Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Kolega Dostál, keď som teraz tak počúval, tak vlastne som si uvedomil, že ono môžu teda hroziť aj neprijatím tej legislatívy značné hospodárske škody, ale otázka komu.
A myslím, že by mohli hroziť značné hospodárske škody strane SMER, pretože ak neprijmú, ak teda tá legislatíva nebude prijatá, tak bude hanba, že rozpočet nebude môcť mať ten deficit, ktorý má mať, tým pádom by to mohlo mať dopad na zlý volebný výsledok a tým pádom by to malo aj dopad na to, že by táto strana už nebola vo vláde, a to by mohlo spôsobiť značné hospodárske škody, samozrejme, tejto strane.
Tiež by ma zaujímala tá otázka na, teda odpoveď na tú otázku, že kedy pán minister na to prišiel, a ja si teda dovolím tipnúť, že to mohlo byť po tom, čo strana SNS povedala, že daň na cigarety nebude, lebo tam vlastne zrazu začali chýbať do rozpočtu peniaze, ktoré predtým tam mali pasovať, ale, samozrejme, teda určite ma to bude zaujímať.
A už len posledná, že keď teda naozaj sa chystáme na nejakú krízu, tak potom, ja absolútne potom nerozumiem slovám napríklad aj šéfa finančného výboru, ktorý tvrdí stále, že jaká kríza, o čom to hovoríte, nič tu nehrozí. Tak evidentne je tu veľký rozpor medzi samotným ministrom financií a ministerstvom a šéfom finančného výboru v pohľade na to, či tá kríza bude, alebo nebude, a toto by tiež som rád teda mal v tom jasno.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, chcem pozdraviť aj študentov na balkóne, ktorých je teda podstatne viac ako samotných poslancov v rokovacej sále, chcem pozdraviť aj zamestnancov ministerstva, ktorých, zdá sa, že je tiež viac ako samotných poslancov v rokovacej sále.
Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Dôvod, ktorý sme teda počuli aj na výbore a ktorý teda je príznačný a legitímny pre skrátené legislatívne konanie, je, ak hrozia značné hospodárske škody. Značné hospodárske škody. Keď sa pozriem na túto sálu a vidím jej osadenstvo, tak si hovorím, že ani samotní poslanci tomu neveria. (Reakcia spravodajcu.) Áno, pán kolega. Ani samotní poslanci, nielen opoziční, neveria, že hrozia neprijatím tohto zákona značné hospodárske škody, dokonca ani samotní koaliční poslanci nemajú pocit, že by išlo alebo že sme v ohrození a že by mohli nastať značné hospodárske škody.
Viete, keby v tomto parlamente, resp. keby Slovensko čelilo značným hospodárskym škodám, tak som si istý, že tento parlament tomu venuje enormnú, enormnú pozornosť. Ale publikum, ktoré tu pred sebou máme, jasne ukazuje, že o žiadne značné hospodárske škody sa nejedná, takže to je asi to najkľúčovejšie, ktorú si vlastne aj, pán minister, ste dostali odpoveď aj vašich koaličných poslancov, že, že ako veľmi samotní poslanci veria tomu, že by mohlo ísť o značné hospodárske škody.
A teraz len kratučko k samotnému teda skrátenému legislatívnemu konaniu, a vlastne k čomu to je. Je to k bankovému odvodu, ktorý následne, ak sa schváli teda ten proces, že môže ísť do skráteného legislatívneho konania, tak budeme rokovať o bankovom odvode, ktorý má priniesť do rozpočtu, aj o tom sa môžme porozprávať, práve keď príde ten samotný bod, 144 mil. eur. A tu by som chcel položiť takú tú veľmi dôležitú otázku. Keď 144 mil. eur sú značné hospodárske škody, keď nedosiahneme teda tých 144 mil. do rozpočtu, tak keď to sú značné hospodárske škody, tak potom moja otázka je, čo je polpercentný deficit rozpočtu, lebo ak to dobre prepočítam, rádovo, tak tých 144 mil. eur, keby sme to len vydelili teda stovkou, aby sa to ľahšie počítalo, povediac, že HDP je na úrovni 100 mld., tak je to 0,1 % HDP. Keby to bolo aj 0,12 %, čiže 1, 2 % HDP, tak keď takéto percento, 0,1-0,12, sú značné hospodárske škody, tak potom 0,5, čo je plánovaný deficit na budúci rok, alebo 0,49, aby som bol presný, čo je štvornásobok, minimálne štvornásobok, tak to sú potom akože mega hospodárske škody. Čiže nerozumiem úplne tej rétorike samotných predkladateľov, keď na jednej strane hovoria, že nerobme z deficitu nejaký fetiš, čo je to 0,5 % HDP, to neni žiadny problém z hľadiska deficitu, ani 1 % nie je žiadny problém, ale na druhej strane prichádzate do parlamentu s argumentáciou, že 0,1 % HDP môžu spôsobiť značné hospodárske škody, tak tomuto, prepáčte, ja vôbec nerozumiem.
