Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

5.12.2018 o 17:05 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.12.2018 17:05 - 17:05 hod.

Karol Galek
Dávam procedurálny návrh, aby tieto zatermínované návrhy boli prerokované na konci schôdze, pretože riadne prepadli. Predkladatelia neboli na schôdzi. Ako pokiaľ my tu teraz robíme z toho trhací kalendár, tak to teraz povedzme, dajme každému jednému predkladateľovi, ktorému nejakým spôsobom prepadol návrh, aby si ho mohol zatermínovať. Ako toto nepovažujem za v poriadku. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 4.12.2018 19:57 - 19:58 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov tlač 1211. V súlade s § 73 odstavec 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Mám tu aj priestor pre vlastnú úvahu spravodajcu, kde by len chcel povedať, že som stotožnený s týmto návrhom zákona a chcel by som prítomných požiadať o jeho podporu aj tých, ktorí nesúhlasne krútia hlavou. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory : Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019. Pán predsedajúci otvorte prosím všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 14:46 - 14:48 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán minister, ja som bol teda presvedčený, že tento zákon je asi potrebný, ale prekvapili ma hlavne tie vaše posledné slová, kedy ste povedali, že sa domnievate, že súd nerozhodol správne. Ale toto mi pripadá naozaj ako veľmi vážne znásilňovanie súdnej moci. Pokiaľ ste toto osobne povedali priamo tu v pléne, pretože naozaj do tej súdnej moci my by sme nemali takýmto násilným spôsobom zasahovať. Vyjadrím sa potom ešte k tomu dodávateľovi poslednej inštancie, o ktorom ste hovorili, že SPP má výsostné postavenie. Áno, má. Vy ste hovorili o tom, že kvôli tomu majú stratu. Ale SPP je jeden z dodávateľov z 27, pôsobia spolu na trhu a jednoducho všetci dodávajú tým odberateľom. To DPI, dodávateľ poslednej inštancie, má byť inštitút zvýhodňujúci, nie obmedzujúci. A ak by niekto iný spĺňa, ak to SPP nechce plniť, ak nechce byť dodávateľom poslednej inštancie, ja som presvedčený, že sa nájdu aj iní, ktorí keď splnia kritériá budú schopní toto na seba prebrať. Čiže oháňať sa tým, že dnes je SPP dodávateľom poslednej inštancie, ako ste hovorili posledne, toto nemusí byť večne. A v tomto je trošku aj taký ten slabší, slabšia časť toho samotného zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 14:05 - 14:17 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Priznám sa toto je veľmi také rýchle zrýchlené konanie o zákone. Ledva som sa stihol zapísať ale chvalabohu. A mám tu teda zopár pripomienok, diskutovali sme o tomto zákone naposledy v piatok v prvom čítaní. Niektorým veciam sa ešte vrátim pretože pán minister vystúpili ste vtedy už iba v záverečnom slove. Na druhej strane celkom fajn pretože ja som si vedel tiež niektoré veci doštudovať. Chcem ale hneď na úvod povedať to čo som povedal aj na minulej schôdzi Duckého zmenky teda okrem tých, ktoré boli nejakým spôsobom reálne kryté ak vôbec také existujú, považujeme ako strana SaS za podvod. Tak isto som už vtedy povedal, že o ich oprávnenosti by mal rozhodovať nezávislý a nestranný súd nie politici vo veľmi podobnom zmysle sa nám vyjadril včera napríklad aj pán Danko a to v súvislosti s tými aktivistami, ktorí liezli na ťažobnú vežu v Novákoch. Poslali ich do väzby napríklad na rozdiel od Baštrnáka, ktorý chodil po slobode. Inak možno nová informácia pre tých, ktorí ešte nevedia títo sú už našťastie z rozhodnutia generálneho prokurátora prepustení. Ale späť k tým mojim trocha obavám, ktoré som hovoril aj na tej poslednej schôdzi a pri tých posledných v rozprave to vychádza z toho, že naozaj tu hrozí, že vytvoríme istý právny precedens. Spomínal som posledne tu teplárenstvo tým riešením, aby to nedopadlo tak ako v prípade tohto Ústavného súdu, ktorý rozhodol, že teda nejaká exekučná amnestia na majetok štátnych teplárenských spoločností nie je v súlade s ústavou, tak v tomto prípade zavádzame minimálne do toho zákona práve to opatrenie, že sa jedná o čiastkovú amnestiu teda, že sa to nevzťahuje na celý majetok ale naozaj iba na tie majetkové účasti. Tak isto nám pán minister v prvom čítaní doplnil veľmi dôležitú informáciu, že teda v tom druhom odseku riešime aj práve to, že dovolanie bude mať odkladný účinok na akúkoľvek exekúciu akéhokoľvek majetku toho SPP. Je to riešené práve cez ten sporový poriadok, ja som si to tak isto ešte pozrel, v podstate teraz dopĺňame dovolaním odkladný účinok aby bolo podané proti rozhodnutiu vykonané mu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. A v civilnom v tom paragrafe 444 som si našiel tak isto odsek 1, ktorý hovorí, že dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia ak sú to dôvody hodné osobitného zreteľa. Čiže toto je moja prvá otázka, že či práve toto by sme nevedeli využiť namiesto toho, aby sme teraz takýmto následným spôsobom vnášali nejaký ďalší paragraf alebo teda ďalší odstavec d) kde sa vyslovene zmieňujeme o zmenkách. Čiže, či naozaj toto nebolo rozhodnutie o ten verejný záujem hodného toho osobitného zreteľa.
No a potom moja druhá dôležitá otázka sa týka, čo sa stane v prípade ak ten dovolací súd opäť rozhodne v neprospech SPP. Čiže, čo v tomto prípade pretože bude tam tá exekučná amnestia a zrejme naozaj siahne priamo na ten majetok toho SPP, ktorý už tým pádom nebude chránený pretože už to dovolanie bolo rozhodnuté. No a taká tretia otázka, je tam pomerne vysoké riziko, že práve tá spoločnosť, ktorej, ktorá si tieto Duckého zmenky uplatnila sa obráti opäť ===== ... siahne priamo na ten majetok toho SPP, ktorý už tým pádom nebude chránený, pretože už to dovolanie bolo rozhodnuté. No a taká tretia otázka, je tam pomerne vysoké riziko, že práve tá spoločnosť, ktorá si tieto Duckého zmenky uplatnila, sa obráti opätovne aj na Ústavný súd a teda, ak Ústavný súd ja neviem o 2 roky rozhodne, v tomto prípade predpokladám, že teda ten dovolací súd určite zaujme nejaké stanovisko skorej, ale či náhodou aj z tohto nevyplývajú nejaké ďalšie riziká. Takže máme tu naozaj pochopiteľnú obavu ministerstva, ktoré vyhovelo požiadavke Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý je dnes tou 100-percentnou dcérou. Je tam tá obava o ten osud tých majetkových účastí a takisto o ten majetok. Na druhej strane, ale to, čo som povedal už aj posledne, práve tá súčasná organizačná štruktúra je a naďalej ostáva výsledkom práve toho kšeftovania Roberta Fica s tou skupinou J&T. Ja sa preto opätovne pýtam, pretože pán Robert Fico nebol ani na tom prvom čítaní, nenachádza sa v sále ani dnes, neprišiel ani len na výbor a pritom chvíľku predtým mal tlačovku, takže pýtam sa, prečo tu nie je, prečo sa o túto vec nezaujíma, pretože naozaj doplácame dnes na jeho rozhodnutie, na jeho vytvorenie štruktúry, ktorá dnes funguje v rámci plynárenstva a na jeho kvázi zoštátnenie Slovenského plynárenského priemyslu. Pán minister, vy ste v tom záverečnom slove hovoril hlavne o tom, že to, čo sa udialo v súvislosti v SPP a s tou zmenou štruktúry, tak ste tým riešili najmä tú privatizáciu, ktorá sa tu udiala v roku 2002 a týkala sa spoločnosti SPP. Vtedy sa 49 % SPP, vtedy ešte vlastne celej skupiny, dostalo do rúk konzorcia Gazprom, Ruhrgas a Gaz de France, no a Gazprom potom z toho odstúpil, ďakujem za doplnenie a pozeral som si, ako to vlastne vyzeralo finančne. 49-percentný balík plynární vtedy bol predaný v prepočte na eurá za 2,8 miliardy eur. Následne, keď dochádzalo k predaju na skupinu EPH, tak ktorej súčasťou bolo práve aj J&T vtedy, ktorí už z EPH vycúvali, tak podľa agentúry Reuters to bolo za sumu 2,6 miliardy eur. Neviem, či tento údaj je správny, ale teda toto je údaj, ktorý sa nachádza v médiách. Ak by mali tí zahraniční investori dostať rovnakú sumu upravenú o tú infláciu, ako zaplatili vtedy SPP, tak priemerná cena by musela byť približne dokonca 3,4 miliardy eur. Ja ich tu nejdem nijako obhajovať, privatizácia bola, verím tomu, že určite sa tam vyskytli nejaké pochybnosti, ale teda, keď hovoríte o tom, že vy ste naprávali tie nedokonalosti tej privatizácie a zisťujem, že Slovensko dostalo 2,8 eur a potom následne ten 49-percentný balík odchádzal za 2,6 miliardy, čo malo v podstate vtedy hodnotu alebo keď tých pôvodných 2,8 prepočítame na súčasnú hodnotu, tak to bolo 3,4. Čiže dostávame sa toho, že ten, že ten pôvodný majiteľ to vlastne predával so stratou, v úvodzovkách so stratou 600 miliónov eur. Nejdem ich, ako som povedal nijako obhajovať, samozrejme je to vždycky najmä účtovná otázka, ako sa hospodárilo, ako vyzerá majetok spoločnosti, ale toto bolo z mojej strany na také, taký veľký otáznik a také zváženie. No a takisto som si pozrel, akú stratu má vlastne SPP na krku, keď som sa vyjadroval aj vtedy v tej rozprave, že máme tu 165 miliónov iba za posledné 3 roky. Toto je reálne hospodárenie SPP, keď si zoberieme naozaj tú štruktúru, v akej dnes funguje. To znamená, SPP ako dodávateľ plynu domácnostiam a podnikateľom každoročne generuje stratu. Síce o výročnej správe hovorí, že sme vygenerovali zisk, ale toto je iba vďaka tomu, že do spoločnosti pritekajú dividendy z SPP Infrastructure, ktoré zahŕňa SPP - distribúciu, Eustream a Naftu. A toto sú tie zlaté vajcia, ktoré nám generujú zisky, dividendy, v minulosti to bolo pol miliardy, tie sme dostávali priamo do štátneho rozpočtu, teraz to už ide do SPP a tam sa maže celá, celá táto strata. Z tohto pohľadu ma teda zaujímalo, ako to vyzeralo aj v tých ďalších rokoch. Čiže za posledné 3 roky, hovoríme o 165 miliónoch, 165 miliónov je to, čo nám chýba v štátnom rozpočte, pretože rozpočet je deficitný a zistil som, že pri tom predaji, keď sme preberali od spoločnosti EPH ten 49-percentný balík SPP ako predajcu, tak sme prebrali aj 59-miliónovú stratu alebo dlžobu, nazvime to akokoľvek. V roku 2013 následne spoločnosť SPP na ťarchu štátu alebo na podiel štátu vytvorila stratu 74 819 000, v roku 2014 to bolo 54 miliónov a neuveríte, ale dneska sme mali, máme tu pána ministra financií, rozpravu aj práve k štátnemu rozpočtu a sám nás upozornil na to, že v štátnom rozpočte na tento rok sa kalkuluje pre zlé hospodárenie SPP s výpadkom 131 miliónov eur. 131 miliónov eur iba pre zlé hospodárenie spoločnosti, ktorá je 100-percentne vlastnená štátom a do vlastníctva štátu na 100 % ju dostal opätovne pán Robert Fico. Celé som si to napočítal vrátane toho, tej, toho dlhu, vrátane tých všetkých rokov a vrátane teda tohtoročnej straty a dostal som sa prosím pekne na sumu 483 243 000 eur. Toto je to, čo je kvázi prínosom SPP pre Slovensko, pre slovenský štátny rozpočet. Ja sa teda pýtam naozaj na tú oprávnenosť, prečo SPP stále vlastníme. Pán minister, vy ste sa nedávno vyjadrili, že na budúci rok alebo teda niekedy navrhnete vyplácanie vrateniek za plyn. Tieto vratky za plyn boli naposledy vyplácané v roku 2016 krátko pred voľbami a vtedy bolo povedané, že tieto vratky za plyn budú vyplácané zo ziskov spoločnosti SPP. Ale ja sa teda pýtam, kde sú tie zisky SPP, z ktorých budeme vratky vyplácať, vtedy to bolo 49 miliónov eur, dneska vidíme, že celková strata za všetky tie roky SPP dosiahla 483 miliónov. Takže ja sa pýtam z čoho. A tu sa dostávam k tej paralele, k tomu súdnemu sporu a k tej exekúcii, ktorá nám dnes hrozí. My tu ideme prijímať v extra rýchlom skrátenom legislatívnom konaní exekučnú amnestiu vo výške 30 miliónov eur. Ako sme sa už vyjadrili alebo ja som sa minimálne vyjadril, áno, je tam naozaj obava z veľkých hospodárskych škôd, pretože naozaj 30 miliónov nie je malá suma. Ale ja sa pýtam, že prečo potom ideme na druhej strane ešte šťaviť SPP alebo štátny rozpočet o nejaké nezmyselné vratky za plyn, ktoré evidentne nemajú vôbec žiadne opodstatnenie. A na záver som ja aj v piatok dal jednu výzvu a dávam ju teda aj dnes doplnenú práve o tú novú sumu. Vyzývam pána Roberta Fica v jeho neprítomnosti na verejné ospravedlnenie občanov Slovenskej republiky za tunel SPP, ktorý spolu s J&T pred 5 rokmi vykopal a na ktorý sme iba za posledné 3 roky sa v našich daniach sa museli poskladať dodnes pol miliardou eur. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 14:05 - 14:17 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Priznám sa toto je veľmi také rýchle zrýchlené konanie o zákone. Ledva som sa stihol zapísať ale chvalabohu. A mám tu teda zopár pripomienok, diskutovali sme o tomto zákone naposledy v piatok v prvom čítaní. Niektorým veciam sa ešte vrátim pretože pán minister vystúpili ste vtedy už iba v záverečnom slove. Na druhej strane celkom fajn pretože ja som si vedel tiež niektoré veci doštudovať. Chcem ale hneď na úvod povedať to čo som povedal aj na minulej schôdzi Duckého zmenky teda okrem tých, ktoré boli nejakým spôsobom reálne kryté ak vôbec také existujú, považujeme ako strana SaS za podvod. Tak isto som už vtedy povedal, že o ich oprávnenosti by mal rozhodovať nezávislý a nestranný súd nie politici vo veľmi podobnom zmysle sa nám vyjadril včera napríklad aj pán Danko a to v súvislosti s tými aktivistami, ktorí liezli na ťažobnú vežu v Novákoch. Poslali ich do väzby napríklad na rozdiel od Baštrnáka, ktorý chodil po slobode. Inak možno nová informácia pre tých, ktorí ešte nevedia títo sú už našťastie z rozhodnutia generálneho prokurátora prepustení. Ale späť k tým mojim trocha obavám, ktoré som hovoril aj na tej poslednej schôdzi a pri tých posledných v rozprave to vychádza z toho, že naozaj tu hrozí, že vytvoríme istý právny precedens. Spomínal som posledne tu teplárenstvo tým riešením, aby to nedopadlo tak ako v prípade tohto Ústavného súdu, ktorý rozhodol, že teda nejaká exekučná amnestia na majetok štátnych teplárenských spoločností nie je v súlade s ústavou, tak v tomto prípade zavádzame minimálne do toho zákona práve to opatrenie, že sa jedná o čiastkovú amnestiu teda, že sa to nevzťahuje na celý majetok ale naozaj iba na tie majetkové účasti. Tak isto nám pán minister v prvom čítaní doplnil veľmi dôležitú informáciu, že teda v tom druhom odseku riešime aj práve to, že dovolanie bude mať odkladný účinok na akúkoľvek exekúciu akéhokoľvek majetku toho SPP. Je to riešené práve cez ten sporový poriadok, ja som si to tak isto ešte pozrel, v podstate teraz dopĺňame dovolaním odkladný účinok aby bolo podané proti rozhodnutiu vykonané mu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. A v civilnom v tom paragrafe 444 som si našiel tak isto odsek 1, ktorý hovorí, že dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia ak sú to dôvody hodné osobitného zreteľa. Čiže toto je moja prvá otázka, že či práve toto by sme nevedeli využiť namiesto toho, aby sme teraz takýmto následným spôsobom vnášali nejaký ďalší paragraf alebo teda ďalší odstavec d) kde sa vyslovene zmieňujeme o zmenkách. Čiže, či naozaj toto nebolo rozhodnutie o ten verejný záujem hodného toho osobitného zreteľa.
No a potom moja druhá dôležitá otázka sa týka, čo sa stane v prípade ak ten dovolací súd opäť rozhodne v neprospech SPP. Čiže, čo v tomto prípade pretože bude tam tá exekučná amnestia a zrejme naozaj siahne priamo na ten majetok toho SPP, ktorý už tým pádom nebude chránený pretože už to dovolanie bolo rozhodnuté. No a taká tretia otázka, je tam pomerne vysoké riziko, že práve tá spoločnosť, ktorej, ktorá si tieto Duckého zmenky uplatnila sa obráti opäť ===== ... siahne priamo na ten majetok toho SPP, ktorý už tým pádom nebude chránený, pretože už to dovolanie bolo rozhodnuté. No a taká tretia otázka, je tam pomerne vysoké riziko, že práve tá spoločnosť, ktorá si tieto Duckého zmenky uplatnila, sa obráti opätovne aj na Ústavný súd a teda, ak Ústavný súd ja neviem o 2 roky rozhodne, v tomto prípade predpokladám, že teda ten dovolací súd určite zaujme nejaké stanovisko skorej, ale či náhodou aj z tohto nevyplývajú nejaké ďalšie riziká. Takže máme tu naozaj pochopiteľnú obavu ministerstva, ktoré vyhovelo požiadavke Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý je dnes tou 100-percentnou dcérou. Je tam tá obava o ten osud tých majetkových účastí a takisto o ten majetok. Na druhej strane, ale to, čo som povedal už aj posledne, práve tá súčasná organizačná štruktúra je a naďalej ostáva výsledkom práve toho kšeftovania Roberta Fica s tou skupinou J&T. Ja sa preto opätovne pýtam, pretože pán Robert Fico nebol ani na tom prvom čítaní, nenachádza sa v sále ani dnes, neprišiel ani len na výbor a pritom chvíľku predtým mal tlačovku, takže pýtam sa, prečo tu nie je, prečo sa o túto vec nezaujíma, pretože naozaj doplácame dnes na jeho rozhodnutie, na jeho vytvorenie štruktúry, ktorá dnes funguje v rámci plynárenstva a na jeho kvázi zoštátnenie Slovenského plynárenského priemyslu. Pán minister, vy ste v tom záverečnom slove hovoril hlavne o tom, že to, čo sa udialo v súvislosti v SPP a s tou zmenou štruktúry, tak ste tým riešili najmä tú privatizáciu, ktorá sa tu udiala v roku 2002 a týkala sa spoločnosti SPP. Vtedy sa 49 % SPP, vtedy ešte vlastne celej skupiny, dostalo do rúk konzorcia Gazprom, Ruhrgas a Gaz de France, no a Gazprom potom z toho odstúpil, ďakujem za doplnenie a pozeral som si, ako to vlastne vyzeralo finančne. 49-percentný balík plynární vtedy bol predaný v prepočte na eurá za 2,8 miliardy eur. Následne, keď dochádzalo k predaju na skupinu EPH, tak ktorej súčasťou bolo práve aj J&T vtedy, ktorí už z EPH vycúvali, tak podľa agentúry Reuters to bolo za sumu 2,6 miliardy eur. Neviem, či tento údaj je správny, ale teda toto je údaj, ktorý sa nachádza v médiách. Ak by mali tí zahraniční investori dostať rovnakú sumu upravenú o tú infláciu, ako zaplatili vtedy SPP, tak priemerná cena by musela byť približne dokonca 3,4 miliardy eur. Ja ich tu nejdem nijako obhajovať, privatizácia bola, verím tomu, že určite sa tam vyskytli nejaké pochybnosti, ale teda, keď hovoríte o tom, že vy ste naprávali tie nedokonalosti tej privatizácie a zisťujem, že Slovensko dostalo 2,8 eur a potom následne ten 49-percentný balík odchádzal za 2,6 miliardy, čo malo v podstate vtedy hodnotu alebo keď tých pôvodných 2,8 prepočítame na súčasnú hodnotu, tak to bolo 3,4. Čiže dostávame sa toho, že ten, že ten pôvodný majiteľ to vlastne predával so stratou, v úvodzovkách so stratou 600 miliónov eur. Nejdem ich, ako som povedal nijako obhajovať, samozrejme je to vždycky najmä účtovná otázka, ako sa hospodárilo, ako vyzerá majetok spoločnosti, ale toto bolo z mojej strany na také, taký veľký otáznik a také zváženie. No a takisto som si pozrel, akú stratu má vlastne SPP na krku, keď som sa vyjadroval aj vtedy v tej rozprave, že máme tu 165 miliónov iba za posledné 3 roky. Toto je reálne hospodárenie SPP, keď si zoberieme naozaj tú štruktúru, v akej dnes funguje. To znamená, SPP ako dodávateľ plynu domácnostiam a podnikateľom každoročne generuje stratu. Síce o výročnej správe hovorí, že sme vygenerovali zisk, ale toto je iba vďaka tomu, že do spoločnosti pritekajú dividendy z SPP Infrastructure, ktoré zahŕňa SPP - distribúciu, Eustream a Naftu. A toto sú tie zlaté vajcia, ktoré nám generujú zisky, dividendy, v minulosti to bolo pol miliardy, tie sme dostávali priamo do štátneho rozpočtu, teraz to už ide do SPP a tam sa maže celá, celá táto strata. Z tohto pohľadu ma teda zaujímalo, ako to vyzeralo aj v tých ďalších rokoch. Čiže za posledné 3 roky, hovoríme o 165 miliónoch, 165 miliónov je to, čo nám chýba v štátnom rozpočte, pretože rozpočet je deficitný a zistil som, že pri tom predaji, keď sme preberali od spoločnosti EPH ten 49-percentný balík SPP ako predajcu, tak sme prebrali aj 59-miliónovú stratu alebo dlžobu, nazvime to akokoľvek. V roku 2013 následne spoločnosť SPP na ťarchu štátu alebo na podiel štátu vytvorila stratu 74 819 000, v roku 2014 to bolo 54 miliónov a neuveríte, ale dneska sme mali, máme tu pána ministra financií, rozpravu aj práve k štátnemu rozpočtu a sám nás upozornil na to, že v štátnom rozpočte na tento rok sa kalkuluje pre zlé hospodárenie SPP s výpadkom 131 miliónov eur. 131 miliónov eur iba pre zlé hospodárenie spoločnosti, ktorá je 100-percentne vlastnená štátom a do vlastníctva štátu na 100 % ju dostal opätovne pán Robert Fico. Celé som si to napočítal vrátane toho, tej, toho dlhu, vrátane tých všetkých rokov a vrátane teda tohtoročnej straty a dostal som sa prosím pekne na sumu 483 243 000 eur. Toto je to, čo je kvázi prínosom SPP pre Slovensko, pre slovenský štátny rozpočet. Ja sa teda pýtam naozaj na tú oprávnenosť, prečo SPP stále vlastníme. Pán minister, vy ste sa nedávno vyjadrili, že na budúci rok alebo teda niekedy navrhnete vyplácanie vrateniek za plyn. Tieto vratky za plyn boli naposledy vyplácané v roku 2016 krátko pred voľbami a vtedy bolo povedané, že tieto vratky za plyn budú vyplácané zo ziskov spoločnosti SPP. Ale ja sa teda pýtam, kde sú tie zisky SPP, z ktorých budeme vratky vyplácať, vtedy to bolo 49 miliónov eur, dneska vidíme, že celková strata za všetky tie roky SPP dosiahla 483 miliónov. Takže ja sa pýtam z čoho. A tu sa dostávam k tej paralele, k tomu súdnemu sporu a k tej exekúcii, ktorá nám dnes hrozí. My tu ideme prijímať v extra rýchlom skrátenom legislatívnom konaní exekučnú amnestiu vo výške 30 miliónov eur. Ako sme sa už vyjadrili alebo ja som sa minimálne vyjadril, áno, je tam naozaj obava z veľkých hospodárskych škôd, pretože naozaj 30 miliónov nie je malá suma. Ale ja sa pýtam, že prečo potom ideme na druhej strane ešte šťaviť SPP alebo štátny rozpočet o nejaké nezmyselné vratky za plyn, ktoré evidentne nemajú vôbec žiadne opodstatnenie. A na záver som ja aj v piatok dal jednu výzvu a dávam ju teda aj dnes doplnenú práve o tú novú sumu. Vyzývam pána Roberta Fica v jeho neprítomnosti na verejné ospravedlnenie občanov Slovenskej republiky za tunel SPP, ktorý spolu s J&T pred 5 rokmi vykopal a na ktorý sme iba za posledné 3 roky sa v našich daniach sa museli poskladať dodnes pol miliardou eur. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 10:08 - 10:10 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Anka ďakujem pekne za túto pripomienku. Samozrejme mňa samého pobúril tento materiál, ktorý je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní a pôjde na vládu. Už aj z toho dôvodu, že v minulosti sa hovorilo najmä o tom, že podporované majú byť inovatívne projekty veda a výskum, ale nič z toho, čo si ty tu spomenula a čo sa nachádza v tom materiály, do tejto kategórie bohužiaľ žiadnym spôsobom nespadá. To znamená, my ideme opätovne iba nejakým spôsobom podporovať spoločnosť, ktorá tu fungovala a prežívala iba vďaka tomu, že bola doteraz dotovaná a ktorej vedenie sme odnaučili podnikať. Jednoducho na toto všetko by si mali zobrať normálny bankový úver a fungovať ako iní podnikatelia. Ale nie, my im tu opätovne ideme nastavovať nejaké, nejaké podmienky, nejaké stimuly, aby ďalej fungovali. Obhajujeme to tým, že tu máme nejakých, že tu máme 3400 baníkov, ale ani týchto ľudí nemôžme my držať v nejakej umelej klietke. Veď nato my máme ich rekvalifikovať. My im máme poskytnúť lepšie, bezpečnejšie pracovné miesta. Máme tam zaviesť infraštruktúru, ktorá umožní prílev nových investorov. Región je veľmi, veľmi bohatý napríklad čo sa týka aj samotných, samotného turizmu. Proste toto všetko je niečo, na čo by sme sa mali sústrediť. A ešte jeden paradox, na ktorý som naozaj zabudol vo svojej rozprave, keď som hovoril o tom, že tu máme na jednej strane 400 miliónov pre obnoviteľné zdroje a 116 pre výrobu elektriny z domáceho uhlia. Nie je toto absolútne paradoxná situácia? Na jednej strane podporujeme ničenie životného prostredia a na druhej strane štyrikrát toľko dávame do toho, aby sme ho ochránili. Čiže načo je naozaj toto dobré.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 10:05 - 10:06 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
... hovorilo, ktorý by mal zrušiť tento osobitný odvod v regulovaných odvetviach. Ten sa tu vyskytol alebo teda počuli sme o ňom, mali sme o ňom rokovať na výbore, ale nakoniec sa tam ani len nedostal. Chcel by som sa teda opýtať, či náhodou neviete, čo bolo toho dôvodom, pretože ja by som uvítal, aby sme naozaj radšej sa venovali, ako zdokonaliť tú reguláciu a nie ako z nej zbytočne vyťahovať peniaze donekonečna a to na úkor spotrebiteľov. Pretože my sa nevieme, nevieme sa do aleluja vyhovárať na nedokonalosť regulácie a asi sám označí, že takto sa to ďalej dať robiť nebude. Lebo to je asi také riešenie, ako keď si dá niekto na opicu štamprlík. Toto, toto mu samozrejme nepomôže, lebo tým sa iba udržuje v nejakej hladine opilosti, v ktorej sa cíti najlepšie a presne takto mi pripadá aj váš rozpočet. Nie je vyrovnaný, ale je na úkor ľudí a podnikateľov držaný v nálade. No nechcem vedieť, čo sa stane, keď raz tento alkohol dôjde a príde vytriezvenie. Preto pán minister na zváženie, či by nebolo vhodné naozaj aj v rámci štátneho rozpočtu priznať všetky tieto politické zásahy a rozhodnutia, ktoré namiesto štátneho rozpočtu nie sú v tomto uvedené, ale platíme ich v rôznych iných cenách a poplatkoch. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 9:49 - 10:06 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým. Ja budem sa v rozpočte venovať troška inej veci, nie tomu, čo tam je, ale naopak tomu, čo tam podľa mňa chýba a čo by bolo spravodlivé, aby tam bolo a v tom prípade by bolo naozaj veľmi, veľmi ťažké tento rozpočet vidieť cez tú mantru vyrovnaného rozpočtu, pretože o je svojim spôsobom iba umelo vyrovnaný. Dovolím si upozorniť na to, že tento vyrovnaný rozpočet dosahujeme aj vďaka tomu, že ľudia platia obrovské množstvo skrytých daní. Tieto neplatíme ale v daniach, ale v rôznych cenách a iných poplatkoch. Venujem sa energetike a teda dovolím si povedať, že naozaj v tých energiách máme množstvo, množstvo politických rozhodnutí, za ktoré ale sme my ako politici odmietli prevziať zodpovednosť a preniesli ich práve do cien energií. V roku 2018 to je tento rok priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 megawatt hodiny iba v cene elektriny za tieto politické...
===== za ktoré sme my ako politici odmietli prevziať zodpovednosť a preniesli práve do cien energií. V roku 2018, to je tento rok priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 megawatt/hodiny iba v cene elektriny za tieto politické rozhodnutia prosím pekne zaplatí navyše po 82 eur a 2 centy. Asi si viete predstaviť koľko to asi musí predstavovať pre zamestnávateľov podnikateľov, ktorí majú naozaj tie spotreby omnoho omnoho vyššie. Toto je skrátka skrytá daň za rozhodnutie politikov o čo, o čo konkrétne ide. Tak v prvom rade máme tam napríklad podporu obnoviteľných zdrojov. Tieto na tieto sa v cene elektriny prosím pekne v tzv. TPS skladáme tarify za prevádzku systému skladáme 400 miliónov eur. Vymysleli si to politici, prišlo to v roku 2009 zákonom č. 309 a zaviedli sme to tým štýlom, že to bude skryté do cien elektriny. Funguje to veľmi jednoduchým spôsobom, výrobca si svoj nárok, ktorý mu bol zákonom schválený uplatní u distribučnej spoločnosti a distribučná spoločnosť to potom prenesie do časti za distribúciu. Týchto 400 miliónov by v podstate malo časom vypadávať pretože aj tie ceny boli garantované na 15 rokov ale mali sme tu poslednú novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov iba nedávno na poslednej schôdzi a tam sme schválili to, že ďalej budeme obnoviteľné zdroje podporovať formou aukcií. V zásade v poriadku pretože naozaj teraz už bude o tom rozhodovať cena a nebudú to nejaké garantované zákonom stanovené sumy ale bohužiaľ to ako bude fungovať aukcia, kto ju vyhlási, čo bude čo budú podmienky tejto aukcie si uzurpuje ministerstvo hospodárstva. To isté ministerstvo, ktoré pripravilo zákon č. 309/2009 a kvôli ktorému dnes platíme dnes týchto 400 miliónov eur ale nie v daniach nie zo štátneho rozpočtu ale v cenách elektriny.
Potom tam máme podporu kombinovanej výroby elektriny a tepla. Toto je dnes 115 miliónov eur. Po tejto poslednej novele, ktorú som už spomínal však paradoxne ešte aj tieto teplárne majú mať nárok potom ako zrekonštruujú na ďalších 15 rokov ale nie ceny alebo výkupné ceny formou aukcií ale opäť formou výkupných cien. Absolútne nesystémové opatrenie. No a potom asi sledujete čo sa momentálne deje alebo udialo v Novákoch kde sú dnes aktivisti väzení v Ilave kvôli tomu, že upozornili na jeden veľký spoločenský problém a to je výroba elektriny z domáceho uhlia. Na toto sa tak isto v cenách elektriny skladáme 116 miliónov eur toto platí od septembrového zvýšenia alebo septembrovej zmeny nariadenia alebo teda cenovej cenového rozhodnutia ÚRSO pre Slovenské elektrárne. Toto sa má skončiť v roku 2023, sami sme na to ministra viackrát vyzývali sme teda veľmi radi, že naozaj k tomuto pristúpil ale je veľmi paradoxné, že aj ten návrh, ktorý je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní neslúži na to, aby keď v tom roku 2023 túto podporu ukončíme tak, aby bolo vyhovené a aby hlavne žiadny baník nezostal bez práce ale opäť sa sústredíme iba na to ako pomôcť akcionárom alebo teda vedeniu spoločnosti Hornonitrianskych baní najmä pánovi Čičmancovi. Tak ako sme to robili dodnes 115 miliónov mu išlo resp. pardon on samozrejme nedostával z toho celú čiastku pretože on mal iba výkup uhlia tak opäť no teraz ideme rôznou inou formou prihrávať ďalšie peniaze. Chvalabohu ale za tento rok 2023 a pevne verím, že naozaj minimálne v tomto roku sa tejto časti skrytých poplatkov konečne zbavíme.
Ako som spomenul toto všetko je súčasťou tarify za prevádzku systému. Výšku určuje nezávislé papierovo nezávislé ÚRSO samozrejme všetci veľmi dobre vieme kto dnes na úrade pre reguláciu sieťových odvetví sedí ale toto nie je jediný problém, ktorý súvisí s reguláciou. Máme tu tak isto jeden balvan, ktorý pred sebou tlačia distribučné spoločnosti a to je 400 miliónov eur, to je presne tá schéma o ktorej som hovoril. Výrobcovia dostali od distribučných spoločností zaplatené ale paradoxne distribučné spoločnosti už nedostali od regulačného úradu v plnej výške uznanú túto sumu, ktorá, ktorú pred tým museli vyplatiť. Hovoríte tomu ako historický dlh, z môjho pohľadu by mal byť tento už premlčaný ale paradoxne stále znova a znova sa tento nárok objavuje niekedy aj v rôznych legislatívnych návrhoch, ktoré sa dostávajú k nám do parlamentu. Takže toto je, toto je jedna časť zo všetkých týchto, zo všetkých tých opatrení politických, ktoré máme v cene elektriny ale máme tam napríklad aj dividendu pre štátnu akciovú spoločnosť Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu. Táto dividenda alebo teda táto spoločnosť je stopercentne vlastnená, stopercentne regulovaná a napriek tomu každoročne vygeneruje zisky v priemere to vychádza asi na 50 miliónov eur, niekedy je to 30 niekedy je to 80. V roku 2018 to bolo 26 miliónov ale teda podľa rozpočtu ako som sa dočítal je tam plán, že to bude o 33,6 milióna eur viac. A opäť sa na to skladáme v vene elektriny. pritom takáto stopercentne štátna stopercentne regulovaná spoločnosť by mala byť regulovaná tak, aby ten jej zisk bol nula alebo blízky nule a aby sa o toto alikvotne znížila ceny elektriny, preto je v opačnom prípade sa nejedná o nič iné iba o ďalšiu nepriamu daň.
Je to kvázi taká stabilná barlička, ktorú častokrát použijeme keď potrebujeme látať štátny rozpočet ale opäť na to doplácajú iba samotní spotrebitelia elektriny. Potom tam máme Národný jadrový fond, toto je 64 miliónov eur ročne opäť je to v cene elektriny a opäť je to niečo čo zaviedol štát zákonom, skladáme sa tým na vyraďovanie starých a jadrových zariadení. V poriadku, možnože je to svojim spôsobom oprávnené ale opäť máme v medzirezortnom pripomienkovom konaní jednu výnimku, ktorá sa chystá pre výrobu rafinovaných ropných produktov, výrobu surového železa a ocele a ferozliatinu na výrobu hliníka. Pre týchto výrobcov opäť budeme poskytovať z platenia tohto Národného jadrového fondu nejakú výnimku. No a na druhej strane teda tu máme jeden veľký veľký balík, v sume sumárum je to 770 miliónov euro ročne, ktoré platíme v cene elektriny z politického rozhodnutia a teda podľa správnosti by sme to mali platiť práve v tomto štátnom rozpočte a na druhej strane dnes v štátnom rozpočte figuruje suma 40 miliónov eur. Týchto 40 miliónov eur toto sú tzv. kompenzácie energeticky náročným podnikom. Ale ja sa pýtam, keď všetci doplácajú na politické rozhodnutia tak prečo iba pár vyvolených má mať nejakú výhodu z toho, že tu ideme dávať nejaké kompenzácie. Prečo radšej tieto nesystémové opatrenia nezrušíme alebo nezavedieme nejaké viaczdrojové financovanie. Viacero takýchto návrhom sme už predkladali aj tu v Národnej rade. Toto by naozaj pomohlo všetkým nie iba pár vyvoleným podnikateľom.
No a potom potom tu máme plyn. Toto je tak isto veľmi veľmi silná káva. Možno si spomeniete na tzv. vratky za plyn, ktoré boli vyplatené pred voľbami v roku 2016, išlo o 48 miliónov eur, ktoré vtedy pán Robert Fico odôvodňoval dobrým hospodárením Slovenského plynárenského priemyslu. Upozorňujem opäť štátneho. Tak isto zo samotných výročných správ vyplýva, že naozaj dochádzalo k dobrému hospodárskemu výsledku aj v ďalších rokoch napriek tomu žiadne vratky už vyplatené neboli. Pozrel som sa preto na to akým spôsobom funguje Slovenský plynárenský priemysel, možnože viacerí z vás poznajú tú samotnú schému ako máme pod Slovenským plynárenským priemyslom, ktorý je stopercentne vlastnený štátom podradenú tzv. dcérsku spoločnosť SPP Infrastructure, ktorá vlastní podiely v SPP Distribúcie a v Ustrime a v Nafte. Jedna je zodpovedná za distribúciu plynu, druhá za jeho jeho prepravu a tretia za skladovanie. Toto sú reálne zlaté vajcia v plynárenstve na Slovensku. Kým v minulosti tieto boli prepojené priamo na štátny rozpočet a tým pádom sme dividendy v týchto spoločnosti dostávali priamo jednalo sa asi o pol miliardy euro ročne, potom ako sme v roku 2000 myslím, že to bolo 15 urobili zmenu štruktúry fungovania tejto spoločnosti, aby sme my mohli zakrývať straty, ktoré generuje Slovenský plynárenský priemysel tak na úkor týchto dividend, ktoré mohli byť v tom štátnom rozpočte tak mažeme tú stratu, ktorá vzniká pri predaji plynu domácnostiam a podnikateľom. A aby som bol úprimný toto nie sú malé straty. V roku 2015 to bolo 97 miliónov, v roku 2016 32 miliónov, v roku 2017 35 miliónov, toto všetko vykrývame práve z týchto dividend, to je to čo nepríde do nášho rozpočtu a keďže doteraz bol rozpočet deficitný tak sme to kvázi doplácali v našich daniach.
No a paradoxne v návrhu nového rozpočtu v tomto roku je tak isto uvedené, že je naplánovaný výpadok z dividend SPP prosím pekne teraz sa podržte, posaďte sa dobre do stoličky 131 miliónov eur. 131 miliónov eur to je prosím pekne zase to čo nám bude chýbať z dividendy spoločností, ktoré sú napojené na Slovenský plynárenský priemysel. Napriek tomu však minister Žiga prednedávnom sa vyjadril, že v roku 2020 alebo teda v ďalšom období budú opätovne vyplatené vratky, Ja sa pýtam z čoho, z tejto straty? Alebo opýtam sa inak, existuje azda lepší dôkaz predvolebnej korupcie? Tie prvé vratky boli vyplatené pred voľbami v roku 2016 a opätovne budú vyplácané pred voľbami v roku 2020. V tomto prípade teda nejde o nič iné ako vyťahovanie bankoviek z vrecák jedného a vkladanie do vrecka druhého. Plynárenstvo, energetika ale aj poisťovníctvo a bankovníctvo, týchto všetkých sa navyše týka aj osobitný odvoz podnikania v regulovaných odvetviach. Toto sme dlhodobo kritizovali naďalej kritizujeme a tvrdíme, že ten pôvodný zámer konsolidovať verejné financie je pre je už bezpredmetné. A jediné odôvodnenie je to čo ste vy naposledy prezentovali, že sa tým odstraňuje nedokonalosť regulácie. Ale pokiaľ je regulácia nedokonalá tak prečo radšej neurobíme nedosiahneme to, že bude systémová transparentná a na stoličke napríklad v prípade úradu pre reguláciu sieťových odvetví bude sedieť nepolitický nominant, ktorý nebude svojimi rozhodnutiami iba plniť nejaké príkazy ministerstva financií alebo vlády na to, aby sme látali dieru v štátnom rozpočte cez cenu energií.
Pán Jahnátek tam nesedí ako taký slon v porceláne a snaží sa hýbať s čo najmenej, aby nedajbože nemusel niečo robiť ale valia sa nás naozaj veľké výzvy. Ceny energií na trhu prudko stúpajú, ide hore teplo, elektrina, ide hore plyn. No a chcem sa preto opýtať dokedy budeme túto reguláciu držať nedokonalou, lebo je to iba obyčajný úmysel. Pritom by stačilo veľmi málo, jednoduché riešenie. Napríklad postupná deregulácia pretože trh si s tým poradí najlepšie ale toto sa dalo robiť v čase kedy nám ceny energií klesali, nie v čase keď ceny energií začínajú stúpať a teda tento dopad pre konečných spotrebiteľov by mohol byť aj negatívny. Na budúci rok na to žiaľ doplatíme všetci a hoci si minister hospodárstva konečne priznal chybu v regulácii a chybu aj v tom, že takto umelo sa zasahuje do cien energií a prenášajú sa politické rozhodnutia, ktoré mali figurovať v štátnom rozpočte do cien energií a na pleciach všetkých spotrebiteľov, tak kompenzácia 40 miliónov naozaj nikoho nespasí. Ale mohli by sme to s tou kompenzáciou skúsiť troška inak. V tomto roku sme napríklad navrhli návrh zákona kde by sme samotnú reguláciu urobili transparentnou to znamená, odhalili by sme všetko to čo si spoločnosti, ktoré sa venujú distribúcii a prenosu plynu, distribúcii a prenosu elektriny, vodárne a kanalizácie, teplárenské spoločnosti títo všetci by zverejnili čo si uplatňujú v návrhoch na cenu v regulovaných cenách a ÚRSO by zverejňovalo všetky kroky ako k výslednej cene došlo.
Táto regulácia by sa v tej chvíli stala transparentnou a každý subjekt na trhu by si vedel pozrieť čo vlastne v tej cene platí. A nedošlo by pritom ani k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže pretože by išlo výhradne o prirodzené monopoly, ktoré na svojom vymedzenom území nemajú konkurenciu a táto im zo zákona vzniknúť ani nemôže. Ale neveríte pán minister, napriek tomu toto neprešlo. Chcem veriť, že pozmeňovací návrh o ktorom sa tu v pléne hovorilo, ktorý by mal zrušiť tento osobitný odvod v regulovaných odvetviach, ten sa tu vyskytol alebo teda počuli sme o ňom, mali sme o ňom rokovať na výbore ale nakoniec sa tam ani len nedostal. Chcel by som sa teda opýtať, či náhodu neviete čo bolo čo bolo toho dôvodom, pretože ja by som uvítal, aby
========
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 9:49 - 10:06 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým. Ja budem sa v rozpočte venovať troška inej veci, nie tomu, čo tam je, ale naopak tomu, čo tam podľa mňa chýba a čo by bolo spravodlivé, aby tam bolo a v tom prípade by bolo naozaj veľmi, veľmi ťažké tento rozpočet vidieť cez tú mantru vyrovnaného rozpočtu, pretože o je svojim spôsobom iba umelo vyrovnaný. Dovolím si upozorniť na to, že tento vyrovnaný rozpočet dosahujeme aj vďaka tomu, že ľudia platia obrovské množstvo skrytých daní. Tieto neplatíme ale v daniach, ale v rôznych cenách a iných poplatkoch. Venujem sa energetike a teda dovolím si povedať, že naozaj v tých energiách máme množstvo, množstvo politických rozhodnutí, za ktoré ale sme my ako politici odmietli prevziať zodpovednosť a preniesli ich práve do cien energií. V roku 2018 to je tento rok priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 megawatt hodiny iba v cene elektriny za tieto politické...
===== za ktoré sme my ako politici odmietli prevziať zodpovednosť a preniesli práve do cien energií. V roku 2018, to je tento rok priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 megawatt/hodiny iba v cene elektriny za tieto politické rozhodnutia prosím pekne zaplatí navyše po 82 eur a 2 centy. Asi si viete predstaviť koľko to asi musí predstavovať pre zamestnávateľov podnikateľov, ktorí majú naozaj tie spotreby omnoho omnoho vyššie. Toto je skrátka skrytá daň za rozhodnutie politikov o čo, o čo konkrétne ide. Tak v prvom rade máme tam napríklad podporu obnoviteľných zdrojov. Tieto na tieto sa v cene elektriny prosím pekne v tzv. TPS skladáme tarify za prevádzku systému skladáme 400 miliónov eur. Vymysleli si to politici, prišlo to v roku 2009 zákonom č. 309 a zaviedli sme to tým štýlom, že to bude skryté do cien elektriny. Funguje to veľmi jednoduchým spôsobom, výrobca si svoj nárok, ktorý mu bol zákonom schválený uplatní u distribučnej spoločnosti a distribučná spoločnosť to potom prenesie do časti za distribúciu. Týchto 400 miliónov by v podstate malo časom vypadávať pretože aj tie ceny boli garantované na 15 rokov ale mali sme tu poslednú novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov iba nedávno na poslednej schôdzi a tam sme schválili to, že ďalej budeme obnoviteľné zdroje podporovať formou aukcií. V zásade v poriadku pretože naozaj teraz už bude o tom rozhodovať cena a nebudú to nejaké garantované zákonom stanovené sumy ale bohužiaľ to ako bude fungovať aukcia, kto ju vyhlási, čo bude čo budú podmienky tejto aukcie si uzurpuje ministerstvo hospodárstva. To isté ministerstvo, ktoré pripravilo zákon č. 309/2009 a kvôli ktorému dnes platíme dnes týchto 400 miliónov eur ale nie v daniach nie zo štátneho rozpočtu ale v cenách elektriny.
Potom tam máme podporu kombinovanej výroby elektriny a tepla. Toto je dnes 115 miliónov eur. Po tejto poslednej novele, ktorú som už spomínal však paradoxne ešte aj tieto teplárne majú mať nárok potom ako zrekonštruujú na ďalších 15 rokov ale nie ceny alebo výkupné ceny formou aukcií ale opäť formou výkupných cien. Absolútne nesystémové opatrenie. No a potom asi sledujete čo sa momentálne deje alebo udialo v Novákoch kde sú dnes aktivisti väzení v Ilave kvôli tomu, že upozornili na jeden veľký spoločenský problém a to je výroba elektriny z domáceho uhlia. Na toto sa tak isto v cenách elektriny skladáme 116 miliónov eur toto platí od septembrového zvýšenia alebo septembrovej zmeny nariadenia alebo teda cenovej cenového rozhodnutia ÚRSO pre Slovenské elektrárne. Toto sa má skončiť v roku 2023, sami sme na to ministra viackrát vyzývali sme teda veľmi radi, že naozaj k tomuto pristúpil ale je veľmi paradoxné, že aj ten návrh, ktorý je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní neslúži na to, aby keď v tom roku 2023 túto podporu ukončíme tak, aby bolo vyhovené a aby hlavne žiadny baník nezostal bez práce ale opäť sa sústredíme iba na to ako pomôcť akcionárom alebo teda vedeniu spoločnosti Hornonitrianskych baní najmä pánovi Čičmancovi. Tak ako sme to robili dodnes 115 miliónov mu išlo resp. pardon on samozrejme nedostával z toho celú čiastku pretože on mal iba výkup uhlia tak opäť no teraz ideme rôznou inou formou prihrávať ďalšie peniaze. Chvalabohu ale za tento rok 2023 a pevne verím, že naozaj minimálne v tomto roku sa tejto časti skrytých poplatkov konečne zbavíme.
Ako som spomenul toto všetko je súčasťou tarify za prevádzku systému. Výšku určuje nezávislé papierovo nezávislé ÚRSO samozrejme všetci veľmi dobre vieme kto dnes na úrade pre reguláciu sieťových odvetví sedí ale toto nie je jediný problém, ktorý súvisí s reguláciou. Máme tu tak isto jeden balvan, ktorý pred sebou tlačia distribučné spoločnosti a to je 400 miliónov eur, to je presne tá schéma o ktorej som hovoril. Výrobcovia dostali od distribučných spoločností zaplatené ale paradoxne distribučné spoločnosti už nedostali od regulačného úradu v plnej výške uznanú túto sumu, ktorá, ktorú pred tým museli vyplatiť. Hovoríte tomu ako historický dlh, z môjho pohľadu by mal byť tento už premlčaný ale paradoxne stále znova a znova sa tento nárok objavuje niekedy aj v rôznych legislatívnych návrhoch, ktoré sa dostávajú k nám do parlamentu. Takže toto je, toto je jedna časť zo všetkých týchto, zo všetkých tých opatrení politických, ktoré máme v cene elektriny ale máme tam napríklad aj dividendu pre štátnu akciovú spoločnosť Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu. Táto dividenda alebo teda táto spoločnosť je stopercentne vlastnená, stopercentne regulovaná a napriek tomu každoročne vygeneruje zisky v priemere to vychádza asi na 50 miliónov eur, niekedy je to 30 niekedy je to 80. V roku 2018 to bolo 26 miliónov ale teda podľa rozpočtu ako som sa dočítal je tam plán, že to bude o 33,6 milióna eur viac. A opäť sa na to skladáme v vene elektriny. pritom takáto stopercentne štátna stopercentne regulovaná spoločnosť by mala byť regulovaná tak, aby ten jej zisk bol nula alebo blízky nule a aby sa o toto alikvotne znížila ceny elektriny, preto je v opačnom prípade sa nejedná o nič iné iba o ďalšiu nepriamu daň.
Je to kvázi taká stabilná barlička, ktorú častokrát použijeme keď potrebujeme látať štátny rozpočet ale opäť na to doplácajú iba samotní spotrebitelia elektriny. Potom tam máme Národný jadrový fond, toto je 64 miliónov eur ročne opäť je to v cene elektriny a opäť je to niečo čo zaviedol štát zákonom, skladáme sa tým na vyraďovanie starých a jadrových zariadení. V poriadku, možnože je to svojim spôsobom oprávnené ale opäť máme v medzirezortnom pripomienkovom konaní jednu výnimku, ktorá sa chystá pre výrobu rafinovaných ropných produktov, výrobu surového železa a ocele a ferozliatinu na výrobu hliníka. Pre týchto výrobcov opäť budeme poskytovať z platenia tohto Národného jadrového fondu nejakú výnimku. No a na druhej strane teda tu máme jeden veľký veľký balík, v sume sumárum je to 770 miliónov euro ročne, ktoré platíme v cene elektriny z politického rozhodnutia a teda podľa správnosti by sme to mali platiť práve v tomto štátnom rozpočte a na druhej strane dnes v štátnom rozpočte figuruje suma 40 miliónov eur. Týchto 40 miliónov eur toto sú tzv. kompenzácie energeticky náročným podnikom. Ale ja sa pýtam, keď všetci doplácajú na politické rozhodnutia tak prečo iba pár vyvolených má mať nejakú výhodu z toho, že tu ideme dávať nejaké kompenzácie. Prečo radšej tieto nesystémové opatrenia nezrušíme alebo nezavedieme nejaké viaczdrojové financovanie. Viacero takýchto návrhom sme už predkladali aj tu v Národnej rade. Toto by naozaj pomohlo všetkým nie iba pár vyvoleným podnikateľom.
No a potom potom tu máme plyn. Toto je tak isto veľmi veľmi silná káva. Možno si spomeniete na tzv. vratky za plyn, ktoré boli vyplatené pred voľbami v roku 2016, išlo o 48 miliónov eur, ktoré vtedy pán Robert Fico odôvodňoval dobrým hospodárením Slovenského plynárenského priemyslu. Upozorňujem opäť štátneho. Tak isto zo samotných výročných správ vyplýva, že naozaj dochádzalo k dobrému hospodárskemu výsledku aj v ďalších rokoch napriek tomu žiadne vratky už vyplatené neboli. Pozrel som sa preto na to akým spôsobom funguje Slovenský plynárenský priemysel, možnože viacerí z vás poznajú tú samotnú schému ako máme pod Slovenským plynárenským priemyslom, ktorý je stopercentne vlastnený štátom podradenú tzv. dcérsku spoločnosť SPP Infrastructure, ktorá vlastní podiely v SPP Distribúcie a v Ustrime a v Nafte. Jedna je zodpovedná za distribúciu plynu, druhá za jeho jeho prepravu a tretia za skladovanie. Toto sú reálne zlaté vajcia v plynárenstve na Slovensku. Kým v minulosti tieto boli prepojené priamo na štátny rozpočet a tým pádom sme dividendy v týchto spoločnosti dostávali priamo jednalo sa asi o pol miliardy euro ročne, potom ako sme v roku 2000 myslím, že to bolo 15 urobili zmenu štruktúry fungovania tejto spoločnosti, aby sme my mohli zakrývať straty, ktoré generuje Slovenský plynárenský priemysel tak na úkor týchto dividend, ktoré mohli byť v tom štátnom rozpočte tak mažeme tú stratu, ktorá vzniká pri predaji plynu domácnostiam a podnikateľom. A aby som bol úprimný toto nie sú malé straty. V roku 2015 to bolo 97 miliónov, v roku 2016 32 miliónov, v roku 2017 35 miliónov, toto všetko vykrývame práve z týchto dividend, to je to čo nepríde do nášho rozpočtu a keďže doteraz bol rozpočet deficitný tak sme to kvázi doplácali v našich daniach.
No a paradoxne v návrhu nového rozpočtu v tomto roku je tak isto uvedené, že je naplánovaný výpadok z dividend SPP prosím pekne teraz sa podržte, posaďte sa dobre do stoličky 131 miliónov eur. 131 miliónov eur to je prosím pekne zase to čo nám bude chýbať z dividendy spoločností, ktoré sú napojené na Slovenský plynárenský priemysel. Napriek tomu však minister Žiga prednedávnom sa vyjadril, že v roku 2020 alebo teda v ďalšom období budú opätovne vyplatené vratky, Ja sa pýtam z čoho, z tejto straty? Alebo opýtam sa inak, existuje azda lepší dôkaz predvolebnej korupcie? Tie prvé vratky boli vyplatené pred voľbami v roku 2016 a opätovne budú vyplácané pred voľbami v roku 2020. V tomto prípade teda nejde o nič iné ako vyťahovanie bankoviek z vrecák jedného a vkladanie do vrecka druhého. Plynárenstvo, energetika ale aj poisťovníctvo a bankovníctvo, týchto všetkých sa navyše týka aj osobitný odvoz podnikania v regulovaných odvetviach. Toto sme dlhodobo kritizovali naďalej kritizujeme a tvrdíme, že ten pôvodný zámer konsolidovať verejné financie je pre je už bezpredmetné. A jediné odôvodnenie je to čo ste vy naposledy prezentovali, že sa tým odstraňuje nedokonalosť regulácie. Ale pokiaľ je regulácia nedokonalá tak prečo radšej neurobíme nedosiahneme to, že bude systémová transparentná a na stoličke napríklad v prípade úradu pre reguláciu sieťových odvetví bude sedieť nepolitický nominant, ktorý nebude svojimi rozhodnutiami iba plniť nejaké príkazy ministerstva financií alebo vlády na to, aby sme látali dieru v štátnom rozpočte cez cenu energií.
Pán Jahnátek tam nesedí ako taký slon v porceláne a snaží sa hýbať s čo najmenej, aby nedajbože nemusel niečo robiť ale valia sa nás naozaj veľké výzvy. Ceny energií na trhu prudko stúpajú, ide hore teplo, elektrina, ide hore plyn. No a chcem sa preto opýtať dokedy budeme túto reguláciu držať nedokonalou, lebo je to iba obyčajný úmysel. Pritom by stačilo veľmi málo, jednoduché riešenie. Napríklad postupná deregulácia pretože trh si s tým poradí najlepšie ale toto sa dalo robiť v čase kedy nám ceny energií klesali, nie v čase keď ceny energií začínajú stúpať a teda tento dopad pre konečných spotrebiteľov by mohol byť aj negatívny. Na budúci rok na to žiaľ doplatíme všetci a hoci si minister hospodárstva konečne priznal chybu v regulácii a chybu aj v tom, že takto umelo sa zasahuje do cien energií a prenášajú sa politické rozhodnutia, ktoré mali figurovať v štátnom rozpočte do cien energií a na pleciach všetkých spotrebiteľov, tak kompenzácia 40 miliónov naozaj nikoho nespasí. Ale mohli by sme to s tou kompenzáciou skúsiť troška inak. V tomto roku sme napríklad navrhli návrh zákona kde by sme samotnú reguláciu urobili transparentnou to znamená, odhalili by sme všetko to čo si spoločnosti, ktoré sa venujú distribúcii a prenosu plynu, distribúcii a prenosu elektriny, vodárne a kanalizácie, teplárenské spoločnosti títo všetci by zverejnili čo si uplatňujú v návrhoch na cenu v regulovaných cenách a ÚRSO by zverejňovalo všetky kroky ako k výslednej cene došlo.
Táto regulácia by sa v tej chvíli stala transparentnou a každý subjekt na trhu by si vedel pozrieť čo vlastne v tej cene platí. A nedošlo by pritom ani k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže pretože by išlo výhradne o prirodzené monopoly, ktoré na svojom vymedzenom území nemajú konkurenciu a táto im zo zákona vzniknúť ani nemôže. Ale neveríte pán minister, napriek tomu toto neprešlo. Chcem veriť, že pozmeňovací návrh o ktorom sa tu v pléne hovorilo, ktorý by mal zrušiť tento osobitný odvod v regulovaných odvetviach, ten sa tu vyskytol alebo teda počuli sme o ňom, mali sme o ňom rokovať na výbore ale nakoniec sa tam ani len nedostal. Chcel by som sa teda opýtať, či náhodu neviete čo bolo čo bolo toho dôvodom, pretože ja by som uvítal, aby
========
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 17:48 - 17:49 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Jozef, ďakujem. Ty si mi tam dal ešte jeden moment, na ktorý som zabudol v rozprave. Ale ty si to veľmi dobre spomenul, že dnes naozaj tým vlastníkom toho 49-percentného balíka v SPP Infrastructure je skupina EPH, ktorú vlastní pán Všetinský a ktorý, pokiaľ by sme dnes neprijali alebo na budúci týždeň neprijali práve tento zákon o exekučnej amnestii, ktorý by bol tak isto priamo dotknutý a ovplyvnený touto exekučnou amnestiou, pretože by do celej tej štruktúry mohol vstúpiť niekto tretí. Toto, samozrejme, nevyhovuje ani jemu, a preto je otázka, že v koho prioritnom záujme práve túto exekučnú amnestiu riešime.
Pochopiteľne, nič to nemení na veci, že ju podporíme.
Skryt prepis