Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

15. 6. 2017 o 14:43 hod.

Ing. PhD.

Katarína Cséfalvayová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15. 6. 2017 14:43 - 14:43 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem vám za odpoveď. Ukľudnili ste ma do istej miery. Práve to mi nesedelo, že prečo, keď sa plánuje zintenzívniť aktivita APVV, prečo tam má prísť k prepúšťaniu.
Súhlasím s vami úplne v otázke racionalizácie, ale tiež som sama bola na strane prijímateľa alebo teda žiadateľa o grant pri APVV a nemala som pocit, že by nejak veľmi efektívne pracovali. Skôr to veľmi dlho trvalo, to hodnotenie. A keď už teda spomínate ten Brusel, tak čo bolo zaujímavé, že rovnaký výskumný zámer, ktorý sme predkladali ako vedúca výskumného tímu do Bruselu na Horizont 2020, som dostala na to grant vo výške milión eur a to isté som predkladala do APVV a nedali mi grant, pretože to nevyhovovalo, tak som celkom nerozumela. A budem rada, keď sa teda zefektívni a zracionalizuje práca tejto agentúry.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1. 12. 2016 9:52 - 10:00 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dôvod, prečo som nereagovala na faktické poznámky, je ten, že ich bolo pomerne veľa a veľa pripomienok bolo vznesených, takže by som to asi za dve minúty nestihla, preto mi dovoľte teraz sa pokúsiť reagovať na všetky pripomienky.
V prvom rade za ne ďakujem, mnohé z nich boli konštruktívne a mnohé z nich sa dajú, ako aj odznelo, zapracovať v druhom čítaní a niektoré z nich aj privítam, keď sa zapracujú a máte pravdu.
Dovoľte mi, dúfam, že som si zapísala všetko, takže budem sa snažiť reagovať na všetko, ak nie, tak ešte bude priestor potom na diskusiu.
Prečo verejné vysoké školy? Pretože primárne mi išlo práve o hospodárenie s verejnými zdrojmi. Ale veľmi sa stotožňujem s tým, že ten titul, ktorý vyjde aj zo súkromnej školy, z verejnej alebo štátnej, má úplne rovnakú kvalitu, má mať úplne rovnakú kvalitu, preto sa nebránim tomu, aby bola táto novela zákona rozšírená a aby bol zapracovaný pozmeňujúci návrh, že bude rozšírená plošne na všetky vysoké školy.
Čo sa týka tej definície, že "iná funkcia vedúceho zamestnanca" a prečo tam možno boli taxatívne vymenované niektoré aj zdanlivo absurdné kombinácie, aby rektor bol zároveň prorektorom alebo prodekanom? Tak na jednej strane je prípad v praxi zrovna na súkromnej vysokej škole, kde je rektor zároveň dekanom a ešte aj vedúcim katedry na verejnej vysokej škole. Ale toto názvoslovie a prečo sme to takto formulovali, priznám sa, že mi pomáhalo legislatívne oddelenie, teda legislatívny odbor ministerstva školstva. Je to práve preto, aby sa prispôsobilo názvosloviu existujúceho zákona, pretože tam sú taxatívne vymedzené niektoré funkcie, funkcia vedúceho katedry a iný vedúci zamestnanec tam nie je úplne presne uvedený, takže kvôli tomu sme sa chceli prispôsobiť vlastne zneniu, súčasnému zneniu zákona.
Čo sa týka návratu do inej riadiacej funkcie z funkcie dekana a rektora, tak v prvom rade nevidím nejaký legitímny dôvod, prečo by mal byť tento návrat zaručený. Ale tiež pokiaľ je dopyt aj zo strany vysokých škôl alebo pokiaľ je dopyt zo strany kolegov, tak tiež nevidím dôvod, prečo by sa to nedalo zapracovať. To znamená, aby sa iná vedúca funkcia, napríklad funkcia vedúceho katedry, iba prerušila na čas vykonávania funkcie rektora alebo dekana, ktorá je nezlučiteľná s výkonom inej vedúcej funkcie, a potom po uplynutí alebo ukončení výkonu funkcie dekana či rektora by tento človek mal možnosť vrátiť sa na svoje iné vedúce miesto alebo iné vedúce zaradenie.
