Videokanál poslanca

Pán kolega, no som prekvapený tou reakciou, pretože asi to nereflektuje na moje vystúpenie. Ja som v prvom rade nepovedal, že je nepodstatný v zmysle, že je ako zbytočný. Práve naopak. Ocenil som, že je dôležité, že sa zavádza, elektronické faktúry aj na strane štátu, to som vyslovene vyzdvihol. Čiže, čiže vidím ho ako dôležitý a pri tej príležitosti som hovoril práve o tom, že je to jedna z tehličiek dôležitá, hoci malá, lebo to stojí len 7 miliónov, máme tu omnoho väčšie, drahšie informačné systémy, takže a napriek tomu je dôležitá a poukázal som na dôležitosť efektivity. Neviem, akú znôžku neprávd, alebo zahmlievanie tam bolo, pretože používal som dáta, ktoré sú publikované vládou, takže nerozumiem pravdupovediac tej reakcii. Privítal som ministra, ak to je teda naozaj nemiestne a v rozpore s rokovacím poriadkom, tak to je asi vec pohľadu. Ja si myslím, že nejaká slušnosť by do tejto sály, sa hodí a keď príde kolega na stoličku ministra, tak ako som povedal v úvode, hoci to je zákon, ku ktorému by som možno nemusel vystúpiť, ale chcel som to využiť, lebo tu je prvýkrát novozvolený pán minister, novovymenovaný pán minister.
Takže neviem, no zaujímavá reakcia, ako určite beriem to ako, ako tvoj názor. Samozrejme s tým nesúhlasím, ale však zase každý tu môže povedať svoj názor.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, hoci tento zákon nie je nejaký extra dôležitý, ale tak je to zákon, kedy prišiel nový pán minister, tak by sa patrilo k tomu vystúpiť, aby teda sme ho aj takto privítali nejakou, nejakou plodnou, plodnou diskusiou. Takže ja teda chcem využiť tento zákon aj jednak na to, aby som privítal pána ministra už v stoličke ministra, pretože na túto sálu je pán minister, teda ešte bývalý pán predseda výboru bol zvyknutý, ale samozrejme, tak ako povedal aj v úvode, tá diskusia sa teraz zmení, keďže teda je na tej opačnej strane barikády. Ja verím, že vláda je tu preto, aby pomáhala občanom, tak verím, že tie barikády nie sú tu v zmysle také vojnové, ale skôr naozaj na to, aby, aby sme prinášali riešenia, aby to ľudia v konečnom dôsledku pocítili. A tá stolička ministra financií je, samozrejme, kľúčová, pretože je to človek, ktorý sedí na peniazoch, tak ľudovo povedané. A to je ten človek, ktorý by mal strážiť, aby tie peniaze boli vynakladané čo najefektívnejšie. Takže to je to, čo očakávame aj od vás, pán nový minister, aby sa, aby sa toto dialo a v tej súvislosti krátko sa chcem vyjadriť aj k téme, ktorá je informatizácia, ktorá skôr teda patrí do gescie pána Rašiho, ale tak, samozrejme, tento zákon je momentálne vo vašej gescii práve z tohto dôvodu, ako ste hovorili.
Takže ja by som na úvod povedal asi len tým, že sme v prvom čítaní, trošku tak k tej filozofii informatizácie, pretože je dôležité si tieto veci pripomínať a naozaj na informatizáciu sú vynakladané veľké enormné peniaze a tá, to tempo informatizácie je stále pomalé. Štát je pozadu a áno, elektronické faktúry je niečo, čo je dôležité, aby bolo dostupné a proste sme v 21. storočí, nie je dôvod, aby, aby štát nebol tiež updatovaný, keď tak poviem, na moderné informačné technológie.
Avšak treba si uvedomiť aj pri informačných technológiách, že vždy, keď sa zavádzajú, a to je taká, taká slovenská neresť, že sa zatiaľ zavádzali mnohokrát izolovane a naozaj máme tu množstvo systémov, do ktorých sa investovalo veľa peňazí, ktoré nie sú vždy kompatibilné, nevedia spolupracovať a naozaj ľudia ešte stále častokrát musia práve kvôli tomu robiť poštárom, poštárom, poštárov úradom, pretože hoci jeden úrad to má vo svojej databáze, druhý úrad to má vo svojej databáze, nevedia si to prepojiť, nevedia si z toho tie údaje poslať, nevedia z toho čerpať. Takže toto je jedna z vecí, ktorá z hľadiska informatizácie ako takej je veľkou neresťou a preto pri akejkoľvek každej novej investícii dbať na, je dôležité dbať na to, aby tu bola tá prepojenosť, aby to bolo využiteľné už z pohľadu tej budúcnosti a dostupné ku všetkým, aby tam tá efektivita bola.
