Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2017 o 16:46 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 8.2.2018 16:03 - 16:05 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som na záver tejto rozpravy chcel ešte raz pripomenúť, že tento zákon nie je namierený ani proti baniam, ani proti baníkom, ale proti systému podpory, akým dnes prebieha práve to dotovanie elektriny vyrobenej z domáceho uhlia. Takisto by som chcel podotknúť, že nemám a ani ako strana SaS nemáme nič proti tomu, ak sa dohodnú bane so Slovenskými elektrárňami alebo iným odberateľom na odbyte tohto uhlia, ale na trhovom princípe. Samozrejme, toto všetko za podmienky, že budú dodržané všetky povoľovacie procesy a predpisy, ktoré k tomu náležia. Chcel by som vás teda ešte raz podporiť, ešte raz požiadať o podporu tohto zákona, vďaka ktorému ušetríme všetkým spotrebiteľom elektriny na Slovensku každoročne 98 mil. eur, čo na priemernú domácnosť vychádza zhruba na tých 13 eur, napomôžeme k zlepšeniu stavu životného prostredia na Hornej Nitre a takisto konečne otvoríme tú alobalovú klie-, alobalovú klietku, ktorú si z tohto regiónu urobil Robert Fico.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2018 11:49 - 11:51 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem za tieto slová. Ja by som snáď iba k tomu ešte doplnil, toto, táto podpora elektriny, výroby z domáceho uhlia dnes nie je tou jedinou, ktorá je nesystémovým opatrením, proti ktorému bojujeme, už v minulosti sme ohlásili aj boj voči tarife za prevádzku systému, kde je zahrnuté aj uhlie, kde sú aj obnoviteľné zdroje energií alebo kombinovaná výroba elektriny a tepla, ktoré idú paradoxne v takom nejakom protichode s tou podporou uhlia. To znamená, na jednej strane podporujeme ničenie životného prostredia a na druhej strane podporujeme investície, ktoré majú toto životné prostredie chrániť. Čiže aj my by sme si mali v prvom rade upratať a tak nejak utriasť, že čo vlastne, čo vlastne v tej energetike chceme. Dnes bude na programe ešte jeden ďalší zákon z našej dielne, kde takisto chceme ušetriť 60 mil. eur ľuďom v cenách energií, a naším cieľom je, aby tie energie, tie výdavky pre tie priemerné domácnosti klesli o tých 80 eur ročne, a to hovorím, minimálne, a to pre každú jednu rodinu.
Ja budem veľmi rád, ak tento zákon podporí nielen opozícia, ale ak sa nájde aj vôľa v koalícii, pretože v minulosti, alebo v posledných dňoch som počul aj hlasy z tejto strany, že naozaj tá podpora alebo takéto fungovanie v energetike určite nie je systémové a mal by sa do toho zaviesť poriadok. Pokiaľ to nebude o tom, že alebo pokiaľ to bude o tom, že nebudú ochotní podporiť náš návrh, ja veľmi rád podporím, pokiaľ si takýto návrh oni sami osvoja.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2018 11:21 - 11:45 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže budem pokračovať, kde som skončil. Pred chvíľkou som teda vravel o tom, ako funguje ten všeobecný hospodársky záujem. (Ruch v sále.) Vravel som o tom, že ten všeobecný hospodársky záujem, z neho nie je primárne, nemá primárne prospech tá baňa, ale až naozaj sekundárne, v tomto prípade Hornonitrianske bane Prievidza. Treba však povedať, že Hornonitrianske bane Prievidza majú Slovenské elektrárne ako, dovolím si povedať, absolútne dominantného odberateľa svojho uhlia. Tam ide každý rok zhruba 1 800-tisíc ton, ktoré vyťažia ich zamestnanci. Častokrát sa v prípade tohto nariadenia hovorilo o tom, že má ten sociálny rozmer, sociálny charakter, pretože sa tým drží zamestnanosť v regióne. Dneska, dnes, stále hovorím dneska, už som bol na to viackrát upozornený, takže dnes, dnes tieto bane zamestnávajú asi 3 200 ľudí. (Rečník si odkašľal.) Pardon. Z týchto ľudí je reálne baníkov asi 1 200, časť z nich v podzemí, tá väčšia časť z nich na povrchu, to znamená, všetok ostatný personál je tzv. obslužný, administratívny, jednoducho ľudia, ktorí sa starajú o chod tej samotnej spoločnosti, a takisto treba povedať, že táto spoločnosť sa nevenuje iba ťažbe uhlia.
Častokrát sa tu objavujú rôzne informácie o tom, že na to baníctvo je v regióne naviazaných až 11-tisíc pracovných miest, teda spolu aj s tými baníkmi, ale toto je pomerne mylná informácia, ktorá je vypúšťaná veľmi jednoducho na základe nejakého koeficientu, ktorý dokonca dodnes používa Európska komisia, ktorý, ktorý má číslo 2,5. Ale reálne, pokiaľ hovoríme o tom, že bane majú 1 200 baníkov, ale 3 200 zamestnancov, to znamená, že oni sami sú takým malým štátom v štáte. A tieto všetky služby si pokrývajú interne. A keď teda hovoríme o nejakých ďalších zamestnancoch, ktorí pôsobia v Prievidzi, kaderníci, pekári, vodiči, toto sú všetko ľudia, ktorí by v tomto meste a v tom regióne ostali aj v prípade, pokiaľ by sme práve týmto baníkom vytvorili nové pracovné miesta.
Ale tieto pracovné miesta vôbec nemusia zaniknúť, pokiaľ tie Hornonitrianske bane si nájdu nejakého iného trhového odberateľa, je to, pochopiteľne, na nich. Hornonitrianske bane sú súkromnou, stopercentne súkromnou spoločnosťou, to znamená, že my do nich alebo do ich podnikania nemáme čo zasahovať.
Ale dovolil som si urobiť taký malý prepočet, keď teda hovoríme o tom, že 98 mil. eur ide z našich peňazí. Z peňazí, ktoré platíme v cene elektriny, a tieto na tých 90 % končia práve vo vrecku Hornonitrianskych baní. Tak som sa skúsil na to pozrieť, keď som to prepočítal, tých 98 mil. 3 200 zamestnancami baní, zistil som, že v priemere na každého jedného zamestnanca prispievame sumou 2 550 eur mesačne. Počujete dobre, 2 550 eur mesačne, toto je suma, ktorá ide na jedného zamestnanca v kvázi ako podpora. A pokiaľ by sme to prepočítali na tých baníkov, pretože tí mali byť tými chránenými, ktorých je tam dneska asi 1 200, tak by sme sa dokonca dostali na sumu 6 800 eur. Uznávam, tieto čísla sú značne populistické, pretože tu neprispievame iba na tých zamestnancov, ale prispievame na chod celej tej spoločnosti. Ale keby sme teda to, prísne vzato, zobrali, že my tu chránime zopár ľudí, ktorým chceme zachovať prácu aspoň do dôchodku alebo ešte na pár rokov, tak naozaj si viem predstaviť pre nich aj zmysluplnejšiu činnosť, zmysluplnejší, zmysluplnejšiu pracovnú náplň, na ktorú by sme nemuseli prispievať práve takouto obrovskou sumou.
No a poďme sa ešte pozrieť na to, koľko je to v takom to celkovom vyjadrení, koľko sme dodnes zaplatili práve na túto podporu. Dneska hovoríme o 98 mil. eur ročne, ale beží táto podpora od deväťdesiateho..., od 2005., tak keď sme si to napočítali, tak k dnešnému dňu to bolo, prosím pekne, 855,9 mil. eur. Toto je to, čo v podstate odišlo z našich peňaženiek, nás všetkých. Najprv Slovenským elektrárňam. Zo Slovenských elektrární sa to presunulo práve do Hornonitrianskych baní Prievidza.
Takáto podpora je z nášho pohľadu nedovolenou štátnou podporou, a preto sme si ju dovolili napadnúť aj na Európskej komisii asi pred rokom a trištvrte, a teda očakávame nejaké to skoré rozhodnutie, pretože naozaj ak raz niekomu poskytujeme štátnu pomoc, tak z tej štátnej pomoci by mal aj profitovať, a nie byť tým, kto na ňu viac-menej dopláca. Pretože Slovenské elektrárne sa viackrát vyjadrili, že oni nemajú záujem o ďalšiu prevádzku tejto elektrárne v Novákoch, na ktorú sa my všetci skladáme.
No a keď teda hovoríme o tom, že by sme ukončili to dotovanie elektriny z domáceho uhlia, je možné, že tie bane budú musieť buď prejsť na nejakú inú činnosť, alebo sa nájsť toho iného odberateľa, aj keď neviem si predstaviť, kto by dneska platil, platil 50 eur za tonu, keď iní výrobcovia v Európe hnedé uhlie dokážu vyťažiť aj za 20. Áno, je tu ten argument, že Hornonitrianske bane Prievidza ťažia toto uhlie hlbinne na rozdiel od iných baní v Európe alebo vo svete, ale z môjho pohľadu je toto úplne nezmyselná a zvrátená logika. Takisto my dneska nebudeme pestovať banány, ja neviem, v Tatranskej Lomnici len preto, že potrebujeme zamestnať zopár ľudí na to, aby tie banány tam pestovali. A tieto banány nebudú stáť 1,66 eura kilo, ako je to dneska, a ja neviem, v nejakých obchodných reťazcoch, ale budú stáť 10. A presne toto je to, čo sa deje na tej Hornej Nitre.
A tiež treba povedať, že títo ľudia, ktorí tam ešte stále pracujú, dovolím si povedať, vo veľmi ťažkých podmienkach, už dnes majú alternatívy u iných zamestnávateľoch priamo v regióne. Hovoríme o iných spoločnostiach, ktoré tam pôsobia. Sú to firmy Nestlé, Velux, Vegum. Je tam dneska spoločnosť Brose, neďaleko odtiaľ vyrastá Jaguar.
To znamená, poskytnime týmto ľuďom radšej možnosť rekvalifikácie, radšej možnosť príchodu iných, ďalších investorov, pre ktorých je tento región ako stvorený. Na to však bude potrebné určité dobudovať aj potrebnú infraštruktúru. Tento samotný región sa veľmi dobre ponúka aj na možnosti turizmu, rekreácie. Častokrát sa skloňuje v spojení so striebornou ekonomikou. Pre tých z vás, ktorí by nevedeli, čo to tá strieborná ekonomika je, populácia na Slovensku, ale aj v celej Európe postupne starne a budeme musieť zabezpečiť aj starostlivosť o tých ľudí. Koniec koncov za pár rokov to čaká nás všetkých a práve v tomto regióne máme dostatok možností na to, aby tam práve takáto strieborná ekonomika sa rozvíjala. Pochopiteľne, na absolútnej trhovej báze, štát do toho nemusí žiadnym spôsobom zasahovať.
V Európe a inde takisto došlo k ukončeniu činnosti vo viacerých banských regiónoch. Bavíme sa napríklad o Francúzsku. Myslím, že aj Anka Zemanová bude dneska o tom viacej hovoriť, kde vznikli celé, celé turistické lokácie zaujímavé práve aj pre iných ľudí, ktorí tam chodia pozrieť si, či už sú to nejaké banícke skanzeny. Ale tieto lokality sú aj veľmi vhodné pre inovatívne technológie, testovanie nových možností ťažby, plazmové vŕtanie, diamantové rezanie, jednoducho týchto, uskladňovanie energie v týchto banských dielach. Čiže naozaj my nevymýšľame zbytočne koleso, pokiaľ ten región je už dneska absolútne sebestačný, je tam nízka nezamestnanosť. Okres Prievidza má dneska 5,14 %. A my tam stále držíme akúsi zlatú klietku. Ja si skorej dovolím povedať, že alobalovú klientku, a doplácame na to my všetci.
No a keď som hovoril o kúpeľoch, turizme, tak toto je spojené aj s kúpeľmi, ktoré tam dneska fungujú, fungujú veľmi dobre. Majú veľký apetít na svoj ďalší rozvoj, ale paradoxne ohrozuje ich banská činnosť. A táto banská činnosť ich má ohrozovať aj do budúcnosti, pretože Hornonitrianske bane si požiadali o otvárku 12. ťažobného poľa od roku 2023. To znamená, že samé priznávajú, že pokiaľ by mali fungovať zo súčasných zásob, tak ich činnosť by bola obmedzená nejakým rokom ’23, možnože ’25.
A teraz opäť sa dostávame do situácie, kedy máme dať opäť na činnosť jednej spoločnosti nemalé prostriedky, ktoré v konečnom dôsledku povedú opäť iba k nejakej nezmyselnej ťažbe, činnosti, ktorá pre tento región je škodlivá. Navyše, treba si uvedomiť, už dneska na otvárku 12. ťažobného poľa sú vypočítane prostriedky vo výške 35 mil. eur. Ale toto nie je, že na otvorenie banského diela, ale toto je že na prekládku železnice, cesty, vedenia, potom je tam, má tam byť preložená rieka. Proste opäť absolútne, absolútne nelogické činnosti z môjho pohľadu.
Na o dneska sa tejto problematike uhoľných regiónov v Európe začína venovať aj samotná Európska komisia. V pondelok bolo jedno veľké stretnutie v Trenčíne, ja som to spomínal aj na začiatku, ktoré, ktoré sa práve, ktoré práve malo odštartovať alebo malo byť súčasťou tzv. platformy pre uhoľné regióny v transformácii.
Práve tá Horná Nitra je dneska jedným z regiónov, ktoré bol, ktorý bol vybratý ako ten pilotný, na ktorom chceme dneska skúšať, čo sa v takýchto regiónoch dá. Opäť, na to majú ísť nemalé prostriedky z fondov Európskej únie. Má tam byť programing už dneska, už, pardon, opäť dnes alokovaných prostriedkov, ktoré máme. Potom je tam nový programing, máme k dispozícii globalizačný fond, štrukturálne fondy. Jednoducho toto všetko sa nám ponúka, a teda mali by sme to využiť. Využiť v záujme ľudí, využiť v záujme regiónu, využiť v záujme životného prostredia, pretože treba povedať, že táto samotná elektráreň je dnes druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia na Slovensku. Skleníkové plyny, ktoré dnes na Slovensku vypúšťame, majú ročne objem 40 mil. ton. Samotná elektráreň v Novákoch z toho sa podieľa sumou alebo objemom 2,1 mil. ton. V európskej krajine, v Európskej únii sme takisto krajinou, ktorá má najvyšší alebo tretí najvyšší podiel obyvateľstva, ktoré je vystavené nadmerným koncentráciám prachových častíc. To sú tie PM 2,5.
A keď sme už pri tom životnom prostredí, Inštitút pre environmentálnu politiku, ktorý pôsobí na ministerstve životného prostredia alebo pod ministerstvom životného prostredia, vypočítal, že táto Elektráreň v Novákoch má dopad na naše peňaženky nielen v prípade týchto 98 mil. eur, ale je tam ďalšia, prosím pekne, teraz dobre počúvajte, pol miliarda, pol miliarda eur. Pol miliarda eur, ktorou sa musíme, ktorou my musíme prispieť nepriamo na znečistené životné prostredie alebo na dopady na zdravie obyvateľov. Je vypočítané, že na Slovensku zomrie ročne 5 600 ľudí, 5 600 ľudí predčasne práve v dôsledku znečisteného ovzdušia, 5 600 ľudí. A priamo v okrese Prievidza, máme spracovanú analýzu od Parlamentného inštitútu, je o 20 % väčší výskyt onkologických ohorení, ako je priemer na Slovensku. O 20 % vyšší. A toto všetko my platíme v cene elektriny.
A teraz sa dostávame k takej tej základnej otázke, kedy ukončiť podporu výroby elektriny z domáceho uhlia. Dneska, dnes je na stole viacero termínov. Taký ten hlavný, o ktorom sa stále hovorí, je rok 2030. 2030, to je tá na 15 rokov predlžená platnosť nariadenia, ministerského nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré ale ide proti akejkoľvek logike, proti akejkoľvek logike veci. Už len keď si vezmeme samotné bane, ktoré priznávajú, že bez toho 12. ťažobného poľa nebudú schopné tento, tento termín dodržať, nebudú mať toľko uhlia.
Potom je tu ale aj samotná životnosť tejto Elektrárne Novákoch. Táto má takú tú živnosť podľa vyjadrení zástupcov Slovenských elektrární stanovenú na rok 2021. V roku 2015 alebo 2016 tam boli robené také tie opravy, nazvané, ktoré sa nazývajú ekologizácia, pretože vtedy do platnosti vstupovali nové emisné limity, ktoré nám, ktoré prikázala Európska komisia. Myslím, že to bolo asi 50 alebo 40, alebo 50 mil. eur. A v prípade tejto elektrárni, pokiaľ viem, mala byť opätovne v roku 2021 predlžená životnosť, tak by to nebolo 50 mil. eur. Bolo by to omnoho, omnoho viacej. A už tá ekonomika, už by to nebolo 98 mil. eur, na čo sa my musíme ročne skladať, ale omnoho, omnoho viacej. Takže toto je, to je taký jeden zásadný bod, rok 2021 končí životnosť Elektrárni v Novákoch. V roku 2021 ale súčasne vstupujú do platnosti nové emisné limity, opätovne sprísnené. To znamená, že okrem rekonštrukcie by tam musela byť urobená nová investícia do ekologizácie.
No a ďalším takým rokom, o ktorom sa hovorí, je rok opäť paradoxne 2021, kedy má byť dokončená rekonštrukcia rozvodne v Bystričanoch. Dneska sa o Elektrárni v Novákoch totižto hovorí, že Elektráreň v Novákoch slúži na takéto vyrovnanie, udržanie sústavy, že jednoducho bez nich, bez Bystričan, resp. bez Elektrárne v Novákoch by táto sústava v tom uzle kľakla. Ale veľmi paradoxne vyznieva potom skutočnosť, že o Bystričanoch alebo o nejakej rozvodni v samotnom nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme nie je ani zmienka. Nikto tým nikdy nepodmieňuje ani nikdy nepodmieňoval.
A ďalšia vec. Pokiaľ naozaj tá Elektráreň v Novákoch je tak nevyhnutne potrebná na udržanie stability siete v tom konkrétnom uzle, prečo minulý rok tam mali 20 závažných prerušení prevádzky a tá sieť si to ani nevšimla. Potvrdzujú, potvrdia vám to kľudne aj zamestnanci SEPS-u. Mali na dva týždne prerušenú výrobu elektriny a vôbec nič sa nestalo. A my vraj potrebujeme túto elektráreň na to, aby sme si tam udržiavali nejakú stabilitu sietí.
Dobre, je tu rok 2021 a Bystričany budú dokončené, povedzme, že teda má to nejaké to technické opodstatnenie, ktorému aj tak 99 %, nielen z nás, ale podľa mňa ani z obyvateľov Slovenska nerozumie a možnože to bude argumentom pre tú, pre tú Európsku komisiu. Ale tým pádom naozaj sa dostávame do takého toho termínu, kedy by sme sa konečne mohli začať baviť o tom, že by tá výroba tejto elektriny, ktorá nám všetkým škodí, na ktorú sa my všetci musíme skladať, že by mohla byť ukončená.
No a čo sa stane v okamžiku, keď skončíme s takýmto dotovaním takto nezmyselne vyrobenej elektriny? V prvom rade, ako som už predtým povedal, budeme mať nižšiu cenu elektriny. Každá jedna domácnosť ušetrí minimálne dnes tých 13 eur. Súčasne budeme mať zdravšie životné prostredie. A to nielen v regióne Hornej Nitry, lebo tie emisie majú omnoho širší spád. Pokiaľ ten región dostatočne pripravíme na tú transformáciu, tak aj tí samotní baníci alebo zamestnanci tejto spoločnosti budú mať lepšie pracovné podmienky a hlavne budú mať zmysluplnejšie zamestnanie. Keď sa rozprúdila celá tá debata ohľadom uhoľných regiónov v Európe, dokonca viacerí naši politici sa vyjadrili a pripustili, že to ukončenie môže byť skorej ako v roku 2030. Máme tu vyjadrenie pána ministra Žigu. Keď som o tom diskutoval s pánom Baškom, takisto nie síce konkrétne, ale pripustil, že to nemusí byť práve tento rok, a jediným, kto stále sa tak nejak zubami-nechtami drží tohto termínu, je práve Robert Fico. Človek, ktorý raz do roka sfára do týchto baní, potľapká sa s baníkmi, potom dá nejaké vyjadrenie pre médiá a povie, že on je na ich strane. Ale tam akékoľvek ďalšie skutky končia. Neviem, či baníci považujú Roberta Fica za svojho priateľa, ale musím povedať, že takéto priateľstvo je z môjho pohľadu veľmi falošné a takýchto priateľov by sme si mali držať čo najďalej od seba. A ja som síce veľký kritik Elektrární v Novákoch a aj spôsobu, akým funguje celá táto podpora, ale snažím sa na druhej strane vždy aj ponúknuť nejaké konkrétne riešenie, ktoré by toto mohlo zmeniť. Pretože pokiaľ dnes Robert Fico obhajuje zotrvanie akejkoľvek ďalšej podpory až do roku 2030, tak ako sa hovorí, je také jedno príslovie: „Nehľadaj ušľachtilý motív činu, ak sa dá nájsť aj nízky.“ A v jeho prípade to platí niekoľkonásobne. Dobre si spomeňte na kauzu Alobal, ktorá dodnes nebola, nebola vyriešená, a ako sa hovorí, bolo to odložené do spisu a povedané, že tento skutok sa nestal.
Pokiaľ sa teda bavíme o takých nejakých tých konkrétnych riešeniach, ktoré sme my už v minulosti ponúkali aj pre tento región, pretože tejto problematike sa naozaj venujeme dlhodobo, chodíme do toho regiónu, diskutujeme aj s tými ľuďmi, ktorí sú tou ťažbou a vlastne výrobou elektriny z domáceho uhlia dotknutí. Mali sme niekoľko riešení a požiadaviek na vládu. Hlavne chceli sme, aby bol nastavený plán postupného znižovania výroby elektriny z domáceho uhlia, čo sa dodnes nestalo. Ja verím, že konečne táto platforma to odštartuje a posunieme sa aj v tomto bode, aby nebolo dopustené prekračovanie limitov znečistenia, ako sa to stalo napríklad pri skúšobnej prevádzke, toto je taká naša druhá požiadavka, my sme tu mali v roku 2016 od novembra do februára 2018 spustený tretí blok tejto elektrárne, ktorý vypustil obrovské množstvo siričitanov do ovzdušia. Za dva mesiace prevádzky vyprodukovali dvakrát toľko siričitanov, ako boli oceliarne na východe a tie za celý rok.
Chceme navyše... Ešte možnože k tejto prevádzke, proste tam neboli žiadne povolenia na prevádzku, dali do prevádzky blok, ktorý, ktorý, ktorý nemal, nemal ani len STK-čku, ani len emisnú, keby sme to prirovnali k nejakému autu. Boli by sme radi, keby bolo nadradené zdravie baníkov nad zisky baní. Je tam obrovské množstvo chorôb z povolania, ktoré častokrát týmto baníkom nie sú uznané. A aby z koncovej ceny elektriny boli vyňaté dotácie na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Toto bol jeden z našich návrhov, ktorý sme aj v minulosti prezentovali, a chceme vlastne aj dnešným návrhom dosiahnuť niečo veľmi podobné. To znamená, aby práve tá výroba elektriny z domáceho uhlia bola ukončená, a to v tom roku 2023.
Boli by sme radi, ak by bola dobudovaná rýchlostná cesta R2 na Trenčín, to v čo najskoršom termíne, aby tam bola vybudovaná infraštruktúra alebo umožnené ľahšie spojenie na tú Nitru. V minulosti sme prišli s riešením tzv. Jaguar Expresu, čo je vlastne železničné spojenie medzi Nitrou a Prievidzou, ktoré funguje už dnes, ale, bohužiaľ, trvá dve hodiny. Naozaj za pomerne nízke investície je možné skrátiť túto prepravu na menej ako polovicu a otvoriť tento región obojsmerne, nielen aby ľudia sa mohli dostať do Nitry, ale aby aj ľudia mohli prísť priamo do tohto regiónu, či už do tých kúpeľov, lebo hovorili sme tu o takom množstve príležitostí, ktoré sa tu ponúkajú, ale, bohužiaľ, tento región je stále zatvorený, je stále tou uzavretou alobalovou klietkou. Chceme chrániť zdroje termálnej vody, pretože z tohto máme prosperovať nielen my dnes, ale aj ďalšie generácie. Bolo by vhodné nastaviť dobré podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania, nielen pre tých veľkých investorov, ktorí tam dnes prichádzajú a dostávajú nemalé dotácie. No a reagovať na ten útlm baníctva nastavením dlhodobej stratégie a pripraviť aj program rekvalifikácie pre týchto ľudí.
Takže, aby som to možno tak jednou vetou na záver zhrnul, my dnes nejdeme zatvárať bane, my dnes ideme ukončovať činnosť Elektrárne v Novákoch, pokiaľ teda nebude mať, nebude byť schopná fungovať aj bez našich peňazí, bez tých 98 mil., ktorými sa na ich prevádzku skladáme v cenách elektriny, a pokiaľ to bude mať za následok aj to, že budú zatvorené Hornonitrianske bane, tak mali by sme byť na to naozaj relevantne pripravení, ale opäť na záver opakujem, jedná sa o súkromnú spoločnosť, ktorá si v prvom rade musí sama rozhodnúť, čo bude jej ďalšia činnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2018 10:52 - 11:01 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň ešte raz všetkým prajem. Možnože po takej tej nudnej dôvodovej správe by som si dovolil troška bližšie objasniť návrh tohto zákona, ktorý dnes predkladáme, keďže je to téma výsostne aktuálna. Asi ste zachytili, v pondelok sme tu mali aj zástupcov Európskej komisie na jednom stretnutí v Trenčíne, ktorého sa zúčastnili aj viacerí zástupcovia jednotlivých ministerstiev. Boli tam zástupcovia z kraja, od pondelka na túto tému som absolvoval viacero verejných diskusií v televízii alebo v rozhlase aj s pánom Baškom.
A dovolím ale hneď na úvod vyvrátiť jednu fámu, jednu dogmu, ktorá sa s touto témou spája. Tento zákon nie je, nie je namierený proti baniam a jeho cieľom nie je zatvorenie spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza. Jediným účelom tohto zákona je ukončenie neefektívneho a hlavne nesystémového spôsobu podpory výroby elektriny z domáceho uhlia. Viem, v tej dôvodovej správe to bolo veľmi tak, nieže vágne vysvetlené, ale kto sa tej téme venuje, tak asi vie, ako tá podpora prebieha, a z toho zákona to nie je tak veľmi jednoduché vyčítať. Skúsim teda tak zjednodušene vysvetliť ten samotný princíp, akým prebieha tá podpora.
Dneska máme nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme. Toto nariadenie vydáva ministerstvo hospodárstva a začalo sa vydávať od roku 2006. Zaviedla ho ešte vtedy vláda Mikuláša Dzurindu. Toto nariadenie malo jeden jediný cieľ, byť každoročne prehodnocované a na základe tohto vyhodnotenia malo byť rozhodnuté, či bude potrebné aj na ten ďalší rok podporovať výrobu elektriny z domáceho uhlia. Každoročne sa to naozaj aj tak dialo, niekedy sa to predĺžilo dokonca aj až na dva roky, až prišiel rok 2015, kedy sme tu mali ministra za stranu SMER, ktorý toto nariadenie úplne nezmyselne predĺžil až do roku 2030, to znamená na celých 15 rokov. A čo sú dopady takéhoto nariadenia, resp. čo vlastne sa deje tým, že my podporujeme výrobu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, a hlavne kto ju podporuje. Vymyslel si to štát, nariadenie je ministerské, ale paradoxne celé toto bremeno sme preniesli na občanov, spotrebiteľov elektriny, podnikateľov, firmy, skrátka každého, kto má doma zástrčku. Je to, je to veľmi podobné, čo máme dneska napríklad v prípade podpory obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanej výroby elektriny a tepla, kde takisto štát vymyslel nejakú podpornú schému, ale paradoxne nechal to zaplatiť všetko v plnej miere občanov v cene tejto elektriny. A ako sa to deje? Dnes štát teda vydal nariadenie, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydá, vydá cenové rozhodnutie, kde stanoví výšku tzv. doplatku na každú 1 MWh vyrobenú z domáceho uhlia a ktorú si môžu potom Slovenské elektrárne účtovať. V tom nariadení ale je súčasne napísané, koľko toho uhlia, nie uhlia, pardon, ale koľko elektriny má byť z tohto uhlia vyrobené. Dnes je to 1 350 GWh ročne. A toto musia slovenské elektrárne povinne vyrobiť, distribučné spoločnosti distribuovať, prenosová sústava túto elektrinu preniesť a dodávatelia energií takto vyrobenú elektrinu dodať. Ale tým, kto vlastne túto dotáciu alebo tento doplatok reálne dostane v tej cene elektriny, je, sú Slovenské elektrárne. Takže paradoxne Slovenské elektrárne by naozaj mali byť z tohto celého šťastné, že zrazu majú 98 mil. eur na to, v tomto roku je to 98 mil. eur, v minulom to bolo 95, v predminulom tiež 95. Takže oni by mali byť vlastne šťastné, že dostanú takýto balík peňazí. Lenže oni sú tým nie koncovým príjemcom, pretože zväčša je to tak, že zhruba za 90, viac ako 90 % z tejto sumy si musia nakúpiť uhlie, domáce uhlie od Hornonitrianskych baní Prievidza, ktoré sú jediným dodávateľom na Slovensku takéhoto uhlia, a teda majú monopol. A tým pádom my každý rok takýmto spôsobom odvedieme vlastne 98 mil. eur, takmer 100 mil. eur Slovenským elektrárňam a z toho viac ako 90 % skončí v rukách súkromných spoločností, o ktorých sa ale v nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme ani len slovkom nehovorí.
Keď sa toto, tento spôsob zavádzal v tom roku 2005, malo to mať hlavne ten sociálny rozmer, aby naozaj tí baníci, ktorých tam vtedy bolo viac ako 10-tisíc, neprišli o prácu, tak ako sa to možnože udialo v iných regiónoch, ktoré neboli takým tým, neboli veľmi výrazným spôsobom podporené alebo neboli podporené tak, ako je to v prípade baní. (Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, mohol by som vás poprosiť, keby ste...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, už zvoním ako blázon Quasimodo, ale zatiaľ to nepomáha. (Povedané so smiechom.)
Páni poslanci, ešte chvíľku trpezlivosti!

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ja som veľmi rád, že táto téma zaujala toľkých a vyvolala takú búrlivú diskusiu, ale poprosím vás, dajte mi ešte tie dve minúty, budeme mať potom hlasovanie a potom dokončím, ale je, myslím, že dobré pre každého z vás, aby sa dozvedel, akým spôsobom prebieha práve tá podpora výroby elektriny z domáceho uhlia, pretože aj vy všetci sa na tú podporu skladáte, a možnože by aj vám padlo dobre, pokiaľ by sme takto podporenú elektrinu, ktorá navyše škodí životnému prostrediu a zdraviu obyvateľa, obyvateľov, jednoducho nemali, pretože naozaj tie dôvody už na to pominuli. A možno iba pre také jedno číslo, dneska každá jedna priemerná domácnosť na Slovensku s priemernou spotrebou 3 MWh ročne sa skladá na takúto výrobu po 13 eur. Toto nie je nejaká horibilná suma, ale skúsme si to teraz preniesť na nejaký energetický náročný priemysel, kde naozaj majú tú spotrebu rádovo niekoľko tisícok MWh ročne a v porovnaní s inými konkurenčnými spoločnosťami, ktoré sú v zahraničí a ktoré nie sú zaťažené takouto podporou alebo nemusia dotovať takúto podporu, tak ako oni v tom konkurenčnom boji oproti nim vychádzajú. (Ruch v sále.) Prerušíme?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Podľa toho, koľko máte ešte, pán poslanec, lebo ak dlhšie, tak potom radšej prerušíme.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Mám, mám, mám dlhšie a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2018 10:46 - 10:50 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Návrh zákona, ktorý dnes predkladáme, tak jeho cieľom je doplniť zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a takisto zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Hlavným cieľom tohto zákona je vypustenie tých ustanovení, ktoré upravujú oprávnenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky uložiť vo všeobecnom hospodárskom záujme povinnosti, akými sú povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, ďalej prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia, ako aj vypustenie tých ustanovení zákonov, ktoré upravujú podmienky cenovej regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov naplnenej povinnosťou vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Návrh zákona reaguje predovšetkým na rozhodnutie Európskej komisie vytvoriť platformu pre uhoľné regióny v procese premeny, ktorej plánované aktivity sa budú týkať aj regiónu Hornej Nitry ako jedného z pilotov. V prípade zachovania ustanovených zákonov, podľa ktorých je dnes vo všeobecnom hospodárskom záujme uložená povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia na vyššie uvedené činnosti, ciele a platformy by na Slovensku neboli v plnom rozsahu dosiahnuteľné.
Návrhom zákona zrušujú ustanovenia zákona o č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktoré oprávňujú štát príslušné, oprávňujú štát rozhodnutiami vo všeobecnom hospodárskom záujme uložiť príslušné povinnosti účastníkom trhu s elektrinou.
Súčasne sa zrušujú ustanovenia zákona o regulácii, ktoré ustanovujú podmienky cenovej regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Súčasne sa navrhuje, aby existujúce rozhodnutia, ktoré dneska sú vydané, pardon, dnes sú vydané a platia až do roku 2030, bola ich platnosť ukončená dňom 31. decembrom 2023 a aby cenová regulácia v tejto oblasti skončila najneskôr v tento istý deň.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií, naopak, bude viesť k poklesu koncovej ceny elektriny pre všetky kategórie koncových odberateľov elektriny, keďže v súčasnosti sú náklady podpory elektriny z domácej elektriny zohľadňované v koncovej cene elektriny prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému, kde sa bavíme o sume asi 98 mil. eur ročne.
Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy a z dôvodu ukončenia masívnej podpory vyrobenej elektriny z domáceho uhlia bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie.
Ďakujem veľmi pekne a, pán predsedajúci, hlásim sa súčasne ako prvý do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.12.2017 16:11 - 16:12 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Janka, iba by som naviazal na to, čo si povedala, pretože tu to vypočutie sme mali práve v rámci výboru pre hospodárske záležitosti. Oslovili sme ako výbor všetkých, všetky poslanecké kluby a chceli sme, aj aby nám kandidátov predložili zamestnávateľské združenia, obchodné komory, ale, bohužiaľ, aj práve kvôli tomu nastaveniu toho zákona, tak ako ty si povedala, že tá paradoxná situácia, kedy na, do nezávislého orgánu, úradu, do Regulačnej rady majú takýchto ľudí navrhovať politici, tak mnohí odborníci naozaj sa zľakli. Jednoducho povedali, prečo ja by som si mal špiniť to svoje meno práve tým, že sa previažem s nejakým politikom, a z tohto dôvodu si dovolím súhlasiť a potvrdiť, že tu budeme musieť asi urobiť ešte veľa, veľa legislatívnej práce, a netýka sa toto iba Regulačnej rady alebo regulačného úradu, kde dokonca dneska máme takisto na jeho čele politika, opäť nezávislý úrad, ktorý rozhoduje o cenách. Jednoducho je to, je to kontraproduktívne a takýchto orgánov, ktoré by mali fungovať ako nezávislé, bohužiaľ, na Slovensku máme veľmi veľa.
Takže keď chceme naozaj mať odborníkov, odborníkov, ktorí sa tejto svojej oblasti venujú, sú v nej dobrí, tak zbytočne ich nemažme nejakým tým politickým blatom.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.12.2017 10:14 - 10:22 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Mal si prísť, vedel si. Takže ešte raz, drahé kolegyne, drahí kolegovia, drahé všetko a obzvlášť drahé teplo. Chcem sa vás opýtať, bude to iba taká básnická otázka, pretože pán Glváč mi minule povedal, že toto neni diskusný krúžok, ale predsa len tak na zamyslenie. Viete, koľko platíte za teplo doma, za teplo, ktoré odoberáte napríklad z centrálneho zdroja, ak bývate v bytovke? Ak bývate v dome, tak si to teplo zabezpečujete asi sami. Platíte toľko, koľko vám váš dodávateľ vyúčtuje, a tomuto dodávateľovi nejakú tú hornú hranicu stanoví práve regulačný úrad.
Máme takisto rôzne definície energetickej chudoby, ktorá hovorí aj o tom, kedy niekto spadá pod túto hranicu alebo je energeticky chudobný, neexistuje nejaká uznávaná všeobecná, nejaké uznávané všeobecné pravidlo, ale v zásade sa má za to, že toto sa stáva vtedy, keď platíte za svoje energie viacej, ako je 10 % z vašich mesačných výdavkov na bývanie. A presne, presne o tomto je aj teplo, pretože aj teplo je súčasťou tých platieb za energiu. A našim zákonom by sme radi, aby sme aj túto položku, ktorú platíte v cene za energie alebo ktorá je ich súčasťou platieb za energie, aby sme ju znížili. Tento zákon predkladáme celkovo v tomto parlamente už po štvrtý-, po štvrtýkrát, myslím, v tomto volebnom období druhýkrát a dvakrát to bolo aj v tom minulom, vtedy, myslím, ešte Martin Poliačik mi pomáhal s týmto zákonom, Lucka Nicholson, takže dneska ho tu máme po štvrtýkrát. Veľa už bolo v minulosti povedané, myslím, že k tomuto zákonu je vsjo jasno, ja to nebudem teda nejak zbytočne naťahovať. Aj našej tajomníčke Mati som sľúbil, že budem vecný a stručný. Ale predsa len, čo sa týmto zákonom dosiahne.
My dneska, ako som aj povedal v úvodnej reči, máme tu vlastne nejaké teplárenské nevoľníctvo. To znamená, máte nejakého dodávateľa tepla, vy fungujete v rámci jeho vymedzeného územia, a ak sa rozhodnete vybudovať si vlastnú kotolňu vo vašom bytovom dome, tak čo sa stane, idete na stavebný úrad a dotknutým účastníkom konania je stávajúci dodávateľ tepla. Tento má v rámci tohto konania dokonca postavenie také, má právo veta, a môže vám v podstate zablokovať, keď povie, že nie. No a, pochopiteľne, že toto právo aj využije, pretože nechce prísť o zákazníkov.
Ale čo sa vďaka tomu deje? My tu na Slovensku dneska nemáme vôbec žiadnu možnosť, ako reálne zatlačiť na to, aby výdavky toho vášho dodávateľa boli nejakým relevantným systémom znižované, tlačené dole, aby tam bol nejaký tlak na tú efektivitu. Pretože akékoľvek výdavky, ak sú teda v tej kategorizácii, ktoré predpisuje ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak sú tam nejakým spôsobom začlenené, tak on im ich uzná. Proste to zoberie, uzná a ceny tepla nám idú hore. Na budúci rok vieme, že pôjdu hore ceny elektriny, pôjdu mierne u niektorých dodávateľov aj ceny plynu, mierne ide aj cena tepla. A to práve vďaka tomu, že dneska väčšinu toho tepla vyrábame práve z tohto plynu. Takže nejaká tá korekcia tam bude, ale my stále tvrdíme, že v týchto cenách je priestor aj na ich ďalšie znižovanie, a toto vieme dosiahnuť práve tým, že otvoríme to konkurenčné prostredie.
Toto obmedzenie, ktoré chceme vypúšťať, sa dostalo do zákona ešte v roku 2014, no takou malou nenápadnou novelou, zmenou, ktorá sa dostala do tohto zákona po úplatku, dovolím si to tak nazvať, 10-tisíc eur, ktoré dostal práve jeden lobista, a preloboval túto zmenu v tomto zákone. Toto sme napadli aj na Generálnej prokuratúre. Bohužiaľ, bolo nám oznámené, že skutok sa nestal.
A teraz možno k tomu, čo to, čo to vlastne znamená v praxi. Keď som povedal o tom, že to tu môžme vytvoriť nejakú tú prirodzenú konkurenciu a tlak na cenu. To je presne to isté, ako keď by ste si doma chceli upiecť chleba. Dneska máme všelijaké pekárničky na chleba, dokonca už som počul, že si viete doma pripraviť aj vlastné pivo. Ešte to nemám, ale tak dúfam, že niekedy aj túto možnosť využijem, pretože čo je doma, to sa počíta. A teda máte, má možnosť aj dneska človek si vybrať. Buď si upečie ten chlebík z nejakej zmesi sám doma, alebo ide teda k tomu pekárovi. Samozrejme, obidve opcie, obidve možnosti majú svoje výhody, majú svoje nevýhody. Jak využijem a pečiem v nejakej tej pekárničke, tak pochopiteľne elektrina, obstaranie toho zariadenia na to pečenie, obstaranie toho, tej zmesi múky, plus čas, nejaký čas to trvá, ale mám domáci chleba a som pánom svojho, svojho času, svojich peňazí. Keď sa rozhodnem nakúpiť si to u pekára, no tak idem do potravín alebo idem priamo k pekárovi a tam si ten chleba kúpim a tieto všetky veci neriešim. Ale mám tu možnosť vybrať si. A prečo toto neumožníme ľuďom aj v tejto tepelnej energetike?
Obrátili sme sa v tejto veci aj na Európsku komisiu. Richard Sulík písal pánovi Canetemu ešte v roku 2015. A veľmi konkrétne otázky. Odpoveď bola, že áno, odpájanie ani pripájanie nie je predmetom európskych smerníc ani smernice o energetickej efektívnosti. To znamená, nevieme prikázať, zakázať alebo nejakým zákonom cez Európsku komisiu zatlačiť sami na seba, na nás ako zákonodarcov, aby nevytvárali takéto bariéry.
Ale na druhej strane opísal jednu veľmi zaujímavú vec. Podľa smernice o energetickej efektívnosti sa má účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom podporovať vtedy, keď je nákladovo efektívnejšie ako individuálne vykurovanie a chladenie. Toto je, toto je, myslím, že veľmi jednoznačná a veľmi dôležitá veta, ktorej sa musíme aj do budúcnosti držať. Skrátka, my dneska nevieme, či to účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom je nákladovo efektívnejšie, pretože dneska si tí ľudia nemôžu vybudovať tú vlastnú kotolňu, tú individuálnu kotolňu, no a tým pádom sa nám to veľmi ťažko porovnáva. Takže dajme zadosť aj tomuto, tejto odpovedi a uvoľníme toto teplárenské nevoľníctvo. Dosiahneme aj tým, aj tak, dosiahneme tým teda aj to, že tá cena tepla od tých monopolných dodávateľov bude pod tlakom konkurencie a klesne naozaj pre všetkých.
Takže toľko za mňa a ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.12.2017 10:10 - 10:12 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Spravodajca. Spravodajca. (Reakcia z pléna.) Cítim sa taký nesvoj, keď tu nie si, prepáč. (Povedané so smiechom a reakcia z pléna.)
Takže dobré ráno prajem všetkým prítomným aj všetkým, ktorí nás sledujú na televíznych obrazovkách, predkladáme zákon alebo novelu zákona o tepelnej energetike.
Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadateľ o stavebné povolenie, napríklad keď sa bavíme o spoločenstvách vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, mohlo zvoliť také dodávky tepla, aby boli preňho výhodné, a tiež aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v ich vlastných priestoroch.
Návrhom zákona sa tiež upravuje vydávanie záväzného stanoviska obce pri výstavbe novej sústavy tepelných zariadení tak, aby sa ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú zdrojov tepla s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, vzťahovali na zdroje tepla s nižším výkonom iba primerane. Zároveň zo zákona vypúšťame ustanovenia, podľa ktorých má pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla v konaní podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko je záväzné. V praxi je toto neprijateľné. Dodávateľ ako dotknutý orgán v podstate má právo veta ako miestna tepláreň na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch, teda akési teplárenské nevoľníctvo.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viacej si dovolím k tomuto povedať v samotnej rozprave, do ktorej sa súčasne ako predkladateľ hlásim.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2017 8:55 - 8:55 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem. Mrzí ma, že pán Budaj nestihol dokončiť svoje vystúpenie, ale dúfam, že bude mať priestor potom ešte v ústnej.
Ja by som rád povedal zopár svojich pripomienok k štátnemu rozpočtu. Ako ma viacerí z vás poznajú, venujem sa hlavne tej časti energetiky a o nej budem aj hovoriť, tak ako som o nej hovoril aj v minulom roku. Pozrel som si svoje pripomienky, ktoré som mal k tomu rozpočtu na ten rok 2017, a musím povedať, že veľa zmien som tam nenašiel, ale tak je to pochopiteľné, pretože naozaj tie kapitoly aj tie položky sa opakujú.
Bola tam však jedna pomerne významná zmena, ktorá sa síce netýka priamo rozpočtu, ale má s ním veľmi úzke prepojenie. V minulosti, minulý rok som kritizoval práve pána Holjenčíka kvôli tomu, akým spôsobom viedol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. No a teraz tam máme pána Jahnátka. Ja si dovolím povedať, že je to taká zmena z dažďa pod odkvap, pretože to, čo som vtedy vyčítal, bola situácia, kedy sme mali netransparentnú, nesystémovú reguláciu. Dneska ju máme ešte aj priamo politicky závislú a od tohto všetkého sa potom odvíja aj to, akým spôsobom sú regulované ceny energií, akým spôsobom stúpajú a akým spôsobom jednotlivé regulované poplatky ovplyvňujú ceny energií, ovplyvňujú štátny rozpočet. K tým jednotlivým položkám sa dostanem dneska vo svojom príhovore.
Ale čo som si všimol a čo som vlastne kritizoval aj priamo na výbore, bolo, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví si požiadal a dostane o 1 104 190 eur viacej. V návrhu rozpočtu regulačného úradu to bolo označené sumou "len", ale pre mňa zvýšenie o 30, takmer 32 % určite "len" nie je. Pritom už aj samotný rozpočet pána Holjenčíka, napr. v roku 2015, bol výrazne nafúknutý, aj keď vtedy to bolo určené na tú kontrolu distribučných spoločností, ktorá sa uskutočnila, ale, bohužiaľ, nepriniesla žiadne nejaké výraznejšie zmeny v stanovovaní distribučných poplatkov.
Dneska teda máme vyšší rozpočet tohto regulačného úradu o 1 100 000 a ako dôvod je tam uvedené najmä to, že tomuto úradu pribudli noví zamestnanci, konkrétne je to 15. Dokonca pán Jahnátek pre svoju bývalú poslaneckú asistentku vytvoril novú sekciu na úrade. Plus pribudli nám tam dvaja noví podpredsedovia, jeden, ten tam bol už predtým, ale teda na jeho poste sa vymenila osoba, kým predtým to bol zamestnanec, ktorý išiel podľa tabuľkového platu, tak po zmene zákona o regulácii z minulého roka títo budú mať po 5-tisíc eur. Čo ale vítam v prípade práve tej mzdovej položky, ktorá tam narástla o tých 800-tisíc eur, je tá valorizácia platov existujúcim zamestnancom, pretože ja si myslím, že naozaj títo si to zaslúžia a práve keď ich relevantne ohodnotíme, tak môžme potom očakávať aj to, že tie regulované ceny budú posudzované omnoho exaktnejšie a budú si dávať záležať na svojej práci.
Pán Kažimír, preto otázka, čím vás presvedčil pán Jahnátek, že má nárok na 30 % vyšší rozpočet pre úrad. Pýtam sa hlavne preto, že minulý rok bol zavedený alebo zdvojnásobený a predĺžený osobitný odvod z podnikania v regulovaných činnostiach. Vtedy ste to odôvodňovali najmä tým, že to malo nedokonalosť regulácie. Chcem sa teda opýtať, či po navýšení tohto rozpočtu ÚRSO dôjde k zdokonaleniu tej regulácie a tým pádom bude môcť byť tento osobitný odvod zrušený minimálne v tej energetike. Alebo opačne, ak ministerstvo financií pozná tú hodnotu neprimeraného zisku regulovaných subjektov, tak potom je to možnože priestor na zrušenie tých regulačných úradov alebo minimálne na osekanie tých ich kompetencií. Keď by sme zrušili regulačný úrad, teraz myslím ÚRSO, bohužiaľ, nie je to možné, keď sa pozrieme aj na fungovanie v ostatných krajinách, ale minimálne tu by bola úspora minimálne 4,4 mil. eur alebo menej podľa toho, ako by ten úrad naďalej fungoval.
Ja si totižto myslím, že vláda by nemala zneužívať výdavky ľudí, ktoré sú priamo v tých regulovaných cenách energií, pokiaľ títo ľudia majú iba malú šancu ovplyvniť ich výšku, a to práve cez to zaťažovanie rôznymi daňami alebo neprimeranou reguláciou. Včera túto tému otvoril aj pán Krajniak vo svojom príhovore. A ja by som sa tak isto dneska venoval troška aj elektrine a poplatkom, ktoré sú s ňou spojené, pretože ako sme sa dozvedeli, práve tá elektrina na budúci rok pôjde hore nielen pre domácnosti, ešte výraznejšie aj práve pre tých podnikateľov.
A tu by som sa chcel povenovať aj tým podnikom, ktoré sú v 100-percentnom vlastníctve štátu a sú aj regulované. Včera pán Krajniak začal tému Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, to znamená SEPS-u, ktorý je na 100 % štátny, na 100 % regulovaný, a tie prenosové poplatky sú súčasťou ceny elektriny pre konečného spotrebiteľa. Sú teda veľmi významným zdrojom príjmu do štátneho rozpočtu. V roku 2016 práve v prípade SEPS-u došlo k nárastu z príjmov z dividend od SEPS-u oproti plánovanému o 5,9 mil. eur. Výplata dividendy do štátneho rozpočtu v roku 2015 bola napríklad 66 mil. eur, hoci pôvodne bolo naplánovaných iba 15. To znamená, keď sa vrátime naspäť k tej regulácii, pokiaľ by sme naozaj správne regulovali tie prenosové poplatky, tak tieto by mali byť znížené z môjho pohľadu tak, aby nevytvárali nejakú nepriamu daň a nezaťažovali tým zbytočne cenu elektriny, ktorú platíme potom my všetci ako spotrebitelia, či už v domácnostiach, alebo podnikatelia, ktorí to následne prenášajú do cien svojich produktov.
V roku 2017 bol plán výplaty dividendy 16,6 mil. eur. Očakávaná skutočnosť je napokon 37 mil. eur, to znamená dvojnásobok. Nehovorím, že jediným príjmom Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy sú iba prenosové poplatky, ale rozhodne sú významným, a teda ja budem naďalej tvrdiť, že ten SEPS by mal hospodáriť plus-mínus okolo nuly, maximálne vytvárať si nejakú rezervu na vlastné investície.
V roku 2018 má byť príjem z dividendy SEPS-u 14,7 mil. eur. A ja sa opäť pýtam, koľko bude chýbať na konci roku 2018 v tom štátnom rozpočte, a teda o koľko sa táto dividenda opätovne navýši. Vieme, že dneska SEPS investuje a bude investovať do toho prepoja na Maďarsko, je to aj v súvislosti s dostavbou Mochoviec, ale napriek tomu si myslím, že práve tá položka tých prenosových poplatkov, ktorá je priamo zahrnutá v cene elektriny, by mala ísť výrazne nižšie.
Čiže ako funguje dneska tá nesystémová a politicky závislá regulácia aj práve kvôli osobe, ktorú dneska máme na regulačnom úrade, nášho bývalého kolegu? Máme neodôvodnené vysoké poplatky za prenos, neprimerané zisky idú potom na úkor spotrebiteľov. A ešte raz zopakujem, SEPS je 100-percentne štátna firma, 100-percentne regulovaná teda v oblasti tých prenosových poplatkov, a teda všetko, celý ten ich zisk, sú vlastne nepriame dane. Je to skrátka taká stabilná barlička, keď treba látať, tak sa táto dividenda môže veľmi ľahko vyplatiť.
Druhou spoločnosťou, kde má štát 100 %, je SEPS. Tí sa venujú predaju plynu, či už domácnostiam, alebo podnikateľom. Pred voľbami 2016 tam bolo vyplatených 48 mil. eur na vratky za plyn. Keď som sa teraz na výbore pýtal pána štátneho tajomníka, lebo vtedy bolo avizované, že tie vratky za plyn sa budú opakovať, prečo sa nevyplácajú, či sa teda SEPS-u už nedarí, alebo čo je toho dôvodom, lebo vidím aj dneska v návrhu štátneho rozpočtu, že opäť tá dividenda každoročne vyplácaná má byť 300 mil. eur, pričom tam opätovne nie sú tieto vrátky za plyn, tak povedal, že jednoducho si to nenaplánovali. Uvidíme, možnože sa ich ľudia opäť dočkajú, ale asi až v tom 2020., keď opäť pôjdu voľby. V roku 2016 sme mali v dividende zo SEPS-u vyplatené o 3 mil. viacej, v roku 2017 je očakávanie, že to bude o 10 mil. eur viacej. No a potom v roku 2018 a ďalších to má byť 300 mil. eur. Napriek teda takémuto skvelému hospodáreniu, týmto dividendám, tieto vratky sa neuskutočnia.
Ale keď si pozrieme, ako ten SEPS naozaj hospodári, SEPS je firmou, ktorá slúži na predaj plynu. Vo výročnej správe v roku 2015 mali príjmy z predaja plynu a elektriny 1,36 mld. eur. Ostatné výdavky boli vo výške 1,44 miliardy. Ich strata teda predstavovala 85 mil. eur. Napriek tomu vykázali oficiálny zisk vo výške 435 mil. eur a to je kvôli tomu, že tam majú takú položku zisk z finančných investícií. Tieto finančné investície, to sú vlastne dividendy, ktoré plynú z Eustreamu a SPP distribúcie. V roku 2016 to bolo podľa výročnej správy z predaja plynu 1,3 mld. eur, ostatné výdavky 1,32 miliardy. Tá strata bola celkovo 16 mil. eur. Napriek tomu opäť v tejto výročnej správe sa hovorí o 463 mil. eur, opäť vďaka zisku z finančných investícií. Eustream, SPP distribúcia, tu má štát 51 %, no a ten zvyšok má spoločnosť EPH. Skrátka tie zlaté vajcia z Eustreamu a SPP distribúcie sú vložené do SPP infra a tu je to teda takýmto spôsobom prerozdeľované.
Stratový segment predaja plynu domácnostiam, lebo tento je naozaj naďalej stratový, je spojený so segmentom predaja plynu podnikateľom a stále naozaj nevieme tú stratu úplne na 100 % vykryť. No a čo je úplne najhoršie, no najhoršie, aj v prípade SPP distribúcie sa bavíme o regulovanej spoločnosti, v prípade Eustreamu táto má dokonca ešte aj 100-percentný monopol. Aj SPP distribúcia, ale vlastne Eustream, tam v žiadnom prípade nemôže vzniknúť žiadna konkurencia. No a tá druhá polovica tej neprimeranej regulácie, teda jedna časť nám tečie do SPP a vlastne vykrýva straty, no a tá druhá časť ide EPH. Jedna pani povedala, že v tejto spoločnosti má svoje aktíva aj Robert Fico, ale ja tomu neverím, hoci toto by naozaj mnohé vysvetľovalo, ale úprimne, ak by to naozaj tak bolo, tak ten účet na Belize, ten by musel dávno prasknúť.
Čo sa týka týchto regulovaných spoločností, máme tu potom distribučky. Tak isto máme tam 51-percentný podiel a cez dividendy si štát tam vyťahuje po 30 mil. eur ročne. To znamená, cca je to tých 90 miliónov. Všetko v poriadku. Koniec koncov dividendy k tomu prislúchajú. Opäť je na mieste iba otázka tej oprávnenej alebo tej regulácie, v akej má byť výške. Opäť sa ich týka osobitný odvod, a teda nedokonalosť tej regulácie. No ale na budúci rok, ako som spomínal na úvod, tá elektrina porastie, a teda keď tu máme nejaké dividendy, ktoré idú nám do štátu, tak človek by očakával, že sociálna vláda práve toto zníženie; zvýšenie cien, pardon, vykryje znížením nároku na dividendu. Ale toto sa, bohužiaľ, nedeje. Práve naopak, tá dividenda je dokonca naplánovaná vo vyššej výške, ako tomu bolo v minulom roku. Neni to nejaký výrazný poskok, ale sú to, ja neviem, jeden milión na jednu distribučku cca, niekde je to viacej. Takže ľudia na jednej strane doplácajú na nedokonalú reguláciu, tak isto na vývoj ceny na trhu, no a potom ešte aj na tú chamtivosť vlády vo forme nepriamych daní v cene elektriny.
A potom tu mám ešte jednu energetickú firmu, ktorá ale v štátnom rozpočte nefiguruje, resp. príjem z jej ziskov. Hovoríme o Slovenských elektrárňach. Tu má štát naďalej 34 percent. Plánovaná strata v roku 2017 bola vo výške 48 mil. eur, ale napokon to vyzerá, že budú mať zisk 90 miliónov. V roku 2018 je potom opäť naplánovaná strata, tých 32,6 mil. a potom to ide dole. Z pohľadu rozpočtu je však úplne jedno, že či SEPS je, pardon, SEPS; či Slovenské elektrárne sú v zisku alebo v strate, resp. nie je to tak celkom, lebo keď sú v strate, tak potom si musia brať úvery, ale na základe dohody v roku 2008 všetky dividendy, všetky zisky, ktoré táto spoločnosť vygeneruje, tak idú práve na dostavbu Mochoviec.
A teraz možnože taká otázka na zamyslenie. To znamená, my tu máme nejakú spoločnosť. Všetky jej zisky idú na dostavbu elektrárne, ktorú táto spoločnosť vlastní. Je to na základe nejakej dohody štátu so samotným vlastníkom, ale nejedná sa náhodou o nedovolenú štátnu pomoc? Nebolo by vhodnejšie, aby táto dividenda natiekla najprv do štátneho rozpočtu a potom sme z nej prerozdeľovali na dostavbu? Otázka do vzduchu na zamyslenie do budúcnosti. Ja si myslím, že toto bude naozaj ešte témou najmä v súvislosti s tým, že práve ten tretí blok v Mochovciach má byť na budúci rok uvedený do prevádzky, rok na to aj ten štvrtý, uvidíme.
No a tiež to bolo vlastne v rámci rozpravy k zákonu o dani z príjmov, som spomenul ešte jednu oblasť. Som vtedy hovoril, že budem sa tomu venovať aj v rámci rozpočtu, a to je elektromobilita. Elektromobilita v minulom roku a v rozpočte na rok 2017 mala naplánovaných 5,2 mil. eur z tzv. Recyklačného fondu. My sme mali pred dvoma týždňami aj tu s kolegom Mirom Ivanom komisiu pre technologický rozvoj inovácie, kde sme sa venovali elektromobilite. Prišli nám zástupcovia ministerstva hospodárstva, dopravy, výstavby, životného prostredia, prišli nám od podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Boli tam zástupcovia združenia automobilového priemyslu, Slovenskej asociácie pre elektromobilitu a bavili sme sa aj o tom, čo bude s elektromobilitou na budúci rok. Totižto v rozpočte takáto dotácia, v rozpočte ministerstva hospodárstva táto dotácia už nefigurovala. Áno, ona mala byť ukončená do konca tohto roku a ja viem, že aj pán minister s ňou nebol uzrozumený. Jednoducho nesúhlasil s tým, aby takýmto nesystémovým opatrením sa to podporovalo. Úprimne, ani ja sám.
Ale práve na komisii sme hovorili aj o iných možných opatreniach, napríklad o skrátení odpisov pre elektromobility alebo zelenom verejnom obstarávaní. Na komisii sme sa teda dozvedeli, že nevyčerpané prostriedky z recyklačného fondu bude možné čerpať aj na budúci rok a to do konca júna 2018. Je možné, že to bude až do konca roku 2018. Takže uvidíme, hovorím, neni to veľmi systémové opatrenie, ale budiš aj za toto. Určite sú aj iné neinvestičného charakteru, ktoré tak isto by v tomto mohli napomôcť, ale teda toto bolo na komisii prezentované ako jedna z možností.
A chcel by som sa pána ministra opýtať, či už práve toto predloženie tej dotácie z Recyklačného fondu, či už je schválené, lebo v tom rozpočte ministerstva hospodárstva bola stále nula, ale pán štátny tajomník vravel, že oni majú nejakú rezervu, v rámci ktorej to vedia presúvať. Takže toto by bola jedna z mojich posledných otázok.
A ešte predsa len niečo k tomu, čo v štátnom rozpočte nie je a malo by to tam byť. V energetike je veľké množstvo rôznych politických opatrení, ktoré si vymysleli politici, zaviedli úradníci a tú ťarchu tej zodpovednosti preniesli na plecia spotrebiteľov. O cenách elektriny sa bavíme, najmä o podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, obnoviteľných zdrojov, z kombinovanej výroby elektriny a tepla. Toto všetko je tzv. tarifa za prevádzku systému (TPS). No a dneska nám ceny elektriny na trhoch stúpajú a tieto položky, ktoré s tou komoditou nemajú nič spoločné, vytvárajú nejaký ten priestor na jej redukciu. Toto avizoval už pán minister Žiga v programovom vyhlásení vlády, že s tým niečo urobí, ale zatiaľ sa tak nestalo. My sme toto chceli riešiť aj v našich opozičných návrhoch, ktoré nám neprešli. Nevadí, predložíme opäť a dúfame, že keď dneska nám ceny elektriny, energií na trhu rastú, tak toto, týmto dosiahneme aj nejaké to alikvotné zníženie.
Pán Kažimír, tak ako v minulosti hovoríme nielen a, hovoríme aj b, určite povieme, kde sa na takéto opatrenie, pretože budú mať určite aj nejaký vplyv na ten štátny rozpočet, kde sa na toto dá nájsť, ako sa to dá legislatívne, ale najmä legálne riešiť. Pretože v minulosti sme tu mali aj nelegálne riešenia zo strany Regulačného úradu od bývalého predsedu, no a tieto riešenia označil aj Ústavný súd za ne-do-vo-le-né.
Ja osobne vás, pán minister, považujem za veľmi schopného ministra, o tri dĺžky lepšieho ako je Kaliňák, hoci pán premiér tvrdil niečo úplne iné, a ja som presvedčený, že ak by ste nemuseli plniť rôzne nezmyselné príkazy na vytváranie záplat na nejaké korupčné diery práve v tom štátnom rozpočte, tak určite by ste ho vedeli nastaviť tak, aby napokon bol dodržaný a nemuseli sme počúvať nejakú kritiku z Európskej únie o nedodržovaní deficitu, pretože naozaj ten deficit dneska opätovne nám narástol oproti nejakým tým predikciám. Ja dúfam, že ten tohtoročný sa nám podarí, dodrží, ale pokiaľ by sme naozaj postupovali tým systémom, že stále ten deficit nedodržíme, aj keď sme si teda naplánovali ho v nejakej nižšej výške, tak toto by mohlo viesť v nejakom čase tej svetovej krízy až k bankrotu štátu.
Takže toľko z mojej strany. Mám ešte 15 sekúnd. Bolo tam niekoľko tých otázok, jednak sa to týkalo toho osobitného odvodu. To znamená, ak dneska zdokonaľujeme reguláciu, či bude tento odstránený, znížený alebo či bude nejakým spôsobom ovplyvnené ÚRSO. Potom tam bolo k tej elektromobilite a to je asi všetko z mojej strany.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2017 16:46 - 16:48 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Mizík, ťuťmáci sú tu v parlamente, nie chudobní ľudia. Ale aby som reagoval teda na pána Krajniaka. Pán Krajniak, ďakujem veľmi pekne, že ste sa dotkli práve tých energetických podnikov, pretože ony sú práve tým veľmi významným prvkom v tom štátnom rozpočte.
Hovorili ste aj o tom, že by sme ich mali extra dožmýkať. V tomto momente, alebo v tomto si s vami ale dovolím tak celkom nesúhlasiť, pretože opätovne sa dostávame do tej polohy toho štátu, ktorý sa nám vkráda do pivnice a potom tam odtiaľ niečo zoberie a ráno nám nechá iba zemiaky, ale bicykel zmizol. Čiže my tam máme omnoho lepšie nástroje na to, to je systémová a transparentná regulácia, pretože tieto podniky, či SEPS alebo SPP, sú regulovanými. Takže my môžeme kľudne urobiť to, že my znížime ceny energií, či už plynu alebo elektriny pre ľudí tak, aby tieto podniky nemali také veľké zisky, aby nemali tie marže na úrovni 30-40 %, ale aby to naozaj bolo na čo najnižšej úrovni a aby čo najviacej ostalo vo vačkoch tých ľudí. V minulosti, hovorili ste o tom, že tam dochádza k rôznemu poklesu práve toho zisku, hovorili ste o SEPS-e. SEPS bol taký veľmi špecifický a je taký veľmi špecifický prípad, v minulosti tvorili zisk na úrovni 60 až 70 mil. eur, čo potom štát používal na takéto látanie iných dier v rozpočte cez tú dividendu. Dneska ten zisk veľmi výrazne poklesol a to kvôli tomu, že sa tam realizujú rôzne investície. To znamená, dneska už kašleme na štátny rozpočet a radšej cez takéto investície si posúvame zákazky rôznym svojim kamarátom. Preto ešte raz tvrdím, my musíme v prvom rade znížiť tie ceny energií, kde môžme v takýchto regulovaných odvetviach čo najmenej, aby ľuďom ostalo čo najviacej, a nie aby sme im to museli vracať.
Ďakujem.
Skryt prepis