Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

12.2.2019 o 9:15 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.2.2019 9:15 - 9:16 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1288). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2019 10:33 - 10:35 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, väčšina tých pripomienok sa točila práve okolo toho spolitizovania celej tej jeho voľby.
Ale ja som práve upozorňoval na to vytváranie rôznych extra pravidiel a tančekov okolo osoby Roberta Fica. Úprimne, myslím si, že on sám a aj vy všetci, ktorí ste sa za to zasadili, ste mu naozaj urobili iba medvediu službu, pretože Robert Fico sa týmto zaradil na zoznam takých tých nadľudí, akých sme tu už v politike v minulosti mali, či už to bol Vladimír Mečiar, Ivan Lexa. Jednoducho toto sú ľudia, ktorí dlhodobo fungovali v nejakom špeciálnom režime a dodnes chodia kanálmi.
Ja sa pýtam, toto ste si pripravili pre svojho predsedu? Pre toho, ktorý je dlhodobo najobľúbenejší politik, ktorý vás doviedol k tomuto víťazstvu?
A chcem sa teda v tejto súvislosti opýtať. Kde je pán Robert Fico? Prečo sa dodnes tu neukázal, prečo sa neobhajuje sám? Čo je toto za právnika?
Pán Tomáš, to vy zaňho budete chodiť aj na Ústavný súd a rozhodovať o ňom? (Reakcie z pléna.) Takže je toto, je toto pre mňa veľmi záhadné. Ale koniec koncov pán Robert Fico sa rovnako správa aj na hospodárskom výbore, ktorého je riadnym členom a na ktorého ani jednom rokovaní sa do dnešného dňa ani jeden jediný raz neobjavil. Ani v pléne nevystupuje.
A, pán Tomáš, vy ste hovorili o tom, že pán Fico roztrhal faktúry a vďaka nemu majú ľudia dnes nižšie ceny energie. Ale toto nebolo vďaka Robertovi Ficovi. Toto bolo vďaka opozícii a tlaku verejnosti. Robert Fico sa pána Holjenčíka a toho stavu, ktorý tam nastal, zastával do poslednej možnej chvíle.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2019 10:16 - 10:27 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, drahé kolegyne, kolegovia, včera sme sa dozvedeli, že všetkých 39 kandidátov na post ústavného sudcu splnilo podmienky požadované zákonom. Teda minimálne tak o tom rozhodol ústavnoprávny výbor, a to aj napriek tomu, že jeden z týchto kandidátov prešiel naozaj veľmi tesne, a to pomerom 6 : 7. Inak je také trocha paradoxné, že matematicky sa jedná o takmer taký istý pomer, ako je 13,5 : 15.
Na jeho dosiahnutie, aby teda tento kandidát prešiel tým ústavnoprávnym výborom, aj keď ako pán Tomáš upozornil, toto rozhodnutie má iba odporúčací charakter, bolo treba dvakrát preložiť rozpravu, bolo treba vymeniť jedného člena výboru a kvôli rokovaniu ústavnoprávneho výboru v rozpore s rokovacím poriadkom bolo potrebné dokonca odsunúť rokovanie parlamentu. Chcem sa preto opýtať, čím si Robert Fico zaslúžil toto hýčkanie a opateru?
Mňa naozaj veľmi mrzí, že celá voľba sa točí okolo jednej osoby, ale musím súčasne povedať, že toto si Robert Fico vyrobil sám svojimi tančekmi, ktoré veľmi podrobne už predo mnou opísal môj kolega Ondrej Dostál.
Chcem sa teda z tohto miesta opýtať osobne pána Roberta Fica, pán Fico, ak sa dostanete na Ústavný súd, aký to bude pre vás pocit z toho, že na to, aby ste mohli rozhodovať o súlade zákonov s ústavou, bolo potrebné najprv zákony vo váš prospech poohýbať?
No a práve v prípade strany SMER toto nie je prvýkrát v tomto období, čo náš človek bol uprataný v rozpore so zákonom, alebo po tom, ako boli niektoré zákony správne upravené.
Máme tu jednu veľmi konkrétnu kauzu, ktorá vyvrcholila presne takto pred dvoma rokmi, bola to kauza vysokých cien energií. Možno si vtedy pamätáte, na poste Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sedel pán Jozef Holjenčík, chránenec Robert Fica, ten po tlaku opozície a verejnosti bol sám odstúpený a na jeho miesto asi po pol roku sa prihlásili štyria uchádzači. Medzi nimi bol vtedy aj dvojnásobný minister nominovaný stranou SMER - SD a vtedajší poslanec za tú istú stranu pán Ľubomír Jahnátek. Podotýkam, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má byť nezávislou inštitúciou, a to nielen od regulovaných subjektov, ale aj od politikov. A presne takto isto by mal fungovať aj samotný Ústavný súd. Veď napokon, ako bude asi rozhodovať ústavný sudca o námietkach voči zákonom, ktoré prijmú poslanci za stranu, ktorej je dodnes predsedom?
Keď sa vrátim k pánovi Jahnátkovi, pretože tých paralel s pánom Robertom Ficom je tam viacero, tak ten napríklad nespĺňal základnú podmienku garancie nezávislosti a nespĺňal ani podmienku potrebného vzdelania. Pán Jahnátek je makromolekulárny chemik, má síce aj titul profesora v energetike, toto z košickej Technickej univerzity, ale tento titul získal naozaj za rovnako záhadných okolností ako pán Danko svoj titul doktora práv.
Rovnako je dnes otázna pedagogická prax pána Roberta Fica, ktorú potreboval na získanie titulu docent. Ako už bolo Ondrejom Dostálom povedané, ozvali sa študenti, ktorým sa mal podpisovať do indexu, no títo ho nikdy ani nevideli.
No a čo samotná prax? Pretože toto je dnes naozaj kľúčové aj práve v prípade Roberta Fica. Pán Jahnátek mal mať podľa regulačného zákona minimálne sedem rokov skúseností v energetike a v sieťových odvetviach. Pán Jahnátek si v týchto odboroch mohol započítať iba štyri roky na stoličke ministra hospodárstva počas Ficovej vlády. Ostatné jeho pozície sa o túto oblasť, o energetiku, ani len neobtreli. No a z tohto pohľadu je už sporných tých pätnásť rokov Roberta Fica, ale myslím si, že o tom tu už bolo povedané viac ako dosť.
Preto radšej spomeniem ďalšiu podobnosť s pánom Jahnátkom a tou je akceptácia verejnosti. Keď mal byť pán Jahnátek vymenovaný na post predsedu nezávislého, teda minimálne papierovo, regulačného úradu, médiá, odborníci, ale aj samotní spotrebitelia vtedy požadovali alebo - pardon, požadovali - považovali jeho nomináciu za nepodarený žart. No a dnes mali sme tu jeden prieskum, kde takisto Focus robil dopyt, ako ľudia vnímajú Roberta Fica na poste ústavného sudcu a 71,8 % oslovených sa vyslovilo, že s tým nesúhlasí.
Takže skúsme si to zhrnúť.
Pán Robert Fico je politicky závislý, má sporný titul, otáznu prax a na Ústavnom súde ho nechceme nielen my politici, ale nechcú ho tam ani len ľudia. Toto všetko je identické s pánom Jahnátkom, ktorý je dnes nominantom na čele iného papierovo nezávislého úradu. Ale v jeho prípade už máme potom aj dôkaz o tom, čo sa stalo, keď tieto jednotlivé kritériá nespĺňal, napriek tomu, že sme ho na to upozornili, a na tento úrad nastúpil.
Pán Ľubomír Jahnátek svojho času čelil podozreniam z klientelizmu. Možno si spomeniete na tzv. kauzu Komjatice. Korupcia a klientelizmus sú práve pre regulačný úrad mimoriadne nebezpečné, a preto môžu, pretože môžu ohroziť nielen peňaženky slovenských domácností, ale aj fungovanie hospodárstva. Koniec koncov to sme vtedy videli práve na tej samotnej kauze vysokých cien energií. No a práve táto obava sa v prípade teda pána Jahnátka, keď nastúpil na ÚRSO, potvrdila. Do dvoch mesiacov sme mali novú organizačnú štruktúru a z úradu sa naozaj stali druhé Komjatice.
Toto sa zrejme na Ústavnom súde v prípade pána Roberta Fica nestane, ale napriek tomu, čo sa môže stať, ak nastúpi na tento Ústavný súd? Čo mu hrozí? Alebo skôr čo mu nehrozí? Pán Robert Fico získa na dlhých 12 rokov beztrestnosť. Vďaka tomu budú všetky podozrenia z trestných činov, ktoré sa ho týkajú priamo alebo nepriamo, odložené ad acta.
A teda aby som bol konkrétny, pretože zrejme tu padne otázka, ktoré trestné činy sa ho týkajú, tak jeden z nich sa týka opäť regulačného úradu. Asi ste zachytili, minulý týždeň v piatok bola zverejnená správa Najvyššieho kontrolného úradu. Najvyšší kontrolný úrad namietal, že 1,8 mil. eur malo byť de facto rozkradnutých, boli to peniaze, ktoré slúžili na kontrolu distribučných spoločností, čo potom viedlo k tej kauze vysokých cien energií, a NKÚ vtedy namietalo aj politické zásahy do nezávislosti regulačného úradu.
Takže máme tu dve veci, ktoré namietal Najvyšší kontrolný úrad a obidve sa týkajú Roberta Fica. Pretože bol to práve Robert Fico, ktorý týchto 1,8 mil. eur na jednej spoločnej tlačovke s nezávislým, už vtedy nezávislým, pánom Holjenčíkom tých 1,8 mil. priklepol úradu. Udialo sa to na tlačovej konferencii dňa 25. 10. 2015. To tam a ako sa rozutekalo týchto 1,8 mil. eur, bude riešiť polícia a v tejto súvislosti zrejme budú musieť vypočuť aj Roberta Fica.
Okrem týchto peňazí sa ho ale týka aj práve tá druhá veľmi vážna námietka alebo zistenie Najvyššieho kontrolného úradu, a to je ten nezákonný zásah do nezávislosti regulačného úradu.
A ja sa preto pýtam, máme tu dve konkrétne zistenia, dve konkrétne veci, ktorým sa budú venovať vyšetrovacie orgány: Ako môže človek namočený do dvoch protizákonných činov, a to hovorím naozaj iba v prípade kauzy vysokých cien energií, vôbec kandidovať na post ústavného sudcu? Navyše, ak aj práve vďaka nemu a vďaka tomuto konaniu máme na Slovensku jednu, jedny z najvyšších poplatkov v cenách energií.
Robert Fico by sa teda z môjho pohľadu v prvom rade mal zodpovedať za svoje činy. Chcel by som veriť, že tá imunita na 12 rokov nie je tou pravou motiváciou, prečo sa Robert Fico hlási na Ústavný súd a že ani ochrana, ktorú by tým zabezpečil aj ostatným spolustraníkom, nebude motiváciou pre poslancov strany SMER, aby ho v tej voľbe krúžkovali. Žiaľ, o opaku ma ani Robert Fico, ani nikto iný nepresvedčil.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.12.2018 17:05 - 17:05 hod.

Karol Galek
Dávam procedurálny návrh, aby tieto zatermínované návrhy boli prerokované na konci schôdze, pretože riadne prepadli. Predkladatelia neboli na schôdzi. Ako pokiaľ my tu teraz robíme z toho trhací kalendár, tak to teraz povedzme, dajme každému jednému predkladateľovi, ktorému nejakým spôsobom prepadol návrh, aby si ho mohol zatermínovať. Ako toto nepovažujem za v poriadku. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 4.12.2018 19:57 - 19:58 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (tlač 1211). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Mám tu aj priestor pre vlastnú úvahu spravodajcu, kde by iba chcel povedať, že som stotožnený s týmto návrhom zákona (povedané so smiechom a reakcie z pléna), a chcel by som prítomných požiadať o jeho podporu aj tých, ktorí nesúhlasne krútia hlavou. (Povedané so smiechom.)
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 14:46 - 14:48 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán minister, ja som bol teda presvedčený, že tento zákon, tento zákon je asi potrebný, ale prekvapili ma hlavne tie vaše posledné slová, kedy ste povedali, že sa domnievate, že súd nerozhodol správne. Ale toto mi pripadá naozaj ako veľmi vážne znásilňovanie súdnej moci. Pokiaľ ste toto osobne povedali priamo tu v pléne, pretože naozaj do tej súdnej moci my by sme nemali takýmto násilným spôsobom zasahovať.
Vyjadrím sa potom ešte k tomu dodávateľovi poslednej inštancie, o ktorom ste hovorili, že SPP má výsostné postavenie. Áno, má. Vy ste hovorili o tom, že, že kvôli tomu majú stratu. Ale SPP je jeden z dodávateľov z 27, pôsobia spolu na trhu a jednoducho všetci dodávajú tým odberateľom. To DPI, dodávateľ poslednej inštancie, má byť inštitút zvýhodňujúci, nie obmedzujúci. A ak by niekto iný splnil, ak to SPP, ak to SPP nechce plniť, ak nechce byť dodávateľom poslednej inštancie, ja som presvedčený, že sa nájdu aj iní, ktorí keď splnia kritériá, budú schopní toto na seba prebrať. Čiže oháňať sa tým, že dnes je SPP dodávateľom poslednej inštancie, ako ste hovorili aj posledne, toto nemusí byť večne. A v tomto, v tomto je trošku aj taký ten, taký ten slabší, slabšia časť toho samotného zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 14:05 - 14:17 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Priznám sa, toto je veľmi také rýchle zrýchlené konanie o zákone. Ledva som sa stihol zapísať, ale, chvalabohu.
A mám tu teda zopár pripomienok, diskutovali sme o tomto zákone naposledy v piatok v prvom čítaní. K niektorým veciam sa ešte vrátim pretože, pán minister, vystúpili ste vtedy už iba v záverečnom slove. Na druhej strane celkom fajn, pretože ja som si vedel tiež niektoré veci doštudovať.
Chcem ale hneď na úvod povedať to, čo som povedal aj na minulej schôdzi, Duckého zmenky, teda okrem tých, ktoré boli nejakým spôsobom reálne kryté, ak vôbec také existujú, považujeme ako strana SaS za podvod. Takisto som už vtedy povedal, že o ich oprávnenosti by mal rozhodovať nezávislý a nestranný súd, nie politici. Vo veľmi podobnom zmysle sa nám vyjadril včera napríklad aj pán Danko, a to v súvislosti s tými aktivistami, ktorí liezli na ťažobnú vežu v Novákoch. Poslali ich do väzby – napríklad na rozdiel od Baštrnáka, ktorý chodil po slobode. Inak možno nová informácia pre tých, ktorí ešte nevedia, títo sú už našťastie z rozhodnutia generálneho prokurátora prepustení.
Ale späť k tým mojim trocha obavám, ktoré som hovoril aj na tej poslednej schôdzi a pri tých posledných v rozprave, to vychádza z toho, že naozaj tu hrozí, že vytvoríme istý právny precedens. Spomínal som posledne to teplárenstvo tým riešením, aby to nedopadlo tak ako v prípade tohto Ústavného súdu, ktorý rozhodol, že teda nejaká exekučná amnestia na majetok štátnych teplárenských spoločností nie je v súlade s ústavou, tak v tomto prípade zavádzame minimálne do toho zákona práve to opatrenie, že sa jedná o čiastkovú amnestiu, teda že sa to nevzťahuje na celý majetok, ale naozaj iba na tie majetkové účasti. Takisto nám pán minister v prvom čítaní doplnil veľmi dôležitú informáciu, že teda v tom druhom odseku riešime aj práve to, že dovolanie bude mať odkladný účinok na akúkoľvek exekúciu akéhokoľvek majetku toho SPP. Je to riešené práve cez ten sporový poriadok, ja som si to tak isto ešte pozrel, v podstate teraz dopĺňame dovolaním odkladný účinok, aby to bolo podané proti rozhodnutiu vykonanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. A v civilnom, v tom paragrafe 444 som si našiel takisto ods. 1, ktorý hovorí, že dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Čiže toto je moja prvá otázka, že či práve toto by sme nevedeli využiť namiesto toho, aby sme teraz takýmto následným spôsobom vnášali nejaký ďalší paragraf, alebo teda ďalší odstavec d), kde sa vyslovene zmieňujeme o zmenkách. Čiže či naozaj toto nebolo rozhodnutie o ten verejný záujem hodné toho osobitného zreteľa.
No a potom moja druhá dôležitá otázka sa týka, čo sa stane v prípade, ak ten dovolací súd opäť rozhodne v neprospech SPP. Čiže čo v tomto prípade, pretože bude tam tá exekučná amnestia a zrejme naozaj siahne priamo na ten majetok toho SPP, ktorý už tým pádom nebude chránený, pretože už to dovolanie bolo rozhodnuté.
No a taká tretia otázka, je tam pomerne vysoké riziko, že práve tá spoločnosť, ktorej, ktorá si tieto Duckého zmenky uplatnila, sa obráti opätovne aj na Ústavný súd, a teda ak Ústavný súd, ja neviem, o 2 roky rozhodne, v tomto prípade predpokladám, že teda ten dovolací súd určite zaujme nejaké stanovisko skorej, ale či náhodou aj z tohto nevyplývajú nejaké ďalšie riziká.
Takže máme tu naozaj pochopiteľnú obavu ministerstva, ktoré vyhovelo požiadavke Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý je dnes tej, tou 100 % dcérou. Je tam tá obava o ten osud tých majetkových účastí a takisto o ten majetok. Na druhej strane ale to, čo som povedal už aj posledne, práve tá súčasná organizačná štruktúra je a naďalej ostáva výsledkom práve toho kšeftovania Roberta Fica s tou skupinou J&T.
Ja sa preto opätovne pýtam, pretože pán Robert Fico nebol ani na tom prvom čítaní, nenachádza sa v sále ani dnes, neprišiel ani len na výbor, a pritom chvíľku predtým mal tlačovku, takže pýtam sa, prečo tu nie je, prečo sa o túto vec nezaujíma, pretože naozaj doplácame dnes na jeho rozhodnutie, na jeho vytvorenie štruktúry, ktorý, ktorá dnes funguje v rámci plynárenstva, a na jeho kvázi zoštátnenie Slovenského plynárenského priemyslu.
A, pán minister, vy ste v tom záverečnom slove hovorili hlavne o tom, že to, čo sa udialo v súvislosti v SPP a s tou zmenou štruktúry, tak ste tým riešili najmä tú privatizáciu, ktorá sa tu udiala v roku 2002 a týkala sa spoločnosti SPP. Vtedy sa 49 % SPP, vtedy ešte vlastne celej skupiny, dostalo do rúk konzorcia Gazprom, Ruhrgas...., Gazprom, Ruhrgas a Gaz de France, no a Gazprom potom z toho odstúpil - ďakujem za doplnenie - a pozeral som si, ako to vlastne vyzeralo finančne. 49 % balík plynární vtedy bol predaný v prepočte na eurá za 2,8 mld. eur. Následne, keď dochádzalo k predaju na skupinu EPH, tak, ktorej súčasťou bola, bolo práve aj J&T vtedy, ktorí už z EPH vycúvali, tak podľa agentúry Reuters to bolo za sumu 2,6 mld. eur. Neviem, či tento údaj je správny, ale teda toto je údaj, ktorý sa nachádza v médiách. (Reakcia z pléna.)
Ak by mali tí zahraniční investori dostať rovnakú sumu upravenú o tú infláciu, ako zaplatili vtedy SPP, tak priemerná cena by musela byť približne dokonca 3,4 mld. eur. Ja ich tu nejdem nijako obhajovať, privatizácia bola, verím tomu, že určite sa tam vyskytli nejaké pochybnosti, ale teda keď hovoríte o tom, že vy ste naprávali tie nedokonalosti tej privatizácie, a zisťujeme, že Slovensko dostalo 2,8 mld. eur a potom následne ten 49-percentný balík odchádzal za 2,6 mld., čo malo v podstate vtedy hodnotu, alebo keď tých pôvodných 2,8 prepočítame na súčasnú hodnotu, tak to bolo 3,4. Čiže dostávame sa toho, že ten, že ten pôvodný majiteľ to vlastne predával so stratou, v úvodzovkách so stratou, 600 mil. eur. Nejdem ich, ako som povedal, nijako obhajovať, samozrejme, je to vždycky najmä účtovná otázka, ako sa hospodárilo, ako vyzerá majetok spoločnosti, ale teda toto, toto bolo z mojej strany na také, taký veľký otáznik a na také zváženie.
No a takisto som si pozrel, akú stratu má vlastne SPP na krku, keď som sa vyjadroval aj vtedy v tej rozprave, že máme tu 160 mil., 165 mil. iba za posledné 3 roky. Toto je reálne hospodárenie SPP, keď si zoberieme naozaj tú štruktúru, v akej dnes funguje. To znamená, SPP ako dodávateľ plynu domácnostiam a podnikateľom každoročne generuje stratu. Síce vo výročnej správe hovorí, že sme vygenerovali zisk, ale toto je iba vďaka tomu, že do spoločnosti pritekajú dividendy z SPP Infrastructure, ktoré zahŕňa SPP Distribúciu, Eustream a Naftu. A toto sú tie zlaté vajcia, ktoré nám generujú zisky, dividendy, v minulosti to bolo 0,5 mld., tie sme dostávali priamo do štátneho rozpočtu, teraz to už ide do SPP a tam sa maže celá, celá táto strata.
Z tohto pohľadu ma teda zaujímalo, ako to vyzeralo aj v tých ďalších rokoch. Čiže za posledné 3 roky, hovoríme o 165 mil., 165 mil. je to, čo nám chýba v štátnom rozpočte, pretože rozpočet je deficitný, a zistil som, že pri tom predaji, keď sme preberali od spoločnosti EPH ten 49 % balík SPP ako predajcu, tak sme prebrali aj 59-miliónovú stratu alebo dlžobu, nazvime to akokoľvek. V roku 2013 následne spoločnosť SPP na ťarchu štátu alebo na podiel štátu vytvorila stratu 74,819 mil., v roku 2014 to bolo 54 mil. a neuveríte, ale dneska sme mali, máme tu pána ministra financií, rozpravu aj práve k štátnemu rozpočtu a sám nás upozornil na to, že v štátnom rozpočte na tento rok sa kalkuluje pre zlé hospodárenie SPP s výpadkom 131 mil., eur. 131 mil. eur iba pre zlé hospodárenie spoločnosti, ktorá je stopercentne vlastnená štátom, a do vlastníctva štátu na 100 % ju dostal opätovne pán Robert Fico.
Celé som si to napočítal vrátane toho, tej, toho dlhu vrátane tých všetkých rokov a vrátane teda tohtoročnej straty a dostal som sa, prosím pekne, na sumu 483,243 mil. eur. Toto je to, čo je kvázi prínosom SPP pre Slovensko, pre slovenský štátny rozpočet. Ja sa teda pýtam naozaj na tú oprávnenosť, prečo SPP stále vlastníme.
Pán minister, vy ste sa nedávno vyjadrili, že na budúci rok, alebo teda niekedy navrhnete vyplácanie vratiek za plyn. Tieto vratky za plyn boli naposledy vyplácané v roku 2016 krátko pred voľbami a vtedy bolo povedané, že tieto vratky za plyn budú vyplácané zo ziskov spoločnosti SPP. Ale ja sa teda pýtam, kde sú tie zisky SPP, z ktorých budeme vratky im vyplácať, vtedy to bolo 49 mil. eur, dneska vidíme, že celková strata za všetky tie roky SPP dosiahla 483 mil. Takže ja sa pýtam z čoho.
A tu sa dostávam k tej paralele, k tomu súdnemu sporu a k tej exekúcii, ktorá nám dnes hrozí. My tu ideme prijímať v extra rýchlom skrátenom legislatívnom konaní exekučnú amnestiu vo výške 30 mil. eur. Ako sme sa už vyjadrili alebo ja som sa minimálne vyjadril, áno, je tam naozaj obava z veľkých hospodárskych škôd, pretože naozaj 30 mil. nie je malá suma.
Ale ja sa pýtam, že prečo potom ideme na druhej strane ešte šťaviť SPP alebo štátny rozpočet o nejaké nezmyselné vratky za plyn, ktoré evidentne nemajú vôbec žiadne opodstatnenie.
A na záver som ja aj v piatok dal jednu výzvu a dávam ju teda aj dnes doplnenú práve o tú novú sumu. Vyzývam pána Roberta Fica v jeho neprítomnosti na verejné ospravedlnenie občanom Slovenskej republiky za tunel SPP, ktorý spolu s J&T pred 5 rokmi vykopal a na ktorý sme iba za posledné 3 roky sa v našich daniach sa museli poskladať dodnes 0,5 mld. eur.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 10:08 - 10:10 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Anka, ďakujem pekne za túto pripomienku. Samozrejme, mňa samého pobúril tento materiál, ktorý je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní a pôjde na vládu. Už aj z toho dôvodu, že v minulosti sa hovorilo najmä o tom, že podporované majú byť inovatívne projekty, veda a výskum, ale nič z toho, čo si ty tu spomenula a čo sa nachádza v tom materiáli, do tejto kategórie, bohužiaľ, žiadnym spôsobom nespadá. To znamená, my ideme opätovne iba nejakým spôsobom podporovať spoločnosť, ktorá tu fungovala a prežívala iba vďaka tomu, že bola doteraz dotovaná, a ktorej vedenie sme odnaučili podnikať. Jednoducho na toto všetko by si mali zobrať normálny bankový úver a fungovať ako iní podnikatelia. Ale nie, my im tu opätovne ideme nastavovať nejaké, nejaké podmienky, nejaké stimuly, aby ďalej fungovali. Obhajujeme to tým, že tu máme nejakých, že tu máme 3 400 baníkov, ale ani týchto ľudí nemôžme my držať v nejakej umelej klietke. Veď na to my máme ich rekvalifikovať. My im máme poskytnúť lepšie, bezpečnejšie pracovné miesta. Máme tam zaviesť infraštruktúru, ktorá umožní prílev nových investorov. Región je veľmi, veľmi bohatý, napríklad čo sa týka aj samotných, samotného turizmu. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Proste toto všetko je niečo, na čo by sme sa mali sústrediť.
A ešte jeden paradox, na ktorý som naozaj zabudol vo svojej rozprave, keď som hovoril o tom, že tu máme na jednej strane 400 mil. pre obnoviteľné zdroje a 116 pre výrobu elektriny z domáceho uhlia. Nie je toto absolútne paradoxná situácia? Na jednej strane podporujeme ničenie životného prostredia a na druhej strane štyrikrát toľko dávame do toho, aby sme ho ochránili. Čiže načo je naozaj toto dobré?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 9:49 - 10:06 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým. Ja budem sa v rozpočte venovať troška inej veci, nie tomu, čo tam je, ale, naopak, tomu, čo tam podľa mňa chýba a čo by bolo spravodlivé, aby tam bolo, a v tom prípade by bolo naozaj veľmi, veľmi ťažké tento rozpočet vidieť cez trú, cez tú mantru vyrovnaného rozpočtu, pretože on je svojím spôsobom iba umelo vyrovnaný.
Dovolím si upozorniť na to, že tento vyrovnaný rozpočet dosahujeme aj vďaka tomu, že ľudia platia obrovské množstvo skrytých daní. Tieto neplatíme ale v daniach, ale v rôznych cenách a iných poplatkoch. Venujem sa energetike, a teda dovolím si povedať, že naozaj v tých energiách máme množstvo, množstvo politických rozhodnutí, za ktoré ale sme my ako politici odmietli prevziať zodpovednosť a preniesli práve do cien energií. V roku 2018, to je tento rok, priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh iba v cene elektriny za tieto politické rozhodnutia, prosím pekne, zaplatí navyše o 82 eur a 2 centy. Asi si viete predstaviť, koľko to asi musí predstavovať pre zamestnávateľov, podnikateľov, ktorí majú naozaj tie spotreby omnoho, omnoho vyššie. Toto je skrátka skrytá daň za rozhodnutie politikov. A o čo, o čo konkrétne ide?
Tak v prvom rade máme tam napríklad podporu obnoviteľných zdrojov. Tieto, na tieto sa v cene elektriny, prosím pekne, v tzv. TPS skladáme, tarify za prevádzku systému, skladáme 400 mil. eur. Vymysleli si to politici, prišlo to v roku 2009 zákonom č. 309 a zaviedli sme to tým štýlom, že to bude skryté do cien elektriny. Funguje to veľmi jednoduchým spôsobom, výrobca si svoj nárok, ktorý mu bol zákonom schválený, uplatní u distribučnej spoločnosti a distribučná spoločnosť to potom prenesie do časti za distribúciu.
Týchto 400 mil. by v podstate malo časom vypadávať, pretože aj tie ceny boli garantované na 15 rokov, ale mali sme tu poslednú novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov iba nedávno na poslednej schôdzi a tam sme schválili to, že ďalej budeme obnoviteľné zdroje podporovať formou aukcií. V zásade v poriadku, pretože naozaj teraz už bude o tom rozhodovať cena a nebudú to nejaké garantované zákonom stanovené sumy, ale, bohužiaľ, to ako bude fungovať aukcia, kto ju vyhlási, čo bude, čo budú podmienky tejto aukcie, si uzurpuje ministerstvo hospodárstva. To isté ministerstvo, ktoré pripravilo zákon č. 309/2009 a kvôli ktorému dnes platíme dnes týchto 400 mil. eur, ale nie v daniach, nie zo štátneho rozpočtu, ale v cenách elektriny.
Potom tam máme podporu kombinovanej výroby elektriny a tepla. Toto je dnes 115 mil. eur. Po tejto poslednej novele, ktorú som už spomínal, však paradoxne ešte aj tieto teplárne majú mať nárok potom, ako zrekonštruujú, na ďalších 15 rokov, ale nie ceny alebo výkupné ceny formou aukcií, ale opäť formou výkupných cien. Absolútne nesystémové opatrenie.
No a potom asi sledujete, čo sa momentálne deje alebo udialo v Novákoch, kde sú dnes aktivisti väznení v Ilave kvôli tomu, že upozornili na jeden veľký spoločenský problém, a to je výroba elektriny z domáceho uhlia. Na toto sa takisto v cenách elektriny skladáme 116 mil. eur, toto platí od septembrového zvýšenia alebo septembrovej zmeny nariadenia, alebo teda cenovej cenového rozhodnutia ÚRSA pre Slovenské elektrárne. Toto sa má skončiť v roku 2023, sami sme na to ministra viackrát vyzývali, sme teda veľmi radi, že naozaj k tomuto pristúpil, ale je veľmi paradoxné, že aj ten návrh, ktorý je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní, neslúži na to, aby keď v tom roku 2023 túto podporu ukončíme, tak aby bolo vyhovené a aby hlavne žiadny baník nezostal bez práce, ale opäť sa sústredíme iba na to, ako pomôcť akcionárom, alebo teda vedeniu spoločnosti Hornonitrianskych baní, najmä pánovi Čičmancovi, tak ako sme to robili dodnes, 115 mil. mu išlo, respektíve, pardon, on, samozrejme, nedostával z toho celú čiastku, pretože on mal iba povinný výkup uhlia, tak opäť mu teraz ideme rôznou inou formou prihrávať ďalšie peniaze. Chvalabohu, ale za tento rok 2023 – a pevne verím, že naozaj minimálne v tomto roku – sa tejto časti skrytých poplatkov konečne zbavíme.
Ako som spomenul, toto všetko je súčasťou tarify za prevádzku systému. Výšku určuje nezávislé, papierovo nezávislé ÚRSO, samozrejme, všetci veľmi dobre vieme, kto dnes na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví sedí, ale toto nie je jediný problém, ktorý súvisí s reguláciou. Máme tu takisto jeden balvan, ktorý pred sebou tlačia distribučné spoločnosti, a to je 400 mil. eur, to je presne tá schéma, o ktorej som hovoril. Výrobcovia dostali od distribučných spoločností zaplatené, ale paradoxne distribučné spoločnosti už nedostali od regulačného úradu v plnej výške uznanú túto sumu, ktorá, ktorú predtým museli vyplatiť. Hovoríme tomu ako historický dlh, z môjho pohľadu by mal byť tento už premlčaný, ale paradoxne stále znova a znova sa tento nárok objavuje niekedy aj v rôznych legislatívnych návrhoch, ktoré sa dostávajú k nám do parlamentu.
Takže toto je, toto je jedna časť zo všetkých týchto, zo všetkých tých opatrení politických, ktoré máme v cene elektriny, ale máme tam napríklad aj dividendu pre štátnu akciovú spoločnosť Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu. Táto dividenda, alebo teda táto spoločnosť je stopercentne vlastnená a stopercentne regulovaná a napriek tomu každoročne vygeneruje zisky, v priemere to vychádza asi na 50 mil. eur, niekedy je to 30, niekedy je to 80. V roku 2018 to bolo 26 mil., ale teda podľa rozpočtu, tak ako som sa dočítal, je tam plán, že to bude o 33,6 mil. eur viac. A opäť sa na to skladáme v cene elektriny. Pritom takáto stopercentne štátna, stopercentne regulovaná spoločnosť by mala byť regulovaná tak, aby ten jej zisk bol nula alebo blízky nule a aby sa o toto alikvotne znížila ceny elektriny, pretože v opačnom prípade sa nejedná o nič iné, iba o ďalšiu nepriamu daň. Je to kvázi taká stabilná barlička, ktorú častokrát použijeme, keď potrebujeme látať štátny rozpočet, ale opäť na to doplácajú iba samotní spotrebitelia elektriny.
Potom tam máme Národný jadrový fond, toto je 64 mil. eur ročne, opäť je to v cene elektriny a opäť je to niečo, čo zaviedol štát zákonom, skladáme sa tým na vyraďovanie starých jadrových zariadení. V poriadku, možnože je to svojím spôsobom oprávnené, ale opäť máme v medzirezortnom pripomienkovom konaní jednu výnimku, ktorá sa chystá pre výrobu rafinovaných ropných produktov, výrobu surového železa a ocele a ferozliatina na výrobu hliníka. Pre týchto výrobcov opäť budeme poskytovať z platenia tohto Národného jadrového fondu nejakú výnimku.
No a na druhej strane teda tu máme jeden veľký, veľký balík, v summa summarum je to 770 mil. euro ročne, ktoré platíme v cene elektriny z politického rozhodnutia, a teda podľa správnosti by sme to mali platiť práve v tomto štátnom rozpočte. A na druhej strane dnes v štátnom rozpočte figuruje suma 40 mil. eur. Týchto 40 mil. eur, toto sú tzv. kompenzácie energeticky náročným podnikom. Ale ja sa pýtam, keď všetci doplácajú na politické rozhodnutia, tak prečo iba pár vyvolených má mať nejakú výhodu z toho, že tu ideme dávať nejaké kompenzácie. Prečo radšej tieto nesystémové opatrenia nezrušíme alebo nezavedieme nejaké viaczdrojové financovanie? Viacero takýchto návrhov sme už predkladali aj tu v Národnej rade. Toto by naozaj pomohlo všetkým, nie iba pár vyvoleným podnikateľom.
No a potom, potom, potom tu máme plyn. Toto je takisto veľmi, veľmi silná káva. Možno si spomeniete na tzv. vratky za plyn, ktoré boli vyplatené pred voľbami v roku 2016, išlo o 48 mil. eur, ktoré vtedy pán Robert Fico odôvodňoval dobrým hospodárením Slovenského plynárenského priemyslu. Upozorňujem - opäť štátneho. Takisto zo samotných výročných správ vyplýva, že naozaj dochádzalo k dobrému hospodárskemu výsledku aj v ďalších rokoch, napriek tomu žiadne vratky už vyplatené neboli. Pozrel som sa preto na to, akým spôsobom funguje Slovenský plynárenský priemysel, možnože viacerí z vás poznajú tú samotnú schému, ako máme pod Slovenským plynárenským priemyslom, ktorý je stopercentne vlastnený štátom, podradenú tzv. dcérsku spoločnosť SPP Infrastructure, ktorá vlastní podiely v SPP Distribúcie, v Eustreame a v Nafte. Jedna je zodpovedná za distribúciu plynu, druhá za jeho, za jeho prepravu a tretia za skladovanie. Toto sú reálne zlaté vajcia v plynárenstve na Slovensku.
Kým v minulosti tieto boli pripojené priamo na štátny rozpočet, a tým pádom sme dividendy z týchto spoločností dostávali priamo, jednalo sa asi o 0,5 mld. euro ročne, potom ako sme v roku dvetisíc... myslím, že to bolo pätnásť, urobili zmenu štruktúry fungovania tejto spoločnosti, aby sme my mohli zakrývať straty, ktoré generuje Slovenský plynárenský priemysel, tak na úkor týchto dividend, ktoré mohli byť v tom štátnom rozpočte, tak mažeme tú stratu, ktorá vzniká pri predaji plynu domácnostiam a podnikateľom. A aby som bol úprimný, toto nie sú malé straty. V roku 2015 to bolo 97 mil., v roku 2016 32 mil., v roku 2017 35 mil., toto všetko vykrývame práve z týchto dividend, to je to, čo nepríde do nášho rozpočtu, a keďže doteraz bol rozpočet deficitný, tak sme to kvázi doplácali v našich daniach.
No a paradoxne v návrhu nového rozpočtu v tomto roku je takisto uvedené, že je naplánovaný výpadok z dividend SPP, prosím pekne, teraz sa podržte, posaďte sa dobre do stoličky, 131 mil. eur. 131 mil. eur, to je, prosím pekne, zase to, čo nám bude chýbať z dividendy spoločností, ktoré sú napojené na Slovenský plynárenský priemysel. Napriek tomu však minister Žiga prednedávnom sa vyjadril, že v roku 2020, alebo teda v ďalšom období budú opätovne vyplatené vratky. Ja sa pýtam z čoho. Z tejto straty?
Alebo opýtam sa inak, existuje azda lepší dôkaz predvolebnej korupcie? Tie prvé vratky boli vyplatené pred voľbami v roku 2016 a opätovne budú vyplácané pred voľbami v roku 2020. V tomto prípade teda nejde o nič iné ako vyťahovanie bankoviek z vrecák jedného a vkladanie do vrecka druhého.
Plynárenstvo, energetika, ale aj poisťovníctvo a bankovníctvo, týchto všetkých sa navyše týka aj osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Toto sme dlhodobo kritizovali, naďalej kritizujeme a tvrdíme, že ten pôvodný zámer konsolidovať verejné financie je pre..., je už bezpredmetný. A jediné odôvodnenie je to, čo ste vy naposledy prezentovali, že sa tým odstraňuje nedokonalosť regulácie.
Ale pokiaľ je regulácia nedokonalá, tak prečo radšej neurobíme, nedosiahneme to, že bude systémová, transparentná a na stoličke napríklad v prípade Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bude sedieť nepolitický nominant, ktorý nebude svojimi rozhodnutiami iba plniť nejaké príkazy ministerstva financií alebo vlády na to, aby sme látali dieru v štátnom rozpočte cez cenu energií.
Pán Jahnátek tam nesedí ako taký slon v porceláne a snaží sa hýbať čo najmenej, aby, nedajbože, nemusel niečo robiť, ale valia sa nás naozaj veľké výzvy. Ceny energií na trhu prudko stúpajú, ide hore teplo, elektrina, ide hore plyn. No a chcem sa preto opýtať, dokedy budeme túto reguláciu držať nedokonalou. Lebo je to iba obyčajný úmysel?
Pritom by stačilo veľmi málo, jednoduché riešenie. Napríklad postupná deregulácia, pretože trh si s tým poradí najlepšie, ale toto sa dalo robiť v čase, kedy nám ceny energií klesali, nie v čase, keď ceny energií začínajú stúpať, a teda tento dopad pre tých konečných spotrebiteľov by mohol byť aj negatívny. Na budúci rok na to, žiaľ, doplatíme všetci, a hoci si minister hospodárstva konečne priznal chybu v regulácii a chybu aj v tom, že takto umelo sa zasahuje do cien energií a prenášajú sa politické rozhodnutia, ktoré mali figurovať v štátnom rozpočte, do cien energií a na plecia všetkých spotrebiteľov, tak kompenzácia 40 mil. naozaj nikoho nespasí.
Ale mohli by sme to s tou kompenzáciou skúsiť troška inak. V tomto roku sme napríklad navrhli návrh zákona, kde by sme samotnú reguláciu urobili transparentnou, to znamená, odhalili by sme všetko to, čo si spoločnosti, ktoré sa venujú distribúcii a prenosu plynu, distribúcii a prenosu elektriny, vodárne, kanalizácie, teplárenské spoločnosti, títo všetci by zverejnili, čo si uplatňujú v návrhoch na cenu v regulovaných cenách, a ÚRSO by zverejňovalo všetky kroky, ako k výslednej cene došlo.
Táto regulácia by sa v tej chvíli stala transparentnou a každý subjekt na trhu by si vedel pozrieť, čo vlastne v tej cene platí. A nedošlo by pritom ani k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže, pretože by išlo výhradne o prirodzené monopoly, ktoré na svojom vymedzenom území nemajú konkurenciu, a táto im zo zákona vzniknúť ani nemôže. Ale neveríte, pán minister, napriek tomu toto neprešlo.
Chcem veriť, že pozmeňovací návrh, o ktorom sa tu v pléne hovorilo, ktorý by mal zrušiť tento osobitný odvod v regulovaných odvetviach, ten sa tu vyskytol, alebo teda počuli sme o ňom, mali sme o ňom rokovať na výbore, ale nakoniec sa tam ani len nedostal. Chcel by som sa teda opýtať, či náhodu neviete, čo bolo, čo bolo toho dôvodom, pretože ja by som uvítal, aby sme naozaj radšej sa venovali, ako zdokonaliť tú reguláciu, a nie ako z nej zbytočne vyťahovať peniaze donekonečna, a to na úkor spotrebiteľov. Pretože my sa nevieme, nevieme sa do aleluja vyhovárať na nedokonalosť regulácie a si sám označí, že takto sa to ďalej dať robiť nebude, lebo to je asi také riešenie, ako keď si dá niekto na opicu štamprlík. Toto, toto mu, samozrejme, nepomôže, lebo tým sa iba udržuje v nejakej hladine opilosti, v ktorej sa cíti najlepšie. A presne takto mi pripadá aj váš rozpočet. Nie je vyrovnaný, ale je na úkor ľudí a podnikateľov držaný v nálade. No nechcem vedieť, čo sa stane, keď raz tento alkohol dôjde a príde vytriezvenie.
Preto, pán minister, na zváženie, či by nebolo vhodné naozaj aj v rámci štátneho rozpočtu priznať všetky tieto politické zásahy a rozhodnutia, ktoré namiesto štátneho rozpočtu nie sú v tomto uvedené, ale platíme ich v rôznych iných cenách a poplatkoch.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 17:48 - 17:49 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Jozef, ďakujem. Ty si mi tam dal ešte jeden moment, na ktorý som zabudol v rozprave. Ale ty si to veľmi dobre spomenul, že dnes naozaj tým vlastníkom toho 49-percentného balíka v SPP Infrastructure je skupina EPH, ktorú vlastní pán Všetinský a ktorý, pokiaľ by sme dnes neprijali alebo na budúci týždeň neprijali práve tento zákon o exekučnej amnestii, ktorý by bol tak isto priamo dotknutý a ovplyvnený touto exekučnou amnestiou, pretože by do celej tej štruktúry mohol vstúpiť niekto tretí. Toto, samozrejme, nevyhovuje ani jemu, a preto je otázka, že v koho prioritnom záujme práve túto exekučnú amnestiu riešime.
Pochopiteľne, nič to nemení na veci, že ju podporíme.
Skryt prepis