Druhá vec, čo si musíme povedať, že skôr práve zavedením tohto bankového odvodu v skutočnosti hrozia hospodárske škody. Čo tým myslím? Čiže nieže tým, že sa nezavedie, lebo dôvod, prečo vstupujeme, a opäť to zopakujem, do skráteného legislatívneho, lebo ak by sa táto legislatíva neprijala, hrozili by značné hospodárske škody. Ja si však myslím, že opak je pravdou, že práve prijatím môže dôjsť k značným hospodárskym škodám.
Jednak hovorí to samotný pán guvernér a radšej budem, budem hovoriť presnejšie, ako to hovorí, aby nedošlo k nejakej polemike o tom, že vtláčam mu do úst nejaké slová, samotný pán guvernér Peter Kažimír, dnes guvernér, inak skúsený, dlhoročný minister financií hovorí, že práve zavedením tejto legislatívy sa ohrozí finančná stabilita, čo je dosť závažný výrok, ak to znie z úst guvernéra Národnej banky Slovenska, a keď sme ho volili, tak tu bola veľká argumentácia o tom, že by tam mal sedieť kovaný odborník. Tak teda ak toto plénum, hlavne koalícia ho zvolili na toto miesto, tak tým pádom koalícia jednoznačne priznala, že zvolila kovaného odborníka na toto miesto, a preto ich úsudok je pre nich smerodatný, pretože snáď by nezhodili zo slova, teda zo stola slová nimi zvoleného kovaného odborníka Petra Kažimíra, ktorý dnes varuje a zdvíha varovný prst a hovorí, toto spôsobí, keď sa tá legislatíva prijme, spôsobí to pravý opak toho, čo zamýšľate a ohrozí to finančnú stabilitu. A nebudem ďalej pokračovať, lebo to bude toho, ak teda sa pristúpi k tomu, tak tam bude predmetom rokovania, ale však určite ste všetci, ktorí sa o toto zaujímate, postrehli tú argumentáciu, prečo to môže ohroziť finančnú stabilitu. Študenti, ak vydržíte ešte aj na to prvé čítanie, tak určite sa to tam dozviete.
Nechcem vás teda obrať o tú tému, ale, ale chcem zachovať rokovanie k tomuto danému bodu a druhá vec je, že tá argumentácia, a to spomeniem ako aspoň čiastočne aj teda pre divákov na balkóne, že už dnes vieme, že je zavedený bankový odvod v nejakej výške, a napriek tomu alebo vďaka tomu, môžme tu viesť o tom polemiku, rastú poplatky za bankové služby. Teraz, keď sa prirodzene zvýši tento odvod na dvojnásobok, tak tí investori, ktorí sú v tých bankách, sú to tí zahraniční, lebo to tu isto počúvate, že to sú vlastne tie zahraničné banky, zahraniční investori, čiže určite nemajú nejaké cítenie so slovenskými občanmi. Oni žijú úplne v iných krajinách, tí vlastníci. Čiže asi im až tak nezáleží na tom, ako to Slováci, to budú prežívať. Takže zrejme nebudú prihliadať na to, či Slováci budú mať vyššie poplatky, alebo nebudú mať vyššie poplatky, a že kvôli Slovákom teda nezvýšime tie poplatky. Na toto asi prizerať nebudú. A nič im teda nebráni a to im naozaj nič nebráni, aby tie poplatky nezvyšovali. O to viac, že toto opatrenie môže spôsobiť, že bude menej bánk na trhu, čiže konkurencia bude nižšia, a ako dobre vieme, kde je konkurencia, tam, kde je konkurencia dostatočná, tam klesajú ceny, kde je konkurencia slabá, tam ceny môžu stúpať, lebo môžu si to dovoliť, nemajú proti komu hrať, prirodzene.
Takže tu vidíme, že títo investori zrejme si budú chcieť zachovať ten svoj zisk a siahnu občanom do peňaženiek pod tlakom tohto zvýšeného bankového odvodu a budú zvyšovať poplatky. Toto by som si dovolil skôr nazvať hospodárskymi škodami na občanoch, páchaných na občanoch, ktorý tu ide spáchať vlastne táto vláda len kvôli tomu, že potrebuje zakryť vlastnú hanbu, že nie je schopná zostaviť rozpočet s deficitom 0,49 inými cestami, hoci ich má mnoho, tých nástrojov. V prvom rade na strane výdavku. Ak by vláda chcela, mohla by výdavky škrtať. No, ale povedzme si na rodinu, ktorá vláda by chcela škrtať výdavky pred voľbami, že? Takže musíme vymyslieť nejaký, nejaký fígeľ.
Takže ten tu dnes máme, a preto sme v skrátenom legislatívnom konaní, aby tento fígeľ mohol dosiahnuť svoje naplnenie, a v konečnom dôsledku aj tak tie peniaze, ktoré sa vyberú, sa nemôžu použiť v prospech výdavkov, pretože sú viazané, takže bude aj tak v konečnom dôsledku, akékoľvek výdavky, ktoré síce toto vybalansuje, idú v skutočnosti na vrub dlhu. A toto je asi to najpodstatnejšie. Takže vidíme, že značné hospodárske škody nehrozia prijatím tejto legislatívy, hrozia skôr neprijatím... Pardon, opačne. Značné hospodárske škody, áno, áno, tak teraz počkajte, aby som dobre povedal, čiže hrozia prijatím... Tak som to povedal? A nehrozia neprijatím, tak aby to bolo správne.
