Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15. 2. 2018 o 15:02 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 15. 2. 2018 15:02 - 15:04 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Splním úlohu. Prvýkrát boli pokuty uložené podľa stavu dlhu obcí ku koncu roku 2015, a to nasledovným obciam, takže v roku 2015 dostali nasledovné obce pokutu vo vzťahu k dlhu:
- obec Výrava vo výške 163 eur 40 centov,
- obec Palota vo výške 511 eur 31 centov,
- obec Hajtovka vo výške 180 eur 77 centov,
- obec Petrikovce vo výške 1 195 eur 94 centov,
- obec Košice-Pereš vo výške 4 184 eur a 73 centov a
- obec Dolné Lefantovce vo výške 172 eur 54 centov.
Pokuty podľa stavu dlhu obcí ku koncu roku 2016 sú v procese správneho konania.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15. 2. 2018 15:00 - 15:02 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. My na ministerstve financií sme si vedomí, že v súčasnosti absentuje na Slovensku, rovnako ako aj v mnohých iných krajinách, jasná právna úprava, ktorá by definovala alebo bližšie upravovala, aký charakter majetku kryptomeny majú. Krajiny buď neupravujú nakladanie s kryptomenami vôbec, alebo im priznávajú rôzne statusy. Považujú ich za určitú formu peňazí, ktoré nie sú zákonným platidlom. Deje sa tak napríklad v Luxembursku, vo Švédsku, v Argentíne alebo v Austrálii. Považujú ich za finančný majetok napríklad v Nórsku, za komoditu ich považujú v Spojených štátoch amerických alebo obmedzujú ich používanie iba na súkromné peniaze fyzických osôb, ako to robia v Nemecku alebo v Číne. Alebo ich používanie úplne zakázali ako v Bolívii.
Stále viac krajín Európskej únie, ale aj sveta sa obracia v tejto téme na G20, na zoskupenie G20 alebo na Európsku komisiu, a preto aj my budeme sledovať aj iniciatívy z ich úrovne, lebo vidíme, že prístupy zvolené na celom svete sú naozaj veľmi rôzne a veľmi pestrofarebné.
V ekonomike je množstvo anonymných transakcií aj mimo kryptomien. Anonymita však nie je prekážkou vykonateľnosti akéhokoľvek zákona a takisto zákona o dani z príjmov. Všetky informácie, naozaj všetky informácie o transakciách týkajúcich sa nakladania s kryptomenami sa dnes ukladajú v čase postupne za sebou v tzv. blockchaine a nie je možné ich meniť. To znamená, že pokiaľ bude existovať blockchain, budú existovať aj informácie o všetkých vykonaných transakciách a nie je vylúčené, že ich raz v budúcnosti daňový úrad v dohľadnej dobe získa, aj keď sa v súčasnosti javí transakcia ako anonymná.
Daňový úrad sa však nemusí spoliehať len na dáta, ktoré stiahne zo systému, ale môže využiť aj inštitút miestneho zisťovania alebo daňovej kontroly priamo u daňovníka, v rámci toho sa môže pozrieť aj do konkrétnych elektronických zariadení a preveriť, či daňový subjekt vykonal transakcie s kryptomenami alebo nie a či ich správne zdanil. Pretože podotýkam, že nejde o zavedenie nových daňových povinností. Hovoríme o spôsobe presného určenia dane, ktorú treba zaplatiť zo ziskov z kryptomien. Daňová povinnosť teda už existuje a existovala aj v minulosti podľa zákona o dani z príjmov.
Existuje množstvo, množstvo otázok množstvá slovenských, ale aj európskych daňovníkov, ako majú postupovať? A našou ambíciou je im odpovedať jasne na tieto otázky. Náhle a výrazné zmeny hodnoty bitcoinu nie sú problémom z hľadiska výpočtu dane. Zo samotného pohybu kurzu napríklad bitcoinu, či už to bol výrazný nárast koncom minulého roka, alebo výrazný pokles, ako spomínate, nevyplýva daňová povinnosť. Moment zdanenia nastáva pri realizácii zisku z kryptomeny, napríklad pri predaji alebo pri nákupe veci za kryptomenu. Pri každej takej transakcii je nejaká protihodnota, ktorá je vyčísliteľná. A buď peniaze ako také, alebo vecné plnenie oceniteľné v eurách alebo v inej mene.
Ministerstvo financií na základe rokovaní s Finančnou správou plánuje vydať k tejto téme v krátkom čase metodické usmernenie, ktoré pomôže daňovníkom zorientovať sa pri vyčíslení daňových povinností zo ziskov z kryptomien. Chcem ale jednoznačne povedať, že cieľom tohto usmernenia ministerstva nie je regulovať kryptomeny a nakladanie s nimi, ale len poskytnúť daňovníkom potrebné informácie, aby vedeli ľahšie a správne vysporiadať svoje daňové povinnosti v zmysle zákona.
Skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 15. 2. 2018 14:55 - 15:00 hod.

Peter Kažimír
Ďakujem pekne aj za slovo, aj za otázku. Predpokladám, že pán poslanec sa pýtal na miestny poplatok za rozvoj. Vo finančných výkazoch k 30. septembru 2017 obce vykázali dosiahnutú skutočnosť za miestny poplatok za rozvoj vo výške 1 144-tisíc eur. Skutočnosť za celý rok 2017 bude známa až po predložení výkazov so stavom ku koncu minulého roku, a to v druhej polovici februára 2018.
Vďaka. Skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6. 2. 2018 18:44 - 18:46 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 600 z 13. decembra 2017 schválila návrh na vymenovanie Ľudovíta Ódora za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov má mať Banková rada Národnej banky Slovenska šesť členov. Pritom členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri a traja ďalší členovia. Guvernéra a viceguvernérov podľa § 7 ods. 2 uvedeného zákona vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že je nevyhnutné plynule zabezpečovať plnenie všetkých funkcií a úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, je potrebné doplniť neúplný počet členov bankovej rady.
Menovaný Ľudovít Ódor spĺňa všetky kritériá a podmienky na úspešný výkon funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Z uvedených dôvodov v zmysle § 7 ods. 2 zákona o Národnej banke Slovenska odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6. 2. 2018 18:38 - 18:41 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len pár slov. Dámy a páni, ja som vám neuveriteľne vďačný, že ste si ma pri diskusii v návrhu tohto zákona nevšimli a že ste ma nechali na pokoji. Štuchance od pána poslanca Budaja ako večného tribúna revolúcie považujem za česť z tohto pohľadu.
Chcem len povedať, že ja si naozaj myslím, že debata o tomto zákone patrí do úst vám, to znamená, o tej podstate alebo výsledku máte rozhodnúť vy, pretože všetka moc v tejto krajine z hľadiska našich exekutívnych právomocí vychádza cez parlamentné voľby od vás, od poslancov Národnej rady. Jak som aj v úvode povedal, že je to norma, ktorá stanovuje platové pomery vaše, tak primárne to stále pravdou je, pretože všetkých ďalších činiteľov sú proste odvodené od vašich platov. Je tento vzorec tu je dlhodobo a myslím, že to nikto nechce ani nijako spochybňovať, ani meniť. Z tohto pohľadu táto debata je na správnom mieste, nepatrí nikde inde len tu a ja som presvedčený vzhľadom na to, že ten čas zrejme naozaj, naozaj dozrel. Nie sú tu žiadne iné socioekonomické dôvody, aby sa táto debata odkladala, že nech to trvá týždeň, mesiac alebo päť mesiacov, že dôjdete ku konsenzu, ktorý prijmete s takými, onakými úškrnkami, spokojnosťou, nespokojnosťou alebo s tým, že sa niekto na tom zase politicky proste nakŕmi. To už je proste asi osud politického systému, ktorý je v podstate tieto známky sú legitímne.
