Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2018 o 9:28 hod.

Mgr.

Ján Marosz

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2018 9:28 - 9:29 hod.

Ján Marosz Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani Kiššová. Ja by som nadviazal na ten pozitívny tón, ktorý ste zdôraznili pri komunikácii s ministerstvom dopravy.
Ja som sa takisto stretol tak s taxikármi, ako aj so zástupcami tých platforiem. A chcem, aby zaznelo teda aj z našej strany isté také ocenenie tej kultivovanej práce ministerstva dopravy a otvorenosť a prístupnosť k vzájomným kompromisom a dohode. Takže myslím si, že naozaj tu treba, aby aj z našej strany zaznelo istým spôsobom aj poďakovanie a ocenenie tej, tej práce a hlavne ochoty počúvať, komunikovať a zapracovať názory tak jednej, ako aj druhej strany.
Takže odhliadnuc od rôznych detailov, ktoré by sa dali vychytať v tomto zákone, obidve tie strany sú viac-menej spokojné s tým dosiahnutým kompromisom. Takže toto chcem oceniť a poďakovať aj pánovi ministrovi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.12.2018 19:47 - 19:48 hod.

Ján Marosz Zobrazit prepis
-Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, podľa § 73 ods. 1 zákona rokovacieho poriadku vystupujem v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Z formálno-právnej stránky zákon spĺňa požiadavky. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2018 16:33 - 16:34 hod.

Ján Marosz Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval uvedený návrh zákona v druhom čítaní do 28. januára 2019.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 10:03 - 10:05 hod.

Ján Marosz Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak začnem Milanom, samozrejme, ten "my" nazývam, že podarilo sa nám od začiatku, ako županka nastúpila, dať dokopy naozaj tím odborníkov, ktorý tvorí poradný tím županky, na samosprávnom kraji, kde sú ekonómovia, dátoví analytici, dopraváci, ktorí majú skúsenosti aj z ministerstva dopravy. A dá sa povedať, že tento tím už presahuje hranice kraja. A takisto pán Lunter bol u pani županky. Včera mali stretnutie na samosprávnom kraji v Bratislave. Čiže naozaj je tu snaha tých dopravných expertov zo samosprávnych krajoch spolupracovať v tejto otázke. Takže takto, takto je to chápané.
Pokiaľ ide o tie vlaky, aj v súčasnosti nám bolo ponúknuté zo strany ZSSK, že nech sa páči, však zaplaťte si ako župa tie vlaky, ktoré na Kysuciach napríklad potrebujeme na zahustenie rannej špičky. Čiže aj dnešný stav legislatívny umožňuje, aby samosprávne kraje zaplatili, ak potrebujú nejaké spoje navyše. Takto to bolo komunikované zo strany ZSSK.
No a druhá vec, pokiaľ ide o to, čo, pán poslanec Ivan, hovoríš, tak clearingové centrá v súčasnosti, táto téma naozaj nie je ešte ani v zárodku nejaká veľká diskusia o delení tržieb. Ale je to nevyhnutným predpokladom na to, aby nejaká komplexná integrácia mohla fungovať.
Ak chceme ísť nejakým jedným lístkom z nejakej obce na východe Slovenska do Bratislavy a používame pri tom autobus a vlak, tak na to je nevyhnutné, aby na úrovni štátu – a na to máme ministerstvo dopravy, aby tieto veci riešili, vzniklo nejaké silné clearingové centrum, ktoré potom bude spravodlivo rozdeľovať tie tržby medzi jednotlivých dopravcov.
A posledné poviem, že, žiaľ, na Slovensku naozaj dopravcovia, autobusári si robia doslova, čo chcú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2018 9:52 - 9:59 hod.

Ján Marosz Zobrazit prepis
Sa ospravedlňujem, som dobehol tuto z chodby. Ja len dokončím svoje včerajšie vystúpenie. V podstate nejaké veľké zásadné pripomienky proti rozšíreniu možnosti krajov objednávať železničnú dopravu aj za hranice kraja nemáme, ale upozorňujeme, že to nebude fungovať z týchto dôvodov. Medzikrajové vyrovnanie pomerne vysokých nákladov na železničnú regionálnu dopravu na území iného kraja medzi zúčastnenými krajmi pravdepodobne nebude možné vzájomnou vyrovnávkou výkonov, ako sa to dnes deje v autobusovej doprave, vzhľadom na podstatne menšiu možnosť takej vyrovnávky pre podstatne redšiu železničnú sieť, než je sieť autobusových liniek. Prichádza tak do úvahy dohovor o spoločnom krytí nákladov, čo, ako dokázala doterajšia skúsenosť, je iluzórne. A keby sa to aj podarilo, po nasledujúcich voľbách sa to môže rozsypať.
Trvanie železničného kontraktu na dopravu je obvykle okolo 10 rokov. Z toho môže vyplynúť riziko pomerne významného napätia pri zabezpečovaní dopravných služieb vo verejnom záujme. Organizácia železničnej dopravy je totiž podstatne zložitejšia, než je organizácia autobusovej dopravy. Pritom odbory dopravy na krajoch vo väčšine prípadov, ako som aj včera hovoril, neorganizujú ani v súčasnosti autobusovú dopravu a celú prevádzku ponechávajú na samotných dopravcov. Nie je reálne očakávať od nich zodpovedné a kompetentné riadenie železničnej dopravy.
Železničná sieť je dnes v mnohých aj perspektívnych železničných líniách nepripravená prevziať ťarchu chrbticovej dopravy. Nemôžeme sa preto domnievať, že jednoduchá novela zákona tento problém vyrieši. Iluzórna a na tenkom ľade stojaca dohoda medzi krajmi nemôže mať dostatočný politický výtlak na zabezpečenie potrebnej úpravy železničnej infraštruktúry. Veľkým rizikom je aj odovzdanie finančných prostriedkov slúžiacich dnes na objednávku železnice krajom bez ďalších opatrení a obmedzení. Platí heslo krajov z čias prvého pokusu o takéto riešenie. Vy, ministerstvo, nerušte žiadnu železnicu. Dajte nám kompetencie a peniaze a my si ju zrušíme sami.
Na záver teda poviem, že ťažká kríza železničného sektora sa nedá riešiť odovzdaním objednávky regionálnej železničnej dopravy na úroveň príliš malých a navzájom príliš nekonzistentných krajov. Presadenie tohto návrhu by znamenalo nie záchranu, ale likvidáciu železničnej osobnej dopravy aj tam, kde má ešte aspoň hypotetickú šancu. Náš názor je taký, že železničná regionálna osobná doprava je organickým, vnútorne vysoko integrovaným systémom vo veľkých oblastiach prekračujúcich hranice ktoréhokoľvek dnešného VÚC. Nepokladáme za zmysluplné, aby systémovým objednávateľom verejnej osobnej dopravy boli samosprávne kraje. S ohľadom na rozmery Slovenskej republiky je účelné, aby verejnú osobnú dopravu na celom území Slovenska objednával jeden subjekt.
Možno na záver politicky by som teda zhrnul, že my sa prihovárame za vytvorenie silnej, dobre nastavenej národnej dopravnej autority. Táto národná dopravná autorita je, samozrejme, aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády, ale ako to pri tejto vláde zvykne byť, tak skutek utek. Veľa sa toho naozaj nedeje. Ale Slovensko je príliš malé na to, aby každý samosprávny kraj riadil a organizoval železničnú dopravu. Možno ilustrujem aj nejakú tú komplikovanosť železničného systému ako takého piatkovým príkladom. Bola plná bratislavská stanica, takmer všetky vlaky v omeškaní, plno ľudí nervóznych čakalo. Keď sme skúmali, kde bola príčina, tak príčinou boli zhnité podvaly na úseku pri Bratislave v kopci. To znamená, že keď je zhnitý podval, je nejaký problém, tak vlak musí spomaliť. Vlak spomalil na 10-kilometrovú rýchlosť, tým pádom ale nemal dostatočnú rýchlosť, aby prekonal ten kopec, a na konci toho kopca bol jeden úsek bez napäťových káblov, tak zjednodušene to povedzme, a tým, že nebol rozbehnutý, neprekoval nejaký ten drobný úsek a zostal visieť v podstate v tom beznapäťovom stave a v podstate zdochol a tým pádom ovplyvňoval všetku tú dopravu, ktorá bola za ním. Vyše dve hodiny sa potom nevedeli zmátožiť aj tie rezervy, ktoré sú na hlavnej stanici, aby pomohli vyslobodiť, ako keby potiahnuť ten rušeň. Takže trvalo to naozaj pár hodín. A dopad toho zaseknutého vlaku tu kdesi v kopci pri Bratislave bol potom na všetky tie ďalšie meškajúce spoje.
Čiže tým chcem naznačiť, že keď na úrovni štátu nemáme dobre zorganizovanú riadenú železničnú dopravu, keď je infraštruktúra v rozsypanom stave, nie sú náhradné diely, nie sú výhybky, tak treba naozaj manažérsky podchytiť tieto štátne železničné firmy. Urobiť tam poriadok a následne potom sa v pokoji so samosprávami rozprávať o systéme fungovania verejnej osobnej dopravy aj na úrovni krajov. Čiže v tomto zmysle tento návrh zákona neodmietame, ale ani nepodporujeme. A samozrejme, veľmi ochotne a radi budeme naďalej viesť, ako to aj momentálne robíme, na samosprávnych krajoch diskusiu o tom, akým spôsobom čeliť jednotlivým výzvam, pokiaľ ide o predlžovanie zmlúv s dopravcami.
Poviem len tak možno aj pre širšie plénum, že v súčasnosti na Slovensku naozaj máme asi len jeden kraj, myslím, že Nitra, ktorá má riadne vysúťažený, vysúťažené SAD-ky. Že my predlžujeme ten 10-ročný kontrakt, ale ako napríklad v Banskej Bystrici je už v tejto chvíli jasné, že tú zmluvu s dopravcami, ktorú podpísal Kotleba, že je to nelegálne a tým pádom tam naozaj musí dôjsť k riadnej súťaži. Ale na to, aby sa pripravili tie súťažné podmienky, ktoré na 10 rokov zabezpečia aj akúsi integráciu tej verejnej osobnej dopravy, tak to naozaj nie je jednoduchý proces. A tešíme sa, že spolu so stranou SaS na tých krajoch spolupracujeme a odborne budeme túto vec riešiť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 19:59 - 20:02 hod.

Ján Marosz Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo neviem či to stihneme, keby sme zajtra začli? No dobre tak začnime aspoň tým, že to čo chcem povedať súvisí s vyše ročnej skúsenosti, ktorú máme s tímom odborníkov, ekonómom, dopravákov, právnikov a tak ďalej na Žilinskej župe, ktorí medzičasom externe vypomáhajú Banskobystrickej župe a napríklad dnes mali tieto odborné tímy stretnutie aj na Bratislavskej župe. Je to odborný tím, ktorý sa zaoberá práve synchronizáciou, integráciou vlakovej a autobusovej dopravy. Takže to čo chcem povedať budú skúsenosti z praxe, ktoré som napočúval ako koordinátor týchto odborných tímov. Takže nebudem tu nejak akože loviť z brucha. Zásadnú vec poviem a viac sa asi nedostaneme, že Slovensko nemôžme deliť podľa toho ako sú nakreslené župy v oblasti dopravy, ale môžme pomenovať nejaké že funkčné celky. Napríklad funkčný celok pre integrovanú dopravu je Bratislava - Trnava. Druhý celok je Trenčín - Žilina, ďalší celok je Prešov - Košice. Jediný samostatný kraj, ktorý môže byť funkčný z oblasti dopravy je Banskobystrický kraj. Čiže ak má zmysel nejaká koordinácia, integrácia tak nemôžme to že rozprckať, rozdrobiť na tieto župy. Prvý taký áno prvý argument, ktorý dáva za pravdu tomuto návrhu je možno Česká republika. Tam to funguje, tam naozaj župy si objednávajú vlakovú aj autobusovú dopravu. Na Slovensku s takýmto niečím nemáme skúsenosť a prvý argument, ktorý je že nie sú vybudované odborné kapacity na jednotlivých župách, ktoré by dokázali sa venovať železničnej, vlakovej doprave a treba si uvedomiť, že doprava je systém, ktorému treba do hĺbky rozumieť a treba mať aj kvalifikovaných ľudí, ktorí by sa na tomto aj participovali, podieľali. V momentálnom štádiu nemáme vybudované tieto odborné kapacity. To je prvý argument, ktorý hovorí že nie. Druhý argument, kde my to vidíme trochu ináč je ten, že Slovensko je na úrovni, nie ja by som rád pokračoval možno zajtra ráno, lebo ja chcem využiť ten čas a nemôžme pokračovať ráno?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takto je otvorený bod 59. čiže ráno sa bude ja som chcel, vidíte ja som chcel vyjsť vašim kolegom, pán kolega Baránik v ústrety a vy kritizujete mňa, za to že som vyšiel v ústrety pánovi kolegovi Galekovi, tak sa ospravedlňujem takže končím dnešný rokovací deň. Zajtra ráno sa bude pokračovať bodom 59 tam má vystúpiť v rozprave pán poslanec Rajtár, potom v bode budeme prerokovať váš bod.

Marosz, Ján, poslanec NR SR
Dobre potom budem pokračovať.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
A budeme potom pokračovať poslaneckými návrhmi tak ako sú v poradí. Pekný večer.
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 15:56 - 16:05 hod.

Ján Marosz Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok, špeciálne ku kapitole ministerstva dopravy. Zahmlievanie, všeobecné a nič nehovoriace popisy dát v tabuľkách nevidno ani náznak toho, že by sa ministerstvo pokúšalo vysvetliť veľké medziročné zmeny v konkrétnych výdavkových tituloch. To sú základné charakteristiky rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy a výstavy Slovenskej republiky. Najzásadnejšie posolstvo, ktoré rozpočet dopravy vysiela je, že rezort nie je schopný v dostatočnej miere čerpať zdroje na výstavbu dopravnej infraštruktúry.
Dlhodobým problémom je katastrofálny stav ciest. To ako súčasná vláda nastavila rozpočet na budúci rok znamená, že tento stav sa bude iba zhoršovať. Ľudia tak budú naďalej jazdiť po rozbitých cestách. Cesty I. triedy ostávajú stále v tieni diaľnic a rýchlociest. Už dlhé roky sa podiel ciest I. triedy v zlom až havarijnom stave pohybuje od 40 do 50 %. Dnes máme na Slovensku 3 300 km ciest I. triedy, z nich je približne 1 300 km v nevyhovujúcom stave. Veľmi zlá situácia je v prípade mostov na cestách I. triedy. Takmer 1/3 je v zlom až havarijnom stave. Ministerstvo dopravy tvrdí, že na to, aby sa tento stav nezhoršoval je potrebné mať aspoň 80 mil. eur ročne. V rozpočte ale ráta len so sumou 40,5 mil. eur. A pritom očakávané výdavky na opravy a údržbu ciest I. triedy za rok 2019 budú vo výške vyše 54 mil. eur. Ukážte nám, pán minister, súkromnú firmu ktorej výdavky skáču každý rok o tretinu hore, dole. Keď vám na niečom záleží dokážete naliať do rozpočtu aj 100 mil. eur. Napríklad pri Jaguari. Ale ináč sa o cesty nestaráte. Keď sme pri tom Jaguari, verili by ste, že Slovenská správa ciest minula v roku 17 na investície 168 mil. eur? Nie v eurofondoch, tých čerpala oveľa menej. Uvedenú sumu minula zo štátneho rozpočtu na iné projekty. Prečo je táto suma zaujímavá? Lebo v štátnom rozpočte mala Slovenská správa ciest naplánovaných iba 38 mil. eur, teda o 130 mil. menej. A rozpočet na roky 18 i na ďalšie tri roky dáva Slovenská správa ciest na investície ledva 3 mil. eur. Kde sa teda vlani vzala 56-násobne vyššia suma? A hlavne, kde sú tie nové cesty čo za ne postavili? Vznik ďalšej fabriky na trhu je nepochybne dobrá vec. Jej umiestnenie v regióne s nízkou nezamestnanosťou a najmä obrovské výdavky štátu na prípravu parku v Nitre vysoko nad rámec oficiálnej štátne pomoci však vzbudzujú oprávnené otázky. Nešlo o to prihrať štátne zákazky vopred vybraným firmám. Som presvedčený, že toto sú poskrývané položky, ktoré tvoria nedovolenú štátnu pomoc pri výstavbe závodu Jaguar Land Rover.
Analytici z Hodnoty za peniaze uvádzajú, že na opravy a údržbu ciest I. triedy dávame iba 1,1 mil. na km2 , čo je iba 41 % z úrovne v Česku. Dlhodobé podfinancovanie vedie k deštrukcii ciest a potrebe nákladných rekonštrukcií. Tým, že sa jednotky riadne neupravujú, predraží sa ich údržba a obnova v budúcnosti. Skrytý dlh, teda suma potrebná na obnovu zdegradovaných ciest I. triedy k dnešnému dňu, podľa Hodnoty za peniaza, dosahuje astronomické 2 mld. eur. Aby sa tento dlh neprehlboval je potrebné urýchlene začať odstraňovať najvypuklejšie bodové závady na cestá I. triedy. Ide najmä rekonštrukcie kapacitne nevyhovujúcich križovatiek, či úpravy menších odbočení alebo budovanie preložiek miest a obcí. Už druhý rok po sebe vás implementačná jednotka úradu vlády priamo v rozpočte kritizuje, že nemáte nielen plán priorít ako a čo stavať, ale ani kritériá ako takýto plán zostavovať. A pritom, ako hovorí ako jedna z príloh rozpočtu, stanovenie investičných priorít na základe analyticky podložených potrieb rezortu dopravy je kľúčovým opatrením. Premiér Pellegrini sľúbil, že dá špeciálnu injekciu do ciest I. triedy 200 mil. eur na štyri roky. 50 mil. eur pre rok 19 ale v rozpočte nevidno. Ide teda o ďalší z prázdnych sľubov strany smer, ktorý presahuje hranicu volebného obdobia.
Keby sme boli my vo vláde, tak by sme určite vyčlenili viac prostriedkov na opravy ciest I. triedy, lebo skrytý dlh, ktorý vzniká zhoršovaním ich stavu je potrebné bezodkladne zastaviť. Preto dáme aj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o dofinancovanie opráv a rekonštrukcie ciest I. triedy do tej úrovne, aby sa nám aspoň ten skrytý dlh nenavyšoval.
Na diaľnice a rýchlostné cesty je v rozpočte plánovaných iba 94 mil. eur, teda 8-krát menej ako v roku 2015, keď končila predchádzajúce programového obdobie pre eurofondy. Na nasledujúce dva roky plánuje ministerstvo dopravy minúť po 243 a potom 311 mil. eur ročne, čo je hlboko pod potrebami krajiny a vôbec to nekopíruje sľuby politikov v oblasti výstavby diaľnic.
Ešte pár slov k rozpočtu železníc. Železničná spoločnosť Slovensko stále neposkytuje údaje na vyhodnotenie efektivity realizovaných projektov. Citujem implementačnú správu Úradu vlády za I. polrok 2018. "Ani v jednom z potenciálnych merateľných ukazovateľov nedosahuje ZSSK požadovaný vývoj alebo žiadúce zlepšenie. Pričom navyše časť z nich považuje za obchodné tajomstvo." Je neprípustné, aby vláda nemala prehľad ako hospodárne nakladajú železničné firmy s peniazmi občanov. Potom sa nemožno čudovať, že ľudia s omeškaním cestujú v špinavých preplnených vlakoch a stav železničnej infraštruktúry sa zhoršuje každým dňom. Naopak manažéri v centrálach železničných firiem sa žijú nad pomery. Som presvedčený, že železničné firmy si nezaslúžia ani cent navyše, pokiaľ ministerstvo dopravy nepríde s jednoznačným konkrétnym plánom konsolidácie železničnej dopravy na Slovensku.
Vážené dámy a páni, aj toto sú dôvody prečo nemôžeme podporiť návrh rozpočtu verejnej správy na rok 18 až 20. Kapitola rozpočtu ministerstva dopravy, ktorá je jeho súčasťou, by sa totiž dala označiť ako hanba a blamáž.
Na záver dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Marosza k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (tlač 1090).
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo dopravy a výstavby SR sa suma výdavkov spolu zvyšuje o 40 mil. eur a o túto sumu 40 mil. eur sa zvyšuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu znižuje o 40 mil. eur a o túto sumu sa znižuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
3. V prílohe č. 4 v kapitole č. 29 - Ministerstvo dopravy a výstavby SR sa suma výdavkov v eurách na program 053 Cestná infraštruktúra zvyšuje o 40 mil. eur. Zároveň sa o túto sumu zvyšuje suma výdavkov v eurách na podprogram Údržba a oprava ciest
I. triedy.
4. V prílohe č. 4 v kapitole č. 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov kapitoly znižuje o 40 mil. eur, a to z rezervy vo výške 150 mil. eur, ktorá môže byť využitá na investície a infraštruktúrne projekty.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2018 12:31 - 12:33 hod.

Ján Marosz Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega, reagoval by som na veci, ktoré sa týkajú možno tej železničnej dopravy alebo vlakov zadarmo. Asi takou poznámkou, že aj platiaci aj neplatiaci všetci cestujú rovnako v málo kvalitne zabezpečených vlakoch v nekultúrnom prostredí, alebo sú tie vlaky preplnené, alebo meškajú. A k tým štatistikám a dátam, čo ste hovorili, by som pridal možno jednu štatistiku, ktorá bola dosť pracne robená, doslova na kolene sme tie dáta museli vyťahovať. Ale železnice pýtajú stále viac peňazí a pán minister rád hovorí, že to je taká čierna diera a tá štatistika hovorí o tom, že medzi rokmi 2013 a 2017 sa počet vlakov odrieknutých alebo zmeškaných nad 30 minút vzrástol z 1 037 na 1 631. Ak to prepočítame na tisíc vlakokilometrov, tak hovoríme o náraste o 47 %. Čiže aj dávame možno viac peňazí na železničnú infraštruktúru, ale sa to neprejavuje na tom, že či tie vlaky chodia spoľahlivo alebo nechodia. Čiže stále viac vlakov je v omeškaní a toto znižuje komfort tých cestujúcich.
A druhá vec, aj tie trate ste spomínali. Áno, nie sú výhybky, nie sú náhradné diely, ale zase sme nevychádzali len z tých hlásení, ktoré máme z tých železničných dvorov a sme si zobrali dáta od roku ´12 do roku ´17 kde, ktoré hovoria, že stúpol podiel nevyhovujúcich úsekov z 23 na takmer 28 %. To znamená, že ľudia na takmer tretine všetkých tratí musia znášať rôzne obmedzenia v podobe zníženej rýchlosti, čo vedie nie ku skracovaniu, ale k postupnému predlžovaniu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.11.2018 10:12 - 10:14 hod.

Ján Marosz Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Sopko, naozaj oceňujem, že vo svojom príhovore si túto kauzu dal do širšieho kontextu, aký má vplyv na naše deti, na študentov vysokých škôl, na celú spoločnosť. A naozaj z tohto pohľadu doslova traumatizujeme týchto mladých ľudí, ktorí dennodenne čítajú noviny, sledujú internet a vidia, že najvyšší ústavný činiteľ kopíroval svoju prácu, urobil kompilát, plagioval, nečestným spôsobom sa dostal k svojmu titulu, podobne ako nečestným spôsobom sa dostal ku kapitánskej hodnosti. A takýto zlý príklad, zlý signál vysielame vo vzťahu k našim deťom, študentom, žiakom na základných školách. Aký majú potom oni obraz o tejto krajine, obraz o budúcnosti? Že nepoctivosťou, podvodmi, konexiami, klamstvom si môžem zabezpečiť tituly pred menom, úspech, kariéru.
Čiže ten etický rozmer svojho príhovoru veľmi chcem podčiarknuť, vyzdvihnúť a len si želať, aby naozaj pán Danko pozbieral nejaké zvyšky svedomia, aby odstúpil z politiky a takýmto spôsobom nepochoval aké-také zvyšky úcty mladých ľudí vo vzťahu k svojmu štátu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 15:08 - 15:10 hod.

Ján Marosz Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V súvislosti s tým, čo si hovorila, pani kolegyňa, o tom, že títo kandidáti by mali byť naozajstné autority v oblasti práva a nemali by mať problém verejne sa, samozrejme, aj odprezentovať a takisto byť aj volený verejnou voľbou. Ja si myslím, že táto transparentnosť pri voľbe ústavných sudcov je nesmierne dôležitá, a neviem, teda či si aj ty zachytil, alebo aj ostatní kolegovia, že, že strana SMER na ústavnoprávny výbor prinášala rôzne pozmeňujúce návrhy, ktoré smerujú k tomu, že, že ten híring, ktorý má byť na ústavnoprávnom výbore, že tam totiž aj občania môžu klásť otázky, a sú žrebované, a oni chceli, že vypnúť obraz, že to nebude prenášané, samozrejme, že nedovolíme, aby to bolo prezentované, a argumentujú tým, že to bude drahé, že prenos takéhoto zasadnutia bude drahý. Hej? Takže že mne to absolútne sa zastavuje rozum, že majú to byť odborníci v oblasti ústavného práva, vysokoškolské vzdelanie, bez úhony a tak ďalej, a my chceme ešte aj vypnúť obraz aj zvuk, aby nemohli z ústavnoprávneho výboru byť prenosy o tom, že títo ľudia sa idú odprezentovať. Naozaj toto nedáva žiadnu logiku a potvrdzujem, a teda aj naše hnutie je za to, aby každá takáto osobnosť v oblasti práva sa dokázala odprezentovať, dokázala povedať svoje vízie a bola skutočnou autoritou. Však sa v tom návrhu zákona píše, že funkciu má vykonávať riadne, čestne, nezávisle, nestranne.
A ako takéto osobnosti nájdeme, keď už pri samotnej voľbe ich chceme ako keby skrývať do poslednej chvíle, len nech rýchlo prejdú, a nikto si ani nevšimne, že nejakých nových sudcov máme?
Skryt prepis