Takže toto sú, toto sú tie scenáre, ktoré tu pred sebou máme, a teda ja určite nebudem podporovať toto skrátené legislatívne konanie a myslím si, že by sme určite týmto krokom sa nemali vyberať, a, pán minister, môžem vás tak vyzvať, aby ste zišli z kratšej cesty späť, čo viem, že neurobíte, lebo zase ste pod tlakom 0,49 % HDP, a už asi napriek tomu, aby sme vás vyzývali už od júla, aby ste urobili opatrenia, ktoré ešte bol čas zapracovať, či už opatrenia Útvaru hodnoty za peniaze, alebo upratovať proste iné výdavky. To sa neudialo, takže sme, ste odkázaný práve na, na toto. Ale myslím si, že som dostatočne vysvetlil, prečo to je zlý nápad.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Vážny, ja teda pristúpim trošku na túto vašu argumentáciu a položím vám pár otázok. Chcem sa teda opýtať, že tak potom prečo ten pán predseda úradu, keď vy teda prinášate taký dobrý nápad, tak potom by mal odstúpiť tento pán predseda, keď on vám to blokuje proste takýto dobrý nápad, lebo to je naozaj konflikt akože, keď takúto úžasnú vec, ktorú vy prinášate a hovoríte, že je to úplne že kľúčová, kritická, nezasahuje do toho, do tej súťaže a podobne, a sám pán predseda úradu si dovolí ako keby sa k tomu postaviť. Však je to nezávislý úrad, to by sme zase boli radi, aby takto vystupoval. Ale ja tam nechápem úplne teraz tento, tento konflikt tej argumentácie.
A druhú vec, ktorú sa vás chcem opýtať, prosím vás, povedzte pár príkladov, kde teda doteraz bol problém s obstarávaním tej kritickej infraštruktúry, lebo ja napríklad ako predseda výboru pre kontrolu Vojenského spravodajstva, keď ste zobrali do úst tú obranu a podobne, tak ja som nepostrehol, že by sme sa niekedy bavili o tom, že je problém teda vyobstarať nejakú takúto, proste veci, techniku alebo IT a podobne. Takže mňa by zaujímalo možno nejakých takých pár konkrétnych príkladov, ktoré teda odstráni tento váš návrh, a zároveň ostávam pri tej argumentácií tých rizík, pretože žijeme v realite.
Viete, tu si môžme namaľovať akýkoľvek obraz, ale žijeme v realite a vidíme, ako už dnes to verejné obstarávanie je mnohokrát zneužité. A toto, čo vy robíte, rozširujete, to len dáva omnoho väčší priestor, takže poprosil by som, ak viete tie príklady. A potom mi naozaj nesedí tam tá argumentácia, že samotný pán predseda. Tak však navrhnite teda, aby sme ho odvolali alebo čo, keď teda takto prudko; ja teda určite nebudem za to, aby sme ho odvolali, ale pýtam sa vás, keď tak prudko voči nemu vystupujete.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, určite nechcem teda upierať žiadne právo poslancom predkladať pozmeňujúce návrhy. To bol dobrý postreh z tejto strany. Ale zase na druhej strane povedzme si, aká bola realita. My dobre vieme, že toto nebolo z ich vlastnej hlavy, že to boli len nositelia, keď to pán Holúbek nevedel vysvetliť na výbore, tak to potom ako kvázi utopil a ponúkol to, alebo ja neviem, či to ponúkol, to nevieme, ako to prebehlo. Zrazu to prinesie pán Marček na poslednú chvíľu do pléna. Takže ako áno, na jednej strane čo už je pravda, na druhej strane vieme, že tá realita bola niekde úplne inde.
Čiže ja len ešte na kolegu Galeka, áno, to je krásne na Robertovi Ficovi. On ešte možno sa cíti ako premiér, že teda asi nepatrí na ten výbor a má riadiť túto vládu a zrejme to aj robí. Lebo však ak sa pozreme na kroky pána Petra Pellegriniho, tak vidíme, že naozaj to tu riadi stále Robert Fico. Čiže tie premiérske povinnosti, samozrejme, oni ako mu neukážu, že však mám výbor, takže preto tam, preto tam nechodí. A naozaj tá arogancia moci je v tom, že nielenže siahnem na svoj vlastný zákon, ale siahnem ešte aj na zákony opozície a zmetiem ich zo stola, tak to už je, to už je vrchol.
Čiže ja by som to vrátil späť ešte teda k tomu samotnému zákonu. Ja som sa snažil v tom celom popise ukázať ten trošku, taký ten kabaret toho, ako koalícia funguje za posledné mesiace v rámci Národnej rady. Samozrejme, ja neviem posúdiť to, že či naozaj z tých všetkých poslancov koaličných niekto naozaj nebol chorý a len nepovedal dôvod a neprišiel na ten výbor, pretože bol chorý, to neviem. V každom prípade som chcel poukázať na to, že zrazu jedného rána proste celá koalícia sa ospravedlní bez udania dôvodu a tým pádom je celý výbor neuznášaniaschopný. Nech si každý urobí úsudok sám, nechcel som tomu vtláčať žiadny úmysel, len som popísal vlastne tie fakty na doplnenie tej celej cesty tohto zákona, lebo myslím si, že je dostatočne alebo je značne výpovedná.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, to, čo sa dnes udialo v parlamente, je krásne vidieť aj v tomto samotnom zákone, pretože ak si spomenieme na cestu tohto zákona tu v Národnej rade, tak si môžme povedať len jednu vec, že naozaj koalícia si robí z Národnej rady kabaret.