Ja to hovorím aj preto, lebo keď sa pozrieme na dve také dôležité informácie, ktoré možno teraz priamo úplne nesúvisia s týmto samotným zákonom, lebo tu sa jedná práve hlavne o e-Government to biznis a e-Government to e-Government, čiže vládne inštitúcie medzi sebou využívajúc elektronické faktúry a potom vlastne vláda voči sektoru, ktorý bude verejne obstarávať. Ale je tu dôležitý sektor a keď práve chcem využiť tú informatizáciu, a to sú občania, a stále máme ešte veľký počet občanov, ktorý nevyužíva ani občiansky elektronický občiansky preukaz s aktivovaným BOK-om, čiže na to, aby mohol komunikovať so štátom elektronicky, je to menej ako tretina občanov, ktoré to má. A toto, samozrejme, je veľký hendikep toho, aby sa, aby štátna správa vedela poskytnúť kvalitné služby. A na druhej strane to odráža zrejme aj to, že tá informatizácia na strane štátu je, je slabá, pretože ľudia nejavia záujem o to a nechcú vybavovať veci elektronicky, lebo vedia, že by toho veľa nevybavili.
Tu chcem kratučko len povedať práve k tým výdavkom, pretože keď sa rozprávame o informatizácii a hoci tento systém by mal stáť, povieme si, že iba 7 miliónov, čo z hľadiska tých celkových výdavkov na informatizáciu to je, to je malá čiastka, ale každé euro treba, aby bolo vynakladané efektívne, lebo ako sa hovorí, babka k babce budú kapce, čiže určite je to vždycky o tom, o tej zodpovednosti aj pri malých sumách, lebo kto vie byť zodpovedný v malom, tak vie byť zodpovedný aj vo veľkom. A takže tie sumy, čo sa týka vývoja bežných a kapitálových výdavkov na informatizáciu za roky 2011 až 2018 sú napríklad aj v tej súhrnnej správe implementačnej jednotky, ktorá to vyhodnocuje. A je veľmi dobré a toto je niečo, za čo by som chcel poďakovať vláde, že stále tento útvar je funkčný, že dáva tieto správy, hoci niekedy môžu mať vládni zástupcovia pocit, že je to kladivo do rúk opozície, ale nie je, pretože je to v prvom rade materiál, ktorý prináša transparentnosť do toho, ako ktorákoľvek vláda hospodári s peniazmi. Teraz ste to vy, uvidíme, kto tu bude nabudúce. Ale ide o to, že tento nástroj je dôležitý práve preto, aby aj občania, aby vôbec celá verejnosť vedela, koľko a ako sa peniaze míňajú. Takže ja som vďačný za to aj ako občan, že existuje teda jednak útvar hodnoty za peniaze a že existuje aj implementačná jednotka, ktorá pravidelne vyhodnocuje jednotlivé opatrenia. A to, že je tam mnohokrát tá povestná červená z toho semaforu, je vizitka, za ktorú každý minister musí byť ochotný niesť zodpovednosť, pretože tu sa nehráme, tu naozaj, ak vláda proste je tu na to, aby, aby urobila všetko pre to, aby sa občania mali lepšie. Takže ak dostáva vysvedčenie, tak isto ako v škole sa vysvedčenia neskrývajú, ale žiaci ich dostávajú, aby vedeli a rodičia to vedia tiež, tak je dôležité, aby takéto vysvedčenia dostávala aj vláda, aby tie vysvedčenia boli verejné, čo sa aj deje a je dôležité, aby to bolo zachované.
A teda vďaka tejto správe vieme aj to, že každým rokom vlastne sa investujú enormné peniaze. Od roku 2011, keď sa pozrieme na to, aké peniaze išli na výdavky IT, tak vidíme, že to bolo radovo cez 300, 400, 500, v roku 2015 dokonca cez 700 miliónov eur. Ak to narátame, tak to sú proste miliardy, to sú dve, tri, 3 miliardy, vyše 3 miliardy, teraz tento rok to bude ďalšej pol miliardy, čiže to sú naozaj enormné sumy. A chcem tu poukázať na dve skutočnosti. Jedno je práve tie kapitálové výdavky, to znamená, že za koľko sa tie peniaze, teda kedy sa obstaráva ten softvér, a tam tie kapitálové výdavky radovo tvoria okolo 200, 300 miliónov eur, čo je, hovorím, 250 miliónov bolo, myslím, že posledný alebo predposledný sociálny balíček, čiže to sú naozaj enormné peniaze, ktoré sa do toho investujú, ale treba si uvedomiť, že práve tie bežné výdavky, čiže tie režijné výdavky sa odvádzajú pri informačných technológiách ako percento z kúpnej ceny, z obstarávacej ceny, a to je to najdôležitejšie. Čiže keď sa niečo draho obstará, automaticky to spôsobí aj drahé, drahú réžiu. Ešte keby som to chcel plošne alebo tak ešte lepšie vykresliť, tak ak sa niečo predražene obstará, tak automaticky sa s tým zväzuje aj predražená údržba, pretože sa to odvíja ako percento z obstarávacej ceny.
Takže to je, preto je tak kľúčové byť už veľmi dôsledný pri obstarávaní informačných systémov, pretože ak sa to tam urobí dobre, ak sa tam nastaví dobre cenotvorba a zároveň aj kvalita, zatiaľ sa bavíme aj často len o kvalite, ale nie o cenotvorbe, ak sa nastaví správne tá cenotvorba, tak nám to automaticky znižuje aj tie režijné výdavky, ktoré sú radovo, keď sa pozrieme, radovo tých 200, 300 miliónov, čo je opäť veľmi veľká suma.
Takže toto som chcel povedať v súvislosti s práve tou informatizáciou, o ktorej sa bavíme a ktorej jedným, jednou tehličkou je práve aj tento návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme. Je to malá tehlička, ale aj pri nej treba, pri tejto malej tehličke treba dbať na tieto parametre, pretože informatizácia musí byť rýchlejšia. My naozaj, štát veľmi zaostáva za súkromným sektorom. Štát, si musíme uvedomiť, že na to míňa enormné peniaze, čiže nie je problém v peniazoch. Peňazí tu naozaj vidíme, je dosť a sú veľké peniaze vynakladané, a o to viac, že štát je najlepší klient, pretože platí načas a, žiaľ, platí najviac. To, čo zaplatí štát, za čo je ochotný štát si kúpiť dnes informačné systémy, tak za také ceny proste súkromný sektor nenakupuje, nakupuje podstatne výhodnejšie alebo podstatne lacnejšie.
Takže tuto vidím ešte veľký priestor na tú efektivitu výdavkov a to je taký môj apel na vás, pán nový minister, aby ste mali toto na pamäti a naozaj si posvietili na akékoľvek výdavky, ktoré na informatizáciu pôjdu, aj skrze útvaru hodnoty za peniaze, ktorý by mal prehodnocovať každé, každé verejné obstarávanie nad 10 miliónov a aby ste na to tlačili, lebo tu je priestor na tú efektivitu a tým pádom sa uvoľňujú ďalšie peniaze či už na rýchlejšiu informatizáciu alebo do iných, iných sektorov, ktoré tento štát potrebuje. Takže informatizácia určite musí byť rýchlejšia a hlavne lacnejšia, ale nie z dôvodu, že kúpme niečo lacné a nekvalitné, v žiadnom prípade, kúpme, ako som vysvetlil, lacné, pretože lacnejšie to byť môže a ja si myslím, že v písomnej, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Môžeš, môžeš ešte 20 minút.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem. (Povedané so smiechom.) Nie, nie už budem končiť.
Takže nie lacnejšie v zmysle nekvality, ale lacnejšie, pretože stále tieto ceny sú ako keby nafúknuté aj z toho dôvodu, že je ťažké ich benchmarkovať, lebo jedná sa o unikátne ako keby riešenia, ktoré nevieme porovnať, pretože štáty sú odlišne veľké a tak, ale to nám nemôže brániť v tom, aby sme hľadali tú efektivitu a tým pádom aj možnú úsporu práve, ako som povedal, pre to rýchlejšie, rýchlejší nábeh na viac a by som povedal, aby štát bol kompletne zinformatizovaný, ak tak poviem, a hlavne kvalitne.
Takže toto sú také moje postrehy pre pána ministra financií, pretože s pánom podpredsedom vlády Rašim na túto tému diskutujeme a on tu bude mať tiež zákony, o ktorých sa budeme baviť, a tam pôjdem do väčších detailov, ale chcel som využiť práve prítomnosť vás, pán minister, že ste tu dnes nový alebo teda v pozícii ministra ako nový a dať vám apel práve na túto oblasť, pretože sa jedná o enormné, enormné množstvo peňazí. Päťsto miliónov, sám uznáte, že nie je malá čiastka a akákoľvek efektivita, aj keby to bola len 10-percentná, tak 50 miliónov k dobru poteší každého ministra financií, ktoré môže potom prerozdeliť na niečo iné a vyhovieť ministrom.
Takže ďakujem veľmi pekne a skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Navrhujem zaradiť ako bod na rokovanie na aktuálnu schôdzu bezpečnostnú a obrannú stratégiu.
Odôvodnenie: Na konci mája bude v Slovenskej republike plenárne zasadnutie Parlamentného zhromaždenia NATO. Schválenie nových strategických dokumentov by bolo nielen dôležitým odborným rozhodnutím, ale tiež silným politickým signálom voči našim spojencom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja by som chcel zareagovať na tie PPP projekty celkovo ako na samotný nástroj. Ja si myslím, že tento nástroj PPP projektov nie je dobrý nástroj, o to viac v prostredí, keď sa kvalitne pracuje na rezorte dopravy a kvalitne sa veci pripravujú na základe priorít, nič sa nerobí unáhlene, tak nie je dôvod na to, aby sme robili tieto veci prostredníctvom PPP projektov, pretože máme tu stále dostatok, alebo mali sme aj v tom čase dostatok peňazí na infraštruktúru z eurofondov a tie treba, samozrejme, využiť. Len ja tu vidím skôr problém v tom, že jednak aj tie vlády predtým nepracovali dostatočne poctivo a efektívne na to, aby vedeli tie projekty kvalitne pripraviť, aby ich vedeli pripraviť tak, aby sa v čase dali tie zdroje využiť, eurofondy. Vidíme, že aj eurofondy sa mnohokrát čerpajú n plus dva, pretože nie sú kvalitne pripravené. Takže ja tuto vidím ten problém, a preto nie je dobré, ak by sme chceli tu aj podsúvať ľuďom, že PPP projekty je tá správna cesta. No nie je. Eurofondy sú v tomto prípade, keďže nám ich Európska únia dala k dispozícii, omnoho lepší nástroj a treba tou cestou ísť. Už sme teraz v dvoch tretinách, samozrejme. Ale toto sa, toto sa malo využiť a je to len chyba rezortu, ktorý to má na starosti, že to nevedel zmanažovať, že to nevedel zvládnuť a dnes na to doplácame. A treba si teda naliať toho čistého vína.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, som rád, že ste to otvorili, a stálo by za to možno vypočuť si aj ďalšie názory. Tie inštitúcie, ktoré ste spomenuli, tak to sú inštitúcie, ktoré – práve naopak – financujú aj, by som povedal, projekty, by som povedal, v menej vyspelých krajinách, takže to len nasvedčuje tomu, že áno, že kľudne sa používa tento FIDIC aj v krajinách, ktoré sú menej rozvinuté. Ja teda čo mám informáciu, že prvotný plán, prečo bol tento štandard vymyslený, bol práve pre tieto krajiny, ale hovorím, toto, ja nie som stavár, takže priniesol som to ako sprostredkovanú informáciu.
V čom ja vidím problém toho žltého FIDIC-u, je to, že zhotoviteľ aj projektuje a zároveň aj stavia. A pokiaľ vy nemáte jasný projekt, čiže neviete presne, čo to obsahuje, tak ako môžete vedieť, koľko to bude stáť? To je moja otázka. Pretože ak ešte nie je teda naprojektované do detailu, tak ako budete vedieť, čo to bude stáť? Kupujete si vy dom na základe toho, že vám nakreslia striešku, štyri steny a šesť okien? Veď chcete vedieť presne, čo v tom dome bude. A toto je úplne kľúčové.
Čiže tu by som teda poprosil stavárov, aby to vysvetlili, aby sme naozaj mohli počuť, či to tak je. Lebo ak žltý FIDIC hovorí, že zhotoviteľ aj projektuje, ale dostane tú zákazku skôr a tá cena je ešte predtým, ako ju úplne detailne naprojektuje, tak tam si potom myslím, že veľmi ľahko sa môže stať to, čo sa stáva aj pri domoch napriek tomu, že máte kvalitný projekt, že väčšina domov sa postaví s 30-percentným navýšením nákladovým, lebo ešte toto sme nedomysleli, tuto by bolo ešte dobre takú zástrčku a podobne. Takže to len na margo samotných cien.
Mne ako človekovi, ktorý je ekonóm a nie je stavbár, mi tam automaticky vyskakujú finančné otázniky, ak sa používa priamo tento štandard, ale to som trošku odbočil. Ale, samozrejme, budem rád, ak k tomu niekto ešte niečo povie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel tak využiť aj túto príležitosť na to, aby sme sa pozreli naozaj na celý rezort dopravy aj z takých možno väčších čísiel alebo z takého väčšieho obrazu, pretože tento rezort je rezort, ktorý disponuje veľmi veľkými finančnými prostriedkami. Ako som hovoril už aj vo faktických poznámkach, rozpočtované mal za posledné roky rádovo okolo 3 mld. eur. Realita spotreby tých peňazí bola rádovo okolo 2 mld. eur a posledné dva roky bol síce rozpočtovaný na rádovo 1,1 mld., ale následne bol upravený na rádovo 2 miliardy.
Tento rezort je rezortom, ktorý čerpá enormné eurofondy a stalo sa mu to do veľkej miery aj osudným, pretože by som to prirovnal k takej infúzii. Štát vďaka tomuto rezortu do infraštruktúry investuje primárne cez eurofondy a bez nich už ako keby nedokázal žiť. Tá závislosť je tak vysoká, že bez nich by nedokázal žiť, čo je, samozrejme, veľmi nezdravý prvok, pretože každý štát by si mal uvedomovať vlastnú dôležitosť vlastnej infraštruktúry a mal by tam smerovať aj priority a tým pádom, vďaka prioritám, aj financie. To, že sa tak veľmi zameral štát aj táto vláda, ale aj predchádzajúca vláda na eurofondy, spôsobilo to, že úplne zabudol na to, že musí investovať aj do infraštruktúry, ktorá, na ktorú sa eurofondy nedajú použiť, a preto máme aj dnes v takom zlom stave cesty I. triedy, mosty a podobne, pretože tá optika sa tak nastavila, že však všetko tu zachránia eurofondy. Veľký omyl, veľká, veľký shift, veľký posun v mentalite a tým pádom aj veľká chyba, veľký problém. Nehovoriac o tom, že stále tu neexistuje riadenie tohto rezortu na základe tvrdých dát.
Už som hovoril, toto je rezort, ktorý by mal fungovať veľmi prakticky. Mal by to byť naozaj praktický rezort, ktorý stavia, ktorý sa venuje výstavbe podľa potrieb, ktoré sa dnes dajú bez problémov zmerať. Dnes už máme takú technológiu, že meranie nie je problém. Takže o to viac by týmito dátami mal disponovať a na základe tohto by mal robiť rozhodnutia. Politické rozhodnutia v tomto storočí alebo aj desaťročí, resp. politické rozhodnutia o prioritách sú, myslím si, že úplný prežitok, pretože my naozaj vieme tým ľuďom pomôcť omnoho lepšie, keď naplánujeme infraštruktúru podľa ich reálnych potrieb, ktoré sa, ako som povedal, dajú už dnes veľmi dobre merať. Takže, a o tom hovoríme od začiatku, svojím spôsobom to spomína do istej miery aj programové vyhlásenie vlády, ktorého sa v tomto tento samotný rezort nedrží.
Ďalšia dôležitá vec, ktorú treba spomenúť pri práve takýchto veľkých peniazoch, keď hovoríme rádovo 2 mld. eur, tak si predstavte, len 10-percentná úspora je automaticky 200 mil. eur. To sú veľmi veľké čiastky. Preto práve pri takýchto rezortoch má taký veľký význam robiť, merať a sledovať práve tú efektivitu. A preto aj to bol jeden z prvých rezortov, na ktorý sa zameral Útvar hodnoty za peniaze, pretože pochopil veľmi jednoducho, že toto je jeden z kľúčových rezortov aj z hľadiska komfortu obyvateľstva, aj z hľadiska výdavkov a z hľadiska možných úspor. Preto aj v tých správach vidíme tie návrhy opatrení a tie hodnotenia. O to je to zarážajúcejšie, keď vidíme, že tie opatrenia sa neaplikujú.
A myslím si, že sa neaplikujú práve preto, že aj nad pánom ministrom je určitý politický strop, ktorý mu nedovolí konať. Čiže z tohto pohľadu ja neviním pána ministra za to, že by nekonal, ale skôr vládu, ktorá mu nedovolí konať. Pretože aj z osobných rozhovorov, ale aj z vystúpení tu vidíme, že áno, že pán minister je taký človek činu, keď tak poviem, že keď treba, tak ide do vecí. Ale vidíme, že, ja osobne si myslím, že mu niekedy aj tak možno klepnú po prstoch a povedia, toto nechaj tak, do toho sa nestaraj. Bolo by zaujímavé možno počuť, ako to fungovalo ešte za čias, keď bol štátnym tajomníkom, ale viac-menej však ste to trochu aj naznačili v tom, keď ste vystúpili, pán minister.
Ďalšiu vec, ktorú vidíme aj z hľadiska stavebníctva, je, že stavebné firmy, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, tým, že je malý, tak ja by som, asi sa to nedá úplne kvalifikovať na základe nejakých konkrétnych parametrov ako kartely, ale určite to vykazuje prvky. A myslím si, že toto je jeden z tých problémov a spoľahnúť sa aj pri tých verejných obstarávaniach, jednak to, že sme videli aj, ako sa tie verejné obstarávania v minulosti robili, že sa dal veľmi krátky čas, že z toho bolo úplne zjavné, že tu bežali dohody na pozadí a vlastne ako keby boli predurčení a nieže ako keby boli, ako keby; áno, že ako keby boli predurčení vlastne víťazi a súťaž už tak mala dopadnúť. Takže toto je tiež ďalší problém, prečo sa jednak nedosahuje tá efektivita a prečo sa potom dostávajú k zákazkám aj spoločnosti, ktoré možno v danom momente tú cenu podseknú výrazne, ale vediac, že si to dobehnú na dodatkoch a v konečnom dôsledku to, tá cena je potom podstatne vyššia a, samozrejme, procesne to aj túto stavbu spomalí, pretože sa to musí takýmto spôsobom robiť. Takže vidím tu naozaj problém práve toho verejného obstarávania, do ktorého je, v ktorom je vidieť silný politický vplyv. A toto, toto jednoznačne treba odstrániť a treba s tým jednať.
Ďalšia dôležitá vec je pri tomto rezorte kvalitná príprava. Myslím si, že je úplne kľúčové tú prípravu mať kvalitne urobenú a práve hlavne v takej fáze, na tých úsekoch, ktoré aj reálne budú, sú prioritou a budú mať finančné zdroje. Pretože to, čo sme videli aj pri diskusiách o dlhovej brzde, ktorá tu už bola spomínaná, tak sa pripravovalo všetko a nič. A viac-menej pripravovali sa úseky, boli rozpracované do istej miery, pomaly sme sľubovali diaľnicu nieže do každej dediny, ale na všetky strany a vieme, že skutočná realizácia je v nedohľadne vďaka aj obmedzeným zdrojom, ktoré máme. Takže tie priority sú úplne kľúčové a k nim kvalitnú prípravu. Nemusíme pripravovať niečo, čo vieme, že najbližších desať rokov nebudeme robiť. Hoci by tu mohol byť argument, že však ale nebudeme mať pripravené. Tak vieme, že tá príprava reálne má nejaké tri-štyri roky do fázy tej prvotnej, potom druhotnej a tak ďalej. Sú tam takéto nejaké rámce, rádovo okolo desať rokov je to celé. Čiže podľa toho postupovať, ale nieže teraz vo všetkých postupujeme ako keby paralelne. A to sme videli, ako hovorím, pri tej diskusii o dlhovej brzde.
Paradoxne, pri tuneli Višňové si pamätám, že som diskutoval aj s pánom Blanárom, ktorý vtedy vlastne prišiel s návrhom na dlhovú brzdu a hovoril, že určite to stihneme, určite to stihneme, to tam nebude problém. Dnes sme v roku 2019 a vidíme, že je to zatiaľ ďaleko.
Ja osobne vidím problém aj v tom, že táto stavba sa robila podľa, teda na základe žltého FIDIC-u. Je to proste, by som povedal, pravidlá, kde zhotoviteľ aj projektuje. A to je naozaj veľký problém, pokiaľ vy nemáte presne naprojektované a neviete, ako to bude vyzerať, tak zároveň projektovať a k tomu naceniť, toto veľmi podľa mňa zle funguje. Podľa informácií, ktoré mám z trhu, toto funguje skôr v rozvojových krajinách, kde sa niektoré veci nedajú úplne naceniť, ale vo vyspelých krajinách si myslím, že takéto niečo nepatrí, že ak sa robí niečo poctivo, tak sa to včas naprojektuje, včas sa to vysúťaží, včas sa to ocení a nemôže potom dochádzať problém pri cenových rozdieloch. Takže tu vidím práve ten problém.
A ako posledné by som chcel povedať, že nemôžme sa uspokojiť s tým, že však takto sa to robí všade. Ja si myslím, že my naozaj potrebujeme a máme tú, máme ten komfort, že môžme robiť veci poctivo a kvalitne, a treba rozbiť práve také tie, by som povedal, schémy, ktoré tu na trhu fungujú možno aj práve dlho, mnohými rokmi, desiatkami rokov budované aj vďaka tomu, že sme možno malá ekonomika, ale aj vďaka tomu, že tie väzby tu boli silné aj v stavebníctve a viac-menej tí stakeholderi, tí aktéri na stavebnom trhu sú silní, či už to bude VÁHOSTAV, Doprastav alebo DÚHA a tak ďalej, ktorí tu mali silné aj, myslím si, že politické väzby. Takže toto treba podľa mňa rozbíjať a naozaj vniesť do toho veľmi čistú, čistú konkurenčnú súťaž a vytvoriť ako keby nové návyky aj vo verejnom obstarávaní na Slovensku. A toto môže pomôcť, či už je to v železniciach, či už je to pri výstavbe diaľničných úsekov a podobne.
Takže na záver, pán minister, aby ste nehovorili, že nie, sme subjektívni, ako ja vidím u vás tú ochotu komunikovať, diskutovať, vnášať, prinášať informácie hlbšie, myslím si, že netajíte veci, snažíte sa naozaj dať veci na svetlo, ale zase povedzme si na rovinu, je vidieť, že to obmedzenie je aj politické zvrchu a tým pádom tie výsledky sú, aké sú, a o tých sa tu dnes rozprávame, že tie výsledky sú naozaj v mnohom, v mnohom zlé.
Takže toľko za mňa. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja chcem zareagovať na jednu vec, kde ste hovoril vlastne o tých cenách, za ktoré sa obstarávajú jednotlivé úseky alebo teda stavby, že sa obstarávajú za nízku cenu a stoja pritom veľa, preto sa nedajú dostavať. Ja tam vidím také dva problémy. Jeden je, že na jednej strane niektoré firmy na to, aby získali tú zákazku, tak tú cenu naozaj výrazne podcenia, len aby sa k nej dostali, so zámerom, že následne, keď už teda tú zákazku vyhrajú, tak potom ju budú dodatkovať a zároveň si teda dobehnú tú cenu. Takže toto je podľa mňa veľký problém. Na druhej strane tam vidím problém, aj čo sa týka tej efektivity stavieb a samotných tých cien, pretože vidíme, že naozaj cena za kilometer tu za posledné roky nesmierne narástla a oháňať sa tu rôznymi argumentami, ktoré znejú až mnohokrát nelogicky, len pod zámienkou, aby sa naozaj mohlo zaúčtovať enormné peniaze. Takže to len na margo toho.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega, toto nie je zlyhanie iba samotného ministra. Ja to chcem opäť zdôrazniť, že toto je zlyhanie celej vlády, pretože pán minister, sám ste hovorili o tom, čo sa snaží robiť a tak ďalej, ale je limitovaný práve rôznymi politickými väzbami samotnej vlády. Tá mu mnohokrát nedovolí konať tak, ako by chcel, či už z hľadiska priorít, alebo aj z hľadiska samotných skutkov. A to, že sú, že naozaj politika veľmi silno zasahuje aj do tohto, inak by mal byť, praktického rezortu, je zjavné aj na tom, ako sa tie priority určujú. Pretože dodnes nemáme nejaký zoznam priorít na základe tvrdých dát, čiže zmeranej intenzity a podobne. Stále sa rozhoduje o úsekoch na základe nejakých politických chúťok, preferencií alebo čohokoľvek iného, čo je čisto politické. Takže toto je ten problém, ktorý tu tiež treba natieniť a ktorý veľmi silno vplýva aj na to, že tento rezort je v takom zlom stave, akom je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Janckulík, hovoril si o tej spolupráci a myslím si, že to je ako veľmi dobré počuť od človeka, ktorý naozaj priamo bol vo vnútri a mohol poodhaliť, ako tieto veci fungujú. A ja by som tam ešte k tomu pripojil aj vlastne tie zlé priority, pretože vidíme, že problém nie sú peniaze, ale problém sú zlé priority. To môžme vidieť aj na samotnom rozpočte ministerstva, keď si pozrieme či už stránku ministerstva financií a pozrieme si jednotlivé rozpočty na jednotlivé roky, tak vidíme, že ten rozpočet schválený je možno v nejakej sume, potom je upravený a za posledné roky bol vždycky upravený na výšku tri miliardy, ale nikdy v skutočnosti sa nedostal cez dve miliardy, teda okolo, rádovo okolo dvoch miliárd sa vlastne čerpal.