Takže ja vám prajem len to, aby ste trpezlivo diskutovali, aby ste došli k nejakému záveru. Táto norma je technickým nosičom. Ja nie som právny purista, ja som inžinier. Som celkom spokojný s tým, že som študoval ekonómiu a z tohto pohľadu mi je to úplne jedno. Štyrikrát som bol zvolený za poslanca, tak sa cítim vašim kolegom a myslím, že by vás to nemalo urážať. Toto je len spôsob ako dôjsť k výsledku, ktorý, dúfam, že bude mať hlavu a pätu, a vám prajem v tom šťastnú ruku. Výsledok bude patriť vám, nie nám.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

6. 2. 2018 18:03 - 18:05 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Prajem vám príjemný, dobrý večer. Mám vám predložiť novelu zákona, ktorá sa zaoberá vašimi platovými pomermi. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona bolo za účelom postupného znižovania deficitu verejnej správy a dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu pokračovať v konsolidačných opatreniach aj v roku 2018 a nezvyšovať platy vybraných ústavných činiteľov. Poslaneckým návrhom k návrhu zákona č. 334/2017, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa koncom roka novelizoval aj tento zákon č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorým sa od 1. januára roku 2018 upravili platové pomery niektorých ústavných činiteľov. Ako asi viete, v súčasnosti sa pracuje na príprave novely zákona, ktorým by sa mali upraviť platové pomery vybraných ústavných činiteľov, teda vás, od júla roku 2018 a predmetné návrhy budú prerokované v Národnej rady Slovenskej republiky formou poslaneckého návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 12. 2017 14:59 - 15:19 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, dovoľte mi teda zareagovať. Ja sa pokúsim byť nie veľmi obťažujúci a priznám sa, že len sa pokúsim tak proste vycítiť atmosféru tejto debaty. Ja mám pocit, že v tejto debate sa proste prejavila pestrofarebnosť sveta a vnímania vôbec reality ako takej. A pri niektorých mám pocit, že iba predvianočná atmosféra vám nedovolila používať neslušné slová, ale nevadí. Opakujem, nevadí.
Diskusia na tú tému, že teda či som, alebo nie som chránená zver v politickej alebo nejakej rezervácii tejto vlády, je zaujímavá, neviem, či patrí, že či mám byť jej účastný. Ale pravdou je, že za tie roky naozaj vnímam takú, by som povedal, vzájomnú ohľaduplnosť z hľadiska vyjadrovania si vzájomných postojov, pretože myslím si, že väčšina z nás chápe, že slušnosť nie je prejav slabosti a že schopnosť proste vnímať názory iných je úplne proste prirodzená ľudská vlastnosť a hlavne, že aj striedanie jari, leta, jesene a zimy je proste tak zákonité, ako že striedanie vo vládnej koalícii a opozícii. To znamená, nikto to tu nemá vyárendované a každý z vás, ktorí dneska máte pocit, že by ste mi mali tu zapáliť sviečku, ale teda na hrobe, nie z úcty k tomuto sviatku, ktorý sa blíži, tak si musí uvedomiť, že raz sa môže proste ocitnúť v tejto situácii s plnou zodpovednosťou, ktorá k tomu proste patrí, a to nie je nejaký nárek, povzdych, ale to je, ja tomu hovorím, že je to dar. Ja hovorím, že je to dar, ktorého sa proste človek dobrovoľne môže buď uchopiť, alebo sa ho môže vzdať.
Ak hovoríme o konkrétnych číslach a o tomto materiáli, tak chcem vám len poznamenať jednu vec, že od roku 2012 sa veľmi veľa vecí zmenilo, tým prelomovým obdobím bolo naozaj prijatie zákona o rozpočtovej zodpovednosti, na ktorom sme sa všetci spolupodieľali. Ten zákon vznikal vyše dvoch rokov, prvýkrát ešte, prvýkrát to bolo také práve vianočné stretnutie v hoteli Melrose, utajené, médiá sa nikdy nedozvedeli, že sa takéto stretnutie uskutočnilo, bolo to na konci prvej Ficovej vlády, tuším v zime v roku 2009. Pamätám si ešte pána Pála Farkasa za SMK na tom stretnutí, bol tam Jožo Kollár za vznikajúcu SaS, ktorá ešte nebola ani, bola vtedy mimoparlamentná, ona sa hlásila do súťaže a do volieb, a to bol proste jeden taký zaujímavý tím ľudí, ktorý sa niekoľko rokov bavil o tom, ako by to mohlo byť inak.
Pravdou je, že teraz budem trošku, tak jak to vnímam, nie som politický, nemám dôvod, mám schválený rozpočet, som úplne v pohode. Takže pravdou je, že sa katalyzovali tie procesy a po páde vlády Ivety Radičovej, a vy viete, prečo tá vláda padla, nebudem vám to nikomu pripomínať prečo, však tí, ktorí vedia, vedia a budú za to pykať, do smrti im to bude proste prilepované. Ale je pravdou, že na tú, v tej jeseni roku 2011 bolo veľa, sa zbehlo veľa nepríjemných udalostí. Slovensko nie je krajina, kde by bolo typické mať predčasné voľby, boli vlastne len dvoje, Moravčíkovej vlády a potom tej Radičovej, za úplne rôznych okolností. A my nie sme krajina, tam bolo vidieť, že nie sme krajina, ktorá má proste vyárendovanú stabilitu. Dokonca ani nie ekonomickú stabilitu a my si nemôžme dovoliť niečo, čo si môžu dovoliť iné krajiny, úradnícke vlády 20 mesiacov a podobne. Tam je vidieť, že tie fundamenty, tie korene nie sú dostatočne hlboké a že na tom ešte proste budeme musieť dlhé roky pracovať.
A vtedy na jeseň 2011, keď padla vláda a zmenil sa ústavný zákon o tom, ako dôjdeme k predčasným voľbám, to málo ľudí vie, pretože sa tu neslušilo tom hovoriť a my sme to ako vtedajšia opozícia nikdy nezneužili, ale Slovensko nebolo schopné sa financovať na finančných trhoch na jeseň v roku 2011 a ministerstvo muselo vyjesť rezervu v štátnej pokladnici na to, aby mohlo proste financovať platy a proste to, čo je, čo považujeme 20 rokov tejto krajiny za samozrejmé, že niekto má splatnú faktúru a do iks dní ju proste niekto zaplatí, že je proste úplne bežné, že v desiatom, pätnástom dni v mesiaci proste prídu výplaty. Nehovorím, že to bolo fatálne ohrozené, ale neboli sme schopní financovať svoje potreby, keby sme vyliezli na trh, tak by sme uvideli, pozreli by sme sa do zrkadla, videli by sme a že by sme zaplatili buď veľmi vysoké úroky, alebo by sme si možno ani nepožičali. Okrem toho tam bola aj nepríjemná situácia na medzinárodných finančných trhoch, to bolo proste druhé véčko krízy, a práve preto vtedy proste sa katalyzovali práce na zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol pripravený a ktorý vznikol v think tanku Miša Horvátha a Ľuda Ódora, a ktorého zase, exekutívne sme to vlastne riešili vládou Tvaroška a ja za opozičnú časť som mal tú česť byť proste pri tom. A preto, preto sme boli proste pripravení, niektoré veci, ktoré neboli úplne overené ani.
Lebo dneska, pán Heger, hovoríte o tom, že tie hranice sú jasné a že sme sa na nich dohodli. Bol to konsenzus väčšinový, ale v neštandardnej situácii. A ja vám môžem povedať a to ak sa dostaneme náhodou niekedy k debate o novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čo by som veľmi rád, či s výnimkou, či bez výnimky, to je úplne jedno, proste treba sa k nemu vrátiť, tak téma o tom, že či pre našu krajinu našej veľkosti je 40-percentná hranica verejného dlhu hrubého proste primeraná alebo nie, je teoretická úvaha, určite ovplyvnená tým vnímaním roku 2011 na jeseň.
Ale sú názory iné, napríklad z Medzinárodného menového fondu, ktorí hovoria, že nám stačí hranica 50 % napríklad. Takže preto, ak v budúcom roku začne vyklesávať hranica sankčných, sankčného pásma pod 50 % a budeme tam sa ešte nejaký čas proste pohybovať, až v roku 2020 by sme mali byť už úplne mimo, tak ak by som bol ešte pri tom, rozhodne to nebudem brať tragicky. Naozaj pre, v porovnaní s ďalšími krajinami sme na tom veľmi, veľmi, veľmi ako v pohode. Takže chápem, bude to tu predmetom búrlivých úvah o tom, jak sme v sankčných pásmach, aká je to katastrofa, ale katastrofa to nie je.
Ja musím povedať, že z týchto čísiel je vidieť ten trend. Toto je vlastne druhý diel štátneho záverečného účtu za rok ´16, máme posledné dni roku 2017, čiže vieme už asi, ako dopadneme tento rok, a pred chvíľou sme si schválili rozpočet na budúci rok. Takže verifikované číslo dva dva, mínus 2,2 za rok ´16, s vysokou pravdepodobnosťou skončíme niekde na úrovni 1,5 deficitu za rok ´17 a schválili sme si 0,8 na budúci rok. Myslím si, že nemusí byť niekto odborník vo verejných financiách, aby chápal, že čísla 2,2, 1,5 a 0,8 z projekcilu 0,1, 0,0 je trend, za ktorým si stojím a za ktorým stojí vláda aj koalícia. Takto ste to pred pár minútami alebo pred pár hodinami proste počuli a videli a myslím si, že to je dobrá správa pre Slovensko. To je proste trend nejakej väčšiny a my sa odlišujeme momentálne v tom, že by ste boli akože viac, hej, že viac, lebo.
Pán Budaj sa nezabudol teda postaviť na tribúnu a hovoriť o nulovom deficite a dávno a hento a tamto. Pred dvoma hodinami, pán Budaj, sme mestu Bratislava dali 11 plus, skoro 13 mil. eur na to, aby sa v Bratislave žilo lepšie. Vy ako bývalý viceprimátor Bratislavy zvolený hlasmi SMER-u – SD, k čomu vám gratulujem, že ste tú podporu vtedy dostali, asi poznáte a pamätáte si ešte problematiku mesta Bratislavy. A ja chcem len hovoriť o tom, že áno, dá sa k tomu postaviť aj tak, aj onak, sú to peniaze na opravu ciest, na Slovenské národné divadlo, na historickú budovu, na Danubianu, na obchvat kdesi pri Volkswagene v Devínskej Novej Vsi a tak ďalej a tak ďalej, na protipovodňové opatrenia v meste, ktoré je hlavným mestom, ktoré je zadlžené alebo teda bolo zadlžené po uši po proste vládach jasných pravicových koalícií v tom slávnom bratislavskom parlamente, kde teda všetko je jasné, ale nič sa nedá proste akože dohodnúť. A sú to jasné peniaze na to, ktoré pôjdu proste zo štátneho rozpočtu a svojím spôsobom budú zaťažovať aj deficit, aj verejný dlh. Máte právo sa vyjadriť, či je to dobré, alebo zlé, použitie týchto prostriedkov, ale ak pôjdete po takej alebo onakej ceste, po takej alebo nejakej výpadovke z Bratislavy, napríklad na, smerom na Raču, tuším, že je to súčasť tohto ďalšieho plánu, tak si môžte spomenúť na to, že je to z peňazí všetkých daňových poplatníkov a navyše vzorca, ktorý podľa mňa nie je úplne férový voči hlavnému mestu Bratislava, ale ktorý bol nastavený ešte za čas fiškálnej decentralizácie našimi pravicovými predchodcami, ktorí zabudli na úlohy hlavného mesta, zabudli na témy a proste na témy registrácie obyvateľov, to, že proste tu máme ďalšie stotisíce ľudí, ktorí tu síce žijú, používajú infraštruktúru, ale neplatia tu ako keby dane. Hej, z hľadiska prerozdeľovania tie peniaze proste nepatria a súc si vedomý situácie, že ZMOS ako celok nie je pripravený a ochotný nikdy v živote proste podporiť hlavné mesto, lebo, z princípu, hej, akože, a dať mu viacej peňazí, lebo však prečo.
Takže aj to je spôsob proste použitia peňazí, na ktoré sa môžte hľadieť určite proste rôznymi pohľadmi a určite sa na to inak díva niekto z Humenného alebo niekto proste zo Svidníka alebo niekto z Oravy, hej, ale proste musí to, alebo z Banskej Štiavnice, a musí proste ale vnímať, vnímať to, proste, myslím si, že taký nejaký, taký, taký kompas dobra a zla v každom z nás funguje a snáď vníma, že toto nemusí byť zlý výdavok štátneho rozpočtu.
Chcem vám povedať, že štruktúra tohto dokumentu, ktorý sa volá Súhrnná výročná správa, je takisto výdobytok po roku 2012, že kedysi sme mali štátny záverečný účet a nič viac. Že dneska vlastne aktualizujeme po jesennej notifikácii detailne proste výsledky opečiatkované Eurostatom, najčerstvejšie, aké existujú, a že ich vám proste prinášame na to, aby ste tie informácie mali a aby ste nás mohli vystavovať aj kritike a kontrolovať to, čo sme vlastne sľubovali pri schvaľovaní rozpočtu nejaký rok predtým. Tento luxus sme my ako poslanci opozície nemali, vy ho máte. Máte ho k dispozícii, takže hr, hr do nás. Z tohto pohľadu ja nemám určite žiadny, žiadny problém s tým.
Chcem len povedať, že za posledné roky sa strašne veľa vecí urobilo v oblasti transparentnosti a toho, aby ste mali, aby všetci ľudia v tejto krajine mali viac informácií o tom, ako sa pracuje s verejnými peniazmi. A zároveň platí, že nobody is perfect. Hej? To znamená, že určite, určite nájdete mnoho, mnoho oblastí, kde to môže byť lepšie, kde to môže byť lepšie v efektivite výberu daní, kde môže byť určite lepší v oblasti efektívneho používania verejných prostriedkov.
Koncept napríklad čistého bohatstva je čisto teoretický koncept, akademický v podstate, na ktorom stále pracujeme a ja som s ním súhlasil v roku 2011 a ´12 len preto, pretože ho vnímam ako nástroj upratovania v krajine, v krajine, kde dodnes nie je register žalôb voči štátu, kde nie je úplne, nemáme úplne jasné všetky tie podsúvahové záväzky, ktoré tu máme, ako ich spomínala pani Zemanová, ale vieme, že nás raz čakajú. A podľa mňa je fér voči budúcim generáciám proste dať avízo, že tu a tu sú ešte dlhy, ktoré budeme schopní v budúcnosti nejakým spôsobom plniť, keď ich budeme plniť chcieť. Ale v prvom rade o nich musíme vedieť.
Takže každý rok, každý rok v koncepte čistého bohatstva, môžte ma za to kritizovať, ale my sme len na ceste, kde zbierame údaje a postupne vyhrabávame spod koberca proste skryté aj plusy, aj mínusy, pretože my nikdy sme v tomto koncepte neuvažovali. Preto, preto prosím, nemôžem nič iné urobiť, ako prosiť, nezneužívať tento parameter na populistické odkazy o tom, ako na tom sme zle. Možno na tom sme, možno sme na tom dobre, rozhodne číslo, ktoré dneska, ktorým dneska hodnotíme čisté bohatstvo. Nie je konečné, pretože nemáme ani zhodu na metodológii a budeme na nej robiť desiatky rokov. Možno o desať, pätnásť rokov budeme môcť povedať, hlavne pri medziročných zmenách, že ten prst bude hore, alebo hore, alebo dole, podľa toho, ako sa budú, ako bude proste vláda, tá-oná vláda v danom roku pracovať.
Takisto v oblasti čistého dlhu, ten uvádzame proste preto, aby bolo vnímané, že sú tu niečo ako hotovostné rezervy, ktoré v danom roku, ktorý som vám spomínal, v tom pamätnom biblickom roku 2011 boli na úrovni pár sto miliónov eur, čiže niekde v blízkosti veľmi chudobného, chudobného člena v európskej rodine. Teraz mávame hotovostné rezervy na úrovni niekoľkých miliárd, čo sa sluší a patrí na členskú krajinu Európskej únie, na to, aby ste mohli v januári, februári, marci prvý štvrťrok proste fungovať bez toho, aby ste mali potrebu vstupovať na trh a byť závislý od nadnárodných proste finančných inštitúcií, ktoré si vás potom vedia vychutnať, ak vedia, že si musíte naozaj požičať. Takže podľa mňa mať plné vrecká peňazí, teraz hovorím o štáte, nie je, nie je chyba a nie je to žiadny hriech a to vyjadruje hrubý dlh verzus dlh čistý.
Toľkoto; ešte tam bola snáď otázka na tému, na tému napríklad aktívnych politík práce. Na to viem zareagovať len podľa toho, čo si myslím. Myslím si, že problém medziročného navýšenia bol v tom, že končilo programovacie obdobie, to znamená, tieto politiky z veľkej časti v minulosti boli platené z európskych fondov. Keďže štartovalo nové obdobie a ktoré ešte nebolo notifikované, predpokladám, že práve z týchto dôvodov ešte bolo platené zo štátneho rozpočtu. To znamená, v ďalších rokoch by sme mali mať pokles použitia peňazí zo štátneho rozpočtu, také je moje logické vysvetlenie. Viac k tomu teraz momentálne, bohužiaľ, neviem, neviem povedať.
Asi toľkoto. Ja, samozrejme, by som; a v úvode som, samozrejme, podráždene reagoval na vystúpenie jedného z poslancov SME RODINA, ale nebudem na to reagovať aj v súvislosti na to, čo máme spolu prežitého, aj v súvislosti s tým, že ja si vážim každý názor, naozaj každý názor z pohľadu toho, ako vidí realitu a svet. A ja som pripravený znášať zodpovednosť, som konfrontovaný s touto zodpovednosťou každý deň v drobnostiach, ktoré nemáte možnosť ani vidieť, ani vnímať, ale sú súčasťou proste práce každého ministra financií, ktorý má množstvo operatívy a možno menej politiky, ale viacej proste dennej exekutívy.
Chcem povedať, že v mnohých veciach sme urobili veci, za ktoré som tu bol neuveriteľne kritizovaný. Som pokojný a hrdý na to, že sa nám podarilo zvýšiť mieru podielu príjmov na hrubom domácom produkte, čo časť z vás považuje za hriech, lebo to znamená väčšiu ingerenciu štátu na fungovanie ekonomiky. Hovoríme o miere prerozdeľovania alebo väčších príjmoch na, verzus ako podiel príjmov na HDP, ktorý sa ale nemusí dosahovať len zmenou sadzieb, ale aj vyššou efektivitou, čo je určite to správnejšie riešenie. Ale viete, že sme boli a sme vláda, ktorá zaviedla a potom prolongovala aj selektívne zdaňovanie voči energetickým firmám, voči bankám, voči poisťovniam a mnohým iným oblastiam, ale to sú proste kontraverzné témy, ktoré, na ktorom sa nezhodneme v celom politickom spektre.
Určite musím zopakovať, že príjmy z daní alebo príjmy z daní fyzických osôb, ak sa zvyšujú, tak sú nasmerované do našich miest, obcí a regiónov, pretože sú príjmom našich miest, obcí a regiónov, nie štátu. Ani jeden cent po roku 2015 nesmeruje do štátneho rozpočtu, ale rozhodujú o týchto, o použití týchto príjmov naši primátori, starostovia, obecní zastupitelia, župani a istou časťou aj vy. Takže; a navyšovanie príjmu týchto daní – ja k tomu gratulujem, samozrejme, samospráve, my také šťastie nemáme v štáte, ale samospráva má – je v prvom rade spôsobené väčšou mierou zamestnanosti a rastom nominálnych miezd. Takže to je len reakcia na istú mieru populizmu, ktorú túto daň kritizujú. Takže povedzme si, že čo je pravda. Tým by som asi končil.
Chcel by som povedať, že to je moje asi posledné vystúpenie v Národnej rade v tomto roku. Chcem všetkým poďakovať, chcem koaličným poslancom poďakovať za podporu, všetkým za to, že ste ma držali v návrhoch našich zákonov aj v rozpočte. Chcem opozičným poslancom poďakovať za korektné prostredie diskusie a všetkým chcem zaželať šťastné a veselé Vianoce a bohatého Ježiška. Dovidenia v budúcom roku. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 12. 2017 14:02 - 14:08 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti uviesť súhrnnú výročnú správu za rok 2016, ktorú ministerstvo financií zostavuje na základe zákona o rozpočtových pravidlách, a to každoročne do 30. októbra v nadväznosti na jesennú notifikáciu výsledkov hospodárenia verejnej správy zo strany európskeho štatistického úradu. Na rozdiel od štátneho záverečného účtu, v ktorom v apríli prezentujeme predbežné výsledky o deficite a dlhu, táto správa obsahuje aj ďalšie dôležité ekonomické ukazovatele, ako napríklad bilanciu rozpočtu verejnej správy, štrukturálne saldo a čistý dlh, odhad čistého bohatstva, súhrnnú účtovnú závierku a údaje ustanovené zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
S dvoma hlavnými číslami – výškou deficitu a dlhu podľa metodiky ESA 2010 – ste sa už oboznámili aj v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 – 2020, ktorý ste pred malou chvíľou aj schválili, a ja ich pri tejto správe len zopakujem a doplním aj o ďalšie sledované údaje.
Podľa záverov jesennej notifikácie verejná správa Slovenskej republiky hospodárila v roku 2016 so schodkom 2,2 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy dosiahol úroveň 51,8 % hrubého domáceho produktu. V medziročnom porovnaní ide o pokles, o pokles deficitu aj výšky dlhu o 5 desatín percentuálneho bodu, o polovicu percenta. Slovenská republika v roku 2016 splnila európske fiškálne pravidlá v miere konsolidačného úsilia, ktoré dosiahlo úroveň 0,4 hrubého domáceho produktu oproti predpísaným 0,25 % HDP, čiže skoro dvojnásobne. Na rozdiel medzi schváleným a dosiahnutým deficitom mali vplyv najmä dve skutočnosti, a to aktualizácia výšky aktuálnych daňových príjmov, hlavne príjmy, dane z príjmov právnických osôb, kde bol pokles oproti pôvodnému rozpočtu o 245 mil. eur, čiže o 0,3 desatiny hrubého domáceho produktu, a aj na základe inštrukcie Eurostatu ohľadom výšky superdividendy z SPP, a to negatívne o mínus 161 mil. eur, čo je o 0,2 % hrubého domáceho produktu.
Pri porovnaní výsledkov v rámci Európskej únie, celej dvadsaťosmičky, vykazuje 7 krajín vyšší schodok a 18 krajín vyšší dlh, ako dosiahla Slovenská republika. Priemerný schodok verejnej správy EÚ 28 bol 1,7 % hrubého domáceho produktu a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol 83,2 % hrubého domáceho produktu.
Z pohľadu ďalších ekonomických kritérií, ktoré sa hodnotia v tejto správe, spomeniem výšku čistého dlhu, štrukturálne saldo a odhad čistého bohatstva. Čistý dlh predstavuje hrubý dlh po odpočítaní likvidných aktív verejnej správy, ktoré je možné okamžite použiť na splatenie svojho dlhu. Z hľadiska porovnávania medziročnej zmeny ide o vhodnejší ukazovateľ ako hrubý dlh, pretože eliminuje rozdiely vzniknuté nárastom alebo poklesom finančných aktív, čím vernejšie zobrazuje skutočnú zmenu zadlženosti štátu. Takto vyčíslený čistý dlh dosiahol v minulom roku hodnotu 46,9, teda necelých 47 % hrubého domáceho produktu, a medziročne klesol o vyše jeden percentuálny bod.
Štrukturálny deficit predstavuje saldo verejnej správy upravené o jednorazové vplyvy a vplyv hospodárskeho cyklu, teda faktory, na ktoré vláda nemá svojimi nástrojmi dosah. Štrukturálne saldo vypočítané v čase spracovania tejto správy je prezentované na úrovni 2,1 % hrubého domáceho produktu a medziročný pokles predstavuje 0,4 percentuálneho bodu. Cyklická zložka pri výpočte tohto salda prispela pozitívne hodnotou 0,1 % hrubého domáceho produktu. Hodnota čistého bohatstva sa medziročne zlepšila o 22,1 percentuálneho bodu. Vplyvom revízie odhadovaných implicitných záväzkov, najmä na zdravotníctvo, došlo k zníženiu o vyše 20 % a podmienených aktív zvýšenie o vyše 3 % hrubého domáceho produktu subjektov súhrnného celku.
Skôr ako odhadovaná výška čistého bohatstva ku koncu minulého roku, to znamená mínus necelých 150 % HDP, je dôležitá jeho medziročná zmena. Okrem už spomenutých faktorov pozitívne prispeli aj zníženie podmienených záväzkov niektorých štátnych podnikov, nižší hotovostný deficit štátneho rozpočtu a lepšie hospodárenie aj Národnej banky Slovenska.
Z údajov súhrnnej účtovnej závierky, ktorá zahŕňa 7 940 subjektov, opakujem, 7 940 subjektov štátnej správy a samosprávy, to sú všetky subjekty, ktorých hospodárenie vstupuje aj do štátneho záverečného účtu, ale aj do hodnotenia výšky dlhu alebo deficitu, môžme konštatovať, že celkové aktíva, rovnako ako celkové pasíva verejnej správy ku koncu minulého roku dosiahli 63,6 mld. eur, čo je oproti roku 2015 viac ako 646 mil. eur.
Toľko na úvod. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7. 12. 2017 18:16 - 18:32 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Dámy a páni, dovoľte mi po jednom dni rozpravy, začali sme včera o štrnástej hodine a tridsiatej štvrtej minúte, tuším, aby som zaujal postoj k rozprave, ktorá z väčšej časti bola seriózna a až na výnimky zopár krikľúňov; ten posledný sa tu prejavil pred pár sekundami; a musím povedať, že smeroval k veci.
Zvýšený hlas, nervozita a klamstvo nie sú totiž argumentmi, páni poslanci zo SME RODINA! Ak sa niekto podieľal na malých, veľkých privatizáciách, či už ako funkcionár Prezídia Fondu národného majetku, alebo ako kupujúci, hej, ak sa podieľal na drancovaní štátneho majetku za pravicových vlád minulých rokov, ktorého výsledkom sú napríklad, je tristná situácia v Slovenských elektrárňach, kde chýbajú napríklad dividendy z tejto firmy, tak je obrovský populizmus a obrovská nehanebnosť sa tu proste zaštiťovať takýmito obvineniami a argumentami niekde na pomedzí komunistickej a fašistickej ideológie. Hej, a toto musím povedať, že tento psychický stav, ktorý je v prírode nie veľmi obvyklý, si treba proste vysporiadať sám so sebou a nastaviť sa buď naľavo, alebo napravo. To je úplne najlepšie. Ja chápem, že vyšší hlas, vyššia tónina, obava o osudy ľudí, som tu dosť dlho na to, aby som to "ľudí", to stredoslovenské "ľudí" počul z úst ľudí, ktorí sa prevážajú proste v autách nad 100-tisíc eur bez problémov, či už boli nadobudnuté poctivým, alebo nepoctivým spôsobom. Nenechám sa vyprovokovať, nenechám sa vyprovokovať ľuďmi, ľuďmi typu, ktorí proste potrebujú si nahnať nejaké to percentíčko a nejaký ten hlas v najbližšom prieskume práve takouto argumentáciou.
Čo sa týka samotnej rozpravy, neviem ju naozaj zhodnotiť jedným slovom, pretože nikto z vystupujúcich sa na predložený rozpočet nepozeral ako na celok, ale každý sa venoval iba svojej parciálnej oblasti. Samozrejme, teraz nebudem komentovať ľudí, ktorí sa tomu venujú celý život, a to sú ľudia z aj výboru pre financie a rozpočet. Je jednoduché kritizovať a populisticky vyhlasovať, že dali ste málo na školy, na zdravotníctvo, na dôchodcov, na deti, na cesty a neviem na čo všetko. Ale je to veľmi jednoduché a doprial by som každému z vás, naozaj každému z vás, aby ste si to vyskúšali niekedy obrazne rozdeliť milión, keď od vás chcú tri. Skúste si to! Skúste si to doma, skúste si to, natrénujte si to v posilovni niekde, skúste to, ako sa to dá.
A či sa vám to páči, alebo nepáči, naše verejné financie sú v dobrom stave, ak nechcete súhlasiť, sú určite v lepšom, ako boli pred piatimi rokmi, pred troma rokmi alebo dvoma rokmi. Ak tvrdíme, že budeme mať vyrovnané hospodárenie, keď, ho budeme mať vtedy, keď sa naše výdavky budú rovnať našim príjmom, tak hovoríme, že vtedy dosiahneme nulu, vtedy zastavíme zadlžovanie v absolútnej hodnote, ale musím trvať na tom, že to nie sú preteky.
Áno, na základe mnohých teoretických konceptov, napríklad no policy change, o čom by sme tu mohli hovoriť, to je tzv. scenár nezmenených politík, ako vám to tu niekto predvádzal, je to vlastne scenár, keď si vláda sadne na ruky a na nohy a nerobí nič, by sme dosiahli vyrovnané hospodárenie už v najbližších rokoch. Lenže; a dokonca vám môžem povedať, že by som sa stotožnil aj s takýmto cieľom, ja by som sa s ním stotožnil, lenže to by znamenalo, že by som neznížil dane, neznížil by som sadzbu daní z právnických osôb, nezrušil by som daňovú licenciu, zbavil by som sa 10 % zamestnancov štátnej a verejnej správy, nezvýšil by som platy učiteľom, ktorí majú výstupy štandardne, aké majú a nie sú merané, to znamená, plošne by som odmietal im to takto, takto zvyšovať, a urobil som mnoho iných vecí. Nemohol by som, nemohol by som súhlasiť s mnohými nápadmi z oblasti sociálnej politiky. Takže viete, scenár nezmenených politík je možno lákavý pre technokrata z hľadiska toho, aby dostal medailu z toho pohľadu, že ho odmeníte potleskom za to, že nemá deficit alebo že ten dlh nebude 44 miliárd 300 miliónov, ale 44 miliárd. Viete veľmi dobre, že si nájdete inú palicu. Nájdete si ju, pretože to je úloha, to je úloha a to je proste obraz dnešnej politiky.
Takže vyjadrím sa odborne k jednej veci a to je tá, ktorú poslanec Heger mnohokrát zdôrazňoval, a to je oblasť rezerv. A dokonca aj tejto výtke rozumiem, pretože ste poslanci Národnej rady, je tu výbor, ktorý má kontrolovať fungovanie exekutívy, a práca s rezervami znamená neadresné použitie výdavkov. Chcem ale povedať, a vy to viete veľmi dobre, že držíme zákon, že rezervy nie sú ničím neobvyklým a vždy tu boli a že ich výška je vždy ovplyvnená informáciami, ktoré, ktorými ministerstvo financií disponuje v čase zostavovania rozpočtu. A keďže sa niektoré predpoklady splnia a iné nie, tak skutočné čerpanie tých rozpočtovaných a pomenovaných rezerv sa v skutočnosti, logicky, líši. Ale na to je dokument, ktorý tu schvaľujete a o ktorý nemáte zväčša veľký záujem, a to je štátny záverečný účet. Dokonca dvakrát sem prichádzam, dvakrát za jednoročné účtovné zhodnotenie s týmto dokumentom, kde máte do posledného eura vyúčtované, kde a ako sa použili peniaze. To je vlastne obraz dokumentu, ktorý sa volá štátny rozpočet. Lebo rozpočet je plán a štátny záverečný účet je výkazníctvo, je obraz, je fotografia toho, čo sa za ten rok minulý stalo.
Prebehnem si rezervy. Rezerva vlády, štandardná vec, rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí, štandardná vec, rezervy na riešenie krízových situácií, absolútne štandardná vec, povodne, požiare, zosuvy pôdy, rezerva na riešenie vplyvu nových zákonných úprav, to je prejav zodpovednosti a nie nezodpovednosti. Avizujeme legislatívne zmeny, máme ich kvantifikované zhruba, keby sme tam nemali rezervu, kľudne sa môžte opýtať, a z čoho to chcete zaplatiť? Z čoho chcete zaplatiť tú alebo inú legislatívu, 13. alebo 14. plat alebo nočné príplatky? Toto je rezerva na tieto sľuby, ak to chcete tak nazvať.
Rezerva na mzdy a poistné. Štandardná rezerva, ktorá má veľkú, veľký objem, ale vyplýva z toho, že kolektívne vyjednávanie s 350-tisíc zamestnancami verejnej a štátnej správy vždy koliduje s prípravou štátneho rozpočtu. Ak ste mali čas sa tomu venovať, tak len pred dvoma týždňami sa vláda dohodla na tom, že valorizácia platov s drvivou väčšinou tých zamestnancov štátu a samospráv je na úrovni 4,8 percenta. Tá kvantifikácia je tu, je v tejto rezerve, ktorá sa postupne cez rok, dokonca už začiatkom roku preúčtuje alebo rozpočtovým opatrením prepíše do jednotlivých kapitol. Nie je na tom nič, nič pokútne. Je to technika prípravy rozpočtu.
Rezerva na významné investície. Ide o Jaguar Land Rover, o nič iné. Takisto do posledného eura si to môžte pozrieť v budúcom roku, tak ako ste si to mohli pozrieť tento rok za rok minulý.
Rezerva na zhoršený vývoj daňových a nedaňových príjmov. To je rezerva, ktorá vznikla na základe situácie z tohto roku, keď nám skokovito poklesol príjem z dane z príjmu právnických osôb, ako sa pán poslanec Kollár rozčuľoval, na čo sme jasne poukázali, že to bolo spôsobené zlým prognózovaním založeným na podhodnotení takzvaných jednorazových efektov z roku 2015, keď sa vymíňalo 30 % obálky z eurofondov.
Súhlasím s vami, stotožňujem sa s kritikou, že nevyrovnanosť čerpania eurofondov spôsobuje toto, spôsobuje nevyrovnané efekty napr. na ziskovosť z firiem a tým pádom aj na zhoršenú schopnosť predpovedania platieb. Ale nemôžem súhlasiť s tým a to je, toto je klamstvo, pán poslanec Kollár! Ak sa zvyšuje počet zamestnaných ľudí, vy veľmi dobre viete, čo mám na mysli. Máme najvyššiu, najvyššie percento zamestnanosti v histórii krajín, máme vyše skoro 2,4 mil. zamestnaných ľudí, ktorí chodia do práce a platia dane, pretože dodržujú zákony. A keďže sa tieto platy ešte aj nominálne zvyšujú v priemere v národnom hospodárstve asi o 5 %, tak ich platia vyššie ako minulé roky.
A úplne za záver vám poviem, čo radi zamlčujete, že tieto peniaze, ani jeden cent nejde do štátnej kasy, ale ide do kasy miest, obcí a vyšších územných celkov. Každé jedno euro z týchto peňazí nejde vláde Roberta Fica, Bélovi Bugárovi, Andrejovi Dankovi, ale starostom a primátorom a županom. A ten, teraz už aj vašim županom, tak čo tu populisticky proste obhadzujete túto vec, to je absolútne, proste principiálna lož, o ktorej hovoríte. Takže vysvetlíme si základné pojmy a môžme sa dohodnúť, že ste sa mýlili, lebo ste tomu zle rozumeli. Ale toto je proste pravda, ako hovorím, ak to hovoríte naschvál, tak klamete, nerád by som vám to pripomínal.
A potom je tu rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únie a tu by som nerád sa proste zakrýval alebo približoval niektoré z týchto xenofóbnych prejavov, ktoré tu zazneli z lavíc jedného poslaneckého klubu, či čo to je, ktorý nás tu straší proste z Európskej únie, ale je to proste tiež štandardný nástroj, ktorý ráta s korekciami, s nepravidelným čerpaním, skofinancovaním a s tým, že pomôžeme lepšiemu čerpaniu. Nič na tom zlého nie je.
