Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

8. 2. 2018 o 17:51 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 8. 2. 2018 17:51 - 18:07 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže ešte stále dobrý deň. K tomuto zákonu, ktorý predkladáme ako už aj Janka povedala ako druhý v tom balíčku z tých opatrení. Chceme naozaj zaviesť takú tú transparentnú reguláciu, aby tí ľudia v konečnom dôsledku pochopili čo tá regulácia je. A aby aj nejakým spôsobom konečne videli za čo vlastne v tých cenách energií platia.
Ten prvý návrh, o ktorom sme dneska hlasovali, bohužiaľ, neprešiel, to bolo to zrušenie nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, ale verím, že teda týmto dňom kedy sa budeme takýmito návrhmi zaoberať, určite nie je koniec. A avizujeme aj tretí návrh, s ktorým prídeme na tú najbližšiu schôdzu.
Ale aby to nebolo iba o nejakých imaginárnych veciach, ja sa vás opýtam. Viem, že toto nie je diskusný krúžok, preto mi stačí, keď iba zdvihnete ruku, koľkí z vás vedia, koľko platia ročne za elektrinu? Máte aspoň prehľad plus, mínus 10 eur? Výborne. Jedna ruka hore. No, je to dosť, dosť bieda. Dvaja, dobre. Koľkí z vás vedia čo v tejto elektrine platia? Väčšinou, áno, výborne jedna ruka hore. Tak aspoň nikto. Pán Danko nevie, nevadí, vysvetlím.
Keby som ja dneska mohol použiť nejaké tie pomôcky, tak tu mám taký koláčový graf, lebo nie je to žiadna veda. Pomôžem si teda tými číslami, ktoré sú dneska verejne dostupné. Takže v tej cene elektriny v prvom rade platíme za tú komoditu, hej, tú elektrinu, ktorá keď strčíme prst do zástrčky, tak nás potrasie. Neskúšajte to radšej doma, to vám iba hovorím, že naozaj potrasie.
Táto elektrina, ktorá vás potrasie, tak táto z celej tej ceny, dneska sa bavíme možno že o 150 eurách, 160 eurách za MWh tvorí iba 29 %. Prosím pekne, 29 %. To znamená naozaj iba nejakú tú tretinu, menej ako jednu tretinu. Samozrejme, záleží to od toho, akú máte sadzbu, aký máte veľký odber, či sa nachádzate na západe, v strede, východe, či máte nejakého alternatívneho odberateľa, ale bavíme sa o menej ako jednej tretine. Ono to svojím spôsobom je spôsobené aj tým, že tie ceny elektriny, ktoré sa obchodujú na trhu sú dlhodobo nízke, ale v postupne začínajú klesať, pardon klesať, stúpať. Dúfam, že nebudú stúpať nejak veľmi, ale teda dneska sme na trhu, kde si okolo 40 eur za MWh. Potom tam máme tarifu za prevádzku systému. To sú všetky tie služby, o ktorých sme dneska hovorili
===== elektriny, ktoré sa obchodujú na trhu sú dlhodobo nízke, ale v postupne začínajú klesať, pardon klesať, stúpať. Dúfam, že nebudú stúpať nejak veľmi, ale teda dneska sme na trhu, kdesi okolo 40 eur za MWh. Potom tam máme tarifu za prevádzku systému. To sú všetky tie služby, o ktorých sme dneska hovorili aj pri tom zákone o uhlí. Uhlie, obnoviteľné zdroje, kombinovaná výroba elektriny a tepla, prosím pekne, toto všetko sme si vymysleli my, respektíve my nie, ja som tu vtedy nebol. Zaviedlo sa to uhlie v 2005, podpora Ozetom a Kvetu sa zaviedla v 2009. Zaviedol to vtedy pán Jahnátek, respektíve vtedy šéfoval ministerstvu hospodárstva, ktoré to malo pod palcom. Dneska, paradoxne, sedí na tom úrade, ktorý rozhoduje aj o tej cenovej regulácii práve pre takéto subjekty, ktoré novovznikajú. Tak prosím pekne, táto tarifa, ktorá je čisto čiste politickým rozhodnutím, tak táto z ceny elektriny tvorí 21 percent, viac ako jednu pätinu. No a potom tam máme tarifu za systémové služby. To sú rôzne služby na údržbu toho systému, to je šesť percent straty pri distribúcii, aj na toto platíme. To neni v žiadnej inej kategórii, to je štyri percentá. A potom tam máme ešte odvod do Národného jadrového fondu. Tiež taký slovenský unikát, ktorý by ste inde vo svete veľmi ťažko hľadali, ale je to tak. Jednoducho my tu máme nejaký historický dlh, ktorý vznikol práve kvôli tomu, že sme tu postavili napríklad tie Bohunice, potom to bolo celé sprivatizované no a v konečnom dôsledku oni si vtedy neodkladali na likvidáciu tej jadrovej elektrárne, no tak teraz sa im na to skladáme my všetci.
A teraz tá najväčšia položka, ktorej sa chceme dneska dotknúť to je tá distribúcia. Tak, prosím pekne, tá tvorí 37 percent, respektíve viac ako jednu tretinu z tejto ceny. A to je presne to, čo dnes nikto nevie za čo vlastne platí. Respektíve vieme, lebo však tieto ceny alebo teda tie položky sú uvedené vo vyhláške o cenovej regulácii, ktorú vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ale bohužiaľ, táto cenotvorba v energetike práve v tých odvetviach, tých prirodzených monopolov, tak to je dneska taká veľká hmla, absolútne netransparentná záležitosť. No a k nejakému zlepšeniu tejto situácie žiadnym spôsobom neprispel ani už pred chvíľkou mnou menovaný pán Jahnátek, ktorý si sadol dnes už na takpovediac papierovo nezávislý regulačný úrad. A dovolím si povedať, že do dnešného dňa tam teda nič veľké neurobil, okrem toho, že si tam naťahal plno rôznych kamarátov, urobil z toho Komjatice dva. Takže my máme dneska nejakú nedokonalú reguláciu a s touto nedokonalou reguláciou, Janka to už spomínala, sa rozhodol v minulosti bojovať aj pán Kažimír. Ale namiesto toho, aby sme my sa pozreli, že prečo je tá regulácia nedokonalá a odstránili tú nedokonalosť tejto regulácie, tak my sme zaviedli odvod. Odvod, osobitný odvod, ktorý má naprávať nedokonalosti regulácie. Takže necháme tú reguláciu nedokonalou, však ľudia zaplatia, nie. No a potom ju ešte zdaníme. Takže opäť sa jedná iba o akúsi nepriamu daň. Takto v podstate pán Kažimír vyzval do boja vtedy ešte toho predsedu regulačného úradu pána Holienčíka, ktorý ale tak isto, veľmi dobre vieme, že bol pozitívny a povoľný k strane SMER. A paradoxne v tomto boji tým kto bol porazený, tak to boli ľudia. Pretože ten odvod, tie ceny, tú netransparentnú reguláciu všetku museli zaplatiť oni. Takže v čom spočíva princíp tohto zákona? Ten je naozaj veľmi, veľmi jednoduchý. Chceme otvoriť tú cenotvorbu. Niekto to volá regulácia, možno že taký ľahšie pochopiteľný pojem je tá cenotvorba, chceme túto cenotvorbu otvoriť každému jednému spotrebiteľovi, otvoriť cenotvorbu prirodzených monopolov. To znamená tých, ktorým nevznikne žiadna konkurencia na ich vymedzenom území. Nielen preto, že by bolo absolútne nezmyselné ťahať popri existujúcich kábloch alebo potrubiach ďalšie, to nedáva žiadnu logiku. Ale tak isto to dneska ani zákon neumožňuje, pretože zákon hovorí, že pokiaľ by malo vzniknúť takéto dielo, tak tým kto sa k tomu bude v rámci nejakého povoľovacieho procesu vyjadrovať je aj ten stávajúci dodávateľ, ten kto tam tie rúry už niekde v zemi na tom vymedzenom území má. No a pochopiteľne on asi nejakú konkurenciu neuvíta a teda nedá súhlas. Takže my jednoducho chceme, aby naozaj ÚRSO, keď dostane takéto cenové návrhy, kde je jasne napísané položkovite, dostanem sa aj k tým položkám, čo si tieto prirodzené monopoly v tej cene uplatňujú, tak aby ich zverejnil. A v druhom kroku by sme boli ale aj radi, aby aj ÚRSO zverejnilo ako potom došlo k výpočtu tej koncovej ceny. Pretože mal som diskusiu, toto neni že návrh, ktorý sme si my napísali niekde tuto na klube na kolene, ale tento návrh bol diskutovaný aj s takýmito regulovanými subjektami, ktorých sa zákon dotkne. A tí povedali, no to je síce fajn, že vy budete vidieť čo všetko sme si my žiadali, ale skúste sa pozrieť aj na to, čo nám tam ÚRSO zoškrtalo. Pretože my koľko razy od toho ÚRSA dostaneme iba tri čísla a my nevieme ako sa k nim dopracovali, akú bulharskú konštantu tam použili. Čiže v druhom kroku by sme naozaj boli veľmi radi, aby aj to ÚRSO otvorilo to, akým spôsobom tieto ceny škrtá, nafukuje, povoľuje, čokoľvek. Koho všetkého sa toto dotkne? Jeden príklad tu už bol spomenutý. To bola tá prenosová spoločnosť Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, no a potom to budú všetky spoločnosti, ktoré distribuujú elektrinu západoslovenská distribučná, východoslovenská, stredoslovenská, tie čo distribuujú teplo, plyn, SPP distribúcia. V prípade plynu aj tá spoločnosť, ktorá zabezpečuje prenos. To znamená sa stará o tú jednu rúru, ktorá nám ide cez celé Slovensko, o ten eustream. No a napokon aj vodárenské spoločnosti. Pretože aj toto sú tie, ktoré majú tie rúry zakopané v zemi a tá konkurencia im tam nikdy nevznikne. No a aj tam sa častokrát sťažujú, že naozaj ani netušia, ani len nemajú šajnu za čo vlastne oni tým spoločnostiam platia.
Druhý problém tých spoločností alebo tej regulácie, ktorá dneska prebieha na tom regulačnom úrade je aj tá, že častokrát sú podhodnocované napríklad náklady na údržbu tých existujúcich sietí. Takže možno že reálne, kto vie koľko to bude, keď tú reguláciu otvoríme a tí ľudia si to pozrú. Možno že budú nejaké spoločnosti kde bude uznateľné, že tie výdavky, tie náklady ich by mohli byť aj vyššie, pretože tam sa im roztrhne každú chvíľu potrubie a oni nemajú uznaný výdavok v prípade tohto ÚRSA. Ale ja som presvedčený, že v takom tom globále takouto otvorenou reguláciou dosiahneme naopak zníženie týchto cien.
No a potom k tým nákladom, ktoré som už spomínal, ktoré by mali byť zverejnené. Oni sú všetky vymenované v tejto vyhláške. Hovorí sa hlavne o nákladoch na energie, mzdových nákladoch, odmenách, odpisoch, nájomnom, opravách, údržbách, úveroch a iných režijných nákladoch, všetkých, ktoré vstupujú do tejto regulovanej ceny. Opäť podotýkam regulovanej ceny pre prirodzené monopoly. Prirodzené monopoly, ktoré pôsobia na našom energetickom trhu. A dostal som potom aj takú otázku, že no dobre, tak oni to zverejnia, ale čo s tým budú mať tí ľudia. Koniec koncov, tak ja to dostanem nejaké číslo, ale čo s ním urobím. Ja nehovorím teda, že každý jeden z nás si má sledovať, že koľko platí na mzdách jeho distribučná spoločnosť, ale sú tu rôzne spotrebiteľské združenia, rôzne neziskové organizácie, ktoré sa určite veľmi radi tomu pozrú na zúbok, napríklad aj novinári. A je to presne, ako už aj Janka spomenula, ten princíp s tým zverejňovaním zmlúv, ktoré sú uzatvárané so štátom, štátnymi inštitúciami alebo štátnymi spoločnosťami. Čiže opäť má to hlavne taký ten preventívny charakter, aby ich ani len nenapadlo dať si do návrhu ceny niečo, čo je absolútne v rozpore s logikou, no a čo by možno že na ÚRSE prešlo, ale ľudia im otrieskajú o hlavu. Takže naozaj základom je tá prevencia tých rozhodnutí. No a čo môže potom občan urobiť, keď tam nájde takúto nejakú závadu, alebo povie si, že ale tuto mi to číslo nejako nesedí. No tak môže to, čo sa môže udiať aj dneska, ale nemá priestor na využitie takéhoto nástroja a to je takzvané preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa deje na regulačnej rade. Regulačnej rade, ktorá je odvolacím orgánom voči rozhodnutiam úradu pre reguláciu sieťových odvetví. To je tá šesťčlenná rada, možno že si spomínate, v pondelok sme volili dvoch členov alebo teda dvoch kandidátov, z ktorých si prezident vyberie jedného. My sme ich mali aj na výbore, sme ich vypočúvali. Musím úprimne povedať, že teda mňa dvaja páni, ktorí prešli veľmi nepresvedčili, ale budiž. Ja som presvedčený, že keď sa dostanú do funkcie, tak si dokážu tieto veci naštudovať a budú vedieť aj čo je tarifa za prevádzku systému aj gé komponent.
teraz čo očakávame od takéhoto zákona. V prípade toho uhlia sme to vedeli veľmi exaktne vyčísliť. 98 miliónov, ktoré ušetríme, pokiaľ nebudeme musieť sa skladať na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Ak sa dneska bavíme o riešení tarify za prevádzku systému, tak isto veľmi jasne vieme vyčísliť dopady jednotlivých opatrení, ktoré by boli zavedené a o koľko sa zníži táto cena. Ale ak otvoríme cenovú reguláciu, ak ukážeme ľuďom za čo vlastne platia, za distribúciu alebo za prenos, tak potom tu sa veľmi exaktne vyčísliť nedá. Nedá sa povedať, že koľko nakoniec ušetria. Takže môže to byť jedno euro, môže to byť sto miliónov eur. Jediné o čo sa my dneska vieme oprieť je presne tá suma, ktorá je dnes vyberaná na tom osobitnom odvode. A tento osobitný odvod iba v energetike v minulosti v roku 2016 to bolo 41 miliónov eur, pardon 15, v roku 2016, nie, 2016 to bolo 41 v 2017 to bolo asi 116, ale tam je teraz ten dvojnásobok zavedený, tá dvojnásobná sadzba, ktorá platí tie prvé dva roky, to znamená v 2017 a v 2018. Takže my sa pohybujeme dnes niekde medzi štyridsiatimi až šesťdesiatimi miliónmi eur. To je to, čo pán Kažimír na ministerstve fiancií, bol tu dneska, škoda, že ešte chvíľku nevydržal. Možno by nám k tomu povedal viacej. To je presne tá suma, ktorú v energetike od monopolných energetických spoločností štát vyberie každý jeden rok. A vyberie to od tých spoločností, ale zaplatíme to my všetci, my všetci v cenách energií. No a potom, potom tu máme už spomínané poplatky, prenosové poplatky, ktoré sa platia SEPS-u To znamená, táto spoločnosť dneska naozaj má 60 až 70 miliónov eur čo je ich zisk, ktorý si nechávajú a ktorý ako stopercentne štátna spoločnosť jednoducho nemajú čo vytvárať, pretože opäť sa jedná o ďalšiu nepriamu daň, ktorú platíme my všetci v cenách energií.
Takže toto je to, čo som chcel povedať k tomuto zákonu veľmi v kocke. Ak máte nejaké otázky určite ich rád zodpoviem, aj teda po tých faktických otázkach a poprosil by som teda o podporu tohto zákona, pretože môže byť naozaj veľmi prospešný na zvýšení transparentnosti v energetike, ale hlavne pre ľudí, ktorí vďaka aj takémuto zákonu zvýšia svoje povedomie o tom, za čo vlastne v tých energiách platia. Budú mať lepšiu kontrolu nad týmito výdavkami. No a verím, že v konečnom dôsledku aj tieto ich výdavky poklesnú. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8. 2. 2018 17:51 - 18:07 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže ešte stále dobrý deň. K tomuto zákonu, ktorý predkladáme ako už aj Janka povedala ako druhý v tom balíčku z tých opatrení. Chceme naozaj zaviesť takú tú transparentnú reguláciu, aby tí ľudia v konečnom dôsledku pochopili čo tá regulácia je. A aby aj nejakým spôsobom konečne videli za čo vlastne v tých cenách energií platia.
Ten prvý návrh, o ktorom sme dneska hlasovali, bohužiaľ, neprešiel, to bolo to zrušenie nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, ale verím, že teda týmto dňom kedy sa budeme takýmito návrhmi zaoberať, určite nie je koniec. A avizujeme aj tretí návrh, s ktorým prídeme na tú najbližšiu schôdzu.
Ale aby to nebolo iba o nejakých imaginárnych veciach, ja sa vás opýtam. Viem, že toto nie je diskusný krúžok, preto mi stačí, keď iba zdvihnete ruku, koľkí z vás vedia, koľko platia ročne za elektrinu? Máte aspoň prehľad plus, mínus 10 eur? Výborne. Jedna ruka hore. No, je to dosť, dosť bieda. Dvaja, dobre. Koľkí z vás vedia čo v tejto elektrine platia? Väčšinou, áno, výborne jedna ruka hore. Tak aspoň nikto. Pán Danko nevie, nevadí, vysvetlím.
Keby som ja dneska mohol použiť nejaké tie pomôcky, tak tu mám taký koláčový graf, lebo nie je to žiadna veda. Pomôžem si teda tými číslami, ktoré sú dneska verejne dostupné. Takže v tej cene elektriny v prvom rade platíme za tú komoditu, hej, tú elektrinu, ktorá keď strčíme prst do zástrčky, tak nás potrasie. Neskúšajte to radšej doma, to vám iba hovorím, že naozaj potrasie.
Táto elektrina, ktorá vás potrasie, tak táto z celej tej ceny, dneska sa bavíme možno že o 150 eurách, 160 eurách za MWh tvorí iba 29 %. Prosím pekne, 29 %. To znamená naozaj iba nejakú tú tretinu, menej ako jednu tretinu. Samozrejme, záleží to od toho, akú máte sadzbu, aký máte veľký odber, či sa nachádzate na západe, v strede, východe, či máte nejakého alternatívneho odberateľa, ale bavíme sa o menej ako jednej tretine. Ono to svojím spôsobom je spôsobené aj tým, že tie ceny elektriny, ktoré sa obchodujú na trhu sú dlhodobo nízke, ale v postupne začínajú klesať, pardon klesať, stúpať. Dúfam, že nebudú stúpať nejak veľmi, ale teda dneska sme na trhu, kde si okolo 40 eur za MWh. Potom tam máme tarifu za prevádzku systému. To sú všetky tie služby, o ktorých sme dneska hovorili
===== elektriny, ktoré sa obchodujú na trhu sú dlhodobo nízke, ale v postupne začínajú klesať, pardon klesať, stúpať. Dúfam, že nebudú stúpať nejak veľmi, ale teda dneska sme na trhu, kdesi okolo 40 eur za MWh. Potom tam máme tarifu za prevádzku systému. To sú všetky tie služby, o ktorých sme dneska hovorili aj pri tom zákone o uhlí. Uhlie, obnoviteľné zdroje, kombinovaná výroba elektriny a tepla, prosím pekne, toto všetko sme si vymysleli my, respektíve my nie, ja som tu vtedy nebol. Zaviedlo sa to uhlie v 2005, podpora Ozetom a Kvetu sa zaviedla v 2009. Zaviedol to vtedy pán Jahnátek, respektíve vtedy šéfoval ministerstvu hospodárstva, ktoré to malo pod palcom. Dneska, paradoxne, sedí na tom úrade, ktorý rozhoduje aj o tej cenovej regulácii práve pre takéto subjekty, ktoré novovznikajú. Tak prosím pekne, táto tarifa, ktorá je čisto čiste politickým rozhodnutím, tak táto z ceny elektriny tvorí 21 percent, viac ako jednu pätinu. No a potom tam máme tarifu za systémové služby. To sú rôzne služby na údržbu toho systému, to je šesť percent straty pri distribúcii, aj na toto platíme. To neni v žiadnej inej kategórii, to je štyri percentá. A potom tam máme ešte odvod do Národného jadrového fondu. Tiež taký slovenský unikát, ktorý by ste inde vo svete veľmi ťažko hľadali, ale je to tak. Jednoducho my tu máme nejaký historický dlh, ktorý vznikol práve kvôli tomu, že sme tu postavili napríklad tie Bohunice, potom to bolo celé sprivatizované no a v konečnom dôsledku oni si vtedy neodkladali na likvidáciu tej jadrovej elektrárne, no tak teraz sa im na to skladáme my všetci.
A teraz tá najväčšia položka, ktorej sa chceme dneska dotknúť to je tá distribúcia. Tak, prosím pekne, tá tvorí 37 percent, respektíve viac ako jednu tretinu z tejto ceny. A to je presne to, čo dnes nikto nevie za čo vlastne platí. Respektíve vieme, lebo však tieto ceny alebo teda tie položky sú uvedené vo vyhláške o cenovej regulácii, ktorú vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ale bohužiaľ, táto cenotvorba v energetike práve v tých odvetviach, tých prirodzených monopolov, tak to je dneska taká veľká hmla, absolútne netransparentná záležitosť. No a k nejakému zlepšeniu tejto situácie žiadnym spôsobom neprispel ani už pred chvíľkou mnou menovaný pán Jahnátek, ktorý si sadol dnes už na takpovediac papierovo nezávislý regulačný úrad. A dovolím si povedať, že do dnešného dňa tam teda nič veľké neurobil, okrem toho, že si tam naťahal plno rôznych kamarátov, urobil z toho Komjatice dva. Takže my máme dneska nejakú nedokonalú reguláciu a s touto nedokonalou reguláciou, Janka to už spomínala, sa rozhodol v minulosti bojovať aj pán Kažimír. Ale namiesto toho, aby sme my sa pozreli, že prečo je tá regulácia nedokonalá a odstránili tú nedokonalosť tejto regulácie, tak my sme zaviedli odvod. Odvod, osobitný odvod, ktorý má naprávať nedokonalosti regulácie. Takže necháme tú reguláciu nedokonalou, však ľudia zaplatia, nie. No a potom ju ešte zdaníme. Takže opäť sa jedná iba o akúsi nepriamu daň. Takto v podstate pán Kažimír vyzval do boja vtedy ešte toho predsedu regulačného úradu pána Holienčíka, ktorý ale tak isto, veľmi dobre vieme, že bol pozitívny a povoľný k strane SMER. A paradoxne v tomto boji tým kto bol porazený, tak to boli ľudia. Pretože ten odvod, tie ceny, tú netransparentnú reguláciu všetku museli zaplatiť oni. Takže v čom spočíva princíp tohto zákona? Ten je naozaj veľmi, veľmi jednoduchý. Chceme otvoriť tú cenotvorbu. Niekto to volá regulácia, možno že taký ľahšie pochopiteľný pojem je tá cenotvorba, chceme túto cenotvorbu otvoriť každému jednému spotrebiteľovi, otvoriť cenotvorbu prirodzených monopolov. To znamená tých, ktorým nevznikne žiadna konkurencia na ich vymedzenom území. Nielen preto, že by bolo absolútne nezmyselné ťahať popri existujúcich kábloch alebo potrubiach ďalšie, to nedáva žiadnu logiku. Ale tak isto to dneska ani zákon neumožňuje, pretože zákon hovorí, že pokiaľ by malo vzniknúť takéto dielo, tak tým kto sa k tomu bude v rámci nejakého povoľovacieho procesu vyjadrovať je aj ten stávajúci dodávateľ, ten kto tam tie rúry už niekde v zemi na tom vymedzenom území má. No a pochopiteľne on asi nejakú konkurenciu neuvíta a teda nedá súhlas. Takže my jednoducho chceme, aby naozaj ÚRSO, keď dostane takéto cenové návrhy, kde je jasne napísané položkovite, dostanem sa aj k tým položkám, čo si tieto prirodzené monopoly v tej cene uplatňujú, tak aby ich zverejnil. A v druhom kroku by sme boli ale aj radi, aby aj ÚRSO zverejnilo ako potom došlo k výpočtu tej koncovej ceny. Pretože mal som diskusiu, toto neni že návrh, ktorý sme si my napísali niekde tuto na klube na kolene, ale tento návrh bol diskutovaný aj s takýmito regulovanými subjektami, ktorých sa zákon dotkne. A tí povedali, no to je síce fajn, že vy budete vidieť čo všetko sme si my žiadali, ale skúste sa pozrieť aj na to, čo nám tam ÚRSO zoškrtalo. Pretože my koľko razy od toho ÚRSA dostaneme iba tri čísla a my nevieme ako sa k nim dopracovali, akú bulharskú konštantu tam použili. Čiže v druhom kroku by sme naozaj boli veľmi radi, aby aj to ÚRSO otvorilo to, akým spôsobom tieto ceny škrtá, nafukuje, povoľuje, čokoľvek. Koho všetkého sa toto dotkne? Jeden príklad tu už bol spomenutý. To bola tá prenosová spoločnosť Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, no a potom to budú všetky spoločnosti, ktoré distribuujú elektrinu západoslovenská distribučná, východoslovenská, stredoslovenská, tie čo distribuujú teplo, plyn, SPP distribúcia. V prípade plynu aj tá spoločnosť, ktorá zabezpečuje prenos. To znamená sa stará o tú jednu rúru, ktorá nám ide cez celé Slovensko, o ten eustream. No a napokon aj vodárenské spoločnosti. Pretože aj toto sú tie, ktoré majú tie rúry zakopané v zemi a tá konkurencia im tam nikdy nevznikne. No a aj tam sa častokrát sťažujú, že naozaj ani netušia, ani len nemajú šajnu za čo vlastne oni tým spoločnostiam platia.
Druhý problém tých spoločností alebo tej regulácie, ktorá dneska prebieha na tom regulačnom úrade je aj tá, že častokrát sú podhodnocované napríklad náklady na údržbu tých existujúcich sietí. Takže možno že reálne, kto vie koľko to bude, keď tú reguláciu otvoríme a tí ľudia si to pozrú. Možno že budú nejaké spoločnosti kde bude uznateľné, že tie výdavky, tie náklady ich by mohli byť aj vyššie, pretože tam sa im roztrhne každú chvíľu potrubie a oni nemajú uznaný výdavok v prípade tohto ÚRSA. Ale ja som presvedčený, že v takom tom globále takouto otvorenou reguláciou dosiahneme naopak zníženie týchto cien.
No a potom k tým nákladom, ktoré som už spomínal, ktoré by mali byť zverejnené. Oni sú všetky vymenované v tejto vyhláške. Hovorí sa hlavne o nákladoch na energie, mzdových nákladoch, odmenách, odpisoch, nájomnom, opravách, údržbách, úveroch a iných režijných nákladoch, všetkých, ktoré vstupujú do tejto regulovanej ceny. Opäť podotýkam regulovanej ceny pre prirodzené monopoly. Prirodzené monopoly, ktoré pôsobia na našom energetickom trhu. A dostal som potom aj takú otázku, že no dobre, tak oni to zverejnia, ale čo s tým budú mať tí ľudia. Koniec koncov, tak ja to dostanem nejaké číslo, ale čo s ním urobím. Ja nehovorím teda, že každý jeden z nás si má sledovať, že koľko platí na mzdách jeho distribučná spoločnosť, ale sú tu rôzne spotrebiteľské združenia, rôzne neziskové organizácie, ktoré sa určite veľmi radi tomu pozrú na zúbok, napríklad aj novinári. A je to presne, ako už aj Janka spomenula, ten princíp s tým zverejňovaním zmlúv, ktoré sú uzatvárané so štátom, štátnymi inštitúciami alebo štátnymi spoločnosťami. Čiže opäť má to hlavne taký ten preventívny charakter, aby ich ani len nenapadlo dať si do návrhu ceny niečo, čo je absolútne v rozpore s logikou, no a čo by možno že na ÚRSE prešlo, ale ľudia im otrieskajú o hlavu. Takže naozaj základom je tá prevencia tých rozhodnutí. No a čo môže potom občan urobiť, keď tam nájde takúto nejakú závadu, alebo povie si, že ale tuto mi to číslo nejako nesedí. No tak môže to, čo sa môže udiať aj dneska, ale nemá priestor na využitie takéhoto nástroja a to je takzvané preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa deje na regulačnej rade. Regulačnej rade, ktorá je odvolacím orgánom voči rozhodnutiam úradu pre reguláciu sieťových odvetví. To je tá šesťčlenná rada, možno že si spomínate, v pondelok sme volili dvoch členov alebo teda dvoch kandidátov, z ktorých si prezident vyberie jedného. My sme ich mali aj na výbore, sme ich vypočúvali. Musím úprimne povedať, že teda mňa dvaja páni, ktorí prešli veľmi nepresvedčili, ale budiž. Ja som presvedčený, že keď sa dostanú do funkcie, tak si dokážu tieto veci naštudovať a budú vedieť aj čo je tarifa za prevádzku systému aj gé komponent.
teraz čo očakávame od takéhoto zákona. V prípade toho uhlia sme to vedeli veľmi exaktne vyčísliť. 98 miliónov, ktoré ušetríme, pokiaľ nebudeme musieť sa skladať na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Ak sa dneska bavíme o riešení tarify za prevádzku systému, tak isto veľmi jasne vieme vyčísliť dopady jednotlivých opatrení, ktoré by boli zavedené a o koľko sa zníži táto cena. Ale ak otvoríme cenovú reguláciu, ak ukážeme ľuďom za čo vlastne platia, za distribúciu alebo za prenos, tak potom tu sa veľmi exaktne vyčísliť nedá. Nedá sa povedať, že koľko nakoniec ušetria. Takže môže to byť jedno euro, môže to byť sto miliónov eur. Jediné o čo sa my dneska vieme oprieť je presne tá suma, ktorá je dnes vyberaná na tom osobitnom odvode. A tento osobitný odvod iba v energetike v minulosti v roku 2016 to bolo 41 miliónov eur, pardon 15, v roku 2016, nie, 2016 to bolo 41 v 2017 to bolo asi 116, ale tam je teraz ten dvojnásobok zavedený, tá dvojnásobná sadzba, ktorá platí tie prvé dva roky, to znamená v 2017 a v 2018. Takže my sa pohybujeme dnes niekde medzi štyridsiatimi až šesťdesiatimi miliónmi eur. To je to, čo pán Kažimír na ministerstve fiancií, bol tu dneska, škoda, že ešte chvíľku nevydržal. Možno by nám k tomu povedal viacej. To je presne tá suma, ktorú v energetike od monopolných energetických spoločností štát vyberie každý jeden rok. A vyberie to od tých spoločností, ale zaplatíme to my všetci, my všetci v cenách energií. No a potom, potom tu máme už spomínané poplatky, prenosové poplatky, ktoré sa platia SEPS-u To znamená, táto spoločnosť dneska naozaj má 60 až 70 miliónov eur čo je ich zisk, ktorý si nechávajú a ktorý ako stopercentne štátna spoločnosť jednoducho nemajú čo vytvárať, pretože opäť sa jedná o ďalšiu nepriamu daň, ktorú platíme my všetci v cenách energií.
Takže toto je to, čo som chcel povedať k tomuto zákonu veľmi v kocke. Ak máte nejaké otázky určite ich rád zodpoviem, aj teda po tých faktických otázkach a poprosil by som teda o podporu tohto zákona, pretože môže byť naozaj veľmi prospešný na zvýšení transparentnosti v energetike, ale hlavne pre ľudí, ktorí vďaka aj takémuto zákonu zvýšia svoje povedomie o tom, za čo vlastne v tých energiách platia. Budú mať lepšiu kontrolu nad týmito výdavkami. No a verím, že v konečnom dôsledku aj tieto ich výdavky poklesnú. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8. 2. 2018 17:49 - 17:50 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Janka, spomínali si, že ľudia nekričali, keď bol zavedený tento osobitný odvod. No, je tu tá smola, že oni ani kričať nemohli, lebo oni o ňom ani len nevedeli, pretože tento osobitný odvod nebol zavedený ľuďom, ale bol zavedený tým regulovaným monopolným spoločnostiam. Nebola to iba energetika, bolo to aj poisťovníctvo, bolo aj bankovníctvo. Tieto spoločnosti kričali. No, ale čo na tom, že oni budú kričať, keď si potom vyberú od tých spotrebiteľov, ktorí o tom ani len nevedia.
V prípade energetiky v konečnom dôsledku tento osobitný odvod, ale nie je tým oprávneným výdavkom, ktorý by mohol vstupovať do tej ceny, ktorú si tieto prirodzené monopoly určujú. Ale dnes tento odvod bol zavedené kvôli nedokonalosti regulácie. Takže pán minister Kažimír na jednej strane pripustil, že sú tam nejaké rezervy, že tá regulácia by mohla byť dokonalejšie, že možno tam niekto v niečom švindľuje, ale nešiel po tom švindľuje, ale jednoducho povedal, tak my to extra zdaníme. No a tie spoločnosti potom nemajú žiadnu motiváciu šetriť alebo byť transparentné. Tak radšej budú ďalej švindľovať, keď si to tak môžem prehnane povedať a my všetci sa budeme skladať na tento osobitný odvod. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8. 2. 2018 17:33 - 17:37 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň, ešte raz, do šiestej máme ešte pol hodinu, takže naozaj stále máme deň. Takže tento zákon podľa dôvodovej správy má novelizovať zákon č. 250/2012 Z. z., čo je zákon o regulácii v sieťových odvetviach.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zvýšenie transparentnosti a verejnej kontroly cenovej regulácie monopolných činností v elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve a vodnom hospodárstve. Súčasná prax totiž ukazuje, že verejnosť nemá dostatočný prístup k informáciám o tvorbe ceny prirodzených monopolov podliehajúcich cenovej regulácii, a to napriek tomu, že verejnosť v podobe zákazníkov týchto subjektov objektívne nemá inú možnosť než využívať nimi poskytované služby prípadne si zvoliť alternatívu. Nezverejňovanie týchto informácií býva spravidla odôvodňované obchodných tajomstvom, hoci prirodzenému monopolu nehrozí zneužitie informácií označované za obchodné tajomstvo v hospodárskej súťaži resp. konkurenčnom boji. Obchodné tajomstvo tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení prirodzených monopolov.
Návrh zákona má tak za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o hospodárení a cenotvorbe týchto prirodzených monopolov v energetike, tepelnej energetike, vodnom hospodárstve a zvýšiť spoločenskú zodpovednosť týchto monopolov, ktoré inak plne využívajú výhody vyplývajúce z nízkej resp. žiadnej konkurencie na príslušnom relevantnom trhu. Verejná kontrola môže tiež viesť k účinnej prevencii pred vznikom cenových kríz podobných ako sme zažili na začiatku roka 2017.
Návrhom zákona sa zavádza povinnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zverejňovať na svojom webovom sídle všetky cenové rozhodnutia. Ďalej sa navrhuje úprava, podľa ktorej nebude porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeranom zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre regulované činnosti vykonávané prirodzenými monopolmi.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušujú predchádzajúce smernica, považuje transparentnosť za jednu zo základných zásad cenotvorby pri činnostiach majúcich infraštruktúrny a monopolný charakter.
Aplikácia predpisu do praxe prinesie vyššiu mieru verejnej kontroly cenotvorby, ale najmä cenovej regulácie, ktorá bola v ostatnom období niekoľkokrát vystavená pochybnostiam a verejnej kritike.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, ani dodatočné vplyvy na informatizáciu spoločnosti, keďže úrad už v súčasnosti zverejňuje nemalý objem informácií týkajúcich sa jeho činnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami, medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale aj s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, rád by som sa súčasne prihlásil do rozpravy ale až po písomne prihlásených. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8. 2. 2018 16:03 - 16:05 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som na záver tejto rozpravy chcel ešte raz pripomenúť, že tento zákon nie je namierený ani proti baniam, ani proti baníkom, ale proti systému podpory, akým dnes prebieha práve to dotovanie elektriny vyrobenej z domáceho uhlia. Takisto by som chcel podotknúť, že nemám, ani ako strana SaS nemáme nič proti tomu, ak sa dohodnú bane so Slovenskými elektrárňami alebo iným odberateľom na odbyte tohto uhlia, ale na trhovom princípe. Samozrejme toto všetko za podmienky, že budú dodržané všetky povoľovacie procesy a predpisy, ktoré k tomu náležia. Chcel by som vás teda ešte raz požiadať o podporu tohto zákona, vďaka ktorému ušetríme všetkým spotrebiteľom elektriny na Slovensku každoročne 98 miliónov eur, čo na priemernú domácnosť vychádza zhruba na tých 13 eur. Napomôžeme k zlepšeniu stavu životného prostredia na Hornej Nitre a takisto konečne otvoríme tú alobalovú klietku, ktorú si z tohto regiónu urobil Robert Fico. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8. 2. 2018 11:49 - 11:51 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem za tieto slová. Ja by som snáď iba k tomu ešte doplnil, toto, táto podpora elektriny, výroby z domáceho uhlia dnes nie je tou jedinou, ktorá je nesystémovým opatrením, proti ktorému bojujeme, už v minulosti sme ohlásili aj boj voči tarife za prevádzku systému, kde je zahrnuté aj uhlie, kde sú aj obnoviteľné zdroje energií alebo kombinovaná výroba elektriny a tepla, ktoré idú paradoxne v takom nejakom protichode s tou podporou uhlia. To znamená, na jednej strane podporujeme ničenie životného prostredia a na druhej strane podporujeme investície, ktoré majú toto životné prostredie chrániť. Čiže aj my by sme si mali v prvom rade upratať a tak nejak utriasť, že čo vlastne, čo vlastne v tej energetike chceme. Dnes bude na programe ešte jeden ďalší zákon z našej dielne, kde takisto chceme ušetriť 60 mil. eur ľuďom v cenách energií, a naším cieľom je, aby tie energie, tie výdavky pre tie priemerné domácnosti klesli o tých 80 eur ročne, a to hovorím, minimálne, a to pre každú jednu rodinu.
Ja budem veľmi rád, ak tento zákon podporí nielen opozícia, ale ak sa nájde aj vôľa v koalícii, pretože v minulosti, alebo v posledných dňoch som počul aj hlasy z tejto strany, že naozaj tá podpora alebo takéto fungovanie v energetike určite nie je systémové a mal by sa do toho zaviesť poriadok. Pokiaľ to nebude o tom, že alebo pokiaľ to bude o tom, že nebudú ochotní podporiť náš návrh, ja veľmi rád podporím, pokiaľ si takýto návrh oni sami osvoja.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8. 2. 2018 11:21 - 11:45 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže budem pokračovať, kde som skončil. Pred chvíľkou som teda vravel o tom, ako funguje ten všeobecný hospodársky záujem. (Ruch v sále.) Vravel som o tom, že ten všeobecný hospodársky záujem, z neho nie je primárne, nemá primárne prospech tá baňa, ale až naozaj sekundárne, v tomto prípade Hornonitrianske bane Prievidza. Treba však povedať, že Hornonitrianske bane Prievidza majú Slovenské elektrárne ako, dovolím si povedať, absolútne dominantného odberateľa svojho uhlia. Tam ide každý rok zhruba 1 800-tisíc ton, ktoré vyťažia ich zamestnanci. Častokrát sa v prípade tohto nariadenia hovorilo o tom, že má ten sociálny rozmer, sociálny charakter, pretože sa tým drží zamestnanosť v regióne. Dneska, dnes, stále hovorím dneska, už som bol na to viackrát upozornený, takže dnes, dnes tieto bane zamestnávajú asi 3 200 ľudí. (Rečník si odkašľal.) Pardon. Z týchto ľudí je reálne baníkov asi 1 200, časť z nich v podzemí, tá väčšia časť z nich na povrchu, to znamená, všetok ostatný personál je tzv. obslužný, administratívny, jednoducho ľudia, ktorí sa starajú o chod tej samotnej spoločnosti, a takisto treba povedať, že táto spoločnosť sa nevenuje iba ťažbe uhlia.
Častokrát sa tu objavujú rôzne informácie o tom, že na to baníctvo je v regióne naviazaných až 11-tisíc pracovných miest, teda spolu aj s tými baníkmi, ale toto je pomerne mylná informácia, ktorá je vypúšťaná veľmi jednoducho na základe nejakého koeficientu, ktorý dokonca dodnes používa Európska komisia, ktorý, ktorý má číslo 2,5. Ale reálne, pokiaľ hovoríme o tom, že bane majú 1 200 baníkov, ale 3 200 zamestnancov, to znamená, že oni sami sú takým malým štátom v štáte. A tieto všetky služby si pokrývajú interne. A keď teda hovoríme o nejakých ďalších zamestnancoch, ktorí pôsobia v Prievidzi, kaderníci, pekári, vodiči, toto sú všetko ľudia, ktorí by v tomto meste a v tom regióne ostali aj v prípade, pokiaľ by sme práve týmto baníkom vytvorili nové pracovné miesta.
Ale tieto pracovné miesta vôbec nemusia zaniknúť, pokiaľ tie Hornonitrianske bane si nájdu nejakého iného trhového odberateľa, je to, pochopiteľne, na nich. Hornonitrianske bane sú súkromnou, stopercentne súkromnou spoločnosťou, to znamená, že my do nich alebo do ich podnikania nemáme čo zasahovať.
Ale dovolil som si urobiť taký malý prepočet, keď teda hovoríme o tom, že 98 mil. eur ide z našich peňazí. Z peňazí, ktoré platíme v cene elektriny, a tieto na tých 90 % končia práve vo vrecku Hornonitrianskych baní. Tak som sa skúsil na to pozrieť, keď som to prepočítal, tých 98 mil. 3 200 zamestnancami baní, zistil som, že v priemere na každého jedného zamestnanca prispievame sumou 2 550 eur mesačne. Počujete dobre, 2 550 eur mesačne, toto je suma, ktorá ide na jedného zamestnanca v kvázi ako podpora. A pokiaľ by sme to prepočítali na tých baníkov, pretože tí mali byť tými chránenými, ktorých je tam dneska asi 1 200, tak by sme sa dokonca dostali na sumu 6 800 eur. Uznávam, tieto čísla sú značne populistické, pretože tu neprispievame iba na tých zamestnancov, ale prispievame na chod celej tej spoločnosti. Ale keby sme teda to, prísne vzato, zobrali, že my tu chránime zopár ľudí, ktorým chceme zachovať prácu aspoň do dôchodku alebo ešte na pár rokov, tak naozaj si viem predstaviť pre nich aj zmysluplnejšiu činnosť, zmysluplnejší, zmysluplnejšiu pracovnú náplň, na ktorú by sme nemuseli prispievať práve takouto obrovskou sumou.
No a poďme sa ešte pozrieť na to, koľko je to v takom to celkovom vyjadrení, koľko sme dodnes zaplatili práve na túto podporu. Dneska hovoríme o 98 mil. eur ročne, ale beží táto podpora od deväťdesiateho..., od 2005., tak keď sme si to napočítali, tak k dnešnému dňu to bolo, prosím pekne, 855,9 mil. eur. Toto je to, čo v podstate odišlo z našich peňaženiek, nás všetkých. Najprv Slovenským elektrárňam. Zo Slovenských elektrární sa to presunulo práve do Hornonitrianskych baní Prievidza.
Takáto podpora je z nášho pohľadu nedovolenou štátnou podporou, a preto sme si ju dovolili napadnúť aj na Európskej komisii asi pred rokom a trištvrte, a teda očakávame nejaké to skoré rozhodnutie, pretože naozaj ak raz niekomu poskytujeme štátnu pomoc, tak z tej štátnej pomoci by mal aj profitovať, a nie byť tým, kto na ňu viac-menej dopláca. Pretože Slovenské elektrárne sa viackrát vyjadrili, že oni nemajú záujem o ďalšiu prevádzku tejto elektrárne v Novákoch, na ktorú sa my všetci skladáme.
No a keď teda hovoríme o tom, že by sme ukončili to dotovanie elektriny z domáceho uhlia, je možné, že tie bane budú musieť buď prejsť na nejakú inú činnosť, alebo sa nájsť toho iného odberateľa, aj keď neviem si predstaviť, kto by dneska platil, platil 50 eur za tonu, keď iní výrobcovia v Európe hnedé uhlie dokážu vyťažiť aj za 20. Áno, je tu ten argument, že Hornitrianske bane Prievidza ťažia toto uhlie hlbinne na rozdiel od iných baní v Európe alebo vo svete, ale z môjho pohľadu je toto úplne nezmyselná a zvrátená logika. Takisto my dneska nebudeme pestovať banány, ja neviem, v Tatranskej Lomnici len preto, že potrebujeme zamestnať zopár ľudí na to, aby tie banány tam pestovali. A tieto banány nebudú stáť 1,66 eura kilo, ako je to dneska, a ja neviem, v nejakých obchodných reťazcoch, ale budú stáť 10. A presne toto je to, čo sa deje na tej Hornej Nitre.
A tiež treba povedať, že títo ľudia, ktorí tam ešte stále pracujú, dovolím si povedať, vo veľmi ťažkých podmienkach, už dnes majú alternatívy u iných zamestnávateľoch priamo v regióne. Hovoríme o iných spoločnostiach, ktoré tam pôsobia. Sú to firmy Nestlé, Velux, Vegum. Je tam dneska spoločnosť Brose, neďaleko odtiaľ vyrastá Jaguar.
To znamená, poskytnime týmto ľuďom radšej možnosť rekvalifikácie, radšej možnosť príchodu iných, ďalších investorov, pre ktorých je tento región ako stvorený. Na to však bude potrebné určité dobudovať aj potrebnú infraštruktúru. Tento samotný región sa veľmi dobre ponúka aj na možnosti turizmu, rekreácie. Častokrát sa skloňuje v spojení so striebornou ekonomikou. Pre tých z vás, ktorí by nevedeli, čo to tá strieborná ekonomika je, populácia na Slovensku, ale aj v celej Európe postupne starne a budeme musieť zabezpečiť aj starostlivosť o tých ľudí. Koniec koncov za pár rokov to čaká nás všetkých a práve v tomto regióne máme dostatok možností na to, aby tam práve takáto strieborná ekonomika sa rozvíjala. Pochopiteľne, na absolútnej trhovej báze, štát do toho nemusí žiadnym spôsobom zasahovať.
V Európe a inde takisto došlo k ukončeniu činnosti vo viacerých banských regiónoch. Bavíme sa napríklad o Francúzsku. Myslím, že aj Anka Zemanová bude dneska o tom viacej hovoriť, kde vznikli celé, celé turistické lokácie zaujímavé práve aj pre iných ľudí, ktorí tam chodia pozrieť si, či už sú to nejaké banícke skanzeny. Ale tieto lokality sú aj veľmi vhodné pre inovatívne technológie, testovanie nových možností ťažby, plazmové vŕtanie, diamantové rezanie, jednoducho týchto, uskladňovanie energie v týchto banských dielach. Čiže naozaj my nevymýšľame zbytočne koleso, pokiaľ ten región je už dneska absolútne sebestačný, je tam nízka nezamestnanosť. Okres Prievidza má dneska 5,14 %. A my tam stále držíme akúsi zlatú klietku. Ja si skorej dovolím povedať, že alobalovú klientku, a doplácame na to my všetci.
No a keď som hovoril o kúpeľoch, turizme, tak toto je spojené aj s kúpeľmi, ktoré tam dneska fungujú, fungujú veľmi dobre. Majú veľký apetít na svoj ďalší rozvoj, ale paradoxne ohrozuje ich banská činnosť. A táto banská činnosť ich má ohrozovať aj do budúcnosti, pretože Hornonitrianske bane si požiadali o otvárku 12. ťažobného poľa od roku 2023. To znamená, že samé priznávajú, že pokiaľ by mali fungovať zo súčasných zásob, tak ich činnosť by bola obmedzená nejakým rokom ’23, možnože ’25.
A teraz opäť sa dostávame do situácie, kedy máme dať opäť na činnosť jednej spoločnosti nemalé prostriedky, ktoré v konečnom dôsledku povedú opäť iba k nejakej nezmyselnej ťažbe, činnosti, ktorá pre tento región je škodlivá. Navyše, treba si uvedomiť, už dneska na otvárku 12. ťažobného poľa sú vypočítane prostriedky vo výške 35 mil. eur. Ale toto nie je, že na otvorenie banského diela, ale toto je že na prekládku železnice, cesty, vedenia, potom je tam, má tam byť preložená rieka. Proste opäť absolútne, absolútne nelogické činnosti z môjho pohľadu.
Na o dneska sa tejto problematike uhoľných regiónov v Európe začína venovať aj samotná Európska komisia. V pondelok bolo jedno veľké stretnutie v Trenčíne, ja som to spomínal aj na začiatku, ktoré, ktoré sa práve, ktoré práve malo odštartovať alebo malo byť súčasťou tzv. platformy pre uhoľné regióny v transformácii.
Práve tá Horná Nitra je dneska jedným z regiónov, ktoré bol, ktorý bol vybratý ako ten pilotný, na ktorom chceme dneska skúšať, čo sa v takýchto regiónoch dá. Opäť, na to majú ísť nemalé prostriedky z fondov Európskej únie. Má tam byť programing už dneska, už, pardon, opäť dnes alokovaných prostriedkov, ktoré máme. Potom je tam nový programing, máme k dispozícii globalizačný fond, štrukturálne fondy. Jednoducho toto všetko sa nám ponúka, a teda mali by sme to využiť. Využiť v záujme ľudí, využiť v záujme regiónu, využiť v záujme životného prostredia, pretože treba povedať, že táto samotná elektráreň je dnes druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia na Slovensku. Skleníkové plyny, ktoré dnes na Slovensku vypúšťame, majú ročne objem 40 mil. ton. Samotná elektráreň v Novákoch z toho sa podieľa sumou alebo objemom 2,1 mil. ton. V európskej krajine, v Európskej únii sme takisto krajinou, ktorá má najvyšší alebo tretí najvyšší podiel obyvateľstva, ktoré je vystavené nadmerným koncentráciám prachových častíc. To sú tie PM 2,5.
A keď sme už pri tom životnom prostredí, Inštitút pre environmentálnu politiku, ktorý pôsobí na ministerstve životného prostredia alebo pod ministerstvom životného prostredia, vypočítal, že táto Elektráreň v Novákoch má dopad na naše peňaženky nielen v prípade týchto 98 mil. eur, ale je tam ďalšia, prosím pekne, teraz dobre počúvajte, pol miliarda, pol miliarda eur. Pol miliarda eur, ktorou sa musíme, ktorou my musíme prispieť nepriamo na znečistené životné prostredie alebo na dopady na zdravie obyvateľov. Je vypočítané, že na Slovensku zomrie ročne 5 600 ľudí, 5 600 ľudí predčasne práve v dôsledku znečisteného ovzdušia, 5 600 ľudí. A priamo v okrese Prievidza, máme spracovanú analýzu od Parlamentného inštitútu, je o 20 % väčší výskyt onkologických ohorení, ako je priemer na Slovensku. O 20 % vyšší. A toto všetko my platíme v cene elektriny.
A teraz sa dostávame k takej tej základnej otázke, kedy ukončiť podporu výroby elektriny z domáceho uhlia. Dneska, dnes je na stole viacero termínov. Taký ten hlavný, o ktorom sa stále hovorí, je rok 2030. 2030, to je tá na 15 rokov predlžená platnosť nariadenia, ministerského nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré ale ide proti akejkoľvek logike, proti akejkoľvek logike veci. Už len keď si vezmeme samotné bane, ktoré priznávajú, že bez toho 12. ťažobného poľa nebudú schopné tento, tento termín dodržať, nebudú mať toľko uhlia.
Potom je tu ale aj samotná životnosť tejto Elektrárne Novákoch. Táto má takú tú živnosť podľa vyjadrení zástupcov Slovenských elektrární stanovenú na rok 2021. V roku 2015 alebo 2016 tam boli robené také tie opravy, nazvané, ktoré sa nazývajú ekologizácia, pretože vtedy do platnosti vstupovali nové emisné limity, ktoré nám, ktoré prikázala Európska komisia. Myslím, že to bolo asi 50 alebo 40, alebo 50 mil. eur. A v prípade tejto elektrárni, pokiaľ viem, mala byť opätovne v roku 2021 predlžená životnosť, tak by to nebolo 50 mil. eur. Bolo by to omnoho, omnoho viacej. A už tá ekonomika, už by to nebolo 98 mil. eur, na čo sa my musíme ročne skladať, ale omnoho, omnoho viacej. Takže toto je, to je taký jeden zásadný bod, rok 2021 končí životnosť Elektrárni v Novákoch. V roku 2021 ale súčasne vstupujú do platnosti nové emisné limity, opätovne sprísnené. To znamená, že okrem rekonštrukcie by tam musela byť urobená nová investícia do ekologizácie.
No a ďalším takým rokom, o ktorom sa hovorí, je rok opäť paradoxne 2021, kedy má byť dokončená rekonštrukcia rozvodne v Bystričanoch. Dneska sa o Elektrárni v Novákoch totižto hovorí, že Elektráreň v Novákoch slúži na takéto vyrovnanie, udržanie sústavy, že jednoducho bez nich, bez Bystričan, resp. bez Elektrárne v Novákoch by táto sústava v tom uzle kľakla. Ale veľmi paradoxne vyznieva potom skutočnosť, že o Bystričanoch alebo o nejakej rozvodni v samotnom nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme nie je ani zmienka. Nikto tým nikdy nepodmieňuje ani nikdy nepodmieňoval.
A ďalšia vec. Pokiaľ naozaj tá Elektráreň v Novákoch je tak nevyhnutne potrebná na udržanie stability siete v tom konkrétnom uzle, prečo minulý rok tam mali 20 závažných prerušení prevádzky a tá sieť si to ani nevšimla. Potvrdzujú, potvrdia vám to kľudne aj zamestnanci SEPS-u. Mali na dva týždne prerušenú výrobu elektriny a vôbec nič sa nestalo. A my vraj potrebujeme túto elektráreň na to, aby sme si tam udržiavali nejakú stabilitu sietí.
Dobre, je tu rok 2021 a Bystričany budú dokončené, povedzme, že teda má to nejaké to technické opodstatnenie, ktorému aj tak 99 %, nielen z nás, ale podľa mňa ani z obyvateľov Slovenska nerozumie a možnože to bude argumentom pre tú, pre tú Európsku komisiu. Ale tým pádom naozaj sa dostávame do takého toho termínu, kedy by sme sa konečne mohli začať baviť o tom, že by tá výroba tejto elektriny, ktorá nám všetkým škodí, na ktorú sa my všetci musíme skladať, že by mohla byť ukončená.
No a čo sa stane v okamžiku, keď skončíme s takýmto dotovaním takto nezmyselne vyrobenej elektriny? V prvom rade, ako som už predtým povedal, budeme mať nižšiu cenu elektriny. Každá jedna domácnosť ušetrí minimálne dnes tých 13 eur. Súčasne budeme mať zdravšie životné prostredie. A to nielen v regióne Hornej Nitry, lebo tie emisie majú omnoho širší spád. Pokiaľ ten región dostatočne pripravíme na tú transformáciu, tak aj tí samotní baníci alebo zamestnanci tejto spoločnosti budú mať lepšie pracovné podmienky a hlavne budú mať zmysluplnejšie zamestnanie. Keď sa rozprúdila celá tá debata ohľadom uhoľných regiónov v Európe, dokonca viacerí naši politici sa vyjadrili a pripustili, že to ukončenie môže byť skorej ako v roku 2030. Máme tu vyjadrenie pána ministra Žigu. Keď som o tom diskutoval s pánom Baškom, takisto nie síce konkrétne, ale pripustil, že to nemusí byť práve tento rok, a jediným, kto stále sa tak nejak zubami-nechtami drží tohto termínu, je práve Robert Fico. Človek, ktorý raz do roka sfára do týchto baní, potľapká sa s baníkmi, potom dá nejaké vyjadrenie pre médiá a povie, že on je na ich strane. Ale tam akékoľvek ďalšie skutky končia. Neviem, či baníci považujú Roberta Fica za svojho priateľa, ale musím povedať, že takéto priateľstvo je z môjho pohľadu veľmi falošné a takýchto priateľov by sme si mali držať čo najďalej od seba. A ja som síce veľký kritik Elektrární v Novákoch a aj spôsobu, akým funguje celá táto podpora, ale snažím sa na druhej strane vždy aj ponúknuť nejaké konkrétne riešenie, ktoré by toto mohlo zmeniť. Pretože pokiaľ dnes Robert Fico obhajuje zotrvanie akejkoľvek ďalšej podpory až do roku 2030, tak ako sa hovorí, je také jedno príslovie: „Nehľadaj ušľachtilý motív činu, ak sa dá nájsť aj nízky.“ A v jeho prípade to platí niekoľkonásobne. Dobre si spomeňte na kauzu Alobal, ktorá dodnes nebola, nebola vyriešená, a ako sa hovorí, bolo to odložené do spisu a povedané, že tento skutok sa nestal.
Pokiaľ sa teda bavíme o takých nejakých tých konkrétnych riešeniach, ktoré sme my už v minulosti ponúkali aj pre tento región, pretože tejto problematike sa naozaj venujeme dlhodobo, chodíme do toho regiónu, diskutujeme aj s tými ľuďmi, ktorí sú tou ťažbou a vlastne výrobou elektriny z domáceho uhlia dotknutí. Mali sme niekoľko riešení a požiadaviek na vládu. Hlavne chceli sme, aby bol nastavený plán postupného znižovania výroby elektriny z domáceho uhlia, čo sa dodnes nestalo. Ja verím, že konečne táto platforma to odštartuje a posunieme sa aj v tomto bode, aby nebolo dopustené prekračovanie limitov znečistenia, ako sa to stalo napríklad pri skúšobnej prevádzke, toto je taká naša druhá požiadavka, my sme tu mali v roku 2016 od novembra do februára 2018 spustený tretí blok tejto elektrárne, ktorý vypustil obrovské množstvo siričitanov do ovzdušia. Za dva mesiace prevádzky vyprodukovali dvakrát toľko siričitanov, ako boli oceliarne na východe a tie za celý rok.
Chceme navyše... Ešte možnože k tejto prevádzke, proste tam neboli žiadne povolenia na prevádzku, dali do prevádzky blok, ktorý, ktorý, ktorý nemal, nemal ani len STK-čku, ani len emisnú, keby sme to prirovnali k nejakému autu. Boli by sme radi, keby bolo nadradené zdravie baníkov nad zisky baní. Je tam obrovské množstvo chorôb z povolania, ktoré častokrát týmto baníkom nie sú uznané. A aby z koncovej ceny elektriny boli vyňaté dotácie na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Toto bol jeden z našich návrhov, ktorý sme aj v minulosti prezentovali, a chceme vlastne aj dnešným návrhom dosiahnuť niečo veľmi podobné. To znamená, aby práve tá výroba elektriny z domáceho uhlia bola ukončená, a to v tom roku 2023.
Boli by sme radi, ak by bola dobudovaná rýchlostná cesta R2 na Trenčín, to v čo najskoršom termíne, aby tam bola vybudovaná infraštruktúra alebo umožnené ľahšie spojenie na tú Nitru. V minulosti sme prišli s riešením tzv. Jaguar Expresu, čo je vlastne železničné spojenie medzi Nitrou a Prievidzou, ktoré funguje už dnes, ale, bohužiaľ, trvá dve hodiny. Naozaj za pomerne nízke investície je možné skrátiť túto prepravu na menej ako polovicu a otvoriť tento región obojsmerne, nielen aby ľudia sa mohli dostať do Nitry, ale aby aj ľudia mohli prísť priamo do tohto regiónu, či už do tých kúpeľov, lebo hovorili sme tu o takom množstve príležitostí, ktoré sa tu ponúkajú, ale, bohužiaľ, tento región je stále zatvorený, je stále tou uzavretou alobalovou klietkou. Chceme chrániť zdroje termálnej vody, pretože z tohto máme prosperovať nielen my dnes, ale aj ďalšie generácie. Bolo by vhodné nastaviť dobré podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania, nielen pre tých veľkých investorov, ktorí tam dnes prichádzajú a dostávajú nemalé dotácie. No a reagovať na ten útlm baníctva nastavením dlhodobej stratégie a pripraviť aj program rekvalifikácie pre týchto ľudí.
Takže, aby som to možno tak jednou vetou na záver zhrnul, my dnes nejdeme zatvárať bane, my dnes ideme ukončovať činnosť Elektrárne v Novákoch, pokiaľ teda nebude mať, nebude byť schopná fungovať aj bez našich peňazí, bez tých 98 mil., ktorými sa na ich prevádzku skladáme v cenách elektriny, a pokiaľ to bude mať za následok aj to, že budú zatvorené Hornonitrianske bane, tak mali by sme byť na to naozaj relevantne pripravení, ale opäť na záver opakujem, jedná sa o súkromnú spoločnosť, ktorá si v prvom rade musí sama rozhodnúť, čo bude jej ďalšia činnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8. 2. 2018 10:52 - 11:01 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň ešte raz všetkým prajem. Možnože po takej tej nudnej dôvodovej správe by som si dovolil troška bližšie objasniť návrh tohto zákona, ktorý dnes predkladáme, keďže je to téma výsostne aktuálna. Asi ste zachytili, v pondelok sme tu mali aj zástupcov Európskej komisie na jednom stretnutí v Trenčíne, ktorého sa zúčastnili aj viacerí zástupcovia jednotlivých ministerstiev. Boli tam zástupcovia z kraja, od pondelka na túto tému som absolvoval viacero verejných diskusií v televízii alebo v rozhlase aj s pánom Baškom.
A dovolím ale hneď na úvod vyvrátiť jednu fámu, jednu dogmu, ktorá sa s touto témou spája. Tento zákon nie je, nie je namierený proti baniam a jeho cieľom nie je zatvorenie spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza. Jediným účelom tohto zákona je ukončenie neefektívneho a hlavne nesystémového spôsobu podpory výroby elektriny z domáceho uhlia. Viem, v tej dôvodovej správe to bolo veľmi tak, nieže vágne vysvetlené, ale kto sa tej téme venuje, tak asi vie, ako tá podpora prebieha, a z toho zákona to nie je tak veľmi jednoduché vyčítať. Skúsim teda tak zjednodušene vysvetliť ten samotný princíp, akým prebieha tá podpora.
Dneska máme nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme. Toto nariadenie vydáva ministerstvo hospodárstva a začalo sa vydávať od roku 2006. Zaviedla ho ešte vtedy vláda Mikuláša Dzurindu. Toto nariadenie malo jeden jediný cieľ, byť každoročne prehodnocované a na základe tohto vyhodnotenia malo byť rozhodnuté, či bude potrebné aj na ten ďalší rok podporovať výrobu elektriny z domáceho uhlia. Každoročne sa to naozaj aj tak dialo, niekedy sa to predĺžilo dokonca aj až na dva roky, až prišiel rok 2015, kedy sme tu mali ministra za stranu SMER, ktorý toto nariadenie úplne nezmyselne predĺžil až do roku 2030, to znamená na celých 15 rokov. A čo sú dopady takéhoto nariadenia, resp. čo vlastne sa deje tým, že my podporujeme výrobu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, a hlavne kto ju podporuje. Vymyslel si to štát, nariadenie je ministerské, ale paradoxne celé toto bremeno sme preniesli na občanov, spotrebiteľov elektriny, podnikateľov, firmy, skrátka každého, kto má doma zástrčku. Je to, je to veľmi podobné, čo máme dneska napríklad v prípade podpory obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanej výroby elektriny a tepla, kde takisto štát vymyslel nejakú podpornú schému, ale paradoxne nechal to zaplatiť všetko v plnej miere občanov v cene tejto elektriny. A ako sa to deje? Dnes štát teda vydal nariadenie, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydá, vydá cenové rozhodnutie, kde stanoví výšku tzv. doplatku na každú 1 MWh vyrobenú z domáceho uhlia a ktorú si môžu potom Slovenské elektrárne účtovať. V tom nariadení ale je súčasne napísané, koľko toho uhlia, nie uhlia, pardon, ale koľko elektriny má byť z tohto uhlia vyrobené. Dnes je to 1 350 GWh ročne. A toto musia slovenské elektrárne povinne vyrobiť, distribučné spoločnosti distribuovať, prenosová sústava túto elektrinu preniesť a dodávatelia energií takto vyrobenú elektrinu dodať. Ale tým, kto vlastne túto dotáciu alebo tento doplatok reálne dostane v tej cene elektriny, je, sú Slovenské elektrárne. Takže paradoxne Slovenské elektrárne by naozaj mali byť z tohto celého šťastné, že zrazu majú 98 mil. eur na to, v tomto roku je to 98 mil. eur, v minulom to bolo 95, v predminulom tiež 95. Takže oni by mali byť vlastne šťastné, že dostanú takýto balík peňazí. Lenže oni sú tým nie koncovým príjemcom, pretože zväčša je to tak, že zhruba za 90, viac ako 90 % z tejto sumy si musia nakúpiť uhlie, domáce uhlie od Hornonitrianskych baní Prievidza, ktoré sú jediným dodávateľom na Slovensku takéhoto uhlia, a teda majú monopol. A tým pádom my každý rok takýmto spôsobom odvedieme vlastne 98 mil. eur, takmer 100 mil. eur Slovenským elektrárňam a z toho viac ako 90 % skončí v rukách súkromných spoločností, o ktorých sa ale v nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme ani len slovkom nehovorí.
Keď sa toto, tento spôsob zavádzal v tom roku 2005, malo to mať hlavne ten sociálny rozmer, aby naozaj tí baníci, ktorých tam vtedy bolo viac ako 10-tisíc, neprišli o prácu, tak ako sa to možnože udialo v iných regiónoch, ktoré neboli takým tým, neboli veľmi výrazným spôsobom podporené alebo neboli podporené tak, ako je to v prípade baní. (Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, mohol by som vás poprosiť, keby ste...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, už zvoním ako blázon Quasimodo, ale zatiaľ to nepomáha. (Povedané so smiechom.)
Páni poslanci, ešte chvíľku trpezlivosti!

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ja som veľmi rád, že táto téma zaujala toľkých a vyvolala takú búrlivú diskusiu, ale poprosím vás, dajte mi ešte tie dve minúty, budeme mať potom hlasovanie a potom dokončím, ale je, myslím, že dobré pre každého z vás, aby sa dozvedel, akým spôsobom prebieha práve tá podpora výroby elektriny z domáceho uhlia, pretože aj vy všetci sa na tú podporu skladáte, a možnože by aj vám padlo dobre, pokiaľ by sme takto podporenú elektrinu, ktorá navyše škodí životnému prostrediu a zdraviu obyvateľa, obyvateľov, jednoducho nemali, pretože naozaj tie dôvody už na to pominuli. A možno iba pre také jedno číslo, dneska každá jedna priemerná domácnosť na Slovensku s priemernou spotrebou 3 MWh ročne sa skladá na takúto výrobu po 13 eur. Toto nie je nejaká horibilná suma, ale skúsme si to teraz preniesť na nejaký energetický náročný priemysel, kde naozaj majú tú spotrebu rádovo niekoľko tisícok MWh ročne a v porovnaní s inými konkurenčnými spoločnosťami, ktoré sú v zahraničí a ktoré nie sú zaťažené takouto podporou alebo nemusia dotovať takúto podporu, tak ako oni v tom konkurenčnom boji oproti nim vychádzajú. (Ruch v sále.) Prerušíme?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Podľa toho, koľko máte ešte, pán poslanec, lebo ak dlhšie, tak potom radšej prerušíme.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Mám, mám, mám dlhšie a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8. 2. 2018 10:46 - 10:50 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Návrh zákona, ktorý dnes predkladáme, tak jeho cieľom je doplniť zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a takisto zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Hlavným cieľom tohto zákona je vypustenie tých ustanovení, ktoré upravujú oprávnenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky uložiť vo všeobecnom hospodárskom záujme povinnosti, akými sú povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, ďalej prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia, ako aj vypustenie tých ustanovení zákonov, ktoré upravujú podmienky cenovej regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov naplnenej povinnosťou vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Návrh zákona reaguje predovšetkým na rozhodnutie Európskej komisie vytvoriť platformu pre uhoľné regióny v procese premeny, ktorej plánované aktivity sa budú týkať aj regiónu Hornej Nitry ako jedného z pilotov. V prípade zachovania ustanovených zákonov, podľa ktorých je dnes vo všeobecnom hospodárskom záujme uložená povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia na vyššie uvedené činnosti, ciele a platformy by na Slovensku neboli v plnom rozsahu dosiahnuteľné.
Návrhom zákona zrušujú ustanovenia zákona o č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktoré oprávňujú štát príslušné, oprávňujú štát rozhodnutiami vo všeobecnom hospodárskom záujme uložiť príslušné povinnosti účastníkom trhu s elektrinou.
Súčasne sa zrušujú ustanovenia zákona o regulácii, ktoré ustanovujú podmienky cenovej regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Súčasne sa navrhuje, aby existujúce rozhodnutia, ktoré dneska sú vydané, pardon, dnes sú vydané a platia až do roku 2030, bola ich platnosť ukončená dňom 31. decembrom 2023 a aby cenová regulácia v tejto oblasti skončila najneskôr v tento istý deň.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií, naopak, bude viesť k poklesu koncovej ceny elektriny pre všetky kategórie koncových odberateľov elektriny, keďže v súčasnosti sú náklady podpory elektriny z domácej elektriny zohľadňované v koncovej cene elektriny prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému, kde sa bavíme o sume asi 98 mil. eur ročne.
Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy a z dôvodu ukončenia masívnej podpory vyrobenej elektriny z domáceho uhlia bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie.
Ďakujem veľmi pekne a, pán predsedajúci, hlásim sa súčasne ako prvý do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 12. 2017 16:11 - 16:12 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Janka, iba by som naviazal na to, čo si povedala, pretože tu to vypočutie sme mali práve v rámci výboru pre hospodárske záležitosti. Oslovili sme ako výbor všetkých, všetky poslanecké kluby a chceli sme, aj aby nám kandidátov predložili zamestnávateľské združenia, obchodné komory, ale, bohužiaľ, aj práve kvôli tomu nastaveniu toho zákona, tak ako ty si povedala, že tá paradoxná situácia, kedy na, do nezávislého orgánu, úradu, do Regulačnej rady majú takýchto ľudí navrhovať politici, tak mnohí odborníci naozaj sa zľakli. Jednoducho povedali, prečo ja by som si mal špiniť to svoje meno práve tým, že sa previažem s nejakým politikom, a z tohto dôvodu si dovolím súhlasiť a potvrdiť, že tu budeme musieť asi urobiť ešte veľa, veľa legislatívnej práce, a netýka sa toto iba Regulačnej rady alebo regulačného úradu, kde dokonca dneska máme takisto na jeho čele politika, opäť nezávislý úrad, ktorý rozhoduje o cenách. Jednoducho je to, je to kontraproduktívne a takýchto orgánov, ktoré by mali fungovať ako nezávislé, bohužiaľ, na Slovensku máme veľmi veľa.
Takže keď chceme naozaj mať odborníkov, odborníkov, ktorí sa tejto svojej oblasti venujú, sú v nej dobrí, tak zbytočne ich nemažme nejakým tým politickým blatom.
Skryt prepis