceny. A po druhé je to neprehľadné, lebo raz je to pod SEPS-om, potom iná akcia pod takou organizáciou a podobne, takže toto je ďalší veľký vrub, ktorý treba odstrániť.

Ďakujem veľmi pekne. Presne, ako si povedal, sú príklady aj dobrej praxe aj zlej. Naozaj sú centrálne zdroje tepla, ktoré sú efektívnejšie, ale sú centrálne zdroje tepla, ktoré nie sú efektívnejšie. A ja som tiež, dostali sa mi do rúk porovnania toho individuálneho pre bytový dom a bytový dom, ktorý bol napojený na centrálne zdroje tepla a videl som, že naozaj ten centrálny zdroj tepla bol menej efektívny, a to keď prihliadneme na všetky nákladové položky. Ale áno, sú presne tie príklady dobrej praxe, kde a tak by to malo byť, pretože centrálny zdroj tepla z podstaty, z filozofickej podstaty by mal byť efektívnejší. Však preto boli budované a keď sa oňho dobre starajú a naozaj investujú to, čo majú, to, čo potrebuje ten systém, tak bude efektívnejší. Však to je podstata toho samotného, samotného systému.
A tuto je ešte ďalšia vec, že samotné ÚRSO nie je dostatočne transparentné na to, aby sme vedeli vidieť, či pri tej cenovej regulácii komu drží vlastne stranu. A toto je ďalší problém, o ktorom tu veľa hovoríme, kde poukazujeme na to, že ÚRSO by mal byť nezávislý subjekt, nezávislý orgán. A podľa názoru nie je a ešte tak, ako bol upravený legislatívne minulý rok, že bol vlastne daný pod krídla vlády, tak to je ešte väčší prehrešok, ktorý je na inú debatu, ale len nahráva tomu celému podozreniu toho, že sa tu chráni nejaký segment, ktorý by v skutočnosti túto ochranu mať nemal. Pretože ak by bol efektívny a kvalitný, tak by ju nepotreboval.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. To je posledný bod dnes? Nie? Ešte bude? (Reakcie z pléna.) Ešte budeme mať nejaký bod? (Povedané so smiechom.) Či to tu rozbalím, ale nie, žartujem trošku.
Ja kratučko tiež. Však kolega Galek to veľmi, veľmi dobre povedal. Ja by som možno do toho ešte vniesol ten rozmer, že aby to bolo pochopené. Tá najväčšia, najdôležitejšia pointa toho, čo tu odznelo, je to, že centrálne zdroje tepla sú naozaj dobré, pokiaľ sú ekonomicky efektívnejšie. A oni by dokonca mali byť ekonomicky efektívnejšie. A to je ten paradox na Slovensku, že po prvé, nevieme úplne presne, či sú, pretože máme tu práve tento, ako by som povedal, takú trhovú uzáveru, ktorá sa tu udiala v roku 2014, myslím, nie? A svojím spôsobom máme tu aj taký, by som povedal, príklady zlej praxe práve u týchto centrálnych zdrojov tepla. Ja si myslím, že tie centrálne zdroje tepla tí, ktorí ich začali prevádzkovať, totižto oni boli, väčšina z nich bola vybudovaných ešte za bývalého režimu a s cieľom teda, aby naozaj boli efektívne, aby zásobovali väčší objem domácností a podobne.
Ak by boli dobre obhospodarované od svojho prvopočiatku, ak by bolo do nich investované a využívané nové technológie, tak si myslím, že by tento, naozaj by nečelili, by sa nemuseli dneska báť o svoju trhovú ochranu, pretože by vedeli prinášať efektivitu. A tam, kde nie sú efektívne, tak neni význam, aby boli. A toto je to najdôležitejšie, čo si treba pri tom uvedomiť. Čiže ak sú efektívne, tak prežijú aj bez zákonnej ochrany. Ak nie sú efektívne, tak je otázka, prečo ich chceme zákonom chrániť svojím spôsobom. A tie príklady zlej praxe sú naozaj viaceré, kde vidíme, že tí, ktorí prevádzkovali tieto centrálne zdroje tepla, tak to, čo na nich zarobili, neinvestovali späť. Väčšinu zisku niekedy, napríklad v mestách bolo štandardom, že mesto si zisk, ktorý vygenerovalo z tohto, použilo na niečo iné a neinvestovalo späť do obnovy technológie. No a dnes máme historický dlh na týchto zariadeniach automaticky, keď dneska idú obnovovať, tak je otázka, tak to stojí omnoho viacej peňazí a v takom prípade to navyšuje tú cenu. A tým, že sú uzamknutí, zákonom sú chránení, tak požívajú ten komfort toho, že či investujem alebo neinvestujem a či investujem dostatočne alebo neinvestujem dostatočne, tak mám garantovaný biznis. No ale to je práve tá anomália, kde na to dopláca zákazník a kde zneužívajú svoju pozíciu. A práve preto je tento systém tak nepoctivý voči samotným ľuďom, ktorí potom majú vysoké, vysoké ceny tepla.
Takže je tam problém toho, že je to zásah do podnikateľského prostredia, ktoré by malo byť naozaj otvorené, pretože nie je nikde pomenované, že toto bude ako keby nejaká chránená, chránený sektor. Nikde sa to nepomenovalo. Je to štandardné podnikateľské prostredie, ale zrazu tu chránime určitú skupinu, určitú skupinu podnikateľov. A to, že ich chránime, im umožňuje sa viezť na vlne garantovaného biznisu a nemusia rozmýšľať ekonomicky, nemusia rozmýšľať podnikateľsky, nemusia si naozaj trápiť závity na to, aby to ich podnikanie bolo cenovo zaujímavé a pre zákazníkov účinné, pre zákazníkov zaujímavé a tým pádom aj účinné. A toto je tá anomália, ktorej potom čelíme a ktorá v konečnom dôsledku spôsobuje teda tie vysoké ceny tepla.
Takže preto my hovoríme, že vráťme to teda normálne do reálnej súťaže, nech sa ukáže, a tí, ktorých centrálne zdroje tepla, ktoré budú efektívne, tie si ten svoj biznis ponechajú. Tie, ktoré to nerobia dobre, tak nech buď zmenia predstavenstvo alebo majiteľa alebo čokoľvek, alebo nech to položia, pretože nevedia to robiť dobre. A prečo by sme mali platiť za teplo niekomu, kto to nevie robiť dobre? Radšej nech ľudia majú naozaj efektívne teplo a za primerané ceny. Takže to je tak trošku zjednodušene povedané.
Ďakujem veľmi pekne.

... s tým, že s podnikateľským prostredím naozaj treba robiť výraznejšie zmeny a znižovať byrokraciu a obzvlášť práve v cestovnom ruchu podnikateľom, pretože sú tam mnohokrát malí podnikatelia, či už prevádzkovatelia ubytovní alebo nejakých atrakcií a podobne, a títo, ak sa chcú naozaj naplno sústrediť svojej činnosti, tak potrebujú, aby im bola odbúraná čo najviac akákoľvek byrokratická záťaž, nehovoriac o rôznych reguláciách, poplatkoch a podobne, ktoré niekedy ani nesúvisia s ich činnosťou, ale musia ich platiť. Takže úplne, úplne súhlasím. Cesta zjednodušovania podnikania práve tým malým a stredným, ale hlavne tým malým, ktorých je najviac, je cestou, ktorá pomôže rozvoju nielen cestovného ruchu, aj iných odvetví, ale aj cestovnému ruchu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Hrnko, čo sa týka tej investície, vďaka bohu, že nejaká investícia teda do obnovy našich pamiatok bola, ale myslím si, že ľudia z cestovného ruchu, dokonca aj sám váš pán predseda často komentuje cestovný ruchu tak, že sme na chvoste, že naozaj je veľa, čo ešte urobiť. Ja si nemyslím, že by sme potrebovali byť do roku 2134 nečinní. Práve naopak, musíme byť dovtedy veľmi činní. Ale chápem asi, čo si chcel povedať, ale.
Potom kolega Baláž, tam, ja som nepovedal, že nútime tých, teda takto, ja som nepovedal, že tí živnostníci to nemôžu uplatniť. Povedal som, že oni si to celé zaplatia, lebo on je aj zamestnancom, aj zamestnávateľom. Čiže on si to celé zaplatí. Čiže on akože na tom kvázi benefituje len na tej daňovej úľave. Nútime, to som myslel tak, že tak by som to aj vysvetlil, že ten človek proste, keď chce napríklad, má fakt, že financie na dovolenku a chce ísť s deťmi k moru, no tak už nemá financie na to, aby mohol ísť ešte v lete na Slovensku, takže tým pádom, jeho sa táto, tento benefit netýka. Čiže bude, nevie ho využiť. Áno, nútime, no tak príde o tých 225 euro, ktoré tu plošne je nastavené pre ľudí, teda pre zamestnancov len nad 50 ľudí. Takže tam, toto som chcel tým povedať, že my ich nútime. Tak bude sa musieť rozhodovať. Bude to mať ťažšie.
Čo sa týka, pán kolega Kollár, keď sa bavíme o špičke, tak dnes už vieme, že hotelieri alebo aj ubytovacie zariadenia sú v špičke. Keď hovoríme o špičke, tak sú naozaj vybookovaní a keď je väčší dopyt ako ponuka, tak prirodzene je priestor na to, aby sa tie ceny zvýšili a aj tak ten dopyt, teda tá ponuka bude uspokojená. Takže tam som hovoril riziko toho, že tie ceny naozaj môžu v špičke kvôli tomu stúpnuť, a to neni, určite to nikoho nepoteší.
Čo sa týka tých 60 miliónov, tak to je z daňovej prognózy, pretože áno, nie je to nacenené v samotnom návrhu a daňová prognóza povedala, že bude výpadok príjmov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)