Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, predseda, zdravím vás, ja veľmi stručne skúsim nadviazať na kolegov a prednesiem na záver jeden ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sme si k tomu spolu s kolegyňou Remišovou pripravili. Veľmi dobre sa tá rozprava vlastne odvíja a poukázali ste na tie dôležité fakty.
Ja som viac-menej aj v prvom čítaní na to poukázal, že naozaj to, aby boli zabezpečené efektívne vynaloženie peňazí je kľúčové pri verejnom obstarávaní, pretože tá suma vyše 4 -4,5 mld. eur je naozaj enormná. Akákoľvek úspora, ktorá sa tam dá dosiahnuť, či už 5 %, 10 %, hovorí o nemalých čiastkach, 10 %, je to automaticky 400 mil. eur, čo je rádovo viac ako sociálne balíčky, ktoré sme mohli za posledné roky vidieť z dielne vládnej koalície. Takže hovoríme o naozaj veľmi veľkých položkách, a preto tú úsporu, alebo resp. tú efektivitu musíme pri verejnom obstarávaní hľadať.
Na druhej strane rozumieme aj samotným, samotným starostom, ktorí chcú vyobstarávať veci a potrebujú ako keby dostať do rúk nástroj, ktorý im nezväzuje ruky, čiže ten aspekt rozviazania rúk je dôležitý, ale musíme si uvedomiť, že na trhu naozaj máme viacero, by som povedal, druhov tých starostov. Sú to starostovia, ktorí sú poctiví a chcú to robiť poctivo a robia to v prospech svojej obce, v prospech svojho mesta a naozaj hľadajú tie najlepšie riešenia, ale vieme, že sa dejú prípady, o ktorých tu hovorili aj teraz kolegovia, že sa prostriedky buď vynakladali predražene, čiže sa nakupovali veci, ktoré boli predražené, alebo sa nakúpili prostriedky, ktoré, teda veci, ktoré sú dokonca nepotrebné, nazval by som to možno až miestami, niektoré nákupy mohli byť nezmyselné.
No a posledné, kedy sa, jak hovorila aj kolegyňa Remišová, že sa niečo vyfakturuje a v skutočnosti sa nedodá, kategória podvody, môžme povedať.
Takže toto sú veci, ktoré tiež sú prítomné, či už na Slovensku, alebo aj v iných krajinách, a preto treba hľadať nástroje tak, aby sme prítomnosť týchto javov čo najviac eliminovali.
Preto si myslíme, že pri práve tých zákazkách s nízkou hodnotou je dôležité, ak ideme teda do toho, že jednak zvyšujeme limity, ale aj keby sme tie limity nezvyšovali, tak je dôležité, aby tam bola zabezpečená dostatočná transparentnosť. Teda jednak to, aby sa o to mohli uchádzať všetci účastníci na trhu, a na druhej strane, aby tí, ktorí, by som povedal, tá občianska verejnosť, aby mohla vidieť, čo sa nakupuje, čo sa obstaráva, v akých cenách sa to nakupuje, a na základe toho sa k tomu vyjadrovala. Toto na, toto vlastne dáva aj priestor a je to tiež jedným z našich cieľov, tak vzbudiť taký záujem, väčší záujem práve u občanov o tieto verejné obstarávania, keďže sa tam jedná o nemalé sumy, a aby sa zaujímali o to, čo sa v ich obci, v ich meste obstaráva, alebo aj v štáte, robíme to aj my a na základe toho kládli otázky, prípadne namietali, ak majú na to, by som povedal, podklady.
Ja si pamätám v prvom čítaní, keď sme sa bavili vlastne, tak aj pán Raši vystúpil a povedal, že však to je taká nejaká samozrejmosť, ktorá by sa mala diať. No vidíme, že to úplne samozrejmosť nie je, a preto chceme to aj zakotviť práve do tohto zákona, aby teda jednotliví obstarávatelia chápali, že majú tú povinnosť tieto veci zverejňovať. Myslíme si, že v dnešnej dobe to nie je žiadny problém ani nejaký administratívne náročný, samotný proces to nijako nezbrzďuje. Ide nám naozaj o to, zachovať ducha toho, tých zákazok s nízkou hodnotou, aby mohli mať tí starostovia tie ruky rozviazané, aby teda mohli obstarávať, ale zároveň aby bolo úplne zjavné a viditeľné, čo obstarávajú, aby každý mohol vidieť a na základe toho sa vyjadril k tomu.
Preto sme si teda pripravili aj ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý teda súvisí práve s touto, s touto problematikou, a teda ide nám o posilnenie transparentnosti, a preto navrhujeme zakotviť povinnosť zverejňovania výzvy a súťažných podkladov vo Vestníku verejného obstarávania. Taktiež teda tento návrh neprináša žiadne riziká zvýšenej administratívy či sťaženia postupov. Návrh zákona tak s minimálnym zvýšením administratívy prináša výraznú pomoc pri kontrole verejných financií a vynaložených práve pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou. Práve z dôvodu posilnenia informovanosti verejnosti ešte rozširujeme tento návrh aj o to, aby sa to zverejňovalo aj na webovom sídle daného obstarávateľa, verejného obstarávateľa, ak také sídlo je zriadené. To je asi tak v stručnosti všetko.
Ja teraz by som prečítal samotný pozmeňujúci návrh, myslím, že to bolo vysvetlené dostatočne, takže nech sa páči.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1073).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I doterajší bod 77 znie:
77. § 117 vrátane nadpisu znie:
„§ 117 Zadávanie zákaziek s nízkymi hodnotami
1. Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Ak verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov za účelom zadania zákazky, je povinný zabezpečiť dodržiavanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Verejný obstarávateľ je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie.
2. Verejný obstarávateľ pošle úradu výzvu na predkladanie ponúk podľa ods. 1 elektronicky vo formáte a postupmi na prenos dostupnými na webovom sídle úradu, ak je predpokladaná hodnota zákazky vyššia ako 5 000 eur.
3. Vo výzve na predkladanie ponúk verejný obstarávateľ uvedie najmä
a) informácie týkajúce sa častí, ak je zákazka rozdelená na samostatné časti,
b) predpokladanú hodnotu, množstvo alebo rozsah obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb,
c) informácie o postupe k súťažným podkladom a k inej sprievodnej dokumentácii,
d) výhradu podľa § 108 ods. 2, ak sa uplatňuje,
e) kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich relatívnu váhu,
f) informáciu, či sa povoľujú variantné riešenia,
g) lehotu na predkladanie ponúk a adresu, na ktorú sa ponuky predkladajú,
h) dátum odoslania výzvy na predkladanie ponúk,
i) výšku zábezpeky, ak sa vyžaduje.
4. Úrad uverejní výzvu na predkladanie ponúk vo vestníku do troch pracovných dní odo dňa jej odoslania. Dátum odoslania preukazuje verejný obstarávateľ.
5. Vo výzve na predkladanie ponúk možno osobné údaje uvádzať v rozsahu:
a) meno a priezvisko,
b) adresa pobytu,
c) dátum narodenia, ak nebolo pridelené identifikačné číslo,
d) e-mailová adresa a telefónne číslo.
6. Pri vypracovaní súťažných podkladov použije verejný obstarávateľ § 42 primerane a súťažné podklady uverejní v profile v deň uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk vo vestníku.
7. Ak prístup k súťažným podkladom alebo ich časti verejný obstarávateľ nemôže poskytnúť podľa ods. 6 z dôvodu uvedeného
a) v § 20 ods. 7, vo výzve na predkladanie ponúk uvedie, že príslušný dokument poskytne inak ako elektronickými prostriedkami a adresu, na ktorej možno požiadať o tento dokument,
b) v § 22 ods. 4, vo výzve na predkladanie ponúk uvedie opatrenie, ktoré vyžaduje na ochranu dôverných informácií, a informáciu, ako možno získať prístup k príslušnému dokumentu.
8. Verejný obstarávateľ zverejní výzvu na predkladanie ponúk podľa ods. 1 aj na svojom webovom sídle, pokiaľ ho má zriadené.
9. Pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou sa nepoužijú ustanovenia § 4, § 20, § 24 a § 25 ods. 3, ak ods. 2 až 8 neustanovujú inak.
10. Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti verejnom obstarávaní podľa § 108 ods. 2.
Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou môže postupovať podľa § 109 až 111, ak ide o dodanie tovaru, alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu; v takom prípade sa ods. 3, 5 a 7 nepoužijú.
Ak nejde o postup podľa ods. 10, verejný obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý nespĺňa podmienky účasti podľa § 32 ods. 1 písm. e) a písm. f), alebo ak u neho existuje dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. f).
Ustanovenie § 11 týmto nie je dotknuté.
Verejný obstarávateľ je povinný uverejniť v profile súhrnnú správu o zákazkách s nízkymi hodnotami, ktoré zadal za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorej pre každú takúto zákazku uvedie najmä hodnotu zákazky, predmet zákazky a identifikáciu dodávateľa. To neplatí, ak ide o zákazky zadávané spravodajskými službami.
14. Pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou sa nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem prípadov, v ktorých to vyžadujú osobitné predpisy.
15. Verejný obstarávateľ eviduje všetky doklady a dokumenty a uchováva ich počas desiatich rokov od uzavretia zmluvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento zákon je pomerne jednoduchý a pokúsim sa ho veľmi stručne vysvetliť, aby ste rozumeli teda, čo vlastne tento zákon prináša.
