Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

31.1.2019 o 18:14 hod.

Mgr. PhD.

Karol Farkašovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 6.2.2019 14:20 - 14:34 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, ctené dámy, milí páni, vážení hostia na balkóne, mladí ľudia, teším sa, že ste tu a že, že vás zaujíma dianie v parlamente. Odbočím od týchto, od tejto slovnej ekvilibristiky opozičného poslanca, kolegu, ktorý vie umne pospájať všelijaké záležitosti do konzistentnej faktickej poznámky, a budem sa venovať radšej vecnej argumentácii.
Dovoľte mi v tejto súvislosti ozrejmiť dôležitosť problematiky štátnych symbolov a zodpovedať otázku, prečo považujem za potrebné o tejto téme hovoriť a legislatívne posilniť jej rámec. Najskôr si ale pre jednotné chápanie pojmov povedzme, čo je vlastne štátny symbol Slovenskej republiky. Tie štátne symboly sú štyri – štátny znak, štátna vlajka, štátna hymna a štátna pečať. Štátne symboly dodávajú rôznym udalostiam a príležitostiam punc jedinečnosti, reprezentatívnosti a výnimočnosti. V žiadnom prípade teda nemôžu byť braté a vnímané ako akési doplnky dekoračného významu. Štátne symboly sú vonkajším prejavom našej štátnosti a ich používanie podmieňujú jasne stanovené pravidlá.
Pripomeňme si v tejto súvislosti niekoľko zásad. Možno ich mnohí aj poznáte, ale nezaškodí si to pripomenúť. Niekoľko zásad, ktorými sa riadi používanie štátnych symbolov. Napríklad štátna vlajka a jej používanie. Pri zvislom použití štátnej vlajky napríklad je pravidlom, že biela farba musí byť vždy vpravo pri pohľade z vyzdobeného objektu. Takisto štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkový stožiar, ktorý má byť umiestnený na pravej strane rečníckeho pultu z pohľadu z tohto rečníckeho pultu. Pri medzinárodných podujatiach organizovaných v Slovenskej republike prislúcha slovenskej štátnej vlajke najčestnejšie miesto. Pri nepárnom počte vlajok a zástav je to uprostred, pri párnom počte vlajok je to vždy v prostrednej dvojici na ľavej strane z čelného pohľadu.
Ďalší príklad. Štátna hymna a jej použitie. Aj to má svoje jasné a jednoznačné pravidlá. Ako prvá sa vždy hrá hymna štátu, z ktorého prichádza hosť, až potom ako druhá sa hrá hymna hostiteľskej krajiny, teda v tomto prípade Slovenska. Pokiaľ ide o uvedenie štátnej hymny, existujú štyri oficiálne nahraté verzie hymny. Po prvé, sláčikový orchester, po druhé, dychový orchester, po tretie, zborový spev a po štvrté, zborový spev so sprievodom sláčikového orchestra. Samozrejme, verzia sa vyberá podľa typu a významu udalosti. Pri mimoriadne dôležitých slávnostných príležitostiach je tou najdôstojnejšou formou a interpretáciou hymna priamo hraná orchestrom a spojená so spevom.
Čo sa môže stať, keď sa podcení alebo nedodrží tento rámec oficiálneho použitia hymny? Uvediem príklad. Nedávno som bol na prestížnom česko-slovenskom podujatí organizovanom v Bratislave. Zažil som tam čosi také čudesné, čo som ešte jakživ nevidel, a to už môžem medzinárodné podujatia, na ktorých som sa ešte ako novinár zúčastnil, rátať naozaj na stovky. Na tomto podujatí, o ktorom hovorím, boli aj mnohí z vás, parlamentné kolegyne a parlamentní kolegovia, takže možno sa vám to v pamäti vybaví, keď to poviem. Hrala sa česká a slovenská štátna hymna. Agentúre, ktorá celé toto podujatie organizovala, však boli štátny protokol a problematika štátnych symbolov evidentne veľmi vzdialené. V snahe vizuálne spestriť zážitok divákov vyšli na pódium tanečnice, ktoré počas slovenskej aj českej hymny predvádzali na pódiu tanečné a baletné kreácie. Veru, pán Budaj, hm. Marketingový zámer nepochybne veľmi revolučný, povedal by som až avantgardný, vyznel ako hrubé spoločenské a medzinárodné faux pas. Doslova sprznenie štátnych symbolov. Netuším, či išlo o neznalosť alebo amaterizmus, alebo o obyčajnú hlúposť utopenú v snahe vyniknúť. Tak či onak výsledok, zmätené pohľady, čudné pocity a, veru, riadna hanba. Na spomínanom podujatí boli pritom aj poprední predstavitelia Českej a Slovenskej republiky vrátane nášho prezidenta, desiatok akreditovaných diplomatov a takmer štyri stovky oficiálnych hostí. Zaujímavé, ale aj zarážajúce pritom je, že organizátor podujatia na takejto úrovni jednoducho musel vedieť o tom, že používanie štátnych symbolov je upravené slovenskou legislatívou. Tá dokonca stanovuje zodpovednosť za správne použitie a používanie štátnych symbolov. Porušenie je zákonom kvalifikované ako protiprávne konanie, za čo možno uložiť aj sankciu. No v tomto prípade iste uznáte, že žiadna sankcia nevyžehlí a nevyváži medzinárodnú hanbu a blamáž.
A teraz k používaniu štátneho symbolu Slovenskej republiky. Dovoľte citát z knihy Spoločenský protokol pre štátnu a verejnú správu, ktorú som s kolegom inžinierom Jelenčíkom napísal pred niekoľkými rokmi práve k tejto téme. "Štátny znak sa používa predovšetkým na trvalé označenie budov, ktoré sú sídlom štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a verejnoprávnych inštitúcií, na označenie fyzických osôb a právnických osôb, ktoré reprezentujú Slovenskú republiku doma a v zahraničí na medzinárodných podujatiach, ďalej na úradných listinách štátnych orgánov, na úradných pečiatkach a v ďalších prípadoch, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 6 príslušného zákona. Iné fyzické a právnické osoby ho nemôžu používať na označenie svojich budov, listín, pečiatok a rovnošiat." Koniec citátu.
Žijeme v modernej a dynamickej dobe. Žijeme v dobe, ktorá povýšila slovo kreativita na spoločenskú modlu. Ja osobne mám rád, dokonca milujem kreativitu, pretože podnecuje a rozvíja inteligenciu ľudí a prináša vždy niečo nové. Nie je však dobré, keď sa z kreativity v prílišnej snahe stane samoúčelnosť. Potom je už len malý krôčik k podobnej iniciatívnej hlúposti, akú sme zažili na spomínanom vysoko reprezentatívnom česko-slovenskom podujatí.
S kreativitou je úzko spojená a súvisí s ňou aj téma, o ktorej je práve teraz reč. Za súčasť kreativity sa často považujú aj svojvoľné úpravy a modifikácie štátnych symbolov. Viď nový dizajn štátneho znaku na dresoch slovenských hokejistov. Nepoviem nič nové, priznám sa, že hokej je moja srdcová záležitosť, 10 rokov som robil športového rozhlasového reportéra so špecializáciou práve na ľadový hokej. Zažil som vrcholné svetové podujatia vrátane olympiády, vrátane majstrovstiev sveta, kde nám naozaj srdce búšilo kdesi tu v krku od dojatia, radosti a spontánnej hrdosti na zlatých chlapcov z Göteborgu. Mnohí si pamätáme opojné pocity, ktoré nami doslova lomcovali. Pamätáme sa na zlaté medaily, ktoré sa tak zázračne ligotali na dresoch so slovenským štátnym znakom. Až mali z toho všetci do jedného zimomriavky. Pamätáme si, aké vášne, aký národný ošiaľ, akú túžbu fandiť oblečený v národnom drese to spôsobilo. Veď celé Slovensko malo jednotný odev bez ohľadu na módu, všetci sme boli oblečení rovnako. Všetci sme boli jednotní, zachrípnutí a hrdí. Spájala nás eufória, radosť z víťazstva. Nebolo na Slovensku auta, ktoré by nenieslo v okne slovenskú štátnu vlajku. Možno sa mnohí pamätáte, výkrik vtedajšej módy, dokonca papučky na spätné zrkadlá vo farbách štátneho znaku, respektíve trikolóry a štátneho znaku. Spájala nás ozajstná spolupatričnosť znásobená tak vnímaním štátnej vlajky ako znaku alebo štátnej hymny. Potrebovali sme v tejto radosti úpravu alebo modifikáciu štátneho znaku na hokejových dresoch? Budú naši hokejisti hrať lepšie v dresoch s novým dizajnom štátneho znaku? Viete si predstaviť, že by napríklad taká Kanada si vymenila svoj javorový list ako národný znak, povedzme, za list dubový či nebodaj figový? Viete si predstaviť, že by Švédi nahradili svoje dresy Tre Kronor? Tri zlaté korunky, povedzme, tromi vztýčenými hokejkami? Ja si to predstaviť neviem. Je to jednoducho vylúčené.
Experimentovanie so symbolmi na poli štátnej, športovej, kultúrnej či spoločenskej reprezentácie je absurdné. Kreativita v takejto súvislosti je kontraproduktívna.
Poslanecká iniciatíva Slovenskej národnej strany preto smeruje k tomu, aby sme upevnili legislatívny rámec zastrešujúci nielen samotnú štátnu symboliku, ale aj náš vzťah k nej a náš vzťah k sebe samotným. Akékoľvek experimenty totiž znižujú citlivosť verejnosti k významu a poslaniu štátnych symbolov. Takouto benevolenciou k narábaniu so štátnymi symbolmi vysiela do sveta Slovensko veľmi zlý signál. Signál o slabej citlivosti a neúcte voči dodržiavaniu legislatívy, voči dodržiavaniu protokolárnych predpisov alebo princípov reality. Zlý signál o vzťahu k vlastnej identite pri komunikácií so svetom.
Pri všetkej úcte ku kreativite platia prísne pravidlá aj pre dizajnérov a grafikov. Okrem platných zákonov sa musia riadiť aj etickým kódexom profesijných organizácií, v ktorých je Slovensko členom, napríklad ICSID a ICOGRADA. Aj tieto organizácie totiž nabádajú k profesionálnej zodpovednosti. Nezákonné zneužívanie štátnych symbolov považujú za porušenie etických záväzkov týchto medzinárodných organizácií. Dokonca aj väčšina výskumov v oblasti semiotiky nabáda k opatrnosti.
Kreativita teda nie je vždy najlepšie cesta vpred, aj keď ju uznávam. Tradícia a korene sú nenahraditeľným pilierom ľudskej, národnej aj štátnej identity, preto by sme si tradíciu a najmä štátne symboly mali vážiť ako hodnoty, ktoré nás vnútorne spájajú, pred celým svetom charakterizujú, duševne rozvíjajú, vizuálne aj citovo obohacujú. Múdry a zdravo sebavedomý národ nepotrebuje za každú cenu meniť svoje symboly. Múdry a zdravo sebavedomý národ si uvedomuje nielen dôležitosť a význam svojich klenotov, ale aj svoju povinnosť chrániť ich s láskou, rešpektom a úctou.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.2.2019 14:04 - 14:05 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Návrh spĺňa požiadavky a náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnej tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z uvedeného paragrafu 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa tak isto hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 18:34 - 18:36 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem. Zahraničná politika nie je platformou na rigorózne riešenia. Je to platforma, na ktorej by sa mal uplatňovať a viesť dialóg. A my sa práve týmto uznesením o to snažíme.
Kritika Maďarska v Európskom parlamente bola, to sme videli všetci, značne emotívna a emócie nikdy nie sú, neboli a nebudú dobrým radcom. Viktor Orbán, ja som si niekoľkokrát pozrel jeho vystúpenie v Európskom parlamente, rétoricky excelentným spôsobom vystúpil pred poslancami a bránil záujmy Maďarska. My sme členovia Európskej únie a zároveň sme členovia zoskupenia V4, čo nie je samoúčelné a z čoho, zo spolupráce, z ktorej vyplýva, samozrejme, aj viac našej vážnosti a kredibility ako malej členskej krajiny Európskej únie.
Pochopiteľne, každý štát má svoje vlastné problémy, netreba nad nimi privierať oči. Dokonca treba na to aj verejne poukázať, ale sú na to kultivované spôsoby a metódy, nie rigorózna forma.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.1.2019 18:14 - 18:15 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Tibora Bernaťáka a Andreja Danka na prijatie uznesenia Národnej rady k aktuálnemu vývoju vo vzťahu k členským štátom Európskej únie Maďarska a Poľskej republiky s inštitúciami Európskej únie bol pridelený na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Príslušný výbor dňa 29. novembra 2018 na svojej 55. schôdzi prerokoval návrh poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady a uznesením výboru odporučil ho Národnej rade schváliť a zároveň ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore pre európske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 16:26 - 16:27 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, vzťah novinárov a politikov nemusí byť nepriateľský, tak ako medzi novinármi sú slušní a korektní ľudia, tak aj v súvislosti s politikmi platí, že nie každý politik je zlodej, gauner a mohol by som ešte pokračovať v pejoratívach, ktoré tu v sále často z úst vášho guruho zaznievajú. Aj novinári, aj politici sú ľudia. Vo svojej ľudskej podstate sme si všetci rovnocenní. Navyše, aj novinári, aj politici sú odsúdení k vzájomnej komunikácii a komunikovať sa dá jedine s úctou, s rešpektom na obidvoch stranách. Rešpekt znamená aj počúvať sa navzájom, aj dodržiavať pravidlá. Lebo v živote to už je tak. Človek, či je to novinár, politik alebo hocijaká iná profesia, má svoje práva, má svoje povinnosti a má aj svoju zodpovednosť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 16:01 - 16:02 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem. Pani kolegyňa, použili ste slovo normalizátori vo svojom prejave a to je pre mňa jasná známka toho, že ide o politizovanie témy. A o tejto téme by sme nemali politizovať, ale mali by sme ju vecne riešiť. Súhlasím s vami v jednom, že by sme mali smerovať aj naše úsilie, aj novinári samotní by mali smerovať úsilie ku kvalitnej žurnalistickej tvorbe. Súhlasím, venovať treba viac pozornosti asi výchove žurnalistov, tam si myslím, že náš vzdelávací systém dosť zaostáva, ale na druhej strane ak sa dostane do praxe aj dobre erudovaný a dobre vzdelaný novinár, tá redakčná prax ho veľmi často a veľmi rýchlo pokazí.
Spomenuli ste aj otázky novinárov. Samozrejme, každý novinár má právo klásť otázky, veď je predĺženou rukou verejnosti a reprezentuje svojich čitateľov, divákov a poslucháčov. Otázky by však mali byť vecné a korektné. Často sú však účelové a provokačné s cieľom nie získať informáciu, ale nachytať politika alebo verejného činiteľa. Takže otázka sa dá položiť aj oznamovacím tónom, ale aj provokačným tónom, čo iba potom generuje pocit konfliktnosti na oboch stranách. Tomu by sme mali predchádzať a myslím si, že toto svojím spôsobom bude riešiť aj navrhovaná novela. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 15:42 - 15:44 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Po prvé, nebolo to kazateľské, pán kolega. Bol to pokojný spôsob ako povedať vlastný názor. Po druhé, informovať neznamená komentovať. Komentovať sa dá v určitých žánroch. Komentár ale v spravodajstve, komentovanie v spravodajstve nemá čo robiť. To by ste mali ako novinár vedieť.
Pán Mazurek, to, že konštruktívne pracujeme, dosvedčuje aj navrhovaná novela zákona, okrem iného.
Pán Pčolinský, investigatíva má a musí mať svoje pravidlá. V istom štádiu v záslužnej práci novinára jednoducho musí pokračovať kompetentný orgán, teda polícia, prokuratúry a súdy.
Pán Marosz, nepovedal som, že médiá nemajú kontrolovať moc. Ale prvotné poslanie médií je informovať. A prepáčte, v tomto nevidím nič iné a vôbec nie cynizmus. Toto sú vaše slová, ktoré používate. Ale nie je to proti právu kritizovať, aby sme to pochopili.
Pán Dostál, prvotná úloha médií je informovať. Problémom, to, čo hovoríte a to, čo chcete vedieť, sú hodnotové kritériá a hodnotová hierarchia, ktorá nie vždy je dodržiavaná zo strany médií.
No a, pani Kaščáková, čo s vami? Nikoho nepoúčam. Treba sa ozývať vo veciach, ktorým rozumiete, ale najskôr si treba asi nejaké skúsenosti vybudovať. Ťažko sa hovorí s človekom amatérom na odbornú záležitosť. Takže ak budete mať skúsenosti v tejto oblasti, veľmi si rád vás vypočujem a veľmi budem ochotný aj rád konfrontovať svoje skúsenosti s vašimi skúsenosťami. Ale to ešte v tejto súvislosti u vás zrejme dlho potrvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.1.2019 15:19 - 15:29 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, po takmer 30 rokoch práce v rozhlase a televízii cítim takú osobnú morálnu aj profesionálnu zodpovednosť zapojiť sa do tejto diskusie. A dovoľte mi na úvod spomenúť princípy novinárskej práce, ktoré aj na základe vlastných skúseností považujem za najdôležitejšie. Tých princípov je, sú štyri – objektívnosť, nestrannosť, vyváženosť a nezávislosť.
Dávam teraz do pléna otázku: ruku na srdce, o ktorom médiu dnes môžete s pokojným svedomím povedať, že spĺňa uvedené kritériá a princípy? Ja si to veru povedať netrúfam. Jednoducho neviem označiť ani jediné slovenské médium. Keby to tak bolo, ako má byť, tak by sme pokojne mohli zrušiť Radu pre vysielanie a retransmisiu, lebo by nemala čo robiť. Verte mi, mám pritom veľkú úctu voči práci novinárov, veď ešte stále ich považujem za svojich kolegov. Rozumiem im, rozumiem veľmi dobre aj ich potrebám. A rozumiem a chápem aj ich ambície. Aj keď ma život zavial tak povediac na druhý breh, snažím sa komunikovať s novinármi bez ohľadu na sympatie alebo antipatie korektne.
Dnes som tu už spomenul zmeny, ktoré priniesla doba v mediálnom prostredí. Podpísali sa na nich nielen nové technológie, ale aj trhové prostredie, ktoré uvrhlo médiá do prudkého konkurenčného boja. To si nezakrývajme. Médiá musia zápasiť o svoje prežitie. V tomto zápase sa však začali používať metódy, ktoré sa vymykajú z rámca korektnosti a veľmi často aj z rámca elementárnej ľudskej slušnosti. Novinári sú tlačení do stále vyššej produktivity, vyrábať nie jeden, ale už tri šoty denne. Samozrejme sa pretekajú s časom, pracujú pod obrovským stresom a práve v takých situáciách najčastejšie dochádza k omylom a chybám.
Okrem redakčného tlaku je tu aj tlak vlastníkov médií. Nie je žiadnou tajnosťou, kto médiá vlastní, kto v nich má z tohto dôvodu hlavné slovo, kto ovplyvňuje základné smerovanie novín, rádií či televízií. Novinári plnia úlohy, ktoré im zadá vedenie redakcií, nemajú čas na podrobné štúdium témy, nikto sa nestará o ich profesionálne dozrievanie, napríklad o zlepšenie jazykovej kultúry a už vonkoncom nie o upevňovanie etických zásad v žurnalistickej tvorbe. Etické kódexy, ak ich vôbec médiá majú, tak sú v praxi úplne na okraji záujmu, lebo dôležitá je vysoká produktivita. Toto je jedna z vážnych príčin povrchnosti dnešných médií.
Nuž a po princípoch tvorby prichádzam k druhej podstatnej otázke, čo je prvotným a základným cieľom, zmyslom novinárskeho poslania. Ja to nazývam poslanie, nie práca. Minule som to vo verejnoprávnej televízii počul a dozvedel som sa o tom. Hodinu a pol moderátor so svojimi hosťami, medzi ktorými, čuduj sa svete, nebol ani jeden zástupca materskej televízie, presviedčal verejnosť, že hlavným cieľom práce novinára je kontrolovať štátnu moc. Toto, prosím, znelo hodinu a pol v RTVS. No ďakujem pekne za takúto demagógiu, za poplatky koncesionárskych poplatkov hodinu a pol ohlupovať slovenskú verejnosť čímsi, čo sa vymyká z akéhokoľvek demokratického chápania úlohy médií.
Základným zmyslom a cieľom novinárskej práce, aspoň vo vyspelom svete, je predsa informovať, informovať, informovať. Poskytovať informácie a divák, poslucháč, čitateľ si na ich na základe týchto informácií vytvorí svoj vlastný názor. Načo má plné právo. Potom nasledujú ďalšie práva novinárov – ako kontrolovať moc, odhaľovať spoločenské nešváry, poukazovať na problémy a prispievať k hľadaniu riešení na tieto problémy.
Ale pozor! Toto právo neznamená, že novinári môžu vyšetrovať, hodnotiť a súdiť. V istom štádiu totiž prirodzene nastupuje polícia, prokuratúra a súdy. Novinár si nemôže svoju prácu a seba stotožňovať s políciou a prácou orgánov činných v trestnom konaní. To by bolo veľmi scestné. Mnohí ambiciózni adepti žurnalistiky si ale toto neuvedomujú. Alebo neuvedomujú si to dostatočne. Možno nie ani vlastnou chybou. Často pritom dochádza k prekročeniu hranice medzi novinárstvom a policajným vyšetrovaním či obvinením. Má na to veľký vplyv skutočnosť, že novinári si uvedomujú obrovskú mienkotvornú silu médií. To, že médiá sú siedmou veľmocou je pre mnohých žurnalistov veľmi šteklivá možnosť na presadenie sa. Veľmi šteklivá možnosť pre vlastné ambície. A nie je pritom až také dôležité, aké prostriedky pritom využijú alebo použijú. Lenže tu opäť treba povedať, že dobrý novinár sa dobrým novinárom nestane po jednom bulvárnom článku, v ktorom to niekomu „natrie“. Budovať si novinárske meno, to je otázka dlhých rokov. Je to skutočne beh na maratónsku trať. Tak ako dozrieva víno, dozrieva aj človek v profesiách lekár, právnik, novinár a v mnohých ďalších. Jednoducho profesionalitu a zrelosť nikde nekúpite, nedajú sa naočkovať. Dajú sa iba postupne dosiahnuť.
Vplyv médií na verejnú mienku som už spomenul. Rovnako aj zmenu mediálneho prostredia. Lenže tu nedochádza iba k zmene v mediálnom prostredí, ale aj k deformácii. Prečo?
Médiá neinformujú, ale médiá obviňujú, médiá súdia, médiá vyšetrujú, často hanobia a osočujú. Takto ovplyvňujú mienku verejnosti a ľudstvo, to, prosím, citujem túto myšlienku, nie je moja, uvádzam konkrétny zdroj konkrétneho človeka na rozdiel od podaktorých iných politikov, povedal Stephen Hawking, veľký to človek, pred tým, ako zomrel, "ľudstvo postupne hlúpne." Ľudia sú pohodlní hľadať, žiadať informácie, sme stále lenivejší tvoriť si vlastný názor na veci. Radšej kupujeme hotové, v úvodzovkách povedané, „ utkané“ názory z médií. Veď čo je v televízii, vraj musí byť pravda. No nielenže nemusí, ale veľmi často ani nie je. To je to najväčšie nebezpečenstvo, ktoré ľudstvu hrozí, aj zásluhou médií, často bohapustých možností písať čokoľvek o komkoľvek a dokonca akokoľvek
Preto je dôležité stanoviť popri právach aj povinnosti pre všetkých nás, vrátane politikov aj vrátane novinárov. A ako človek s novinárskou minulosťou a skúsenosťou v súčasnosti na druhom brehu, opakujem ešte raz. Plne chápem potreby novinárov, plne chápem ich ambície a som za naozaj vecný a korektný dialóg. Medzi novinárom a politikom to vždy bude iskriť. Jednoducho je to tak, lebo obidvaja sú na inom brehu rieky. Ale obidva tábory, aj novinár potrebuje politika, aj politik potrebuje novinára. A preto s kolegom Čížom sme nedávno boli na dvojhodinovej panelovej diskusií asi s 20 novinármi z rôznych médií na Slovensku. Ja som hneď na začiatku povedal, dámy a páni, neprišiel som sa sem hádať, ale prišiel som sa rozprávať. A toto je základ komunikácie. Prišiel som sa korektne rozprávať, vecne, pragmaticky. A uzavreli sme to tým, že dialóg môže existovať. Nemusí byť konfrontačný. Nie je zárodkom úspechu média to, do akej miery naštve svojich divákov. Keď tu bol včerajší incident, iste to naštvalo mnohých televíznych divákov v televíznych novinách. To je cieľ, pýtam sa? Čiže základom a myslím si, že cestou aj do budúcnosti, je medzi týmito dvoma tábormi nie nevraživosť, nie nepriateľstvo, ale korektná a slušná komunikácia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 10:41 - 10:43 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No, pani kolegyňa, ja ako bývalý novinár môžem skonštatovať, že chceli ste byť veľmi chrumkavá pre žurnalistov, ale zabudli ste zrejme na mnohé veci, ktoré súvisia s médiami a s novinármi.
V prvom rade to, že v mediálne prostredie sa radikálne a rapídne mení v porovnaní s rokmi dozadu, nadobúda oveľa väčší priestor, stáva sa oveľa viac širokospektrálnejším a samozrejme ide aj technologický vývoj dopredu. A mení sa to prostredie aj preto, že sa znižuje citlivosť voči etickým novinárskym štandardom a štandardom novinárskej práce, a to zo strany aj novinárov a sčasti aj majiteľov médií, ktorí stále intenzívnejšie uplatňujú svoj vplyv a svoje presvedčenie najmä v komerčných médiách.
Médiá vždy boli a budú siedmou veľmocou. Novinári majú svoje práva a veľmi veľké, ale majú aj svoje povinnosti. Napokon ako všetci ľudia, ktorí sú v pracovnom procese. Poslaním novinárov je v prvom rade informovať. Na toto mnohé médiá na Slovensku momentálne zabúdajú. Sú opojení kontrolnou právomocou, ale kontrolná právomoc je len sekundárna práca novinárskeho poslania alebo sekundárna časť.
Treba povedať aj to, že akýkoľvek novinár nemusí mať patent na pravdu, pani kolegyňa. Právo na odpoveď je legitímnym právom a zverejnenie čohokoľvek nie je len otázkou ľubovôle novinára, ale má mať aj určité mantinely zodpovednosti. A tento návrh zákona smeruje presne k tomu, aby sa stanovili pravidlá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2019 14:57 - 14:57 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Môj osobný postoj k hazardu je jednoznačný. Som proti hazardu, som za dôslednú ochranu všetkých rizikových skupín, ale som zároveň proti bigotnému postoju sprava alebo zľava. V tom s tebou, Edo, súhlasím, že treba hľadať riešenia a nie výhovorky.
Na druhej strane starostovia, ktorých si tu spomínal, sú predsa združení v ZMOS-e azda, vari, hádam. Čiže majú stavovskú organizáciu, v rámci ktorej môžu svoje pripomienky predkladať a návrh riešení takisto. Tak pýtam sa, prečo nevyužili túto pôdu na to, aby cez ZMOS iniciovali aj parlamentné riešenie tejto problematiky.
A ešte jedna taká numerická poznámka, pred chvíľou, asi pol hodinu dozadu sme tu mali miliardu investovanú do hazardu, pred desiatimi minútami to už bolo 3,7 miliardy a keď tu ešte budeme hovoriť pol hodinu, tak možno to bude 10 miliárd. Takže preto hovorím o dôležitosti údajov a o dôležitosti uvádzania zdrojov týchto údajov. A tie údaje a zdroje by mal predkladať ten, kto vystupuje v rozprave a snaží sa presvedčiť o svojej pravde kolegov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis