Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Richard, spomínal si Klientske centrum v Žiline, kolegyňa Verešová o tom bude hovoriť viac. Ja poviem len pár takých subjektívnych momentiek zo samotného sťahovania, keď nás oslovili doslova zúfalí zamestnanci, ktorí zastupujú štát v konaniach stavebného charakteru, teda legislatívu poznajú perfektne, a doslova za takých podmienok ako za komunizmu v zavretom aute, len aby nás niekto nevidel, mobily odovzdané, lebo údajne je obrovský tlak zo strany ministerstva vnútra, aby akékoľvek pripomienky boli zametené pod koberec. Boli tam vyhrážky. Doslova hovorili, že až fyzicky sa vyhrážali členom rodiny. Akonáhle by sa niekto postavil na zadné a odmietol sa sťahovať do toho klientskeho centra.
A títo ľudia hovorili, že aj z ich znalostí legislatívy a skúseností hovorili o tom, že tam reálne hrozí, že celé to podlažie neni stavané na to, aby všetky tie kartotéky a všetky tie rotomaty s tými spismi tam boli umiestnené, a doslova, že sa boja o svoju bezpečnosť. A to malo posudzovať mestský úrad, či je to vôbec vhodné, tento obchodný priestor, na klientske centrum. Ale nie, oni si to všetko upratali, ministerstvo si zobralo tú kompetenciu pod seba. Z nášho pohľadu bol porušený zákon.
A druhá vec. Viete, kto sťahoval týchto úradníkov do klientskeho centra? Všetci hasiči tam boli nahnatí z celého okresu. To znamená, že keby v tom čase, v ten deň horelo niekde v Žiline, tak hasiči ani neprídu, lebo všetci sťahovali úradníkov z okresu Žilina.
Takže takýmto spôsobom sa hrubo ohýba zákon cez koleno. Ľudia sú zastrašovaní a akékoľvek pripomienky aj zo strany týchto štátnych úradníkov neboli vypočuté. Ale viac o tom porozpráva kolegyňa Verešová. Je to hanba ministra vnútra Kaliňáka.

Pán Galko, spomínali ste nejakú takú spoluzodpovednosť alebo aj sklamanie z pani ministerky Žitňanskej, ktorá ako keby je tá slušná ministerka, ktorá drží chrbát ministrovi Kaliňákovi. Ja som sa jej nedávno pýtal, že ako stojí tá záležitosť ohľadom inšpekcie ministerstva vnútra, ktorá by mala byť vyňatá spod kontroly samotného ministra. Ona sama navrhovala, že aj, napríklad aj silové zložky alebo Zväz väzenskej a justičnej stráže a ďalšie tieto zložky by mohli mať vyčlenené tieto inšpekcie, napríklad pod hlavičkou Generálnej prokuratúry. Povedala, že už došlo k stretnutiu medzi ňou, generálnym prokurátorom a pánom ministrom Kaliňákom, a teda na ťahu je momentálne minister Kaliňák a nejaký ten text alebo nejaký konkrétny návrh zákona, ktorý by túto, túto vec riešil.
Je to taká možno výzva, aby čím skôr sa takýto, takýto krok udial, aj keď to nebude nejaký zásadný krok. Zásadnejšie a lepšie by bolo, keby pán minister sa vzdal svojej pozície, ale aj takáto drobnosť by možno sa stala veľkou vecou, keby inšpekcia ministerstva vnútra bola vyňatá spod pôsobnosti ministra Kaliňáka.
A podčiarknem možno aj váhu tejto kontrolnej, kontrolného orgánu na ministerstve aj tým svojím včerajším zážitkom na polícii, keď policajti bez toho, že by ma vypočuli, že by spísali zápisnicu o tom, ako mladý muž ohrozoval deti nožom, tak povedali: „Však ak sa vám nepáči, tak dajte podnet na inšpekciu ministerstva vnútra.“ Takže aj toto mi tak hovorilo o tom, že naozaj už ani na tých najnižších úrovniach táto inšpekcia nemá žiadnu váhu.

Ďakujem za slovo. Pán minister, podľa čoho sa meria úspešnosť polície? Použijem slová Roberta Fica z roku 2002: „Úspešnosť polície sa nemeria podľa objasnenosti trestných činov, ale podľa dôvery občanov.“
Ďalej Robert Fico povedal: „Bolo by dobré, bol by som veľmi rád, keby bola tak 70- alebo 80-percentná.“
Tak sa pozrime po tých 15 rokoch na fakty, o ktorých ste aj vy hovorili vo svojim príhovore.
V októbri roku ´17 polícii neveria až 53 % občanov. Ako bolo spomínané, sme na chvoste Európskej únie. Verí jej 43 % občanov, a teda je to druhá najväčšia nedôvera v Európe. Za nami je len násilím zmietané Macedónsko.
Na porovnanie: v Rakúsku nedôveruje polícii len 13 % občanov, v Česku, v Maďarsku 32 % občanov, v Poľsku 42 %, a teda priemer v EÚ je 23 %. Takže jednoducho čísla nepustia a treba sa k nim postaviť chlapsky.
A ešte by som využil čas. Ste ma v podstate napadli nepriamo ohľadom tej kauzy vláčiky, nech sa páči, reakcia na facebooku je na stránke Obyčajní ľudia a je kvalifikovane táto reakcia napísaná, že o čo išlo v tomto prípade, nech sa páči naštudovať si to, prečítať si to a prípadne sa zapojiť do diskusie k tejto téme.
Ďakujem.

Otras mozgu, pohmoždenie tváre vľavo a nosa, pohmoždenie sánky vľavo, pohmoždenie a odierky uší obojstranne, pohmoždenie dolnej pery, pohmoždenie brušnej steny a oblasti stehien obojstranne, akútna stresová porucha – dvaja lekári v roku 2006 od toho nezávisle konštatovali, asi vieme o kom, o Hedvige Malinovej, napriek tomu Kaliňák aj v roku ´12 hovoril, že Hedviga Malinová klame a že dodnes tieto klamstvá nikto nevyvrátil. Následne táto zbitá študentka povedala, že pochopila, že tu už na Slovensku nikdy nebude mať pokoj a následne zo Slovenska odišla.
To, čo tu odznieva, alebo to, čo tu riešime, to naozaj neni sranda, Masaryk hovorí, že „lož je druhom násilia“. Bohužiaľ, tieto neustále lži ministra Kaliňáka sa stávajú násilím a má to vážne dôsledky na morálne zdravie celej spoločnosti.
Na vlastnej koži som to zažil sám aj včera na polícii v Žiline, kde chlapci si hádzali snehové gule, zhodou okolností bol tam pri tom aj môj syn, spadla jedna guľa na auto, následne auto zašlo do areálu školy, chlapík vytiahol nôž a takýmto spôsobom ohrozoval tie deti. Potom som prišiel vypovedať na políciu, policajtka prišla za mnou s Trestným zákonom, a keďže to urobil 13-ročný chlapec, povedala, no to asi, to asi, keďže sa, hovoril niečo pritom, že vyhrážal sa, používal nejaké slová, no to, že len on vytiahol nôž, viete, to asi, to asi nenapĺňa skutkovú podstatu toho trestného činu. A takýmto spôsobom som radšej odišiel z tej polície preč.
Čiže na vlastnej koži som aj včera zažil, že Kaliňákova polícia je absolútne demoralizovaná, a ako sa hovorí, ryba smrdí od hlavy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Hanka, spomínala si, že akčné plány nie sú často dôsledne vyhodnocované alebo niečo v tom, v tomto zmysle, aj ide o istú prebyrokratizovanosť týchto procesov. Ja si myslím, že dobrý akčný plán, ak má byť funkčný, tak tam musí byť aj menovite napísané, že kto je nositeľom a zodpovedným za realizáciu tých opatrení, ktoré sú navrhnuté v tomn akčnom pláne s konkrétnymi aj termínmi, a čo je ešte dôležitejšie v tomto prípade, musí tam byť aj pravidelne, minimálne kvartálne vyhodnocované, že ako sa nám darí napĺňať implementáciu týchto opatrení, ktoré sú v tých akčných plánoch. Ináč sú tie akčné plány len akýmsi zdrapom papiera a peniaze sú vyhodené alebo vyliate do kanála.
Pokiaľ ide o to zvyšovanie byrokracie, tak napríklad v tej Rimavskej Sobote by sa mal znížiť počet nezamestnaných o 6 400 ľudí a ten príspevok tam je 1,3 mil. eur ročne, čo je iba 11 eur na jedného zamestnaného mesačne. Takže toto, toto napríklad tam reálne v tej v Rimavskej Sobote je dosť nedostatočné. Čiže tento celý program neni dostatočne krytý peniazmi a s akýmsi zjednodušením sa dá konštatovať, že priame a nepriame náklady na prípravu týchto akčných plánov, výjazdové zasadnutia vlády a samotné procesovanie týchto žiadostí je porovnateľné s celkovou výškou pomoci, ktorá tam ide, konkrétne hovoríme o sume 12 mil. eur na 5 rokov pre 12 okresov.
Že ako hovoríš, celá tá byrokracia, ktorá je za tým, nás stojí toľko, koľko sa reálne dostane na tvorbu tých pracovných miest.

Igor, vážim si taký ten burcujúci a aj emocionálny výstup, lebo naozaj je potrebné, aby sa trošku aj ľudia zobudili, aby sme sa aj my zobudili, aby sme si uvedomili, že keď ľudia musia vstávať o štvrtej, o piatej ráno, aby bežali čakať pred v mraze, v zime pred nemocnicu, aby sa dostali k nejakej časenke k lekárovi, keď vieme o tom, že lekári sú vyčerpaní, frustrovaní, odchádzajú do dôchodku a mladí neprichádzajú, lebo odchádzajú preč, tak naozaj aj v rámci tohto zákona je dôležité, aby sme samých seba obmedzili, aby sme jednoducho povedali, máme z čoho žiť a máme z čoho pracovať a aby sme, aby sme ľuďom dali jasné gesto, postavili sa pred nich a povedali: my v takomto štádiu nedopustíme, aby sa tie platy rozmrazili. A treba povedať, že koalícia už dávno sľubovala, že systémovo vyrieši tento problém postupnej, nejakého nárastu alebo rozmrazenia platov. Neurobili nič, aby potom potichučky, potajomky sa snažili tieto platy takýmto spôsobom si zvýšiť o tisícku mesačne. Takže a to nejde o nejaké drobné. A ešte k tomu teraz ľudí chcú okradnúť, okradnúť o peniaze, vyťahajú z peňaženky, lebo keď niekto nemôže ísť, pracuje osem hodím, tak potom si musí zaplatiť tridsať eur ešte aj u toho lekára. Je to naozaj celé, celé zlé a je veľmi dobré, že aj takýmto burcujúcim, možno aj zvýšeným hlasom ľudí budíš zo sna a aj politikov, aby sme konečne toto Slovensko začali budovať nanovo a aby nastala spravodlivosť.

Vážený pán podpredseda, vážení prítomní, možno ako člen ústavnoprávneho výboru a zástanca žien sa chcem dotknúť pár faktov, ktoré som si vygooglil k tejto téme, že naozaj týmto návrhom zákona by sme pomohli veľkej skupine mladých študentiek alebo absolventiek právnických fakúlt, aby nemuseli podstúpiť takú Sofiinu voľbu, či si vyberú kariéru advokátky, resp. kariéru matky. A k tomuto by som uviedol pár čísiel, ktoré by tu mali zaznieť bez toho, že by som naťahoval túto diskusiu.
Zásadné obmedzenie možnosti advokátok porodiť prvé dieťa pred 30. rokom života sa od roku 2012 významnou mierou podpísalo pod prepad počtu študentiek prvého ročníka právnických fakúlt takmer o tretinu, o 30 %, a pokles počtu advokátok o viac ako takmer 7 percent. Alarmujúci prepad záujmu o štúdium práva nie je možné vyargumentovať demografiou spoločnosti. Prepad záujmu priamo súvisí s tým, čo tu teraz riešime, že koncipientska prax trvá päť rokov a návrat na tri roky by značne pomohol ženám, aby sa nemuseli rozhodovať medzi kariérou matky a kariérou advokátky.
Skutočnosť, že päťročná koncipientska prax pôsobí odradzujúco viac na ženy ako na mužov, dokazuje fakt, že pokles študentiek prvého ročníka bol až trojnásobne rýchlejší ako u mužov. Zároveň sa znížilo zastúpenie žien voči mužom v radoch študentiek prvých ročníkov právnických fakúlt o 6 %, čo je ostro v kontraste napríklad s architektúrou, medicínou a inými regulovanými povolaniami. Taktiež kým počet advokátok od roku 2012 do 2015 klesol o spomínaných 7 %, tak počet advokátov mužov len o 1,11 percenta. Čiže ženy majú oveľa menšie šance presadiť sa a pôsobiť v advokácii oproti mužom. Čiže na Slovensku pôsobí 2,5-krát viac mužov advokátov ako žien v advokácii.
Tieto analýzy teda si môžte samozrejme všetci nejakým spôsobom, sú dostupné a stojí za nimi Iniciatíva za lepšiu advokáciu, ktorá, ktorú tvorí skupina advokátskych koncipientov, študentov práva, vyštudovaných právnikov advokátov, ktorí sa usilujú o zlepšenie stavu advokácie na Slovensku. Sumárne treba naozaj povedať, že už len z tohto dôvodu, aby niekto sa nemusel rozhodovať medzi kariérou matky a kariérou advokátky, by bolo dobré, aby bol podporený tento návrh. Lebo aj podľa tejto iniciatívy by im to zásadne pomohlo v rozhodovaní tejto, v tejto Sofiinej voľbe.
Takže prosím naozaj všetkých zodpovedných a rozumných zákonodarcov, aby podporili tento návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani kolegyňa, hovoríš o tom, že tieto gastráčové firmy sú napojené na možno aj politikov a sú pod takou ochrannou rukou politikov. Dokazuje toto tvoje tvrdenie aj pokuta Protimonopolného úradu, ktorá hovorí, že tieto firmy ani nesúťažia transparentne, za čo boli aj potrestané pokutou takmer 3 mil. eur. Čiže to je možno taký aktualizačný moment, že politici vládnej koalície by naozaj mohli podporiť hlasovaním tento náš návrh zákona, keď vidia, že tieto firmy nielenže okrádajú zamestnancov, zamestnávateľov, ale ešte sa aj správajú netransparentne, nečestne a jednoducho dostávajú za to aj pokuty, lebo medzi sebou si zrejme dohadujú, že ako budú, aké budú ceny za tieto jednotlivé stravné lístky. Takže naozaj súhlasím a verím, že sa nájde dostatočná podpora na prijatie tohto zákona.

Pán minister, ďakujem pekne za vašu odpoveď. Musím povedať, že nie som veľmi spokojný s touto reakciou, lebo namiesto toho, aby zazneli naozaj korektné porovnania tohto operatívneho lízingu verzus možnosti nákupu, na čo sme vás vyzvali aj počas vašej konferencie, tak ste sa zase len zmohli na to, že obviňujete, že nemáme dobré dáta a tak ďalej. Keby ste ale išli naozaj do hĺbky zistíte, že práve ten Útvar hodnoty za peniaze by vám dal odpoveď na to, že kto sa v tomto prípade mýli.
Pre ctených poslancov len pripomeniem, že ideme obstarať na operatívny lízing za 58,7 mil. eur desať kusov vlakov Vectron cez spoločnosť, ktorá vznikla desať dní po, teda dva týždne po vyhlásení verejného obstarávania, pričom tieto rušne by nám, keby sme ich kúpili alebo keby sme si ich na dlh obstarali, by nám mohli slúžiť v plnom zdraví za rovnakú sumu 58,7 mil. eur 30 rokov. To znamená, že o 10 rokov by sme nemuseli zase vyhadzovať ďalšie peniaze a tieto rušne by nám mohli slúžiť. Nehovoriac o tom, že máme správu takýchto rušňov aj s tisíc zamestnancami, kde ŽSSK by sa o ne mohla pekne starať. Takže tieto úvahy idú práve od ľudí z Útvaru hodnoty za peniaze, že to bolo treba prehodnotiť a nie zase len napadnúť opozíciu že dala zlé prepočty, zlé fakty. Vy ste zatiaľ neukázali že či naozaj tento lízing je spoľahlivý, oprávnený alebo neoprávnený.
Takže ešte raz si zopakujme, takmer za 60 mil. eur ideme na 10 rokov prenajať rušne, keď tieto rušne, operatívny lízing skončí, musíme ich vrátiť naspäť a máme nula rušňov, nemáme nič. Pritom sme mohli mať tridsať rokov tieto rušne vo vlastníctve SR.

Pán kolega Klus, naozaj veľmi múdro a vhodne si prerátal túto vyplatenú sumu na užitočné a potrebné veci, ktoré môžu slúžiť ľuďom.
Ja by som možno poukázal na to, že keby boli naozaj peniaze, ako že sú tie peniaze, tak ľudia mohli mať opravené cesty, kvalitnejšiu infraštruktúru, mosty a nemuseli by denne čakať v rôznych dopravných zápchach. Spomeniem len jeden príklad na Kysuciach, kde kvôli tomu, že nie sú peniaze na jednoduchý privádzač z hlavnej cesty na priemyselnú zónu, dennodenne strácajú, doslova tam 5-tisíc ľudí je zamestnaných len v jednej firme. To je asi, dokopy je tam nejakých 7-8-tisíc ľudí v jednej lokalite, kde nie je infraštruktúra, a tí ľudia, kým sa dostanú z tej zóny na hlavnú cestu, tak aj hodinu stoja v zápche. A práve možno týchto 17 mil. eur by úplne stačilo na to, aby ten dlhodobo sľubovaný privádzač tam bol urobený do tej lokality. Ale nie je.
Takže týchto obrazov naozaj je v štáte veľa a je potrebné poukazovať na to, že tieto peniaze niekde chýbajú. Niekde majú byť v prospech ľudí, ale nie v prospech „našich ľudí“, ako je tomu teraz.