Predtým, ako tak urobím, by som chcel trošku vás dostať do obrazu takou, takým obhliadnutím sa do histórie, ako vlastne tento zákon vznikal a prečo vznikal. Tento zákon vznikol v roku 2008 a bola to odpoveď vlastne na situáciu na trhu, kde teda boli identifikované daňové úniky práve v maloobchode alebo vôbec teda pri kontakte s koncovým zákazníkom. A prišlo sa teda s nápadom, že sa zavedú tzv. elektronické registračné pokladnice, ktoré budú evidovať tržby a na základe tejto evidencie sa vlastne budú odvádzať potom aj príslušné dane, či už z DPH, alebo aj samotné príjmy do svojich daňových priznaní, a teda aj do rozpočtu, štátneho rozpočtu.
Tento zákon prešiel viacerými úpravami a tunovaním, ako by som povedal, vylepšovaním na to, aby sme, aby sme ten segment toho maloobchodu, reštaurácií a podobne boli schopní v tomto segmente zužovať ten priestor na daňové úniky a tým pádom, aby výber daní bol čo najvyšší. Čiže vidíme, že to je systém, ktorý tu už máme desať rokov. Tá pôvodná architektúra bola myslená tak, že tie registračné pokladnice jedného dňa zavŕšia tým, že sa bude do; a to za chvíľku vysvetlím to podrobnejšie; do tej registračnej pokladne ukladať všetko, aby sme naozaj vedeli eliminovať riziko akéhokoľvek daňového úniku.
Dnes sme v bode, kedy ešte nie sme u konca, ale, ale sme blízko od toho a vidíme, že momentálne Finančná správa po tomto riešení nesiaha, preto sme po tom riešení siahli my, pretože je to pôvodne plánovaný krok od začiatku. A podľa informácií z Finančnej správy sa dnes pohybuje únik na daniach v tomto segmente rádovo okolo 500 mil. eur. Len pre ilustráciu, dva sociálne balíčky minulého roka.
Poďme sa teda pozrieť, ako sa tento únik deje. Určite poznáte registračné pokladnice, je to, či už to poznáte z obchodov, alebo z reštaurácií, dostávate bločiky, teda mali by ste dostávať bločiky a na tom bločiku je uvedené, aj by som to rád ukázal, ale teda keďže nemáme možnosť ukazovať názorné ukážky, tak si, viem si predstaviť, že si to viete predstaviť. Takže na bločiku je väčšinou uvedené teda sídlo toho prevádzkovateľa, je tam uvedený dátum, možno aj pokladník a podobne, ale to najdôležitejšie je, že sú tam jednotlivé položky tovaru, ktorý si kupujete, a vlastne potom je tam samotné spolu a rozčlenené DPH a, samozrejme, mal by tam byť symbol ministerstva financií, ktorý teda by mal slúžiť ako nejaký ochranný prvok.
V praxi sa však deje jedna veľmi zaujímavá vec a to je tá, že sa vydávajú tzv. falošné bločky. Ako je to možné? Aby ste rozumeli, tá registračná pokladňa, ktorú má každý podnikateľ, musí byť certifikovaná. Od roku 2015 certifikuje tieto registračné pokladne, a teda výrobcov, Finančná správa. Dovtedy to boli ešte poverené osoby alebo delegované osoby, ktoré boli delegované Finančnou správou na to, aby túto certifikáciu vykonávali. Pokladní z tohto obdobia je rádovo okolo 5-tisíc na trhu, z toho obdobia pred 2015. Všetky ostatné už sú certifikované Finančnou správou. Táto informácia nie je pre vás až tak podstatná, ale teraz poprosím trošku viacej pozornosti. Registračná pokladňa; teda ak vás to zaujíma, samozrejme.
Registračná pokladňa má teda v sebe tzv. fiskálny modul alebo teda nejakú časť, ktorá je tam zaplombovaná úradníkom Finančnej správy alebo delegovaným servisným technikom, ktorý má autoritu na to, aby túto časť zaplomboval. Väčšinou, keď si kúpite pokladňu, tak si ju kúpite už s touto zaplombovanou časťou, alebo keď sa vám tam niečo udeje, tak príde servisný technik, je jediný oprávnený, alebo teda úradník Finančnej správy je oprávnený túto plombu prelomiť, opraviť danú časť, ak by nejaká porucha nastala, čo sa teda väčšinou nestáva, a preplombovať to. Čiže toto je zaplombovaný, zaplombovaná časť, ktorá je veľmi dôležitá, v ktorej sa ukladajú údaje. Je tam tzv. fiskálny modul, je to pamäť, do ktorej sa ukladá denná uzávierka.
Čo znamená denná uzávierka? Denná uzávierka znamená, že na konci dňa vám registračná pokladňa vypočíta, že ste vydali 200 blokov a vyrobili ste tržbu, vymyslím si, 2 000 eur. Toto sa ukladá v danom fiskálnom module.
V tejto zaplombovanej časti je ešte tzv. prevádzková pamäť. Tá prevádzková pamäť, môže to byť buď tiež nejaká zaliata časť, alebo môže to byť súčasťou toho fiskálneho modulu, alebo môže to byť samostatná SD karta, ku ktorej sám prevádzkovateľ nemá fyzický prístup, ale ukladajú sa tam kópie jednotlivých bločkov. Avšak k tomuto, k obidvom vlastne úložiskám má prístup ten prevádzkovateľ vďaka softvéru. Lebo vieme, že zariadenie, ten hardvér, tá registračná pokladnica je ovládaná vďaka softvéru. A ten softvér ponúkajú rôzne firmy, ktoré vám ho prídu nainštalovať. A tieto softvéry sú v závislosti od toho, akú máte prevádzku, kúpite si registračnú pokladnicu. Dokonca môžete mať počítač. Vidíte to napríklad tu v Parlamentke, máme tam, keď prídete platiť, tak vidíte monitor, má to tam nakreslené svoje stoly a podobne, čo je veľmi praktické a prehľadné pre akéhokoľvek prevádzkovateľa. Ale to dôležité je, že teda toto je softvér, ktorým vy obsluhujete tú registračnú pokladnicu, a to najdôležitejšie je práve tá tlačiareň a ten fiskálny modul, kam sa ukladá, ako som hovoril, denná uzávierka.
Vy keď prídete a objednáte si obed, viacerí, alebo ja neviem, nemusí to byť obed, môže to byť čokoľvek, vytlačí sa vám blok. Vy môžete predpokladať, že tento blok je pravý, pretože vidíte jeho vizáž, a dokonca zákon doteraz ustanovoval aj to, že vy si môžte ten blok porovnať s blokom, ktorý by mal byť niekde uvedený na viditeľnom mieste, aby ste si overili, že či ten blok je teda pravý. Pravosť overujete na základe identickej, identickej vizuálnej podoby daného bloku.
A teraz prichádza ten trik. Keďže táto pokladňa je ovládaná softvérom, tak ten softvér je schopný rozhodnúť o tom, čo sa vytlačí a ako sa to uloží. Pretože fiskálny modul zo zákona ukladá iba daňové, aj tá prevádzková pamäť ukladá iba daňový doklad. Čo je daňový doklad? Daňový doklad je ten daný bločik, ktorý je teda konečným dokladom o tom, že ste si kúpili a platíte za tovar, ktorý ste si objednali.
Ak však vytlačíte na tejto registračnej pokladni napríklad mincovku alebo objednávku, v takom prípade tá registračná pokladnica aj ten fiskálny modul si povie, na základe toho softvéru, ako je naprogramovaný, toto neukladám, to nie je daňový doklad, čiže toto ma nezaujíma. Z tlačiarne vyjde mincovka alebo objednávka, ku ktorej za chvíľku sa vrátim, ako vyzerá, a fiskálny modul to ponecháva tak. Tlačiť si môže, v úvodzovkách, ten prevádzkovateľ, čo len chce, ak je to však daňový doklad, ktorý on rozhodol o tom, že toto je tržba, ten sa ukladá do fiskálneho modulu alebo prevádzkovej pamäte.
A teraz poďme teda k tomu, čo iné sa môže vytlačiť a ako to môže vyzerať. A tu prichádza ten trik. Je niekoľko spôsobov, ako dnes vedia jednotliví prevádzkovatelia v spolupráci s tými softvérovými firmami vytlačiť na tejto tlačiarni bločik, ktorý nie je daňový doklad, ale vyzerá úplne identicky. A tu je ten kľúč k celému alebo tu je ten háčik ku všetkému. Vy môžete dostať z tlačiarne vytlačený, pretože vy v tom softvéri si viete navoliť, ako ten, tá mincovka alebo tá objednávka bude vyzerať. A keď vy si navolíte, že tam dáte všetky parametre, pretože to je vlastne len grafický úkon, ktorý tam dáte, hlavičku a pätu, tak v takom prípade vy si to môžte navoliť presne identicky, ako je tam ten samotný daňový doklad. Dokonca si tam viete navoliť, že vám to vytlačí aj ten symbol MF. Čiže vy ako zákazník, keď aj prídete s tým vytlačeným bločkom a máte pocit, že toto je, idete si to porovnať na to viditeľné miesto a vidíte úplne identicky, si to prechádzate, tak zistíte, že áno, to je daňový doklad, lebo to vyzerá úplne identicky. Avšak tá registračná pokladnica to nezaznamená ako daňový doklad, lebo to bolo vytlačené pod funkcionalitou mincovka alebo objednávka.
Toto je diera, ktorá sa nachádza v registračných pokladniciach, a toto je jeden zo spôsobov, ako dnes vedia prevádzkovatelia obísť vlastne ten fiskálny modul, ako vedia nepriznať tržbu a tváriť sa, že vytlačili platný doklad. Toto sa dá zistiť iba fyzickou kontrolou na mieste. Musíte prichytiť toho človeka pri čine, musíte mať vstup do jeho registračnej pokladne a musíte si overiť, že ten doklad, ktorý bol vytlačený, a to vy ako zákazník, samozrejme, nedokážete, lebo by ste museli byť pripojený k jeho registračnej pokladni, čiže toto môže urobiť len úradník Finančnej správy, ktorý by v danom momente vstúpil, pripojil sa, pozrel by do tej pamäte a zistil by, že tento blok, ktorý vyzerá identicky ako daňový doklad, je zaznamenaný ako mincovka. A je to vybavené. Alebo, respektíve nie je zaznamenaný v tom fiskálnom module, pretože nie je to daňový doklad.
Ako toto vyriešiť? Pretože takto sa nám práve dejú tie úniky a sú vo výške rádovo 500 mil. eur. Tá architektúra tohto nadefinovania registračných pokladníc bola nadefinovaná tak, že toto sa dá odstrániť tým, že vy zaznamenáte do toho fiskálneho modulu alebo do tej zaplombovanej časti všetko, všetko, čo sa vytlačí. A dokonca nielenže zaznamenáte informáciu o tom, že sa to vytlačilo, ale zaznamenáte aj informáciu, ako to presne vyzeralo. V takom prípade v časti, do ktorej nemá podnikateľ prístup, lebo je zaplombovaná a sám do nej nemôže vstúpiť, je, ten softvér musí byť naprogramovaný tak, že bude ukladať každý doklad, ktorý vychádza von z tlačiarne. Ak je to mincovka, okej. V takom prípade táto registračná pokladnica nebude v sebe držať iba dáta o dennej uzávierke a o daňových dokladoch, ale o všetkom, čo táto registračná pokladnica vygenerovala. Čiže má v sebe všetok dôkazový materiál a ak ten daný podnikateľ vytlačil v daný deň 100 objednávok v hodnote 2 000 euro a vy sa pozriete na vizualizáciu tých bločkov a zistíte, že vyzerajú identicky ako daňový doklad, tak viete a máte automaticky dôkazový materiál na to, že podvádzal, pretože vidíte jednotlivé doklady, vidíte číslovanie, vidíte tržbu, ktorá tam bola a je to v kategórii objednávka alebo mincovka.
Takže preto navrhujeme, aby týmto zákonom sa teda schválilo to, že sa bude ukladať úplne všetko, a znamená to, že v danej registračnej pokladni bude uchovávaný celý obsah. Keď potom sa pristúpi ku kroku, že tieto pokladne budú pripojené na internet a budú zasielať tieto dáta do Finančnej správy, ak sa rozhodne, že to bude raz za deň, večer alebo kedykoľvek, tak v takom prípade Finančná správa bude mať informáciu o všetkom, čo tá daná pokladňa vtedy, v ten deň vytlačila, a už analytici na Finančnej správe, ktorí by potrebovali, aby tam boli viacej, ale to teraz nechcem o tom hovoriť, si môžu pozrieť jednotlivé dáta, môžu sa softvérom, ktorý umožňuje hľadanie v databázach, veľmi ľahko dostať k údajom a k nájdeniu potenciálnych podvodov a potom môžu už konať. Daný podnikateľ sa nemá ako tomu ubrániť, pretože všetko je, všetok dôkazový materiál je zaznamenaný v danej registračnej pokladni.
Takže toto je v princípe to, čo navrhuje náš návrh zákona, aby sa všetko, čo sa vytlačí, uložilo v danom zaplombovanom module a aby vlastne takto bol dôkazový materiál a keď sa jedného dňa pristúpi k pripojeniu týchto pokladní cez internet na Finančnú správu, tak dôkazový materiál bude nielen ležať v danej pokladni, ale bude ležať aj v databáze finančného úradu, ktorý tam bude zasielaný prostredníctvom internetu.
Tento prvok je úplne kľúčový, pretože ten prvok je zaplombovaný, nemá k nemu prístup podnikateľ, a preto je jedinou zárukou toho, že viete dohľadať a máte istotu, že tá pokladňa to dané množstvo dokladov vytlačila. Čiže preto je úplne kľúčové, aby tá tlačiareň; a už len takú zmienku, aby ste si uvedomili; totižto ten fiskálny modul je, my to voláme že registračná pokladňa, a môžete si predstaviť možno nejakú veľkú pokladňu a že tam to je, ale ono je to, totižto sú pokladne, že máte počítač a k tomu si pripojíte tú registračnú pokladňu a to je vlastne tlačiareň, ktorá v sebe má zabudovaný ten fiskálny modul. Čiže všetky údaje, ktoré idú do tlačiarne, idú cez ten fiskálny modul. Len ide o to, že či sú tam zaznamenané, alebo či tam zaznamenané nie sú. My hovoríme, všetko, keď už tadiaľ prechádza, nech je to tam zaznamenané a uchované. Tým pádom máme istotu, že tesne pred tlačou sa zachytí každý doklad a je jasne rozhodnuté.
Toto je teda to úplné gro našej predkladanej novely a sú tam ešte pár takých návrhov, ktoré sú navrhnuté na to, aby sa odbúrala byrokratická záťaž, ktorá je doposiaľ spojená a aj prax ukázala, že je nadbytočná. Len kratučko ju vymenujem.
Prvé je vypustenie povinnosti mať na predajnom mieste umiestnený komunikačný kábel. Aby ste rozumeli, každý prevádzkovateľ dnes je povinný k tej danej pokladni mať aj komunikačný kábel, ktorý on vôbec nepotrebuje, ani ho nepoužíva, ale je to pre úradníka Finančnej správy, ktorý keď príde na kontrolu a prinesie si počítač, aby si nemusel doniesť kábel. Už dnes vieme, že tí úradníci sú schopní si doniesť ten kábel, lebo nie je to žiadna veľká záťaž. Pre podnikateľa je to veľká záťaž, lebo on ten kábel naozaj na nič nepotrebuje a musí nájsť miesto, kde ho bude mať uložený, aby náhodou, keď príde Finančná správa na kontrolu, aby nedostal za to pokutu, že ho nemá, hoci Finančná správa si ten kábel vie doniesť. Takže považujeme to za takú zbytočnú byrokratickú záťaž, možno by som to nazval aj šikanu, ale nemusíme ísť do takýchto výrazov. Proste je to zbytočné, treba to odbúrať, takže touto novelou vlastne ošetrujeme aj vypustenie tejto povinnosti.
Taktiež tým, že bude každý doklad uložený v tej danej registračnej pokladnici, a taktiež vďaka tomu, že vieme, že to, že vy máte vytlačený doklad, ktorý si viete porovnať s dokladom, ktorý je niekde vyzobrazený, ešte neznamená, že držíte v ruke daňový doklad. Je úplne zbytočné, aby takéto vyzobrazovanie bolo niekde a opäť, aby nebolo predmetom nejakého zbytočného pokutovania, keď to v konečnom dôsledku nespĺňa žiadny, žiadny účel. Takže je tam aj vypustenie povinnosti z prístupu na každom predajnom mieste vyobrazenie pokladničného dokladu.
Posledná, alebo teda sú tam ešte také drobnosti, ale posledná taká, čo stojí za zmienku, je zmena adresy prevádzkovateľa bez potreby zmeny pamäte a servisného zásahu. Myslíme si tým, že všetko bude uchovávané opäť v tomto zaplombovanom mieste. Chceme, aby mal prevádzkovateľ možnosť v prípade zmeny prevádzky, teda zmeny adresy prevádzky, aby si mohol sám jednoducho bez pozvania servisného technika zmeniť adresu danej prevádzky, ktorá sa vyobrazuje na tom bloku. Všetky predchádzajúce adresy, samozrejme, sú uchovávané, čiže tá história tam je, netreba sa toho obávať. Uchovávané sú aj všetky bločiky s predchádzajúcou adresou, takže je to opäť, myslíme si, veľmi pohodlná a v dnešnej dobe ľahko dostupná zmena, ktorá je na mieste, keď už sa teda táto novela zákona otvára.
V princípe všetko. Na základe faktických poznámok badám, že buď som to tak dobre vysvetlil, alebo (povedané so smiechom), alebo to je téma, ktorej sa až tak nevenujete. Takže ďakujem v každom prípade za pozornosť a prajem ešte pekné dokončenie tejto schôdze. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento zákon je jeden z posledných, ktorý sa bude jednať daní na tejto schôdzi. Mali sme ich tu viacej. V rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim, vysvetlím viacej, o čo ide. Jedná sa teda o elektronické registračné pokladnice, ale ako som povedal, vysvetlím to v rozprave, aby ste mohli na mňa reagovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že si vyzdvihol práve podstatu celého tohto problému alebo vôbec, o čom by tento problém mal byť, že to nie je naozaj priestor na politikárčenie. Môžem aj potvrdiť len tieto tvoje slová aj o tých podnetoch, pretože aj my sme dostali podnet na výbor, ktorý sme neboli spôsobilí riešiť. A ďakujem aj za túto výzvu. Ja ju určite teda budem tlmočiť kolegom primárne z koalície na výbore, ktorí, verím, že sedia aj tu v pléne a vypočuli ju, pretože naozaj si myslím, že je veľmi dôležité, aby táto komisia bola zriadená bez akéhokoľvek kádrovania a aby každý mohol nominovať svojho zástupcu tak, ako sme sa o to snažili aj na našom výbore.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2018.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci júl 2018 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2018.
Správa o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2018 bola predložená v neutajovanej verzii vrátane verzie na elektronickom nosiči. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na 18. schôdzi výboru dňa 12. septembra 2018, zobral ju na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 20. septembra 2018 k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2018: Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie túto správu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Martin, veľmi zaujímavé vystúpenie. Som rád, že si s tým vystúpil, pretože si do toho vniesol rozmer, na ktorý som ja, pravdupovediac, predtým neuvažoval v takomto, v takýchto dôsledkoch. A určite je to dobrý argument do diskusie na túto tému. A môžem len potvrdiť, že naozaj je veľmi dôležité mať možno na pamäti aj ten výchovný rozmer, o ktorom si veľmi jasne hovoril, a o tom, aby sme ľudí, jednak im vysvetľovali, čo všetko je spojené s konzumáciou alkoholu, a zároveň ich učili podľa toho aj konať, aby naozaj konzumovali alkohol rozumne, pretože vidíme, že toto naozaj absentuje dnes u či už mladých ľudí, alebo vôbec v spoločnosti.
Takže vďaka.

Ďakujem veľmi pekne. Začnem teda od pána kolegu podpredsedu pána Bugára. Akože úžasné je, naozaj ste skúsený politik, je to vidieť. Dať koťogo ako príklad pri výrobe liehu a že vybuchuje. No, už neviem to viacej posunúť v tej argumentačnej rovine, že takže to akože klobúk dole, tromf presne, síce mimo tému, ale, ale pekné.
Ochraňovať malých. Ja normálne rozmýšľam, či vám neponúknem vstup medzi Obyčajných ľudí, lebo to je tiež naša silná stránka, ale si by to, asi by to predsedom naším neprešlo, ale... (povedané so smiechom), ale poďme, poďme k veci. Jak hovoril aj váš kolega Bastrnák, tak vlastne, že majú inú možnosť. No otázka je, či majú mať inú možnosť, pretože naozaj sa bavíme o veľmi sofistikovanom procese. A to je otázka, že či takýto proces máme odovzdať ľuďom, aby ho mali vo svojich rukách, aby mali tú možnosť. To je práve tá najväčšia dilema, ktorú som tu snažil sa natieniť, pretože ak nevieme zabezpečiť tomu patričné vzdelanie, tak potom načo máme pálenice veľké, tak nech si teda, však to nemusí byť vzdelaný človek, však aj v páleniciach nech teda pracujú ľudia, však čo tam, zapne tlačítko a nejak, nejak to pôjde. Problém je, keď sa veci začnú kaziť, keď nefungujú, vtedy potrebujete odborníka. Keď všetko ide hladko, nepotrebujete odborníka.
A ešte teda na margo toho odľahčenia, že áno, že poslanci hlasujú, no ono je horšie, keď ešte tí poslanci, ktorí nemajú až takú vedomosť aj také zákony predkladajú, ale teda tu nechcem tým nič naznačiť, lebo naozaj som ocenil pána kolegu, že úprimne sa snažil, teda tomu zákonu venovať, aj keď teda vieme, že toto nie je jeho profesia, ale, ale to úsilie určite treba oceniť.
A dalo by sa k tomu hovoriť ešte viac, ale myslím, že to najdôležitejšie odznelo a už by to bolo asi len prenie sa o určité argumenty.
A ja som povedal, že nemôžem podporiť tento návrh, lebo tie riziká sú tam veľké. Čas ukáže, ak si to schválite, tak čas ukáže a môžme sa len modliť, aby sa nenaplnili. Ja ako kresťan sa určite teda budem modliť aj za tieto veci.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pozdravujem aj pána podpredsedu v zadných radoch. Dovoľte mi tak s pokorou vystúpiť voči tomuto zas návrhu zákona.
Na úvod chcem teda oceniť naozaj pána predkladateľa, pána Antala, ktorý jednak dal veľké úsilie do prípravy tohto návrhu zákona, ale o čo viac chcem oceniť komunikáciu, s akou bol ochotný rozprávať o problémoch, ktoré som videl ja alebo ďalší ľudia, a naozaj musím povedať, že toto bol taký veľmi príkladný spôsob koaličného poslanca pri komunikácii o vlastnom návrhu a veľmi konštruktívny prístup, takže určite oceňujem a ďakujem.
Taktiež na úvod chcem povedať, že je o mne známe, myslím, že to je relatívne známe, neviem, do akej miery to viete vy, že som pôsobil asi osem rokov vo svojej kariére ako country manažér pre jednu známu vodku, ktorá teda dobyla Ameriku, a preto teda toto, táto téma mi je veľmi blízka. Neviem, do akej miery som v konflikte záujmov. Ak som, tak je to možné, ale nemyslím si, ale pre istotu teda to uvádzam na úvod, aby teda bolo jasné, ale zároveň tým chcem aj povedať, že naozaj táto téma je mi blízka a teda budem sa vyjadrovať na základe jednak nejakých vlastných pohľadov, ale aj skúseností odbornej verejnosti, s ktorou som komunikoval, ale hlavne teda chcem reagovať aj na základe toho, čo odznelo v relácii TA3 Téma dňa, kde teda kolega Antal komunikoval s veľmi známym odborníkom, alebo teda odborníkom, ktorý sa tomu dlhé roky venuje, človekom z tejto profesie, a pokúsim sa teda predniesť aj jeho argumenty, lebo myslím si, že sú to argumenty, ktoré je dobré, aby tu zazneli pri tej diskusii.
Čiže ako prvé ten problém, ktorý. myslím, že chcete riešiť týmto návrhom, je, že máme tu teda dve veci. Jednak tu máme, alebo teda máme tu čierne pálenie, že ľudia teda pália načierno. To číslo sa vyšplhalo podľa rôznych štatistík, to najvyššie je 40-tisíc ročne alebo 40-tisíc miest. A druhý teda ten problém s tým súvisiaci, alebo teda jeden, prvý problém s tým súvisiaci je bezpečnosť takéhoto čierneho pálenia, pretože vieme, že ľudia to môžu robiť na všelijakých aj možnože no po domácky pripravených zariadeniach, kde tá bezpečnosť automaticky je riziková, a zároveň únik daní, čo je pochopiteľné pri čiernom pálení.
V prvom čítaní, teda ja keď som počul prvýkrát tento nápad v takej tej úplne jednoduchej podobe, tak znelo to pomerne lákavo, preto sme v prvom čítaní, a teda ja som podporil tento návrh, hoci bol som tak na vážkach, ale dobre, povedal som si, pozrieme sa na tú myšlienku viac a v druhom čítaní teda už nebudem môcť podporiť tento návrh zákona práve z dôvodov, ktoré za chvíľu poviem.
Čiže poďme sa porozprávať teda o tých dvoch atribútoch. Jedno je bezpečnosť a druhé je únik daní, pretože to sú veci, ktoré s tým súvisia. Samotní odborníci hovoria, že pri liehu, a ja s tým teda súvisím aj vďaka tej svojej, by som povedal, dlhoročnej praxi v tomto odvetví, súhlasím s tým, že príprava tvrdého alkoholu alebo destilátu nie je niečo jednoduché. A určite by som to neprirovnal alebo neporovnal, nedal na tú istú úroveň, ako príprava vína alebo piva. S pivom nemám skúsenosť, ale s vínom, teda pamätám si ešte rodičov, keď víno pripravovali, a myslím si, že vôbec, aj tie následky nejakého zle pripraveného vína, je, sú také, že vám môže byť nanajvýš zle. Pri, keď vypálite zlý destilát, tak to má omnoho väčšie dopady na zdravie človeka, o čom hovorí vlastne aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý viac vyslovil tiež k tomu veľmi prinajmenšom negatívne stanovisko.
Ak si uvedomíme, samotná príprava liehu, je to naozaj niečo sofistikované. Ja by som to pripodobnil k možno aj takej, že ak chceme teda, aby sa doma pripravoval, pripravoval alkohol, tak to už naozaj ďalší krok môže byť, že teda dovoľme ľuďom, aby mali doma možno nejaké vlastné certifikované rafinácie, teda stanice na prípravu benzínu, že však nech si kúpia ropu a nech si pripravujú benzín. Trošku to posúvam zámerne, ale chcem povedať, že naozaj príprava destilátu je komplikovaný proces, a určite sa nebavíme o ideálnom stave, pretože keď všetko ide v poriadku, nie sú problémy.
Problém nastáva vtedy, keď tá samotná technológia nevykazuje alebo nefunguje tak, ako by mala, a vtedy sa preukáže prítomnosť odborníka ako žiadaná. No a tu je práve ten základný problém tohto návrhu, že tento návrh umožní vlastne ľuďom páliť alebo páliť ľuďom alkohol, ktorí nie sú na to kvalifikovaní, pretože stačí, aby si kúpili zariadenie. Nevyžaduje sa, aspoň teda pokiaľ viem, žiadne nejaké špeciálne školenie, nejaký certifikát, už len na samotnú zbraň máme zbrojný pas a rôzne potvrdenia. Pri tomto zariadení sa nič také nevyžaduje a človek si ho môže nainštalovať podľa toho, ako sa mu zmestí.
Aj tu vidím trošku problém s bezpečnosťou a samotný ten pán vlastne, ktorý bol aj v tej relácii, hovoril, bol to pán profesor, jeho meno som mal poznačené, teraz ho tu neviem nájsť, aha, pán Forsthoffer, skúsený pán, tak hovoril, že takéto zariadenia, ak by sa dalo povedzme do činžiaku, čo by sa mohlo zmestiť, bolo by to veľmi rizikové, a teda určite to neodporúčal, ale predpokladal sám, predpokladal, že takéto zariadenia sa budú zrejme vyskytovať na dedinách, pretože tam ľudia majú na to šopy a vyslovene to odporúčal, teda aby to ľudia do paneláku, a to určite teda hovorím aj ja, že nie je s tým sranda, aj keď hoci vieme, že dnes ľudia sú schopní čohokoľvek, ale do toho nechcem zachádzať.
Takže prvá vec teda je tá bezpečnosť samotná pri tej samotnej destilácii, lebo vieme, že pri destilácii sa deje to, že jednak sú tam vysoké teploty varu a samotný lieh alebo teda ten destilát, lebo v tomto prípade je to destilát, nie je to lieh, lebo sa to pripravuje teda z ovocných, z ovocia, tak tento samotný destilát dosahuje vysoké teploty, odparuje sa a je vysoko výbušný. Čiže preto je veľmi dôležité, aby to zariadenie naozaj fungovalo veľmi alebo stopercentne. Akonáhle nebude stopercentne fungovať, tak narastá riziko poškodenia zdravia, poškodenia samotnej prevádzky, kde sa to bude nachádzať.
Preto aj dnes, či už sú to pestovateľské pálenice, alebo liehovary a podobne, majú veľmi striktné podmienky, ktoré musia naplniť z hľadiska tej bezpečnosti. Áno, hovoríme tu o menších objemoch, ale ten výbuch môže nastať aj pri menšom objeme, akurát že nespôsobí také veľké škody. Ale určite na zdraví poškodiť vie, keď si len zoberieme samotný pirát, čo dokáže človeku spôsobiť, tak vieme si predstaviť, že aj takéto malé zariadenie.
Tým poukazujem na to, že ak to zariadenie je nové, myslím si, že je to všetko v poriadku, otázka je, ako bude zabezpečené údržba a servis týchto zariadení, aby aj po niekoľkých rokoch alebo niekoľkých desiatok rokoch stále bolo zabezpečené, že to zariadenie je bezpečné. Toto neviem, či ošetríte v tomto návrhu zákona.
Druhá vec je tá, že v prípade, že aj to zariadenie nie je funkčné, a začne vykazovať niektoré známky, ktoré si laik nemusí všimnúť, že nie je to správne. Otázka je, ako bude vedieť takýto človek, ktorý nie je vzdelaný, zasiahnuť do toho procesu a bude vedieť korigovať to, aby ten konečný produkt bol, bol dobrý, Pretože uvedomme si, že pri čiernom pálení ľudia sa nespoliehajú na to, že ten ich produkt má byť stopercentne kvalitný. Oni vedia, že pália načierno, oni vedia, že riskujú jednak trestnosť, že teda obchádzajú platbu daní, ale taktiež že riskujú bezpečnosť, že ten alkohol keď teda bude zlý, tak sa nemajú na koho sťažovať, jedine na seba samých, lebo riskovali a išli do toho, že pálili načierno.
Ale ak si kúpia certifikované zariadenie, tak je prirodzené, že ten človek bude očakávať, že tento produkt mi teda má zabezpečiť kvalitný alkohol. Ak sa to nestane, koho bude zodpovednosť to, že ten alkohol nie je, že nie je zdravý a poškodil zdravie? Bude to zodpovednosť toho výrobcu? Ten sa bude prirodzene brániť, ja som vám odovzdal zariadenie, ktoré je funkčné. Bude to zodpovednosť štátu? No tak, do určite miery by mohla, lebo dovolil takýto zákon, ale v konečnom dôsledku tá zodpovednosť bude na strane človeka, ktorý nemá dostatok skúseností na to, aby vstupoval do tak náročnej profesie, ktorá sa dlhé roky študuje a ktorá, v ktorej je potrebné nadobúdať prax od skúsenejších ľudí.Takže toto je prvá rovina z hľadiska bezpečnosti, ktorá, ktorá tu je.
Ďalej, ktoré, také zaujímavé veci, ktoré odzneli, postupne ich prejdem. Samotné povinné plombovanie. Na jednej strane dobrý rozmer v tom, že naozaj núti toho človeka, aby zavolal colníka vždy pred a vždy po. Ale povedzme si na rovinu, aj toto pri dnešnej vynaliezavosti ľudí sa bude dať obchádzať, pretože resp. to samotné plombovanie negarantuje, že vieme zaistiť, že ten človek vypálil v danej, v danom kotlíku, hoci certifikovanom, objem, ktorý deklaruje a za ktorý platí daň. Pretože vy, colník príde na miesto a skontroluje mu veľkosť kvasu a povie, dobre, tento kvas, koľko to má litrov, má to sto litrov, vieme, že teda výťažnosť je maximálne 10 % plus nejaké predky a zadky, tak hovoril ten sám pán, to sú, to je terminológia technická, ale nie je to podstatné, čiže maximálne nejakých 10 %, na základe toho teda vie, koľko, koľko alkoholu pripraviť.
Ale to vôbec neznamená, že ten človek nemá niekde pripravený omnoho väčší objem kvasu, ktorý dokonca prekračuje hranicu tej maximálne, tých 25 litrov absolútu, za ktorý platí on ten poplatok ročný, ten paušál. Čiže ako on má niekde odložené, tak ten colník to nevie dohladať a môže ho odhadnúť len na základe toho, že príde a povie mu, dobre, tak takéto, takýto objem sa páli ix hodín a prídem po tých ix hodinách ti to zaplombovať.
Teraz otázka je, ako to bude robiť. Príde colník v noci? Príde hneď vtedy? Príde v sobotu? Príde v nedeľu, keď sa ten človek rozhodne páliť? Bude ten colník natoľko k dispozícii?
Ďalšia dôležitá vec je, že keď sa dohodnú dvaja v tom istom regióne, kde vedia, že na ten región je jeden alebo dvaja, alebo ix colníkov, a dohodnú s naraz, tak budú automaticky vedieť, že ten colník nie je schopný prísť hneď, lebo bude u toho suseda. To mu dáva automaticky priestor na to, aby mohol vypáliť viac, a ja tu teraz vyslovene popisujem dôvody, spôsoby, ako sa dá tento zákon obísť a ako sa dá na certifikovanom zariadení vypáliť viac bez toho, aby musel zaplatiť vyššiu spotrebnú daň.
Nehovoriac o tom, že týchto miest, to tiež odznelo, nelegálne pálenie, teda hovoríme o 40 tisícoch kotlíkov, ten pán, pán Korčok, ktorý tiež bol teda prizvaný do tej relácie, hovoril, že odhaduje, že to môže byť nejakých 20-tisíc miest. Na 20-tisíc miest bude musieť vycestovať colník pri každom spustení toho kotlíku, na ktorom bude, na ktorom bude prebiehať samotné teda pálenie toho alkoholu. 20-tisíc miest! To je, to je, to neni malý počet, to sa nebavíme, že teraz tuto colník sa vyberie do dediny raz za tri štvrte roka alebo za rok. Povedzme si zase, ďalšia vec, že hovoríme o sezónnom pálení, čiže leto, jeseň. To znamená, že ten nápor bude zhustený do toho. Sme kapacitne pripravení na to, aby sme plombovali 20-tisíc miest, ak by teda všetci prešli v ideálnom prípade na certifikované zariadenia a poklesol by, teda to čierne pálenie? To je, to je ďalšia dôlež.., dôležitý argument, ktorý tu je a ktorý teda kladiem predkladateľom ako otázku, pretože naozaj si myslím, že toto je problematika, hoci dobrý nápad, ale to riešenie, si myslím, že je omnoho zložitejšie, ako len pripraviť nejaký zákon a odkonzultovať ho počas leta s odborníkmi, ktorí na tom majú pripomienky už len kvôli tomu, že aspoň chcú zachrániť, čo sa dá.
Takže z tohto dôvodu si myslím, že určite by tento návrh zákona mal byť prinajmenšom stiahnutý na prepracovanie a na hutný dialóg s odbornou verejnosťou, ktorá sa tomu rozumie, ktorá presne vie tieto riziká pomenovať, z ktorých ja som vypichol len pár, a pripraví taký kvalitný návrh zákona, ktorý spôsobí jednak to, že bude pokles v čiernom pálení a tým pádom vyšší výber daní, a nebude to len na základe nejakých dohadov alebo predpokladov, ktoré ani nevychádzajú z nejakých konkrétnych, z presných analýz, lebo tie, vieme, že teda nie sú, že momentálne sa vychádza len z takého, možno môžme ťažiť z okolitých krajín, napr. z Maďarska, kde to zaviedli, ale tiež to identický návrh zákona, čo teda myslím, že ste aj radi, že to nie je identický, ale taktiež teda nemáme k tomu nejaké presné štatistiky, aby sme vedeli presne povedať, aký bude dopad.
Na druhej strane tie skúsenosti, ktoré tu sú, tie už sú prítomné a to je ďalšie riziko a to riziko je, že tento alkohol, ak sa vypáli, tak je pre osobnú spotrebu. A teraz uvažujme o scenáre, že naozaj vypália len toľko, koľko majú, hoci som pred chvíľkou povedal, že dostatok miesta na to, že môžu vypáliť, dostatok priestoru na to, že môžu vypáliť omnoho viac, ako im to zákon dovoľuje, a colník to nemá ako zistiť, nemá ich ako prichytiť a nemá ich ako potrestať. Čiže viac-menej vytvárame nejakým spôsobom rámec na to, aby sa tá kriminalita beztrestne rozšírila, a to povedal aj samotný pán profesor Forsthoffer v relácii v TA3, ktorú odporúčam, aby ste si pozreli, pretože bolo to naozaj veľmi, veľmi podnetné, podnetná relácia, podnetné argumenty. Čiže keď teraz by sme len zobrali, že vypáli toľko, koľko vypáli, tak zrazu máme alkohol, ktorý je legálne pripravený, a lebo dnes aj ľudia, ktorí načierno vypália alkohol, musia si dávať veľký pozor, ako s ním disponujú. Môžu to dať kamarátovi a podobne, ale keď už ho má legálne, tak už sa môže k tomu priznať, mám tu 40 fliaš. To sa môže pokojne priznať a vie, že ho nikto nenatrie colníkom a nepríde mu kontrola, lebo však mám certifikované zariadenie. Lenže vieme, že takýmto spôsobom a obzvlášť v ekonomike, kde šedá ekonomika má relatívny priestor, je toto príjemný priestor pre barter, ktoré vytvára opäť riziko, a s touto skúsenosťou, túto skúsenosť majú samotní Maďari, že príde, ja neviem, nejaké malé džoby, ktoré vám urobí, ja neviem, ktoré vám urobí údržbár, urobí vám murár a tak ďalej, obzvlášť v menších obciach, kde sa teda toto aj primárne páli, toto bude nástroj výmenného obchodu. Ale automaticky vy ste opäť ako keby zlegalizovali to, že takýto legálny produkt sa môže jemu odovzdať, on za to urobí prácu, ale jeho práca tým pádom nepodlieha ani dani, ani no, dani asi z pridanej hodnoty by nepodliehala, ale minimálne dani z príjmu, lebo nemusí urobiť to na základe teda takej láskavosti, ale je to vlastne výmenný obchod. Takže toto riziko tu opäť je a neni zmapované, či bude malé alebo veľké. Ja to hovorím ako riziko, takže dávam, naozaj rozširujem tú diskusiu na túto tému. O tých colníkoch som vlastne hovoril.
Bol tu aj taký argument, ktorý vlastne hovoril o tom, že fajnšmekri si môžu vypáliť svoje. Myslím si, že toto je tiež na prvé počutie veľmi príjemný argument, ale povedzme si na rovinu, kto je to fajnšmeker. Fajnšmeker je človek, od slova Feinschmecker, čiže chce mu chutiť a chce mu chutiť dobre, tak si dá fakt záležať na tom, aby kúpil kvalitný alkohol. Myslíte si, že kvalit..., že fajnšmeker, tí si väčšinou aj dohľadajú veci o tom alkohole, zistia a to môžem povedať, pretože náš produkt, ktorý sme vyrábali, ja keď som bol country manager, tak bol práve pre fajnšmekrov a tí sa zaujímajú o to, ako je ten produkt pripravovaný a podobne, a keď sa dozvie, že to bolo vyrobené na kotlíku za 1 300 euro, pričom vie, že destilačná súprava stojí rádovo stotisíce a milióny, tak si myslím, kvalitná destilačná sústava určite toľko stojí, takže, si myslím, že pochopí, že asi nemôže očakávať od zariadenia, ktoré stojí 1 300 euro, že to bude nejaká extrémna kvalita. To jak keby som vám ja ponúkol, že ste fajnšmeker na jazdu v dobrom aute a ja vám pristavím Daciu Duster a poviem vám, ideme sa povoziť po horách. Asi by ste čakali, že vám tam pristavím minimálne nejaký landrover alebo, alebo nejaký Mercedes G. (Reakcia z pléna.) Ale, ale... (povedané so smiechom) dobre, trošku žartujem, už je taká pokročilá doba poobedňajšia. Ale vráťme sa späť k téme.
Takže myslím si, že samotné, tento argument o fajnšmekroch tiež úplne neobstojí, pretože ľudia, ktorí chcú kvalitu, si za ňu radi zaplatia a radi sa ubezpečia o tom, že to bolo pripravené kvalitne. A naozaj očakávať, že to zariadenie za tých 1 300 euro bude schopné konkurovať veľkým sústavám, ktoré dohľadávajú, teda ktoré sú schopné odchytávať tie všetky škodlivé látky ktoré pri výrobe liehu alebo destilátu vznikajú, je myslím, že, prinajmenšom, jemne poviem, naivné. Prečo? Pretože naozaj, ak si zoberiete, neviem, do akej miery viete, ako sa pripravuje alebo ako sa, teda ako funguje proces výroby liehu a destilátu. Ten kvas základná informácia, ale potom vy musíte veľmi presne kontrolovať teplotu, pri ktorej sa začínajú jednotlivé látky uvoľňovať, a tieto látky odchytávať. Áno, páčilo sa mi, že pán profesor Forsthoffer a poviem to ako argument v prospech predkladateľa, povedal, že tieto kotlíky sú do veľkej miery už technologicky vyspelé natoľko, že tých škodlivín je tam podstatne málo. Ale sú tam stále prítomné. A určite mi dáte za pravdu, že kvalitná, či už ja neviem aká pálenica alebo veľké zariadenie určite má menej. Na margo fajnšmekrov. Na margo fajnšmekrov. Ak chcete potešiť fajnšmekra, dajte si pozor, kde ten alkohol kupujete, aby od vás ešte niekedy taký darček prijal.
Takže veľmi zaujímavé bolo, čo povedal pán profesor a povedal, že on vidí cestu v inom prístupe, pretože naozaj ak máme ľudí, ktorí sú dnes ochotní riskovať, a povedzme si, ľudia, ktorí pália načierno, čo riskujú. Riskujú trestný čin. A kvôli čomu to riskujú? Kvôli akej hodnote sú ochotní to riskovať? Spotrebná daň na vyrobenú 50 % domácu pálenku je 2,70 na liter. 2,70 na liter. Dobre hovorím, kolega? 5,40 je na absolút liter, lebo je to v pestovateľskej pálenici. 10,80 je cena absolútneho litru. V pestovateľskej pálenici stojí 5,40 100 %. Čiže 100 %, ale ja hovorím o 50 % pálenke, tam spotrebnú daň za ňu by mal zaplatiť 2,70, plus teda výrobu, ktorú si zoberie ten človek za to, že mu to v tej pálenici vypáli. No tak on doma tiež má nejaké náklady, ale teda on to robí, ľudia to robia hlavne kvôli tomu, aby ušetrili na tej spotrebnej dani. Čiže ten človek je ochotný riskovať kvôli 2,70, je ochotný riskovať na fľašu, neviem aký objem, dobre, povedzme si, že tuto dávame možnosť 25 absolút litrov, tak nech je to 50 fliaš. No päť..., nie 2,70 je na spotrebnej dani, pretože to ostatné musí investovať, či už v tej pálenici, alebo u seba doma, to sú tie náklady, ktoré s tým má. Ale 2,70 je tá spotrebná daň, ktorú štátu neodvedie. A on je ochotný riskovať čierne pálenie, trestný čin a my teraz si dovoľujeme tvrdiť, ale nie, tí ľudia určite radi investujú 1 300 euro minimálne do takého zariadenia, hoci sú ochotní riskovať 2,70 za jednu fľašu. Čiže sú risk..., sú ochotní riskovať trestný čin kvôli podstatne menšej sume a toto by ich malo presvedčiť. Kiežby! Kiežby ste mali, páni predkladatelia, pravdu. Ja budem tlieskať, ak to naozaj spôsobí, ak sa naplnia vaše slová, ja mám obavu, že sa naplnia. Ak by sa to naplnilo, bude to výborné, ale naozaj mám obavu. Preto aj tu vystupujem dnes, aby som poukázal na rizikové oblasti tohto návrhu, ktoré, si myslím, že sú s tým spojené.
O neodbornom zaobchádzaní som hovoril, hovoril som aj o tom, že je tam riziko tlaku, tesnení, servisu a podobne, pretože vieme, že akékoľvek zariadenie, ktoré máte, je dôležité, aby ste si ho servisovali, obzvlášť o to viac, ak je to to naozaj zariadenie, ktoré môže vám ublížiť. Myslím, že posledná vec, ktorá ma zaujala práve aj z toho výroku toho pána Forsthoffera, bola tá, že on sám vidí v tomto nástroje ako nástroj, ktorý spôsobí alebo môže spôsobiť, aby som bol korektný, môže spôsobiť, že v konečnom dôsledku to čierne pálenie sa ešte viacej rozmohne. Hovorím, je to riziko, budeme radi, ak sa nenaplní, ale musíme si byť vedomí, že aj tadiaľto cesta vedie, a zatiaľ to, tá argumentácia, ktorá odznela aj na výbore alebo aj v relácii, to nijako nevyvrátila.
Posledná dôležitá vec, ktorú povedal ten pán Forsthoffer a ktorá tiež teda je, ja ju tiež poznám, pretože poznám ten proces výroby liehu a destilátu, je, že vy keď pálite, tak zbytky, to sa volá, že výpalky, to sú veci, ktoré vám, to sú tie resty, ktoré chcete dostať z toho alkoholu von, a to sú tie škodliviny. A teraz otázka je, ako je zabezpečené, že ľudia, ktorí budú mať toto certifikované zariadenie, kam budú tieto škodlivé látky, ktoré sú rezíduá, kam budú dávať. Pretože ak ich vylejú do kanála, nemôžu. Ak ich, ak ich vylejú, ak ich vylejú, pardon, ak ich vylejú do záhrady, zle. Toto kolega pán Bugár hovorí, že ich vylejú... (reakcia z pléna) do nádrže auta. A funguje. Čiže máme tu výborne osvedčený recept pána Bugára (povedané so smiechom), neviem, to už nechám na posúdenie jednotlivých ľudí, ktorí si to naozaj do tej nádrže nalejú, ale v každom prípade tí, ktorí si netrúfnu, tak majú dilemu, že čo s ňou budú robiť, lebo v takomto prípade to je pre nich ďalšia záťaž, že musia s tým výpalkom niečo urobiť, lebo vedia, a môže sa stať, že colník príde na kontrolu a opýta sa, dobre, tuto máte 100 litrov kvasu, tu máte 10 litrov pálenky, ukážte mi, kde sú výpalky. Výpalky? Jaké výpalky? A teraz ukážte mu, že kde ich vylial. Alebo povie dobre, tu sú výpalky. A kam ich má ten človek zaniesť? Čiže má ďalšiu starosť, ktorú ten, ktorý čierne páli, ale ja so za to, ja som za to, aby sa znížil počet čierneho pálenia, nechápte ma zle. Naozaj dnes tu vystupujem len v podobe rizík. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tiež pomenúva riziká ako neutrálny orgán, takže ja dneska som tu v podobe alebo teda v roli teho, ktorý poukazuje na riziká, a nemám, ako to je všetko, čo vlastne k tomu povedať.
Takže myslím si, že som povedal všetky tie riziká, ktoré, ktoré, s ktorými som sa oboznámil a ktoré aj mne vyvstali a myslím si, že vystúpi určite ešte k tomu pán predkladateľ a bude sa snažiť vysvetliť viaceré veci, ktoré s tým súvisia, a je na vás, do akej miery vás jeho vysvetlenie uspokojí, alebo nie.
Takže ja vám v každom prípade ďakujem za pozornosť a určite by som bol rád, keby sa riziká nenaplnili, ale mám obavu, že tie riziká sú tak silné a tak za seba hovoriace, že keď sa nad nimi namyslíte, tak pochopíte, že to je no go. Takže určite... Nechám to na vás, na vašom svedomí. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Karol, som rád, že si zareagoval, pretože vieme, že tejto problematike z tohto pléna rozumieš najlepšie, a ja ťa za to aj považujem a si ty vysvetlil tie veci. Ja sa, naozaj som sa snažil vo svojom vystúpení priniesť jednak informácie, ktoré mám z tej odbornej verejnosti, a zároveň otázky ľudí, ktoré kladú aj mne na stretnutiach v tejto problematike, a myslím si, že je naozaj dôležité ich tlmočiť pánovi ministrovi. To, že čo si hovoril napr. o tých čínskych paneloch a tenkých paneloch a podobne, áno, to je, práve to preukazuje, že ten pôvodný návrh zrejme nebol domyslený, keď dovolil takéto rôzne errory a dovolil vyrásť tu prítomnosť solárnych barónov, ktorí naozaj veľmi výrazne si zarobili na tejto podnikateľskej aktivite, čo, dobre, akože rozumiem tomu, že to bolo aj v Nemecku a podobne, ale tak mohli sme sa od nich poučiť, lebo sme do toho vstupovali neskôr. Ak nevieme zúročiť chyby iných krajín, tak je to veľká škoda a potom to preplácame. Tak ako si povedal, stálo nás to 700 mil. Stálo to ľudí 700 mil., ktoré dneska sa skôr či neskôr bude musieť buď pretaviť do cien, alebo sa to bude musieť pretaviť do rozpočtu. To je to, čo sa vlastne aj tu chystá práve týmto, týmto krokom.
Takže ako ja myslím, že je veľmi dôležité férovo o tejto téme komunikovať. To je to, po čom volám, aby sa o tejto téme férovo komunikovalo, aby ľudia neboli nejako mylne alebo nedostatočne informovaní, aby mali jasný prehľad, lebo sa ich to týka, je to veľmi konkrétna téma, týka sa to ich peňaženiek, týka sa to ceny elektrickej energie. Takže je dôležité, aby kompetentní a odborníci veľmi zrozumiteľne komunikovali voči ľuďom, ktorých sa to týka, a to sú občania tejto republiky.
To je všetko, čo, po čom volám a čo, si myslím, že je dôležité, aby tu bolo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, opäť, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu, ktorý tu máme v prvom čítaní, a teda v prvom rade by som sa chcel dotknúť filozofie tohto zákona. V tomto pléne máme väčších odborníkov na túto oblasť, takže som rád, že vystúpil kolega Galek a dal k tomu takú širokú genézu. Čiastočne som chcel o nej hovoriť aj ja, ale tým pádom môžem to trošku skrátiť.
To najdôležitejšie, čo si potrebujeme pri tomto zákone povedať, je samotný pojem obnoviteľné zdroje energie a ich podpora, pretože naozaj o toto tu ide, a teraz tú základnú otázku, ktorú si každý potrebuje zodpovedať, odhliadnuc od toho, aké, aké meno majú u nás obnoviteľné zdroje energie, je tá, že či sme zástancami podpory a budovania obnoviteľných zdrojov, alebo nie. Je veľa argumentov, ktorá hovoria, že by sme mali byť zástancami, a ja sa teda určite na ne prikláňam.
A v roku 2009, keď tento zákon prichádzal do platnosti, sme vlastne začali ako keby zo štartovacej línie. To mala byť línia, kedy obnoviteľné zdroje mali nastúpiť na cestu kvalitného a systematického budovania, ale to sa u nás na Slovensku nestalo, pretože ak by sme naozaj sa chceli zamyslieť na tým, ako by sa mala budovať koncepcia podpory a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, tak má to veľmi jednoduchú a myslím si, že dobrú logiku. A ide o to, aby sa naozaj tie zdroje energie, ktoré dnes zaťažujú životné prostredie, nahrádzali práve takýmito obnoviteľnými zdrojmi energie. Na to je potrebné vybudovať kvalitnú stratégiu a postupné kroky, aby sa to dialo širokospektrálne a hlavne aby to dávalo zmysel. Čiže to, že malo by teda odpovedať na riešenie toho globálneho problému, malo by teda odpovedať na..., malo by to dávať riešenie na náhradu tých zdrojov energie, ktoré znečisťujú životné prostredie, ktoré poškodzujú stav, v akom sa nachádza naša planéta, a malo by sa to diať rovnomerne, malo by to byť dlhodobo udržateľné, malo by to byť efektívne, malo by to byť cenovo dostupné, priestor by mali dostávať aj malí, aj veľkí. Určite by to malo byť, teda tým, že hovorím, teda že by to malo byť kvalitné, tak je prirodzené, že by to malo byť postupné, kvalitne urobené a poriadne urobené, čo teda, samozrejme, s tým súvisí. No a určite, ak chceme, aby ľudia rozumeli tejto téme, tak by to malo byť kvalitne komunikačne podporené.
Toto, keď, kolega Galek o tom rozprával pomerne podrobne, sa neudialo, pretože boli sme svedkami toho, že nie to budí dojem, že to bolo také riešenie hŕ, že potrebovali sme rýchlo urobiť, naplniť nejaké percentá, tak sme vymysleli systém, ako, ako spustiť podporu obnoviteľným zdrojom, a dnes vidíme, že vyrástlo na ňom veľa solárnych barónov, ako títo ľudia prezývku majú. Čo sa stalo? Keď si zoberieme, že pri tom rozhodnutí... Alebo ináč to poviem. Na to, aby mohli niečo rozvinúť, je dôležité tomu naozaj dať podporu a dať tomu finančnú injekciu. Čiže je, je prirodzené, že bolo prisľúbené týmto ľuďom, že budú mať podporu. Pôvodne sa komunikovalo, a toto mám informácie od odbornej verejnosti, že bolo prisľúbené, že bude sčasti kryté z rozpočtu. Nakoniec sa to neudialo. Neviem, či to tak je, ale v čase, keď sa to zavádzal tento zákon, tak boli komunikované aj zo strany vlády, že časť tejto podpory pôjde z rozpočtu. Neviem, mám to z odbornej verejnosti, ak to tak nie je, nie je to až tak podstatné. Ale ak to tak je a neudialo sa to tak, to je zlyhanie prísľubov politikov, ktoré tie prísľuby dávali. Ale myslím si, že nie je to až tak podstatné.
Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je, že sa zagarantovali ceny na 15 rokov. Keď sa rozprávate s ľuďmi, ktorí sa tomu venujú, tak vám povedia, že priemerná návratnosť pri týchto obnoviteľných zdrojov, ktoré boli nad 1 MW, bola v priemere okolo 4 rokov, takto to vypočítali odborníci, pod 1 MW šesť rokov. Keby sme to aj nafúkli, tak pridajme k tomu kľudne 2-3 roky v každej kategórii, tak určite to nie je 15 rokov. Čiže otázka je, ako sme dospeli k tomu, a ako sme vyhodnotili toto zlé rozhodnutie, že zagarantujeme cenu, ktorá bola 4-násobok ceny silovej zložky alebo ceny elektrickej energie na burze. V tom čase sme dali na 15 rokov, čím sme to jednoznačne preplatili, a zaťažili sme tým v tomto prípade koncových užívateľov a predražili sme vlastne nástup tejto elektrickej energie.
Chyby, o ktorých som teda opäť, ktoré sa ku mne dostali z toho procesu, boli, že bolo teda dohodnuté, že bude možné raz za rok znižovať túto cenu vývojov pre nových, ktorí sa uvádzajú, pripájajú do siete, o 20 %. Podľa informácií, ktoré sa ku mne dostali, že sa do dialo niektoré roky viackrát, čo opäť narúšalo prísľuby, ktoré boli s tým spojené.
Ale vidíme, a potom vlastne prišiel aj ten G-komponent, o ktorom hovoril kolega Galek, ako umelo vytvorený nástroj na to, pretože sa išli naprávať chyby. A naprávali sa spôsobom, že tí tvorcovia toho systému, ako ho vytvorili, ale skôr nesystému, neboli schopní priznať, že táto ich koncepcia nebola dobrá, a tak vymýšľali nástroje, akým trošku, by som povedal, limitovať škody, a preto vymysleli aj systém, ako bol napríklad G-komponent, ktorý je anomália, je to dvojnásobná platba, ale tomu sa venovať nechcem, hovoril nakoniec o tom už aj môj predrečník.
Takže ak naozaj chceme podporovať OZE, ako je možné, že sa stane, že sa dostávame do situácie, kedy na Slovensku je stop stav? Áno, vieme že argumenty sú, že zákon umožňuje, že keď je nejaký technický problém, tak môžeme, môžu teda distribúcie vyhlásiť tento stop stav a nemusia pripájať ďalších.
Otázka je, je naozaj problém vo všetkých častiach Slovenska? Otázka je, je ten problém tak neriešiteľný, že ten stop stav pretrváva tak dlho? To sú otázky, ktoré kladiem ako človek, ktorý nie je z tejto brandže, ktorý sa pýta, a budem rád, keď, a budem rád, keď mi, pán minister, odpoviete. No pozrite sa, som poslanec Národnej rady, pán minister hovorí, že by som sa nemal na to pýtať, pretože tomu nerozumiem, ale som poslanec Národnej rady a je mojou zodpovednosťou hlasovať o týchto návrhoch zákona podľa najlepšieho vedomia a svedomia, a ak mám k tomu nejaké otázky, tak, pán minister, je vašou povinnosťou nám tieto otázky zodpovedať a vysvetliť, pretože sú to legitímne otázky, ktoré tu vyvstávajú, a môžem kľudne odkázať mojim voličom, že pán minister vám odkazuje, že tomu nerozumiete a neklaďte otázky. Ale myslím, že to sám určite nechcete. Takže ja by som teda poprosil, aby ste odpovedali na tieto otázky.
Dnes prichádzate teda s tým mechanizmom, že bude jednotný teda výkupca. Ja by som mal k tomu teda opäť ďalšie otázky, ktoré by som chcel, aby ste, aby ste zodpovedali, pretože opäť, nie je to úplne jasné, kto teda ten výkupca bude. Zákon teda hovorí o tom, že výkupcom elektriny je dodávateľ alebo viacerí dodávatelia elektriny vybraní formou aukcie podľa vykonávacieho predpisu alebo určený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.
Čiže či je nejaká predstava, kto konkrétne týmto výkupcom bude, ak je, tak aká tá predstava je.
Taktiež by ma zaujímalo, akým spôsobom budú tie aukcie fungovať v praxi. Pretože, teda tak ako hovorí aj samotná vyhláška, tí, ktorí sa chcú prihlásiť do aukcie, sa prihlásia teda na ministerstve hospodárstva so svojou ponukou a budú sa teda biť, ak som to správne pochopil, budú sa v tej aukcii biť o najlepšiu cenu a tá najlepšia cena, ten, kto dá najlepšiu cenu, tam vlastne vyhráva. Ako je ošetrené to, že v takýchto aukciách sa môže stať, že nakoniec budú, sa pobijú tak, že pôjdu aj pod cenu, len aby sa dostali k tejto zákazke, a v konečnom dôsledku teda nebude tam žiadna podpora, alebo resp. či tam bude podpora, alebo opačne, že sa dohodnú, a tá aukcia neprinesie ten najlepší želaný efekt a bude to len na základe nejakej dohody, že si rozdelia teritóriá, a nakoniec aj tak tá cena bude vysoká, takže ako budú mechanizmy, ktoré ošetria akékoľvek nečestné konanie v týchto aukciách.
Ďalšia vec, vidíme, že, a myslím si, že to s tým súvisí, pretože obnoviteľné zdroje, na jednej strane zavádzame obnoviteľné zdroje a často o tom hovoria aj kolegovia, ktorí sa tejto oblasti viacej venujú, že chceme podporovať obnoviteľné zdroje, ale na druhej strane tu veľmi intenzívne držíme umelo ťažbu hnedého uhlia. Ja chápem, že sa vyhovárate na to, že treba priniesť komplexné riešenie, ale opäť, ste vo vláde už takmer 12. rok s malou prestávkou a priestor na to, aby ste priniesli komplexné riešenie, ktoré sa nedotkne ľudí v tom danom regióne nejako výrazne, s čím súhlasím, nemalo by sa ich to nejako dotknúť, ste mali dostatok a vedeli ste, že tomuto problému čeliť budete, len ste ho pre sebou tlačili a odsúvali.
Takže tiež nerozumiem, aká je teda tá koncepcia, keď na jednej strane chceme tlačiť alebo chceme rozvíjať, nie, tlačiť nie je správne slovo, ale rozvíjať. A je dobré, že chceme rozvíjať obnoviteľné zdroje energie. Na druhej strane tu umelo držíme niečo, čo veľmi ide v kontraste s obnoviteľnými zdrojmi.
Taktiež by som sa chcel opýtať na to, ako bude vlastne, pretože... Ináč sa opýtam, pardon. Máme tu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Teda vieme, že tento úrad je nezávislý, mal by byť a mal by sám autonómne rozhodovať o cenových rozhodnutiach. Na druhej strane aj v tomto zákone je uvedené, že bude musieť byť zohľadnené či už náklady zúčtovateľa podpory, alebo prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy má právo na náhradu neuhradených nákladov, ktoré vynaložil na poskytovanie podpory. Čiže akým spôsobom toto je ošetrené a do akej miery to zasahuje alebo nezasahuje do nezávislosti ÚRSO.
Čiže na záver, ak by som teda to mohol zhrnúť a položiť, alebo teda zdôrazniť tie otázky, tak otázka je, aká je teda tá koncepcia, pretože prinášate tu nejaký návrh zákona, ktorý teda ide upraviť toho účtovateľa, ale nevidím za tým žiadny mechanizmus, ktorý by jasne udával spôsob, akým sa teda obnoviteľné zdroje naďalej na Slovensku budú vyvíjať, čo, čo je ten želaný stav, kam toto má smerovať, aké budú ďalšie kroky a ako môžme aj my vidieť, že sa tu naozaj bude diať rozvoj obnoviteľných zdrojov, alebo či len hovoríte, že viac-menej kvótu sme naplnili, nie je viacej potreba rozvíjať obnoviteľné zdroje a ideme v tom len teraz trošku upratať.
Čo by som automaticky odpovedal, že myslím si, že sme nevyužili, ak by to takto bolo, tak nevyužívame potenciál, ktorý tu je, pretože vieme, že práve tí malí nedostali dostatok priestoru na to zatiaľ, hovorí sa teda o tom, že by mali dostať, zelená domácnosť a podobne, alebo firmám, ktoré majú naozaj veľké plochy výrobných hál, ktoré by mohli využiť na či už práve tú fotovoltaiku na zabezpečenie si časti elektrickej energie pre svoju vlastnú prevádzku a podobne. Toto sú otázky, ktoré kladú ľudia, keď vidia aj veľké solárne panely na mnohých úrodných pôdach, a ktoré, je veľmi dôležité, aby boli kvalifikovane zodpovedané, obzvlášť keď vidia veľké výrobné haly, na ktorých tieto solárne panely nie sú a mohli by byť.
Takže možno pre vás, pán minister, znejú tieto otázky veľmi laicky, ale myslím si, že k úcty k ľuďom a občanom tejto republiky je dôležité, aby zodpovedali kompetentní, a v tomto prípade myslím, že tým kompetentným ste vy. Tak vás žiadam, aby ste teda vysvetlili aj tieto otázky, ktoré vznikajú ľuďom v tejto téme.
Ďakujem veľmi pekne.