Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24. 5. 2018 o 19:41 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24. 5. 2018 19:41 - 19:41 hod.

Karol Galek
Ja by som chcel len poďakovať Anke za toto vecné doplnenie a vyjadriť počudovanie nad príspevkom pána poslanca Čaploviča, ktorý, priznám sa, žiadnym spôsobom na mňa nereagoval a iba tu nervózne pobehuje. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24. 5. 2018 19:38 - 19:38 hod.

Karol Galek
im by úplne stačilo, aby sa to udialo jeden jedinýkrát. Takže aj v mene týchto ľudí, pre ktorých ste dodnes nič neurobili, aj kvôli nim vás budeme dnes odvolávať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24. 5. 2018 19:30 - 19:38 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka v neprítomnosti, pani Matečná vo svojom vystúpení ste sa dotkli jedného stretnutia, ktoré sa vo veľmi konštruktívnej atmosfére konalo tento týždeň, a to aj za účasti dvoch pracovníkov vášho ministerstva. Išlo o stretnutie s reštituentmi z bývalého vojenského obvodu Javorina, ktorý odtiaľto odchádzali naozaj s pozitívnym dojmom a nádejou, že sa konečne niečo pohlo.
Z vašich úst sme sa ale dopočuli, že išlo o ľudí, ktorí nedodržali nejaký termín na prihlásení sa k svojmu majetku a teraz sa domáhajú toho, aby im bol vrátený. Neboli ste na tomto stretnutí, ale pokiaľ vám bola repredukovaná takáto informácia, tak vám nebola povedaná pravda. Vítam pána poslanca Čaploviča, dobrý deň, či dobrý večer.
Hovorili ste teda o tom, že títo ľudia sa neprihlásili k svojim majetkom, ale z tých 60, ktorí tu boli sa prihlásili všetci, úplne všetci. Okrem nich je ale aj ďalších niekoľko tisíc, ktorí takisto si uplatnili svoje nároky. Dotknutých je celkovo ale 30 tisíc obyvateľov Spiša a Šariša. A v čom je celý problém a prečo tu títo ľudia boli? Pretože oni sa k svojim nárokom, prosím pekne, prihlásili pred 14 rokmi. 14 rokov dozadu. A v zákone sa hovorí, že povinná osoba im má vydať, uzavrieť s nimi zmluvu do 60 dní. Toto hovorí zákon. No, odvtedy uplynulo 85 krát 60 dní, takže preto tu títo ľudia boli.
Boli tu pokusy o rôzne riešenia tohto problému, ktorý je spojený s vojenským obvodom Javorina, žiaľ, žiadne z nich sa neukázali ako funkčné, dokonca ani ten zjednodušený register, ktorý nám tu zanechal ešte pán Jahnátek. Tento paradoxne veci ešte viacej skomplikoval. Ale na základe jedného zadania za 800 tis. eur vznikol zoznam ľudí aspoň, ktorí boli tými reálnymi vlastníkmi v roku 1952. A tak jediné to čo títo ľudia dnes požadujú je, aby keď iné riešenia doteraz nefungovali, nech sa proste títo vlastníci zapíšu naspäť. Ide pritom o bežných ľudí. Naozaj ľudí, ktorí väčšina z nich má už dávno po 70-tke, ktorí dokonca zdedili tieto nároky, častokrát aj pôdu po svojich rodičov a už, už sú unavení z toho, že 14-tich rokoch stále napriek tomu, že si uplatnili ten svoj nárok, stále nemajú svoje majetku.
Nejde o žiadnych opozičných poslancov, ktorí vás chcú odvolať. Naopak, toto sú ľudia, ktorí vás žiadajú o pomoc. A riešili to naozaj aj s pracovníkmi vášho ministerstva, s ktorými ja si myslím, že sme sa veľmi konštruktívne dokázali porozprávať. No, a čo chcú. Tak ako im bol v tom 52 ich majetok zhabaný z večera do rána tak chcú, aby sa im naozaj konečne vrátil. Totižto od roku 1952, prosím pekne, keď si napočítate na prstoch rúk, ja nemám toľko prstov rúk a asi nikto z vás, ubehlo 65 rokov. 65 rokov čo nemôžu užívať svoj majetok.
V ten utorok, keď tu boli okrem toho, že sa porozprávali a dozvedeli aj nové skutočnosti, prišli aj odovzdať výzvu a petíciu. Výzvu vláde a poslancom parlamentu. Sú tam aj definované konkrétny požiadavky. Ja si dovolím prečítať alebo pár z nich zacitovať. Žiadajú vás o bezodkladné vydanie nehnuteľnosti v bývalom vojenskom obvode Javorina všetkým vlastníkom s dokladom vlastníctva podľa pozemno-knižných vložiek platným k 31. 12. 1952 alebo relevantných dokumentov do 60 dní od prijatia tejto výzvy. 60 dní už raz bolo v tom zákone, tieto neboli dodržané, tak aspoň na základe tejto výzvy by sme sa mohli pohnúť ďalej.
O bezvýhradnú a komplexnú obnovu užívacích práv k všetkým vydaným pozemkom, o zabezpečenie dedičského konania na trovy štátu ako pôvodcu daného stavu a odškodnenie vlastníkov nehnuteľností ako ujmu za 65-ročné obmedzenie užívania svojho majetku.
Dovolím si tiež pripomenúť ako sa štát k týmto pozemkom vo vojenskom obvode dostal, resp. nedostal, pretože hovorí sa, že boli zoštátnené na základe zákona o zriadení vojenského obvodu. Ale týmto to ako keby pre ten štát končilo. Neboli urobené žiadne tie ďalšie kroky k nadobudnutiu tohto vlastníctva a sú o tom aj jasné dôkazy. Jedným z nich je napríklad to, že pozemky tí ľudia úplne normálne notársky si predeďovali. Toto sa naozaj dialo. Čiže notár úplne bez problémov pečiatkou potvrdil, že ich dedičstvo, že ich vlastníctvo nikdy nezaniklo.
Takže, pani Matečná, pokiaľ ste sa dozvedeli o tomto stretnutí iba sprostredkovane a skreslene, mám tu aj celú tú výzvu. Určite sa k vám dostane. Prosím, pozrite si ju. Je to naozaj krivda, ktorá sa stala týmto ľuďom alebo ich rodičom pred 65 rokmi. Oni nič viacej nechcú, iba aby sa táto krivda konečne odstránila.
Títo ľudia sa chceli stretnúť aj s pánom Andrejom Dankom a odovzdať mu túto výzvu a petíciu, žiaľ, napriek prísľubu a napriek tomu, že dvakrát klopali pred jeho dverami, tak sa k nemu nedostali. Tak prosím, nepostavte sa k nim takto macošsky chrbtom ani vy. A ak máte pocit, že táto kauza, pretože naozaj sa jedná o kauzu Javorina sa vás netýka, lebo ministerkou ste iba dva roky a nie 14, pretože naozaj už 14 rokov, už som to povedal viackrát ubehlo odvtedy, čo si títo ľudia uplatnili svoje nároky, tak sa mýlite. Pretože dnes je naozaj všetko pripravené, aby títo ľudia tie pozemky mali vydané. A keď to išlo v roku 1952 im to zobrať zo dňa na deň, tak to musí ísť aj v roku 2018. Vy ste ministerkou 758 dní. Pozemky ich v podstate mohli byť vydané 758-krát, ale im by úplne stačilo, aby sa to udialo jeden, jedinýkrát.
Takže aj v mene týchto ľudí, pre ktorých ste dodnes nič neurobili, aj kvôli nim vás budeme dnes odvolávať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17. 5. 2018 11:47 - 11:58 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň, ešte raz. Dnes ideme skrátiť funkčné obdobie Národnej rade, ktorá si tou koaličnou väčšinou už druhýkrát vybrala vládu kontinuity. Z môjho pohľadu je to ale najmä vláda kontinuity káuz, hádok, naťahovačiek a hlavne zlých zákonov. Janka už spomenula, že Robert Fico aj Robert Kaliňák sú síce už minulosťou, ale, bohužiaľ, iba naoko. Stále sa snažia tie nitky ťahať. Videli sme to, keď tu bola pani ministerka Saková, ako si ju pán Kaliňák strážil. No a čo sa týka pána, pána Roberta Fica, poslanca Národnej rady, ktorý sa stal predsedom klubu, tento na výbory nechodí, v rozprave nevystupuje, zákony neprekladá, takže otázka je, čo vlastne robí.
Človek by čakal, že potom ako táto koaličná časť poslancov dala dôveru tejto novej vláde Petra Pellegriniho, tak nastane nejaký reštart. No ale toto sa nestalo a tomuto divadlu neuverili ani len ľudia na uliciach. Kauzy pokračujú, či už je to obrana, školstvo, poľnohospodárstvo. V tejto poslednej oblasti by som priložil jednu spiacu kauzu, ktorá sa ale ťahá už 25 rokov. Ide o reštitúcie vo Vojenskom obvode Javorina. Dnes to tu už dokonca dvakrát zaznelo. Napriek požiadavkám reštituentov na vydanie svojho vlastníctva ministerstvo ani počas tejto vlády stále nekoná. Ľudia 25 rokov čakajú. Na budúci týždeň pán poslanec Fecko pozval zástupcov reštituentov na stretnutie so zástupcami ministerstva, budeme riešiť aj túto otázku a touto cestou si vás dovoľujem všetkých pozvať. Ale nič to nemení na tom, že títo ľudia 25 rokov čakajú a stále v rukách nemajú nič. Bol pre nich zavedený tzv. zjednodušený register, ale slovo zjednodušený, paradoxne, prinieslo iba ďalšie, ďalší chaos a prieťahy. Bola to práve vláda Ivety Radičovej, kedy Ľubo Galko zrušil tento vojenský obvod k 1. 1. 2011, no a reštituenti sa tomu tešili presne dva roky, kým zase druhá vláda Roberta Fica nezaviedla tzv. chránené vtáčie územie Levočské vrchy, no a teda o nich bez nich, o týchto ľuďoch sa opätovne rozhodlo, že budú mať nejakú ťarchu. A vláda, ako hovorím, sa neponáhľa ani v tomto volebnom období s riešením tejto problematiky.
Ja som ale v prvom rade energetik a tých káuz, ktoré tu máme od začiatku tohto volebného obdobia práve v energetike, bolo naozaj neúrekom. Začnem takou pomerne zložitou kauzou, ktorá sa volá kauza Gabčíkovo. Táto sa ťahá od prvej vlády Roberta Fica, ale teraz, za tieto dva roky tam nastala mimoriadna eskalácia. Hovoríme o anexii Vodného diela Gabčíkovo, túto vec riešil dokonca odvolací súd a senát pod vedením predsedníčky Andrey Hajtovej a ten v roku 2015 rozhodol o tom, že všetko je v poriadku, celá anexia je v poriadku a jednoducho Slovenská republika nikdy nič neporušila. Voči tejto osobe bola vznesená aj námietka zaujatosti, pretože pani Andrea Hajtová je sestrou Moniky Jankovskej, vtedajšej a, žiaľ, aj dnešnej štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti. Áno, tej istej pani Jankovskej, ktorú sa napriek odporu pani exministerky Žitňanskej snažila strana SMER – SD pretlačiť do Súdnej rady. Vtedy tá námietka nebola akceptovaná a keďže Slovenské elektrárne vyšli zo sporu ako poškodené štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba, rozhodli sa nárokovať si odškodné. No a potom bol ten slávny arbitrážny súd vo Viedni minulý rok, možnože si spomeniete, ten sa oprel o toto rozhodnutie krajského súdu a povedal, že áno, zmluva o odškodnení, ktorá je naviazaná na zrušenú zmluvu o prevádzke, je takisto neplatná.
No a čo nás to všetko stálo? K dnešnému dňu to bolo 13 miliónov eur, to bola Vodohospodárska výstavba, akciovka. MH Manažment, tých to stálo 12,5 milióna, no a vo vzduchu visí podielová odmena právnikovi Bžánovi, jej základ, to stomiliónové odškodné pre Slovenské elektrárne bolo pritom slovami Roberta Fica, nášho kolegu v Národnej rade, ešte v roku 2015 označené "vycucané z prsta". To znamená, že my sa tu bavíme o nejakej odmene, ktorá nemá vôbec žiaden základ pre svoj výpočet. Dokonca aj nový predseda Úradu pre verejné obstarávanie pán Hlivák skúmal túto zmluvu a našiel tam sedem porušení zákona. No a čo je to, celého tohto chaosu, ktorý sa rozbehol okolo vodného diela výsledkom? Zrušená zmluva o prevádzke, o odškodnení a dokonca aj dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou. A my vďaka konaniu vlády, aj tejto vlády, vlády, ktorá má poverenie koaličných poslancov tejto Národnej rady, tak táto vláda spôsobila to, že my dnes vôbec nevieme, komu toto Gabčíkovo vlastne patrí.
Potom tu máme ďalšiu veľkú energetickú kauzu, ktorá sa ťahá už mnohé roky, a to je práve kauza alobal. Tejto sa venujeme veľmi intenzívne s mojimi kolegyňami Renátkou Kaščákovou, Ankou Zemanovou, Jankou Kiššovou. Jedná sa o tzv. dotácie na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Toto zaviedol ešte v roku 2005 Mikuláš Dzurinda, čiže paradoxne malo by sa jednať o kauzu Dzurindovej vlády.
Ale vtedy to bolo zavedené na to, aby sa tá podpora zamestnanosti a tá situácia na tej Hornej Nitre zastabilizovala a aby sa našli nejaké alternatívne programy. Od 2005 ubehlo 13 rokov a paradoxne tá podpora, ktorá mala niečo riešiť a ktorá mala proste priniesť riešenie do tohto regiónu, nielenže postupne klesala, ale ona, naopak, narástla a má trvať až do roku 2030.
Hornonitrianske bane Prievidza dokonca hovoria o otvorení nového ťažobného poľa a pritom my tam máme obrovské množstvo ďalších investorov, ktorí klopú na dvere, ktorí majú záujem o aj týchto baníkov. Ale nie, nám je, bohužiaľ, prednejší alobal. Hovorí sa o rekultivácii, na ktorú musia Hornonitrianske bane vytvárať rezervný fond. No ale keby sme začali čerpať rezervný fond a prišli by k rekultivácii, tak celý alobal skončil. No a potom je tu zastrašovanie baníkov tým, že prídu o prácu, tým, že ich nikto nezamestná a keď nepodpíšu petíciu za zachovanie baníckych pracovných miest, tak prídu o robotu.
Potom je tu teplárenské nevoľníctvo. Toto sme v tomto volebnom období predkladali už dvakrát. Chceli sme dosiahnuť, aby si ľudia mohli vybrať, akým spôsobom budú mať doma vykurované a akým spôsobom si budú riešiť prípravu teplej vody. Toto bolo takisto riešené aj v minulom volebnom období. Paradoxne, táto Národná rada sa absolútne, postavila k všetkým týmto spotrebiteľom tepla absolútne macošsky. S vami o tomto probléme sa tu v Národnej rade okrem opozície v koalícii jednoducho nikto nebaví a ľudia trpia. Neexistuje tu žiadna konkurencia, ceny tepla rastú, máme tu monopoly teplárenské, ktoré toto svoje postavenie zneužívajú. Výsledkom, vysoké ceny tepla.
A mali sme tu aj inú kauzu, ktorá sa týkala cien energií, cien energií tepla, vody, plynu a elektriny. Minulý rok to bolo za tie ističe, vtedy sa hovorilo o tom, alebo teda pán Robert Fico hovoril kedysi o stabilných cenách energií, ale zabudol podotknúť, že sa jedná o stabilne vysoké. Chvalabohu, bol tu nátlak opozície, vďaka čomu došlo k trhaniu faktúr a návratu k tým minuloročným vyhláškam. Ale paradoxne máme tu novú vyhlášku z dielne Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá opätovne hovorí o tom, že väčšina cien v elektroenergetike by sa opätovne mala presunúť do fixu. Toto opätovne môže spôsobiť ďalšiu novú kauzu vysokých cien energií. Našťastie, zatiaľ je to v MPK-čku v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Uvidíme, ako to celé dopadne.
A toto priamo súvisí aj s regulačným úradom. Máme tu nového predsedu regulačného úradu, ktorého si zvolila táto vláda alebo vybrala táto vláda. Ale my v Národnej rade sme im to umožnili, aby si ho vybrali a aby ho nemusel schvaľovať prezident, pretože v minulosti to tak bolo. Skrátka, akousi účelovou zmenou zákona si tu vláda dosadila svojho nominanta na úrad, ktorý má rozhodovať o cenách energií tak, aby ho mohla neskôr ovplyvňovať. A to sa koniec koncov aj deje, mali sme tu nedávno jeden návrh zákona, našťastie, bol stiahnutý, ale ktorý prišiel práve z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Nebudem už hovoriť o tom, že na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví nastali tzv. druhé Komjatice. Pán Jahnátek si tam naťahal opäť svojich, ale to už, chvalabohu, s týmto Národná rada nemá nič spoločné.
Ale potom tu máme G-komponent, tzv. poplatok za prístup, ktorý sa opätovne snaží práve pán Holjenčík a práve cez ministerské zákony prepašovať pozmeňujúcim návrhom do našej legislatívy.
Toto je iba zopár tak narýchlo tých káuz, ktoré sa dotýkajú priamo energetiky. Tieto vznikli vďaka tichému súhlasu Národnej rady, ktorá dala dôveru vláde, ktorá koná, ako koná, nerobí pre ľudí, a keď, tak robí iba pre tých svojich. Aj z tohto dôvodu podporím návrh na skrátenie volebného obdobia Národnej rade, ktorá vyslovila takejto vláde dôveru, pretože túto dôveru nemá, ani moju a ani tých ľudí na námestiach.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17. 5. 2018 10:01 - 10:09 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis

28.
Takže dobrý deň všetkým prajem. Nezvyknem sa vyjadrovať k školským zákonom, keďže mojou doménou je energetika, ale tento školský zákon sa týka aj mňa, pretože poznám tú problematiku experimentálneho overovania. V minulosti som predkladal jeden zákon, ktorý sa toho týkal, a to experimentálne overovanie tou druhou časťou tej predkladanej novely. Sám som mal záujem dať dieťa, moju dcéru do waldorfskej školy a jedna je v Bratislave, druhá je v Košiciach, no a práve vďaka prístupu ministerstva školstva žiadna iná ďalšia škola oficiálna fungujúca na tomto princípe na Slovensku nie je a tak sa nám to veľmi nepodarilo.
Pokiaľ viem tieto dve školy fungujú veľmi dobre a je tu aj záujem od ďalších rodičov, resp. detí byť v tomto systéme, ale nedá sa. Preto by som chcel upozorniť na to, že toto experimentálne overovanie, tak ako sa dnes má zaviesť do zákona, nie je podľa mňa dobré. A dokonca nieže nie je dobré, ale je aj v rozpore s ústavou. Konkrétne s čl. 2 ods. 3, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Článok 3 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd v spojení so slobodou myslenia, čo je čl. 24, čiže vedeckého bádania, čl. 43.
Táto novela totižto zavádza taký zvláštny štatút, možnosť, kedy ministerstvo môže nútiť školy a garantov, aby robili experimenty, ktoré ale školy častokrát ani robiť nechcú. Je to konkrétne ten navrhovaný § 14 ods. 4 novely, kde ministerstvo školstva poverí uskutočňovaním experimentálneho overovania odborného garanta experimentálneho overovania a školu alebo školské zariadenie, v ktorej sa bude toto uskutočňovať. No ale otázka je, čo to vlastne je to poverenie, pretože pre mňa je to taký zvláštny výraz. V texte to nie je podmienené ani súhlasom školy a z celej novely vyplýva skôr takéto mocenské rozhodovanie ministerstva školstva a nejaký ten partnerský prístup je tam absolútne vynechaný. Odsek 5 síce hovorí o dohode zriaďovateľ – škola – garant, ale toto už je dohoda medzi po-ve-re-ný-mi školami a garantami. Ja som v minulosti dopytoval aj ministerstvo školstva podľa infozákona jednou otázkou zameranou práve už na uskutočnené a prebiehajúce experimentálne overovanie. Odpovedali mi, bol to vlastne taký zoznam tých experimentov, alebo tých overovaní, ktoré sa uskutočnili, a keďže podľa vlastnosti toho dokumentu, ktorý visí aj na stránke Národnej rady, jeho autorom je práve pán Igor Galus, riaditeľ odboru gymnázií a jazykových škôl z ministerstva, tak vychádzam z toho, že aj práve tento dokument vznikol. Bol pretláčaný práve zo strany ministerstva. Nie je to nič nevšedné, deje sa to tu v podstate bežne, len podľa mňa takáto rozsiahla novela by sa nemala diať poslaneckým zákonom, ale mala by prejsť riadne pripomienkovým konaním, tak ako je to v prípade iných.
Z tohto dôvodu si dovolím predložiť zopár ďalších otázok súvisiacich s experimentálnym overovaním a budem ich smerovať hlavne na ministerstvo školstva, ale teda teraz na moju kolegyňu, ktorá to predložila.
Takže chcel by som sa opýtať prečo doposiaľ nie sú zverejnené výsledky úspešných aj neúspešných experimentálnych overovaní za účelom podnetov pre inováciu na školách? Ako zabezpečuje ministerstvo školstva, aby v praxi nedochádzalo k duplicitnému overovaniu tých istých vecí, pretože toto sa deje, aj keď sa pozriete na ten zoznam? Odkiaľ sa školy môžu dozvedieť, že to, čo chcú overovať, už overené bolo, keď výsledky nielenže nie sú zverejnené, ale sú bez znalosti vecí zo strany ministerstva školstva uložené v archívoch?
Tých otázok je viacej, ja vám ich kľudne potom dám aj k dispozícií.
Prečo sa overujú školské vzdelávacie programy jednotlivých škôl namiesto alternatívnych vzdelávacích programov, ktoré môžu byť použité ako školské vzdelávacie programy? A aká je efektivita vynaložených prostriedkov na experimentálne overovanie, ktorého výsledky môžu byť použité iba na jednu alebo dve školy, namiesto nejakého celoslovenského prenosu know-how? Toto je napríklad práve prípad toho Waldorfu. Koľko zahraničných modelov ministerstvo školstva zamietla, alebo neodôvodnene zúžilo možnosť ich použitia napriek tomu, že v zahraničí sú bežne používané s výbornými výsledkami? Je tento postup ministerstva školstva v súlade s princípom integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy v Slovenskej republike do európskeho vzdelávacieho priestoru? Ako chce ministerstvo školstva docieliť, aby experimentálne overovanie, direktívne nanútene zo strany ministerstva školstva, pretože toto je vyslovene v tom zákone spomenuté, školám, zriaďovateľom a gestorom bolo vykonané kvalitne? Veď my nemôžme niekomu niečo nanútiť a potom čakať, že naozaj oni k tomu budú pristupovať plne zodpovedne a budú sa snažiť, aby aj to overovanie prebehlo relevantne. V koľkých prípadoch boli dôvodne spochybnené odborné závery gestorov alebo dôveryhodnosť zriaďovateľov v správnom rozhodnutí ministerstva školstva právoplatným rozhodnutím o uplatnení výsledkov experimentálneho overovania, čo by vlastne aj mohlo odôvodniť práve túto predkladanú novelu? V koľkých prípadoch rozhodlo ministerstvo školstva, dovolím si povedať a podčiarknuť nezákonne, o uplatnení experimentálnych overovaní listom bez bližšieho zdôvodnenia, alebo správnym rozhodnutím bez zdôvodnenia alebo v rozpore s odborným zdôvodnením gestora? A aký bude postup ministerstva školstva pri náprave tohto stavu? A ako doposiaľ preukázalo ministerstvo školstva vzhľadom na predchádzajúce otázky svoju legitimitu, de facto mocensky ako jediný relevantný subjekt, transparentne rozhodovať o vyhlásení riadenia hodnotení experimentov výlučne v prospech v inovácií školstva na Slovensku?
Toto sú podľa mňa veľmi dôležité otázky, ktoré sa týkajú tohto zákona a ktoré sa týkajú experimentálneho overovania a jeho budúcnosti na Slovensku vo všeobecnosti. Ja by som vás preto chcel poprosiť, aby sme si prešli, zodpovedali tieto otázky, nielen my tu v parlamente ale na Slovensku je množstvo expertov, ktorí sa tejto problematike venujú. Tu totižto nejde o guličky. Tu ide o naše deti a kvalitu ich vzdelávania. To sú tí, ktorí tu raz po nás zasadnú do týchto ľavíc a podľa mňa mali by mať možnosť výberu vzdelania a hlavne možnosť kvalitného vzdelávania.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11. 5. 2018 12:23 - 12:25 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán minister, začnem od konca, teda tým "b-c-d", keď vravíte, že dnes tam nie je. Ale ja si myslím, že je, ale ja som to hovoril v tom svojom príhovore. My tam máme už zo strany Európskej únie schválené to, že sa ľudia môžu rekvalifikovať ešte pred tým, ako budú nezamestnaní. Prvá vec. Toto bolo schválené práve kvôli baníctvom a baníctvu. Na to to cielilo. Hovoríme o dobudovaní infraštruktúry a opäť tu je tá otázka tlaku. Keď my nedáme nejaký pevný termín, bude tam tlak na to, aby tá infraštruktúra bola čo najskorej dobudovaná? My sme prišli napríklad s návrhom takzvanou Jaguar expresu. To je nie kvôli Jaguaru, ale kvôli tomu, aby sa obojsmerne otvoril ten región, aby ľudia mohli ísť za zamestnaním do Nitry alebo z Nitry na tú Hornú Nitru, ale takisto kvôli turizmu. Potom tam pochopiteľne treba rýchlo dobudovať to napojenie na Trenčín. Ale opäť tlak je vždy tým najlepším hnacím motorom. Ja to poznám z vysokej školy, kedy som sa učil na skúšky večer pred skúškou a myslím si, že väčšina z nás takto vždycky postupovala, a bolo to, dovolím si povedať, najefektívnejšie, hej, lebo ten tlak tam bol. Keby som vedel, že tú skúšku mám o dva mesiace, tak na to kašlem.
Potom sú tam tí noví investori Brose, príde tam VEGUM, Nestlé, však spomínal som ich. Prišiel tam, prišiel tam Jaguar, obrovské milióny sme koniec koncov aj do nich naliali. Čiže už tu máme "b-c". Potom spomínal som tú rekultiváciu. Baníci vytvárajú alebo sú povinní vytvárať fond na rekultiváciu, čiže oni s tou rekultiváciou a tým uplatnením tých zamestnancov môžu už byť teraz. Potom je tam to doťaženie. Čiže je to tam.
A prečo to, ten dvadsiaty tretí? No tak keď sa nám nepodarí do toho dvadsiateho tretieho, tak, preboha, neprenášajme to ešte aj po tom dvadsiatom treťom do tých cien elektriny. Tak nech si to zoberie štát na plecia a nech to ide trebárs zo štátneho rozpočtu, keď nebudeme mať nejakú inú možnosť, ale odbremeňme tých ľudí od tých 100 miliónov aspoň. Ľudí a podnikateľov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11. 5. 2018 12:13 - 12:15 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Renátka, ďakujem veľmi pekne. Toto ale nie je iba problematika Trenčianskeho samosprávneho kraja, je to v podstate problematika všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, ktorí sa skladajú na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Áno, dotkne sa to hlavne toho Trenčianskeho kraja, dotkne sa to aj baníkov, ja som sa to snažil aj v tom mojom príhovore takým nejakým spôsobom zdôrazniť, že my tu nejdeme bojovať proti baníkom, alebo rušiť banícke pracovné miesta. My im chceme dať príležitosť, šancu buď začať fungovať na trhovom princípe, alebo, naopak,vytvoriť tlak na to, aby tam dostali príležitosť aj iní investori, aby aj oni sami sa mohli konečne zamestnať za nejakých výhodnejších, najmä bezpečnejších podmienok niekde inde. Čiže naozaj tu nejdeme proti baníkom, ale častokrát aj v samotnom živote sa ukazuje, že práve aj ten časový tlak je takým tým dôležitým aspektom. A pokiaľ by sme to nechali, otvorili by sme to dvanáste ťažobné pole a necháme to bežať do roku 2020, bohvie čo sa stane. Ale dnes máme najnižšiu nezamestnanosť v regióne, 5 %, ekonomike sa darí, koniec koncov vieme podložiť aj číslami, tak prečo s tým naozaj nezačať teraz? A je tam dostatočný priestor, je tam 5 rokov na to, aby sme to dotiahli, vyriešili. A s tým útlmom alebo s tým koncom baníctva sa nezačne okamžite, pretože tam je rekultivácia, tam je doťaženie toho banského diela. A keď budú mať baníci inú príležitosť trhovú, tak nech sa páči, nech kľudne pokračujú. Takže toľko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11. 5. 2018 11:45 - 12:11 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým. Na úvod slová, ktoré pán minister odo mňa nepočuje asi veľmi často, ale dovolím si konštatovať, že tento zákon o energetike je dobrý. Je naozaj dobrý. Jedná sa síce o implementáciu európskych smerníc, ale je tam napríklad aj podpora elektromobility. (Reakcia predkladateľa.) Hrozí, ale nebojte sa, nebude to nič vážne. Je tam nefinančná podpora elektromobility formou odbúrania administratívnej záťaže a povinností. Naozaj nemusíme sa nič skladať. Je to návrh, ktorý sa oplatí podporiť.
Napriek tomu sme si dovolili s kolegami jeden pozmeňovák, pretože si myslím, že ten zákon by mohol byť ešte lepší. Nie, pritom to nie je nič nové. Tento pozmeňovací návrh sme ako poslanecký návrh zákona predkladali vo februári a avizoval som to v pondelok, že to príde.
O čo konkrétne ide? Ide o ukončenie podpory výroby elektriny z domáceho uhlia v roku 2023. A prečo to riešime v zákone o energetike? Pretože sa to týka toho zákona o energetike. Chceli sme to riešiť už minulý rok, keď bol zákon o regulácii sieťových odvetví. Bol to jeden z pozmeňovákov. Vtedy ste mi povedali, že to tu nepatrí, že to budeme riešiť potom, keď sa bude otvárať zákon o energetike. Teraz sa otvára. Nie je to tam a tak sme si povedali, že skúsime to. Ja som sa pýtal aj pána Ferencza na výbore. Vravel, že to riešite. Ja viem, že to riešite, a preto berte môj pozmeňovák možno ako jeden z návodov, ako sa dá táto problematika riešiť, ktorý buď podporte, môžte sa ním inšpirovať, ja som v tomto smere otvorený. Milerád prídem pobaviť sa o tom aj k vám na ministerstvo. A hovoríme o tom, že toto ukončenie by malo byť v roku 2023. To znamená máme dostatok priestoru stále na to, aby sa ten útlm ťažby, ak teda k nemu dôjde, pretože tie bane možno budú mať nejakého ekonomického odberateľa a poradia si ďalej aj bez nejakej podpory. Aj keď tá podpora nie je im, ale je slovenským elektrárňam a ony ju ďalej posúvajú za nákup uhlia a tým pádom budú fungovať ďalej na klasickej trhovej báze. Keď nie, tak mali by sme už dnes baviť o tom. A viem, že tá diskusia prebieha, veď máme tu platformu pre uhoľné regióny v transformácii. Tak otvorme tú diskusiu aj tuná na tej parlamentnej úrovni a pozrime sa na to, aké máme možnosti.
V podstate dnes sa to aj v tom regióne tak troška melie, pretože nebola schválená záväznosť zmien v územnom pláne na Trenčianskom samosprávnom kraji 10. 4., ktoré mali umožniť otvorenie nového ťažobného poľa. Konkrétne toho dvanásteho ťažobného poľa, a preto bane spustili petíciu. Je to petícia, ako aj pán riaditeľ sa vyjadril, za zachovanie zamestnanosti a sociálnych istôt tejto spoločnosti, ale ja pripomínam, že je to súkromná spoločnosť. Nebudem sa vyjadrovať k priebehu tej petície, ale skorej sa pozriem na tie požiadavky. Teda zamestnanosť a sociálne istoty, zachovanie baníctva. Strana SaS je naozaj tou poslednou stranou, ktorá by brojila proti podnikaniu či zamestnanosti. Ale, preboha, nech sa to deje na trhovom princípe! Nech to nie je na úkor tých spotrebiteľov! Ako keby už nebolo dosť, že dnes tu máme v cene elektriny podporu obnoviteľných zdrojov kombinovanej výroby elektriny a tepla. Každý to má, hej, ale my máme okrem toho ešte aj uhlie, ktoré máme ako jediní. Rozdiel medzi podporou uhlia a teda obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanej výroby elektriny alebo tepla je hlavne v tom, že na tú technológiu, v tomto prípade túto technológiu zafinancovali tí súkromní investori a v podstate vytvoril im priestor na to štát, ktorý sa zaviazal voči Európskej únii, že budeme napĺňať nejaké kvóty, ale sám investovať nechcel, čo je pochopiteľné, lebo však prečo by mal štát investovať do oblasti energetiky, keď je na to dostatok priestoru na trhu. A toto je vlastne podpora technológie. Zatiaľ čo v prípade toho uhlia je to taká tá sociálna podpora tej zamestnanosti. Ale má to viacero "ale". Tá zamestnanosť je, žiaľ, umelá. To uhlie, tú elektrinu reálne nepotrebujeme a má to aj nejaké tie negatívne dopady na životné prostredie alebo aj na zdravie obyvateľov. K tomu sa za chvíľku ešte dostanem.
Čo sa týka tých OZT-ov. Koľko to máme, 300 miliónov alebo 400 miliónov eur ročne? Proste nie je to malá suma. Sú to inovatívne technológie. Chvalabohu, vypadnú nám z toho systému. Začnú vypadávať niekedy v roku 2015. Respektíve niektoré by mali začať vypadávať už teraz. To sú hlavne tie kombinované výroby elektriny a tepla. Ale vieme, že teda v tom 2027 cca už túto záťaž tam mať nebudeme. Ja sám som zelený, podporujem inovatívne technológie. Študoval som túto oblasť, podnikal som v tejto oblasti. Som predseda komisie pre technologický rozvoj a inovácie, ale si myslím, že tieto technológie tak isto už do budúcnosti nepotrebujú žiadnu podporu. A koniec koncov ako áno, niektoré. Ale viete riešime, riešime inovatívne technológie, ktoré bez tej podpory za pár rokov budú fungovať bez problému. Zatiaľ čo to uhlie nie je nejakým spôsobom inovatívne a stále je na to odkázané. A možnože by aj fungovalo bez tej podpory, ale to by nemohlo byť hlboňovou ťažbou, ktorá je trikrát drahšia ako povrchová. No a podobné veci, čo sa na to nabaľujú. Takisto ako strana SaS, my máme v programe napríklad podporu tých obnoviteľných zdrojov alebo inovatívnych technológii, ale bez nejakého priameho vplyvu, či už na štátny rozpočet alebo na ceny energií.
A, pán minister, vy máte takéto jedno riešenie v novele zákona o OZT-och, ktorú pripravujete. Čiže nejaké tie prieniky naozaj tam existujú, klobúk dolu. Niektoré tie ustanovenia, ale však o tom sa budeme baviť neskôr, síce nie sú také dobré, ale okej. Takže v súvislosti s tým pálením uhlia na tej hornej Nitre je otvorených viacero otázok, ktoré ho diskvalifikujú, a preto si myslím, že akákoľvek podpora by mala byť ukončená a to najneskôr práve v tom roku 2023. Jedno z nich je napríklad to, že táto životnosť elektrárne sa končí v roku 2021 alebo v roku 2023. Potvrdili to posledne aj Slovenské elektrárne, myslím, že včera. No a potom je otázka, či naozaj sa nájde ešte nejaká iná elektráreň, ktorá bude ochotná toto uhlie spaľovať. Ak áno, ak to bude na trhovom princípe, ak budú splnené všetky normy, požiadavky, emisné normy, nech sa páči, trhový princíp zachovaný, poďme ďalej.
Potom je tu ale napríklad aj ten náš zdravotný aspekt. V okrese Prievidza v porovnaní s celoslovenským priemerom máme o 20 % vyšší výskyt onkologických ochorení. Nemusí to byť pochopiteľne iba z pálenia uhlia, máme tam aj (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), máme tam aj iné spoločnosti, ale proste je tam aj táto elektráreň. Keď si pozrieme v tom 2016., keď bol spustený tretí blok tejto elektrárne, ktorý už mal byť dávno odstavený, tak zrazu siričitany vyskočili, táto elektráreň bola tým najväčším znečisťovateľom toho prostredia v oblasti tých siričitanov napriek tomu, že bežali iba dva mesiace. No a potom teda ak bude táto výroba elektriny z domáceho uhlia voči iným zdrojom, lebo však dnes sa bavíme o tom, že by mohli by ich nahradiť paroplynky, neefektívna a neekologická, tak potom je naozaj otázka, aký zdroj by to mohol nahradiť.
Dnes rieši otázku podpory výroby elektriny z domáceho uhlia aj Európska komisia, tu ešte stále nemáme nejaké finálne rozhodnutie. Preto je otázka, či naozaj nepočkať na to rozhodnutie, práve aj na tú Európsku komisiu, pretože ja si myslím, že toto by nám mohlo v mnohom napomôcť. A ak zabetónujeme baníctvo na tej Hornej Nitre, čo bude aj s tým pilotným projektom platformy pre transformáciu uhoľných regiónov, ktorý beží. A Horná Nitra bola vybraná ako jeden z troch, to znamená, už sú tam, neviem, či aj nejaké konkrétne finančné prostriedky alokované, ale veľa sa okolo toho hovorí. Hovorí sa o rôznych inováciách, hovorí sa o tom, žeby tam mohlo byť nejaké testovacie centrum. Proste aj samotné, aj samotné Hornonitrianske bane majú obrovské množstvo riešení. Však oni tam majú opravovne, oni už dneska chovajú sumčekov, rajčiny, majú aj iné aktivity. Dobre, to nezamestná 3 400 ľudí, ale súčasne tam prichádzajú noví investori. Prichádza nám tam Jaguar, ktorý je neďaleko odtiaľ, stačí len posilniť nejaké to spojenie, máme tam iných subdodávateľov pre túto spoločnosť. Nebudem menovať. Ale tak dobre, však prečo nie? Máme tam aj spoločnosti ako Nestlé, Velux, Vegum, proste tých investorov, ktorí majú záujem napríklad aj o týchto baníkov, pretože tí baníci sú veľmi šikovní ľudia a dokážu tvrdo makať, tí sú tam už dnes.
A našou úlohou je naozaj dať im priestor, aby sa uplatnili aj v iných odvetviach, ako je niečo, na čo síce boli roky zvyknutí, ale to nové pracovné prostredie bude pre nich výhodnejšie, zdravšie a možnože aj lepšie zaplatené, to dnes nevieme povedať.
No a potom je tu aj to, že to nové ťažobné pole, ktorého, ktoré je predmetom aj tej petície, je v procese posudzovania vplyvu na životné prostredie. Takže ešte to nebolo ani posúdené na životnom prostredí a my už tu ideme robiť nejaké zmeny v územnom pláne, resp. ony už boli urobené a nebola schválená ich záväznosť. No a potom sú tu Kúpele Bojnice. Máme tu stranu SNS, ktorá veľmi bojuje za kúpeľníctvo, a práve tá ťažba môže aj tieto bojnické kúpele ohroziť. Jedna z tých variant totižto počítala s tým, že nové ťažobné pole bude zasahovať do druhého ochranného pásma týchto kúpeľov. A keď si prečítate to rozhodnutie ministerstva životného prostredia, ktorým sa vyhlasujú tieto ochranné pásma, tak tam je napísané, že povoľuje sa nejaká tá banícka činnosť v tom druhom ochrannom pásme, ale musí to byť mimo tých zvodnených súvrství. A oni aj definujú, ktoré to sú, a naozaj baníci chcú ísť do iných. Ale viete, ja som vyštudovaný geológ, aj keď teda veľmi krátko som pracoval v tejto oblasti, ale veľmi dobre viem, aj keď sme chodili na terény, robili sme mapy, robili sme aj napríklad geofyziku, tá geológia nie je absolútne exaktná. Ona aj tá geofyzika vám ukáže, že tak tu máte nejaký, nejaké zvodnené súvrstvie, tu máte nejaké rozhrania, urobíte vrty, ale nikdy to nemáte úplne presne dané a neviete, kedy sa vám tá voda, nedajbože, vyleje do toho, do toho podzemia. Vytopíme bane, spôsobíme zánik tejto spoločnosti, možnože sa nám tam, nedajbože, utopia nejakí baníci a ešte k tomu si vypustíme aj bojnické kúpele. Takže toto, toto by bolo veľmi nebezpečné. Boli tam rôzne hydrogeologické štúdie, ktoré dokazovali, že to môže mať vplyv na Kúpele Bojnice, keď si to objednali Kúpele Bojnice, a boli tam štúdie, ktoré dokazovali, že nebudú mať žiaden vplyv, keď si to objednali Hornonitrianske bane.
No a potom veľmi dôležitá vec, dnes máme nezamestnanosť v okrese Prievidza na úrovni piatich percent. Ako som už spomenul, noví investori majú záujem o príchod do tohto regiónu, subdodávatelia rôzni aj pre ten Jaguar. Nie je toto ten najvhodnejší čas práve na to, aby sme začali s nejakým útlmom toho baníctva a poskytli tým baníkom aj nejakú tú alternatívu?
Hovoril som o tom, že tá spoločnosť Hornonitrianske bane má aj iné podnikateľské aktivity, ktoré fungujú bez dotácie. Alebo teda tie dotácie boli iba, povedzme, poskytnuté na nejaký ten rozbeh. Čiže prečo sa napríklad nesústredia aj na to preškoľovanie a presun baníkov na iné pozície? Dokonca Európska komisia v rámci jedného operačného programu rozhodla, že na preškolenie baníkov im dokážu poskytnúť financie ešte pred tým, ako sú nezamestnaní. To znamená, ešte pred tým prepustením, jednoducho iba nech kľudne pracujú pre tie bane, ale súčasne už môžu čerpať, niekto, oni sami financie na ich preškolenie. Alebo ten, kto bude robiť to preškolenie.
No a druhá vec alebo teda taká tá posledná, taký ten jeden z desiatich bodov, v tých baniach dnes nemajú nejakých nových zamestnancov, ktorí by sa tam hlásili a prichádzali. To učňovské školstvo, ktoré dnes ideme síce oživovať a presadzovať, v prípade baníctva na tej Hornej Nitre skončilo. Svojím spôsobom bohužiaľ, lebo však máme tu aj iné bane, ktoré dokážu fungovať na trhovom princípe, ale už tu nie je žiaden záujem práve o tú prácu v tom uhoľnom priemysle. Samotné bane dnes zamestnávajú aj cudzích štátnych príslušníkov, sú to hlavne Rumuni, Srbi a Ukrajinci, poviem aj, ale je ich iba 82 z celkového množstva 3 400 zamestnancov, resp. baníkov, ktorých je asi tisícka. Vo výročnej správe sa hovorí o 1 100, o 1 800, keď to preberieme, tých 1 800, tak je to asi 5 % z tých zamestnancov. Mnohí z nich sú už aj tí kmeňoví zamestnanci, čiže sú tam už dlhodobo, ale predsa len nie sú to naši domáci. A naozaj tí domáci sa do tej práce nehrnú.
A ešte niečo dôležité, aktuálna vec. Do medzirezortného pripomienkového konania bol dodaný materiál Návrh Národného investičného plánu Slovenskej republiky na roky 2018 - 2030, je to nelegislatívny materiál zo strany úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. No a na strane 15, kapitola 2.2., je to nová vec, ja som sa o tom dozvedel až dnes, tá je venovaná energetike. Spomenutá je tu dostavba Mochoviec 3., 4., výstavba nového zdroja, aj keď teda neviem, či my budeme potrebovať nový zdroj, ale dobre, môžme to, môžme sa nad tým minimálne zamyslieť. No a okrem toho je tu jednoznačný návrh na utlmenie uhoľných elektrární a baní ako nástroj na zníženie emisií CO2z výroby energií a preferencia plynových elektrární s regulačnou schopnosťou. Takže o tomto sa píše už aj napríklad v rámci tohto materiálu.
No a keď sa bavíme, ešte možnože z toho finančného hľadiska o tých 100 miliónoch, ktoré dnes prispievame na výrobu elektriny z domáceho uhlia, ktoré dostanú Slovenské elektrárne, potom to posunú baniam, aby za to zafinancovali tú ťažbu, baníci z toho dostanú tretinu, no a zvyšok je na tú prevádzku, ako som povedal, predraženú, pretože sa jedná o hlbinnú ťažbu, nie uhoľnú. Tu to nekončí, tie výdavky sú tam aj ďalšie. Inštitút environmentálnej politiky, ktorý pôsobí na ministerstve životného prostredia, odhadol dopady spaľovania uhlia na Slovensku na 500 miliónov eur, dopady na životné prostredie, na zdravie. Je to správa za rok 2016, kedy tam bol napríklad aj ten tretí blok. Ale aj tak, proste sú to naozaj nemalé prostriedky, ktoré nám v tejto súvislosti hrozia.
Preto predkladáme tento návrh, krátko možno k tým odôvodneniam a potom by som prečítal aj samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takže navrhujeme vypustenie tých ustanovení zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré oprávňujú ministerstvo vydať rozhodnutie vo všeobecnom hospodárskom záujme a uložiť účastníkom trhu s elektrinou povinnosti zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Toto si vieme zabezpečiť aj lacnejšie, či už na trhu alebo z iných elektrární.
No a tak isto hovoríme o tom v prechodných ustanoveniach, že dnes máme vydané nejaké to nariadenie, ktoré trvá do roku 2030 momentálne, a toto navrhujeme, aby bolo ukončené najneskôr 31. decembra 2023. Takže nechceme to urobiť dnes alebo s účinnosťou toho zákona od 1. 6., pardon, 1. 7., ako je celý zákon o energetike, ale toto by bolo až od toho roku 2023.
No a potom, keďže tieto ustanovenia podpory výroby elektriny z domáceho uhlia sa neriešia iba v zákone o energetike, ale aj v zákone o regulácii, tak aj v zákone o regulácii. Vzhľadom na navrhované zmeny sa navrhuje zrušenie tých ustanovení v tomto zákone, ktoré súvisia s cenovou reguláciou elektriny, výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme. Potom sú tam body 3 až 7, ktoré majú iba legislatívno-technický charakter.
Toľko moje odôvodnenie môjho pozmeňovacieho návrhu a teraz by som teda poprosil, aby som mohol prečítať ten samotný pozmeňujúci návrh. To som 30 minút rozprával? Nie, 20. Pánabeka, ja som ukecaný. Dobre. Takže pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Anny Zemanovej a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 867).
1. V čl. I sa za bod 16 vkladajú nové body 17 až 20, ktoré znejú:
"17. V § 24 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová "a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia".
18. V § 24 ods. 1 písm. c) znie:
"c) využitie obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby pri výrobe elektriny,".
19. V § 24 ods. 3 písm. b) znie:
"b) využitie obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby pri výrobe elektriny,".
20. V § 24 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Body 17 až 20 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
2. V čl. I sa za bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie:
"27. V § 33 odsek 3 znie:
"(3) Výrobca elektriny môže požadovať od dispečingu prednostné zapojenie zariadení na výrobu elektriny, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov a kombinovanou výrobou.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
3. V čl. I sa za bod 27 vkladá nový bod 28, ktorý znie:
"28. V § 34 ods. 2 písm. g) znie:
"g) nakupovať vo všeobecnom hospodárskom záujme elektrinu vyrobenú na vymedzenom území z obnoviteľných zdrojov energie a zo zdrojov kombinovanej výroby,".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
4. V čl. I sa za bod 29 vkladá nový bod 30, ktorý znie:
"30. Paragraf 38 sa vypúšťa.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie som už odôvodnil, takže to čítať nebudem.
5. V čl. I sa bod 71 znie:
" 71. Za § 96d sa vkladajú § 96e a § 96f, ktoré vrátane nadpisu nad paragrafom znejú:
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2018
"§ 96e
Odberateľ elektriny, ktorý má do distribučnej sústavy na existujúcom odbernom mieste pripojenú nabíjaciu stanicu s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW, je povinný oznámiť túto skutočnosť spolu s informáciou o celkovom inštalovanom výkone nabíjacej stanice a mieste jej umiestnenia príslušnému prevádzkovateľovi distribučnej sústavy do 1. augusta 2018.
§ 96f
Rozhodnutia ministerstva vo všeobecnom hospodárskom záujme o uložení povinností zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia vydané podľa zákona účinného do 30. júna 2018 zostávajú v platnosti najdlhšie do 31. decembra 2023.".".
6. Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"ČIánok II
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z. a zákona č. 164/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až j) sa označujú ako písmená b) až i).
2. V § 12 ods. 7 sa vypúšťa písmeno d).
3. V § 14 ods. 3 sa slová "podľa § 11 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. e)" nahrádzajú slovami "podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. d)".
4. V § 14 ods. 5 písm. b) sa slová "písm. a) až d)" nahrádzajú slovami "písm. a) až c)".
5. V § 14 ods. 5 písm. c) sa slová "§ 11 ods. 1 písm. e)" nahrádzajú slovami "§ 11 ods. 1 písm. d)".
6. V § 14 ods. 5 písm. d) sa slová "§ 11 ods. 1 písm. e) pre miestne distribučné sústavy a § 11 ods. 1 písm. f) a j)" nahrádzajú slovami "§ 11 ods. 1 písm. d) pre miestne distribučné sústavy a § 11 ods. 1 písm. e) a i)".
7. V § 14 odsek 10 znie:
"(10) Úrad v cenovom konaní rozhodne do 30 dní od začatia konania pre činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b), c), e), f), g), h) a i), ods. 2 a ods. 4 písm. g) až i) a do 60 dní od začatia konania pre činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) a d) a ods. 3 písm. a) až c) a § 11 ods. 4 písm. a) až f).".
8. Za § 45b sa vkladá § 45c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 45c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2018
(1) Cenová regulácia výroby elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, sa vykonáva podľa zákona účinného do 30.júna 2018 najdlhšie do 31. decembra 2023.
(2) Cenová regulácia taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme sa vykonáva podľa zákona účinného do 30. júna 2018 najdlhšie do 31. decembra 2023.".".
Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.
Vzhľadom na doplnenie článku sa primerane upraví názov zákona.
Toľko náš pozmeňujúci návrh, ktorý ale nie je nový, pretože už bol v pléne prerokovaný ako poslanecký zákon vo februári. Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť, pochopenie a poprosím o podporu a ak nie podporu, tak možno aspoň o inšpiráciu a diskusiu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26. 3. 2018 16:46 - 16:47 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Simona, ja, naopak, oceňujem toto tvoje vystúpenie a tiež by som sa chcel vyjadriť práve k tomu istanbulskému protokolu, ktorý si tu spomenula. V programovom vyhlásení vlády o ňom nie je ani zmienka, preto vítam informáciu, keď si hovorila, že aj Gábor Gál sa vyjadril, že bude určite ešte témou rokovaní tejto novej vlády. Vieme, ako v minulosti bol postoj tej vlády predošlej, to znamená, Andrej Danko ten istanbulský protokol zásadne odmietal. Mali sme tu pani Žitňanskú, ktorá ho chcela predložiť na rokovanie vlády, ale vzhľadom k takým tým rozporuplným postojom to nakoniec neurobila. No a mali sme tu práve Roberta Fica, ktorý takisto istanbulský protokol odmietol.
A ja si myslím, že práve tento istanbulský protokol môže byť pre pána Pellegriniho testom, či je tou bábkou v rukách Roberta Fica, alebo nie je. Či ho podporí, alebo či bude pokračovať naozaj v tej politike toho strkania tej hlavy do piesku pred tak vážnou témou, ako práve tento istanbulský protokol otvára.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26. 3. 2018 16:28 - 16:29 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Gábor, hovoril si o europoslancoch, ktorí by podľa tejto vlády alebo konkrétne podľa Roberta Fica mali žrať seno. Ale vieme, ako dopadla aj tá delegácia poslancov Európskeho parlamentu, ktorá vydala 39-stranovú správu.
Ale toto nie je jediné, kde nás Európa pozoruje, sleduje. Asi pred mesiacom vyšla správa o Slovensku za rok 2017, je to vlastne správa na tento rok. A možnože je tam tiež jedna veľmi zaujímavá zmienka práve o tom, ako na Slovensku bojujeme s korupciou. Lebo aj tú si spomínal, lebo aj táto sa veľmi úzko týka tejto vlády.
A dovolím si zacitovať z tých odporúčaní alebo z toho hodnotenia, o ktorom sa v tejto správe píše: „Posilniť boj proti korupcii dôraznejším presadzovaním platných právnych predpisov a vyhodnotenie. Žiadny pokrok, nedošlo k žiadnemu zvýšeniu štatistík o počte odsúdení, prípadne korupcie zahŕňajúce politicky exponované osoby, resp. veľké verejné aktíva ešte neboli náležite prešetrené. Na úrovni prokuratúry, konkrétne na špeciálnej prokuratúre došlo k zníženiu dostupných ľudských zdrojov určených na prípady korupcie.“
Takže, chvalabohu, tá Európska komisia, tá Európska únia na nás hľadí a ja si myslím, že môžme z ich strany očakávať aj do budúcnosti pomoc a podporu.
Skryt prepis