Videokanál poslanca

Čiže ešte raz, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak ako bolo povedané predkladateľom tohto zákona Milanom Uhríkom, cieľom je zákaz vysielania reklamy v časovom období, kedy vysielanie sledujú deti a mládež do 18 rokov. A tak isto ďalším cieľom tohto návrhu zákona je celkový zákaz pôsobenia osôb mladších ako 15 rokov v reklame.
Tak ako bolo povedané, čo sa týka tých severských krajín, za príklad si môžme zobrať Švédsko a Nórsko, kde je zakázaná akákoľvek reklama zameraná na deti. Som si vedomý, že proti tomuto návrhu zákona budú hlavne akože liberálni poslanci za SaS či OĽANO, na druhej strane som presvedčený, že veľa ľudí si uvedomilo, že liberalizmus je cesta do pekla, takže to je nepodstatné.
V dnešnej dobe je už viac ako nutné si uvedomiť, že jadrom a základom každej kultúry sú hodnoty. Tie si každý mladý človek osvojuje vo svojej mladosti v procese výchovy a socializácie. Je takým všeobecným pravidlom, že základné hodnoty si mladý človek získava do desiateho až dvanásteho roku života, v nasledujúcich rokoch je ich už meniť veľmi náročné.
A preto by sme práve tu pri otázke detí, našej budúcnosti, mali myslieť dopredu a hlavne prezieravo. Určite ste si všimli, že na deti ako potenciálnych zákazníkov je zameraných čím ďalej tým viac reklám a podnetov najrôznejšieho charakteru. A tento už, bohužiaľ, fakt nás privádza k otázkam, či sú deti schopné odolávať parlamentnému tlaku sofistikovaných komunikačných prostriedkov a hlavne či je vôbec etické vystavovať ich tomuto tlaku. Verím, že každý súdny človek, dospelý, je si vedomý skutočnosti, že deti nemajú voči reklame vytvorené žiadne obranné mechanizmy a akceptujú všetko, čo im je predložené a neustále vtĺkané do hláv. Nadnárodné korporácie využívajú efektívny marketing zamerajúci sa na deti, využívajúc najnovšie psychologické výskumy. Tieto spoločnosti sú schopné vytvárať sofistikované marketingové stratégie využívania týchto výskumov, ktoré analyzujú detské správanie, fantáziu, umeleckú činnosť, dokonca ich sny.
Zároveň by som chcel apelovať na zdravý rozum kolegov poslancov, aby v tejto chvíli nemysleli na mecenášov z marketingového prostredia, ale aby mysleli na deti, budúcnosť nášho slovenského národa, pretože je nepochybný fakt, že reklama vytvára u detí konzumné návyky, spomaľuje ich morálny rozvoj a utlmuje ich tvorivé myslenie.
Ďakujem za podporu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážení páni, celkom by som až tak nesúhlasil s kolegyňou Zemanovou, viem, že takisto bola na mieste, na východe sa na to pozrieť, ale v rámci tohto problému by bola najlepšia prevencia zákaz tohto štýlu ťaženia a na to budem reagovať, tak ako povedal kolega Ján Kecskés, že teda čo je cieľom predkladaného návrhu zákona, a je to zabezpečiť v Slovenskej republike účinnú a efektívnu ochranu životného prostredia, pivnej vody, pitnej vody, nerastného bohatstva a hlavne teda zdravia občanov Slovenskej republiky. A povedzme si otvorene, že ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním ide proti nášmu životnému prostrediu.
Myslím, že všetci, ktorí sa aspoň trošku zaujímajú o dianie okolo seba, zachytili problém, ktorý sa vynoril v katastrálnom území obce Smilno, Krivá Oľka, Ruská Poruba, kde ťažobná spoločnosť Alpine Oil and Gas realizuje a plánuje prieskumné vrty, ktorých cieľom je overiť prítomnosť a naftový potenciál prírodných ložísk alebo zemného plynu. A teda tí, čo nevedia, Alpine Oil and Gas je americká spoločnosť zaoberajúca sa prieskumom a rozvojom ťažby komerčných rezerv ropy a zemného plynu na Slovensku. Teda to hneď zo začiatku vystáva otázka, dokedy dovolíme cudzím investorom šliapať po práve Slovákov, po práve Slovákov žiť, pracovať a rozhodovať o svojej rodnej zemi. Vieme, že bridlicový plyn je nekonvenčný druh zemného plynu, ktorý obsahuje prevažne metán, nachádza sa vo veľkých hĺbkach. Práve prostredie, v ktorom sa plyn nachádza, ho robí nekonvenčným zdrojom. Bridlicový plyn sa často uvádza ako preklenovací zdroj medzi uhlím a obnoviteľnými zdrojmi energie. Zabúda sa pritom na to, že bridlicový plyn je tiež fosílnym zdrojom energie a jeho spaľovanie zaťažuje atmosféru emisiami CO2. Dokonca sa odvoláva na štúdiu, ktorú zverejnila Európska komisia, ktorá potvrdila, že energetické využívanie bridlicového plynu znamená oveľa vyššie emisie skleníkových plynov ako v prípade konvenčného zdroja zemného plynu alebo ropy, pretože okrem emisií, ktoré sa do atmosféry dostávajú spaľovaním, je totiž významným producentom skleníkových plynov práve ťažba a spracovanie bridlicového plynu. Ide najmä o metán, ktorý sa uvoľňuje, keď sa voda používaná pri frakovaní vracia späť na povrch obohatená o veľké množstvá plynu. Metán sa uvoľňuje aj cez trhliny, ktoré vznikajú pri vrtoch počas procesu štiepenia a počas prepravy, nehovoriac o tom, že metán má podľa rôznych zdrojov až 20-krát silnejší radiačný účinok ako oxid uhličitý. Na základe vyššie uvedených skutočností môžeme s kľudom povedať, že sa jedná o biohazard.
Uvediem ďalšie tragické skutočnosti, ktoré sprevádzajú ťažbu bridlicového plynu hydraulickým štiepením. Počas štiepenia je potrebné obrovské množstvo vody. Pri každom cykle sa spotrebuje až 15 mil. litrov vody, 15 mil. litrov, pričom jeden vrt je možný využiť na 10 ťažobných cyklov. A pre predstavenie, 15 mil. vody je zhruba ekvivalent ročnej spotreby vody pre 10-tisíc Slovákov.
A pri obrovskej spotrebe vody je ďalším obrovským problémom jej kontaminácia. Tekutina používaná na štiepenie obsahuje asi 98 % vody a zvyšok tvoria rôzne chemikálie, keď sa na jeden cyklus použije až 133 ton rôznych chemikálií. Aj keď je chemické zloženie vzhľadom na obchodné tajomstvo nejasné, chemikálie, ktorých zloženie je známe, patria ku zdravie ohrozujúcim látkam s karcinogénmi ako benzén, akrylamid a rôzne látky na báze ropy, mutagénmi, tiež benzín alebo etylénoxid a inými toxickými účinkami. Treba zdôrazniť, že väčšina použitých chemikálií využívaných počas ťažby ostatne pod zemou a štúdie ukazujú, že môžu ohroziť zásoby pitnej vody. To sa stalo napríklad v Nemecku ešte v roku 2007, keď došlo ku kontaminácii podzemnej vody benzénom a ortuťou z potrubia na odvod odpadovej vody z ťažby.
Okrem kontaminácie podzemných vôd tu máme celý rad ďalších biologických hrozieb. Treba si uvedomovať, že ťažba bridlicového plynu ohrozuje aj biodiverzitu a prináša zvýšenú hlučnosť. V oblasti vrtov napríklad v USA sa ovzduší namerali zvýšené hodnoty benzínu, benzénu, toluénu a xylénu. Ich zdrojom boli najmä výbuchy plynu z vrtných hláv, únik plynu z kompresných zariadení, v ktorých je plyn uskladnený pred transportom, vyparujúce sa chemikálie využívané pri frakovaní a iných látok prirodzene sa vyskytujúcich v zemi. Spomínané chemikálie spôsobujú zdravotné problémy a zvyšujú riziko vzniku rakoviny.
Ďalším možným problémom pri procese hydraulického štiepenia vstrekovania odpadovej vody použitej pri štiepení naspäť do vrtov je výskyt možných zemetrasení. Odpadová voda použitá pri štiepení totiž pôsobí na zlomových líniách ako mazivo, dôsledkom čoho sa zosúva a dochádza k zemetraseniam a otrasom.
Pre zaujímavosť, na svete sú už aj rozumnejšie vláda ako tá naša, kolegyňa Zemanová už ich aj vymenovala, kde je frakovanie, kde je ťažba bridlicového plynu frakovaním zakázaná. Napríklad Nemecko, Francúzsko, Bulharsko, Rumunsko, Česká republika a tak ďalej.
Na záver by som už len dodal, že v zmysle odkazu pre naše budúce generácie Ľudová strana Naše Slovensko robí všetko preto, aby chránila občanov nášho štátu. Robíme všetko preto, aby sa dodržiava Ústava Slovenskej republiky, kde čl. 44 zaručuje každému občanovi právo na priaznivé životné prostredie a v čl. 40 tiež každému zaručuje právo na ochranu zdravia.
Ďakujem.

Ďakujem, vážená predsedajúca. Vážené poslankyne, vážení poslanci. Cieľom nášho legislatívneho konania je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v znení: Distribútorovi, ktorý distribuuje tovary konečnému spotrebiteľovi, sa zakazuje predávať alebo bezplatne poskytovať spotrebiteľovi jednorazové plastové tašky do hrúbky 0,05 mm, vrecká do hrúbky 0,05 mm, jednorazové plastové poháre, taniere a príbory. Zákaz sa nevzťahuje na tie jednorazové plastové tašky, vrecká, poháre, taniere a príbory, ktoré sú biologicky rozložiteľné.
Tento návrh zákona možno pokladať za jeden zo série potrebných krokov k zabezpečeniu, zlepšeniu a udržanie kvality životného prostredia pre súčasne a budúce generácie. Zároveň prispieva k ochrane zdravia občanov.
Väčšina dostatočne uvedomelých občanov vie, že používanie jednorazových plastových tašiek, vreciek, tanierov, pohárov a príborov je naozaj škodlivé. Napriek tomu podľa štatistík priemerný Slovák spotrebuje až 466 jednorazových igelitových tašiek. Nehovoriac o spotrebe ďalších plastových pomôcok, na ktoré sa tento návrh zákona vzťahuje. Do veľkej miery sú tieto alarmujúce čísla spôsobené tým, že človek prichádza v bežnom živote do kontaktu s predmetnými výrobkami na miestach, kde sa denne pohybuje. V bežných maloobchodných prevádzkach si ľudia do platových vreciek balia ovocie, zeleninu, pečivo a z obchodov si nákup vynesú v plastových taškách. V stánkoch rýchleho občerstvenia a na rôznych jarmokoch konzumujú horúce jedlá z platových riadov, čím sa do ľudského organizmu dostávajú toxické látky z plastov. Vďaka nevychovanosti niektorých ľudí končí plastový odpad na chodníkoch, lúkach, v lesoch a riekach, kde neraz zabraňuje plynulému odtoku vody. Množstvo ľudí plasty neseparuje a končia v zmiešanom odpade. Igelitové tašky a vrecká sa v prírode rozkladajú približne 500 rokov, počas ktorých dochádza k uvoľňovaniu mikroskopických plastových častí do ekosystému.
V rámci zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja je potrebné legislatívne obmedziť používanie platových výrobkov. Neekologické plastové tašky môžu plnohodnotne nahradiť tašky určené na viacero použití, ktoré sú vyrobené z textilu, papiera či iných organických látok. Príkladom sú kvalitné a praktické tašky z ľanu, jutovníka a iných prírodných tkanív, ktoré dokážu absolútne nahradiť jednorazové igelitové tašky a svojimi vlastnosťami ich dokonca prevyšujú. Rovnako aj vrecká na pečivo sa dajú nahradiť papierovými vreckami, ktoré sú zdravšie a ekologickejšie. Vhodnú ekologickú náhradu majú aj plastové príbory a riad. Prijatie tohto zákona by malo jednoznačne pozitívny vplyv na životné prostredie, takže by sme boli veľmi radi, keby ste nás podporili.
Ďakujem.

Vážený pán minister László Sólymos, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V obci Predajná okres Brezno sa nachádzajú dve gudrónové jamy plné toxického odpadu. Tieto gudrónové jamy nie sú ohradené a nachádzajú sa v blízkosti vodného zdroja pre obce Predajná, Lopej, Podbrezová a Nemecká. Starostka obce Predajná sa dlhodobo usiluje o odstránenie tejto environmentálnej záťaže, ktorá je v Top 3 environmentálnych záťaží na Slovensku. Počas minulého volebného obdobia bol daný bývalým ministrom životného prostredia a štátnym tajomníkom verejný prísľub, že gudrónové jamy budú odstránené.
Slovenská agentúra životného prostredia mala pripraviť plán likvidačných prác, po ktorého podpísaní sa môže začať verejné obstarávanie. Doteraz je však situácia rovnaká.
Teda ja a obyvatelia týchto dotknutých obcí, pán minister, by sme potrebovali odpovede na nasledujúce otázky:
1. V akom štádiu je plán Slovenskej agentúry životného prostredia na likvidáciu spomenutých gudrónových jám v obci Predajná?
2. V akom časovom horizonte sa splní sľub bývalého ministra životného prostredia ohľadne likvidácie týchto gudrónových jám?
3. Plánujete nejakým spôsobom odškodniť, resp. kompenzovať dotknutým obyvateľom riziko, ktoré musia podstupovať vzhľadom na existenciu týchto vysoko toxických gudrónových jám kvôli nečinnosti vlády Slovenskej republiky?
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.
Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, cieľom nášho legislatívneho konania je návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to v znení:
Čl. IV sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Drevo je prírodným bohatstvom Slovenskej republiky a je považované za strategickú surovinu národného významu. Podrobnosti o možnostiach ťažby a vývozu dreva ustanoví zákon."
Krátke zdôvodnenie potreby danej legislatívnej úpravy: Je jasné, že kvôli nižšej cene slovenského dreva ho často vyvážajú zahraniční nákupcovia na spracovanie do zahraničia. Je žiaduce, aby sa drevo v Slovenskej republike nielen ťažilo, ale aj ďalej spracúvavalo a finalizovalo.
Cieľom tejto novely zákona je zvýšiť zamestnanosť u slovenských drevospracovateľov a podporiť finalizáciu drevovýroby na Slovensku.
Neobmedzený vývoz slovenského dreva do zahraničia spôsobuje problémy slovenským spracovateľom dreva a zahraničné firmy spracúvajúce drevo nemajú žiadnu motiváciu spracovať drevo na Slovensku alebo investovať do drevovýroby na Slovensku.
Podľa štatistík zo Zväzu spracovateľov dreva sa zo Slovenska vyváža až 50 % vyťaženého dreva. Do týchto štatistík však nie je zarátané nelegálne vyťažené a vyvezené drevo, ktoré pochádza väčšinou od súkromných vlastníkov lesov a z urbáru. Takto vyťažené drevo sa vyváža väčšinou v noci na preťažených kamiónových súpravách, ktoré ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky a poškodzujú cestné komunikácie.
Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu pre dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovaného vývozu dreva zo Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Dobrý deň. Dovoľte, aby som podal interpeláciu na ministra životného prostredia pána Sólymosa.
Vážený pán minister, v zhode s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Realizácia prieskumu ťažby plynu a ropy na východe Slovenska zahraničnými spoločnosťami začala 1. augusta 2006, keď pán minister Jahnátek svojím podpisom udelil licencie na prieskumy. V prvej časti prieskumov firmám Alpine Oil and Gas, JKX Ondava B. V. a ROMGAZ, s. r. o., je zaujímavá vlastnícka štruktúra spoločnosti Ondava BV, pretože vedie až k ukrajinskej mafii magnáta Kolomojského a Bogolubova. V rámci tejto ťažby sa realizovali petície a uznesenia obecných zastupiteľstiev proti ťažbe. V obciach Ruská Poruba, Oľka a Smilno to boli petície občanov proti ťažbe a v obciach Závada, Ruská Kajňa a Pakostov obecné zastupiteľstvá prijali uznesenia, ktoré sú proti prieskumu a ťažbe ropy, plynu a iných derivátov.
V tejto kauze sa odkrývajú zaujímavé paradoxy. Raz súd predbežne nariadi urbariátu uvoľniť cestu pre zahraničné firmy a tiež cez súkromnú parcelu a následne súd predbežným opatrením zakáže prístupovú cestu pre spoločnosť Alpine Oil and Gas. Následne sa spoločnosť Cesty Smilno, s. r. o., dobíja cez súkromné pozemky na miesto realizácie vrtu. Prístupovú cestu má v podielovom vlastníctve do 200 občanov Slovenskej republiky.
Na základe týchto faktov, pán minister, vám chcem položiť nasledujúce otázky:
Vrtná pracovná plošina je na parcele, ktorá je definovaná ako orná pôda. Ako je možný nesúlad využitia pôdy bez preklasifikovania účelu použitia pôdy?
Druhá otázka: Ako je možný prieskum bez súhlasu všetkých spoluvlastníkov pôdy?
Tretia: Hrozí výskyt a únik radónu z podložia, priesaky vrtných kalov do spodných vôd, znečistenie spodných vôd olejmi, resp. znečistenie niklom alebo chrómom?
Štvrtá otázka: Máte pripravené varianty pre možnosť nepredvídateľných ekologických havárií a varianty ich riešenia?
A posledná otázka: Je pravda, že jednáte o predĺžení platnosti práv na prieskum?
Osobne by ma zaujímalo, že na akú stranu sa postavíte, či na spoločnosť ľudí, alebo na stranu americkej ťažobnej spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)