Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

13. 12. 2017 o 17:32 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13. 12. 2017 17:32 - 17:33 hod.

Erika Jurinová
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi poďakovať vám za spoluprácu, zažila som tu sedem myslím, že dostatočne inšpirujúcich rokov, načerpala som skúsenosti, ktoré chcem zúročiť v Žilinskom kraji a verím a prajem vám veľa múdrych politických rozhodnutí v tomto parlamente. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 12. 2017 16:49 - 16:50 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Jofo, my ťa máme radi. Neboj sa ty nič, nedaj na plané reči. Jozef, je to také symbolické, že ty aj ja sme sa rozlúčili v parlamente svojimi príhovormi práve v témach, ktorými sa naozaj reálne venujeme celý čas ako sme v parlamente. Som rada, že si zostal verný tým svojim zásadám, s ktorými si išiel do aj parlamentu aj čo sa týka aj tohto zákona. Pretože práve tento zákon teba aj ďalších piatich županov posunul na miesto predsedu samosprávneho kraja, aj keď bol teda šitý proti opozícii. Sme to tak všetci vnímali. Verím, že aj poslanci vládnej koalície, keď ho pred časom prijímali pevne verili a dúfali, že im to pomôže utvrdiť svojich nominantov vo svojich postoch. Opak sa stal pravdou. Tento zákon sa im stal vlastne takou pascou do ktorej sa sami chytili. A naozaj je také až symptomatické, že aj Martin, aj ty si vlastne vystupoval, že proste je to nesprávna voľba, ničí to demokratický výber a naozaj sa im to stalo osudným. A všetko dobré ti prajem na trnavskej župe.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 12. 2017 16:02 - 16:05 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Využijem teda posledných pár minút na to, by som aj poďakovala za faktické poznámky a vrátila sa teda k zákonu. Naozaj vás prosím, panie poslankyne, páni kolegovia poslanci, aby ste podporili tento návrh do druhého čítania. Je najvyšší čas, aby sme po dvadsiatichôsmich rokoch podporili úsilie ľudí, ktorí trpeli za minulého režimu. Nezľahčujme to! Tí ľudia naozaj trpeli. Viac ako dvestotisíc ľudí, viac ako dvestotisíc ľudí bolo perzekvovaných. Takmer tisícka bola zabitá režimom. Naozaj boli ľudia, ktorí boli zabití týmto režimom, komunistickým režimom. Ak sa budeme baviť o číslach, koľko ľudí sa tento návrh zákona dotkne, aké bude mať finančné dopady, ak ste si prečítali dôvodovú správu, tak zistíte, že v podstate žiadny dopad na finančný, žiaden finančný dopad nebude mať, pretože to, o čo sa ukráti dôchodok, zhruba tromtisícom, štyritisícom priamym zamestnancom, teda tým, ktorí páchali dobro, sú presne vyšpecifikované, tí zamestnania, o ktoré ide, lebo tie správy sú presne zistené, vymenované, priamo v prílohe. To bola jedna z vecí, ktorú ste nám napádali, keď sme to predkladali prvýkrát, tak ešte vlastne peniaze z toho zostanú lebo ľudí, ktorých budeme odškodňovať, je zhruba možno do dvetisíc ľudí, je ľudí ktorí sa dožili týchto dní. Vieme, že s každým dňom ten počet ľudí klesá. Takže doprajte im, ak dokážeme dopriať a chvalabohu, že dokážeme dopriať protifašistickým bojovníkom, ktorých tiež rapídne ubúda, a takisto, ktorí boli aj oni boli perzekvovaní minulým režimom, mnohí z nich. Niektorí na ňom vyrástli, ale niektorí boli aj tí protifašistickí bojovníci perzekvovaní. Dokážeme im teraz vynahradiť aspoň v skrátenej forme príspevok ku dôchodku. Urobme konečne veľké gesto a pomôžme aj obetiam komunistického režimu.
Máme druhé čítanie na to, máte druhé čítanie na to, aby ste zmenili to, čo sa vám nezdá správne. Zákon je nastavený podobne ako je to v okolitých krajinách. V Poľsku postupovali podobným spôsobom, dokonca existuje aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré sa obrátili práve ľudia, ktorí boli postihnutí, tí krátením dôchodkov v Poľsku. Európsky súd uznal práva obetí za opodstatnené a neuznal práva práve tých zamestnancov. Takže v žiadnom prípade neberiem takú argumentáciu, že toto sa malo robiť do desiatich rokov. Je to nutné urobiť teraz, konečne teraz po dvadsiatichôsmich rokoch. Ďakujem vám za ústretovosť, všetko dobré.
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 12. 2017 15:41 - 15:52 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v tejto sále predniesť svoj posledný príhovor k návrhu zákona, ktorý tu predkladáme už štvrtýkrát v sieni Národnej rady, štvrtýkrát. Prvýkrát sme ho predkladali úplne symbolicky k 25. výročiu nežnej revolúcie, čo považujeme stále aj dnes za medzník, ktorý mal zabezpečiť prechod od totalitného režimu k demokracii. Vieme, že sčasti sa to podarilo a vieme, že stále je čo naprávať. A jednou z tých vecí, ktorú treba naprávať a mali by sme naprávať, hlavne nemali by sme sa k tomu stavať chrbtom a odmerane, je práve väčšia vážnosť k ľuďom, ktorí sa o zmenu režimu zaslúžili a zároveň boli režimom a to chcem podčiarknuť, perzekvovaní, utláčaní, postihlo to ich rodiny, ich blízkych, ich partnerské vzťahy, zväzky, zdravie a i celý ďalší nasledujúci život. Škody, ktoré napáchal komunizmus, sa určite finančne vyčísliť nedajú. Neexistuje ani suma, ktorá by ľuďom, ktorí sa angažovali v komunistickom odboji dokázala, ktorá by im dokázala vrátiť ich sny, nespravodlivosť, utrpenie, krivdu, ktorú komunisti na nich a ich najbližších napáchali.
Náš zámer ani zďaleka nenahrádza hodnotu ľudského života, ktorý bol počas rokov komunizmu utláčaný. Je mi len ľúto, že dnes dokážeme odškodňovať aj verejných činiteľov za to, že ich niekto urazil na cti, za to však, že niekto urážal a lynčoval svoje obete, nedokázali sme sa zosúladiť v tom, že títo ľudia si zaslúžia odškodnenie. Sú to ľudia, ktorí boli utláčaní minulým režimom a je mi to strašne ľúto. Európa nebude zjednotená kým nebude schopná nazerať na svoju históriu jednotne, kým neuzná nacizmus, stalinizmus a komunistické režimy za spoločné dedičstvo a nerozprúdi otvorenú a dôkladnú diskusiu o ich zločinoch. Komunisti sa dopustili v našej krajine zločinov proti ľudskosti a odškodnenie obetí a potrestanie vinníkov bolo v našej krajine veľmi neuspokojujúce. Nemôžeme žiť v krajine, respektíve v priestore, kde žijú obete, ktorým sa nedostalo zadosťučinenie a kde žijú komunistickí zločinci, ktorí si užívajú prostriedky získané skutočne odsúdeniahodným spôsobom. Navyše je nemorálne a vo vyspelej krajine neprijateľné, aby mali prisluhovači režimu a páchatelia zločinov vyššie alebo rovnaké benefity a dôchodky ako ich obete. Komunistická ideológia, komunizmus sa ako taký prieči európskemu dohovoru o ľudských právach, charte základných práv Európskej únie ako aj všetkým všeobecne uznávaným ľudskoprávnym dokumentom. Aj tento návrh je spôsob ako sa vysporiadať z minulosťou, ako prekonať hlboké rozpory, uctiť si pamiatku obetí, odsúdiť vinníkov a položiť základy k zmiereniu vychádzajúcemu z pravdy a pripomínaním minulosti.
