Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Nezvyknem reagovať, ale, pán kolega, zareagujem na vaše otázky, pýtate sa, že čo prináša parlament občanom a že čo by, pýtate sa, čo zlepší prácu Národnej rady.
Tak najskôr k tomu zlepšeniu práce Národnej rady. Môžem súhlasiť aj s predrečníkmi, že ide o organizáciu celkovej práce. A môžem napríklad aj za seba povedať z dnešného dňa, že som v kancelárii počúval jedným uchom rozpravu, popritom som odpovedal novinárovi na otázky a pripravoval som úvodník k reforme dopravy, ktorú budeme predstavovať občanom. A počas toho predsedníctvo parlamentu preskočilo asi päť bodov a v tej chvíli som zistil, že mám robiť spravodajcu, tak som zobral papiere a bežal som, môžte si pozrieť na kamere, do parlamentu. Ale som to nestihol, pretože boli preskočené viaceré body. Takže toto je tá, ten zlý možno manažment, na ktorý narážate.
Ale na druhej strane aj od vás, páni kolegovia, pán kolega, by som očakával, že čo vy okrem kritiky ponúkate občanom Slovenskej republiky? Čo dobré chcete spraviť pre to, aby sa nám tu žilo lepšie? Takže ja za seba môžem, si nesiem zodpovednosť za svoj poslanecký výkon a ten si môžu občania jednoducho prečítať, dostanú ho k dispozícii a za ten sa nemusím hanbiť. Len to isté by som očakával aj od vás ako od skupiny poslancov.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k takým dvom bodom.
Prvá vec sú tie preukazy pre rušňovodičov. Tam by som chcel možno sa prihovoriť za to, že keby firma mohla prispieť na tieto preukazy, lebo je to teda požiadavka aj Európskej únie, aj teda musia to mať, tak nie je to celkom tak ako vodičský preukaz na auto, že teda môžem kedykoľvek šoférovať kdekoľvek, tak prihováram sa za to, že aby im bolo prispené.
No a teraz sa chcem vyjadriť ešte k takej zásadnejšej veci, ktorú, ktorú, si myslím, že môžme aj tak trošku skritizovať, je to v čl. I, bolo by potrebné vypustiť doterajšie body 23 až 27. Totiž ide o to, že vážnejším spôsobom zasahujeme do organizácie prevádzky železničnej dopravy, ktorej základom je grafikon vlakovej dopravy, ktorý stanovuje sloty pre jednotlivé vlaky. Pri príprave grafikonu vlakov sa z logických dôvodov najprv stanovujú trasy medzinárodných vlakov, ktorých časové polohy sú výsledkom medzinárodných dohovorov, ktorých dosiahnutie nie je vždy jednoduché. Následne sa potom kreslia polohy vnútroštátnych osobných a nakoniec aj nákladných vlakov. No a je, samozrejme, možné, že pri ukladaní časových polôh rôznych vlakov môže dôjsť ku kolízii viacerých záujmov s ohľadom na potrebu rešpektovať celý rad špecifických pravidiel pre používanie železničnej infraštruktúry. Stáva sa tak najmä v situácii, kedy kapacita železničnej infraštruktúry nestačí rastúcej intenzite osobnej dopravy, predovšetkým počas prepravných špičiek. No a v takomto prípade dochádza k tzv. koordinácii, kedy manažér infraštruktúry navrhne uchádzačom o spornú trasu kompromisné riešenia. Táto koordinácia je často umením možného, no a my ideme teraz stanovovať zákonom striktnú prednosť jedných vlakov pred druhými, čo je podľa môjho názoru podstatným obmedzením celej plejády možností, ktoré má konštruktér grafikonu poruke.
A ešte je tam bod 2, kde naozaj ide o to, že môžme jednoduchým spôsobom odobrať licenciu na poskytovanie železničných dopravných služieb. No a toto tiež, tiež nemôžme podporiť. Súčasná úprava zákona 514/2009 o doprave na dráhach predpokladá možnosť odobratia udelenej licencie len v skutočne závažných prípadoch obmedzených najmä na stratu spôsobilostí, ktoré bolo potrebné preukázať pre jej udelenie. Stanovenie možnosti odňať licenciu za akékoľvek, teda aj banálne porušenie zákona o doprave na dráhach považujeme preto za neprimerané.
Takže len toľko. Chcel by som požiadať, ak je možné, aby tieto pripomienky boli zohľadnené a zapracované. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Najskôr k tomu, pán kolega, že ste hovorili o tom, že úlohou médií nie je kontrolovať štátnu moc, a o chvíľu ste hovorili, že majú aj úlohu kontrolovať štátnu moc. Že ako keby tam bol nejaký rozpor v tej logickosti toho, čo ste hovorili. K tomu by som možno očakával nejaké bližšie vysvetlenie.
A keď som vás počúval, tak som mal pocit, ako keby ste žili v nejakom inom štáte. Niekde možno vo Fínsku, Švédsku. Alebo ako keby ste robili nejakú prednášku pre univerzitu. Lebo tá realita na Slovensku je skutočne iná, a tak ako aj kolegovia naozaj počas toho, ako ste rozprávali, som musel, žiaľ, myslieť na Jána Kuciaka v tom zmysle, ako bolo povedané, že on len zhromažďoval holé fakty a v zásade on nahrádzal úlohu rôznych nefunkčných orgánov činných v trestnom konaní.
Vy ste hovorili, že sme pohodlní hľadať informácie. A ako keby taká istá lenivosť. Ale ja v našom štáte si myslím, že pohodlní, leniví nie sú novinári, kritickí novinári, tí novinári, proti ktorým možno teraz aj týmto zákonom bojujete. Ale tá pohodlnosť, lenivosť, liknavosť, neochota šetriť kauzy, pozerať sa na realitu takú, aká je, je skôr na strane orgánov štátu a nie na strane novinárov. A ja naozaj po týchto udalostiach, ktoré sa na Slovensku dejú, by som očakával, že budete s akousi úctou vo vzťahu k novinárom pristupovať aj k ich práci, vážiť si ju a nie im hádzať polená pod nohy a priťažovať. Takže z tohto pohľadu pokladám tento váš príhovor za prejav cynizmu.

Ďakujem pekne, pani Kiššová. Ja by som nadviazal na ten pozitívny tón, ktorý ste zdôraznili pri komunikácii s ministerstvom dopravy.
Ja som sa takisto stretol tak s taxikármi, ako aj so zástupcami tých platforiem. A chcem, aby zaznelo teda aj z našej strany isté také ocenenie tej kultivovanej práce ministerstva dopravy a otvorenosť a prístupnosť k vzájomným kompromisom a dohode. Takže myslím si, že naozaj tu treba, aby aj z našej strany zaznelo istým spôsobom aj poďakovanie a ocenenie tej, tej práce a hlavne ochoty počúvať, komunikovať a zapracovať názory tak jednej, ako aj druhej strany.
Takže odhliadnuc od rôznych detailov, ktoré by sa dali vychytať v tomto zákone, obidve tie strany sú viac-menej spokojné s tým dosiahnutým kompromisom. Takže toto chcem oceniť a poďakovať aj pánovi ministrovi.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystupujem v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Z formálnoprávnej stránky zákon spĺňa požiadavky.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval uvedený návrh zákona v druhom čítaní do 28. januára 2019.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Tak začnem Milanom, samozrejme, ten "my" nazývam, že podarilo sa nám od začiatku, ako županka nastúpila, dať dokopy naozaj tím odborníkov, ktorý tvorí poradný tím županky, na samosprávnom kraji, kde sú ekonómovia, dátoví analytici, dopraváci, ktorí majú skúsenosti aj z ministerstva dopravy. A dá sa povedať, že tento tím už presahuje hranice kraja. A takisto pán Lunter bol u pani županky. Včera mali stretnutie na samosprávnom kraji v Bratislave. Čiže naozaj je tu snaha tých dopravných expertov zo samosprávnych krajov spolupracovať v tejto otázke. Takže takto, takto je to chápané.
Pokiaľ ide o tie vlaky, aj v súčasnosti nám bolo ponúknuté zo strany ZSSK, že nech sa páči, však zaplaťte si ako župa tie vlaky, ktoré na Kysuciach napríklad potrebujeme na zahustenie rannej špičky. Čiže aj dnešný stav legislatívny umožňuje, aby samosprávne kraje zaplatili, ak potrebujú, nejaké spoje navyše. Takto to bolo komunikované zo strany ZSSK.
No a druhá vec, pokiaľ ide o to, čo, pán poslanec Ivan, hovoríš, tak clearingové centrá v súčasnosti, táto téma naozaj nie je ešte ani v zárodku, nejaká veľká diskusia o delení tržieb. Ale je to nevyhnutným predpokladom na to, aby nejaká komplexná integrácia mohla fungovať. Ak chceme ísť nejakým jedným lístkom z nejakej obce na východe Slovenska do Bratislavy a používame pri tom autobus a vlak, tak na to je nevyhnutné, aby na úrovni štátu – a na to máme ministerstvo dopravy, aby tieto veci riešili – vzniklo nejaké silné clearingové centrum, ktoré potom bude spravodlivo rozdeľovať tie tržby medzi jednotlivých dopravcov.
A posledné poviem, že, žiaľ, na Slovensku naozaj dopravcovia, autobusári si robia doslova, čo chcú.

Sa ospravedlňujem, som dobehol tuto z chodby. Ja len dokončím svoje včerajšie vystúpenie.
V podstate nejaké veľké zásadné pripomienky proti rozšíreniu možnosti krajov objednávať železničnú dopravu aj za hranice kraja nemáme, ale upozorňujeme, že to nebude fungovať z týchto dôvodov: Medzikrajové vyrovnanie pomerne vysokých nákladov na železničnú regionálnu dopravu na území iného kraja medzi zúčastnenými krajmi pravdepodobne nebude možné vzájomnou vyrovnávkou výkonov, ako sa to dnes deje v autobusovej doprave, vzhľadom na podstatne menšiu možnosť takej vyrovnávky pre podstatne redšiu železničnú sieť, než je sieť autobusových liniek. Prichádza tak do úvahy dohovor o spoločnom krytí nákladov, čo, ako dokázala doterajšia skúsenosť, je iluzórne. A keby sa to aj podarilo, po nasledujúcich voľbách sa to môže rozsypať.
Trvanie železničného kontraktu na dopravu je obvykle okolo 10 rokov. Z toho môže vyplynúť riziko pomerne významného napätia pri zabezpečovaní dopravných služieb vo verejnom záujme. Organizácia železničnej dopravy je totiž podstatne zložitejšia, než je organizácia autobusovej dopravy. Pritom odbory dopravy na krajoch vo väčšine prípadov, ako som aj včera hovoril, neorganizujú ani v súčasnosti autobusovú dopravu a celú prevádzku ponechávajú na samotných dopravcov. Nie je reálne očakávať od nich zodpovedné a kompetentné riadenie železničnej dopravy.
Železničná sieť je dnes v mnohých aj perspektívnych železničných líniách nepripravená prevziať ťarchu chrbticovej dopravy. Nemôžeme sa preto domnievať, že jednoduchá novela zákona tento problém vyrieši. Iluzórna a na tenkom ľade stojaca dohoda medzi krajmi nemôže mať dostatočný politický výtlak na zabezpečenie potrebnej úpravy železničnej infraštruktúry. Veľkým rizikom je aj odovzdanie finančných prostriedkov slúžiacich dnes na objednávku železnice krajom bez ďalších opatrení a obmedzení. Platí heslo krajov z čias prvého pokusu o takéto riešenie: Vy, ministerstvo, nerušte žiadnu železnicu! Dajte nám kompetencie a peniaze a my si ju zrušíme sami.
Na záver teda poviem, že ťažká kríza železničného sektora sa nedá riešiť odovzdaním objednávky regionálnej železničnej dopravy na úroveň príliš malých a navzájom príliš nekonzistentných krajov. Presadenie tohto návrhu by znamenalo nie záchranu, ale likvidáciu železničnej osobnej dopravy aj tam, kde má ešte aspoň hypotetickú šancu. Náš názor je taký, že železničná regionálna osobná doprava je organickým, vnútorne vysoko integrovaným systémom vo veľkých oblastiach prekračujúcich hranice ktoréhokoľvek dnešného VÚC. Nepokladáme za zmysluplné, aby systémovým objednávateľom verejnej osobnej dopravy boli samosprávne kraje. S ohľadom na rozmery Slovenskej republiky je účelné, aby verejnú osobnú dopravu na celom území Slovenska objednával jeden subjekt.
Možno na záver politicky by som teda zhrnul, že my sa prihovárame za vytvorenie silnej, dobre nastavenej národnej dopravnej autority. Táto národná dopravná autorita je, samozrejme, aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády, ale ako to pri tejto vláde zvykne byť, tak skutek utek. Veľa sa toho naozaj nedeje. Ale Slovensko je príliš malé na to, aby každý samosprávny kraj riadil a organizoval železničnú dopravu.
Možno ilustrujem aj nejakú tú komplikovanosť železničného systému ako takého piatkovým príkladom. Bola plná bratislavská stanica, takmer všetky vlaky v omeškaní, plno ľudí nervóznych čakalo. Keď sme skúmali, kde bola príčina, tak príčinou boli zhnité podvaly na úseku pri Bratislave v kopci. To znamená, že keď je zhnitý podval, je nejaký problém, tak vlak musí spomaliť. Vlak spomalil na 10-kilometrovú rýchlosť, tým pádom ale nemal dostatočnú rýchlosť, aby prekonal ten kopec, a na konci toho kopca bol jeden úsek bez napäťových káblov, tak zjednodušene to povedzme, a tým, že nebol rozbehnutý, neprekonal nejaký ten drobný úsek a zostal visieť v podstate v tom beznapäťovom stave a v podstate zdochol, a tým pádom ovplyvňoval všetku tú dopravu, ktorá bola za ním. Vyše dve hodiny sa potom nevedeli zmátožiť aj tie rezervy, ktoré sú na hlavnej stanici, aby pomohli vyslobodiť, ako keby potiahnuť ten rušeň. Takže trvalo to naozaj pár hodín. A dopad toho zaseknutého vlaku tu kdesi v kopci pri Bratislave bol potom na všetky tie ďalšie meškajúce spoje.
Čiže tým chcem naznačiť, že keď na úrovni štátu nemáme dobre zorganizovanú riadenú železničnú dopravu, keď je infraštruktúra v rozsypanom stave, nie sú náhradné diely, nie sú výhybky, tak treba naozaj manažérsky podchytiť tieto štátne železničné firmy. Urobiť tam poriadok a následne potom sa v pokoji so samosprávami rozprávať o systéme fungovania verejnej osobnej dopravy aj na úrovni krajov. Čiže v tomto zmysle tento návrh zákona neodmietame, ale ani nepodporujeme. A samozrejme, veľmi ochotne a radi budeme naďalej viesť, ako to aj momentálne robíme, na samosprávnych krajoch diskusiu o tom, akým spôsobom čeliť jednotlivým výzvam, pokiaľ ide o predlžovanie zmlúv s dopravcami.
Poviem len tak možno aj pre širšie plénum, že v súčasnosti na Slovensku naozaj máme asi len jeden kraj, myslím, že Nitra, ktorá má riadne vysúťažený, vysúťažené SAD-ky. Že my predlžujeme ten 10-ročný kontrakt, ale ako napríklad v Banskej Bystrici je už v tejto chvíli jasné, že tú zmluvu s dopravcami, ktorú podpísal Kotleba, že je to nelegálne, a tým pádom tam naozaj musí dôjsť k riadnej súťaži. Ale na to, aby sa pripravili tie súťažné podmienky, ktoré na 10 rokov zabezpečia aj akúsi integráciu tej verejnej osobnej dopravy, tak to naozaj nie je jednoduchý proces. A tešíme sa, že spolu so stranou SaS na tých krajoch spolupracujeme a odborne budeme túto vec riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Neviem, či to stihneme. (Reakcia z pléna.) Keby sme zajtra začli? No dobre, tak začnime aspoň tým, že to, čo chcem povedať, súvisí z ročnej, z vyše ročnej skúsenosti, ktorú máme s tímom odborníkov, ekonómov, dopravákov, právnikov a tak ďalej na Žilinskej župe, ktorí medzičasom externe vypomáhajú Banskobystrickej župe, a napríklad dnes mali tieto odborné tímy stretnutie aj na Bratislavskej župe. Je to odborný tím, ktorý sa zaoberá práve synchronizáciou, integráciou vlakovej a autobusovej dopravy. Takže to, čo chcem povedať, budú skúsenosti z praxe, ktoré som napočúval ako koordinátor týchto, týchto odborných tímov, takže nebudem tu nejak akože loviť, loviť z brucha.
Zásadnú vec poviem a viac sa asi nedostaneme, že Slovensko nemôžme deliť podľa toho, ako sú nakreslené župy, v oblasti dopravy, ale môžme pomenovať nejaké že funkčné celky. Napríklad funkčný celok pre integrovanú dopravu je Bratislava - Trnava. Druhý celok je Trenčín - Žilina, ďalší celok je Prešov - Košice. Jediný samostatný kraj, ktorý môže byť funkčný z oblasti dopravy, je Banskobystrický kraj. Čiže ak má zmysel nejaká koordinácia, integrácia, tak nemôžme to že rozprckať, rozdrobiť na tieto, na tieto župy. Prvý taký, áno, prvý argument, ktorý dáva za pravdu tomuto návrhu, je možno Česká republika. Tam to funguje, tam naozaj župy si objednávajú vlakovú aj autobusovú dopravu. Na Slovensku s takýmto niečím nemáme skúsenosť a prvý argument, ktorý je, že nie sú vybudované odborné kapacity na jednotlivých župách, ktoré by dokázali sa venovať železničnej, vlakovej doprave, a treba si uvedomiť, že doprava je systém, ktorý, ktorému treba do hĺbky rozumieť, a treba mať aj kvalifikovaných ľudí, ktorí by, ktorí by sa na tejto, na tomto aj participovali, podieľali. V momentálnom štádiu nemáme vybudované tieto odborné kapacity. To je prvý argument, ktorý hovorí, že, že nie.
A druhý, druhý argument, kde my to vidíme trochu ináč, je ten (reakcia z pléna), že Slovensko je na úrovni... Nie, ja by som rád pokračoval možno zajtra ráno, lebo ja chcem využiť ten čas. Ale ako... (Reakcia z pléna.) A nemôžme pokračovať ráno?

(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takto je otvorený bod 59, čiže ráno sa bude, ja som chcel, vidíte, ja som chcel vyjsť vašim kolegom, pán kolega Baránik, v ústrety a vy kritizujete mňa za to, že som vyšiel v ústrety pánovi kolegovi Galekovi, tak sa ospravedlňujem.
Takže končím dnešný rokovací deň. Zajtra ráno sa bude pokračovať bodom 59, tam má vystúpiť v rozprave pán poslanec Rajtár, potom, potom v bode budeme prerokovať, budeme prerokovať váš bod.

Marosz, Ján, poslanec NR SR
Dobre, potom budem pokračovať...

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
A budeme potom pokračovať poslaneckými návrhmi tak, ako sú v poradí.
Pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 20.02 hodine.)