Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.6.2018 o 10:13 hod.

PhDr. CSc.

Anton Hrnko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2018 18:43 - 18:45 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Heger, skutočne oceňujem vašu konštruktívnu, konštru..., váš konštruktívny prístup k tejto otázke, pretože obyčajne zo strany opozície počúvame niečo podobné, ako sa tu predstavoval pán poslanec Galko, hromadu jedu, žlče, slín a ďalších takých nie celkom pekných vyjadrení, ale z vašej strany vidím, že skutočne máte záujem o riešenie veci.
Nuž a čo sa týka možnosti cestovného ruchu, Slovensko má všetko okrem mora. Je, samozrejme, na nás, ako to využijeme, niekedy treba nejaký vstupný kapitál, niekedy treba nejakú investíciu, niekedy stačí mokrá handra, aby sa utreli stoly, a človek keď si za tie stoly sadne, nemusí mať obavu si na položiť jedlo alebo, nedajbože, nejaký nápoj. Takže to všetko je v nás, ako si to pripravíme a ako využijeme tie potenciály, ktoré Slovensko má. A my chceme, aby tie potenciály boli využívané, všetko. Slovensko má dokonca aj miniatúry, dokonca pri Čachticiach, teraz si neviem rýchlo spomenúť názov tej obce, máte takmer 50 alebo 60 modelov hradov slovenských, tak ako vyzerali, keď mali najväčšiu slávu, keď boli plné. Takže si môžete ten hrad, napr. Beckov alebo Čachtice, alebo Bratislavu, alebo hociktorý prezrieť tak, ako vyzeral v čase svojej slávy. Takže to všetko máte, len to treba o tom vedieť.
Ale základ je niekde začať a vám sa nepáči, že niekde začíname. Samozrejme nedá sa všetko vyriešiť jedným slovom, pretože „Sezam, otvor bránu!“, ale to bolo tiež jednorazovo, a keď zabudol heslo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2018 11:48 - 11:50 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Pán poslanec Osuský, určite by ste boli urobil lepšie, keby ste sa venovali niektorému niektorému zdravotníckemu zákonu, lebo tam sa asi do tých vecí rozumiete, ale hovoriť do histórie je skutočne, je smiešne, najmä takým spôsobom, ako ste vy predstavovali históriu.
Tak predovšetkým legitímnosť. Šrobár, keď išiel do Prahy, vedel, že nemá legitimitu prijať žiadne rozhodnutie, pretože to tak dostal od tých, ktorí reprezentovali Slovákov. Ak si myslíte, že tí ľudia, ktorí boli v Martine, nemali žiadnu legitimitu, tak ste absolútne mimo, pretože tam bol napríklad poslanec Juriga, ktorý nebol z Martina, on bol z Vajnor, on z Vajnor prišiel do tohto, takže rozprávať o tom, bol poslanec, mal legitimitu od ľudu, hej, od svojich voličov, to je jedna vec.
Druhá vec je tá, že tú legitimitu odobrila aj Maďarská národná rada, ktorá ich uznala za reprezentantov slovenského národa a ešte im aj pozdravný telegram poslala, že veria, že príjmu rozumné rozhodnutie, hej. Takže tá legitímnosť bola celkom jednoznačná.
Vy v podstate neviete ani to, že rok, 28. októbra nevznikla Československá republika, 28. októbra bol vyhlásený československý štát. Československá republika vznikla až neskoršie, keď sa rozhodlo, že bude republika, pretože sa nevedelo, či bude ruský cár, či bude Masaryk kráľom, alebo ako bude vec existovať. Takže nehovorte tu nezmysly.
A som veľmi rád, som veľmi rád, že ste povedali, o čo vám ide. Lebo vy ste povedali, že tu je strašne veľa vecí a na poslednom rade je až... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2018 11:30 - 11:32 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec Dostál, vy sa tu oháňate demokraciou, ale pravdepodobne je to taká demokracia ako tá republika, ku ktorej sa hlásite, ktorá bola demokraciou pre Čechov, ale nebola demokraciou pre Slovákov, Nemcov, Maďarov a Rusínov, Ukrajincov, ktorí v tej republike žili. O tom by sa dalo veľmi veľa rozprávať, ale jediné svedectvo je to, že táto vaša demokracia, ten váš vysnívaný štát každých 20 rokov prišiel do kríz a dva razy sa tých 100 rokov rozpadol, pretože nebol schopný splniť ani elementárnu požiadavku Slovákov, aby tam boli rovnoprávni v tej republike. To je po prvé.
Druhá vec, samozrejme, že tá republika určitým spôsobom prispela a treba si ju aj pripomínať pamätnými dňami, ale ktoré sú tie pamätné dni, ktoré sú pre nás dôležité. Vtedy, keď niekto rozhodol o nás bez nás, alebo vtedy keď sme sa my sami rozhodli niečo rozhodnúť?
30. október je pre nás dôležitý z mnohých dôvodov. Prvý dôvod, vyhlásili sme odchod z Uhorska, čo bol najdôležitejší akt, pretože v tom Uhorsku sme žili takmer tisíc rokov, a rozhodnúť sa odísť z takéhoto štátu nebolo jednoduché.
Druhé, prihlásili sme sa k vlastnému samourčovaciemu právu.
A záver deklarácie hovorí, že veríme, že slovenská národ bude mať v budúcej Európe rovnoprávne miesto, čo má táto republika.
A vy chcete vymeniť štátny sviatok, ktorý pripomína túto republiku, jej najdôležitejší akt - ústavu, za to, aby sme oslavovali štát, ktorý zlyhal vo vzťahu k Slovákom, dva razy sa rozpadol a každých 20 rokov bol v kríze, no tak za takúto demokraciu, pán Dostál môžete, bojovať ďalej, ale myslím si, že väčšina Slovákov ju neprijme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2018 14:54 - 14:56 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Pán poslanec Beblavý, vy ste si asi neprečítali stanovisko Generálnej prokuratúry, pretože by ste nemohli takúto nehoráznu lož tu povedať o pani ministerke, pretože stanovisko Generálnej prokuratúry hovorí jedno. Slovenská akadémia nesplnila podmienky a ak ministerka pochybila, tak pochybila vtedy, že to nezastavila, alebo nedonútila ich tie podmienky splniť. Takže prečítajte si stanovisko prokuratúry a potom o ňom niečo rozprávajte.
A vám napríklad, pani Remišová, sa veľmi čudujem aj v súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec Beblavý ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hrnko, musíte reagovať na predrečníka, nie pani...

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
...že, ja hovorím o Beblavom, pretože chcem uviesť jeden príklad, aby ste vedeli,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hrnko.

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
... o čo, o čo ide. Neberte mi čas, pán predsedajúci.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
No ale reagujete na pani Remišovú a máte reagovať na pána Beblavého.

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Nie, nie, ja hovorím pánovi Beblavému, lebo on hovoril o majetku. Tak ja sa pýtam teda, aj poslancov tu, ale najmä pána Beblavého, že či je normálne, aby si akadémia zriadila vedecko-výskumnú inštitúciu účelovú, ktorá nebude robiť vedecko-výskumnú prácu, ale bude spravovať Hrad Smolenice, hotel v Starej Lesnej, Encyklopedický ústav, archív a ešte jednu inštitúciu a vyhodnotila, že tieto všetky budovy majú 7,5 milióna hodnotu. No ak vy myslíte, že Smolenický zámok je možné predať za 3 milióny, tak potom sa vám, to ani dom v Stupave za to nepredáte a takéto spôsoby tam akadémia zaviedla a vy tých ľudí, ako pani ministerku, ktorá chráni majetok štátu, aby sa nerozpredal ako napríklad Lomnický Štít, kde sa mal previesť na úpadkovú organizáciu Astronomický ústav a potom previesť na Pentu a keď ministerka toto chráni, tak vy ju obviňujete, že má nejaký osobný záujem? Jediný záujem ministerky je, aby dodržiavala zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.6.2018 11:06 - 11:12 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, skutočne žijeme zvláštnu dobu. Dobu, kde odvaha zlacnela, páni poslanci, a rozum kde sa stratil. Pretože toľko nezmyslov, ktoré ste tu narozprávali v prechádzajúcich vystúpeniach, by sa možno hodili na politické školenie mužstva niekedy začiatkom 50. rokov v vtedajšej Československej ľudovej armáde, ale určite sa nehodia do vážnej inštitúcie, akou slovenský parlament je.
Predovšetkým si myslím, že rozprávať typom zradca, kolaborant, zapredanec a podobne je tiež typické pre iné doby, nie pre dobu, keď existuje demokratická spoločenská sústava, kde každý môže povedať, čo si myslí, a môže si to aj obhájiť, ale, samozrejme, žiada to aj zodpovednosť a stáť si za týmito názormi.
Nebudem komentovať vystúpenie pána Mazureka, podľa môjho názoru, narodili ste sa, pán Mazurek, do zlej doby. Na takom Parteitagu niekedy v 40. rokoch by ste výborne pôsobili so svojou demagógiou, so svojimi rečníckymi schopnosťami, ale určite nie so svojimi vecnými znalosťami problematiky.
Pán poslanec Mizík, vy ste zabudli spomenúť inváziu Alexandra Veľkého do Perzie, vy ste zabudli spomenúť inváziu Cézara do Galie, vy ste zabudli spomenúť inváziu Atilu do Európy, Džingischána do Ruska, Batuchána do Uhorska, osmanskú inváziu do strednej Európy, pretože všetky tieto invázie majú vzťah k materiálu, ktorý sme prerokovali, asi taký istý vzťah ako tie, ktoré ste vy vymenovali.
Pretože my nehovoríme o tom, čo si vy myslíte, ale hovoríme o konkrétnom materiále, ktorý hovorí o výcviku a získavaní spôsobilostí slovenských ozbrojených síl a slovenské ozbrojené sily tieto spôsobilosti potrebujú. Nielen ako pán minister hovoril, pretože sú v našich cieľov síl, ale preto, že každá ozbrojená sila, ktorá chce byť relevantnou ozbrojenou silou, musí mať aj relevantné spôsobilosti a tieto spôsobilosti nejde získať ináč ako školením, cvičením a výcvikom. A máme možnosť rôznym spôsobom, máme možnosť tých našich potenciálnych ľudí, ktoré tieto spôsobilosti získavajú, vyslať niekde von, draho to zaplatiť a výsledok je malý. Existujú mobilné tréningové tímy, ktoré prídu a vycvičia veľký počet ľudí a za lacnejší peniaz, a keď je to ešte aj ako tým, že vysielajúca strana ich zaplatí, je našou povinnosťou tieto spôsobilosti pre naše ozbrojené sily získať, lebo len tak budú relevantné.
Nuž, vážení páni poslanci z Ľudovej strany, ktorá nie je ani ľudová... (Reakcia z pléna.) Nie! Neni ľudová, ja vám poviem, že... Ale nebudem hovoriť, lebo pán Dostál by ma zas kritizoval, že vyťahujem minulosť zbytočne. Nebudem ju vyťahovať, lebo si ju nezaslúžite.
Páni poslanci, ak je zradou to, že chceme, aby naše ozbrojené sily mali všetky potrebné spôsobilosti, aby boli schopné brániť našu vlasť Slovenskú republiku, tak asi som zradca. Ak je zradou to, aby naše ozbrojené sily boli schopné túto republiku brániť a boli kvalifikované ju brániť, tak asi som z vašich vystúpení zradca.
Ale viete, vy si niekedy ani neuvedomujete, ako tárate do vetra. Psychologická operácia a úloha politického pracovníka alebo politruka, jak sa to, skratka hovorí, od veliteľa je úplne niečo iné. Vy nemáte ani predstavu, čo bol politruk, a vy nemáte ani predstavu, čo sú to psychologické operácie a civilno-vojenská spolupráca.
A tie narážky smerom dovnútra na naše ozbrojené sily, v zmysle ústavy nepôsobia smerom dovnútra, sú na obranu našej vlasti proti cudzím útokom.
A ešte jedna vec, samozrejme, možno Spojené štáty americké kritizovať zo všetkých možných uhlov, niekedy úplne zaslúžene, niekedy ešte by si zaslúžili aj väčšiu kritiku, ako robia, ale nemožno poprieť skutočnosť, že Spojené štáty americké v roku 1910 boli prvý štát, ktorí uznali Slovákov za národ, Wilsonových 14 bodov nám umožnilo získať samostatnosť a žije tam asi 2,5 mil. našich krajanov, ktorí si ctia aj našu vlasť, a určite by neboli radi, keby počuli svojich krajanov takýmto spôsobom rozprávať o ich novej vlasti.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.6.2018 10:08 - 10:11 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva (tlač 999).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva (tlač 999) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1045 z 25. mája 2018 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva (tlač 999) na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť
Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva (tlač 999) v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. m) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva.
Prílohou tejto správy je návrh uznesenia, ktoré teraz prečítam.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v dňa júla 2018:
Návrh uznesenia Slovenskej republiky z dňa júna 2018
k návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva (tlač 999):
Národná rada Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. m) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s prítomnosťou príslušníkov tímu ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia výcviku a poradenstva.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 10:13 - 10:14 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Pán poslanec Číž, myslím, že ste trafili presne klinec po hlavičke, keď ste hovorili o politickej zodpovednosti rezortu a vlastne faktickej nekontrolovateľnosti vedení fondov. A nielen pre audiovizuál, ale aj Literárneho fondu a tak ďalej. A tu skutočne treba urobiť aj to, aby proti rozhodnutiam takýchto orgánov bol možný aj rozklad. Aj odsúdený má právo sa odvolať nad vyššiu inštanciu a vlastne nie je možné, aby nejaká inštancia v prvom stupni rozhodovala bez toho, že by následne jej rozhodnutie nemohlo byť skontrolované. A treba to skutočne v tých fondoch urobiť tak, aby keď štát je zodpovedný, aj štát vedel, ako sa s tými prostriedkami, ktoré do tých fondov dáva, nakladá. To je všetko, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2018 18:09 - 18:11 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Klus, Štefánik nemal nič spoločné s vyhlásením československého štátu 28. októbra, ale Štefánik veľmi ostro protestoval proti vyhláseniu, ktoré 18. októbra 1918 urobil Štefánik a podpísal tam aj, teda Masaryk, a podpísal tam aj jeho, pretože s tými formuláciami, ktoré tam boli, nesúhlasil. Dostal sa do rozporu aj s Benešom, ktorý napríklad napísal svojmu dôverníkovi Markovičovi začiatkom roku 1919, že aby si dávali naňho pozor, že sa s ním definitívne rozišiel, že je už neprijateľný a tak ďalej atď. A práve tento list možno vytvoril aj tú legendu, lebo ľudia vedeli, že Beneš sa so Štefánikom rozišiel. Takže čo sa asi stalo, prečo ten Štefánik spadol. Ale nebudem tu robiť nejaké konšpiračné teórie, táto vec nie je hodná toho.
A či by slovenský národ bol? Odporúčam vám, pán Klus, že by ste si prečítali zopár článkov v Slovenských národných novinách z roku 1914 po balkánskych vojnách. Kde napríklad bol aj taký článok, kde sa píše, doba maďarizmu bola spojená s tým časom, ktorý bol vtedy, keď bolo vyrovnanie. Dnes je iná doba. A dnes už všetko hrá pre nás, my svoje dosiahneme, aj keď nič neurobíme. A viete, prečo to povedali? Pretože prišla doba samourčenia národa. A Rakúsko-Uhorsko, tento žalár národa, národov sa vyhlásilo za ochrancu samourčovacieho práva Albáncov. Viete, ako na to reagovali Slovenské národné noviny? To je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2018 17:40 - 18:03 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, dámy, páni, dostali sme návrh zákona, na ktorom je pozitívne už to, že sa venuje skutočnému dátumu, kedy Slováci aktívne rozhodli o svojom budúcom bytí a nie vtedy, keď niekto v ich mene, proti zmyslu ich snažení rozhodol inde.
Takže to je veľmi pozitívny prvok, že sme sa upriamili pri storočnici na kľúčový dátum našej národnej minulosti, a to je dátum vyhlásenia Deklarácie slovenského národa, ktorá sa občas nazýva aj Martinská deklarácia, ale len kvôli tomu, aby sa zakryl jej štátoprávny obsah, lebo mnohým a pravdepodobne v nasledujúcom vystúpení ľuďom vadí, prekáža, keď sa niekde spomína slovenský národ.
Ale myslím si, že pri tejto príležitosti by sme si mali povedať, aj čo chceme sláviť, pretože v tej storočnici by sme nemali oslavovať to, čo vlastne viedlo dvakrát k tomu, že ten štát odišiel do minulosti. To, že ten štát nesplnil to, čo naši predkovia od neho očakávali, aké nádeje doňho vkladali.
Na úvod by som povedal dva citáty z rôznych období a možno pán Dostál bude vedieť, aký je v nich rozdiel v obsahu. Ja viem, aký je v ňom rozdiel vo forme.
Keď Svetozár Miletič, poslanec Uhorského snemu, protestoval proti zatvoreniu Matice slovenskej a žiadal, aby jej majetok bol odovzdaný slovenskému národu, vtedajší minister vnútra a neskorší päťnásťročný premiér Uhorska povedal, že nepozná v Uhorsku slovenský národ.
Keď sa v roku 1922 pýtali prezidenta Československej republiky na otázku slovenského národa, tak odpovedal, že slovenský národ neexistuje, je to výmysel maďarskej propagandy.
Nuž, dalo by sa povedať dva fatálne odsudky, dva odsudky, ktoré hovoria, že slovenský národ neexistuje, nie je, a jeden tvrdí, že ho nepozná, druhý, že si to niekto vymyslel. A nikto sa nepýtal Slovákov, čo chceli. A pozrime sa teda, čo tí Slováci chceli, za čo bojovali, za čo boli ochotní položiť svoje životy - a boli tam aj moji predkovia pritom, hej - a čo chceli dosiahnuť tým, že sa pripojili napríklad do československých légií, do československého zahraničného odboja.
Základným politickým programom Slovákov v 19. a v začiatku 20. storočia bolo Memorandum národa slovenského. Nebudem ho tu celé vysvetľovať, ale boli tam tri základné body. Prvý, uznanie Slovákov za svojbytný politický národ, vtedy v rámci Uhorska, ale potom sa ukázalo, že v rámci Uhorska to nie je možné, tak sa hľadali iné cesty. Hej. Vytvorenie hornouhorského slovenského okolia alebo slovenského okolia, ktoré by spravovali Slováci prostredníctvom svojich volených zástupcov, teda aby mali svoju vlastnú autonómnu samosprávu, aby si svoje veci mohli riadiť sami podľa svojich potrieb a podľa toho, čo chceli. A, samozrejme, bola aj jazyková požiadavka, aby sa v úradoch, na súdoch a v školách ako úradný jazyk používala slovenčina. Ostatné všetko už boli len technické veci.
Za tento program bojovali mnohé generácie Slovákov a v roku 1914 po vypuknutí 1. svetovej vojny, keď skončila alebo sa obmedzila možnosť domácej politickej reprezentácie vyjadrovať sa k základným otázkam budúcnosti Slovákov, tak túto úlohu prevzali americkí Slováci. Americkí Slováci, ktorí od roku 1907 boli spojení v Slovenskej lige v Amerike, ktorá si osvojila Americké hodnoty demokracie, federalizmu a samourčenia. A preto keď vypukla vojna v roku 1914, myslím, že to bolo na začiatku augusta, v septembri vydala Slovenská liga memorandum, o čo sa budú Slováci usilovať v nasledujúcej vojne. Môžem prečítať: "My chceme, aby zavedená a poctivo prevedená bola úplná rovnoprávnosť všetkých národov", pán Dostál, všetkých národov, "bez akýchkoľvek predpráv jedného národa alebo reči nad inými alebo na úkor iných, a preto ustanovujeme, že by všetky krivdy páchané na slovenskom národe boli odstránené a náš národ bol považovaný za rovnoprávneho a rovnocenného činiteľa medzi ostatnými národmi. Žiadame pre slovenský národ úplnú samosprávu a voľnosť sebaurčenia tak na politickom, ako aj kultúrnom a hospodárskom poli."
Keď rozmýšľali, lebo bolo treba realizovať tento politický cieľ, naši politickí predstavitelia, akým spôsobom a s kým, tak prvé vylúčili Rusko ako mocnosť, ktorá je jednak silná, je pravoslávna, je iná ako naše stredoeurópske cítenie. Vylúčili Poľsko, ktoré je síce blízke, bližšie k Slovensku, ale je silné a aj silno nacionalistické a Slováci by v ňom nemohli nejakým spôsobom nájsť ten správny domov. A Matúš Jankola, teda jeden činiteľ Slovenskej ligy, to nasledovným spôsobom zhodnotil: "Naším heslom musí byť "Preč od Maďarov", musíme agitovať za samosprávu Slovenska. Nikdy ale nie v rámci Uhorska a v spojení s Maďarmi. Rusi sú pravoslávni a sčiastky prisilní, pohltili by nás. Poliaci sú nám bližší, ale tiež arogantní, domýšľaví a dosť neznášanliví a pre nás prisilní vo všetkom. Spojiť môžeme sa iba s Čechmi. Na príklad nech nám je Rakúsko-Uhorsko. Vláda, najvyššia diplomacia, vojsko, spoločné a ostatné všetko samé."
Na základe týchto úvah v Slovenskej lige bola prijatá Clevelandská dohoda. Mám ju tu, nebudem ju ukazovať. Každý poslanec, ktorý by chcel vidieť mám faksimile, môžeš sa pozrieť, hej, že neklamem, ale nebudem provokovať rokovací poriadok. A tam sa hovorí o federatívnom zväzku českých krajín a Slovenska a stále sa píše o tom, že ideme budovať Česko spojovník Slovensko. Nikde sa nehovorí o žiadnom Československu. Nikde sa nehovorí o tom, že by Slováci mali v tom danom novom štáte prísť o to, čo by bolo podstatné, čo sa snažili celé generácie - o svoje samostatné bytie a existencie. Pretože Koloman Tisza nás chcel utopiť v maďarskom mori, nuž ale Slováci sa nechceli ísť topiť do českého rybníčka. Slováci chceli mať svoj vlastný rybník a chceli spoločne s Čechmi spravovať svoju budúcu vlasť. Asi tak by sme povedali to, o čo našim predkom v minulosti išlo.
Na Clevelandskú dohodu nadväzoval aj Kyjevský protokol, ktorý vlastne zabezpečil Milan Rastislav Štefánik tým, že spojil slovenské a české spolky v Rusku, a Kyjevský protokol hovorí o vytvorení Česko-Slovenska, opäť s tým odióznym spojovníkom. Nikde sa nehovorí o žiadnom Československu a v zápise neskoršom sa hovorí: "Programový cieľ Slovákov v Rusku v roku 1916: náš cieľ je slobodný slovenský národ. Slovensku v budúcom štáte musí byť zabezpečené úplná národná samospráva, voľnosť sebaurčenia a vývinu."
O to išlo tým, ktorí vstupovali do československých légií, ktoré v Rusku organizoval Milan Rastislav Štefánik.
Masarykovi sa nepáčila Clevelandská dohoda, pretože jeho koncept budovania štátu bol trochu iný a hovoril o nezávislých Čechách, o nezávislej Bohémii, ale nemohol opomenúť obrovskú slovenskú menšinu v Amerike, a preto ich prišiel v roku 1918 presviedčať, že federácia nie je dobrá, že to nie je dobré riešenie. Nuž dlho trvalo, kým pán Masaryk skoncipoval dohodu, ktorá by vyhovovala zástupcom Slovákov v Amerike. No možno by ju ani nekoncipoval, ale Slováci mali na stole milión dolárov, s ktorým chceli podporiť slovenský odboj. Tak nakoniec podpísal s nimi Clevelandskú dohodu, opäť neukazujem, každý si môže prísť pozrieť, kde sa sľúbila aj autonómia, aj samostatné... (Reakcia z pléna.) V Pittsburgu, Pittsburgu, prepáčte. Pán poslanec, ďakujem za upozornenie.
A podpísal to pán Masaryk a neskôr, keď to bolo treba realizovať, samozrejme, od toho odskočil, ale to už nie je také podstatné.
Podstatné je to, čo chceli Slováci doma. Slováci vedeli doma, čo sa robí v zahraničí. Vedeli, že sa pripravuje nový česko-slovenský štát, a preto začali už od začiatku roku 1918 pripravovať sa na to, aby mohli nejakým spôsobom participovať na vytvorení tejto, tohto štátu, aby mohli na svojom oslobodení participovať. Vedeli, že nemôžu vystúpiť príliš skoro, lebo uhorská vláda bola dostatočne silná, takže určitým spôsobom išli takou tichou cestou. Ale keď 19. októbra 1918 vystúpil v Uhorskom sneme Ferdiš Juriga, tak v mene Slovenskej národnej rady vyhlásil tri veci. Tie tri veci boli tie najpodstatnejšie, čo Slováci v roku 1918 chceli.
Prvá bola, že uhorské orgány, to znamená vláda a snem, nie sú kompetentné rozhodovať v slovenskej otázke.
Druhá vec bola, že žiadali neobmedzené samourčovacie právo pre Slovákov.
A tretia, samostatné zastúpenie na mierovej konferencii.
Keď prídeme k tomu, ako bol vyhlásený československý štát 28. októbra 1918, musíme povedať, že vo vzťahu k Slovákom, ktorí venovali svoj život, svoje peniaze na oslobodenie spoločne s Čechmi, to vyhlásenie bolo neúprimné. Neúprimné bolo v tom, že obyčajne sa to vyhlasuje v mene niekoho, niečo a čo s tým sledujeme.
Tento, toto vyhlásenie bolo napísané nasledovným spôsobom: "Samostatný československý štát vstúpil do života." Nemohli ho vyhlásiť v mene československého národa, lebo by to bola neexistujúca entita. Ale tým, že sa vyhlásil samostatný československý štát, pani ministerka, 28. októbra nebola vyhlásená Československá republika, bol vyhlásený československý štát. Republikou sa stala, myslím, fú, teraz neviem presne, ale niekedy v novembri, asi 11. novembra alebo 4. novembra, neviem to presne, kedy sa prijalo tzv. dočasné ústavné zriadenie. Až na základe toho môžeme hovoriť, že bola ustanovená Československá republika, 28. októbra bol vyhlásený československý štát.
A 30. októbra bola prijatá Martinská deklarácia alebo Deklarácia slovenského národa. A tu treba povedať, že mnohé generácie, jej odporcovia slovenskej suverenity, upierali štátoprávny význam. Martinská deklarácia mala mimoriadny štátoprávny význam v dvoch rovinách a nebolo to jednoduché pre tých, ktorí ich prijímali, pretože niektorí aj čo tam podpísaní boli, potom prešli na druhú stranu, vrátili sa do Uhorska.
Ale tá podstatná časť bola tá, že sa rozviazal vzťah s Uhorskom, že sa tá deklarácia síce trošku konfúznym spôsobom vyjadrovala aj k osobitosti slovenského národa, kde ho jednoducho klasifikovala ako vetvu československého národa, ale nakoniec aj hovorí, že dúfa, že slovenský národ v budúcej rodine európskych národov získa svoje rovnoprávne postavenie. To bol zmysel Martinskej deklarácie a, samozrejme, tá, to prihlásenie sa československému štátu.
Takže keď si to zoberieme, celé generácie Slovákov bojovali za slovenskú samosprávu, teda za to, aby Slováci si mohli vládnuť svojej krajine sami podľa svojej vôle. A keď sa rozhodli, že túto samosprávu budú budovať s niekým spoločne, konkrétne s Čechmi, nechceli sa v tomto štáte rozplynúť, nechceli zanechať svoju národnú identitu, ale chceli ju rozvíjať.
A v tomto zmysle si musíme uvedomiť, čo chceme sláviť pri tejto storočnici. V prvom rade, áno, odchod z Uhorska a v druhom rade by sme mali sláviť to, čo naši predkovia chceli, túto mám napríklad (rečník na okamih zdvihol materiál a ihneď ho položil), každý si môže pozrieť, nebudem ukazovať, dohodu, ktorú podpísal 21. apríla 1918 Milan Rastislav Štefánik v Ríme o vytvorení Česko-slovenských légií a je to "Condizione tra il governo italiano e il Consiglio nazionale dei paesi Ceco-Slovacchia", Štefánik.
Keď písal a podpisoval Manifest Česko-slovenskej národnej rady (rečník na okamih zdvihol materiál a ihneď ho položil), opäť si môžeme pozrieť, Milan Rastislav Štefánik podpísaný (rečník na okamih zdvihol materiál a ihneď ho položil), bol to Manifest Česko-slovenskej národnej rady.
Slováci nebojovali za Česko-Slovensko, ako ho chce osláviť napríklad ministerstvo dopravy vydaním známky, dokonca Československej republiky, lebo 28. nevznikla Československá republika, ale Slováci chceli Česko-Slovensko a toto aj dosiahli. Toto aj dosiahli na medzinárodnej úrovni.
Mám tu faksmile (rečník na okamih zdvihol materiál a ihneď ho položil)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, pán Hrnko, viete o tom, že je to v rozpore s rokovacím poriadkom, tak...

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Ja len ukazujem, že to môžu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Neukazujte, lebo nemáte čo ukazovať, vy ste si to presadili do rokovacieho poriadku. Veľmi pekne vás chcem poprosiť, aby ste to nerobili, pokračujte vo svojom prejave, ale bez tých pomôcok. Ja len dodržiavam váš rokovací poriadok.

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Ja len upozorňujem pánov poslancov, že si to môžu tuto pozrieť, hej.
A je to, sú to dohody o, mierové dohody, ktoré boli podpísané, myslím, 11. septembra 1919 medzi Spojenými štátnymi americkými, Veľkou Britániou, Francúzskom a Talianskom a Japonskom a sú v troch jazykoch, vo francúzskom, anglickom a talianskom, a hovoria o tom vo svojej preambule, že sa rozpúšťa Únia krajín Bohémia, Moravia a vojvodstvo Sliezsko s Rakúskom a národ Česka, Moravy a časti, teda Česka, Moravy a časti Sliezska, ako aj národ Slovenska vytvorili úniu za vytvorením "independent state under the title of Czecho-Slovak republic", teda so spojovníkom.
To je fakt, to sú fakty, ktoré jednoducho nie je možné vyvrátiť, a preto ak chceme byť nejakým spôsobom verní odkazu tých ľudí, ktorí za našu slobodu bojovali, tak by sme si mali pripomínať to, o čo oni bojovali, teda Česko-Slovensko, poprípade Česko-Slovenskú republiku, lebo to, čo nám bolo vnútené Československá republika, nebolo podľa toho, čo daní naši predstavitelia chceli, ale bolo základom toho, že ten štát, ktorý možno mal v tej duálnej podobe možnosť sa vyvíjať, zanikol. Zanikol dvakrát, raz nasilu, druhýkrát dobrovoľne, ale keby neboli predpoklady, ani nasilu by sa to nedalo rozložiť.
A na záver čo navrhujem? Myslím si, že je trošku také neštandardné mať štátny sviatok raz za 100 rokov. Urobiť z pamätného dňa ad hoc štátny sviatok. Ja viem, čo viedlo predkladateľov tohto návrhu, išlo urobiť vlastne deň pracovného pokoja na storočnicu, aby národ mohol si tú storočnicu dôstojne pripomenúť. Ale myslím si, že to by sa dalo urobiť aj tým, že by sa pamätný deň 30. október výročia Deklarácie slovenského národa stal dňom pracovného pokoja. Tento konkrétny deň v 2018. roku a to aj navrhnem do budúceho pokračovania vo výboroch.
Si musíme uvedomiť, že odkaz našich predkov je nám svätý, musíme si uvedomiť jednotlivé etapy našich dejín, ani v Uhorsku nebolo všetko zlé, ani v Česko-Slovensku nebolo všetko zlé, v každom prípade ten režim, ktorý nastal po roku 1918, bol omnoho demokratickejší, bolo tam všeobecné volebné právo, sloboda spolkov, sloboda politickej súťaže, to všetko je pozitívne, to všetko musíme brať ako jeden stupeň na ceste k 1. januáru 1993, čo je ten náš hlavný sviatok.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2018 17:28 - 17:29 hod.

Anton Hrnko Zobrazit prepis
Pán Dostál, vy ste expert na všetko, resp. podľa všetkého a podľa vystúpení ste najschopnejší človek v tomto parlamente, lebo máte možnosť a schopnosť vyjadriť sa k všetkému, od rybolovu až po vlak na Mont Evereste, od hĺbkového ponárania až po neviem čo všetko, lebo všade a furt vystupujete a čo vystúpenie, tak to perla. A toto jedno bola taká perla, že rozprávate veci do vetra, neviete súvislosti a nechcem sa tu rozvádzať, že veci sa riešia ináč, nie tak, ako si vy myslíte, ako by ste chceli.
Skryt prepis