Chcem pripomenúť, že Slovenská republika podpísala 23. augusta ešte v roku 2011 Varšavskú deklaráciu, kde ako signatár slávnostne vyhlásila, že zločiny totalitného režimu v Európe budú uznané a potrestané, že budeme podporovať obete totalitných režimov a potrestá vinníkov. K tomuto sa naozaj zaviazala Slovenská republika. A chcem povedať, že v žiadnom prípade nechceme zostať len pri odškodnení alebo krátení dôchodkov. Našou ambíciou nebolo v žiadnom prípade len trestať, ale odškodniť obete minulého režimu, nielen finančne, ale aj morálne. A netreba naozaj zostávať len pri tomto. Treba ísť aj ďalej. Potrebujeme hovoriť o zločinoch komunizmu, potrebujeme naše deti v školách učiť, že to, čo sa dialo počas 40 rokov komunistického režimu, sa nikdy viac nesmie zopakovať a takéto hrôzy sa už nesmú dopustiť. Mladí ľudia, ktorí sa narodili do slobodnej spoločnosti ako hrdí občania používajú výsadu ľudských práv. Nikdy nesmú zabudnúť, že kedysi na tomto území v krajine, ktorú máme radi a ktorá je našou domovinou, sa odohrala jedna z najväčších tragédií v našich dejinách, ktorá zničila životy mnohých ľudí, mnohým generáciám a v našej historickej pamäti vyryla krvavú brázdu.
Pred nedávnom, práve v dňoch, kedy sme si pripomínali 17. novembra pripomienky tejto udalosti, som sa zúčastnila aj spolu s ostatnými, aj s kolegyňou Jankou Šípošovou, s ktorou sme túto tému vlastne ťahali úplne od začiatku, na Devíne pri Bráne slobody veľmi peknej pietnej udalosti. Je organizovaná každoročne. Tejto udalosti sa však zúčastňujú najmä starší ľudia, staršia a stredná generácia a musím povedať, že práve keď si pomyslím v akom množstve sa jej zúčastňovali pred pár rokmi a teraz, tak nastáva nesmierny posun. Jednoducho títo ľudia, obete totalitného režimu postupne umierajú. Živí pamätníci umierajú. Zákon, ktorý som predstavila teda pred niekoľkými dňami, možno pred týždňom, sa na jednej strane týka odškodnenia, jednorazového odškodnenia vo výške 1000 eur pre obete režimu, na druhej strane sa týka krátenia výsluhových dôchodkov príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti a všetkých správ, ktoré sú teda presne popísané v samotnom zákone. Toto krátenie dôchodkov považujem naozaj za minimum toho, čo môžeme urobiť ako morálne odškodnenie práve obeti.
Je mi strašne ľúto, keď počujem vyjadrenia našich kolegov, aj pána Číža, aj pána Hrnka ako v duchu takom nepamätám si to presne, ale skrátka že už sa neobzerajme dozadu, malo sa to riešiť do 10 rokov, teraz už je neskoro. Proste treba si uvedomiť, že ak my dokážeme teraz riešiť a odškodňovať obete druhej svetovej vojny protifašistických bojovníkov, kde teda už prešla úcty hodná doba 70 rokov, v podobnom duchu a možno s o to väčšou vážnosťou a dôstojnosťou by sme mali riešiť aj súčasť alebo najbližšie obete komunistického režimu. Je mi strašne ľúto, že tento zákon vraj leží na ministerstve vnútra niekde v šuplíku. Pán minister Kaliňák nám o tom osobne hovoril, že má pripravené niečo lepšie. Tak ho vyzývam a spolu aj vás kolegov z vládnej koalície, aby ste pána ministra požiadali, aby v druhom čítaní to, čo sa mu nezdá správne na spracovaní nášho zákona, lebo to nám doteraz nebolo povedané, aby ste dali pozmeňovák v druhom čítaní, ktorý tento náš návrh zákona vylepší. Návrh zákona je oproti prvej verzii už teraz vylepšený, obsahuje naozaj mnohé špecifikácie, ktoré mu boli vyčítané a budem veľmi rada, že sa hádam dočkáme aj posunutia zákona do druhého a tretieho čítania a dôjde tak ku skutočnému aj morálnemu, aj finančnému odškodneniu obetí komunistického režimu. Chodíme k pamätníkom pri rôznych udalostiach, k pamätníkom, ktoré nás upozorňujú na obete rôznych režimov. Urobme niečo, prosím vás, pre živých, pre tých, ktorí tie hrôzy prežili a ktorí chcú a zaslúžia si, aby sme ich odškodnili, aby sme sa na ne pozerali ozaj ako na obete.
Takže týmto vás vyzývam k tomu, aby ste hlasovali za tento návrh zákona. Hovoríme o ľudských životoch, ani nie o písmenkách, ani nie o bábkach, ale o ľuďoch, ktorí prežili hrôzy minulého režimu a tí, ktorí sa tvárite, že vlastne nič sa nestalo, že mali sme predsa mlieko za dve koruny a bolo nám všetkým dobre, tak prosím vás, zamyslite sa nad sebou a možno že si prečítajte knihy niektorých ľudí, ktorí tieto hrôzy sami zažili. Pripomeniem životy takých ľudí ako bol Anton Srholec, Titus Zeman, ale možno že aj rodičia kolegyne Janky Šipošovej, ktorí si zažili naozaj ťažké a krušné chvíle. Odporúčam vás, tí, ktorí stále neveríte, aby ste si našli, vyhľadali literatúru o ľuďoch, ktorí zažili tieto hrôzy a možno že sa potom, si aj premyslíte aj spôsob hlasovania o tomto zákone. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Chcem vám všetkým kolegom poďakovať, popriať vám všetko dobré do konca volebného obdobia a beriem to už ako takú malú tichú rozlúčku aspoň s časťou pléna. Ďakujem vám. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

30. 11. 2017 18:52 - 18:58 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Tak pravdepodobne, ďakujem pekne, pravdepodobne toto je posledný návrh, ktorý budem v tomto pléne predkladať, tak by som si to rada užila, tak, prosím vás, nevykrikujte, pani kolegyňa.