Čiže vidíme, že ministerstvo nevedelo vyčerpať všetky tie peniaze, pretože nevedelo to či už pripraviť, alebo proste boli zlé priority a toto je vlastne problém. Takže ja aj tu vidím problém z hľadiska tej administrácie tých financií, že aj keby sme naliali neviem koľko peňazí do tohto ministerstva, tak vidíme, že by sa to nedalo, pretože nevie vyčerpať ani len dve tretiny z toho, čo má rozpočtované, a v tom vidím práve ten, ten manažment. O to viac, keď si poukázal ešte aj ako človek, ktorý si sa tým zaoberal, tie cesty I. triedy, že, a rýchlostné cesty, pardon, že mnohé sú v havarijnom stave. Toto je podľa mňa tiež veľmi, veľmi dôležitý, dôležitý fakt, ktorý som rád, že tu zaznel.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán minister, ja by som chcel reagovať na to, ako ste vybavili tých 200 mil. od ministra financií, pretože ste hovorili, že teda je to na štyri roky 50 mil. ročne. Taká dôležitá poznámka. Totižto náš rozpočet je záväzný iba na jeden rok. Ďalšie roky, ktoré sú tam, sú odporúčacie, čiže na vašom mieste by som sa ešte netešil z tých ďalších 150 mil., lebo vidíme, čo sa deje aj tento rok a aké návrhy prichádzajú do Národnej rady alebo teda mali by tu byť prerokované. A rozpočet pôjde zrejme hlbšie do deficitu, takže obávam sa, že sa tie peniaze nenájdu na tie cesty I. triedy, takže tým pádom tých 50 mil. pre tento rok ako tak, ale tých ďalších 150 vidím naozaj v nedohľadne.
Ďalšia vec je, viac peňazí do rozpočtu neznamená nevyhnutne lepšie výsledky. Pretože ak sa pozrieme aj na správu Implementačnej jednotky Útvaru hodnoty za peniaze, tak vidíme, posledná je za rok 2018 a prvé dva kvartály, a čakáme teda, aká príde ďalšia, tak vidíme, že aj vo vašom ministerstve tá efektivita je pomerne nízka, pretože tak, ako je tam urobené, farebne odlíšené, zelená je dobrá, teda zelená je tá, ktorá je okej, žltá a červená sú už nesplnené, či už čiastočne, alebo úplne, tak naozaj v tej vašej správe alebo za váš rezort tam vidím viacero častí, kde je minimálne žltá a naozaj aj červená, aj keď vidíme rezorty, kde to je omnoho horšie. Ale tým som chcel poukázať, že to, že sa dostane viacej peňazí, neznamená hneď lepšiu efektivitu. Čiže aj pri tomto rezorte, ktorý naozaj disponuje veľmi veľkými peniazmi a jedná sa o investičné projekty, je úplne kľúčové, aby sa tá efektivita dosahovala, pretože automaticky dochádza aj k enormným úsporám, ktoré sa buď môžu použiť na ďalšiu investíciu v tomto rezorte, alebo prípadne presmerovať do iných rezortov, keďže vieme, že ich horí viacero.
Ďakujem.