Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobré ráno vám prajem. S Ondrom Dostálom sme práve v piatok riešili, že čo je lepšie, či vystupovať v rozprave v piatok poobede, alebo v pondelok doobeda, ale myslím si, že to ten pondelok je o čosi lepší a v podstate na obidvoch stranách, keď to tak môžem porovnať vzhľadom k ostatným skúsenostiam s inými zákonmi.
Ale poďme teda rovno k tomu zákonu, dneska...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobré ráno vám prajem. S Ondrom Dostálom sme práve v piatok riešili, že čo je lepšie, či vystupovať v rozprave v piatok poobede, alebo v pondelok doobeda, ale myslím si, že to ten pondelok je o čosi lepší a v podstate na obidvoch stranách, keď to tak môžem porovnať vzhľadom k ostatným skúsenostiam s inými zákonmi.
Ale poďme teda rovno k tomu zákonu, dneska máme na stole zákon, ktorým sa novelizuje zákon 309/2009 Z. z., je to zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Konkrétne sa jedná o § 2 ods. 1 písm. a) bod 5.
Dneska v zákone máme definované, že predmetom podpory podľa tohto zákona je biomasa vrátane všetkých produktov jej spracovania. Jediné, čo sa teraz pridáva, do toho zákona, čo pán Budaj navrhuje, je, aby sa – ďakujem pekne (reakcia na podaný pohár vody) – aby sa táto biomasa ďalej rozšírila, aby to bolo, teda zúžila, okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov, a okrem dreva, ktoré nie je odpadom. Toto je veľmi dôležité, pretože naozaj dneska, ako aj pán Budaj v piatok povedal v rozprave, dochádza častokrát k štiepkovaniu kvalitného dreva, ktoré môže byť určené na úplne iný účel alebo môže, naopak, ostať rásť v týchto lesoch.
Podľa slovenských technických noriem drevo rozdeľujeme do šiestich kategórií. Tá drevná štiepka, ktorá práve slúži na tieto energetické účely, patrí do tej najnižšej triedy, a to je tá šiesta. Potom tu máme európske normy. Nie, nezhodím to, neboj sa, Milan (rečník dvíha pohár vody). Európske normy poznajú zase štyri kvalitatívne triedy a biomasa je zas v tej najnižšej, v tej déčkovej. Táto sa má vyrábať z drevného odpadu po spracovaní alebo sa za týmto účelom cielene pestuje. V máji 2015 dokonca regulačný úrad novelizoval vyhlášku 490/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a biometánu, a táto mala sprísniť práve tú klasifikáciu aj využívanie na energetické účely z drevospracujúceho priemyslu To znamená, že my už dneska v podstate nejakým spôsobom v jednej podzákonnej norme máme tú definíciu zahrnutú, ale napriek tomu stále sa to nedodržuje. (Reakcie z pléna.) Prosím? (Rečník sa obracia na predkladateľa.) Jaj, chcem sa... Prepáčte. (Rečník pije vodu z pohára. Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR.
Páni poslanci, to nie je debatný krúžok. Nech sa páči. Diskutujete.
Galek, Karol, poslanec NR SR
Takže potom máme práve v tejto vyhláške v § 6 popísanú kvalitu a parametre biomasy, v ods. 3 je povedané to, že je biomasa vyrobená z dreva, musí okrem kvality podľa ods. 1 a tam sa hovorí hlavne o tej vlhkosti a o tej výhrevnosti, spĺňať aj kvalitu podľa odseku, teda podľa ods. 1 musí spĺňať aj podmienku zaradenia dreva, a to buď medzi energetické štiepky alebo piliny podľa technických noriem. To je kategória 4, alebo musí byť zaradená do kvalitatívnej triedy D podľa technických noriem, to je to, čo som spomínal, tie európske, a to v prípade, ak ide o ihličnatú guľatinu alebo listnatú guľatinu, t. j. drevný odpad po spracovaní dreva alebo cielené pestovanie. Čiže to sú tie tzv. energetické porasty rýchlorastúcich drevín. Určite ste sa s tým už niekedy stretli. To sú všetky tie rýchlorastúce vŕby, ktoré sa pestujú najmä na takých tých zamokrenejších pôdach.
Takže v podstate dneska v podzákonnej norme toto, čo dneska chceme dať do zákona, nejakým rámcovým spôsobom máme už aj ošetrené. Ale mali sme tu napríklad kontroly ÚRSO práve z toho roku 2005. Pán Budaj spomínal spoločnosť Bioenergy Bardejov, táto dostala pokutu v dvetisícpätnástom15-tisíc eur za to, že to nebolo zaradené do tej správnej, alebo nepoužívali tú štiepku, ktorá vyhovovala práve tejto vyhláške. Potom sme tu mali Bioenergy Topoľčany, tak isto dostali pokutu 10-tisíc eur. A odvtedy sa žiadne takéto kontroly, alebo aspoň ja o tom nemám žiadnu informáciu, nekonali. To znamená, raz sme si nejakým spôsobom splnili túto povinnosť, je to z vyhlášky, okej, a odvtedy nič.
A teraz si pozrime doplatok, ktorý práve táto Bioenergy Bardejov má za výrobu elektrickej energie. Hovorím iba o doplatku, to neznamená, oni ešte dostávajú, pochopiteľne, zaplatené za vyrobenú elektrickú energiu, ktorú dodajú do siete, tak to je 5 a pol milióna eur za takmer 70-tisíc MWh. Toto všetko je v poriadku, veď oni splnili všetky podmienky, keď spúšťali túto elektráreň, alebo teda, pardon, túto kogeneračku do prevádzky, ale dnes neplnia alebo neplnili, nechcem sa ich nejako dotknúť, pretože som presvedčený, že medzičasom to už uviedli do toho zákonného stavu, alebo teda do toho stavu v súlade s tou vyhláškou, tak neplnili vtedy práve tie podmienky tej kvality. Ale to hovoríme o jednej spoločnosti.
V roku 2014 urobilo ÚRSO rozsiahlejšiu kontrolu, sledovali aj nákupnú cenu biomasy, pri ktorej sa zohľadňovali parametre ako výhrevnosť či vlhkosť štiepky. Podľa regulátora boli zistené zásadné rozdiely v nákupnej cene štiepky, v niektorých prípadoch dokonca malo prísť k umelému navyšovaniu tejto ceny. ÚRSO sa teda rozhodlo znížiť korekčný koeficient, z ktorého sa vypočítajú ceny tepla z biomasy pre rok 2015, a z pôvodnej hodnoty 1 sa znížil na 0,74. Vtedy regulátor toto dôvodnil tým, že by malo dôjsť k ochrane spotrebiteľov pred rastom cien a zrovnoprávnenie podmienok podnikania pre výrobcov tepla, ako aj zdroje využívajúce biomasu pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla. No ale na druhej strane treba aj povedať, že keď sa plošne regulujú takto náklady práve na nákup tej štiepky, tak toto môže byť, toto nie je pre každého výrobcu relevantné, vecne neopodstatnené, pretože oni nesúťažia na rovnakom trhu. Oni nebudú voziť štiepku z Bratislavy do Košíc alebo opačne.
Potom mám tu jednu informáciu z enviroportálu, táto bola publikovaná v novembri 2016, bola to informácia o ťažbe dreva v Slovenskej republike. A teraz v nadväznosti na to, čo povedal pán Budaj v piatok. Od roku 1990 tu máme nárast, o 75,3 % nárast ťažby dreva oproti roku 2000, teda o 10 rokov neskôr je to nárast o 48,7 percenta. A jedno dôležité info, po roku 2010, alebo teda od roku ´90., v rokoch ´94 až 2011, v tomto období bola každoročne prevyšovaná únosná ťažba. To znamená, že sme vyťažili viacej, ako stihlo toho dreva v tom roku dorásť. Od roku 2014 táto mierne klesala, ale v roku 2014 opäť nastal taký mierny nárast, toto bolo kvôli víchrici Žofia, ktorá vtedy sa prehnala našimi lesmi. Čiže bol to taký ten kalamitný stav, prišla víchrica, pochopiteľne, bolo potrebné toto vyťažiť.
Inak neviem, či ste si všimli, v podstate hovoríme o víchrici Žofia, teraz tu máme Irmu, pred tým sme tu mali Katrinu, čiže práve takéto víchrice dostávajú ženské mená, neviem si to teda vysvetliť, že či to má nejakú spojitosť aj s tým bežným životom, dúfam, že nie. Ja teda nemám také osobné skúsenosti.
Ale späť teda k zákonu. Čo je dneska veľmi dôležité, pri tej samotnej ťažbe dreva, treba si pozrieť, aký máme podiel tzv. náhodných ťažieb, pretože tieto tvoria skutočne to gro, a to je až 40 až 60 percent. Ono sa to ťažko plánuje, pretože hovoríme o náhodných ťažbách, a národné lesnícke centrum, ktoré sa vyjadrovalo aj k tejto informácii o ťažbe dreva, už vtedy povedalo, napriek všetkým týmto skúsenostiam, napriek tomu, že sme tu mali roky, kedy sme mali presiahnutú únosnú ťažbu, napriek tomu, že tu máme vysoký podiel náhodných ťažieb, tak oni túto ťažbu neplánujú znižovať a minimálne tridsať rokov ju chcú udržať na súčasnej úrovni.
Neviem, či je to v poriadku, alebo či sa naozaj budeme z tých náhodných ťažieb ďalej presúvať do tých nejakých plánovaných, ale máme tu ďalšiu správu, z ktorej by som si dovolil zacitovať, je to Správa o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2016, tzv. zelená správa. Táto bola prerokovaná minulú stredu na vláde, predkladalo ju ministerstvo pôdohospodárstva. V tejto správe je uvedených takisto veľmi veľa informácií o tom, ako prebieha samotná ťažba na lesopoľnohospodárskych pozemkoch a vyslúžila si pomerne značnú kritiku zo strany inštitútu pre environmentálnu politiku. Vyčítali tejto správe mnohé veci, chýbali tam info, na základe ktorých by bolo možné definovať stav lesov na úrovni menších celkov. To znamená, že naozaj tá správa bola veľmi všeobecná, chýbali tam informácie o druhovom a vekovom zložení. A práve tento inštitút si povedal, no dobre, tak máme tu nejakú informáciu o našich lesoch. Ako to funguje v zahraničí? A, čuduj sa svete, častokrát práve tie krajiny, ktoré sú na východ od nás, ako napr. Bulharsko, tak uviedli tam ten príklad, ktorý majú na internete, je dostupné, povolenie na ťažbu dreva vrátane tých zmien a ešte k tomu je tam aj prepojenie na to mapové zobrazenie.
To znamená, že my tu v podstate ťažíme drevo, v podstate je to v poriadku, pochopiteľne, máme na tom nejaký hospodársky záujem, ale na druhej strane máme tu tie náhodné ťažby a naozaj dneska veľmi dobre nevieme kde, kto, nemáme to nejakým spôsobom pravidelne aktualizované. Mali by sme si na toto dávať pozor.
A bavím sa o energetickej biomase a je tam aj jedna kapitola, ktorá sa práve tomuto venuje, a v tejto chýba akýkoľvek prehľad o takisto nejakom tom plošnom rozčlenení. Dovolím si z tejto kapitoly zacitovať, resp. najprv informácia. V roku 2016 celková spotreba tuhej palivovej drevnej biomasy, t. j. palivové drevo, štiepka, jemnozrnné a kusové zvyšky po spracovaní a manipulácii dreva dosiahli hodnotu 2,95 mil. ton.
A teraz zo samotnej správy: "Lesy, lesné pozemky sú v podmienkach Slovenskej republiky najväčším potenciálnym zdrojom palivovej drevnej biomasy. Jeho ročný využiteľný potenciál, hovoríme o potenciáli, sa pohybuje na úrovni 2,8 mil. ton a tvorí okolo 60 % celkového ročného využiteľného potenciálu tejto suroviny. Dodávky palivového dreva a energetických štiepok z lesného hospodárstva dosiahli v roku 2016 hodnotu 1,44 mil. ton, čo znamenalo pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 10-tisíc. Ročná produkcia štiepok bola 610-tisíc ton a palivového dreva o 830-tisíc ton. Dodávky z lesných pozemkov pokrývali len 48,8 % ročnej spotreby drevných palív. Jej ďalšími zdrojmi boli zvyšky po mechanickom spracovaní dreva a drevná biomasa z porastov drevín na nelesných pozemkoch."
Tak som si zobral do ruky kalkulačku a počítal som. Podľa správy máme palivové drevo a energetické štiepky z lesných pozemkov v objeme 1,44 mil. ton, z toho štiepka 0,61 mil. ton, palivové drevo 0,83 mil. ton. Ročný využiteľný potenciál pre drevnú biomasu, keďže hovorili o tom, že teda z toho lesa je to iba 60 %, teda pardon, z lesného hospodárstva je 2,8 mil. ton a celkový potenciál po prepočte tým koeficientom, tými 60 %, je 4,7 mil. ton. No spotreba palivovej drevnej biomasy celkom je 2,95. Takže máme tu spotrebu, máme tu potenciál, a napriek tomu stále sa nájdu prípady, kedy dochádza k štiepkovaniu kvalitného dreva, ktoré na tento účel nie je určené.
V správe sa ďalej uvádza, že takmer 50 % využiteľného potenciálu lesnej, palivovej, drevnej biomasy zostáva nevyužitá z dôvodu vyšších výrobných nákladov v porovnaní so zdrojmi na nelesných pozemkoch a zvyškami po spracovaní dreva. A ja teda doplním, po tých mojich prepočtoch, z celkového potenciálu drevnej biomasy, teda tej z lesného hospodárstva, ako aj z energetických porastov, využívame 63 percent. Takže moja otázka je, načo štiepkujeme a pálime kvalitné drevo, ktoré by sme z toho hospodárskeho hľadiska mohli využiť v drevospracujúcom priemysle, či už v nábytkárskom alebo v stavebníctve? Alebo by jednoducho ostali tieto stromy v lese a ďalej plnili tú svoju funkciu v rámci krehkého ekosystému, ktorý takto narúšame.
No a ešte možno by som si dovolil niečo povedať aj k tej aplikačnej praxi samotného zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Tú kritizoval v piatok aj pán Budaj. Za jediný motív, prečo teda tí výrobcovia dneska fungujú v tomto systéme, označil práve dotácie. Ja si v tomto bode dovolím mierne oponovať, pretože nie všetci to tak berú a stále, stále sa nájde naozaj aj medzi tými výrobcami alebo teda v tej odbornej obci aj dostatok nadšencov. Ja sám som sa venoval obnoviteľným zdrojom od roku 2004, bola to najmä geotermálna energia, veterná, solárna. Pôsobil som na viacerých pozíciách v Spojených štátoch, v Rakúsku, na Slovensku. No a ten systém feed-in tarifu, alebo po slovensky tých výkupných cien, tento majú zavedený vo všetkých týchto krajinách. Je to systém, ktorý prišiel niekedy v 80. rokoch, práve bol zavedený jeho, bol vymyslený v Spojených štátoch, ale práve na Slovensku sme to doviedli do takej tej našej slovenskej dokonalosti. V iných krajinách tento systém slúžil hlavne na to, aby tu bola nejaká podpora inovatívnych technológií na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ale práve naopak, u nás sa toto stalo predmetom politickej korupcie. Nechcem byť veľmi, alebo aby som nebol kritický iba ku Slovensku, táto politická korupcia v prípade tohto systému feed-in tarifov sa prejavila aj v Českej republike, v Maďarsku, v Bulharsku, Rumunsku, ale ja stále tvrdím, že medzi týmito plevami sa nájde dostatok zrna alebo ľudí, ktorí sa venujú tým obnoviteľným zdrojom práve z toho presvedčenia, a preto by sme nemali všetky tieto zariadenia hádzať do jedného vreca.
Ale zoberme to teda konkrétne, aby sme hovorili aj o tých plevách. Pán Budaj hovoril aj o fotovoltike, možnože si ešte spomeniete na jednu dlhú noc, ktorá prebiehala práve na SEPS-e, Slovenská elektrizačná priemyslová sústava, kedy si prakticky z noci do rána rozdelili 120 megawattov, 120 megawattov kapacít práve na pripojenie fotovoltiky. Ale spomeniete si aj na tých ľudí, ktorí za tým boli a ktorí sa dajú dneska dohľadať podľa toho zoznamu, či už to bol pán Brhel, ktorý sa tým koniec koncov ani netají, pán Malatinský takisto bol zverejnený podľa Obchodného registra, pán Lazar. Takto by som mohol pokračovať. Ale viete tiež, kto bol vtedy ministrom hospodárstva, práve v tom čase, kedy táto dlhá noc prebiehala? No, bol to pán Jahnátek. Ten istý minister, ktorý pripravoval zákon o obnoviteľných zdrojoch, a ten istý človek, ten istý pán Jahnátek, ktorý dneska sedí na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Takže my sme si vlastne z capa, ktorý aj za týmto zákonom a za celou touto podporou stojí, tak z takého capa sme si dneska urobili záhradníka. Ľudia sa však menia a ja verím tomu, že to bude tak aj v prípade pána Jahnátka. S tou podporou, ktorá bola priznaná tým, aj jednotlivým výrobným zariadeniam, hlavne tým, aj napr. tým kogeneráciám, ktoré teraz riešime, dnes už nič neurobí, ale v prípade biomasy, ktorú tu dnes, o ktorej dneska hovoríme, tak aspoň tu by mohol zatlačiť na to dôsledné dodržiavanie vyhlášok, resp. zákona, keď ho dneska naozaj v dostatočnej miere upravíme.
Ja som preto za to, aby sme dneska preklopili tento, túto vyhlášku alebo tieto ustanovenia práve do toho zákona a práve tou formuláciou, ktorú navrhuje pán Budaj, a aby sme dodali práve týmto ustanoveniam tú potrebnú vážnosť a aby sa tým naozaj každý riadil. Chcel by som preto ctené kolegyne a kolegov poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