Čo tým myslím? Pán kolega, vy ste spravodajca, vy ste člen výboru pre hospodárske záležitosti a veľmi dobre ste to povedali v tej úvodnej reči, kde ste čítali vlastne celú spravodajskú informáciu a bola to taká, samozrejme, informácia, veľa paragrafov, čísla a podobne, ale zazneli tam pár veľmi dôležitých údajov alebo pár dôležitých informácií.
To prvé, čo chcem povedať, je to, že tento zákon o verejnom obstarávaní, dobre si pamätáme a urobme si takú malú genézu, lebo tá je veľmi dôležitá. Keď prešiel z prvého do druhého čítania, tak, samozrejme, tento zákon musel prejsť aj rokovaním hospodárskeho výboru. A teda medzi prvým a druhým čítaním bol na rokovaní hospodárskeho výboru, kde kolega Holúbek prišiel na poslednú chvíľu s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložil v prítomnosti predsedu ÚVO, ktorý ostal úplne v šoku, ostal úplne v šoku. Po prvé, že sa dozvedá, že nejaké takéto – ja to nazvem, že na tajnáša – pozmeňujúce návrhy sa tam ocitli.
Viete, my sme, kolega, zvyknutí, že koaliční poslanci posielajú o polnoci pozmeňujúce návrhy, o ktorých máme rokovať na druhý deň ráno, máme ich mať prečítané, prežuté a ešte rokovať a hlasovať, takže dokonca niekedy ich dostávame počas rokovania výboru, čo je úplne absurdné, ale tuto sám pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie bol úplne v šoku, my sme videli to jeho zafarbenie tváre, ktoré proste bolo, že; aj tam dal silnú námietku a povedal, že prosím vás pekne, toto mi nerobte, však ja vôbec neviem, o čo sa jedná. Tak my sme ho trošku tak upokojili, že toto je parlamentná prax súčasnej koalície, ale, samozrejme, nebolo to preňho vôbec ľahké. Naveľa-naveľa predkladateľ volal, lebo sme sa ho pýtali, teda aj on sa ho pýtal, nech to vysvetlí. Samozrejme, vysvetlenie nebolo možné, takže nakoniec sa rozhodol, že to stiahne. A už to vyzeralo, že je nebezpečenstvo zažehnané, lebo šípili sme z toho obsahu a potom sme si to pozreli, že vlastne čo bol obsah, že to sú akože pozmeňujúce návrhy, ktoré silne porušujú zákon o verejnom obstarávaní a idú proste trhať ho, ako Robert Fico zvykol trhať faktúry za elektrinu alebo Radičovej rozpočet, ktorý schválila v roku 2011.
No a teraz; takže toto vlastne nebolo schválené a potom sme rokovali v pléne a kto sa neprihlásil posledný do rokovania? Tak boli vlastne kolega Marček a kolega Vážny, ktorí predniesli pozmeňujúci návrh, ako to len koalícia vie, na poslednú chvíľu a potajomky pekne šup-šup-šup sa tam prepašovali toxické pozmeňujúce návrhy, ktoré vlastne hovoria inými slovami, keď to tak sparafrázujem, že vlastne budeme obstarávať všetko utajene, lebo však tu máme takú čarovnú klauzulku, na základe ktorej povieme, že je to kritická infraštruktúra, a tým pádom to bude utajené a jaká súťaž, proste dáme to, komu chceme.
Tu chcem len podotknúť, že už dnes sa minie rádovo 500 mil. eur ročne na IT. Tak si viete predstaviť, keď to bude riešené pod, za zavretými dverami, tak ako môžu tieto náklady krásne vyskočiť a nikto nebude môcť ani len povedať k tomu pol slova, lebo ani nebude vedieť vlastne sa k tomu vyjadriť, lebo to bude všetko kritická infraštruktúra a tým pádom ani nebude môcť nahliadnuť do utajených spisov IT.
Čiže vidíme, že tento, tieto pozmeňujúce návrhy sú úplne toxické a bola len otázka, ani nebola otázka, bolo samozrejmé, že pani prezidentka nemôže podpísať tento zákon s takto toxickými pozmeňujúcimi návrhmi na poslednú chvíľu, na druhý pokus, keďže na hospodárskom výbore to nebolo možné, si to predkladateľ rozmyslel, tak to posunul svojmu kolegovi pánovi Marčekovi a takže bolo jasné, že tento zákon musí byť vrátený. To sa udialo a sme tomu veľmi radi. A naozaj tie pripomienky úplne jasne hovoria, že tieto pozmeňujúce návrhy tam nepatria a celý tento zákon vlastne deformujú výrazným, výrazným, výrazným spôsobom.
Ale pozrime sa na to, ako prebehlo rokovanie na výbore práve k vrátenému zákonu. A tu prichádza tá, druhé dejstvo kabaretu v podaní koalície. To druhé dejstvo sa odohralo tak, že, samozrejme, opoziční poslanci sme prišli poctivo minulý štvrtok na výbor a dozvedáme sa priamo z úst pani predsedníčky, že nebudeme uznášaniaschopní, pretože bez udania dôvodu, samozrejme, sa všetci koaliční poslanci ospravedlnili. Takže takáto úcta k zákonom! Čuduj sa svete, všetci koaliční poslanci, a to tam boli aj iné zákony, samozrejme, dôležité, ale medzi nimi aj tento. Opäť predseda Úradu pre verejné obstarávanie zotrval na tom výbore, naozaj tam zotrval ešte ďalšiu trištvrte hodinu očakávajúc, že by tí poslanci možno prišli a bolo to naozaj až miestami komické sa pozerať na to, ako, aká arogancia alebo kabaret sa deje v podaní koaličných poslancov. Takže, samozrejme, teda nedalo sa o ňom rokovať. A tak ako ste presne, správne povedali na základe paragrafov, du-du-du, ste vymenovali všetky paragrafy, až sa mohlo zdať, že zanikne informácia, že výbor nebol uznášaniaschopný. Ale to bola tá najdôležitejšia informácia. Nebol uznášaniaschopný nie z dôvodu, že by tam opoziční poslanci neprišli, ale celá koalícia vypla výbor. Celá koalícia vypla výbor.
Takže, samozrejme, do tej informácie, ktorú pripravuje výbor, sa takéto veci neuvádzajú, tak som považoval za dôležité doplniť tomuto plénu, aby bolo úplne jasné, že koalícia takto pohrdla prezidentkou, pohrdla predsedom Úradu pre verejné obstarávanie a pohrdla vlastne týmto vlastným zákonom alebo teda tými pripomienkami, lebo to je asi to najkľúčovejšie, o ktorých sme mali rokovať a ktoré sme tam mali predniesť, rozprávať sa o nich a zviesť naozaj dôležitú diskusiu. Neudiala sa.
Krásne pokračovanie, tretie dejstvo tohto kabaretu pokračuje na gestorskom výbore hospodárskeho výboru. Čo sa udeje? Opäť dnes prišli sme na gestorský výbor o dvanástej a koalícia teda ide prelomiť veto. Nastúpi v plnej zbroji, čakali sme, ale zrazu prídeme; viete, to je 13-členný výbor, opozícia tam má päť členov, čiže aj keby ste všetky zbrane použili, nedáte to v tej matematike; a zrazu namiesto veľkého Goliáša sú tam trosky, pozostatky, štyria poslanci. Štyria poslanci a bolo úplne jasné, že teraz akože žiadne prelamovanie veta sa neudeje.
Takže je vidieť, že kabaret tu pokračuje a ten, zavŕšenie kabaretu, ktorý, samozrejme, sa netýka tohto zákona, ale bolo dnešné, procedurálny návrh Roberta Fica, ale tomu sa nechcem vôbec venovať.
Takže toto je krásna ukážka toho, ako vlastne sa tu pošliapava práca celej Národnej rady. Ako ja z toho môžem čítať len to, že koalícia by najradšej schvaľovala zákony podpisom predsedov koaličnej rady a tým pádom by to bolo vybavené. Pre nich podľa mňa už aj Národná rada je ako keby zbytočný orgán, ktorý zbytočne môže len robiť obštrukcie a spomaľovať prácu schvaľovania zákonov. Takže pre mňa tento zákon je krásnou ukážkou toho, ako toho procesu, ktorý som práve vysvetlil.
Ale na druhej strane musíme si naozaj uvedomiť a na chvíľku sa ešte chcem vrátiť práve k tomu obsahu, a to je, to sú teda tie dva pozmeňujúce návrhy, pretože prebieha diskusia a veľká diskusia prebehla aj na ITAP-e. Sám pán premiér chodí na túto konferenciu, toho roku asi nebol, ale; z nejakých pracovných dôvodov, ale proste je to, však bol šampión digitálny či líder, či ako sa to presne nazýva, táto funkcia, a teda dal si na tom záležať. A práve na tej ITAP-e zazneli jasné odkazy o tom, ako je to dôležité, aby to verejné obstarávanie bolo transparentné. A jako toto ide vlastne úplne v príkrom rozpore, samotní aktéri boli rozladení z týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré podávajú dvaja ľudia, ktorí s IT nemajú takmer nič spoločné a už ich odbornosť, ako povedzme si na rovinu, tam žiadna nie je. Takže je krásna tá odvaha, je pekné slovo arogancia, asi je to výstižnejšie, keď predkladajú takéto návrhy, ktoré vlastne zatiahnu oponu nad akýmkoľvek obstarávaním, ktoré si budú chcieť vlastne ľudia robiť.
Takže toto považujeme naozaj za veľký prehrešok, a preto, samozrejme, tieto, tieto pripomienky prezidentky určite podporíme, pretože tento zákon s týmito dvomi pozmeňujúcimi návrhmi je nepriechodný, preto sme aj hlasovali vlastne proti nemu v treťom čítaní na minulej schôdzi. A teda zároveň aj ďakujem pani prezidentke, že ho vrátila sem na rokovanie, a ja len verím, že koaliční poslanci aspoň niektorí sa nájdu, ktorí pochopia, že "tudy cesta nevede", a nezahlasujú a neprelomia toto veto, aj keď dneska sme mali ukážku toho, že 76 hlasov vedia zrátať. Ale snáď si to možno aj pán Kresák rozmyslí a v tomto prípade im ten hlas nedá.