Ďalej mám poznačené štátnice a študijné poriadky. Áno, študijné poriadky upravujú spravidla štátnicové komisie, ale práve toto, táto konkrétna úprava, ktorú by som chcela dosiahnuť v zákone, tak taká je len v jednom študijnom poriadku z desiatich, ktoré som si mala možnosť preštudovať, takže si myslím práve preto, že je žiadaná tá zákonná úprava. Pretože jednak to, čo majú školy v študijných poriadkoch a štatútoch, ani samy to nemusia dodržiavať.
Čo sa týka štatútov, tak áno, jedna vysoká škola z verejných, ktoré som si pozerala štatúty, tak má zapracovanú, alebo teda konkrétne vyjadrenú nezlučiteľnosť funkcií dekana s vedúcim katedry, a aj tak ju na dvoch fakultách porušuje, takže nemyslím si práve pre toto, že ten štatútu je dostatočný a že práve preto by mali byť niektoré základné takéto morálne princípy zapracované do zákona.
Čo sa týka retroaktivity, túto pripomienku považujem za relevantnú, vítam ju a môžme ju, samozrejme, zapracovať, ako som sa už mala aj možnosť rozprávať s reprezentantmi Slovenskej rektorskej konferencie, takže tam nevidím problém, a je to skôr nápomocná pripomienka, aby teda tí ľudí, ktorí sú momentálne vo funkcií dekana alebo rektora, to už nemuseli riešiť, ale až noví od nástupu účinnosti zákona, ktorí nastúpia do funkcie, a aby sa to týkalo až tých, aby na to boli vopred pripravení, aby vedeli, za akých podmienok do tejto funkcie idú.
Prečo som teda nepočkala, ja som to aj hovorila na začiatku, ale môžem zopakovať, prečo som nepočkala na novelu vysokoškolského zákona z dielne ministerstva školstva. Jednak, lebo si myslím, že toto sú pomerne jednoduché úpravy, ktoré sa dajú zapracovať už teraz, a jednak preto, že táto novela podľa mojich informácií má riešiť trošku iné veci, napríklad upraviť pôsobnosť Akreditačnej komisie a skôr tú filozofiu vysokého školstva, než takéto čiastkové úpravy.
Áno, máte pravdu v tom, že nezlučiteľnosť akademickým senátom je uvedená a je teda explicitne stanovená, čo je normálne, pretože to, ako povedal pán poslanec Kresák, to by bolo, ako keby sme zlučovali výkonnú a zákonodarnú moc, takže tam je to jasné. Ale sú aj iné vedúce funkcie okrem vedúceho akademického senátu, takže preto si myslím, že je nevyhnutné toto zapracovávať.
Zaznela aj výtka, že by to bolo narušenie akademických slobôd. No, ja by som bola veľmi rada, keby naša spoločnosť bola teraz v stave, že tí ľudia, ktorí zastávajú vedúce funkcie, si sami vedia vyhodnotiť, že keď dávam odmeny sám sebe a keď hodnotím sám seba, som sám sebe nadriadený a podriadený, tak jednoducho sa tej jednej z tých dvoch funkcií vzdám, a nemuseli by sme im to hovoriť. Je to, áno, trošku možno až hanba, že to musí byť, ale našla som desať prípadov pri nevyčerpávajúcej rešerši, kde dekan alebo rektor zastáva inú vedúcu funkciu, a považujem to, nehnevajte sa, za konflikt záujmov.
Pán poslanec Štarchoň sa pýtal, že kedy vznikol konflikt záujmov. No zakaždým, keď tá istá osoba je v dvoch funkciách, ktoré sú vzájomne nadriadené a podriadené, a keď tá istá osoba si dáva odmenu, to je naozaj, ako keby pán minister školstva, ktorý prišiel na funkciu ministra školstva z funkcie riaditeľa sekcie vysokých škôl, si nechal aj pozíciu riaditeľa sekcie vysokých škôl a zároveň bol aj ministrom školstva. Pochybujem, že opozícia by toto nechala len tak bez povšimnutia a že by tam nevidela v tomto prípade konflikt záujmov.
Či ja ako prodekanka som riešila na vedení. Áno, my sme to na našej fakulte na vedení riešili, podnety boli podané a boli podniknuté kroky na nápravu situácie, ale, žiaľ, na jednej fakulte napraviť si situáciu nestačí, keď tých fakúlt máme po Slovensku xy, takže preto to do zákona.
No ešte raz by som rada zopakovala, že to rozhodne nie je mojím zámerom, vstupovať do akademickej autonómie vysokých škôl, veľmi si ju vážim a súhlasím s tým, že vysoké školy potrebujú autonómiu na to, aby vykonávali svoje poslanie. A dokonca si myslím, že hoci ten vysokoškolský zákon má nejakých, ak sa nemýlim, 78 strán, nie je jedným z tých rozsiahlejších a že by sa dal ešte skrátiť možno aj, možno aj na polovicu a nemusíme tým vysokým školám diktovať presne podmienky, ktoré majú a nemajú dodržiavať a ako sa majú správať. Ale myslím si, že hneď jedna z prvých viet vysokoškolského zákona sa odvoláva na morálne vzdelávanie a morálne princípy vo vzdelávaní, ak tieto morálne princípy nie sú dodržané, tak nehnevajte sa, ale ak nie je iný spôsob ako "donútiť" akademickú oblasť, aby ich dodržiavala, tak jednoducho to musí byť upravené zákonom podľa môjho názoru, ale, samozrejme, sa teším na diskusiu a na kompromisy, možno aj skvalitnenie návrhu zákona počas druhého čítania a počas diskusie vo výboroch.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1. 12. 2016 9:06 - 9:15 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, najprv by som vám chcela poďakovať za ústretovosť pri mojej včerajšej požiadavke, aby tento bod programu bol načasovaný na konkrétny čas a dátum. Ďakujem vám veľmi pekne. Veľmi si to vážim.
Dovoľte mi teraz predstaviť svoju prvú legislatívnu iniciatívu, ktorá sa týka pre mňa, prirodzene, vysokých škôl. Na vysokoškolskej pôde som strávila posledných 12 rokov ako študentka, stážistka, doktorandka, neskôr ako vyučujúca a od roku 2013 ako prodekantka, teda členka vedenia fakulty. Študovala som, učila aj pracovala na rôznych akademických projektoch doma i v zahraničí, takže si dovolím povedať, že vysokoškolské prostredie je mi známe a za tie roky som si stihla všimnúť a uvedomiť mnohé silné, ale, žiaľ, i početné slabé stránky slovenského vysokého školstva.
Pravdepodobne sa mnohí zhodneme na tom, že slovenské, a nielen vysoké, školstvo sa nenachádza v stave, v akom by sme si ho želali mať. O to viac ma teší, že sa stalo prioritou tejto vlády toto programové volebné obdobie, že na verejnú diskusiu už prichádzajú prvé výsledky okrúhlych stolov a rokovanie expertných skupín pod patronátom ministerstva školstva. Ministerstvo školstva v budúcom roku sľubuje aj, že vyjde rozsiahla novela zákona o vysokých školách, ktorá by mala komplexnejšie riešiť problémy, ktoré slovenské vysoké školstvo má a posunúť ho vpred.
Prečo teda predkladám návrh novely tohto zákona už teraz? Jej zámerom je totiž adresovať dva problémy, dva nedostatky, ktoré môžu byť odstránené pomerne rýchlo a jednoducho, a myslím si, že nie je dôvod čakať na to celý rok.
Prvý z týchto nedostatkov je riešený v bodoch 1 a 2 predkladanej novely zákona. Konkrétne ide o problém nejednoznačnosti ohľadne nezlučiteľnosti funkcií najvyšších predstaviteľov vysokých škôl, ktorá, žiaľ, v mnohých prípadoch vedie až ku konfliktu záujmov. Navrhujem preto vymedzenie nezlučiteľnosti ustanoviť priamo zákonom tak, aby dekan či rektor na vysokej škole nezastával inú vedúcu funkciu na tej istej či inej vysokej škole. Funkcia rektora i dekana je plnohodnotným významným postom, preto vyžaduje plné pracovné nasadenie a necháva len obmedzený priestor pre inú pracovnú realizáciu. Je v záujme vysokej školy, aby jej vedúci predstaviteľ venoval plnú pozornosť pracovnému výkonu na mieste, kde zastáva vedúcu funkciu. Novela nezakazuje pracovný pomer s inou verejnou, štátnou či súkromnou vysokou školou, iba jednoznačne oddeľuje riadiace funkcie od ostatných pracovných povinností a náplní vysokoškolského pedagóga, ktorých medziuniverzitný transfer je často skôr pozitívny. Naopak, viacnásobný výkon vedúcej funkcie býva kontraproduktívny.
Osobne som toho názoru, že je potrebné zamedziť kumulovaniu vedúcich funkcií v rukách jednej osoby. Dôsledkom tohto negatívneho fenoménu je okrem diskutabilnej schopnosti reálneho plnohodnotného výkonu, žiaľ, i klesajúca transparentnosť. Ako totiž môžeme garantovať transparentné, efektívne a spravodlivé riešenie riadenia inštitúcie, v ktorej tá istá osoba zastáva dve funkcie, ktoré sú vo vzájomne nadriadenom či podriadenom vzťahu? Ako príklad možno uviesť kumuláciu funkcií dekan a vedúci katedry na tej istej vysokej škole. Vedúci katedier sú spravidla priamo podriadení dekanom. On kontroluje ich činnosť, jemu sa zodpovedajú ako priamemu nadriadenému, on ohodnocuje ich výkon napríklad aj určením výšky ich osobného príplatku, ktorý môže dosahovať výšku, tak ako v iných sférach štátnej a verejnej správy, až 100 % základného tabuľkového platu. Ak je však jeden z vedúcich katedier zároveň dekanom, potom sa zodpovedá sám sebe, kontroluje sám seba a tak isto aj ohodnocuje sám seba. Môžeme to nazvať, ako chceme, ale pre mňa to stále zostáva konfliktom záujmov. V takomto prípade je ten konflikt záujmov azda najvypuklejší, no žiaduce nie sú ani kombinácie iných funkcií s funkciou dekana či rektora či už na tej istej, alebo na dvoch, alebo viacerých rôznych vysokých školách. Som presvedčená, že naše vysoké školy, najmä tie, ktoré sú financované z verejných zdrojov, si zaslúžia, aby ich najvyšší predstavitelia rektori a dekani venovali plnú a nedelenú pozornosť výkonu svojej funkcie, podobne ako riadiaci pracovníci v štátnej správe či vrcholoví manažéri v súkromných firmách, a to o to viac, že práve v ich rukách sa nachádza budúcnosť a smerovanie vysokoškolského vzdelávania tohto národa.
Druhá časť predkladanej novely zákona, upravená v bode 3, je možno zdanlivo marginálna, ale má svoj význam i opodstatnenie. Dovoľte mi objasniť vám prečo. Podľa zákona sa štátnicová komisia musí skladať z minimálne štyroch členov, v praxi sa často skladá aj z viacerých najmä pre prípad, aby bola uznášaniaschopná, ak by niektorý z jej členov ochorel alebo sa nedostavil, alebo aby bol každý čiastkový predmet štátnej skúšky príslušne pokrytý vyučujúcim. Ráno sa komisia dostaví, začne skúšať, no nezriedka sa potom stane, že sa jej členovia vzdialia z rôznych dôvodov na rôzne dlhý čas a v miestnosti zostanú v tom lepšom prípade možno dvaja skúšajúci. Komisia sa potom opäť stretne, vyhodnotí výsledky štátnych skúšok, jej členovia sa podpíšu pod príslušné protokoly, ale to stále nič nemení na fakte, že pri niektorých odpovediach študentov bola prítomná možno menej ako polovica členov štátnicovej komisie. Takýchto prípadov som bola sama svedkom, často som o nich počula od študentov a dokonca aj od jedného kolegu z inej univerzity, kde riešili práve podnet od študenta, ktorý kritizoval podľa jeho názoru nedostatočnú objektívnosť štátnej skúšky práve z uvedeného dôvodu.
Ja osobne nie som zástancom štátnych skúšok v podobe, v akých sú, v akej sú zaužívané momentálne na Slovensku. Zdá sa mi zbytočné skúšať študenta opätovne z tej istej látky, z ktorej už predtým úspešne zložil skúšku. Väčší zmysel vidím v tom, aby sa zvýšená pozornosť venovala diplomovej práci a jej obhajobe, ktorou by sa štátna skúška mohla plne nahradiť. Keďže však štátne skúšky máme a hodnotíme na nich vedomosti študenta a nie jeho schopnosť autonómne rozmýšľať a uplatňovať poznatky v praxi, pripisuje sa im kľúčový význam, preto je nevyhnutné, aby bol garantovaný ich objektívny a seriózny priebeh. Štátnice sú posledným krokom pred získaním titulu, ktorého hodnota má byť podmienená serióznym a riadnym preskúšaním. Preto ak od študenta očakávame, že sa na skúšku seriózne pripraví a že predvedie presvedčivý výkon, na základe ktorého mu bude na celý život udelený titul, je nevyhnutné, aby rovnako seriózne k štátnym skúškam pristupovala aj komisia, aby mal študent istotu, že jeho odpoveď bude ohodnotená dostatočne objektívne a spravodlivo na základe dostatočného počtu názorov a hodnotení.
Preto navrhujem, aby zákon stanovoval nielen minimálny počet členov komisie pre štátne skúšky, ale aj to, že v čase skúšania musia byť v miestnosti prítomní minimálne traja jej členovia.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste venovali môjmu vystúpeniu. Na záver mi dovoľte povedať, že túto novelu nepredkladám s tým, že by to malo byť niečo, čo nejako zásadne takpovediac vytrhne z biedy naše vysoké školstvo. Som však presvedčená, že aj malé kroky po správnej ceste sú krokmi, ktoré majú zmysel, a že krok k transparentnejšiemu riadeniu vysokých škôl, ako aj krok k zvýšeniu objektivity hodnotenia štátnych skúšok sú opatreniami, ktoré nás možno o malý kúsok ale priblížia k želanému stavu. Verím, že ho raz spoločne dosiahneme. Za seba vám môžem sľúbiť, že toto určite nie je moja posledná legislatívna iniciatíva v tejto oblasti.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28. 11. 2016 12:00 - 12:03 hod.

Katarína Cséfalvayová
Ďakujem pekne, hlasovať o tomto zákone budeme zajtra o 11.00 hod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28. 11. 2016 10:57 - 10:59 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som tiež privítala nižšie úročenie a v tomto s Veronikou Remišovou súhlasím, ale chcela by som to trochu uviesť na správnu mieru, že ten fond pomáha aj s tým vyšším úročením, pretože na trhu nie je iný bankový produkt, ktorý by tomu sociálne slabšiemu študentovi alebo akémukoľvek študentovi, ktorý by nemal dajme tomu nehnuteľnosť, ktorou by ručil za hypotéku, a aj tak ten fond pomáha, pretože taký najbližší bankový produkt k tomuto úveru, ktorý poskytuje fond študentom, je asi spotrebný úver a tam úplne najnižší, najnižšia úroková sadzba, akú som našla na našom trhu, je 5,9 %, ale tam tiež pre bonitnejších klientov než sú tí študenti. Takže len toľko, že ťažko sa to porovnáva s hypotékami, kde sú naozaj nízke úroky. Len ten študent málokedy, alebo teda keď je sociálne slabší a odkázaný na úver z fondu, tak v podstate nikdy nemá tú nehnuteľnosť, ktorou by mohol ručiť. A tým pádom ešte stále aj tie, aj tá navýšená úroková sadzba, hoci môžme, samozrejme, diskutovať o tom, že je dosť vysoká, ešte stále je to v podstate pozitívum, pretože tomu študentovi to dáva možnosť, akú by inde na bankovom trhu určite nemal.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28. 11. 2016 10:43 - 10:46 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. októbra 2016 č. 254 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 90 zo 16. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 93 z 15. novembra 2016 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 35 z 10. novembra 2016 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 7 spoločne s odporúčaním ich schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 21. novembra 2016, č. 45. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Pani predsedajúca, ďakujem pekne, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 11. 10. 2016 18:22 - 18:23 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 253). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21. 9. 2016 10:08 - 10:16 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne pár slov k predkladanému dohovoru. Dovoľte mi, aby som sa aj ja pokúsila presvedčiť vás k podpore tohto dohovoru dnes tu.
Z obdobia nárastu priemyselnej aktivity po druhej svetovej vojne do dnešného dňa priemerná teplota na Zemi vzrástla o niečo menej ako jeden stupeň Celzia. Možno sa to nezdá ako nejaká veľká zmena, ale akékoľvek zmeny v klíme, ktoré môžeme pozorovať dnes, sú výsledkom emisií, ktoré vypúšťali naši rodičia pred 50 rokmi. A objem emisií skleníkových plynov od toho času pred 50 rokmi dodnes len rástol až k dosiahnutiu svojho možno dočasného, ale veríme, že definitívneho vrcholu v roku 2014. V roku 2015 tie emisie dosiahli približne rovnakú úroveň a za tento rok ešte výsledky nemáme.
To znamená, že ak už dnes môžeme pozorovať niektoré následky zmeny klímy, napríklad nebývalé rozšírenie populácie lykožrúta v Tatrách, zmierňovanie zím, vysychanie niektorých vodných zdrojov alebo časté povodne v niektorých oblastiach našej krajiny, počas najbližších minimálne 48 rokov bude situácia, žiaľ, len horšia. Napokon dôkazom o čoraz rýchlejšom otepľovaní planéty je i fakt, že 15 zo 16 najteplejších rokov vôbec v histórii zaznamenávania teplôt nastalo po roku 2000. Priama súvislosť medzi ľudskou činnosťou, najmä priemyselnou, a nárastom globálnej teploty je dnes už vedecky dokázaná. Preto na pochybnosti už nie je priestor a je čas sústrediť sa na riešenie tohto problému.
Parížsky dohovor si, ako už bolo spomínané, kladie nesmierne ambiciózny cieľ: udržať nárast teploty pod hranicou dva stupne Celzia do konca tohto storočia. Pritom nastúpený trend v prípade, že by sme nekonali, svedčí skôr o oteplení o štyri stupne Celzia. Pre ilustráciu, oteplenie ovzdušia o každý jeden stupeň Celzia zodpovedá nárastu hladiny svetového oceánu o pol metra, a teda zaplavovaniu veľkých častí kontinentálnej pevniny a ostrovov, nehovoriac o náraste počtu prírodných katastrof, úbytku vodných zdrojov a iných, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobia migračnú vlnu možno omnoho väčších rozmerov, než akej tu čelíme dnes. A environmentálni migranti budú smerovať z extrémne horúcich a suchých oblastí severnej Afriky, Blízkeho východu alebo zatopených, zaplavených oblastí južnej a juhovýchodnej Ázie smerom na sever a aj do Európy, ktorá bude následkami klimatických zmien trpieť relatívne menej. Ak hovorím relatívne, myslím tým stav, kedy budeme musieť čeliť novým chorobám, doposiaľ prítomným len v teplejších oblastiach, napríklad ako ochorenia spôsobené vírusom Zika, pestovať iné druhy plodín, ktoré budú lepšie prispôsobené novým klimatickým podmienkam, a omnoho viac šetriť vodou, ktorá bude ďaleko vzácnejšia, než je dnes.
Týmto nechcem na stenu maľovať katastrofické scenáre a nechcem vás ani strašiť, chcela by som len, aby si každý z nás uvedomil vážnosť tohto problému, ktorý bol, žiaľ, príliš dlho bagatelizovaný a zanedbávaný. A práve pre reálne hroziace vážne následky klimatických zmien, ktoré nás už postihujú a budú, žiaľ, postihovať len silnejšie, si treba uvedomiť dve veci.
V prvom rade nemôžeme sa zbaviť zodpovednosti s tým, že zmena klímy je problémom environmentalistov a klimatológov, ktorý je možné vyriešiť súborom nejakých technických opatrení. Áno, je to súčasť riešenia, ale nie, nie je to technický problém. Ide o politický problém, dámy a páni, pretože sa týka budúcnosti nás všetkých, je vecou kolektívnych a nie individuálnych rozhodnutí, vyžaduje široký globálny konsenzus a silnú politickú vôľu. A práve preto jediným možným riešením je dodržiavanie širokej globálnej dohody, akou je práve predkladaný Parížsky dohovor.
Po druhé, treba konať čím skôr, pretože ide o beh na veľmi dlhú trať, keď už si len uvedomíme ten päťdesiatročný cyklus prejavovania sa emisií na klíme. To nech nás však neodrádza, skôr naopak, začnime konať čím skôr.
Máme na stole prelomovú dohodu, ktorá konečne vytvára podmienky na reálne činy v boji proti klimatickej zmene. Ide o odstraňovanie jej príčin, zmierňovanie dopadov a vytváranie mechanizmov pre adaptáciu na nové, zmenené podmienky, teda veľmi komplexné riešenie. Keďže je predovšetkým dohodou politickou, jej kredibilita závisí najmä od rýchleho procesu ratifikácie ako signálu, že ju jednotlivé signatárske štáty berú vážne a sú pripravené napĺňať záväzky z nej vyplývajúce. Nesmieme dopustiť podobné zlyhanie ako v prípade Kjótskeho protokolu, na ktorého ratifikáciu dostatočným počtom štátov sa čakalo neuveriteľných osem rokov, čo ho oslabilo natoľko, že bol už vopred odsúdený na neúspech. V prípade Parížskej dohody si môžeme dovoliť byť optimistickejší, napokon, ako sme už dnes počuli, pred niekoľkými dňami ju ratifikovali Spojené štáty americké a Čína, najvýznamnejší znečisťovatelia, ktorí sa doposiaľ k podobným dohodám odmietli viazať. Ide teda o prelom v histórii.
Bezodkladné konanie v tomto prípade má nielen symbolický, ale i praktický rozmer. Čím skôr Európska únia ratifikuje Parížsky dohovor, tým skôr, ako už povedal pán minister, sa ona i jej členské štáty môžu aktívne podieľať na diskusii o konkrétnych opatreniach na jeho realizáciu tak, aby tieto opatrenia boli čo najmenej bolestivé. A naopak, aby boli príležitosťou stať sa napríklad lídrom v zelených technológiách, v elektromobilite alebo iných formách prechodu na bezuhlíkové hospodárstvo.
Áno, niektoré z opatrení vyplývajúcich z ratifikácie Parížskeho dohovoru možno budú náročné, možno budú aj záťažou pre štátny rozpočet, ako tu bolo naznačené, ale na toto mám dve odpovede.
Po prvé, je na nás, ako využijeme príležitosti investičné, podnikateľské, príležitosti na vytváranie nových pracovných miest, ktoré prechod na bezuhlíkové hospodárstvo vytvorí. Ak budeme šikovní a chopíme sa šance tým správnym spôsobom, môže to mať nakoniec pozitívny dopad pre našu ekonomiku, pre našich občanov aj pre štátny rozpočet.
A po druhé, ak dnes hovoríme o potenciálnych nákladoch, treba si zároveň uvedomiť, že ak neurobíme nič, situácia sa bude len zhoršovať a náklady budú len a len narastať. A jedného dňa ich jednoducho budeme musieť znášať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, stojíme pred výzvou, ktorá sa týka každého poslanca, každého ministra, nielen ministra životného prostredia, každého občana, ide totiž, nechcem byť prehnane patetická, ale skutočne o budúcnosť nás všetkých. Boj proti klimatickej zmene je bojom, ktorý si nemôžeme dovoliť prehrať. Približne o tri mesiace privediem na svet človeka, pre ktorého si veľmi želám, aby táto planéta bola krásnym a žiteľným miestom pre život aj v čase, keď dovŕši dôchodkový vek, hoci ja tu už nebudem. A jeden z najvýznamnejších krokov, ak nie najvýznamnejší a ak nie jediný, ktorý pre to dnes môžem urobiť, je to, že dnes zahlasujem za ratifikáciu Parížskeho dohovoru Slovenskou republikou. A prosím vás, aby ste v záujme vlastnom i v záujme budúcich generácií rovnako urobili aj vy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 19. 5. 2016 18:13 - 18:16 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť zápisnicu z hlasovania o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktoré sa konalo 19. mája 2016.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 90 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 90 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 90 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 11 neplatných a 79 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Mojmíra Mamojku za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 50 poslancov, zdržalo sa hlasovania 29 poslancov, Petra Repáka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 52 poslancov, zdržalo sa hlasovania 27 poslancov, Vladimíra Cipciara za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Karola Nagya za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Martina Vahančíka za hlasovali 3 poslanci, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov, Andreja Pitoňáka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov, Petra Polláka za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Jána Mičovského za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 58 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov, Vladimíra Pčolinského za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov, Vladimíra Zemana za hlasovalo 15 poslancov, proti hlasovalo 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Eduarda Báránya za hlasovalo 58 poslancov, proti hlasovalo 18 poslancov, zdržali sa hlasovania 3 poslanci, Vladimíra Hiadlovského za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 54 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov, Jozefa Szabóa za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov, Juraja Kolaroviča za nehlasoval nikto, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov.
Na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán zvolený Eduard Bárány.
Overovatelia poverujú svojho člena Katarínu Cséfalvayovú oznámiť výsledky hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 
  • << First
  • 1
  • Last >>