Videokanál poslanca

Edo, ďakujem ti pekne. Ja by som sa dotkol iba jednej veci. Ty si tam hovoril o tej garancii na tých 15 rokov. Musím povedať, že táto garancia bola aj v iných krajinách natoľko, či už v Nemecku, alebo v Českej republike, prípadne dlhšie. V Rakúsku je to 13 rokov. Problém bol v tom, skôr v tom, ako boli tieto ceny nastavované. Oni boli nastavované na základe nejakých trhových cien tých technológií v tom čase a naozaj reálne tam vo vyhláške sa hovorilo o 12-ročnej návratnosti. A toto aj mohlo v prípade určitých technológií byť. Ono na tom trhu bolo také obrovské množstvo čínskych panelov, tenkovrstevných panelov, keď sa bavíme o fotovoltike, ktoré boli o 30, možno až 50 % lacnejšie ako tie ostatné. No a namiesto toho, a to sa teraz týka aj toho problému tých aukcií, aby sme my už priamo v zákone definovali nejaké podmienky, že aká to má byť technológia, a napríklad podporili domáci trh alebo európsky, tak jednoducho naozaj ten priestor dostávali tie najlacnejšie riešenia. No a potom niektorí dokonca dostali príspevok z fondov Európskej únie a potom naozaj sa kľudne mohli dostať na 4 alebo 6 rokov. Ale tí, čo to robili poctivo, čo využili naozaj domáce možnosti technológie, tak ostávali na 10-12 rokoch.
Toto by sa dalo odstrániť práve tými aukciami, pretože tie aukcie naozaj budú reflektovať, dáš lacnejšiu alebo lacnejšiu cenu, je mi jedno, akú technológiu, ale minimálne to bude pre toho odberateľa výhodné, ale opäť tá istá nášľapná mína. Nevieme podmienky, nemáme tam nič definované.
Druhý problém v tom prípade v tom 2009. bolo aj to, ako tie kapacity sa prideľovali. Ty si hovoril, nemali šancu, mali a tak ďalej. To bolo tých 120 MW na SEPS-e, to bola tá korupcia na distribučných spoločnostiach. No, a taký ten posledný problém bol, že celá tá ťarcha je prenesená na plecia spotrebiteľov.

Dobré ráno prajem všetkým. Tristodevina, alebo teda zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla má 9 rokov. Na budúci rok takto v septembri by to bolo teda 10. výročie, čo tu nejakým spôsobom funguje, a pred tými 10 rokmi to bol práve pán minister Jahnátek, ktorý bol na ministerstve hospodárstva, a Žiga, vy ste boli vtedy, myslím, štátnym tajomníkom.
Priznám sa, keď prišiel zákon dvesto..., 309 v tom 2009., ja sám som bol z neho, dovolím si povedať, nadšený. Začal som vďaka tomu aj podnikať v tejto oblasti, naším cieľom bolo inštalovať malé fotovoltické elektrárne na strechy, to znamená, aby si naozaj ľudia vyrábali elektrinu, túto primárne spotrebovávali, prebytky dodávali do siete. Žiaľ, vtedy tá situácia bola dosť napätá, kritická, prednosť hlavne na tých distribučných spoločnostiach v prípade pripojenia dostávali také tie veľké inštalácie, zemné inštalácie a takí tí malí, ktorí to robili hlavne kvôli tomu, aby boli aspoň trocha zelení, tak tí sa odsúvali na koniec. Vtedy som si uvedomil, že asi som nepochopil tú pravú podstatu toho zákona, a to teda zopár ľuďom prihnať, prihrať pomerne výhodný biznis. Nedávno sme sa dozvedeli práve s vraždou novinára pána Kuciaka aj o fotovoltike, ktorú aj on teda kritizoval, a odhalil 34 MW, ktoré dostal Talian Vadala ako možnosť pripojenia pri Lučenci. Toto, pochopiteľne, neskôr veľmi výhodne speňažil.
Stal sa z toho veľmi rýchlo obrátkový biznis, postav a predaj. Ale, samozrejme, našli sa aj nadšenci, ktorí to robili z toho presvedčenia a ktorí to brali ako investíciu do budúcnosti a nejaký príspevok k tej zelenšej planéte. Ale na tej verejnosti to, čo sa pretriasalo, boli iba tie kauzy a ten dobrý úmysel jednoducho išiel do úzadia a tie obnoviteľné zdroje dostali naozaj veľmi zlé renomé. Zákon bol preto odvtedy viacej kritizovaný ako chválený, a to najmä kvôli dopadu na koncovú cenu elektriny. Pochopiteľne, ten zákon mal aj svoje dôvody a tým boli naše záväzky voči Európskej únii, to bol ten známy záväzok 20 - 20 - 20, čo je vlastne priemer Európskej únie, ktorá by do roku 2020 mala vyrábať 20 % z obnoviteľných zdrojov, mali by sme mať o 20 % nižšie produkcie CO2 a mali by sme o 20 % zvýšiť energetickú efektívnosť. Náš podiel do tohto mixu v prípade obnoviteľných zdrojov mal byť 14 %. Toto bol mix elektrina, teplo a doprava.
Štát sa rozhodol, že on investovať nič nebude a nechá priestor podnikateľom, ktorým potom v zákone nastavil okrajovo pravidlá, tým základom boli tie garantované ceny na 15 rokov a tá cena, to bol vlastne doplatok plus cena elektriny na straty. To bol ten hlavný princíp výkupnej ceny.
Potiaľto všetko v poriadku, ale ten diabol sa skrýval práve v tých detailoch. A presne tomu tak bolo v prípade tohto pôvodného zákona a takisto tomu je aj v prípade jeho dnešnej novely. V tom prvom rade to boli právomoci pre úrad sieťových odvetví. To znamená úrad, vtedy pán Holjenčík, nastavil výkupné ceny, ale musím úprimne povedať, tieto boli v tom čase veľmi podobné ako v okolitých krajinách, čiže nejak veľmi to neprepískol, akurát pre tú kapacitu neexistoval žiaden strop. A celý objem tých vyplatených peňazí tým výrobcom, ktoré vyplácali distribučné spoločnosti, sa prenášal na plecia odberateľov, ľudí, podnikateľov - žiadne viaczdrojové financovanie a ani žiaden záväzný plán rozvoja obnoviteľných zdrojov, či kombinovanej výroby elektriny a tepla na Slovensku.
Ja si dovolím tuto uviesť napríklad príklad z Rakúska, kde majú naozaj veľmi jasne nastavené, v ktorom roku aký objem financií môžu použiť na podporu takýchto zdrojov, toto potom garantujú napríklad na 12 rokov, prepočítajú si to na objem, kapacity z toho-ktorého zdroja a maximálne toľko povolia.
No a ten druhý skrytý diabol, ktorý sa skrýval v tomto zákone, bola korupcia. Táto prebiehala, ako som spomínal napríklad na tých distribučných spoločnostiach, ktoré jednoducho prednostne popripájali, čo im vyhovovalo, ale pitom to bola napríklad aj jedna dlhá noc na SEPS-e, Slovenská elektrizačná priemyselná sústava, kedy sa v decembri v roku 2009, dovolím si povedať, že z noci do rána, rozdalo 120 MW pripojení alebo kapacít pre fotovoltiku. Toto bolo niečo, kedy sa v piatok vyhlásila súťaž, prvý príde, prvý berie. Napriek tomu, že tam boli pomerne prísne kritériá, alebo teda pomerne prísne požiadavky, čo všetko musí záujemca splniť, tak našlo sa dostatok ľudí, ktorí už v utorok alebo v pondelok a utorok priniesli všetky tieto podklady a dostali tieto pripojenia. Ten, ten kontingent sa uzatvoril v utorok alebo v stredu, čiže naozaj to bolo veľmi rýchle.
Tie mená, ktoré potom prenikli na verejnosť, boli častokrát aj medializované, bol to, bol to pán Jozef Brhel, bol to bývalý minister hospodárstva pán Malatinský, bol to pán Lazar.
Tento, dovolím si to povedať, že podvod alebo minimálne škandál 120 MW v tejto akciovej spoločnosti nás všetkých počas tých 15 rokov bude stáť asi 700 mil. eur. Veľmi tento, veľmi mi to pripomína nástenkový tender, ale, bohužiaľ, stalo sa, úprimne musím povedať, nebolo tam zistené žiadne porušenie zákona okrem toho, že zrejme bol niekto dopredu informovaný. Ale my sa nebalíme iba o týchto 120 MW, pretože tá kapacita v obnoviteľných zdrojoch, ako aj kombinovanej výroby elektriny a tepla je omnoho vyššia. V prípade fotovoltiky je to dnes asi 550 MW, najviac tých pripojení bolo v rokoch 2010 až 2011, kedy bol ten doplatok najvyšší, vtedy to bolo 430, potom 395 euro za každú MWh, a práve tá fotovoltika bola konštrukčne a naozaj najjednoduchšia a najrýchlejšie zrealizovateľná.
V roku 2011 potom prišla do parlamentu Jurčíkova novela, nášho poslanca, ktorá limitovala ten možný pripojený, pripojiteľný výkon v prípade fotovoltiky. A to fotovoltiku preniesla na strechy, vtedy sa to, myslím, že to bolo v roku 2012, trocha ukľudnilo. Ale spätne sa s tými dotáciami, ktoré už boli priklepnuté, nič nest..., nič nemohlo urobiť, pretože boli udelené podľa platného zákona, a pokiaľ by štát do toho nejakým spôsobom zasiahol, tak by zrejme čelil mnohým súdnym sporom.
Aby som to premietol aj do tých eur, koľko to vlastne je. Nakoľko sa my všetci v cene elektriny musíme skladať na túto podporu, tak v prípade obnoviteľných zdrojov to bolo v minulom roku 400 mil. eur, v prípade kombinovanej výroby elektriny a tepla 115 mil. eur. Takže dokopy je to 515 mil.
Ako strana Sloboda a Solidarita ale nekritizujeme túto výšku. Kritizujeme to, že to všetko musia zaplatiť odberatelia elektriny. Táto podpora sa prenáša do tzv. tarify za prevádzku systému. V tejto tarife sa skladáme na výrobu obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, výroby elektriny z domáceho uhlia a činnosť operátora trhu. Z ceny elektriny po tom poslednom zvýšení úradom sieťových odvetví v tej TPS-ke platíme asi 27 eur na MWh. To znamená, taká jedna domácnosť, ktorá ročne spotrebuje asi 3 MWh, zaplatí iba v rámci tarify za prevádzku systému 81 euro.
Politické rozhodnutia a zásahy však podľa mňa v cene elektriny nemajú čo robiť alebo minimálne nie v takomto rozsahu, v takomto objeme. Negatívom toho celého bolo aj to, že do toho zatiahnuté distribučné sústavy, prevádzkovatelia distribučných sústav, ktorí mali byť iba poštárom toho doplatku, to znamená vyplatia doplatok tomu výrobcovi a následne si ho vyúčtujú v cene distribučných poplatkov, ktoré im ale musí určiť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Žiaľ, regulácia u nás funguje, ako funguje, a teda tá systémovosť a transparentnosť tam absentovala, no a tak sa stalo, že práve tí politickí nominanti, ktorých sme tam aj v minulosti mali a máme aj dnes, jednoducho zabezpečili, že ceny energií budú stabilné, TPS-ka sa zvyšovať nebude, tarifa za prevádzku systému podľa reálne vyplatenej a vznikol tzv. historický dlh. Distribučné spoločnosti si dnes nárokujú alebo hovoria o 400 mil. eur. Paradoxne tento dlh, hovorím o 400 mil. eur, si nikdy neuplatnili v rámci odvolania sa voči cenovému rozhodnutiu, ani nežalovali úrad, alebo keď žalovali, tak napokon túto žalobu stiahli, pretože naozaj tu došlo evidentne k porušeniu právomoci regulátora, ktorý postupoval v rozpore s vlastnou vyhláškou a poškodzoval tieto regulované subjekty, ale keďže si to neuplatnili, tak ja by som tento nárok považoval za premlčaný.
Následne sa ale dohodli ešte s pánom Holjenčíkom ako bývalým predsedom regulačného úradu, že teda dobre, nejaký dlh tam vzniká, takže im to bude kompenzovať tzv. G-komponentu, to je taký poplatok za prístup do sústavy, o ktorom ale Ústavný súd pred dvoma rokmi rozhodol, že je protiústavný. No a tento G-komponent alebo poplatok za prístup do sústavy, sa paradoxne nachádza aj v tomto návrhu zákona.
Pôjdem ale pekne po poriadku. Toto bol taký úvod a mám tu vypichnutých takých sedem bodov, ktoré sú z môjho pohľadu najkritickejšie, v rámci zákona. Sú to také Achillove päty, Achilles mal päty iba dve, ja budem hovoriť o siedmich, ale začnem najprv tými pozitívami toho zákona.
Vy ste hneď na úvod spomenuli centrálneho výkupcu. Centrálny výkupca je naozaj dobrá vec, pretože tie distribučné spoločnosti to určite odľahč, veľa im to pomôže, minimálne to nejakým spôsobom pomôže urovnať práve to, čo do dnešného dňa tu vzniklo tou zlou reguláciou.
No a potom je to lokálny zdroj, veľmi jednoduchý princíp, vyrob si koľko chceš, sám si to spotrebuj, ale nikomu nič nedávaj, no hlavne nič za to nepýtaj. Toto je princíp, ktorý nijakým spôsobom nezaťaží ani ceny elektriny a ani štátny rozpočet.
No a teraz tie Achillove päty, kvôli ktorým nebudeme môcť ako strana SaS, tento zákon podporiť, a pritom my nemáme problém podporovať dobré zákony, my sme zákon o energetike veľmi radi podporili, pretože bol, podľa nás naozaj dobrý a prospešný.
Takže prvá Achillova päta, ja vítam, že tento zákon reflektuje na tú pripravovanú európsku legislatívu v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov a ustupuje od tých výkupných cien, tak ako boli doteraz nastavené. Koniec koncov už nové zdroje sa tu ani nepripájajú, pretože tu máme dlhodobo kritizovaný stop stav zo strany distribučných spoločností, a možnože tento nový systém by ho mohol konečne odstrániť.
Zavedenie aukcií vítam ako dobrý krok. My sme to dokonca mali aj v programe volebnom práve v prípade podpory inovatívnych technológií, ale zo zákona vôbec nevyplýva, aké zdroje budeme pripájať, kedy, koľko, akým spôsobom, čo budú podmienky, a všetko toto prenášame na plecia ministerstva, ktoré to nastaví nejakým predpisom. No a tu vzniká z môjho pohľadu taká tá prvá obava z toho, že sa zopakuje tá kauza tých 120 MW na SEPS-e. My jednoducho dnes naozaj nevieme kto, čo, prečo, akým spôsobom. My nemáme ani len analýzu, ani víziu potreby a stratégie pre nové zdroje. Toto nám absentuje.
Novela v súvislosti s výberovými konaniami na nové zdroje zakladá autonómiu pre ministerstvo hospodárstva pri vyhlasovaní a organizovaní výberových konaní. V priebehu prípravy zákona a legislatívnemu procesu nebola verejnosti predložená žiadna analýza dopadu tejto novely v súvislosti s aukciami, nepoznáme predikciu nákladov systému podpory, a to najmä vzhľadom na končiacu sa podporu pre nové zdroje. To znamená, nám bude teraz tá tarifa za prevádzku systému, alebo mala by sa znižovať, niektoré zdroje vypadávať po tých pätnástich rokoch a nevieme teda, ani sú, aké sú predpoklady ich vývoja, vzhľadom na cenu elektriny.
Na stole máme navyše zimný balík Európskej únie, ktorý prináša nové výzvy v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov, úspory energie, decentralizácii zdrojov aj zapojenia tých spotrebiteľov do celého procesu výroby a spotreby energií. To sú tie tzv. prosumery.
Štát by mal v prvom rade pravidelne aktualizovať svoju koncepciu, aké zdroje sa budú v budúcnosti pripájať a ako by mal vyzerať tento energetický mix do tých 5, 10, 20 rokov, a toto by malo byť témou ale naozaj širokej odbornej diskusie. Namiesto toho Úrad pre reguláciu sieťových odvetví umožnil zapojiť sa do systému, a to v predchádzajúcom období, keď vlastne platil stop stav, ale teda zrejme platili ešte nejaké povolenia na pripojenie k novým zdrojom, ktorý ale obnoviteľné zdroje ani len nevyužívajú, či už to bolo PPC Energy, ktoré je súčasť bratislavského paroplynu, to bolo v novembri 2016, podporu získali do roku 2023, vyrábajú zo zemného plynu, za rok 2017 si uplatnili podporu formou doplatku vo výške 14,3 mil. eur. Alebo je to firma Slovintegra Energy pána Hatinu, kedy vykonali rekonštrukciu v roku 2017, opätovne získali podporu na ďalších 15 rokov, až do roku 2032, a takisto vyrábajú zo zemného plynu.
V druhom bode alebo takým tým druhým kľúčovým je podpora doplatkov, ktorá by mala končiť, a napriek tomu sa predlžuje na ďalších 15 rokov pre teplárov, to je § 3c. Pritom princíp toho doplatku bol predsa v tom, aby sa podporili inovatívne technológie, aby sa rozšírili a stali trhovo dostupnými bez dotácií, napr. v prípade fotovoltiky, za tých 10 rokov vďaka výkupným cenám, ktoré platili aj v celej Európe, tá cena technológie klesla o 500 %, čiže nechápem, prečo my ideme dnes opätovne podporovať teplárov, ktorí vyrábajú kombinovanú výrobu, kombinovanou výrobou elektrinu a teplo, podporujeme niečo, čo nemá nikdy šancu uspieť na trhu. A pritom ako som spomínal, práve v prípade toho KVET-u je to ročne alebo minulý rok bolo 115 mil. eur. Spomeniem iba niektoré teplárne. Tepláreň Považská Bystrica na doplatku 16,2 mil. eur, Mondi SCP, pán Fiľo, 14.7 mil. eur, PPC Energy, už som spomínal, 14,3 mil., Tepláreň Košice 12,2, Slovintegra 9,9 mil. eur. No a plus máme tu množstvo výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu z biomasy, poberajú podporu bez toho, aby súčasne vyrábali teplo. To sú firmy ako KOMPALA, BIOENERGY Bardejov, Topoľčany, Žarnovica.
Takže teraz tu máme ustanovenie § 3c, ktoré umožňuje ktorémukoľvek výrobcovi z kombi..., v rámci kombinovanej výroby elektriny a tepla uskutočniť do roku 2025 rekonštrukciu alebo modernizáciu, jej náklady musia dosiahnuť 60%, ale opätovne dostanú na 15 rokov podporu formou výkupu. Čiže opätovne zaťažíme tú koncovú cenu formou doplatku.
No a tu sa dostávame aj k tomu, kto by ešte mohol takýto doplatok alebo takúto podporu dostať. Zo zákona vyplýva alebo nie je vylúčené, že by to nemohla byť aj nová, alebo zrekonštruovaná uhoľná elektráreň. Na to koniec, koncov upozorňovali aj viacerí v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Hovorilo sa tam hlavne o tom, aby sa táto podpora, keď už teda vzťahovala len na zariadenia, ktoré už podporu mali, alebo aby bola povinne vykonaná výmeny palivovej základne z uhlia na palivo s nižšími emisiami. Toto sa, bohužiaľ, neudialo, no a výsledkom je stav, že prevádzkovateľ elektrárni v Novákoch môže realizovať na niektorom s sprevádzkovaných blogov, blokov rekonštrukciu a získa tak doplatok na 15 rokov. To znamená nariadeniu vo všeobecnom hospodárskom záujme podľa, ktorého sa dnes skladáme na takmer, na 98 mil. eur, podľa nového to má byť až 118 mil. euro ročne na výrobu elektriny z domáceho uhlia, sa iba preklopí do doplatku, ktorý bude poberať táto spoločnosť, v tomto prípade Slovenské elektrárne alebo ktokoľvek bude tú uhoľnú elektráreň vlastniť, ďalších 15 rokov.
No, ďalším je to, čo som už spomínal, tzv. G-komponent alebo poplatok za prístup do sústavy. Tento zaviedol ešte svojho času pán Jozef Holjenčík ako predseda regulačného úradu, Ústavný súd rozhodol o jeho protiústavnosti. Všetky okresné súdy, kde prebiehali individuálne spory s výrobcami, dali za pravdu týmto výrobcom a distribučné spoločnosti sú povinné doteraz vybraný poplatok vrátiť.
Koniec koncov jeden pokus ako zaviesť tento G-komponent, poplatok za prístup do sústavy, sme tu už raz mali, bolo to práve v súvislosti so zákonom o energetike, kedy prišiel pán Nemky s poslaneckým pozmeňovacím návrhom, ktorý mu ale údajne mal vložiť do rúk pán Jahnátek, pretože viem si predstaviť, preňho to problém predstavuje, pretože Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti takéhoto poplatku. Rozhodli o tom všetky krajské súdy, že naozaj Ústavný súd má pravdu, teraz o tom budú rozhodovať na krajských, na okresných, dostane sa to, na krajských, a dostane sa to už len na Najvyšší súd, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou takisto ho potvrdí, toto rozhodnutie. Distribučky budú musieť vrátiť 60 až 80 mil. euro ročne. Toto je to, čo predstavuje tento G-komponent. A ak to aj teraz dáme do zákona, tak to nebude spätne platné. To znamená, že za tú dobu, odkedy tento zákon platí, teda odkedy je vyberaný tento poplatok, tak jednoducho tá suma bude naozaj nárokovateľná.
No a pritom v reáli ide o poplatok, ktorý rieši aj európske usmernenie, ale v úplne inej výške a úplne z iných dôvodov. Taký ten hlavný dôvod, napr. veľmi dobre ho využívajú vo Veľkej Británii, jednoducho zaviedli ho pre také elektrárne na báze obnoviteľných zdrojov, ktoré chceli znevýhodniť z toho dôvodu, že sú postavené alebo boli by postavené v miestach, kde neexistuje spotreba. To znamená napr. v Škótsku im naozaj silno fúka, ale kto tam tú elektrinu využije a reálne spotrebuje, tak radšej povedia, dobre, vy budete platiť G-komponent. A teraz si spočítajte, neoplatí sa vám radšej byť niekde pri Londýne, kde síce až tak silno nefúka, ale o tento poplatok budete mať, budete zvýhodnení?
Čiže toto sú také hlavné dôvody, prečo aj Európska komisia v minulosti riešila tento, tento poplatok. No a takisto je otázne, ako je možné ho zaviesť už pre existujúce zariadenia, pretože tento nemali v regulovanej cene nejakým spôsobom zohľadnený, čiže či sa neobávate otvárania cenových rozhodnutí, ktoré už boli vydané, a ďalšieho zvyšovania koncových cien elektriny.
No a ide o poplatok za prístup, ktorý ale výrobcovia bez koncového odberateľa nejakým spôsobom nevyužívajú. Ja vám to dám na takom príklade.
Predstavte si, že máte les. V lese vyťažíte drevo, zložíte ho na lúku. Drevo predáte a všetky práva k nemu prechádzajú na toho, kto si ho odoberie. To znamená, je čisto čiste na ňom, čo s týmto drevom ďalej urobí. Či ho nechá zhniť na lúke, alebo ho naloží na kamión a odvezie do píly, alebo vyvezie do zahraničia. No a teraz si predstavte, že vy ste to drevo zložili, boli ste dohodnutí na cene, táto bola vyplatená a zrazu za vami príde ten, kto ho od vás kúpil s tým, že chce časť tejto sumy naspäť, pretože potrebuje na diaľničné mýto za diaľnicu, po ktorej prejde. Ak by vám to povedal na začiatku, tak si to asi v tej cene zohľadníte, ale takto je to naozaj veľmi otázne. No a súčasne pripomínam, že v prípade elektriny vyrobenej podľa zákona č. 309/2009 Z. z. všetky práva a povinnosti k vyrobenej elektrine končia v bode pripojenia a prístup do sústavy títo nevyužívajú, a o tomto rozhodol aj Ústavný súd.
Pochopiteľne, úplne inak je to v prípade tých, ktorí majú na druhej strane toho koncového odberateľa, a teda ten kamión, ktorý im odvezie tú elektrinu alebo drevo, si zorganizujú sami. Ale u nich zase dochádza k znevýhodneniu voči ostatných účastníkom na tom spoločnom trhu, lebo my ich pôsobíme, oni predávajú tú elektrinu na ten spoločný trh a týmto dochádza k znevýhodňovaniu našich domácich výrobcov, napr. aj Slovenských elektrární. A v Slovenských elektrárňach predsa máme my ako Slovenská republika podiel, čiže prečo si znevýhodňujeme takéhoto vlastného domáceho výrobcu.
Navyše požiadal som parlamentný inštitút o analýzu, porovnávaciu štúdiu takéhoto poplatku s inými krajinami, nebudem ju celú čítať. Dovolím si iba citovať zo záveru, kde sa uvádza:
„Žiadna z krajín, od ktorých sme získali odpoveď, nemá zavedené poplatky v takej forme, ako sú zavedené v Slovenskej republike. Poplatky sú povinní platiť iba výrobcovia, ktorí majú zmluvu s odberateľom energie.“ No, takže toto bol taký ten štvrtý bod.
Piaty bod. Spomínal som aj historický dlh na strane distribučných spoločností kvôli nesprávnej regulácii. Tento považujem za premlčaný. Ale v zákone sa napriek tomu rieši to, že keď sa prejde na toho spoločného výrobcu, tak tie distribučky si budú môcť... (Reakcia z pléna.) Čo som povedal? Keď sa prejde na toho spoločného výkupcu, ďakujem pekne, tak tie distribučky si budú môcť to, čo vyplatili v roku 2018 a 2019, uplatniť. Teraz je otázne, čiže či to bude sa zarátavať ešte do TPS-ky alebo či to bude do tých distribučných poplatkov, ale v tomto zákone sa hovorí o dlhu, ale pritom vyhláška úradu, hovorí o korekciách. Takže naozaj nastáva tam taký ten jeden, jeden moment, kedy naozaj môže hroziť to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý o týchto korekciách alebo, pardon, o tomto dlhu bude rozhodovať, nebude to zohľadňovať ako korekciu, ale do toho dlhu môže pridať prakticky čokoľvek.
Potom tu máme kompenzácie, mám už málo času, kompenzácie pre energeticky náročné podniky. Vy ste začiatkom roka sa vyjadrili, že na takúto kompenzáciu bude mať nárok asi 200 podnikov, malo by to byť v objeme 80 mil. eur. A ide vlastne o kompenzáciu politických rozhodnutí, ktoré platíme v cenách elektriny. Ja sa preto pýtam, prečo radšej neodstránime alebo neosekáme tieto politické rozhodnutia, alebo nezmeníme spôsob financovania. V Českej republike majú viaczdrojové financovanie, hradia časť napríklad z predaja emisií. Môžme ukončiť podporu výroby elektriny z domáceho uhlia alebo minimálne nastaviť nejaký postupný harmonogram útlmu. A áno, takého kompenzácie fungujú aj v iných krajinách, napríklad v Nemecku. Ale zase v Nemecku, pochopiteľne, majú aj troška iný systém a aj iné veci. A čo je také sporné, je to, že ministerstvo tieto kompenzácie poskytnúť môže, ale nemusí. A toto sme tu už raz mali a to bolo práve v prípade tých vratiek za plyn. Takisto ministerstvo to poskytnúť mohlo a poskytlo pred voľbami, a keď som sa vás aj naposledy na to pýtal, napriek tomu, že SPP údajne hospodári dobre, tak tieto kompenzácie, alebo teda tieto vratky sa už viacej nevyskytli.
No a takým tým posledným bodom je usmernenie, alebo teda prečo tento návrh zákona nie je v súlade s usmernením o štátnej pomoci. Jedným z tých dôvodov, prečo sa pristupuje k tejto novele, je aj to, že došlo k zmene pravidiel štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia. V prvom rade tam platí nariadenie Komisie 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom, podľa ktorého sa bez potreby notifikácie povoľuje prevádzková podpora malých obnoviteľných zdrojov do 1 MW. Ale my v tomto zákone hovoríme o väčších. To znamená, ja sa pýtam, či naozaj táto podpora bola notifikovaná.
A tiež by som sa chcel opýtať, ako je to s notifikáciou tých zdrojov, ktoré boli podporené podľa pôvodného zákona, teda zákona z roku 2009. Nemám žiadne informácie o tom, že by štát pripravil nejakú notifikáciu minimálne v rovine podpory pre tie existujúce zariadenia na báze kombinovanej výroby elektriny a tepla, to je ten nový paragraf 3c). A ja sa preto pýtam, či nám z tohto dôvodu nehrozí podobná situácia, ako je to v prípade uhlia, alebo teda v prípade výroby elektriny z domáceho uhlia, ktorá je takisto, takisto na Európskej komisii.
Z tohto dôvodu zákon, ako som už spomenul aj na úvod, nemôžeme podporiť, a obávam sa, že neexistuje ani možnosť, ako ho vylepšiť v druhom čítaní, pretože toto predstavuje riziko mnohých nášľapných mín a vyžiadalo by si naozaj veľmi komplexné zásahy, ku ktorým by sa ale mala mať možnosť vyjadriť aj odborná verejnosť v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Toto je naozaj to, čo je tu častokrát kritizované, že my si tu prijmeme pozmeňovacie návrhy, ktoré častokrát úplne zmenia podstatu toho zákona, a potom tá verejnosť na to hľadí s otvorenými ústami, aby som bol slušný.
Z tohto dôvodu by som chcel, aby sme pred samotným hlasovaním o tomto zákone v prvom čítaní hlasovali o jeho vrátení na dopracovanie predkladateľovi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Nechcel som reagovať vo faktickej na Anku, nech to nevyzerá, že tu hráme nejaký slovný pingpong, čiže iba doplním niektoré tie veci, ktoré ona nestihla.
Ďakujem súčasne veľmi pekne pánovi Feckovi, že aspoň sa zapojil do tejto debaty. Prekvapuje ma, že teda okrem neho tu nemáme nikoho iného, koho by sa toto mohlo dotknúť. A zvlášť ma prekvapuje, že tu nesedí pán Robert Fico, ktorý sám sa stavia stále do úlohy toho ochrancu baníkov, a som teda veľmi, veľmi zvedavý, ako bude za tento zákon hlasovať. Mňa samotného a teda stranu SaS mnohí považujú za bojovníkov proti baniam, ale to tak vôbec nie je, pretože jediné, proti čomu bojujeme, je ten alobal a teda inak povedané, zneužívanie peňazí nás všetkých, na ktoré sa skladáme v cenách elektriny. A teda aj tento samotný zákon to dokazuje, že nám tu nejde o nejaké, nejakých fantómov, ktorí sa tu nabaľujú na baníctve, ale naozaj nám ide o tých samotných baníkov, ktorým chceme zlepšiť tú bezpečnosť pri práci, pretože naozaj títo ľudia si zaslúžia bezpečnejšie, zdravšie, no hlavne zmysluplnejšie pracovné prostredie.
Anka už spomenula to banské nešťastie, ktoré sa udialo v roku 2009, iba tri roky predtým tam bol aj prieval v Bani Nováky, ktoré si vyžiadalo takisto štyri obete. Takže máme tu už 24 obetí v priebehu troch rokov iba na tomto jednom úseku, respektíve v tejto jednej bani alebo v jednej spoločnosti. Tým spoločným menovateľom boli zanedbané bezpečnostné predpisy, chýbajúce záchranárske vybavenie, neodborný a neprofesionálny prístup pri likvidácii mimoriadnych udalostí.
To, čo je obsahom toho zákona, už tu bolo veľmi pekne odprezentované, ale ja si dovolím ešte doplniť, že tieto návrhy vyplynuli z vyšetrovania najmä tej, tej druhej mimoriadnej udalosti, teda toho roku 2009. Na Hlavnom banskom úrade bol vtedy zriadený ten vyšetrovací tím, tento sa veľmi detailne zaoberal nielen tým, či boli dodržané predpisy, ale pozreli sa aj na príčiny vzniku tejto udalosti, kedy zistili aj tých 50 závažných porušení predpisov. Zaujímavosťou bol vtedy ten následný zásah predsedu Hlavného banského úradu pána Kúkelčíka, ktorý sa rozhodol tú správu zoškrtať práve v prospech majiteľa Hornonitrianskych baní. Ja by som toto konanie mohol označiť za zmanipulované konanie zo strany Hlavného banského úradu, ako i obvodných banských úradov rôznymi účelovými výkladmi predpisov zo strany predsedu tohto úradu, no a cieľom mali byť podľa mňa výhody pre spriaznené dozorované organizácie. Pán Kúkelčík, neviem, či vám hovorí niečo toto meno, ale pre mňa je to niečo podobné, ako bol pán Holjenčík v energetike alebo pán Harabin v súdnictve. A to práve v súvislosti s tým, akým spôsobom pristupuje k svojej funkcii a akým spôsobom zasahuje napríklad do vyšetrovaní. Manipulácia s týmto vyšetrovacím spisom je pritom zrejme iba špičkou toho ľadovca, ale teda je súčasne takouto studenou sprchou, ktorá je o to studenšia, že ide o úplne zbytočne vyhasnutých 20, respektíve 24 ľudských životov. Samostatnou a veľmi smutnou kapitolou je potom aj následné pokutové konanie vo veci banského nešťastia v Bani Handlová, ktoré dokonca skončilo vrátením pokuty zo strany Obvodného banského úradu v Prievidzi organizácii Hornonitrianske bane Prievidza.
Už v minulosti bolo na konanie predsedu Hlavného banského úradu na ministerstve podaných viacero podaní poukazujúcich na zneužívanie svojho postavenia. Žiadne z nich však neviedlo k žiadnemu výsledku. Bežnou praxou na ministerstve hospodárstva bolo, že v prípade obvinenia predsedu Hlavného banského úradu zo zneužívania svojich právomocí namiesto vyšetrovania podnetu samotným ministerstvom, toto iba požiadalo o podanie stanoviska. Hádajte koho? Hlavný banský úrad a teda pána Kúkelčíka, ktorému stačilo len uviesť, že nič z toho nie je pravda a prípad sa tak uzavrel. Nie je známe, že by doposiaľ ministerstvo hospodárstva vykonalo nejakú hĺbkovú kontrolu práve na Hlavnom banskom úrade.
Dnes preto predkladáme novelu tohto zákona s ohľadom na oblasť bezpečnosti a ochranu zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, ako je vyšetrovanie mimoriadnych udalostí, najmä vyšetrovanie príčin havárii a závažných pracovných úrazov. Ako som už uviedol, problémy s tým súvisiace sú veľmi úzko prepojené s vykonávateľom tohto zákona Hlavným banským úradom a jeho vedením, ktoré si samotný banský zákon vykladá podľa svojich predstáv. Ako už Anka spomenula, tento zákon predkladáme do Národnej rady po druhýkrát a teda už v minulosti sme upozorňovali na jeho nedostatky. Odvtedy uplynul rok a pol, žiaľ, nič sa nezmenilo, naopak, ďalšie banské havárie iba pribudli. Aj z tohto dôvodu verím, že súčasnú potrebnú a najmä nevyhnutnú novelu posunieme do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Takže návrh, ktorý predkladáme, respektíve jeho účelom je upraviť niektoré ustanovenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, ako aj skúsenosti a zistenia pri vyšetrovaní mimoriadnych udalostí z posledného obdobia a to najmä pri vyšetrovaní príčin havárií a závažných pracovných úrazov.
Podnetom na návrh zákona bolo vyšetrovanie mimoriadnej udalosti požiaru a následnom explozívnom vyhoretí plynu s následkom smrteľných pracovných úrazov dvadsiatich zamestnancov, ku ktorej došlo dňa 10. 8. 2009 v organizácii Hornonitrianske bane Prievidza, akciová spoločnosť, na ťažobnom úseku Baňa Handlová. Z dokumentácií tejto tragickej udalosti vyplynuli poznatky, ktoré je potrebné upraviť vo všeobecne záväzných predpisoch, aby sa v maximálnej miere predišlo takýmto nešťastiam. Tento návrh je prvým krokom, nasledovať by mali novely príslušných vyhlášok, tie však sú v kompetencii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V súvislosti s poznatkami z vyšetrovania bude potrebné doplniť aj v ďalších nadväzujúcich predpisoch jasné definície a povinnosti banskej záchrannej služby a Policajného zboru pri vyšetrovaní. Je nevyhnutné na všetkých úrovniach venovať zvýšenú pozornosť bezpečnosti prevádzky. Je absurdné, že v mieste nešťastia bolo v predchádzajúcom období dvoch rokov 156 požiarov a napriek tomu sa nevyužívali zásadne nehorľavé materiály, či niektorí vedúci zamestnanci nemali odbornú spôsobilosť vedúceho bane.
Novela reaguje aj na niektoré nedostatky aplikačnej praxe, ktoré sú významné pri povoľovaní a prevádzke banskej činnosti a činností, ktoré sú vykonávané banským spôsobom.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať pozitívny sociálny vplyv a to zvýšením istoty zamestnancov v banských činnostiach, zvýšením bezpečnosti a ochranou zdravia pri ich práci. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.

Ako mám dva procedurálne, preto poprosím o dve minúty. Vážený pán predseda, podávam týmto procedurálny návrh, aby sa do programu 34. schôdze Národnej rady zaradil tento nový bod: Zriadenie dočasnej komisie pre dohľad nad dostavbou Atómovej elektrárne Mochovce, ktorej činnosť bude ukončená uvedením štvrtého bloku Atómovej elektrárne v Mochovciach do komerčnej prevádzky.
Odôvodnenie: Zriadenie komisie predkladám v súlade s § 61 rokovacieho poriadku Národnej rady. Členmi komisie by boli poslanci, zástupcovia ministerstva, zástupcovia spoločnosti Slovenské elektrárne, Úradu jadrového dozoru a odbornej verejnosti. Úlohou tejto komisie by bolo komunikovať so zástupcami investorov, dohliadať a vytvárať tlak na čo najvyššiu efektívnosť tak vynaložených peňazí, ako i dodržiavanie termínov dostavby a najmä otázok bezpečnosti. V prípade atómovej elektrárne ide o otázku národnej bezpečnosti. Preto som presvedčený, že Národná rada sa týmito otázkami môže, nielenže môže, ale dokonca musí zaoberať. Tento návrh som dával aj na výbore, vtedy, žiaľ, neprešiel, ale odvtedy sa objavili nové skutočnosti.
Druhý. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím ešte, pán poslanec, odôvodnenie.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Prvý som prečítal. Mám druhý návrh. (Reakcia predsedajúceho: "Áno.")
Súčasne tak isto v nadväznosti na Mochovce by som chcel podať procedurálny návrh, aby sa do programu 34. schôdze Národnej rady zaradil tento nový bod: Vykonanie poslaneckého prieskumu v Atómovej elektrárni Mochovce, blok 3 a 4.
Odôvodnenie: Investorom blokov, tretieho a štvrtého, v Atómovej elektrárni v Mochovciach je štát ako 34-percentný vlastník akcií v spoločnosti Slovenské elektrárne. Dostavba tretieho a štvrtého bloku v Atómovej elektrárni v Mochovciach vyvoláva množstvo otáznikov ohľadom financovania, harmonogramu, ako aj bezpečnosti. A rozpočet tejto stavby bol do dnešného dňa prekročený dvojnásobne. Rovnako je to aj v prípade termínu uvedenia do prevádzky. Do štátneho rozpočtu nebolo vďaka tomu vyplatených takmer pol miliardy eur a samotná spoločnosť Slovenské elektrárne má založený všetok svoj majetok. Otázkou je aj bezpečnosť a kvalita vykonaných prác, ktoré môžu predstavovať ohrozenie zdravia a majetku ľudí.

Ďakujem pekne. Chcel by som opraviť hlasovanie číslo parlamentnej tlače 1002. Bol som vykázaný ako "nehlasoval", chcel by som hlasovať "za".

132.
Dobrý večer, máme po 18.00 hod., je nás tu troška menej, tak budem hovoriť hlavne k vám, pán minister. Budem sa zmieňovať hlavne o tom pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týka práve toho zákona o ovzduší. Tento pozmeňovák tu v Národnej rade nemáme po prvýkrát. Mali sme ho aj na minulej schôdzi. Vtedy to bolo v súvislosti so zákonom o energetike, ktorý sme tu riešili hlavne z toho hospodárskeho záujmu. Bohužiaľ, kolegov sme nepresvedčili, a tak verím, že možnože viacej ako ten hospodársky záujem dneska bude ležať na srdci to životné prostredie a to ovzdušie, že naozaj v súvislosti s týmto zákonom sa nám podarí urobiť nejaký pokrok.
A začnem teda od tých uhoľných elektrární, ktoré celkovo vo svete patria medzi tých najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Podľa Európskej environmentálnej agentúry sú najväčším zdrojom emisií oxidov síry, uhličitého, oxidu uhličitého, oxidu dusíka. No a u nás práve z pohľadu tých emisií to prvenstvo patrí Košickým železiarňam, no v tých emisiách oxidu síry je to práve tá zmieňovaná Elektráreň v Novákoch.
Anka už spomínala, ako to funguje vlastne s tým všeobecným hospodárskym záujmom, ako sa naňho každý rok skladáme po 100 mil. eur. Toto prebieha už od toho 2006., ale... A teraz vás budem chváliť, pretože, pretože keď hovoríme, keď hovoríme o tých 100 mil. eur, tak práve u vás na ministerstve životného prostredia je jeden veľmi šikovný inštitút, tzv. Inštitút environmentálnej politiky, a oni vypočítali, že keby sme ukončili podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, tak ušetríme nielen 100 mil. eur práve v tých cenách elektriny, ale súčasne získame aj 500 mil. eur v podobe tzv. zdravotných benefitov. Takže nejde, nejde iba o tých 100 mil., ktoré nám naozaj ročne nejakým spôsobom zaťažia tie ceny elektriny a urobia tú elektrinu nekonkurent..., nie tú elektrinu, ale tých, tých našich výrobcov, ktorí tú elektrinu spotrebovávajú, nekonkurencieschopných, nekonkurencieschopnými, predražia tú elektrinu pre spotrebiteľov, ale súčasne práve to spaľovanie toho uhlia spôsobuje aj rôzne zdravotné ťažkosti, problémy na životnom prostredí a to je v tej sume zhruba 0,5 mld. eur ročne.
No ale potom, ja si dovolím zacitovať z jedného článku na Euroactive z decembra 2017, kde písali o tom, že ste sa zúčastnili v Paríži na jednom samite Jedna planéta, a tam ste takisto hovorili o útlme ťažby a výrobe elektriny z uhlia v roku 2023. Padol tam tento, tento termín, ktorý takisto sa objavuje aj v tomto našom návrhu. No a takisto ste pripravili návrh stratégie environmentálnej politiky do roku 2030, ktorý bol zverejnený v rovnakom týždni, ako práve bola, bol ten samit, a tam sa hovorilo o postupnom útlme výroby elektriny z uhlia z dôvodu znečistenia ovzdušia. Dotácie na výrobu elektriny z málo kvalitného hnedého uhlia vo výške 100 mil. eur ročne tam boli dokonca označené za environmentálne škodlivé.
Takže v tomto naozaj chválim to ministerstvo životného prostredia, že má takýto prístup, že to naozaj neni iba o tých financiách. Pochopiteľne, máme tam aj tú, to druhé hľadisko, a to je to sociálne, kvôli čomu dnes ešte nejakým spôsobom tú ťažbu podporujeme, ale dôležité je povedať si, musíme už dnes vedieť, ako ten útlm má prebiehať a kedy má tá výroba elektriny z domáceho uhlia byť ukončená. Pretože ak my dneska stále iba hádžeme nejaké termíny, že to bude 2020, že to bude 2023, že to bude 2025, tak my tomuto nevieme podrobiť všetky tie ostatné kroky, ktoré budú musieť, ktoré budú musieť tomu predchádzať.
No a potom prečo ešte je škodlivá tá výroba elektriny z domáceho uhlia? Tak mali sme jednu analýzu od Parlamentného inštitútu, v ktorej sa, ktorý sa orientoval práve na tie onkologické choroby a vyhodnocoval práve tú incidenciu. A tam zistili, že práve v okrese Prievidza je nárast novodiagnostikovaných onkologických ochorení mužov v percentuálnom rozdiele v miere štandardizovanej incidencie vyšší o 20,8 % ako v Slovenskej republike a u žien vyššia ako, vyšší o 20,2 % oproti zvyšku Slovenska. Toto bolo v roku 2010. Možnože sa, koniec koncov však mali sme tam aj ekologizáciu tej elektrárne, ktorá prebehla v roku 2015, a boli tam investované nemalé prostriedky, myslím, že to bolo okolo 40 mil. eur, ale toto nič nezmení na tom, že tí ľudia tie onkologické ochorenia už dnes majú. A keď vieme dnes urobiť niečo pre to, aby aj tie onkologické ochorenia ubudli a raz a navždy sme sa rozlúčili s takýmto zdrojom znečistenia na Hornej Nitre, tak tomu naozaj všetko podriaďme.
No a potom tu máme aj Európsku komisiu pre energetickú úniu, kde máme Maroša Šefčoviča. Ten označil Hornú Nitru za jeden z pilotných regiónov v rámci spustenej platformy pre uhoľné regióny v transformácii. No a on práve v tom istom článku, kde ste boli aj vy citovaný (rečník sa obrátil na navrhovateľa), hovoril o tom, že táto Horná Nitra by sa mohla z uhlia preorientovať na geotermálnu energiu. Ale tých potenciálov je tam, pochopiteľne, obrovské množstvo, nemusíme hovoriť iba o geotermálnej energii, môžme hovoriť aj o iných oblastiach, keď sa teda nebavíme o energetike, ale aj o iných oblastiach, kde keď sa zameriame na, zo sociálnej oblasti, tí ľudia vedia už dnes nájsť nejaké uplatnenie.
No a v..., na záver ešte spomeniem, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol aj materiál Návrh národného investičného plánu Slovenskej republiky na roky 2018 až 2030 ako nelegislatívny materiál zo strany Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, a práve tam v časti, ktorá bola venovaná energetike, sa hovorilo o dostavbe Mochoviec, ale aj výstavbe nového jadrového zdroja. A okrem toho tam bol jednoznačný návrh na utlmenie uhoľných elektrární a baní ako nástroja na zníženie emisií CO2 z výroby energií. Bola tam preferencia plynových elektrární s regulačnou schopnosťou ako náhrada práve z pohľadu tej energetickej bezpečnosti.
A teraz možnože ešte jednou vetou k tým šancám, keď teda hovoríme o tom, že nemôžme dnes zatvoriť tie bane, pardon, bane, nikto nechce zatvárať bane, ale nemôžme ukončiť výrobu elektriny z domáceho uhlia, pretože by to malo vplyv na tie bane a tie by museli byť zatvorené. Preto sme tam dali aj ten rok 2023. Vy ste to zrejme brali hlavne s ohľadom na tú prevádzku tej elektrárne. Anka Zemanová už spomínala aj to, že aj samotné elektrárne sa vyjadrili, že po tom roku 2023, ak by mali do toho investovať, tak to bude stáť ďalšie desiatky miliónov eur, čo by sa zase premietlo do tej ceny, ktorá je svojím spôsobom dotovaná a regulovaná. A prečo hovoríme, že by sme to mali aj z toho sociálneho pohľadu riešiť dnes? Dnes je na Slovensku alebo v okrese Prievidza 5 % nezamestnanosť. Táto stále klesá. Máme tam nových existujúcich zamestnávateľov, ktorí hľadajú nových zamestnancov, týchto si musia voziť častokrát aj zo zahraničia. Neďaleko odtiaľ vzniká dotovaná automobilka Jaguar, ktorá takisto hľadá zamestnancov. K Jaguaru pribudnú noví subdodávatelia, ktorí vzniknú práve v tomto regióne. Spomínal som už platformu, ale takisto treba povedať, že aj tie bane sa nezavrú zo dňa na deň, bude treba racionálne doťažiť tie zásoby, bude tam urobiť rekultiváciu podzemia aj nadzemia, takže je úplne zbytočné dnes strašiť tých baníkov, že zo dňa na deň sa stanú nezamestnanými, ak by sme sa na to pozreli z toho sociálneho hľadiska.
Takže všetci, všetci vedia, že na tej Hornej Nitre tá elektráreň skončí. Jednak kvôli životnosti, jednak musí skončiť aj kvôli tým emisiám, kvôli tomu znečisteniu, jednak aj kvôli tomu, že aj tí ľudia tam už nemajú nejaký veľký záujem pracovať v tom baníckom odvetví, a dnes máme naozaj perfektnú situáciu na to, aby sme im ponúkli alternatívy, úplne je zbytočné čakať, kým príde zase nejaká recesia a budeme tam mať rastúcu nezamestnanosť.
Títo baníci, o ktorých sa dnes bavíme a ktorých sa aj tento návrh priamo dotkne, sú ale dnes držaní nejakým spôsobom ako takí rukojemníci, pritom ten život po tom uhlí naozaj existuje aj život po tom, ako sa tam ukončí tá výroba elektriny z domáceho uhlia. A to, čo my týmto návrhom chceme hlavne dosiahnuť, aby bol konečne daný fixný termín, teda rok 2023, a všetko ostatné, sa tomuto následne prispôsobilo, pretože potom okrem toho životného prostredia, okrem toho ovzdušia tí, ktorí vyhrajú, budú aj ľudia regiónu, vôbec celá Slovenská republika.
Ďakujem.

Ja by som chcel poďakovať Anke za toto vecné doplnenie a vyjadriť počudovanie nad príspevkom pána poslanca Čaploviča, ktorý, priznám sa, žiadnym spôsobom na mňa nereagoval a iba tu nervózne pobehuje. (Reakcia z pléna.)

Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka v neprítomnosti, pani Matečná, vo svojom vystúpení ste sa dotkli jedného stretnutia, ktoré sa vo veľmi konštruktívnej atmosfére konalo tento týždeň, a to aj za účasti dvoch pracovníkov vášho ministerstva. Išlo o stretnutie s reštituentmi z bývalého Vojenského obvodu Javorina, ktorí odtiaľto odchádzali naozaj s pozitívnym dojmom a nádejou, že sa konečne niečo pohlo.
Z vašich úst sme sa ale dopočuli, že išlo o ľudí, ktorí nedodržali nejaký termín na prihlásení sa k svojmu majetku a teraz sa domáhajú toho, aby im bol vrátený. Neboli ste na tomto stretnutí, ale pokiaľ vám bola repredukovaná takáto informácia (ruch v sále), tak vám nebola povedaná pravda.
(Zasmiatie sa rečníka.) Vítam pána poslanca Čaploviča, dobrý deň či dobrý večer. (Reakcia z pléna.)
Hovorili ste teda o tom, že títo ľudia sa neprihlásili k svojim majetkom, ale z tých 60, ktorí tu boli, sa prihlásili všetci, úplne všetci. Okrem nich je ale aj ďalších niekoľko tisíc, ktorí takisto si uplatnili svoje nároky. Dotknutých je celkovo ale 30-tisíc obyvateľov Spiša a Šariša.
A v čom je celý problém a prečo tu títo ľudia boli? Pretože oni sa k svojim nárokom, prosím pekne, prihlásili pred 14 rokmi; 14 rokov dozadu. A v zákone sa hovorí, že povinná osoba im má vydať, uzavrieť s nimi zmluvu do 60 dní. Toto hovorí zákon. No, odvtedy uplynulo 85 krát 60 dní, takže preto tu títo ľudia boli.
Boli tu pokusy o rôzne riešenia tohto problému, ktorý je spojený s Vojenským obvodom Javorina, žiaľ, žiadne z nich sa neukázali ako funkčné, dokonca ani ten zjednodušený register, ktorý nám tu zanechal ešte pán Jahnátek. Tento paradoxne veci ešte viacej skomplikoval. Ale na základe jedného zadania za 800-tisíc eur vznikol zoznam ľudí, aspoň, ktorí boli tými reálnymi vlastníkmi v roku 1952. A tak jediné to, čo títo ľudia dnes požadujú, je, aby keď iné riešenia doteraz nefungovali, nech sa proste títo vlastníci zapíšu naspäť. Ide pritom o bežných ľudí. Naozaj ľudí, ktorí, väčšina z nich má už dávno po 70-ke, ktorí dokonca zdedili tieto nároky, častokrát aj pôdu po svojich rodičoch a už, už sú unavení z toho, že po 14 rokoch stále napriek tomu, že si uplatnili ten svoj nárok, stále nemajú, nemajú svoje, svoje majetku.
Nejde o žiadnych opozičných poslancov, ktorí vás chcú odvolať. Naopak, toto sú ľudia, ktorí vás žiadajú o pomoc. A riešili to naozaj aj s pracovníkmi vášho ministerstva, s ktorými, ja si myslím, že sme sa veľmi konštruktívne dokázali porozprávať.
No a čo chcú? Tak ako im bol v tom 52. ich majetok zhabaný z večera do rána, tak chcú, aby sa im naozaj konečne vrátil. Totižto od roku 1952, prosím pekne, keď si napočítate na prstoch rúk, ja nemám toľko prstov rúk a asi nikto z vás, ubehlo 65 rokov; 65 rokov, čo nemôžu užívať svoj majetok.
V ten utorok, keď tu boli okrem toho, že sa porozprávali a dozvedeli aj nové skutočnosti, prišli aj odovzdať výzvu a petíciu. Výzvu vláde a poslancom parlamentu. Sú tam aj definované konkrétny požiadavky. Ja si dovolím prečítať alebo pár z nich zacitovať. Žiadajú vás o "bezodkladné vydanie nehnuteľností v bývalom Vojenskom obvode Javorina všetkým vlastníkom s dokladom vlastníctva podľa pozemnoknižných vložiek platným k 31. 12. 1952 alebo iných relevantných dokumentov do 60 dní od prijatia tejto výzvy". 60 dní už raz bolo v tom zákone, tieto neboli dodržané, tak aspoň na základe tejto výzvy by sme sa mohli pohnúť ďalej.
"O bezvýhradnú a komplexnú obnovu užívacích práv k všetkým vydaným pozemkom, o zabezpečenie dedičského konania na trovy štátu ako pôvodcu daného stavu a o odškodnenie vlastníkov nehnuteľností ako ujmu za 65-ročné obmedzenie užívania svojho majetku."
Dovolím si tiež pripomenúť, ako sa štát k týmto pozemkom vo vojenskom obvode dostal, resp. nedostal, pretože hovorí sa, že boli zoštátnené na základe zákona o zriadení vojenského obvodu. Ale týmto to ako keby pre ten štát končilo. Neboli urobené žiadne tie ďalšie kroky k nadobudnutiu tohto vlastníctva a sú o tom aj jasné dôkazy. Jedným z nich je napríklad to, že pozemky tí ľudia úplne normálne notársky si predeďovali. A toto sa naozaj dialo. Čiže notár úplne bez problémov pečiatkou potvrdil, že ich dedičstvo, že ich vlastníctvo nikdy nezaniklo.
Takže, pani Matečná, pokiaľ ste sa dozvedeli o tomto stretnutí iba sprostredkovane a skreslene, mám tu aj celú tú výzvu. Určite sa k vám dostane. Prosím, pozrite si ju. Je to naozaj, je to naozaj krivda, ktorá sa stala týmto ľuďom alebo ich rodičom pred 65 rokmi. Oni nič viacej nechcú, iba aby sa táto krivda konečne odstránila.
Títo ľudia sa chceli stretnúť aj s pánom Andrejom Dankom a odovzdať mu túto výzvu a petíciu, žiaľ, napriek prísľubu a napriek tomu, že dvakrát klopali pred jeho dverami, tak sa k nemu nedostali. Tak prosím, nepostavte sa k nim takto macošsky chrbtom ani vy.
A ak máte pocit, že táto kauza, pretože naozaj sa jedná o kauzu Javorina, sa vás netýka, lebo ministerkou ste iba dva roky a nie 14, pretože naozaj už 14 rokov, a už som to povedal viackrát, ubehlo odvtedy, čo si títo ľudia uplatnili svoje nároky, tak sa mýlite. Pretože dnes je naozaj všetko pripravené, aby títo ľudia tie pozemky mali vydané. A keď to išlo v roku 1952, im to zobrať zo dňa na deň, tak to musí ísť aj v roku 2018. Vy ste ministerkou 758 dní. Pozemky ich v podstate mohli byť vydané 758-krát, ale im by úplne stačilo, aby sa to udialo jeden jedinýkrát.
Takže aj v mene týchto ľudí, pre ktorých ste dodnes nič neurobili, aj kvôli nim vás budeme dnes odvolávať.

Dobrý deň, ešte raz. Dnes ideme skrátiť funkčné obdobie Národnej rade, ktorá si tou koaličnou väčšinou už druhýkrát vybrala vládu kontinuity. Z môjho pohľadu je to ale najmä vláda kontinuity káuz, hádok, naťahovačiek a hlavne zlých zákonov. Janka už spomenula, že Robert Fico aj Robert Kaliňák sú síce už minulosťou, ale, bohužiaľ, iba naoko. Stále sa snažia tie nitky ťahať. Videli sme to, keď tu bola pani ministerka Saková, ako si ju pán Kaliňák strážil. No a čo sa týka pána, pána Roberta Fica, poslanca Národnej rady, ktorý sa stal predsedom klubu, tento na výbory nechodí, v rozprave nevystupuje, zákony neprekladá, takže otázka je, čo vlastne robí.
Človek by čakal, že po tom, ako táto koaličná časť poslancov dala dôveru tejto novej vláde Petra Pellegriniho, tak nastane nejaký reštart. No ale toto sa nestalo a tomuto divadlu neuverili ani len ľudia na uliciach. Kauzy pokračujú, či už je to obrana, školstvo, poľnohospodárstvo. K tejto poslednej oblasti by som priložil jednu spiacu kauzu, ktorá sa ale ťahá už 25 rokov. Ide o reštitúcie vo Vojenskom obvode Javorina. Dnes to tu už dokonca dvakrát zaznelo. Napriek požiadavkám reštituentov na vydanie svojho vlastníctva ministerstvo ani počas tejto vlády stále nekoná. Ľudia 25 rokov čakajú. Na budúci týždeň pán poslanec Fecko pozval zástupcov reštituentov na stretnutie so zástupcami ministerstva, budeme riešiť aj túto otázku a touto cestou si vás dovoľujem všetkých pozvať. Ale nič to nemení na tom, že títo ľudia 25 rokov čakajú a stále v rukách nemajú nič. Bol pre nich zavedený tzv. zjednodušený register, ale slovo zjednodušený, paradoxne, prinieslo iba ďalšie, ďalší chaos a prieťahy.
Bola to práve vláda Ivety Radičovej, kedy Ľubo Galko zrušil tento vojenský obvod k 1. 1. 2011, no a reštituenti sa tomu tešili presne dva roky, kým zase druhá vláda Roberta Fica nezaviedla tzv. Chránené vtáčie územie Levočské vrchy, no a teda o nich bez nich, o týchto ľuďoch sa opätovne rozhodlo, že budú mať nejakú ťarchu. A vláda, ako hovorím, sa neponáhľa ani v tomto volebnom období s riešením tejto problematiky.
Ja som ale v prvom rade energetik a tých káuz, ktoré tu máme od začiatku tohto volebného obdobia práve v energetike, bolo naozaj neúrekom. Začnem takou pomerne zložitou kauzou, ktorá sa volá kauza Gabčíkovo. Táto sa ťahá od prvej vlády Roberta Fica, ale teraz, za tieto dva roky tam nastala mimoriadna eskalácia. Hovoríme o anexii Vodného diela Gabčíkovo, túto vec riešil dokonca odvolací súd a senát pod vedením predsedníčky Andrey Hajtovej a ten v roku 2015 rozhodol o tom, že všetko je v poriadku, celá anexia je v poriadku a jednoducho Slovenská republika nikdy nič neporušila. Voči tejto osobe bola vznesená aj námietka zaujatosti, pretože pani Andrea Hajtová je sestrou Moniky Jankovskej, vtedajšej a, žiaľ, aj dnešnej štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti. Áno, tej istej pani Jankovskej, ktorú sa napriek odporu pani exministerky Žitňanskej snažila strana SMER – SD pretlačiť do Súdnej rady. Vtedy tá námietka nebola akceptovaná a keďže Slovenské elektrárne vyšli zo sporu ako poškodené štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba, rozhodli sa nárokovať si odškodné. No a potom bol ten slávny arbitrážny súd vo Viedni minulý rok, možnože si spomeniete, ten sa oprel o toto rozhodnutie krajského súdu a povedal, že áno, zmluva o odškodnení, ktorá je naviazaná na zrušenú zmluvu o prevádzke, je takisto neplatná.
No a čo nás to všetko stálo? K dnešnému dňu to bolo 13 miliónov eur, to bola Vodohospodárska výstavba, akciovka. MH Manažment, tých to stálo 12,5 milióna, no a vo vzduchu visí podielová odmena právnikovi Bžánovi, jej základ, to stomiliónové odškodné pre Slovenské elektrárne bolo pritom slovami Roberta Fica, nášho kolegu v Národnej rade, ešte v roku 2015 označené za "vycucané z prsta". To znamená, že my sa tu bavíme o nejakej odmene, ktorá nemá vôbec žiaden základ pre svoj výpočet. Dokonca aj nový predseda Úradu pre verejné obstarávanie pán Hlivák skúmal túto zmluvu a našiel tam sedem porušení zákona. No a čo je to, celého tohto chaosu, ktorý sa rozbehol okolo vodného diela, výsledkom? Zrušená zmluva o prevádzke, o odškodnení a dokonca aj dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou. A my vďaka konaniu vlády, aj tejto vlády, vlády, ktorá má poverenie koaličných poslancov tejto Národnej rady, tak táto vláda spôsobila to, že my dnes vôbec nevieme, komu toto Gabčíkovo vlastne patrí.
Potom tu máme ďalšiu veľkú energetickú kauzu, ktorá sa ťahá už mnohé roky, a to je práve kauza alobal. Tejto sa venujeme veľmi intenzívne s mojimi kolegyňami Renátkou Kaščákovou, Ankou Zemanovou, Jankou Kiššovou. Jedná sa o tzv. dotácie na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Toto zaviedol ešte v roku 2005 Mikuláš Dzurinda, čiže paradoxne malo by sa jednať o kauzu Dzurindovej vlády. Ale vtedy to bolo zavedené na to, aby sa tá podpora zamestnanosti a tá situácia na tej Hornej Nitre zastabilizovala a aby sa našli nejaké alternatívne programy. Od dvetisíc piateho ubehlo 13 rokov a paradoxne tá podpora, ktorá mala niečo riešiť a ktorá mala proste priniesť riešenie do tohto regiónu, nielenže postupne klesala, ale ona, naopak, narástla a má trvať až do roku 2030.
Hornonitrianske bane Prievidza dokonca hovoria o otvorení nového ťažobného poľa a pritom my tam máme obrovské množstvo ďalších investorov, ktorí klopú na dvere, ktorí majú záujem o aj týchto baníkov. Ale nie, nám je, bohužiaľ, prednejší alobal. Hovorí sa o rekultivácii, na ktorú musia Hornonitrianske bane vytvárať rezervný fond. No ale keby sme začali čerpať rezervný fond a prišli by k rekultivácii, tak celý alobal skončil. No a potom je tu zastrašovanie baníkov tým, že prídu o prácu, tým, že ich nikto nezamestná, a keď nepodpíšu petíciu za zachovanie baníckych pracovných miest, tak prídu o robotu.
Potom je tu teplárenské nevoľníctvo. Toto sme v tomto volebnom období predkladali už dvakrát. Chceli sme dosiahnuť, aby si ľudia mohli vybrať, akým spôsobom budú mať doma vykurované a akým spôsobom si budú riešiť prípravu teplej vody. Toto bolo takisto riešené aj v minulom volebnom období. Paradoxne, táto Národná rada sa absolútne, postavila k všetkým týmto spotrebiteľom tepla absolútne macošsky. S vami o tomto probléme sa tu v Národnej rade okrem opozície v koalícii jednoducho nikto nebaví a ľudia trpia. Neexistuje tu žiadna konkurencia, ceny tepla rastú, máme tu monopoly teplárenské, ktoré toto svoje postavenie zneužívajú. Výsledkom, vysoké ceny tepla.
A mali sme tu aj inú kauzu, ktorá sa týkala cien energií, cien energií tepla, vody, plynu a elektriny. Minulý rok to bolo za tie ističe, vtedy sa hovorilo o tom, alebo teda pán Robert Fico hovoril kedysi o stabilných cenách energií, ale zabudol podotknúť, že sa jedná o stabilne vysoké. Chvalabohu, bol tu nátlak opozície, vďaka čomu došlo k trhaniu faktúr a návratu k tým minuloročným vyhláškam. Ale paradoxne máme tu novú vyhlášku z dielne Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá opätovne hovorí o tom, že väčšina cien v elektroenergetike by sa opätovne mala presunúť do fixu. Toto opätovne môže spôsobiť ďalšiu novú kauzu vysokých cien energií. Našťastie, zatiaľ je to v MPK-čku, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Uvidíme, ako to celé dopadne.
A toto priamo súvisí aj s regulačným úradom. Máme tu nového predsedu regulačného úradu, ktorého si zvolila táto vláda alebo vybrala táto vláda. Ale my v Národnej rade sme im to umožnili, aby si ho vybrali a aby ho nemusel schvaľovať prezident, pretože v minulosti to tak bolo. Skrátka, akousi účelovou zmenou zákona si tu vláda dosadila svojho nominanta na úrad, ktorý má rozhodovať o cenách energií tak, aby ho mohla neskôr ovplyvňovať. A to sa koniec koncov aj deje, mali sme tu nedávno jeden návrh zákona, našťastie, bol stiahnutý, ale ktorý prišiel práve z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Nebudem už hovoriť o tom, že na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví nastali tzv. druhé Komjatice. Pán Jahnátek si tam naťahal opäť svojich, ale to už, chvalabohu, s týmto Národná rada nemá nič spoločné.
Ale potom tu máme G-komponent, tzv. poplatok za prístup, ktorý sa opätovne snaží práve pán Holjenčík a práve cez ministerské zákony prepašovať pozmeňujúcim návrhom do našej legislatívy.
Toto je iba zopár tak narýchlo tých káuz, ktoré sa dotýkajú priamo energetiky. Tieto vznikli vďaka tichému súhlasu Národnej rady, ktorá dala dôveru vláde, ktorá koná, ako koná, nerobí pre ľudí, a keď, tak robí iba pre tých svojich. Aj z tohto dôvodu podporím návrh na skrátenie volebného obdobia Národnej rade, ktorá vyslovila takejto vláde dôveru, pretože túto dôveru nemá, ani moju a ani tých ľudí na námestiach.
Ďakujem. (Potlesk.)