Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že vôbec som neplánovala vystúpiť k tomuto návrhu zákona, lebo myslím, že všetko, čo bolo potrebné z našej strany, vysvetlila kolegyňa Soňa Gaborčáková, ktorá odborne, kompetentne predniesla problémy, ktoré neboli doriešené v našom pozmeňováku, aj tie, ktoré nakoniec teda vládna koalícia sa rozhodla prijať.
Ale poviem vám ten dôvod inšpirácie vystúpiť. To bolo vaše, nie vaše, ale nekompetentné poslanie mailu pani poslankyni Soni Gaborčákovej. Prišlo mi až zle, pán minister, keď som si ho prečítala, a prosím vás, urobte si na ministerstve s pánom štátnym tajomníkom poriadok. To vám odporúčam, lebo vám prerastie za chvíľku cez hlavu. Bolo mi zle z toho, keď viem, aké úsilie kolegyňa Gaborčáková venovala tejto oblasti. To viete si zdokumentovať už od prvého čítania, čo všetko absolvovala, ona vlastne toto vo svojej reči povedala a rozprávala, snažila sa niekoľkokrát stretnúť s pánom ministrom, bola odkázaná na štátneho tajomníka a pán štátny tajomník jej ako odpoveď na vaše odporúčanie, aby sa s ním stretla, dnes ráno pošle mail, v ktorom jej vysvetľuje na A-štvorku, podľa mňa to muselo byť určite na A-štvorku veľmi husto písané, prečo by nemala takýto pozmeňovák predložiť. Lebo je to zbytočné a na čo, že otvára vykopnuté dvere. Úplne choré. Pán minister, radím vám, urobte si s pánom štátnym tajomníkom poriadok!
Úplným klincom bol záver, kde hovorí, píše, ale chápe teda, že to podáva aj napriek tomu všetkému, čo jej on napísal, koniec koncov pre mňa to nebolo dostatočné vyargumentovanie, prečo by nemala podávať aj tie časti pozmeňovacieho návrhu, s ktorými sa nestotožňuje, ale úplným klincom bolo to, že v závere teda, že chápe, že to podáva, lebo Jurinová. Ja už neviem presne tie slová, ktoré použil, ale proste, lebo Jurinová kandiduje a musí, hej, aby sa prezentovala alebo čo. Prosím vás, odkážte vášmu pánovi štátnemu tajomníkovi, že či je hluchý a slepý, keď nevie, že ja sa k takýmto zákonom vyjadrujem pravidelne. Som veľmi rada, že v našom tíme je Soňa Gaborčáková, ktorá to chytila úplne špecificky, odborne. Odborne, jedine odborne. Teraz ja vystupujem len politicky a len preto, lebo váš štátny tajomník si dovoľuje písať pani Gaborčákovej také veci, ako jej napísal, hanbou parlamentu, normálne. Hanbou vlády by som povedala, že je.
Takže, pán minister, predkladali sme sedem bodov, ktoré sa týkali pozmeňovacích návrhov. Ja to vymenuje pre istotou. Išlo o zvyšovanie finančných príspevkov na odkázanosť, kedy myslíme, že je potrebné viazať ich na zvyšovanie minimálnej mzdy. Stopercentný príspevok v odkázanosti navrhujeme okrem pobytových služieb poskytnúť aj ambulantným službám, ktoré sa starajú o deti do osemnásť rokov. Dospelým osobám s postihnutím navrhujeme príspevok vo výške 80 percent, seniorom 60 percent. Už pri novele zákona o sociálnych službách, ktoré sa týkali vyslovene stacionárov alebo v ambulantných službách, sme upozorňovali, že také zníženie, aké vtedy prebehlo, naozaj nepomôže nijakému ani začleňovaniu, ani zlepšeniu stavu, najmä zdravotne ťažko postihnutých detí. Preto opätovne v podobnom duchu, toto bola pripomienka socie, prevzali sme to, podali sme to.
Ďalší bod, zvýšiť príspevky na krízové zaradenie, naviazať ich na minimálnu mzdu. Rovnako, o krízovej intervencii už hovorila aj kolegyňa Anka, hovorila Anka Verešová. Hovorila o tom, akým spôsobom organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú takýmto činnostiam, ledva prežívajú. Opäť je to len znak toho, že vás tie ambulantné služby a krízová intervencia nezaujíma.
Ďalší bod. Výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby, ak ide o službu včasnej intervencie, sa určí v prepočte na počet hodín poskytovanej včasnej intervencie, minimálne tromi odbornými zamestnancami, pričom minimálna výška hodinovej sadzby je 16,7 eur. Je to suma, ktorá je naozaj postavená na minimalistických požiadavkách pri dodržaní štandardov, aké nastavila vláda, na 16,7 eur. Inak môžeme povedať, že táto včasná intervencia bude pochovaná a vy si budete môcť povedať, že budete hrobárom tejto včasnej intervencie, ktorá je v zákone, ktorá sa pomalinky rozbieha. Tie ženy, s ktorými som sa stretla, tak ledva prežívajú, nevedia, ako budú fungovať a predpokladajú, že ak to takto pôjde ďalej, opäť zavrú. To vám nevadí, že sa nebude mať kto reálne starať o tie deťúrence?
