Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.12.2017 o 11:34 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 6.12.2017 11:34 - 11:38 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Ďakujem za možnosť vystúpenia k tomuto zákonu. Budem sa pýtať v podstate iba na jednu oblasť, ktorá má zaujíma. Som predsedom komisie pre technologický rozvoj, inovácie, ktorá funguje pod výborom pre hospodárske záležitosti, a nedávno sme mali možnosť diskutovať na tému elektromobility. Toto sa vás potom budem pýtať až v tom samotnom štátnom rozpočte, ale v rámci tejto komisie máme aj ľudí, ktorí sú zástupcami digitálnych platforiem.
Asi už viete, náhle čo sa budem pýtať, kam mierim. Jedná sa o ten novelizačný bod 4 § 2 a f, kde je definícia digitálnej platformy, a tiež bod 24, čo je vlastne rozšírenie pojmu prevádzkarne, stálej prevádzkarne. Nebudem teraz obhajovať tieto spoločnosti, nechcem byť ani agentom UBER-u, ani Bookingu. Priznám sa, ich služby využívam, ale zaujímalo by ma to čisto z toho, z toho praktického hľadiska, či práve tento zákon z tohto pohľadu bol aj konzultovaný s Európskou komisiou. Asi ste zachytili, že mali sme tu nejaké závery Rady z 30. novembra, to znamená, iba pred týždňom, tieto boli pochopiteľne neskôr, ako my sme dostali tento zákon do prvého čítania, ale napriek tomu reflektujú a informujú o návrhoch pre túto oblasť, ktorý má prísť zo strany Komisie už začiatkom roka 2018. To znamená, že Komisia sa bude aj týmto digitálnym platformám venovať na takej tej spoločnej úrovni, na úrovni všetkých štátov a chceli by to naozaj ošetriť, to, čo my už dneska ideme ošetrovať.
Ja si uvedomujem opodstatnenosť týchto novelizačných bodov, pretože naozaj tá digitálna ekonomika bude tvoriť stále väčší a väčší objem z tej našej ekonomiky. Myslím si však, že také nejaké to riešenie sa dostáva vo chvíli alebo dostalo svoje opodstatnenie vo chvíli, keď už začína tvoriť nejaký ten objem z tej celkovej. Chcem sa preto opýtať, či máte aj nejaké čísla, koľko by to dneska mohlo tvoriť. Alebo či práve tento návrh smeruje k tomu, aby sa tá výška identifikovala? Pretože ja si myslím, že je to svojím spôsobom aj z tohto pohľadu opodstatnené.
Ja som čítal aj tie návrhy, ktoré boli vznesené v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania, s niektorými sa viem stotožniť, s niektorými menej. Samotné tie novelizačné body, v niektorých oblastiach je naozaj to Slovensko výrazne pozadu. Niekedy sme o päť rokov a tuto zavádzame a tuto zavádzame opatrenia, kde podľa mňa nás dneska nič vážne neohrozí, ale môžem sa mýliť. A preto som zvedavý aj na vašu odpoveď. A predbiehame Európsku komisiu, ktorá ide zaviesť nejaký ten harmonizovaný postup v rámci Európskej únie. Treba si tiež uvedomiť, že každá takáto regulácia prináša so sebou nejaké náklady. A teda tá moja hlavná otázka je, či nie je vhodnejšie počkať si práve na ten koncept riešenia, ktorý príde z Európskej komisie, a ktorá by teda za nás možnože aj takéto náklady vedela z tejto oblasti alebo v tejto oblasti prijať.
Takže ešte raz, chápem potrebu riešenia tejto oblasti, máme tu dneska Európsku komisiu, ktorá sa na toto chystá, vyriešiť to spoločne, a teda či nebudeme musieť v nadväznosti na toto za pár mesiacov práve tento zákon o dani z príjmov kvôli tomuto ešte raz novelizovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2017 19:49 - 19:58 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže dobrý večer prajem ešte raz.
Pán Puci, snáď mi odpustíte, ďakujem veľmi pekne. Dovolím si teda nereagovať na vašu výzvu, aby som nevystupoval pre ten údajný konflikt záujmov práve kvôli tomu, že som pracoval pre tú americkú pobočku Enel Green Power. Je to deväť rokov. Pracoval som tam pol roka. Odvtedy som s týmito kolegami nebol v žiadnom kontakte a ani pre Slovenské elektrárne som nikdy nepacoval a ani som od nich neprijal žiadnu odmenu.
Ak by som aplikoval práve túto vašu požiadavku, v minulosti som pracoval na ministerstve zdravotníctva, na inšpektoráte kúpeľov žriediel, čiže by som sa nemal vyjadrovať vlastne ani k zdravotníctvu, ani k hydrogeológii. Pracoval som v energetických firmách v Spojených štátoch, na Slovensku, v Rakúsku. Asi by som sa nemal vyjadrovať ani k energetike.
Ja som veľmi rád, že pán minister si ma takto dôsledne kádruje, a dúfam, že to nie je z nejakého strachu, ale naozaj ja nemám čo skrývať. Ešte raz opakujem, ak mi ukáže ten životopis, z ktorého som si mal práve túto stáž v roku 2008 vymazať, verejne sa mu ospravedlním a určite platí aj to pivo. Ale ja dúfam, že ak to nepreukáže, tak to bude platiť aj opačne.
A teraz teda k veci. Veľakrát tu zaznelo v tej rozprave, že ako dobre, že to Vodné dielo Gabčíkovo je opäť v rukách štátu. Ešte raz, prosím vás, Vodné dielo Gabčíkovo vždy bolo v rukách štátu. Vždy, vždy, vždy. Jediný sporný moment nastáva teraz od toho júna, kedy bola označená za neplatnú práve tá zmluva o odškodnení, ktorá nadväzuje na zmluvu o prevádzke. Na základe toho je neplatná dohoda o vysporiadaní majetkovoprávnych vzťahov. Od ´94., kedy to bolo v Slovenských elektrárňach, v tom štátnom podniku nesprivatizovanom do roku 2006, od roku 2006 vo Vodohospodárskej výstavbe, vždy, vždy to bolo vo vlastníctve Slovenska. Slovenské elektrárne po privatizácii Enelom mali toto vodné dielo iba v prevádzke. Tento rozdiel, dúfam, chápe každý z vás. 34 % z tržieb z predaja elektriny si nechávali na prevádzku, 65 % vyplácali Vodohospodárskej výstavbe takpovediac na ruku.