Je to opäť návrh zákona o protikomunistickom odboji, ktorý tu nepredkladáme prvýkrát. Vždy je to smutný príbeh, pretože už je 28 rokov odvtedy, ako sa Slovensko malo vysporiadať s komunistickým režimom. Bohužiaľ, dodnes sa tak neudialo a je mi smutno z toho, keď počujem niektorých aj našich kolegov v parlamente, ktorí hovoria, však už sa nepozerajte dozadu, pozerajte sa len dopredu. Nepozerajte sa na to, čo sa udialo, žite z budúcnosti, nepozerajte do minulosti. Je mi zle z týchto slov, pretože ak sa my nedokážeme poučiť z toho a nedokážeme sa naozaj poriadne vyrovnať s tým, čo sa udialo, v naozajstnej forme vyrovnať s tým, čo sa udialo, to znamená, označiť to, čo je považované za zlo, označiť to zlom, odstrániť zlo, ktoré sa páchalo, tak sa to vyrovnanie neudeje nikdy.
Nedávno sme si pripomínali pri 17. novembri výročie Nežnej revolúcie a tak veľmi vždy dúfam, každý rok dúfam, že keď predkladáme tento návrh zákona, je to už štvrtýkrát, tak stále dúfam, že tá sieň Národnej rady raz dospeje k tomu. A teraz v to opäť dúfam, že prijme zákon, ktorý bude zadosťučinením pre všetky obete komunistického režimu, a dôjde zároveň aj k odškodneniu tých obetí. Tak mi bolo opäť ľúto, keď nedávno, naozaj pred pol rokom sa prijímal zákon, úprava zákona o protifašistickom odboji a veľmi som priala aj týmto ľuďom, aby sa tá satisfakcia pre nich vybojovala, aj sa vybojovala. Doprialo sa im aj to málo, viem, že každému by sa možno, že patrilo aj viac pridať, ale im sa pridalo. Budem rada, ak sa Národná rada uzhodne a rozhodne vysporiadať sa aj s komunistickým zlom. Deliace čiary možno nie sú zaujímavou témou, ale mali by sa stať hlavne preto, aby sa o udalosti, ktoré by mali byť nazvané zločinmi, tak aj označovali.
Hlavným účelom návrhu zákona je ukončiť nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali základné ľudské práva, hlavne slobodu slova, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky, a tí, čo rukami týchto osôb trpeli, majú nízke starobné dôchodky.
Preto navrhujeme plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent. Keďže návrh zákona si neberie za cieľ získanie dodatočných prostriedkov do štátneho rozpočtu, vzhľadom na to 50-percentné zníženie výsluhových dôchodkov, ale najmä odstránenie amorálneho a nespravodlivého sociálneho stavu, návrhom zákona sa súčasne priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške tisíc eur. Je to návrh zákona, ktorý tu už bol prednesený viackrát. Zakaždým sme do neho pridali niečo, čo nám, na vylepšenie alebo na zlepšenie, tak sa udialo aj teraz. K samotnému návrhu sme pripojili prílohu, ktorá obsahuje všetky správy, ktoré by sa mali dotknúť práve 50-percentného plošného zdanenia výsluhových dôchodkov. Je presne popísaný systém a spôsob, akým by sa identifikovali ľudia, ktorí boli nielenže spolupracovníci, ale zamestnanci, nám nejde o tých spolupracovníkov, ale zamestnancov, ktorí vyslovene páchali zlo.
Na druhej strane odstránenie nespravodlivosti vo forme jednorazového príspevku, ktorý už dnes zastihne možno tritisíc, štyritisíc priamych účastníkov alebo politických väzňov, alebo obete politických čistiek, uznáte, že je naozaj veľmi malá suma, ktorá nezruinuje, už vôbec nie nezruinuje štátny rozpočet, pretože tie prostriedky sa budú získavať vlastne zo zdanenia výsluhových dôchodkov tých, ktorí si to určite dnes nezaslúžia. Každoročne ľudí, tých obetí politického komunistického režimu ubúda. Je naozaj čas, aby sme sa postavili priamo k ich odškodneniu, k uznaniu nemorálnosti bývalého režimu. Verím, že oni sú tí, ktorí si to práve aj v tejto chvíli zaslúžia. Preto vás žiadame o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

30. 11. 2017 18:46 - 18:51 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcela by som podporiť stanovisko kolegyne Gaborčákovej, že veľmi dôležité je pre štát, aby začal rozvíjať aj domácu opatrovateľskú starostlivosť. A preto, že aj keď sme mali teraz na poslednej, vlastne teraz sme hlasovali o novele zákona o sociálnych službách, tak tá ošetrila, finančne ošetrila pobytové služby v sociálnych zariadeniach. Áno, konečne došlo aspoň k tomu, že sa zachránila, alebo možno že trošku sa im uvoľnil ten stiahnutý opasok alebo stiahnutá kravata okolo krku a bude sa im trošku dýchať lepšie tým, ktorí organizujú pobyty v zariadeniach sociálnej starostlivosti, alebo v zariadeniach u seniorov, starostlivosť o seniorov, a na druhej strane zákon nijakým spôsobom neošetruje práve ambulantné služby a krízovú intervenciu. Nechcem o tom teraz rozprávať, to nie je celkom témou, ale robme všetko pre to, alebo štát by mal robiť všetko pre to, aby rozširoval možnosti zostať ľuďom čo najviac vo svojom prirodzenom prostredí. To je v domácej starostlivosti. Existuje na to prostriedok, príspevok na opatrovanie, ktorý je jedným z foriem kompenzácie pri ťažko zdravotne postihnutých ľuďoch. Hovoríme o tom, že ľudia, ktorí sa starajú, ktorí majú možnosť poberať opatrovateľský príspevok, starajú sa o svojich ťažko chorých príbuzných, tak veľmi často sa dostávajú na hranicu chudoby. Sú to ľudia, ktorí ledva vyžijú, a štát im nepodáva, alebo teda on, štát si myslí, že im podáva pomocnú ruku vo forme príspevku, ktorý je však taký nízky, že ich ťahá na dno. Rodina, ktorá má, nemá dostatočný zdroj príjmov, je odkázaná na opatrovateľský príspevok, pretože si chce zachovať tú morálnu povinnosť postarať sa o svojich blízkych, naozaj živorí.
Už sme to aj zo strany vládnych predstaviteľov počuli, že uvažujú o tom, že zvýšia tento príspevok na opatrovanie na výšku minimálnej mzdy, preto je tu možnosť, a vyzývam poslancov koaličných strán, aby zahlasovali za túto novelu zákona, ktorá vlastne ide v idei vašich predstaviteľov. Chceme, aby opatrovateľský príspevok dosiahol výšku minimálnej mzdy. Výšku minimálnej mzdy dvíhate na 480 eur v hrubom, to je zhruba 403 eur v čistom. Doprajte aj tým, ktorí robia 24 hodinovú službu 365 dní v roku. Máte šancu. Štát to stojí 56 miliónov, zhruba 56 miliónov ročne. Uznáte, že toto sa naozaj vyplatí. Ak by sme si pozreli, že do roku 2019 by mal pribudnúť počet ľudí nad 65 rokov myslím o 200-tisíc, keby sme len rátali, že 10 % z tejto sumy, z tohoto množstva budú odkázaní na starostlivosť, tak uznáte, že štát nie je schopný pojať týchto ľudí do svojich zariadení. V zariadeniach je dnes okolo 16-tisíc ľudí. Mnoho ľudí je už dnes v poradovníku. Takže jediná možnosť ako zachrániť týchto ľudí od toho, aby sa mal kto o nich starať bez toho, aby utrpel ujmu na svojich rodinách, je dať im slušný opatrovateľský príspevok.
Preto vás žiadam, aby ste zahlasovali za tento návrh zákona. Zopakujem, že ide v ňom o navýšenie príspevku na opatrovanie na výšku minimálnej mzdy, čo bude od nového roku necelých 403 eur, a ide zároveň aj úpravu ochrany príjmu z 1,7 násobku životného minima na 1,8 násobok životného minima. Priemerná výška vyplácaných plných invalidných dôchodkov, teda hovoríme o príjme opatrovaného, priemerná výška vyplácaných plných invalidných dôchodkov bola k 31. augustu 2017 podľa štatistík Sociálnej poisťovne 360,33 eur mesačne. Pre zabezpečenie deklarovanej výšky príspevku na opatrovanie v sume čistej minimálnej mzdy bolo potrebné nastaviť koeficient tak, ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku. Nižší koeficient, ako je 1,8, by neprimerane finančne znevýhodnil tých opatrovateľov, ktorí z hľadiska výšky priznaného invalidného dôchodku opatrujú lepšie zabezpečené ťažko zdravotne postihnuté osoby. A takto nastavený koeficient by mal ochrániť príspevok na opatrovanie práve najpočetnejšej skupine opatrovateľov.
Takže žiadam vás týmto, panie kolegyne, páni kolegovia, o podporu navrhovaného zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30. 11. 2017 18:35 - 18:38 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť opäť návrh zákona, ktorý v tejto sieni Národnej rady nepredkladáme prvýkrát. Je výsledkom našej snahy o zlepšenie situácie ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych príbuzných, sú opatrovateľmi na 24 hodín denne, 365 dní v roku. Šetria náklady štátu, pretože sa rozhodli istým spôsobom sa aj obetovať pre svojho blízkeho člena rodiny. Viem, že možno niektorí by povedali, že veď vláda už prijala opatrenie, že zvýšila tento príspevok na opatrovanie o istú sumu. Zvýšila ju maximálne o sumu 27 eur, čo uznáte pri tom, ak vieme, že sa zvyšuje minimálna mzda opäť od 1. januára 2018 na sumu 480 eur v hrubom, tak zvýšenie opatrovateľského príspevku v tejto chvíli sa môže zdať až smiešne. Zopakujem, že títo ľudia sa starajú o svojich blízkych príbuzných 24 hodín denne a 365 dní v roku bez nároku na nemocenskú, bez nároku na dovolenku. Odľahčovacie služby, ktoré sú síce uvedené v zákone, ak sa týmto veciam venujete, tak viete, že v podstate môžme povedať, že neexistujú.
Preto vás žiadam o podporu takéhoto návrhu zákona, ktorého cieľom je zlepšiť podmienky opatrovateľov, ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych príbuzných a chceme, aby tento príspevok na opatrovanie sa zvýšil na sumu čistej minimálnej mzdy.
Toto zvýšenie sumy príspevku na opatrovanie významne prispeje aj k zvýšeniu životnej úrovne osôb opatrujúcich ťažko zdravotne postihnuté osoby, čím sa vzhľadom na prípadné rodinné väzby medzi opatrovaným a opatrujúcim nepriamo zlepší aj životná úroveň opatrovaných ťažko zdravotne postihnutých osôb. To je jedna časť návrhu.
Druhá časť návrhu sa týka ochrany príjmu, kde chceme, aby sa zvýšila ochrana príjmu z 1,7-násobku na 1,8-násobku sumy životného minima, o ktorý je vlastne chránený alebo chránené zníženie príspevku na opatrovanie, pokiaľ poberáte invalidný, pokiaľ opatrovaný poberá invalidný dôchodok. Určite má logiku, pokiaľ chceme zvýšiť výšku opatrovateľského príspevku, aby sme navýšili aj práve túto hodnotu násobku mzdy na 1,8-násobok, aby sa tá suma, zvýšená suma týkala zmluvného (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) počtu ľudí.
Na úvod toľko. Ďakujem, pán predsedajúci, zároveň sa hlásim a do rozpravy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18. 10. 2017 19:48 - 19:49 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ja budem pokračovať tam, kde skončila kolegyňa Gaborčáková. Dokonca celá suma zmien, ktoré boli potrebné na dofinancovanie ambulantných služieb, kde išlo aj o nocľahárne, útulky, krízovú intervenciu všeobecne, aj včasnú intervenciu plus aj to prefinancovanie alebo zlepšenie financovania pre zdravotne ťažko postihnuté deti v tom zahrnuté, celý tento balík by nebol vyšiel viac ako 9 mil. To je jedna odmena. Naozaj toto je hanba, čo tu všetko počúvame, a hlavne ešte väčšia hanba pre terajšieho ministra hospodárstva.
Pán minister Žiga, o tomto to je, že tunák sa vytiahla jedna zmluva, na ktorej víťazoslávne ukazujete, čo ste urobili, ako ste sa snažili o jej zníženie, neviem čo. Koľko je, prosím vás, takých zmlúv ešte?! Jednu vytiahol pán poslanec Grendel. Koľko ich máte ešte v šuflíku? Verím tomu, že prekutrete všetky tie vaše šuflíky a vytiahnete ich a rovnako víťazoslávne znížite tie horibilné hrozné sumy, ktoré idú nikomu inému, len vašim spriaznencom, vašim kamarátom, vašim kunčaftom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17. 10. 2017 18:30 - 18:32 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegom za povzbudivé slová. Aj ja som chcela hlavne v tom príspevku naozaj riešiť len tie dve oblasti, to je spôsob valorizácie, čo považujem za nie dobré, že každý rok, teraz na štyri roky, ale naozaj od roku 2014 sa stále mení spôsob valorizácie. Nerozumiem, že prečo nemá to ministerstvo zadanú jasnú úlohu vytvoriť taký spôsob valorizácie, ktorý by nastavil systém, ktorý by viedol k väčšej stabilite a ochrane dôchodkov, vlastne ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku. Všetci, ako tu sedíme, teda verím, aj tí, ktorí tu nesedia, že majú záujem na tom, aby sa dôchodcom žilo v našej krajine dobre, aby žili slušne, aby z dôchodkov, ktoré vieme, že už dnes spôsobujú veľký problém v rozpočte, rátame s tým, ale za tú cenu, aby sa im žilo aspoň slušne. Aby naozaj nemuseli živoriť, pokiaľ odvádzali väčšiu časť svojho života odvody na sociálne poistenie.
A hovorila som o tom, že takýto prístup k valorizácii môže spôsobiť aj ústavný chaos. Preto som sa snažila vysvetliť, že možno jediné riešenie ako to zmeniť bude aj práve podanie na Ústavný súd. Ten nám dá jasné stanovisko, že či takýto spôsob prípravy zákonov je v poriadku, alebo nie. Je to podľa mňa hazardovanie s dôverou v náš systém.
Druhú oblasť, ktorú som riešila, sú dávky v nezamestnanosti. A tak ako som bola príjemne prekvapená alebo teda uvoľnením toho testovacieho obdobia na štyri roky, zarazilo nás, že ste neupravovali aj k tomu určenie vymeriavacieho základu pre dávky v nezamestnanosti, denného vymeriavacieho základu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17. 10. 2017 17:55 - 18:26 hod.

Erika Jurinová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, v tomto prípade budem naozaj hovoriť len odborne, nie politicky. Ale spôsobil to, v tom predchádzajúcom vystúpení to naozaj spôsobil pán štátny tajomník. Takže nedalo sa nereagovať. Tak, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k novele návrhu zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorý má okrem iného riešiť z môjho pohľadu dva dôležité prvky nášho sociálneho poistenia, a to je problém valorizácie dôchodkov a úprava podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Veľmi kvitujem, že novela bude aj upravovať alebo teda pozmeňovákmi budete aj, upravovať aj oblasť, ktorú sme sa snažili už aj my viackrát predkladať, ani nie viackrát, ale už aj na minulej schôdzi, aj na tejto schôdzi, týkalo sa to odpustenia, ak sa človek zabudol prihlásiť alebo z nevedomosti neprihlásil. Som veľmi rada, že ministerstvo prišlo na úpravu, na takúto úpravu vzniknutej nepríjemnej situácie najmä pre poistencov.
Predkladateľom novely asi nemusím pripomínať vážnosť týchto tém. Predovšetkým z môjho pohľadu vážnosť témy zvyšovania dôchodku, ku ktorej zodpovední politici nemôžu pristupovať inak ako v celom kontexte fungovania dôchodkového systému. Lebo ak je niečo nebezpečné pre dôchodkový systém a jeho stabilitu a akceptovateľnosť širokou laickou verejnosťou, tak je to prístup – zvyšujeme tento rok tak, na rok inak. Teraz je to naozaj na štyri nasledujúce roky, čo tak isto veľmi nezvyšuje tú stabilitu systému. Takže budem sa zoberať teda dvoma oblasťami, a to nároku, vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a valorizáciou.
Takže zmena podmienok vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Slovenská republika má jeden z najprísnejších podmienok, jedny z najprísnejších podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Napríklad v Českej republike je nárok na podporu v nezamestnanosti podmienený trvaním dôchodkového poistenia zo zárobkovej činnosti po dobu jedného roka v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie nezamestnaných. Podporná doba je od päť do desať mesiacov. V Poľsku je rozhodujúcim obdobím posledných osemnásť mesiacov pred zaradením do evidencie a vyžaduje sa dvanásť mesiacov poistenia, podporná doba je až jeden rok. A napríklad aj Rakúsko má ďalej ďaleko benevolentnejší prístup k podpore v nezamestnanosti, ako je tomu u nás.
Predložený návrh predstavuje zmäkčenie podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti, čo vítam, a to najmä v súvislosti so zlepšujúcou sa situáciou na trhu práce, kde sa i tento rok očakáva pokles výdavkov na dávky v nezamestnanosti. To vláde naozaj umožňuje takú veľkorysejšiu sociálnu ochranu zamestnancov v období straty príjmu v dôsledku vzniku nezamestnanosti.
Návrh ministerstva práce zvyšuje počet rokov rozhodujúceho obdobia na zistenie obdobia poistenia v nezamestnanosti, tak nazvem to testovacie obdobie, tak sa to používa, z troch na štyri roky pred zaradením nezamestnanej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo je pozitívna zmena, v rámci ktorej sa bude zisťovať, či poistenec získal dva roky poistenia v nezamestnanosti v štyroch posledných rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie namiesto dnešných troch rokov. Čo je ale menej pozitívne, je skutočnosť, že sa neupravuje aj rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu. A tak sa ocitneme v situácii, v ktorej rozhodujúce obdobie na zistenie počtu dní poistenia budú štyri roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ale rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu budú vždy posledné dva roky pred zaradením do evidencie. Z toho budú vznikať neopodstatnené rozdiely v nárokoch práve na sumu dávky v nezamestnanosti. Takže príde mi to tak, že ministerstvo zlepšilo podmienky alebo zmäkčilo podmienky na testovanie, ale akoby, neviem, či zámerne, alebo opomenulo upraviť aj výpočet toho denného vymeriavacieho základu pre výpočet dávky v nezamestnanosti. Uvediem zopár príkladov. Ak zamestnanec rok pred zaradením do evidencie nemal vymeriavací základ na poistné, bol napríklad na péenke alebo na rodičovskej dovolenke, rok pred týmto rokom vykonával zárobkovú činnosť v zahraničí a prvé dva roky rozhodujúceho obdobia bol zamestnaný na Slovensku, nebude mať podľa navrhovaného stavu v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie žiaden vymeriavací základ, hoci nárok na dávky v nezamestnanosti mu vznikla. Dávka bude vymeraná teda z minimálneho vymeriavacieho základu. Použije sa vlastne platná výnimka. Ak ale ten istý poistenec vykonával zárobkovú činnosť v zahraničí v druhom roku rozhodujúceho obdobia a v treťom by vykonával zárobkovú činnosť na Slovensku, dávka v nezamestnanosti by sa vymerala z denného priemeru za tretí rok rozhodujúceho obdobia. Vzniknú rozdiely v dávkach v nezamestnanosti a že nejde o malé sumy, uvediem na príklade. Ak by sa poistné platilo na Slovensku z vymeriavacieho základu 800 eur, prvému poistencovi by patrila mesačná dávku zhruba 228 eur a druhému 450 eur. Uznáte, že to je naozaj značný rozdiel. Je to vlastne polovičný rozdiel, alebo tá prvá situácia spôsobí, že človek príde o polovičku dávky.
Oveľa jednoduchšie by sa to bolo ukázalo naozaj na priamom príklade, ktorý vám ale, bohužiaľ, nemôžem ukázať, takže ste odkázaní len na to, čo vám vypoviem. A verím, že z toho, čo som povedala, máte chaos. Ale tým som chcela demonštrovať, že naozaj existuje možnože taká nespravodlivosť, ktorá, verím, že nebola len, že ste si ju nevšimli na ministerstve a ktorá by sa dala vylepšiť alebo zjednodušiť situáciu tým ľuďom, ktorí sa stanú nezamestnaní. Obaja títo poistenci zaplatia v rozhodujúcom období štyroch rokoch pred zaradením do evidencie rovnakú sumu poistného, ale dávky v nezamestnanosti by vykazovali viac ako 50-percentnú odchýlku, čo podľa môjho názoru nielenže nie je v poriadku, ale môže mať aj kolíziu s princípom rovnakého zaobchádzania. Považujem za potrebné navrhnutý stav doplniť a upraviť tak, aby sa takéto prípady diskriminácie odstránili. Preto práve k tomuto bodu prinášam aj pozmeňovací návrh, ktorým navrhujem úpravu práve vymeriavacieho základu pre výpočet dávky v nezamestnanosti, teda úpravy rozhodujúceho obdobia, rozhodného obdobia, v ktorom sa mení, určuje vymeriavací základ. To je k tej prvej oblasti dávky v nezamestnanosti.
A druhý návrh na dočasný systém zvyšovania dôchodkov. To znamená, v tejto časti sa budem viac venovať, nie že viac, ale jedine venovať zvyšovaniu dôchodkov, to znamená, valorizácii dôchodkov. Pre posúdenie návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na dočasný systém zvyšovania dôchodkov je potrebné najmä určiť nejaké hodnotiace kritériá. A už to samotné vidím ako problém, lebo samostatným problémom je už aj dočasnosť uvedenej valorizácie alebo metódy valorizácie. Ide totiž o dočasnosť trvajúcu už od roku 2013, ktorá sa má predĺžiť do konca roku 2021. Teda od účinnosti zákona 461/2003 do konca roku 2021 sa budú podľa tohto návrhu, to znamená, z osemnástich rokov platnosti zákona valorizovať dôchodky v osobitnom režime počas ôsmich rokov, čo je podľa mojej mienky vážnym narušením ústavného princípu právnej istoty a tiež ochrany aj takzvaných legitímnych očakávaní poistencov.
S problémom dočasnosti valorizácie dôchodkov sa Ústavný súd už zaoberal v roku 2006. A pre posúdenie navrhovanej právnej úpravy je potrebné si pripomenúť jeho nález, Ústavného súdu 16/06, a z ktorého citujem. "Podľa názoru Ústavného súdu opakované novelizácie zákona urobené s cieľom vylúčenia uplatňovania všeobecného zákonom ustanoveného systému zvyšovania dôchodkových dávok je v príkrom rozpore s princípmi jasnosti, stability a právnej istoty, ale aj s princípmi tvorby práva, ktoré vyplývajú zo všeobecného princípu právneho štátu, ako je obsiahnutý v čl. 1 ods. 1 ústavy, ako aj s garanciou základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 Listiny. Preto mám problém vysporiadať sa s predloženým návrhom na predlžovanie dočasnosti metódy valorizácie, a buď nám pán minister tu objasní, ako sa ministerstvo vysporiadalo s takýmto nálezom Ústavného súdu, alebo sa s týmto problémom, ako aj s problémom, ktorý ďalej uvediem, budeme musieť poslanci obrátiť opätovne na Ústavný súd. Lebo nie je možné permanentne a ad hoc meniť valorizáciu dôchodkov. O tom nález Ústavného súdu hovorí jasnou rečou.
Druhá časť toho, s čím sa neviem celkom stotožniť, je zvolená metóda dočasnej valorizácie. V roku 2006 sa vláda Slovenskej republiky rozhodla valorizovať dôchodky diferencovane podľa sumy vyplácaného dôchodku a dôchodky vyplácané nad určitú sumu sa nevalorizovali vôbec. Dnes sme pred posúdením návrhu, v ktorom sa nižšie dôchodky majú valorizovať jedným spôsobom, vyššie, odlišným spôsobom. Podľa vyjadrení ministra práce ide o zavedenie dočasného hybridného diferencovaného systému valorizácie a ide o podobný problém, aký vznikol v roku 2006. Otázka neznie, či viac pridať dôchodcom, alebo nie, otázka je, či je ústavne korektná diferenciácia zvyšovania dôchodkov podľa vyplácanej sumy. Lebo nález Ústavného súdu v tejto veci celkom jednoznačne hovorí, opäť citujem: "Sociálne poistenie ako systém založený na poistnom princípe osobnej participácie premietajúcej sa do zohľadňovania zásluhovosti pri výpočte dôchodkovej dávky, na sociálnej solidarite a na garancii štátu je založený na princípoch, ktoré sa premietajú nielen do výpočtu dôchodkovej dávky, ale premietajú sa aj do systému jej zvyšovania. Tým, že integrálnou súčasťou systému sociálneho poistenia sú tak dôchodkové dávky, ako aj ich valorizácia pravidelne uskutočňovaná každoročne v určitom čase a podľa určitých kritérií, možno ju považovať za súčasť základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 Listiny a z tohto pohľadu ju treba aj posudzovať." Pritom primeranosť hmotného zabezpečenia Ústavný súd nedefinuje kvantitatívne, ale vo vzťahu k príjmu pred dôchodkovým vekom.
No a vo vzťahu k nášmu problému je najdôležitejšie nasledujúce stanovisko Ústavného súdu: "Podľa názoru Ústavného súdu preto opakovaným vylúčením uplatnenia všeobecne ustanoveného valorizačného mechanizmu a zavedením hornej hranice pre zvyšovanie dôchodkových dávok došlo nielen k neprípustnému zásahu do právnej istoty a z nej vyplývajúcich legitímnych očakávaní adresátov tejto právnej úpravy a k vážnemu narušeniu ich dôvery v právny poriadok, čím sa namietané ustanovenie dostalo do rozporu nielen s čl. 1 ods. 1 ústavy, ale aj do rozporu s čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 30 ods. 1 Listiny, lebo bez akýchkoľvek akceptovateľných dôvodov sa v systéme dôchodkového poistenia narušila proporcionalita uplatňovaných princípov, predovšetkým medzi mierou sociálnej solidarity a mierou osobnej participácie zásluhovosti na sociálnom zabezpečení spôsobom vedúcim k neodôvodnenej nivelizácii dôchodkových dávok narúšajúcej ústavný princíp zabezpečenia primeranosti, ktorá sa posudzuje aj podľa kritérií zásluhovosti."
Ja som presvedčená, že dôsledkom tohoto nálezu Ústavného súdu je vylúčenie možnosti diferencovaného zvyšovania dôchodkových dávok, jedným pevnou sumou, iným percentom z vyplácaného dôchodku. To je možnože taký ten hlavný dôvod nespokojnosti so spôsobom valorizácie podľa vyplácanej sumy starobného dôchodku, ktoré v konečnom dôsledku vedie k nivelizácii dôchodkových dávok. Čím nie som si istá a hovorím to verejne, či garancia minimálneho zvýšenia dôchodkov spadá alebo nespadá
medzi nástroje diferencovaného zvyšovania dôchodkov, či nízka inflácia je alebo nie je akceptovateľným dôvodom na porušenie zásady proporcionality. Aj v tejto veci by mal dať definitívne stanovisko asi už len Ústavný súd, pretože tu ide o špeciálny prípad dočasného zavedenia minimálneho zvýšenia starobného dôchodku, ale ktoré vedie k nivelizácii dôchodkov.
Len pre zaujímavosť. Päť rokov zvyšovania starobných dôchodkov pevnou sumou spôsobilo napríklad aj takýto efekt: Všetky dôchodky priznané v roku 2006 a vyplácané v roku 2006 vykazovali nárast o 5,6 % voči priznaným dôchodkom, lebo v tomto roku sa dôchodky zvyšovali o 5,6 percenta, v priebehu nasledujúcich rokov sa valorizovalo aj pevnými sumami a úhrnné zvýšenie starobných dôchodkov priznaných v roku 2006 sa do roku 2017 pohybuje od cca 41,5 % pre najvyššie dôchodky do 54 % pre najnižšie dôchodky. Z toho je zrejmé, že princíp proporcionality nebol uplatňovaný a sme v kolízii s nálezom Ústavného súdu.
Z doteraz uvedeného vyplýva takýto záver, že zákonodarca nemá úplnú voľnosť pri metóde valorizácie, pretože Ústava Slovenskej republiky aj nález Ústavného súdu vyžadujú, aby existoval stabilný dlhodobo platný spôsob valorizácie dôchodkov, ktorý udržiava princíp proporcionality medzi solidaritou a zásluhovosťou v rovnakej miere, aká platila pri priznaní starobného dôchodku. Predložený návrh určite nezodpovedá požiadavke dlhodobej stability metódy valorizácie a pravdepodobne je aj v kolízii s požiadavkou udržiavania proporcionality a vedie k postupnej nivelizácii dôchodkov.
Všetci chceme, aby sa dôchodcom zvyšoval ich príjem, ale musíme to robiť ústavne a konformným spôsobom. Verím, že ministerstvo práce nemá záujem na porušovaní ústavnosti a bolo by vhodné, aby minister vo svojom návrhu minimálne zmenil trvanie takéhoto dočasného režimu valorizácie dôchodkov na kratšiu dobu, opäť radšej na budúci rok, a ministerských úradníkov zaviazal k tomu, o čo sme ho žiadali každý rok, aj v prvom vystúpení k tomuto návrhu, aby sa témou valorizácie dôchodkov zaoberal skutočne zodpovedne a aby išlo o stabilné, ústavné a najmä dlhodobé riešenie. Je neúnosné, aby sa pri existujúcich tempách rastu priemernej mzdy aj mimoriadne nízkej inflácii dôchodcovia prepadávali v príjmovej škále obyvateľstva na nižšie a nižšie pozície.
OĽANO podporí predložený návrh valorizácie na rok 2018 s tým, že budeme uvažovať a vyzývame aj ostatné politické strany k spoločnému podaniu podnetu na preskúmanie ústavnosti. O tom budeme ešte hovoriť.
Valorizácia dôchodkov, ktorá sa dotýka viac ako milióna občanov, a potrebujeme jasne vymedzené hranice zásahov do cieľovej metódy valorizácie tak, aby sa neopakovala situácia posledných rokov. Naozaj mali sme tu viackrát nastavenie valorizácií, alebo sme nastavovali každý rok nejakým spôsobom valorizáciu. Teraz je to nastavenie v podobnom duchu ako minulý rok na ďalšie štyri roky, ale nepovažujem to za trvalé riešenie. Myslím, že ani pán minister, keďže určil dočasnosť takejto valorizácie. Ale je to veľký problém. Naozaj dbajme na to, aby aj tie zmeny, ktoré prijímame, boli ústavné, aby nespôsobovali aj právny chaos.
Dôležité je podľa mňa aj vymedzenie cieľa valorizácie dôchodkov. Pokiaľ pri určení metódy valorizácie dôchodkov obmedzuje zákonodarcu ústava a nálezy Ústavného súdu, rozsah zvyšovania starobných dôchodkov je už potom len čisté politikum obmedzené zdrojovými možnosťami štátu. Skrátka, o koľko sa majú dôchodky zvyšovať, závisí od vôle parlamentnej väčšiny, ale aj tu by mali fungovať isté pravidlá vychádzajúce z určenia, čo sa má valorizáciou dosiahnuť alebo aký je cieľ samotnej valorizácie. Na danú vec sú rôzne názory a pokiaľ si nevyjasníme pozície, z ktorých vychádzame pri prenastavení zvyšovania dôchodkov, budeme sa stále hompáľať stále od riešenia jedného aktuálneho problému k druhému. Raz to bude deflácia, inokedy inflácia prevyšujúca rast miezd alebo nejaký zástupný problém, ako napríklad blízkosť termínu volieb.
V akýchkoľvek úvahách o dôchodkovom systéme sú vždy prítomné minimálne tri protichodné záujmy, a to je záujem poistencov na čo najvyšších starobných dôchodkov, záujem zamestnávateľov na čo najnižších sadzbách poistného a záujem štátu na čo najnižší dopad dôchodkového systému na štátny rozpočet. Každý si háji tú svoju pozíciu. Dôchodkový systém, ktorý by plne pokrýval záujmy zúčastnených strán, nie je možné skonštruovať, lebo jednoducho lacný dôchodkový systém, ktorý poskytuje vysoké dôchodky bez účasti štátu na ich financovaní, naozaj neexistuje. Skrátka, ideálny dôchodkový systém neexistuje a jedine politici majú oprávnenie určiť, čí záujem má byť uprednostnený pred záujmom iných aktérov dôchodkového zabezpečenia, a tiež o tom, či a nakoľko sa majú dôchodcovia podieľať na raste bohatstva spoločnosti, či a nakoľko majú dôchodcovia právo zadlžiť budúce generácie deficitmi dôchodkového systému.
Teda zásadnou otázkou, pred ktorou politici stáli a stoja aj dnes pri rozhodovaní o zvyšovaní dôchodkov, je otázkou, aký má byť cieľ valorizácie dôchodkov. Čo má byť obetované, resp. koľko zo záujmov každej skupiny aktérov dôchodkového zabezpečenia má byť obetované v prospech inej skupiny. Pri rozhodovaní o metóde zvyšovania dôchodkov sú rozhodujúci dvaja aktéri, a to dôchodcovia, ktorí cez volebné preferencie ovplyvňujú politikov sľubom o vysokých valorizáciách, a ekonómovia, ktorí berú do úvahy výlučne rozpočtové dôsledky zvolenej metódy valorizácie.
Niet ani zamak pochybností, že minimálne zvýšenie dôchodkov musí byť naviazané na infláciu. Tá zabezpečuje udržiavanie kúpnej sily dôchodcov na úrovni roka, v ktorej bol dôchodok priznaný. Ekonómovia, naopak, budú vždy tvrdiť, že takáto valorizácia je postačujúca. Lenže ekonómovia, s prepáčením, sú technokrati, ich prioritou sú rozpočtové dopady valorizácie najmä tie dlhodobé, ale sociálne dopady reštrikčných opatrení sú v ich kalkuloch takým mizivým, veľmi drobným, marginálnym problémom, a tie musia riešiť práve takéto, no sociálne aspekty musia riešiť politici a vláda.
Preto témou dneška je opäť stanovisko k otázke, či a nakoľko sa majú dôchodcovia cez zvyšovanie dôchodkov podieľať na raste obyvateľov, na raste bohatstva obyvateľstva a či majú dôchodcovia právo zaťažovať budúce generácie schodkami verejných financií.
Môžem teda tlmočiť samozrejme len naše stanovisko. My vidíme vec nielen v dimenziách verejného dlhu generovaného dôchodkovým systémom, aj keď si tento problém s plnou vážnosťou uvedomujeme, no pri valorizácii dôchodkov sa nevyhýbame ani jej sociálnemu rozmeru. A máme za to, že dôchodcovia majú mať právo účasti na raste bohatstva obyvateľstva, meraného samozrejme rastom miezd. Preto preferujeme a aj do budúcnosti budeme preferovať systém valorizácie dôchodkov, ktorý bude trvalo naviazaný istým percentom aj na rast miezd tak, aby do valorizácie bolo vždy premietnuté najmenej 30 % rastu miezd. Teda nie celý rast miezd, pretože chceme rozložiť dopady nepriaznivého demografického vývoja na viac generácií. A zásadne odmietame zaťažiť dopadmi len generáciu súčasných dôchodcov.
A tiež pripomínam, že treba začať s masívnejšou pronatalitnou politikou. Tu zvýšenie rodičovského príspevku o pár eur naozaj nestačí. To znamená, to, čo hovoríme takmer pri každom sociálnom zákone, pán minister, prorodinná politika štátu nám tu chýba. Prekvapujúce je, že sociálnodemokratická vláda to vidí v cieľom stave rovnako ako technokrati. Alebo nie, ak ide od výnimky k výnimke?
Pán minister, by som potrebovala zodpovedať pár otázok. Je oficiálnym stanoviskom tejto vlády, že cieľovým stavom valorizácie je valorizácia infláciou? Naozaj si myslíte, že dôchodcovia by sa nemali cez rast dôchodkov podieľať na raste bohatstva obyvateľstva? Lebo navonok pôsobia postoje vlády k valorizácie rozpačito a na jednej strane sa deklaruje cieľ dosiahnuť valorizáciou výlučne cez dôchodcovskú infláciu a na druhej strane rok čo rok výnimka. Takže ako to v skutočnosti je, pán minister?
Ak sa bude valorizovať iba cez infláciu a rast mzdy, dostavuje sa efekt, pri ktorom sa zvyčajne prepadávajú starší dôchodcovia na životnej úrovni voči svojim mladším kolegom a dlhodobo vzniká problém starodôchodcov a novodôchodcov. To znamená, že z rovnakého výkonu sa dosahuje rôzna životná úroveň dôchodcov, čo nepovažujeme za správne. Tak je to to dlhodobým zámerom vlády?
No a posledná poznámka pred tým, ako prečítam pozmeňovací návrh. Čo ostáva v návrhu záhadou, je dôvod naviazania valorizácie dôchodkov na priemerný vyplácaný dôchodok. V podstate ide o rekurzívnu procedúru, ktorej valorizačná suma závisí nielen od rastu miezd, ale aj od početnosti nastupujúcej skupiny dôchodcov, nesystémové zvyšovanie starobných dôchodkov a tiež na raste životného minima. To nemá žiadne ekonomické opodstatnenie a spolu s diferencovaným zvyšovaním dôchodkov vedie len ku chaosu v dôchodkovom systéme. Takže toľko k pripomienkam k valorizácii.
Otázka je, že či naozaj má ministerstvo riadne zodpovedané hlavne cieľ valorizácie, že či sa nehráme na zajaca vo vreci, na mačku vo vreci, že či ste si istý, že to, čo aplikujete teraz každoročnou novelizáciou alebo zmeny valorizácie, a prečo, ak to je vaším cieľom, tak prečo z toho neurobíte trvalý mechanizmus? A nerozumiem teda naozaj tej dočasnosti metódy valorizácie. A možno ak by ste mi zodpovedali aj ten spôsob valorizácie, tak budem veľmi rada, teda hlavne tie otázky, ktoré som položila v závere.
Dovoľte mi teda teraz prečítať pozmeňovací návrh, ktorý sa týka určenia výšky vymeriavacieho, denného vymeriavacieho základu pre určenie dávky nezamestnanosti. A tiež vás prosím, pán minister, aby ste sa pozreli na ten pozmeňovací návrh, a verím, že ak si to prejdete so svojimi ľuďmi, tak že nájdeme nejaký prienik spoločný tohto pozmeňovacieho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
V čl. I sa za doterajší bod 31 vkladajú nové body 32 až 36, ktoré znejú:
"32. V § 108 ods. 2 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak tento zákon neustanovuje inak."
"33. V § 108 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základe je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku."."
34. V§ 108 ods. 3 tretia veta znie: "Ak poistenec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti ani v rozhodujúcom období podľa druhej vety, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor."
35. V § 108 ods. 4 sa slová druhej vety nahrádzajú slovami tretej vety.
36. V § 108 ods. 5 sa slová tretej vety nahrádzajú slovami štvrtej vety.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú. To je celý pozmeňovací návrh.
Pán minister, verím, že sa ním budete zaoberať. A naozaj na záver už len, návrh, ktorý ste priniesli do parlamentu, tak ako sme ho podporili v prvom čítaní, podporujeme ho aj teraz v druhom čítaní. Dala som vám niekoľko otázok, ktoré súvisia so spôsobom valorizácie. Upozorňujem na to, že naozaj od roku 2013, aj keď novela teda prišla alebo teda zákon o zdravotnom poistení prišiel do platnosti v roku 2004, tak od roku 2013 sa každoročne mení ten systém valorizácie dôchodkov. Ak ste presvedčený o tom, že naviazanie len na dôchodcovskú infláciu nie je ten správny model, prečo ste nedali pokyn, aby sa naozaj ustanovil model, ktorý zahŕňa aj ten rast bohatstva obyvateľstva alebo teda nejaké naviazanie na rast priemernej mzdy, ktorá v súčasnosti rastie. Bolo by to možno lepšie, čestnejšie aj pre ľudí priehľadnejšie určenie alebo taká garancia, že vám ide naozaj o to, aby tá stabilita dôchodkového systému aspoň pri valorizácii bola zachovaná a ľudia by si boli istí, že neprídu o zhodnotenie svojich predtým dávaných úspor, nie úspor, ale sociálneho poistenia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis