Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie spoločného spravodajcu

16. 6. 2017 o 15:56 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16. 6. 2017 15:56 - 15:57 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu (tlač 510.) V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 6. 2017 15:44 - 15:46 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, tých zdrojov by tam bolo omnoho viacej. Však vieme koniec koncov, o aké peniaze prichádza Slovenská republika iba z dôvodu korupcie, ktorú tu máme, o ktorej sa v poslednej dobe veľmi často veľmi otvorene hovorí.
Čo sa týka tých podnikateľov, my im nemôžme prikázať, že automaticky musíte kvôli tomuto zvýšiť mzdy, ale pochopiteľne je to jeden z možných dopadov alebo jeden z možných výsledkov práve takéhoto opatrenia. Pochopiteľne, tí podnikatelia by zvýšili tú svoju konkurencieschopnosť, zvýšili by výrobu, mohli by najať nových zamestnancov. Jednoducho toto by takým výrazným spôsobom podporilo hospodárstvo Slovenskej republiky, že si myslím, že na všetky investičné pomoci, dotácie jednoducho môžme v okamihu zabudnúť.
No a možno ešte k tým obnoviteľným zdrojom. Áno, tá dotácia a to nastavenie tak, ako to bolo vymyslené, nebolo najšťastnejším riešením. Bohužiaľ, bolo to vtedy také obdobie, bolo to v celej Európe. Ale už vtedy Slovensko malo viacero iných alternatívnych riešení, ktoré sme mohli prijať, a nemuseli sme na to doplatiť. Dneska asi je to možnože iba na tie obnoviteľné zdroje asi 300 alebo 250 mil. eur, presne neviem. Ale máme tam aj iné veci, ako je napríklad tá podpora výroby elektriny z domáceho uhlia, je tam aj tá kombinovaná výroba elektriny a tepla. Kedysi, vezmite, že zákon umožňoval starým teplárňam namontovať si nejakú kogeneračnú jednotku alebo ani nieže namontovať, ale iba vymaľovať dvere, nazvať to rekonštrukciou a dostali priklepnutú podporu na ďalších 15 rokov. Na toto všetko sa my dneska stále, bohužiaľ, skladáme.
Takže ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu. Uvidíme, čo sa s ním stane v ten utorok. No a prípadne možnože ešte niekedy v nejakej bohatšej verzii sa o ňom pobavíme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16. 6. 2017 15:32 - 15:42 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže tak ako som pred chvíľkou povedal, rád by som objasnil aj niektoré pojmy a možnože aj niektoré čísla, ktoré s týmto návrhom zákona súvisia, samozrejme, že najprv k tým pojmom.
Predtým som hovoril o tzv. TPS-ke. TPS-ka, je to medzi energetikmi veľmi známy pojem, súvisí veľmi úzko s cenou elektriny, je to skratka pre slová "tarifa za prevádzku systému". Možnože viacerí z vás, jeden, dva, tri, štyri, ôsmi vedia, TPS alebo tarifa za prevádzku systému je súčasťou ceny elektriny, ktorú platíme, či už my ako spotrebitelia, ako domácnosti, alebo ako podnikatelia, jednoducho každý jeden odberateľ. V tejto tarife za prevádzku systému sa skladáme na podporu obnoviteľných zdrojov energie, na podporu komunálnej výroby elektriny a tepla a na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, plus ako som spomínal, je tam tá maličká čiastka, ale to je naozaj veľmi maličká, práve na toho organizátora s krátkodobým trhom za elektrinu, tzv. OKTE.
Toto sú všetko opatrenia alebo zložky, ktoré však so samotnou elektrinou ako komoditou, pretože keď sa bavíme o elektrine, ktorá, keď strčíme prsty do zástrčky, tak nás potrasie, tak s ňou jednoducho nesúvisia, toto sú iba na to nejakým spôsobom naviazané výmysly, alebo ako by som to nazval, správne by som mal skorej povedať, politické rozhodnutia, ktoré prijali politici, čiže aj my všetci. Ale zabudli alebo odmietli sme za ne prevziať politickú zodpovednosť, radšej sme si povedali, dobre, budeme dotovať obnoviteľné zdroje, budeme dotovať komunálnu výrobu elektriny a tepla, budeme dotovať výrobu elektriny z domáceho uhlia, ale nebudeme to platiť my alebo nebudeme za to preberať zodpovednosť my politici, ale zaplatia to ľudia. A teraz týmto zákonom smerujeme k tomu, aby sme tento možnože aký nejaký dlh voči tej verejnosti, voči tým ľuďom napravili a splatili.
Ako som povedal na začiatku, nebavíme sa o malej čiastke, hovoríme o 480 mil. eur ročne. Takže naozaj obrovská suma, táto sa rozpúšťa v cene elektriny, v cene každej jednej kilowatthodiny, ktorú platíme. Bolo to zavedené vyhláškou, ktorú vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, no a, bohužiaľ, podľa nášho názoru neurobil správne, pretože akékoľvek nové dane, sadzby, poplatky majú byť zavádzané iba v riadnom legislatívnom procese, to znamená, musí to prejsť vládou, musí to prejsť Národnou radou a nemôže to byť zavedené jednou vyhláškou nejakého úradu alebo štátneho úradníka. Kvôli tomuto sme minulý rok na jeseň práve túto tarifu za prevádzku systému napadli na Ústavnom súde. Ústavný súd sa k tomu zatiaľ nevyjadril, ale jednoducho tvrdíme, že naozaj tou vyhláškou to zavedené byť nesmie. Súčasne sa ale snažíme napraviť tento stav aj tu práve v tejto Národnej rade, aby sme ten historický dlh alebo tú politickú zodpovednosť konečne naozaj prevzali my.
O tom, že nie je to iba téma pre opozíciu alebo pre energetikov, vidno aj v samotnom Programovom vyhlásení vlády, párkrát sa k tomu vyjadroval aj pán minister Žiga, ktorý povedal, že naozaj tá tarifa za prevádzku systému musí byť riešená nejakým iným spôsobom, zatiaľ ten spôsob veľmi nekonkretizoval, posledne mi bolo povedané, že to budú riešiť v septembri, keď prídu s novelou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov. Ale ja sa troška obávam, že pokiaľ tu bude taký ten ministerský návrh, ako sme mali aj na tejto schôdzi, aj na tej minulej, a možnosť vidieť v prípade zákona o regulácii, no tak sme si povedali, radšej ukážeme aj inú cestu, akoby sa to riešiť malo a dalo.
Jednou z tých ciest, ktorou možnože sa bude uberať aj ministerstvo, alebo jednou z tých ciest, ako je to riešené aj v zahraničí, je model Českej republiky, kde si povedali, dobre, tak my nebudeme celých 480 mil., alebo neviem koľko presne oni si prenášajú do tej TPS-ky, dávať na ľudí, ale bude to napríklad iba 100 mil. A všetko, čo bude nad 100 mil., tak pôjde zo štátneho rozpočtu alebo pôjde z predaja emisií, alebo z akýchkoľvek iných príjmov, ktoré by ten štát inak mal mať, lebo naozaj vymysleli si to politici, tak nech tí politici si za to nesú aj tú zodpovednosť. Čiže je tam nejaký strop, no ale my tvrdíme zase, prečo by to malo byť zastropené jednoducho, keď si to naozaj vymysleli tí politici, tak nech tá zodpovednosť tam aj je.
Pán minister Žiga dokonca k tomuto zvolal aj pracovnú skupinu, ale tie závery neboli nikdy nejak verejne prezentované, takže uvidíme, čo na nás bude čakať v septembri, keby prešiel tento náš návrh zákona, pokiaľ by sme sa dočkali ako koaličnej podpory, tak tým pádom to už naozaj riešiť nemusí.
Ako som povedal, tento návrh zákona rieši tú politickú zodpovednosť, prebratie tej zodpovednosti, ktorú by sme mali mať, a súčasne je to taký zdvihnutý prst do budúcnosti, to znamená, aby naozaj do budúcnosti politici neprijímali opatrenia kvázi vo forme nejakých nepriamych daní, pretože rovnako ako dneska funguje podpora obnoviteľných zdrojov, podpora výroby elektriny z domáceho uhlia, tak toto sa dá aplikovať v podstate v akékoľvek inej oblasti, ale ako som povedal, stále je to iba akousi nepriamou daňou. Nepriamou daňou, ktorú prenášame na tých obyvateľov, ktorí dokonca v mnohých prípadoch, alebo vo väčšine, o tom ani len nevedia.
Keď som hovoril o 480 mil., tak dobrá otázka je, že kde vlastne na to vziať, pretože neni to malá čiastka, je to naozaj každoročná čiastka, no a v tom štátnom rozpočte tá čiastka skôr nebude, ako bude. A nebolo by dobré, aby zase na to doplatili ľudia tým, že sa im kvôli tomu zvýšia dane. Čiže hľadali sme aj nejaké tie cesty, kde by sa na to dalo vziať, a hľadali sme také nejaké nesystémové opatrenia, ktoré dneska v tom štátnom rozpočte sú, ktoré sú, dovolím si povedať, že zbytočnými výdavkami, dovolím si povedať, možnože niekoľko z nich jednak majú tu nejaké investičné stimuly, ktoré dosahujú v súčasnosti v priemere nejakých 60 mil. euro ročne, to ešte nie je ale započítaná napríklad investičná pomoc pre Jaguar.
Druhou takou veľmi významnou pomocou, ktorá ale nejde zo štátneho rozpočtu, ale je už teraz tu zmienená, je, keby sa jednoducho odpísala alebo zrušila práve tá podpora výroby elektriny z domáceho uhlia, ktorá nie je naviazaná na zákon, ale je naviazaná iba na všeobecný hospodársky záujem, resp. nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré sa dá kedykoľvek prehodnotiť a ktoré sa dá kedykoľvek zmeniť, nehovorím, že zrušiť, dá sa kedykoľvek zmeniť jeho dopad, zmierniť. Čiže tu hovoríme skorej o tom, že toto by sme vedeli ukrátiť alebo znížiť o túto sumu tých 480 mil., ktoré by bolo potrebné vydávať z toho štátneho rozpočtu.
Keď sa bavíme o nejakých iných výdavkoch, ktoré idú zo štátneho rozpočtu, ďalej sú to napríklad vlaky zadarmo, to je tých 23 mil. eur, v minulom roku to teda boli tie vratky za plyn 47 mil. eur, štátna prémia pri stavebnom sporení 28 mil. eur. Minulú schôdzu sme tu mali 30-miliónovú investičnú pomoc alebo dotáciu ministerstva výstavby a dopravy, to bola tá pomoc na zatepľovanie, ktorú paradoxne nikto nevyužíval. Bolo tam čerpanie za rok, myslím, že menej ako 1 mil. eur.
Takže v konečnom dôsledku by sme sa mohli, dokázali možnože takýmto naskladaním takýchto nesystémových opatrení, ktoré dneska plynú zo štátneho rozpočtu, dostať kdesi blízko aj k tej sume tých 480 mil. eur. bez toho, aby sme museli zvyšovať alebo zavádzať nejaké nové dodatočné dane.
Čo by to znamenalo na tej druhej strane pre tých ľudí a pre tých podnikateľov? Tak začnem práve tými rodinami. V minulosti inštitút INESS vydal jednu analýzu, ktorá sa volá Elektrická daň, kde vyhodnotil práve takéto politické opatrenia alebo politické rozhodnutia, a povedali, že priemerná domácnosť by vďaka preneseniu zodpovednosti naozaj na tých politikov, alebo teda na ten štátny rozpočet znamenala úsporu 60 eur na rodinu a ročne iba v cene elektriny. Keď si vezmete, koľko priemerná rodina zaplatí za elektrinu ročne, tak naozaj tých 60 eur je veľmi významná položka.
Omnoho významnejšie by to ale bolo pre tých podnikateľov, hlavne pre ten energeticky náročný priemysel, ktorí by dokázali týmto spôsobom ušetriť až 17 % vo výdavkoch na elektrinu. Toto by naozaj veľmi výrazným spôsobom dokázalo zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Veľmi výrazným spôsobom. Nepotrebovali by žiadne investičné stimuly, nepotrebovali by žiadne dotácie. Jednoducho o 17 % by sa im znížili ceny elektriny. Čiže toto je v podstate v nadväznosti aj na niektoré tie opatrenia, ktoré som hovoril predtým.
Takže na jednej strane možnože záťaž pre štátny rozpočet, na druhej strane pozitívny vplyv na cenu elektriny naozaj pre všetkých.
Toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne. Zmestil som sa dokonca do tých 10 minút.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16. 6. 2017 15:26 - 15:30 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Pekný deň prajem všetkým. Dovoľte, aby som krátko predstavil tento návrh z dôvodovej správy.
Hlavným cieľom tohto návrhu zákona je úprava spôsobu financovania nákladov systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, z kombinovanej výroby elektriny a tepla, ako aj výroby elektriny, ktorá je vyrobená z domáceho uhlia, a to formou ich prenesenia na štátny rozpočet. Tento návrh zákona reaguje na neúmernú finančnú záťaž systému podpory výroby elektriny z týchto menovaných zdrojov predovšetkým na domácnosti a podnikateľské subjekty. Podľa údajov z ÚRSO za rok 2015, ktorý v súčasnosti určuje každoročne výšku tzv. tarify za prevádzku systému, slúžiacej na kompenzáciu nákladov systému tejto podpory, náklady boli 21,4 eur/MWh, čo tvorí naozaj veľmi významnú časť koncovej ceny elektriny. Menšia časť tarify za prevádzkovanie systému slúži na kompenzáciu niektorých nákladov organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Ale to je naozaj iba 0,27 eur/MWh. Teda tak to bolo v roku 2015.
Výhrady k tejto neúmerne alebo k neúmerne vysokej koncovej cene elektriny pre energeticky náročný priemysel prezentuje Európska komisia už niekoľko rokov, pričom ako hlavnú príčinu uvádza vysoké regulované poplatky, medzi ktoré patrí práve TPS-ka, alebo inak povedané, tarifa za prevádzkovanie systému. Na rok 2017 bola, prosím pekne, nastavená už vo výške 26,20 eur/MWh. Tento stav pochopiteľne kritizujú aj priemyselní odberatelia elektriny Slovenskej republiky, no a poukazujú na zníženú konkurenciu voči zahraničiu.
Návrh zákona ustanovuje, že celé skutočné náklady prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav na financovanie systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, z vysoko účinnej kombinovanej výroby a nákladov dominantného výrobcu elektriny na výrobu elektriny z domáceho uhlia budú hradené zo štátneho rozpočtu, teda z kapitoly ministerstva hospodárstva prostredníctvom dotácie, ktorú v rozsahu predpokladaných nákladov systému podpory poskytne na kalendárny rok práve ministerstvo. V záujme dodržania zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality ministerstvo vykonávacím predpisom určí spôsob výpočtu nákladov systému podpory, ako aj nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnosti regulovaných subjektov ani komplikáciu pre koncových spotrebiteľov energií. Naopak, bude viesť k poklesu koncovej ceny elektriny pre všetky kategórie koncových odberateľov.
Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, a to naozaj veľmi zásadný, vo výške 480 mil. eur. Kde na to zobrať a ostatné s tým súvisiace veci, by som si následne dovolil prezentovať v rozprave, do ktorej sa súčasne hlásim.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18. 5. 2017 17:19 - 17:21 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej a Vladimíra Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 504). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 5. 2017 12:51 - 12:53 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ja by som chcel Alina podporiť hlavne v tej poslednej časti, kde vraví, že tento zákon zavádza tú naozaj spravodlivosť do toho systému a váhy hlasu v nejakej tej proporcionalite k tomu, koľko ten vlastník bytu platí. To znamená, že naozaj máme tu v podstate dve možnosti, hej. Buď dáme, že ten jeden vlastník bytu má jeden hlas, ale súčasne bude platiť iba nejaký paušál ako niekto, kto má menší byt, alebo tá spravodlivejšia cesta je tá, že keď má niekto väčší byt, viacej prispieva do toho spoločného fondu, tak bude, pochopiteľne, aj mať väčšiu váhu. Nie je to žiaden nový výmysel, ktorý by inde nefungoval, lebo takto to funguje v zahraničí. A myslím si, že tak by to malo fungovať naozaj aj u nás.
U nás mali sme takú aj diskusiu, ja sám som dostal možnože aj nejaké tie kritické hlasy, ktoré ale podľa mňa nemali len nejakú tú relevantnú váhu, lebo ako sme sa napríklad bavili, tak išlo tam o to, že na tej schôdzi priamo bude ťažké rozpočítať, že, dobre, niekto má nejaké percento alebo nejakú inú plochu, ale toto všetko sa dá ešte predtým veľmi ľahko prepočítať na tie percentá pred tou domovou schôdzou. A potom naozaj či už kalkulačkou, alebo počítač má k dispozícii dneska už naozaj kedykoľvek každý.
Takže chcem týmto vyjadriť podporu tomuto návrhu. Pokiaľ budú k tomu nejaké výhrady, ja som presvedčený, že aj v tom druhom čítaní bude nejaký priestor na nejaké zmeny.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12. 5. 2017 12:43 - 12:44 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 530).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

11. 5. 2017 11:39 - 11:45 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň všetkým prajem. My sme s pánom ministrom mali možnosť diskutovať na výbore o tom, prečo skrátené legislatívne konanie, prečo nie, možno, že niektoré argumenty, ktoré boli, ktoré tam zazneli, by bolo dobré povedať aj dnes tu v sále, prípadne troška ich rozviesť.
Ja som poukazoval hlavne na to, že áno, ideme tento zákon schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale v prípade samotného zákona je veľmi sporná práve tá ústavnosť, ktorá môže narušiť ten účel, ktorý sa dneska sleduje práve tým zákonom. To znamená, že dneska tu máme naozaj, aby platil od 15., ale ak dneska samotný zákon niekto napadne na Ústavnom súde a požiada o predbežné opatrenia, tak, bohužiaľ, Ústavný súd naozaj môže povedať, že ten zákon platný nebude, prípadne čo sa stane, ak tento zákon nepodpíše prezident.
Skrátené legislatívne konanie sa má diať za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, slobôd, bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Áno, tu hrozia naozaj hospodárske škody, ako aj sám pán minister povedal, stojíme medzi tými dvoma mlynskými kameňmi. Tie škody boli spomenuté, teda je to v tom odôvodnení, že hrozia, ale potom sa nedozvedáme nijakým spôsobom, z čoho to rezultuje. Zákon je ale postavený na boji proti špekulantom a je to práve pod rúškou nutnosti zefektívnenia procesu povoľovania výstavby samotných diaľnic. Ja si dovolím konštatovať, že áno, tí špekulanti vždy boli, sú a vždycky aj budú. Ale tiež si dovolím upozorniť a nechcem sa ich v žiadnom prípade nijako zastávať, ich konanie v súčasnosti, predpokladám, že nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Jednoducho je to iba špekulatívne konanie, ktoré sme my vyhodnotili ako špekulatívne a brzdí nás vo výstavbe diaľnic.
Tak isto ste spomínali na výbore, že takýmto zákonom, ktorý teraz máme v tom skrátenom legislatívnom konaní, by sme vedeli do budúcnosti odradiť od takéhoto podobného konania v iných prípadoch. Ale čo keď ich to neodradí? Tak aj na tom výbore som sa pýtal, kam pôjdeme ďalej. Zbavíme ich svojprávnosti alebo ich rovno zastrelíme? Môžeme to do zákona dať. Sme ústavno, teda zákonodarný výbor. Aj, pán minister, toto je sarkazmus, určite nie je pozmeňovací návrh, ani ho nebudem v žiadnej forme predkladať, ani nebudem pod neho zbierať žiadne podpisy.
Ja sám mám so špekulantmi alebo špekulantom jedným, teda keď ideme podľa tejto definície, jednu osobnú skúsenosť. V roku 2015 sme chystali jeden projekt na využitie geotermálnej vody v Šamoríne, bol tam jeden existujúci vrt. Zašli sme za majiteľom, čo boli kúpele, je to taký liečebný dom a vtedajší riaditeľ, ktorý šéfoval práve tomuto liečebnému ústavu, tak nám dal možnosť využiť ten vrt, pretože oni sami ho využívali iba na pár percent, ale súčasne si zapýtal sumu, ktorá zodpovedala hodnote toho vrtu. Pretože on vedel, že jednoducho k tomu vrtu má ministerstvo zdravotníctva vydané ochranné pásmo, a teda my na tých pozemkoch, ktoré sme mali k dispozícii, bez jeho vrtu takéto využitie tej geotermálnej vody, bohužiaľ, nikdy nezrealizujeme. Projekt nakoniec padol, no a sám pán riaditeľ dneska sedí práve u vás na ministerstve dopravy, bol dneska aj na výbore.
Čiže toľko možno k tým, že kto sú akí špekulanti. Aj keď, samozrejme, toto sa nedá porovnávať k tomu, lebo vtedy tam nebol žiaden štátny záujem, ale ako vidíte, naozaj ľudia zmýšľajú tým smerom, ako čo najlepšie vyťažiť zo súčasnej alebo z momentálnej možnosti.
Už tu bolo veľmi veľa povedané, nebudem zbytočne naťahovať tú rozpravu, ale chcem povedať, že áno, tento zákon, ktorý ide do toho skráteného legislatívneho konania, my nechceme poprieť to, že tí ľudia čakajú a majú právo na tú diaľnicu. My chceme iba upozorniť naozaj na to, že ak budeme takýmto spôsobom ohýbať zákony, v tomto prípade dokonca možno v rozpore s ústavou, tak kam až ďalej sa dostaneme. A keď si zvykneme na takéto postupy, potom v neistote nebudú iba tí špekulanti, ale prakticky každý jeden občan Slovenska.
Takže ja si myslím, že tento zákon môže so sebou priniesť viacej rizík ako prínosov práve kvôli tej protiústavnosti, ako som dal aj to prirovnanie na tom výbore. Zdá sa mi, že dneska hasíme oheň práve benzínom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9. 5. 2017 18:03 - 18:06 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý večer všetkým. Ďakujem za možnosť, nemusíte sa báť to bude naozaj iba veľmi vecné vystúpenie. Určite nebudem nejakým spôsobom rýpať do tohto návrhu zákona, pretože sa jedná o čisto, čiste o transpozíciu smernice Európskej únie. Troška ma mrzí, že ste ten návrh nerozviedli troška detailnejšie, aj keď teda v tej dôvodovej správe to je.
Možnože pre informáciu pre ostatných, palivá druhej generácie, to sú práve tie lignocelulózové suroviny, ako je slama a obilie alebo kôra, štiepka, jednoducho všetky tieto lignocelulózové suroviny, ktoré povedzme nevieme tak dobre dneska energeticky zhodnotiť. Vďaka týmto palivám druhej generácie dosiahneme práve do určitej miery to nahradenie tej prvej generácie. Tam sa bavíme vlastne naozaj o palivách, ktoré sú vyrábané jednak z nejakých surovín, ktoré sa môžu použiť aj na potravinárske účely. To znamená, zaberajú aj tú poľnohospodársku pôdu. Potiaľto vlastne tie výhody. Áno, ideme sa posunúť do nejakej novej, nazvem to, generácie nejaký ďalší krôčik, ale zaujala ma práve tá analýza vplyvov, dopadu vplyvov hlavne na to podnikateľské prostredie, ktoré bola, ktorá bola prílohou k tomuto zákonu, a nezdá sa mi, že by bola dostatočne spracovaná. Totižto je tam uvedené, že práve na to podnikateľské prostredie to bude mať vplyv pozitívny aj negatívny. Pochopiteľne, pozitívny, za ten možno považovať aj to, že sa vytvorí možno nejaké nové podnikateľské prostredie. Takisto to bude mať pozitívny vplyv na to životné prostredie, ale takéto biopalivá budú svojím spôsobom určite aj drahšie, lebo minimálne tá ich výroba.
V samotnom návrhu, resp. v tej smernici, ktorú preberáme, je jasne stanovené, v ktorom roku by sme mali dosiahnuť aký stupeň tých prímesí, a preto neviem z tohto pohľadu, alebo či mi viete teraz povedať, odhadnúť, aký vplyv to konkrétne bude mať práve na konkrétnu cenu tých palív, pretože to sa potom nebude týkať iba tých podnikateľov, ale bude sa týkať aj všetkých ostatných, a prípadne či na ministerstvách máte už dneska nejakú informáciu o tom, či sú nejaké podnikateľské subjekty, ktoré budú mať záujem práve vyrábať tieto biopalivá druhej generácie na Slovensku, pretože tie termíny sú tam 2020, ’25 a tak ďalej do budúcnosti. Čiže toľko iba také krátke, v podstate dvojotázkové vystúpenie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9. 5. 2017 17:30 - 17:36 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Je zaujímavé ako v rámci rozpravy k vládnemu návrhu diskutuje opozícia, v podstate akosi takým nejakým spôsobom aj utriasame tie jednotlivé názory, súhlasím s pánom Krajniakom, samozrejme. Ak by sme tu mali naozaj normálne fungujúcu spoločnosť, tak určite nemáme napríklad tu kauzu a dneska tu neriešime ani fungovanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Bohužiaľ, tak nejak sme na to nastavení a nejakým spôsobom nejakú, nejakú cestu musíme nájsť, aby sme naozaj dosiahli napríkladaj tie nižšie ceny energií.
Ja sa preto vrátim, ako som to už avizoval predtým práve k tomu jednému nášmu pozmeňujúcemu návrhu, je to návrh č. 6, ktorý takisto by mohol viesť k tomu, že by ceny energií klesli. Tento návrh už som ho prečítal, ale možnože vysvetlím také pozadie.
Asi viete, že na Slovensku podporujeme výrobu elektriny z domáceho uhlia. To znamená, nepodporujeme uhlie tak ako je to v iných krajinách, ale podporujeme výrobu elektriny z domáceho uhlia. A úprimne, my nevieme, koľko vlastne to uhlie platí, stojí. Vlastne dneska už vieme, vieme, že sa to pohybuje okolo 5 eur na gigajoule, čo je skoro dvojnásobok, ak nie trojnásobok nejakých priemerných cien v Európe. Áno, dá sa argumentovať tým, že sa jedná o hlbinnú ťažbu, nie povrchovú, ale takisto nebudeme pestovať banány na Gerlachovskom štíte, keď im to jednoducho nevychádza.
Z tohto dôvodu prichádzame s tým pozmeňujúcim návrhom č. 6, ktorý sa síce netýka priamo fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale týka sa samotného zákona a umožní nám práve to, aby sme poznali aj vstupy do tej regulácie ceny elektriny z domáceho uhlia. Častokrát sme obviňovaní z toho, že chceme na Slovensku zastaviť baníctvo, pripraviť baníkov o robotu. Nie, toto nechceme. My chceme jednoducho, aby naozaj, ak tu robíme nejakú takúto podporu, na ktorú sa my všetci skladáme, tak aby bola transparentná. Takže k tomuto smeruje práve aj tento návrh.
A paradoxne mal som niekoľko rozhovorov aj so zástupcami napríklad Hornonitrianskych baní a v takej slabej chvíľke mi jeden pán povedal, že oni by s tým napríklad problém nemali, keby sa naozaj regulovala práve tá cena toho domáceho uhlia. Ja by som bol určite veľmi rád. Ten návrh s tým počíta a v podstate k nejakému poklesu alebo k nejakému vyhodnoteniu toho, či naozaj tá cena, ktorú dneska platia Slovenské elektrárne, ktoré sú tým regulovaným subjektom, tak by ten dopad sa mohol prejaviť už v tomto roku.
Takisto si treba uvedomiť, že ak sa bavíme o podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, tak elektrárne v podstate de facto nie sú tým konečným príjemcom, čo môže znamenať nepriame štátne dotácie, za čo nás takisto Európska komisia môže nejakým spôsobom napomenúť alebo nejakým spôsobom riešiť.
Veľmi sa mi páčila tá diskusia, naozaj tie jednotlivé pozmeňováky, ktoré doteraz tu boli predložené, či už naše alebo či už to bol práve ten, ktorý predložila Veronika Remišová a Edo Heger. Ja by som sa možnože chcel ešte troška vrátiť k tomu, že čo tými pozmeňovákmi sledujeme okrem toho teda, že je to nejaká tá, nejaké to odstránenie politizácie alebo tak, ako pán Krajniak povedal, vždycky tam bude nejaká závislosť zrejme, pretože však či to bude menovať prezident alebo či to bude menovať vláda, proste ten človek bude, nepoviem, že sa zodpovedať, pretože ÚRSO je nezávislé, ale niekým je menované a za nejaké to porušenie zákona, tak ako to definuje súčasný zákon, ten človek môže byť aj odvolaný.
A teraz možnože k tým pozmeňujúcim návrhom. A aby sme, aby som tak nejak definoval, máme tu pozmeňovací návrh č. 1, kedy hovoríme, že prezidenta chceme, aby to bol on, ostal tým, ktorý bude vymenovávať toho predsedu. Tu sa naskytá otázka, dobre, tak dneska je tu možnože prezident, ktorý neurobí všetko to, čo urobí táto vláda, ale zasa tie zákony sa predsa nešijú na nejakú aktuálnu situáciu. Ale práve týmto pozmeňujúcim návrhom sa rieši aj to oddelenie tej moci, nech je už pri nej ktokoľvek. A keď bude prezident poverený vládou, no tak holt bude, ale jednoducho bude tam takýto človek.
Pokiaľ by neprešiel tento pozmeňujúci návrh, máme tu ten pozmeňovací návrh druhý, ktorý hovorí aspoň o tom, že tam má byť teda nezávislá komisia, kedy ministerstvo predkladá vláde práve týchto jednotlivých nominantov. Pre nás je kľúčové, aby minimálne jeden z týchto návrhov prešiel a súčasne aby prešiel aj pozmeňujúci návrh č. 5, to znamená, je to práve ten pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, aby to ministerstvo nevstupovalo do tých cenových konaní. Toto sú také z môjho pohľadu podmienky na to, aby sme mohli podporiť nejaký ten, ten vládny návrh zákona, lebo v opačnom prípade naozaj to bude z nášho pohľadu iba zbytočný na poste predsedu, zbytočne ďalší politický nominant, ktorý bude skákať tak, ako bude vláda pískať, a naozaj Holjenčíka č. 2 tu nepotrebujeme. Takže bol som, myslím, že stručný.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis