Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok, špeciálne ku kapitole ministerstva dopravy.
Zahmlievanie, všeobecné a ničnehovoriace popisy dát v tabuľkách, nevidno ani náznak toho, že by sa ministerstvo pokúšalo vysvetliť veľké medziročné zmeny v konkrétnych výdavkových tituloch, to sú základné charakteristiky rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Najzásadnejšie posolstvo, ktoré rozpočet dopravy vysiela je, že rezort nie je schopný v dostatočnej miere čerpať zdroje na výstavbu dopravnej infraštruktúry.
Dlhodobým problémom je katastrofálny stav ciest. To, ako súčasná vláda nastavila rozpočet na budúci rok, znamená, že tento stav sa bude iba zhoršovať. Ľudia tak budú naďalej jazdiť po rozbitých cestách. Cesty I. triedy ostávajú stále v tieni diaľnic a rýchlociest. Už dlhé roky sa podiel ciest I. triedy v zlom až havarijnom stave pohybuje od 40 do 50 %. Dnes máme na Slovensku 3 300 km ciest I. triedy, z nich je približne 1 300 km v nevyhovujúcom stave.
Veľmi zlá situácia je v prípade mostov na cestách I. triedy. Takmer jedna tretina je v zlom až havarijnom stave.
Ministerstvo dopravy tvrdí, že na to, aby sa tento stav nezhoršoval, je potrebné mať aspoň 80 mil. eur ročne, v rozpočte ale ráta len so sumou 40,5 mil. eur. A pritom očakávané výdavky na opravy a údržbu ciest I. triedy za rok 2019 budú vo výške vyše 54 mil. eur. Ukážte nám, pán minister, súkromnú firmu, ktorej výdavky skáču každý rok o tretinu hore-dole. Keď vám na niečom záleží, dokážete naliať do rozpočtu aj 100 mil. eur, napríklad pri Jaguari. Ale ináč sa o cesty nestaráte.
Keď sme pri tom Jaguari, verili by ste, že Slovenská správa ciest minula v roku ’17 na investície 168 mil. eur? Nie v eurofondoch, tých čerpala oveľa menej. Uvedenú sumu minula zo štátneho rozpočtu na iné projekty. Prečo je táto suma zaujímavá? Lebo v štátnom rozpočte mala Slovenská správa ciest naplánovaných iba 38 mil. eur, teda o 130 mil. menej. A rozpočet na roky ’18 i na ďalšie tri roky dáva slovenská, dáva Slovenská správa ciest na investície ledva 3 mil. eur. Kde sa teda vlani vzala 56-násobne vyššia suma? A hlavne, kde sú tie nové cesty, čo za ne postavili?
Vznik ďalšej fabriky na trhu je nepochybne dobrá vec. Jej umiestnenie v regióne s nízkou nezamestnanosťou a najmä obrovské výdavky štátu na prípravu parku v Nitre vysoko nad rámec oficiálnej štátne pomoci však vzbudzujú oprávnené otázky. Nešlo o to, prihrať štátne zákazky vopred vybraným firmám? Som presvedčený, že toto sú poskrývané položky, ktoré tvoria nedovolenú štátnu pomoc pri výstavbe závodu Jaguar Land Rover.
Analytici z Hodnoty za peniaze uvádzajú, že na opravy a údržbu ciest I. triedy dávame iba 1,1 mil. na km², čo je iba 41 % z úrovne v Česku. Dlhodobé podfinancovanie vedie k deštrukcii ciest a potrebe nákladných rekonštrukcií. Tým, že sa jednotky riadne neupravujú, predraží sa ich údržba a obnova v budúcnosti. Skrytý dlh, teda suma potrebná na obnovu zdegradovaných ciest I. triedy k dnešnému dňu, podľa Hodnoty za peniaza, dosahuje astronomické 2 mld. eur.
Aby sa tento dlh neprehlboval, je potrebné urýchlene začať odstraňovať najvypuklejšie bodové závady na cestách I. triedy, ide najmä rekonštrukcie kapacitne nevyhovujúcich križovatiek či úpravy menších odbočení, alebo budovanie preložiek miest a obcí. Už druhý rok po sebe vás Implementačná jednotka úradu vlády priamo v rozpočte kritizuje, že nemáte nielen plán priorít, ako a čo stavať, ale ani kritériá, ako takýto plán zostavovať. A pritom, ako hovorí ako jedna z príloh rozpočtu, staňovenie, stanovenie investičných priorít na základe analyticky podložených potrieb rezortu dopravy je kľúčovým opatrením.
Premiér Pellegrini sľúbil, že dá špeciálnu injekciu do ciest I. triedy, 200 mil. eur na štyri roky. 50 mil. eur pre rok ’19 ale v rozpočte nevidno. Ide teda o ďalší z prázdnych sľubov strany SMER, ktorý presahuje hranicu volebného obdobia.
Keby sme boli my vo vláde, tak by sme určite vyčlenili viac prostriedkov na opravy ciest I. triedy, lebo skrytý dlh, ktorý vzniká zhoršovaním ich stavu, je potrebné bezodkladne zastaviť. Preto dáme aj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o dofinancovanie opráv a rekonštrukcie ciest I. triedy do tej úrovne, aby sa nám aspoň ten skrytý dlh nenavyšoval.
Na diaľnice a rýchlostné cesty je v rozpočte plánovaných iba 94 mil. eur, teda 8-krát menej ako v roku 2015, keď končila predchádzajúce programového obdobie pre eurofondy. Na nasledujúce dva roky plánuje ministerstvo dopravy minúť po 243 a potom 311 mil. eur ročne, čo je hlboko pod potrebami krajiny, a vôbec to nekopíruje sľuby politikov v oblasti výstavby diaľnic.
Ešte pár slov k rozpočtu železníc. Železničná spoločnosť Slovensko stále neposkytuje údaje na vyhodnotenie efektivity realizovaných projektov. Citujem implementačnú správu úradu vlády za I. polrok 2018: „Ani v jednom z potenciálnych merateľných ukazovateľov nedosahuje ZSSK požadovaný vývoj alebo žiadúce zlepšenie, pričom navyše časť z nich považuje za obchodné tajomstvo.“ Je neprípustné, aby vláda nemala prehľad, ako hospodárne nakladajú železničné firmy s peniazmi občanov. Potom sa nemôžeme, nemožno čudovať, že ľudia s omeškaním cestujú v špinavých, preplnených vlakoch a stav železničnej infraštruktúry sa zhoršuje každým dňom. Naopak, manažéri v centrálach železničných firiem sa žijú nad pomery. Som presvedčený, že železničné firmy si nezaslúžia ani cent navyše, pokiaľ ministerstvo dopravy nepríde s jednoznačným konkrétnym plánom konsolidácie železničnej dopravy na Slovensku.
Vážené dámy a páni, aj toto sú dôvody prečo nemôžeme podporiť návrh rozpočtu verejnej správy na rok ’18 až ’20. Kapitola rozpočtu ministerstva dopravy, ktorá je jeho súčasťou, by sa totiž dala označiť ako hanba a blamáž.
Na záver dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Marosza k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (tlač 1090).
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto:
„1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstva dopravy a výstavby SR sa suma výdavkov spolu zvyšuje o 40 mil. eur a o túto sumu 40 mil. eur sa zvyšuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu znižuje o 40 mil. eur a o túto sumu sa znižuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ.
3. V prílohe č. 4 v kapitole č. 29 Ministerstvo dopravy a výstavby SR sa suma výdavkov v eurách na program 053 Cestná infraštruktúra zvyšuje o 40 mil. eur. Zároveň sa o túto sumu zvyšuje suma výdavkov v eurách na podprogram Údržba a oprava ciest I. triedy.
4. V prílohe č. 4 v kapitole č. 48 Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov kapitoly znižuje o 40 mil. eur, a to z rezervy vo výške 150 mil. eur, ktorá môže byť využitá na investície a infraštruktúrne projekty.“
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán kolega, reagoval by som na veci, ktoré sa týkajú možno tej železničnej dopravy alebo vlakov zadarmo, asi takou poznámkou, že aj platiaci aj neplatiaci všetci cestujú rovnako v málo kvalitne zabezpečených vlakoch v nekultúrnom prostredí, alebo sú tie vlaky preplnené, alebo meškajú. A k tým štatistikám a dátam, čo ste hovorili, by som pridal možno jednu štatistiku, ktorá bola dosť pracne robená, doslova na kolene sme tie dáta museli vyťahovať. Ale železnice pýtajú stále viac peňazí a pán minister rád hovorí, že to je taká čierna diera a tá štatistika hovorí o tom, že medzi rokmi 2013 a 2017 sa počet vlakov odrieknutých alebo zmeškaných nad 30 minút vzrástol z 1 037 na 1 631. Ak to prepočítame na tisíc vlakokilometrov, tak hovoríme o náraste o 47 %. Čiže aj dávame možno viac peňazí na železničnú infraštruktúru, ale sa to neprejavuje na tom, že či tie vlaky chodia spoľahlivo alebo nechodia. Čiže stále viac vlakov je v omeškaní a toto znižuje komfort tých cestujúcich.
A druhá vec, aj tie trate ste spomínali. Áno, nie sú výhybky, nie sú náhradné diely, ale zase sme nevychádzali len z tých hlásení, ktoré máme z tých železničných dvorov, a sme si zobrali dáta od roku ´12 do roku ´17, kde ktoré hovoria, že stúpol podiel nevyhovujúcich úsekov z 23 na takmer 28 %. To znamená, že ľudia na takmer tretine všetkých tratí musia znášať rôzne obmedzenia v podobe zníženej rýchlosti, čo vedie nie ku skracovaniu, ale k postupnému predlžovaniu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Sopko, naozaj oceňujem, že vo svojom príhovore si túto kauzu dal do širšieho kontextu, aký má vplyv na naše deti, na študentov vysokých škôl, na celú spoločnosť. A naozaj z tohto pohľadu doslova traumatizujeme týchto mladých ľudí, ktorí dennodenne čítajú noviny, sledujú internet a vidia, že najvyšší ústavný činiteľ kopíroval svoju prácu, urobil kompilát, plagioval, nečestným spôsobom sa dostal k svojmu titulu, podobne ako nečestným spôsobom sa dostal ku kapitánskej hodnosti. A takýto zlý príklad, zlý signál vysielame vo vzťahu k našim deťom, študentom, žiakom na základných školách. Aký majú potom oni obraz o tejto krajine, obraz o budúcnosti? Že nepoctivosťou, podvodmi, konexiami, klamstvom si môžem zabezpečiť tituly pred menom, úspech, kariéru.
Čiže ten etický rozmer svojho príhovoru veľmi chcem podčiarknuť, vyzdvihnúť a len si želať, aby naozaj pán Danko pozbieral nejaké zvyšky svedomia, aby odstúpil z politiky a takýmto spôsobom nepochoval aké-také zvyšky úcty mladých ľudí vo vzťahu k svojmu štátu.

Ďakujem za slovo. V súvislosti s tým, čo si hovorila, pani kolegyňa, o tom, že títo kandidáti by mali byť naozajstné autority v oblasti práva a nemali by mať problém verejne sa, samozrejme, aj odprezentovať a takisto byť aj volení verejnou voľbou. Ja si myslím, že táto transparentnosť pri voľbe ústavných sudcov je nesmierne dôležitá, a neviem, teda či si aj ty zachytil, alebo aj ostatní kolegovia, že, že strana SMER na ústavnoprávny výbor prinášala rôzne pozmeňujúce návrhy, ktoré smerujú k tomu, že, že ten híring, ktorý má byť na ústavnoprávnom výbore, že tam totiž aj občania môžu klásť otázky, a sú žrebované, a oni chceli, že vypnúť obraz, že to nebude prenášané, samozrejme, že nedovolíme, aby to bolo prezentované, a argumentujú tým, že to bude drahé, že prenos takéhoto zasadnutia bude drahý. Hej? Takže, že mne to absolútne sa zastavuje rozum, že majú to byť odborníci v oblasti ústavného práva, vysokoškolské vzdelanie, bez úhony a tak ďalej, a my chceme ešte aj vypnúť obraz aj zvuk, aby nemohli z ústavnoprávneho výboru byť prenosy o tom, že títo ľudia sa idú odprezentovať. Naozaj toto nedáva žiadnu logiku a potvrdzujem, a teda aj naše hnutie je za to, aby každá takáto osobnosť v oblasti práva sa dokázala odprezentovať, dokázala povedať svoje vízie a bola skutočnou autoritou. Však sa v tom návrhu zákona píše, že funkciu má vykonávať riadne, čestne, nezávisle, nestranne.
A ako takéto osobnosti nájdeme, keď už pri samotnej voľbe ich chceme ako keby skrývať do poslednej chvíle, len nech rýchlo prejdú, a nikto si ani nevšimne, že nejakých nových sudcov máme?

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. (Rečník je zadýchaný.) Prepáčte, ja som bežal, tak rozprávam, ako rozprávam.
Návrh zákona spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby zákon prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý bude aj gestorským výborom, a prerokovaný zákon bude do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený gestorským výborom navrhujem, aby sa po všeobecnej rozprave Národná rada uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel toto vystúpenie trošku podporiť aj štatistickými dátami. Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila počet pôrodov u mladistvých v rámci štátov Európskej únie, a teda u mladistvých, u dospievajúcich v rozhraní päť až deväť pôrodov za rok najnižší počet majú teda Holanďania, Slovinci, Dáni, Švédi, Cyprus, Taliansko, Fínsko. O niečo vyšší podiel pôrodov mladistvých matiek v rozhraní od 10 do 20 pôrodov je vo väčšine členských štátov: v Nemecku, v Rakúsku, Francúzsku a tak ďalej, v Českej republike, v Maďarsku, Poľsku, na Malte. A najvyšší počet pôrodov dospievajúcich je na Slovensku 22, v Estónsku 24, v Spojenom kráľovstve 26, v Rumunsku 40 a v Bulharsku 44. Táto štatistika je, samozrejme, u dospievajúcich, u dospievajúcej mládeže, tento návrh zákona je skôr o študentoch, ale teda môžme predpokladať, že u nás je naozaj opodstatnené hovoriť o tom, že štát má mať ochranné mechanizmy vo vzťahu k mladým ženám, ktoré otehotnejú. A je jedno, či otehotnejú, či sú pripravené na materstvo, alebo sú to náhodné tehotenstvá, je psou povinnosťou štátu, aby podal týmto matkám v tom čase ochrannú, pomocnú ruku a aby neboli vystavené rôznym stresom, ktoré sú, samozrejme, aj možno z neželaného, nechceného tehotenstva, ale na druhej strane aby neboli vystavované aj chudobe. To znamená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja by som mal skôr otázku a komentár v tom zmysle, že dnes teda hnutie OĽANO zverejnilo tiež nejaký návrh, ktorý smeruje k tej idei, ktorú ste aj vy spomínali, že ak sa niekto cíti opotrebovaný životom v práci už v päťdesiatke alebo v päťdesiatšestke, takže nech ide, že možno taká otázka, že čo hovoríte na to, také že 40-ročné obdobie na to, že je nejaké teda minimum, tých 40 rokov odpracovaných, a potom nech si človek zvolí, akou formou chce ísť do dôchodku, že či by ste s tým možno návrhom mali, mali problém.
Z hľadiska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť títo ľudia, aj s nimi sme to diskutovali, by to nevideli ako nejakú tragédiu pre verejné financie a považujú to, aj INESS bol prítomný na tom stretnutí, za nie úplne nerelevantný nápad. Tak v rámci tej flexibility možno nejaká reakcia aj na tento návrh.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď. K tým Kysuciam, neviem, či viete, že združenie podnikateľov realizovalo taký prieskum, že ako sa ľuďom darí, ako sa cítia na tých Kysuciach a tie výsledky že sú žalostné, že tá frustrácia, ktorá pochádza aj z dopravy, je veľmi veľká. Doslova že tí ľudia sa cítia ako stroje a vytráca sa im taká životná pohoda zo života. Často sa stáva, že manželia sa trebárs striedajú na pracovných zmenách a tým, že stoja v tej doprave, tak musia zamykať deti, veľakrát aj neplnoleté deti, že kým ten otec príde z rannej zmeny a mama ide na poobednú zmenu. Takže aj takéto prípady sa tam dejú. Chcem vás poprosiť, aby ste možno aj vzhľadom na dobro tých ľudí, ktorí tam žijú, posilnili aj tú vlakovú dopravu, a ďakujem aj za to, že nejaké kroky z tejto strany už boli robené.
Zároveň sa chcem okolo Ružomberka opýtať, že kedy budú realizované nejaké dočasné rozšírenia cesty prvej triedy v Ružomberku smerom z východu, ako to vláda sľúbila, respektíve či budú riešené nejaké obchádzkové trasy.
Ďakujem pekne.