Ďakujem veľmi pekne. Takže budem pokračovať, kde som skončil. Pred chvíľkou som teda vravel o tom, ako funguje ten všeobecný hospodársky záujem. (Ruch v sále.) Vravel som o tom, že ten všeobecný hospodársky záujem, z neho nie je primárne, nemá primárne prospech tá baňa, ale až naozaj sekundárne, v tomto prípade Hornonitrianske bane Prievidza. Treba však povedať, že Hornonitrianske bane Prievidza majú Slovenské elektrárne ako, dovolím si...
Ďakujem veľmi pekne. Takže budem pokračovať, kde som skončil. Pred chvíľkou som teda vravel o tom, ako funguje ten všeobecný hospodársky záujem. (Ruch v sále.) Vravel som o tom, že ten všeobecný hospodársky záujem, z neho nie je primárne, nemá primárne prospech tá baňa, ale až naozaj sekundárne, v tomto prípade Hornonitrianske bane Prievidza. Treba však povedať, že Hornonitrianske bane Prievidza majú Slovenské elektrárne ako, dovolím si povedať, absolútne dominantného odberateľa svojho uhlia. Tam ide každý rok zhruba 1 800-tisíc ton, ktoré vyťažia ich zamestnanci. Častokrát sa v prípade tohto nariadenia hovorilo o tom, že má ten sociálny rozmer, sociálny charakter, pretože sa tým drží zamestnanosť v regióne. Dneska, dnes, stále hovorím dneska, už som bol na to viackrát upozornený, takže dnes, dnes tieto bane zamestnávajú asi 3 200 ľudí. (Rečník si odkašľal.) Pardon. Z týchto ľudí je reálne baníkov asi 1 200, časť z nich v podzemí, tá väčšia časť z nich na povrchu, to znamená, všetok ostatný personál je tzv. obslužný, administratívny, jednoducho ľudia, ktorí sa starajú o chod tej samotnej spoločnosti, a takisto treba povedať, že táto spoločnosť sa nevenuje iba ťažbe uhlia.
Častokrát sa tu objavujú rôzne informácie o tom, že na to baníctvo je v regióne naviazaných až 11-tisíc pracovných miest, teda spolu aj s tými baníkmi, ale toto je pomerne mylná informácia, ktorá je vypúšťaná veľmi jednoducho na základe nejakého koeficientu, ktorý dokonca dodnes používa Európska komisia, ktorý, ktorý má číslo 2,5. Ale reálne, pokiaľ hovoríme o tom, že bane majú 1 200 baníkov, ale 3 200 zamestnancov, to znamená, že oni sami sú takým malým štátom v štáte. A tieto všetky služby si pokrývajú interne. A keď teda hovoríme o nejakých ďalších zamestnancoch, ktorí pôsobia v Prievidzi, kaderníci, pekári, vodiči, toto sú všetko ľudia, ktorí by v tomto meste a v tom regióne ostali aj v prípade, pokiaľ by sme práve týmto baníkom vytvorili nové pracovné miesta.
Ale tieto pracovné miesta vôbec nemusia zaniknúť, pokiaľ tie Hornonitrianske bane si nájdu nejakého iného trhového odberateľa, je to, pochopiteľne, na nich. Hornonitrianske bane sú súkromnou, stopercentne súkromnou spoločnosťou, to znamená, že my do nich alebo do ich podnikania nemáme čo zasahovať.
Ale dovolil som si urobiť taký malý prepočet, keď teda hovoríme o tom, že 98 mil. eur ide z našich peňazí. Z peňazí, ktoré platíme v cene elektriny, a tieto na tých 90 % končia práve vo vrecku Hornonitrianskych baní. Tak som sa skúsil na to pozrieť, keď som to prepočítal, tých 98 mil. 3 200 zamestnancami baní, zistil som, že v priemere na každého jedného zamestnanca prispievame sumou 2 550 eur mesačne. Počujete dobre, 2 550 eur mesačne, toto je suma, ktorá ide na jedného zamestnanca v kvázi ako podpora. A pokiaľ by sme to prepočítali na tých baníkov, pretože tí mali byť tými chránenými, ktorých je tam dneska asi 1 200, tak by sme sa dokonca dostali na sumu 6 800 eur. Uznávam, tieto čísla sú značne populistické, pretože tu neprispievame iba na tých zamestnancov, ale prispievame na chod celej tej spoločnosti. Ale keby sme teda to, prísne vzato, zobrali, že my tu chránime zopár ľudí, ktorým chceme zachovať prácu aspoň do dôchodku alebo ešte na pár rokov, tak naozaj si viem predstaviť pre nich aj zmysluplnejšiu činnosť, zmysluplnejší, zmysluplnejšiu pracovnú náplň, na ktorú by sme nemuseli prispievať práve takouto obrovskou sumou.
No a poďme sa ešte pozrieť na to, koľko je to v takom to celkovom vyjadrení, koľko sme dodnes zaplatili práve na túto podporu. Dneska hovoríme o 98 mil. eur ročne, ale beží táto podpora od deväťdesiateho..., od 2005., tak keď sme si to napočítali, tak k dnešnému dňu to bolo, prosím pekne, 855,9 mil. eur. Toto je to, čo v podstate odišlo z našich peňaženiek, nás všetkých. Najprv Slovenským elektrárňam. Zo Slovenských elektrární sa to presunulo práve do Hornonitrianskych baní Prievidza.
Takáto podpora je z nášho pohľadu nedovolenou štátnou podporou, a preto sme si ju dovolili napadnúť aj na Európskej komisii asi pred rokom a trištvrte, a teda očakávame nejaké to skoré rozhodnutie, pretože naozaj ak raz niekomu poskytujeme štátnu pomoc, tak z tej štátnej pomoci by mal aj profitovať, a nie byť tým, kto na ňu viac-menej dopláca. Pretože Slovenské elektrárne sa viackrát vyjadrili, že oni nemajú záujem o ďalšiu prevádzku tejto elektrárne v Novákoch, na ktorú sa my všetci skladáme.
No a keď teda hovoríme o tom, že by sme ukončili to dotovanie elektriny z domáceho uhlia, je možné, že tie bane budú musieť buď prejsť na nejakú inú činnosť, alebo sa nájsť toho iného odberateľa, aj keď neviem si predstaviť, kto by dneska platil, platil 50 eur za tonu, keď iní výrobcovia v Európe hnedé uhlie dokážu vyťažiť aj za 20. Áno, je tu ten argument, že Hornonitrianske bane Prievidza ťažia toto uhlie hlbinne na rozdiel od iných baní v Európe alebo vo svete, ale z môjho pohľadu je toto úplne nezmyselná a zvrátená logika. Takisto my dneska nebudeme pestovať banány, ja neviem, v Tatranskej Lomnici len preto, že potrebujeme zamestnať zopár ľudí na to, aby tie banány tam pestovali. A tieto banány nebudú stáť 1,66 eura kilo, ako je to dneska, a ja neviem, v nejakých obchodných reťazcoch, ale budú stáť 10. A presne toto je to, čo sa deje na tej Hornej Nitre.
A tiež treba povedať, že títo ľudia, ktorí tam ešte stále pracujú, dovolím si povedať, vo veľmi ťažkých podmienkach, už dnes majú alternatívy u iných zamestnávateľoch priamo v regióne. Hovoríme o iných spoločnostiach, ktoré tam pôsobia. Sú to firmy Nestlé, Velux, Vegum. Je tam dneska spoločnosť Brose, neďaleko odtiaľ vyrastá Jaguar.
To znamená, poskytnime týmto ľuďom radšej možnosť rekvalifikácie, radšej možnosť príchodu iných, ďalších investorov, pre ktorých je tento región ako stvorený. Na to však bude potrebné určité dobudovať aj potrebnú infraštruktúru. Tento samotný región sa veľmi dobre ponúka aj na možnosti turizmu, rekreácie. Častokrát sa skloňuje v spojení so striebornou ekonomikou. Pre tých z vás, ktorí by nevedeli, čo to tá strieborná ekonomika je, populácia na Slovensku, ale aj v celej Európe postupne starne a budeme musieť zabezpečiť aj starostlivosť o tých ľudí. Koniec koncov za pár rokov to čaká nás všetkých a práve v tomto regióne máme dostatok možností na to, aby tam práve takáto strieborná ekonomika sa rozvíjala. Pochopiteľne, na absolútnej trhovej báze, štát do toho nemusí žiadnym spôsobom zasahovať.
V Európe a inde takisto došlo k ukončeniu činnosti vo viacerých banských regiónoch. Bavíme sa napríklad o Francúzsku. Myslím, že aj Anka Zemanová bude dneska o tom viacej hovoriť, kde vznikli celé, celé turistické lokácie zaujímavé práve aj pre iných ľudí, ktorí tam chodia pozrieť si, či už sú to nejaké banícke skanzeny. Ale tieto lokality sú aj veľmi vhodné pre inovatívne technológie, testovanie nových možností ťažby, plazmové vŕtanie, diamantové rezanie, jednoducho týchto, uskladňovanie energie v týchto banských dielach. Čiže naozaj my nevymýšľame zbytočne koleso, pokiaľ ten región je už dneska absolútne sebestačný, je tam nízka nezamestnanosť. Okres Prievidza má dneska 5,14 %. A my tam stále držíme akúsi zlatú klietku. Ja si skorej dovolím povedať, že alobalovú klientku, a doplácame na to my všetci.
No a keď som hovoril o kúpeľoch, turizme, tak toto je spojené aj s kúpeľmi, ktoré tam dneska fungujú, fungujú veľmi dobre. Majú veľký apetít na svoj ďalší rozvoj, ale paradoxne ohrozuje ich banská činnosť. A táto banská činnosť ich má ohrozovať aj do budúcnosti, pretože Hornonitrianske bane si požiadali o otvárku 12. ťažobného poľa od roku 2023. To znamená, že samé priznávajú, že pokiaľ by mali fungovať zo súčasných zásob, tak ich činnosť by bola obmedzená nejakým rokom ’23, možnože ’25.
A teraz opäť sa dostávame do situácie, kedy máme dať opäť na činnosť jednej spoločnosti nemalé prostriedky, ktoré v konečnom dôsledku povedú opäť iba k nejakej nezmyselnej ťažbe, činnosti, ktorá pre tento región je škodlivá. Navyše, treba si uvedomiť, už dneska na otvárku 12. ťažobného poľa sú vypočítane prostriedky vo výške 35 mil. eur. Ale toto nie je, že na otvorenie banského diela, ale toto je že na prekládku železnice, cesty, vedenia, potom je tam, má tam byť preložená rieka. Proste opäť absolútne, absolútne nelogické činnosti z môjho pohľadu.
Na o dneska sa tejto problematike uhoľných regiónov v Európe začína venovať aj samotná Európska komisia. V pondelok bolo jedno veľké stretnutie v Trenčíne, ja som to spomínal aj na začiatku, ktoré, ktoré sa práve, ktoré práve malo odštartovať alebo malo byť súčasťou tzv. platformy pre uhoľné regióny v transformácii.
Práve tá Horná Nitra je dneska jedným z regiónov, ktoré bol, ktorý bol vybratý ako ten pilotný, na ktorom chceme dneska skúšať, čo sa v takýchto regiónoch dá. Opäť, na to majú ísť nemalé prostriedky z fondov Európskej únie. Má tam byť programing už dneska, už, pardon, opäť dnes alokovaných prostriedkov, ktoré máme. Potom je tam nový programing, máme k dispozícii globalizačný fond, štrukturálne fondy. Jednoducho toto všetko sa nám ponúka, a teda mali by sme to využiť. Využiť v záujme ľudí, využiť v záujme regiónu, využiť v záujme životného prostredia, pretože treba povedať, že táto samotná elektráreň je dnes druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia na Slovensku. Skleníkové plyny, ktoré dnes na Slovensku vypúšťame, majú ročne objem 40 mil. ton. Samotná elektráreň v Novákoch z toho sa podieľa sumou alebo objemom 2,1 mil. ton. V európskej krajine, v Európskej únii sme takisto krajinou, ktorá má najvyšší alebo tretí najvyšší podiel obyvateľstva, ktoré je vystavené nadmerným koncentráciám prachových častíc. To sú tie PM 2,5.
A keď sme už pri tom životnom prostredí, Inštitút pre environmentálnu politiku, ktorý pôsobí na ministerstve životného prostredia alebo pod ministerstvom životného prostredia, vypočítal, že táto Elektráreň v Novákoch má dopad na naše peňaženky nielen v prípade týchto 98 mil. eur, ale je tam ďalšia, prosím pekne, teraz dobre počúvajte, pol miliarda, pol miliarda eur. Pol miliarda eur, ktorou sa musíme, ktorou my musíme prispieť nepriamo na znečistené životné prostredie alebo na dopady na zdravie obyvateľov. Je vypočítané, že na Slovensku zomrie ročne 5 600 ľudí, 5 600 ľudí predčasne práve v dôsledku znečisteného ovzdušia, 5 600 ľudí. A priamo v okrese Prievidza, máme spracovanú analýzu od Parlamentného inštitútu, je o 20 % väčší výskyt onkologických ohorení, ako je priemer na Slovensku. O 20 % vyšší. A toto všetko my platíme v cene elektriny.
A teraz sa dostávame k takej tej základnej otázke, kedy ukončiť podporu výroby elektriny z domáceho uhlia. Dneska, dnes je na stole viacero termínov. Taký ten hlavný, o ktorom sa stále hovorí, je rok 2030. 2030, to je tá na 15 rokov predlžená platnosť nariadenia, ministerského nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré ale ide proti akejkoľvek logike, proti akejkoľvek logike veci. Už len keď si vezmeme samotné bane, ktoré priznávajú, že bez toho 12. ťažobného poľa nebudú schopné tento, tento termín dodržať, nebudú mať toľko uhlia.
Potom je tu ale aj samotná životnosť tejto Elektrárne Novákoch. Táto má takú tú živnosť podľa vyjadrení zástupcov Slovenských elektrární stanovenú na rok 2021. V roku 2015 alebo 2016 tam boli robené také tie opravy, nazvané, ktoré sa nazývajú ekologizácia, pretože vtedy do platnosti vstupovali nové emisné limity, ktoré nám, ktoré prikázala Európska komisia. Myslím, že to bolo asi 50 alebo 40, alebo 50 mil. eur. A v prípade tejto elektrárni, pokiaľ viem, mala byť opätovne v roku 2021 predlžená životnosť, tak by to nebolo 50 mil. eur. Bolo by to omnoho, omnoho viacej. A už tá ekonomika, už by to nebolo 98 mil. eur, na čo sa my musíme ročne skladať, ale omnoho, omnoho viacej. Takže toto je, to je taký jeden zásadný bod, rok 2021 končí životnosť Elektrárni v Novákoch. V roku 2021 ale súčasne vstupujú do platnosti nové emisné limity, opätovne sprísnené. To znamená, že okrem rekonštrukcie by tam musela byť urobená nová investícia do ekologizácie.
No a ďalším takým rokom, o ktorom sa hovorí, je rok opäť paradoxne 2021, kedy má byť dokončená rekonštrukcia rozvodne v Bystričanoch. Dneska sa o Elektrárni v Novákoch totižto hovorí, že Elektráreň v Novákoch slúži na takéto vyrovnanie, udržanie sústavy, že jednoducho bez nich, bez Bystričan, resp. bez Elektrárne v Novákoch by táto sústava v tom uzle kľakla. Ale veľmi paradoxne vyznieva potom skutočnosť, že o Bystričanoch alebo o nejakej rozvodni v samotnom nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme nie je ani zmienka. Nikto tým nikdy nepodmieňuje ani nikdy nepodmieňoval.
A ďalšia vec. Pokiaľ naozaj tá Elektráreň v Novákoch je tak nevyhnutne potrebná na udržanie stability siete v tom konkrétnom uzle, prečo minulý rok tam mali 20 závažných prerušení prevádzky a tá sieť si to ani nevšimla. Potvrdzujú, potvrdia vám to kľudne aj zamestnanci SEPS-u. Mali na dva týždne prerušenú výrobu elektriny a vôbec nič sa nestalo. A my vraj potrebujeme túto elektráreň na to, aby sme si tam udržiavali nejakú stabilitu sietí.
Dobre, je tu rok 2021 a Bystričany budú dokončené, povedzme, že teda má to nejaké to technické opodstatnenie, ktorému aj tak 99 %, nielen z nás, ale podľa mňa ani z obyvateľov Slovenska nerozumie a možnože to bude argumentom pre tú, pre tú Európsku komisiu. Ale tým pádom naozaj sa dostávame do takého toho termínu, kedy by sme sa konečne mohli začať baviť o tom, že by tá výroba tejto elektriny, ktorá nám všetkým škodí, na ktorú sa my všetci musíme skladať, že by mohla byť ukončená.
No a čo sa stane v okamžiku, keď skončíme s takýmto dotovaním takto nezmyselne vyrobenej elektriny? V prvom rade, ako som už predtým povedal, budeme mať nižšiu cenu elektriny. Každá jedna domácnosť ušetrí minimálne dnes tých 13 eur. Súčasne budeme mať zdravšie životné prostredie. A to nielen v regióne Hornej Nitry, lebo tie emisie majú omnoho širší spád. Pokiaľ ten región dostatočne pripravíme na tú transformáciu, tak aj tí samotní baníci alebo zamestnanci tejto spoločnosti budú mať lepšie pracovné podmienky a hlavne budú mať zmysluplnejšie zamestnanie. Keď sa rozprúdila celá tá debata ohľadom uhoľných regiónov v Európe, dokonca viacerí naši politici sa vyjadrili a pripustili, že to ukončenie môže byť skorej ako v roku 2030. Máme tu vyjadrenie pána ministra Žigu. Keď som o tom diskutoval s pánom Baškom, takisto nie síce konkrétne, ale pripustil, že to nemusí byť práve tento rok, a jediným, kto stále sa tak nejak zubami-nechtami drží tohto termínu, je práve Robert Fico. Človek, ktorý raz do roka sfára do týchto baní, potľapká sa s baníkmi, potom dá nejaké vyjadrenie pre médiá a povie, že on je na ich strane. Ale tam akékoľvek ďalšie skutky končia. Neviem, či baníci považujú Roberta Fica za svojho priateľa, ale musím povedať, že takéto priateľstvo je z môjho pohľadu veľmi falošné a takýchto priateľov by sme si mali držať čo najďalej od seba. A ja som síce veľký kritik Elektrární v Novákoch a aj spôsobu, akým funguje celá táto podpora, ale snažím sa na druhej strane vždy aj ponúknuť nejaké konkrétne riešenie, ktoré by toto mohlo zmeniť. Pretože pokiaľ dnes Robert Fico obhajuje zotrvanie akejkoľvek ďalšej podpory až do roku 2030, tak ako sa hovorí, je také jedno príslovie: „Nehľadaj ušľachtilý motív činu, ak sa dá nájsť aj nízky.“ A v jeho prípade to platí niekoľkonásobne. Dobre si spomeňte na kauzu Alobal, ktorá dodnes nebola, nebola vyriešená, a ako sa hovorí, bolo to odložené do spisu a povedané, že tento skutok sa nestal.
Pokiaľ sa teda bavíme o takých nejakých tých konkrétnych riešeniach, ktoré sme my už v minulosti ponúkali aj pre tento región, pretože tejto problematike sa naozaj venujeme dlhodobo, chodíme do toho regiónu, diskutujeme aj s tými ľuďmi, ktorí sú tou ťažbou a vlastne výrobou elektriny z domáceho uhlia dotknutí. Mali sme niekoľko riešení a požiadaviek na vládu. Hlavne chceli sme, aby bol nastavený plán postupného znižovania výroby elektriny z domáceho uhlia, čo sa dodnes nestalo. Ja verím, že konečne táto platforma to odštartuje a posunieme sa aj v tomto bode, aby nebolo dopustené prekračovanie limitov znečistenia, ako sa to stalo napríklad pri skúšobnej prevádzke, toto je taká naša druhá požiadavka, my sme tu mali v roku 2016 od novembra do februára 2018 spustený tretí blok tejto elektrárne, ktorý vypustil obrovské množstvo siričitanov do ovzdušia. Za dva mesiace prevádzky vyprodukovali dvakrát toľko siričitanov, ako boli oceliarne na východe a tie za celý rok.
Chceme navyše... Ešte možnože k tejto prevádzke, proste tam neboli žiadne povolenia na prevádzku, dali do prevádzky blok, ktorý, ktorý, ktorý nemal, nemal ani len STK-čku, ani len emisnú, keby sme to prirovnali k nejakému autu. Boli by sme radi, keby bolo nadradené zdravie baníkov nad zisky baní. Je tam obrovské množstvo chorôb z povolania, ktoré častokrát týmto baníkom nie sú uznané. A aby z koncovej ceny elektriny boli vyňaté dotácie na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Toto bol jeden z našich návrhov, ktorý sme aj v minulosti prezentovali, a chceme vlastne aj dnešným návrhom dosiahnuť niečo veľmi podobné. To znamená, aby práve tá výroba elektriny z domáceho uhlia bola ukončená, a to v tom roku 2023.
Boli by sme radi, ak by bola dobudovaná rýchlostná cesta R2 na Trenčín, to v čo najskoršom termíne, aby tam bola vybudovaná infraštruktúra alebo umožnené ľahšie spojenie na tú Nitru. V minulosti sme prišli s riešením tzv. Jaguar Expresu, čo je vlastne železničné spojenie medzi Nitrou a Prievidzou, ktoré funguje už dnes, ale, bohužiaľ, trvá dve hodiny. Naozaj za pomerne nízke investície je možné skrátiť túto prepravu na menej ako polovicu a otvoriť tento región obojsmerne, nielen aby ľudia sa mohli dostať do Nitry, ale aby aj ľudia mohli prísť priamo do tohto regiónu, či už do tých kúpeľov, lebo hovorili sme tu o takom množstve príležitostí, ktoré sa tu ponúkajú, ale, bohužiaľ, tento región je stále zatvorený, je stále tou uzavretou alobalovou klietkou. Chceme chrániť zdroje termálnej vody, pretože z tohto máme prosperovať nielen my dnes, ale aj ďalšie generácie. Bolo by vhodné nastaviť dobré podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania, nielen pre tých veľkých investorov, ktorí tam dnes prichádzajú a dostávajú nemalé dotácie. No a reagovať na ten útlm baníctva nastavením dlhodobej stratégie a pripraviť aj program rekvalifikácie pre týchto ľudí.
Takže, aby som to možno tak jednou vetou na záver zhrnul, my dnes nejdeme zatvárať bane, my dnes ideme ukončovať činnosť Elektrárne v Novákoch, pokiaľ teda nebude mať, nebude byť schopná fungovať aj bez našich peňazí, bez tých 98 mil., ktorými sa na ich prevádzku skladáme v cenách elektriny, a pokiaľ to bude mať za následok aj to, že budú zatvorené Hornonitrianske bane, tak mali by sme byť na to naozaj relevantne pripravení, ale opäť na záver opakujem, jedná sa o súkromnú spoločnosť, ktorá si v prvom rade musí sama rozhodnúť, čo bude jej ďalšia činnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis