Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

18.10.2018 o 15:00 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 15:00 - 15:03 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
V prvom rade vám chcem oznámiť, že dopad rozpočtový, opatrenia nazvime to obedy zadarmo je menej ako 120 miliónov eur. Chcem vám oznámiť, teraz budem samozrejme z hlavy hovoriť nie som pripravený úplne detailne hovoriť v presných číslach. Ale ak ma pamäť ak sa teda nemýlim tak v prípade škôlkárov, ktorí sú v poslednom roku predškolskej dochádzky tam je tá penetrácia 96 % to znamená, že chodí 96 % na stravu. V prípade prvého stupňa je to 76 % a v prípade druhého stupňa základnej školy je to niečo pod 60 %. Tá kapacita vyše 100 miliónov eur by bola totálna penetrácia to znamená všetky deti, ktoré chodia na základné školy plus posledný ročník predškolskej dochádzky, tu možno naplníme niekedy v budúcnosti ale úplne reálny odhad pokiaľ viem z posledných rokov je, že stúpa počet poberovateľov tých obedov asi 5 % ročne a taký úplne realistický cieľ by mohol byť 10 % medziročne navýšiť počet detí, ktoré by chodili pravidelne na obedy. A ja sa ale nebudem púšťať s vami do polemiky čo je dôležitejšie akože či je stravovacie návyky našich, mojich, vašich detí alebo nejaká nejaká proste skupina detí, ktorá má svoje proste reálne potreby pretože sa necítim sa správcom kapitoly to znamená vy veľmi dobre viete, že som v pozícii ministra financií, ktorý ktorý má na starosti sledovať fiškálne ciele a potom rokovať o jednotlivých prioritách s ministrami vlády a aj s predstaviteľmi koalície. Ale samozrejme môžem vám len potvrdiť a trošku predbiehame tému, cestujeme v čase návrh rozpočtu je síce známy ale rokovať o ňom tu budeme dúfam, že hodiny a dni. A niekde na prelome novembra a decembra a ja už poviem, že medziročne kapitola školstva rastie, rastie kľúčovo kvôli mzdám našich pedagógov ale samozrejme aj celý a všetkých nepedagogických pracovníkov ale v kapitole školstva sú pokryté aj ďalšie priority ako sú pomôcky ako je podpora vedy a výskumu ako je otázka športu a ďalej a ďalej a ďalšie a ďalšie veci. Takže v detailoch vám na túto vec samozrejme budem musieť odpovedať ten, ktorý je bude vašim partnerom a to je ministerka školstva. ďakujem skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:56 - 14:58 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem za otázku. Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 10. októbra 2018 schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021. V čase prípravy a schvaľovania rozpočtu vládou Slovenskej republiky nebola schválená legislatívna podoba niektorých opatrení vlády medzi, ktoré patrí aj úhrada obedov v školách. Z tohto dôvodu v uvedenom návrhu rozpočtu verejnej správy sa rozpočtuje v kapitole Všeobecná pokladničná správa, rezerva na riešenie vplyvov nových zákonných úprav a iných vplyvov v objeme 400 miliónov eur. Účelom tejto rezervy, ktorá je jasne pomenovaná vo vládnom návrhu rozpočtu na spomínané roky v časti kapitola Všeobecná pokladničná správa je okrem iného kryť aj vplyvy vyplývajúce z titulu zavedenia bezplatného zavedenia stravovania na školách. Táto informácia e uvedená aj v predkladacej správe v hlavnej knihe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 12019 až 2021 na str. č. 4. Takže vážená pani poslankyňa, z uvedeného je pomerne zrejmé, že rozpočet obsahuje jasne pomenovanú rezervu, ktorá ale nie je k dispozícii pre koaličných poslancov. Účelom tejto rezervy je kryť vplyvy legislatívy nebola schválená pri spracovaní návrhu rozpočtu a teda neboli známe ani jej presné vplyvy. Mám za to, že je zodpovedné pri príprave pri zostavovaní návrhu rozpočtu pamätať aj na možné vplyvy na príjmovú alebo výdavkovú stranu, a to aj napriek tomu, že samotná legislatíva ešte nebolo schválená ale boli jasne pomenované politické priority politických strán, ktoré zostavujú vládnu koalíciu a ktoré musia byť potom premietnutí aj do návrhu štátneho rozpočtu. Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:16 - 14:19 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán poslanec, vo svojej otázke reagujete na medializované informácie, ktoré včera po rokovaní Bezpečnostnej rady oznámil predseda vlády. Podľa zverejnených informácií sa Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky stalo terčom rozsiahleho kybernetického útoku. Po Nemecku, Českej republike a Veľkej Británii sme sa stali ďalším cieľom sofistikovanej kybernetickej špionáže. Útok odhalilo Vojenské spravodajstvo Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Vzhľadom na závažnosť situácie príslušníci vedenia Vojenského spravodajstva informovali o útoku Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky.
Vojenské spravodajstvo zaznamenalo neštandardné správanie sa počítačov a po hĺbkovej analýze potvrdilo, že ide o sofistikovaný škodlivý kód, ktorý umožňuje útočníkom filtráciu dát z vnútra organizácie na útočníkove servery v zahraničí. Identita útočníkov a predmet ich záujmu je v súčasnosti predmetom vyšetrovania a dokumentovania. Predseda vlády zároveň požiadal riaditeľa Vojenského spravodajstva a Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, aby prešetrili aktuálny stav zabezpečenia celej vládnej siete. Zatiaľ aj pre prebiehajúce zisťovanie nie je možné špecifikovať, kto za útokom stojí.
Rovnako aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák potvrdil, že útočníci sa nedostali k utajovaným skutočnostiam, pretože citlivé informácie sú prenášané po lepšie chránených kanáloch. Informačné systémy ministerstva zahraničných vecí neboli znefunkčnené. Zároveň však prebieha preverovanie, aké informácie aké informácie mohli útočníci naozaj získať.
Príslušné orgány verejnej moci spolu s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí zavádza sériu bezpečnostných opatrení, ktoré majú zabrániť ďalším podobným aktivitám. Zároveň chcem povedať, že budovanie špeciálnej infraštruktúry v oblasti kybernetickej bezpečnosti bude naďalej jednou z priorít výdavkov vlády; čomu sa ja obzvlášť teším; pretože ide o oblasť, ktorú nesmieme podceniť. Musíme si všetci uvedomiť, že podobné útoky na informačné systémy či už vlád štátov, alebo rôznych inštitúcií a podnikov sú problém, ktorý sa objavuje takmer denne. Preto je potrebné, aby boli na podobné udalosti všetci pripravení a ochrana systému musí fungovať na vysokej úrovni. Nielen Slovensko, ale aj všetky štáty a inštitúcie sveta sú v permanentnom ohrození. Práve kvôli tomu, že sa útoky opakujú, robíme preventívne skúšky bezpečnosti jednotlivých ochranných systémov, aby sa bezpečnosť zvyšovala. Slovenská republiky už veľa investovala aj z fondov Európskej únie na riešenie tohto problému. Tento prípad však ukázal, že budú potrebné ďalšie investície.
V súčasnosti prijímame protiopatrenia a sledujeme aktivity dotyčných organizácií, ktoré pravdepodobne za týmto útokom stoja, hoci ich dnes nemôžeme bližšie špecifikovať. Vzhľadom na citlivosť prípadu, prebiehajúce vyšetrovanie a sledovanie aktivít by som dnes nerád zachádzal do hlbších detailov.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 14:10 - 14:14 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Na začiatku by som rád uviedol, že jednotlivé krajiny strednej Európy sú plne suverénne a nezávislé. Krajiny Vyšehradskej štvorky síce koordinujú v mnohých otázkach svoju zahraničnú politiku a nastoľujú v rámci inštitúcie Európskej únie vlastné alternatívne riešenia, ale inak realizujú vlastnú autonómnu politiku. Každá krajina Európskej únie, nielen krajiny strednej Európy a V4, má svoj vlastný vývoj, rôzne nastavenie a fungovanie demokratických inštitúcií a politického systému a z nich prameniacich benefitov, ako aj problémov, ktoré si musí vyriešiť každá samostatne.
Naša vláda plne rešpektuje vnútropolitický vývoj u našich partnerov a zásadne ho nekomentujeme. V prípade, že francúzsky prezident Emmanuel Macron v minulosti komentoval alebo vyjadril určité výhrady k politickému vývoju v strednej Európe, netýkalo sa to Slovenska. Pokiaľ ide o Slovensko, ja osobne, ako aj môj predchodca vo funkcii predsedu vlády, mám s pánom prezidentom Macronom veľmi dobré vzťahy. Viackrát sme sa formálne, ale aj neformálne stretli. Slovensko-francúzske vzťahy sú v súčasnosti, ale aj v posledných dekádach, zvlášť po vstupe Slovenska do Európskej únie, na vynikajúcej úrovni a to vo všetkých relevantných oblastiach, ekonomiky, obchodu, vzdelávania aj kultúry.
Žijeme v dobe mediálnych hysterizácií, plných, zaručených, myslím to v úvodzovkách, právd o vine a treste. Žiaľ, na Slovensku je zaužívané vynášanie predčasných rozsudkov a hrdelných trestov, ktoré je v politike obzvlášť nebezpečné. Opakovane preto zdôrazňujem, že som zástancom prezumpcie neviny, a to sa týka aj vami spomínanej kriminalizácie opozičného lídra Jeana-Luca Mélenchona a ako aj vy, aj ja čerpám z verejne dostupných zdrojov. Podľa nich zakladanie strany Nepokorené Francúzsko, poslanec Národného zhromaždenia, ľavicový poslanec a neúspešný kandidát na post prezidenta v roku 2017 je predbežne vyšetrovaný z údajného zneužívania finančných prostriedkov Európskeho parlamentu a z údajných účtovných nezrovnalostí pri financovaní jeho prezidentskej kampane. Chápem pobúrenie a emócie, aké mohla vyvolať policajná akcia v dome opozičného lídra a v centrále jeho strany. Chcel by som však zdôrazniť, že mám plnú dôveru vo francúzsky právny systém a nezávislosť prokuratúry, ktorá dala pokyn na vykonanie vyšetrovacích úkonov bez akejkoľvek ingerencie francúzskej vlády. Som úplne presvedčený, že nezávislé francúzske orgány konajú a budú konať podľa platných zákonov a demokratických princípov. Akékoľvek výhrady alebo pochybnosti politického charakteru sú vnútornou záležitosťou Francúzskej republiky. Verím ubezpečeniu, ktoré dal v tomto smere Národnému zhromaždeniu predseda vlády Édouard Philippe.
Chcel by som vás na záver upozorniť, že podobný problém účtovných nezrovnalostí a zlého nakladania finančných prostriedkov vo volebnej kampani, ktorý sa rieši v prípade pána Mélenchona, sa udial aj na Slovensku. Pán poslanec, to posledné, čo by som teraz urobil, je vynášanie predčasných rozsudkov a úsudkov a snažil by som sa na tom nekorektne politicky zarobiť. Verím, že pravda vyjde nakoniec najavo.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.10.2018 14:10 - 14:14 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem za doplňujúcu otázku. Žiadne konkrétne čísla nie sú na stole. Na stole je návrh viacročného finančného rámca so základnými parametrami z pohľadu medziročného alebo medziročného nárastu výdavkov v objeme okolo troch percent. Pracuje sa na rozpočte na budúci rok. Frontex a ochrana vonkajšej hranice ale je otázka konsenzuálna. To znamená, tak ako sme možno pred dvoma rokmi bojovali s, no, bojovali, bojovali je silné slovo. Mali sme spory s inými členskými krajinami o váhe ochrany práve vonkajšej hranice. Tak tu myslím, že teraz nikto pochybnosti nemá. My v rozpočte, v štátnom rozpočte na budúci rok máme aj tento rok vytvorenú rezervu v objeme niekoľko desiatich miliónov eur na dodatočné výdavky, ako keby poplatky do Európskej únie. Takže z tohto pohľadu si myslím, že budeme vždy pripravení reagovať, ak to bude potrebné, a v prípade nejakej migračnej vlny to potrebné určite bude a malo by význam byť účastný takej aktivity.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 14:05 - 14:08 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Výsledný text návrhu nariadenia bude kompromisom medzi pozíciami členských štátov a pozíciou Európskeho parlamentu. Naša pozícia k Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži je jasná. Slovensko jednoznačne podporuje, aby bolo schopná zásahu, podieľať sa na návratoch utečencov, či vedela pôsobiť aj v tretích krajinách, pochopiteľne, na základe ich súhlasu.
Na druhej strane my Európsku a pohraničnú stráž chápeme ako agentúru, ktorej úlohou je podpora členských štátov, nie nahradenie ich národných zborov. Preto by sme boli radi, aby hlavné kompetencie zostali v rukách členských štátov a tie mali posledné slovo v rozhodovaní o nasadení jednotiek agentúry na ich území. Vyslovujem celkom otvorene, že naša podpora v problematike ochrany vonkajších hraníc by nemala byť zneužitá na ďalšiu stratu suverenity členských štátov v predmetnej oblasti.
Druhým dôležitým aspektom je stály zbor o počte 10-tisíc osôb, ktorý ma byť, ako som už uviedol, naplnený do roku 2020. Komisia vo svojom návrhu nevysvetlila, na základe akých počtov dospela k danému číslu. Komisia tieto detaily neuviedla. Nechceme sa totiž dostať do situácie, keď by došlo k spusteniu národných zborov; prepáčte; k opusteniu národných zborov skúsenými expertmi, ktorí následne na národnej úrovni môžu naozaj chýbať. Túto výhradu má viacero členských štátov, nielen my.
Pre doplnenie si dovoľujem uviesť, že Slovenská republika sa od vzniku Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže aktívne zapája do všetkých jej činností s dôrazom na operačné aktivity, ktoré prebiehajú na vonkajšej hranici. V roku 2016 až v roku 2018 bolo vyslaných 368 policajtov expertov, ktorí pomáhali pri kontrole vonkajších hraníc predovšetkým v Grécku, v Taliansku, v Maďarsku a v Poľsku. V rámci vyslaní na základe bilaterálnych dohôd bolo vyslaných ďalších 475 policajtov expertov, prednostne na územie tretích krajín, ako je napríklad bývalá juhoslovanská republika Macedónsko alebo Srbsko, ale v čase vrcholiacej migračnej krízy aj do Slovinska a Maďarska.
V rámci spolupráce v oblasti migračnej politiky a ochrany vonkajšej hranice nachádzame členské štáty s rovnakými prioritami a názormi najmä v krajinách Vyšehradskej skupiny, ale aj v Rakúsku. Slovenská republika v uvedom období spoločne s nimi vyslala do krajín západného Balkánu spolu 3 462 policajtov expertov, ktorí chránili členské krajiny pred prílevom migrantov ešte pred tým, ako títo dosiahli hranice Európskej únie. Na základe skúseností z predchádzajúcich rokov prichádzajú predstavitelia členských štátov k presvedčeniu, že problémy súvisiace s migráciou v kontexte nasadenia Frontexu treba riešiť vtedy, keď sa naozaj objavia. Ako som už naznačil v úvode svojej odpovede, rokovania ohľadne návrhu na zmenu mandátu Frontexu sú ešte len na začiatku. Pochopiteľne ide o dôležitú záležitosť aj pre Slovenskú republiku, ktorej budeme na expertnej a politickej úrovni venovať primeranú pozornosť.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 14:01 - 14:02 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, Európska komisia v septembri tohto roku navrhla, aby sa Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorej sídlo je v poľskej Varšave, výrazne posilnila. Zahŕňa to zvýšenie jeho personálu zo súčasných 1 500 na 10-tisíc príslušníkov do roku 2020, ako aj nárast rozpočtu na 10 mld. eur počas siedmich rokov. Poľský premiér Mateusz Morawiecki so svojím českým partnerom Andrejom Babišom vo svojom vyhlásení vyjadrili obavu, že ambiciózny plán rozšírenia Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, ktorú poznáme pod menom Frontex, bude mať následky v podobe menších zdrojov z eurofondov na infraštruktúru stredoeurópskych krajín. Je to ich názor, ktorý mi neprislúcha bližšie komentovať.
Čo sa týka Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, rád by som zdôraznil, že ide o agentúru, ktorá bola schválená a spustená práve počas veľmi dobre zvládnutého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v októbri 2016. Primárnou úlohou agentúry je pomôcť štátom, ktoré sa nachádzajú pod tlakom alebo majú problém s ochranou svojej hranice.
Nedá mi nespomenúť, že dôsledná ochrana vonkajších hraníc Únie, resp. Schengenu je aspekt, ktorý Slovenská republika, ale aj ostatné krajiny V4 jasne akcentovali od vypuknutia migračnej krízy. V súvislosti s návrhom Európskej komisie na zmenu mandátu agentúry treba podotknúť, že v Slovenskej republike, podobne ako aj v ostatných členských štátoch len začína odborná analýza uvedeného návrhu. Predpokladáme, že členské štáty budú na základe podrobného oboznamovania sa s návrhom korigovať svoje prvotné reakcie. Legislatívny proces bude prebiehať niekoľko mesiacov, počas ktorých sa bude text návrhu upravovať na základe pripomienok z jednotlivých členských štátov, budú sa upresňovať podmienky, počty disponibilných expertov, rozdelenie finančných prostriedkov a budú sa riešiť aj ďalšie dôležité otázky súvisiace s činnosťou Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 14:01 - 14:02 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Dobrý deň všetkým. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Takže neprítomná je pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, zastupuje ju pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Potom je tu, v ďalšom nám tu chýba podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši, na zahraničnej pracovnej ceste, naňho nie sú žiadne otázky. Takisto tu nie je pani podpredsedníčka vlády Gabriela Matečná, na ňu nie sú otázky. Kvôli neodkladným pracovným povinnostiam tu nie je minister hospodárstva Peter Žiga, nie sú otázky. Podobne pán minister Gábor Gál, nie sú otázky. A rovnako je to aj s pánom ministrom Jánom Richterom. Ostatní sme k dispozícii.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

18.10.2018 12:29 - 12:34 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Dámy a páni, potreba ukončiť platnosť týchto dohôd vyplynula z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Achmea verzus Slovenská republika, v ktorom súd potvrdil, že systém arbitráží medzi členskými štátmi Európskej únie a investorom z iného členského štátu Európskej únie je nekompatibilný s právom Európskej únie. Všetky členské štáty Európskej únie sú povinné vyvodiť dôsledky vyplývajúce z tohto rozhodnutia a to na základe zásady lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, a to v súlade so všeobecnými princípmi autonómie, prednosti a priameho účinku práva Európskej únie. Členské štáty teda majú povinnosť ukončiť všetky takéto bilaterálne dohody uzavreté medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť právnu istotu. Navrhuje sa ukončenie týchto dohôd bilaterálnou cestou, čo predstavuje najrýchlejší a najschodnejší prostriedok riešenia súčasnej situácie. Alternatívne v prípade, ak oslovený členský štát nebude ochotný pristúpiť k bilaterálnemu ukončeniu platnosti príslušnej dohody, prichádza do úvahy aj mnohostranné alebo jednostranné ukončenie. Predmetné dohody, platnosť ktorých sa má ukončiť, sú hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky majúce charakter prezidentskej zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a majú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Z tohto dôvodu sa návrh predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu a následne prezidentovi Slovenskej republiky na schválenie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 12:12 - 12:14 hod.

Peter Kažimír