Takže ďakujem veľmi pekne, toľko k tomuto zákonu. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Len pre záznam chcem opraviť výrok pána predsedu, keď hovoril, že na grémiu sa konštatovalo, že nebol porušený rokovací poriadok. Toto konštatoval pán predseda, nie ostatní členovia grémia. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Žiadam pána predsedu v mene troch poslaneckých klubov, aby ste zvolali poslanecké grémium okamžite o návrhu Roberta Fica. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolega Dostál, veľmi dobré. Ja, keď aj počúvame argumenty vlastne predkladateľov, tak je jasne vidieť, že majú strach, že proste vyslovene chcú ľuďom zakazovať. Toto vidíme počas celej tejto vlády, že mne to až pripomína naozaj také prvky bývalého režimu, že táto vláda by bola najradšej, keby, alebo teda minimálne dvaja jej predstavitelia, keby mohla vyslovene to tu riadiť, ľuďom všetko prikazovať, zakazovať a mať z nich také poslušné, poslušné ovečky. A samotný aj tento návrh jasne ukazuje tú neprofesionalitu, lebo namiesto toho, aby aj čo počujeme z ich argumentácie, riešili teda veci, ktoré im vadia, či už je to to, že nejaké agentúry proste majú odlišné výsledky v priebehu krátkeho času, alebo nejaké nové agentúry vznikajú a podobne, tak sa rozhodli, že proste celé to tu zakážeme a dovidenia, nebudete môcť zverejňovať pomaly už nič. A to naozaj, keby boli v ďalšom volebnom období, tak by sme sa mohli ľahko ocitnúť, že by sme tu rokovali o zákone, že by sa prieskumy celkovo zakázali alebo teda ktoré by nemali dobré výsledky pre ich strany, tak by sa celkovo zakázali. Že naozaj mne to príde celé toto absurdné a o to viac, keď si aj spomenul tie dôvody, naozaj to sú smiešne dôvody, a pritom koľko sme sa tu napočúvali kritiky z ich radov, že argumentujte, dávajte vecné argumenty a podobne, a keď príde na ich zákon, ktorý je celý absurdný, tak počúvame naozaj úplne smiešne, detinské, detinské dôvody.
A celý tento zákon vlastne alebo tento návrh ide proti princípom transparentnosti, však naozaj by nám malo záležať vo vyspelej demokratickej spoločnosti, aby ľudia mali dostatok kvalitných informácií. Ale dostatok kvalitných informácií, čiže nie zabrániť ľuďom, aby tie informácie mali, ale poskytnúť im, im. A ide tu, je to jasné aj, že potierajú taký ten princíp pravdivosti a férovosti komunikácie s ľuďmi.
Ďakujem.

Ja len kratučko. Ďakujem pekne za toto vystúpenie. Ale naozaj ten skutočný stav bol veľmi dobre pomenovaný a tento zákon reaguje na ten stav, zlý stav, ktorý tu je, tak ako si povedal. Takže určite áno. Ako je to veľmi smutné, v akom stave sa Slovensko nachádza. A keď sa pozeráme na tú, trápi nás tá naozaj tá platobná neschopnosť alebo tá platobná nedisciplína, ktorá tu je, tak práve preto prichádza aj tento návrh. Tu by som možno len kratučko dopovedal, že áno, ten, tá byrokratická záťaž automaticky tam rezonuje, lebo je to nejaká povinnosť, ktorá tu musí byť. Ale zase na druhej strane, tá povinnosť je len pre tých, ktorí sú v opozdení, čiže pre tých, ktorí neuhrádzajú. Samozrejme, budú tam medzi nimi aj takí, ktorí sú tam, dá sa povedať, že doplatili na to, že druhým nezaplatili, čiže je tam tento istý postih. Ale je to taký zákon naozaj prechodný na to, ak by sme tu mali tú platobnú disciplínu, tak, samozrejme, by sme takýto zákon nepotrebovali. Čiže naozaj musíme stále bojovať a vzhliadať k tým lepším zajtrajškom. To je, to je asi naša úplná povinnosť a nesmieme sa vzdať toho, aby sme to dotiahli do takého stavu, ako sme hovorili o tých krajinách, kde takéto zákony nebude vôbec potrebné predkladať, lebo bude v tej krajine fungovať všetko. A ďakujem aj za ten príklad z Nemecka. To je, myslím si, že veľmi dobrý príklad. A, žiaľ, je smutné, že tu na Slovensku by to nenašlo možno svoje, svoje uplatnenie práve z tých dôvodov, ktoré si pomenoval.
Takže my sme áno, tento zákon predkladali práve najmä kvôli tomu, že rieši ako keby ten momentálny stav a mal by potrestať hlavne tých hriešnikov. A mal by postupne ako keby chcieť, aby tí ľudia, ktorí sú hriešnici, aby opustili tie hriešne vody, keď to tak poviem, že aby platili načas, aby sa rozhýbalo tá túžba po tej platobnej disciplíne a uhrádzali veci načas. A keď sa to už rozhýbe, tak naozaj to napredovanie môže byť veľmi rýchle.
