Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

17. 5. 2018 o 14:14 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

17. 5. 2018 14:14 - 14:19 hod.

Peter Kažimír
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

17. 5. 2018 14:14 - 14:18 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Slovenská republika ako člen Európskej únie dlhodobo podporuje procesy modernizácie, transformácie a integrácie týchto krajín, ktorým Európska únia ponúkla víziu členstva v Európskej únii a ktoré prejavili o členstvo záujem. Sme presvedčení, že rozšírenie priestoru, v ktorom sa rešpektujú hodnoty a princípy, na ktorých je Európska únia budovaná, ako aj legislatíva a právne prostredie, je priamym a životným záujmom Slovenskej republiky aj občanov. Rozširovaním tohto priestoru, teda vstupom nových krajín do Únie sa rozširuje priestor mieru, stability a prosperity. A Slovensko uvedené procesy podporuje nielen politicky, ale aj konkrétnou technickou pomocou a zdieľaním našich skúseností z reformných a integračných procesov.
Krajina, ktorá chce vstúpiť do Európskej únie, musí úspešne prejsť transformačným procesom, splniť známe kodanské kritériá, dohodnúť podmienky členstva a uzavrieť zmluvu o vstupe krajiny do Európskej únie. Takýto proces úspešne absolvovala aj naša krajina, Slovenská republika, pred tým ako, sa v roku 2004 stala členom Európskej únie. Najnovším členom je Chorvátsko, ktoré vstúpilo do Únie v roku 2013. V súčasnosti sú kandidátskymi krajinami pre vstup do Európskej únie Čierna Hora, Srbsko, Albánsko, Macedónsko a stále aj Turecko. Prístupové rokovania prebiehajú s Čiernou Horou a so Srbskom. Hoci prístupové rokovania s Tureckom boli otvorené ešte v roku 2005, v súčasnosti sú de facto zastavené, z dôvodu politického vývoja po pokuse o štátny prevrat v lete roku 2016.
Sedemnásteho apríla tohto roku Európska komisia prijala svoj každoročný balík týkajúci sa rozširovania. Obsahuje aj sedem osobitných správ, ktoré hodnotia vykonávanie politiky rozširovania Európskej únie na základe stanovených kritérií a spravodlivej a prísnej podmienenosti. A jednou z najdôležitejších správ je, že odporúčanie začať rokovania s Albánskom a s Macedónskom je naozaj reálny odkaz o tom, že tieto krajiny sa približujú. Správa hodnotí vykonávanie politiky rozširovania na základe stanovených kritérií vo všetkých šiestich krajinách západného Balkánu a v Turecku. O otvorení rokovaní budú rozhodovať členské krajiny Európskej únie. Správy detailne hodnotia dosiahnutých pokrok vo všetkých oblastiach, ktoré sú podstatné z hľadiska európskej integrácie a slúžia ako základ pre rozširovanie krajín na základe ich úsilia a aj dosiahnutých výsledkov.
Vláda Slovenskej republiky preto vníma uvedené hodnotenie predovšetkým v kontexte nedávno zverejnenej stratégie Európskej komisie západného Balkánu a k rozširovaniu Európskej únie. Sme presvedčení, že rozširovanie Únie na základe plnenia stanovených kritérií, je strategickou investíciou do bezpečnej, stabilnej a zjednotenej Európskej únie, založenej na skutočných spoločných hodnotách. Jedno musí byť jasné, a to platí pre všetky krajiny západného Balkánu, cesta do Únie nepozná žiadne skratky. Pokrok na ceste do Európy je objektívny proces. Objektívny proces založený na zásluhách, ktorý súvisí od konkrétnych výsledkov dosiahnutých každou jednotlivou krajinou. Prístupové rokovania vnímame ako súčasť procesu modernizácie a reforiem týchto krajín a veríme v prijatie skorého rozhodnutia Európskej rady o ich otvorení. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

17. 5. 2018 14:08 - 14:14 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec. Dámy a páni, na Slovensku je podľa štatistickej ročenky školstva 84 vysokoškolských internátov, ubytovaných je v nich vyše 41-tisíc študentov. Internáty sú začlenené do troch kategórií, do tzv. kategórie A, B a C, pričom až 90 % z nich je začlenených do tej najhoršej kategórie, kategórie C. Z toho vyplýva, že drvivá časť je v zlom stave, a preto peniaze na obnovu vysoké školy naozaj súrne potrebujú. Ako ste určite postrehli, 11. mája tohto roku sme spolu s predsedom vlády Slovenskej republiky a =====
Skryt prepis
 

17. 5. 2018 14:03 - 14:08 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. So všetkou pokorou pripomínam, že od vzniku Slovenskej republiky sa nepodarilo koncipovať a realizovať regionálnu politiku, ktorá by účinne odstraňovala regionálne rozdiely. Preto vláda pristúpila k predmetnej téme ako k výzve, ktorej sa nemôžeme ďalej vyhýbať. Podľa programového vyhlásenia si je vláda vedomá nevyhnutnosti zabezpečovať podmienky pre lepší výkon a koordináciu územného rozvoja so špeciálnym zreteľom na najmenej rozvinuté okresy. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov umožňuje koncentráciu nástrojov, opatrení a finančných zdrojov na rozhýbanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zamestnanosti. Zároveň predpokladá podporu lokálnej iniciatívy motivácie pre spoločný postup miest, obcí v okrese kombinované s opatreniami na úrovni samosprávneho kraja a na centrálnej úrovni. Realizácia uvedeného v praxi je pomerne komplikovanou prierezovou problematikou. Pri podpore najmenej rozvinutých okresov je preto vidieť aj rôzne tzv. detské choroby, ktoré odstraňujeme za pochodu.
Ďakujem, že v januári tohto roku ste schválili novelu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov. Záväznými dokumentmi zameranými na odstraňovanie sociálno-ekonomického zaostávania sú akčné plány prijaté vládou Slovenskej republiky. Predstavujú systematický prístup k riešeniu problematiky zaostávania regiónov, integrujú existujúce rezortné i prierezové programy a obsahujú odporúčania pre monitorovacie výbory pre operačné programy financované z európskych fondov vo vzťahu k poskytovaniu pomoci pre najmenej rozvinuté okresy.
Onou ambíciou vlády je akčnými plánmi vyrovnávať rozdiel medzi východom a západom. Určite budete so mnou súhlasiť, že silné a vnútorne integrované Slovensko bude iba vtedy, keď sa budú znižovať sociálne rozdiely medzi jeho východnou a západnou časťou.
Vláda Slovenskej republiky uskutočnila v poslednom období štyri výjazdové rokovania do okresov Sabinov, Trebišov, Vranov nad Topľou a do Gelnice, kde všetky tieto stretnutia boli zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov v súlade so zákonom 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov. V okrese Gelnica bol schválený 5. apríla akčný plán na obdobie rokov 2018 až 2022. Jeho hlavným cieľom je do roku 2022 podporiť rast zamestnanosti a vytvorenie podmienok pre tvorbu ďalších vyše 900 nových pracovných miest. Hodnotenie jeho plnenia v tejto fáze je preto predčasné. V ďalších troch okresoch, v okrese Sabinov, Trebišov a Vranov nad Topľou, bolo hlavným cieľom zhodnotiť plnenie akčných plánov schválených vládou už v roku 2016 za účasti prizvaných zástupcov z okresu. Hodnotenie bolo zamerané najmä na počet vytvorených pracovných miest v jednotlivých okresoch, čo je hlavným cieľom akčných plánov. Z plánovaného počtu 5195 vytvorených pracovných miest v týchto troch okresoch východného Slovenska bolo k marcu roku 2018 vytvorených 2915 pracovných miest, čo predstavuje 56 percent. V okrese Trebišova je plnenie tohto cieľa až na úroveň 87 percent. Z tohto pohľadu plnenia akčných plánov možno hodnotiť naozaj pozitívne.
Prínosom výjazdových rokovaní bola aj priama komunikácia členov vlády s ľuďmi, ktorí žijú, pôsobia, alebo sa priamo zapájajú do rozvoja daného okresu vrátane realizácie akčného plánu okresu. V nadväznosti na túto komunikáciu boli operatívne prideľované aj ďalšie úlohy jednotlivým ministerstvám, ktoré môžu podporiť rýchlejší rozvoj toho-ktorého okresu. Pripomienky zo strany prizvaných hostí boli najmä k pomalému či zložitému čerpaniu verejných zdrojov, ktoré komplikujú realizáciu akčného plánu a jeho pružnú adaptáciu k meniacim sa podmienkam v rámci okresu. Ľudia z okresu Vranov nad Topľou napríklad bojujú za prinavrátenie lodnej dopravy na Domašu už niekoľko rokov. Vláda požiadala ministerstvo financií, aby do 30 dní pripravilo informáciu akým spôsobom bude možné zabezpečiť financie na nákup lode, jej dopravu a opravu brehu a prístaviska, kde by mala táto loď kotviť. Myslíme si, že prostriedky, ktoré na tento účel požaduje samospráva, sa nájdu, keďže región má veľký potenciál práve v oblasti turizmu a cestovného ruchu.
Jedným z opatrení, ktoré by malo zlepšiť situáciu pri čerpaní verejných zdrojov, je aj vytvorenie Rady pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov, ktorej predsedom je od 9. mája 2018 podpredseda vlády pre investície a informácie Richard Raši. A dokazuje to, že podpora regionálneho rozvoja s dôrazom na najmenej rozvinuté okresy je prioritou vlády a verím, že rada pomôže pri lepšom prepojení potrieb okresov s verejnými zdrojmi, či už ide napríklad o európske štrukturálne a investičné fondy alebo regionálny príspevok.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

17. 5. 2018 14:01 - 14:02 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní budú: podpredseda vlády pre investície na informatizáciu Richard Raši, zastupuje ho minister hospodárstva Peter Žiga; a potom medzi nami nie je momentálne podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos, zastupovať ho bude minister dopravy a výstavby Arpád Érsek; medzi nami dnes nezavíta ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, ktorú bude zastupovať minister dopravy a výstavby Arpád Érsek. Na ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú a na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, nie sú na týchto dvoch členov otázky, tak nie sú ani prítomní.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16. 5. 2018 16:02 - 16:17 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť na záver. Myslím si, že ma dosť dobre poznáte na to, aby ste si mysleli, že som naivný, To znamená, tie úlohy sú tu jasne rozdelené. Zavádzame daň z poistenia. Nájdete si ju v angličtine v Európe alebo vo svete ako insurance premium tax, ako civilizovaný nástroj, dokonca vo väčšine krajín Európskej únie. Potvrdené, myslím si, že tak trošku obšité takou smradľavou niťou od pána profesora Jurzycu, ale potvrdil, že to tak je.
Tie úlohy sú asi rozdelené. Mojou úlohou je prichádzať s vecami, ktoré nemajú a priori len populárny rozmer. Mojou úlohou je zbierať peniaze, dámy a páni, to znamená, mám zodpovednosť za štátnu pokladnicu, za ciele, ktoré sú stanovené v programovom vyhlásení vlády, za záväzky, ktoré sú dané aj našou účasťou, naším členstvom v eurozóne a v Európskej menovej únii, to znamená s cieľom dosiahnuť strednodobý cieľ, čo je v štrukturálnom vyjadrení pol percenta HDP, a vyrovnané hospodárenie, čo je politický cieľ tejto koalície do roku 2020.
Tento návrh je súčasťou tohto plánu. Čo je ale najdôležitejšie, či tu budete populárne, populisticky alebo neviem ako opisovať túto daň, ak sa tento zákon neprijme, zostane v platnosti odvod, ktorý má de facto úplne tie isté charakteristiky, dokonca tú istú sadzbu. Na základe mojich rokovaní s trhom ešte v roku 2016 obmena zmlúv v neživotnom poistení je na ročnej báze asi 25 %, hej. To znamená, celý trh neživotného poistenia sa spravidla obmieňa za štyri až päť rokov. Zase tí, ktorí v tom niečo robia, vám to asi potvrdia alebo vyvrátia, alebo nejak sa k tomu dostane. To ja vám len vysvetľujem úplne pokorne a s kľudným hlasom, že keď sa tento systém neprijme, ten európsky, tak zostaneme pri odvode, pri ktorom zavádzaní v roku 2016 sme si užili celý ten folklór, kto za to môže, kto za to zaplatí a podobne. Dokonca dneska už vieme merať aj nejaké výsledky, lebo celý rok 2017 sa tento odvod vyberal do štátneho rozpočtu. Vybral sa asi vo výške okolo 15 miliónov eur. Veľmi zaujímavé plnenia to boli krížom-krážom z celého sveta, takže, a funguje, skeptikom chcem oznámiť, že funguje. Nefunguje úplne v tej výške, ako bol rozpočtovaný, z jedného dôvodu, pretože nás poisťovne oklamali. Ja to hovorím tak, lebo ja som zvyknutý hovoriť ľuďom do očí pravdu. To znamená, my sme vtedy urobili dohodu, že nepôjdeme na staré zmluvy, pôjdeme len na nové zmluvy, asi s tým štvorročným nábehom, s tým, že odrazu sa začali poisťovne, niektoré poisťovne správať tak, že začali dodatkovať staré zmluvy, začali ako keby ovplyvňovať svoju produktovú štruktúru, ako keby ten život zastal. Začali sa vlastne vyhýbať tomu odvodu tým, že naťahovali vlastne staré zmluvné plnenia.
No a ešte je tu námietka Protimonopolného úradu z hľadiska toho, to je naozaj fakt, o tomto teda môže mať radosť aj pán Dostál, áno, protimonopolný ústav; Protimonopolný úrad namietal nerovnakosť prístupu staré a nové zmluvy napríklad. Áno, tento, tento problém tam naozaj, naozaj je. Ale s hrubšou kožou vieme znížiť, samozrejme.
Takže, žiadne životné poistenie tam nie je, je tam len neživot, je tam sadzba 8 %. Ak tento zákon neprejde, zostane odvod, hej, pretože neprejde ani zrušenie tohto odvodu, o tom vás ubezpečujem. Takže veľké víťazstvo to nebude a bude to len víťazstvo možno z pohľadu nejakých, zadosťučinenia niektorým populistických rečiam a kecom, nehnevajte sa, pretože, prečo hovorím o kecoch. Pretože nesúhlasím, a ja mám tiež právo nesúhlasiť, je to názor, hej. Nesúhlasím s tým, že tento odvod sa automaticky prenáša do ceny. Existovalo legislatívne riešenie, že by sa prenášal automaticky do ceny.
A teraz zase niečo prezradím s rokovaním z bezcharakternou Asociáciou poisťovní, bezcharakternou Asociáciou poisťovní, stojím si za tým, ktorým od začiatku, od roku 2016, samozrejme, tento odvod vadil a nahovárali nás, zaveďte daň, zaveďte daň, my nechceme odvod. Prisahám, jak tu stojím, chceli daň. Dostali daň. Majú daň, ale oni chceli inú daň. Oni chceli presne takú daň, ktorú teraz v poslednej chvíli pán Jurzyca opísal, že bude na účtenke ako keby DPH, hej, čiže poistné plus 8 %. Pán Heger, nevediac o čom hovorí, sa k tomu tiež prihlásil. No to je presne to, čo chcú lobisti z poisťovne. Prečo? Pretože vtedy daňovníkom je kto? Poistený. Vtedy tú daň naozaj platí. Im je úplne jedno, im ide len o vlastný biznis. Poisťovniam ide o vlastný biznis. Odmietam tú mediálnu, tú mediálnu hmlu okolo toho, ako poisťovne de facto robia nejakú dobrácku činnosť. Akože proste, to proste, poisťovne nie sú ľudomilovia. Sú to zväčša nadnárodné spoločnosti, ktoré si proste, ktoré fungujú na trhu finančných služieb, tak ako je to v civilizovaných krajinách obvyklé, a podľa miery regulácie viac alebo menej holia svojich klientov a správajú sa k nim tak, ako im to klienti dovolia.
A mnohí z nás majú skúsenosti pri plnení poistných udalostí, ako sa správajú. Áno, čiže s veľkým hurá vtedy, poistite sa, priatelia, a potom s veľkým menej hurá, keď majú robiť poistné plnenia.
Viete, sú celebritné prejavy v tejto spoločnosti, ktoré sa dajú stotožniť s predstaviteľmi, ktorí riadia naše poisťovne. Nechcem ísť konkretizovať, ale možno ich máte pred sebou v kožených sakách a s hrubými reťazami pred sebou. No, poisťovne majú jeden problém. Platia málo daní. Platia ich preto, že neplatia DPH a potom platia aj preto tých daní málo na celom svete, podotknime, pretože, pretože pri dani z príjmov pracujú s rezervami. A tie technické rezervy môžu byť také, že to sú také trošku hókusy-pókusy, priatelia. Vstupuje do toho dohľad, je tu taký, by som povedal, bytostný rozpor medzi, medzi dohľadom a možno nami ako regulátorom ako ministerstvom financií a Finančnou správou z hľadiska hodnotenia toho, čo je správna, výpočet rezervy, ktorý vstupuje do daňových nákladov, áno, a čo je napríklad potrebné a nepotrebné zaistenie.
Verejne prehlasujem, že vieme a podozrievame niektoré veľké poisťovne, že robia transfer zisku do svojich materských štátov tým, že zaisťujú svoje poistky u svojich matiek nad mieru, ktorá je potrebná zo zákona. Viete si to možno predstaviť, je to taký veľmi jednoduchý zatiaľ, zatiaľ legálny spôsob, ako dostať vrecia, milióny, desiatky miliónov eur, stovky miliónov eur z tejto krajiny, ak hovoríme v dĺžke desiatok rokov. Bohužiaľ, to je proste osud krajiny, ktorá je závislá od priameho zahraničného kapitálu, kde sú usalašené nadnárodné firmy a kde ten trend, hej, proste musíme tu mať sadzbu, akú len chceme z hľadiska dane z príjmov. Ten trend posielania peňazí domov materským firmám sledujeme v bankách, v automobilkách, sledujeme ho aj v poisťovniach. Všade si nejakým spôsobom môžme a nemôžme poradiť.
Preto jeden z dôvodov, to hovoril pán, takisto pán profesor pod vami sediaci, aspoň ja ho volám pán profesor (povedané s pobavením) z SaS, ktorý je z iného odborného, žije v inom svete odbornosti a hovoril o Göttingene, o tom, tak upozorňujem, že tento zákon o insurance premium tax je do veľkej miery kópiou nemeckého zákona o insurance premium tax a som presvedčený, že ste radšej, že je kópiou zákona z Göttingenu a nie z Ľvova, hej. Akurát s tým rozdielom, že v Göttingene, čiže v Nemecku, by tá sadzba bola na úrovni dane z pridanej hodnoty, čo je v nemeckých pomeroch 19 %. Pozrite si to, je to tak, hej. Tu je to 8 % a nie 20, abychom nepopudili.
Takže, takže nesúhlasím s tým, aby to bolo na tej účtenke, pretože toto chcú dva roky poisťovne. Uvedomte si, páni poslanci, ktorí za to drukujete, možno by sa vám to páčilo, aby to bolo na účtenke, aby k tomu ešte bolo napísané SMER – SD alebo koalícia, to by sa vám určite páčilo, len to chcú aj poisťovne. A prečo? Pretože tú poistnú, tú daň nechcú platiť. Dnes celý spor s poisťovňami, prečo tak štekajú, prečo tak kúšu, je ten, že my nechceme dovoliť, aby automaticky to platil klient. Ak, páni a dámy, alebo dámy a páni, ak tu sú niektorí z vás, ktorí veria na tú neviditeľnú ruku trhu, ona tu naozaj akože vie robiť poriadky. A v niektorých odvetviach je veľká miera konkurencie. Tak toto je práve priestor, kde tá konkurencia môže zafungovať. A ona zafunguje, to avízo tu je z trhu.
To znamená, budú poisťovne, ktoré, hovoril som pri sprostredkovaní, je to podobná situácia, ktoré využijú tú daň na konkurenčný boj a absorbujú. To znamená, nepremietnu ju automaticky do ceny poistiek. A sú také, také staré tlsté poisťovne, prežraté, ktoré majú možno problémy s rezervami, pán predseda výboru možno vie, ktoré mám na mysli, regulátor a dohľad o nich tiež vie, ktoré to nebudú si môcť dovoliť, pretože už dnes sú na dne, pretože v bratovražednom boji na trhu slovenskom sa proste tak vyčerpali, že už dnes majú problémy s tým, aby spĺňali litery zákona z hľadiska rezerv.
Asi cítite po páde jednej poisťovne, že nie všetko úplne na slovenskom trhu poisťovníckom je úplne v poriadku. Že tam môžu byť proste nejaké zhnité hrušky a jablká a že sú tam proste isté, isté problémy a možno istý benevolentný pohľad nás všetkých na tak bokom postavený priemysel poisťovníctva.
Opakujem, nie sú to dobráčikovia, robia biznis ako každý iný, treba sa im pozerať na prsty a keď využívajú výhody voľného trhu na Slovensku, tak majú aj platiť dane na Slovensku. A táto daň z poistenia je primárne, alfa a beta, omega platí to, že primárne je namierená na zdaňovanie po-i-sťov-ní, takže majú ju platiť poisťovne.
Posledná vec, ako to nesedí tým poisťovniam. Naschvál sú tu dva zákony, ktoré trošku spolu súvisia, a to je o sprostredkovaní, kde regulácia sprostredkovania aj poistných produktov, kde tie isté poisťovne kričia, neregulujte nám sprostredkovanie! To je vzťah medzi dvoma súkromnými entitami, čo sa vy do toho montujete, štát! Len to sprostredkovanie niekto platí. Takže v prípade sprostredkovania poisťovne hovoria, nie, nie, neregulujte nám províziu, to neplatí klient! A kto to platí? Čiže v prípade nákladov spojených s poistením sa to netýka klientov, ale v prípade dane z poistenia sa to automaticky krát 1,2 a neviem cez čo ešte týka klientov. No nemáte pocit, že im niečo nesedí? Ja mám pocit, že im nesedí niečo v tej argumentácii.
Tak vás prosím, keď čítate, ja viem, že je to ťažká téma, hej, naozaj je ťažká a veľmi tak na pokraji aj z hľadiska odborných backgroundov. Ja nikoho nezosmiešňujem, ani ja nie som odborník v tejto oblasti. To musia riešiť ľudia, ktorí s tým naozaj žijú, ale, ale nečítajte otrocky proste veci, ktoré produkujú manažmenty, opakujem, niektorých tlstých, prehnitých organizácií, ktoré sú tu proste založené na tom, aby zbierali zisk a posielali ho domov, hej, svojim akcionárom. Nečítajte to otrocky. Majú svoje záujmy a vy máte vlastný rozum z tohto pohľadu.
Nesúhlasím s tým, že sa to automaticky prenáša do ceny. Budú také poisťovne, ktoré to prenesú do ceny, a klienti sa budú mať šancu rozhodnúť, prepoistiť do poisťovní, ktoré to neurobia. A čo vám na tom, vám, ktorí sa modlíte každé ráno k trhu, vadí? Čo vám na tom môže vadiť? Je to výzva. Bude to nejaký čas trvať, ale trh sa s tým určite vysporiada, a to vám hovorím ako socialista.
Krásny deň vám prajem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16. 5. 2018 11:10 - 11:12 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo.
Cieľom tohto návrhu zákona je zavedenie nepriamej dane, ktorá nahradí v súčasnosti platný osempercentný odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia. Túto daň budú v zásade platiť do štátneho rozpočtu poisťovne, ktoré ju vyberú od poistníkov v zaplatenom poistnom. Daň z poistenia predstavuje štandard používaný vo väčšine členských štátov Európskej únie, predovšetkým z dôvodu, že poisťovacie služby sú v Európskej únii na základe smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty.
V nadväznosti na zavedenie tejto dane sa upravuje aj zákon o dani z príjmov, ak daň platí sám daňovník v postavení poistníka alebo právnická osoba na základe preúčtovaných nákladov poistenia v rámci koncernu, je daň po jej zaplatení daňovým výdavkom.
Obsahom novely zákona o dani z príjmov je aj spresnenie zdaňovania príjmov nadobudnutých z realizácie virtuálnej meny, tzv. kryptomeny, na čo nadväzuje aj novela zákona o účtovníctve, ktorou sa dopĺňa spôsob oceňovania tejto virtuálnej meny.
Ďakujem, na úvod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16. 5. 2018 10:57 - 11:05 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ja iba láskavo by som si dovolil skonštatovať, že, priatelia, pokecali sme si o téme, ktorá je dôležitá, či sa niekomu páči alebo nie. Je dôležitá pre život ľudí, pretože za produktami finančných trhov, či je to poistenie, alebo úvery, sa stretáva každý z nás, každý z vašich, priatelia, voličov. Takže niekto tu spomínal o tom, že vláda si uvedomuje, že vláda má zodpovednosť. Priatelia, kolegovia, vy máte zodpovednosť, hej? Vy máte zodpovednosť ultimátnu, pretože budete schvaľovať návrh zákona o mesiac, o dva v podobe, na ktorom sa dohodnete. Tak vám prajem veľa šťastia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16. 5. 2018 9:39 - 9:51 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pri tejto téme sprostredkovania mňa vždycky napadá alegória, neviem, či si, určite všetci poznáte film, dobrý český film Ako utopiť doktora Mráčka a tam v pivnici sú také plné poličky hrnčekov plných dušičiek a sprostredkovane pre mňa, ja som laik v tejto oblasti, nikdy som sa tomu profesionálne nevenoval, ale je proste zhromažďovanie duší, za čo je proste zaplatené, samozrejme, sprostredkovateľská provízia a je to ale legálny biznis taký ako každý, každý iný. Pracuje v ňom skoro 30-tisíc ľudí a potvrdzujem to, čo hovorí pán Pčolinský alebo Heger, mnohí ľudia to robia ako part time job, v podstate ako na pár hodín v mesiaci, niekedy dokonca za pár sto eur ročne možno, proste kde chytí niekde nejakú dušu, ktorú, ktorú posunie do tej-ktorej poisťovne alebo do tej-ktorej banky.
Počul som, keď sme začali s prípravou tohto zákona, že predstavitelia trhu, hlavne sprostredkovania sa teda chceli dostať k informácii, že kto po nich ide. A pretože toto je úplne nový zákon, tá oblasť regulácie v tejto oblasti nikdy nebola zákonne nejak upravená, nám trochu trvalo, než sme presvedčili predstaviteľov trhu, že nikto po nich nejde, že je to proste, že sú naozaj legitímnou súčasťou fungovania trhu finančných služieb a že to tak má byť a že je to tak obvyklé proste všade na svete, ale že aj v tejto oblasti musí byť poriadok. A nám sa aj pri fungovaní slovenského kapitalizmu proste dostali niektoré fenomény do roviny, ktoré, ktoré nie sú úplne zdravé. Možno, možno pani Kiššová vystúpi, ja nepoznám jej názor, ale predpokladám, že patrí k skupine politických predstaviteľov, ktoré sú liberálne orientované, to znamená ako keby boli principiálne proti akejkoľvek regulácii. Len chcem upozorniť, že problém je, problém je v tom, ako sa nám trh vyvinul. Totiž, ak ak sme mali na začiatku naozaj cieľ dôjsť k nejakému konsenzu so zástupcami, pri rozhovore so zástupcami biznisu, to znamená, to sú banky, poisťovne, sprostredkovatelia v zásade a potom regulátori, štát, NBS a financie, ale toto je, proste berme bokom, čiže ešte raz, poisťovne, banky a sprostredkovatelia, tak najprv ich bol problém vôbec dostať do jednej miestnosti a potom bol vlastne problém od nich dostať jasné, jasné výroky, ktoré by boli, za ktorými by boli schopní si stáť. A ja vám vysvetlím prečo. Je to preto, že za poslednú dekádu znižovania nákladov v jednotlivých, napríklad v bankách alebo poisťovniach smerovalo tým smerom, že všetky klasické banky, poisťovne sa zbavili vlastných obchodných sietí. Oni nemajú vlastných obchodníkov a to znamená, prešli postupne na externé obchodné kanály. Tie sú reprezentované, tak ako hovorí pán Pčolinský, niekoľkými silnými hráčmi, to sú vlastne multilevelmarketingové firmy, ktoré často, bohužiaľ, okrem sprostredkovania predávajú aj mikro, mikrovlnové látky a pracie prášky a čističe a leštiče a nože a podobné záležitosti. Takže to je ten problém, to sú proste siete, cez ktoré sa dá predať často všetko. No a časom sa vlastne tieto externé obchodné kanály stali akýmsi votrelcom v týchto veľkých firmách. To vám, samozrejme, ani banky, ani poisťovne nikdy nepriznajú. Oni sa ich v podstate boja, tých sprostredkovateľov. Boja sa ich preto, že vo veľkých, aj v najväčších slovenských bankách a slovenských poisťovniach sú nájomní manažéri, výborne platení, tak platení, ako všetkých nás platy dohromady ročne a títo ľudia, samozrejme, ich platy tantiémy, podiely na zisku závisia od plnenia obchodných plánov. Čo je to obchodný plán? No, to je nejaká, proste objem predaných úverov, poistiek, proste biznis a podiel na trhu. Na konci dňa je to market share, podiel na trhu.
Samozrejme, toto videnie je veľmi krátkodobé, to je tá životnosť toho manažéra, ktorý proste je opäť niečo okolo nášho funkčného obdobia, možno cez neho. Tým pádom záujem o stabilitu, tú takú tú, makro pohľadu, je relatívne malá, ak neexistuje skutočná regulácia. To znamená, prepoisťovanie, preúverovanie je proste biznis, je to proste biznis. Zobrať tú istú dušu a ešte raz ju proste hodiť do práčky a dostať z nej, dostať z nej, hej, tú províziu a dostať ju na svoju stranu, do svojho market shareu. A to, samozrejme, nie je úplne v pohode. To je v súlade s trhajúcim kapitalizmom, ktorý nie je len, nemá len slovenské, samozrejme, nie je to len made in Slovakia, to je proste naozaj celosvetový globálny problém. Dokonca tento problém je na počiatku veľkých kríz, o tom by sme tu mohli akademicky proste dlho hovoriť, ale na Slovensku to je konkrétny problém ten, že tu sa, tu sa oheň stal pánom. To znamená, naozaj sú tu distribučné kanály predaja jednotlivých finančných produktov, poistiek a úverov, ktoré vládnu vlastne bankám a poisťovniam. Preto my, ak sme, boli sme naivní, ak sme si mysleli, že ak dáme banky, poisťovne a sprostredkovateľov do jednej miestnosti, že si povedia navzájom pravdu. Nepovedia si pravdu. Dokonca aj medzi bankami a poisťovňami je, samozrejme, bratovražedný boj o ten trhový podiel, ktorý som vám spomínal, to znamená veľký, chcú stabilitu, nechcú zmeny podielov na trhu, nechcú prepoisťovanie, nechcú proste väčšie pohyby, malí chcú. Malí sa chcú dostať k ich porcii jedla. Takže nevieme sa vlastne dohodnúť. Vieme dostať z jednotlivých tých skupín priemyslu dostatok informácií, aby sme pochopili, čo by mohlo byť to správne. Preto my sme v istom momente skončili tie debaty, naozaj sme ich skončili, pochopili sme, konsenzus nie je možný. Snažili sme sa v zmysle best practices, samozrejme, nevymýšľať koleso a pozrieť sa aj do okolitých krajín a snažíme sa mať aj voskom zaliate uši, lebo, samozrejme, lobing je obrovský v tejto oblasti.
Ako, ja vám poviem historicky len príklad, aby ste pochopili dedičný hriech napríklad v oblasti sprostredkovania a vznik druhého piliera. Vznik druhého piliera v roku 2004, Ľudo Kaník tu už nie je, teraz by som mu takto búchal na čelo, lebo bol pri tom. A dedičný hriech tohto druhého piliera nie je len v tom, že teda vznikol a že teda či má byť len jeden alebo tri piliere, teraz to nechajme proste úplne bokom. Problém ekonomický vznikol v tom, že nikto nezareagoval nákup duší a v roku 2004, keď vznikal tento model a sľúbil švajčiarsky dôchodok a viete, že aj dneska sa z toho smejeme, dneska sa z toho smejeme, ale niekto zaplatil 4 miliardy korún. 4 miliardy korún zaplatili súkromné správcovské spoločnosti sprostredkovateľom na to, za to, že im nakúpili market share. A cena za dušu bola, začala na 1 600 korunách a končila, vrcholila na štyroch, šiestich, desiatich tisíc korunách. No a výsledok je ten, že dodnes tieto správcovské dôchodkové proste firmy nemajú proste zaplatené, respektíve návratnosť tých investícií je na 20, 30 rokov, ako sme zmenili, znížili sme napríklad ich poplatky. Preto tak pišťali, preto bol ten proste tento problém. Pretože niekto im nastavil biznis, povedal, nastavil im poplatky, zdieral de facto, týmito poplatkami zdieral tých, ktorí sporili, a povedal im, jasné, môžte minúť aj 12-tisíc korún na dušu, pretože sa vám to za 15 rokov vráti, len zaplatiť to mal, samozrejme, ten klient. Tak to je, to len historická proste cesta niekam nazad, tu si už naozaj môžem bez emócií povedať to, že čo sa stalo, že sa stala chyba, že bola chyba, že niekto dovolil zaplatiť 4 miliardy korún za nákup duší. Štyri miliardy korún, ktoré zaplatili, samozrejme, a postupne budú platiť účastníci 2. piliera, tak ako to ľudia robia z tohto pohľadu.
Takže téma je to extrémne vážna, je v ňom skoro 30-tisíc ľudí. Hovoril som a budem hovoriť, nemajme krvavé oči, hej, proste tu nie je, proste nikto nikoho nechce proste zlikvidovať ako proste triedu a, samozrejme, že takýto typ regulácie, ak sa na nejakom modus vivendi dohodneme, bude mať vplyv, však preto to robíme, aby vplyv na trhové správanie tu nejaký bol. Možno, nie je to časté, ale otvorene hovorím, že predpokladám, že tento zákon ešte dozná zmien aj tu v Národnej rade. To nebýva zvykom, aby vládna novela išla sem s tým, že sa tu ešte ako dopečie, ale naozaj si myslím, že nie sme, že proste nespadli sme z Marsu všetci, nevieme všetko, čo máme všetko všetci vedieť. To znamená, ja som pripravený na debatu na úrovni výboru pre financie a rozpočet a v podstate máme dohodu s jej predsedom Lacom Kamenickým, že bude rozprávať sa aj s jednotlivými predstaviteľmi poslaneckých klubov, ale aj, samozrejme, so zástupcami trhu a podľa najlepšej viery, z hľadiska aj mienky o tom, čo by mohlo byť najlepšie riešenie, to treba prijať. Možno v plánovanom termíne, možno sa rozhodnete to nejako časovo ešte posunúť, tu nič nenaháňame. Treba dvakrát merať a raz rezať aj z hľadiska nastavenia konkrétnych parametrov a treba sa na to dívať naozaj najviac, najviac z pohľadu, podľa mňa, ochrany klienta, ochrany spotrebiteľa. To je proste primárne. Nemá to byť ochrana zisku tej alebo inej skupiny, ale, samozrejme, nemá to byť atak na primárne, na tvorbu zisku, lebo to je proste účel fungovania, samozrejme, tých jednotlivých skupín, ktoré vo finančných službách fungujú, robia to kvôli zisku a je to, je to legitímne.
Takže my sme, samozrejme, rezort financií k dispozícii so svojím tímom ľudí, aj so svojimi skúsenosťami po roku diskusií s tým, že my si vážime účasť všetkých účastníkov trhu, rešpektujeme ich a zároveň si dovoľujeme pochybovať o motiváciách alebo, respektíve o verejne deklarovaných motiváciách, ktoré k tomuto zákonu majú, pretože majú vlastné limity a vlastné záujmy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16. 5. 2018 9:00 - 9:08 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dovoľte mi po dlhšom čase vrátiť sa medzi vás. Začínam v podstate s balíkom, s malinkým balíčkom zákonov, ktorý sa bude týkať finančných trhov, a následne budú nasledovať veľká reforma hazardu a, samozrejme, potom aj súvisiace zákony, ktoré súvisia s prípravou rozpočtu na ďalšie roky. Takže sa budeme v najbližších mesiacoch veľmi často vídať. Dovoľte mi teda úvodné slovo k predkladanému návrhu zákona.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ naplniť úlohu z programového vyhlásenia vlády spočívajúcu vo zvýšení ochrany finančného spotrebiteľa pri distribúcii finančných služieb, pri zvýšení transparentnosti a prehľadnosti nákladov finančných sprostredkovateľov spojených s distribúciou finančných služieb vrátane provízií finančných sprostredkovateľov a v neposlednom rade aj obmedzenia prenosu finančnej záťaže na finančných spotrebiteľov vyplývajúceho zo zvyšovania distribučných nákladov.
V čl. I je regulovaný spôsob stanovenia odkupnej hodnoty v životnom rezervotvornom poistení tak, aby klient neznášal všetky náklady vyplývajúce z poistnej zmluvy v prvých rokoch jej trvania. Pretože dnes klienti v mnohých prípadoch počas prvých rokoch trvania zmluvy prichádzali o všetky prostriedky, ktoré zaplatili na poistnom, a nezriedka aj takmer celé dvojročné zaplatené poistné bolo zo strany poisťovní použité na distribučné náklady, teda najmä na sprostredkovanie. Navrhovanou úpravou chceme dosiahnuť to, aby poisťovňa určitú časť zaplateného poistného musela vždy, opakujem, vždy, použiť na investovanie a neminúť ho na sprostredkovateľskú sieť. Aby klient mal vždy istotu, že pri investičnej poistnej zmluve budú jeho prostriedky použité v prevažnej miere, opakujem, v prevažnej miere, na investovanie a nie na sprostredkovanie.
To isté platí aj pre odkupnú hodnotu. Teda aby klient, ak sa rozhodne predčasne ukončiť poistnú zmluvu, mal garantovanú odkupnú hodnotu vo výške aktuálnej trhovej hodnoty investovaných prostriedkov. Zároveň touto úpravou sledujeme aj stabilizáciu poistných kmeňov, pretože často dochádzalo k tomu, že po dvoch rokoch sprostredkovateľ prepoistil klienta do inej poisťovne a opäť získal províziu a, samozrejme, klient nedostal v odkupnej hodnote nič. Jediný, kto na tom tratil, bol naozaj spotrebiteľ.
Súčasne sa zavádzajú nové informačné formuláre, ktoré budú klientov podrobne informovať o jednotlivých položkách, ktoré tvoria poistné, tak, aby bol klient oboznámený, čo všetko a v akej výške sa uhrádza z jeho poistného.
V čl. II navrhovaného zákona sa navrhuje upraviť spôsob zverejňovania rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov a zároveň sa rozširuje okruh prispievateľov ročných príspevkov o poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania.
V čl. III, ktorý nadväzuje na čl. I, zavádzame povinnosť pre finančného agenta a finančného poradcu v sektore poistenia alebo zaistenia pred uzavretím zmluvy o poskytnutí finančnej služby poskytnúť klientovi informačný formulár, ktorý jasne a zrozumiteľne klientovi ukáže, ako sa v rámci poistenia rozdeľujú finančné prostriedky, ktoré poisťovňa; ktoré uhradil ten klient poisťovni. Spotrebiteľ uvidí v jednoduchom jazyku, koľko ho stojí poistenie a koľko ho stojí sprostredkovane. Je predsa jasné, že to sprostredkovanie nie je zadarmo a niekto ho musí sprostredkovateľovi zaplatiť, a preto má právo spotrebiteľ vedieť, koľko ho toto sprostredkovanie bude stáť.
Tento článok zároveň obsahuje legislatívno-technické úpravy súvisiace s implementáciou smernice o distribúcii poistenia.
V čl. IV a čl. V návrhu zákona sa s cieľom stanovenia jasných a prehľadných pravidiel odmeňovania finančných agentov zavádza maximálna výška odmeny finančného agenta pri sprostredkovaní spotrebiteľského úveru a úveru na bývanie. Strop je navrhnutý na úroveň 1,5 % zo sumy poskytnutého úveru. Teda na príklad zo 100-tisícového úveru by sprostredkovateľ dostal maximálne 1 500 eur, zároveň navrhujeme zaviesť takzvaný systém pay as you go, teda postupné vyplácanie odmeny. Pri zmluvách do dvoch rokov sa bude teda odmena sprostredkovateľovi podľa takto navrhnutého zákonu vyplácať v dvoch rovnakých splátkach, a to pri uzatvorení zmluvy a pri jej prvom výročí. Pri dlhších zmluvách by sa 50 % vyplatilo pri uzatvorení zmluvy, 30 % pri prvom výročí a 20 % pri druhom výročí zmluvy. Výnimkou budú spotrebiteľské úvery s výškou nepresahujúcou 10-tisíc eur, pri ktorých sa limit odmeny a ani postupné vyplácanie odmien nenavrhuje uplatňovať.
Zároveň sa zavádza aj povinnosť predkladania informačnej tabuľky obsahujúcej výšku odmeny finančného agenta.
Predložený návrh zákona bol s trhom konzultovaný naozaj nadštandardným spôsobom, celá príprava zákona trvala vyše roka, konzultácie aj príprava zákona, tak ako poisťovňa, ako aj sprostredkovatelia sa, samozrejme, aj banky mali možnosť s každým návrhom časti tohto zákona detailne oboznámiť. Zo strany ministerstva boli zverejnené a s trhom odkomunikované dve znenia návrhu zákona. Dokonca bola zo strany ministerstva financií zriadená aj pracovná skupina, na ktorej mohli predložiť subjekty, ktorých sa táto regulácia týka, vlastné návrhy.
Vzhľadom na to, ale že sa nedokázali dohodnúť účastníci trhu ani sami medzi sebou na nejakom rozumnom kompromisnom znení, mám teraz na mysli kompromis medzi, medzi bankami, poisťovňami a sprostredkovateľmi, pristúpili sme k tomuto predloženému návrhu, ktorý považujem za férový voči všetkým na základe dnešnej znalosti veci. Našou snahou nie je, ako to odznievalo počas debát v legislatívnom procese, likvidovať sprostredkovateľský biznis, ale chceme dosiahnuť profesionalizáciu sprostredkovania a vysoku, vyššiu mieru transparentnosti. Jednoducho, aby sa sprostredkovaniu venoval ten, kto to naozaj chce robiť zodpovedne, ako svoju hlavnú profesiu.
Všetky tieto navrhované opatrenia v oblasti rezervotvorného životného poistenia úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov smerujú k vyššej transparentnosti sprostredkovania, tak aby motiváciou na akceptáciu produktu zo strany spotrebiteľa bol produkt samotný a aj individuálna spotreba tohto, tohto spotrebiteľa, zjednodušene nech sa predáva produkt a nie provízia.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. novembra 2018, okrem čl. I, čl. III a čl. V, kde účinnosť sa navrhuje 1. júla 2019.
Ďakujem. Toľko na úvod, vďaka.
Skryt prepis