Kameňom úrazu v tom roku 2014 bolo práve to, že meškali s tou opravou turbín. Už o tom hovoril aj pán Muňko. Koniec koncov, alebo to načrtol. Len treba povedať, že táto elektráreň od začiatku fungovala ako prietočná, nie ako špičková, ako bola pôvodne navrhnutá, pretože nebolo dobudované to Vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros. Ten Nagymaros nikdy nebol uvedený do prevádzky, a teda tá elektráreň nemohla byť špičkovou. Napriek tomu tieto opravy, a bolo to schválené aj štátnymi nominantmi v Slovenských elektrárňach, tá oprava, ešte raz opakujem, bola naplánovaná na ten I. štvrťrok 2016. Vtedy boli k tomu robené dokonca aj nejaké audity o potrebe tejto opravy. Svoje si urobili Slovenské elektrárne, kde donorské Veritas povedali, že nemusia. Potom si objednala Vodohospodárska výstavba u spoločnosti JHS audit za 294-tisíc eur. Spoločnosť JHS, možnože viete, Jozef Holjenčík Services. Už vtedy sa úplne nezmyselne vo Vodohospodárskej výstavbe plytvalo. Ale čo je 294-tisíc pre pána Holjenčíka v porovnaní s odmenou pre pána Bžána?
A ešte raz upozorňujem teda opäť na to, čo povedal aj pán Hlivák priamo na výbore pre hospodárske záležitosti. Kvôli neplatnosti zmluvy o prevádzke, nech sa to udialo za akýchkoľvek okolností, dnes nemáme vysporiadané majetkovoprávne vzťahy k Vodnému dielu Gabčíkovo.
Pán Kondrót, pán Kondrót toto zrejme považuje asi za to lepšie riešenie, pretože otvoril tú otázku, čo je horšie, či to, že sme ušetrili 700 mil., alebo to, že dneska nevieme, komu to Vodné dielo Gabčíkovo patrí.
Áno, v tom roku 2015 som upozorňoval na obe tieto varianty. Nakoniec vyšla tá druhá a hovorila o tom, že by sa malo začať nejaké to trestné stíhanie na mňa kvôli šíreniu poplašnej správy. Ja som mal takúto žalobu, ktorú podala Vodohospodárska výstavba pre kazenie dobrého mena štátneho podniku. Túto napokon samotný štátny podnik stiahol po nastúpení toho nového vedenia, pretože sa ukázalo, že naozaj je neoprávnená.
Ale poďme späť k pánovi Bžánovi. Bolo tým pánom Pellegrinim povedané, že tá podielová odmena bude vyplatená zo súdnych trov. Ale opäť sa pýtam, kto bude platiť tieto súdne trovy? No predseda Slovenské elektrárne. A kto má v Slovenskej elektrárni dneska najväčší podiel 34 %? No, Slovenská republika. To znamená, že 34 % pôjde z nejakej fiktívnej dividendy, na ktorú má štát nárok, resp. tieto peniaze mohli byť použité práve na tú dostavbu Mochoviec, ktoré sa tu dnes tiež spomínali. Tie Mochovce radšej nechajme tak, lebo to je naozaj tak čierna diera, že škoda rečí.
Či sme sa dozvedeli od Žigu, pána, u pána Muňka, aké zisky by mohlo vodné dielo generovať práve pre ten štátny podnik, ale pozrime si teda ten Finstat, čo hovorí. Máme tu rok 2012, kedy to bolo ešte v prevádzke, kedy bolo vodné dielo v prevádzke zo strany Vodohospodárskej výstavby, pardon, zo strany Slovenských elektrární, lebo Vodohospodárska výstavba dostávala práve tých 65 %, vtedy Vodohospodárska výstavba generovala zisk 2,2 mil. eur, 2013 2,8, 2014 2,2. A potom prišla tá anexia v roku 2015 a zrazu spadli na 900-tisíc. V roku 2016 trošku vyskočili na 1,6 mil., no a v roku 2017 hovorí sa o odhade, že to bude iba 600-tisíc eur.
Kým do roku 2015 Vodohospodárska výstavba nemala v súvislosti s Gabčíkovom, jeho energetickým majetkom, žiadne prevádzkové náklady, ale na druhej strane iba dostávali týchto 65 % z predaja plus navyše platby v prospech Vodohospodárskej výstavby a plus Slovenský vodohospodársky podnik za prevádzkovanie energetickej časti sumu 5 mil. eur. Dneska toto všetko musia znášať oni sami a navyše ich čaká ešte aj tá investícia vo výške 71 mil. eur práve na tú opravu turbín.
Takže ja sa opäť pýtam naozaj veľmi opatrne, nechcem nič naznačovať, ale akým spôsobom bude do budúcnosti hospodáriť Vodohospodárska výstavba práve na tomto vodnom diele? Nezabúdajme naozaj na ten otvorený komerčný úver vo výške 235 mil. eur, ktorý stále nie je splatený.
No a potom tu máme, samozrejme, tie ďalšie spory, ktoré sú otvorené okolo samotného Vodného diela Gabčíkovo. Čiže koľko nás ešte budú stáť ďalší takíto advokáti páni Bžánovia? No áno, toto nepôjde z nejakých výdavkov Vodohospodárskej výstavby, ale pôjde to zo štátneho rozpočtu.
Pred chvíľkou tu sedel aj pán minister. Naozaj jedna úprimne mienená rada, ja som to tu dneska viackrát spomínal, upozorňoval som na to, vytiahol to aj Edo Heger, spomenul to vo svojom vystúpení aj pán Muňko. Ak sa chceme sústrediť na to zneplatnenie tej zmluvy, resp. tej podielovej odmeny, pozrime sa na tú verifikáciu, na to, akým spôsobom bola vycucaná z prsta, práve to odškodné, ktoré si nárokovali Slovenské elektrárne. Toto nebolo nijako verifikované. Ja som pred chvíľkou čítal práve zo zmluvy o odškodnení odstavec, ak by teda vstúpila táto zmluva do platnosti, akým spôsobom to malo prebiehať.
Čiže ak nechceme dnes platiť žiadnu podielovú odmenu, oprime to o to, že kde je verifikácia toho nároku a tam to začne a tam to skončí. V opačnom prípade, dovolím si použiť slová pána Baránika, v opačnom prípade pôjde o obyčajný tunel a štátny rozpočet, ešte k tomu veľmi neodborne vykopaný.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2017 19:15 - 19:17 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán poslanec Muňko, pripájam sa k Edovi. Naozaj škoda, že ste neboli prihlásený v tej ústnej, pretože verím, že by sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých vecí. Ja oceňujem vaše vystúpenie, aj keď teda sa týkalo viacej tej privatizácie. Ale aj ja som koniec koncov vo svojom vystúpení sa nevenoval iba tej zmluve.
Povedali ste ale zaujímavé veci. Napríklad to o tej miliarde, 1 800 mil., ktoré vlastne boli tržby z predaja elektriny. Určite viete, že 65 % z toho vždycky dostávala tá Vodohospodárska výstavba. Áno, je tam stále spor o tom, že či naozaj odkrývali všetky tie financie. Ale nemôžte poprieť, že práve vďaka týmto odvodom alebo tejto platbe tá Vodohospodárska výstavba, sa jej darilo. A dnes, keď už prevádzkujú to Vodné dielo Gabčíkovo, tak to ide s nimi pomerne dole vodou. Koniec koncov to rozdelenie nastavila ešte pani Schmögnerová s pánom Koncošom v roku 2001.
Ale veľmi dobre ste sa opýtali aj práve na to, že koľko budú tie budúce zisky. Pretože sám ste spochybnili aj ten nárok, ktorý dali tie Slovenské elektrárne na tom súde. A presne toto by mal byť ten kľúčový bod tejto schôdze, od čoho sa vlastne odvíja výpočet tejto odmeny. A ja sa to pýtam už po ixtýkrát a dúfam, že túto odpoveď aj dostanem.
No a posledná taká priama otázka na vás, začali ste korektne, naozaj vodné dielo bolo v rukách štátu, bolo prevádzkované, ale potom ste tam skĺzli v jednom bode k tomu, že sa plno, naplno vrátilo do rúk štátu. Ja sa teda opýtam, v ktorom období nebolo v tých rukách štátu?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2017 18:58 - 19:00 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Edo, tých klinčekov, ktoré si vo svojom vystúpení trafil po hlavičke, bolo viacero, ale pre mňa tam stále rezonuje taký ten jeden základný, a to, z čoho bola vlastne vypočítaná, o čom sa dneska bavíme, z čoho budeme vypočítavať vlastne tú podielovú odmenu. Pretože toto som povedal aj vo svojom vystúpení, povedal si to ty dneska, do dnešného dňa alebo do tejto chvíle nemáme relevantnú odpoveď. Ak v zmluve o odškodnení v bode 5 je napísané, že: "Zmluvné strany využijú svoje primerané úsilie, aby sa dohodli na výške, ktorá má byť vyplatená ako odškodnenie, ako kompenzácia v prípade sporu, táto čiastka bude určená nezávislým znalcom, na ktorom sa dohodnú a vymenujú ho Slovenské elektrárne a Fond národného majetku, alebo ak sa nedosiahne dohoda, do 60 dní nezávislého znalca vyberie Slovenská komora audítorov. Nezávislý znalec má byť renomovaná medzinárodná firma s relevantnou expertízou a odporúčaniami, aby vykonala túto úlohu. Výšku odškodnenia alebo kompenzácie nezávislý znalec určí do 60 dní. Rozhodnutie nezávislého znalca bude konečné a záväzné pre zmluvné strany."
Toto bolo napísané v zmluve o odškodnení, ktorá je dnes neplatná, a my sa dneska bavíme o odškodnení, alebo teda nie o odškodnení, ale o odmene, ktorá má vychádzať z nejakého odškodnenia nárokovateľného. Ale opäť, toto nebolo nikdy verifikované nikým. Žiaden nezávislý znalec nebol. Tak ako je táto výška o odškodnení, ktorá bola nároková, vycucaná z prstu, tak je vycucaný z prstu aj samotný nárok na odmenu, a preto nemá byť vôbec vyplatený.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2017 18:30 - 18:31 hod.

Karol Galek
Ja by som sa chcel iba poďakovať pánovi Krajniakovi za tieto slová. Snažil som sa naozaj, aj to moje vystúpenie naozaj ladiť vecne, bolo plné čísel, bolo plné faktov, týkalo sa práve tej kauzy Gabčíkovo, ktorá priamo súvisí s odmenou pre pána Bžána. Aj keď som bol teda vyzvaný pánom Pucim, že už mám radšej mlčať, ale dovolím si potom ešte v ústnej povedať pár slov.
Takže ďakujem veľmi pekne, pán Krajniak.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2017 16:39 - 16:41 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán minister Žiga, ste klamár, ale už som si na to zvykol. Priznám sa, mám tu 4 body. Už sa mi ďalej nechcelo zapisovať. Začnem hneď tým Enelom a tým mojím životopisom.
Ste vraveli, že som si to z nejakého životopisu dokonca stiahol. Ak mi nájdete taký životopis, z ktorého som si to stiahol, verejne sa vám ospravedlním. Kľudne vás aj na pivo pozvem. To je veľká lož. Pre spoločnosť Enel Green Power som skutočne pracoval v Spojených štátoch. Bola to polročná stáž, ktorú som si našiel priamo v Spojených štátoch. Táto spoločnosť so slovenským Enelom alebo s touto jednotkou nemala nič spoločné a nikdy za môjho pôsobenia sme neboli spolu v kontakte. Navyše moja pozícia bola biznis analytika. Žiadna manažérska funkcia.
Ďalej ste hovorili, že sú tu poslanci, ktorí hovoria o tom, že Vodné dielo Gabčíkovo nemalo patriť Slovensku. Pán minister, prečítajte si medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskom a Maďarskom. Táto zakazuje, zakazuje vlastníctvo Vodného diela Gabčíkovo komukoľvek inému, ak nie štátu. Na to som dneska viackrát upozornil. A to, čo vy ste dosiahli súdnym sporom, nie je navrátenie vlastníctva. Vždy bolo vlastníctvo Slovenskej republiky. To bolo navrátenie prevádzky. Prevádzky, prosím pekne. Toto si už konečne uvedomme.
No a potom ste hovorili o tom, že tu budeme mať prevádzku a zisky z toho v roku 2017 600-tisíc a ešte prídu opravy za 71 mil. Takže som zvedavý, z čoho budú tie zisky.
No a potom ste hovorili, že sa táto odmena splatí z nejakej, z toho nároku, čo vyplatia Slovenské elektrárne. Ale kto dnes vlastní Slovenské elektrárne? Veď to je zas len štát! 34 % má tam štát. Čiže budeme to platiť z toho, čo malo ísť na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2017 15:30 - 15:32 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať najmä na koaličných poslancov.
Pán Blaha, pán Bagačka, pán Tomáš v podstate spomenuli to isté, áno, tie vyjadrenia v tom 2015 boli, ale nehovorme iba A, hovorme vždycky aj B. Buď budeme platiť odškodné, alebo o Gabčíkovo prídeme. A toto je dneska ten stav, ktorý naozaj nastal, potvrdil to aj pán Hlivák priamo na výbore, som to dvakrát, ak nie trikrát povedal vo svojom vystúpení. My máme neplatnú zmluvu o prevádzke, neplatnú zmluvu o odškodnení a máme neplatnú dohodu o vysporiadaní majetkovoprávnych vzťahov. My nevieme, komu Vodné dielo Gabčíkovo patrí! Páni, už si to konečne, prosím, uvedomte!
Čiže nenastala situácia odškodného, hovoril som aj o tom prečo. Samého ma prekvapilo, akým spôsobom bol tento súdny spor vedený, ale nastala situácia B.
Druhá vec. Viackrát tu bolo povedané, že Gabčíkovo sa vrátilo do rúk Slovenskej republiky. Aj toto som povedal minimálne dvakrát. Gabčíkovo bolo vždy v rukách Slovenskej republiky. Majiteľom bola buď štátna akciovka, alebo štátny podnik. Vždy, vždy, vždy! Nikdy nepatrilo Enelu. Enel mal iba právo na prevádzku.
A teraz k tomu, čo povedal pán Puci. Áno, k tej prevádzke. Ale, preboha, Vodohospodárska výstavba nevie to vodné dielo prevádzkovať, hovoril som tam o číslach, oni sú v červených číslach, v 2015 nevyplatili SVP. Dneska majú 60, á, 600-tisíc, čo plánujú na zisku, a ešte si idú brať úver na generálnu opravu turbín. Oni sa dostanú do červených čísel, nebudú schopní vyplácať. Za normálnych okolností by to robili Slovenské elektrárne, celú generálnu opravu. Štát, my sme za štíhly štát, štát nemá čo prevádzkovať vodné dielo.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2017 14:42 - 15:12 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým. Ďakujem za túto možnosť vystúpiť k téme, ktorej sa naozaj venujem už dlhodobo. S Vodným dielom Gabčíkovo som vyrastal. Praxoval som tam ešte na strednej škole. Neskôr som tam dokonca aj sprevádzal turistov. No a keď vlastne začala kauza Gabčíkovo zhruba v tom roku 2014 byť naozaj taká vyostrená, tak som sa jej veľmi intenzívne venoval. Určite pán minister mi to aj potvrdí tým menovaným, čo aj pán Pellegrini pred chvíľou spomínal, ktorý napádal práve to rozhodnutie toho krajského súdu, v tom roku 2015 som bol ja, vysvetlím neskôr.
Ale ako úplne na úvod by som chcel veľmi pekne poďakovať z tohto miesta všetkým novinárom, ktorí na túto tému upozornili a sa jej venovali. Takisto by som sa chcel poďakovať naozaj všetkým poslancom, aj koaličným, ktorí nám dneska umožnili túto schôdzu otvoriť, aby sme na nej mohli hovoriť o problémoch, ktoré sprevádzajú nielen otáznu odmenu pre advokáta Bžána, ale aj samotnú kauzu Gabčíkovo. No a tiež by som chcel poďakovať pánovi ministrovi Žigovi, že naozaj začal v tejto veci konať. Odvolal dozornú radu, ako aj vedenie ministerstva hospodárstva. Ale tu by som asi s takým tým ďakovaním končil, pretože, pretože je tu aj tá kritika, ktorú už vyslovila aj Veronika. Prečo my musíme vždycky s riešením nejakého problému čakať až do nejakej chvíle? Do chvíle, kedy to praskne alebo kedy v nejakom internom prieskume strane SMER vyjde, že jej nejaká kauza začína ovplyvňovať preferencie.
O tom, o čom sa budeme dneska baviť na tejto schôdzi, sme chceli hovoriť už minulý týždeň na výbore pre hospodárske záležitosti, ktorý sme takisto zvolali. Pozvali sme si aj pána ministra Žigu, pozvali sme si aj pána ministra Sólymosa. Pán minister životného prostredia sa ospravedlnil, pán Žiga ospravedlnenku neposlal, nedal nám vedieť napriek tomu, že teda vedel o tom od štvrtka a, myslím, že minimálne šesť dní. Namiesto toho nám odkázal cez médiá, že sme predsa mali vedieť, že bude zasadať vláda. To sme vedeli, ale pokiaľ dobre viem, tak vláda zasadá vždycky v doobedňajších hodinách, alebo vo väčšine prípadov v doobedňajších hodinách a o tej 12. hodine by už ste mali byť k dispozícii. Vtedy sa stalo, že toho jedenásteho sa presunulo rokovanie na tú 12. hodinu. Ťažko povedať, či to bolo účelovo. Ja si nemyslím, že by to malo byť zrovna kvôli nášmu výboru.
Títo dvaja páni ministri, týchto sa v podstate táto záležitosť veľmi, veľmi intenzívne týka. Pán minister životného prostredia zodpovedá za Vodohospodársku výstavbu, ktorá dneska prevádzkuje vodné dielo. Pán minister Žiga je zodpovedný za MH Manažment, ktorý mal na starosti alebo podpisoval práve túto zmluvu s advokátskou kanceláriou Radomíra Bžána.
Takisto by som si dovolil povedať jednu vec, ak teda dostaneme od pána ministra takéto vyjadrenie, že sme mali predsa vedieť, mali sme sa zariadiť. Takisto nám on mohol dať vedieť, mohli sme to preložiť. Ale na Slovensku stále máme parlamentnú demokraciu, to znamená, že zákonodarný orgán ako parlament je nadriadený práve tej vláde. My poslanci sme zase podriadení ľuďom a takisto sa im zodpovedáme, a preto máme plné právo sa ich pýtať, či už na výbore, alebo tu v parlamente. Bohužiaľ, zatiaľ mi z toho vychádza, že v praxi si pán Robert Fico aj ministri jednoducho zvykli na to, že stoja na nejakom piedestále, z ktorého odmietajú zostúpiť. No a koaliční poslanci, bohužiaľ, na ten minulotýždňový výbor ani neprišli, ale som veľmi rád, že boli aspoň dnes.
Prejdem, prejdem teda priamo k veci, k odmene pre advokáta Bžána. Tá odmena mala byť pôvodne, hovorí sa, 64 mil. eur, sú tu aj čísla, ktoré hovoria o 77 mil. eur. No a, čuduj sa svete, MH Manažment túto odmenu dokonca spočiatku aj obhajoval, resp. dovolím si povedať až do svojho konca, kým pán Bačík nebol odvolaný. No ale ako sme sa neskôr dozvedeli, toto je pomerne logický postup, keďže pán Bačík po svojom nástupe prepustil všetkých interných, všetkých interných právnikov na MH Manažmente a vyše 90, 90 otvorených súdnych sporov, kde bol nejakým spôsobom účastníkom MH Manažment, prerozdelil medzi tri advokátske kancelárie: Dvorecký a Partner alebo Partneri, Ecker - Kán, no a, pochopiteľne, veľkú časť, takmer polovicu, z týchto súdnych sporov dostala práve advokátska kancelária pána Radomíra Bžána. Neskôr sa síce v prípade arbitráže pán Bžán vzdal dobrovoľne takmer 50 mil. eur, čo je pre mňa naozaj veľmi, veľmi zvláštny postup, keď ešte deň predtým tvrdil, že on má predsa na túto odmenu nárok. Nechápem, prečo si nedokáže stáť za týmto svojím nárokom, či bol niekým do toho dotlačený? Ale nie je práve toto ten najlepší dôkaz o tom, že naozaj táto odmena je neoprávnená? Koniec koncov vezmime si, hovoríme o podielovej odmene, ale 4,9 mil. eur pán Bžán už predsa vyplatených riadne dostal.
Úprimne je mi veľmi čudné, keď dneska nám tu lietajú milióny hore-dole, zo 64 sa nám stane 17, neskorej to bude možnože 10, nakoniec možnože nič. Ale máme tu, má tu státisíce ľudí, ktorí musia vyžiť z 300 euro na mesiac. Prepočítavali sme si tú pôvodnú odmenu práve napríklad na minimálnu mzdu tohtoročnú, ktorá je 435 eur, a vyšlo nám, že človek, ktorý dostáva takúto minimálnu mzdu, by na odmenu pána Bžána musel pracovať 12 260 rokov. Ak by sme si zobrali Slováka s priemernou mzdou, tak ten by na túto odmenu pracoval iba, v úvodzovkách iba, 5 644 rokov. Čiže to, čo niekto mal zarobiť za zhruba 3 mesiace práce, pretože zhruba tomu zodpovedá ten rozsah 500 hodín, tak priemerný, alebo človek s priemernou mzdou by zarobil za 5 644 rokov. Dnes pán minister Žiga hovorí o primeranej odmene vo výške jedného až dvoch percent zo súdenej sumy.
Ale, je tu niekoľko ale a ja ich teraz aj poviem.
Samotná vyhláška o odmeňovaní advokátov hovorí o tom, že musí ísť naozaj o mimoriadne náročný prípad, kedy je samotný klient na toto upozornený. To znamená, že ten klient ide naozaj do veľmi neistého sporu a môže s väčšou pravdepodobnosťou očakávať, že ten spor v konečnom dôsledku prehrá a ten klient musí o tom dopredu vedieť.
Druhá vec, v tomto prípade tej súdenej sumy nešlo o nejaký prísun alebo o príjem do štátneho rozpočtu, ale, naopak, malo to byť z tejto kasy vyplatené. Zoberme si teraz pre porovnanie odmenu pre privatizačných poradcov, napríklad SPP alebo Slovenské elektrárne. Táto bola vždycky nižšia ako jedno percento. Keď sa bavíme o Slovenských elektrárňach, tak to bolo 0,85 % z privatizačnej sumy. Ale táto odmena bola vyplácaná z toho, čo reálne do tej štátnej kasy aj prišlo, čo sme naozaj aj dostali.
No a to úplne najdôležitejšie, táto požadovaná suma, tých 700 mil., resp. v roku 2015 sa hovorilo o 588 mil., nebola nikdy verifikovaná. Podľa zmluvy o odškodnení toto mal urobiť nejaký oprávnený advokát, nezávislý advokát, na ktorom by sa zhodli obe strany. Čiže my tu máme dneska situáciu, kedy ktokoľvek zažaluje štát o miliardu a zastupujúci právnik má automaticky právo na podielovú odmenu? Takto, takto by sme mohli v podstate postupovať pri akomkoľvek spore.
No a teraz možnože pár výrokov. O to, že ide o sumu, ktorá je neoverená, a teda nemôže tvoriť vôbec žiaden základ pre výpočet akejkoľvek odmeny, povedal hneď po anexii Vodného diela Gabčíkovo sám Robert Fico. Ja si ho dovolím zacitovať: "Jednoducho nemá absolútne žiadne argumenty. Jeho tvrdenia nemajú žiadnu právnu relevanciu, jeho výpočty sa neopierajú o nič. Jednoducho je to vycucnuté z prstu len preto, aby niečo povedali." Týmito slovami reagoval Robert Fico na slová generálneho riaditeľa pána Nicola Cotugno v denníku Hospodárske noviny, keď teda avizoval práve tento arbitrážny súd. Čiže sám Robert Fico povedal, my sa tu bavíme o nejakej sume, ktorú si niekto vycucal z prsta. A my na základe tejto sumy ideme z nej vyplácať nejakú podielovú odmenu? To je naozaj veľmi čudné.
No a potom to, že bol, že išlo o vopred vyhratý súdny spor, a teda nie, nevznikne žiaden nárok, na toto upozorňoval aj sám pán Žiga, vtedy ešte na stoličke ministra životného prostredia. Opäť zacitujem: "Podľa existujúcej zmluvnej dokumentácie, ktorá je medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou, môže žiadať Enel odškodnenie len na základe výpovede. Len na základe výpovede. Keďže prebehli aj iné právne skutočnosti, Enel nemá žiaden nárok na odškodnenie." Pán Žiga tu už nie je, ale verím, že ma počul a pretože naozaj v tomto s ním plne súhlasím. Ak raz krajský súd zrušil nejakú zmluvu od počiatku, nejakú zmluvu o prevádzke, tak, pochopiteľne, nemôže byť platná a na ňu naviazaná nejaká zmluva o odškodnení. A pre mňa je to naozaj veľmi zvláštne, že Slovenské elektrárne sa rozhodli oprieť práve do tejto zmluvy o odškodnení, že vôbec nenamietali alebo nenapádali to rozhodnutie toho krajského súdu. Alebo žeby to tak bolo vopred dohodnuté? Toto by bola veľmi špekulatívna otázka.
Ale pre mňa je napríklad veľmi nepochopiteľné, dnes má štát v Slovenských elektrárňach 34 %. Keď do Slovenských elektrární vstupovala česká spoločnosť EPH, tak sme si tam vydobyli predkupné právo na ďalších 17 %. Prečo sme nerokovali napríklad o urovnaní všetkých súdnych sporov, ale namiesto toho sme sa bavili o nejakých 17 %? Veď dneska je už Slovenská republika v podstate majoritným vlastníkom Slovenských elektrární.
No a k tomu, čo povedal aj pán Pellegrini, o tom, čo sa udialo v tom roku 2015, kedy sme naozaj upozorňovali na to, že tu hrozí nejaký vážny súdny spor a škody pre štátny rozpočet, ale tu vždycky aj pán Žiga zabúda povedať B. Ja som povedal, vždy, že buď budeme platiť odškodné, alebo nebudeme vedieť komu Vodné dielo Gabčíkovo reálne patrí. A toto je situácia, ktorá nastala, a toto potvrdil aj pán Hlivák, dnes predseda Úradu pre verejné obstarávanie. Pretože čo sa vlastne stalo? My máme neplatnú zmluvu o prevádzke, máme, od počiatku, máme neplatnú zmluvu o odškodnení, ale máme neplatnú aj dohodu o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov k Vodnému dielu Gabčíkovo. Toto sa dnes reálne stalo. A pán Hlivák na zasadnutí výboru pre hospodárske záležitosti - všetci, ktorí na tom výbore boli, keď sme ho vypočúvali, keď kandidoval, mi to určite potvrdia - povedal, že naozaj práve tieto vlastnícke vzťahy sú dodnes nevysporiadané. A bude toto možnože práca pre ďalších právnikov, pre ďalších pánov Bžánov na minimálne dve generácie.
Takže, áno, nakoniec odškodné nevyplácame, chvalabohu, ale, bohužiaľ, my dneska nevieme, komu Vodné dielo Gabčíkovo patrí. My máme uzavretú medzištátnu zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom, ktorá hovorí o tom, že Vodné dielo Gabčíkovo nemôže patriť inej osobe ako štátu, ale toto neznamená automaticky, že pokiaľ nie sú vysporiadané tieto majetkovoprávne vzťahy, že to patrí práve tomu štátu.
Takže toto sú možnože také, také fakty k tomu, čo predchádzalo tej samotnej odmene. Vieme to, je to pomerne komplikovaná záležitosť. Mnohí sa v tom stratia. Tento chaos od toho začiatku vyrobil práve pán Robert Fico, ale skúsme, skúsme sa na to pozrieť, prečo k tomu vlastne došlo, troška od začiatku.
Vrátim sa do roku 1994. Nebojte sa, iba pár vetami a určite nepôjdem po jednotlivých rokoch. Ale v tom roku pán Magvaši ako minister hospodárstva presunul Vodné dielo Gabčíkovo do majetku vtedy ešte štátnej akciovej spoločnosti, ktorú dnes poznáme pod názvom Slovenské elektrárne. Vtedy to bola stopercentne štátom vlastnená akciovka. Ako som už povedal, dneska tam má Slovenská republika 34 %. Čiže samotná privatizácia nezačala v roku 2005, 2004 alebo 2006, privatizácia začala ešte v roku 1994. Tento stav, kedy bolo toto vodné dielo, alebo tento majetok, presunuté pod Slovenské elektrárne, trval až do roku 2006, kedy sa práve kvôli tejto medzištátnej zmluve, o ktorej som pred chvíľkou hovoril, práve pri tom predaji tých 66 % toho podielu na spoločnosť Enel, vtedy sa podarilo vyrokovať dohodu o vysporiadaní týchto majetkových, majetkovoprávnych vzťahov. Jednoducho sa konečne tieto majetkovoprávne vzťahy vysporiadali tak, aby boli v súlade s touto medzištátnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a naozaj Vodné dielo Gabčíkovo sa opäť vrátilo štátu, konkrétne do vlastníctva Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik.
Takže toto bola tá dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov v roku 2006. Následne sa uzavrela zmluva o prevádzke, pretože Vodohospodárska výstavba s prevádzkou vodného diela nemala žiadnu skúsenosť. Nemali o to ani záujem a ani nemalo to byť ich biznisom. Prečo by štát mal prevádzkovať nejaké vodné dielo?
No a na tú prevádzku, na tú zmluvu o prevádzke sa naviazala aj tzv. zmluva o odškodnení ako poistka. Toto, toto je z môjho pohľadu to najspornejšie. Čiže bola táto zmluva o odškodnení legitímnou záležitosťou alebo nie? Toto sa malo napádať a s tým by som určite v plnej miere súhlasil.
Súčasne sa ale nové vedenie Slovenských elektrární zaviazalo zachovať ten pomer rozdelenia tých tržieb z predaja elektriny 35 % pre Slovenské elektrárne, 60 % pre Vodohospodársku výstavbu, tak ako to vlastne bežalo už od roku 2001, kedy takéto rozdelenie presadila pani Schmögnerová a pán Koncoš kvázi ako platbu za hydroenergetický potenciál pre ten štátny podnik.
Treba ale povedať, tu sa bavíme o rozdelení tržieb z predaja elektriny. Slovenské elektrárne z týchto tržieb potom vyplácali prevádzku, servis, G-komponent a mali povinnosť každých desať rokov urobiť generálne opravy. A práve napríklad nie realizácia týchto generálnych opráv mali byť tým hlavným dôvodom, prečo došlo k anexii toho vodného diela.
Slovenské elektrárne na začiatku chceli aj zvrátiť tento pomer, to znamená, aby to nebolo 35 z tržieb pre nich. Chceli pochopiteľne viacej. Tento nakoniec, chvalabohu, ostal len zachovaný, pretože to pre Vodohospodársku výstavbu znamenalo naozaj významný príjem, ale takisto sa poistili, aby sa im to neznižovalo. A v zmluve sa hovorilo o tom, že každé jedno znížené percento z tých 35 by znamenalo zľavu z privatizačnej sumy, a to konkrétne 6 mil. eur. Ak by sme sa teda vzdali, resp. ak by sme odobrali Slovenským elektrárňam nárok na tieto tržby, tak by sme museli z privatizačnej sumy vrátiť Enelu 210 mil. eur. O toto, pochopiteľne, nikto nemal záujem a určite ani nikto nemal. Opäť dávam do pozornosti, privatizácia Slovenských elektrární do dnešného dňa nie je uzavretá, nedošlo k poprivatizačnému vyrovnaniu.
Toto, toto teda došlo, toto sa udialo do toho roku 2006, no a potom v roku 2006 prišiel pán Robert Fico a začal tlačiť práve na Úrad pre verejné obstarávanie, aby nejako vymysleli, keď už teda nie ako zvrátiť tú privatizáciu, ale aby sme aspoň sa pokúsili alebo aby sa pokúsili dostať prevádzku, nie vlastníctvo, opakujem, vlastníctvo bolo vždycky v rukách Slovenskej republiky, prevádzku do rúk štátu. A ja sa pýtam, nestačilo, opäť sa pýtam, nestačilo vtedy požadovať zrušiť zmluvu o odškodnom? Pretože mali sme tú zmluvu o prevádzke. Tá bola kedykoľvek vypovedateľná. Čiže z môjho pohľadu stačilo rokovať práve o tej zmluve o odškodnení. No ale to by potom naozaj nebolo na svete toľko sporov a to by jednotliví právnici nedávali, nedostávali takéto odmeny.
Takže je nezmysel, keď dneska Robert Fico tvrdí, že prinavrátil perlu na Dunaji do rúk Slovenskej republiky. Nie. Gabčíkovo ako perla na Dunaji bola vždy v rukách Slovenskej republiky, teda ak nepočítame to obdobie tých rokov 1994 až 2006, ale aj vtedy to bol štátny podnik stopercentný. Čiže naozaj to Gabčíkovo vždy bolo v rukách Slovenska.
Vráťme sa ale teda naspäť k tomu Úradu pre verejné obstarávanie. Tá žaloba, tá sťažnosť, ktorú podali, bola nakoniec v posledný možný deň. A konštrukciou tej sťažnosti, alebo na základe čoho podali nejakú žalobu, bola veľmi, veľmi banálna vec. Bola to v podstate hra so slovíčkami, ale veľmi, veľmi dôležitá. Išlo o to, že či sa prevádzka vodného diela mala chápať ako koncesia alebo ako služba. V prípade koncesie totižto nie je potrebné robiť výberové obstarávanie, v prípade služby áno. A na tomto, na tomto, na týchto dvoch slovíčkach bol postavený celý súdny spor, ktorý trval viac ako osem rokov. To bol ten súdny spor o zmluve o prevádzke, na ktorú potom naviazala tá samotná arbitráž, ktorá pojednávala v podstate o tom, o tom nároku na to odškodné.
Prvostupňový súd pritom v tomto spore už v roku 2013 rozhodol o tom, že naozaj sa jedná o koncesiu. To znamená, že všetko je v poriadku a aj zmluvy sú v poriadku. Voči tomu sa Úrad pre verejné obstarávanie odvolal, až kým Krajský súd v Bratislave nerozhodol opačne. Veľmi zaujímavé bolo, kedy toto rozhodnutie krajského súdu prišlo. Prišlo, prosím pekne, jeden jediný deň pred tým, ako vošla do platnosti výpoveď bez udania dôvodu, ktorú tri mesiace predtým podala Vodohospodárska výstavba. Ak by súd v osemročnom spore rozhodol o jeden jediný deň neskôr, automaticky by vstúpila do platnosti zmluva o odškodnení a my by sme s tým, neviem, možnože niečo urobili, ale asi by sme sa museli veľmi, veľmi urputne súdiť.
No a bola tam zaujímavá ešte jedna vec. Toto by zaujímalo asi aj pani ministerku spravodlivosti, ale podľa mňa o tom vie. Predsedníčkou odvolacieho senátu, prosím pekne, v tom čase alebo práve v tomto spore, ktorý bol rozhodnutý v tom marci 2015, bola pani Andrea Hajtová. Neviem, či ste sa s týmto menom stretli, ale pani Andrea Hajtová je sestra pani Moniky Jankovskej. Tej istej pani Jankovskej, ktorá sa dnes tlačí do Súdnej rady a ktorá je dneska, aj vtedy bola, štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti. Slovenské elektrárne vtedy dokonca dali aj námietku zaujatosti, žiaľ, neuspeli. Takže, áno, neskorej pani Jankovská aj kandidovala za stranu SMER do parlamentu, nakoniec ale ostala na pozícii štátnej tajomníčky. Čuduj sa svete, naozaj aj takéto náhody sa stávajú, a teda dnes už plne rozumiem pani ministerke Žitňanskej, prečo má s pani Jankovskou takýto vážny problém.
No a teraz poďme k tomu arbitrážnemu súdu. V nadväznosti na jeho rozhodnutie, v nadväznosti na rozhodnutie toho krajského súdu teda bolo podanie na ten arbitrážny súd vo Viedni. Iniciovali to Slovenské elektrárne. Pre mňa, pre mňa to bol dosť nepochopiteľný dôvod, o ktorý to celé opreli, teda keď požadovali jednoducho odškodné na základe zmluvy o odškodnom. Ale ako som už povedal, tá bola predsa neplatná. A vôbec nenapádali to, akým spôsobom rozhodol ten krajský súd. Vôbec nenapádali zmluvu o prevádzke. No a potom prišiel, v rozhodnutí to bolo v júni tohto roku, prišiel ten pán Bžán, ktorý si nárokoval na túto odmenu. Chvalabohu, táto sa postupne znižuje. Ja dúfam, že nakoniec skončí na nule, pretože naozaj tam nie je žiaden z môjho pohľadu nárok na takúto podielovú odmenu.
A teraz sa skúsme pozrieť ešte na prevádzku Vodného diela Gabčíkovo. Získali sme nejakú perlu na Dunaji, nejaké zlaté vajce. Ale paradoxne práve v čase, keď došlo k tejto anexii Vodného diela Gabčíkovo, končili Slovenským elektrárňam dlhodobé zmluvy, na základe ktorých naozaj toto Vodné dielo Gabčíkovo pre nich znamenalo pomerne významný príjem. V ďalšom roku prevádzky, ak by ju predávali na trhu a keď im skončili tieto dlhodobé zmluvy, tak by išli so ziskom z predaja výrazne dole. Inak to bolo vidieť aj na hospodárení Vodohospodárskej výstavby. Oni mali rozdiel v tržbách tým, že oni predávali iba na trhu, pretože nemali žiadnych, žiadnych zazmluvnených zákazníkov, tak išli na tržbách z predaja o 19 mil. eur dole. No a Slovenské elektrárne, ťažko povedať opäť, či to bolo plánované, či nie, v roku 2015 mali zisk 24 mil. eur, v roku 2016 vyskočili na 2-tisíc, á, na 114 mil. Okej, je tam nový manažment, je tam EPH, ale mohlo to byť takisto plánované škrtnutie mínusovej položky. Ten Čierny Peter teraz skončil v rukách Vodohospodárskej výstavby. Ako som už povedal, zisk z predaja elektriny nám medziročne klesol o 19 mil. eur, no a pán Lazar, ktorého na Vodohospodársku výstavbu dosadil cez dieru v zákone pán Žiga, si to na jeseň uvedomil, a aby teda pán Fico neostal v hanbe, pustil turbíny na plné obrátky.
Jednoducho tá voda tadiaľ išla. Dopravný úrad začal vypisovať na Vodohospodársku výstavbu, že sa ohrozuje splavnosť Dunaja, bezpečnosť prevádzky, ale aj samotné životy lodníkov. Takže nakoniec naozaj nejakým spôsobom sa utriasla, utriasol aj ten rok 2015. Síce sa tá výročná správa musela na trikrát prerábať, papierovo sa Vodohospodárska výstavba dostala na zisk 900-tisíc eur, len zabudli vyplatiť Slovenský vodohospodársky podnik sumou 5 mil. eur, ktorú predtým každoročne dostávali, a tým dostali tento druhý štátny podnik do červených čísiel.
Inak, keď sa bavíme o ziskovosti Vodohospodárskej výstavby, v tomto roku podľa nejakého podnikového plánu majú naplánovaný zisk iba 600-tisíc eur, ale nezabúdajme na to, že v pláne sú aj generálne opravy turbín za 71,5 mil. eur. Čo to urobí? Toto rozpočítané na desať rokov so ziskom tejto spoločnosti si môžme iba domyslieť alebo ja si myslím, že je to veľmi ľahko prejudikovateľné.
Vodohospodárska výstavba dneska nemá naakumulované žiadne zisky, naopak, má nesplatené úvery vo výške 235 mil. eur. Tiež bolo zaujímavé, že v roku 2012, kedy tento úver bol poskytnutý zo strany štátu a kedy aj štát mal z tých úrokov nejaký príjem, tak boli tieto presunuté na komerčné subjekty. To znamená, vyplatili sme štát a zobrali sme si úver, klasický komerčný. To znamená, ten štát už z toho nič nemá. Áno, tento komerčný úver je lacnejší, ako bol ten štátny, ale ja si myslím, že nič nebránilo pánovi ministrovi Kažimírovi, aby znížil úročenie takto poskytnutého štátneho úveru.
Takže ja sa pýtam, kde dnes sú garancie toho, že Vodohospodárska výstavba bude schopná plácať svoje úvery? Samotné opravy taktiež výrazne meškajú. Keď som hovoril o tom, že sme tu mali rok 2015 a jeden z hlavných dôvodov pre odobratie prevádzky Vodného diela Gabčíkovo bola nerealizácia opravy, generálnej opravy, tak už v tom čase, a bolo to odsúhlasené aj štátnymi nominantami, boli generálne opravy zo strany Slovenských elektrární naplánované na I. štvrťrok v roku 2016. Dneska máme koniec roku 2017, Vodohospodárska výstavba tam má prevádzku už tri roky a s opravou sa ani len nezačalo. Aby som nekrivdil, áno, už sa tam robí verejné obstarávanie. No a takisto nezabúdajme, čo teraz musí platiť Vodohospodárska výstavba, a to je osobitný odvod.
Takže mám ešte dve minúty. Vodné dielo Gabčíkovo malo podľa vyjadrení krátko po anexii rozžiariť každú druhú žiarovku na Slovensku, ale realita je taká, že celá minuloročná, alebo takmer celá minuloročná produkcia bola predaná do Českej republiky. Výroba elektriny ale pritom v prípade Vodného diela Gabčíkovo je až na treťom mieste. Prvoradá je protipovodňová ochrana a splavnosť Dunaja. A tak kým Vodné dielo Gabčíkovo bolo z pohľadu Roberta Fica nejakou sliepkou znášajúcou zlaté vajcTakže, áno, neskorej pani Jankovská aj kandidovala za stranu SMER do parlamentu, nakoniec ale ostala na pozícii štátnej tajomníčky.a, preto mala prevádzka prejsť do rúk štátu, dnes máme z Vodného diela Gabčíkovo, bohužiaľ, iba nejaký páchnuci záprdok. Máme tu potom nejaké zvyšky škrupín, ktorých sa snažia zmocniť rôzni advokáti, no a dnes, ako som už povedal, je koniec koncov štát tým majoritným, aj keď, samozrejme, nemá stále tie manažérske právomoci.
Ja sa teda pýtam, koľko je ďalších takýchto odmien, ktoré sú nárokovateľné alebo už boli vyplatené, len o nich nevieme? A kto mal byť konečným príjemcom takejto odmeny, ktorej sa radšej kvôli medializácii tohto prípadu vzdal a pán Bžán znížil svoj nárok na 17,6 mil. eur? Ja sa pýtam, nie je toto v konečnom dôsledku ďalší zo spôsobov zarábania vlastnou hlavou?
Nejaké požiadavky sú sformulované aj v samotnom uznesení, ktoré by sme radi dnes schválili, ale súčasne budeme žiadať o vykonanie poslaneckého prieskumu ako v štátnom podniku Vodohospodárska výstavba, tak aj MH Manažmente.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2017 18:52 - 18:54 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Pán Krajniak, spomínali ste tie energetické monopoly a ich prehnané zisky. Tam ide hlavne o tie distribučné spoločnosti. Sám ste na to upozornili, sú to regulované subjekty. Takže z môjho pohľadu tam ide hlavne o nesprávne nastavenie tej regulácie. Dobre vieme, kto na tom regulačnom úrade doteraz pôsobil, bol to pán Holienčík, ktorý podliehal nejakému vplyvu pána Fica. Dneska je to pán Jahnátek, ktorý v podstate ten SMER má vytetovaný na čele. Takže tu je tá prapríčina všetkých týchto problémov, ktoré sa potom pretavujú do tých cien energií. V minulosti sa o to pokúsil a napokon aj riešil túto situáciu pán Kažimír tzv. osobitným odvodom, ktorý je dneska zase predĺžený o ďalšie 4 roky, dokonca v dvojnásobnej výške. Ale z môjho pohľadu je to iba také vytĺkanie klinu klinom, čiže nie nejaké systémové riešenie. To znamená, že dneska tu máme nesprávnu reguláciu a ideme ju opravovať osobitným odvodom, alebo prípadne týmto vaším zákonom.
Ja by som radšej bol zato, aby naozaj tá regulácia bola transparentná, otvorená a systémová, aby keď sa bavíme o prirodzených monopoloch, ktoré nemajú na svojom vymedzenom území prirodzenú konkurenciu, tak aby sme vedeli, čo vstupuje do tej regulácie, aby naozaj zverejnili každý jeden cent, čo si uplatnili v rámci tej ceny. No a potom samozrejme s tým súvisí aj reálne nezávislý regulačný úrad, ktorý by to vedel zodpovedne posúdiť, nie tak, ako to máme dneska.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2017 18:18 - 18:20 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ostali sme tu už v takej komornejšej atmosfére, tak dovolím si povedať niečo možno k tomu počiatku toho zákona. Tento zákon, chcem sa priznať, je lobistickým zákonom. Lobistom bola moja dcéra a asi desať detí, ktoré som videl práve v tej lesnej škôlke, ktoré naozaj boli šťastné, boli zdravé, a tou odmenou a tou protihodnotou, ktorú za predloženie tohto zákona od nich očakávam, nie je nič viac ako ten jeden úsmev.
Ja nemám taký dar reči ako Martin predo mnou a veľmi ma mrzí, že som si nedokázal tak obhájiť tento zákon, ako to povedal on. Veľmi sa mi páčili niektoré tie pasáže, s ktorými prišiel. Hlavne tá myšlienka o tom medzikroku na tej časovej osi k niečomu veľkému. Ja si myslím, že tento zákon, ak ho posunieme do druhého čítania, čo by sme určite mohli, tak určite by to mohlo napomôcť aj k nejakým ďalším zmenám, ktorými by sme mohli ten školský zákon postupne vylepšiť.
Ďakujem aj veľmi pekne pánovi Sopkovi, ktorý tak isto hovoril o možných opravách, vylepšeniach tohto zákona v druhom čítaní.
Veľmi pekne ďakujem pani Zimenovej, za tú otvorenú kritiku. Aj keď ten zákon nie je pripravený, ja veľmi rád do budúcnosti jej poskytnem minimálne tie moje motívy, lebo tie naozaj vedomosti, ja som ten energetik a rodič, ale minimálne jej môžem povedať o tých mojich motívoch, ktoré ma k podpísaniu sa a k predloženiu tohto zákona viedli. Budem veľmi rád, ak každý jeden, každý kritik, ktorý aj dneska, vystúpil dneska v rozprave, ak priloží rovnako tú ruku k dielu. Ja tú svoju takto verejne ponúkam a budem vďačný, ak tento zákon podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis