Dobrý deň prajem všetkým. Ja budem sa v rozpočte venovať troška inej veci, nie tomu, čo tam je, ale, naopak, tomu, čo tam podľa mňa chýba a čo by bolo spravodlivé, aby tam bolo, a v tom prípade by bolo naozaj veľmi, veľmi ťažké tento rozpočet vidieť cez trú, cez tú mantru vyrovnaného rozpočtu, pretože on je svojím spôsobom iba umelo vyrovnaný.
Dovolím si upozorniť na to, že tento vyrovnaný rozpočet dosahujeme aj vďaka tomu, že ľudia...
Dobrý deň prajem všetkým. Ja budem sa v rozpočte venovať troška inej veci, nie tomu, čo tam je, ale, naopak, tomu, čo tam podľa mňa chýba a čo by bolo spravodlivé, aby tam bolo, a v tom prípade by bolo naozaj veľmi, veľmi ťažké tento rozpočet vidieť cez trú, cez tú mantru vyrovnaného rozpočtu, pretože on je svojím spôsobom iba umelo vyrovnaný.
Dovolím si upozorniť na to, že tento vyrovnaný rozpočet dosahujeme aj vďaka tomu, že ľudia platia obrovské množstvo skrytých daní. Tieto neplatíme ale v daniach, ale v rôznych cenách a iných poplatkoch. Venujem sa energetike, a teda dovolím si povedať, že naozaj v tých energiách máme množstvo, množstvo politických rozhodnutí, za ktoré ale sme my ako politici odmietli prevziať zodpovednosť a preniesli práve do cien energií. V roku 2018, to je tento rok, priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh iba v cene elektriny za tieto politické rozhodnutia, prosím pekne, zaplatí navyše o 82 eur a 2 centy. Asi si viete predstaviť, koľko to asi musí predstavovať pre zamestnávateľov, podnikateľov, ktorí majú naozaj tie spotreby omnoho, omnoho vyššie. Toto je skrátka skrytá daň za rozhodnutie politikov. A o čo, o čo konkrétne ide?
Tak v prvom rade máme tam napríklad podporu obnoviteľných zdrojov. Tieto, na tieto sa v cene elektriny, prosím pekne, v tzv. TPS skladáme, tarify za prevádzku systému, skladáme 400 mil. eur. Vymysleli si to politici, prišlo to v roku 2009 zákonom č. 309 a zaviedli sme to tým štýlom, že to bude skryté do cien elektriny. Funguje to veľmi jednoduchým spôsobom, výrobca si svoj nárok, ktorý mu bol zákonom schválený, uplatní u distribučnej spoločnosti a distribučná spoločnosť to potom prenesie do časti za distribúciu.
Týchto 400 mil. by v podstate malo časom vypadávať, pretože aj tie ceny boli garantované na 15 rokov, ale mali sme tu poslednú novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov iba nedávno na poslednej schôdzi a tam sme schválili to, že ďalej budeme obnoviteľné zdroje podporovať formou aukcií. V zásade v poriadku, pretože naozaj teraz už bude o tom rozhodovať cena a nebudú to nejaké garantované zákonom stanovené sumy, ale, bohužiaľ, to ako bude fungovať aukcia, kto ju vyhlási, čo bude, čo budú podmienky tejto aukcie, si uzurpuje ministerstvo hospodárstva. To isté ministerstvo, ktoré pripravilo zákon č. 309/2009 a kvôli ktorému dnes platíme dnes týchto 400 mil. eur, ale nie v daniach, nie zo štátneho rozpočtu, ale v cenách elektriny.
Potom tam máme podporu kombinovanej výroby elektriny a tepla. Toto je dnes 115 mil. eur. Po tejto poslednej novele, ktorú som už spomínal, však paradoxne ešte aj tieto teplárne majú mať nárok potom, ako zrekonštruujú, na ďalších 15 rokov, ale nie ceny alebo výkupné ceny formou aukcií, ale opäť formou výkupných cien. Absolútne nesystémové opatrenie.
No a potom asi sledujete, čo sa momentálne deje alebo udialo v Novákoch, kde sú dnes aktivisti väznení v Ilave kvôli tomu, že upozornili na jeden veľký spoločenský problém, a to je výroba elektriny z domáceho uhlia. Na toto sa takisto v cenách elektriny skladáme 116 mil. eur, toto platí od septembrového zvýšenia alebo septembrovej zmeny nariadenia, alebo teda cenovej cenového rozhodnutia ÚRSA pre Slovenské elektrárne. Toto sa má skončiť v roku 2023, sami sme na to ministra viackrát vyzývali, sme teda veľmi radi, že naozaj k tomuto pristúpil, ale je veľmi paradoxné, že aj ten návrh, ktorý je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní, neslúži na to, aby keď v tom roku 2023 túto podporu ukončíme, tak aby bolo vyhovené a aby hlavne žiadny baník nezostal bez práce, ale opäť sa sústredíme iba na to, ako pomôcť akcionárom, alebo teda vedeniu spoločnosti Hornonitrianskych baní, najmä pánovi Čičmancovi, tak ako sme to robili dodnes, 115 mil. mu išlo, respektíve, pardon, on, samozrejme, nedostával z toho celú čiastku, pretože on mal iba povinný výkup uhlia, tak opäť mu teraz ideme rôznou inou formou prihrávať ďalšie peniaze. Chvalabohu, ale za tento rok 2023 – a pevne verím, že naozaj minimálne v tomto roku – sa tejto časti skrytých poplatkov konečne zbavíme.
Ako som spomenul, toto všetko je súčasťou tarify za prevádzku systému. Výšku určuje nezávislé, papierovo nezávislé ÚRSO, samozrejme, všetci veľmi dobre vieme, kto dnes na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví sedí, ale toto nie je jediný problém, ktorý súvisí s reguláciou. Máme tu takisto jeden balvan, ktorý pred sebou tlačia distribučné spoločnosti, a to je 400 mil. eur, to je presne tá schéma, o ktorej som hovoril. Výrobcovia dostali od distribučných spoločností zaplatené, ale paradoxne distribučné spoločnosti už nedostali od regulačného úradu v plnej výške uznanú túto sumu, ktorá, ktorú predtým museli vyplatiť. Hovoríme tomu ako historický dlh, z môjho pohľadu by mal byť tento už premlčaný, ale paradoxne stále znova a znova sa tento nárok objavuje niekedy aj v rôznych legislatívnych návrhoch, ktoré sa dostávajú k nám do parlamentu.
Takže toto je, toto je jedna časť zo všetkých týchto, zo všetkých tých opatrení politických, ktoré máme v cene elektriny, ale máme tam napríklad aj dividendu pre štátnu akciovú spoločnosť Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu. Táto dividenda, alebo teda táto spoločnosť je stopercentne vlastnená a stopercentne regulovaná a napriek tomu každoročne vygeneruje zisky, v priemere to vychádza asi na 50 mil. eur, niekedy je to 30, niekedy je to 80. V roku 2018 to bolo 26 mil., ale teda podľa rozpočtu, tak ako som sa dočítal, je tam plán, že to bude o 33,6 mil. eur viac. A opäť sa na to skladáme v cene elektriny. Pritom takáto stopercentne štátna, stopercentne regulovaná spoločnosť by mala byť regulovaná tak, aby ten jej zisk bol nula alebo blízky nule a aby sa o toto alikvotne znížila ceny elektriny, pretože v opačnom prípade sa nejedná o nič iné, iba o ďalšiu nepriamu daň. Je to kvázi taká stabilná barlička, ktorú častokrát použijeme, keď potrebujeme látať štátny rozpočet, ale opäť na to doplácajú iba samotní spotrebitelia elektriny.
Potom tam máme Národný jadrový fond, toto je 64 mil. eur ročne, opäť je to v cene elektriny a opäť je to niečo, čo zaviedol štát zákonom, skladáme sa tým na vyraďovanie starých jadrových zariadení. V poriadku, možnože je to svojím spôsobom oprávnené, ale opäť máme v medzirezortnom pripomienkovom konaní jednu výnimku, ktorá sa chystá pre výrobu rafinovaných ropných produktov, výrobu surového železa a ocele a ferozliatina na výrobu hliníka. Pre týchto výrobcov opäť budeme poskytovať z platenia tohto Národného jadrového fondu nejakú výnimku.
No a na druhej strane teda tu máme jeden veľký, veľký balík, v summa summarum je to 770 mil. euro ročne, ktoré platíme v cene elektriny z politického rozhodnutia, a teda podľa správnosti by sme to mali platiť práve v tomto štátnom rozpočte. A na druhej strane dnes v štátnom rozpočte figuruje suma 40 mil. eur. Týchto 40 mil. eur, toto sú tzv. kompenzácie energeticky náročným podnikom. Ale ja sa pýtam, keď všetci doplácajú na politické rozhodnutia, tak prečo iba pár vyvolených má mať nejakú výhodu z toho, že tu ideme dávať nejaké kompenzácie. Prečo radšej tieto nesystémové opatrenia nezrušíme alebo nezavedieme nejaké viaczdrojové financovanie? Viacero takýchto návrhov sme už predkladali aj tu v Národnej rade. Toto by naozaj pomohlo všetkým, nie iba pár vyvoleným podnikateľom.
No a potom, potom, potom tu máme plyn. Toto je takisto veľmi, veľmi silná káva. Možno si spomeniete na tzv. vratky za plyn, ktoré boli vyplatené pred voľbami v roku 2016, išlo o 48 mil. eur, ktoré vtedy pán Robert Fico odôvodňoval dobrým hospodárením Slovenského plynárenského priemyslu. Upozorňujem - opäť štátneho. Takisto zo samotných výročných správ vyplýva, že naozaj dochádzalo k dobrému hospodárskemu výsledku aj v ďalších rokoch, napriek tomu žiadne vratky už vyplatené neboli. Pozrel som sa preto na to, akým spôsobom funguje Slovenský plynárenský priemysel, možnože viacerí z vás poznajú tú samotnú schému, ako máme pod Slovenským plynárenským priemyslom, ktorý je stopercentne vlastnený štátom, podradenú tzv. dcérsku spoločnosť SPP Infrastructure, ktorá vlastní podiely v SPP Distribúcie, v Eustreame a v Nafte. Jedna je zodpovedná za distribúciu plynu, druhá za jeho, za jeho prepravu a tretia za skladovanie. Toto sú reálne zlaté vajcia v plynárenstve na Slovensku.
Kým v minulosti tieto boli pripojené priamo na štátny rozpočet, a tým pádom sme dividendy z týchto spoločností dostávali priamo, jednalo sa asi o 0,5 mld. euro ročne, potom ako sme v roku dvetisíc... myslím, že to bolo pätnásť, urobili zmenu štruktúry fungovania tejto spoločnosti, aby sme my mohli zakrývať straty, ktoré generuje Slovenský plynárenský priemysel, tak na úkor týchto dividend, ktoré mohli byť v tom štátnom rozpočte, tak mažeme tú stratu, ktorá vzniká pri predaji plynu domácnostiam a podnikateľom. A aby som bol úprimný, toto nie sú malé straty. V roku 2015 to bolo 97 mil., v roku 2016 32 mil., v roku 2017 35 mil., toto všetko vykrývame práve z týchto dividend, to je to, čo nepríde do nášho rozpočtu, a keďže doteraz bol rozpočet deficitný, tak sme to kvázi doplácali v našich daniach.
No a paradoxne v návrhu nového rozpočtu v tomto roku je takisto uvedené, že je naplánovaný výpadok z dividend SPP, prosím pekne, teraz sa podržte, posaďte sa dobre do stoličky, 131 mil. eur. 131 mil. eur, to je, prosím pekne, zase to, čo nám bude chýbať z dividendy spoločností, ktoré sú napojené na Slovenský plynárenský priemysel. Napriek tomu však minister Žiga prednedávnom sa vyjadril, že v roku 2020, alebo teda v ďalšom období budú opätovne vyplatené vratky. Ja sa pýtam z čoho. Z tejto straty?
Alebo opýtam sa inak, existuje azda lepší dôkaz predvolebnej korupcie? Tie prvé vratky boli vyplatené pred voľbami v roku 2016 a opätovne budú vyplácané pred voľbami v roku 2020. V tomto prípade teda nejde o nič iné ako vyťahovanie bankoviek z vrecák jedného a vkladanie do vrecka druhého.
Plynárenstvo, energetika, ale aj poisťovníctvo a bankovníctvo, týchto všetkých sa navyše týka aj osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Toto sme dlhodobo kritizovali, naďalej kritizujeme a tvrdíme, že ten pôvodný zámer konsolidovať verejné financie je pre..., je už bezpredmetný. A jediné odôvodnenie je to, čo ste vy naposledy prezentovali, že sa tým odstraňuje nedokonalosť regulácie.
Ale pokiaľ je regulácia nedokonalá, tak prečo radšej neurobíme, nedosiahneme to, že bude systémová, transparentná a na stoličke napríklad v prípade Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bude sedieť nepolitický nominant, ktorý nebude svojimi rozhodnutiami iba plniť nejaké príkazy ministerstva financií alebo vlády na to, aby sme látali dieru v štátnom rozpočte cez cenu energií.
Pán Jahnátek tam nesedí ako taký slon v porceláne a snaží sa hýbať čo najmenej, aby, nedajbože, nemusel niečo robiť, ale valia sa nás naozaj veľké výzvy. Ceny energií na trhu prudko stúpajú, ide hore teplo, elektrina, ide hore plyn. No a chcem sa preto opýtať, dokedy budeme túto reguláciu držať nedokonalou. Lebo je to iba obyčajný úmysel?
Pritom by stačilo veľmi málo, jednoduché riešenie. Napríklad postupná deregulácia, pretože trh si s tým poradí najlepšie, ale toto sa dalo robiť v čase, kedy nám ceny energií klesali, nie v čase, keď ceny energií začínajú stúpať, a teda tento dopad pre tých konečných spotrebiteľov by mohol byť aj negatívny. Na budúci rok na to, žiaľ, doplatíme všetci, a hoci si minister hospodárstva konečne priznal chybu v regulácii a chybu aj v tom, že takto umelo sa zasahuje do cien energií a prenášajú sa politické rozhodnutia, ktoré mali figurovať v štátnom rozpočte, do cien energií a na plecia všetkých spotrebiteľov, tak kompenzácia 40 mil. naozaj nikoho nespasí.
Ale mohli by sme to s tou kompenzáciou skúsiť troška inak. V tomto roku sme napríklad navrhli návrh zákona, kde by sme samotnú reguláciu urobili transparentnou, to znamená, odhalili by sme všetko to, čo si spoločnosti, ktoré sa venujú distribúcii a prenosu plynu, distribúcii a prenosu elektriny, vodárne, kanalizácie, teplárenské spoločnosti, títo všetci by zverejnili, čo si uplatňujú v návrhoch na cenu v regulovaných cenách, a ÚRSO by zverejňovalo všetky kroky, ako k výslednej cene došlo.
Táto regulácia by sa v tej chvíli stala transparentnou a každý subjekt na trhu by si vedel pozrieť, čo vlastne v tej cene platí. A nedošlo by pritom ani k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže, pretože by išlo výhradne o prirodzené monopoly, ktoré na svojom vymedzenom území nemajú konkurenciu, a táto im zo zákona vzniknúť ani nemôže. Ale neveríte, pán minister, napriek tomu toto neprešlo.
Chcem veriť, že pozmeňovací návrh, o ktorom sa tu v pléne hovorilo, ktorý by mal zrušiť tento osobitný odvod v regulovaných odvetviach, ten sa tu vyskytol, alebo teda počuli sme o ňom, mali sme o ňom rokovať na výbore, ale nakoniec sa tam ani len nedostal. Chcel by som sa teda opýtať, či náhodu neviete, čo bolo, čo bolo toho dôvodom, pretože ja by som uvítal, aby sme naozaj radšej sa venovali, ako zdokonaliť tú reguláciu, a nie ako z nej zbytočne vyťahovať peniaze donekonečna, a to na úkor spotrebiteľov. Pretože my sa nevieme, nevieme sa do aleluja vyhovárať na nedokonalosť regulácie a si sám označí, že takto sa to ďalej dať robiť nebude, lebo to je asi také riešenie, ako keď si dá niekto na opicu štamprlík. Toto, toto mu, samozrejme, nepomôže, lebo tým sa iba udržuje v nejakej hladine opilosti, v ktorej sa cíti najlepšie. A presne takto mi pripadá aj váš rozpočet. Nie je vyrovnaný, ale je na úkor ľudí a podnikateľov držaný v nálade. No nechcem vedieť, čo sa stane, keď raz tento alkohol dôjde a príde vytriezvenie.
Preto, pán minister, na zváženie, či by nebolo vhodné naozaj aj v rámci štátneho rozpočtu priznať všetky tieto politické zásahy a rozhodnutia, ktoré namiesto štátneho rozpočtu nie sú v tomto uvedené, ale platíme ich v rôznych iných cenách a poplatkoch.
Ďakujem.
Skryt prepis