Piaty bod. Skrátenie lehôt pre posúdenie odkázanosti a vydanie rozhodnutia, ktoré sú podľa súčasnej novely, zbytočne dlhé. Zo 60 dní na 30, a z 30 dní na 10. To znamená, že nie, že my sme chceli ísť trošku ďalej ešte, ako je to v pozmeňovacom návrhu, ktorý prejde plénom, ale budiš, tešíme sa, že aspoň ste ustúpili z tých pôvodne navrhovaných lehôt.
Šiesty bod. Stanovenie finančného príspevku podľa reálnych nákladov na poskytovanie služby. Takisto, hovorí sa o ekonomicky oprávnených nákladoch, ale viete, že v skutočnosti sa tam nezahŕňajú naozaj náklady, alebo VÚC-ka nie je ochotná akceptovať niektoré náklady, ktoré sú reálnymi nákladmi v zariadeniach.
Siedmy bod. Zrušenie princípu do vyčerpania finančných zdrojov ministerstva a zrušenie postupnosti poradia žiadateľa o príspevok. Som takisto veľmi rada, že ministerstvo prijalo a ustúpilo z takejto chorej požiadavky, podľa mňa. Takže takisto kvitujem, že vláda sa rozhodla v tomto konať.
Takže z týchto siedmich bodov, dva registrujem, že boli teda podané v pozmeňovacích návrhoch, ostatné sa týkali iných vecí. Väčšinu z nich podporíme. Jeden myslím, že nie sme si celkom istí, či, či bude podporený, ale všetky ostatné radi podporíme.
A samostatný pozmeňovák sme dávali, ktorý sa týkal posúdenia odkázanosti, aby ľudia naozaj neboli odkázaní na to, že budú musieť sa chodiť posudzovať, alebo teda že mesto neakceptuje posúdenie vyššieho územného celku, alebo opačne, alebo samospráva a podobne. Takže toto bolo osem pozmeňovacích návrhov alebo osem bodov pozmeňovacieho návrhu, ktoré predniesla kolegyňa Gaborčáková. Ja vás prosím, aby ste naozaj uvažovali o tom, keď, je mi jasné, že teraz ich neprijmete, z toho, čo písal pán, možno, že váš blízky nasledovník, možnože čochvíľa minister, neviem, ale teda správa sa tak, ako by už bol ministrom, tak nám jasne vysvetlil, že nebudú podporené, že ich vlastne Soňa Gaborčáková úplne zbytočne predkladala.
Ja vás uisťujem a garantujem vám, že nič, žiadne jedno slovo, ktoré hovorí Soňa v prospech ľudí odkázaných na pomoc iných, nie je stratené. Oni to veľmi dobre vnímajú a veľmi si to pamätajú. Takže toľko k vystúpeniu.
Na záver už iba, táto novela mala za cieľ odstrániť diskrimináciu verejných a neverejných poskytovateľov. Naozaj sa jej to nepodarilo a keď sa jej to podarilo, len v úplne malinkej, minimalistickej časti. To, čo by malo byť cieľom, je navrhnúť štátnu dávku v odkázanosti, ktorá pôjde za klientom a ktorá bude odovzdaná klientovi, nie zariadeniu. To je cieľ, ku ktorému by sme sa mali blížiť. Toto je opäť len záplata na veľkú dieru, ktorá istým spôsobom ochraňuje pobytové služby. Tam došlo k dohode, ale tým, tak neviem, kto to už hovoril, ale reagovala som tam, že presne týmto ste dali, vrazili taký kôl a rozpoltili všetkých, ktorí poskytujú akékoľvek sociálne služby, na tých, ktorí poskytujú pobytové služby, a tých, ktorí poskytujú ambulantné služby. Chvalabohu, že možno zastabilizujete pobytové služby, ale ani v tom nevidím, keďže vidíme ten nárast potrieb odkázaných ľudí, aká je príprava na budúcnosť, na blízku budúcnosť v poskytovaní aj pobytových služieb. Brala by som, že štát sa bude snažiť o to, aby ľudia čo najdlhšie zostali vo svojom prirodzenom prostredí, vo svojich domovoch, ale z tejto novely to nijakým spôsobom nie je vidno, pán minister, vôbec. Zastabilizovali ste teraz pobytové služby, možno na chvíľku. Problém to vôbec ale nevyriešilo ani s tou diskrimináciou. Budem rada, ak táto novela aspoň niekomu pomôže, ale ja vás žiadam a prosím o to, aby ste naozaj ďalej pokračovali v hľadaní riešenia pre sociálne služby, ktoré sú týmto zákonom spracované nie tak, ako by sa patrilo na dnešné časy. Preto aj celú novelu nebudem môcť podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Som zhodná v myšlienkach s tým, čo hovorila kolegyňa Gaborčáková. Jednoznačne mám pocit z tejto novely aj z upravenej novely a teda aj s tým, aké pozmeňováky ešte prídu, že pán minister a jeho úradníci sa snažili zahojiť poskytovateľov pobytových služieb. Chvalabohu, že aspoň im sa vyšlo čiastočne v ústrety. Len ma naozaj srdce bolí nad tým, že sa tvárime, že tie ambulantné služby, jak keby nepatrili do systému sociálnej pomoci našim občanom. Je mi ľúto z toho, že žiadne z požiadaviek, lebo minimum požiadaviek práve poskytovateľov ambulantných služieb, krízovej intervencie, včasnej intervencie boli prijaté ministerstvom. Takže mám taký pocit, akoby sa ministerstvo snažilo možno aj priniesť taký klin medzi jednotu, ktorú už spomínala aj pani Bašistová, medzi jednotu poskytovateľov sociálnych služieb ako takých. Rozdelila ich na poskytovateľov pobytových služieb a ambulantných služieb a toto je nebezpečná situácia. Naozaj treba rovnako pristupovať práve k obidvom druhom služieb. Obzvlášť, ak vieme, že Európska únia sama preferuje inklúziu ľudí, a teda aj náš štát by sa mal snažiť o to, aby bola preferovaná možno aj práve tá domáca starostlivosť, poskytovanie intervencie, krízovej intervencie a snaha o zaradenie ľudí do spoločnosti.

Ďakujem pekne. Ešte raz, ale veľmi krátko. To, čo som nepovedala, sú nároky, finančné nároky, ktoré by takýto návrh zakladal.
Uvedomujeme si, že zakladá finančné nároky. Predpokladáme však, že oproti tomu, čo, prečo prínos rodín, ktoré sa starajú o deti a vychovávajú členov spoločnosti, je v tomto, by mal byť v tomto prípade posunutý na nižšiu priečku. Ak si to teda zoberieme počtársky, dnes poberá rodičovský príspevok zhruba 139-tisíc rodín alebo rodičov. Ak berieme priemerne, že ročne sa narodí okolo 55-tisíc detí, 55-tisíc ročne, do každej rodiny alebo rodičovi, tak za tri roky je to zhruba 165-tisíc detí, ktoré nám pribudnú do systému. Ak to porovnáme s počtom poberateľov rodičovského príspevku, to som povedala, teda necelých 140-tisíc, tak vidíme, že ide zhruba o nárast rodín, ktoré majú zrejme dve maloleté deti, je asi o 25-tisíc. No ak by sme to prerátali, tak, tak nárok, finančný nárok práve na toto finančné zabezpečenie zhruba 25-tisíc rodín, ak by sme brali, že ide zväčša naozaj o starostlivosť o dve deti, to znamená o 25 % navýšenie, vychádza okolo 15 mil. ročne zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva práce, tak ako je to dnes nastavené alebo zadefinované. Toľko teda k finančným nárokom.
Zopakujem, nášmu štátu, Slovenskej republike, chýba rodinná politika. Po tom voláme dávno, hovoríme o tom už veľmi dlho. Celé volebné obdobie hovoríme o tom, že náš štát nemá zadefinovanú rodinnú politiku, to znamená komplex opatrení, ktoré by pomohli zvrátiť demografickú katastrofu, ktorá na Slovensku o chvíľku nastane. Aj preto veríme, že náš návrh podporíte, lebo ide o budúcnosť našej krajiny, nášho Slovenska. Zároveň by som ešte chcela pripomenúť, že tak ako tu teraz bojujem za rodiny s viacerými maloletými deťmi do troch rokov a navýšení príspevky, rodičovského príspevku pre ne, tak v roku 2011, 2010 sme stáli spolu s Igorom Matovičom a aj Natáliou Blahovou vtedy pri predloženej zmene, ktoré práve určovala navýšenie rodičovského príspevku pre dvojčiatka a trojčiatka. Takže pokračujeme v pozitívnych zmenách pre rodiny, vtedy toto bolo najpálčivejšie, že tie rodiny, ktoré sa starali o dvojčatá, trojčatá a pociťovali veľkú nespravodlivosť otcov a matiek. Veľmi často nám vysvetľovali, že dostávajú rodičovský príspevok vo výške rovnakej, aj keď sa starajú o viac detí ako iné rodiny.
Takže pokračujme, prosím vás, spoločne v odstraňovaní nespravodlivosti nášho systému. A opäť volám po vytvorení koncepcie rodinnej politiky, ako to náš štát s tou rodinou v skutočnosti myslí, a ďakujem veľmi pekne za podporu nášho návrhu, našej novely.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť našu novelu, ktorá sa týka zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh nepredkladáme prvýkrát alebo neprichádzame s ním prvýkrát. Prednášame ho už opakovane a veríme, pretože sme presvedčení o tom, že má zmysel podporovať matky, ktoré sa starajú, matky aj otcov, ktorí sa starajú o svoje maloleté deti v čo najvyššej miere. Návrh, ktorý predkladáme, odstraňuje pre nás nespravodlivosť v tom, že aj keď je v ňom zadefinovaný rodičovský príspevok ako náhrada príjmu, existuje už dnes výnimka pre rodičov, pre rodičov dvojčiat, trojčiat, ktoré ustanovujú výšku rodičovského príspevku oproti základnej sume pri starostlivosti zhruba tých 203 eur, tento rok bolo prvýkrát po viacerých rokoch zvýšené, pretože je to suma, ktorá sa viaže na životné minimum, tak ustanovuje aj výnimku pre dvojčatá, trojčatá, kedy tento príspevok sa zvyšuje o 25 % pri dvojčatách a o 50 % pri trojčatách.
Analogicky podobná situácia môže nastať aj pri starostlivosti u rodičov, ktorí majú deti porodené v reťazových pôrodoch. Stáva sa a je to naozaj vôbec nie neobvyklý jav, je to skôr bežná prax, pokiaľ sa matka chce čím skôr zaradiť do pracovného procesu, že sa s partnerom, s manželom dohodnú, že deti budú proste v krátkom časovom období, a tak sa naozaj stáva, že mladé rodiny sú radšej, keď majú deti narodené v krátkosti po sebe. A vtedy nastáva tá diskriminácia, že aj keď sa matka reálne stará o dve maloleté deti, poťažmo tri maloleté deti do troch rokov, nikde tá jej zvýšená starostlivosť, ale aj zvýšené finančné náklady nie sú zohľadnené.
Preto navrhujeme, aby v takýchto prípadoch, keď deti vzídu z reťazových pôrodov, bol posudzovaný rodičovský príspevok na zvýšenie, pokiaľ sa žena stará o dve alebo tri deti do troch rokov, podobne ako pri dvojčatách a trojčatách. Jednoducho povedané, aby mali zvýšený rodičovský príspevok, ak sa starajú o dve deti do troch rokov, o 25 %, podobne ako je to pri dvojčatách, a o 50 %, podobne ako je to pri trojčatách.
Ak sa starajú o tri deti, samozrejme, týchto situácii je oveľa menej, alebo teda takáto situácia môže, môže trvať veľmi krátky čas úplne z biologických dôvodov. Deväť mesiacov vynosenie a proste netreba to rozoberať, ale starostlivosť o tri deti je naozaj v praxi veľmi málo využívaná, pokiaľ to nie je kombinácia, že dvojčatá plus jedno dieťa a podobne.
Takže, panie poslankyne, páni poslanci, týmto vás prosím o posunutie tohto návrhu zákona, ktorý odstraňuje dosť dôležitú diskrimináciu našich mladých rodičov, ktoré sa starajú o dve-tri deti do troch rokov, na odstránenie tejto diskriminácie a posunutie teda zákona do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán premiér, podstatou je to, že zmluva bola uzavretá na sumu, akú bola, podstatou je, že ak by sa nevytiahla táto kauza na povrch, tak by bola vyplatená suma, z ktorej sa niekomu teší..., točí hlava, podstatou je, že za takú sumu by sa mohli napríklad zlepšiť poskytovanie sociálnych služieb alebo zariadiť oveľa lepšie nemocnice, a to je najväčšou podstatou, že takýchto zmlúv je oveľa viac ako len táto jedna, ktorá bola teraz vytiahnutá.
A ja vás naozaj prosím, aby ste prešli zmluvy, aby sa takto neplytvalo majetkom všetkým. Je krásne, že sa dostala späť elektráreň. Ja som tu vtedy nebola, bola som naozaj ešte príliš mladá na to, aby som sa venovala takýmto veciam a organizovaním mítingov v tomto duchu. Každopádne podstatou je dnes, že tá suma je nehorázna, konečne, až po prevalení tejto kauzy začal minister Žiga konať a na druhej strane stále hovorí o tom, ak si prepočítame tie percentá, ktoré uvádzala, ktoré by mohli byť, ešte stále sa mi to zdá viac ako spomínaná Brazília, ktorej sa vyplatila oveľa nižšia suma.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj kolegyni Edite Pfundtner. Od začiatku, keď sa zákon pripravoval, tak bolo veľmi dôležité pre nás, aby obsahoval oblasti: poskytovanie služieb, financovanie, odškodňovanie a vzdelávanie. To boli také základné štyri body.
Vieme, že tri body sú relatívne v zákone vsunuté alebo do zákona vtiahnuté. Služby, veľmi dobre, financovanie, je sľúbený balík peňazí, nevieme ešte, akým spôsobom sa teda dostane a pretaví do tých služieb, a odškodňovanie, k tomu som sa aj tak zabudla trochu vyjadriť, ale mi to pripomenula, ako rozprávala, pani kolegyňa Pfundtner, ak, ak sa nám podarí dosiahnuť, že tí sudcovia sa budú zaoberať aj odškodňovaním priamo už v trestnom konaní, že to nebudú odsúvať na občianskoprávne konanie, tak to bude tiež veľká vec alebo aspoň viac prípadov, ktoré rovno odškodnia, to bude úplne úžasná vec a aj toto sa dá, podľa mňa, dosiahnuť práve tým vzdelávaním, ktoré v zákone riešené nie je.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pár slov už iba k zákonu o obetiam.
Zopakujem, som nesmierne rada, že po toľkých rokoch uzrela svetlo sveta vládna novela. Mali sme ambíciu, ak by sa ministerstvo nebolo, ani toto ministerstvo, ani, alebo v tomto čase ministerstvo nepodujalo, určite sme už mali začaté aj vlastný, vypracovanie vlastného samostatného zákona, čo viete, že v podmienkach poslancov je to neporovnateľné s tým, aký aparát do toho dokáže vložiť ministerstvo.
Takže znova zopakujem, vďaka pani ministerke Žitňanskej sa podarilo túto tému dostať na úroveň ostatných tém na Slovensku, lebo mnohokrát ministri neprejavovali záujem nielen o tému, ale ani o samotnú ochranu obetí.
Je faktom, že tento zákon je maximom možného, čo sa dalo vyrokovať. Je to veľmi dobrý základ, na ktorom sa má stavať, a verím, že bude stavať. Je tam naozaj minimum sporných vecí. Sami sme predkladali aj do, do, sami sme predkladali na výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny pozmeňovací návrh, ktorý možno pre niekoho upravoval nie veľmi zásadné veci, ale pre tých, ktorí už majú skúsenosť s prácou v organizáciách, ktoré pomáhajú obetiam, to bolo dosť zásadné. Išlo o vyprecizovanie a zrozumiteľnosť dikcie zákona, aby nedochádzalo k chybnému pochopeniu sporu alebo rozporu v aplikačnej praxi. Zamerali sme sa teda iba na toto, v celom zákone sme nenašli nič vážnejšie, ako doopraviť, vyprecizovať znenie zákona tak, aby bolo jasné, že každá odborná pomoc bude poskytovaná vo forme poskytnutej služby. Sami uznáte, že ako opozičná poslankyňa, keďže nemám väčšie, náročnejšie nároky a spolupracujem vyslovene s najväčšími odborníkmi na Slovensku v tejto téme, tak opäť, možnože je to prehnané, ale ďakujem ministerke Žitňanskej, že ho takto, do takejto formy dostala.
Je veľmi dôležité, že obeť má právo na individuálny prístup, a to je týmto zákonom naozaj nastavené tak. Odborná pomoc sa poskytuje akoby všeobecná odborná pomoc a špecializovaná odborná pomoc. Aj to je veľmi pozitívne, že tá špecializovaná odborná pomoc je pripravená pre obzvlášť zraniteľné obete, teda je zadefinovaná skupina obzvlášť zraniteľných obetí, ktoré majú svoje špecifické požiadavky, potreby, a v rámci tohto zákona si nájdu to svoje aj oni, alebo teda, lepšie povedané, aj ľudia, ktorí poskytujú týmto, v sťažených podmienkach práve pre tieto ťažšie skupiny, to budú môcť robiť bez obavy, že by robili niečo, niečo navyše alebo proste nad plán. Naozaj aj táto skupina, je výborné, že aj táto skupina a služby pre túto skupinu zadefinované.
Možno trošičku... Nie, ešte, ešte jedna veľká, veľké ocenenie, tento návrh zákona, nový návrh zákona upravuje v ďalších..., v ďalších nie odstavcoch, ale ani paragrafoch, ale proste upravuje aj Trestný zákon a Trestný poriadok. Možno viacerí viete, akým spôsobom sme sa snažili dostať do Trestného zákona premlčateľnosti trestných činov znásilnenia, sexuálneho násilia, týrania blízkej a zverenej osoby, detskej pornografie, a teraz sa to podarilo. Je pravdou, že sami sme to možno si nie dostatočne uvedomili v tom prvom čítaní, ale tak aj toto je veľká vec, ktorú vnímam ako veľké pozitívum, že cez nový zákon o obetiach trestných činov sa upravuje aj Trestný zákon, kde sa upravuje premlčateľnosť trestných činov sexuálneho znásilnenia alebo sexuálneho násilia od 15 rokov. To znamená, že my sme boli, my by sme boli veľmi radi, keby tam bola bez preml..., nemožnosť premlčateľnosti, ale veľmi vítame takúto právnu úpravu, ktorú ministerstvo zvolilo.
Takže celkovo aj úpravu toho Trestného zákona a Trestného poriadku vnímam ako civilizačný krok vpred, ako veľké plus v tom, ako sa civilizácia začala stavať, resp. naša spoločnosť začala stavať k právam obetí. Je všeobecne známe, že doteraz väčšie práva mali páchatelia ako obete. Ono sa to hovorilo, ale v skutočnosti najsmutnejšie je, že to bola naozaj aj prax.
Jediná vec, ktorú, ktorá vo mne zarezonovala možno nie celkom pozitívnym spôsobom, bolo, bola, bolo zavedenie pri odbornej spôsobilosti, určenie, že právne služby alebo právnu pomoc môže poskytovať len, v pôvodnom znení bolo bakalár práva a pozmeňovacím návrhom na výbore sa tam dostalo, že túto odbornú pomoc môže poskytovať len teda právnik, resp. advokát. Pani ministerka mi to vysvetlila ako naozaj taký kompromis. Áno, áno, je tam jasne napísané, že písm. a), b), to znamená podávanie informácie, ktoré súvisia aj s právnym, s právnou pomocou, môžu, môžu poskytovať aj teda ľudia s nižším vzdelaním ako advokáti.
Len stále sa mi tam vynára tá otázka, už som sa s tým tak uspokojila na jednej strane, ale na druhej strane stále sa mi vynára tá otázka, že či by naozaj nebolo dobré uvažovať, tak ako majú páchatelia možnosť požiadať štát o zastupovanie, o právne zastupovanie, že či by neexistovalo otvoriť aj diskusiu na túto tému, že aj tá obeť, ktorá je poškodená práve konaním páchateľa, by mala možnosť požiadať štát priamo, akoby ex offo, o advokáta. Tým by sa možno vyhlo, lebo súčasná prax je taká v tých organizáciách, že nie je nikde, doteraz nebolo napísané, že takúto právnu pomoc poskytujú len advokáti, a vieme, že mnoho prípadov im pomohlo zlé slovo, že zvíťaziť, ale pozitívne pomôcť, aj keď to boli ľudia, ktorí sa aktívne roky už venovali pomoci obetiam. Takže týmto, samozrejme, vždy, vždy, platilo, že ak našli právnika, ktorý mal ochotu pomáhať za veľmi nízku finančnú sumu alebo za žiadnu, tak vždy využili jeho služby. Tak aj keď je to vyprecizované tak, že týka sa to naozaj len priamo poskytnutia právnych služieb už, jednoducho povedané, na súde aj tak sa mi to zdá možnože ešte, že ešte nad hranicu. A tým vôbec nechcem degradovať prácu, prácu advokátov, je to dôležitá práca, ale keď som počula, akým spôsobom sa vyjadril bývalý minister, minister spravodlivosti pán Borec, ako obhajoval, že teda advokáti musia poskytovať tieto služby, tak mi bolo veľmi ľúto, pretože práve on bol takým brzdiacim článkom v príprave samotného zákona o obetiach.
Na záver už len, už len poviem, že je dobré, že týmto zákonom je garantovaný individuálny prístup k obetiam, že služby sú nie poskytované hromadne, ale naozaj veľmi sa dbá, niťou celého zákona sa vinie práve ten individuálny prístup k obeti. Som veľmi rada, že takúto ochranu budú mať obete trestných činov už aj na Slovensku, a verím, že toto naozaj bude slúžiť ako taká základná platforma, z ktorej sa budú odvíjať ďalšie, možnože aj lepšie, alebo precíznejšie vydefinované špecializované služby pre obete, a že tak, ako pani ministerka sľúbila, tak aj to vzdelávanie pomáhajúcich profesií bude nejak koordinované, aj keď cez jednotlivé ministerstvá, ale že sa bude, vytvorí taký koordinovaný postup v informovaní a vo vzdelávaní hlavne pomáhajúcich profesií, lebo častokrát tá pomoc obetiam zlyháva práve na tom, že samotné pomáhajúce profesie, policajti, prokurátori, sudcovia nie sú dostatočne vzdelaní v tejto oblasti.
Ďakujem veľmi pekne.

Tiež by som chcela požiadať všetkých poslancov, aby schválili pripomienky prezidenta, pretože sú správne, tak ako kolega Dostál povedal. Tieto pripomienky odstránia to najhoršie, čo v novele zákona bolo schválené. Takže len výzva: Schváľte, prosím vás, tie pripomienky prezidenta. Ale najlepšie by bolo, keby celú novelu poslanci, ktorí ju predkladajú, úplne stiahli.

Dobre, druhýkrát ruším. Ďakujem pekne za slovo.
Pán Hrnko, samozrejme, ja sa nemôžem k ničomu vyjadrovať, ale vy máte patent na všetko! Ja som predsedníčka ľudskoprávneho výboru, ktorý má v gescii Ústav pamäti národa. Na to ste pozabudli. Vy, keby ste boli hrdina, tak sa tam napíšete medzi predkladateľov a hanbíte sa spolu s ostatnými, ktorí predkladajú takúto novelu zákona! Jednoducho vašou snahou je ovládnuť, ideologicky ovládnuť Ústav pamäti národa. A doplatia na to tí, ktorí boli obeťami minulých režimov. Lebo im nejde o to prekladanie alebo o ten historický, aby z toho bol historický ústav, ktorý robí iba reálnu odbornú činnosť. Im nejde o to, aby robil iba reálnu odbornú činnosť, čo sa týka sledovania histórie. Na to máme Historický ústav Slovenskej akadémie vied. Im ide o to, aby bola živá pamäť národa, aby ste si pamätali to, čo sa udialo ľuďom, aby sa to už nikdy viac nezopakovalo. Ale vám to je úplne jedno!
Mnohým vadí naozaj, akým spôsobom ústav funguje. A teraz nehovorím, že tam problémy, medziľudské vzťahy fungujú dobre. K tomuto sa nevyjadrujem. Hovorím o fungovaní Ústavu pamäti národa. A mne to príde tak, že možnože si vravíte, že aspoň nebude mať kto pripomínať tú červenú alebo hnedú minulosť. Aj niektorých tunák z pánov poslancov. A toto mi je strašne ľúto. Ničíte ústav tým, ako meníte jeho štrukturálne nastavenie. Hanba! (Potlesk.)

Vážené kolegyne, kolegovia, do tretice sa budem vyjadrovať k novele zákona o Ústave pamäti národa, ktorý teda ako od začiatku o tom hovoríme, podľa mňa je vysoko neprofesionálny a zle spracovaný. Zle spracovaný najmä v tom, že dôjde k utlmeniu činnosti, som presvedčená o tom, že dôjde k utlmeniu činnosti a – čo je horšie – k presmerovaniu hlavných činností. To, čo má otvárať ľuďom oči, to, čo má udržiavať pamäť národa, bude utlmené a prekladanie dokumentov, tak to poviem, možnože trošku expresívnejšie, prekladanie dokumentov v archívoch sa stane prioritou. Považujem to za zlé, neprofesionálne, neodborné a bojím sa, že nakoniec výsledkom bude to, že Ústav pamäti národa pôjde pomaly, ale iste do stratena.
O novele zákona o Ústave pamäti národa už bolo povedané veľmi veľa konkrétnych vecí, ktoré vadili v novele, boli ponúknuté aj riešenia, aj keď pán podpredseda Glváč na výbore ešte včera hovoril, že mu vadilo, že mladí ľudia, mladí ľudia, ktorí spisovali petíciu, nepodali nič konkrétne. Oni nie, oni na to nemali ani páky, ani možnosti, aby spracovali legislatívne návrhy, ale tu v parlamente, v Národnej rade, boli podávané pozmeňovacie návrhy, ktoré tie najhoršie state vypúšťali a celú novelu upravovali tak, aby funkčnosť Ústavu pamäti národa bola zachovaná.
Napriek tomu, napriek všetkým tým výčitkám kolegov, ktorým leží na srdci správnosť fungovania Ústavu pamäti národa, neprešla žiadna pozitívna zmena v rámci tejto novely predkladanej koaličnými poslancami. Doteraz sme sa nedozvedeli odpovede na otázky, akým spôsobom neplní svoje úlohy stanovené v zákone Ústav pamäti národa. Doteraz sme sa ani nedozvedeli, akým spôsobom táto novela bude zabezpečovať plnenie bežných prevádzkových úloh, akým spôsobom bude štatutárny orgán tvorený deviatimi ľuďmi v skutočnosti fungovať.
Hovorili sme o deväťhlavej vydre, ktorá by mala fungovať ako riadiaci článok ústavu. Je to naozaj najmenej funkčný model, ktorý prinesie oveľa viac problémov ako riešení. Toto všetko ma veľmi znepokojuje. A vychádzajúc z pripomienok prezidenta republiky, zdá sa, že aj jeho. Zmena formy vedenia ústavu nie je vôbec jednoduchá vec, ako to na prvý pohľad môže vyzerať pre tých, čo nemajú skúsenosti s riadením pracovných kolektívov. Preto si myslím, že je hazardom urobiť zmenu a čakať, ako to dopadne. Lebo tak ako je novela postavená, je to hazard na Ústave pamäti národa.
Minule som hovorila o tom, že Ústav pamäti národa alebo tie zmeny sú vyprovokované tými štyrmi slovami, ktoré som rozviedla v rozprave. Ja ich iba zopakujem, už nebudem opakovať celé to pozadie, ale ide hlavne strane SMER a SNS o pozície, peniaze, pomstu a politiku. Štyri "p". Trvám na tom, že tak ako ste nastavili fungovanie Ústavu pamäti národa, bude viesť postupne k jeho likvidácii a k zmene nastavenia nie medziľudských vzťahov, tie žiadnym zákonom neopravíte, ale bude viesť k utlmeniu aktivít, ktoré majú oživovať pamäť národa. Je to hazard, ak by ste chceli k tomu pristupovať zodpovedne, postupovali by ste tak, keď ako sa robila príprava zhruba pred piatimi rokmi zmeny zákona o Ústave pamäti národa. Zavolali by ste odborníkov, ktorí sa podieľali aj na správe ústavu, aj majú historickú skúsenosť, aj sú odborníkmi. Ale nie, vy ste si povedali, že páni, päť pánov poslancov má patent na rozum, z toho vieme, že v pozadí toho sú aj tak iní páni, ktorých ja veľmi rada pomenujem: pán podpredseda Glváč, pán poslanec Hrnko, to sú hlavní iniciátori zmien, ktoré sú nastavené v Ústave pamäti národa.
Takže zákon je naozaj zle riešený, s tým sa stotožňuje aj sám prezident Slovenskej republiky. Popisuje presne dôvody, ktoré sme uvádzali aj my vo svojich rozpravách a vo svojich odôvodneniach, že spoločný kolektívny orgán neprinesie pozitívne riešenie problémov, ktoré v Ústave pamäti národa existujú. Rovnako pokrivkávajú aj práva pri odvolávaní členov správnej rady.
Tu by som sa možno pristavila pri pozmeňovacom návrhu, ktorý dala pani poslankyňa Edita Pfundtner. Umýva si ruky nad všetkým, pretože dala zlepšujúci pozmeňovací návrh a teší sa z toho, že ho podporilo 124 poslancov. Pani poslankyňa, škoda, že tu nie ste. Som rada, že ste aspoň takýto pozmeňovací návrh podali, ale všetci jednoznačne sme hovorili, že to nerieši to hlavné zlo, ktoré prinášate v tejto novele. Rovnako som rada, že ste vystúpili z...; nie ste už členkou tímu predkladateľov, že ste stiahli svoj podpis, lebo si tiež uvedomujete, že asi až tak celkom s kostolným poriadkom to nie je. To som rada. Ale prosím vás, neumývajte si ruky z toho, že podporujete takýto návrh len preto, lebo ste dali pozmeňovací návrh, ktorý vo veľmi malej miere zlepší podmienky fungovania alebo odvolávania členov správnej rady. Tak ako to v niečom možnože pomôže, v iných veciach to ešte aj priťaží členom správnej rady.
Zákon je naozaj zlý a som presvedčená, že doplatí na to svojou funkčnosťou. Je, malo by byť pre nás dôležité, aby sa z toho nestal uzatvorený ústav, historický ústav, ale aby pripomínal zverstvá minulých neslávnych dôb – fašistickej aj komunistickej. Preto je zákon zlý. O pozmeňováku, ktorý sme dávali, som hovorila. Neboli ste ochotní ani debatovať o ňom, ani ho nejakým spôsobom podporiť.
Ústav pamäti národa má oživovať a udržiavať živú pamäť, nie sú dôležité papiere v archívoch, dôležití sú tí ľudia, ktorí mali životnú skúsenosť a ktorí stále čakajú, že sa o nich niekto obzrie. Je to napľutie do tváre obetí a ich rodín, ktoré vás prosili, aby ste to nerobili. Nejde o nás, ide o tých, ktorí mali skúsenosť s bývalými a minulými režimami. Preto boli vytvorené petície na nepodporu vami navrhovaného zákona, petície dcér politických väzňov, petícia mladých ľudí, ktorí sa nemohli pozerať na to, čo idete s ústavom urobiť. Úplne ste odignorovali ich hlasy. Odignorovali ste ich možno, pán Glváč sa veľmi tvrdo vyjadroval k tomu, že on sa stretol s nimi. Dôležité nie je, že len sa stretol, dôležité je, že nepohol ani prstom v tom, aby prijal niektoré ich výčitky a pomohol ich vyriešiť. Nemal, nemali ste nikto z vás ani ochotu.
Jeden učiteľ hovoril, že dejepis je ideológia prepojená na minulosť a dnes sme v situácii, kedy si vládna moc ide uzurpovať, aplikovať svoju ideológiu na minulosť Slovenskej republiky. Idete si uzurpovať ovládnutie Ústavu pamäti národa a jeho nasmerovanie tak, ako to vyhovuje niektorým ideologickým prúdom vládnych strán. Je mi to nesmierne ľúto. Preto vás chcem vyzvať, už len vyzvať predkladateľov novely poslaneckej, aby ste tento návrh naozaj stiahli, aby ste ho vrátili späť tam, kde patrí, na odbornú úroveň a spoločne s ľuďmi, ktorí sa tomu rozumejú, nielen s poslancami a politikmi, ktorí naozaj mnoho vecí vidia len zvrchu, len obalene, riešili problémy tak, ako sa patrí, dostatočný čas a na dostatočnej odbornej úrovni.
Stotožňujeme sa s pripomienkami prezidenta, ktoré boli veľmi podrobne popísané, budeme určite hlasovať za tieto pripomienky prezidenta a som presvedčená o tom, že takto vrátená novela, teda taká novela, ktorá bola prijatá Národnou radou, by nemala mať miesto na schvaľovanie vôbec.
Ďakujem pekne.