Takže ešte stále dobrý deň. K tomuto zákonu, ktorý predkladáme, ako už aj Janka povedala, ako druhý v tom balíčku z tých opatrení, chceme naozaj zaviesť takú tú transparentnú, transparentnú reguláciu, aby tí ľudia v konečnom dôsledku pochopili, čo tá regulácia je, a aby aj nejakým spôsobom konečne videli, za čo vlastne v tých cenách energií platia.
Ten prvý návrh, ktorá sme, o ktorom sme dneska hlasovali, bohužiaľ, neprešiel, to bolo to...
Takže ešte stále dobrý deň. K tomuto zákonu, ktorý predkladáme, ako už aj Janka povedala, ako druhý v tom balíčku z tých opatrení, chceme naozaj zaviesť takú tú transparentnú, transparentnú reguláciu, aby tí ľudia v konečnom dôsledku pochopili, čo tá regulácia je, a aby aj nejakým spôsobom konečne videli, za čo vlastne v tých cenách energií platia.
Ten prvý návrh, ktorá sme, o ktorom sme dneska hlasovali, bohužiaľ, neprešiel, to bolo to zrušenie nariadenia vo všeobecnom hospodárskom záujme, ale verím, že teda týmto dňom, kedy sa budeme takýmito návrhmi zaoberať, určite nie je koniec. A avizujeme aj tretí návrh, s ktorým prídeme na tú najbližšiu schôdzu.
Ale aby to nebolo iba o nejakých, o nejakých imaginárnych veciach, ja sa vás opýtam, viem, že toto neni diskusný krúžok, preto mi stačí, keď iba zdvihnete ruku, koľkí z vás vedia, koľko platia ročne za elektrinu. Máte aspoň prehľad plus-mínus 10 eur? Výborne. Jedna ruka hore. No, je to dosť, dosť bieda. Dvaja, dobre. Koľkí z vás vedia, čo v tejto elektrine platia? Väčšinou... Áno, výborne, jedna ruka hore. Tak aspoň niekto. Pán Danko nevie, nevadí, vysvetlím.
Keby som ja dneska mohol použiť nejaké tie pomôcky, tak tu mám taký koláčový graf, lebo nie je to žiadna veda, a pomôžem si teda tými číslami, ktoré sú dneska verejne dostupné. Takže v tej cene elektriny v prvom rade platíme za tú komoditu, hej, tú elektrinu, ktorá, keď strčíme prst do zástrčky, tak nás potrasie. Neskúšajte to radšej doma, to vám iba hovorím, že naozaj potrasie.
Táto elektrina, ktorá vás potrasie, tak táto z celej tej ceny, dneska sa bavíme možnože o 150 eurách, 160 eurách za MWh, tvorí iba 29 %. Prosím pekne, 29 %. To znamená, naozaj iba nejakú tú tretinu, menej ako jednu tretinu. Samozrejme, záleží to od toho, akú máte sadzbu, aký máte veľký odber, či sa nachádzate na západe, v strede, východe, či máte nejakého alternatívneho odberateľa, ale bavíme sa o menej ako jednej tretine. Ono to svojím spôsobom je spôsobené aj tým, že tie ceny elektriny, ktoré sa obchodujú na trhu sú dlhodobo nízke, ale postupne začínajú klesať, pardon, klesať, stúpať. Dúfam, že nebudú stúpať nejak veľmi, ale teda dneska sme na trhu kdesi okolo 40 eur za MWh.
Potom tam máme tarifu za prevádzku systému. To sú všetky tie služby, o ktorých sme dneska hovorili aj pri tom zákone o uhlí. Uhlie, obnoviteľné zdroje, kombinovaná výroba elektriny a tepla, prosím pekne, toto všetko sme si vymysleli my, resp. my nie, ja som tu vtedy nebol. Zaviedlo sa to uhlie v 2005., podpora OZE-tom a KVET-u sa zaviedla v 2009., zaviedol to vtedy pán Jahnátek, resp. vtedy šéfoval ministerstvu hospodárstva, ktoré to malo pod palcom. Dneska paradoxne sedí na tom úrade, ktorý rozhoduje aj o tej cenovej regulácii práve pre takéto subjekty, ktoré novovznikajú.
Tak, prosím pekne, táto tarifa, ktorá je čisto čiste politickým rozhodnutím, tak táto z ceny elektriny tvorí 21 %, viac ako jednu pätinu. No a potom tam máme tarifu za systémové služby, to sú rôzne služby na údržbu toho systému, to je 6 % straty pri distribúcii - aj na toto platíme, to neni v žiadnej inej kategórii, to je 4 %. A potom tam máme ešte odvod do Národného jadrového fondu. Tiež taký slovenský unikát, ktorý by ste inde vo svete veľmi ťažko hľadali, ale je to tak, jednoducho my tu máme nejaký historický dlh, ktorý vznikol práve kvôli tomu, že sme tu postavili napríklad tie Bohunice, potom to bolo celé sprivatizované no a v konečnom dôsledku oni si vtedy neodkladali na likvidáciu tej jadrovej elektrárne, no tak teraz sa im na to skladáme my všetci.
A teraz tá najväčšia položka, ktorej sa chceme dneska dotknúť, to je tá distribúcia. Tak, prosím pekne, tá tvorí 37 %, resp. viac ako jednu tretinu z tejto ceny. A to je presne to, čo dnes nikto nevie, za čo vlastne platí. Respektíve vieme, lebo však tieto ceny, alebo teda tie položky sú uvedené vo vyhláške o cenovej regulácii, ktoré, ktorú vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ale, bohužiaľ, táto cenotvorba v energetike práve v tých odvetviach tých prirodzených monopolov, tak to je dneska taký, taký, taká, taká veľká hmla, absolútne netransparentná záležitosť. No a k nejakému zlepšeniu tejto situácie žiadnym spôsobom neprispel ani už pred chvíľkou mnou menovaný pán Jahnátek, ktorý si sadol dnes už na takpovediac papierovo nezávislý regulačný úrad. A dovolím si povedať, že do dnešného dňa tam teda nič, nič veľké neurobil okrem toho, že si tam naťahal plno rôznych kamarátov, urobil z toho Komjatice II.
Takže my máme dneska nejakú nedokonalú reguláciu a s touto nedokonalou reguláciou, Janka to už spomínala, sa rozhodol v minulosti bojovať aj pán Kažimír. Ale namiesto toho, aby sme my sa pozreli, že prečo je tá regulácia nedokonalá, a odstránili tú nedokonalosť tejto regulácie, tak my sme zaviedli odvod. Odvod, osobitný odvod, ktorý má naprávať nedokonalosti regulácie. Takže necháme tú reguláciu nedokonalou, však ľudia zaplatia, nie. No a potom ju ešte zdaníme. Takže opäť sa jedná iba o akúsi nepriamu daň. Takto v podstate pán Kažimír vyzval do boja vtedy ešte toho predsedu regulačného úradu pána Holjenčíka, ktorý ale takisto, veľmi dobre vieme, že bol pozitívny a povoľný strane SMER. A paradoxne v tomto boji tým, kto bol porazený, tak to boli ľudia. Pretože ten odvod, tie ceny, tú netransparentnú reguláciu všetku museli zaplatiť oni.
Takže v čom spočíva princíp tohto zákona? Ten je naozaj veľmi, veľmi jednoduchý. Chceme otvoriť tú cenotvorbu. Niekto to volá regulácia, možnože taký ľahšie pochopiteľný pojem je tá cenotvorba, chceme túto cenotvorbu otvoriť každému jednému spotrebiteľovi, otvoriť cenotvorbu prirodzených monopolov. To znamená tých, ktorým nevznikne žiadna konkurencia na ich vymedzenom území. Nielen preto, že by bolo absolútne nezmyselné ťahať popri existujúcich kábloch alebo potrubiach ďalšie, to nedáva žiadnu logiku, ale takisto to dneska ani zákon neumožňuje, pretože zákon hovorí, že pokiaľ by malo vzniknúť takéto dielo, tak tým, kto sa k tomu bude v rámci nejakého povoľovacieho procesu vyjadrovať, je aj ten stávajúci dodávateľ, ten, kto tam tie rúry už niekde v zemi na tom vymedzenom území má. No a, pochopiteľne, on asi nejakú konkurenciu neuvíta, a teda nedá súhlas.
Takže my jednoducho chceme, aby naozaj ÚRSO, keď dostane takéto cenové návrhy, kde je jasne napísané položkovite, dostanem sa aj k tým položkám, čo si tieto prirodzené monopoly v tej cene uplatňujú, tak aby ich zverejnil. A v druhom kroku by sme boli ale aj radi, aby aj ÚRSO zverejnilo, ako potom došlo k výpočtu tej koncovej ceny. Pretože mal som diskusiu, toto neni že návrh, ktorý sme si my napísali niekde tuto na klube na kolene, ale tento návrh bol diskutovaný aj s takýmito regulovanými subjektami, ktorých sa zákon dotkne. A tí povedali, no to je síce fajn, že vy budete vidieť, čo všetko sme si my žiadali, ale skúste sa pozrieť aj na to, čo nám tam ÚRSO zoškrtalo. Pretože my koľko razy od toho ÚRSA dostaneme iba tri čísla a my nevieme, ako sa k nim dopracovali, akú bulharskú konštantu tam použili. Čiže v druhom kroku by sme naozaj boli veľmi radi, aby aj to ÚRSO otvorilo to, akým spôsobom tieto ceny škrtá, nafukuje, povoľuje, čokoľvek.
Koho všetkého sa toto dotkne? Jeden príklad tu už bol spomenutý. To bola tá prenosová spoločnosť Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, no a potom to budú všetky spoločnosti, ktoré distribuujú elektrinu, Západoslovenská distribučná, Východoslovenská..., Stredoslovenská..., tie, čo distribuujú teplo, plyn, SPP distribúcia. V prípade plynu aj tá spoločnosť, ktorá zabezpečuje prenos. To znamená, sa stará o tú jednu rúru, ktorá nám ide cez celé Slovensko, o ten Eustream, no a napokon aj vodárenské spoločnosti, pretože aj toto sú tie, ktoré majú tie rúry zakopané v zemi a tá konkurencia im tam nikdy nevznikne. No a aj tam sa častokrát ľudia sťažujú, že naozaj netušia, ani len nemajú šajnu, za čo vlastne oni tým spoločnostiam platia.
Druhý, druhý problém tých spoločností alebo tej regulácie, ktorá dneska prebieha na tom regulačnom úrade, je aj tá, že častokrát sú podhodnocované napríklad náklady na údržbu tých existujúcich sietí. Takže možnože reálne, ktovie koľko to bude, keď tú reguláciu otvoríme a tí ľudia si to pozrú. Možnože budú nejaké spoločnosti, kde budú uznateľné, že tie výdavky, tie náklady ich by mohli byť aj vyššie, pretože tam sa im roztrhne každú chvíľu potrubie a oni nemajú uznaný výdavok v prípade tohto ÚRSA. Ale ja som presvedčený, že v takom tom globále takouto otvorenou reguláciou dosiahneme, naopak, zníženie týchto cien.
No a potom k tým nákladom, ktoré som už spomínal, ktoré by mali byť zverejnené. Oni sú všetky vymenované v tejto vyhláške. Hovorí sa hlavne o nákladoch na energie, mzdových nákladoch, odmenách, odpisoch, nájomnom, opravách, údržbách, úveroch a iných režijných nákladoch, všetkých, ktoré vstupujú do tejto regulovanej ceny. Opäť podotýkam, regulovanej ceny pre prirodzené monopoly. Prirodzené monopoly, ktoré pôsobia na našom energetickom trhu.
A dostal som potom aj takú otázku, že no dobre, tak oni to zverejnia, ale čo s tým budú mať tí ľudia. Koniec koncov, tak ja tu dostanem nejaké číslo, ale čo s ním urobím. Ja nehovorím teda, že každý jeden z nás si má sledovať, že koľko platí na mzdách jeho distribučná spoločnosť, ale sú tu rôzne spotrebiteľské združenia, rôzne, rôzne neziskové organizácie, ktoré sa určite veľmi radi tomu pozrú na zúbok, napríklad aj novinári. A je to presne, ako už aj Janka spomenula, ten princíp s tým zverejňovaním zmlúv, ktoré sú uzatvárané so štátom, štátnymi inštitúciami alebo štátnymi spoločnosťami. Čiže opäť má to hlavne taký ten preventívny charakter, aby ich ani len nenapadlo dať si do návrhu ceny niečo, čo je absolútne v rozpore s logikou, no a čo by možnože na ÚRSE im prešlo, ale ľudia im otrieskajú o hlavu. Takže naozaj základom je tá prevencia tých rozhodnutí.
No a čo môže potom občan urobiť, keď tam nájde takúto nejakú závadu, alebo povie si, že ale tuto mi to číslo nejako nesedí. No tak môže to, čo sa môže udiať aj dneska, ale nemá priestor na využitie takéhoto nástroja a to je tzv. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa deje na regulačnej rade, regulačnej rade, ktorá je, ktorá je odvolacím orgánom voči, voči rozhodnutiam Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. To je tá šesťčlenná rada, možnože si spomínate, v pondelok sme volili dvoch členov, alebo teda dvoch kandidátov, z ktorých si prezident vyberie jedného. My sme ich mali aj na výbore, sme ich vypočúvali. Musím úprimne povedať, že teda mňa dvaja páni, ktorí prešli, veľmi nepresvedčili, ale budiž. Ja som presvedčený, že keď sa dostanú do funkcie, tak si dokážu tieto veci naštudovať a budú vedieť aj, čo je tarifa za prevádzku systému, aj G-komponent.
A teraz, čo očakávame, čo očakávame od takéhoto zákona. V prípade toho uhlia sme to vedeli veľmi exaktne vyčísliť, 98 mil., ktoré ušetríme, pokiaľ nebudeme musieť sa skladať na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Ak sa dneska bavíme o riešení tarify za prevádzku systému, takisto veľmi jasne vieme vyčísliť dopady jednotlivých opatrení, ktoré by boli zavedené a o koľko sa zníži táto cena. Ale ak otvoríme cenovú reguláciu, ak ukážeme ľuďom, za čo vlastne platia, a za distribúciu alebo za prenos, tak potom tu sa veľmi exaktne vyčísliť nedá. Nedá sa povedať, že koľko nakoniec ušetria. Takže môže to byť jedno euro, môže to byť 100 mil. eur. Jediné, o čo sa my dneska vieme oprieť, je presne tá suma, ktorá je dnes vyberaná na tom osobitnom odvode. A tento osobitný odvod iba v elektro-, pardon, iba v energetike v minulosti v roku 2016 to bolo 41 mil. eur, pardon, ’15, v roku 2016, nie, 2016 to bolo 41, v 2017 to bolo asi 116, ale tam, tam je teraz ten dvojnásobok zavedený, tá dvojnásobná sadzba, ktorá platí tie prvé dva roky, to znamená v 2017. a v 2018., takže my sa pohybujeme dnes niekde medzi 40 až 60 mil. eur. To je to, čo pán Kažimír na ministerstve financií, bol tu dneska, škoda, že ešte chvíľku nevydržal, možno by nám k tomu povedal viacej. To je presne tá suma, ktorú v energetike od monopolných energetických spoločností štát vyberie každý jeden rok. A vyberie to od tých spoločností, ale zaplatíme to my všetci, my všetci v cenách energií. No a potom, potom tu máme už spomínané, spomínané poplatky, prenosové poplatky, ktoré sa platia Slovenskej..., SEPS-u. To znamená, táto spoločnosť dneska naozaj má tých 60 až 70 mil. eur, čo je ich zisk, ktorý si nechávajú a ktorý ako stopercentne štátna spoločnosť jednoducho nemajú čo vytvárať, pretože opäť sa jedná o ďalšiu nepriamu daň, ktorú platíme my všetci v cenách energií.
Takže toto je to, toto je to, čo som chcel povedať k tomuto zákonu, veľmi, veľmi v kocke. Ak máte nejaké otázky, určite ich rád zodpoviem, aj teda v tých, po tých faktických otázkach. A poprosil by som teda o podporu tohto zákona, pretože môže byť naozaj veľmi prospešný na zvýšenie transparentnosti v energetike, ale hlavne pre ľudí, ktorí vďaka aj takémuto zákonu zvýšia svoje, zvýšia svoje povedomie o tom, za čo vlastne v tých energiách platia. Budú mať lepšiu kontrolu nad týmito výdavkami. No a verím, že v konečnom dôsledku aj tieto ich výdavky poklesnú.
Ďakujem.
Skryt prepis
