Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12. 12. 2017 o 16:11 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 12. 2017 16:11 - 16:12 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Janka, iba by som nadviazal na...
===== Janka, iba by som naviazal na to, čo si povedala, pretože to vypočutie sme mali práve v rámci výboru pre hospodárske záležitosti. Oslovili sme ako výbor všetky poslanecké kluby a chceli sme aj aby nám kandidátov predložili zamestnávateľské združenia, obchodné komory, ale bohužiaľ aj práve kvôli tomu nastaveniu toho zákona, tak ako ty si povedala, že tá paradoxná situácia, kedy do nezávislého orgánu, úradu do regulačnej rady majú takýchto ľudí navrhovať politici, tak mnohí odborníci naozaj sa zľakli. Jednoducho povedali, prečo ja by som si mal špiniť to svoje meno práve tým, že sa previažem s nejakým politikom a z tohto dôvodu si dovolím súhlasiť a potvrdiť, že to budeme musieť asi urobiť ešte veľa, veľa legislatívnej práce a netýka sa toto iba regulačnej rady alebo regulačného úradu, kde dokonca dneska máme tak isto na jeho čele politika opäť nezávislý úrad, ktorý rozhoduje o cenách. Jednoducho je to kontraproduktívne a takýchto orgánov, ktoré by mali fungovať ako nezávislé bohužiaľ na Slovensku máme veľmi veľa. Takže, keď chceme naozaj mať odborníkov, odborníkov, ktorý sa v tejto svojej oblasti venujú sú v nej dobrý, tak zbytočne ich nemôžme nejakým tým politickým blatom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 12. 2017 16:11 - 16:12 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Janka, iba by som nadviazal na...
===== Janka, iba by som naviazal na to, čo si povedala, pretože to vypočutie sme mali práve v rámci výboru pre hospodárske záležitosti. Oslovili sme ako výbor všetky poslanecké kluby a chceli sme aj aby nám kandidátov predložili zamestnávateľské združenia, obchodné komory, ale bohužiaľ aj práve kvôli tomu nastaveniu toho zákona, tak ako ty si povedala, že tá paradoxná situácia, kedy do nezávislého orgánu, úradu do regulačnej rady majú takýchto ľudí navrhovať politici, tak mnohí odborníci naozaj sa zľakli. Jednoducho povedali, prečo ja by som si mal špiniť to svoje meno práve tým, že sa previažem s nejakým politikom a z tohto dôvodu si dovolím súhlasiť a potvrdiť, že to budeme musieť asi urobiť ešte veľa, veľa legislatívnej práce a netýka sa toto iba regulačnej rady alebo regulačného úradu, kde dokonca dneska máme tak isto na jeho čele politika opäť nezávislý úrad, ktorý rozhoduje o cenách. Jednoducho je to kontraproduktívne a takýchto orgánov, ktoré by mali fungovať ako nezávislé bohužiaľ na Slovensku máme veľmi veľa. Takže, keď chceme naozaj mať odborníkov, odborníkov, ktorý sa v tejto svojej oblasti venujú sú v nej dobrý, tak zbytočne ich nemôžme nejakým tým politickým blatom.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 10:14 - 10:22 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
(Reakcia z pléna.) Mal si prísť, vedel. si. Takže, ešte raz, drahé kolegyne, drahí kolegovia, drahé všetko, obzvlášť drahé teplo. Chcem sa vás opýtať, bude to iba taká básnická otázka, pretože pán Glváč mi minule povedal, že toto neni diskusný krúžok. Ale predsa len tak na zamyslenie. Viete koľko platíte za teplo doma, za teplo, ktoré odoberáte napríklad z centrálneho zdroja, ak bývate v bytovke. Ak bývate v dome, tak si to teplo zabezpečujete asi sami.
Platíte toľko, koľko vám váš dodávateľ vyúčtuje a tomuto dodávateľovi nejakú tú hornú hranicu stanoví práve Regulačný úrad. Máme takisto rôzne definície energetickej chudoby, ktorá hovorí aj o tom, kedy niekto spadá pod túto hranicu, alebo je energeticky chudobný, neexistuje nejaká uznávaná všeobecná, nejaké uznávané všeobecné pravidlo, ale v zásade sa má za to, že toto sa stáva vtedy, keď platíte za svoje energie viacej ako je 10 % z vašich mesačných výdavkov na bývanie.
A presne, presne o tomto je aj teplo, pretože aj teplo je súčasťou tých platieb za energiu. A našim zákonom by sme radi, aby sme aj túto položku, ktorú platíte v cene za energie aby sme ju znížili. Tento zákon predkladáme celkovo v tomto parlamente už po štvrtý, po štvrtýkrát myslím. V tomto volebnom období druhýkrát a dvakrát to bolo aj v tom minulo, vtedy myslím ešte Martin Poliačik mi pomáhal s týmto zákonom, Lucka Nicholson, Takže dneska ho tu máme po štvrtýkrát. Veľa už bolo v minulosti povedané, myslím, že k tomuto zákonu je vsjo jasno, ja to nebudem teda nejak zbytočne naťahovať, aj našej tajomníčke Mati som sľúbil, že budem vecný a stručný. Ale predsa len, čo sa týmto zákonom dosiahne. My dneska, ako som aj povedal v úvodnej reči, máme tu vlastne nejaké teplárenské nevoľníctvo. To znamená, máte nejakého dodávateľa tepla, vy fungujete v rámci jeho vymedzeného územia a ak sa rozhodnete vybudovať si vlastnú kotolňu vo vašom bytovom dome, tak čo sa stane, idete na stavebný úrad a dotknutým účastníkom konania je stávajúci dodávateľ tepla. Tento má v rámci tohto konania dokonca postavenie také, má právo veta, a môže vám v podstate zablokovať, keď povie že nie. No a pochopiteľne, že toto právo aj využije, pretože nechce prísť o zákazníkov. Ale čo sa vďaka tomu deje. My tu na Slovensku dneska nemáme vôbec žiadnu možnosť ako reálne zatlačiť na to, aby výdavky toho vášho dodávateľa boli nejakým relevantným systémom znižované, tlačené dole, aby tam bol nejaký tlak na tú efektivitu. Pretože akékoľvek výdavky, ak sú teda v tej kategorizácii, ktoré predpisuje ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak sú tam nejakým spôsobom začlenené, tak on im ich uznám. Proste to zoberie, uzná a ceny tepla nám idú hore. Na budúci rok vieme, že pôjdu hore ceny elektriny, pôjdu mierne u niektorých dodávateľov aj ceny plynu, mierne ide aj cena tepla. A to práve vďaka tomu, že dneska väčšinu toho tepla vyrábame práve z tohto plynu. Takže nejaká tá korekcia tam bude, ale my stále tvrdíme, že v týchto cenách je priestor aj na ich ďalšie znižovanie a toto vieme dosiahnuť práve tým, že otvoríme to konkurenčné prostredie. Toto obmedzenie, ktoré chceme vypúšťať, sa dostalo do zákona ešte v roku 2014 no takou malou nenápadnou novelou, zmenou, ktorá sa dostala do tohto zákona po úplatku, dovolím si to tak nazvať, 10 tis. eur, ktoré dostal práve jeden lobista a preloboval túto zmenu v tomto zákone. Toto sme napadli aj na generálnej prokuratúre. Bohužiaľ bolo nám oznámené, že skutok sa nestal.
A teraz možno k tomu, čo to, čo to vlastne znamená v praxi. Keď som povedal o tom, že to tu môžme vytvoriť nejakú tú prirodzenú konkurenciu a tlak na cenu. To je presne to isté, ako keď by ste si doma chceli upiecť chleba. Dneska máme všelijaké pekárničky na chleba, dokonca už som počul, že si viete doma pripraviť aj vlastné pivo. Ešte to nemám, ale tak dúfam, že niekedy aj túto možnosť využijem, pretože čo je doma, to sa počíta. A teda máte, má možnosť aj dneska človek si vybrať. Buď si upečie ten chlebík z nejakej zmesi sám doma alebo ide teda k tomu pekárovi. Samozrejme obidve opcie, obidve možnosti majú svoje výhody, majú svoje nevýhody. Jak využijem a pečiem v nejakej tej pekárničke, tak pochopiteľne elektrina, obstaranie toho zariadenia na to pečenie, obstaranie toho, tej zmesi múky, plus čas, nejaký čas to trvá, ale mám domáci chleba a som pánom svojho času, svojich peňazí. Keď sa rozhodnem nakúpiť si to u pekára, no tak idem do potravín alebo idem priamo k pekárovi a tam si ten chleba kúpim a tieto všetky veci neriešim. Ale mám tu možnosť vybrať si. A prečo toto neumožníme ľuďom aj v tejto tepelnej energetike.
Obrátili sme sa v tejto veci aj na Európsku komisiu. Richard Sulík písal pánovi Canetemu ešte v roku 2015 veľmi konkrétne otázky. Odpoveď bola, že áno, odpájanie ani pripájanie nie je predmetom európskych smerníc, ani smernice o energetickej efektívnosti. To znamená, neviem prikázať, zakázať alebo nejakým zákonom cez Európsku komisiu zatlačiť sami na seba, na nás ako zákonodarcov, aby nevytvárali takéto bariéry. Ale na druhej strane odpísal jednu veľmi zaujímavú veci, podľa smernice o energetickej efektívnosti sa na účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom podporovať vtedy, keď je nákladovo efektívnejšie ako individuálne vykurovanie a chladenie. Toto je, toto je myslím že veľmi jednoznačná a veľmi dôležitá veta ktorej sa musíme aj do budúcnosti držať. Skrátka, my dneska nevieme, či to účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom je nákladovo efektívnejšie, pretože dneska si tí ľudia nemôžu vybudovať tú vlastnú kotolňu, tú individuálnu kotolňu, no a tým pádom sa nám to veľmi ťažko porovnáva.
Takže dajme zadosť aj tomuto, tejto odpovedi a uvoľníme toto teplárenské nevoľníctvo. Dosiahneme tým teda aj to, že tá cena tepla od tých monopolných dodávateľov bude pod tlakom konkurencie a klesne naozaj pre všetkých. Takže toľko za mňa. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 10:10 - 10:12 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže dobré ráno, prajem všetkým prítomným aj všetkým, ktorí nás sledujú na televíznych obrazovkách. Predkladáme zákon alebo novelu zákona o tepelnej energetike. Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadateľ o stavebné povolenie napr., keď sa bavíme o spoločenstvách vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, mohlo zvoliť také dodávky tepla, aby boli preňho výhodné
===== Prítomným aj všetkým, ktorí nás sledujú na televíznych obrazovkách, predkladáme zákon alebo novelu zákona o tepelnej energetike. Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadateľ o stavebné povolenie, napríklad keď sa bavíme o spoločenstvách vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mohol zvoliť také dodávky tepla, aby boli preňho výhodné a tiež, aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v ich vlastných priestoroch. Návrhom zákona sa tiež upravuje vydávanie záväzného stanoviska obce pri výstavbe novej sústavy tepelných zariadení tak, aby sa ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú zdrojov tepla s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW vzťahovali na zdroje tepla s nižším výkonom iba primerane. Zároveň zo zákona vypúšťame ustanovenia podľa ktorých má pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla v konaní podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktoré stanovisko je záväzné.
V praxi je toto neprijateľné dodávateľ, ako dotknutý orgán, v podstate má právo veta, ako miestna tepláreň, na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch, teda akési teplárenské nevoľníctvo.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, inými dokumentami ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viacej si dovolím k tomuto povedať v samotnej rozprave do ktorej sa súčasne ako predkladateľ hlásim. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 10:10 - 10:12 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže dobré ráno, prajem všetkým prítomným aj všetkým, ktorí nás sledujú na televíznych obrazovkách. Predkladáme zákon alebo novelu zákona o tepelnej energetike. Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadateľ o stavebné povolenie napr., keď sa bavíme o spoločenstvách vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, mohlo zvoliť také dodávky tepla, aby boli preňho výhodné
===== Prítomným aj všetkým, ktorí nás sledujú na televíznych obrazovkách, predkladáme zákon alebo novelu zákona o tepelnej energetike. Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadateľ o stavebné povolenie, napríklad keď sa bavíme o spoločenstvách vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mohol zvoliť také dodávky tepla, aby boli preňho výhodné a tiež, aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v ich vlastných priestoroch. Návrhom zákona sa tiež upravuje vydávanie záväzného stanoviska obce pri výstavbe novej sústavy tepelných zariadení tak, aby sa ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú zdrojov tepla s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW vzťahovali na zdroje tepla s nižším výkonom iba primerane. Zároveň zo zákona vypúšťame ustanovenia podľa ktorých má pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla v konaní podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktoré stanovisko je záväzné.
V praxi je toto neprijateľné dodávateľ, ako dotknutý orgán, v podstate má právo veta, ako miestna tepláreň, na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch, teda akési teplárenské nevoľníctvo.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, inými dokumentami ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viacej si dovolím k tomuto povedať v samotnej rozprave do ktorej sa súčasne ako predkladateľ hlásim. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7. 12. 2017 8:55 - 8:55 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem. Mrzí ma, že pán Budaj nestihol dokončiť svoje vystúpenie, ale dúfam, že bude mať priestor potom ešte v ústnej. Ja by som rád povedal zopár svojich pripomienok k štátnemu rozpočtu. Ako ma viacerí z vás poznajú, venujem sa hlavne tej časti energetiky a o nej budem aj hovoriť, tak ako som o nej hovoril aj v minulom roku. Pozrel som si svoje pripomienky, ktoré som mal k tomu rozpočtu na ten rok 2017, a musím povedať, že veľa zmien som tam nenašiel, ale tak je to pochopiteľné, pretože naozaj tie kapitoly aj tie položky sa opakujú.
Bola tam však jedna pomerne významná zmena, ktorá sa síce netýka priamo rozpočtu, ale má s ním veľmi úzke prepojenie. V minulosti, minulý rok som kritizoval práve pána Holjenčíka kvôli tomu, akým spôsobom viedol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. No a teraz tam máme pána Jahnátka. Ja si dovolím povedať, že je to taká zmena z dažďa pod odkvap, pretože to, čo som vtedy vyčítal, bola situácia, kedy sme mali netransparentnú, nesystémovú reguláciu. Dneska ju máme ešte aj priamo politicky závislú a od tohto všetkého sa potom odvíja aj to, akým spôsobom sú regulované ceny energií, akým spôsobom stúpajú a akým spôsobom jednotlivé regulované poplatky ovplyvňujú ceny energií, ovplyvňujú štátny rozpočet. K tým jednotlivým položkám sa dostanem dneska vo svojom príhovore.
Ale čo som si všimol a čo som vlastne kritizoval aj priamo na výbore, bolo, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví si požiadal a dostane o 1 104 190 eur viacej. V návrhu rozpočtu regulačného úradu to bolo označené sumou "len", ale pre mňa zvýšenie o 30, takmer 32 % určite "len" nie je. Pritom už aj samotný rozpočet pána Holjenčíka napríklad v roku 2015 bol výrazne nafúknutý aj keď vtedy to bolo určené na tú kontrolu distribučných spoločností, ktorá sa uskutočnila, ale, bohužiaľ, nepriniesla žiadne nejaké výraznejšie zmeny v stanovovaní distribučných poplatkov.
Dneska teda máme vyšší rozpočet tohto regulačného úradu o 1 100 000 a ako dôvod je tam uvedené najmä to, že tomuto úradu pribudli noví zamestnanci, konkrétne je to 15. Dokonca pán Jahnátek pre svoju bývalú poslaneckú asistentku vytvoril novú sekciu na úrade. Plus pribudli nám tam dvaja noví podpredsedovia, jeden, ten tam bol už predtým, ale teda na jeho poste sa vymenila osoba, kým predtým to bol zamestnanec, ktorý išiel podľa tabuľkového platu, tak po zmene zákona o regulácií z minulého roka títo budú mať po 5-tisíc eur. Čo ale vítam v prípade práve tej mzdovej položky, ktorá tam narástla o tých 800-tisíc eur, je tá valorizácia platov existujúcim zamestnancom, pretože ja si myslím, že naozaj títo si to zaslúžia a práve keď ich relevantne ohodnotíme, tak môžme potom očakávať aj to, že tie regulované ceny budú posudzované omnoho exaktnejšie a budú si dávať záležať na svojej práci.
Pán Kažimír, preto otázka, čím vás presvedčil pán Jahnátek, že má nárok na 30 % vyšší rozpočet pre úrad. Pýtam sa hlavne preto, že minulý rok bol zavedený alebo zdvojnásobený a predĺžený osobitný odvod z podnikania v regulovaných činnostiach. Vtedy ste to odôvodňovali najmä tým, že to malo nedokonalosť regulácie. Chcem sa teda opýtať, či po navýšení tohto rozpočtu ÚRSO dôjde k zdokonaleniu tej regulácie a tým pádom bude môcť byť tento osobitný odvod zrušený minimálne v tej energetike. Alebo opačne, ak ministerstvo financií pozná tú hodnotu neprimeraného zisku regulovaných subjektov, tak potom je to možnože priestor na zrušenie tých regulačných úradov alebo minimálne na osekanie tých ich kompetencií, keď by sme zrušili regulačný úrad, teraz myslím ÚRSO, bohužiaľ, nie je to možné, keď sa pozrieme aj na fungovanie v ostatných krajinách, ale minimálne tu by bola úspora minimálne 4,4 milióna eur alebo menej podľa toho, ako by ten úrad naďalej fungoval.
Ja si totižto myslím, že vláda by nemala zneužívať výdavky ľudí, ktoré sú priamo v tých regulovaných cenách energií. Pokiaľ títo ľudia majú iba malú šancu ovplyvniť ich výšku, a to práve cez to zaťažovanie rôznymi daňami alebo neprimeranou reguláciou. Včera túto tému otvoril aj pán Krajniak vo svojom príhovore a ja by som sa tak isto dneska venoval troška aj elektrine a poplatkom, ktoré sú s ňou spojené, pretože ako sme sa dozvedeli, práve tá elektrina na budúci rok pôjde hore nielen pre domácnosti ešte výraznejšie aj práve pre tých podnikateľov.
A tu by som sa chcel povenovať aj tým podnikom, ktoré sú v 100-percentnom vlastníctve štátu a sú aj regulované. Včera pán Krajniak začal tému Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, to znamená SEPS-u, ktorý je na 100 % štátny, na 100 % regulovaný a tie prenosové poplatky sú súčasťou ceny elektriny pre konečného spotrebiteľa. Sú teda veľmi významným zdrojom príjmu do štátneho rozpočtu. V roku 2016 práve v prípade SEPS-u došlo k nárastu z príjmov z dividend od SEPS-u oproti plánovanému o 5,9 mil. eur. Výplata dividendy do štátneho rozpočtu v roku 2015 bola napríklad 66 mil. eur, hoci pôvodne bolo naplánovaných iba 15. To znamená, keď sa vrátime naspäť k tej regulácii, pokiaľ by sme naozaj správne regulovali tie prenosové poplatky, tak tieto by mali byť znížené z môjho pohľadu tak, aby nevytvárali nejakú nepriamu daň a nezaťažovali tým zbytočne cenu elektriny, ktorú platíme potom my všetci ako spotrebitelia, či už v domácnostiach, alebo podnikatelia, ktorí to následne prenášajú do cien svojich produktov.
V roku 2017 bol plán výplaty dividendy 16,6 mil. eur. Očakávaná skutočnosť je napokon 37 mil. eur, to znamená dvojnásobok. Nehovorím, že jediným príjmom Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy sú iba prenosové poplatky, ale rozhodne sú významným, a teda ja budem naďalej tvrdiť, že ten SEPS by mal hospodáriť plus-mínus okolo nuly, maximálne vytvárať si nejakú rezervu na vlastné investície.
V roku 2018 má byť príjem z dividendy SEPS-u 14,7 mil. eur. A ja sa opäť pýtam, koľko bude chýbať na konci roku 2018 v tom štátnom rozpočte, a teda o koľko sa táto dividenda opätovne navýši. Vieme, že dneska SEPS investuje a bude investovať do toho prepoja na Maďarsko, je to aj v súvislosti s dostavbou Mochoviec, ale napriek tomu si myslím, že práve tá položka tých prenosových poplatkov, ktorá je priamo zahrnutá v cene elektriny, by mala ísť výrazne nižšie.
Čiže ako funguje dneska tá nesystémová a politicky závislá regulácia aj práve kvôli osobe, ktorú dneska máme na regulačnom úrade, nášho bývalého kolegu. Máme neodôvodnené vysoké poplatky za prenos, neprimerané zisky idú potom na úkor spotrebiteľov a ešte raz zopakujem, SEPS je 100-percentne štátna firma, 100-percentne regulovaná teda v oblasti tých prenosových poplatkov, a teda všetko, celý ten ich zisk, sú vlastne nepriame dane. Je to skrátka taká stabilná barlička, keď treba látať, tak sa táto dividenda môže veľmi ľahko vyplatiť.
Druhou spoločnosťou, kde má štát 100 %, je SEPS. Tí sa venujú predaju plynu, či už domácnostiam, alebo podnikateľom. Pred voľbami 2016 tam bolo vyplatených 48 mil. eur na vrátky za plyn. Keď som sa teraz na výbore pýtal pána štátneho tajomníka, lebo vtedy bolo avizované, že tie vrátky za plyn sa budú opakovať, prečo sa nevyplácajú, či sa teda SEPS-u už nedarí, alebo čo je toho dôvodom, lebo vidím aj dneska v návrhu štátneho rozpočtu, že opäť tá dividenda každoročne vyplácaná má byť 300 mil. eur, pričom tam opätovne nie sú tieto vrátky za plyn, tak povedal, že jednoducho si to nenaplánovali. Uvidíme, možnože sa ich ľudia opäť dočkajú, ale asi až v tom 2020., keď opäť pôjdu voľby. V roku 2016 sme mali v dividende zo SEPS-u vyplatené o 3 mil. viacej, v roku 2017 je očakávanie, že to bude o 10 mil. eur viacej. No a potom v roku 2018 a ďalších to má byť 300 mil. eur. Napriek teda takémuto skvelému hospodáreniu, týmto dividendám, tieto vratky sa neuskutočnia, ale keď si pozrieme, ako ten SEPS naozaj hospodári.
SEPS je firmou, ktorá slúži na predaj plynu. Vo výročnej správe v roku 2015 mali príjmy z predaja plynu a elektriny 1,36 mld. eur. Ostatné výdavky boli vo výške 1,44 miliardy. Ich strata teda predstavovala 85 mil. eur. Napriek tomu vykázali oficiálny zisk vo výške 435 mil. eur a to je kvôli tomu, že tam majú takú položku zisk z finančných investícií. Tieto finančné investície to sú vlastne dividendy, ktoré plynu z Eustreamu a SPP distribúcie. V roku 2016 to bolo podľa výročnej správy z predaja plynu 1,3 mld. eur, ostatné výdavky 1,32 miliardy. Tá strata bola celkovo 16 mil. eur. Napriek tomu opäť v tejto výročnej správe sa hovorí o 463 mil. eur, opäť vďaka zisku z finančných investícií. Eustream, SPP distribúcia, tu má štát 51 %, no a ten zvyšok má spoločnosť EPH. Skrátka tie zlaté vajcia z Eustreamu a SPP distribúcie sú vložené do SPP infra a tu je to teda takýmto spôsobom prerozdeľované.
Stratový segment predaja plynu domácnostiam, lebo tento je naozaj naďalej stratový, je spojený so segmentom predaja plynu podnikateľom a stále naozaj nevieme tú stratu úplne na 100 % vykryť. No a čo je úplne najhoršie, no najhoršie, aj v prípade SPP distribúcie sa bavíme o regulovanej spoločnosti, v prípade Eustreamu táto má dokonca ešte aj 100-percentný monopol. Aj SPP distribúcia, ale vlastne Eustream tam v žiadnom prípade nemôže vzniknúť žiadna konkurencia. No a tá druhá polovica tej neprimeranej regulácie, teda jedna časť nám tečie do SPP a vlastne vykrýva straty, no a tá druhá časť ide EPH. Jedna pani povedala, že v tejto spoločnosti má svoje aktíva aj Robert Fico, ale ja tomu neverím, hoci toto by naozaj mnohé vysvetľovalo, ale úprimne, ak by to naozaj tak bolo, tak ten účet na Belize, ten by musel dávno prasknúť.
Čo sa týka týchto regulovaných spoločností, máme tu potom distribučky. Tak isto máme tam 51-percentný podiel a cez dividendy si štát tam vyťahuje po 30 mil. eur ročne. To znamená, cca je to tých 90 miliónov. Všetko v poriadku. Koniec koncov dividendy k tomu prislúchajú. Opäť je na mieste iba otázka tej oprávnenej alebo tej regulácie, v akej má byť výške. Opäť sa ich týka osobitný odvod, a teda nedokonalosť tej regulácie. No ale na budúci rok, ako som spomínal na úvod, tá elektrina porastie, a teda keď tu máme nejaké dividendy, ktoré idú nám do štátu, tak človek by očakával, že sociálna vláda práve toto zníženie; zvýšenie cien, pardon, vykryje znížením nároku na dividendu. Ale toto sa, bohužiaľ, nedeje. práve naopak, tá dividenda je dokonca naplánovaná vo vyššej výške, ako tomu bolo v minulom roku. Neni to nejaký výrazný poskok, ale sú to, ja neviem, jeden milión na jednu distribučku cca, niekde je to viacej.
Takže ľudia na jednej strane doplácajú na nedokonalú reguláciu, tak isto na vývoj ceny na trhu, no a potom ešte aj na tú chamtivosť vlády vo forme nepriamych daní v cene elektriny.
A potom tu mám ešte jednu energetickú firmu, ktorá ale v štátnom rozpočte nefiguruje, resp. príjem z jej ziskov. Hovoríme o Slovenských elektrárňach. Tu má štát naďalej 34 percent. Plánovaná strata v roku 2017 bola vo výške 48 mil. eur, ale napokon to vyzerá, že budú mať zisk 90 miliónov. V roku 2018 je potom opäť naplánovaná strata, tých 32,6 mil. a potom to ide dole. Z pohľadu rozpočtu je však úplne jedno, že či SEPS je, pardon, SEPS; či Slovenské elektrárne sú v zisku alebo v strate, resp. nie je to tak celkom, lebo keď sú v strate, tak potom si musia brať úvery, ale na základe dohody v roku 2008 všetky dividendy, všetky zisky, ktoré táto spoločnosť vygeneruje, tak idú práve na dostavbu Mochoviec.
A teraz možnože taká otázka na zamyslenie, to znamená, my tu máme nejakú spoločnosť. Všetky jej zisky idú na dostavbu elektrárne, ktorá táto spoločnosť vlastní. Je to na základe nejakej dohody štátu so samotným vlastníkom, ale nejedná sa náhodou o nedovolenú štátnu pomoc? Nebolo by vhodnejšie, aby táto dividenda natiekla najprv do štátneho rozpočtu a potom sme z nej prerozdeľovali na dostavbu? Otázka do vzduchu na zamyslenie do budúcnosti. Ja si myslím, že toto bude naozaj ešte témou najmä v súvislosti s tým, že práve ten tretí blok v Mochovciach má byť na budúci rok uvedený do prevádzky, rok na to aj ten štvrtý, uvidíme.
No a tiež to bolo vlastne v rámci rozpravy k zákonu o dani z príjmov, som spomenul ešte jednu oblasť. Som vtedy hovoril, že budem sa tomu venovať aj v rámci rozpočtu, a to je elektromobilita. Elektromobilita v minulom roku a v rozpočte na rok 2017 mala naplánovaných 5,2 mil. eur z tzv. recyklačného fondu. My sme mali pred dvoma týždňami aj tu s kolegom Mirom Ivanom komisiu pre technologický rozvoj inovácie, kde sme sa venovali elektromobilite. Prišli nám zástupcovia ministerstva hospodárstva, dopravy, výstavby, životného prostredia, prišli nám od podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Boli tam zástupcovia združenia automobilového priemyslu, Slovenskej asociácie pre elektromobilitu a bavili sme sa aj o tom, čo bude s elektromobilitou na budúci rok. Totižto v rozpočte takáto dotácia, v rozpočte ministerstva hospodárstva táto dotácia už nefigurovala. Áno, ona mala byť ukončená do konca tohto roku a ja viem, že aj pán minister s ňou nebol uzrozumený. Jednoducho nesúhlasil s tým, aby takýmto nesystémovým opatrením sa to podporovalo, úprimne ani ja sám. Ale práve na komisii sme hovorili aj o iných možných opatreniach, napríklad o skrátení odpisov pre elektromobility alebo zelenom verejnom obstarávaní. Na komisii sme sa teda dozvedeli, že nevyčerpané prostriedky z recyklačného fondu bude možné čerpať aj na budúci rok a to do konca júna 2018. Je možné, že to bude až do konca roku 2018. Takže uvidíme, hovorím neni to veľmi systémové opatrenie, ale budiš aj za toto. Určite sú aj iné neinvestičného charakteru, ktoré tak isto by v tomto mohli napomôcť, ale teda toto bolo na komisii prezentované ako jedna z možností.
A chcel by som sa pána ministra opýtať, či už práve toto predloženie tej dotácie z recyklačného fondu, či už je schválené, lebo v tom rozpočte ministerstva hospodárstva bola stále nula, ale pán štátny tajomník vravel, že oni majú nejakú rezervu, v rámci ktorej to vedia presúvať. Takže toto by bola jedna z mojich posledných otázok,
A ešte predsa len niečo k tomu, čo v štátnom rozpočte nie je a malo by to tam byť. V energetike je veľké množstvo rôznych politických opatrení, ktoré si vymysleli politici, zaviedli úradníci a tú ťarchu tej zodpovednosti preniesli na plecia spotrebiteľov. O cenách elektriny sa bavíme najmä o podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, obnoviteľných zdrojov, z kombinovanej výroby elektriny a tepla, toto všetko je tzv. tarifa za prevádzku systému (TPS). No a dneska nám ceny elektriny na trhoch stúpajú a tieto položky, ktoré s tou komoditou nemajú nič spoločné, vytvárajú nejaký ten priestor na jej redukciu. Toto avizoval už pán minister Žiga v programovom vyhlásení vlády, že s tým niečo urobí, ale zatiaľ sa tak nestalo. My sme toto chceli riešiť aj v našich opozičných návrhoch, ktoré nám neprešli. Nevadí, predložíme opäť a dúfame, že keď dneska nám ceny elektriny, energií na trhu rastú, tak toto, týmto dosiahneme aj nejaké to alikvotné zníženie.
Pán Kažimír, tak ako v minulosti hovoríme nielen a, hovoríme aj b, určite povieme, kde sa na takéto opatrenie, pretože budú mať určite aj nejaký vplyv na ten štátny rozpočet, kde sa na toto dá nájsť, ako sa to dá legislatívne, ale najmä legálne riešiť. Pretože v minulosti sme tu mali aj nelegálne riešenia zo strany regulačného úradu od bývalého predsedu, no a tieto riešenia označil aj Ústavný súd za ne-do-vo-le-né. Ja osobne vás, pán minister, považujem za veľmi schopného ministra, o tri dĺžky lepšieho ako je Kaliňák, hoci pán premiér tvrdil niečo úplne iné, a ja som presvedčený, že ak by ste nemuseli plniť rôzne nezmyselné príkazy na vytváranie záplat na nejaké korupčné diery práve v tom štátnom rozpočte, tak určite by ste ho vedeli nastaviť tak, aby napokon bol dodržaný a nemuseli sme počúvať nejakú kritiku z Európskej únie o nedodržovaní deficitu. Pretože naozaj ten deficit dneska opätovne nám narástol oproti nejakým tým predikciám. Ja dúfam, že ten tohtoročný sa nám podarí, dodrží, ale pokiaľ by sme naozaj postupovali tým systémom, že stále ten deficit nedodržíme, aj keď sme si teda naplánovali ho v nejakej nižšej výške, tak toto by mohlo viesť v nejakom čase tej svetovej krízy až k bankrotu štátu.
Takže toľko z mojej strany. Mám ešte 15 sekúnd. Bolo tam niekoľko tých otázok, jednak sa to týkalo toho osobitného odvodu. To znamená, ak dneska zdokonaľujeme reguláciu, či bude tento odstránený, znížený alebo či bude nejakým spôsobom ovplyvnené ÚRSO. Potom tam bolo k tej elektromobilite a to je asi všetko z mojej strany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6. 12. 2017 16:46 - 16:48 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Mizík, ťuťmáci sú tu v parlamente, nie chudobní ľudia. Ale aby som reagoval teda na pána Krajniaka. Pán Krajniak, ďakujem veľmi pekne, že ste sa dotkli práve tých energetických podnikov, pretože ony sú práve tým veľmi významným prvkom v tom štátnom rozpočte.
Hovorili ste aj o tom, že by sme ich mali extra dožmýkať. V tomto momente, alebo v tomto si s vami ale dovolím tak celkom nesúhlasiť, pretože opätovne sa dostávame do tej polohy toho štátu, ktorý sa nám vkráda do pivnice a potom tam odtiaľ niečo zoberie a ráno nám nechá iba zemiaky, ale bicykel zmizol.
Čiže my tam máme omnoho lepšie nástroje na to, to je systémová a transparentná regulácia, pretože tieto podniky, či SEPS alebo SPP, sú regulovanými. Takže my môžeme kľudne urobiť to, že my znížime ceny energií, či už plynu alebo elektriny pre ľudí tak, aby tieto podniky nemali také veľké zisky, aby nemali tie marže na úrovni 30-40 %, ale aby to naozaj bolo na čo najnižšej úrovni a aby čo najviacej ostalo vo vačkoch tých ľudí. V minulosti, hovorili ste o tom, že tam dochádza k rôznemu poklesu práve toho zisku, hovorili ste o SEPS-e. SEPS bol taký veľmi špecifický a je taký veľmi špecifický prípad, v minulosti tvorili zisk na úrovni 60 až 70 mil. eur, čo potom štát používal na takéto látanie iných dier v rozpočte cez tú dividendu. Dneska ten zisk veľmi výrazne poklesol a to kvôli tomu, že sa tam realizujú rôzne investície, to znamená, dneska už kašleme na štátny rozpočet a radšej cez takéto investície si posúvame zákazky rôznym svojim kamarátom. Preto ešte raz tvrdím, my musíme v prvom rade znížiť tie ceny energií, kde môžme, v takýchto regulovaných odvetviach, čo najmenej, aby ľuďom ostalo čo najviacej, a nie aby sme im to museli vracať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 12. 2017 11:34 - 11:38 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Ďakujem za možnosť vystúpenia k tomuto zákonu. Budem sa pýtať v podstate iba na jednu oblasť, ktorá má zaujíma. Som predsedom komisie pre technologický rozvoj inovácie, ktorá funguje pod výborom pre hospodárske záležitostí, a nedávno sme mali možnosť diskutovať na tému elektromobility. Toto sa vás potom budem pýtať až v tom samotnom štátnom rozpočte, ale v rámci tejto komisie máme aj ľudí, ktorí sú zástupcami digitálnych platforiem.
Asi už viete, náhle čo sa budem pýtať, kam mierim. Jedná sa o ten novelizačný bod 4 § 2 a f, kde je definícia digitálnej platformy a tiež bod 24, čo je vlastne rozšírenie pojmu prevádzkarne, stálej prevádzkarne. Nebudem teraz obhajovať tieto spoločnosti, nech byť ani agentom UBER-u, ani Bookingu. Priznám sa, ich služby využívam, ale zaujímalo by ma to čisto z toho, z toho praktického hľadiska, či práve tento zákon z tohto pohľadu bol aj konzultovaný s Európskou komisiou. Asi ste zachytili, že mali sme tu nejaké závery Rady z 30. novembra, to znamená, iba pred týždňom, tieto boli pochopiteľne neskôr, ako my sme dostali tento zákon do prvého čítania, ale napriek tomu reflektujú a informujú o návrhoch pre túto oblasť, ktorý má prísť zo strany Komisie už začiatkom roka 2018. To znamená, že Komisia sa bude aj týmto digitálnym platformám venovať na takej tej spoločnej úrovni, na úrovni všetkých štátov a chceli by to naozaj ošetriť, to, čo my už dneska ideme ošetrovať.
Ja si uvedomujem opodstatnenosť týchto novelizačných bodov, pretože naozaj tá digitálna ekonomika bude tvoriť stále väčší a väčší objem z tej našej ekonomiky. Myslím si však, že také nejaké to riešenie sa dostáva vo chvíli alebo dostalo svoje opodstatnenie vo chvíli, keď už začína tvoriť nejaký ten objem z tej celkovej. Chcem sa preto opýtať, či máte aj nejaké čísla, koľko by to dneska mohlo tvoriť. Alebo či práve tento návrh smeruje k tomu, aby sa tá výška identifikovala? Pretože ja si myslím, že je to svojím spôsobom aj z tohto pohľadu opodstatnené.
Ja som čítal aj tie návrhy, ktoré boli vznesené v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania, s niektorými sa viem stotožniť, s niektorými menej. Samotné tie novelizačné body, v niektorých oblastiach je naozaj to Slovensko výrazne pozadu. Niekedy sme o päť rokov a tuto zavádzame a tuto zavádzame opatrenia, kde podľa nám dneska nič vážne neohrozí, ale môžem sa mýliť. A preto som zvedavý aj na vašu odpoveď. A predbiehame Európsku komisiu, ktorá ide zaviesť nejaký ten harmonizovaný postup v rámci Európskej únie. Treba si tiež uvedomiť, že každá takáto regulácia prináša so sebou nejaké náklady. A teda tá moja hlavná otázka je, či nie je vhodnejšie počkať si práve na ten koncept riešenia, ktorý príde z Európskej komisie, a ktorá by teda za nás možnože aj takéto náklady vedela z tejto oblasti alebo v tejto oblasti prijať.
Takže ešte raz, chápem potrebu riešenia tejto oblasti, máme tu dneska Európsku komisiu, ktorá sa na toto chystá, vyriešiť to spoločne, a teda či nebudeme musieť v nadväznosti na toto za pár mesiacov práve tento zákon o dani z príjmov kvôli tomuto ešte raz novelizovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18. 10. 2017 19:49 - 19:58 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže dobrý večer prajem ešte raz.
Pán Puci, snáď mi odpustíte, ďakujem veľmi pekne. Dovolím si teda nereagovať na vašu výzvu, aby som nevystupoval pre ten údajný konflikt záujmov práve kvôli tomu, že som pracoval pre tú americkú pobočku Enel Green Power. Je to deväť rokov. Pracoval som tam pol roka. Odvtedy som s týmito kolegami nebol v žiadnom kontakte a ani pre Slovenské elektrárne som nikdy nepacoval a ani som od nich neprijal žiadnu odmenu.
Ak by som aplikoval práve túto vašu požiadavku, v minulosti som pracoval na ministerstve zdravotníctva, na inšpektoráte kúpeľov žriediel, čiže by som sa nemal vyjadrovať vlastne ani k zdravotníctvu, ani k hydrogeológii. Pracoval som v energetických firmách v Spojených štátoch, na Slovensku, v Rakúsku. Asi by som sa nemal vyjadrovať ani k energetike.
Ja som veľmi rád, že pán minister si ma takto dôsledne kádruje, a dúfam, že to nie je z nejakého strachu, ale naozaj ja nemám čo skrývať. Ešte raz opakujem, ak mi ukáže ten životopis, z ktorého som si mal práve túto stáž v roku 2008 vymazať, verejne sa mu ospravedlním a určite platí aj to pivo. Ale ja dúfam, že ak to nepreukáže, tak to bude platiť aj opačne.
A teraz teda k veci. Veľakrát tu zaznelo v tej rozprave, že ako dobre, že to Vodné dielo Gabčíkovo je opäť v rukách štátu. Ešte raz, prosím vás, Vodné dielo Gabčíkovo vždy bolo v rukách štátu. Vždy, vždy, vždy. Jediný sporný moment nastáva teraz od toho júna, kedy bola označená za neplatnú práve tá zmluva o odškodnení, ktorá nadväzuje na zmluvu o prevádzke. Na základe toho je neplatná dohoda o vysporiadaní majetkovoprávnych vzťahov. Od ´94., kedy to bolo v Slovenských elektrárňach, v tom štátnom podniku nesprivatizovanom do roku 2006, od roku 2006 vo Vodohospodárskej výstavbe, vždy, vždy to bolo vo vlastníctve Slovenska. Slovenské elektrárne po privatizácii Enelom mali toto vodné dielo iba v prevádzke. Tento rozdiel, dúfam, chápe každý z vás. 34 % z tržieb z predaja elektriny si nechávali na prevádzku, 65 % vyplácali Vodohospodárskej výstavbe takpovediac na ruku.
Kameňom úrazu v tom roku 2014 bolo práve to, že meškali s tou opravou turbín. Už o tom hovoril aj pán Muňko. Koniec koncov, alebo to načrtol. Len treba povedať, že táto elektráreň od začiatku fungovala ako prietočná, nie ako špičková, ako bola pôvodne navrhnutá, pretože nebolo dobudované to Vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros. Ten Nagymaros nikdy nebol uvedený do prevádzky, a teda tá elektráreň nemohla byť špičkovou. Napriek tomu tieto opravy, a bolo to schválené aj štátnymi nominantmi v Slovenských elektrárňach, tá oprava, ešte raz opakujem, bola naplánovaná na ten I. štvrťrok 2016. Vtedy boli k tomu robené dokonca aj nejaké audity o potrebe tejto opravy. Svoje si urobili Slovenské elektrárne, kde donorské Veritas povedali, že nemusia. Potom si objednala Vodohospodárska výstavba u spoločnosti JHS audit za 294-tisíc eur. Spoločnosť JHS, možnože viete, Jozef Holjenčík Services. Už vtedy sa úplne nezmyselne vo Vodohospodárskej výstavbe plytvalo. Ale čo je 294-tisíc pre pána Holjenčíka v porovnaní s odmenou pre pána Bžána?
A ešte raz upozorňujem teda opäť na to, čo povedal aj pán Hlivák priamo na výbore pre hospodárske záležitosti. Kvôli neplatnosti zmluvy o prevádzke, nech sa to udialo za akýchkoľvek okolností, dnes nemáme vysporiadané majetkovoprávne vzťahy k Vodnému dielu Gabčíkovo.
Pán Kondrót, pán Kondrót toto zrejme považuje asi za to lepšie riešenie, pretože otvoril tú otázku, čo je horšie, či to, že sme ušetrili 700 mil., alebo to, že dneska nevieme, komu to Vodné dielo Gabčíkovo patrí.
Áno, v tom roku 2015 som upozorňoval na obe tieto varianty. Nakoniec vyšla tá druhá a hovorila o tom, že by sa malo začať nejaké to trestné stíhanie na mňa kvôli šíreniu poplašnej správy. Ja som mal takúto žalobu, ktorú podala Vodohospodárska výstavba pre kazenie dobrého mena štátneho podniku. Túto napokon samotný štátny podnik stiahol po nastúpení toho nového vedenia, pretože sa ukázalo, že naozaj je neoprávnená.
Ale poďme späť k pánovi Bžánovi. Bolo tým pánom Pellegrinim povedané, že tá podielová odmena bude vyplatená zo súdnych trov. Ale opäť sa pýtam, kto bude platiť tieto súdne trovy? No predseda Slovenské elektrárne. A kto má v Slovenskej elektrárni dneska najväčší podiel 34 %? No, Slovenská republika. To znamená, že 34 % pôjde z nejakej fiktívnej dividendy, na ktorú má štát nárok, resp. tieto peniaze mohli byť použité práve na tú dostavbu Mochoviec, ktoré sa tu dnes tiež spomínali. Tie Mochovce radšej nechajme tak, lebo to je naozaj tak čierna diera, že škoda rečí.
Či sme sa dozvedeli od Žigu, pána, u pána Muňka, aké zisky by mohlo vodné dielo generovať práve pre ten štátny podnik, ale pozrime si teda ten Finstat, čo hovorí. Máme tu rok 2012, kedy to bolo ešte v prevádzke, kedy bolo vodné dielo v prevádzke zo strany Vodohospodárskej výstavby, pardon, zo strany Slovenských elektrární, lebo Vodohospodárska výstavba dostávala práve tých 65 %, vtedy Vodohospodárska výstavba generovala zisk 2,2 mil. eur, 2013 2,8, 2014 2,2. A potom prišla tá anexia v roku 2015 a zrazu spadli na 900-tisíc. V roku 2016 trošku vyskočili na 1,6 mil., no a v roku 2017 hovorí sa o odhade, že to bude iba 600-tisíc eur.
Kým do roku 2015 Vodohospodárska výstavba nemala v súvislosti s Gabčíkovom, jeho energetickým majetkom, žiadne prevádzkové náklady, ale na druhej strane iba dostávali týchto 65 % z predaja plus navyše platby v prospech Vodohospodárskej výstavby a plus Slovenský vodohospodársky podnik za prevádzkovanie energetickej časti sumu 5 mil. eur. Dneska toto všetko musia znášať oni sami a navyše ich čaká ešte aj tá investícia vo výške 71 mil. eur práve na tú opravu turbín.
Takže ja sa opäť pýtam naozaj veľmi opatrne, nechcem nič naznačovať, ale akým spôsobom bude do budúcnosti hospodáriť Vodohospodárska výstavba práve na tomto vodnom diele? Nezabúdajme naozaj na ten otvorený komerčný úver vo výške 235 mil. eur, ktorý stále nie je splatený.
No a potom tu máme, samozrejme, tie ďalšie spory, ktoré sú otvorené okolo samotného Vodného diela Gabčíkovo. Čiže koľko nás ešte budú stáť ďalší takíto advokáti páni Bžánovia? No áno, toto nepôjde z nejakých výdavkov Vodohospodárskej výstavby, ale pôjde to zo štátneho rozpočtu.
Pred chvíľkou tu sedel aj pán minister. Naozaj jedna úprimne mienená rada, ja som to tu dneska viackrát spomínal, upozorňoval som na to, vytiahol to aj Edo Heger, spomenul to vo svojom vystúpení aj pán Muňko. Ak sa chceme sústrediť na to zneplatnenie tej zmluvy, resp. tej podielovej odmeny, pozrime sa na tú verifikáciu, na to, akým spôsobom bola vycucaná z prsta, práve to odškodné, ktoré si nárokovali Slovenské elektrárne. Toto nebolo nijako verifikované. Ja som pred chvíľkou čítal práve zo zmluvy o odškodnení odstavec, ak by teda vstúpila táto zmluva do platnosti, akým spôsobom to malo prebiehať.
Čiže ak nechceme dnes platiť žiadnu podielovú odmenu, oprime to o to, že kde je verifikácia toho nároku a tam to začne a tam to skončí. V opačnom prípade, dovolím si použiť slová pána Baránika, v opačnom prípade pôjde o obyčajný tunel a štátny rozpočet, ešte k tomu veľmi neodborne vykopaný.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18. 10. 2017 19:15 - 19:17 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán poslanec Muňko, pripájam sa k Edovi. Naozaj škoda, že ste neboli prihlásený v tej ústnej, pretože verím, že by sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých vecí. Ja oceňujem vaše vystúpenie, aj keď teda sa týkalo viacej tej privatizácie. Ale aj ja som koniec koncov vo svojom vystúpení sa nevenoval iba tej zmluve.
Povedali ste ale zaujímavé veci. Napríklad to o tej miliarde, 1 800 mil., ktoré vlastne boli tržby z predaja elektriny. Určite viete, že 65 % z toho vždycky dostávala tá Vodohospodárska výstavba. Áno, je tam stále spor o tom, že či naozaj odkrývali všetky tie financie. Ale nemôžte poprieť, že práve vďaka týmto odvodom alebo tejto platbe tá Vodohospodárska výstavba, sa jej darilo. A dnes, keď už prevádzkujú to Vodné dielo Gabčíkovo, tak to ide s nimi pomerne dole vodou. Koniec koncov to rozdelenie nastavila ešte pani Schmögnerová s pánom Koncošom v roku 2001.
Ale veľmi dobre ste sa opýtali aj práve na to, že koľko budú tie budúce zisky. Pretože sám ste spochybnili aj ten nárok, ktorý dali tie Slovenské elektrárne na tom súde. A presne toto by mal byť ten kľúčový bod tejto schôdze, od čoho sa vlastne odvíja výpočet tejto odmeny. A ja sa to pýtam už po ixtýkrát a dúfam, že túto odpoveď aj dostanem.
No a posledná taká priama otázka na vás, začali ste korektne, naozaj vodné dielo bolo v rukách štátu, bolo prevádzkované, ale potom ste tam skĺzli v jednom bode k tomu, že sa plno, naplno vrátilo do rúk štátu. Ja sa teda opýtam, v ktorom období nebolo v tých rukách štátu?
Ďakujem.
Skryt prepis