Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie spoločného spravodajcu

19. 6. 2017 o 16:54 hod.

Ing. JUDr.

Irén Sárközy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19. 6. 2017 16:54 - 16:55 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, aby som predniesla správu Výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 584 z 29. mája 2017 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý zároveň určil za gestorský výbor.
Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval uvedený návrh a uznesením č. 158 z 8. júna 2017 odporučil Národnej rade s návrhom vysloviť súhlas. Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom. Predmetná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 166 z 8. júna 2017. Výbor na určil za spoločnú spravodajkyňu. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9. 5. 2017 15:11 - 15:11 hod.

Irén Sárközy
Ďakujem pekne pánovi poslancovi za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9. 5. 2017 14:59 - 15:09 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, možnosť rozšíriť platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa existuje v právnych poriadkoch väčšiny členských štátov Európskej únii, ako to spomenula vo svojom prejave aj moja kolegyňa. Len 6 štátov existuje v Európskej únii, je to Cyprus, Dánsko, Taliansko, Malta, Švédsko a Veľká Británia, kde takýto mechanizmus nemajú, avšak treba poznamenať, že v troch týchto štátoch, Dánsko, Švédsko, Taliansko, je vysoké pokrytie kolektívnymi zmluvami zabezpečené inou formou. V krajinách, kde existuje možnosť extenzie kolektívnych zmlúv, sa tak deje zvyčajne na základe rozhodnutia ministerstva práce, ktoré tak môže učiniť na žiadosť jedného alebo oboch sociálnych partnerov. V niektorých štátoch sú extenzie automatické, v iných je daná požiadavka reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy. V niektorých štátoch sú využívané často, napr. v Belgicku, vo Francúzsku, a v iných krajinách skôr zriedkavo, napr. Nemecko a štáty strednej a východnej Európy.
V Rakúsku extenzie kolektívnych zmlúv, hoci sú možné, ale nie sú bežné. Nakoľko však rakúske firmy majú povinné členstvo v zamestnávateľských komorách a tieto komory majú uzavreté kolektívne zmluvy s odbormi, tak je v Rakúsku vysoké, takmer 100 % pokrytie zamestnancov sektorovými a lokálnymi kolektívnymi zmluvami.
V Belgicku je možné rozšíriť platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa kráľovským dekrétom, pričom ide o bežnú prax.
V Bulharsku môže ministerstvo práce rozšíriť platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie na žiadosť zmluvných strán.
V Chorvátsku môže ministerstvo práce rozšíriť platnosť kolektívnej zmluvy na spoločnú žiadosť zmluvných strán za podmienky, že ide o verejný záujem a kolektívna zmluva je uzavretá najväčšími organizáciami v danom odvetví tak na strane odborov, ako aj na strane zamestnávateľov.
Tak ako som spomínala, na Cypre extenzia kolektívnych zmlúv možná vôbec nie je.
V Českej republike je možná extenzia kolektívnych zmlúv na základe rozhodnutia ministerstva práce, ktoré tak môže učiniť na základe žiadosti oboch zmluvných strán. Táto prax však nie je ani v Českej republike veľmi bežná.
V Dánsku extenzie nepoznajú, avšak veľmi vysoký stupeň odborovej angažovanosti v Dánsku, ktorý dosahuje dve tretiny všetkých zamestnancov, má za následok, že pokrytie kolektívnymi zmluvami je približne 80 %. To znamená, že 80 % zamestnancov v Dánsku má mzdu stanovenú kolektívnou zmluvou.
V Estónsku je možné dobrovoľné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, táto prax však nie je celkom bežná. Približne len 20 % zamestnancov tam má kolektívnu zmluvu.
Fínsko patrí ku krajinám s najvyššou mieru odborovej angažovanosti, takmer 70 % zamestnancov, aj najvyšším pokrytím kolektívnymi zmluvami, 90 % zamestnancov. Na rozdiel od iných škandinávskych krajín tu existuje mechanizmus extenzie, ktorý je podmienený reprezentatívnosťou a schválením ministerskou komisiou. Tento nástroj je vo Fínsku veľmi rozšírený a kolektívne zmluvy majú vo Fínsku zvyčajne celonárodnú platnosť.
Vo Francúzsku kolektívne zmluvy pokrývajú viac než 90 % zamestnancov napriek veľmi nízkemu členstvu v odboroch. Tu je členstvo v odboroch len 7 % zo zamestnancov. Dôvodom sú extenzie, ktoré sú využívané veľmi často, pričom rozhoduje ministerstvo práce na žiadosť zmluvných strán.
V Nemecku sú extenzie možné na základe rozhodnutia ministerstva práce, ak je extenzia vo verejnom záujme a zmluvné strany spĺňajú podmienku reprezentatívnosti. Avšak táto prax nie je veľmi bežná. Len malé percento kolektívnych zmlúv je rozširované, pričom vo východnom Nemecku je to ešte menej než v západnom Nemecku. Nemecko má však silnú tradíciu spolurozhodovania zamestnancov v podnikoch, približne 60 % zamestnancov má podnikovú alebo sektorovú kolektívnu zmluvu.
Grécko, v Grécku bolo rozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv zrušené v roku 2011 v priebehu dlhovej krízy.
V Maďarsku je možné rozšíriť platnosť sektorových kolektívnych zmlúv na celonárodnú úroveň rozhodnutím ministerstva práce na základe žiadosti zmluvných strán, pričom sociálni partneri majú právo konzultácie a žaloby na súde.
V Taliansku nie je možné rozširovať platnosť kolektívnych zmlúv legislatívou, túto právomoc majú de facto súdy, ktoré považujú sektorové kolektívne dohody za indikátor spravodlivej mzdy, na ktorú ma zamestnanec podľa talianskej legislatívy právo.
V Lotyšsku sa rozširuje platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celý sektor, ak táto zmluva zahŕňa spoločnosti počítajúce minimálne 50 % zamestnancov alebo 60 % obratu celého sektora. Napríklad v Litve možno, môže ministerstvo práce rozhodnúť o extenzii na základe žiadosti zamestnávateľov alebo odborov. Pokrytie kolektívnymi zmluvami v Lotyšsku a na Litve je približne len 10 %.
Na Malte extenzie, tak ako som spomínala, možné nie sú. V Holandsku je vďaka extenziám vyše 80 % pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Výpoveď pracovnej zmluvy na dobu neurčitú je možné len so súhlasom zamestnanca, úradu práce alebo súdu.
V Poľsku existuje legálna možnosť rozšíriť kolektívne zmluvy uzavreté viacerými zamestnávateľmi na celý sektor. Táto možnosť sa však veľmi nevyužíva, keďže takéto multilaterálne dohody nie sú bežné. Celkovo patrí Poľsko ku krajinám s najslabšou tradíciou kolektívneho vyjednávania v EÚ. Len približne 10 až 15 % zamestnancov má kolektívnu zmluvu.
Veľká Británia nemá vzhľadom na odlišnosť právnej tradície legálnu definíciu kolektívnych dohôd. Kolektívne dohody nie sú samé osebe právne vymáhateľné, pretavujú sa však do pracovných kontraktov, ktoré už vymáhateľné sú. Extenzie teda možné nie sú. Odbory združené na podnikovej úrovni však v rámci sektora spolupracujú, takže kolektívne zmluvy v niektorých podnikoch plnia funkciu benchmarku pre celé odvetvie.
Vo Švédsku extenzie zo strany vlády nie sú možné. Avšak dobrovoľné extenzie sú bežné, neorganizovaní zamestnávatelia sa môžu pridať ku kolektívnej zmluve dohodnutej odbormi. Vo Švédsku je takmer 70 % zamestnancov v odboroch a 90 % zamestnancov má mzdu stanovenú kolektívnou zmluvou. Švédsky zákonník práce je pritom veľmi flexibilný. Trh práce vo Švédsku nie je regulovaný centrálne štátom, ale sociálnymi partnermi.
Toľko teda, dámy a páni, k regulácii rozširovania platnosti, alebo ak chceme, extenzii kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v štátoch EÚ. Ako vidíme, regulácia trhu práce v krajinách EÚ sa značne líši od štátu k štátu, avšak extenzie sú pomerne bežným nástrojom a Slovensko nebude nijakou výnimkou, ak budeme mať mechanizmus extenzie kolektívnych zmlúv. Funkciou extenzií kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa je stanoviť isté minimálne mzdové štandardy v rámci iného sektora... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9. 5. 2017 14:15 - 14:15 hod.

Irén Sárközy
Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pani kolegyni za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9. 5. 2017 14:04 - 14:13 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, takže kto je starodôchodca?
Vo všeobecnosti starodôchodcovia teda sú poberatelia starobných dôchodkov, na ktoré vznikol nárok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, t. j. ten zákon č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení, a ich približný počet je 451-tisíc. Na účely tejto novely sú to poberatelia uvedených starobných dôchodkov, ktorých suma by bola vyššia, ak by bola vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. januára 2004. Ich počet je približne 101-tisíc. Je to časť seniorov, ktorí teda odišli do dôchodku pred rokom 2004 a dlhodobo, presnejšie povedané, už 13 rokov majú pocit krivdy. Dôvod tohto pocitu skrivodlivosti je jednoduchý. Ak by totiž títo ľudia odišli do dôchodku podľa predpisov platných od roku 2004, tak by im bol v mnohých prípadoch priznaný, priznaný citeľne vyšší starobný dôchodok.
Za stranu MOST - HÍD môžem povedať, že sme dlhodobo na tento problém poukazovali aj v minulosti a volali sme po systémovej právnej zmene, ktorá by aspoň čiastočne pomohla týmto našim seniorom. Sme radi, že konečne sa našla politická vôľa a zhoda medzi vládnymi stranami a vládnymi politikmi riešiť tento mimoriadne citlivý problém.
Milé kolegyne, milí kolegovia, je pravdou, že teraz po 13 rokoch už asi ťažko môžeme hovoriť o spravodlivosti, alebo ak chceme, o spravodlivom riešení. Skôr tu po toľkých rokoch ide o napravenie pocitu skrivodlivosti. Napriek tomu aj tu platí, že je lepšie napraviť akúkoľvek krivdu teraz ako nikdy. Rada by som zdôraznila, že v tomto prípade nejde o vyrovnávanie nízkopríjmových a vysokopríjmových dôchodcov. Tu ide o napravenie pocitu skrivodlivosti vo výpočte dôchodkov, kedy lepšie zarábajúci ľudia dostali oveľa nižšie penzie v prípade, že do dôchodku odišli ešte pred rokom 2004. V praxi sa totiž neraz stali také prípady, keď napríklad riaditeľ firmy dostal nižší dôchodok ako jeho sekretárka, a to len preto, lebo do penzie odišiel o niečo skôr.
Výpočet dôchodku podľa starého zákona, teda do roku 2004, bol výhodnejší pre nízkopríjmové osoby z dôvodu vysokej solidarity a nevýhodný pre osoby s nadpriemernými zárobkami. Pre osoby s príjmom okolo priemernej mzdy a priemernou dobou poistenia by výpočet dôchodku vyšiel približne rovnako. Na druhej strane výpočet dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, teda od roku 2004, bol výhodnejší pre osoby s nadpriemernými zárobkami a nevýhodný pre ľudí s podpriemernými zárobkami. Práve preto časť starodôchodcov, ktorí by mali vyšší dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, požadovali a dodnes požadujú dorovnanie svojich dôchodkov.
Milé kolegyne, milí kolegovia, napriek tomu, že už v minulosti, konkrétne v rokoch 2006 - ’8 sa dvoma novelami čiastočne zvyšovali starobné dôchodky starodôchodcom, táto súčasná novela je, možno povedať, z pohľadu dotknutých seniorov najkomplexnejšia. Vzťahuje sa totiž na širší okruh poberateľov starobných dôchodkov, keďže aj medzi dôchodcami, ktorých starobné dôchodky neboli v rokoch 2006 až 2008 zvyšované, existujú takí, ktorí by mali podľa zákona o sociálnom poistení vypočítanú vyššiu sumu dôchodku. Aktuálne predkladané, predkladaná novela sa dotkne, ako som spomínala, viac ako 100-tisíc dôchodcov, ktorým sa, po prepočte môže rásť penzia od 1 až po 500 eur mesačne. Konkrétna suma bude vypočítaná podľa individuálneho kľúča a závisí od toho, koľko dotknutý zarábal predtým, ako dosiahol dôchodkový vek.
Treba na tomto mieste férovo pripomenúť, že toto opatrenie sa skutočne netýka všetkých starodôchodcov, ale len ich časti. Zároveň je nutné uviesť, že dôchodky chce táto vláda zvýšiť aj časti tých starodôchodcov, ktorí išli do dôchodku do 30. septembra 1988, a to paušálnou sumou 25 eur 50 centov, keďže v archívoch Sociálnej poisťovne už nie je možné dohľadať potrebné dokumenty od bývalých zamestnávateľov týchto seniorov. Tiež treba povedať, že nové prepočty nikomu penziu neznížia a konkrétne zvýšenie pocíti dotknutá časť dôchodcov v penziách vyplatených až od 1. januára 2018. Žiaľ, podľa správ rýchlejšie sa to spraviť nedá. Ide o technicky veľmi zložitú operáciu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver už poviem snáď len toľko, že pre stranu MOST - HÍD sú starodôchodcovia srdcovou záležitosťou a že sme veľmi radi, že sme po rokoch pristúpili k napraveniu tejto skrivodlivosti. Bol už najvyšší čas urobiť niečo pre týchto seniorov, aj keď z ich pohľadu ide skôr už len o symbolické gesto ako dosiahnutie spravodlivosti. Napriek tomu verím, že tento návrh získa širokú podporu tohto pléna, čo bude dôkazom toho, že bez rozdielu na to, na ktorej strane politického brehu stojíme, si našich seniorov ctíme, vážime a chceme sa vždy úprimne usilovať o to, aby kvalita ich životov stále rástla, minimálne podľa toho, ako stúpa životná úroveň pracujúcich občanov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22. 3. 2017 15:40 - 15:41 hod.

Irén Sárközy
Ďakujem veľmi pekne za vašu pripomienku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22. 3. 2017 15:24 - 15:40 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, strana MOST – HÍD dlhodobo usiluje o to, aby súčasní, ale aj budúci dôchodcovia mali v tejto krajine dôstojný život. Dlhodobo sa usilujeme o to, aby každý dôchodca, ktorý celý svoj život pracoval poctivo, platil dane a odvody, nemal v starobe existenčné problémy, ktoré úzko súvisia s tým, že kvalitu jeho života mu devalvuje neprimerane nízky dôchodok. A rovnako dlhodobo a preukázateľne sa usilujeme o to, aby dôchodkový systém bol nastavený tak, aby umožnil čo najväčšiemu počtu budúcich seniorov čo najaktívnejšie sa podieľať na ovplyvňovaní výšky svojho dôchodku a finančného zabezpečenia po odchode do dôchodku. A práve o tomto je aktuálna novela zákona, novela o zmenách v II. pilieri, ktorá umožňuje výrazne väčšiemu počtu sporiteľov, súčasných a aj budúcich seniorov, slobodnejšie sa rozhodovať o tom, ako naložia so svojimi úsporami v druhom dôchodkovom pilieri.
Najprv by som naozaj veľmi zhruba vysvetlila rozdiel medzi I. a II. pilierom. Platí, že I. pilier, do ktorého musíme povinne prispievať každý zo zákona, peniaze v konečnom dôsledku nezhodnocuje. Prvý pilier príspevky iba prerozdeľuje. Naopak, II. pilier peniaze prispievateľom jednoznačne zhodnocuje. Preto platí, že práve z druhého, kapitalizačného piliera možno reálne očakávať návratnosť týchto nasporených peňazí. Tu však treba hneď dodať, že, samozrejme, úlohou nás politikov je, aby sme urobili maximum pre informovanosť verejnosti. Musíme sa usilovať o to, aby ľudia správne pochopili význam II. piliera, aby pochopili to, že ak v ňom majú svoj účet, môžu do veľkej miery ovplyvniť svoje finančné zabezpečenie v starobe. Pravdaže, čím skôr sa začnú o svoje úspory v II. pilieri zaujímať, tým to bude pre nich lepšie.
Súkromné starobné dôchodkové sporenie je bežnou súčasťou finančného trhu, ktorou si ľudia vytvárajú dodatočný finančný vankúš pre život v starobe. V krajinách ako Švédsko, Veľká Británia, Spojené štáty alebo aj v Holandsku tvoria investície v dôchodkových fondoch v priemere 30 až 60 % celkového finančného bohatstva domácností. V Holandsku, ktoré je v tejto oblasti svetovým lídrom, dosahujú aktíva domácností v dôchodkových fondoch viac než 140 % HDP. V mnohých krajinách okrem dobrovoľného sporenia v dôchodkových fondoch existujú aj zamestnanecké dôchodkové plány, na ktoré zamestnancom prispievajú ich zamestnávatelia na základe kolektívnej dohody s podnikovými odbormi. Práve preto zákon, o ktorom dnes diskutujeme, má urobiť II. pilier o niečo atraktívnejším, obľúbenejším a zaujímavejším.
Zmeny, ktoré strana MOST – HÍD presadila ako svoju podmienku, ktorá je súčasťou programového vyhlásenia vlády, majú významným spôsobom prispieť práve k tomu, aby sa ľudia s II. pilierom viac stotožnili. Už pri vzniku II. piliera bolo ľuďom sľúbené, že úspory v II. pilieri budú ich súkromným majetkom. Že to budú ich vlastné peniaze. Ľudia vtedy dostali prísľub, že ak budú mať zabezpečený doživotný dôchodok v určitej výške, získajú nárok na programový výber, to znamená, že získajú možnosť naložiť s našetrenými peniazmi v II. pilieri podľa vlastného uváženia. Momentálne platná legislatíva však ľuďom túto slobodu nakladania s vlastnými peniazmi dáva v minimálnej miere. O to viac ma teší, že sme našli podporu u svojich koaličných partnerov v tom, že zákon je potrebné novelizovať. Pokúsim sa vám priblížiť aspoň v skratke, o čom II. pilier je dnes a ako je to nastavené.
Súčasťou druhého dôchodkového piliera je 1,35 mil. ľudí, ktorí v ňom majú svoje úspory v celkovom finančnom objeme predstavujúcom vyše 7 mld. eur. Takže iste uznáte, že objem peňazí a počet ľudí, ktorým tieto peniaze patria, je naozaj veľký. Podľa platného zákona sa však iba minimum z týchto ľudí môže slobodne rozhodnúť, ako naloží so svojimi úsporami po dosiahnutí dôchodkového veku. Ak sa človek chce dostať k svojim peniazom dnes, v zásade si musí zakúpiť doživotný dôchodok v životnej poisťovni, o ten je však v súčasnosti – ako aj prax ukázala – len veľmi malý záujem. Po schválení navrhovanej zmeny zákona túto možnosť získajú tí, ktorí budú do konca života zabezpečení aspoň na úrovni priemerného referenčného dôchodku. V súčasnosti je to suma 425 eur, pričom sa každoročne bude zvyšovať podľa toho, ako bude stúpať priemerný dôchodok. Tí, ktorí túto sumu referenčného priemerného dôchodku dosiahnu, sa budú slobodne môcť rozhodnúť o tom, či za svoje peniaze si zvýšia doživotný dôchodok alebo si nechajú peniaze vyplácať v splátkach, použijú ich na operáciu, liečenie či na riešenie inej životnej situácie, alebo si svoje peniaze nechajú naďalej zhodnocovať v II. pilieri ako takú železnú rezervu.
Názory na to, aká by mala byť suma pre programový výber, sú, samozrejme, rôzne. Aktuálne stanovenú úroveň tohto referenčného priemerného dôchodku, na ktorej je zhoda v rámci koalície, však považujem za rozumný kompromis. Pôjde o sumu, ktorá vždy bude o niečo vyššia, ako je aktuálny priemerný dôchodok, aby sa eliminovalo riziko toho, že by dôchodca, ktorý má nárok na programový výber, svoje úspory si vyberie a potom sa ocitne v hmotnej núdzi.
Ak niekto chce namietať, že nie je správne, aby sa umožnilo ľuďom dať tieto ich úspory k dispozícii inak, ako pravidelne, postupne pridávať k doživotnému dôchodku, ja s tým nemôžem súhlasiť. Naozaj totiž existujú životné situácie, keď je nutné riešiť neočakávané výdavky, ktoré si po novelizácii zákona dokáže dôchodca práve z týchto svojich úspor vykryť. Nemusí si tak požičiavať peniaze od detí, od bánk či nebankových subjektov.
A pre toho, kto si azda myslí, že je veľké riziko, že dôchodca po vybratí svojich úspor z II. piliera tieto peniaze, ľudovo povedané, preje, tiež nemôžem súhlasiť. Nepodceňujme, prosím, ľudí, našich seniorov, nerobme z nich nezodpovedných a finančne úplne negramotných ľudí. Napokon aj dnes je stále trendom to, že nie mladí, ale skôr tí starí stále dotujú svoje deti. Ako by to mohli seniori robiť, ak by nekonali zodpovedne pri nakladaní so svojimi často neprimerane nízkymi príjmami?
Väčšina z vás so mnou dozaista bude súhlasiť, keď poviem, že sú to práve naši dôchodcovia, ktorí majú často hlboko do vrecka, no napriek tomu sa vedia s najbližšími s láskou podeliť aj o to málo, čo majú. Rovnako platí, že práve človek na dôchodku potrebuje peniaze ako soľ, pretože neraz zápasí so zdravotnými ťažkosťami, ktorých liečba býva často veľmi nákladná. Zmeniť tento stav sa nedá z jedného dňa na druhý deň ani z roka na rok. Je to otázka generačného rozmeru a práve preto je potrebné, aby ľudia a predovšetkým mladší ľudia, ktorí dôchodkový vek dosiahnu až za 10, možno 20 rokov, vedeli, že existujú takéto možnosti, ako sa reálne na dôchodok zabezpečiť v primeranej miere, že práve viacpilierový dôchodkový systém, ktorý tu máme, podobne ako v iných vyspelých krajinách, im môže garantovať skutočne dôstojnejšiu starobu. A zvýšiť v tomto smere informovanosť musí byť ihneď po schválení tejto novely ďalším krokom.
V najmenej výnosných dlhopisových fondoch si od administratívneho presunutia v roku 2013 až podnes necháva svoje úspory vyše 80 % ľudí. Ľuďom musíme vysvetliť, že úspory v II. pilieri sú rovnocenné ako ich bežné bankové účty, preto by každý, kto si sporí v druhom dôchodkovom pilieri, mal určite zvážiť presun aspoň časti svojich našetrených peňazí do výnosnejších fondov. Čím viac rokov človeku ostáva do dôchodku, tým skôr by mal zvážiť, či je pre neho garantovaný dlhopisový fond skutočne výhodný.
Dôchodcovia avizované zmeny vo výplatnej fáze II. piliera, o ktorých teraz diskutujeme v pléne, vnímajú veľmi intenzívne a podstata tejto novely je v tom, že slobodnejšie rozhodovanie o nakladaní s úsporami v II. pilieri sa po novom bude dotýkať každého druhého sporiteľa.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozumiem tomu, že tento návrh má aj svojich odporcov. Slovenská asociácia životných poisťovní vo svojom stanovisku priznala, že sa boja o istý trh. Pre médiá tiež potvrdila, že menší trh pre nich bude znamenať menšie zisky. Úlohou nás politikov však nie je garantovať vysoké zisky podnikom, ale snažiť sa o blaho ľudí, tentokrát osobitne seniorov a všetkých tých, ktorí majú peniaze v II. pilieri. Dopad na poisťovne pritom podľa môjho názoru vôbec nebude taký zlý ako asociácia tvrdí. Podľa dostupných údajov v najbližších troch rokoch by malo ísť z II. piliera na kúpu anuít minimálne 15 mil. eur, pričom táto čiastka môže byť výrazne vyššia, ak si ľudia dobrovoľne navýšia dôchodky zo svojich druhopilierových úspor. Tu by som rada zdôraznila, že trh dôchodkov bude narastať v ďalších rokoch a postupne sa zväčší na úroveň niekoľko miliárd eur, čo by znamenalo zdvojnásobenie celého slovenského poistného trhu oproti súčasnosti. Ide tu teda o veľa peňazí, o ktoré je, samozrejme, veľká bitka, ale našou zodpovednosťou je chrániť záujmy dôchodcov a budúcich dôchodcov. Strašenie znížením dôchodkov považujem za neodborné až zavádzajúce.
Pravdou je že predložená zmena môže dokonca druhopilierové dôchodky zvýšiť. Zmierni sa totiž riziko dlhovekosti anuitného kmeňa tým, že ľudia s vyššími príjmami, ktorí sa v priemere dožívajú vyššieho veku, sa budú vo väčšej miere rozhodovať pre programový výber a menej pre poistný produkt. Pozitívny vplyv to bude mať tiež, zvýšenie konkurencie medzi dopytom a ponukou na základe prvku dobrovoľnosti.
V prvom čítaní za tento návrh hlasovalo 127 poslancov, tak koaličných, ako aj opozičných. Som presvedčená o tom, že schválenie tejto novely aj v druhom, aj v treťom čítaní bude veľká pomoc pre súčasných, ale aj pre budúcich dôchodcov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 3. 2017 16:56 - 16:57 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja chápem, pán poslanec Mihál, vašu pripomienku, len musím dodať, že ja som vychádzala z vládneho návrhu zákona, kde sa spomínala práve 75 % zo sumy životného minima, a práve preto nemala som v úmysle to zmeniť a dať tam minimálnu mzdu. Pre mňa, samozrejme, a pre nás bolo najpodstatnejšie to, aby uchádzač o zamestnanie mohol mať reálne vyšší príjem, priznávam aj to, že keď hovoríte, že možno 40 dní je málo, ale 40 dní je na kalendárny rok a táto suma je stanovená na mesiac.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21. 3. 2017 16:45 - 16:51 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj prečítala pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu. Pozmeňujúci návrh podávam spolu s kolegyňou Edit Pfundtner a s kolegom Petrom Antalom. Pozmeňujúci návrh znie tak:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 2 v § 6 ods. 2 písm. a) a v bode 3 § 6 písm. b) sa slová "75 % zo sumy" nahrádzajú slovom "sumu" a slovo "platné" sa nahrádza slovom "platnú".
Dovoľte mi krátke odôvodnenie. Navrhujeme, aby sa zvýšila hranica príjmu zo zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie, ktorú môže vykonávať na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo zmluvy o výkone osobnej asistencie, zo súčasných 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu, aktuálne je to suma 148 eur 57 centov, na úroveň sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu, aktuálne suma 198 eur aj 9 centov. Predmetná úprava sa navrhuje z dôvodu, že suma životného minima sa od roku 2013 nemenila na rozdiel od výšky minimálnej mzdy, čím nebola zabezpečená pravidelná valorizácia maximálnej výšky príjmu z možnej zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie.
Ďalej. V čl. I bode 52 v § 72 aa) ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
"Uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť podľa prvej vety, ak mesačná mzda alebo odmena za jej vykonávanie nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú..." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, dovolím si len upozorniť na § 29 rokovacieho, že by ste mali odôvodniť svoj návrh a na záver predniesť legislatívny návrh, tak aby sa vám nedošlo k problému s časom a rátaním času.

Sárközy, Irén, poslankyňa NR SR
Dobre. Tak ja som to odôvodňovala podľa tých paragrafov, môžem odôvodniť aj tak. Takže prečítam si teraz už, keď som začala, a aj k tomu odôvodnenie.
Takže "nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny. Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom, ktorým prestal spĺňať uvedenú podmienku."
Túto zmenu odôvodňujeme nasledovne: V nadväznosti na zvýšenie hranice príjmu zo zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie § 6 ods. 2 písm. a) a b) sa navrhuje rovnaké zvýšenie aj pre uchádzačov o zamestnanie, ktorý v zmysle prechodného ustanovenia ešte po určité obdobie môže zotrvať v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu.
A ďalej ešte príde ďalšia úprava, ktoré, ktorú odôvodňujeme tak, že v nadväznosti na zvýšenie hranice príjmu zo zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie v § 6 ods. 2 písm. a) a b) sa v záujme právnej istoty navrhujeme ustanoviť, že posudzovanie výšky príjmu uchádzača o zamestnanie pred nadobudnutím účinnosti predloženého návrhu zákona sa bude spravovať doterajšími predpismi, a to aj vtedy, ak sa prípadné porušenie maximálneho povoleného príjmu uchádzača o zamestnanie zistí až po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona.
Takže k tomuto odôvodneniu ešte prečítam paragrafové znenie:
Takže v paragrafe... V čl. I bode 2 v § 72 aa) sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"Splnenie podmienky podľa § 6 ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 30. apríla 2017 za obdobie pred 1. májom 2017 sa posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2017. Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom, ktorým prestal spĺňať podmienku podľa prvej vety."
Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 8.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1. 2. 2017 14:57 - 15:00 hod.

Irén Sárközy Zobrazit prepis

34.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 336 z 23. novembra 2016 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – výbor pre financie a rozpočet aj ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č.1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 128 z 30. januára 2017. Týmto uznesením výbor zároveň mňa poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Skryt prepis