Chcem vám na záver povedať ešte z hľadiska toho, môžme sa tu šticovať o tom, čo je veľa a čo je málo. Som presvedčený o tom, že dĺžka tejto debaty k rozpočtu verejnej správy, dĺžka vlastne debát posledných rokov ani tak nesúvisí so zmenou vášho rokovacieho poriadku, ale viac súvisí s tým, že táto téma už nie je dráma. Nie je to dráma z pohľadu toho, že by, a v tomto súhlasím aj s predrečníkom, že by, že by, to hovoríme o desatinke percenta doľava alebo doprava, hej, to je o tom cielení. Ale ak hovoríme o tom, čo z toho majú ľudia, tak to sú proste konkrétne opatrenia, na ktoré môžme mať rôzny názor a ja som s nimi ako minister financií súhlasil.
Nemám nič proti tomu, že pôjde viac peňazí opatrovateľom. Je tu výzva z opozičných lavíc, že to malo byť dávno a malo to byť skôr ako v septembri. Nemám nič proti tomu, aby sme konečne reformovali sociálne služby a riešili problém našich rodičov, sociálne služby sú o dôchodcoch. Nie je to o politických stranách, nie je to o celebritách, ktoré sa proste ukazujú každú nedeľu v Markíze, je to o ľuďoch, ktorých treba prezliekať, ktorí proste dožívajú sami. To mám merať s tým, či máme vyrovnaný alebo nevyrovnaný rozpočet? O tom, že ten problém väčšieho a väčšieho počtu ľudí, ktorí nie sú odkázaní na seba, lebo žije v spoločnosti, kde viacgeneračná solidarita sa, bohužiaľ, stáva iba heslom alebo výkrikom pri nedeľnej omši? Prepáčte. Sú to proste funkcie, ktoré štát má a ktoré musí, musí plniť a či si ich plní dobre alebo zle, vyhodnotí každý jeden z nás, lebo sa každý jeden z nás do tejto situácie raz v živote dostaneme. A že to stojí peniaze, áno, stojí to peniaze, sociálne služby, 90 mil. eur navyše, tak ako to bude rásť, bude to cez 100 mil. eur navyše, ale musíme sa s tým vyrovnať. Je to proste problém, na Slovensku sa rodí málo detí.
Máme konzumnú spoločnosť, ktorá sa zadlžuje. To je vaša, vaša zase, začínate útočiť so zadlžovaním domácností. Na to by sme si museli otvoriť fľašu vína, aby sme sa na tom zhodli. Ale zadlžovanie súkromných domácností je fenomén, ktorý je spojený so zmenou kultúrneho modelu. Nesúhlasím s vaším populistickým cvičením o tom, že je to dôkaz o tom, že ľudia nemajú z čoho žiť. Sú tu nulové úroky, veľmi nízke úroky, a ľudia chcú mať vyššiu životnú úroveň, chcú si kúpiť hento, tamto, chcú mať proste viac. A preto sa zadlžujú, v prvom rade preto, lebo majú prácu alebo majú istoty zamestnávania. Takže, a okrem toho, ak si pozriete model ďalších európskych krajín, či sú to protestantské, katolícke, južné, severné, východné, tak z tohto vychádzame stále veľmi, veľmi dobre.
Máme nebezpečnú dynamiku zadlžovania, preto sme robili reguláciu či s CZBS, preto sme stúpli na krk nebankovkám, preto chceme hovoriť o regulácii sprostredkovateľských finančných služieb, a preto hovoríme – a to je beh na strašne dlhú trať – o finančnom vzdelávaní. O tom, aby deti od prvej triedy chápali, čo je úrok a čo je to, požičajte si a reštrukturujte si svoj úver a o všetko prídete. Áno, to je proste diablova ponuka, ktorá tu je, ale súvisí nie s tou, onakou vládou, vnímaním takých alebo onakých globálnych hrozieb, súvisí s tým, že naša generácia je mladšia a mladšia a mení sa, v podstate sa mení, to znamená, ten klasický Slovák, ktorý nežil na dlh, mizne postupne, mizne, pretože keďže je zamestnaný a vie že sa to dá aj žiť na dlh, tak začína žiť na dlh. A to je debata, ktorá, ktorú, samozrejme, môžte vždycky zobrať aj z iného súdka a môžte nás ňou biť po hlave.
Ja len viem povedať, že tak ako Národná banka alebo ministerstvo financií je regulátor v tejto oblasti, bude si plniť svoje funkcie a vy ste tu na to, aby ste nás kontrolovali a hovorili, či je to veľa alebo dosť. No a k tomu vám musím povedať, že chcem aj poďakovať za to, že ste ma po tej relatívne nudnej debate trošku vytočili a že som vám mohol povedať to, čo som si o vás myslel.
A chcem len povedať, že všetko sa na dobré obráti. Ak hovoríme o globálnych rizikách; to je naozaj posledná myšlienka; riziká tu sú, ráno sa zobudíte, vyjdete na ulicu a je riziko, že sa večer nevrátite. To je proste, s tým žijeme a s tým vstávame a s tým ideme spávať. Ale ak sa pozrieme na výmenu informácií, to, ako to na svete funguje, tak najbližšie dva-tri roky by sme mali ešte žiť v konjunktúre, také sú odhady, také sú odhady ľudí, ktorí majú takzvaný helikoptér, žijú a môžu sa pozerať na to, ako sa v svetových ekonomických centrách čo deje. Samozrejme, toto sa môže zmeniť z minúty na minútu, ak niekomu v Severnej Kórei, v Spojených štátoch alebo niekde inde prepne a zahraje sa proste s tlačítkami globálnej politiky a všetko môže byť inak. Lebo taký je dneska život a nikto si sám len, si nevie ochrániť ani svoj osud len sám v nejakom proste teritóriu, to je proste iba idea a sen.
A ak mi dovolíte, toto je môj šiesty rozpočet a ja urobím všetko pre to, aby to, čo tu je čierne na bielom, aby sa stalo aj realitou. Ďakujem vám, krásny večer vám prajem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7. 12. 2017 9:43 - 9:52 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Dosť dlho som mlčal od včera, aby som teraz mohol zareagovať a vybral som si práve pána poslanca Fecka. Práve preto, že tuším, že je tretíkrát zvolený do Národnej rady, čiže má svoje skúsenosti, niečo sme si tu spolu odsedeli a z tohto pohľadu aj sa doňho veľa zmestí, lebo je trénovaný politik, takže nech mi teraz odpustí dopredu, čo poviem.
Ale reagujem preto, ja sa dotknem aj vecí, ale chcem vám povedať, že toto bolo jedno typické, jedno typické opozičné vystúpenie. A viete prečo? Lebo pán Fecko prvých, prvé tri minúty venoval kritike toho, že už nemáme vyrovnané hospodárenie, už včera sme ho mali mať, a stretol estónskeho ministra, ktorý povedal, že keby tu mali také dlžoby a mali deficit, tak by už odstúpil.
Pekne sa to počúva, pán Fecko, chápem, tých pár ľudí, čo vás počúvajú, tak tomu rozumejú, že už teda to malo byť zlé, je to nezodpovedné, že nemáme vyrovnané hospodárenie, že nemáme perinu takú, na akú proste, na akú sme si zarobili. A potom 17 minút rozprávok o tom, koľko chýba peňazí v pôdohospodárstve. A chýba! Ale to, čo ste tu čítali, proste listy pôdohospodárov a asociácií a záujmových skupín, záujmových s veľkým Z, to všetko stojí desiatky, ak nie stovky miliónov eur. Čiže ešte väčší deficit, ešte väčší deficit.
Ja vám, len v jednom priamom prenose vám hovorím, že jednou rukou hovoríte, alebo jedným hlasom hovoríte, že už dávno má byť vyrovnané hospodárenie, to znamená, buď to; to sa dá urobiť len dvoma spôsobmi, buď viac príjmov, alebo menej výdavkov, a zároveň hovoríte, že tam má byť viac výdavkov. Ale ja nie som Copperfield, ja to neviem urobiť. Neviem vyhovieť tej časti spektra, ktorí hovorili, všetkých zdierate, tam na kraji (minister ukázal smerom doprava), zdierate, platíte, ľudia platia viacej daní. Áno, je viac ľudí zamestnaných, majú vyššie platy, platia dane, populizmus, ale dobre. Hovoríte to každé ráno, s tým sa zobúdzate a s tým idete zaspávať.
Čiže neviem vyhovieť tým, ktorí hovoria, plaťte menej daní tomuto štátu, a vyhovieť vám, ktorý hovoríte dve tretiny svojej reči, dajte viac peňazí nám, lebo v tejto oblasti ich potrebujete. Ale takisto včera vaša kolegyňa hovorila o tom, jak treba do životného prostredia dávať viac peňazí. Hovorila o tom? Hovorila o tom. Má svoju pravdu, zo svojho uhlu pohľadu? Má. Je tu mnoho proste skrytých problémov, ktoré táto krajina má, ale buďme preto k sebe čestní, buďme trošku čestní, nebuďme len koalično-opoziční! Buďme voči sebe čestní, že sa nedá všetko urobiť zo dňa na deň, že sme na nejakej ceste postupného približovania tých nožníc a že nevieme vyhovieť všetkým a že je to o prioritách, tak jak hovoríte.
Nie som špecialista na pôdohospodárstvo, pán Fecko, ale trápi ma, ak sa prechádzam, ak prechádzam rodným východným Slovenskom a vidím pôdu ladom, vidím burinu, takúto proste, väčšiu ako človek. No len žijeme v nejakej dobe, po vstupe do Európskej únie, keď sme sa vzdali vlastných distribučných trhov. Trápi ma, že v Sobranciach je, odkiaľ pochádza moja mama, kde je stále dvojciferná nezamestnanosť, kde ľudia si privyrábajú často možnože aj ilegálnym pašovaním všeličoho, že sú tam proste zahraničné obchodné reťazce, že tam nenájdete už niekoho ani na trhu, ktorý by proste predal vlastné vajcia alebo dorobil niečo na vlastnom poli. Ale toto je proste dlhodobý proces, ku ktorému sme sa proste dostali, lebo naši pôdohospodári možno aj určite vedia aj vyrobiť, ale nevedia predať. Nevedia predať. Zaorú cibuľu, zaorú mrkvu, pretože ju nevedia predať cez nákupčieho v Tescu v Londýne alebo kde, proste nevedia, pretože sme sa v 90. rokoch cez vlny malej privatizácie, ktorým šéfoval jeden z ľudí, ktorý tu sedel aj s nami, volá sa Ľudovít Kaník a má plné ústa ľudí každý deň, proste predal cez malú privatizáciu všetko.
Máme svojich starostov, máme svojich primátorov, máme stavebný zákon, máme územné plánovanie, ako s tým narábame? Ako naši autonómni predstavitelia samospráv rozhodujú o tom, kde majú byť v centrách našich malých miest a dedín Kauflandy, Billy a ďalšie a ďalšie veľké obchodné reťazce? Pozrite sa, je transparentné, koľko tieto reťazce platia daní? Nič, skoro nič! Zamestnávajú ľudí za minimálnu mzdu zato, že balia ľuďom do balíčka? Nakupujú niečo od našich pôdohospodárov? Čo jedia naši ľudia? Čo jedia naši ľudia? Veci dovezené zo Španielska, z Portugalska, zelené paradajky z Cypru, tak to je, tak to je. Ale to nevyriešime ani záujmovými skupinami v našom pôdohospodárstve.
Čo je jeden z problémov nášho pôdohospodárstva? Že sú tam kapitalisti, že sú tam latifundisti, máte tam jedného pozemkového grófa hore, ktorému patrí pol Rimavskej Soboty, čo si nahonobil za svoje ministrovanie, máte ho tam. Tak sa ho opýtajte, ako je spokojný alebo nespokojný. Pozrite sa na jeho príjmy a výdavky v jeho firmách. Mali sme tu aj iných latifundistov, na všetkých stranách. To nie je také jednoduché.
Ak hovoríte, je kopec právd, máte ho o tom, že tu máme dlžoby ešte z matky, od Márie Terézie, problémy roztrúsenosti pozemkového práva, to je proste pravda. Má, ale pravdou aj je, že efektívne nám tu hospodária Dáni a Holanďania. A potom tu máme týchto pozemkových grófov, ktorým sa plnia kešene z dotačných schém, ktoré sú aj v tomto rozpočte, ale podľa niektorých je ich ešte málo. No tieto problémy ja vyriešiť naozaj neviem.
Viem reagovať na výzvu, ak sú ceny, výkupné ceny mlieka ukrutne malé a naozaj hrozí vytĺkanie dobytka, čo sa dialo pred dvoma rokmi, tak vieme operatívne dať injekciu, bola vyše 30 mil. eur a zachránili sme pár tisíc kusov stád nášho proste dobytka, aby ich nepredali do Turecka alebo niekde na mäso. Vieme, ak mráz zničí ovocinárom sady, vieme im pomôcť jednorazovou injekciou, vieme pomôcť vinárom. Ale pohľad na to, ako ďalej v tejto oblasti pôsobiť, naozaj si musíte urobiť vy. Vy, ktorí sa tomuto rozumiete.
A ja môžem len povedať, že napríklad na budúci rok som sľúbil ministerke pôdohospodárstva alebo teraz už podpredsedkyni vlády to, že ak bude možné, ak výsledky hospodárenia budú lepšie, ako očakávame, tak sa vrátime k novej, modernej schéme zelenej nafty napríklad, ale nie na báze toho, že zamestnáme ďalších 300 colníkov na to, aby kontrolovali, či je nafta červená alebo modrá. Musí to byť proste model podpory, ktorý bude orientovaný na intenzifikovanú výrobu. To znamená, nie na mulčovanie, nie na počet vychrdnutého proste, počet dobytka v nejakom vychrdnutom stáde, ale na to, koľko vyrobíte, hej, čo dáva zdravý rozum. Ale viete, že voči tomu všetkému je tá spoločná európska politika, ktorá vlastne nechce, aby sme intenzívne proste vyrábali, pretože trh je rozdelený, pretože sú krajiny, kde nepracuje v pôdohospodárstve 4 % obyvateľstva, ako je to na Slovensku, kde je to oveľa väčšia politická skupina a vplyvová skupina, ako je to vo Francúzsku, ako v ďalších aj vyspelých krajinách. A tam títo ľudia tvrdia muziku.
Takže prepáčte za moju reakciu, ktorá je možno rozháraná. Absolútne uznávam popis problémov, ktoré ste povedali. Ja vám zároveň tvrdím, že sú to ale skryté veci, o ktorých sa, neradi sa o tom rozprávame, ak som sa niekoho dotkol, sa ospravedlňujem. A zároveň vás chcem poprosiť, buďme k sebe čestní. Nemôžme mať, nemôžte ma kritizovať za to, že nemám nulu v deficite a zároveň žiadať ďalšie stovky miliónov eur na podporu napríklad pôdohospodárstva.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis