Vážené kolegyne, vážení kolegovia, korupcia, podplácanie, klientelizmus, rodinkárstvo, sociálne služby. Čo asi majú tieto slová spoločné? Každý človek vo svojom živote sa ocitne v situácii, kedy potrebuje či už sociálne poradenstvo, sociálne služby, alebo možno len sociálne cítenie.
Sociálne poradenstvo by mali poskytovať zariadenia sociálnych služieb, oddelenia sociálnych služieb vyšších územných celkov, oddelenia sociálnych služieb mesta, dokonca aj zamestnanci obecných úradov, ale aj iné podobné inštitúcie. Sociálne poradenstvo je prvým krokom, ktorý musí človek v prípade potreby sociálnych služieb absolvovať. Na všetkých inštitúciách, ktoré som spomínala, sa dozviete postup a informácie potrebné k ďalšiemu pri vybavovaní sociálnych služieb. Dozviete sa, aké tlačivá, aké potvrdenia a dokumenty sú potrebné k vypracovaniu posudku odkázanosti na sociálnu službu, ktorý je potrebný k prijatiu klienta do zariadenia sociálnych služieb. V tom lepšom prípade, ktorý, si ale myslím, je v prevažnej menšine, po vystavení posudku a nadobudnutí jeho právoplatnosti, môže klient nastúpiť do zariadenia sociálnych služieb. V tom horšom prípade, ktorý je na Slovensku väčšinový, môže klient požiadať o zaradenie do poradovníka.
A teraz sa dostávame ku koreňu problému. Kto vedie poradovník, kto ho spravuje, kto vlastne rozhoduje o zaradení a vedení poradovníkov? Teraz, ak dovolíte, sa trošku hlbšie povenujem Banskobystrickému samosprávnemu kraju.
Ako bývalá vedúca oddelenia sociálnych služieb na úrade Banskobystrického samosprávneho kraja môžem hrdo povedať, že bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Marian Kotleba prijal rozhodnutie ako prvý na Slovensku o vedení poradovníkov transparentne a bez korupcií. Poradovníky v Banskobystrickom samosprávnom kraji boli presunuté zo samotných zariadení sociálnych služieb na Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, kde tieto poradovníky viedli zamestnanci úradu a nemali možnosť poradovníky falošne udržiavať, uprednostniť žiadneho klienta ani rozhodnúť o pridelení výnimiek.
Tým, samozrejme, nechcem povedať, že všetci riaditelia domovov sociálnych služieb boli skorumpovaní a úplatní. No vedenie poradovníkov po ich prebratí úradom sa stali transparentnými a prehľadnými. Odborné referentky poradovníky zaktualizovali, vyčistili a sprehľadnili. Táto práca bola náročná, no výsledok bol veľmi pozitívny. Z poradovníkov, ktoré viedli zariadenia sociálnych služieb, vypadlo veľa mien klientov, ktorí už nežili, v lepšom prípade neboli už odkázaní na sociálnu službu. Prehľad mali občania, ako aj poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja, samotní predseda, zamestnanci úradu, ako aj zamestnanci samotných zariadení sociálnych služieb. Tieto poradovníky boli aktualizované každú noc a klient si tak mohol sledovať svoj postup v poradovníku.
Toto bezchybné fungovanie však nový predseda Ján Lunter, Banskobystrického samosprávneho kraja, zrušil a povinnosť vedenia poradovníka dal znova na zariadenia. Tento krok bol krokom späť, krokom proti klientom, proti občanom a prispel k možnosti uplácania, korupcie a klientelizmu.
Ani nemusíme ďaleko chodiť z úradu Banskobystrického samosprávneho kraja a hneď máme príklad na rodinkárstvo. Týmto príkladom je klientelizmus, rodinkárstvo a protizákonné umiestňovanie na základe smernice Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorá doslovne hovorí: Mimo časového poradia je možné na uvoľnené vhodné miesto z poradovníka prednostne predvolať občana, ktorý, a teraz dobre počúvajte, za a) odpracoval v niektorom zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK minimálne 5 rokov, za b) odpracoval na príslušnom odvetovom odbore oddelení Úradu BBSK minimálne 5 rokov, je príbuzným zamestnanca zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK, ktorý pracuje v zariadení 5 rokov, je príbuzným zamestnanca príslušného odvetového odboru oddelenia Úradu BBSK, ktorý pracuje na úrade minimálne 5 rokov, a príbuzným sa rozumie manžel, manželka zamestnanca, rodičia zamestnanca, rodičia manželky, manžela zamestnanca, starí rodičia zamestnanca a deti zamestnanca.
A teraz si porovnajme znenie so zákonom o sociálnych službách 448/2008. Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe bezodkladne, ak je jej život alebo zdravie vážne ohrozené, ak fyzická osoba nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo ak fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby skončila pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu a nemá zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí. Za vážne ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby podľa prvej vety sa považuje najmä, ak táto fyzická osoba je ohrozená správaním inej fyzickej osoby, je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemá žiadnu blízku osobu; nemá žiadnu blízku osobu, pozor; alebo jej blízka osoba, na ktorej pomoc bola odkázaná, zomrie, alebo táto fyzická osoba nemá zabezpečenú osobnú starostlivosť, alebo jej nemožno túto osobnú starostlivosť zabezpečiť.
Tak teraz mi povedzte, smernica Úradu BBSK na čele s predsedom Jánom Lunterom korešponduje so zákonom o sociálnych službách? Podľa mňa je v úplnom rozpore. Lunterova smernica je výsmech všetkých občanov, ktorí žijú v tomto kraji. Je to smernica podporujúca korupciu, klientelizmus a hlavne rodinkárstvo.
V zákone, ktorý som pred chvíľou dočítala, sa nehovorí o manželovi alebo manželke, ani o mame, ani o otcovi, ani o rodičoch, ani o svokre či svokrovi, ani o deťoch, ktoré by mali byť uprednostnené. Zákon tiež nehovorí o počte odpracovaných rokov. V tom prípade je to päť rokov, po ktorých môže zamestnanec úradu uprednostniť svoju rodinu do domova sociálnych služieb. Vy všetci občania, ktorí ste nikdy nepracovali v zariadeniach sociálnych služieb zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK alebo na Úrade BBSK, si kľudne čakajte v poradovníkoch podľa rozhodnutia pána Luntera, ktorý neuznáva rodinkárstvo.
Viem o tom, že táto smernica už bola aj použitá. Zamestnankyni úradu bola mamka umiestnená prednostne do domova sociálnych služieb. Ale viete čo, teraz ma to tak napadlo, že asi viem, prečo tak je. Pán Lunter, keď skončí päťročné obdobie, chce mať isté miesto v domove sociálnych služieb, lepšie upresnené s jeho vekom, v zariadení pre seniorov.
Ale vráťme sa teda k poradovníkom aj v iných krajoch. Ďalším krajom je Nitriansky samosprávny kraj. V Nitrianskom samosprávnom kraji majú zverejnený zoznam zariadení sociálnych služieb s ich kapacitami, aktuálnymi voľnými miestami pre mužov a ženy. Ale v prípade obsadenosti sa nedozviete svoje aktuálne poradie v poradovníku čakateľov na sociálnu službu s vyjadrením úradu, že osobné informácie nezverejňujú na webe samosprávy. Podobne som dopadla pri hľadaní poradovníkov na stránkach iných samosprávnych krajov. Na stránkach neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí poberajú dotácie z verejných prostriedkov, som tiež nenašla aktuálne poradovníky ani žiadne informácie o čakateľoch na sociálnu službu v daných zariadeniach. Preto sme s kolegami sa rozhodli doplniť zákon o povinnosť zverejňovať poradovníky na webových stránkach jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb a stránkach vyšších územných celkov, tak ako to už bolo povedané. Týmto vás preto prosím o podporu novely nášho zákona na ochranu čakateľov na poskytovanie sociálnych služieb.
Ďakujem za pozornosť.