Čiže my máme dvojičku týchto zákonov. Tento je práve o tom zverejňovaní. Máme ešte potom druhý, ktorý hovorí o tom, že by to bol trestný čin. To teraz, samozrejme, nepredkladáme, takže, takže... Ale ďakujem veľmi pekne za to vystúpenie a za ten dôvetok, lebo zapadlo do toho kontextu veľmi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, tento zákon sme tu už predkladali viackrát. Dovoľte, aby som ho krátko vysvetlil. Ide nám vlastne o to, že chceme, aby platobná disciplína firiem na Slovensku bola podstatne vyššia, pretože práve aj v tejto kategórii Slovensko je na chvoste. Lepšia platová disciplína totiž pomôže firmám rýchlejšie napredovať a investovať, pretože bude mať peniaze, ktoré, ktoré im právom prináležia a budú ich mať v čas, kedy ich aj majú mať, a tým pádom môžu investovať do svojho rozvoja. Čiže je to zdravé pre akúkoľvek firmu, ale o to viac je to zdravé hlavne pre tie slabšie firmy, ktoré si nevedia úhrad domôcť, ako vieme, vymožiteľnosť práva na Slovensku je veľmi nízka a mnohé firmy trpia na to, že sú, sú malé a nemajú, nemajú kontakty na správnych miestach. Aj dnes sme počuli, ako tento štát naozaj zvrátene funguje, že iba ten, kto má kontakty, si vie vlastne pomôcť, vie sa tu v tomto štáte nejakým spôsobom prebiť, kto tie kontakty nemá, je odkázaný na, napospas vyslovene toho, ako, ako dopadne.
Keď sa pozrieme na trend platieb, platieb načas, od roku 2014 sa to v Európskej únii zlepšuje. Zo 17 krajín Európskej únii sme však najhorší. A malí podnikatelia a živnostníci, práve tí na Slovensku trpia. Pred ich faktúrami dávajú podnikatelia mnohokrát prednosť faktúram väčších hráčov, čo je do istej miery prirodzené, ale veľmi nezdravé. Lepšia platobná disciplína by na Slovensku však priniesla vyššie zisky a tým pádom aj dane, a taktiež aj tým pádom väčšie investície,m alebo viac peňazí do investícií do výskumu a vývoja.
Takže tento zákon, vlastne jeho cieľom jeho, aby sa uhrádzali platobné záväzky v poradí, v ktorom ich subjekty prijali. To znamená, že nikto nebude uprednostňovaný a automaticky každý dostane zaplatené v dobe alebo v lehote splatnosti za svoju službu. Ak tú službu dobre vykonal, má právo na tieto peniaze, a preto aj tie peniaze dostane, pretože vidíme dnes, a tak už som povedal, Slovensko, je na tom najhoršie, je tu proste tá platobná nedisciplína a dochádza k deformácii, že firmy uhrádzajú svoje pohľadávky prednostne voči väčším dodávateľom, proste uprednostňujú si a potom im neostáva na tie ostatné, alebo aj zámerne ich neplatia a tým pádom sú tí mladí, pardon, tí malí v šachu, čo môže pre nich spôsobiť, že ich to môže aj úplne položiť.
Takže preto by sme chceli, aby do obchodného a živnostenského registra by pribudla povinnosť nahlasovať omeškané, omeškané platby. Ak by sa tak neudialo, tak máme tam vlastne sankcie vo výške pre právnické osoby 3 310 eur a pre fyzické osoby pokuta 663 eur. Ide o to, že táto zlá disciplína si vyberá svoju daň, a tak ako som hovoril, sme na čele rebríčka tých neplatičov, Slovensko, v platení po termíne. To spôsobuje, že práve tieto neuhradené faktúry spôsobujú rôzne prevádzkové a finančné problémy, napríklad sú to prekážky v dosahovaní zisku alebo problému s cash flow, to je asi to najčastejšie a najvypuklejšie, že majú firmy práve problémy s cash flow, čo je, svojím spôsobom aj taká, sa potom reťazí a vytvára sa druhotná platobná neschopnosť. Zvyšuje, zvyšuje sa tým aj cenová prirážka a spôsobujú sa automaticky aj rôzne existenčné ohrozenia, pretože naozaj tí menší to nemusia utiahnuť, keďže im chýba veľká, veľká časť hotovosti, je to naviazané práve na ten cash flow.
Ako som hovoril, Slovensko je na tom najhoršie, je zo 17 hodnotených krajín, 21 % platieb nie je urobených včas. Ako som hovoril, v Európskej únii ten počet úhrad načas trendovo rastie, ale Slovensko v tom výrazne zaostáva. Tá zlá platobná disciplína spôsobuje, že až pri 49 % firmách to má vplyv na stabilitu pracovných miest, prirodzene, pretože keď im chýba ten casch, nemôžu uhrádzať ani potom načas výplaty a musia z toho dôvodu aj prepúšťať. Takže toto je tiež veľmi dôležitý údaj, že až v 49 firmách, 49 % firiem to má vplyv na stabilitu pracovných miest. Takže zlepšenie tejto platobnej disciplíny by teda podľa polovice opýtaných firiem, keď sa robil tento prieskum, viedlo k vytváraniu nových pracovných miest a za stabilizovanie už vytváraných, čo, čo je tiež veľmi dôležité pre akúkoľvek ekonomiku a obzvlášť pre našu malú ekonomiku, otvorenú ekonomiku, obzvlášť v čase keď smerujeme k spomaleniu rastu, alebo sa nachádzame v spomalení rastu. 31 % sa vyjadrilo, že by tieto peniaze smerovali do nových investícií vo výskume a vývoji, tretina sa vyjadrila, že by tie peniaze investovala, ak by ich mala, čo je, čo je tiež veľmi výrazné číslo. Nehovoriac o tom, že podnikateľské prostredie vláda roky zanedbáva, opatrenia robí len pre seba a naozaj je to tým marketingom týchto, tejto vládnej koalície, ma úplne fascinuje, ale v zlom, keď vidím aké dokumenty vláda pravidelne predkladá, a proste je RIA 2020, že budeme rešpektovať, že vláda bude proste zákony dávať k 1. 1. Hovorí o tom, už neviem v ktorých dokumentoch, už je to minimálne tri roky, ak nie viac, a vidíme, že tu sme svedkami, poslanci v parlamente, že tie zákony sem prichádzajú krížom krážom a vôbec nezohľadňujú tento termín. Alebo ďalšie iné opatrenia, ktoré zvyšujú vlastne byrokraciu.
Takže preto sa aj prepadávame v Doing Business a sme vlastne na 42. mieste, keď sme boli ešte pred tromi rokmi na 29., čo je, čo je naozaj, čo je naozaj veľký prepad, o to viac, keď -opäť - vláda si stanovila cieľ skončiť v prvej pätnástke do roku 2020. Namiesto toho aby sme z 29, sa prepracovali na 15, miesto, tak sme klesli na 42.
A mohol by som tu, mohol by som tu menovať ďalšie, ďalšie takéto paškvily, alebo ako by som to nazval. Takže vidíme, že tá samotná, tu si treba uvedomiť, že to neuhrádzanie tých faktúr spôsobuje aj pre tie firmy nárast byrokracie, pretože musia platby urgovať, musia zasielať upomienky, musia si svoje nevymožené pohľadávky vymáhať cez exekútorov alebo súdne, musia si to sledovať, takže pre tie firmy, ktoré nemajú peniaze, sú postihnuté ešte tým, že im narastá enormne byrokracia na to, aby si to sledovali, evidovali a proste aby zabezpečili peniaze, čiže je to, naozaj je to proste choroba, ktorá je ako rakovina a vlastne poškodzuje, poškodzuje tie firmy a vidíme, že najviac na to trpia práve tie malé firmy, a Slovensko potrebuje zabezpečiť stabilné podnikateľské prostredie na to, aby práve tie malé firmy mohli prerastať do väčších firiem, aby sa tu mohlo byť zdravé podnikateľské prostredie, aby sa tu mohli rozrastať domáci podnikatelia, pretože musíme si uvedomiť jednu vec, že ak tu budeme mať silné slovenské firmy, ktoré poctivo platia dane a poctivo platia mzdy, tak toto bude tá skutočná kostra našej ekonomiky, pretože takíto podnikatelia zo Slovenska nikdy neodídu. Sú to Slováci, čiže budeme sa môcť na nich spoľahnúť a toto je to, čo si každá krajina chce vychovať, a to je to, čo si aj mnohé malé krajiny dlhé roky budovali, tie ázijské tigre, môžem spomenúť, napr. taký Taiwan je krajina, ktorá pred 30 rokmi začínala podobnú púť ako my, a bola známa tým, že šila tričká, a dneska proste má technológiu úplne high tech a tá, ten hrubý domáci produkt je v podstate väčší aj na obyvateľa, výrazný nárast a práve preto, že investovala do domácich podnikateľov vytvorila im priestor na to, aby sa mohli rozvíjať, pretože vie, že práve tí budú potom napĺňať ten rozpočet nielen skrze dane, ale aj skrze zamestnanosti, skrze odvody tých ľudí a budú zvyšovať vlastne životnú úroveň krajiny, takže toto je úplne kľúčové a to je vlastne odpoveď, prečo je tak dôležité, aby slovenské firmy mohli napredovať, a prečo je dôležité, aby slovenské firmy - aj malé firmy - mali dostatok peňazí, ktoré im právom patria.
To si treba uvedomiť, že to sú peniaze, tu sa nebavíme o peniazoch, ktoré nie sú, to sú peniaze, ktoré im právom patria, pretože dodali službu a za tú službu mali zaplatené. To sa však, žiaľ, častokrát nedeje. Takže toto je úplne kľúčové k tomu, aby sme tu mali zdravé, zdravú platobnú schopnosť alebo platobnú disciplínu a to zvyšuje aj vlastne potom konkurencieschopnosť.
Takže toto je v stručnosti predstavenie toho zákona, ako som hovoril, ktorý tu už bol viackrát, a preto vás prosím aj o podporu a skončil som.